cli. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K UPred rokom pre‰iel Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel mimoriadnou zmenou, porovnateºnou moÏno len s procesomprivatizácie. PoÏiadavka právneho unbundlingu v energetickom sektore, vychádzajúcaz európskej legislatívy, vyvrcholila rozãlenením rozdielnych plynárensk˘chaktivít SPP do troch samostatn˘ch spoloãností. Na otázky Parlamentného kuriéraodpovedá predseda predstavenstva SPP, a. s., Philippe BOUCLY.DôleÏitá je bezpeãnosÈ dodávokAko hodnotíte prv˘ rok po rozãlenení aaké v˘zvy ãakajú jednu z najv˘znamnej-‰ích slovensk˘ch spoloãností s úãasÈou ‰tátuv najbliÏ‰om období?SPP má za sebou skutoãne jeden mimoriadnedôleÏit˘ rok. UÏ pred 1. júlom 2006, keìsme uskutoãnili právne rozãlenenie spoloãnosti,takzvan˘ právny unbundling, boli v na-‰ej spoloãnosti nastavené antidiskriminaãnépravidlá, ktoré sme museli dodrÏiavaÈ. Jednotlivéãinnosti boli uÏ pred t˘mto termínom úãtovneoddelené, odstránili sme kríÏové dotácie.Minul˘ rok zaãali pôsobiÈ stopercentnédcéry SPP, nezávislí prevádzkovatelia sietíSPP – preprava a SPP – distribúcia, spoloãnosti,ktoré sa venujú len preprave alebo distribúciizemného plynu. Teraz je SPP ako obchodníkso zemn˘mi plynom v rovnakom postaveníako kaÏd˘, kto má záujem vyuÏívaÈprepravnú alebo distribuãnú sieÈ.Vravelo sa, Ïe unbundling prinesie otvorenietrhu, nástup konkurencie a niÏ‰ie cenyenergií. Nestalo sa tak, preão?Rie‰enie tohto problému ÈaÏko nájdeme,nevie sa s t˘m vyrovnaÈ ani samotná Európskakomisia, ktorá chce rozãleÀovaním tradiãn˘chnárodn˘ch energetick˘ch spoloãnostízabezpeãiÈ otvorenie trhov a konkurenãnéprostredie.Keì sa pozrieme na situáciu u nás, z pohºadunákladov a blízkosti zdrojov bola vÏdypre slovenského odberateºa najv˘hodnej‰iaponuka Gazpromu. S rusk˘m dodávateºommáme dlhoroãné dobré skúsenosti, ktoré nepoznamenaliÏiadne v˘znamnej‰ie problémy.Je ÈaÏko predstaviteºné, Ïe by Gazprom zrazuzaãal predávaÈ zemn˘ plyn neznámemu slovenskémuobchodníkovi so zemn˘m plynom,ktor˘ by sa len pokú‰al o oslovenie slovensk˘chspotrebiteºov a chcel by si zakontrahovaÈpäÈ alebo desaÈ percent objemu nakupovanéhona Slovensko. Treba si uvedomiÈ, Ïepráve dodávaná komodita tvorí väã‰inu koneãnejceny. Je to pribliÏne 70 percent. Zvy‰oktvoria náklady obchodníka na prepravu a distribúciu,a to sú regulované poloÏky. Keì sapozrieme na ceny pre domácnosti, zisk obchodníkaso zemn˘m plynom z tejto ãinnostije len pribliÏne 17 halierov za m 3 .SPP v‰ak dosahuje miliardové zisky...V rámci SPP vÏdy väã‰inu zisku tvorilapreprava, tá je v‰ak uÏ oddelená v samostatnejspoloãnosti. Cez územie Slovenska sakaÏd˘ rok môÏe prepraviÈ pribliÏne 90 miliárdmetrov kubick˘ch zemného plynu, v minulomroku to bolo 73,8 miliárd, ão znamená 16percent celkovej spotreby zemného plynu vEurópe. Niektorí to vnímajú ako samozrejmosÈ,no práve preprava zemného plynu uÏpracuje vo vysoko konkurenãnom prostredí.Producenti si uÏ dnes môÏu vybraÈ z viacer˘chprepravn˘ch trás. O prepravu sa treba neustálestaraÈ a investovaÈ do rozvoja sietí. Pova-Ïujeme preto za nevyhnutné, aby si Slovenskouvedomilo v˘znam tejto prepravnej tepnya aj formálne prezentovalo záujem byÈ stabiln˘mpartnerom voãi spoloãnostiam vyuÏívajúcimprepravu cez na‰e územie. Hospodárskaúspe‰nosÈ SPP má pritom priamy dopadna ‰tátny rozpoãet. Tento rok odvádzamedo ‰tátneho rozpoãtu formou dividend a daníviac ako 25 miliárd