Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R ACentrála VÚB – BC Intesaväã‰ieho územného útvaru. V období generovaniaveºkomiest v 19. storoãí bola v útlme,bez nejakého v˘znamného postavenia v rámcirakú<strong>sk</strong>o-uhor<strong>sk</strong>ej monarchie. Okolo roku1900 mala Bratislava len cca 70-tisíc obyvateºov.Na túto mierku bolo zaloÏené jej historickéjadro. V tom ãase sa poloÏili základyvieden<strong>sk</strong>ej infra‰truktúry dimenzovanej naveºkomesto. Tento prerod na veºkomestá za-Ïili v 19. storoãí aj ParíÏ, Berlín, Budape‰È,Miláno. Vytvorila sa tu na mieste b˘val˘chmest<strong>sk</strong>˘ch hradieb sústava mest<strong>sk</strong>˘ch okruhov.Zatiaº je tento systém radiál a okruhovv urbanizme najúspe‰nej‰í. V‰etky spomenutémestá ale leÏia na rovine, takÏe realizáciaich dopravnej siete bola jednoduch‰ia. V Bratislavesi realizácia systému okruhov vyÏadujezásahy do Karpat<strong>sk</strong>ého masívu. Jej infra-‰truktúra a dopravné geberity v jadre sú dimenzovanétak na 150-tisícové mesto. Tútosituáciu zhor‰uje zvy‰ujúci sa stupeÀ motorizáciea veºk˘ poãet cezpoºn˘ch, prichádzajúcichza prácou. Ani veºkolepé socialistickésídli<strong>sk</strong>á nezvládajú dopravné situácie. Probléms parkovaním má aj PetrÏalka.Bratislava sa zaraìuje medzi takzvané maléveºkomestá alebo M – City. Sú to mestá s v˘znamnouhistóriou, ale vzhºadom k svojimhistorick˘m podmienkam sa nestali centromveºkého ‰tátneho útvaru. Do tejto kategóriemoÏno zaradiÈ napríklad Krakov, ªubºanu,ale aj Graz. Perspektíva rozvoja Bratislavy jev súãasnosti v jej polohe na kriÏovatke obchodn˘chciest a v pov˘‰ení na hlavné mestonového rozvíjajúceho sa ‰tátu.Excentrická poloha Bratislavy ako hlavné<strong>home</strong>sta Sloven<strong>sk</strong>a má v˘hodu v blízkychkontaktoch s Európou. Táto poloha, len 60 kmod Viedne, je najmen‰ia vzdialenosÈ dvochhlavn˘ch miest v Európe. Tento fakt prirodzeneevokuje my‰lienky vzniku stredoeuróp<strong>sk</strong>ejaglomerácie, súmestia ViedeÀ – Bratislava,ako kultúrno-hospodár<strong>sk</strong>eho centra tejto ãastiEurópy. Na túto tému vznikli viaceré ideya projekty. Zdá sa ale, Ïe na takúto expanziunemá ani jedno mesto potenciál. Ich spoluprácasa rozvíja. Dopravné prepojenie sa zlep‰uje,diaºnica bude hotová na jeseÀ, chystá saveºkolep˘ projekt r˘chlej Ïeleznice, rozvíjajúsa leti<strong>sk</strong>á. Napriek tomu idea pásovéhostredoeuróp<strong>sk</strong>eho mesta je nereálna. Modrádunaj<strong>sk</strong>á stuÏka je iba symbolom tejto integrácie.Jej luÏné lesy sú ale chránené, a pretotu nie je moÏné ani plánovaÈ iné vyuÏitiea intenzívne zastavovanie územia.Európa starne. Hospodár<strong>sk</strong>y má problémydrÏaÈ krok s Amerikou a Áziou, ktoré aj vzájomnelep‰ie komunikujú. Jej kultúra a architektúrasú základom svetového kultúrnehodediãstva. Sú dokonca vízie, Ïe Európa <strong>sk</strong>onãíako kultúrny <strong>sk</strong>anzen. Krajiny tretieho svetapreberajú princípy urbanizmu z Európy.âasto opakujú tie isté chyby. V globálnomsvete nastáva zaujímavá koláÏ európ<strong>sk</strong>ychideí u architektov s regionálnymi tradíciami.Dnes sa realizujú bez obmedzenia architektonicképrojekty po celom svete. Skoro bysom internacionalizmus oznaãil ako trend.Svet je informaãne prepojen˘. Vìaka tomu savymieÀajú idey veºmi r˘chlo. To pred dvadsiatimirokmi nebolo moÏné. KaÏdá krajinamala svoj vlastn˘ trh a svojich architektov.Bol problém presadiÈ sa v cudzej krajine.Bratislava zaÏíva momentálne mimoriadnyprílev investícií. Zmenilo sa jej postavenievo svete realít. Má atraktívnu polohu a stabilizovanúpolitickú situáciu. Celkom prirodzenesa aj u nás presadzuje stavanie v˘‰kov˘chbudov a maximálne vyuÏívanie zastavanejplochy. Mesto ale na túto expanziu nie jepripravené. ·ikovní developeri vyuÏili tentostav a v meste sú poschvaºované nekoncepãnémrakodrapy bez hlb‰ích súvislostí s navrhovan˘múzemn˘m plánom. Mesto pripravilomateriál o v˘stavbe v˘‰kov˘ch objektovv Bratislave, ktor˘ vyãleÀuje zóny vhodné naich v˘stavbu. T˘mto chce koordinovaÈ novépripravované investície s existujúcou zástavbou.V˘‰ková budova v meste to je trochu väã-‰í zásah do mest<strong>sk</strong>ého organizmu a nesie sosebou viac problémov. Vo svete je evidentn˘trend k stavbe v˘‰kov˘ch budov. KaÏd˘ t˘ÏdeÀsa zjaví v ãasopisoch nová ihla alebo inádominanta ako symbol mesta ãi firmy, akoprestíÏny projekt architektov. Napriek teroristickémuohrozeniu po 11. septembri sa tentov˘‰kov˘ boom nezastavil. Najväã‰ia koncentráciav˘‰kov˘ch budov sa realizuje v treÈomsvete. Najmä v âíne a Spojen˘ch arab<strong>sk</strong>˘chemirátoch. Tu je ich koncentrácia produktomhospodár<strong>sk</strong>eho rastu. Architekti z celéhosveta tu dostávajú príleÏitosÈ u<strong>sk</strong>utoãÀovaÈnápady, ktoré v Európe nie je moÏné presadiÈ.Európa má svoje regulatívy a pravidláãi kultúrnu tradíciu. Ale v takej Mo<strong>sk</strong>ve mô-Ïete postaviÈ <strong>sk</strong>oro v‰etko. E‰te doznieva aféraokolo 300-metrovej ihly, sídla Gazpromuv Sankt Peterburgu, oproti Zimnému palácu.Veºké európ<strong>sk</strong>e mestá majú obdobie svojejpovojnovej obnovy za sebou. Vytvorilikompaktné celky, ktoré do svojho centra integrovalirekon‰truované historické jadrá.V˘‰kové objekty väã‰inou vyãlenili do nov˘chzón, aby neboli v priamom konflikte shistorickou mierkou. Takto sa to podariloudrÏaÈ ParíÏu i Viedni. Talian<strong>sk</strong>e mestá sichránia svoje historické bohatstvo. Z európ<strong>sk</strong>ychmiest snáì v˘‰kovo expanduje najviacLond˘n, ktor˘ ale nikdy nemal nejak˘ urbanistick˘koncept. V Nemecku je vo v˘‰kov˘chbudovách najodváÏnej‰ie finanãné centrumFrankfurt. Nemecké mestá ale boli podruhej svetovej vojne úplne zniãené, takÏe ichhistória sa tvorí na nov˘ch základoch. Podobneaj Berlín si postavil na Potsdammer Platzinové v˘‰kové centrum, ktoré s pôvodn˘mmá málo spoloãného.Ani Bratislava sa neubránila tomuto trendu,pretoÏe aj ona patrí medzi expandujúcemestá. Tak˘ch v Európe nie je veºa. V‰etkoje tam uÏ postavené. Vy‰e 70 % ich stavebnejãinnosti tvoria rekon‰trukcie. Na‰im v˘-‰kov˘m budovám sa dá vyt˘kaÈ ich prvoplánovosÈ,zaloÏená iba na ekonomickom vyÈa-Ïení pozemku. Preão na‰a civilizácia staviav˘‰kové budovy, má viac dôvodov. Prameníniekde vo veãnej túÏbe ºudstva po dob˘vaníhviezd a dosiahnutí doteraz neobjaveného. SúdôleÏit˘m faktorom obrazu mesta a jeho symbolom.Priná‰ajú koncentrovanú sociálnu<strong>sk</strong>ladbu s mnoÏstvom funkcií a veºkou záÈa-Ïou na infra‰truktúru a dopravu. OvplyvÀujúmikroklímu, sú ºah‰ie zraniteºné a zloÏitorekon‰truovateºné. B˘vanie vo v˘‰kov˘chbudovách nemôÏe byÈ beÏn˘m ‰tandardom. Jedrah‰ie a nároãnej‰ie. V˘‰kové budovy majúopodstatnenie pri veºk˘ch komplexoch, pretoÏevertikálna komunikácia je operatívnej-‰ia ako horizontálna.Bratislava popri expanzii do v˘‰ky rastieaj do ‰írky. Okolo mesta rastú satelity rodinn˘chdomov, ktoré zaãali nevinne, ale v súãasnostisa ich nekoncepãnosÈ zaãína vracaÈprímest<strong>sk</strong>˘m dedinám v problémoch s energiami,dopravou ãi sociálnymi vzÈahmi. Tietonafúknuté dediny nemajú väã‰inou Ïiadnyurbanistick˘ koncept. Ch˘ba im vybavenosÈ.ªudia sú odkázaní na dochádzanie za prácoudo mesta. Pre viacer˘ch je to splnenie túÏbypo vlastnom dome, aj keì je postaven˘ na 5árovej parcele za kamenn˘m múrom s minimomzelene. Nበtrh napríklad e‰te nedospelk <strong>sk</strong>utoãne lacn˘m, ‰tartovacím domom vradov˘ch zástavbách.Bratislava na zaãiatku tretieho tisícroãia jemesto na vzostupe, s príjemn˘m zrekon‰truovan˘mhistorick˘m jadrom, dynamick˘mimidÏom a mnoÏstvom problémov v infra-‰truktúre. Mesto a najmä doprava nestaãiavstrebaÈ nával investícií. Svoje hlavné mestosi musí stavaÈ cel˘ národ a my nemáme anivyhovujúci zákon o hlavnom meste. Nemámedom pre prezidenta, ubytovanie pre krá-ºov<strong>sk</strong>é náv‰tevy a mnoÏstvo podobn˘ch zariadenísúvisiacich so ‰tatútom hlavného mesta.KaÏd˘ národ sa uãil stavaÈ si svoje hlavnémesto. Väã‰ina to absolvovala v 19. storoãí.Aj my sa to teraz musíme uãiÈ, ale navlastn˘ch chybách.Doc. Ing. arch. Akad. arch. Ján Bahna,a. a. SKA57
Change language