cli. číslo - home.nextra.sk

CLI. ČÍSLO 2007ParlamentnýKuriérČASOPISZ NÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLI. ãíslo 2007PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XVVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR,Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skeurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter Gregu‰Robert KotianIzabela NagyováMarta Toma‰oviãováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madejªudmila Mu‰kováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásovámadar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie,foto z ocenen˘ch stavieb v celo‰tátnejverejnej neanonymnej súÈaÏi Stavba roka –archív ZdruÏenia ABF SlovakiaKarikatúry:Fedor VicoPredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Obytn˘ súbor Rozadol,Cena ZdruÏenia ABF Slovakia v 13. roãníkusúÈaÏe Stavba roka 2007za originálne hmotovo-priestorovéa architektonické rie‰enieObsahEditorialPreão minister Poãiatek nie je terãom Ïurnalistick˘ch atakov (F. Nagy) 2Predseda poslaneckého klubuNemôÏeme byÈ v opozícii vo v‰etkom jednotní, potom by sme stratili svoju identitu 3(Rozhovor so S. Jani‰om)Svet financiíNezabezpeãujeme len bankové sluÏby (Rozhovor s J. VíÈazkom) 5Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s., pomáha financovaÈ b˘vanie uÏ 15 rokov 36(Rozhovor s E. Feixom)Vláda SRMôÏeme maÈ perfektné podmienky, av‰ak v‰etko je to naniã, ak nebudeme maÈ 6pripravenú pracovnú silu (Rozhovor s ª. Jahnátkom)Nová právna norma o investiãn˘ch stimuloch bude zv˘hodÀovaÈ 16menej rozvinuté regióny (Rozhovor s P. Îigom)Eurofondy majú priblíÏiÈ Slovensko k Európe (Rozhovor s M. Janu‰ekom) 37Energetika na SlovenskuRegulaãn˘ úrad nemá nijak˘ vplyv na v˘robné ceny elektriny 10(Rozhovor s J. Holjenãíkom)VSE – spoloãnosÈ zodpovedná voãi regiónu (Rozhovor s N. Schürmannom) 12Gaz de France na Slovensku (Rozhovor s R. Zadorom) 22DôleÏitá je bezpeãnosÈ dodávok (Rozhovor s Ph. Bouclym) 24Slovenské baníctvoHornonitrianske bane Prievidza, a. s. (Rozhovor s P. âiãmancom) 14Národná rada SRZahraniãn˘ch investorov odrádzajú najmä zásadné zmeny pravidiel 18(Rozhovor s M. Kondrótom)SRo bol skutoãne verejnoprávnym médiom (Rozhovor s M. Smolkovou) 88Slovensko-francúzska spoluprácaMáme k sebe bliωie, neÏ kedykoºvek predt˘m (Rozhovor s H. Cunym) 28FSOK – cel˘ vejár aktivít (Rozhovor s A. Berithom) 30Slovenské stavebníctvoZávod PSA Peugeot Citroën v Trnave (F. Hirner) 31Dostavba âOV Poprad –Matejovce (ZIPP Bratislava) 31S EIFFAGE k ìal‰ím obzorom (Rozhovor s V. Vávrom) 32Na‰a sila je najmä v oblasti environmentálnych stavieb (Rozhovor s I. Gallom) 33Ako b˘vaÈ ekologicky, ekonomicky a súãasne komfortne? (Rozhovor s M. Lelovsk˘m) 40Máme jasné ciele a chuÈ do práce (E. Paldiová) 41Vodováhu pouÏívam aj v ºudsk˘ch vzÈahoch (Rozhovor so S. Hegedısom) 42Slovenské stavebníctvo pôjde stále dopredu (Rozhovor s J. Majersk˘m) 44V‰etko pre spokojnosÈ klienta (L. Ver‰ovsk˘) 48Nové horizonty – nové v˘zvy (Rozhovor s A. Bezákom) 66Lastoviãky robia leto (Rozhovor s M. Trnovsk˘m) 67Ideme cestou kvality (Rozhovor s K. Vörösom) 68Bez ºudí niã nepostaví‰ (Rozhovor s T. Maãugom) 72Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SRV˘stavba bytov v regiónoch súvisí s s pracovn˘mi miestami (Rozhovor s P. âernegom) 46Proces implementácie ‰trukturálnych fondov musí byÈ flexibilnej‰í a administratívne 75menej nároãn˘ (Rozhovor s K. Kukuãkovou-Tomkovou)Primátor mestaKaÏdá krajina má iba jedno hlavné mesto (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 50Bratislavská architektúraBratislavská architektúra – bohatstvo medzi ideálom a náhodou (M. Dulla) 53Bratislava – M-City (J. Bahna) 56Bratislava ako moderné európske hlavné mesto (B. Kováã) 58Hlavné mesto – príklad pre Slovensko? (P. Pásztor) 60Kvalitu architektúry preveruje ãas (·. ·lachta) 62Architektúra a stavebníctvo·piãkové stavby dnes uÏ nielen v Bratislave (Rozhovor s M. Brichtovou) 64Slovensk˘ priemyselVzÈahy vo firme sú rozhodujúce (Rozhovor s A. Barcíkom) 70Slovensko-ukrajinská spoluprácaPerspektívy ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahov (Rozhovor s I. V. Ohnivec) 73·tátny fond rozvoja b˘vaniaFond predstavuje jeden z najdôleÏitej‰ích pilierov ‰tátnej bytovej politiky 78(Rozhovor s M. Ka‰ubom)PolitológiaSlovensko vo svete – ako ìalej... (D. ·mihula) 80KultúraArnold Feke 82Dialógy OA & EWNa m⁄tveho Stalina by som sa bol ‰iel pozrieÈ... (Rozhovor s O. Andrásym) 84Parlamentné konfrontácieBude potrebná symbióza 1. a 2. dôchodkového piliera (Rozhovor s J. Haleck˘m) 90Iné rie‰enie by znamenalo návrat do minulosti (Rozhovor s J. Brockom) 91Glosy – Poznámky – EsejeO mravnosti emigrantov a t˘ch, ão zostali (E. Weidler) 92USA, EÚ, Slovensko a Transatlantické trendy 2007 (G. MeseÏnikov) 94Spor o svedomie ãi o charakter ‰tátu (R. Kotian) 96Zahraniãní SlováciK niektor˘m otázkam tvorby a v˘konu ‰tátnej politiky SR vo vzÈahu k Slovákom 98Ïijúcim v zahraniãí (C. BaláÏ)Veda za hranicami Slovenska (B. S.) 99Ekonómia a manaÏmentSprávny vodcovsk˘ a manaÏérsky ‰t˘l – základ úspe‰nosti organizácií aj ‰tátu (ª. Jemala) 100Parlamentn˘ denníkViera Tomanová a jej kauza Privilégium (rk) 103SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 107www.parlamentnykurier.sk

P R E D S E D AP O S L A N E C K É H O K L U B Usvetovej vojny, je moÏné politicky rie‰iÈ napr.ospravedlnením vtedy, ak nastane na obochstranách na to vhodná chvíºa. A tá dnes nie je.Preto zo strany politikov iniciovaÈ tieto témydnes je len jatrenie rán minulosti a snaha o vytækaniepolitického „kapitálu“.Priebeh rokovaní v NR SR miestami vyzerátak, akoby va‰e návrhy nemali ‰ancuprejsÈ, ak si ich neosvojí koaliãn˘ poslanec...Prípadne akoby vládna koalícia pripravovalavlastn˘ zákon aÏ po tom, akopredloÏia opoziãní poslanci svoj...Vláda Róberta Fica má svoju taktiku. Viacako polrok predkladala materiály, ktoré vypracovalae‰te vláda M. Dzurindu. Dokoncaminister Valentoviã predloÏil do vlády materiálsvojho predchodcu, ktor˘ obhajoval reformnékroky. Ak by si niekto skutoãne daltú prácu a prehodnotil v‰etky sºuby a poãiatoãnév˘strely Smeru, na‰e reakcie, reakcieanalytikov, prieskumy verejnej mienky a potomprijaté zmeny, tak by musel skon‰tatovaÈ,Ïe Smer t˘mto postupom získava od v‰etk˘chmnoÏstvo rozumu. Ja to povaÏujem za odovzdávanierozumu, ale v prospech obãanov.Len aby tento rozum vo väã‰om mnoÏstve akceptovali.Napr. Zákonník práce, ak porovnáteprvé znenie s t˘m, ktoré bolo schválené, jeto úplne iné.Máte za sebou viac ako rok novej vlády –ão povaÏujete za plusy koaliãného vládnutia,za jeho mínusy a ão za prekvapujúcekroky súãasnej koalície?Systém vládnutia je zameran˘ nie na podstatuveci, ale na systém podania informácieobãanovi. Je to prezentovanie a predávanienie roboty, ale viac chcenia. Napr. diaºnice doroku 2010. V‰etk˘m od samého zaãiatku jejasné, Ïe je to technologicky a technicky nerealizovateºnév tomto termíne. Ale to, ãozostane obãanovi v pamäti, je posolstvo ,ukonãiÈ diaºnice do roku 2010.Neskor‰ie tiché oznámenia premiéra, Ïeto bude bez tunelov, niekde len v polprofilea niekde vôbec uÏ nie sú podstatné. Podobn˘mbol aj veºk˘ krik okolo zru‰enia krajsk˘chúradov a v podstate i‰lo len o prema-ºovanie tabúº atì. Predáva sa obal, nie obsah.Dvakrát ste sa pokúsili odvolaÈ ministra Ficovejvlády – v ãom vidíte zmysel tak˘chtopokusov, keì nemáte ‰ancu to odvolaniepresadiÈ?Je jasné, Ïe bez pomoci koaliãn˘ch hlasovminister nepadne. Ak áno, padne aj vláda. Tov súãasnosti nehrozí. Ale súãasne je na‰ou povinnosÈoupri pre‰ºapoch typu legalizácieúplatkov v ‰tátnych podnikoch, alebo naposledypri pokuse obraÈ sporiteºov o peniaze nadôchodky, upozorniÈ na to spoloãnosÈ aj formouodvolávania.Koalícia sa pri tak˘chto pokusoch bránipoukazovaním na chyby opozície v minulosti– nie sú takto va‰e ataky a argumentypredsa len limitované?Ak nie sú argumenty na ochranu ministraa jeho krokov, prichádza na rad skreslené aúãelové ãítanie krokov na‰ej vlády. Za osemrokov vládnutia, z toho ‰tyri roky aj dnes uÏSmerom anektovanou SDª, sa urobili aj chyby.Cítim, Ïe pomaly im v‰ak táto argumentáciadochádza a ãaká ich úãtovanie vlastnejroboty. A z toho majú evidentn˘ strach. Lenz kritiky minulosti nepreÏijú. Aj preto tenboj s médiami.Presne to na margo tak˘chto spochybÀovanípovedala Iveta Radiãová – úãet zavládnutie vám vystavili obãania, nastala ajzmena vlády a dnes by sa malo diskutovaÈo tom, ako vládne súãasná koalícia.Áno, je to tak. Súãasní vládni poslanci viacdiskutujú o minulosti ako o vládnutí svojejvlády. Pôsobí to stratou pamäti, lebo si pamätajúlen ‰tyri roky dozadu. A úplne aÏ smutnekomicky pripadá strata pamäti na vládnutieHZDS a SNS, keì bolo Slovensko izolovanéod okolitého sveta politicky aj ekonomicky.NepovaÏujete niektoré zahraniãné otázkyza kontroverzné – napríklad vzÈah k Rusku,k usporiadaniu Kosova?Jednotná a jasná zahraniãná politika vládynie je. Minister zahraniãn˘ch vecí smeruje doprava,premiér doºava a prezident sa len pozerá.Jeden tak, druh˘ tak a tretí nijak. ·kodínám to. Pre Slovensko je dôleÏité, abybolo ãitateºné, inak nás nebudú braÈ váÏne anina západe, ani na v˘chode. Pri dne‰nej zahraniãnejpolitike vlády by si nikdy v Bratislavenedali „rande“ Bush s Putinom.Ako podºa vás vpl˘va izolovanosÈ slovensk˘chkoaliãn˘ch strán v zahraniãí na slovenskúpolitiku?UÏ na‰i starí otcovia vedeli, Ïe je dobré maÈdobré kontakty tam, kde sa nieão deje, kde sao nieãom rozhoduje. A tak je tomu aj teraz.Ak ste izolovan˘, dozviete sa len oficiálne informácie,ale mnoh˘m dôleÏit˘m veciam apostojom predchádzajú neoficiálne informácie,neoficiálne rozhovory a stretnutia európskychzoskupení. A Slovensko je dnes mimonich, je ako stratená ovca. ·koda pre v‰etk˘chobãanov, stratili sme dobrú pozíciu v zákutiachEÚ.Kºúãov˘mi bodmi vnútropolitického súbojauÏ nie sú také otázky ako vstup doNATO ãi do EÚ, ale skôr problémy ako Zákonníkpráce, dôchodkov˘ systém... Nie jeto aj znak toho, Ïe slovenská spoloãnosÈ sapostupne stáva normálnou súãasÈou civilizovanejEurópy? Kde vidíte slabé miestaná‰ho zaraìovania sa do tohto priestoru?Slovensko sa stalo v minulom volebnomobdobí súãasÈou EÚ aj NATO a vìaka navodzovaniuporiadku a pravidiel, teda reformám,od‰tartovalo r˘chlej‰ie pribliÏovaniesa k vyspelej Európe. Akékoºvek dne‰né spochybÀovanie,verejné bagatelizovanie napr.stretávania sa premiérov vlád v Bruseli, povaÏujemza zl˘ signál. Prijímanie legislatívy,ktorá sÈaÏuje podnikateºské prostredie, ‰tartujerast dlhov vo verejnoprávnych organizáciách,tlmí aktivitu ºudí, ekonomicky potláãatretí sektor, obmedzuje prístup k informáciám...neve‰tí do budúcna niã dobré. Vraciamesa späÈ k problémom, ktoré máme za sebou.Zavedenie eura zaãína maÈ problémy atak na‰e zaraìovanie sa do tohto vyspeléhosveta sa spomalí.Táto vláda, hlavne Smer, si hºadá vnútorn˘chnepriateºov v novinároch, v zisku, vov‰etkom súkromnom vlastníctve, vo vzdelan˘cha viac zarábajúcich ºuìoch.... Tento nepriateºSmeru v‰ak tvorí v celej demokratickejEurópe zdravo fungujúcu spoloãnosÈ.VzÈah vlády a médií bol od roku 1992 vÏdyviac ãi menej napät˘ – ako vnímate súãasn˘boj predsedu vlády s médiami? A akosa odli‰uje od postoja predchádzajúcichpremiérov, ktorí si takisto s médiami veºminerozumeli?KaÏd˘ premiér si musí byÈ vedom˘ toho,Ïe médiá mu budú venovaÈ viac pozornosti anebudú ho ‰etriÈ. Takto to bolo aj v minulosti,ale vedeli sme s t˘m ÏiÈ a nevyvolávali smez toho senzácie .Nikdy kvôli médiám nezasadalamimoriadne vláda. Nበpremiér nikdynebeÏal osobne do parlamentu a e‰te zad˘chan˘tlmoãil parlamentu stanovisko vlády kmédiám, o ktoré ho nikto neÏiadal. Vyz˘vaÈgenerálneho prokurátora, aby konal, bolo prisilnékafe aj pre ãasÈ koaliãníkov. Novinárimajú právo sa p˘taÈ, aj keì nie vÏdy je ºahkéodpovedaÈ. Ale práve ten, kto odpovie, aspoÀsãasti eliminuje ‰írenie dohadov alebo poloviãat˘chprávd.Hra premiéra je priehºadná, bojí sa pravdya preto cez tlaãovky, vyhlásenia, trestné oznámenianavodzuje v spoloãnosti stav, aby obãanianeverili médiám. A ak to nepomôÏe,predloÏí nov˘ tlaãov˘ zákon, ktorého obsahsa dá predpovedaÈ. Zjavne mu prekáÏa kritikaa to nie je znak demokratického premiéra.O necelé dva roky sa bude voliÈ nov˘ prezident– spory vnútri koalície o potenciálnomspoloãnom kandidátovi a odmietanieIvana Ga‰paroviãa zo strany SNS a HZDSakoby naznaãovali, Ïe spoloãn˘ opoziãn˘kandidát by mohol maÈ ‰ancu uspieÈ. Diskutujetev opozícii o tejto moÏnosti? MáuÏ SDKÚ nejaké kritériá, aké by mal vá‰kandidát spæÀaÈ?KaÏdá strana diskutuje vnútri. Voºba prezidentaje váÏna vec, preto nie som zástancomvypú‰Èania mediálnych bublín ako testu nakandidáta. Snahou SDKÚ-DS je, aby opozíciamala jedného kandidáta. Ak sa to opozíciipodarí, ‰anca je veºká a Slovensko môÏemaÈ prezidenta.4

V L Á D AS R„Aj keì sa v zásade slovenské podnikateºské prostredie hodnotí pozitívne, vÏdy je ão zlep‰ovaÈ.V tomto volebnom období sme si stanovili ako prioritu lep‰iu reguláciu a zniÏovanie byrokraciei administratívneho zaÈaÏenia podnikateºsk˘ch subjektov.“ S ministrom hospodárstva SRªubomírom JAHNÁTKOM sa zhovárala Izabela Nagyová.„MôÏeme maÈ perfektnépodmienky, av‰ak v‰etko jeto naniã, ak nebudeme maÈpripravenú pracovnú silu“Prioritou hospodárskej politiky vlády SRje naìalej dosahovaÈ vysok˘ a dlhodoboudrÏateºn˘ rast ekonomiky. Ako by stecharakterizovali ekonomické moÏnosti Slovenska?Slovenské hospodárstvo podºa Eurostaturástlo po Loty‰sku druh˘m najr˘chlej‰ímtempom v Európskej únii. Rast ekonomiky bymal pokraãovaÈ aj v nasledujúcom období.Podºa ·tatistického úradu sa za rok 2007 oãakávarast HDP 8,8 percenta. Prognóza ekonomickéhov˘voja do roku 2010 ráta s priazniv˘mv˘vojom vnútorn˘ch a vonkaj‰íchpodmienok a plnením maastrichtsk˘ch kritérií.Vláda kladie dôraz na konsolidáciu verejn˘chfinancií, udrÏanie inflaãn˘ch tlakov vrámci urãeného limitu. ZohºadÀuje sa pritomv˘voj svetovej ekonomiky. Spomalenie tempajej rastu, hlavne v eurozóne, sa premietneaj do v˘voja na Slovensku. Vy‰e 85 % v˘vozuzo Slovenska totiÏ smeruje do EÚ. Ak sazníÏi tempo rastu HDP v EÚ, znásobia sa po-Ïiadavky na konkurenãnú schopnosÈ slovenskejekonomiky, ktorá je uÏ v súãasnosti nahranici produkãn˘ch moÏností. V teraj‰omobdobí ÈaÏí Slovenská republika z nábehuv˘roby PSA Citroën a KIA. Reálny je predpoklad,Ïe na‰e hospodárstvo sa dostane navrchol konjunktúry na prelome rokov2007/2008. Preto udrÏanie päÈpercentného avy‰‰ieho tempa rastu HDP bude vyÏadovaÈnové investície, inovácie a ‰trukturálne zmenyv národnom hospodárstve. Riziká vo v˘vojiekonomiky Slovenska sa naìalej spájajúpredov‰etk˘m s moÏn˘m (a aj pravdepodobn˘m)rastom svetov˘ch cien surovín, vrátaneenergonosiãov. Riziko ìalej predstavujeaj nárast spotrebiteºského dopytu, ktor˘podporuje rast miezd a úverová politika komerãn˘chbánk, poÏiadavky na verejné v˘davky,investície a pod. K eliminácii t˘chtorizík smerujú v‰etky opatrenia, ktoré realizujevláda SR a jednotlivé ministerstvá v rozsahusvojich kompetencií. V pôsobnosti rezortuhospodárstva je to najmä príprava stratégieenergetickej bezpeãnosti, podpora inováciía investícií.6