korún, ão je viac ako sedempercent príjmov ‰tátneho rozpoãtu. Prepredstavu, ide o sumu, ktorá je porovnateºnás návrhom rozpoãtov˘ch v˘davkov na rok2008 pre celé ministerstvo dopravy.Ako sa teda pozeráte na zmysel unbundlingu?Ako seriózna spoloãnosÈ podnikajúca naslovenskom trhu, ctíme si a dodrÏiavame právnyrámec krajiny. Slovenská republika akoãlenská krajina EÚ musela prevziaÈ európskulegislatívu. Vlastn˘ princíp právneho oddeleniaobchodu od prepravy a distribúcie pri‰ielpred 15 rokmi z Veºkej Británie, kde vzhºadomna dostatoãné domáce zásoby boli stovky domácichproducentov zemného plynu, a t˘mpádom aj reálne fungoval voºn˘ trh. Takétopodmienky v‰ak vo väã‰ine krajín Únie nie sú.Dnes v‰ak sú uÏ aj Briti závislí od dodávok zkrajín mimo EÚ, ão sa podpisuje na v˘vojicien na tomto trhu. Pravdepodobne si to uvedomiliaj v Bruseli, téma cien sa dostáva do tie-Àa váÏnej‰ích otázok transparentnosti a bezpeãnostidodávok. Toto je oblasÈ, ktorú povaÏujemeza dôleÏitú a cítime sa v nej silní.Európska komisia v‰ak chce ísÈ e‰te ìalej,v polovici septembra bol predstaven˘ návrheurópskej smernice, v ktorej sa hovorí ovlastníckom unbundlingu.NemôÏem sa ubrániÈ presvedãeniu, Ïe tentonávrh, ak vôbec mal prísÈ, pri‰iel príli‰skoro. Predchádzajúce pravidlá e‰te nebolidostatoãne implementované a uÏ Európskakomisia pri‰la s konceptom, ktor˘ posúvacelú my‰lienku e‰te ìalej. Podºa môjho názorua skúseností v‰ak toto nie je recept na rie-‰enie chorôb trhu. Komisia by mala chrániÈ záujmyãlenov Únie, z rozdeºovania európskychspoloãností môÏu maÈ prospech len subjektymimo EÚ.Tradiãné európske energetické spoloãnostirozdeºovaním strácajú svoju pôvodnú silu.V‰ade platí, ak napríklad investujete vo väã-‰om, máte od dodávateºov ‰ancu získaÈ lep‰iepodmienky ako men‰í investor. Tento problémmôÏe byÈ váÏny aj pri vyjednávaní o dodávkach.Producenti plynu sú z krajín mimoEÚ, a t˘m pádom sa na nich nevzÈahujú povinnostivypl˘vajúce z európskej legislatívy.Sú to stále rastúce obchodné spoloãnosti, ktoréprihliadajú na svoje náklady a svoj produkt,t. j. zemn˘ plyn predávajú podºa princípu väã-‰í odberateº – niÏ‰ia predajná cena. Okremtoho, väã‰ie a finanãne silnej‰ie európske spoloãnostiby skôr mohli byÈ schopné budovaÈnové projekty, prispieÈ k diverzifikácii ciest azdrojov zemného plynu a posilniÈ bezpeãnosÈdodávok.KaÏdopádne, predstavením tohto materiálusa otvára ‰iroká diskusia, ktorá bude maÈsvojich zástancov aj odporcov. Je to mimoriadnezávaÏná problematika, ktorá si vyÏadujejasn˘ postoj aj na úrovni národn˘ch vlád.Verím, Ïe zvíÈazí zdrav˘ rozum a rie‰eniebude na prospech európskych spotrebiteºov.Osobne by som uprednostnil pragmatické rie-‰enia pred tak˘mito dogmatick˘mi. Modelvlastníckeho unbundlingu bol aplikovan˘ voVeºkej Británii, Holandsku ãi Poºsku, ale staãísa pozrieÈ na ‰tatistiky a porovnania cien amáme odpoveì na otázku, ãi vlastnícky oddelenéplynárenské spoloãnosti sú zárukou niÏ-‰ích cien.Problémom slovenského trhu s plynom jev‰ak okrem neprítomnosti in˘ch obchodníkovso zemn˘m plynom aj fakt, Ïe vyuÏívamelen jeden zdroj – Rusko. Preão vlastnenevyuÏívame viac zdrojov ako napríkladâesi?Otázka diverzifikácie zdrojov sa zaãala verejnediskutovaÈ aÏ po udalostiach zaãiatkuroka 2006, keì Rusko zastavilo dodávky preUkrajinu. Niekto by mohol nadobudnúÈ dojem,Ïe SPP sa tejto téme dovtedy nevenoval,ale to je hrub˘ omyl. My pozorne sledujemesituáciu na trhu, moÏnosti dodávok z rôznychzdrojov a neustále porovnávame. Musím v‰akjednoznaãne zopakovaÈ, Ïe Rusko a Gazpromje pre nás dlhodob˘ partner, ktor˘ má na‰u dô-24
