cli. číslo - home.nextra.sk

S U P E R M O N I T O R***Hereãka Adela Gáborová zomrela po ÈaÏkejchorobe vo veku 67 rokov. Vnímal somju ako neuveriteºnú mladicu slovenského divadelníctva.Otvorená v‰etkému novému, neodskú‰anému,vÏdy si dokázala srdeãn˘mprístupom získaÈ na svoju stranu mlad˘ch zaãínajúcichkolegov. Prirodzená autorita.·éfdramaturg DAB v NitreSvetozár Spru‰ansk˘. Sme 16. 7.(Pomaly, ale vytrvalo – a verejnosÈou nepov‰imnuto– opú‰Èa slovenskú kultúrugenerácia, ktorá sa narodila pred 2. svetovouvojnou alebo cez Àu, vyrastala v ãase,keì Slovensko prevalcovala boº‰evická diktatúraproletariátu a gorbaãovovské oslobodenieju zastihlo uÏ príli‰ neskoro. O toväã‰iu úctu si zaslúÏia tí, ktorí udrÏiavalinapriek komunistickému samoderÏaviuaspoÀ slobodné v˘dychy umeleckej kreativity.)***Nové cesty sú potrebné, nie sme proti nim.Ale ich nasmerovanie do zastavanej ãastimesta nám spôsobuje existenãné problémy.Obyvateºka âadce Anna Krko‰ková,ktorá b˘va v tesnej blízkosti budúcejdiaºnice k poºsk˘m hraniciam. HN 16. 7.(ËaÏká dilema v ãase veºkého budovateºskéhoo‰iaºu „vo verejnom záujme“: Majúbudúci uÏívatelia pohodlnej diaºnice ÏiadaÈcelé rodiny, aby sa zrazu zriekli toho, ão sipoãas celého Ïivota v ÈaÏkej drine budovalia tvorili pre svoju starobu a svoje deti?)***Poviete si, Ïe bez hovorcu by sme neboliinformovaní o (v˘)ãinoch nami volen˘ch politikov.Politikmi pre mÀa boli Kennedy,Churchill, Masaryk. Viete si predstaviÈ, Ïe byv rozhodujúcich chvíºach za seba nechali hovoriÈsvojich hovorcov?Básnik Daniel Hevier.Sme 16. 7.(To sú jediné moÏnosti, kam sa môÏu bezfarebníÏurnalisti lukratívne a v˘hodneusadiÈ: buì ako ‰éfovia vo svojom médiu,buì ako asistenti poslancov alebo ako hovorcoviaministrov. Veì: treba na t˘chtopostoch akúkoºvek farebnosÈ?)***Sloboda znamená predov‰etk˘m vnútornúnezávislosÈ od úspechu, majetku, kariéry,sebapotvrdzovania a tieÏ schopnosÈ dokázaÈsa obãas zriecÈ nieãoho, ão patrí k beÏnémuÏivotu. ByÈ slobodn˘ tak znamená maÈ Kristavo svojom Ïivote na prvom mieste.âesk˘ r.-k. biskup Václav Mal˘.T˘ÏdeÀ 16. 7.(Definícií slobody môÏu byÈ desiatky a v‰etkymôÏu správne vystihovaÈ podstatu tejtoºudskej situácie. Ale Malého je v˘nimoãnáv tom, Ïe ju nehºadá vo vonkaj‰íchpodmienkach, leÏ v samotnom ãloveku, vjeho vnútorn˘ch dispozíciách.)***·tát, ktor˘ nepodporí vrcholové umenie aponechá ho na pôsobenie rukám trhu, sa môÏedoÏiÈ nepríjemn˘ch prekvapení. Vidíme to ajdnes, a nielen na Slovensku. Na prvom miesteje zábava. Ale umenie by malo aj znepokojovaÈ,klásÈ otázky, vzdelávaÈ, dvíhaÈ spoloãnosÈ.Ak by sme mali osvieten˘ch renesanãn˘chmecénov, moÏno by nemusel umeniepodporovaÈ ‰tát.Minister kultúry Marek Maìariã.Slovo 18. 7.(Minister má pravdu, Ïe ‰tát musí podporovaÈumenie, ale nie preto, Ïe by ono malotaké osvetové úlohy, aké Marek Maìariãtvorcom ukladá. Umenie je duchovn˘mpodkladom ºudskej existencie. Dáva ºuìomnov˘ rozmer.)***UÏ dávnej‰ie mi viacerí hovorili, Ïe nedokáÏemvrátiÈ veºké ‰esÈdesiate roky, keì ºudiahltali poéziu. Jeden novinár mi povedal, Ïe zjesvoj klobúk, ak zaplním Kremeºsk˘ palác. Trirazy som tam vystupoval - a sála bola plná.Zdá sa mi, Ïe ºudia uÏ zaãínajú maÈ dosÈ vulgárnychslov brakov˘ch popov˘ch pesniãiek.Znova dozrel dopyt po básnikoch.Jedineãná postava literárnehosovietskeho Ruska Jevgenij Jevtu‰enko.Pravda 18. 7.