Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
N Á R O D N Á R A D A S Roãakáva aj Národná banka Sloven<strong>sk</strong>a. RastHDP by mal maÈ naìalej zdravé základy a postaven˘je tak na domácom, ako aj na zahraniãnomdopyte. Na základe posledného v˘vojaekonomiky a ìal‰ích predpokladov potvrdzujedoteraj‰ie oãakávania, Ïe sloven<strong>sk</strong>áekonomika bude rásÈ aj v roku 2007 relatívner˘chlym tempom so stabiln˘m základom.Najnov‰ie prognózy Ministerstva financiíSR jednoznaãne potvrdzujú doteraj‰ie oãakávaniao pozitívnom smerovaní v hlavn˘choblastiach ekonomiky SR – sloven<strong>sk</strong>á ekonomikarastie v roku 2007 e‰te vy‰‰ím tempomako v predchádzajúcich rokoch, a to bez ohrozeniamakroekonomickej stability, ãi nebezpeãenstvaprehriatia ekonomiky. Oãakávame,Ïe rast HDP za cel˘ rok 2007 dosiahnepribliÏne 8,8 %. Aktualizácia prognóz pritomnepriná‰a negatívne riziká pre v˘voj verejn˘chfinancií v roku 2007. Väã‰ina indikátorovdôleÏit˘ch z hºadi<strong>sk</strong>a v˘voja daÀov˘chpríjmov a obligatórnych v˘davkov by sa mohlapodºa súãasn˘ch predpokladov vyvíjaÈ lep-‰ie, ako sa uvaÏovalo pri zostavovaní rozpoãtuna rok 2007:• Zlep‰ujú sa najmä oãakávania v˘voja nominálnehoaj reálneho HDP, zamestnanosti,nominálnych aj reálnych miezd a následnecelkového domáceho dopytu, hlavnespotrebného charakteru.• V˘razne sa zlep‰ili aj predikcie zahraniãnéhodopytu, exportnej v˘konnosti a tovarovejbilancie.• Napriek lep‰iemu odhadu zahraniãnéhoobchodu sa oproti predpokladom rozpoãtumierne zhor‰ila predikcia beÏného úãtuplatobnej bilancie. Súvisí to hlavne s hor-‰ím v˘sledkom bilancie beÏného úãtu vroku 2006, pod ktor˘ sa podpísala väã‰iadynamika investiãn˘ch dovozov a hor‰iev˘nosy.• Oãakáva sa silnej‰ia investiãná aktivita amierne lep‰í v˘voj spotrebiteº<strong>sk</strong>˘ch cien.Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika stále napreduje. AspoÀtak ju hodnotia nielen domáci, ale ajmnohí zahraniãní analytici. V akom horizontesa môÏe tento pozitívny trend uplat-ÀovaÈ? Do ktorého roku má ‰ancu vydrÏaÈ?Nedôjde v blízkej budúcnosti k utlmeniu,alebo aÏ úpadku?V posledn˘ch rokoch ekonomika SR zaznamenávavysoké tempá rastu a dosahujeniekoºkonásobne vy‰‰ie tempá rastu ako väã-‰ina „star˘ch“ krajín EÚ. V roku 2006 Sloven<strong>sk</strong>ozaznamenalo rekordne r˘chly ekonomick˘rast, keì hrub˘ domáci produktvzrástol v porovnaní s rokom 2005 pribliÏneo 8,8 % v stálych cenách. SR naìalej zostávanajr˘chlej‰ie rastúcou ekonomikou v rámcizo<strong>sk</strong>upenia krajín V4. Minuloroãn˘ rekordn˘rast v˘konnosti hospodárstva bol podmienen˘priazniv˘m v˘vojom vnútorn˘chpodmienok – rastúci domáci dopyt –, ale ajvonkaj‰ích – v˘voj ekonomík dôleÏit˘ch obchodn˘chpartnerov SR. ËahúÀom rastu sa stalnajmä zahraniãn˘ obchod. Rast v˘vozu bolovplyvnen˘ zaãatím nov˘ch v˘robn˘ch kapacítv automobilovom, elektrotechnickom astrojár<strong>sk</strong>om priemysle a tieÏ zr˘chlen˘m tempomoÏivovania európ<strong>sk</strong>ej ekonomiky. Z hºadi<strong>sk</strong>adlhodobej udrÏateºnosti rastu sloven<strong>sk</strong>ejekonomiky je veºmi dôleÏité, Ïe k rastu reálnehoHDP prispel