cli. číslo - home.nextra.sk

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Agár a kolektív). Asi najpozoruhodnej‰í je kostols pastoraãn˘m centrom na Teplickej ulici odªubomíra Závodného. V novom kostole v KarlovejVsi prekvapujúco kontrastuje vonkaj‰ianeprístupnosÈ s veºkorysosÈou vnútra (je to dielo‰vajãiarskeho architekta Justusa Dahindena).Dahindena pozval architekt Martin Kvasnicado poroty súÈaÏe na in˘ kostol a z kontaktusa zrodil návrh ústredného chrámu do tohtoarchitektonicky najlep‰ieho bratislavského sídliska.Ten ist˘ Kvasnica je aj autorom osobitej stavby,ktorá vzbudila medzinárodn˘ ohlas, a toúpravy niekdaj‰ieho Ïidovského cintorína. Tensa postupom veku na bratislavskom dunajskomnábreÏí dostal hlboko pod úroveÀ okolitého terénua napokon jeho zvy‰ok zakryli betónov˘mstropom. Architekt navrhol úpravu s ãiernymvstupn˘m hranolom bez strechy a so sklen˘mistélami. Z cintorína sa stalo to, ão niektonaz˘va mauzóleom, iní memoriálom. Je tu totiÏpochovan˘ v˘znamn˘ ortodoxn˘ rabín Mo‰eSchreiber (zvan˘ Chatam Sofer) a objekt jemiestom náv‰tev ortodoxn˘ch veriacich z celéhosveta.OMYL STOROâIA?Bratislava sa stala prevaÏne slovensk˘m mestomaÏ po druhej svetovej vojne. Na hranici rakúskeho,maìarského a slovenského etnika bolavÏdy internacionálna. Budovateºsk˘ rozmacha fenomén modernizácie za socializmu viedolk jej rastu, ako aj k tomu, Ïe sa roz‰írila na prav˘breh Dunaja. Tam predt˘m leÏala len predmestskádedina PetrÏalka. Odtiaºto strieºal kedysina mesto Napoleon, odtiaºto, z anektovanéhorakúskeho územia, sa vyhráÏal Hitler levovina ·tefánikovom pamätníku („Tá maãkamusí ísÈ preã!“). Projektovanie nového mestskéhosektora sa zaãalo veºkou medzinárodnou sú-ÈaÏou, v ktorej sa objavilo veºa vizionárskych návrhov.Napokon sa ustálil projekt sídliska sústrednou mestskou triedou s budovami zniÏujúcimisa k okrajom. Málokto vie, kade mala tátrieda viesÈ, sídlisko funguje celkom naopak:hlavné komunikácie idú po jeho okrajoch a vstrede sú dodnes nedokonãené provizóriá.PetrÏalka nevznikla náhodou. Predchádzalojej niekoºko pokusov o nové b˘vanie na viacer˘chmiestach. Ani stopy uÏ nezostali po kolóniifilantropa doktora Schulpeho, ktorá stálaponiÏe Ïelezniãnej stanice, ani po montovanomdome, ktor˘ v dvadsiatych rokoch navrhol a postavilna Îupnom námestí architekt Du‰an Jurkoviã.Zachoval sa ale prv˘ montovan˘ panelov˘dom na KmeÈovom námestí od kolektívuarchitektov okolo Vladimíra Karfíka, ktor˘ uÏvtedy bol profesorom architektúry na Slovenskejvysokej ‰kole technickej. Pozoruhodn˘mi medzivojnov˘misociálnymi sídliskami sú pavlaãovédomy Unitas na ·ancovej od architektovF. Weinwurma a I. Vécseia alebo kolónia mestsk˘chbytov na Miletiãovej ulici od nestora slovenskejmoderny architekta Emila Bellu‰a. Najmohutnej‰ouakciou sociálno-demokratickéhodruÏstva Nová Doba bola v˘stavba troch blokov,ktoré stoja na kriÏovatke Vajnorskej a Bajkalskejulice. Prv˘ z nich mal dokonca oceºovú nosnúkon‰trukciu, na tie ãasy úplnú novinku.Po vojne sa rozvinula v˘stavba ãoraz väã‰íchobytn˘ch komplexov panelovou technológiou.Na