V L Á D AS RzniÏuje na 250 mil. Sk. Ak je nezamestnanosÈv regióne minimálne o 50 % vy‰‰ia ako jepriemer Sloven<strong>sk</strong>a, veºkosÈ investície sa zni-Ïuje na 100 mil. Sk. T˘m, Ïe zákon o investiãnejpomoci predstavuje schému ‰tátnej pomociv zmysle osobitn˘ch predpisov, zjednodu‰ujecel˘ proces schvaºovania. Nepodliehatzv. individuálnemu notifikaãnému konaniu,ktor˘ trvá aj niekoºko mesiacov. Podmienkya limity pri po<strong>sk</strong>ytovaní jednotliv˘ch forieminvestiãnej pomoci sú v návrhu zákona upravenédiferencovane. Podºa odvetvia a regiónu,pri zachovaní princípu vy‰‰ej miery pomociprojektom s vy‰‰ou mierou sofistikovanostia pridanej hodnoty v menej rozvinut˘chregiónoch. Vzhºadom na to, Ïe zákon o investiãnejpomoci svojím obsahom zasahuje doviacer˘ch oblastí hospodár<strong>sk</strong>eho Ïivota, naposudzovaní investiãnej pomoci sa bude podieºaÈniekoºko orgánov verejnej správy. Koneãnéschvaºovanie je na vláde SR.Vtedaj‰ia opozícia ãasto kritizovala b˘val˘vládny kabinet za vyuÏívanie finanãn˘chprostriedkov daÀov˘ch poplatníkovna investiãné stimuly pre zahraniãn˘chspoloãností. V ãom sa odli‰uje podpora,ktorú po<strong>sk</strong>ytuje teraj‰ia vláda?Podºa nového zákona o investiãnej pomocipodpora vo forme investiãn˘ch stimulov sauÏ neorientuje predov‰etk˘m na zahraniãn˘minvestorov, lebo podmienky jej po<strong>sk</strong>ytnutianerozli‰ujú domácich a zahraniãn˘ch investorov.Kritériom je splnenie v‰eobecn˘cha osobitn˘ch podmienok, na základe ktor˘chje moÏné ‰tátnu pomoc vo forme investiãnejpomoci po<strong>sk</strong>ytnúÈ. Zásadnou zmenou oprotisúãasnému stavu je aj to, Ïe investiãnú pomocbude moÏné po<strong>sk</strong>ytovaÈ len na podporu nov˘chstrojn˘ch a technologick˘ch celkov.âiÏe tak˘ch, ktoré sa doteraz nepouÏívali apodiel strojového a technologického zariadeniana celkov˘ch oprávnen˘ch nákladoch investíciemusí byÈ minimálne 60 %. Za oprávnenénáklady sa bude povaÏovaÈ len obstaraniedlhodobého hmotného majetku a dlhodobéhonehmotného majetku.Ako hodnotíte celkov˘ efekt z doteraj‰iehopo<strong>sk</strong>ytovania prostriedkov na stimuly?Aké ìal‰ie investície domácich i zahraniãn˘chzáujemcov plánujete podporiÈ?SúãasÈou kaÏdej Ïiadosti o po<strong>sk</strong>ytnutie investiãn˘chstimulov je doloÏka vplyvov na verejnéfinancie, podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie, vplyvna zamestnanosÈ a na Ïivotné prostredie a odborn˘posudok vypracovan˘ agentúrou SA-RIO. Za roky 2001 – 2007 sa podporilo celkovo69 projektov, ktoré priamo vytvorili 29870 nov˘ch pracovn˘ch miest. Snahou vládySR je prostredníctvom Ministerstva hospodárstvaSR podporovaÈ, tak ako som uÏ spomenul,najmä odvetvia s vy‰‰ou pridanou hodnotouv oblasti budovania technologick˘ch centier,centier strategick˘ch sluÏieb a po<strong>sk</strong>ytovaniasluÏieb v oblasti cestovnom ruchu.Keby ste mali vymenovaÈ päÈ strategick˘chpredností Sloven<strong>sk</strong>a a jeho hospodárstva,ktoré by ste vyzdvihli?Asi by som ich na‰iel aj viac ako päÈ: geografickápoloha, stabilné podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie,priemyselná