cli. číslo - home.nextra.sk

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AZMENA JE ÎIVOTAle aj hlavné národné in‰titúcie podliehajúzmenám. Zo zákulisia Slovenského rozhlasusem tam poãuÈ, Ïe obrátená oceºová pyramídaje priveºká, a podobne je to s televíziou. Uva-Ïuje sa o v˘stavbe novej spoloãnej budovy. Tosú tie zmeny, ktoré prebiehajú v kaÏdom Ïijúcommeste. Niekedy prekvapujúce, niekedy dokoncaparadoxné. Ale tvoria jeho pestrosÈ a zaujímavosÈ.Kto uÏ dnes vie, ako vznikala ústrednábudova prvej slovenskej vysokej ‰koly UniverzityKomenského? Mala to byÈ pôvodneobilná burza a aÏ tesne pred dokonãením sa rozhodlo,Ïe do nej umiestnia univerzitu. Tak vzniklodne‰né sídlo rektorátu tejto univerzity na ·afárikovomnámestí, právnickej fakulty a najdôstojnej‰iauniverzitná aula na Slovensku. Jejarchitekt Franti‰ek Krupka si zo ‰túdií vo Vied-Vstupn˘ objekt do Memoriálu Chatama Sofera, foto J. Králikni doniesol sympatie k tradiãnej architektúre, badokonca tam krátko spolupracoval na prestavbáchbarokového cisárskeho Hofburgu.Nakoniec ani rektorát na‰ej prvej techniky nesídlivo vlastnej budove. Pôvodne to boli ‰tátneUãÀovské ‰koly, pre ktoré postavili na Vazovovejulici modernú veºkú budovu s oknamipriemyselného vzhºadu. Bola tu aj skvelá avantgardná‰kola umeleck˘ch remesiel, ktorá vzniklapodºa vzoru nemeckého Bauhausu, najslávnej‰ejmodernej umeleckej ‰koly Európy dvadsiatychrokov. Bratislavská ·UR, ako znela jejskratka, vydrÏala e‰te dlho po Bauhause, ktor˘Hitler zakázal roku 1933. Napokon budova pripadlaSlovenskej vysokej ‰kole technickej,dne‰nej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.ZÁPAS O DIVADLÁSeriózne mesto vÏdy malo divadlo. BratislavãaniapoÏiadali koncom 19. storoãia najväã-‰ích európskych divadeln˘ch architektov, ViedenãanovFerdinanda Fellnera a Hermanna Helmera,aby im ho navrhli. Vzniklo tak Mestskédivadlo v tom najuniverzálnej‰om eklektickomslohu. Podobné stavali títo architekti vo veºk˘chmestách celej Európy od Hamburgu po Odesu.Po prevrate v roku 1918 sa v Àom zaãalo hraÈuÏ nielen po nemecky, ale aj po ãesky – nov˘súbor SND zaãal pôsobenie Smetanovou Hubiãkou– a postupne sem prenikala i slovenãina.Medzit˘m si mesto postavilo ìal‰iu scénu –Redutu. Ani budape‰tianski architekti MarcelKomor a DezsŒ Jakab sa tu príli‰ neopováÏiliexperimentovaÈ a zvolili tradiãnej‰ie barokovorokokovéstvárnenie. Len na dvorov˘ch prieãeliachvidieÈ vtedaj‰iu novinku, ktorú zaviedol vBudape‰ti zakladateº maìarskej národnej architektúryO. Lechner, a to organicky olemovanéokná.Poãas vojny postavili ìal‰ie divadlo spojenés bankou (architekti Eugen Kramár a ·tefanLukaãoviã), ktoré dodnes nesie meno básnikaPavla Orságha Hviezdoslava. Ale postaviÈ si naskutkuvlastné, autenticky slovenské divadlo,pekne nanovo a ako samostatn˘ krásny monument,tak to bola v˘zva desaÈroãí. Napokon sapostavilo a dalo do pouÏívania na dunajskom nábreÏí.Medzit˘m sa v‰ak v tichosti rozpadáva e‰tejeden veºkorys˘ ãin, a to mohutn˘ amfiteáter nazápadn˘ch svahoch mesta od architektov ·tefanaSvetka a Borisa DÏadoÀa. Dnes uÏ celkomopusten˘ je vlastne najväã‰ím bratislavsk˘mnáhrobkom socialistickej masovosti.SEN ARCHITEKTAKaÏd˘ architekt túÏi po tom, aby jeho klientmal nekoneãné finanãné prostriedky. To je senãasto veºmi zradn˘. Ale niekedy sa k nemu architektpriblíÏi, keì stavia vilu pre zámoÏnej-‰ieho objednávateºa. Dávnej‰ie si na v⁄‰kochnad mestom stavali ‰ºachtici svoje sídla. V jednomz nich je dnes prezidentsk˘ palác, v inomzasa lekárska fakulta. Tie sú v‰ak dnes uÏ celkomsúãasÈou ru‰ného mesta. Do tichého pásmanad mestsk˘mi palisádami priniesli prvé desaÈroãia20. storoãia rad jednoduch˘ch funkcionalistick˘chstavieb. Staval tu aj nበnajpresvedãenej‰ía zásadov˘ modernista architektFridrich Weinwurm. Napríklad pre riaditeºacukrovaru v Sládkoviãove postavil vilu, kdednes sídli Úrad pre boj proti korupcii. Bola