poãiatku stála prestavba pozdæÏ Raãianskejulice, ktorej dodnes nech˘ba modern˘ architektonick˘esprit. Nasledovali sídliská na v˘chodnomokraji (spomínan˘ ·trkovec), potom nazápade (spomínaná Karlova Ves). Postupne saz nich ale strácalo ãaro novosti a ich architektúrabola ãoraz pochybnej‰ia. Za ‰tyri desaÈroãiasa tak postavilo veºa bytov, takÏe prelomiÈzl˘ dojem z ich primitívneho vzhºadu sa v mestedarí len pomaly – men‰ími nov˘mi obytn˘micelkami. Napríklad sídliskom na Martinengovejulici (architekt Juraj Herman a kol.), ktorépozostáva vlastne iba z dvoch domov alebokomplexom Rozadol (architekti Peter Moravãík,Juraj ·ujan).ROZMANITOSË A NÁHRADA MINULOSTIArchitektúra mesta bola vÏdy otvorená rozmanit˘mvplyvom a kultúrne bohaté mesto sanebráni tomu, aby ho obohacovali rozmanité ahodnotné architektúry. Dne‰n˘ stavebn˘ ruchv‰ak neraz zasahuje star‰ie diela a niekedy takVeÏa obytného súboru Rozadol, foto M. Dullazaniká to, ão si cenili minulé generácie a ão ichspájalo s mestom ich predkov. UÏ na konci socialistickéhoobdobia Bratislavãania protestovaliproti „oãisÈovaniu“ hradného vrchu a búraniustarej drobnej zástavby. Väã‰ina jej v‰ak padlaza obeÈ buldozérom. Romantická iniciatívapostaviÈ opäÈ zaniknuté stavby v pôvodnej podobesa opäÈ oÏivila a sústredila na Zámockejulici, mieste, kde kedysi stála aj pozoruhodnásynagóga. Aj ìal‰ia neìaleká synagóga pod-ºahla pri v˘stavbe nového mosta, keì bolo trebapre nájazdy zbúraÈ celú Îidovskú ulicu a väã-‰inu Rybného námestia. V˘sledkom nedávnejv˘stavby drobn˘ch domãekov na Zámockej jeale iba neurãitá kulisa, ktorá nesvedãí nijako anio dobe, v ktorej vznikla, ani o histórii miesta.Problém ochrany minul˘ch hodnôt je stále otvoren˘a veºmi citliv˘. Naprávanie hrub˘ch de-‰trukcií minulosti a repliky star˘ch stavieb sa nestretlis veºk˘m úspechom. Taká je aj dostavbabarokového krídla na západnej terase bratislavskéhohradu. Je to verná napodobenina stavby,z ktorej sa zachovala dokumentácia, ale zbavenáakejkoºvek vitality a uÏ vôbec nenesie nejaképosolstvo minulosti.V¯·KOVÉ STAVBY AKO PREKÁÎKY?V meste ale medzit˘m kypí stavebn˘ ruch ana neoãakávan˘ch miestach vyrastajú v˘‰kovéstavby. Znovu len potvrdzujú, Ïe mesto vytvárazvlá‰tna zmes náhod a ideálov. V‰etky z nich(aÏ na jednu, opravili by ma architektonickífajn‰mekri) znesú prísne architektonické kritériákvality. âi uÏ je to oválna budova V‰eobecnejúverovej banky (architekt Ján Bahna a kol.),novostavba, ktorá vyrástla vedºa nej (architektM. Frecer a kol.), v˘‰kov˘ hranol Rozadolu,dvojplá‰Èová Národná banka Slovenska aleboìal‰ie. UÏ sa dvíhajú v˘‰kové budovy aj v PetrÏalke,v tesnom kontakte s mestom i so sebavedom˘mNov˘m mostom. Bratislava bola dlhoãímsi, ão by sa dalo oznaãiÈ ako malé predmestieViedne. Medzit˘m narástla a trochu fádne sarozliala do krajiny. Dnes ale uÏ získava sebavedoménové vysoké orientaãné body. Nebude touÏ len stôl obráten˘ po veºkom fláme, ktor˘ jejbude dominovaÈ.Krematórium je asi najpozoruhodnej‰ia bratislavská architektúra 20. storoãia, foto M. DullaProf. Ing. arch. Matú‰ Dulla, DrSc.55