cli. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AZ pohºadu stavby miest je poloha mesta jedn˘m z najv˘znamnej‰ích determinantov jehozaloÏenia a ìal‰ieho rozvoja. K˘m osud miest, ktoré boli zaloÏené v lokalitách prírodn˘chzdrojov, je závisl˘ od ich v˘datnosti a spoloãenskej a ekonomickej prospe‰nosti (spomeÀmeBanskú ·tiavnicu), polohov˘ fenomén miest, ktoré boli zaloÏené na obchodn˘ch cestách a najmäna ich kríÏení, pôsobí relatívne stabilnej‰ie. Tak˘ je aj prípad Bratislavy, ktorá bola zaloÏenána kríÏení severojuÏnej (Jantárovej) a v˘chodozápadnej obchodnej cesty.Bratislava ako modernéeurópske hlavné mestoProf. Ing. arch. Bohumil Kováã, PhD.pôsobí na Fakulte architektúry Slovenskejtechnickej univerzity v Bratislave akoprofesor a vedúci Ústavu urbanizmua územného plánovania. Garantuje‰tudijné programy 2. a 3. stupÀaurbanizmus v ‰tudijnom odborearchitektúra a urbanizmus. Predmetomjeho vedeckého skúmania a tvorivéhozáujmu je problematika územnéhoplánovania a urbanistickoarchitektonickejtvorby. V roku 2002 akovedúci teamu (prof. Ing. arch. P. VodráÏka,PhD., doc. Ing. arch. Gregorová, PhD.,doc. Ing. arch. Gregor, PhD.) získal spolus mestom Nov˘ Jiãín za spracovanieúzemného plánu zóny Mestskejpamiatkovej rezervácie Cenu ZdruÏeniahistorick˘ch sídiel âiech, Moravya Sliezska. Je autorom (spolu s J.Komrskom) pe‰ej zóny v Novom Meste nadVáhom. Posledn˘ch 10 rokov pôsobil akoprodekan pre ‰túdium na FA STUv Bratislave, v roku 2006 získal ocenenieProfesor roka na STU v BratislaveSútok Moravy s Dunajom a veºk˘ ohyb tejtorieky, Moravská brána a zaãiatok Mal˘chKarpát, tvoria prírodn˘ rámec mesta. Hraniãnápoloha mesta a blízkosÈ Viedne a Györutvoria rámce hlavn˘ch sídeln˘ch vzÈahov. Postupnesa okolo Bratislavy, vìaka jej príÈaÏlivosti,vyprofiloval osobitn˘ región, ktoréhorozvojové radiály obklopovali mesto ako jadroregiónu v priestore 360º. V historicky nedávnejminulosti napr. malo centrum Bratislavypriame elektriãkové spojenie s ViedÀou.Po roku 1945 sa v‰ak vìaka politickémuãleneniu Európy urbanistické procesy na rozhranígeopolitick˘ch systémov vyvíjali umelov opaãn˘ch smeroch, mimo prirodzenúpriestorovú kontinuitu. Bratislavsk˘ regiónzásluhou Ïeleznej opony predstavoval len180º segment... V tomto období bolo t˘mtofaktorom ovplyvnené napr. zaloÏenie a trasovaniediaºnice na území mesta.Po roku 1989 sa zaãali revitalizovaÈ pôvodnéhistorické priestorové vzÈahy. Poloha Bratislavypribrala niektoré zaujímavé momenty.Po páde geopolitickej hranice sa mestoocitlo na hranici nového rozhrania, a to rozhraniageoekonomického, ktoré odznieva lenpomaly. Tento stav ekonomickej nerovnováhymal, samozrejme, aj svoje územné priemety.Poloha mesta na tejto hranici bola ale premesto v˘hodná. Bratislava sa ocitla v kontaktes cípom tzv. európskeho hospodárskeho trojuholníkaParíÏ – Berlín – ViedeÀ a stala sanástupn˘m priestorom smerom na v˘chod.Súãasne tvorí jeden z cípov slovenského trojuholníkaÎilina – Bratislava – Ko‰ice. Tátopoloha vyvaÏuje aj zdanlivo