B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AHlavné mesto –príklad pre Sloven<strong>sk</strong>o?nevychádza! Pre súãasn˘ obraz mesta – v˘razneovplyvnen˘ investiãnou v˘stavbou - vôbecnie je charakteristická sluÏba obãanom, dokoncasi myslím, Ïe kapitál má v tomto meste(ale aj vo v‰etk˘ch ostatn˘ch mestách Sloven<strong>sk</strong>a,Ko‰ice nevynímajúc) ideálne podmienkyna absolútne bezohºadné realizovaniesvojich zi<strong>sk</strong>uchtiv˘ch predstáv bez ohºadu nato, ak˘ chaos spôsobí svojim poãinom v ‰truktúremesta vrátane dopravy! Podmienky sú„ideálne“. Rozvadené mest<strong>sk</strong>é ãasti, neexistujúciodborn˘ útvar, ktor˘ by vedel (a mal ajpodºa ãoho) koncepãne riadiÈ investiãné vstupydo mesta. Teda aj pozícia hlavného architektamesta Bratislavy je z tohto titulu absurdnáa nezávideniahodná! A k tomu v‰etkému táabsurdná hra na demokraciu, kde o megainveschom,úplne ‰okujúco! Nedivím sa, Ïe tri ‰tvrtinyarchitektov Sloven<strong>sk</strong>a Ïije v Bratislave a anisa príli‰ nesÈaÏujú, Ïe by nemali ão robiÈ! Faktomje, Ïe urãit˘m meradlom prosperity je poãetÏeriavov v urãitom meste. Niekoºko rokovdozadu od Nitry na v˘chod sa Ïeriavy praktickynevy<strong>sk</strong>ytovali, aÏ posledné 2-3 roky sa objaviliaj v na‰ich konãinách. Naopak, v Bratislavesom sa pokú‰al trochu nafotografovaÈmesto na úãely mojich predná‰ok. Je to aleumenie, ak nechcete, aby na kaÏdom druhomzábere nedominoval Ïeriav!MnoÏstvo stavebn˘ch poãinov ale e‰te neznamenáautomaticky kvalitatívny prínos. Tátoznáma <strong>sk</strong>utoãnosÈ by sa dala celkom dobredemon‰trovaÈ práve na Bratislave. Ale moÏnoje e‰te dôleÏitej‰ie si uvedomiÈ, Ïe architektúraje vlastne sluÏbou verejnosti, kapitálu a zaním stojacim viac ãi menej osvieten˘m investorom,ale aj prostrediu, do ktorého vstupuje!Ak sa pokúsim z tohto pohºadu hodnotiÈ Bratislavu,tak mi z toho niã lichotivé pre mestotíciách, ale najmä o predajoch pozemkov mestapre tieto megainvestície, rozhoduje mest<strong>sk</strong>˘parlament, ktor˘ nielenÏe sám pozostáva z neodborníkov,ale mnohokrát ani necíti potrebuvypoãuÈ si názor odborníkov (aspoÀ vlastnejkomisie v˘stavby)! Pripomína mi to situáciu,keì si dáte vybraÈ mozgov˘ nádor nie ‰pecialistovimozgovému chirurgovi, ale JoÏovi, stolárovina konci dediny, veì aj on má vynikajúcenástroje z Viedne a navy‰e je kamarát...Problém je navy‰e aj v tom, Ïe na Sloven<strong>sk</strong>uplatí (to urãite ale nie je len u nás tak), Ïehlavné mesto je pre nás ostatn˘ch v kadeãomvzorom. A keì sa to takto robí v Bratislave, takto robme aj my takto! Práve preto ma situáciav hlavnom meste nenecháva ºahostajn˘m!Obãian<strong>sk</strong>y princíp zveºaìovania mesta by siteda vyÏadoval predov‰etk˘m orientáciu navytvorenie kvalitného urbánneho prostrediapre v‰etk˘ch obyvateºov a uÏívateºov mesta.Teda - preloÏené do slovenãiny – dobré b˘vanie,v dobrom mest<strong>sk</strong>om prostredí, bez exha-Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD.,v˘znamn˘ sloven<strong>sk</strong>˘ architekt, vedúcikatedry architektúry na Fakulte umeníTechnickej univerzity v Ko‰iciach,prv˘ podpredseda Sloven<strong>sk</strong>ej komoryarchitektov (v rokoch 1997 – 1999 