V L Á D AS Rdiverzifikovan˘ch zdrojov elektriny umiestnen˘chna území SR. Vo v˘poãte môÏem pokraãovaÈvy‰‰ím vyuÏitím nízkouhlíkov˘chzdrojov na v˘robu elektriny, ekologick˘mvyuÏívaním prírodn˘ch zdrojov a bezpeãnouprevádzkou energetick˘ch sústav. ZároveÀsme prihliadali na minimalizáciu rizika zlyhaniahospodárstva SR v dôsledku akéhokoºveknaru‰enia bezpeãnosti pri dodávkachenergie. E‰te doplním, Ïe stratégia energetickejbezpeãnosti okrem priorít na dosiahnutiesvojich cieºov obsahuje aj rozhodujúce energeticképrojekty.Slovenské domácnosti – a ceny elektrickejenergie a plynu. Ako funguje liberalizáciatrhu pre domácnosti po unbundlingu? Zákonju formálne umoÏÀuje, ale ceny zostávajúregulované podºa zákona o regulácii...Cieºom liberalizácie trhu s elektrickou energioua plynom je vytvorenie konkurenãnéhoprostredia orientovaného na zákazníka. âiÏetakého prostredia, kde kupujúci má slobodnúmoÏnosÈ v˘beru tovaru, a na strane ponukyexistuje rovnocenná súÈaÏ medzi jednotliv˘midodávateºsk˘mi subjektmi. Na trhu senergiou sa vytvára voºná súÈaÏ na úrovniv˘roby a ponuky – obchodu s elektrinou aplynom. SúÈaÏ musí byÈ zaloÏená na jasn˘chpravidlách bez moÏnosti diskriminovaÈ alebonaopak uprednostÀovaÈ niektorého z dodávateºov.MH SR a ÚRSO vytvorili v‰etkylegislatívne podmienky, aby si domácnosti od1. júla 2007 mohli vybraÈ ºubovoºného dodávateºaelektriny a plynu. ZároveÀ je prevádzkovateºsústavy a siete povinn˘ na transparentnoma nediskriminaãnom základe umoÏniÈprístup do sústavy tretím stranám. Reguláciacien spoãíva predov‰etk˘m v posúdenínákladovej ‰truktúry návrhu cien a oprávnenostizahrnut˘ch nákladov. Jej prioritn˘mcieºom je chrániÈ spotrebiteºa. Ide o to, abyspotrebiteº prostredníctvom platieb za energienefinancoval nad‰tandardné odmeÀovaniea pôÏitky manaÏmentu firiem, veºkorys˘sponzoring a ìal‰ie v˘davky, ktoré nemajú sosamotnou v˘robou, oprávnen˘mi nákladmi adistribúciou energetick˘ch médií niã spoloãného.Takáto regulácia nie je kontraproduktívnav kontexte procesu liberalizácie trhu.Ako sa budú stanovovaÈ ceny pre domácnostiod nov˘ch dodávateºov? Budú musieÈpredkladaÈ cenové návrhy, alebo bude staãiÈdodrÏaÈ urãitú maximálnu cenu? Existujena to nejaká vyhlá‰ka, v˘nos?Pre ZSE Energia, a. s., SSE, a. s. a VSE,a. s., ÚRSO urãil maximálne ceny elektrinypre domácnosti, nie pevné ako doteraz. Nov˘dodávateº môÏe v‰ak ponúknuÈ niωiu cenualebo napr. lep‰ie sluÏby. To isté platí v plynárenstvepre SPP, a. s. a ìal‰ích moÏn˘ch dodávateºovplynu. Túto oblasÈ bude ÚRSOpodrobne rie‰iÈ v metodickom usmernení.Aké sú dôvody posunu termínov schvaºovaniaregulaãnej politiky (rozsah cenovejregulácie a spôsob jej vykonania)? Zákono regulácii hovorí o schválení t˘chto pravidielRadou pre reguláciu do 31. májakalendárneho roka...Národná rada SR 7. februára 2007 schválilanovelu zákona o regulácii v sieÈov˘ch odvetviachs t˘m, Ïe nadobudla úãinnosÈ 15.marca 2007. So zámerom oddeliÈ regulaãn˘úrad od regulaãnej rady sa stanovila v˘slovnáúprava dvoch orgánov regulácie v sieÈov˘chodvetviach – Rady pre reguláciu aÚRSO. T˘m, Ïe zo zákona zanikla dovtedaj-‰ia regulaãná rada, skonãilo aj ãlenstvo ãlenomregulaãnej rady. Rada pre reguláciu povymenovaní prezidentom SR zaãala ihneìpracovaÈ na návrhu novej regulaãnej politiky.V priebehu niekoºk˘ch dní návrh predloÏilaMH SR v takej forme, Ïe ju ministerstvo uÏv zmysle novely zákona o regulácii mohlo odsúhlasiÈ.ÚRSO zaãal pripravovaÈ v˘nos, ktor˘msa stanovuje rozsah cenovej regulácie vsieÈov˘ch odvetviach a spôsob jej vykonania.Tento v˘nos ako aj nadväzujúce v˘nosyÚRSO sú uÏ schválené a úãinné tak, abymohli regulované subjekty predloÏiÈ návrhycien v zmysel zákona o regulácii. Podºa mojichinformácií sa tak uÏ aj deje.Ako do‰lo k nesúladu medzi primárnou(zákon) a sekundárnou legislatívou (pravidlá)?Pravidlá trhu zru‰ili predchádzajúcuverziu tak, Ïe zmena dodávateºa elektrinyje moÏná aÏ od 1. januára 2008, alezákon o energetike hovorí o otvorenomtrhu pre domácnosti uÏ od 1. júla 2007...K tejto otázke treba poznamenaÈ, Ïe nedo‰-lo k nesúladu primárnej legislatívy. âi uÏ ideo zákon o energetike alebo zákon o reguláciisieÈov˘ch odvetví s legislatívou sekundárnou.Vláda SR 4. júla 2007 schválila a od 15.júla 2007 je úãinné nariadenie vlády SR ã.317/2007 Z. z., ktor˘m sa ustanovujú pravidlápre fungovanie trhu s elektrickou energiou.Niektoré ustanovenia predmetného nariadeniavlády sú úãinné aÏ od 1. januára2008, ale v Ïiadnom prípade nejde o ustanoveniat˘kajúce sa moÏnosti v˘beru dodávateºaelektriny zo strany odberateºov v domácnosti.Ide o nové ustanovenia t˘kajúce sa vyhodnocovania,zúãtovania a vysporiadaniaodch˘lky, uverejÀovania informácií zo stranyprevádzkovateºa prenosovej sústavy, platiebza systémové sluÏby, registrácie úãastníkovtrhu s elektrinou a registrácie denn˘chdiagramov bez rozdielu odberateºov elektriny,a nie o ustanovenia t˘kajúce sa zmeny dodávateºaelektriny pre domácnosti. Z tohtohºadiska je domácnosÈ v súlade so zákonomo energetike oprávnen˘m odberateºom elektriny,ale aj plynu od 1. júla 2007.Nebude dochádzaÈ ku konfliktu záujmovv tom, Ïe úãastníkom cenového konania jepodºa zákona o regulácii okrem regulovanéhosubjektu a ÚRSO aj Ministerstvohospodárstva SR? PretoÏe: a) Ministerstvohospodárstva / ‰tát je zároveÀ akcionáromv regulovan˘ch subjektoch (vo v‰etk˘chv˘znamn˘ch elektroenergetick˘ch /plynárensk˘ch podnikoch), b) Ministerstvohospodárstva / ‰tát môÏe v budúcnostiovplyvniÈ nezávislosÈ úradu v cenovomkonaní podºa politickej objednávky.Jednoznaãne nebude dochádzaÈ ku konfliktuzáujmov. Postavenie úãastníkov cenovéhokonania v plnej miere re‰pektuje ich rovnoprávnosÈ.Zákon nepriznáva Ïiadnemu z nich,ani regulovanému subjektu a ani MH SR,Ïiadne procesné práva. Îiadnemu z nich neukladáÏiadne procesné povinnosti, ktoré byin˘ úãastník konania nemal. E‰te by som rádzdôraznil, Ïe MH SR síce v spoloãnostiachvykonáva akcionárske práva, priamo v‰akchod spoloãností neriadi a teda nemá mana-Ïérsky vplyv na v˘robné a obchodné procesy,ktoré ovplyvÀujú cenovú politiku energetick˘chspoloãností.Trendom súãasnosti sú alternatívne ãi obnoviteºnézdroje energie. Na väã‰ie vyuÏívanieobnoviteºn˘ch zdrojov energie v rámciEÚ nabáda eurokomisár pre energetikuAndris Piebalgs. Najväã‰í potenciál priv˘robe energie z obnoviteºn˘ch zdrojovmá Slovensko zrejme v oblasti vodnej energie.Ktoré sú ìal‰ie perspektívne zdroje aak˘ je potenciál Slovenska na ich vyuÏitie?Obnoviteºné zdroje energie predstavujú ‰irokúpaletu zdrojov domáceho pôvodu, ktoréje moÏno vyuÏiÈ na v˘roby elektriny, teplaa biopalív. Najväã‰í technick˘ potenciál –8

V L Á D AS R120 PJ – má biomasa. Tento potenciál predstavuje15 % celkovej spotreby energie. Biomasamá veºkú perspektívu pri v˘robe teplapre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacíchsystémoch vo forme drevn˘ch ‰tiepoka slamy a v domácnostiach vo forme pelieta brikiet. Pomerne r˘chlym rie‰ením zv˘-‰eného vyuÏívania biomasy je kombinovanéspaºovanie s fosílnym palivom v tepeln˘chelektrárÀach a pri kombinovanej v˘robe elektrinya tepla (teplárne). V prípade väã‰íchzariadení je najdôleÏitej‰ím faktorom optimalizácialogistick˘ch nákladov. Biomasa jezdrojom aj na v˘robu biopalív. V súãasnostisú dostupné biopalivá 1. generácie, ktorébudú dominovaÈ pri napæÀaní cieºa 5,75 % obsahuv motorov˘ch palivách v roku 2010. Jepredpoklad, Ïe v blízkej budúcnosti budúrozvinuté technológie na v˘robu 2. generáciebiopalív, ktoré nahradia v˘znamnú ãasÈ fosílnychpalív vyuÏívan˘ch v doprave. Táto novágenerácia biopalív dosiahne oveºa vy‰‰ieúspory skleníkov˘ch plynov a lep‰ie kvalitatívneparametre pre spaºovacie motory.Na v˘robu elektriny je v prípade na‰ej krajinyvhodná vodná energia. Slovensko mádobrú tradíciu vo v˘stavbe a vyuÏívaní vodn˘chelektrární. V nasledujúcich rokoch je záujem,aby sa zaãala v˘stavba nielen mal˘chvodn˘ch elektrární, ale aj dvoch veºk˘ch narieke Váh. Vzhºadom na rozpracovanosÈ projektuvodnej elektrárne Wolfsthal na riekeDunaj a jej moÏné prínosy, Ministerstvo hospodárstvaSR chce zaãaÈ rokovania s rakúskouvládou o moÏnosti tejto v˘stavby. Slneãnúenergiu je s prihliadnutím na finanãné atechnologické moÏnosti vhodné vyuÏívaÈ vnajbliωích rokoch najmä na v˘robu tepla a teplejúÏitkovej vody. V horizonte niekoºk˘chrokov sa v‰ak oãakáva v˘znamn˘ pokrok priv˘robe chladu pomocou solárneho chladeniaa pri v˘robe elektriny. Technick˘ potenciálslneãnej energie sa nov˘mi technológiaminiekoºkonásobne zv˘‰i. Skúsenosti viacer˘ch‰tátov ukazujú, Ïe fotovoltika sa stala ‰tandardnoutechnológiou s nesmiernou perspektívouìal‰ieho rastu. Náklady na fotovoltickéãlánky môÏu v horizonte 10 rokov v˘raznepoklesnúÈ, ãím nastane dynamick˘ rozvojv ich in‰talácii. Na lep‰í rozvoj vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie Ministerstvohospodárstva SR pripraví do konca tohtoroka normu o obnoviteºn˘ch zdrojoch energie.Zámerom tohto zákona je aj zv˘‰iÈ v˘robuelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov bez zapoãítaniaveºk˘ch vodn˘ch elektrární na celkovejspotrebe elektriny zo súãasného stavu1 % na 7 % v roku 2015. Celkové vyuÏívanieOZE do roku 2020 by malo predstavovaÈ100 PJ, ão zodpovedá 12 % vyuÏitiu na celkovejspotrebe.Podºa odborníkov je trend budúceho rozvojaEÚ v povzbudzovaní inovácií, ktoré sastanú pilierom stratégie hospodárskehorastu a vytvárania nov˘ch pracovn˘chmiest v celej únii. Ak˘ priestor a ‰ancu tumá Slovensko?Pri hodnotení moÏností Slovenska v oblastiinovácií je z hºadiska objektivity potrebnézohºadniÈ aj v˘voj v minulom období, keìdlhodobo ch˘bala koordinovaná politika ‰tátupodporujúca vytváranie proinovaãnéhoprostredia. Hlavn˘m zdrojom inovácií je v˘-skumno-v˘vojová základÀa a kvalifikovanápracovná sila schopná uplatniÈ znalosti vo v˘robe.Jadrom inovaãn˘ch procesov sú samotnépodniky. Nie v‰ak len v tom zmysle, Ïe firmynakúpia nové zariadenia alebo zavedúnovú progresívnu technológiu na základe kúpenejlicencie. I keì, aj to môÏeme povaÏovaÈza pozitívum. Na‰tartovanie inovaãného procesuv na‰ich podmienkach si vyÏaduje najmäpresmerovanie ãasti vedeckov˘skumnejpráce na v˘sledky realizovateºné v praxi. Podporainovácií v Slovenskej republike má svojemiesto, no zároveÀ aj svoje rezervy. Budepotrebné zameraÈ sa najmä na koordináciuproinovaãn˘ch aktivít v celo‰tátnom meradle.VyÏaduje si to prijaÈ stratégiu jasne vymedzujúcuìal‰í postup a koordináciu prístupovv‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov (najmäministerstiev hospodárstva, ‰kolstva a financií)pri spracovaní zásadn˘ch koncepãn˘ch dokumentov.Tie by mali byÈ v súlade s cieºmi aúlohami Lisabonskej stratégie ako aj ìal‰ímiuÏ rozpracovan˘mi materiálmi. Je to napr.Prognóza vyuÏívania vedy a techniky do roku2015 – Identifikácia trendov rozvoja vedy atechniky v SR v podmienkach Európskeho v˘skumnéhopriestoru, Stratégia konkurencieschopnostiSR do roku 2010, Národohospodárskastratégia SR a pod. Potenciál v˘skumua v˘voja priemyseln˘ch odvetví SR tvorí v súãasnosticca 30 v˘skumno-v˘vojov˘ch organizácií.Pracuje v nich vy‰e 3 500 zamestnancov,z toho asi 2 000 sa podieºa priamo na v˘skumnejãinnosti. To v‰ak predstavuje iba13 % z celkového poãtu v˘skumn˘ch pracovníkovna Slovensku. Tento stav povaÏujemeza nedostatoãn˘ alebo za nepostaãujúcev˘chodisko pre zvládnutie dynamickej‰íchinovaãn˘ch zmien v priemysle. So spolupracovníkmisme sa utvrdili v názore, Ïe poãet odborníkovpôsobiacich v aplikovanom v˘skume,ktorého v˘stupy sa prejavujú priamo vov˘robnej praxi, by mal predstavovaÈ minimálne30-percentn˘ podiel z celkového poãtuv˘skumn˘ch pracovníkov na Slovensku.In˘mi slovami, ãasÈ kapacity základného v˘skumuby sa mala preorientovaÈ na aplikovan˘v˘skum pre potreby priemyselnej praxe.Ako z tohto pohºadu hodnotíte prácu a v˘sledkyagentúry SARIO?Úlohou agentúry SARIO je predov‰etk˘mprezentácia hospodárskeho prostredia Slovenska.S t˘m súvisí zviditeºÀovanie krajinypre zahraniãn˘ch investorov a spolupráca pripríprave investiãn˘ch projektov, podpora exportn˘chaktivít slovensk˘ch podnikateºov aadministrácia ‰trukturálnych fondov Európskejúnie. Problematika inovácií nie je tedapriamo jej prioritou. Nepriamo v‰ak rozhodneáno. Pri v˘bere investícií máme záujempredov‰etk˘m o investície s vy‰‰ou pridanouhodnotou. Patria k nim aj investície, ktor˘chsúãasÈou sú v˘vojové ãi dizajnérskecentrá a pod. A postupne sa darí takéto investície,ktoré sú príleÏitosÈou pre odborníkov svy‰‰ím stupÀom vzdelania, aj získavaÈ. Mô-Ïem spomenúÈ investície Samsungu vo Voderadoch,Muehlbauer v LuÏiankach, JohnsonControls v Trenãíne alebo Power One v Dubnicinad Váhom. Koordináciou rozvoja inováciív‰ak hodláme poveriÈ Slovenskú inovaãnúa energetickú agentúra (SIEA). âi uÏ ideo podporu financovanú len zo zdrojov ‰tátnehorozpoãtu alebo implementáciu opatrenína podporu inovácií spolufinancovanú zo‰trukturálnych fondov. Zatiaº je predãasnéhovoriÈ o v˘sledkoch SIEA v tejto oblasti.Agentúra sa na nové úlohy z oblasti inováciíiba pripravuje. Podpora totiÏ zatiaº ch˘bakvôli zloÏitému hºadaniu konsenzu medzi rezortmihospodárstva, ‰kolstva a financií. Mámna mysli napríklad právny rámec. Návrh zákonao inováciách, ktor˘ zadefinuje postavenieSIEA v tejto väzbe, je práve v medzirezortnompripomienkovom konaní. V ‰tádiuprípravy je aj schéma ‰tátnej pomoci, ktoráumoÏní ãerpanie prostriedkov zo ‰trukturálnychfondov EÚ v novom programovacomobdobí 2007 – 2013. SIEA v‰ak uÏ má skúsenostiz implementácie opatrení na podporuv˘skumu a v˘voja z eurofondov z predchádzajúcehoprogramovacieho obdobia. V rámcisektorového Operaãného programu Priemysela sluÏby podporila 32 projektov priemyselnéhov˘skumu a v˘voja. Ak sa podarív‰etky projekty, ktoré sa dostali aÏ do ‰tádiazmlúv, realizovaÈ v súlade s dohodnut˘mipodmienkami, subjekty v˘skumu a v˘vojazískajú prostriedky vo v˘‰ke takmer 240 mil.Sk z finanãn˘ch zdrojov alokovan˘ch na programovacieobdobie 2004 – 2006.9