nev˘hodnú excentrickúpolohu Bratislavy ako hlavnéhomesta Slovenska.Tieto skutoãnosti sa priaznivo odzrkadºujúna ekonomickej základni mesta. Mesto zpohºadu investorov ponúka veºmi atraktívnepolohové podmienky najmä k zariadeniamdopravnej a technickej infra‰truktúry, ako ajsocioekonomick˘ a demografick˘ potenciál.Moji priatelia na univerzite vo Viedni napr.ani netu‰ili, Ïe v blízkosti ich mesta je obrovskáautomobilka. V súvislosti s polohov˘miv˘hodami Bratislavy sa zaãali otváraÈ otázky:bude Bratislava a jej región prekladiskomtovarov alebo informácií? Bude rovnocenn˘mpartnerom Viedne? Budeme hovoriÈ o regióneBratislava – ViedeÀ (Brno, Györ, Budape‰È)?Zdá sa, Ïe vstupom Slovenska do Európskejúnie bude priestor spieÈ skôr k vnútornejintegrácii ako segregácii.Z urbanistického pohºadu sa tieto skutoãnostiv˘znamne podpisujú na obraze mesta.K˘m do roku 1918 sa mesto rozvíjalo len nesmelookolo svojho stredovekého jadra (tútonesmelosÈ chcel prelomiÈ aÏ územn˘ plánAntala Palóczyho z roku 1914), obdobie poroku 1918 napriek istému odklonu mesta odvplyvu Viedne bolo obdobím v˘znamnéhopriestorového rozvoja najmä v˘chodn˘msmerom. V medzivojnovom období sa zaãalaaj prestavba vnútorného mesta podºa tzv. regulaãn˘chplánov. Tento proces ale preru‰ilavojna a ìal‰ie obdobie na túto reguláciu uÏnenadviazalo.Po 2. svetovej vojne bol pre ekonomickúzákladÀu mesta podstatn˘ rozvoj petrochemickéhopriemyslu. Súãasne ale Bratislavazaãala plniÈ funkcie hlavného mesta Slovenskaa stala sa jeho kultúrnou a spoloãenskoumetropolou. Terciér a kvartér sa stali nosn˘miekonomick˘mi sektormi regiónu. Rozvojmesta a regiónu v˘znamne ovplyvnil Projekturbanizácie Slovenska (1976), ktor˘ Bratislavudefinoval ako jadro metropolitného regiónu.Tento projekt bol koncepciou koncentrácieekonomiky a obyvateºstva do vybran˘chsídiel, sledoval rast podielu mestskéhoobyvateºstva. Vìaka t˘mto koncentraãn˘mtendenciám a vplyvom centrálne riadenejekonomiky mal rast poãtu obyvateºov mestaznaãnú dynamiku. Problematiku bytovej otázkyrie‰ila spoloãnosÈ v˘stavbou veºk˘ch monofunkãn˘chsídlisk. Mesto sa prehuplo cezDunaj do PetrÏalky a cez Karpaty na Záhorie.Na usmerÀovanie svojho rozvoja vyuÏívaloako nástroje územné plány.Z pohºadu dejín stavby miest v historickypomerne krátkom období bol rozvoj mestaovplyvnen˘ dramatick˘m zmenami spoloãensko-ekonomick˘chpodmienok. To sa prejaviloaj na strate kontinuity v˘voja. T˘m jevnútorné prostredie mesta znaãne ovplyvnenéheterogénnosÈou svojej ‰truktúry. Pri pohºadena mesto z hradu v˘znamne cítiÈ tietorevoluãné rozvojové zmeny. Táto krátka exkurziado histórie je potrebná, aby sme vedelidefinovaÈ aj historické v˘chodiská pre odhadbudúceho rozvoja mesta.Územn˘ potenciál mesta a jeho regiónu jeveºk˘. Na druhej strane je potrebné spomenúÈaj prírodné rámce, ktoré tvoria základ ekolo-58
B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Agickej hodnoty územia – Malé Karpaty, luÏnélesy, strategické zdroje podzemnej pitnejvody... V máloktorom meste Slovenska sa vtakom rozsahu stretáva problematika ekonómieúzemia verzus jeho ekológie. A to je ajjedna z najpodstatnej‰ích otázok územnéhoplánu nielen mesta, ale celého regiónu. VzÈahyBratislavy a jeho zázemia sú také intenzívne,Ïe otázky rozvoja mesta sa nedajú odtrhnúÈod otázok regiónu a naopak.Mesto zaãíname definovaÈ cez jeho regióna región ako mesto. Tento prístup sa prejavujenajmä v náãrtoch koncepcií integrovanéhodopravného systému, keì bude jedin˘mrie‰ením prienik systémov mestskej hromadnejdopravy hlboko do regiónu, a to najmä vpolohe koºajovej hromadnej dopravy. Nástup‰tudentov do podzemnej elektriãky v centremesta a ich vystupovanie v Trnave by nemalobyÈ nemoÏnou víziou. Tak˘to systém znaãneovpyvní ãasopriestorové vzÈahy. Mestozrejme nebude maÈ v dohºadnej budúcnostidostatok prostriedkov na tak˘ nosn˘ systémMHD, ak˘m je pre Prahu metro. Po vzoremiest veºkosti Bratislavy v‰ak na dlhé obdobieposlúÏi aj rekon‰truovan˘ a priestorovoroz‰íren˘ systém elektriãiek novej generácies podzemn˘m vedením v centre mesta. VPetrÏalke vzhºadom na to, Ïe spojenie s centrompredstavuje najkrat‰iu radiálu, nie jepotrebné hovoriÈ ani o „r˘chlodráhe“ a evokovaÈtak predstavy o bariérovom efekte, ktor˘rozdelí PetrÏalku.Bratislava urobila veºk˘ krok v skvalitÀovaníkvality vnútorného prostredia mesta, ajkeì v˘sledky posledn˘ch rekon‰trukcií Hlavnéhonámestia a Obchodnej ulice sú hodnotenéviac ako problematické. Tieto aktivity saale obmedzili zatiaº len na historick˘ stredmesta. Dosiahnuté v˘sledky v‰ak stále devalvujeúroveÀ ostatn˘ch nosn˘ch verejn˘ch urbánnychpriestorov – námestie SNP, Kamennénámestie s obchodn˘m domom Prior ahotelom Kyjev (búraÈ ãi chrániÈ?)... Bratislavaakoby nevedela vytvoriÈ program na dotvoreniesústavy verejn˘ch urbánnych priestorov(KríÏna, Radlinského, Vajnorská, ·ancová...).Nepestujeme heslo „postav dom zasaìstrom“. Z mesta pomaly, ale iste vymizlialeje a nová v˘stavba sa vìaka absencii podrobnej‰íchúzemn˘ch plánov zahryzáva ãorazagresívnej‰ie aj do plôch, ktoré mohli slúÏiÈako zeleÀ.Tak sa potom aktivizujú obãania a poÏadujúzakladaÈ zeleÀ na miestach, kde je to v rozpores in˘mi rozvojov˘mi potrebami mesta(namiesto urbanizácie chrbtovej osi PetrÏalkysnaha obãianskej iniciatívy zakladaÈ tupark). Hypermarkety zabrali plochu a svojimistrechami a parkoviskami bez zelene sapriãiÀujú o zhor‰ovanie mikroklímy a parametrovzachytávania vody v krajine.Osobitnou kapitolou je územn˘ plán mesta,ktor˘ je na jednej strane víziou mesta a nadruhej strane slúÏi ako nástroj na usmerÀovanieúzemného rozvoja a rozhodovacie procesy.Povaha tohto nástroja môÏe v˘znamn˘mspôsobom ovplyvniÈ v˘zor mesta, av‰ak absenciaregulácie v˘‰kov˘ch stavieb sa uÏ v˘znamnea dlhodobo podpísala na obraze mesta.Súãasná disperzia v˘‰kov˘ch stavieb nieje nositeºom takmer Ïiadnych signálov v˘znamuich polohy. Absentuje vedomá predstavao v˘‰kovom usporiadaní. Mesto sa vydaloApollo Business Centercestou k liberálnej siluete. Dokonca aj kontroverzn˘mpolohám nov˘ch v˘‰kov˘ch staviebsa nedá