predseda)a spolumajiteº Architektonickej kancelárieDrahov<strong>sk</strong>˘, Pásztor a spol. v Ko‰iciach.Moje pracovné povinnosti ma ãasto privádzajúdo Bratislavy. Väã‰inou mestom iba„preletím“, vybavím si veci a odchádzam. Niekedysa mi ale stane, Ïe mi odpadne rokovanie,mám zrazu kopec voºného ãasu – ão samôÏe kaÏdému staÈ len v cudzom meste – a zrazuVás napadajú my‰lienky, hºadáte súvislosti– jednoducho sa zaãnete správaÈ ako beÏn˘cudzinec. Hºadáte obchod, kaviarniãku, re‰tauráciu,v˘stavu, kultúrne podujatie, alebo salen tak prechádzate mestom a vnímate jeho atmosféru,krásu, a zrazu si uvedomíte jeho kladyaj nedostatky. Obzvlá‰È citlivo reagujetena veci, keì Vás k tomu mestu viaÏe aj nieãoviac. MÀa napr. spomienky na moje vysoko-‰kol<strong>sk</strong>é ‰túdium, na úÏasn˘ch 6 rokov preÏit˘chv tomto meste, vrátane nezabudnuteºn˘chudalostí roku 1968! A vtedy si zaãnete uvedomovaÈrozdiely, ktoré sa na tejto scéne medzit˘mudiali, pretoÏe ja mesto, jeho priestory, ulice,námestia povaÏujem za scénu, na ktorej saodohráva podstatná ãasÈ na‰ej drámy Ïivota.Bratislava pre‰la v posledn˘ch rokoch naozajbúrliv˘m obdobím rozvoja. Pre mÀa, ktor˘prichádzam – povedzme si to otvorene – zozanedbaného a zaznávaného v˘chodu, kam saneoplatí ani doviesÈ diaºnicu, veì (ako hovorianiektorí moji bratislav<strong>sk</strong>í kolegovia) naão,keì tam vlastne ani autá nie sú, na mÀa pôsobídnes Bratislava, najmä svojím stavebn˘m ru-Bytov˘ dom MONDRIAN, foto P. Safkolátov, s veºk˘m mnoÏstvom udrÏiavanej verejnejzelene, s dobr˘m a pohodln˘m dopravn˘mspojením do práce, s adekvátnou sieÈouobchodov a sluÏieb, ale aj s adekvátnymi moÏnosÈamikrátkodobého relaxu a rekreácie, kultúrnehovyÏitia, resp. moÏnosÈami na aktívnyãi pasívny ‰port. To je ale ideál, ktor˘ pri veºkejkoncentrácii obyvateºov ani nie je moÏnéu<strong>sk</strong>utoãniÈ. V‰etko je teda o kompromisoch,resp. o trendoch, ktoré musia aspoÀ naznaãiÈpozitívny v˘voj v budúcnosti.Tak˘to trend v Bratislave zatiaº nie je citeºn˘.Veì realizácia jednej perfektnej bytovky nasídli<strong>sk</strong>u veci vôbec nerie‰i, <strong>sk</strong>ôr naopak. ZahusÈujesa sídli<strong>sk</strong>o, nov˘ bytov˘ dom cloníniektor˘m pôvodn˘m, atmosféra hustne, pri-‰elci sú nevítaní. Hustota sídli<strong>sk</strong>a opäÈ vzrást-60
B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Ala a problémy s parkovaním, garáÏovaním,priestormi pre relax, nedostatoãnou sieÈou obchodova sluÏieb, s ch˘bajúcimi priestormi apríleÏitosÈami pre deti, ale aj pre star˘ch ºudízostali bez rie‰enia. Teda problémy, ktoré v‰etkymajú spoloãného menovateºa v akejsi absenciifenoménu mesta. Nepoznám zatiaº Ïiadnesídli<strong>sk</strong>o v b˘valej v˘chodnej zóne, ktoré by sapodarilo preformovaÈ na mesto. MoÏno, Ïe ajpreto u 98 % ºudí, ak vyslovíte pred nimi menoBRATISLAVA, objaví sa im pred oãami Hrad,Dóm sv. Martina, Michal<strong>sk</strong>á brána, Dunaj,Kamzík, ale nikdy nie obraz vlastného sídli<strong>sk</strong>a!Tento fakt svedãí o tom, Ïe to, ão v Bratislavevoláme Star˘m mestom a pamiatkari Mest<strong>sk</strong>oupamiatkovou rezerváciou, je asi nieão veºmicenné, nieão ako rodinné striebro. Preto bysme s t˘m mali