tradícia, rozvinut˘ ‰kol<strong>sk</strong>˘systém a vzdelanostn˘ potenciál, adaptabilnáa zruãná pracovná sila, prijateºné nákladyna pracovnú silu, zachovaná a rozmanitápríroda, politická stabilita a pod.Jadrová energetika bude podºa ministerstvajedn˘m z najv˘znamnej‰ích zdrojov energiena Sloven<strong>sk</strong>u. Na primárne zabezpeãeniepokrytia domáceho dopytu v‰ak trebanahradiÈ dva odstavené bloky jadrovejelektrárne V1 Jaslov<strong>sk</strong>é Bohunice. V tejtosúvislosti sa uvaÏuje o v˘stavbe novej jadrovejelektrárne. Je táto moÏnosÈ reálna?Ministerstvo hospodárstva vypracovalo návrhstratégie energetickej bezpeãnosti SR. Táv oblasti elektroenergetiky vychádza z dodávokelektriny. Pritom je potrebné prihliadaÈnajmä na primeranú úroveÀ v˘robnej kapacity,rovnováhu medzi dodávkou a dopytom,ako aj dostatoãn˘ stupeÀ cezhraniãného prepojenia.Uvedomujem si, Ïe rizikov˘m faktoromv strednodobom ãasovom horizontebude nedostatok v˘robn˘ch kapacít v elektrizaãnejsústave. Najväã‰í nedostatok elektrinysa oãakáva v rokoch 2009 aÏ 2012. Jadrovéelektrárne budú ako v˘znamn˘ prvok prizaistení bezpeãnosti zásobovania elektrinoua trvalo udrÏateºného rozvoja naìalej tvoriÈ základv bilancii elektrizaãnej sústavy,. Základn˘mpredpokladom pre zabezpeãenie dostatkuelektriny v dlhodobom v˘hºade je dostavba3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.V strednodobom, resp. dlhodobom horizontenavrhuje vybudovanie novej jadrovejelektrárne v lokalite Jaslov<strong>sk</strong>é Bohunice. Pritoms budovaním tohto zdroja je spojené vybudovaniepreãerpávacej vodnej elektrárneIpeº. Tá by akumulovala energiu z nárazovejv˘roby a po<strong>sk</strong>ytla ju v ãase ‰piãkovej záÈaÏeelektrizaãnej sústavy.Má v˘znam byÈ energeticky sebestaãnoukrajinou, keì energiu môÏeme dováÏaÈzvonka niekedy aj lacnej‰ie neÏ ako ju vyprodukujemedoma?Cieºom Stratégie energetickej bezpeãnostiSloven<strong>sk</strong>a, ako som uÏ naznaãil v predchádzajúcejodpovedi, je poukázaÈ na potrebu zabezpeãiÈenergetickú bezpeãnosÈ Sloven<strong>sk</strong>a,ako aj navrhnúÈ spôsob realizácie tejto potreby.Zámerom stratégie je, aby Sloven<strong>sk</strong>á republikazniÏovala negatívne dosahy závislostiod Ïivotne dôleÏit˘ch surovinov˘ch zdrojovprostredníctvom zniÏovania energetickeja surovinovej nároãnosti ekonomiky, ale ajokrem iného dostatkom diverzifikovan˘chzdrojov elektriny lokalizovan˘ch na územíSR. Treba si uvedomiÈ, Ïe energetika, a zvlá‰Èelektroenergetika, je svojim spôsobom ‰pecifická,ale zároveÀ aj univerzálna. Práve totoju stavia do iného postavenia, ako sú beÏnékomodity na trhu. Elektrina a teplo sa musiavyrobiÈ v reálnom ãase. V energetike nie vÏdyuniverzálne funguje heslo Ïe „trh v‰etko vyrie‰i“a Ïe „v‰etko sa dá jednoducho kúpiÈ ãidoviezÈ“. TaktieÏ si treba uvedomiÈ, Ïe moÏnostíkúpiÈ „vonku“ lacnej‰iu elektrinu ubúda.