dokázaÈ rozpor s územn˘m plánoma stavebn˘m zákonom. Aj preto uÏ mestopotrebovalo nov˘ územn˘ plán.Vo vzÈahu k územnému plánovaniu trebapozitívne vyzdvihnúÈ existenciu územnéhoplánu zóny nábreÏia PetrÏalky, ktor˘ snáìzabezpeãí, Ïe mesto bude leÏaÈ na oboch brehochrieky. Dimenzie rieky si p˘tajú novúmierku nábreÏí. Mesto uÏ neleÏí len na jednomkúsku brehu Dunaja ako kedysi. V podhradíje to iste problém aj pamiatkársky. Obnovazaniknutej mierky pri nov˘ch priestorov˘chvzÈahoch je v‰ak otázna. Územné plányzón by mali predstavovaÈ základn˘ stavebn˘poriadok mesta. Stavebníkom by malobyÈ jasné, aké sú prípustné a neprípustné spôsobyvyuÏitia plôch. Územné plány zón bymali byÈ vìaka známym pravidlám vyuÏitiasúãasne ponukou ako aj ochranou pozemkov.Tu sa kriticky staviam ku komercionalizáciicelomestskej ‰portovej zóny na Pasienkoch,z ktorej ostáva torzo. Neãudujem sa,Ïe zrazu má mesto problém s lokalitou prenov˘ zimn˘ a futbalov˘ ‰tadión, ktoré tumohli maÈ svoju ideálnu polohu...Jednou z najaktuálnej‰ích urbanistick˘chúloh je potreba rozvoja centra mesta. Priestorokolo Továrenskej ulice, kde sa otvára moÏnosÈvyuÏitia tzv. brownfields pri zachovaníniektor˘ch stavieb priemyslovej architektúryako nositeºa genius loci. Okolie novostavbySlovenského národného divadla ponúka tieÏsvoje moÏnosti. Koncept Eurovea priná‰avysokú kvalitu mestského prostredia prijateºn˘chdimenzií. Je pote‰iteºné, Ïe sa zaãína hovoriÈviac aj o spojitom nábreÏí Dunaja. Tustavebníci pochopili, Ïe modernosÈ mesta nespoãívav poãte v˘‰kov˘ch stavieb, ale v kvalitevnútorného mestského prostredia. Znaãn˘potenciál skr˘va lokalita starého zimnéhoprístavu.Istú kritiku by som smeroval k spôsobu realizácieniektor˘ch v˘znamn˘ch stavieb mestaz verejn˘ch prostriedkov. âasto sa pripravujúa uskutoãÀujú bez predchádzajúcich sú-ÈaÏí architektonick˘ch návrhov, k v˘sledkomktor˘ch by sa mohla vyjadriÈ aj verejnosÈ(Most Apollo, elektriãka v PetrÏalke, rekon-‰trukcia Obchodnej...). Mesto sa tak ochudob-Àuje o demokratickú diskusiu k veciam verejn˘m.OchudobÀuje sa vidieÈ a vybraÈ si zo ‰ir-‰ej palety moÏn˘ch rie‰ení a v neposlednomrade aj s nimi súvisiacich ekonomick˘ch porovnaní.Zatiaº pretrváva systém demokratickéhocentralizmu. Po voºbách uÏ je názor obãanazaujímav˘ menej... V moÏnosti spolurozhodovaÈo svojom meste urãite oãakávajúobãania viac demokracie a akceptácie.Veºkú ãasÈ plochy mesta zaberajú sídliská,cez ktoré je mesto v˘znamne vnímané. Humanizáciaa dostavba panelov˘ch sídlisk budejednou z v˘znamn˘ch urbanistick˘ch úloh.UÏ teraz je ale potrebné zaãaÈ s prípravou koncepcií.Komplexná obnova sídlisk nie je lenzatepºovanie budov a v˘mena v˘Èahov. Budepotrebné nájsÈ rie‰enia, ktoré zotrú nálepkuanonymity, vytvoria novú kvalitu sociálnychvzÈahov, prinesú nové estetické hodnoty abezpeãnosÈ prostredia. Aj v zdanliv˘ch detailochtreba presadzovaÈ rie‰enia, aby celé mestozískalo na parametroch urbánnej slu‰nosti.Mesto je koncepcia, ale aj súãet detailov.VymenúvaÈ v‰etky rozvojové moÏnosti,ako