tona tie ãasy vila, ktorá sa asi najviac priblíÏilak preslávenej brnianskej vile Tugendhat od architektaMiesa van der Roheho veºk˘m priestoromna hlavnom obytnom poschodí. ªaviãiarWeinwurm, ktor˘ ‰tudoval v Nemecku, si odtiaºdoniesol hlboké presvedãenie o novom ‰t˘leÏivota. Keì mu in˘ jeho zákazník, advokátLengyel, odmietol akceptovaÈ strohosÈ interiéru,zavolal si na jeho dotvorenie slávneho viedenskéhosecesného architekta Josefa Hoffmana.Roztratené vily v krivolak˘ch uliãkách,ktoré stúpajú na prvé karpatské v⁄‰ky (lebopráve tu Karpaty zaãínajú), ÈaÏko nájsÈ. Iba akby ste si zobrali na pomoc sprievodcu, ktoréhonapísal znalec funkcionalistickej architektúry·tefan ·lachta s Irenou Dorotjakovou alebonajnov‰ieho sprievodcu (Slovenská architektúraod Jurkoviãa po dne‰ok) od autora tohtoãlánku, ktor˘ práve vy‰iel vo vydavateºstvePerfekt.Vily sú vÏdy miestom, kde sa najbohat‰ie prejavíten, ktor˘ si obydlie stavia. Tak tu nastrm˘ch svahoch moÏno vidieÈ nielen strohúmodernu, ale aj variácie na 19. storoãie, HeimatStyl, pokusy o národnú architektúru s maºovan˘mÏudrom (od architekta Juraja TvaroÏka), ãivlastnú vilu najslávnej‰ieho slovenského architektaDu‰ana Jurkoviãa. Ten zaãínal na Moravea v âechách: na vrchu Radho‰È postavil romantickéturistické útulne, v Luhaãoviciachmajstrovsky spojil secesiu s ºudov˘m staviteºstvoma modernou a na severe âiech obnovil zámokv Novom Mûste nad Metují. Práve tu vytvorilmajstrovskú klenbu v hlavnej sále, ktorása mu tak zapáãila, Ïe si po dvadsiatich rokochrovnakú zhotovil aj v ob˘vaãke spomenutejvlastnej vily, keì sa presÈahoval naspäÈ na rodnéSlovensko.Kúsok nad parlamentom na MudroÀovej ulicimoÏno vidieÈ aj na‰u najv˘znamnej‰iu funkcionalistickúvilu, ktorú postavil J. Mergancpre spisovateºku Zuzku Zguri‰ku a jej manÏeladr. Dvofiáka, ktor˘ pôsobil ako tajomník ministraDérera.Na t˘chto v⁄‰koch stoja aj tri vily, ktoré si postavilipre seba architekti silnej povojnovej generácieIºja Skoãek, Ferdinand Miluãk˘ a IvanMatu‰ík. In‰pirovala ich povojnová ‰kandinávskamoderná architektúra. Typické pre ne je,Ïe sú z neomietan˘ch tehál. Severnej‰ie na svahochKramárov stojí zasa in˘ medzník, a tovila, ktorú architekti Juraj Ondria‰ s Jifiím Závodn˘mpostavili zaãiatkom deväÈdesiatych rokov.Bola prv˘m návratom k veºkej vile po období,ão sa tak˘to blahobyt povaÏoval za bur-Ïoázny preÏitok. No a v posledn˘ch rokoch satu znovu objavujú nové pozoruhodné vily, akonapríklad tie, ktoré navrhol nitriansky architektJuraj Polyák pre pracovníkov ‰kandinávskychveºvyslanectiev. Ich jednoduchú veºkorysú architektúrudobre vidieÈ z celého dunajského nábreÏia.BOH ALEBO PRÍRODA?Ak by sme mali oznaãiÈ najlep‰ie architektonickédielo Bratislavy 20. storoãia, najskôr byto bolo krematórium od architekta FerdinandaMiluãkého. Bard modernej slovenskej literatúryDominik Tatarka o Àom s obdivom napísal:„Toto v‰etko, stvárnené zákutie prírody, priestor,architektúra, má svoju prísnu zákonitosÈ, svojuãistotu. Je to stále, prírodné javisko kultu, ktorémá svoj jasn˘ rituál: Odboãí‰ z cesty, zastane‰a odíde‰.“ Krematórium vzniklo v ateistickomreÏime a netají sa t˘m, Ïe sa skôr in‰pirovalov protestantskom poÀatí obradu a v ‰kandinávskompanteistickom vzÈahu k prírode.Sakrálna architektúra modernej Bratislavymá niekoºko pozoruhodn˘ch diel, ktoré sa rôznymspôsobom usilujú nahradiÈ niekdaj‰iu tradiãnúmetafyzickú dimenziu t˘chto stavieb. Aleparadoxne tu vidíme aj úpln˘ opak, a to baÈovskyutilitárny kostol v PetrÏalke. Pochádza odBaÈovho architekta Vladimíra Karfíka, ktor˘sa uãil dokonca u najväã‰ieho amerického architektaF. L. Wrighta.Architekti katolíckych kostolov sa niekoºkokrátúspe‰ne pokúsili reagovaÈ na zmenu,ktorú tieto stavby zaÏili v minulom storoãí. NamiestopozdæÏneho usporiadania sú dnes skôr‰ir‰ie ako dlh‰ie. Vo Vrakuni je takáto prístavbakostola v tvare ‰o‰ovky (architekt Michal Bo-54