E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K Uveru. Tento rok si pripomíname 35 rokov prevádzkytranzitnej sústavy, ktorá cel˘ ten ãasfunguje bez váÏnej‰ích problémov. OdberateliamôÏu maÈ skôr problém s dodávkami palivovéhodreva na kúrenie ako s dodávkouzemného plynu. Väã‰ina odberateºov to pova-Ïuje za samozrejmosÈ, ale toto nie zanedbateºn˘fakt. Spája sa s t˘m mnoÏstvo investíciía permanentná starostlivosÈ o siete. Ak sapozrieme na plynárenskú mapu Európy, alternatívveºa nie je a v kaÏdom prípade by malivplyv na nárast nákladov a v koneãnom dôsledkuaj ceny. Tradiãn˘m európskym dodávateºom,ktor˘ rovnako ako Rusko nie je ãlenomEÚ, je Nórsko. To v‰ak má podºa svojichvyjadrení zaknihovanú produkciu pre existujúcichodberateºov. Do pozornosti sa pretláãajúkrajiny Blízkeho v˘chodu, ktoré potrebujúvybudovaÈ bezpeãné prepravné spojenies Európou. Podobne je to aj s dodávkou zemnéhoplynu z oblasti Severnej Afriky cez LNG(skvapalnen˘ zemn˘ plyn) terminály na pobreÏíJadranu. VyÏadujú si svoje investície aãas.Táto pozícia je v˘hodná aj pre dodávateºa,keìÏe niet in˘ch zdrojov, môÏe na SPP viactlaãiÈ.Partnerstvo s Ruskom preÏilo zmenu politick˘chreÏimov na obidvoch stranách, u producentaaj odberateºa. Za tie roky sme mohlidostatoãne spoznaÈ svoje silné aj slabé stránky.Áno, v súãasnosti prebiehajú intenzívne rokovaniao novom kontrakte na dodávku. Gazpromsi je vedom˘ svojej pozície. Na‰ím zámeromje, aby sme vyrokovali ão najlep‰iepodmienky pre na‰ich odberateºov. Pripomínamedruhej strane, Ïe prípadn˘ rast cien samôÏe odzrkadliÈ na poklese spotreby koncov˘chzákazníkov. Hoci si to málokto uvedomuje,ale zemn˘ plyn na Slovensku má priamukonkurenciu v in˘ch zdrojoch energií –Slováci môÏu viac kúriÈ drevom alebo variÈ naelektrine.âo robíte pre bezpeãnosÈ dodávok?Plynárenstvo nie je biznisom, v ktorom sadajú robiÈ zmeny zo dÀa na deÀ. Plynári sa nemôÏuspoliehaÈ na nejak˘ zázraãn˘ prútik, po‰ibnutí ktorého by sme mohli hneì vyuÏívaÈúplne in˘ zdroj, nov˘ a lacn˘, alebo inú prepravnúcestu. Na‰e plánovanie musí byÈ prepovahu energetiky konzervatívne. Akákoºvekchyba v zlom naplánovaní môÏe maÈ dlhodob˘dopad nielen na chod spoloãnosti, ale aj odberateºov.Preto dávame veºk˘ dôraz na bezpeãnosÈdodávok. Na‰ím nástrojom v tejto oblastije stabilne vybudovaná kapacita zásobníkov,ktorá správnym manaÏovaním dokáÏezabrániÈ problémom aj pri v˘padkoch dodávoktrvajúcich niekoºko t˘ÏdÀov ãi mesiacov.Sme radi, Ïe Slováci dôverujú zemnémuplynu ako bezpeãnému a spoºahlivému zdrojuenergie. Hoci spotreba na Slovensku hlavnez dôvodu racionalizácie klesá, dôkazom dôveryv zemn˘ plyn je neustály rast poãtu nov˘chzákazníkov.Ak˘ máte v˘hºad cien zemného plynu prenajbliÏ‰ie obdobie, pre rok 2008?Práve v tomto období finalizujeme podkladypre regulaãn˘ úrad s cenami pre domácnosti.Nákupné ceny zemného plynu sa vyvíjajúpredov‰etk˘m od dvoch kºúãov˘ch para-metrov – ceny ropy a ropn˘ch produktov a v˘mennéhokurzu slovenskej koruny voãi americkémudoláru. Pri nastavovaní cien pre budúcirok budeme musieÈ zohºadniÈ mimoriadnebúrliv˘ rok 2007 práve z pohºadu v˘vojacien ropy a nastaviÈ podºa toho oãakávanie prerok 2008. Nastavenie t˘chto v˘hºadov sa stávaz roka na rok ãoraz komplikovanej‰ie, oãom svedãí aj fakt, Ïe roãné