aj aktuálne a perspektívne problémy bye‰te zabralo veºa miesta. Bratislava má ale urãitepredpoklady staÈ sa hlavn˘m mestom,ktoré síce nie veºkosÈou, ale svojou kultúrnouúrovÀou sa bude môcÈ rovnaÈ s in˘mi európskymimetropolami. Bude dôleÏité, aby vedelapochopiÈ a podporiÈ tie svoje ‰pecifiká,ktoré ju robia zaujímavou, aby hºadala svojvlastnú tvár a aby to pochopili aj zahraniãníinvestori a ich architekti. A navy‰e, aby to pochopilii nami volení poslanci. V tejto súvislostibude dôleÏitá aj odborná a spoloãenskáautorita in‰titútu alebo in‰titúcie architektamesta, ão ale nebude moÏné bez jeho legislatívnejpodpory.Prof. Ing. arch. Bohumil Kováã, PhD.59
Page 1 and 2: CLI. ČÍSLO 2007ParlamentnýKurié
Page 5: P R E D S E D AP O S L A N E C K É
Page 9 and 10: V L Á D AS Rdiverzifikovan˘ch zdr
Page 11 and 12: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 13 and 14: S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Page 15 and 16: V L Á D AS RPredpokladá sa, Ïe v
Page 17 and 18: N Á R O D N Á R A D A S RDipl. In
Page 19 and 20: N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu
Page 25 and 26: S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z
Page 27 and 28: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 31 and 32: V L Á D AS RStavebníctvo na Slove
Page 33 and 34: nelovej technológie) a re‰truktu
Page 41 and 42: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 43: Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, Majerní
Page 46 and 47: P R I M Á T O R M E S T Alen niekt
Page 48 and 49: B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T
Page 58 and 59: A R C H I T E K T Ú R A A S T A V
Page 64 and 65: S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E
Page 68 and 69: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 70 and 71: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 72 and 73: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 74 and 75: P O L I T O L Ó G I ASlovensko spl
Page 76 and 77: K U L T Ú R AArnoldFEKEMgr. art. A
Page 78 and 79: D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O pos
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e d
Page 82 and 83: N Á R O D N Á R A D A S RMgr. Mon
Page 84 and 85: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 86 and 87: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 92 and 93: Z A H R A N I â N Í S L O V Á C
Page 94 and 95: E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 96 and 97: E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 98 and 99: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 100 and 101: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 102 and 103:
S U P E R M O N I T O R***Hereãka
Page 104 and 105:
S U P E R M O N I T O R***Do politi
Page 106 and 107:
S U P E R M O N I T O RVeãer som e
Page 108 and 109:
S U P E R M O N I T O Rpomery a vy
Page 110:
S U P E R M O N I T O R***Myslím s
show all

cli. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cli. ÄÃslo - home.nextra.sk