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K UOd mája tohto roka je ‰éfom Rady pre reguláciu a zároveÀ predsedom Úradu pre reguláciu sieÈov˘chodvetví. Za ãlena Rady ho vymenoval na obdobie ‰iestich rokov prezident Ivan Ga‰paroviã na návrhstrany Smer. Holjenãík vy‰tudoval Slovenskú vysokú ‰kolu technickú, Fakultu elektrotechnikya informatiky, odbor v˘roba, rozvod a vyuÏitie elektrickej energie. Pred príchodom do Úradu podnikalv energetike, v˘robe, rozvode a predaji tepla. Pôsobil ako konateº a ‰éf spoloãnosti JHS Martin,bol zástupcom riaditeºa znaleckého Ústavu elektrotechniky a informatiky Fakulty elektrotechnikya informatiky. Bol aj predsedom organizaãného v˘boru konferencií priemyseln˘ch energetikov.Jozef HOLJENâÍK pre Parlamentn˘ kuriér odpovedal na otázky Petra Zemaníka.Regulaãn˘ úrad nemá nijak˘vplyv na v˘robné ceny elektrinyKedy sa poãíta s vydaním v˘nosu ÚRSO,ktor˘ stanoví spôsob v˘poãtu cien elektriny?Regulované subjekty mali podaÈ cenovénávrhy do konca augusta,stihli cenovénávrhy e‰te pripraviÈ v termíne?V˘nos, ktor˘ bude upravovaÈ rozsah a‰truktúru oprávnen˘ch nákladov, spôsob urãeniev˘‰ky primeraného zisku a ostatné podkladyna návrh ceny v elektroenergetike bolvydan˘ 27. augusta 2007 a bol publikovan˘vo Vestníku úradu. Je tieÏ uverejnen˘ na internetovejstránke Úradu pre reguláciu sieÈov˘chodvetví. Proces prípravy v˘nosu nebolosamoten˘m aktom úradu, ale spoãíval v permanentn˘chrokovaniach s regulovan˘misubjektmi a konzultáciách s ich zástupcamiv stavovsk˘ch organizáciách. Vecná stránkav˘nosu tak bola regulovan˘m subjektom známauÏ dávnej‰ie pred jeho schválením v definitívnejlegislatívnej podobe. Svedectvomtoho je skutoãnosÈ, Ïe v‰etky regulované subjektypodali svoje návrhy na cenu regulovan˘chpoplatkov v termíne do 31. augusta2007.Napriek deklarovanej podpore v˘robeelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov kombinovanouv˘robou tepla a elektriny na Slovenskuch˘bajú súvisiace zákony. IniciujeÚRSO nejaké aktivity v tomto smere?Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvínemá zákonodarnú iniciatívu, preto sa podporev˘roby elektriny z obnoviteºn˘ch zdrojovalebo kombinovanej v˘roby tepla a elektrinymôÏe venovaÈ len v rámci svojich kompetencií.Jeho snahou je, tak ako je to uvedené vregulaãnej politike úradu, vyuÏitím regulaãn˘chnástrojov spolu s ostatn˘mi formami‰tátnej podpory motivovaÈ podnikateºské subjektyk investíciám do obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a progresívnych energetick˘ch technológií.Ako môÏe ÚRSO zaistiÈ, aby monopoln˘v˘robca elektriny nezneuÏíval svoje dominantnépostavenie na slovenskom trhu anezvy‰oval ceny bez ohºadu na svoje nákladya primeran˘ zisk, keì v˘roba elektrinynie je cenovo regulovaná (okrem v˘robyelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov/kombinovanouv˘robou tepla a elektriny)?Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví skutoãnenemôÏe zaistiÈ, aby monopoln˘ v˘robcanezneuÏíval svoje dominantné postaveniena slovenskom trhu, pretoÏe tzv. silovú elektrinuuÏ nereguluje. K tomuto kroku sa v‰akpristúpilo práve preto, Ïe na európskom trhuv˘robcov elektriny uÏ konkurencia existuje aÏe teda v tejto oblasti uÏ pôsobia mechanizmyvoºného trhu, ktoré si nevyÏadujú reguláciu.Napriek tomu v zákone ã. 276/2001 Z. z.o regulácii v sieÈov˘ch odvetviach a o zmenea doplnení niektor˘ch zákonov je v §12ods. 12 zakotvená moÏnosÈ regulovaÈ aj silovúelektrinu ak vznikne mimoriadna trhová situácia,ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatoãnerozvinutého konkurenãného prostredia,alebo ak si to vyÏaduje ochrana spotrebiteºa.Táto skutoãnosÈ je aj v súlade soschválenou regulaãnou politikou.Nie je zavedenie senior tarify spoloãnosÈouSPP, ktorú schválil Úrad, diskriminaãné?Vek totiÏ nepredstavuje objektívny predpokladpre hmotnú núdzu, resp. pre pridelenielacnej‰ieho produktu. Nedochádzaku kríÏovej dotácii z in˘ch produktov(napr. t˘ch, ktoré vyuÏívajú iné sociálneslabé skupiny)?Úrad podmienil schválenie tarify seniorplus pre SPP, a. s., preukázaním dodrÏania zásady,Ïe zºavy, ktoré poskytne odberateºomtohto typu sa nebudú kompenzovaÈ na úkorostatn˘ch odberateºov. Zásada bola dodrÏanáa preto sa nedá hovoriÈ o kríÏov˘ch dotáciách.âo sa t˘ka kritérií na priznanie tarify,ide o obchodnú politiku regulovaného subjektu,do ktorej úrad nezasahuje.Aká je stratégia URSO pri podpore nov˘chinvestícií do energetického sektora? Nie jenapr. absencia elektroenergetického v˘nosu2 t˘Ïdne pred poÏadovan˘m dátumomna predloÏenie cenov˘ch návrhov negatívnymsignálom o nepredvítateºnosti investiãnéhoprostredia?Hlavnou stratégiou Úradu v podpore nov˘chinvestícií do energetického sektora je vytvoreniestabilného regulaãného rámca, ãosa za ‰esÈ rokov jeho existencie podarilo dosiahnuÈ.Vo v‰etk˘ch regulovan˘ch ãinnostiachboli odstránené ‰tátne i kríÏové dotáciea princíp, Ïe cena musí obsahovaÈ len oprávnenénáklady a primeran˘ zisk, je garantovan˘.Investovanie do energetiky je tak predvídateºnéa fakt, Ïe pri‰lo k urãitému oneskoreniujednej sekundárnej legislatívnej normy, tonemôÏe nijako spochybniÈ. Okrem toho opriebehu tvorby legislatívneho predpisu boliregulované subjekty pravidelne informovanéãi uÏ na bilaterálnych rokovaniach, aleboprostredníctvom telefonick˘ch dotazov.Pred rokom odzneli zo strany vládnychpredstaviteºov spochybnenia ÚRSO z hºadiskajeho profesionality. V akom stave jednes pripravené ÚRSO na v˘kon svojejãinnosti, resp. ako sa dá posúdiÈ efektivituúradu (úrad reguluje efektivitu regulovan˘chsubjektov – kto kontroluje efektivituúradu)?Po prijatí novely zákona o regulácii, ktorázv˘‰ila kompetencie Úradu v regulácii cienenergií a zároveÀ posilnila jeho spoloãenskúkontrolu, je Úrad pripraven˘ vykonávaÈ svojeposlanie v prostredí zv˘‰enej transparentnostizo strany ‰tátu i verejnosti. Konkrétneaktivity a v˘sledky jeho práce sú kaÏdoroãnepredmetom posudzovania a schvaºovaniaV˘roãnej správy Úradu vo v˘boroch NR SRa následne aj pléna NR SR.10

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K UUÏ je to rok, ão sa na stránkach tohto ãasopisu predstavil predseda predstavenstva a generálny riaditeºV˘chodoslovenskej energetiky, a.s., (VSE) Norbert SCHÜRMANN. OpäÈ sme sa stretli a opäÈ smenastolili niekoºko tém t˘kajúcich sa v˘voja vo firme, ako aj na slovenskom energetickom trhu.VSE – spoloãnosÈzodpovedná voãi regiónuPred rokom ste v rozhovore pre Parlamentn˘kuriér avizovali prechod VSE dofázy konsolidácie firmy. Ako prebieha?O konsolidácii firmy moÏno hovoriÈ voviacer˘ch rovinách. Z finanãného aspektubol rok 2006 pre VSE veºmi úspe‰n˘. Aj vìakatomu sme mohli tento rok pokraãovaÈv trende vysok˘ch investícií. Len do distribuãn˘chsietí putovalo vlani 1,3 mld. Sk.Tieto investície prispejú k v˘raznému zv˘‰eniukvality dodávky elektriny v prospech na-‰ich zákazníkov a dlhodobo zníÏia poãet v˘padkovelektriny.Viac ako polovicu finanãn˘ch prostriedkovsme investovali do nov˘ch prípojok s cieºomzabezpeãiÈ predov‰etk˘m dodávky elektrinynov˘m investorom a priemyseln˘m parkom.Do obnovy a modernizácie sietí smerovalopribliÏne 40 % investícií.Konsolidovan˘ je aj ìal‰í v˘znamn˘ faktorpre fungovanie firmy. Sú ním zamestnanci.Ich poãet a ‰truktúra sa dostávajú do správnehopomeru tak, aby bola firma pripravenána nové v˘zvy vznikajúce vìaka liberalizáciitrhu s elektrinou ãi rastúcimi nárokmi na kvalituposkytovan˘ch sluÏieb.V˘znamn˘ pokrok sme zaznamenali ajv oblasti starostlivosti o zákazníka. Upravilisme napríklad ãlenenie zákazníkov, aby smereagovali na ich narastajúce poÏiadavky. Prezákazníkov segmentu maloodber – podnikatelia(MOP) sme prijali opatrenia na uºahãeniefakturácie, ktoré im zároveÀ zníÏia súvisiacenáklady. Kvalitu sluÏieb pomohli zlep-‰iÈ aj iné aktivity, predov‰etk˘m zavedenie 24-hodinovej Poruchovej sluÏby VSE a pokraãovaniev rekon‰trukcii na‰ich kontaktn˘chmiest.VSE je teda vplyvnou spoloãnosÈou v regióne,pociÈujete to?Áno, a hneì v niekoºk˘ch oblastiach. Vov‰etk˘ch je na‰im krédom byÈ zodpovedn˘mobãanom regiónu. Nie v‰etko sa dá vyjadriÈãíslami a perspektívou peÀazí. Napriek tomuniekoºko údajov: VSE dáva prácu viac ako1 500 zamestnancom a stovkám ìal‰ích pracovníkovv dodávateºsk˘ch spoloãnostiach.Vytvárame tak základ sociálnej stability, ktorúdáva istota pracovného miesta pre celúrodinu zamestnanca. Viac ako 6 mil. Sk smeprerozdelili minul˘ rok na projekty v oblastivzdelávania, sociálnych vecí, zdravotníckejstarostlivosti ãi podpory juniorského ‰portu.ëal‰ích viac ako 7 mil. Sk sme nasmerovalido ná‰ho regiónu vìaka systému asignácie 2%z dane z príjmu právnick˘ch osôb. Nepriamy,ale o to markantnej‰í je príspevok do ‰tátnehorozpoãtu vo forme daní vo v˘‰ke takmerpol miliardy korún a cca 1 mld. Sk prostredníctvomdividend pre majoritného akcionára– Fond národného majetku.Od polovice roka je úplne otvoren˘ trhs elektrickou energiou v SR. Aká je realitavo vzÈahu k va‰im oãakávaniam?Na‰ej spoloãnosti sa podarilo splniÈ v‰etkypotrebné úkony súvisiace s prípravou naotvorenie trhu s elektrinou tak ako nám to ulo-Ïila európska aj domáca legislatíva. Trebav‰ak tieÏ otvorene povedaÈ, Ïe trh s elektrinoupre domácnosti je otvoren˘ viac-menej formálne.Vláda si totiÏ ponechala moÏnosÈ reguláciecien prostredníctvom urãovania cenovéhostropu. V praxi to znamená, Ïe cenaako v˘znamn˘ faktor konkurenãného boja jeeliminovaná. VSE sa preto sústredí na udrÏanieexistujúcich zákazníkov prostredníctvomstarostlivosti vyjadrenej v na‰om slogane„Energia pre Va‰e pohodlie“. V praxi to znamenánajviac kontaktn˘ch miest s najdlh‰ímotváracím ãasom, 24-hodinovú PoruchovúsluÏbu, poradenstvo a ìal‰ie malé, ale v˘znamnébenefity, ktor˘mi sa chceme uchádzaÈo priazeÀ zákazníkov.V na‰om minuloroãnom rozhovore bolazmienka o strategick˘ch úvahách VSEo moÏnostiach v oblasti v˘roby elektriny,príp. vytvorenia joint venture s nejak˘mpartnerom ãi moÏnosti cezhraniãného zabezpeãenianezávislosti. Sú tieto úvahy stáleÏivé?Áno. VSE aj naìalej pozorne sleduje v˘vojna trhu s elektrinou. PriebeÏne vyhodnocujemev‰etky moÏnosti ako zabezpeãiÈ kvalitnúa lacnú elektrinu pre na‰ich zákazníkov. Idev‰ak o finanãne aj ãasovo veºmi nároãné projekty.VyÏadujú si preto dôkladné prepoãty návratnostia istotu stabilného prostredia. Mô-Ïem vás ubezpeãiÈ, Ïe ak sa VSE alebo jej nemeck˘akcionár RWE rozhodne pre niektor˘zo spomínan˘ch projektov, budeme o tomverejnosÈ vãas a podrobne informovaÈ.Va‰a odpoveì potvrdzuje, Ïe energetickábezpeãnosÈ a sebestaãnosÈ Slovenska je veºmidôleÏitá téma.UÏ sme niekoºkokrát deklarovali, Ïe predpokladomzlep‰enia situácie na Slovensku jepredov‰etk˘m likvidita trhu. V súãasnosti mádominantn˘ v˘robca viac ako 80% trhu.V kombinácii so situáciou v okolit˘ch krajináchmu to dáva v podstate moÏnosÈ diktovaÈceny. Z tohto pohºadu je podºa nás nevyhnutnézv˘‰enie v˘robn˘ch kapacít ìal‰ími hráãmina trhu s elektrinou resp. posilnením kapacítna cezhraniãn˘ dovoz elektriny. V tejtooblasti vidíme trhov˘ priestor s ohºadom nacenu hlavne smerom na v˘chod – na Ukrajine.Bude tu v‰ak potrebné investovaÈ niekoºkodesiatok miliónov eur, aby bola kvalita dodávokdostatoãné stabilná a vyhovovala po-Ïiadavkám nadnárodnej prenosovej siete, ktorejje Slovensko ãlenom.VSE chce v oblasti energetickej bezpeãnostiSlovenska apelovaÈ aj na druh˘ aspekt, ktor˘mje spotreba elektriny. E‰te stále u nás fungujemnoÏstvo subjektov – hlavne veºk˘chv˘robn˘ch závodov, kde sú rezervy v oblastiúspor elektriny. Zefektívnenie ich hospodárenias elektrinou by v˘znamne prispelok zlep‰eniu energetickej bilancie Slovenska.Ani táto cesta sa v‰ak nezaobíde bez masívnychinvestícií súkromného sektora.12

S L O V E N S K É B A N Í C T V OSlovensko vzhºadom na spotrebu primárnych energetick˘ch zdrojov patrí medzi krajiny s mal˘mi zásobamit˘chto surovín. Jedinou v˘znamnou ÈaÏenou domácou energetickou surovinou je hnedé uhlie. Najväã‰iuspoloãnosÈ, zaoberajúcu sa ÈaÏbou hnedého uhlia na Slovensku, Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. (HBP, a. s.),komplexne predstavuje predseda predstavenstva a generálny riaditeº spoloãnosti Peter âIâMANEC.Hornonitrianske banePrievidza, a.s.Peter âiãmanecZákladné údaje (2006)Hospodársky v˘sledok po zdanení:22,8 mil. SkRoãn˘ obrat:3,0 mld. SkPoãet zamestnancov:4 350Priemerná mesaãná mzda:18 594 SkËaÏba uhlia:2 054 579 tKvalita uhlia:10 – 21 MJ/kgPOSTAVENIE SPOLOâNOSTIHornonitrianske bane Prievidza, akciováspoloãnosÈ, sú najväã‰ou spoloãnosÈou Slovenskejrepubliky zaoberajúcou sa ÈaÏbouhnedého uhlia ako jediného domáceho primárnehoenergetického zdroja. V uplynulomroku zaujímala spoloãnosÈ v˘znamnú pozíciuz pohºadu odvetvia, hospodárstva ‰tátu, kraja,ako aj regiónu. Patrilo jej prvenstvo medziÈaÏobn˘mi spoloãnosÈami Slovenska amedzi firmami Trenãianskeho kraja v poãtezamestnancov. V rámci Slovenska sa umiestnilaako desiaty najväã‰í zamestnávateº.Rok 2006 bol pre spoloãnosÈ dôleÏit˘ zhºadiska zmien v organizácii riadenia. Prijalav˘znamné rozhodnutia a zav⁄‰ila proces re-‰trukturalizácie. Vnútornú organizáciu od 1.januára 2007 tvorí HBP, a. s., ako v˘konn˘ ariadiaci subjekt hlavnej banskej ãinnosti aod‰tepné závody Banská mechanizácia aelektrifikácia a Hlavná banská záchranná stanica,zabezpeãujúce ‰pecifické ãinnosti.HLAVNÁ âINNOSËBanská ãinnosÈ je vykonávaná v troch dob˘vacíchpriestoroch: Nováky, Cigeº a Handlová.Na sklonku roka ju nepriaznivo poznaãilamimoriadna udalosÈ zo 16. novembra2006, keì do‰lo k prievalu zvodnen˘ch nadloÏn˘chhornín do pracovného priestoru stenovéhoporubu v 7. ÈaÏobnom úseku Nováky.Banské ne‰Èastie pripravilo o Ïivot ‰tyrochbaníkov.Napriek havárii, ktorá negatívne ovplyvnilahospodársku ãinnosÈ, v roku 2006 spoloãnosÈvyÈaÏila 2 054 579 ton uhlia. Ako dominantn˘slovensk˘ producent expedovala svojimodberateºom 2 136-tisíc ton, ãím pokryladomácu spotrebu uhlia na 67 %.Najväã‰ím odberateºom uhoºnej produkciebola ElektráreÀ Nováky s objemom 1 920-tisícton. Druh˘m v˘znamn˘m odberateºomenergetického uhlia bol Bukocel Hencovce.Pre zásobovanie obyvateºstva bolo vyroben˘ch110 150 ton trieden˘ch druhov uhlia.V¯SLEDKY HOSPODÁRENIAEkonomické ciele spoloãnosti v tvorbe v˘sledkuhospodárenia boli v roku 2006 splnené.Dosiahnut˘ zisk vo v˘sledku hospodáreniapred zdanením 22 665-tisíc korún znamenalprekroãenie plánovan˘ch roãn˘ch úloh o165-tisíc korún. Plánovan˘ vyrovnan˘ v˘sledokhospodárenia po zdanení bol prekroãen˘o 22 755-tisíc korún.SpoloãnosÈ realizovala trÏby za v˘robky,tovar a sluÏby v objeme 2 927 721-tisíc Sk.Rozhodujúci objem trÏieb bol dosiahnut˘ zapredaj uhlia vo v˘‰ke 2 406 750-tisíc Sk.Dosiahnut˘ priemern˘ mesaãn˘ zárobok18 594 korún znamená medziroãn˘ rast oprotiroku 2005 o 1 051 Sk (+ 6 %).âinnosÈ spoloãnosti bola hodnotená nezávislouratingovou organizáciou MOODY’SCENTRAL EUROPE . Na základe dosiahnut˘chv˘sledkov a s prihliadnutím na ìal‰ie plánovanéaktivity v oblasti investícií, bol spoloãnostipridelen˘ rating Baa1.sk, ão znamená,Ïe sa pohybuje v pásme lep‰ieho priemeruv schopnosti splácaÈ svoje záväzky, ãi uÏkrátkodobé alebo dlhodobé.STROJÁRSKA V¯ROBABudova HBP, a.s., v PrievidziStrojársky program spoloãnosti realizujeod‰tepn˘ závod Banská mechanizácia a elektrifikáciaNováky. Hlavnou náplÀou v˘robnéhoprogramu je v˘roba a opravy banskej techniky.Závod sa dlhodobo etabluje s banskoutechnikou aj v zahraniãí. Svojimi obchodn˘miaktivitami sa úspe‰ne presadil na ãeskoma poºskom trhu.V súãasnosti má rozpracovanú v˘robu 44kusov mechanizovan˘ch v˘stuÏí radu BMVpre tureckého zákazníka, ãím pokr˘va ‰tvrtinusvojich v˘robn˘ch kapacít.Popri v˘robe banskej techniky sa darí rozvíjaÈaj ostatnú strojársku v˘robu pre nemeck˘ch,rakúskych a francúzskych zákazníkov.Rozvoj obchodn˘ch aktivít sa nezaobídebez dosahovania vysokej kvality produkcie audrÏania si konkurencieschopnosti na trhu. Napodporu rozvoja strojárskej v˘roby, zvy‰ovaniakvality a produktivity práce bol zabezpe-14