v˘znamnou mierou ãist˘v˘voz. Funkãná otvorenosÈ sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky(podiel obratu zahraniãného obchodu naHDP) dosiahla v roku 2006 hodnotu 175,5 %HDP. Podiel v˘vozu na HDP bol vo v˘‰ke85,7 %, ão potvrdzuje dominantné postaveniezahraniãného obchodu a vysokú závislosÈna‰ej produkcie od vonkaj‰ích ekonomick˘chvzÈahov. Najbliωích 5 aÏ 6 rokov, moÏnoaj viac, neoãakávam útlm alebo úpadoksloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky.Ste expert na zahraniãn˘ obchod. Ak samnohí odborníci aj v medzinárodnom kontextevyjadrujú uznanlivo o raste sloven<strong>sk</strong>ejekonomiky a o jej pozitívnych trendochv posledn˘ch rokoch, v akej pozícii jesamotn˘ zahraniãn˘ obchod, teda export ajimport?Ako som spomenul uÏ v predchádzajúcejodpovedi, ÈahúÀom rastu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomikyv minulom období bol naozaj predov‰etk˘mzahraniãn˘ obchod. Dovoºte mi niekoºkodôleÏit˘ch ãísiel: Saldo zahraniãného obchodutovarov a sluÏieb v beÏn˘ch cenách zarok 2006 bolo pasívne v objeme -71,9 mld.Sk, z toho -91,6 mld. Sk pri tovaroch, a – naopak– +19,7 mld. Sk pri sluÏbách. Pozitívnymmomentom je obrat v dynamike v˘vozutovarov, ktorá v decembri 2006 po niekoºk˘chrokoch prv˘ raz predstihla dynamiku dovozu(o 0,3 %). Tento trend potvrdili aj v˘sledkyprv˘ch mesiacov v roku 2007. V roku2006 nedo‰lo k Ïiadnej v˘raznej zmene teritoriálnej‰truktúry ná‰ho v˘vozu. Rozhodujúcipodiel na na‰om v˘voze má EÚ (85 %).Z krajín mimo EÚ najv˘raznej‰ie vzrástolv˘voz do USA, Ru<strong>sk</strong>a a Ukrajiny. Z hºadi<strong>sk</strong>adovozu do‰lo k v˘raznému rastu dovozuz Ázie, najmä z Kórey, âíny, Taiwanu a Japon<strong>sk</strong>a,a to najmä v kapitolách Stroje, Elektricképrístroje a tieÏ Nástroje a prístrojeoptické. Z hºadi<strong>sk</strong>a komoditnej ‰truktúry jepozitívnym faktom rast v˘vozu tovarov svy‰‰ou pridanou hodnotou (Vozidlá, Elektrickéstroje a prístroje, Stroje). Podiel t˘chtokomodít na celkovom v˘voze SR je49 %.Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika má stále potenciál navysok˘ hospodár<strong>sk</strong>y rast. Dynamika rastu sanaìalej zr˘chºuje. Zahraniãn˘ dopyt po tovarocha sluÏbách bude do veºkej miery ovplyvnen˘prílevom investícií na Sloven<strong>sk</strong>o, zvy-‰ovaním existujúcich exportn˘ch kapacít akonkurencieschopnosti SR, ako i silou ekonomickéhorastu v EÚ. Vysoká dynamika vzahraniãnom obchode by mala pokraãovaÈaj v roku 2007, keì by v˘razne vy‰‰í rast exportuako importu mal zabezpeãiÈ, Ïe príspevokãistého exportu k pribliÏne 8,8 % rastuHDP dosiahne aÏ 4,2 percentuálne body.V súvislosti s oãakávan˘m postupn˘m zvy-‰ovaním podielu exportu na tvorbe HDP v nasledujúcomobdobí MF SR predpokladá aj v˘raznézlep‰ovanie bilancie beÏného úãtu, ktoráby mala v strednodobom horizonte smerovaÈk takmer vyrovnanej pozícii. Do roku2008 sa oãakáva pokles deficitu obchodnej bilanciena úroveÀ 19,5 mld. Sk a v roku 2010aÏ na 5,9 mld. Sk. Oãakávan˘ pozitívny v˘vojby mal reflektovaÈ rastúci export nielen vautomobilovom sektore, ale aj v in˘ch, najmäv elektrotechnickom a kovospracujúcompriemysle. ·tatistick˘ úrad SR odhaduje nacel˘ rok 2007 reálny rast HDP na úrovni pribliÏne8,8 % a na konci roka 2007 by mal dosiahnuÈhodnotu 1,830 bilióna Sk. Zahraniãn˘dopyt po tovaroch a sluÏbách bude doveºkej miery ovplyvnen˘ prílevom investíciína Sloven<strong>sk</strong>o, zvy‰ovaním existujúcich exportn˘chkapacít a konkurencieschopnostiSR, ako i silou ekonomického rastu v EÚ.Prvé mesiace roka 2007 potvrdili oãakávaniao postupnom presadzovaní sa novéhotrendu v zahraniãnom obchode, ktor˘m jev˘razné zmierÀovanie nerovnováhy obchodnejbilancie. R˘chly rast v˘vozu tovarov jev˘sledkom realizácie nov˘ch produkãn˘chkapacít v ekonomike, ktor˘ch odbyt je urãen˘predov‰etk˘m pre zahraniãné trhy. Predpokladása, Ïe oãakávané zv˘‰enie exportuautomobilového a elektrotechnického priemyslusa podpí‰e pod reálne zhodnotenie koruny.V dne‰nom globálnom hospodár<strong>sk</strong>omusporiadaní nastávajú v˘znamné zmeny, naktoré musí reagovaÈ aj obchodná politika SR.Pri súãasnom stave otvorenosti sloven<strong>sk</strong>ejekonomiky vystupuje do popredia potrebazvy‰ovania jej vonkaj‰ej konkurenãnej schopnosti.V˘znamné miesto v hospodár<strong>sk</strong>ej stratégiiprináleÏí zahraniãnoobchodnej politikeorientovanej na podporu exportu. Proexportnápolitika SR na roky 2007 – 2013 vychádzazo strategického materiálu Európ<strong>sk</strong>ej komisieo vonkaj‰ích aspektoch konkurencieschopnostieuróp<strong>sk</strong>ych v˘robkov „GlobálnaEurópa – konkurovanie svetu“ .Jej zámeromje v súlade s celoeuróp<strong>sk</strong>ymi stratégiami vytvoreniestabilného podporného piliera aktívnejzahraniãnoobchodnej politiky SR zameranejnajmä na rozvoj sloven<strong>sk</strong>ého exportu,podporu konkurenãnej schopnosti firiem SRna medzinárodn˘ch trhoch, ako aj obchodnoekonomick˘chzáujmov SR v EÚ a v prioritn˘chmimoeuróp<strong>sk</strong>ych teritóriách.S ktor˘m rezortom vበv˘bor pre hospodár<strong>sk</strong>upolitiku najviac kooperuje? S ministerstvomfinancií, s ministerstvom hospodárstva,s ministerstvom dopravy alebos ministerstvom regionálneho rozvoja?Koho povaÏujete za priameho partnera?V˘bor sa okrem ãinností, ktoré mu vypl˘vajúz rokovacieho poriadku NR SR, zameriavanajmä na <strong>sk</strong>valitnenie práce poveren˘chorgánov v oblastiach hospodárstva, dopravy,pô‰t, telekomunikácií, v˘stavby a regionálnehorozvoja, hospodár<strong>sk</strong>ej súÈaÏe,priemyselného vlastníctva, normalizácie, metrológiea <strong>sk</strong>ú‰obníctva, verejného obstarávaniaa regulácie sieÈov˘ch odvetví. Z tohtovypl˘va, Ïe V˘bor pre hospodár<strong>sk</strong>u politikuspolupracuje najmä s ministerstvom hospodárstva,ministerstvom dopravy, pô‰t a telekomunikáciía ministerstvom v˘stavby a regionálnehorozvoja. Okrem iného spolupracujea komunikuje aj s Fondom národnéhomajetku, s Najvy‰‰ím kontroln˘m úradom av men‰ej miere aj s ministerstvom financií.V˘bor zabezpeãuje odborné posúdenie vzájomnejpreviazanosti a zosúladenie jednotliv˘chlegislatívnych predpisov. Aj kvôli lep-‰ej a kvalitnej‰ej legislatívnej ãinnosti v˘borusme aj v tomto volebnom období kreovali‰tyri komisie - Komisiu pre energetiku,19
Change language