11.07.2015 Views

cli. číslo - home.nextra.sk

cli. číslo - home.nextra.sk

cli. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

V L Á D AS R120 PJ – má biomasa. Tento potenciál predstavuje15 % celkovej spotreby energie. Biomasamá veºkú perspektívu pri v˘robe teplapre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacíchsystémoch vo forme drevn˘ch ‰tiepoka slamy a v domácnostiach vo forme pelieta brikiet. Pomerne r˘chlym rie‰ením zv˘-‰eného vyuÏívania biomasy je kombinovanéspaºovanie s fosílnym palivom v tepeln˘chelektrárÀach a pri kombinovanej v˘robe elektrinya tepla (teplárne). V prípade väã‰íchzariadení je najdôleÏitej‰ím faktorom optimalizácialogistick˘ch nákladov. Biomasa jezdrojom aj na v˘robu biopalív. V súãasnostisú dostupné biopalivá 1. generácie, ktorébudú dominovaÈ pri napæÀaní cieºa 5,75 % obsahuv motorov˘ch palivách v roku 2010. Jepredpoklad, Ïe v blízkej budúcnosti budúrozvinuté technológie na v˘robu 2. generáciebiopalív, ktoré nahradia v˘znamnú ãasÈ fosílnychpalív vyuÏívan˘ch v doprave. Táto novágenerácia biopalív dosiahne oveºa vy‰‰ieúspory <strong>sk</strong>leníkov˘ch plynov a lep‰ie kvalitatívneparametre pre spaºovacie motory.Na v˘robu elektriny je v prípade na‰ej krajinyvhodná vodná energia. Sloven<strong>sk</strong>o mádobrú tradíciu vo v˘stavbe a vyuÏívaní vodn˘chelektrární. V nasledujúcich rokoch je záujem,aby sa zaãala v˘stavba nielen mal˘chvodn˘ch elektrární, ale aj dvoch veºk˘ch narieke Váh. Vzhºadom na rozpracovanosÈ projektuvodnej elektrárne Wolfsthal na riekeDunaj a jej moÏné prínosy, Ministerstvo hospodárstvaSR chce zaãaÈ rokovania s rakú<strong>sk</strong>ouvládou o moÏnosti tejto v˘stavby. Slneãnúenergiu je s prihliadnutím na finanãné atechnologické moÏnosti vhodné vyuÏívaÈ vnajbliωích rokoch najmä na v˘robu tepla a teplejúÏitkovej vody. V horizonte niekoºk˘chrokov sa v‰ak oãakáva v˘znamn˘ pokrok priv˘robe chladu pomocou solárneho chladeniaa pri v˘robe elektriny. Technick˘ potenciálslneãnej energie sa nov˘mi technológiaminiekoºkonásobne zv˘‰i. Skúsenosti viacer˘ch‰tátov ukazujú, Ïe fotovoltika sa stala ‰tandardnoutechnológiou s nesmiernou perspektívouìal‰ieho rastu. Náklady na fotovoltickéãlánky môÏu v horizonte 10 rokov v˘raznepoklesnúÈ, ãím nastane dynamick˘ rozvojv ich in‰talácii. Na lep‰í rozvoj vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie Ministerstvohospodárstva SR pripraví do konca tohtoroka normu o obnoviteºn˘ch zdrojoch energie.Zámerom tohto zákona je aj zv˘‰iÈ v˘robuelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov bez zapoãítaniaveºk˘ch vodn˘ch elektrární na celkovejspotrebe elektriny zo súãasného stavu1 % na 7 % v roku 2015. Celkové vyuÏívanieOZE do roku 2020 by malo predstavovaÈ100 PJ, ão zodpovedá 12 % vyuÏitiu na celkovejspotrebe.Podºa odborníkov je trend budúceho rozvojaEÚ v povzbudzovaní inovácií, ktoré sastanú pilierom stratégie hospodár<strong>sk</strong>ehorastu a vytvárania nov˘ch pracovn˘chmiest v celej únii. Ak˘ priestor a ‰ancu tumá Sloven<strong>sk</strong>o?Pri hodnotení moÏností Sloven<strong>sk</strong>a v oblastiinovácií je z hºadi<strong>sk</strong>a objektivity potrebnézohºadniÈ aj v˘voj v minulom období, keìdlhodobo ch˘bala koordinovaná politika ‰tátupodporujúca vytváranie proinovaãnéhoprostredia. Hlavn˘m zdrojom inovácií je v˘-<strong>sk</strong>umno-v˘vojová základÀa a kvalifikovanápracovná sila schopná uplatniÈ znalosti vo v˘robe.Jadrom inovaãn˘ch procesov sú samotnépodniky. Nie v‰ak len v tom zmysle, Ïe firmynakúpia nové zariadenia alebo zavedúnovú progresívnu technológiu na základe kúpenejlicencie. I keì, aj to môÏeme povaÏovaÈza pozitívum. Na‰tartovanie inovaãného procesuv na‰ich podmienkach si vyÏaduje najmäpresmerovanie ãasti vedeckov˘<strong>sk</strong>umnejpráce na v˘sledky realizovateºné v praxi. Podporainovácií v Sloven<strong>sk</strong>ej republike má svojemiesto, no zároveÀ aj svoje rezervy. Budepotrebné zameraÈ sa najmä na koordináciuproinovaãn˘ch aktivít v celo‰tátnom meradle.VyÏaduje si to prijaÈ stratégiu jasne vymedzujúcuìal‰í postup a koordináciu