N Á R O D N Á R A D A S Rsi v‰ak vzhºadom na investície spoloãnostíSAMSUNG, resp. SONY a na nich naviazan˘chfiriem ja osobne ani pre rok 2007 nemyslím.V roku 2010 by sa tvorba fixného kapitálu– jeho medziroãn˘ rast – mohol pohybovaÈna úrovni 5,0 aÏ 6,2%. Vo v‰eobecnostimoÏno zhrnúÈ, Ïe nasledujúce obdobie bymalo byÈ po ére obrov<strong>sk</strong>˘ch investícií v sektoreautomobilovej v˘roby charakterizované<strong>sk</strong>ôr investíciami stredn˘ch objemov, viacdiverzifikovan˘ch. Treba v‰ak podotknúÈ, Ïev˘voj tvorby fixného kapitálu závisiaci od prílevuzahraniãn˘ch investícií bude v˘razneovplyvnen˘ aj politikou vlády.Hodnota nov˘ch investícií za prv˘ polrok2007 predstavuje 700 miliónov eur. SARIOv príleve priamych zahraniãn˘ch investícií vprvom polroku 2007 prekroãilo minuloroãnúbilanciu o takmer 100 miliónov eur, oproti prvémupolroku 2006 má ná<strong>sk</strong>ok uÏ o 300 miliónoveur, pri takmer dvojnásobku ukonãen˘chprojektov. MoÏno pre va‰ich ãitateºovbude zaujímavé, ak vám ponúknem e‰te niekoºkofaktov a ãísiel. Polroãná bilancia Sloven<strong>sk</strong>ejagentúry pre rozvoj investícií a obchodu– SARIO – uvádza:– 31 ukonãen˘ch investiãn˘ch projektov– prílev priamych zahraniãn˘ch investícií(PZI) vo v˘‰ke 700,3 milióna eur a vytvorenie6 319 nov˘ch pracovn˘ch miest splánovanou expanziou na 7 033 pracovn˘chmiest.V porovnaní s minul˘m rokom ide o znaãn˘nárast, priãom za cel˘ rok 2006 bolo ukonãen˘ch65 projektov v objeme 607 miliónaeur, ktoré vytvorili 14 500 pracovn˘ch miest.Umiestnenie investícií do jednotliv˘ch krajov:v Ko‰ickom kraji 9 projektovv Bratislav<strong>sk</strong>om kraji 6 projektovv Nitrian<strong>sk</strong>om kraji 6v Îilin<strong>sk</strong>om kraji 4v Trnav<strong>sk</strong>om kraji 2v Ban<strong>sk</strong>obystrickom 2v Trenãian<strong>sk</strong>om 1v Pre‰ov<strong>sk</strong>om 1V˘chod Sloven<strong>sk</strong>a má celkovo tretinu projektov.Delenie investícií podºa odvetví:v strojár<strong>sk</strong>om priemysle: 11 projektovv odvetví chémia, plasty, guma: 5 projektovv elektrotechnickom: 4 projektyIT sluÏby: 2 projektyKovov˘roba: 2 projektyv automobilovom, zlievaren<strong>sk</strong>om, stavebnom,potravinár<strong>sk</strong>om, obchode, logistike aprepravn˘ch sluÏbách po 1 projekte.Poãet investiãn˘ch projektov v rôznychfázach rozpracovania: 150Najviac rozpracovan˘ch projektov je z Nemecka(20), Veºkej Británie (15), USA (13)a Talian<strong>sk</strong>a (10).âo je v súãasnosti pre úãinkovanie Smeru-SD v sloven<strong>sk</strong>ej politike najdôleÏitej‰ie – ajs ohºadom na ekonomickú politiku?Budem vychádzaÈ z dvoch základn˘ch premís:z volebného programu strany Smer-SDa jeho dôslednou implikáciou do programuvlády SR – a tieÏ z jeho roãného odpoãtu; apotom z dodrÏania základn˘ch princípov budovaniaa rozvíjania sociálneho ‰tátu.Vláda SR svojou politikou na jednej stra-ne zabezpeãuje podmienky pre dlhodob˘ rasthospodárstva, dodrÏiava prísnu rozpoãtovúdisciplínu a stabilitu verejn˘ch financií. Nadruhej strane konkrétnymi opatreniami sociálnejpolitiky zabezpeãuje, aby prínosy z rastuekonomiky mali aj ºudia s priemern˘mi