âoraz viac môÏe byÈ aktuálna otázka, kdevôbec kúpiÈ elektrinu, keìÏe aj okolité krajiny,s v˘nimkou âR, zrejme budú v budúcnostiz hºadi<strong>sk</strong>a energetickej bilancie deficitné.Rizikov˘m faktorom v strednodobom ãasovomhorizonte bude nedostatok v˘konu na zabezpeãenieregulácie elektrizaãnej sústavy vreálnom ãase a pre prípady neoãakávan˘chv˘padkov. Odstavovaním v˘robn˘ch kapacítbude v elektrizaãnej sústave postupne klesaÈaj dostupnosÈ jednotliv˘ch typov podporn˘chsluÏieb, ktoré tieto zdroje po<strong>sk</strong>ytujú. Ch˘bajúcev˘kony v podporn˘ch sluÏbách, najmäpre sekundárnu reguláciu, bude potrebné nahradiÈnov˘mi zdrojmi. Obnoviteºné zdroje,okrem veºk˘ch vodn˘ch elektrární, sluÏbypotrebné pre bezpeãnú prevádzku elektrizaãnejsústavy nielenÏe nepo<strong>sk</strong>ytujú, ale naopak,budú vyÏadovaÈ dodatoãné nároky naregulaãné v˘kony. Primárnu a sekundárnureguláciu nie je moÏné za súãasného stavu zabezpeãiÈdovozom zo zahraniãia, preto je nutnérie‰iÈ ich pokrytie domácimi zdrojmi. Pretoaj SR stojí pre úlohou a v˘zvou ako zareagovaÈna tieto problémy a ako ich rie‰iÈ z cie-ºom bezpeãnej a spoºahlivej dodávky elektrinypre v‰etk˘ch odberateºov.Fosílne palivá a Ïivotné prostredie – problematika,ktorá sa dot˘ka aj Sloven<strong>sk</strong>a,v rámci ktorej Sloven<strong>sk</strong>o nie je izolovan˘mostrovom. Aká je stratégia ministerstva vtomto smere?Zosúladenie vzÈahov energetiky a Ïivotnéhoprostredia je jednou z najzávaÏnej‰íchúloh rie‰enia globálnych environmentálnychproblémov, a preto rozvoj energetiky musí dodrÏiavaÈprincíp trvalo udrÏateºného rozvoja.Trvalo udrÏateºné vyuÏívanie by malo byÈzaloÏené na takom ãerpaní zdrojov, ktoré neobmedziaich prístupnosÈ pre budúce generácie,ão je v‰ak v prípade fosílnych zdrojovdosÈ iluzórne. Preto by sa mali preferovaÈpredov‰etk˘m obnoviteºné zdroje, ktor˘chpotenciál je na území Sloven<strong>sk</strong>a znaãn˘ a nevyuÏívan˘.V súãasnosti totiÏ je podiel energiez obnoviteºn˘ch zdrojov na celkovej spotrebeenergie iba ‰tyri percentá.. Fosílne zdrojeby sa potom mali vyuÏívaÈ tak, aby sa zabezpeãilaich dlhodobá ÏivotnosÈ a zároveÀ saminimalizovali negatívne vplyvy na Ïivotnéprostredie (najmä emisiami SO 2 , NO x a CO 2 ).Sloven<strong>sk</strong>ú republiku ako krajinu s vysokouenergetickou nároãnosÈou pri veºkej závislostiod dovozu energetick˘ch zdrojov ovplyv-Àuje rast cien fosílnych cien, ão má priamydopad na zníÏenie konkurencieschopnostinárodnej ekonomiky. V prípade domácnostírast cien t˘chto palív znamená ich vy‰‰ie v˘davkyna b˘vanie. Základnou stratégiou Ministerstvahospodárstva SR v oblasti Ïivotnéhoprostredia a zmiernenia vplyvu klimatick˘chzmien je ‰etrenie energiou, teda energetickáefektívnosÈ a vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie a nízkouhlíkov˘ch technológií.Nadväzujúc na to vláda SR v tomto rokuschválila dva základné dokumenty – Stratégiuenergetickej efektívnosti a Stratégiu vy‰-‰ieho vyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energiev SR, ktoré vypracovalo Ministerstvo hospodárstvaSR. Vo v˘robe tepla má najväã‰í potenciálãiastoãnej náhrady fosílnych palívbiomasa, ìalej geotermálna a slneãná energia.Pri v˘robe elektriny existujú resp. budú pripravenéìal‰ie podporné mechanizmy prezv˘‰enie podielu obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysokoúãinnej kombinovanej v˘robyelektriny a tepla. Jednou z priorít v energetickejpolitike je aj pokraãovanie vyuÏívaniajadrovej energie na v˘robu elektriny akozdroja, ktor˘ má minimálny vplyv na globálneotepºovanie.17
