cli. číslo - home.nextra.sk

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R A„Moja vízia Bratislavy ako jedného z modern˘ch hlavn˘ch miest ‰tátov Európskej únie je veºmi jasná: malo by tobyÈ mesto, v ktorom v‰etko dobre funguje, od dopravy po sluÏby, je kompoziãne usporiadané, má svoje dominanty,umiestnenie na t˘ch správnych miestach, je v Àom dostatok zelen˘ch a vodn˘ch plôch atì. Takéto ideálne mesto,a to si zároveÀ uvedomujem, je v‰ak aj utópiou. Napriek tomu dúfam, Ïe aspoÀ ãasÈ z toho sa v budúcnosti podaríuskutoãniÈ. A ak by som mal byÈ v mojej vízii konkrétny: je to napr. nová Bratislava, ktorá sa bude rozvíjaÈ okolonového „kanála“ a jeho ramien. Bude viesÈ popod PetrÏalku, popri Kittsee so zaústením pod âunovom späÈdo Dunaja. Bude to s urãitosÈou najpríÈaÏlivej‰ia ãasÈ novej Bratislavy…,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérhlavn˘ architekt Bratislavy prof. Ing. arch. ·tefan ·LACHTA, PhD.Kvalitu architektúrypreveruje ãasMinul˘ rok ste sa stali hlavn˘m architektomná‰ho hlavného mesta. S ak˘mi ambíciamiste prevzali túto v˘znamnú funkciu?Nemal som a nemám ambíciu v‰etko zmeniÈk lep‰iemu okamÏite. Nedá sa to. Najprvtreba mnohé zmeniÈ najmä v legislatíve. Mojouhlavnou úlohou je znovuetablovaÈ tútofunkciu v meste a dosiahnuÈ, aby bola s náleÏit˘mikompetenciami zakotvená v legislatíve.Ak sa to podarí, o rok alebo dva budemspokojn˘ odchádzaÈ a prenechám stoliãkukolegovi, ktor˘ by tu mal sedieÈ oveºadlh‰ie a mal moÏnosÈ v˘stavbu v meste skutoãneriadiÈ.Koneãne bol schválen˘ nov˘ územn˘ plánBratislavy. PomôÏe toto mesto ochrániÈpred anarchiou, megalomanstvom a tvrd˘mizáujmami developersk˘ch, ãasto ekonomickysiln˘ch nadnárodn˘ch spoloãností?Situácia dnes je podstatne iná ako v minulosti.Sme v trhovej ekonomike, legislatívaje dosÈ deravá. Niektorí ºudia sú toho názoru,Ïe netreba ani územn˘ plán, lebo re‰pektujemesúkromné vlastníctvo, v‰etko vyrie-‰i trh atì. Nie je to pravda. Pravidlá pre rozvojmesta sú potrebné a tie urãuje územn˘plán. Dnes v‰ak v celej spoloãnosti ch˘bapredov‰etk˘m stavebná kultúra. Je to termín,ktor˘ sa z ná‰ho slovníka vytratil. To povaÏujemza hlavn˘ problém, lebo to je aj oporiadku na stavenisku, aj o re‰pektovanípanorámy mesta ãi jeho mierky. Rozvoj mestaje zloÏit˘ proces a ovplyvÀuje ho mnoÏstvofaktorov, od politickej cez hospodársku situáciu,demografia, ale napr. i angaÏovanosÈobãanov. Demokraciu, po ktorej sme volali,dnes v tomto procese zneuÏívame, miestotoho, aby sme ju vyuÏívali na prospech veci.Staãí sa poobzeraÈ okolo seba. âierne stavby,korupcia, nekompetentnosÈ, nekultúrnosÈ.Toto nie je problém jedného ãloveka. Dokoncaani sebalep‰ieho dobrého územného plánu.Netrpelo doposiaº touto takmer „chaotickou“investiãnou v˘stavbou a ch˘bajúcimnov˘m územn˘m plánom Ïivotné prostredie,keìÏe jeho súãasÈou