S L O V E N S K É B A N Í C T V OIde o najv˘znamnej‰iu investíciu ostatnéhoobdobia. Predstavuje celkovo 10 miliónovton bilanãn˘ch zásob, priãom vyÈaÏiteºné zásobysú vo v˘‰ke 7,2 miliónov ton. So zaãatímÈaÏby sa poãíta v roku 2009. Priemernároãná ÈaÏba z úseku by mala dosahovaÈ 500-tisíc ton.Realizácia projektu si vyÏiada znaãné finanãnéprostriedky do podzemia a na povrchovéinvestície v objeme 1,15 miliardy korún.Od roku 2002 spoloãnosÈ postupne zvy‰ujeobjem strojárskej v˘roby v BME Nováky.Úspe‰ná realizácia zákazky pre tureckéhopartnera potvrdí pozitívne smerovanie závodua pomôÏe pri získavaní objednávok zozahraniãia.NOVÉ PROJEKTYBanská mechanizovaná v˘stuÏ vyrobená v dielni strojárskeho závodu HBP, a.s., Banská mechanizácia a elektrifikácia Novákyãen˘ investiãn˘ rozvoj. Investície smerovalinajmä do nov˘ch technológií, sústruÏníckycha frézovacích centier.BANSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUÎBAOd‰tepn˘ závod Hlavná banská záchrannástanica (HBZS) realizuje banskú záchrannúsluÏbu a riadi závodné banské záchranné stanices celoslovenskou pôsobnosÈou. Zabezpeãujezáchranársku ãinnosÈ pre organizácie,ktoré nemajú vlastné záchranné stanice.V rámci HBP, a. s., aktívne pracovalo 233bansk˘ch záchranárov a celkovo 342 bansk˘chzáchranárov v rámci Slovenska.Hlavnou úlohou HBZS je zabezpeãovaÈbanskú záchrannú sluÏbu, vykonávaÈ práce nazáchranu ºudsk˘ch Ïivotov a majetku pri závaÏn˘chprevádzkov˘ch nehodách, zdolávaniezávaÏn˘ch prevádzkov˘ch nehôd a poskytovanieprvej pomoci.V˘znamnú ãasÈ aktivít tvorí komerãná ãinnosÈ.V plnej miere vykr˘va potrebu prostriedkovna zabezpeãenie banskej záchrannejsluÏby a vpl˘va na tvorbu kladného hospodárskehov˘sledku. Je to ‰iroká ‰kála slu-Ïieb od prác v ned˘chateºnom, zdraviu ‰kodlivomprostredí, práce vo v˘‰kach, cez servistlakov˘ch nádob, hasiacich prístrojov, hydroakumulátorov,meracej a indikaãnej technikyaÏ po rozsiahlu obchodnú ãinnosÈ.OpodstatnenosÈ svojej existencie preukazujebanská záchranná sluÏba nielen pri ÈaÏbesurovín, ale aj v celospoloãenskom meradle,ako jedna zo základn˘ch zloÏiek Integrovanéhozáchranného systému.Úlohy podnikateºského plánu na rok 2007sú v súlade s hlavn˘mi tézami energetickejpolitiky, re‰pektujú v‰eobecn˘ hospodárskyzáujem o ÈaÏbu uhlia v Slovenskej republikev budúcich rokoch.V pláne pre rok 2007 oãakávame súladmedzi ÈaÏobn˘mi a odbytov˘mi moÏnosÈami,hospodárenie s minimálnou úrovÀou uhoºn˘chzásob na skládkach, nárast extern˘ch zákaziekstrojárskej v˘roby a stabilizáciu zamestnanosti.Pri splnení plánovan˘ch úlohpredpokladáme oproti skutoãnosti roka 2006,ktorá bola 18 594 korún, nárast priemernéhozárobku o 13,2 percent, na úroveÀ 21 056 korún.DôleÏit˘m prvkom je oblasÈ investícií. PlánujemezabezpeãovaÈ prípravu nov˘ch Èa-Ïobn˘ch polí vo v‰etk˘ch ÈaÏobn˘ch úsekoch.Okrem investovania v oblasti bansk˘chdiel, banskej techniky, chceme pokraãovaÈ vnákupe strojov a zariadení pre potreby strojárskejv˘roby a efektívnom investovaní dohotelov˘ch sluÏieb, cestnej dopravy a záchranárskychãinností.KROKY DO BUDÚCNOSTIRámec ÈaÏby je urãen˘ uznesením vládySR o v˘robe elektriny z domáceho uhlia doroku 2011 ako v‰eobecn˘ hospodársky záujem.SpoloãnosÈ bude zabezpeãovaÈ ÈaÏbu naúrovni optimálnej spôsobilosti s maximálnouefektívnosÈou. Základn˘m cieºom prenastávajúce obdobie je pripraviÈ na dob˘vaniepole 11. ÈaÏobného úseku v Novákoch akonáhradu za v súãasnosti dob˘vané polia.Popri rozvíjaní aktivít, napr. v oblasti cestnejdopravy, poskytovania rekreaãn˘ch, ubytovacícha stravovacích sluÏieb, dopravnejzdravotnej sluÏby sa spoloãnosÈ orientuje ajna nové projekty, ktoré urãia jej ìal‰ie smerovanie.K perspektívnym oblastiam radíenergetiku, strojársku v˘robu, nakladanie sodpadmi, vyuÏitie uvoºnen˘ch priestorov pobanskej ãinnosti.V oblasti energetiky realizovala projektvyuÏitia banského plynu z degazaãného systémuv 8. ÈaÏobnom poli Handlová. Vo fázevypracovania ‰túdie je projekt splyÀovaniauhlia.V oblasti energetického vyuÏívania odpadovpokraãuje v predrealizaãnej fáze projektuvyuÏitia odpadov termick˘m spracovaním.Koneãn˘m cieºom je udrÏaÈ spoloãnosÈ vpozícii solídneho a solventného obchodnéhopartnera.Kontaktná adresa:Hornonitrianske bane Prievidza,akciová spoloãnosÈMatice slovenskej 10971 01 Prievidzatel.: 046/542 38 07fax: 046/542 27 64e-mail: bane@hbp.skwww.hbp.skPODNIKATEªSKÉ ZÁMERYKomplexne mechanizovan˘ stenov˘ porub15

V L Á D AS RPredpokladá sa, Ïe vysoká úroveÀ zahraniãn˘ch investícií do automobilovej v˘roby v posledn˘ch rokoch sa udrÏía v nasledujúcich piatich rokoch bude e‰te rásÈ. Na Slovensku by mal v budúcom roku podiel automobilovejv˘roby tvoriÈ viac ako 50 % priemyselnej v˘roby a podiel na exporte priemyslu SR by mal dosiahnuÈviac ako 60 %. UÏ dnes je v tejto oblasti priemyslu zamestnan˘ch okolo 60-tisíc ºudí. Odhaduje sa,Ïe do roku 2010 to bude viac ako 100-tisíc ºudí. Perspektívam tohto segmentu slovenskej ekonomikyako aj stratégii energetickej bezpeãnosti krajiny sa venuje rozhovor, ktor˘ ‰tátny tajomníkMinisterstva hospodárstva SR Peter ÎIGA poskytol Izabele Nagyovej.„Nová právna normao investiãn˘ch stimulochbude zv˘hodÀovaÈmenej rozvinuté regióny“davkami svetového automobilového priemyslu.Automobilov˘ priemysel so sebou nesieovplyvÀovanie a rast aj ìal‰ích primárnychodvetví ako sú hutnícky, elektrotechnick˘,chemick˘, gumárensk˘ a plastikársky priemysela sekundárnych odvetví, ktor˘m je stavebn˘priemysel a sluÏby vrátane zabezpeãovanialogistiky. Toto odvetvie v˘znamneovplyvÀuje procesy, ktor˘ch cieºom je minimalizácianákladov formou unifikácie, skracovanieinovaãnej doby v˘robkov, zvy‰ovanienárokov na v˘skumno-v˘vojové kapacity,prístup ku globálnym celosvetov˘m trhoma vyuÏívanie lokálnych v˘rob. To dáva veºkúpríleÏitosÈ pre v˘robu potrebn˘ch automobilov˘chkomponentov subdodávateºsk˘mspôsobom. Po nástupe novej vlády sa v‰ak ãorazviac presadzujú investície aj v elektrotechnickoma strojárskom sektore. Máme tu Sony.Nedávno do Trnavy pri‰iel Samsung s 11-miliardovouv˘robou LCD panelov. Luxemburskéfinanãné spoloãnosti do roz‰íreniadrevárskej v˘roby v b˘valom závode Drevoindustriav Oravskom Podzámku pridávajú k250 miliónom z vlaÀaj‰ka takmer 100 miliónovkorún v tomto roku. Luxemburãaniasprevádzkujú aj nov˘ závod v Hurbanove zapol miliardy korún. Od nástupu preferujemeinvestície a projekty, ktoré vytvárajú pracovnémiesta s pridanou hodnotou. Aby sa potenciálna‰ich ºudí vyuÏil ão najviac, aby sme investíciesmerovali do IT technológií, hightech,ìalej do energetiky, elektrotechniky,aby sa nezanedbávalo strojárstvo, ktoré má naSlovensku stále tradíciu. PomôcÈ by mala ajnová právna norma o investiãn˘ch stimuloch.Tá bude zv˘hodÀovaÈ menej rozvinutéregióny, priãom kritériom bude miera nezamestnanosti.Nov˘ zákon navy‰e uvádza definíciutechnologick˘ch centier aj centierstrategick˘ch sluÏieb, ão by malo umoÏniÈ u‰iÈpodporu na mieru tak˘mto z priemyselnéhohºadiska ne‰tandardn˘m projektom.Slovenská ekonomika sa v ostatn˘ch rokochzamerala na automobilov˘ priemysel.Ako vidíte prínos i úskalia tohto smerovaniapre hospodársku stratégiu krajiny?Automobilov˘ priemysel patrí medzi hlavnépiliere Európskej ekonomiky. Reprezentujetri percentá Európskeho HDP a sedem percentzamestnancov vo v˘robe a pre Slovenskosa tak stal bezprecedentnou v˘zvou i príleÏitosÈoupre zabezpeãenie vlastného hospodárskehorozvoja. Na‰a krajina úspe‰ne zachytilapresun kapacít v˘znamn˘ch automobilov˘chv˘robcov. Najskôr sa stala domovsk˘mmiestom pre Volkswagen (1,24 mld.eur), po takmer dvanástich rokoch nasledovalaspoloãnosÈ PSA (700 mil. eur) a o trochuneskôr KIA (1,1 mld. eur). Investície trochrozhodujúcich automobilov˘ch v˘robcov vSR v poslednom období predstavujú vy‰e130 mld. Sk. âo je pri tom dôleÏité, Ïe na Slovenskusa rozvíjajú a majú domovské miestoaj v˘robné kapacity, ktoré zabezpeãujúsubdodávky komponentov v súlade s poÏia-Malí a strední podnikatelia stále pociÈujúnedostatoãnú pozornosÈ ‰tátu. Aj regióny sozaostalej‰ou ekonomikou poukazujú na deficit‰tátnej pomoci. Zlep‰eniu tejto situácieby mal pomôcÈ nov˘ zákon o poskytovaníinvestiãn˘ch stimulov. Mohli by ste uviesÈhlavné princípy tejto právnej úpravy?PozornosÈ ‰tátu venovaná podpore mal˘cha stredn˘ch podnikateºov vychádza zo snahyo zabezpeãenie rovnocennosti príleÏitostí,tak pre domácich ako aj zahraniãn˘ch investorov.Orientuje sa najmä do podpory rozvojatechnologick˘ch centier a centier strategick˘chsluÏieb. Pritom kºúãovú zásadu tvorímotivácia investícií do zaostalej‰ích regiónova do projektov s vysokou pridanou hodnotou,v ktor˘ch minimálna v˘‰ka investície je 40mil. Sk, resp. 35 mil. Sk. Nov˘ zákon umoÏníposkytnutie ‰tátnej pomoci aj v oblastisluÏieb cestovného ruchu, v ktorom je v˘znamn˘potenciál rastu slovenskej ekonomiky.Podporu budú môcÈ získaÈ projekty cestovnéhoruchu za viac neÏ pol miliardy korún.Aj tu je v‰ak rozhodujúca nezamestnanosÈ.Ak je nezamestnanosÈ v regióne vy‰‰iaako priemer Slovenska, nutná investícia sa16

V L Á D AS RzniÏuje na 250 mil. Sk. Ak je nezamestnanosÈv regióne minimálne o 50 % vy‰‰ia ako jepriemer Slovenska, veºkosÈ investície sa zni-Ïuje na 100 mil. Sk. T˘m, Ïe zákon o investiãnejpomoci predstavuje schému ‰tátnej pomociv zmysle osobitn˘ch predpisov, zjednodu‰ujecel˘ proces schvaºovania. Nepodliehatzv. individuálnemu notifikaãnému konaniu,ktor˘ trvá aj niekoºko mesiacov. Podmienkya limity pri poskytovaní jednotliv˘ch forieminvestiãnej pomoci sú v návrhu zákona upravenédiferencovane. Podºa odvetvia a regiónu,pri zachovaní princípu vy‰‰ej miery pomociprojektom s vy‰‰ou mierou sofistikovanostia pridanej hodnoty v menej rozvinut˘chregiónoch. Vzhºadom na to, Ïe zákon o investiãnejpomoci svojím obsahom zasahuje doviacer˘ch oblastí hospodárskeho Ïivota, naposudzovaní investiãnej pomoci sa bude podieºaÈniekoºko orgánov verejnej správy. Koneãnéschvaºovanie je na vláde SR.Vtedaj‰ia opozícia ãasto kritizovala b˘val˘vládny kabinet za vyuÏívanie finanãn˘chprostriedkov daÀov˘ch poplatníkovna investiãné stimuly pre zahraniãn˘chspoloãností. V ãom sa odli‰uje podpora,ktorú poskytuje teraj‰ia vláda?Podºa nového zákona o investiãnej pomocipodpora vo forme investiãn˘ch stimulov sauÏ neorientuje predov‰etk˘m na zahraniãn˘minvestorov, lebo podmienky jej poskytnutianerozli‰ujú domácich a zahraniãn˘ch investorov.Kritériom je splnenie v‰eobecn˘cha osobitn˘ch podmienok, na základe ktor˘chje moÏné ‰tátnu pomoc vo forme investiãnejpomoci poskytnúÈ. Zásadnou zmenou oprotisúãasnému stavu je aj to, Ïe investiãnú pomocbude moÏné poskytovaÈ len na podporu nov˘chstrojn˘ch a technologick˘ch celkov.âiÏe tak˘ch, ktoré sa doteraz nepouÏívali apodiel strojového a technologického zariadeniana celkov˘ch oprávnen˘ch nákladoch investíciemusí byÈ minimálne 60 %. Za oprávnenénáklady sa bude povaÏovaÈ len obstaraniedlhodobého hmotného majetku a dlhodobéhonehmotného majetku.Ako hodnotíte celkov˘ efekt z doteraj‰iehoposkytovania prostriedkov na stimuly?Aké ìal‰ie investície domácich i zahraniãn˘chzáujemcov plánujete podporiÈ?SúãasÈou kaÏdej Ïiadosti o poskytnutie investiãn˘chstimulov je doloÏka vplyvov na verejnéfinancie, podnikateºské prostredie, vplyvna zamestnanosÈ a na Ïivotné prostredie a odborn˘posudok vypracovan˘ agentúrou SA-RIO. Za roky 2001 – 2007 sa podporilo celkovo69 projektov, ktoré priamo vytvorili 29870 nov˘ch pracovn˘ch miest. Snahou vládySR je prostredníctvom Ministerstva hospodárstvaSR podporovaÈ, tak ako som uÏ spomenul,najmä odvetvia s vy‰‰ou pridanou hodnotouv oblasti budovania technologick˘ch centier,centier strategick˘ch sluÏieb a poskytovaniasluÏieb v oblasti cestovnom ruchu.Keby ste mali vymenovaÈ päÈ strategick˘chpredností Slovenska a jeho hospodárstva,ktoré by ste vyzdvihli?Asi by som ich na‰iel aj viac ako päÈ: geografickápoloha, stabilné podnikateºské prostredie,priemyselná tradícia, rozvinut˘ ‰kolsk˘systém a vzdelanostn˘ potenciál, adaptabilnáa zruãná pracovná sila, prijateºné nákladyna pracovnú silu, zachovaná a rozmanitápríroda, politická stabilita a pod.Jadrová energetika bude podºa ministerstvajedn˘m z najv˘znamnej‰ích zdrojov energiena Slovensku. Na primárne zabezpeãeniepokrytia domáceho dopytu v‰ak trebanahradiÈ dva odstavené bloky jadrovejelektrárne V1 Jaslovské Bohunice. V tejtosúvislosti sa uvaÏuje o v˘stavbe novej jadrovejelektrárne. Je táto moÏnosÈ reálna?Ministerstvo hospodárstva vypracovalo návrhstratégie energetickej bezpeãnosti SR. Táv oblasti elektroenergetiky vychádza z dodávokelektriny. Pritom je potrebné prihliadaÈnajmä na primeranú úroveÀ v˘robnej kapacity,rovnováhu medzi dodávkou a dopytom,ako aj dostatoãn˘ stupeÀ cezhraniãného prepojenia.Uvedomujem si, Ïe rizikov˘m faktoromv strednodobom ãasovom horizontebude nedostatok v˘robn˘ch kapacít v elektrizaãnejsústave. Najväã‰í nedostatok elektrinysa oãakáva v rokoch 2009 aÏ 2012. Jadrovéelektrárne budú ako v˘znamn˘ prvok prizaistení bezpeãnosti zásobovania elektrinoua trvalo udrÏateºného rozvoja naìalej tvoriÈ základv bilancii elektrizaãnej sústavy,. Základn˘mpredpokladom pre zabezpeãenie dostatkuelektriny v dlhodobom v˘hºade je dostavba3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.V strednodobom, resp. dlhodobom horizontenavrhuje vybudovanie novej jadrovejelektrárne v lokalite Jaslovské Bohunice. Pritoms budovaním tohto zdroja je spojené vybudovaniepreãerpávacej vodnej elektrárneIpeº. Tá by akumulovala energiu z nárazovejv˘roby a poskytla ju v ãase ‰piãkovej záÈaÏeelektrizaãnej sústavy.Má v˘znam byÈ energeticky sebestaãnoukrajinou, keì energiu môÏeme dováÏaÈzvonka niekedy aj lacnej‰ie neÏ ako ju vyprodukujemedoma?Cieºom Stratégie energetickej bezpeãnostiSlovenska, ako som uÏ naznaãil v predchádzajúcejodpovedi, je poukázaÈ na potrebu zabezpeãiÈenergetickú bezpeãnosÈ Slovenska,ako aj navrhnúÈ spôsob realizácie tejto potreby.Zámerom stratégie je, aby Slovenská republikazniÏovala negatívne dosahy závislostiod Ïivotne dôleÏit˘ch surovinov˘ch zdrojovprostredníctvom zniÏovania energetickeja surovinovej nároãnosti ekonomiky, ale ajokrem iného dostatkom diverzifikovan˘chzdrojov elektriny lokalizovan˘ch na územíSR. Treba si uvedomiÈ, Ïe energetika, a zvlá‰Èelektroenergetika, je svojim spôsobom ‰pecifická,ale zároveÀ aj univerzálna. Práve totoju stavia do iného postavenia, ako sú beÏnékomodity na trhu. Elektrina a teplo sa musiavyrobiÈ v reálnom ãase. V energetike nie vÏdyuniverzálne funguje heslo Ïe „trh v‰etko vyrie‰i“a Ïe „v‰etko sa dá jednoducho kúpiÈ ãidoviezÈ“. TaktieÏ si treba uvedomiÈ, Ïe moÏnostíkúpiÈ „vonku“ lacnej‰iu elektrinu ubúda.âoraz viac môÏe byÈ aktuálna otázka, kdevôbec kúpiÈ elektrinu, keìÏe aj okolité krajiny,s v˘nimkou âR, zrejme budú v budúcnostiz hºadiska energetickej bilancie deficitné.Rizikov˘m faktorom v strednodobom ãasovomhorizonte bude nedostatok v˘konu na zabezpeãenieregulácie elektrizaãnej sústavy vreálnom ãase a pre prípady neoãakávan˘chv˘padkov. Odstavovaním v˘robn˘ch kapacítbude v elektrizaãnej sústave postupne klesaÈaj dostupnosÈ jednotliv˘ch typov podporn˘chsluÏieb, ktoré tieto zdroje poskytujú. Ch˘bajúcev˘kony v podporn˘ch sluÏbách, najmäpre sekundárnu reguláciu, bude potrebné nahradiÈnov˘mi zdrojmi. Obnoviteºné zdroje,okrem veºk˘ch vodn˘ch elektrární, sluÏbypotrebné pre bezpeãnú prevádzku elektrizaãnejsústavy nielenÏe neposkytujú, ale naopak,budú vyÏadovaÈ dodatoãné nároky naregulaãné v˘kony. Primárnu a sekundárnureguláciu nie je moÏné za súãasného stavu zabezpeãiÈdovozom zo zahraniãia, preto je nutnérie‰iÈ ich pokrytie domácimi zdrojmi. Pretoaj SR stojí pre úlohou a v˘zvou ako zareagovaÈna tieto problémy a ako ich rie‰iÈ z cie-ºom bezpeãnej a spoºahlivej dodávky elektrinypre v‰etk˘ch odberateºov.Fosílne palivá a Ïivotné prostredie – problematika,ktorá sa dot˘ka aj Slovenska,v rámci ktorej Slovensko nie je izolovan˘mostrovom. Aká je stratégia ministerstva vtomto smere?Zosúladenie vzÈahov energetiky a Ïivotnéhoprostredia je jednou z najzávaÏnej‰íchúloh rie‰enia globálnych environmentálnychproblémov, a preto rozvoj energetiky musí dodrÏiavaÈprincíp trvalo udrÏateºného rozvoja.Trvalo udrÏateºné vyuÏívanie by malo byÈzaloÏené na takom ãerpaní zdrojov, ktoré neobmedziaich prístupnosÈ pre budúce generácie,ão je v‰ak v prípade fosílnych zdrojovdosÈ iluzórne. Preto by sa mali preferovaÈpredov‰etk˘m obnoviteºné zdroje, ktor˘chpotenciál je na území Slovenska znaãn˘ a nevyuÏívan˘.V súãasnosti totiÏ je podiel energiez obnoviteºn˘ch zdrojov na celkovej spotrebeenergie iba ‰tyri percentá.. Fosílne zdrojeby sa potom mali vyuÏívaÈ tak, aby sa zabezpeãilaich dlhodobá ÏivotnosÈ a zároveÀ saminimalizovali negatívne vplyvy na Ïivotnéprostredie (najmä emisiami SO 2 , NO x a CO 2 ).Slovenskú republiku ako krajinu s vysokouenergetickou nároãnosÈou pri veºkej závislostiod dovozu energetick˘ch zdrojov ovplyv-Àuje rast cien fosílnych cien, ão má priamydopad na zníÏenie konkurencieschopnostinárodnej ekonomiky. V prípade domácnostírast cien t˘chto palív znamená ich vy‰‰ie v˘davkyna b˘vanie. Základnou stratégiou Ministerstvahospodárstva SR v oblasti Ïivotnéhoprostredia a zmiernenia vplyvu klimatick˘chzmien je ‰etrenie energiou, teda energetickáefektívnosÈ a vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie a nízkouhlíkov˘ch technológií.Nadväzujúc na to vláda SR v tomto rokuschválila dva základné dokumenty – Stratégiuenergetickej efektívnosti a Stratégiu vy‰-‰ieho vyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energiev SR, ktoré vypracovalo Ministerstvo hospodárstvaSR. Vo v˘robe tepla má najväã‰í potenciálãiastoãnej náhrady fosílnych palívbiomasa, ìalej geotermálna a slneãná energia.Pri v˘robe elektriny existujú resp. budú pripravenéìal‰ie podporné mechanizmy prezv˘‰enie podielu obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysokoúãinnej kombinovanej v˘robyelektriny a tepla. Jednou z priorít v energetickejpolitike je aj pokraãovanie vyuÏívaniajadrovej energie na v˘robu elektriny akozdroja, ktor˘ má minimálny vplyv na globálneotepºovanie.17