apodpriemern˘mi príjmami. T˘mto vláda SRnapæÀa podstatu modernej a zodpovednej sociálnodemokratickejpolitiky. Poãas roãnéhopôsobenia a napæÀania programového vyhláseniavlády SR si dovolím pripomenúÈ, Ïe ibav sociálno-ekonomickej oblasti vláda SR pripravilaa realizovala minimálne 20 krokov potrebn˘chk vytvoreniu a stabilizácii vyspeléhodemokratického sociálneho ‰tátu.Medzi najdôleÏitej‰ie návrhy patrí napríkladto, Ïe vláda napriek zastaveniu príjmov zprivatizácie strategického majetku dôslednezabezpeãuje stabilitu verejn˘ch financií, v˘raznenízku mieru deficitu verejn˘ch financií– 2006:3,4 % HDP, 2007:2,9 %, 2008:2,3% – zniÏuje úroveÀ verejného dlhu – 30 %HDP – a nízku mieru inflácie – máj: 2,3 % –,ktoré sú podmienkami pre prechod na euro.Dôsledok takejto politiky je dôvera finanãn˘chtrhov a stabilná a silná mena. Okrem inéhozodpovednou rozpoãtovou politikou vládavytvára zdroje pre financovanie udrÏateºnéhohospodár<strong>sk</strong>eho rozvoja. Súãasne takvyrovnáva sociálne dopady reforiem a zabezpeãujerovnomernej‰ie rozdelenie hospodár<strong>sk</strong>ehorastu v spoloãnosti. Dôsledkom tejtopolitiky je postupné zvy‰ovanie kºúãovéhoukazovateºa, spotreby domácností.Vláda sa zaviazala a v súãasnosti uÏ plnív‰etky kritériá pre prijatie spoloãnej európ<strong>sk</strong>ejmeny ako prvá z krajín V4. Takáto politika mápozitívny vplyv na ekonomick˘ rast a rast Ïivotnejúrovne do budúcnosti. Dôsledkom takejtozodpovednej ekonomickej politiky jenapríklad príchod ìal‰ích investícií a firiem,ako sú spoloãnosti SONY alebo SAMSUNG,ãi na nich napojené ìal‰ie subdodávateº<strong>sk</strong>é firmy.Pokiaº ide o energetickú politiku – ãiastoãnesom o nej hovoril v Parlamentnom kuriérina jar –, vláda SR vynaloÏila v˘razné úsiliev smere k zabezpeãeniu energetickej sebestaãnostiSloven<strong>sk</strong>a do budúcnosti. SpoloãnosÈEnel po rokovaní s vládou SR ohlásilainvestíciu viac ako 100 mld. Sk do v˘stavby3. a 4. bloku JE Mochovce. Záujem o investíciedo energetického sektora Sloven<strong>sk</strong>a rastie.Sloven<strong>sk</strong>o ohlásilo ambíciu zriadenia Európ<strong>sk</strong>ehojadrového fóra v Bratislave. Vládaprakticky od zaãiatku svojho úãinkovaniavstúpila do intenzívnych rokovaní s energetick˘mimonopolmi, s cieºom zabezpeãiÈ cenyenergií, ktoré viac zodpovedajú sociálnejúrovni ºudí na Sloven<strong>sk</strong>u. Aj vìaka tomutopostupu vlády sa prv˘krát v histórii Sloven<strong>sk</strong>aod roku 2007 zníÏili ceny plynu, priãomcena energie s teplom ostala nezmenená. Vládasúãasne zv˘‰ila vplyv ‰tátu na tvorbu cienenergií. Aj vìaka rokovaniam vlády SR spredstaviteºmi Sloven<strong>sk</strong>ého plynáren<strong>sk</strong>éhopriemyslu spoloãnosÈ zaviedla zníÏenú „seniortarifu“ plynu. Malou ãiastkou t˘m odºahãilarozpoãty dôchodcom, ktorí sú jednou znajviac sociálne ohrozen˘ch <strong>sk</strong>upín.Vláda predloÏila do NR SR a poslanci parlamentunásledne schválili vyváÏenú a sociálnespravodlivej‰iu novelu Zákonníka práce,ktorá dáva zamestnancom silnej‰ie a dôstojnej‰iepostavenie vo vzÈahu k zamestnávate-ºovi, väã‰iu istotu a stabilitu na