cli. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu pre stavebníctvo a regionálny rozvoj,Komisiu pre dopravu, po‰ty, telekomunikáciea informatizáciu spoloãnosti a Komisiupre podnikanie. Komisie tvoria predsedovia,poslanci v˘boru, ktor˘ch vymenúva a odvolávana návrh v˘boru predseda v˘boru,zástupcovia príslu‰n˘ch rezortov a zástupcoviavecne príslu‰n˘ch profesijn˘ch zdruÏení.Predsedom Komisie pre energetiku je poslanecStanislav Jani‰, predsedom Komisie prestavebníctvo a regionálny rozvoj je poslanecGyörgy Juhász, predsedom Komisie pre dopravu,po‰ty a telekomunikácie a informatizáciuspoloãnosti je poslanec Peter Pelegrinia predsedom Komisie pre podnikanie somja.Keby sa v rámci EÚ zharmonizovali danev jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch únie, maloby to skutoãne negatívny dosah na slovenskúekonomiku? V˘razne by ju to oslabilo,alebo sú to zbytoãné a prehnané obavy?Zjednotenie daÀov˘ch základov priamychdaní presadzuje eurokomisár pre dane a cláLászló Kovács. Spoloãn˘ konsolidovan˘ da-Àov˘ základ pre podniky by bol podºa EK veºk˘mprínosom pre úspe‰né fungovanie vnútornéhotrhu EÚ. UmoÏnil by spoloãnostiamriadiÈ sa rovnak˘mi pravidlami pre vypoãítavaniedaÀového základu pre v‰etky ich aktivitypo celej Európskej únii a nahradením teraj‰ích27 systémov by sa tak cel˘ proceszjednodu‰il, zefektívnil a stal transparentnej‰ím.Zatiaº v‰ak takéto snahy naráÏajú naodpor niektor˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ. Napriekch˘bajúcemu právnemu základu a napriekpôvodne deklarovanému odporu Európskejkomisie – ktor˘ sa zmenil nástupomBarrosovej komisie –, Slovenska a ìal‰íchãlensk˘ch ‰tátov EÚ, sa Rada ministrov financií– Ecofin – 12. septembra 2004 na svojomzasadnutí v Scheveningene pri Haagu uznieslana zriadení pracovnej skupiny, ktorá má zaúlohu skúmaÈ moÏnosti harmonizácie daÀovéhozákladu dane z príjmu právnick˘chosôb. Návrh má otvorenú podporu Francúzskaa Nemecka. Podºa programu vlády nemeckejkancelárky Angely Merkelovej sa„vláda bude aktívne snaÏiÈ o európsku harmonizáciuvymeriavacích základov daní a budeÏiadaÈ prísnej‰ie pravidlá proti neférovej da-Àovej súÈaÏi“. V prospech harmonizácie danísa vyjadril aj súãasn˘ prezident FrancúzskaNicolas Sarkozy. Európsky komisár pre hospodárskea menové záleÏitosti Joaquín Almunianavrhol, aby sa takáto daÀ nenaz˘vala„daÀou“, ale „zdrojom“, z ktorého by – namiestopríspevkov individuálnych ãlensk˘ch‰tátov – bola Únia financovaná. My‰lienkucelkovej zmeny v prístupe k financovaniuEÚ podporila v marci 2007 aj Dalia Grybauskaiteová,európska komisárka pre rozpoãet.Z polohy verejn˘ch vyhlásení a plánovdo polohy praktick˘ch krokov posunul témuharmonizácie priamych daní komisár EK predane László Kovács v apríli 2006. V tzv.