Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AV sloven<strong>sk</strong>ej metropole Bratislave je sústredená prevaÏná väã‰ina najv˘znamnej‰ích architektúrminulého storoãia a mesto ani v prv˘ch rokoch nového storoãia niã nestratilo zo svojej architektonickejdominancie. Niekedy v‰ak pre pôsobivé architektonické pamiatky dávnej minulosti nevidíme najnov‰iehodnoty. Ako je to s modernou a súãasnou architektúrou dne‰nej Bratislavy?Bratislav<strong>sk</strong>á architektúra –bohatstvo medzi ideáloma náhodouProf. Ing. arch. Matú‰ Dulla, DrSc. pôsobív Bratislave na Fakulte architektúry STUa Ústave stavebníctva a architektúry SAV.Venuje sa dejinám sloven<strong>sk</strong>ej architektúryv minulom storoãí a súãasnej architektúre.Napísal desiatky ‰túdií a viacero kniÏn˘chmonografií o sloven<strong>sk</strong>ej architektúre,spomedzi ktor˘ch je najv˘znamnej‰iaArchitektúra Sloven<strong>sk</strong>a v 20. storoãí(spoluautorka H. Moravãíková, 2002).Pôsobí ako predseda redakãnej radyãasopisu Architektúra & urbanizmus a jeãlenom redakãn˘ch rád viacer˘chãasopisov. Je spoluautorom radu domácicha zahraniãn˘ch v˘stav sloven<strong>sk</strong>ejarchitektúry a architektov, o. i. veºkejv˘stavy diela architekta Du‰ana Jurkoviãav SNG (2003). Autor<strong>sk</strong>y sa spolupodielalna viacer˘ch filmoch o architektúre. Jenositeºom Ceny Du‰ana Jurkoviãa, CenyMartina Kusého, Ceny Literárneho fondua medaily Chatama Sofera.IDEÁLNE MESTO?Urbanisti vÏdy mali sen postaviÈ ideálne mesto.Obyãajné mesto v‰ak nie je ideálne. Je v‰elijakopomie‰ané, ãasto sa musí prestavovaÈ,budovy zanikajú alebo menia svoje poslanie.Obyvatelia frflú, doprava je komplikovaná.Vzniká tak zvlá‰tny neporiadok, zmes ideálova náhod, ktorá tvorí osobité ãaro mesta. UrbanistivÏdy usilujú o poriadok. Ale keì postavilipodºa ideálnych plánov hoci napríklad sídli<strong>sk</strong>o·trkovec (architekt Du‰an Kedro a kol.),vynorili sa aj tu neoãakávané nedostatky. Najeho dlhej a ‰irokej hlavnej ceste sa asi nikto necítipríjemne a nech bola hocako prezieravonavrhnutá, musí na nej byÈ obmedzená r˘chlosÈ,aby bola bezpeãná.Pri veºk˘ch dielach ãasto dlh‰ie trvá, k˘m ichºudia prijmú za svoje. Také sú aj veºké architektúry.Veºkorysé poãiny moderny sa stále prijímajús rozpakmi, niektoré sú opustené, alebo sadokonca uvaÏuje o ich zbúraní. Elegantn˘ Nov˘most, nad ktor˘m sa vzná‰a di<strong>sk</strong> kaviarne UFO(autori: Jozef Lacko, Arpád Tesár a kol.) stáleveºa ºudí kritizuje. Po‰kodil staré mesto, do ktoréhoústi. Kúsok od neho je odváÏne premostenieSloven<strong>sk</strong>ej národnej galérie (architekt VladimírDedeãek). Náv‰tevníci, prichádzajúci zViedne, sa opakovane p˘tajú, ão je to za smelúefektnú stavbu. Ale ona je uÏ tretí rok odstavenáa ãaká na obnovu. Najsilnej‰ím vkroãenímmoderny do mesta bol trojbok˘ obchodn˘ doma hotel na Kamennom námestí (architekt IvanMatu‰ík). Okolo neho je voºné miesto, aké primodern˘ch stavbách vyÏadoval aj otec novej architektúryLe Corbusier. Dnes v‰ak chcú tento<strong>sk</strong>vost moderny takisto zbúraÈ. „Je to hnusná socialistickábarabizÀa!“ – pí‰u anonymy na internete.„Nezniãte si najlep‰ie diela modernej architektúry!