Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V L Á D AS Rjeho prijatie EK podliehalo prísnym pravidláma dôslednej diplomacii. Po viackolovom pripomienkovomkonaní sme ho Európ<strong>sk</strong>ej komisiioficiálne predloÏili v júni. Tá ho v tomto zneníschválila 17. augusta 2007. Za me‰kanie bysom povaÏoval, ak by NSRR bol schválen˘ koncomroka. Nejde predsa o preteky, ale o kvalitu.Je to strategick˘ dokument, z ktorého budemaÈ SR úÏitok aÏ do roku 2015, keì sa zav⁄‰irealizácia posledn˘ch schválen˘ch projektov.VÏdy som tvrdil, Ïe rozhodujúca etapa nastanepri predkladaní projektov. Bol by som rád, kebyregióny, mestá a obce sa rozhodli pre priority,premietli ich v najvy‰‰ej kvalite do projektov asústredili v‰etku energiu na ich realizáciu. VládaSR si v Programovom vyhlásení ako jeden zhlavn˘ch cieºov urãila odstránenie disparít medziregiónmi a eurofondy sú vítanou pomocouna ur˘chlenie tohto procesu. K zhruba 385 mld.Sk, ktoré SR dostane z fondov EÚ, treba pridaÈ10-percentnú podporu vlády a päÈpercentnú regionálnychprijímateºov pomoci. Ide o obrov<strong>sk</strong>˘balík peÀazí, ktor˘ by mal v˘raznej‰ie priblíÏiÈSloven<strong>sk</strong>o k vyspelej‰ej ãasti Európy.Stavebníctvo patrí k jedn˘m z pilierov sloven<strong>sk</strong>éhohospodárstva. Ako sa podieºa na celkovomraste sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky?Osobitné postavenie stavebníctva v hospodárstvevidím v tom, Ïe ako realizátor investiãn˘chzámerov sa podieºa priamo na zvy‰ovanív˘konnosti zadávateºov stavebn˘ch prác a zároveÀpôsobí multiplikaãne na rozvoj celého raduìal‰ích odvetví. Úzko nadväzuje na v˘robu v˘robkova materiálov pre stavebníctvo (priemyselstavebn˘ch látok) a v˘razne ovplyvÀuje dopytpo v˘robkoch a sluÏbách nadväzujúcichpriemyseln˘ch odvetví (chemick˘, textiln˘, elektrotechnick˘drevospracujúci, strojár<strong>sk</strong>y priemysel,a pod.). Podºa v˘poãtov investície do stavebníctvavyvolávajú viac neÏ dvojnásobn˘ rastprodukcie v celej ekonomike. Nemusím zdôraz-ÀovaÈ, Ïe to pozitívne ovplyvÀuje rast zamestnanosti,rast príjmov obyvateºstva, ale i znaãné prínosydo ‰tátneho rozpoãtu. Priazniv˘ hospodár<strong>sk</strong>yv˘voj sprevádzan˘ zv˘‰enou investiãnouaktivitou zahraniãn˘ch aj domácich investorovsa premietol do v˘konov stavebn˘ch firiem.Odvetvie stavebníctva zaznamenalo v roku 2006vo v‰etk˘ch základn˘ch ukazovateºoch najvy‰-‰iu dynamiku za posledn˘ch ‰esÈ rokov. PodºapredbeÏn˘ch údajov ·tatistického úradu SRvzrástla v roku 2006 stavebná produkcia oprotiroku 2005 v stálych cenách roka 2000 o 14,8% na 107,4 mld. Sk. Priemern˘ evidenãn˘ poãetzamestnancov v stavebníctve medziroãnevzrástol o 13 300 osôb na 155 800 osôb, je to nárasto 9,3 %. Celé zv˘‰enie sa prejavilo v kategórii„robotníci na stavebn˘ch prácach“, zatiaºão stav THP a pomocn˘ch robotníkov sa nezmenil.Pozitívne sa vyvíjala aj produktivita prácezamestnanca, ktorá vzrástla oproti roku 2005 o5,1 % na 930 400 Sk. Priemerná nominálna mesaãnámzda zamestnanca v stavebníctve vzrástlao 5 % na 14 558 Sk. Podºa sloven<strong>sk</strong>ého priemeruje v‰ak priemerná mesaãná nominálnamzda v tomto odvetví niωia o zhruba 4 000 Sk.