N Á R O D N Á R A D A S RDipl. Ing. Maro‰ KONDRÓT (47) po viacer˘ch manaÏérskych postoch v podnikateºskomprostredí a po profesionálnych ãi odborn˘ch stáÏach v Belgicku, Rakúsku, Japonsku, JuÏnejKórei, vo Veºkej Británii a v USA sa stal poslancom NR SR v roku 2002. Po voºbách v roku 2006si toto politické postavenie v NR SR za stranu Smer-SD zopakoval. Vzhºadom na svojeekonomické a politické skúsenosti si získal dôveru kolegov ãi v strane, ãi medzi poslancami, takÏeho zvolili nielen za predsedu V˘boru NR SR pre hospodársku politiku, ale aj za podpredseduV˘boru NR SR pre európske záleÏitosti. Minuloroãná zmena vlády priniesla viaceré odli‰nostiv ekonomickej politike ‰tátu, a tak je logické, Ïe Parlamentn˘ kuriér po 15 mesiacoch existencievlády Roberta Fica poÏiadal o názory, súvisiace s hospodárskou problematikou,práve Maro‰a Kondróta. Ten k rozhovoru pridal aj viacero exaktn˘ch informáciía ãísiel z rôznych aktuálnych dokumentov.Zahraniãn˘ch investorovodrádzajú najmä zásadnézmeny pravidielOpozícia zazlieva vládnej koalícii, Ïe nevenujedosÈ pozornosti kontinuálnemu v˘vojuslovenskej ekonomiky. Do akej mierymôÏu maÈ takéto v˘hrady svoje opodstatnenie?Alebo nemajú Ïiadne?Kºúãov˘m úsilím Slovenskej republiky jereálne zníÏiÈ zaostávanie ekonomiky za vyspel˘mikrajinami EÚ. Aby sa jej to podarilo,musí dosahovaÈ vy‰‰ie tempá rastu HDP,medzit˘m aj priemyselnej v˘roby. Pokiaº ideo medziroãn˘ rast HDP aj priemyselnej v˘roby,tempo ich rastu je v SR porovnateºné,ba v mnoh˘ch prípadoch vy‰‰ie ako vo vybran˘chmal˘ch ekonomikách EÚ. V˘konnosÈslovenskej ekonomiky zaznamenáva v posledn˘chrokoch sústavn˘ rast, takÏe v rámciúnie patríme medzi krajiny s najr˘chlej‰ímrastom HDP. V roku 2006 dosiahla SR rekordn˘hospodársky rast, priãom jeho ‰truktúrabola vyrovnaná. Napriek tomu, Ïe sa vSR uÏ v uplynulom roku oãakával vy‰‰í celoroãn˘prírastok pribliÏne 10,9 %, rast HDPv roku 2006 bol v skutoãnosti 8,3 % – a bolprekvapením. V 2. ‰tvrÈroku 2007 sa podºa r˘chlehoodhadu vytvoril HDP v objeme 449,3mld. Sk. V porovnaní s 2. ‰tvrÈrokom 2006reálne vzrástol o 9,2 %. Treba v‰ak poznamenaÈ,Ïe to nie je len otázka fungovania zahraniãn˘chinvestícií, ale pôsobí tu aj domáci dopyt.Stúpajú mzdy, s ktor˘mi rastie aj spotreba.Aktuálny v˘voj domácej ekonomiky ukazuje,Ïe pravdepodobnosÈ splnenia v‰etk˘chãastí maastrichtsk˘ch kritérií zostáva vysoká.Napríklad v prípade e‰te nedávno pomerne rizikovéhoinflaãného kritéria sa stále javí jehosplnenie ako vysoko pravdepodobné, a todokonca s urãitou rezervou. Predpoveì rastuekonomiky za cel˘ rok 2007 analytici prognózujúna pribliÏne 8,8 %. Rovnak˘ rast18

N Á R O D N Á R A D A S Roãakáva aj Národná banka Slovenska. RastHDP by mal maÈ naìalej zdravé základy a postaven˘je tak na domácom, ako aj na zahraniãnomdopyte. Na základe posledného v˘vojaekonomiky a ìal‰ích predpokladov potvrdzujedoteraj‰ie oãakávania, Ïe slovenskáekonomika bude rásÈ aj v roku 2007 relatívner˘chlym tempom so stabiln˘m základom.Najnov‰ie prognózy Ministerstva financiíSR jednoznaãne potvrdzujú doteraj‰ie oãakávaniao pozitívnom smerovaní v hlavn˘choblastiach ekonomiky SR – slovenská ekonomikarastie v roku 2007 e‰te vy‰‰ím tempomako v predchádzajúcich rokoch, a to bez ohrozeniamakroekonomickej stability, ãi nebezpeãenstvaprehriatia ekonomiky. Oãakávame,Ïe rast HDP za cel˘ rok 2007 dosiahnepribliÏne 8,8 %. Aktualizácia prognóz pritomnepriná‰a negatívne riziká pre v˘voj verejn˘chfinancií v roku 2007. Väã‰ina indikátorovdôleÏit˘ch z hºadiska v˘voja daÀov˘chpríjmov a obligatórnych v˘davkov by sa mohlapodºa súãasn˘ch predpokladov vyvíjaÈ lep-‰ie, ako sa uvaÏovalo pri zostavovaní rozpoãtuna rok 2007:• Zlep‰ujú sa najmä oãakávania v˘voja nominálnehoaj reálneho HDP, zamestnanosti,nominálnych aj reálnych miezd a následnecelkového domáceho dopytu, hlavnespotrebného charakteru.• V˘razne sa zlep‰ili aj predikcie zahraniãnéhodopytu, exportnej v˘konnosti a tovarovejbilancie.• Napriek lep‰iemu odhadu zahraniãnéhoobchodu sa oproti predpokladom rozpoãtumierne zhor‰ila predikcia beÏného úãtuplatobnej bilancie. Súvisí to hlavne s hor-‰ím v˘sledkom bilancie beÏného úãtu vroku 2006, pod ktor˘ sa podpísala väã‰iadynamika investiãn˘ch dovozov a hor‰iev˘nosy.• Oãakáva sa silnej‰ia investiãná aktivita amierne lep‰í v˘voj spotrebiteºsk˘ch cien.Slovenská ekonomika stále napreduje. AspoÀtak ju hodnotia nielen domáci, ale ajmnohí zahraniãní analytici. V akom horizontesa môÏe tento pozitívny trend uplat-ÀovaÈ? Do ktorého roku má ‰ancu vydrÏaÈ?Nedôjde v blízkej budúcnosti k utlmeniu,alebo aÏ úpadku?V posledn˘ch rokoch ekonomika SR zaznamenávavysoké tempá rastu a dosahujeniekoºkonásobne vy‰‰ie tempá rastu ako väã-‰ina „star˘ch“ krajín EÚ. V roku 2006 Slovenskozaznamenalo rekordne r˘chly ekonomick˘rast, keì hrub˘ domáci produktvzrástol v porovnaní s rokom 2005 pribliÏneo 8,8 % v stálych cenách. SR naìalej zostávanajr˘chlej‰ie rastúcou ekonomikou v rámcizoskupenia krajín V4. Minuloroãn˘ rekordn˘rast v˘konnosti hospodárstva bol podmienen˘priazniv˘m v˘vojom vnútorn˘chpodmienok – rastúci domáci dopyt –, ale ajvonkaj‰ích – v˘voj ekonomík dôleÏit˘ch obchodn˘chpartnerov SR. ËahúÀom rastu sa stalnajmä zahraniãn˘ obchod. Rast v˘vozu bolovplyvnen˘ zaãatím nov˘ch v˘robn˘ch kapacítv automobilovom, elektrotechnickom astrojárskom priemysle a tieÏ zr˘chlen˘m tempomoÏivovania európskej ekonomiky. Z hºadiskadlhodobej udrÏateºnosti rastu slovenskejekonomiky je veºmi dôleÏité, Ïe k rastu reálnehoHDP prispel v˘znamnou mierou ãist˘v˘voz. Funkãná otvorenosÈ slovenskej ekonomiky(podiel obratu zahraniãného obchodu naHDP) dosiahla v roku 2006 hodnotu 175,5 %HDP. Podiel v˘vozu na HDP bol vo v˘‰ke85,7 %, ão potvrdzuje dominantné postaveniezahraniãného obchodu a vysokú závislosÈna‰ej produkcie od vonkaj‰ích ekonomick˘chvzÈahov. Najbliωích 5 aÏ 6 rokov, moÏnoaj viac, neoãakávam útlm alebo úpadokslovenskej ekonomiky.Ste expert na zahraniãn˘ obchod. Ak samnohí odborníci aj v medzinárodnom kontextevyjadrujú uznanlivo o raste slovenskejekonomiky a o jej pozitívnych trendochv posledn˘ch rokoch, v akej pozícii jesamotn˘ zahraniãn˘ obchod, teda export ajimport?Ako som spomenul uÏ v predchádzajúcejodpovedi, ÈahúÀom rastu slovenskej ekonomikyv minulom období bol naozaj predov‰etk˘mzahraniãn˘ obchod. Dovoºte mi niekoºkodôleÏit˘ch ãísiel: Saldo zahraniãného obchodutovarov a sluÏieb v beÏn˘ch cenách zarok 2006 bolo pasívne v objeme -71,9 mld.Sk, z toho -91,6 mld. Sk pri tovaroch, a – naopak– +19,7 mld. Sk pri sluÏbách. Pozitívnymmomentom je obrat v dynamike v˘vozutovarov, ktorá v decembri 2006 po niekoºk˘chrokoch prv˘ raz predstihla dynamiku dovozu(o 0,3 %). Tento trend potvrdili aj v˘sledkyprv˘ch mesiacov v roku 2007. V roku2006 nedo‰lo k Ïiadnej v˘raznej zmene teritoriálnej‰truktúry ná‰ho v˘vozu. Rozhodujúcipodiel na na‰om v˘voze má EÚ (85 %).Z krajín mimo EÚ najv˘raznej‰ie vzrástolv˘voz do USA, Ruska a Ukrajiny. Z hºadiskadovozu do‰lo k v˘raznému rastu dovozuz Ázie, najmä z Kórey, âíny, Taiwanu a Japonska,a to najmä v kapitolách Stroje, Elektricképrístroje a tieÏ Nástroje a prístrojeoptické. Z hºadiska komoditnej ‰truktúry jepozitívnym faktom rast v˘vozu tovarov svy‰‰ou pridanou hodnotou (Vozidlá, Elektrickéstroje a prístroje, Stroje). Podiel t˘chtokomodít na celkovom v˘voze SR je49 %.Slovenská ekonomika má stále potenciál navysok˘ hospodársky rast. Dynamika rastu sanaìalej zr˘chºuje. Zahraniãn˘ dopyt po tovarocha sluÏbách bude do veºkej miery ovplyvnen˘prílevom investícií na Slovensko, zvy-‰ovaním existujúcich exportn˘ch kapacít akonkurencieschopnosti SR, ako i silou ekonomickéhorastu v EÚ. Vysoká dynamika vzahraniãnom obchode by mala pokraãovaÈaj v roku 2007, keì by v˘razne vy‰‰í rast exportuako importu mal zabezpeãiÈ, Ïe príspevokãistého exportu k pribliÏne 8,8 % rastuHDP dosiahne aÏ 4,2 percentuálne body.V súvislosti s oãakávan˘m postupn˘m zvy-‰ovaním podielu exportu na tvorbe HDP v nasledujúcomobdobí MF SR predpokladá aj v˘raznézlep‰ovanie bilancie beÏného úãtu, ktoráby mala v strednodobom horizonte smerovaÈk takmer vyrovnanej pozícii. Do roku2008 sa oãakáva pokles deficitu obchodnej bilanciena úroveÀ 19,5 mld. Sk a v roku 2010aÏ na 5,9 mld. Sk. Oãakávan˘ pozitívny v˘vojby mal reflektovaÈ rastúci export nielen vautomobilovom sektore, ale aj v in˘ch, najmäv elektrotechnickom a kovospracujúcompriemysle. ·tatistick˘ úrad SR odhaduje nacel˘ rok 2007 reálny rast HDP na úrovni pribliÏne8,8 % a na konci roka 2007 by mal dosiahnuÈhodnotu 1,830 bilióna Sk. Zahraniãn˘dopyt po tovaroch a sluÏbách bude doveºkej miery ovplyvnen˘ prílevom investíciína Slovensko, zvy‰ovaním existujúcich exportn˘chkapacít a konkurencieschopnostiSR, ako i silou ekonomického rastu v EÚ.Prvé mesiace roka 2007 potvrdili oãakávaniao postupnom presadzovaní sa novéhotrendu v zahraniãnom obchode, ktor˘m jev˘razné zmierÀovanie nerovnováhy obchodnejbilancie. R˘chly rast v˘vozu tovarov jev˘sledkom realizácie nov˘ch produkãn˘chkapacít v ekonomike, ktor˘ch odbyt je urãen˘predov‰etk˘m pre zahraniãné trhy. Predpokladása, Ïe oãakávané zv˘‰enie exportuautomobilového a elektrotechnického priemyslusa podpí‰e pod reálne zhodnotenie koruny.V dne‰nom globálnom hospodárskomusporiadaní nastávajú v˘znamné zmeny, naktoré musí reagovaÈ aj obchodná politika SR.Pri súãasnom stave otvorenosti slovenskejekonomiky vystupuje do popredia potrebazvy‰ovania jej vonkaj‰ej konkurenãnej schopnosti.V˘znamné miesto v hospodárskej stratégiiprináleÏí zahraniãnoobchodnej politikeorientovanej na podporu exportu. Proexportnápolitika SR na roky 2007 – 2013 vychádzazo strategického materiálu Európskej komisieo vonkaj‰ích aspektoch konkurencieschopnostieurópskych v˘robkov „GlobálnaEurópa – konkurovanie svetu“ .Jej zámeromje v súlade s celoeurópskymi stratégiami vytvoreniestabilného podporného piliera aktívnejzahraniãnoobchodnej politiky SR zameranejnajmä na rozvoj slovenského exportu,podporu konkurenãnej schopnosti firiem SRna medzinárodn˘ch trhoch, ako aj obchodnoekonomick˘chzáujmov SR v EÚ a v prioritn˘chmimoeurópskych teritóriách.S ktor˘m rezortom vበv˘bor pre hospodárskupolitiku najviac kooperuje? S ministerstvomfinancií, s ministerstvom hospodárstva,s ministerstvom dopravy alebos ministerstvom regionálneho rozvoja?Koho povaÏujete za priameho partnera?V˘bor sa okrem ãinností, ktoré mu vypl˘vajúz rokovacieho poriadku NR SR, zameriavanajmä na skvalitnenie práce poveren˘chorgánov v oblastiach hospodárstva, dopravy,pô‰t, telekomunikácií, v˘stavby a regionálnehorozvoja, hospodárskej súÈaÏe,priemyselného vlastníctva, normalizácie, metrológiea skú‰obníctva, verejného obstarávaniaa regulácie sieÈov˘ch odvetví. Z tohtovypl˘va, Ïe V˘bor pre hospodársku politikuspolupracuje najmä s ministerstvom hospodárstva,ministerstvom dopravy, pô‰t a telekomunikáciía ministerstvom v˘stavby a regionálnehorozvoja. Okrem iného spolupracujea komunikuje aj s Fondom národnéhomajetku, s Najvy‰‰ím kontroln˘m úradom av men‰ej miere aj s ministerstvom financií.V˘bor zabezpeãuje odborné posúdenie vzájomnejpreviazanosti a zosúladenie jednotliv˘chlegislatívnych predpisov. Aj kvôli lep-‰ej a kvalitnej‰ej legislatívnej ãinnosti v˘borusme aj v tomto volebnom období kreovali‰tyri komisie - Komisiu pre energetiku,19

