cli. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N Á R O D N Á R A D A S Rsi v‰ak vzhºadom na investície spoloãnostíSAMSUNG, resp. SONY a na nich naviazan˘chfiriem ja osobne ani pre rok 2007 nemyslím.V roku 2010 by sa tvorba fixného kapitálu– jeho medziroãn˘ rast – mohol pohybovaÈna úrovni 5,0 aÏ 6,2%. Vo v‰eobecnostimoÏno zhrnúÈ, Ïe nasledujúce obdobie bymalo byÈ po ére obrovsk˘ch investícií v sektoreautomobilovej v˘roby charakterizovanéskôr investíciami stredn˘ch objemov, viacdiverzifikovan˘ch. Treba v‰ak podotknúÈ, Ïev˘voj tvorby fixného kapitálu závisiaci od prílevuzahraniãn˘ch investícií bude v˘razneovplyvnen˘ aj politikou vlády.Hodnota nov˘ch investícií za prv˘ polrok2007 predstavuje 700 miliónov eur. SARIOv príleve priamych zahraniãn˘ch investícií vprvom polroku 2007 prekroãilo minuloroãnúbilanciu o takmer 100 miliónov eur, oproti prvémupolroku 2006 má náskok uÏ o 300 miliónoveur, pri takmer dvojnásobku ukonãen˘chprojektov. MoÏno pre va‰ich ãitateºovbude zaujímavé, ak vám ponúknem e‰te niekoºkofaktov a ãísiel. Polroãná bilancia Slovenskejagentúry pre rozvoj investícií a obchodu– SARIO – uvádza:– 31 ukonãen˘ch investiãn˘ch projektov– prílev priamych zahraniãn˘ch investícií(PZI) vo v˘‰ke 700,3 milióna eur a vytvorenie6 319 nov˘ch pracovn˘ch miest splánovanou expanziou na 7 033 pracovn˘chmiest.V porovnaní s minul˘m rokom ide o znaãn˘nárast, priãom za cel˘ rok 2006 bolo ukonãen˘ch65 projektov v objeme 607 miliónaeur, ktoré vytvorili 14 500 pracovn˘ch miest.Umiestnenie investícií do jednotliv˘ch krajov:v Ko‰ickom kraji 9 projektovv Bratislavskom kraji 6 projektovv Nitrianskom kraji 6v Îilinskom kraji 4v Trnavskom kraji 2v Banskobystrickom 2v Trenãianskom 1v Pre‰ovskom 1V˘chod Slovenska má celkovo tretinu projektov.Delenie investícií podºa odvetví:v strojárskom priemysle: 11 projektovv odvetví chémia, plasty, guma: 5 projektovv elektrotechnickom: 4 projektyIT sluÏby: 2 projektyKovov˘roba: 2 projektyv automobilovom, zlievarenskom, stavebnom,potravinárskom, obchode, logistike aprepravn˘ch sluÏbách po 1 projekte.Poãet investiãn˘ch projektov v rôznychfázach rozpracovania: 150Najviac rozpracovan˘ch projektov je z Nemecka(20), Veºkej Británie (15), USA (13)a Talianska (10).âo je v súãasnosti pre úãinkovanie Smeru-SD v slovenskej politike najdôleÏitej‰ie – ajs ohºadom na ekonomickú politiku?Budem vychádzaÈ z dvoch základn˘ch premís:z volebného programu strany Smer-SDa jeho dôslednou implikáciou do programuvlády SR – a tieÏ z jeho roãného odpoãtu; apotom z dodrÏania základn˘ch princípov budovaniaa rozvíjania sociálneho ‰tátu.Vláda SR svojou politikou na jednej stra-ne zabezpeãuje podmienky pre dlhodob˘ rasthospodárstva, dodrÏiava prísnu rozpoãtovúdisciplínu a stabilitu verejn˘ch financií. Nadruhej strane konkrétnymi opatreniami sociálnejpolitiky zabezpeãuje, aby prínosy z rastuekonomiky mali aj ºudia s priemern˘mi apodpriemern˘mi príjmami. T˘mto vláda SRnapæÀa podstatu modernej a zodpovednej sociálnodemokratickejpolitiky. Poãas roãnéhopôsobenia a napæÀania programového vyhláseniavlády SR si dovolím pripomenúÈ, Ïe ibav sociálno-ekonomickej oblasti vláda SR pripravilaa realizovala minimálne 20 krokov potrebn˘chk vytvoreniu a stabilizácii vyspeléhodemokratického sociálneho ‰tátu.Medzi najdôleÏitej‰ie návrhy patrí napríkladto, Ïe vláda napriek zastaveniu príjmov zprivatizácie strategického majetku dôslednezabezpeãuje stabilitu verejn˘ch