v˘hºady cienropy sa od nástupu nezávislej regulácie nikdynenaplnili, roãné priemery referenãnejceny ropy Brent boli vÏdy vy‰‰ie ako oãakávania.Tento rok sa spoãiatku vyvíjal pozitívne,cena ropy prvé mesiace klesala, no v letedosiahla nové historické rekordy. Do istejmiery bola drahá ropa a ropné produkty vyrovnanépozitívnym v˘vojom kurzu slovenskejkoruny. V tomto momente sa e‰te nedápovedaÈ, ak˘ bude ná‰ návrh a tobôÏ nie, akéceny pre domácnosti budú schválené nov˘mvedením regulaãného úradu. MôÏem v‰ak povedaÈ,Ïe k Novému roku neoãakávame Ïiadnev˘znamnej‰ie zmeny.Po novele regulaãného zákona na konciaugusta predstavilo ministerstvo hospodárstvanovelu zákona o energetike. Ako hovnímate?Na‰e pripomienky sme v rámci pripomienkovéhokonania predniesli predkladateºovinovely. Zdá sa nám, Ïe niektoré ustanovenia,ako napríklad definícia dodávateºa poslednejin‰tancie, predchádzajú dobu a ch˘bala k nimodborná diskusia. VidieÈ v‰ak, Ïe v tomto materiáliministerstvo rie‰i pre podnikanie venergetike primárne otázky bezpeãnosti. Vnímamepozitívne, Ïe sa do textu dostala aj implementáciaeurópskej smernice o energetike,ktorá povaÏuje distribuãné siete za prirodzen˘monopol, priãom podnikateºská súÈaÏ sa mávytváraÈ v oblasti dodávok. Budovanie paraleln˘chdistribuãn˘ch sietí na miestach, kdeexistujú vybudované siete, sa povaÏuje za vyberanieãere‰niãiek z koláãa a môÏe maÈ negatívnydopad na solidárny systém distribuãn˘chpoplatkov na Slovensku, tzv. princíppo‰tovej známky a môÏe sa dotknúÈ najzraniteºnej‰íchspotrebiteºov – domácností. Totoustanovenie v novele úprimne vítame.Do popredia sa okrem otázky bezpeãnostidodávok energií dostávajú aj témy racionalizáciespotreby, zniÏovanie produkcie emisiíCO2 a vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov.Ak˘ je Vá‰ postoj k tejto téme?Táto otázka sa nás dot˘ka z viacer˘ch pohºadov.Na Slovensku boli ceny energií veºmidlho umelo drÏané pod ich nákladmi. Vìakatomu nikto nebol motivovan˘, aby zniÏovalsvoju spotrebu. AÏ odstraÀovanie kríÏov˘chdotácií z cien prinieslo túto tému. Îiaº,niektorí nerie‰ia svoju energetickú nároãnosÈcez rôzne racionalizaãné opatrenia, len jednoduchoprechádzajú z kúrenia plynom na drevo.Je to v‰ak len krátkodobé rie‰enie, skôr ãineskôr si kaÏd˘ musí vyrie‰iÈ problém vysokejspotreby. Vo v˘hode sú tí, ktorí efektivizácioupre‰li ako prví, investície sa im uÏvracajú. KaÏd˘, kto sa zaujíma o úspory energií,má otvorené dvere v SPP. Na‰i pracovnícisú pripravení poradiÈ.Sami vidíme budúcnosÈ vo vyuÏití obnoviteºn˘chzdrojov, podieºame sa na viacer˘chprojektoch v tejto oblasti. Najv˘znamnej‰ímje projekt Geoterm Ko‰ice, ktorého cieºom jedodávaÈ teplo z geotermálnych zdrojov premetropolu v˘chodu. Na tomto projekte v súãasnostispolupracujeme s islandsk˘m Enexom,cieºom je spustiÈ prevádzku do roku2010.Aká je budúcnosÈ vyuÏívania stlaãenéhozemného plynu – CNG na Slovensku?Te‰í nás rast predaja CNG na vyuÏitie v doprave.Jeho v˘hodou je niÏ‰ia cena a hlavneniÏ‰ia produkcia emisií CO2 v porovnaní s naftou.V tomto smere si váÏime partnerstvo sDopravn˘m podnikom Bratislava, ktor˘ jechodiacou ãi skôr „jazdiacou“ Ïivou reklamoupre toto moderné palivo. V roku 2006 u‰etriliautobusy s pohonom CNG náklady DPB vov˘‰ke desiatok miliónov korún a vypustili o1,4 miliónov kilogramov ‰kodliv˘ch v˘fukov˘chplynov a sadzí menej v porovnaní s t˘m,akoby rovnaké v˘kony robili naftové autobusy.V˘hody CNG uÏ poznajú