rozváÏne nakladaÈ! A navy‰e,nemalo by byÈ na‰ou spoloãnou snahou dosiahnuÈaj vo v‰etk˘ch ostatn˘ch ãastiach mesta vkvalite Ïivota parametre centra mesta? Uvedomujemesi my vôbec tú <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe to, ãosa na‰a spoloãnosÈ pred rokmi podujala chrániÈaj zákonom, bolo v histórii – aj nedávnej –nespoãetnekrát atakované a preÏilo dodnes ibazázrakom?Veºké de‰truktívne zásahy do ‰truktúry mestazaãali uÏ v ãasoch „slovutného“ pána mäsiaraManderlu. Jeho peniaze boli silnej‰ie akohlasy nejak˘ch me‰Èanov, ktorí vlastne nepochopiliimperatív doby smerom k pokroku!SpomeÀme si len na dramatickú históriu vznikuNového mosta – predt˘m Most SNP – (pod-ºa istej celo‰tátnej ankety Stavby storoãia naSloven<strong>sk</strong>u!!), akú veºkú ãasÈ histórie Bratislavysa podarilo – a opäÈ v mene pokroku – prijeho v˘stavbe zlikvidovaÈ! Práve v období mojich‰túdií bol postaven˘ komplex obchodnéhodomu Prior a hotela Kyjev na Kamennomnámestí, a vtedy sme to chápali ako predobraznovej tváre Bratislavy. Na okraji ná‰ho záujmuzostala vtedy nostalgia za starou podobounámestia, ani sme si nev‰imli, Ïe nová architektúrazlikvidovala jedno námestie! Ale ãasomsa ukázala neÏivotnosÈ ponúkan˘ch koncepciía dnes sa vedú dokonca reãi o prestavbe budov(práve t˘ch nov‰ích) na Kamennom námestí!!!Pamätám si ale aj vízie otcov mesta, podporenémnoh˘mi architektonick˘mi návrhmi, na totálnuprestavbu Obchodnej ulice. Som vìaãn˘Narodná banka Sloven<strong>sk</strong>a, foto ª. StachoPánu Bohu za to, Ïe k nej nikdy nedo‰lo, i napriektomu, Ïe súãasná podoba tejto ulice nieje tieÏ Ïiadnym víÈazstvom!A dnes stojím v nemom úÏase nad „odváÏnymi“poãinmi niektor˘ch mojich kolegov architektov,konajúcich z popudu svojich investorov,ktorí bez sebamen‰ieho zaváhania zapæÀajúmest<strong>sk</strong>˘ priestor náhodne rozosiatymimrakodrapmi, postupne likvidujúcimi historickúsiluetu mesta, stavbami, drzo atakujúcimiverejné priestory a zaberajúcimi rekreaãnéplochy, rie‰iacimi svoje zásobovanie a parkovaniena cudzích, väã‰inou mest<strong>sk</strong>˘ch parcelách!Jednoducho povedané „bordel“..., ale vmene pokroku, to je predsa základná zaklínaciaformulka developerov. A my sa bojíme tejtohre daÈ pravidlá. âo by predsa na to povedaliºudia? Neoznaãili by nás za spiatoãníkov?Celé je to o hierarchii hodnôt. Otcovia mestasa ãasto p˘‰ia dvetisícroãnou tradíciou Bratislavy,aj keì, objektívne povedané, z hºadi<strong>sk</strong>atoho, ão dnes vnímame ako mest<strong>sk</strong>é prostrediea je predmetom zákonnej ochrany, je produktomstredoveku a nasledujúcich stároãí.Mesto ako organizmus, so svojimi ulicami,námestiami, hradbami, chrámami, palácmi ahradom – vo svojej bizarnej spletitosti a vzácnomsúzvuku – je ãast˘m predmetom obdivuAmeriãanov i Japoncov, ktorí za tak˘mto zá-Ïitkom musia cestovaÈ cez pol sveta do starejEurópy, ktorej súãasÈou sa nám zatiaº, ale s vypätímv‰etk˘ch síl, podarilo zostaÈ! Bol bysom veºmi nerád, keby sme si práve v dôsledkuná‰ho návratu k demokratick˘m princípomzriadenia zlikvidovali hodnoty, radiace násmedzi tie krajiny Európy, ktoré majú svoj prirodzen˘potenciál pre budúci rozvoj cestovnéhoruchu! Je to asi na‰a