financií, v˘raznenízku mieru deficitu verejn˘ch financií– 2006:3,4 % HDP, 2007:2,9 %, 2008:2,3% – zniÏuje úroveÀ verejného dlhu – 30 %HDP – a nízku mieru inflácie – máj: 2,3 % –,ktoré sú podmienkami pre prechod na euro.Dôsledok takejto politiky je dôvera finanãn˘chtrhov a stabilná a silná mena. Okrem inéhozodpovednou rozpoãtovou politikou vládavytvára zdroje pre financovanie udrÏateºnéhohospodárskeho rozvoja. Súãasne takvyrovnáva sociálne dopady reforiem a zabezpeãujerovnomernej‰ie rozdelenie hospodárskehorastu v spoloãnosti. Dôsledkom tejtopolitiky je postupné zvy‰ovanie kºúãovéhoukazovateºa, spotreby domácností.Vláda sa zaviazala a v súãasnosti uÏ plnív‰etky kritériá pre prijatie spoloãnej európskejmeny ako prvá z krajín V4. Takáto politika mápozitívny vplyv na ekonomick˘ rast a rast Ïivotnejúrovne do budúcnosti. Dôsledkom takejtozodpovednej ekonomickej politiky jenapríklad príchod ìal‰ích investícií a firiem,ako sú spoloãnosti SONY alebo SAMSUNG,ãi na nich napojené ìal‰ie subdodávateºské firmy.Pokiaº ide o energetickú politiku – ãiastoãnesom o nej hovoril v Parlamentnom kuriérina jar –, vláda SR vynaloÏila v˘razné úsiliev smere k zabezpeãeniu energetickej sebestaãnostiSlovenska do budúcnosti. SpoloãnosÈEnel po rokovaní s vládou SR ohlásilainvestíciu viac ako 100 mld. Sk do v˘stavby3. a 4. bloku JE Mochovce. Záujem o investíciedo energetického sektora Slovenska rastie.Slovensko ohlásilo ambíciu zriadenia Európskehojadrového fóra v Bratislave. Vládaprakticky od zaãiatku svojho úãinkovaniavstúpila do intenzívnych rokovaní s energetick˘mimonopolmi, s cieºom zabezpeãiÈ cenyenergií, ktoré viac zodpovedajú sociálnejúrovni ºudí na Slovensku. Aj vìaka tomutopostupu vlády sa prv˘krát v histórii Slovenskaod roku 2007 zníÏili ceny plynu, priãomcena energie s teplom ostala nezmenená. Vládasúãasne zv˘‰ila vplyv ‰tátu na tvorbu cienenergií. Aj vìaka rokovaniam vlády SR spredstaviteºmi Slovenského plynárenskéhopriemyslu spoloãnosÈ zaviedla zníÏenú „seniortarifu“ plynu. Malou ãiastkou t˘m odºahãilarozpoãty dôchodcom, ktorí sú jednou znajviac sociálne ohrozen˘ch skupín.Vláda predloÏila do NR SR a poslanci parlamentunásledne schválili vyváÏenú a sociálnespravodlivej‰iu novelu Zákonníka práce,ktorá dáva zamestnancom silnej‰ie a dôstojnej‰iepostavenie vo vzÈahu k zamestnávate-ºovi, väã‰iu istotu a stabilitu na pracovisku,ako aj ochranu v pracovnoprávnych vzÈahoch.Novoprijatá novela dáva zamestnancompostavenie, aké im ako obãanom EÚ prináleÏí.Jednej z najviac sociálne znev˘hodnen˘chskupín, dôchodcom, vláda pomohla vyplatenímvianoãného príspevku vo v˘‰ke od1500 do 2000 korún. Strana Smer – sociálnademokracia pred voºbami sºubovala politikuzmierÀovania dopadov reforiem na sociálneslab‰ie skupiny, zavádzanie prvkov solidaritya sociálnej spravodlivosti do spoloãnosti avládu, orientovanú na rie‰enie problémov apotrieb beÏn˘ch ºudí s priemern˘mi a podpriemern˘mipríjmami. Tieto záväzky vláda SRpo roku svojho pôsobenia napæÀa.(Zdroje: Parlamentn˘ in‰titút NR SR;Ministerstvo hospodárstva SR;Ministerstvo financií SR;In‰titút finanãnej politiky MF SR;Smer-SD)21
