cli. číslo - home.nextra.sk

P R I M Á T O R M E S T Amienky uplatnené v prerokovaní návrhu ÚPNprekonzultovali na úrovni miestnych zastupiteºstiev.V rámci prerokovania návrhuúzemného plánu zabezpeãil obstarávateº vypracovanieexpertného posudku. V prerokovanínávrhu ÚPN bolo podan˘ch cca 700podaní fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, ktorípodali takmer 1000 vecn˘ch pripomienok, znich bolo 125 akceptovan˘ch, 470 zobrat˘chna vedomie. Problematick˘mi a najviac pripomienkovan˘miboli tie územia, kde uÏ zminulosti pretrvávajú rozdielne názory nabudúce vyuÏitie územia, resp. územia neboliv uplynulom období vôbec overované. Osobitn˘dôraz v prerokovaní bol venovan˘ dopravnejproblematike, a to najmä rozvoju Ïelezniãnejdopravy v kontexte s nosn˘m systémommestskej hromadnej dopravy, severnejtangente, nultému okruhu a rozvoju letiska.Samostatnú skupinu pripomienok tvorilipripomienky k jednotliv˘m pozemkom, ktorévo vzÈahu k mierke spracovania návrhuÚPN a podrobnosti vyjadrenia jednotliv˘chfunkãn˘ch plôch nebolo moÏné vyhodnotiÈako opodstatnené a vo vzÈahu k danému stup-Àu ÚPN boli hodnotené ako neprimeranévzhºadom na to, Ïe dorie‰enie t˘chto problémovprislúcha zonálnemu rie‰eniu. Územn˘plán vÏdy musí byÈ kompromisom, ktor˘musí odráÏaÈ zosúladené záujmy v‰etk˘chzúãastnen˘ch, pri tom ho chápeme ako Ïiv˘dokument, ktor˘ bude v priebehu nasledujúcichrokov aktualizovan˘ v zmysle prijímaniazmien a doplnkov, pretoÏe musí reflektovaÈaktuálne záujmy a potreby hlavného mestaSR Bratislavy.Ktoré priority rozvoja mesta vidíte akonajdôleÏitej‰ie? Bratislava rastie dynamick˘mtempom a uÏ „vyrastá“ zo ‰iat, ktorésú jej ãím ìalej, t˘m tesnej‰ie. Ako sa dáusmerniÈ tak˘ch v˘voj?Doprava je uÏ niekoºko rokov kºúãovou témouBratislavy najmä preto, Ïe rozvoj automobilizmuposledn˘ch rokov ìaleko presiaholv‰etky dlhodobé predpoklady. Za posledn˘ch10 rokov sa poãet áut evidovan˘ch vBratislave zdvojnásobil (zo 120-tisíc na 240-tisíc), nehovoriac o tom, Ïe denne do Bratislavyprichádzajú ìal‰ie tisícky áut z okoliametropoly. Preto sa teraz rie‰ia najmä aktuálneproblémy, ale samozrejme v spolupráciso ‰tátom sa rie‰i aj perspektíva. Netreba isteopakovaÈ známe fakty, Ïe hlavné mesto SRBratislava vo svojom rozpoãte nemá také finanãnéprostriedky, ktoré by zabezpeãili stavbypotrebn˘ch komunikácií. Niekoºko desaÈroãíplánované metro zostalo len v polohe prvéhov˘kopu a Bratislava stála pred ãasompred problémom, ako ho nahradiÈ, pretoÏe odhadom130 – 150 miliárd na bratislavskémetro objektívne nemá k dispozícii ani ‰tátnyrozpoãet. Hlavné mesto preto koncomroka 2003 prijalo rozhodnutie o posilneníkoºajového systému v Bratislave, predov‰etk˘mzavedením elektriãkovej trate do Petr-Ïalky v koridore plánovaného metra. ëal‰ouprioritou je kvalita Ïivotného prostredia, ktorúa snaÏíme zlep‰ovaÈ napríklad budovanímnov˘ch parkov. V t˘chto dÀoch ukonãujemeurbanistickú súÈaÏ na tvorbu nového lesoparkumedzi Veºk˘m a Mal˘m DraÏdiakomv PetrÏalke, pribudnú nové ihriská v trochokrajov˘ch mestsk˘ch ãastiach, pracujeme napodpore rozvoja zelene v Bratislave. Na‰ouprioritou v‰ak zostala aj v˘stavba nájomn˘chbytov, ale aj napríklad investície do národn˘chkultúrnych pamiatok ãi do základn˘ch umeleck˘ch‰kôl.Za najväã‰ie problémy v meste moÏno bezosporupovaÏovaÈ dopravnú infra‰truktúru.Aj keì sa situácia odovzdaním obchvatov˘chkomunikácií zlep‰ila, predsa len jevnútorná dopravná infra‰truktúra e‰tepreplnená? Je v silách primátora aj totozmeniÈ? Aké ìal‰ie stavby a rie‰enia dopravnásituácia v meste vyÏaduje?Zámerom samosprávy je v perspektíve niekoºk˘chrokov poskytnúÈ verejnosti