N Á R O D N Á R A D A S RDipl. Ing. Maro‰ KONDRÓT (47) po viacer˘ch manaÏér<strong>sk</strong>ych postoch v podnikateº<strong>sk</strong>omprostredí a po profesionálnych ãi odborn˘ch stáÏach v Belgicku, Rakú<strong>sk</strong>u, Japon<strong>sk</strong>u, JuÏnejKórei, vo Veºkej Británii a v USA sa stal poslancom NR SR v roku 2002. Po voºbách v roku 2006si toto politické postavenie v NR SR za stranu Smer-SD zopakoval. Vzhºadom na svojeekonomické a politické <strong>sk</strong>úsenosti si zí<strong>sk</strong>al dôveru kolegov ãi v strane, ãi medzi poslancami, takÏeho zvolili nielen za predsedu V˘boru NR SR pre hospodár<strong>sk</strong>u politiku, ale aj za podpredseduV˘boru NR SR pre európ<strong>sk</strong>e záleÏitosti. Minuloroãná zmena vlády priniesla viaceré odli‰nostiv ekonomickej politike ‰tátu, a tak je logické, Ïe Parlamentn˘ kuriér po 15 mesiacoch existencievlády Roberta Fica poÏiadal o názory, súvisiace s hospodár<strong>sk</strong>ou problematikou,práve Maro‰a Kondróta. Ten k rozhovoru pridal aj viacero exaktn˘ch informáciía ãísiel z rôznych aktuálnych dokumentov.Zahraniãn˘ch investorovodrádzajú najmä zásadnézmeny pravidielOpozícia zazlieva vládnej koalícii, Ïe nevenujedosÈ pozornosti kontinuálnemu v˘vojusloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky. Do akej mierymôÏu maÈ takéto v˘hrady svoje opodstatnenie?Alebo nemajú Ïiadne?Kºúãov˘m úsilím Sloven<strong>sk</strong>ej republiky jereálne zníÏiÈ zaostávanie ekonomiky za vyspel˘mikrajinami EÚ. Aby sa jej to podarilo,musí dosahovaÈ vy‰‰ie tempá rastu HDP,medzit˘m aj priemyselnej v˘roby. Pokiaº ideo medziroãn˘ rast HDP aj priemyselnej v˘roby,tempo ich rastu je v SR porovnateºné,ba v mnoh˘ch prípadoch vy‰‰ie ako vo vybran˘chmal˘ch ekonomikách EÚ. V˘konnosÈsloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky zaznamenáva v posledn˘chrokoch sústavn˘ rast, takÏe v rámciúnie patríme medzi krajiny s najr˘chlej‰ímrastom HDP. V roku 2006 dosiahla SR rekordn˘hospodár<strong>sk</strong>y rast, priãom jeho ‰truktúrabola vyrovnaná. Napriek tomu, Ïe sa vSR uÏ v uplynulom roku oãakával vy‰‰í celoroãn˘prírastok pribliÏne 10,9 %, rast HDPv roku 2006 bol v <strong>sk</strong>utoãnosti 8,3 % – a bolprekvapením. V 2. ‰tvrÈroku 2007 sa podºa r˘chlehoodhadu vytvoril HDP v objeme 449,3mld. Sk. V porovnaní s 2. ‰tvrÈrokom 2006reálne vzrástol o 9,2 %. Treba v‰ak poznamenaÈ,Ïe to nie je len otázka fungovania zahraniãn˘chinvestícií, ale pôsobí tu aj domáci dopyt.Stúpajú mzdy, s ktor˘mi rastie aj spotreba.Aktuálny v˘voj domácej ekonomiky ukazuje,Ïe pravdepodobnosÈ splnenia v‰etk˘chãastí maastricht<strong>sk</strong>˘ch kritérií zostáva vysoká.Napríklad v prípade e‰te nedávno pomerne rizikovéhoinflaãného kritéria sa stále javí jehosplnenie ako vysoko pravdepodobné, a todokonca s urãitou rezervou. Predpoveì rastuekonomiky za cel˘ rok 2007 analytici prognózujúna pribliÏne 8,8 %. Rovnak˘ rast18
Change language