E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K URobert ZADORA bol roku 2004 menovan˘ za riaditeºa spoloãnosti Gaz de Francena Slovensku a od 1. marca 2005 bol nominovan˘ do funkcie ãlena predstavenstva SPP.Parlamentnému kuriéru poskytol exkluzívny rozhovor.Gaz de France na SlovenskuDipl. Ing. Robert ZADORANarodil sa 19. septembra 1953 v mesteBeaune vo Francúzsku. V roku 1976absolvoval vysokú ‰kolu „Arts etMetiers“ (humanitné vedy a obchod).V roku 1977 nastúpil do zamestnaniav EDF a zastával rôzne funkcie voFrancúzsku, JuÏnej Afrike a âínev odbore projektovania a v˘stavbyjadrov˘ch elektrární. V roku 1991 bolmenovan˘ oblastn˘m riaditeºom EDFGDF Services pre distribúciu elektrinya plynu a v roku 1995 bol poveren˘riadením regiónu Juhov˘chod. V roku1999 bol pov˘‰en˘ na zástupcugenerálneho riaditeºa plynárensk˘chspoloãností EGAZ a DEGAZ (dcérskespoloãnosti GDF) v Maìarsku.Zaãiatkom roku 2003 sa vrátil doFrancúzska, kde koordinovaltransformaãn˘ program EDF GDFServices. V júli 2004 bol menovan˘ domedzinárodnej divízie Gaz de Franceako riaditeº pre Slovensko na pln˘úväzok. Od marca 2005 pôsobí akoãlen Predstavenstva SPP, a. s.Aké sú záujmy a investície Gaz de Francena Slovensku?SpoloãnosÈ Gaz de France je prítomná naSlovensku uÏ od roku 1993. Od roku 1994 pôsobíako akcionár v slovenskej spoloãnostiPozagas, ktorá je prevádzkovateºom podzemnéhozásobníka zemného plynu. Je teda aktívnymúãastníkom na slovenskom trhu splynom uÏ takmer 15 rokov.Okrem toho sa Skupina v roku 2002 zúãastnilana privatizácii SPP. Po boku ‰tátu a spolus nemeck˘m E.ONom sa Gaz de France povstupe do SPP zamerala na zvy‰ovanie v˘konnostiSPP a podporu jeho rozvoja. Je tojedna z najväã‰ích investícií Gaz de Francev zahraniãí a je doteraz najv˘znamnej‰oufrancúzskou investíciou na Slovensku.Poãíta Gaz de France s ìal‰ími investíciamina Slovensku?Zaãiatkom roka 2006 spoloãnosÈ Gaz deFrance prejavila záujem zúãastniÈ sa na programeprivatizácie teplární. Skupina sa i naìalejzaujíma o moÏnosti investície v tejto oblasti,priãom si uvedomuje, Ïe skúsenosti získanévo Francúzsku, Taliansku, a VeºkejBritánii jej umoÏnia zv˘‰iÈ efektivitu tohtodruhu vykurovania.Okrem toho Gaz de France so záujmompreskúma príleÏitosti, ktoré vzniknú prehodnotenímslovenskej energetickej politiky.Nedávno bol na globálnej úrovni ohlásen˘projekt fúzie Gaz de France so skupinouSuez. Aké budú dôsledky projektu fúzie naaktivity Gaz de France na Slovensku?SpoloãnosÈ Gaz de France vykázala v roku2006 historicky najlep‰ie v˘sledky: jej obratdosiahol 27,6 miliardy eur a prevádzkov˘v˘sledok 5,15 miliardy eur.Budúca Skupina GDF SUEZ bude jedn˘mz najv˘znamnej‰ích hráãov na poli plynárenstvaa elektroenergetiky. Stane sa:• prv˘m nákupcom a predajcom plynu v Európe,• prv˘m distribútorom a prepravcom plynuv Európe,• prv˘m nákupcom a dovozcom skvapalnenéhozemného plynu,• druh˘m operátorom terminálov na skvapalnen˘zemn˘ plyn v Európe,• druh˘m operátorom podzemn˘ch zásobníkovplynu,• piatym v˘robcom a predajcom elektriny vEurópe.Táto fúzia otvára Skupine nové perspektívyv Európe, ale aj na Slovensku.Ak˘ to bude maÈ prínos pre energetickúbezpeãnosÈ v strednej Európe?SpoloãnosÈ Gaz de France vytvorila najviacdiverzifikované portfólio dodávok v Európe.V roku 2006 nakúpila Skupina celkovo 639TWh zemného plynu, z toho 84 % tvorí nákupna základe dlhodob˘ch zmlúv a 5 %predstavuje plyn z vlastnej produkcie. 