N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu pre stavebníctvo a regionálny rozvoj,Komisiu pre dopravu, po‰ty, telekomunikáciea informatizáciu spoloãnosti a Komisiupre podnikanie. Komisie tvoria predsedovia,poslanci v˘boru, ktor˘ch vymenúva a odvolávana návrh v˘boru predseda v˘boru,zástupcovia príslu‰n˘ch rezortov a zástupcoviavecne príslu‰n˘ch profesijn˘ch zdruÏení.Predsedom Komisie pre energetiku je poslanecStanislav Jani‰, predsedom Komisie prestavebníctvo a regionálny rozvoj je poslanecGyörgy Juhász, predsedom Komisie pre dopravu,po‰ty a telekomunikácie a informatizáciuspoloãnosti je poslanec Peter Pelegrinia predsedom Komisie pre podnikanie somja.Keby sa v rámci EÚ zharmonizovali danev jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch únie, maloby to skutoãne negatívny dosah na slovenskúekonomiku? V˘razne by ju to oslabilo,alebo sú to zbytoãné a prehnané obavy?Zjednotenie daÀov˘ch základov priamychdaní presadzuje eurokomisár pre dane a cláLászló Kovács. Spoloãn˘ konsolidovan˘ da-Àov˘ základ pre podniky by bol podºa EK veºk˘mprínosom pre úspe‰né fungovanie vnútornéhotrhu EÚ. UmoÏnil by spoloãnostiamriadiÈ sa rovnak˘mi pravidlami pre vypoãítavaniedaÀového základu pre v‰etky ich aktivitypo celej Európskej únii a nahradením teraj‰ích27 systémov by sa tak cel˘ proceszjednodu‰il, zefektívnil a stal transparentnej‰ím.Zatiaº v‰ak takéto snahy naráÏajú naodpor niektor˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ. Napriekch˘bajúcemu právnemu základu a napriekpôvodne deklarovanému odporu Európskejkomisie – ktor˘ sa zmenil nástupomBarrosovej komisie –, Slovenska a ìal‰íchãlensk˘ch ‰tátov EÚ, sa Rada ministrov financií– Ecofin – 12. septembra 2004 na svojomzasadnutí v Scheveningene pri Haagu uznieslana zriadení pracovnej skupiny, ktorá má zaúlohu skúmaÈ moÏnosti harmonizácie daÀovéhozákladu dane z príjmu právnick˘chosôb. Návrh má otvorenú podporu Francúzskaa Nemecka. Podºa programu vlády nemeckejkancelárky Angely Merkelovej sa„vláda bude aktívne snaÏiÈ o európsku harmonizáciuvymeriavacích základov daní a budeÏiadaÈ prísnej‰ie pravidlá proti neférovej da-Àovej súÈaÏi“. V prospech harmonizácie danísa vyjadril aj súãasn˘ prezident FrancúzskaNicolas Sarkozy. Európsky komisár pre hospodárskea menové záleÏitosti Joaquín Almunianavrhol, aby sa takáto daÀ nenaz˘vala„daÀou“, ale „zdrojom“, z ktorého by – namiestopríspevkov individuálnych ãlensk˘ch‰tátov – bola Únia financovaná. My‰lienkucelkovej zmeny v prístupe k financovaniuEÚ podporila v marci 2007 aj Dalia Grybauskaiteová,európska komisárka pre rozpoãet.Z polohy verejn˘ch vyhlásení a plánovdo polohy praktick˘ch krokov posunul témuharmonizácie priamych daní komisár EK predane László Kovács v apríli 2006. V tzv.„Oznámení EK o progrese a ìal‰ích krokochsmerom k Spoloãnému harmonizovanémuzákladu daní firiem“ sumarizoval doteraj‰iev˘sledky pracovnej skupiny pracujúcej odroku 2004 na návrhu daÀovej harmonizácie,predstavil zámer a plány Komisie na roky2006 a 2007, a napokon predstavil konkrétnyzáväzok Európskej komisie predloÏiÈ legislatívnynávrh v roku 2008. Cieºom spomínanéhonávrhu je urãiÈ jednotné pravidlá definujúcedaÀov˘ základ pre firmy podnikajúcevo viacer˘ch krajinách EÚ.Podºa stanoviska zástancov daÀovej konkurenciev minulosti Slovensko práve vìakanej v˘znamne zníÏilo daÀové zaÈaÏenie ekonomick˘chsubjektov priamymi daÀami. Da-Àové podmienky na podnikanie a investovaniena Slovensku sú t˘m pre mobiln˘ kapitálz t˘chto krajín v˘hodnej‰ie ako prostredie, zktorého tento kapitál pochádza. ëal‰ie krokyvedúce k potlaãeniu daÀovej konkurencie vEÚ – po uÏ takmer zharmonizovan˘ch nepriamychdaniach – by zastavili tak˘to pozitívnytrend. Najväã‰ím negatívom daÀovej harmonizácieby bolo obmedzenie konkurencie – sdopadom na vy‰‰ie zdanenie ako v podmienkachdaÀovej konkurencie –, spriemerovávanie,niωia pruÏnosÈ podnikateºov, investorova pracovnej sily v EÚ, a t˘m prehæbenie ekonomick˘chproblémov subjektov v tomtopriestore. Pre Slovensko by to mohlo predstavovaÈstratu konkurenãnej v˘hody a spomalenie– respektíve aÏ zastavenie – pribliÏovaniasa ekonomickou v˘konnosÈou a ÏivotnouúrovÀou ku krajinám západnej Európy. Dlhodobézvy‰ovanie Ïivotnej úrovne obyvate-ºov Slovenska a jej pribliÏovanie sa k ZápaduvyÏaduje naopak podmienky pre neobmedzovanúkonkurenciu, slobodné podnikaniea pruÏnosÈ v rozhodovaniach. Slovenskoby preto malo odmietaÈ akékoºvek harmonizovaniedaní, vrátane návrhu harmonizáciedaÀov˘ch základov.Z anal˘zy ustanovení primárneho právaES vypl˘va, Ïe harmonizácia priamych daní,vrátane základu dane, nemá v práve ES Ïiadnyprávny základ.Vláda SR si je problematiky vedomá a vProgramovom vyhlásení vlády na túto témupí‰e: „Vláda bude veºmi pozorne sledovaÈv˘voj v oblasti daní v európskom priestore av rámci neho najmä snahy ãlensk˘ch ‰tátovEÚ o harmonizáciu daÀového základu. Kt˘mto návrhom uplatní veºmi opatrn˘ prístupa bude starostlivo zvaÏovaÈ svoje stanovisko.“S harmonizáciou daní na európskej úrovni pritomnesúhlasí ani súãasné vedenie ministerstvafinancií. Dovolím si odcitovaÈ z vyhláseniarezortu, ktoré poskytol médiám: „Ministerstvofinancií nesúhlasí s harmonizácioudaní, nakoºko je to v˘znamná konkurenãnáv˘hoda Slovenska. Rovnak˘ názor má aj väã-‰ina nov˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ, ale aj niektoréstaré ãlenské krajiny.“Sám osobne som presvedãen˘, Ïe harmonizáciadaní je pre Slovenskú republiku vnajbliωích rokoch nielen nev˘hodná, alepriam ‰kodlivá.Keby zo Slovenska odi‰iel – povedzme doroku 2010 – ão len jeden z veºk˘ch zahraniãn˘chpodnikov a investorov, napríkladVW, U. S. Steel, KIA, aké stopy by to zanechalov slovenskej ekonomike?Investor, ktor˘ sa u nás etabluje a prípadnedostal ‰tátnu pomoc, má záväzky voãikrajine, ale i voãi sebe, a odchádza sa mu ÈaÏ-‰ie, keìÏe v krajine investoval nemalé vlastnézdroje. Doteraz nemáme také prípady, abyinvestor vrátil ‰tátnu pomoc a presúval svojuv˘robu do inej krajiny. NemoÏno v‰akpredpokladaÈ, Ïe v‰etci investori u nás zostanúdonekoneãna. MôÏeme v‰ak modelovaÈpodnikateºské prostredie tak, aby investorzostal u nás ão najdlh‰ie. Investorov odrádzajúod podnikania v kaÏdej krajine najmä zásadnézmeny pravidiel, ktoré vpl˘vajú napodnikanie a v˘razne ovplyvÀujú jeho vstupya v˘stupy. Slovenská republika musí vytváraÈpredpoklady pre to, aby sa zlep‰ovalopodnikateºské prostredie a neohrozila sa na‰akonkurencieschopnosÈ. Keì pripustíme moÏnosÈ,Ïe v horizonte cca 10 rokov sa zaãnúniektorí investori presúvaÈ do v˘chodn˘chkrajín, najmä investori, ktorí svoju v˘robu zameralina lacnú pracovnú silu s nízkou pridanouhodnotou, je nevyhnutné uÏ dnes predvídaÈtieto skutoãnosti a rie‰iÈ ich. DlhodobákonkurencieschopnosÈ sa dá zabezpeãiÈ lenvytváraním podmienok, ktoré vyuÏijú schopnostina‰ich ºudí pracovaÈ s nov˘mi informáciamia tieto transformovaÈ do praxe. Slovenskosa musí staÈ krajinou s mimoriadne vzdelan˘miºuìmi, ktorí dokáÏu vytváraÈ a vyuÏívaÈpoznatky vedy a techniky. Ak sa námtoto podarí, nemusíme sa obávaÈ odlevu tak˘chv˘rob, ktoré sú zaloÏené na manuálnejpráci s nízkou pridanou hodnotou.Zahraniãné investície majú perspektívu naSlovensku aj v budúcnosti. V nasledujúcomobdobí sa chceme zameraÈ na investície svy‰‰ou kvalitatívnou úrovÀou a veríme, Ïe ichobjem bude narastaÈ. V súãasnosti sa veºké investíciesústreìujú v Bratislavskom a Trnavskomkraji, ktoré majú vybudovanú dobrúinfra‰truktúru, ale majú najmä veºk˘ potenciálkvalifikovanej pracovnej sily. Prílev zahraniãn˘chinvestícií sa prejavil nov˘mi pracovn˘mimiestami, dokonalej‰ím know-how,a to vìaka nov˘m technológiám, zlep‰ovaniuobchodnej bilancie krajiny a v neposlednomrade aj rastom príjmov ‰tátneho rozpoãtu. Ajvìaka globalizácii sa môÏe zniÏovaÈ deficitverejn˘ch financií a v prípade potreby môÏemepoÏiãiavaÈ na chod republiky, av‰ak ãímìalej menej a aj lacnej‰ie.Aké sú vlastne vzÈahy medzi manaÏmentmiveºk˘ch podnikov, najmä zahraniãn˘chinvestorov, a medzi vládou alebo parlamentom?V posledn˘ch rokoch dochádza k zmenámv priamych zahraniãn˘ch investíciách. Dobr˘msignálom je, Ïe sa poãet investiãn˘ch projektovna Slovensku neustále zvy‰uje, rovnakoako narastá poãet pracovn˘ch miest, ktorévytvoria. Tu je zaujímavé podotknúÈ, Ïe samení ‰truktúra prichádzajúcich investícií. Éraveºk˘ch investiãn˘ch projektov zo zahraniãiasa posúva smerom k väã‰iemu poãtu men‰íchprojektov, rovnako sa mení oblasÈ investícií– od automobilového a strojárskeho priemyslusmeruje ãoraz viac investícií do elektrotechnickéhopriemyslu, priãom v˘razn˘ jenárast aj ìal‰ích investícií s vy‰‰ou pridanouhodnotu. Podºa aktualizovanej makroekonomickejprognózy In‰titút finanãnej politikyMF predpokladá, Ïe v dôsledku uplynutiaobdobia bohatého na objemné investiãné dovozysúvisiace s rozbiehajúcimi sa automobilov˘miv˘robami moÏno oãakávaÈ návratrastu investícií k jednocifern˘m tempám, ão20

N Á R O D N Á R A D A S Rsi v‰ak vzhºadom na investície spoloãnostíSAMSUNG, resp. SONY a na nich naviazan˘chfiriem ja osobne ani pre rok 2007 nemyslím.V roku 2010 by sa tvorba fixného kapitálu– jeho medziroãn˘ rast – mohol pohybovaÈna úrovni 5,0 aÏ 6,2%. Vo v‰eobecnostimoÏno zhrnúÈ, Ïe nasledujúce obdobie bymalo byÈ po ére obrovsk˘ch investícií v sektoreautomobilovej v˘roby charakterizovanéskôr investíciami stredn˘ch objemov, viacdiverzifikovan˘ch. Treba v‰ak podotknúÈ, Ïev˘voj tvorby fixného kapitálu závisiaci od prílevuzahraniãn˘ch investícií bude v˘razneovplyvnen˘ aj politikou vlády.Hodnota nov˘ch investícií za prv˘ polrok2007 predstavuje 700 miliónov eur. SARIOv príleve priamych zahraniãn˘ch investícií vprvom polroku 2007 prekroãilo minuloroãnúbilanciu o takmer 100 miliónov eur, oproti prvémupolroku 2006 má náskok uÏ o 300 miliónoveur, pri takmer dvojnásobku ukonãen˘chprojektov. MoÏno pre va‰ich ãitateºovbude zaujímavé, ak vám ponúknem e‰te niekoºkofaktov a ãísiel. Polroãná bilancia Slovenskejagentúry pre rozvoj investícií a obchodu– SARIO – uvádza:– 31 ukonãen˘ch investiãn˘ch projektov– prílev priamych zahraniãn˘ch investícií(PZI) vo v˘‰ke 700,3 milióna eur a vytvorenie6 319 nov˘ch pracovn˘ch miest splánovanou expanziou na 7 033 pracovn˘chmiest.V porovnaní s minul˘m rokom ide o znaãn˘nárast, priãom za cel˘ rok 2006 bolo ukonãen˘ch65 projektov v objeme 607 miliónaeur, ktoré vytvorili 14 500 pracovn˘ch miest.Umiestnenie investícií do jednotliv˘ch krajov:v Ko‰ickom kraji 9 projektovv Bratislavskom kraji 6 projektovv Nitrianskom kraji 6v Îilinskom kraji 4v Trnavskom kraji 2v Banskobystrickom 2v Trenãianskom 1v Pre‰ovskom 1V˘chod Slovenska má celkovo tretinu projektov.Delenie investícií podºa odvetví:v strojárskom priemysle: 11 projektovv odvetví chémia, plasty, guma: 5 projektovv elektrotechnickom: 4 projektyIT sluÏby: 2 projektyKovov˘roba: 2 projektyv automobilovom, zlievarenskom, stavebnom,potravinárskom, obchode, logistike aprepravn˘ch sluÏbách po 1 projekte.Poãet investiãn˘ch projektov v rôznychfázach rozpracovania: 150Najviac rozpracovan˘ch projektov je z Nemecka(20), Veºkej Británie (15), USA (13)a Talianska (10).âo je v súãasnosti pre úãinkovanie Smeru-SD v slovenskej politike najdôleÏitej‰ie – ajs ohºadom na ekonomickú politiku?Budem vychádzaÈ z dvoch základn˘ch premís:z volebného programu strany Smer-SDa jeho dôslednou implikáciou do programuvlády SR – a tieÏ z jeho roãného odpoãtu; apotom z dodrÏania základn˘ch princípov budovaniaa rozvíjania sociálneho ‰tátu.Vláda SR svojou politikou na jednej stra-ne zabezpeãuje podmienky pre dlhodob˘ rasthospodárstva, dodrÏiava prísnu rozpoãtovúdisciplínu a stabilitu verejn˘ch financií. Nadruhej strane konkrétnymi opatreniami sociálnejpolitiky zabezpeãuje, aby prínosy z rastuekonomiky mali aj ºudia s priemern˘mi apodpriemern˘mi príjmami. T˘mto vláda SRnapæÀa podstatu modernej a zodpovednej sociálnodemokratickejpolitiky. Poãas roãnéhopôsobenia a napæÀania programového vyhláseniavlády SR si dovolím pripomenúÈ, Ïe ibav sociálno-ekonomickej oblasti vláda SR pripravilaa realizovala minimálne 20 krokov potrebn˘chk vytvoreniu a stabilizácii vyspeléhodemokratického sociálneho ‰tátu.Medzi najdôleÏitej‰ie návrhy patrí napríkladto, Ïe vláda napriek zastaveniu príjmov zprivatizácie strategického majetku dôslednezabezpeãuje stabilitu verejn˘ch financií, v˘raznenízku mieru deficitu verejn˘ch financií– 2006:3,4 % HDP, 2007:2,9 %, 2008:2,3% – zniÏuje úroveÀ verejného dlhu – 30 %HDP – a nízku mieru inflácie – máj: 2,3 % –,ktoré sú podmienkami pre prechod na euro.Dôsledok takejto politiky je dôvera finanãn˘chtrhov a stabilná a silná mena. Okrem inéhozodpovednou rozpoãtovou politikou vládavytvára zdroje pre financovanie udrÏateºnéhohospodárskeho rozvoja. Súãasne takvyrovnáva sociálne dopady reforiem a zabezpeãujerovnomernej‰ie rozdelenie hospodárskehorastu v spoloãnosti. Dôsledkom tejtopolitiky je postupné zvy‰ovanie kºúãovéhoukazovateºa, spotreby domácností.Vláda sa zaviazala a v súãasnosti uÏ plnív‰etky kritériá pre prijatie spoloãnej európskejmeny ako prvá z krajín V4. Takáto politika mápozitívny vplyv na ekonomick˘ rast a rast Ïivotnejúrovne do budúcnosti. Dôsledkom takejtozodpovednej ekonomickej politiky jenapríklad príchod ìal‰ích investícií a firiem,ako sú spoloãnosti SONY alebo SAMSUNG,ãi na nich napojené ìal‰ie subdodávateºské firmy.Pokiaº ide o energetickú politiku – ãiastoãnesom o nej hovoril v Parlamentnom kuriérina jar –, vláda SR vynaloÏila v˘razné úsiliev smere k zabezpeãeniu energetickej sebestaãnostiSlovenska do budúcnosti. SpoloãnosÈEnel po rokovaní s vládou SR ohlásilainvestíciu viac ako 100 mld. Sk do v˘stavby3. a 4. bloku JE Mochovce. Záujem o investíciedo energetického sektora Slovenska rastie.Slovensko ohlásilo ambíciu zriadenia Európskehojadrového fóra v Bratislave. Vládaprakticky od zaãiatku svojho úãinkovaniavstúpila do intenzívnych rokovaní s energetick˘mimonopolmi, s cieºom zabezpeãiÈ cenyenergií, ktoré viac zodpovedajú sociálnejúrovni ºudí na Slovensku. Aj vìaka tomutopostupu vlády sa prv˘krát v histórii Slovenskaod roku 2007 zníÏili ceny plynu, priãomcena energie s teplom ostala nezmenená. Vládasúãasne zv˘‰ila vplyv ‰tátu na tvorbu cienenergií. Aj vìaka rokovaniam vlády SR spredstaviteºmi Slovenského plynárenskéhopriemyslu spoloãnosÈ zaviedla zníÏenú „seniortarifu“ plynu. Malou ãiastkou t˘m odºahãilarozpoãty dôchodcom, ktorí sú jednou znajviac sociálne ohrozen˘ch skupín.Vláda predloÏila do NR SR a poslanci parlamentunásledne schválili vyváÏenú a sociálnespravodlivej‰iu novelu Zákonníka práce,ktorá dáva zamestnancom silnej‰ie a dôstojnej‰iepostavenie vo vzÈahu k zamestnávate-ºovi, väã‰iu istotu a stabilitu na pracovisku,ako aj ochranu v pracovnoprávnych vzÈahoch.Novoprijatá novela dáva zamestnancompostavenie, aké im ako obãanom EÚ prináleÏí.Jednej z najviac sociálne znev˘hodnen˘chskupín, dôchodcom, vláda pomohla vyplatenímvianoãného príspevku vo v˘‰ke od1500 do 2000 korún. Strana Smer – sociálnademokracia pred voºbami sºubovala politikuzmierÀovania dopadov reforiem na sociálneslab‰ie skupiny, zavádzanie prvkov solidaritya sociálnej spravodlivosti do spoloãnosti avládu, orientovanú na rie‰enie problémov apotrieb beÏn˘ch ºudí s priemern˘mi a podpriemern˘mipríjmami. Tieto záväzky vláda SRpo roku svojho pôsobenia napæÀa.(Zdroje: Parlamentn˘ in‰titút NR SR;Ministerstvo hospodárstva SR;Ministerstvo financií SR;In‰titút finanãnej politiky MF SR;Smer-SD)21