aj v Nitre, Zvolene,Ko‰iciach a Michalovciach, priãom uva-Ïujeme o budovaní nov˘ch plniacich staníc vìal‰ích mestách. Na‰ou cieºovou skupinou voblasti podpory CNG sú dopravné podniky smestskou alebo prímestskou dopravou a prepravnéspoloãnosti.SpoloãnosÈ SPP je ako zriaìovateº spojenás Nadáciou SPP, najväã‰ím poberateºomasignovan˘ch dvoch percent zo zaplatenejdane.Podpora konkrétnych projektov NadáciouSPP je transparentná, musí splniÈ prísne kritériaa jej ãerpanie je kontrolované. Te‰í násnielen to, Ïe sa podieºame na obnove kultúrnehodediãstva Slovenska, na podpore mlad˘chtalentov v oblasti vzdelávania a ‰portualebo na pomoci zdravotníctvu cez nákup‰piãkov˘ch lekárskych prístrojov. Podporen˘chje kaÏd˘ rok desiatky aÏ stovky projektov.Nie sú to v‰ak len projekty, o ktor˘ch sahovorí v médiách. ªudsky pote‰í aj ìakovn˘list od ‰koly, ktorej sme pomohli men‰ouãiastkou. VÏdy je dobré, ak sa môÏete rozdeliÈso svojím úspechom s niek˘m, kto to ‰Èastienemal.25
Page 1 and 2: CLI. ČÍSLO 2007ParlamentnýKurié
Page 5: P R E D S E D AP O S L A N E C K É
Page 9 and 10: V L Á D AS Rdiverzifikovan˘ch zdr
Page 11 and 12: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 13 and 14: S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Page 15 and 16: V L Á D AS RPredpokladá sa, Ïe v
Page 17 and 18: N Á R O D N Á R A D A S RDipl. In
Page 19 and 20: N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu
Page 21: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 25 and 26: S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z
Page 27 and 28: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 31 and 32: V L Á D AS RStavebníctvo na Slove
Page 33 and 34: nelovej technológie) a re‰truktu
Page 41 and 42: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 43: Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, Majerní
Page 46 and 47: P R I M Á T O R M E S T Alen niekt
Page 48 and 49: B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T
Page 58 and 59: A R C H I T E K T Ú R A A S T A V
Page 64 and 65: S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E
Page 68 and 69: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 70 and 71: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 72 and 73:
· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 74 and 75:
P O L I T O L Ó G I ASlovensko spl
Page 76 and 77:
K U L T Ú R AArnoldFEKEMgr. art. A
Page 78 and 79:
D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O pos
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e d
Page 82 and 83:
N Á R O D N Á R A D A S RMgr. Mon
Page 84 and 85:
P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 86 and 87:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 88 and 89:
Page 90 and 91:
Page 92 and 93:
Z A H R A N I â N Í S L O V Á C
Page 94 and 95:
E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 96 and 97:
E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 98 and 99:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 100 and 101:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 102 and 103:
S U P E R M O N I T O R***Hereãka
Page 104 and 105:
S U P E R M O N I T O R***Do politi
Page 106 and 107:
S U P E R M O N I T O RVeãer som e
Page 108 and 109:
S U P E R M O N I T O Rpomery a vy
Page 110:
S U P E R M O N I T O R***Myslím s
show all

cli. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cli. ÄÃslo - home.nextra.sk