âo by najviac pomohlo rastu stavebnej v˘roby?A naopak, kde má toto odvetvie rezervypre ìal‰í rozvoj ?Nazdávam sa, Ïe k pozitívnym v˘sledkom vov˘voji stavebníctva na Sloven<strong>sk</strong>u prispel cel˘rad faktorov. Predov‰etk˘m sa stabilizujú podmienkypodnikania v dôsledku zavádzania reforiema legislatívnych zmien. Zlep‰ili sa aj podmienkyzí<strong>sk</strong>avania domácich zdrojov investovaniaa vytvoril sa väã‰í priestor pre vstup zahraniãn˘chinvestorov. Rast stavebnej produkcie azamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj moÏnosÈãerpaÈ finanãné prostriedky z európ<strong>sk</strong>ych fondov,uzatváraÈ kooperaãné vzÈahy so zahraniãn˘mipartnermi, vyuÏívaÈ ich kapitálovú silu, <strong>sk</strong>úsenostiz oblasti organizácie práce a riadenia, aj ichobchodné kontakty. Negatívnym rysom stavebnéhoboomu, ktor˘ Sloven<strong>sk</strong>o zaÏíva, sú klesajúcepoãty kvalifikovan˘ch pracovníkov v stavebníctvea kriticky nízke poãty uãÀov vybran˘chstavebn˘ch odborov, napríklad pokr˘vaãi,murári, klampiari. Prispelo k tomu najmä otvoreniezárobkovo lukratívnej‰ích pracovn˘chtrhov, ‰tátna politika zvy‰ovania vzdelanostnejúrovne obyvateºstva, ale aj systém financovania‰kolstva. Záujem o prácu v odvetví s niωímipriemern˘mi zárobkami, s prevahou manuálnejpráce v ãasto nepriazniv˘ch podmienkach jenajmä z radov mládeÏe nízky. Na‰e ministerstvov rámci svojich kompetencií v spolupráci s ostatn˘mizainteresovan˘mi orgánmi podporuje v‰etkyaktivity zamerané na zmenu spoloãen<strong>sk</strong>ejprestíÏe odvetvia stavebníctva, zv˘‰enie popularitystavebn˘ch remesiel a prezentáciu stavebníctvaako perspektívneho odvetvia vyuÏívajúcehovyspelé technológie a najmodernej‰ie v˘sledkyvedeckého v˘<strong>sk</strong>umu. Usilujeme sa vytvoriÈtaké podmienky, aby podnikatelia podporiliuãÀov<strong>sk</strong>é ‰kolstvo, a aby mali istotu, Ïe sa im tietoinvestície oplatia a vrátia vo forme prínosu zvyuãen˘ch odborníkov. PozornosÈ by sa mala zameraÈna odstránenie, prípadne zníÏenie nerovnomernostivo vybavení územia stavebn˘midielami v porovnaní s vyspel˘mi krajinami EÚ,ale i v rámci regiónov v SR, konkrétne zlep‰eniedopravnej obsluÏnosti regiónov, <strong>sk</strong>valitnenieenvironmentálnej infra‰truktúry, zv˘‰enie dostupnostia kvality regionálnej obãian<strong>sk</strong>ej infra-‰truktúry (‰kolstvo, sociálna oblasÈ, pamiatky, regeneráciasídiel, <strong>sk</strong>valitnenie sluÏieb turizmu acestovného ruchu a pod.)Jednou z moÏností je nájsÈ prostriedky nazv˘‰enie ‰tátnej prémie stavebného sporenia.UvaÏuje sa o novele zákona o stavebnom sporenía jeho novom zatraktívnení pre naj‰ir-‰ie <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva ?Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvojaSR pozorne sleduje prípravu novely zákonaã. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení ne<strong>sk</strong>or‰íchpredpisov. Vzhºadom na <strong>sk</strong>utoãnosÈ,Ïe gestorom zákona je Ministerstvo financií SR,nepokladám za správne predbiehaÈ koneãné rozhodnutie.Sloven<strong>sk</strong>o má nev˘hodnú ‰truktúru bytovéhofondu. Nájomné byty sú z hºadi<strong>sk</strong>a ichpoãtu nedostaãujúce. Aké podporné krokypripravujete na zmenu tejto situácie? Akopokraãuje konkrétne projekt nájomn˘ch bytovpre mladé rodiny a spolupráca vá‰ho ministerstva,vlády SR a súkromného sektorapri jeho uvádzaní do praxe?Zámer posilniÈ v˘stavbu nájomn˘ch bytovvychádza z potrieb na‰ej spoloãnosti. Treba rie-‰iÈ bytovú otázku pre urãité <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva,ako je v˘stavba bytov pre obãanov a rodinys niωími príjmami, otázka róm<strong>sk</strong>ych osád,potreby obãanov so zdravotn˘m postihnutím –bezbariérové byty, podpora mobility pracovnejsily a v