pracovi<strong>sk</strong>u,ako aj ochranu v pracovnoprávnych vzÈahoch.Novoprijatá novela dáva zamestnancompostavenie, aké im ako obãanom EÚ prináleÏí.Jednej z najviac sociálne znev˘hodnen˘ch<strong>sk</strong>upín, dôchodcom, vláda pomohla vyplatenímvianoãného príspevku vo v˘‰ke od1500 do 2000 korún. Strana Smer – sociálnademokracia pred voºbami sºubovala politikuzmierÀovania dopadov reforiem na sociálneslab‰ie <strong>sk</strong>upiny, zavádzanie prvkov solidaritya sociálnej spravodlivosti do spoloãnosti avládu, orientovanú na rie‰enie problémov apotrieb beÏn˘ch ºudí s priemern˘mi a podpriemern˘mipríjmami. Tieto záväzky vláda SRpo roku svojho pôsobenia napæÀa.(Zdroje: Parlamentn˘ in‰titút NR SR;Ministerstvo hospodárstva SR;Ministerstvo financií SR;In‰titút finanãnej politiky MF SR;Smer-SD)21
E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K URobert ZADORA bol roku 2004 menovan˘ za riaditeºa spoloãnosti Gaz de Francena Sloven<strong>sk</strong>u a od 1. marca 2005 bol nominovan˘ do funkcie ãlena predstavenstva SPP.Parlamentnému kuriéru po<strong>sk</strong>ytol exkluzívny rozhovor.Gaz de France na Sloven<strong>sk</strong>uDipl. Ing. Robert ZADORANarodil sa 19. septembra 1953 v mesteBeaune vo Francúz<strong>sk</strong>u. V roku 1976absolvoval vysokú ‰kolu „Arts etMetiers“ (humanitné vedy a obchod).V roku 1977 nastúpil do zamestnaniav EDF a zastával rôzne funkcie voFrancúz<strong>sk</strong>u, JuÏnej Afrike a âínev odbore projektovania a v˘stavbyjadrov˘ch elektrární. V roku 1991 bolmenovan˘ oblastn˘m riaditeºom EDFGDF Services pre distribúciu elektrinya plynu a v roku 1995 bol poveren˘riadením regiónu Juhov˘chod. V roku1999 bol pov˘‰en˘ na zástupcugenerálneho riaditeºa plynáren<strong>sk</strong>˘chspoloãností EGAZ a DEGAZ (dcér<strong>sk</strong>espoloãnosti GDF) v Maìar<strong>sk</strong>u.Zaãiatkom roku 2003 sa vrátil doFrancúz<strong>sk</strong>a, kde koordinovaltransformaãn˘ program EDF GDFServices. V júli 2004 bol menovan˘ domedzinárodnej divízie Gaz de Franceako riaditeº pre Sloven<strong>sk</strong>o na pln˘úväzok. Od marca 2005 pôsobí akoãlen Predstavenstva SPP, a. s.Aké sú záujmy a investície Gaz de Francena Sloven<strong>sk</strong>u?SpoloãnosÈ Gaz de France je prítomná naSloven<strong>sk</strong>u uÏ od roku 1993. Od roku 1994 pôsobíako akcionár v sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnostiPozagas, ktorá je prevádzkovateºom podzemnéhozásobníka zemného plynu. Je teda aktívnymúãastníkom na sloven<strong>sk</strong>om trhu splynom uÏ takmer 15 rokov.Okrem toho sa Skupina v roku 2002 zúãastnilana privatizácii SPP. Po boku ‰tátu a spolus nemeck˘m E.ONom sa Gaz de France povstupe do SPP zamerala na zvy‰ovanie v˘konnostiSPP a podporu jeho rozvoja. Je tojedna z najväã‰ích investícií Gaz de Francev zahraniãí a je doteraz najv˘znamnej‰oufrancúz<strong>sk</strong>ou investíciou na Sloven<strong>sk</strong>u.Poãíta Gaz de France s ìal‰ími investíciamina Sloven<strong>sk</strong>u?Zaãiatkom roka 2006 spoloãnosÈ Gaz deFrance prejavila záujem zúãastniÈ sa na programeprivatizácie teplární. Skupina sa i naìalejzaujíma o moÏnosti investície