(Jevtu‰enko je zázrak sovietskej socialistickejpoézie. Bol reprezentantom oficiálnejkultúry; ale súãasne mnohé jeho ver‰e a verejnévystúpenia mali takmer disidentskúpríchuÈ a odbojnosÈ. Tak˘ch vzru‰iv˘chbásnikov dnes takmer nikde na svete niet.)***Aj dnes je spoloãnosÈ v civilizovanom sveterozdelená na dva protikladné svetonázory– sekulárny humanizmus a kresÈanstvo. Îiaº,ani pre jeden z nich sa ºudia nerozhodujú nazáklade hlbokého poznania, ale z potrebyniekam patriÈ podºa modern˘ch trendov.âitateºka M. Sichvairová, Jovsa,okres Michalovce. Îurnál 19. 7.(âlovek nemusí byÈ ani veºmi vzdelan˘,aby pochopil, Ïe rozdelenie ºudí na humanistova kresÈanov, na ateistov a veriacichsa absolútne nemôÏe odohraÈ na pôde„hlbokého poznania“. Aj keì ºudstvo e‰tehlb‰ie vnikne do vesmíru – alebo do tajomstvaposvätn˘ch kníh rôznych náboÏenstiev,odpoveì na to, ãi je Boh, alebo nie je,nájde len a len v sebe. Vo svojej chuti veriÈ– alebo neveriÈ.)***PäÈroãné vysoko‰kolské externé ‰túdiumma vy‰lo stotisíc korún a vôbec to neºutujem.Krátko som to skúsil aj na bezplatnom internoma staãilo mi naveky. Pre väã‰inu asistentovãi docentov totiÏ predná‰ka alebo seminárpredstavovali len obãasnú povinnú jazdu,keì sa skonãila dôleÏitej‰ia práca v reklamnejagentúre, na mestskom úrade alebo vovlastnej firme. Poãas plateného externého‰túdia som sa s podobn˘m legalizovan˘mzaháºaãstvom nestretol.Spisovateº Michal Hvoreck˘.TV oko 20. 7.(Ktosi vymyslel stereotyp o dvoch tvárachvysoko‰kolského ‰túdia. Îivotaschopné akvalitné je vraj len „denné“ a externé jeznô‰kou neschopnosti, lajdáctva a ºudskejpodradnosti. Známy spisovateº v‰ak ponúkain˘ obraz, potvrden˘ osobnou praxou.Je skutoãne unikátne, Ïe platiÈ sa málen za externé, a teda – podºa schémy novinárovpí‰ucich o univerzitnom ‰túdiu –menej hodnotné!)***Prebral som socialistické zdravotníctvo,ktoré nebolo pripravené na trhovú ekonomiku.So systémov˘m dlhom vy‰e 25 miliárdkorún, s rozvráten˘mi vzÈahmi. Odovzdalsom ho v roku 2006, keì bol zastabilizovan˘,i keì nie nulov˘ dlh. Keì zaãali platiÈ pravidláhry, Ïe efektívnej‰í, lep‰í, kvalitnej‰í zví-Èazí a ten slab‰í nebude maÈ ‰ancu. Fakt, ktor˘treba povedaÈ, je, Ïe na‰e zdravotníctvo odjakÏivavykazuje vynikajúce medicínske v˘sledkya je pretkané neuveriteºnou obetavos-Èou lekárov a sestier.Exminister zdravotníctvaRudolf Zajac. Plus 7 dní 20. 7.(Niektoré Zajacove rozhodnutia neboliideálne, ale najmä z odstupu pôsobia akosúãasÈ premysleného systému, ktor˘ moholozdraviÈ tento rezort. ·koda, Ïe bezradnérozhodnutia nového ministra fungujú odtrhnutood pozitívnych prvkov, ktoré ministroviZajacovi ponúkli skutoãní zdravotníckiexperti. Návrat ku komunistickejbezkoncepãnosti neve‰tí dobrú budúcnosÈani nie tak úradu, ako predov‰etk˘m starostlivostio zdravie obãanov.)***Rusko v podstate pristúpilo k bojkotu VeºkejBritánie. Dlhodobo nepríjemné to môÏebyÈ predov‰etk˘m pre Lond˘n. Podobná krízatotiÏ môÏe viesÈ k odchodu veºkého poãturusk˘ch firiem z lond˘nskej burzy. Lond˘n siruské spoloãnosti vrátane t˘ch najväã‰ích apolo‰tátnych obºúbil uÏ dávnej‰ie. Teraz satie¬to firmy môÏu presunúÈ na európsky kontinent.Rusk˘ denník Kommersant. 20. 7.(Politika odjakÏiva súvisela s obchodom. Azväã‰a od neho aj závisela. Navy‰e trebapripomenúÈ, Ïe najobrovitej‰í dediã Sovietskehozväzu – Rusko – je síce po rozpadekomunistickej rí‰e oslabené, ale nietak, aby sa mohlo ignorovaÈ.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 21. 7.(Ktovie, kde vlastne – v ktorej krajine –tak˘ vzácny exemplár ulovili. âi to vôbecbolo v EÚ.)108