“– odkazujú nám zahraniãní expertina pamiatky a medzinárodná organizácia naochranu diel moderny DOCOMMO ho navrhujechrániÈ ako národnú kultúrnu pamiatku.NÁRODNÉ STAVBYO bratislav<strong>sk</strong>om Hrade kedysi Werich povedal,Ïe mu pripomína stôl prevráten˘ po veºkomfláme. V Bratislave aj v dvadsiatom storoãí postavilizopár tak˘chto v˘razn˘ch stavieb a na-‰li v nich sídlo veºké národné in‰titúcie. Napríkladbudova Sloven<strong>sk</strong>ého rozhlasu (architekti·tefan Svetko, ·tefan ëurkoviã a Barna Kissling),ktorá má podobu obrátenej pyramídy.Dlho bola najvy‰‰ou stavbou v âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>upy‰ná veÏa televízneho komplexu v Mlyn<strong>sk</strong>ejdoline (architekti Jozef Struhafi, Václavâurilla). Na náprotivnom svahu vyrástol zasaNárodn˘ archív pripomínajúci sériu zloÏen˘chgigantick˘ch kníh. Jeho autor Vladimír Dedeãekbol architektom aj radu ìal‰ích veºkorys˘chdiel, poãnúc nitrian<strong>sk</strong>ou poºnohospodár<strong>sk</strong>ouuniverzitou, pri ktorej ho in‰pirovalo slávnenové hlavné mesto Brazílie od architekta OscaraNiemeyera, cez spomenutú Sloven<strong>sk</strong>ú národnúgalériu aÏ po mohutn˘ Palác kultúry a ‰portuv morav<strong>sk</strong>˘ch Vítkoviciach.Dnes uÏ málokto vie, Ïe rozpaky a hrozbazbúrania hrozili svojho ãasu nielen novémukrídlu SNG, ale aj rozostavanej budove dne‰nejNárodnej rady SR. O jej umiestnení sa pôvodneveºa di<strong>sk</strong>utovalo. Najsamprv totiÏ mala byÈpod Hradom pri Vodnej veÏi. Register národn˘chstavieb dopæÀa vysoká Národná bankaSloven<strong>sk</strong>a (architekti Martin Kus˘ a Pavol Pa-Àák), elegantná budova s dômyseln˘m elektronick˘msystémom ovládania dvojitej pre<strong>sk</strong>lenejfasády. No a najãerstvej‰ou novinkou je ìal‰ianová monumentálne národná in‰titúcia – novábudova Sloven<strong>sk</strong>ého národného divadla. SúÈaÏna jej podobu vyhrali e‰te v roku 1983 mladí architektiMartin Kus˘, Pavol PaÀák s kolektívom.Národnú banku Sloven<strong>sk</strong>a, ktorej projekt je tieÏod nich, postavili za zlomok ãasu (1998 aÏ2002), zatiaº ão s divadlom sa trápili <strong>sk</strong>oro tridesaÈroãia.Napokon aj Sloven<strong>sk</strong>é národné múzeum sídliv novej budove. Pochádza z dvadsiatych rokovminulého storoãia a navrhol ju najproduktívnej‰ísloven<strong>sk</strong>˘ architekt v‰etk˘ch ãias MilanMichal Harminc. Nebol nijak˘ novátor a schuÈou rozosial po jej prieãeliach pilastre, pripomínajúcedór<strong>sk</strong>e stæpy. Kto v‰ak chce vidieÈnajbohat‰í Harmincov gejzír historizmu, nech sapozrie do dvorany b˘valej Tatrabanky. Dnestam sídli ìal‰ia národná in‰titúcia – Ministerstvokultúry SR. To je interiér, ktor˘ u nás navy‰e pripomínamonumentálne historické stavby veºk˘cheuróp<strong>sk</strong>ych metropol. Mladí v Harmincovomateliéri ho ne<strong>sk</strong>ôr nabádali k moderne. Takvznikol aj evanjelick˘ kostol na Legionár<strong>sk</strong>ejulici. Ale neuveriteºne ãinorod˘ a dlhovek˘ star˘pán (doÏil sa 94 rokov) vÏdy zdôrazÀoval tradiãnéhodnoty: „Dom má maÈ strechu, ktorá homá chrániÈ tak, ako mi klobúk chráni hlavu...“.Fasády jeho stavieb sú dodnes nepo‰kodené anetreba ich opravovaÈ.53
Change language