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K URobert ZADORA bol roku 2004 menovan˘ za riaditeºa spoloãnosti Gaz de Francena Slovensku a od 1. marca 2005 bol nominovan˘ do funkcie ãlena predstavenstva SPP.Parlamentnému kuriéru poskytol exkluzívny rozhovor.Gaz de France na SlovenskuDipl. Ing. Robert ZADORANarodil sa 19. septembra 1953 v mesteBeaune vo Francúzsku. V roku 1976absolvoval vysokú ‰kolu „Arts etMetiers“ (humanitné vedy a obchod).V roku 1977 nastúpil do zamestnaniav EDF a zastával rôzne funkcie voFrancúzsku, JuÏnej Afrike a âínev odbore projektovania a v˘stavbyjadrov˘ch elektrární. V roku 1991 bolmenovan˘ oblastn˘m riaditeºom EDFGDF Services pre distribúciu elektrinya plynu a v roku 1995 bol poveren˘riadením regiónu Juhov˘chod. V roku1999 bol pov˘‰en˘ na zástupcugenerálneho riaditeºa plynárensk˘chspoloãností EGAZ a DEGAZ (dcérskespoloãnosti GDF) v Maìarsku.Zaãiatkom roku 2003 sa vrátil doFrancúzska, kde koordinovaltransformaãn˘ program EDF GDFServices. V júli 2004 bol menovan˘ domedzinárodnej divízie Gaz de Franceako riaditeº pre Slovensko na pln˘úväzok. Od marca 2005 pôsobí akoãlen Predstavenstva SPP, a. s.Aké sú záujmy a investície Gaz de Francena Slovensku?SpoloãnosÈ Gaz de France je prítomná naSlovensku uÏ od roku 1993. Od roku 1994 pôsobíako akcionár v slovenskej spoloãnostiPozagas, ktorá je prevádzkovateºom podzemnéhozásobníka zemného plynu. Je teda aktívnymúãastníkom na slovenskom trhu splynom uÏ takmer 15 rokov.Okrem toho sa Skupina v roku 2002 zúãastnilana privatizácii SPP. Po boku ‰tátu a spolus nemeck˘m E.ONom sa Gaz de France povstupe do SPP zamerala na zvy‰ovanie v˘konnostiSPP a podporu jeho rozvoja. Je tojedna z najväã‰ích investícií Gaz de Francev zahraniãí a je doteraz najv˘znamnej‰oufrancúzskou investíciou na Slovensku.Poãíta Gaz de France s ìal‰ími investíciamina Slovensku?Zaãiatkom roka 2006 spoloãnosÈ Gaz deFrance prejavila záujem zúãastniÈ sa na programeprivatizácie teplární. Skupina sa i naìalejzaujíma o moÏnosti investície v tejto oblasti,priãom si uvedomuje, Ïe skúsenosti získanévo Francúzsku, Taliansku, a VeºkejBritánii jej umoÏnia zv˘‰iÈ efektivitu tohtodruhu vykurovania.Okrem toho Gaz de France so záujmompreskúma príleÏitosti, ktoré vzniknú prehodnotenímslovenskej energetickej politiky.Nedávno bol na globálnej úrovni ohlásen˘projekt fúzie Gaz de France so skupinouSuez. Aké budú dôsledky projektu fúzie naaktivity Gaz de France na Slovensku?SpoloãnosÈ Gaz de France vykázala v roku2006 historicky najlep‰ie v˘sledky: jej obratdosiahol 27,6 miliardy eur a prevádzkov˘v˘sledok 5,15 miliardy eur.Budúca Skupina GDF SUEZ bude jedn˘mz najv˘znamnej‰ích hráãov na poli plynárenstvaa elektroenergetiky. Stane sa:• prv˘m nákupcom a predajcom plynu v Európe,• prv˘m distribútorom a prepravcom plynuv Európe,• prv˘m nákupcom a dovozcom skvapalnenéhozemného plynu,• druh˘m operátorom terminálov na skvapalnen˘zemn˘ plyn v Európe,• druh˘m operátorom podzemn˘ch zásobníkovplynu,• piatym v˘robcom a predajcom elektriny vEurópe.Táto fúzia otvára Skupine nové perspektívyv Európe, ale aj na Slovensku.Ak˘ to bude maÈ prínos pre energetickúbezpeãnosÈ v strednej Európe?SpoloãnosÈ Gaz de France vytvorila najviacdiverzifikované portfólio dodávok v Európe.V roku 2006 nakúpila Skupina celkovo 639TWh zemného plynu, z toho 84 % tvorí nákupna základe dlhodob˘ch zmlúv a 5 %predstavuje plyn z vlastnej produkcie. 75 %dodávok pochádza od piatich hlavn˘ch partnerovSkupiny (Nórsko 21,1 %, Holandsko15,8 %, Rusko 15,8 %, AlÏírsko 14,8 % aEgypt 8,4 %).Stratégiou Gaz de France je udrÏaÈ si tútov˘znamnú diverzifikáciu. Z tohto dôvoduSkupina podporuje projekty ako Nabucco,t˘kajúce sa novej prepravnej trasy pre importplynu zo Strednej Ázie a Stredného v˘chodu.Skupina, ktorá je lídrom v oblasti plynárenskéhov˘skumu v Európe, zaãala práce na ‰túdiiterminálu na skvapalnen˘ zemn˘ plynoff-shore v Jadranskom mori. V tomto projektesú zahrnuté inovácie najmä v dosiaº neprebádanejoblasti prepravy skvapalnenéhozemného plynu po mori.Budúca Skupina GDF SUEZ bude môcÈrovnako prispievaÈ aj v oblasti zásobovaniaelektrickou energiou.Ako prispieva Gaz de France k energetickejefektivite?SpoloãnosÈ Gaz de France dodáva zemn˘plyn pre 14 milióna zákazníkov; v rámci tohomá najväã‰ie portfólio domácností v Európea dosiahla energetickú efektivitu predov‰etk˘mvìaka podpore v˘znamného plynárenskéhov˘skumného centra a vìaka úzkej adlhodobej spolupráci s v˘robcami vykurovacíchzariadení.Toto svoje know-how poskytuje trhu najmäformou poradenstva koneãnému zákazníkovialebo v partnerstve s odborn˘mi firmami.V oblasti priemyseln˘ch zariadení je Cofatec,filiálka poskytujúca sluÏby, lídrom vpredaji vysoko kvalifikovan˘ch energetick˘chrie‰ení.22

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K UPred rokom pre‰iel Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel mimoriadnou zmenou, porovnateºnou moÏno len s procesomprivatizácie. PoÏiadavka právneho unbundlingu v energetickom sektore, vychádzajúcaz európskej legislatívy, vyvrcholila rozãlenením rozdielnych plynárensk˘chaktivít SPP do troch samostatn˘ch spoloãností. Na otázky Parlamentného kuriéraodpovedá predseda predstavenstva SPP, a. s., Philippe BOUCLY.DôleÏitá je bezpeãnosÈ dodávokAko hodnotíte prv˘ rok po rozãlenení aaké v˘zvy ãakajú jednu z najv˘znamnej-‰ích slovensk˘ch spoloãností s úãasÈou ‰tátuv najbliωom období?SPP má za sebou skutoãne jeden mimoriadnedôleÏit˘ rok. UÏ pred 1. júlom 2006, keìsme uskutoãnili právne rozãlenenie spoloãnosti,takzvan˘ právny unbundling, boli v na-‰ej spoloãnosti nastavené antidiskriminaãnépravidlá, ktoré sme museli dodrÏiavaÈ. Jednotlivéãinnosti boli uÏ pred t˘mto termínom úãtovneoddelené, odstránili sme kríÏové dotácie.Minul˘ rok zaãali pôsobiÈ stopercentnédcéry SPP, nezávislí prevádzkovatelia sietíSPP – preprava a SPP – distribúcia, spoloãnosti,ktoré sa venujú len preprave alebo distribúciizemného plynu. Teraz je SPP ako obchodníkso zemn˘mi plynom v rovnakom postaveníako kaÏd˘, kto má záujem vyuÏívaÈprepravnú alebo distribuãnú sieÈ.Vravelo sa, Ïe unbundling prinesie otvorenietrhu, nástup konkurencie a niωie cenyenergií. Nestalo sa tak, preão?Rie‰enie tohto problému ÈaÏko nájdeme,nevie sa s t˘m vyrovnaÈ ani samotná Európskakomisia, ktorá chce rozãleÀovaním tradiãn˘chnárodn˘ch energetick˘ch spoloãnostízabezpeãiÈ otvorenie trhov a konkurenãnéprostredie.Keì sa pozrieme na situáciu u nás, z pohºadunákladov a blízkosti zdrojov bola vÏdypre slovenského odberateºa najv˘hodnej‰iaponuka Gazpromu. S rusk˘m dodávateºommáme dlhoroãné dobré skúsenosti, ktoré nepoznamenaliÏiadne v˘znamnej‰ie problémy.Je ÈaÏko predstaviteºné, Ïe by Gazprom zrazuzaãal predávaÈ zemn˘ plyn neznámemu slovenskémuobchodníkovi so zemn˘m plynom,ktor˘ by sa len pokú‰al o oslovenie slovensk˘chspotrebiteºov a chcel by si zakontrahovaÈpäÈ alebo desaÈ percent objemu nakupovanéhona Slovensko. Treba si uvedomiÈ, Ïepráve dodávaná komodita tvorí väã‰inu koneãnejceny. Je to pribliÏne 70 percent. Zvy‰oktvoria náklady obchodníka na prepravu a distribúciu,a to sú regulované poloÏky. Keì sapozrieme na ceny pre domácnosti, zisk obchodníkaso zemn˘m plynom z tejto ãinnostije len pribliÏne 17 halierov za m 3 .SPP v‰ak dosahuje miliardové zisky...V rámci SPP vÏdy väã‰inu zisku tvorilapreprava, tá je v‰ak uÏ oddelená v samostatnejspoloãnosti. Cez územie Slovenska sakaÏd˘ rok môÏe prepraviÈ pribliÏne 90 miliárdmetrov kubick˘ch zemného plynu, v minulomroku to bolo 73,8 miliárd, ão znamená 16percent celkovej spotreby zemného plynu vEurópe. Niektorí to vnímajú ako samozrejmosÈ,no práve preprava zemného plynu uÏpracuje vo vysoko konkurenãnom prostredí.Producenti si uÏ dnes môÏu vybraÈ z viacer˘chprepravn˘ch trás. O prepravu sa treba neustálestaraÈ a investovaÈ do rozvoja sietí. Pova-Ïujeme preto za nevyhnutné, aby si Slovenskouvedomilo v˘znam tejto prepravnej tepnya aj formálne prezentovalo záujem byÈ stabiln˘mpartnerom voãi spoloãnostiam vyuÏívajúcimprepravu cez na‰e územie. Hospodárskaúspe‰nosÈ SPP má pritom priamy dopadna ‰tátny rozpoãet. Tento rok odvádzamedo ‰tátneho rozpoãtu formou dividend a daníviac ako 25 miliárd korún, ão je viac ako sedempercent príjmov ‰tátneho rozpoãtu. Prepredstavu, ide o sumu, ktorá je porovnateºnás návrhom rozpoãtov˘ch v˘davkov na rok2008 pre celé ministerstvo dopravy.Ako sa teda pozeráte na zmysel unbundlingu?Ako seriózna spoloãnosÈ podnikajúca naslovenskom trhu, ctíme si a dodrÏiavame právnyrámec krajiny. Slovenská republika akoãlenská krajina EÚ musela prevziaÈ európskulegislatívu. Vlastn˘ princíp právneho oddeleniaobchodu od prepravy a distribúcie pri‰ielpred 15 rokmi z Veºkej Británie, kde vzhºadomna dostatoãné domáce zásoby boli stovky domácichproducentov zemného plynu, a t˘mpádom aj reálne fungoval voºn˘ trh. Takétopodmienky v‰ak vo väã‰ine krajín Únie nie sú.Dnes v‰ak sú uÏ aj Briti závislí od dodávok zkrajín mimo EÚ, ão sa podpisuje na v˘vojicien na tomto trhu. Pravdepodobne si to uvedomiliaj v Bruseli, téma cien sa dostáva do tie-Àa váÏnej‰ích otázok transparentnosti a bezpeãnostidodávok. Toto je oblasÈ, ktorú povaÏujemeza dôleÏitú a cítime sa v nej silní.Európska komisia v‰ak chce ísÈ e‰te ìalej,v polovici septembra bol predstaven˘ návrheurópskej smernice, v ktorej sa hovorí ovlastníckom unbundlingu.NemôÏem sa ubrániÈ presvedãeniu, Ïe tentonávrh, ak vôbec mal prísÈ, pri‰iel príli‰skoro. Predchádzajúce pravidlá e‰te nebolidostatoãne implementované a uÏ Európskakomisia pri‰la s konceptom, ktor˘ posúvacelú my‰lienku e‰te ìalej. Podºa môjho názorua skúseností v‰ak toto nie je recept na rie-‰enie chorôb trhu. Komisia by mala chrániÈ záujmyãlenov Únie, z rozdeºovania európskychspoloãností môÏu maÈ prospech len subjektymimo EÚ.Tradiãné európske energetické spoloãnostirozdeºovaním strácajú svoju pôvodnú silu.V‰ade platí, ak napríklad investujete vo väã-‰om, máte od dodávateºov ‰ancu získaÈ lep‰iepodmienky ako men‰í investor. Tento problémmôÏe byÈ váÏny aj pri vyjednávaní o dodávkach.Producenti plynu sú z krajín mimoEÚ, a t˘m pádom sa na nich nevzÈahujú povinnostivypl˘vajúce z európskej legislatívy.Sú to stále rastúce obchodné spoloãnosti, ktoréprihliadajú na svoje náklady a svoj produkt,t. j. zemn˘ plyn predávajú podºa princípu väã-‰í odberateº – niωia predajná cena. Okremtoho, väã‰ie a finanãne silnej‰ie európske spoloãnostiby skôr mohli byÈ schopné budovaÈnové projekty, prispieÈ k diverzifikácii ciest azdrojov zemného plynu a posilniÈ bezpeãnosÈdodávok.KaÏdopádne, predstavením tohto materiálusa otvára ‰iroká diskusia, ktorá bude maÈsvojich zástancov aj odporcov. Je to mimoriadnezávaÏná problematika, ktorá si vyÏadujejasn˘ postoj aj na úrovni národn˘ch vlád.Verím, Ïe zvíÈazí zdrav˘ rozum a rie‰eniebude na prospech európskych spotrebiteºov.Osobne by som uprednostnil pragmatické rie-‰enia pred tak˘mito dogmatick˘mi. Modelvlastníckeho unbundlingu bol aplikovan˘ voVeºkej Británii, Holandsku ãi Poºsku, ale staãísa pozrieÈ na ‰tatistiky a porovnania cien amáme odpoveì na otázku, ãi vlastnícky oddelenéplynárenské spoloãnosti sú zárukou niÏ-‰ích cien.Problémom slovenského trhu s plynom jev‰ak okrem neprítomnosti in˘ch obchodníkovso zemn˘m plynom aj fakt, Ïe vyuÏívamelen jeden zdroj – Rusko. Preão vlastnenevyuÏívame viac zdrojov ako napríkladâesi?Otázka diverzifikácie zdrojov sa zaãala verejnediskutovaÈ aÏ po udalostiach zaãiatkuroka 2006, keì Rusko zastavilo dodávky preUkrajinu. Niekto by mohol nadobudnúÈ dojem,Ïe SPP sa tejto téme dovtedy nevenoval,ale to je hrub˘ omyl. My pozorne sledujemesituáciu na trhu, moÏnosti dodávok z rôznychzdrojov a neustále porovnávame. Musím v‰akjednoznaãne zopakovaÈ, Ïe Rusko a Gazpromje pre nás dlhodob˘ partner, ktor˘ má na‰u dô-24