neposlednom rade v˘stavba tzv. ‰tartovacíchbytov pre mladé rodiny. Na rie‰enie problematikynájomn˘ch bytov ministerstvo vyuÏívalegislatívne nástroje s prepojením na finanãnúpodporu. Finanãnú podporu moÏno zí<strong>sk</strong>aÈcez dotaãnú a úverovú politiku. Na obstaranienájomn˘ch bytov finanãnú podporu dostanelen Ïiadateº, ktor˘m je obec alebo nezi<strong>sk</strong>ováorganizácia, po<strong>sk</strong>ytujúca v‰eobecne prospe‰nésluÏby na zabezpeãenie b˘vania, správy, údrÏbya obnovy bytového fondu podºa osobitného zákona.Prostredníctvom Programu rozvoja b˘vaniana‰e ministerstvo po<strong>sk</strong>ytuje dotácie naobstaranie nájomn˘ch bytov, v˘stavbu technickejvybavenosti a odstraÀovanie systémov˘chporúch bytov˘ch domov. Dotáciu moÏno zí<strong>sk</strong>aÈna obstarávanie nájomn˘ch bytov s vybavenímbytu s beÏn˘m a s niωím ‰tandardom, priãom sústanovené podmienky a pravidlá na zí<strong>sk</strong>anie dotácie.Na tento rok predpokladáme dotáciu priobstarávaní nájomn˘ch bytov v objeme vy‰emiliardy korún. Pri zapoãítaní finanãn˘ch prostriedkovna v˘stavbu technickej vybavenosti aodstránenie systémov˘ch porúch sa celková dotáciapredpokladá v objeme 1,47 mld. korún. SúãasÈouProgramu rozvoja b˘vania je finanãnápodpora po<strong>sk</strong>ytovaná ·tátnym fondom rozvojab˘vania formou úãelov˘ch a zv˘hodnen˘ch úverov.ëal‰ím podporn˘m nástrojom je po<strong>sk</strong>ytovaniezáruk za bankové úvery na obnovu bytovéhofondu. Neuspokojujeme sa s dan˘m stavoma v spolupráci s partnermi hºadáme ìal‰ie spôsoby,ako zefektívniÈ jestvujúce nástroje podporyrozvoja b˘vania. Vytvorili sme medzirezortnúpracovnú <strong>sk</strong>upinu za úãasti predstaviteºov súkromnéhosektora. Îiaº, zatiaº sa nepodarilonájsÈ rie‰enie, ktoré by zabezpeãilo trvalo udrÏateºnézv˘‰enie poãtu cenovo dostupn˘ch nájomn˘chbytov pre mladé rodiny.Aké sú nástroje pomoci ‰tátu pri problémochobnovy bytov v panelov˘ch domoch ?Na rie‰enie problémov obnovy existujúcehobytového fondu v panelov˘ch domoch ‰tát upravillegislatívne nástroje. K existujúcim nástrojompatrí po<strong>sk</strong>ytovanie v˘hodn˘ch stavebn˘chúverov prostredníctvom ·tátneho fondu rozvojab˘vania, po<strong>sk</strong>ytovanie dotácií na odstraÀovaniesystémov˘ch porúch bytov˘ch domov a po<strong>sk</strong>ytovaniezáruk za bankové úvery na obnovubytového fondu. Okrem uveden˘ch nástrojovMVRR SR v rámci úsilia krajín V4 dosiahlo, Ïev tomto programovacom období bude moÏnéspolufinancovaÈ obnovu panelov˘ch sídli<strong>sk</strong> zprostriedkov Európ<strong>sk</strong>eho fondu regionálnehorozvoja. Presné podmienky a kritériá v˘beruoprávnen˘ch oblastí budú známe po odsúhlaseníRegionálneho operaãného programu, ktor˘ naobnovu bytového fondu predpokladá pribliÏne2,4 mld. Sk v priebehu sedemroãného obdobia.Základnou podmienkou je, aby sa obnova bytovéhofondu u<strong>sk</strong>utoãÀovala v rámci komplexnéhoprogramu obnovy obytného prostredia. Takétoprogramy by mali iniciovaÈ a pripraviÈ mestá,na ktor˘ch území sa sídli<strong>sk</strong>á nachádzajú.Rozhodujúcu úlohu teda pri moÏnosti vyuÏiÈtieto prostriedky zohrá samospráva. To by malovo väã‰om rozsahu na‰tartovaÈ obnovu sídielSloven<strong>sk</strong>a. Doteraz sa v na‰ich podmienkachprogramy komplexnej obnovy nerealizovali. Súãasnéprogramovacie obdobie bude teda obdobímtestovacím. Malo by ísÈ o programy zameranéna komplexnú obnovu obytn˘ch súborov(vybudovan˘ch predov‰etk˘m s vyuÏitím pa-38
Change language