75 %dodávok pochádza od piatich hlavn˘ch partnerovSkupiny (Nórsko 21,1 %, Holandsko15,8 %, Rusko 15,8 %, AlÏírsko 14,8 % aEgypt 8,4 %).Stratégiou Gaz de France je udrÏaÈ si tútov˘znamnú diverzifikáciu. Z tohto dôvoduSkupina podporuje projekty ako Nabucco,t˘kajúce sa novej prepravnej trasy pre importplynu zo Strednej Ázie a Stredného v˘chodu.Skupina, ktorá je lídrom v oblasti plynárenskéhov˘skumu v Európe, zaãala práce na ‰túdiiterminálu na skvapalnen˘ zemn˘ plynoff-shore v Jadranskom mori. V tomto projektesú zahrnuté inovácie najmä v dosiaº neprebádanejoblasti prepravy skvapalnenéhozemného plynu po mori.Budúca Skupina GDF SUEZ bude môcÈrovnako prispievaÈ aj v oblasti zásobovaniaelektrickou energiou.Ako prispieva Gaz de France k energetickejefektivite?SpoloãnosÈ Gaz de France dodáva zemn˘plyn pre 14 milióna zákazníkov; v rámci tohomá najväã‰ie portfólio domácností v Európea dosiahla energetickú efektivitu predov‰etk˘mvìaka podpore v˘znamného plynárenskéhov˘skumného centra a vìaka úzkej adlhodobej spolupráci s v˘robcami vykurovacíchzariadení.Toto svoje know-how poskytuje trhu najmäformou poradenstva koneãnému zákazníkovialebo v partnerstve s odborn˘mi firmami.V oblasti priemyseln˘ch zariadení je Cofatec,filiálka poskytujúca sluÏby, lídrom vpredaji vysoko kvalifikovan˘ch energetick˘chrie‰ení.22
Page 1 and 2: CLI. ČÍSLO 2007ParlamentnýKurié
Page 5: P R E D S E D AP O S L A N E C K É
Page 9 and 10: V L Á D AS Rdiverzifikovan˘ch zdr
Page 11 and 12: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 13 and 14: S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Page 15 and 16: V L Á D AS RPredpokladá sa, Ïe v
Page 17 and 18: N Á R O D N Á R A D A S RDipl. In
Page 19: N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu
Page 23 and 24: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 25 and 26: S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z
Page 27 and 28: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 31 and 32: V L Á D AS RStavebníctvo na Slove
Page 33 and 34: nelovej technológie) a re‰truktu
Page 41 and 42: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 43: Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, Majerní
Page 46 and 47: P R I M Á T O R M E S T Alen niekt
Page 48 and 49: B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T
Page 58 and 59: A R C H I T E K T Ú R A A S T A V
Page 64 and 65: S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E
Page 68 and 69: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 70 and 71:
MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 72 and 73:
· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 74 and 75:
P O L I T O L Ó G I ASlovensko spl
Page 76 and 77:
K U L T Ú R AArnoldFEKEMgr. art. A
Page 78 and 79:
D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O pos
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e d
Page 82 and 83:
N Á R O D N Á R A D A S RMgr. Mon
Page 84 and 85:
P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 86 and 87:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 88 and 89:
Page 90 and 91:
Page 92 and 93:
Z A H R A N I â N Í S L O V Á C
Page 94 and 95:
E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 96 and 97:
E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 98 and 99:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 100 and 101:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 102 and 103:
S U P E R M O N I T O R***Hereãka
Page 104 and 105:
S U P E R M O N I T O R***Do politi
Page 106 and 107:
S U P E R M O N I T O RVeãer som e
Page 108 and 109:
S U P E R M O N I T O Rpomery a vy
Page 110:
S U P E R M O N I T O R***Myslím s
show all

cli. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cli. ÄÃslo - home.nextra.sk