jediná perspektívna alternatíva.Originálny vzhºad na‰ich miest anajmä Bratislavy ako hlavného mesta, teda ajv˘kladnej <strong>sk</strong>rine Sloven<strong>sk</strong>a, podporen˘ kvalitn˘mÏivotn˘m prostredím, musí byÈ jeho prirodzenousúãasÈou. Len tak sa stane cestovn˘ruch potenciálnou základÀou ná‰ho budúcehoblahobytu.Pre nás nebratislav<strong>sk</strong>˘ch architektov je príkladdne‰ného chaotického územného rozvojaa nekoncepãnej investiãnej v˘stavby Bratislavyveºmi zarmucujúci. My by sme veºmiradi chceli na‰im primátorom a starostom povedaÈ,pozrite sa na to, ako to majú v Bratislaveperfektne vyrie‰ené! Îiaº, opak je pravdou.Nikto z nás uÏ do hlavného mesta autom nechodí.Veì nie je kde odstaviÈ auto, resp., ak jekde, tak je to astronomická „pálka“, a tak tedanie je o ãom... Aj tie príchody noãn˘m vlakomdo Bratislavy (odhliadnuc od pretrvávajúcejnízkej úrovne cestovania) nie sú Ïiadnou maliãkosÈou.Atmosféra Hlavnej stanice v zimeráno o ‰iestej, keì tam nie je otvorená ani staniãnáre‰taurácia a priestory sú prepchaté uzimen˘mibezdomovcami, to je <strong>sk</strong>utoãne „dobr˘“úvod do dÀa v hlavnom meste!Na Sloven<strong>sk</strong>u je to totiÏ tak. Je len malá ‰anca,aby akákoºvek nová my‰lienka vzniklamimo Bratislavy. Preto nám tak záleÏí na tom,aby napr. Bratislava mala koneãne dobudovan˘obchvat zo Severu! Je to nezmysel, aby priceste z Nitry do Senice musel ãlovek prejsÈdvakrát cez Dunaj! Preto sa te‰íme na v˘stavbunovej Hlavnej stanice s predstaniãn˘m priestorom,ktor˘ bude hodn˘ európ<strong>sk</strong>eho hlavné<strong>home</strong>sta! Autobusovú stanicu rad‰ej ani nespomínam...Preto ãakáme ako na spasenie naprvé koncepãné zásahy do sídli<strong>sk</strong>ov˘ch ‰truktúrv PetrÏalke, ktor˘ch cieºom budú koneãnenielen samotné domy (po zateplení a nezmyseln˘chnadstavbách vyzerajú e‰te architektonickyodpudzujúcej‰ie ako predt˘m), ale samotn˘Ïivotn˘ priestor sídli<strong>sk</strong>a, v ktorom budekoneãne dominantn˘ ãlovek (od detí aÏ postarcov) a nie autá, zvádzajúce vo veãern˘chhodinách boj o parkovi<strong>sk</strong>o! Preto ãakáme nanové polyfunkãné domy, ktoré svojím urbanisticko-architektonick˘mrie‰ením si budú ctiÈprostredie, do ktorého vstupujú a nebudú ibakvalitn˘mi stavbami bez akéhokoºvek kontextus mestom, s jeho mierkou, históriou a budúmaÈ ambíciu splynúÈ s ním v jeden organick˘a dobre fungujúci celok!Bolo by preto prospe‰né, keby si kompetentníuvedomili, Ïe dne‰ná Bratislava sa budujeokolo jadra nesmiernej kultúrnej hodnoty, ktorésme povinní odovzdaÈ ìal‰ím generáciám vnezniãenom stave. To, ão sa nám zachovalo,vznikalo stároãia a postupne. Do tak˘chto priestorovnie je moÏné vstupovaÈ s radikálnymiveºkoplo‰n˘mi koncepciami, pretoÏe je to protiprirodzenosti celého princípu v˘voja mesta.T˘ch niekoºko spomenut˘ch príkladov nech jepre nás veãn˘m mementom! Nové investiãnépoãiny budú zrkadlom a prezentáciou kultúrnostina‰ej generácie. V Bratislave je to o to zaväzujúcej‰ie,Ïe je sprevádzaná pozorn˘mi pohºadmiv‰etk˘ch obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a.Narodné tenisové centrum – SIBAMAC Aréna, foto R. Pazdernat˘Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD.61