v tejto oblasti,priãom si uvedomuje, Ïe <strong>sk</strong>úsenosti zí<strong>sk</strong>anévo Francúz<strong>sk</strong>u, Talian<strong>sk</strong>u, a VeºkejBritánii jej umoÏnia zv˘‰iÈ efektivitu tohtodruhu vykurovania.Okrem toho Gaz de France so záujmompre<strong>sk</strong>úma príleÏitosti, ktoré vzniknú prehodnotenímsloven<strong>sk</strong>ej energetickej politiky.Nedávno bol na globálnej úrovni ohlásen˘projekt fúzie Gaz de France so <strong>sk</strong>upinouSuez. Aké budú dôsledky projektu fúzie naaktivity Gaz de France na Sloven<strong>sk</strong>u?SpoloãnosÈ Gaz de France vykázala v roku2006 historicky najlep‰ie v˘sledky: jej obratdosiahol 27,6 miliardy eur a prevádzkov˘v˘sledok 5,15 miliardy eur.Budúca Skupina GDF SUEZ bude jedn˘mz najv˘znamnej‰ích hráãov na poli plynárenstvaa elektroenergetiky. Stane sa:• prv˘m nákupcom a predajcom plynu v Európe,• prv˘m distribútorom a prepravcom plynuv Európe,• prv˘m nákupcom a dovozcom <strong>sk</strong>vapalnenéhozemného plynu,• druh˘m operátorom terminálov na <strong>sk</strong>vapalnen˘zemn˘ plyn v Európe,• druh˘m operátorom podzemn˘ch zásobníkovplynu,• piatym v˘robcom a predajcom elektriny vEurópe.Táto fúzia otvára Skupine nové perspektívyv Európe, ale aj na Sloven<strong>sk</strong>u.Ak˘ to bude maÈ prínos pre energetickúbezpeãnosÈ v strednej Európe?SpoloãnosÈ Gaz de France vytvorila najviacdiverzifikované portfólio dodávok v Európe.V roku 2006 nakúpila Skupina celkovo 639TWh zemného plynu, z toho 84 % tvorí nákupna základe dlhodob˘ch zmlúv a 5 %predstavuje plyn z vlastnej produkcie. 75 %dodávok pochádza od piatich hlavn˘ch partnerovSkupiny (Nór<strong>sk</strong>o 21,1 %, Holand<strong>sk</strong>o15,8 %, Ru<strong>sk</strong>o 15,8 %, AlÏír<strong>sk</strong>o 14,8 % aEgypt 8,4 %).Stratégiou Gaz de France je udrÏaÈ si tútov˘znamnú diverzifikáciu. Z tohto dôvoduSkupina podporuje projekty ako Nabucco,t˘kajúce sa novej prepravnej trasy pre importplynu zo Strednej Ázie a Stredného v˘chodu.Skupina, ktorá je lídrom v oblasti plynáren<strong>sk</strong>éhov˘<strong>sk</strong>umu v Európe, zaãala práce na ‰túdiiterminálu na <strong>sk</strong>vapalnen˘ zemn˘ plynoff-shore v Jadran<strong>sk</strong>om mori. V tomto projektesú zahrnuté inovácie najmä v dosiaº neprebádanejoblasti prepravy <strong>sk</strong>vapalnenéhozemného plynu po mori.Budúca Skupina GDF SUEZ bude môcÈrovnako prispievaÈ aj v oblasti zásobovaniaelektrickou energiou.Ako prispieva Gaz de France k energetickejefektivite?SpoloãnosÈ Gaz de France dodáva zemn˘plyn pre 14 milióna zákazníkov; v rámci tohomá najväã‰ie portfólio domácností v Európea dosiahla energetickú efektivitu predov‰etk˘mvìaka podpore v˘znamného plynáren<strong>sk</strong>éhov˘<strong>sk</strong>umného centra a vìaka úzkej adlhodobej spolupráci s v˘robcami vykurovacíchzariadení.Toto svoje know-how po<strong>sk</strong>ytuje trhu najmäformou poradenstva koneãnému zákazníkovialebo v partnerstve s odborn˘mi firmami.V oblasti priemyseln˘ch zariadení je Cofatec,filiálka po<strong>sk</strong>ytujúca sluÏby, lídrom vpredaji vysoko kvalifikovan˘ch energetick˘chrie‰ení.22