„Oznámení EK o progrese a ìal‰ích krokochsmerom k Spoloãnému harmonizovanémuzákladu daní firiem“ sumarizoval doteraj‰iev˘sledky pracovnej skupiny pracujúcej odroku 2004 na návrhu daÀovej harmonizácie,predstavil zámer a plány Komisie na roky2006 a 2007, a napokon predstavil konkrétnyzáväzok Európskej komisie predloÏiÈ legislatívnynávrh v roku 2008. Cieºom spomínanéhonávrhu je urãiÈ jednotné pravidlá definujúcedaÀov˘ základ pre firmy podnikajúcevo viacer˘ch krajinách EÚ.Podºa stanoviska zástancov daÀovej konkurenciev minulosti Slovensko práve vìakanej v˘znamne zníÏilo daÀové zaÈaÏenie ekonomick˘chsubjektov priamymi daÀami. Da-Àové podmienky na podnikanie a investovaniena Slovensku sú t˘m pre mobiln˘ kapitálz t˘chto krajín v˘hodnej‰ie ako prostredie, zktorého tento kapitál pochádza. ëal‰ie krokyvedúce k potlaãeniu daÀovej konkurencie vEÚ – po uÏ takmer zharmonizovan˘ch nepriamychdaniach – by zastavili tak˘to pozitívnytrend. Najväã‰ím negatívom daÀovej harmonizácieby bolo obmedzenie konkurencie – sdopadom na vy‰‰ie zdanenie ako v podmienkachdaÀovej konkurencie –, spriemerovávanie,niωia pruÏnosÈ podnikateºov, investorova pracovnej sily v EÚ, a t˘m prehæbenie ekonomick˘chproblémov subjektov v tomtopriestore. Pre Slovensko by to mohlo predstavovaÈstratu konkurenãnej v˘hody a spomalenie– respektíve aÏ zastavenie – pribliÏovaniasa ekonomickou v˘konnosÈou a ÏivotnouúrovÀou ku krajinám západnej Európy. Dlhodobézvy‰ovanie Ïivotnej úrovne obyvate-ºov Slovenska a jej pribliÏovanie sa k ZápaduvyÏaduje naopak podmienky pre neobmedzovanúkonkurenciu, slobodné podnikaniea pruÏnosÈ v rozhodovaniach. Slovenskoby preto malo odmietaÈ akékoºvek harmonizovaniedaní, vrátane návrhu harmonizáciedaÀov˘ch základov.Z anal˘zy ustanovení primárneho právaES vypl˘va, Ïe harmonizácia priamych daní,vrátane základu dane, nemá v práve ES Ïiadnyprávny základ.Vláda SR si je problematiky vedomá a vProgramovom vyhlásení vlády na túto témupí‰e: „Vláda bude veºmi pozorne sledovaÈv˘voj v oblasti daní v európskom priestore av rámci neho najmä snahy ãlensk˘ch ‰tátovEÚ o harmonizáciu daÀového základu. Kt˘mto návrhom uplatní veºmi opatrn˘ prístupa bude starostlivo zvaÏovaÈ svoje stanovisko.“S harmonizáciou daní na európskej úrovni pritomnesúhlasí ani súãasné vedenie ministerstvafinancií. Dovolím si odcitovaÈ z vyhláseniarezortu, ktoré poskytol médiám: „Ministerstvofinancií nesúhlasí s harmonizácioudaní, nakoºko je to v˘znamná konkurenãnáv˘hoda Slovenska. Rovnak˘ názor má aj väã-‰ina nov˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ, ale aj niektoréstaré ãlenské krajiny.“Sám osobne som presvedãen˘, Ïe harmonizáciadaní je pre Slovenskú republiku vnajbliωích rokoch nielen nev˘hodná, alepriam ‰kodlivá.Keby zo Slovenska odi‰iel – povedzme doroku 2010 – ão len jeden z veºk˘ch zahraniãn˘chpodnikov a investorov, napríkladVW, U. S. Steel, KIA, aké stopy by to zanechalov slovenskej ekonomike?Investor, ktor˘ sa u nás etabluje a prípadnedostal ‰tátnu pomoc, má záväzky voãikrajine, ale i voãi sebe, a odchádza sa mu ÈaÏ-‰ie, keìÏe v krajine investoval nemalé vlastnézdroje. Doteraz nemáme také prípady, abyinvestor vrátil ‰tátnu pomoc a presúval svojuv˘robu do inej krajiny. NemoÏno v‰akpredpokladaÈ, Ïe v‰etci investori u nás zostanúdonekoneãna. MôÏeme v‰ak modelovaÈpodnikateºské prostredie tak, aby investorzostal u nás ão najdlh‰ie. Investorov odrádzajúod podnikania v kaÏdej krajine najmä zásadnézmeny pravidiel, ktoré vpl˘vajú napodnikanie a v˘razne ovplyvÀujú jeho vstupya v˘stupy. Slovenská republika musí vytváraÈpredpoklady pre to, aby sa zlep‰ovalopodnikateºské prostredie a neohrozila sa na‰akonkurencieschopnosÈ. Keì pripustíme moÏnosÈ,Ïe v horizonte cca 10 rokov sa zaãnúniektorí investori presúvaÈ do v˘chodn˘chkrajín, najmä investori, ktorí svoju v˘robu zameralina lacnú pracovnú silu s nízkou pridanouhodnotou, je nevyhnutné uÏ dnes predvídaÈtieto skutoãnosti a rie‰iÈ ich. DlhodobákonkurencieschopnosÈ sa dá zabezpeãiÈ lenvytváraním podmienok, ktoré vyuÏijú schopnostina‰ich ºudí pracovaÈ s nov˘mi informáciamia tieto transformovaÈ do praxe. Slovenskosa musí staÈ krajinou s mimoriadne vzdelan˘miºuìmi, ktorí dokáÏu vytváraÈ a vyuÏívaÈpoznatky vedy a techniky. Ak sa námtoto podarí, nemusíme sa obávaÈ odlevu tak˘chv˘rob, ktoré sú zaloÏené na manuálnejpráci s nízkou pridanou hodnotou.Zahraniãné investície majú perspektívu naSlovensku aj v budúcnosti. V nasledujúcomobdobí sa chceme zameraÈ na investície svy‰‰ou kvalitatívnou úrovÀou a veríme, Ïe ichobjem bude narastaÈ. V súãasnosti sa veºké investíciesústreìujú v Bratislavskom a Trnavskomkraji, ktoré majú vybudovanú dobrúinfra‰truktúru, ale majú najmä veºk˘ potenciálkvalifikovanej pracovnej sily. Prílev zahraniãn˘chinvestícií sa prejavil nov˘mi pracovn˘mimiestami, dokonalej‰ím know-how,a to vìaka nov˘m technológiám, zlep‰ovaniuobchodnej bilancie krajiny a v neposlednomrade aj rastom príjmov ‰tátneho rozpoãtu. Ajvìaka globalizácii sa môÏe zniÏovaÈ deficitverejn˘ch financií a v prípade potreby môÏemepoÏiãiavaÈ na chod republiky, av‰ak ãímìalej menej a aj lacnej‰ie.Aké sú vlastne vzÈahy medzi manaÏmentmiveºk˘ch podnikov, najmä zahraniãn˘chinvestorov, a medzi vládou alebo parlamentom?V posledn˘ch rokoch dochádza k zmenámv priamych zahraniãn˘ch investíciách. Dobr˘msignálom je, Ïe sa poãet investiãn˘ch projektovna Slovensku neustále zvy‰uje, rovnakoako narastá poãet pracovn˘ch miest, ktorévytvoria. Tu je zaujímavé podotknúÈ, Ïe samení ‰truktúra prichádzajúcich investícií. Éraveºk˘ch investiãn˘ch projektov zo zahraniãiasa posúva smerom k väã‰iemu poãtu men‰íchprojektov, rovnako sa mení oblasÈ investícií– od automobilového a strojárskeho priemyslusmeruje ãoraz viac investícií do elektrotechnickéhopriemyslu, priãom v˘razn˘ jenárast aj ìal‰ích investícií s vy‰‰ou pridanouhodnotu. Podºa aktualizovanej makroekonomickejprognózy In‰titút finanãnej politikyMF predpokladá, Ïe v dôsledku uplynutiaobdobia bohatého na objemné investiãné dovozysúvisiace s rozbiehajúcimi sa automobilov˘miv˘robami moÏno oãakávaÈ návratrastu investícií k jednocifern˘m tempám, ão20