prístupovv‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov (najmäministerstiev hospodárstva, ‰kolstva a financií)pri spracovaní zásadn˘ch koncepãn˘ch dokumentov.Tie by mali byÈ v súlade s cieºmi aúlohami Lisabon<strong>sk</strong>ej stratégie ako aj ìal‰ímiuÏ rozpracovan˘mi materiálmi. Je to napr.Prognóza vyuÏívania vedy a techniky do roku2015 – Identifikácia trendov rozvoja vedy atechniky v SR v podmienkach Európ<strong>sk</strong>eho v˘<strong>sk</strong>umnéhopriestoru, Stratégia konkurencieschopnostiSR do roku 2010, Národohospodár<strong>sk</strong>astratégia SR a pod. Potenciál v˘<strong>sk</strong>umua v˘voja priemyseln˘ch odvetví SR tvorí v súãasnosticca 30 v˘<strong>sk</strong>umno-v˘vojov˘ch organizácií.Pracuje v nich vy‰e 3 500 zamestnancov,z toho asi 2 000 sa podieºa priamo na v˘<strong>sk</strong>umnejãinnosti. To v‰ak predstavuje iba13 % z celkového poãtu v˘<strong>sk</strong>umn˘ch pracovníkovna Sloven<strong>sk</strong>u. Tento stav povaÏujemeza nedostatoãn˘ alebo za nepostaãujúcev˘chodi<strong>sk</strong>o pre zvládnutie dynamickej‰íchinovaãn˘ch zmien v priemysle. So spolupracovníkmisme sa utvrdili v názore, Ïe poãet odborníkovpôsobiacich v aplikovanom v˘<strong>sk</strong>ume,ktorého v˘stupy sa prejavujú priamo vov˘robnej praxi, by mal predstavovaÈ minimálne30-percentn˘ podiel z celkového poãtuv˘<strong>sk</strong>umn˘ch pracovníkov na Sloven<strong>sk</strong>u.In˘mi slovami, ãasÈ kapacity základného v˘<strong>sk</strong>umuby sa mala preorientovaÈ na aplikovan˘v˘<strong>sk</strong>um pre potreby priemyselnej praxe.Ako z tohto pohºadu hodnotíte prácu a v˘sledkyagentúry SARIO?Úlohou agentúry SARIO je predov‰etk˘mprezentácia hospodár<strong>sk</strong>eho prostredia Sloven<strong>sk</strong>a.S t˘m súvisí zviditeºÀovanie krajinypre zahraniãn˘ch investorov a spolupráca pripríprave investiãn˘ch projektov, podpora exportn˘chaktivít sloven<strong>sk</strong>˘ch podnikateºov aadministrácia ‰trukturálnych fondov Európ<strong>sk</strong>ejúnie. Problematika inovácií nie je tedapriamo jej prioritou. Nepriamo v‰ak rozhodneáno. Pri v˘bere investícií máme záujempredov‰etk˘m o investície s vy‰‰ou pridanouhodnotou. Patria k nim aj investície, ktor˘chsúãasÈou sú v˘vojové ãi dizajnér<strong>sk</strong>ecentrá a pod. A postupne sa darí takéto investície,ktoré sú príleÏitosÈou pre odborníkov svy‰‰ím stupÀom vzdelania, aj zí<strong>sk</strong>avaÈ. Mô-Ïem spomenúÈ investície Samsungu vo Voderadoch,Muehlbauer v LuÏiankach, JohnsonControls v Trenãíne alebo Power One v Dubnicinad Váhom. Koordináciou rozvoja inováciív‰ak hodláme poveriÈ Sloven<strong>sk</strong>ú inovaãnúa energetickú agentúra (SIEA). âi uÏ ideo podporu financovanú len zo zdrojov ‰tátnehorozpoãtu alebo implementáciu opatrenína podporu inovácií spolufinancovanú zo‰trukturálnych fondov. Zatiaº je predãasnéhovoriÈ o v˘sledkoch SIEA v tejto oblasti.Agentúra sa na nové úlohy z oblasti inováciíiba pripravuje. Podpora totiÏ zatiaº ch˘bakvôli zloÏitému hºadaniu konsenzu medzi rezortmihospodárstva, ‰kolstva a financií. Mámna mysli napríklad právny rámec. Návrh zákonao inováciách, ktor˘ zadefinuje postavenieSIEA v tejto väzbe, je práve v medzirezortnompripomienkovom konaní. V ‰tádiuprípravy je aj schéma ‰tátnej pomoci, ktoráumoÏní ãerpanie prostriedkov zo ‰trukturálnychfondov EÚ v novom programovacomobdobí 2007 – 2013. SIEA v‰ak uÏ má <strong>sk</strong>úsenostiz implementácie opatrení na podporuv˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja z eurofondov z predchádzajúcehoprogramovacieho obdobia. V rámcisektorového Operaãného programu Priemysela sluÏby podporila 32 projektov priemyselnéhov˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja. Ak sa podarív‰etky projekty, ktoré sa dostali aÏ do ‰tádiazmlúv, realizovaÈ v súlade s dohodnut˘mipodmienkami, subjekty v˘<strong>sk</strong>umu a v˘vojazí<strong>sk</strong>ajú prostriedky vo v˘‰ke takmer 240 mil.Sk z finanãn˘ch zdrojov alokovan˘ch na programovacieobdobie 2004 – 2006.9

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!