modernúsegregovanú r˘chlu hromadnú dopravu a zabezpeãiÈtak presun aspoÀ ãasti cestujúcich zvlastn˘ch áut do MHD. V tomto kontexte jepozitívne vnímaná aj pripravovaná spoluprácas Ministerstvom dopravy a Îeleznicami SRv súvislosti s budovaním medzinárodnej trateTEN-T 17, ku ktorej bolo 2. apríla 2007podpísané spoloãné memorandum. Bratislavatak získa nielen ãasÈ modernej trate, ale ajfinanãné prostriedky na vybudovanie ãastivlastného projektu trate do PetrÏalky. Dynamickúdopravu je teda moÏné rie‰iÈ ãiastoãn˘modklonom individuálnej dopravy k hromadnejdoprave. Toto smerovanie posilní ajintegrovaná doprava, ktorej zásadn˘ dokumentschválili poslanci mestského zastupiteºstvaa cel˘ projekt by sa mal zaãaÈ v marci2008.âo sa t˘ka statickej dopravy, pretrvávaproblém s parkovaním predov‰etk˘m v centremesta. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe centrummesta sa nemôÏe staÈ veºk˘m parkoviskom,k ãomu sa v súãasnosti Bratislava blí-Ïi. Ambíciou samosprávy je dostaÈ parkujúceautá pod zem, priãom treba povedaÈ, Ïemiesta v podzemn˘ch garáÏach sú stále voºné,ale na chodníku, kde je parkovanie ove-ºa lacnej‰ie sa len ÈaÏko nájde voºné miesto.Základné smerovanie v statickej doprave pretoje v snahe zníÏiÈ parkovanie na ulici na 30minút (zo súãasn˘ch 60) a v spolupráci s investormibudovaÈ podzemné garáÏe tak, akosa to stalo pri rekon‰trukcii objektu na ·túrovejulici.Tunel Sitiny v˘razne odºahãil situáciu v západnejãasti mesta, uvoºní sa tzv. „dopravnéHotel CROWNE PLAZA, foto A. Murckonapätie“ na Patrónke v súvislosti s tranzitnoudopravou, zr˘chli sa prejazd cez hlavné mesto.Bratislava v‰ak potrebuje aj vonkaj‰í tzv.nult˘ okruh, ktor˘ odkloní celú tranzitnú dopravumimo územia Bratislavy. My‰lienkupodporuje aj Bratislavsk˘ samosprávny kraj,rovnako aj ministerstvo dopravy, priãom Národnádiaºniãná spoloãnosÈ uÏ pripravuje podkladyna budovanie okruhu. Reálne predpokladyna zaãatie stavby sa pohybujú okoloroku 2013. Treba povedaÈ, Ïe súãasÈou nultéhookruhu je aj stavba ‰iesteho bratislavskéhomosta cez Dunaja lokalizovaná poza Slovnaft.Podºa ãoho sa magistrát hlavného mestaorientuje pri zadávaní urbanistick˘ch ‰túdiia úloh? Aká je komunikácia s developersk˘mispoloãnosÈami a ako môÏeteusmerÀovaÈ ãi korigovaÈ ich zámery o v˘stavbuv jednotliv˘ch lokalitách hlavnéhomesta? Ako funguje v tejto oblasti komunikáciamedzi magistrátom a zastupiteºstvamijednotliv˘ch mestsk˘ch ãasti? Ktomá rozhodovacie kompetencie?KaÏd˘ investor, ktor˘ má záujem realizovaÈv hlavnom meste väã‰iu investíciu, spravidlapríde na radnicu predstaviÈ svoj zámer.SnaÏíme sa aj so spolupracovníkmi z územnéhorozvoja mesta, s hlavn˘m architektoma s kolegami zo sekcie dopravy vysloviÈ prvotn˘názor na ich investíciu a uÏ na zaãiatkuich záujem nasmerovaÈ tak, aby bol v súladeso záujmami mesta, v súlade s platn˘múzemn˘m plánom. Väã‰ina investorov doká-Ïe akceptovaÈ tak˘to prístup, hoci to nie jevÏdy jednoduché. Po tom, ão sa zoznámia srealitou, prichádzajú na to, Ïe ak naozaj chcúvstúpiÈ na niektoré územie, budú sa musieÈ vysporiadaÈs mnoh˘m faktormi – roz‰írenímkomunikácií, chodníkov, vybudovaním prístupov˘chciest a podobne. âasto sa ich plánovanéinvestície takto zvy‰ujú a treba povedaÈ,Ïe mnohí to aj vzdajú. Boli prípady, keìsme oponovali uÏ hotové ‰túdie a investorimuseli zaãaÈ odznova. Stáva sa aj to, Ïe niektoríinvestori prídu s tak˘mi nápadmi, ktorémusíme v zárodku odsúdiÈ na zánik. Je vÏdyv záujme investora, aby si dal vypracovaÈ urbanistickú‰túdiu, ktorá preukáÏe v‰etky vzÈahyv konkrétnom území a potom je moÏné saposunúÈ ìalej. Urbanistické ‰túdie robia nie-51