sú nielen prírodné,ale i umelo vytvorené zloÏky?V˘stavba nie je chaotická. Veºká väã‰inat˘chto nov˘ch stavieb je totiÏ schválená, povolená,teda v súlade so zákonom – pozri Aupark-veÏa.Ch˘ba len ten „mal˘“ detail –stavebná kultúra. Kultúra aj napríklad vovzÈahu k okolitému prostrediu. Profesor E.Bellu‰, v˘znamn˘ slovensk˘ architekt a pedagóg,nám vÏdy zdôrazÀoval: „NemôÏeterie‰iÈ len budovu samotnú, musíte rie‰iÈ aj ‰ir-‰ie okolie stavby, vzÈah stavby k prostrediu...“.Ochranu Ïivotného prostredia by sme malioddeºovaÈ od zveºaìovania prostredia. Îiaº,na‰i ochranári veºmi ãasto iba ochraÀujú.âokoºvek iné, nové je pre nich ÈaÏko prijateºné.Ak sa ale má mesto rozvíjaÈ, treba robiÈnové veci, ale tak, aby existujúce prostrediezákonite zlep‰ovali, skvalitÀovali.Z rôznych periodík ãi televízií sa takmerdenne dozvedáme o ìal‰ích nov˘ch, z rôznychhºadísk architektonicky a stavebnokon‰trukãnepriam neskutoãne odváÏnych,finanãne vysoko nároãn˘ch investiãn˘chzámeroch a projektoch, uskutoãÀovan˘chna území ná‰ho hlavného mesta.Existuje vôbec dnes nejaká hranica zástavbyjeho územia nielen ão do plo‰nosti,ale jej v˘‰ky, teda podlaÏnosti? Resp.„zahusÈovanie“ v podstate nebude nikdykonãiÈ, a keì nebudú voºné plochy, tak sazaãne búraÈ to, ão by sa dalo rekon‰truovaÈãi v plnom rozsahu revitalizovaÈ?Toto naozaj vyrie‰i len trh. Ak nebude uÏzáujem o byty ãi administratívne plochy, nebudúsa stavaÈ. Treba si ale uvedomiÈ, Ïe lenv PetrÏalke sú desiatky tisíc bytov v panelákoch,ktoré bude treba v budúcnosti nahradiÈ.500-tisícové mesto v‰ake nie je veºk˘mmestom. Poznáme dnes uÏ mnohé megalopolisys desiatkami miliónov obyvateºov. Územienebude limitom. V˘‰ky sú uÏ dnes aj unás otázkou prestíÏe, sily ekonomiky a technick˘chschopností. KaÏdú chvíºu sa objavujúnové a nové v˘‰kové rekordy. Najnov‰iev Chicagu – veÏa vysoká 610 m od v˘znamnéhosvetového architekta S. Calatravu ãiv Dubaji veÏa, ktorá má vy‰e 800 m.MôÏe si dnes niekto dovoliÈ meritórne rozhodnúÈ,aby Bratislava nebola prinajmenejmiliónov˘m veºkomestom, ale napriektomu mestom modern˘m, poskytujúcimjeho obyvateºom Ïivotn˘ komfort a ‰tandardna úrovni in˘ch hlavn˘ch miest EÚba moÏno i viac? Teda s komfortom na b˘vanie,prácu, kultúru, oddych a ‰port soptimálnou dopravnou a cestnou infra-‰truktúrou, hlavné mesto ako „na dlani“,utopené v zeleni stromov, kríkov, kvetov,parkov a záhrad. Veì e‰te stále je v Bratislavena revitalizáciu medzidomov˘ch ãimedziblokov˘ch ãastí alebo ãastí z rôznychdôvodov nezastavan˘ch naozaj priestorovdosÈ…Îivot a urbanizácia sa nedajú zastaviÈ. Naopak,bol by to koniec – smrÈ mesta. Dnes jenaozaj väã‰í problém tzv. „scvrkávajúcich“sa miest, najmä v Európe. Charakter mestaale môÏeme ovplyvÀovaÈ. Mnohé mestá pozitívneovplyvnili múdri a predvídaví ãi uÏvládcovia alebo primátori a ich architekti.62