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K Uveru. Tento rok si pripomíname 35 rokov prevádzkytranzitnej sústavy, ktorá cel˘ ten ãasfunguje bez váÏnej‰ích problémov. OdberateliamôÏu maÈ skôr problém s dodávkami palivovéhodreva na kúrenie ako s dodávkouzemného plynu. Väã‰ina odberateºov to pova-Ïuje za samozrejmosÈ, ale toto nie zanedbateºn˘fakt. Spája sa s t˘m mnoÏstvo investíciía permanentná starostlivosÈ o siete. Ak sapozrieme na plynárenskú mapu Európy, alternatívveºa nie je a v kaÏdom prípade by malivplyv na nárast nákladov a v koneãnom dôsledkuaj ceny. Tradiãn˘m európskym dodávateºom,ktor˘ rovnako ako Rusko nie je ãlenomEÚ, je Nórsko. To v‰ak má podºa svojichvyjadrení zaknihovanú produkciu pre existujúcichodberateºov. Do pozornosti sa pretláãajúkrajiny Blízkeho v˘chodu, ktoré potrebujúvybudovaÈ bezpeãné prepravné spojenies Európou. Podobne je to aj s dodávkou zemnéhoplynu z oblasti Severnej Afriky cez LNG(skvapalnen˘ zemn˘ plyn) terminály na pobreÏíJadranu. VyÏadujú si svoje investície aãas.Táto pozícia je v˘hodná aj pre dodávateºa,keìÏe niet in˘ch zdrojov, môÏe na SPP viactlaãiÈ.Partnerstvo s Ruskom preÏilo zmenu politick˘chreÏimov na obidvoch stranách, u producentaaj odberateºa. Za tie roky sme mohlidostatoãne spoznaÈ svoje silné aj slabé stránky.Áno, v súãasnosti prebiehajú intenzívne rokovaniao novom kontrakte na dodávku. Gazpromsi je vedom˘ svojej pozície. Na‰ím zámeromje, aby sme vyrokovali ão najlep‰iepodmienky pre na‰ich odberateºov. Pripomínamedruhej strane, Ïe prípadn˘ rast cien samôÏe odzrkadliÈ na poklese spotreby koncov˘chzákazníkov. Hoci si to málokto uvedomuje,ale zemn˘ plyn na Slovensku má priamukonkurenciu v in˘ch zdrojoch energií –Slováci môÏu viac kúriÈ drevom alebo variÈ naelektrine.âo robíte pre bezpeãnosÈ dodávok?Plynárenstvo nie je biznisom, v ktorom sadajú robiÈ zmeny zo dÀa na deÀ. Plynári sa nemôÏuspoliehaÈ na nejak˘ zázraãn˘ prútik, po‰ibnutí ktorého by sme mohli hneì vyuÏívaÈúplne in˘ zdroj, nov˘ a lacn˘, alebo inú prepravnúcestu. Na‰e plánovanie musí byÈ prepovahu energetiky konzervatívne. Akákoºvekchyba v zlom naplánovaní môÏe maÈ dlhodob˘dopad nielen na chod spoloãnosti, ale aj odberateºov.Preto dávame veºk˘ dôraz na bezpeãnosÈdodávok. Na‰ím nástrojom v tejto oblastije stabilne vybudovaná kapacita zásobníkov,ktorá správnym manaÏovaním dokáÏezabrániÈ problémom aj pri v˘padkoch dodávoktrvajúcich niekoºko t˘ÏdÀov ãi mesiacov.Sme radi, Ïe Slováci dôverujú zemnémuplynu ako bezpeãnému a spoºahlivému zdrojuenergie. Hoci spotreba na Slovensku hlavnez dôvodu racionalizácie klesá, dôkazom dôveryv zemn˘ plyn je neustály rast poãtu nov˘chzákazníkov.Ak˘ máte v˘hºad cien zemného plynu prenajbliωie obdobie, pre rok 2008?Práve v tomto období finalizujeme podkladypre regulaãn˘ úrad s cenami pre domácnosti.Nákupné ceny zemného plynu sa vyvíjajúpredov‰etk˘m od dvoch kºúãov˘ch para-metrov – ceny ropy a ropn˘ch produktov a v˘mennéhokurzu slovenskej koruny voãi americkémudoláru. Pri nastavovaní cien pre budúcirok budeme musieÈ zohºadniÈ mimoriadnebúrliv˘ rok 2007 práve z pohºadu v˘vojacien ropy a nastaviÈ podºa toho oãakávanie prerok 2008. Nastavenie t˘chto v˘hºadov sa stávaz roka na rok ãoraz komplikovanej‰ie, oãom svedãí aj fakt, Ïe roãné v˘hºady cienropy sa od nástupu nezávislej regulácie nikdynenaplnili, roãné priemery referenãnejceny ropy Brent boli vÏdy vy‰‰ie ako oãakávania.Tento rok sa spoãiatku vyvíjal pozitívne,cena ropy prvé mesiace klesala, no v letedosiahla nové historické rekordy. Do istejmiery bola drahá ropa a ropné produkty vyrovnanépozitívnym v˘vojom kurzu slovenskejkoruny. V tomto momente sa e‰te nedápovedaÈ, ak˘ bude nበnávrh a tobôÏ nie, akéceny pre domácnosti budú schválené nov˘mvedením regulaãného úradu. MôÏem v‰ak povedaÈ,Ïe k Novému roku neoãakávame Ïiadnev˘znamnej‰ie zmeny.Po novele regulaãného zákona na konciaugusta predstavilo ministerstvo hospodárstvanovelu zákona o energetike. Ako hovnímate?Na‰e pripomienky sme v rámci pripomienkovéhokonania predniesli predkladateºovinovely. Zdá sa nám, Ïe niektoré ustanovenia,ako napríklad definícia dodávateºa poslednejin‰tancie, predchádzajú dobu a ch˘bala k nimodborná diskusia. VidieÈ v‰ak, Ïe v tomto materiáliministerstvo rie‰i pre podnikanie venergetike primárne otázky bezpeãnosti. Vnímamepozitívne, Ïe sa do textu dostala aj implementáciaeurópskej smernice o energetike,ktorá povaÏuje distribuãné siete za prirodzen˘monopol, priãom podnikateºská súÈaÏ sa mávytváraÈ v oblasti dodávok. Budovanie paraleln˘chdistribuãn˘ch sietí na miestach, kdeexistujú vybudované siete, sa povaÏuje za vyberanieãere‰niãiek z koláãa a môÏe maÈ negatívnydopad na solidárny systém distribuãn˘chpoplatkov na Slovensku, tzv. princíppo‰tovej známky a môÏe sa dotknúÈ najzraniteºnej‰íchspotrebiteºov – domácností. Totoustanovenie v novele úprimne vítame.Do popredia sa okrem otázky bezpeãnostidodávok energií dostávajú aj témy racionalizáciespotreby, zniÏovanie produkcie emisiíCO2 a vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov.Ak˘ je Vበpostoj k tejto téme?Táto otázka sa nás dot˘ka z viacer˘ch pohºadov.Na Slovensku boli ceny energií veºmidlho umelo drÏané pod ich nákladmi. Vìakatomu nikto nebol motivovan˘, aby zniÏovalsvoju spotrebu. AÏ odstraÀovanie kríÏov˘chdotácií z cien prinieslo túto tému. Îiaº,niektorí nerie‰ia svoju energetickú nároãnosÈcez rôzne racionalizaãné opatrenia, len jednoduchoprechádzajú z kúrenia plynom na drevo.Je to v‰ak len krátkodobé rie‰enie, skôr ãineskôr si kaÏd˘ musí vyrie‰iÈ problém vysokejspotreby. Vo v˘hode sú tí, ktorí efektivizácioupre‰li ako prví, investície sa im uÏvracajú. KaÏd˘, kto sa zaujíma o úspory energií,má otvorené dvere v SPP. Na‰i pracovnícisú pripravení poradiÈ.Sami vidíme budúcnosÈ vo vyuÏití obnoviteºn˘chzdrojov, podieºame sa na viacer˘chprojektoch v tejto oblasti. Najv˘znamnej‰ímje projekt Geoterm Ko‰ice, ktorého cieºom jedodávaÈ teplo z geotermálnych zdrojov premetropolu v˘chodu. Na tomto projekte v súãasnostispolupracujeme s islandsk˘m Enexom,cieºom je spustiÈ prevádzku do roku2010.Aká je budúcnosÈ vyuÏívania stlaãenéhozemného plynu – CNG na Slovensku?Te‰í nás rast predaja CNG na vyuÏitie v doprave.Jeho v˘hodou je niωia cena a hlavneniωia produkcia emisií CO2 v porovnaní s naftou.V tomto smere si váÏime partnerstvo sDopravn˘m podnikom Bratislava, ktor˘ jechodiacou ãi skôr „jazdiacou“ Ïivou reklamoupre toto moderné palivo. V roku 2006 u‰etriliautobusy s pohonom CNG náklady DPB vov˘‰ke desiatok miliónov korún a vypustili o1,4 miliónov kilogramov ‰kodliv˘ch v˘fukov˘chplynov a sadzí menej v porovnaní s t˘m,akoby rovnaké v˘kony robili naftové autobusy.V˘hody CNG uÏ poznajú aj v Nitre, Zvolene,Ko‰iciach a Michalovciach, priãom uva-Ïujeme o budovaní nov˘ch plniacich staníc vìal‰ích mestách. Na‰ou cieºovou skupinou voblasti podpory CNG sú dopravné podniky smestskou alebo prímestskou dopravou a prepravnéspoloãnosti.SpoloãnosÈ SPP je ako zriaìovateº spojenás Nadáciou SPP, najväã‰ím poberateºomasignovan˘ch dvoch percent zo zaplatenejdane.Podpora konkrétnych projektov NadáciouSPP je transparentná, musí splniÈ prísne kritériaa jej ãerpanie je kontrolované. Te‰í násnielen to, Ïe sa podieºame na obnove kultúrnehodediãstva Slovenska, na podpore mlad˘chtalentov v oblasti vzdelávania a ‰portualebo na pomoci zdravotníctvu cez nákup‰piãkov˘ch lekárskych prístrojov. Podporen˘chje kaÏd˘ rok desiatky aÏ stovky projektov.Nie sú to v‰ak len projekty, o ktor˘ch sahovorí v médiách. ªudsky pote‰í aj ìakovn˘list od ‰koly, ktorej sme pomohli men‰ouãiastkou. VÏdy je dobré, ak sa môÏete rozdeliÈso svojím úspechom s niek˘m, kto to ‰Èastienemal.25

S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z S K AS P O L U P R Á C AOd januára 2007 je mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom v Slovenskej republike.Má za sebou bohatú diplomatickú skúsenosÈ, zaloÏenú na dlhoroãnej skúsenosti a praxi. Absolvoval In‰titútpolitick˘ch vied v ParíÏi (IUP), má diplom Britskej obchodnej komory, ‰tudoval na Národnej ‰kole pre verejnúsprávu (ENA), (roãník „Pierre Mendès France“). Jeho Excelencia Henry CUNY, veºvyslanec Francúzskav Slovenskej republike poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér Petrovi Zemaníkovi.Máme k sebe bliωie,neÏ kedykoºvek predt˘mSlovensko-francúzske vzÈahy moÏno právompovaÏovaÈ za tradiãné, aj keì poãas v˘voja na-‰ich krajín a národov pre‰li mnoh˘mi peripetiami.Jednou z osobností, ktorej sa najmädnes dostáva zaslúÏenej pozornosti, je generálM. R. ·tefánik. Vnímate aj vy osobne jehopostavenie v na‰ich spoloãn˘ch dejinách akomedzník?Správne poukazujete, Ïe na prvé miesto kladieteosobnosÈ generála Milana Rastislava ·tefánika,ktor˘ je pevn˘m symbolom francúzskoslovensk˘chvzÈahov. Ja sám som po svojompríchode na Slovensko inicioval vznik bulletinuFrancúzskeho veºvyslanectva, pod názvom „·tefánikovspravodaj“, ktor˘ je uverejnen˘ na na-‰ej internetovej stránke (www.france.sk/ambassade).Bezpochyby, M. R. ·tefánik bol jedn˘m zdvoch ãi troch muÏov, najviac sa podieºajúcichna vzniku prvého ãeskoslovenského ‰tátu a nauznaní práv Slovákov.Bol jedn˘m z t˘ch v˘nimoãn˘ch ºudí, ktorí sanenechali uniesÈ iba jednou vednou disciplínou:vedec, astronóm, neúnavn˘ cestovateº, ktor˘ sadostal z Afriky aÏ do Oceánie, z Tahiti aÏ do Brazílie,letec ako Saint Exupéry, ale tieÏ francúzskydôstojník poãas prvej svetovej vojny. Potom,ão vstúpil ako dobrovoºník do francúzskeho letectva,bol mar‰alom Fochom poveren˘ organizáciouvojenskej meteorologickej sluÏby.A popritom prostredníctvom francúzskychpolitick˘ch predstaviteºov oboznamoval verejnosÈo ÈaÏkom poloÏení Slovákov „v Ïalári národov“Uhorsku. V roku 1916 sa v ParíÏi podie-ºal na vytvorení âeskoslovenskej národnej rady.Po vytvorení ãeskoslovenskej vlády sa ·tefánikstal jej prv˘m ministrom vojny.Vo vnímaní Slovákov bol M. R. ·tefánik akobystelesnením tej pomlãky, ktorá podºa nich vslove âesko-Slovensko vÏdy ch˘bala. A keìbola po páde komunizmu znovu nastolená otázkafederálneho usporiadania, generál ·tefánik –predt˘m na dlhé roky vylúãen˘ z ak˘chkoºvekoficiálnych spomienkov˘ch osláv – znovu sanaplno vynoril v kolektívnej pamäti slovenskéhonároda. Pripomenutie si v˘roãia jeho úmrtia5. mája 1990 na Bradle sa stalo v˘znamnou príleÏitosÈouna vyjadrenie hæbky tejto spomienky.Francúzsko sa kaÏdoroãne zúãastÀuje osláv naBradle: ·tefánik sa stal spojovníkom francúzsko-slovensk˘chvzÈahov.Dne‰né vzÈahy medzi Slovenskom a Francúzskomsú uÏ, takpovediac, ‰tandardné. Prejavilosa to vìaka ná‰mu vstupu do EÚ a s t˘msúvisí aj najväã‰ia francúzska investícia naSlovensku, PSA Peugeot-Citroën. Vedia obyvatelia,obãania, jednoduchí ºudia vo Francúzsku,Ïe sa vozia aj na „slovensk˘ch“ autách?Ako nás vníma francúzska verejnosÈ?Iba málo Francúzov, ale i Slovákov vie, ÏeFrancúzsko je dnes prv˘m zahraniãn˘m investoromna Slovensku, vìaka svojmu 34 % podielupriamych zahraniãn˘ch investícií. Jednou z priorít,ktoré som si vyt˘ãil, je lep‰ia informovanosÈako mojich krajanov, tak i slovenskej verejnostio intenzite a rôznorodosti na‰ich vzájomn˘chvzÈahov siahajúcich ìaleko do minulosti, e‰tepred ·tefánikom, do 14. storoãia, do obdobiavlád kráºov z Anjou, ba e‰te ìalej do Franskej rí‰ea Veºkej Moravy.Vrátim sa v‰ak k va‰ej otázke. Poãet francúzskychspoloãností, ktoré pri‰li na Slovensko zaposledn˘ch dvanásÈ mesiacov je na vzostupe: vmarci 2007 to bolo 355 spoloãností v porovnanís 309 v rovnakom období roka 2006. Namiesteje vhodné pripomenúÈ akvizície skupín Sanofi-Aventis,Véolia, Axa, alebo implantácie PlasticSolution Automotive, Stepp Plast, Zeropsatì.Najväã‰ie francúzske spoloãnosti pôsobia naSlovensku v energetike (EDF, GDF), v telekomunikáciách(Orange), v automobilovom priemysle(Peugeot-Citroën a jeho subdodávatelia), vlogistike (Gefco) atì...·esÈ percent aktívnej slovenskej populácie (ãopredstavuje viac ako jedného z dvadsiatich pracujúcich)zamestnávajú francúzske spoloãnosti.âo sa t˘ka Peugeotu 207, myslím si, Ïe francúzskykupujúci sa nezaoberá t˘m, odkiaº pochádzatoto auto, keìÏe Peugeot sa nevyrába iba na Slovensku.Situácia sa v‰ak zmení po spustení v˘robybudúceho, inovovaného modelu zn. Citroën,vyrábaného od roku 2008 v˘luãne na Slovensku,v trnavskom závode, ktor˘ bude predstavovaÈnov˘ automobilov˘ koncept.Francúzsko, ako jedna z dominantn˘ch krajínv EÚ odmietla tzv. ústavnú zmluvu. Postojva‰ej krajiny k tejto otázke bude pre ìal‰iesmerovanie EÚ kºúãov˘. Dnes sa vo Francúzskudiskutuje dostatoãne vá‰nivo pre i proti– aj z pohºadu prezidentsk˘ch volieb. Nechcemdo ná‰ho rozhovoru vná‰aÈ politiku, noak˘ v˘voj oãakávate v rámci EÚ?V tejto súvislosti je podstatnou otázkou, akésú vlastne oãakávania Európanov? V skutoãnostisa zmietajú medzi obavami z globalizácie najednej strane a na druhej strane s nádejou hºadiak Európskej únii. Globalizácia je rizikom a Únia‰ancou. Niekedy sa vykladá prelínanie t˘chtodvoch smerovaní ako protireãenia: av‰ak Európskaúnia je pre jej obãanov tou najlep‰ouochranou pred globalizáciou.Pritom je nevyhnutné, aby Únia v 27-ke bolafunkãná, vystupovala jednotne a bola schopnáprijímaÈ rozhodnutia.Harmonizácia, o ktorú usilujú v‰etci obãaniaEÚ je vlastne vyrovnávaním sa t˘m najlep‰ím,a nie zle nadstavená mierka, ktorá by viedla k poklesuÏivotnej úrovne jedn˘ch len preto, aby samierne zv˘‰ila u druh˘ch.Európska únia sa musí vybaviÈ fungujúcimi in-‰titúciami, ktoré zabezpeãia jej politickú a ekonomickúexistenciu, ãím sa zhodnotí váha jejpol miliardy obyvateºov a zabezpeãí re‰pekt nielenv oãiach USA a Ruska, ale aj âíny, Japonskaalebo Indie.Je teda vhodné podporovaÈ novú dynamiku,takú, ktorá jej následne umoÏní pú‰ÈaÈ sa do ìal-‰ích veºk˘ch v˘ziev Únie. Francúzsko by si Ïelalo,aby e‰te pred koncom tohto roku, boloschopné ratifikovaÈ zjednodu‰enú zmluvu.Tá sa bude musieÈ predloÏiÈ inou formou akopredo‰lá ústava, ktorá bola odmietnutá francúzskymºudom, aby mohla byÈ tentokrát ratifikovanáparlamentom. A navy‰e, bude musieÈ byÈstruãná.Európska rada, ktorá zasadala 21. a 22. júnatohto roka, sa uzniesla na prijatí rozhodnutia o organizáciimedzivládnej konferencie. Konferencia,s dátumom konania 23. júla 2007, bude maÈza cieº prijaÈ modifikácie, ktoré budú e‰te predkoncom roku 2008 zapracované do uÏ existujúcejeurópskej ústavy.Kvalifikovaná väã‰ina (55% ‰tátov zastupujúcich65% populácie EÚ) bude musieÈ byÈ ‰irokozastúpená a prístupná hlavne ão sa t˘ka vnútorn˘chzáleÏitostí: v oblasti polície a boja proti kriminalite.Zriadenie stáleho predsedníctva Európskej28

S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z S K AS P O L U P R Á C Arady umoÏní naplniÈ dlhodobú predstavu o prijímanípotrebn˘ch opatrení.Samotné vytvorenie postu Vysokého reprezentantaÚnie pre zahraniãnú a bezpeãnostnú politikubude siln˘m signálom európskej identity.Charta základn˘ch práv nadobúda obmedzujúceprávne úãinky, s v˘nimkou Spojeného krá-ºovstva. Pre Úniu je nevyhnutné bdieÈ nad ochranousvojich obyvateºov v jej zahraniãn˘ch aktivitáchaj v jej vzÈahoch so svetom. Konkurenciaje nástrojom pre ekonomick˘ rast a prosperitu,a nie cieºom sám osebe.To sú, veºmi struãne, hlavné línie v˘voja, ktor˘právom oãakávame z pripravovaného textu.Myslíte si, Ïe Slovensko môÏe Francúzom ponúknuÈe‰te ãosi viac, ako len dobré investiãnéprostredie pre v˘robu automobilov? Kdevidíte perspektívu rozvoja na‰ich vzÈahov?V novoformujúcej sa Európe, sa mi javia francúzsko-slovenskévzÈahy ako príkladné a symbolické:obe krajiny, ktoré sa tak upínajú k svojejnezávislosti (novonadobudnutej pre Slovensko),stoja pred rovnak˘mi v˘zvami, naráÏajú narovnaké problémy, len v rozdielnych ‰tádiách ichv˘voja, poãnúc sociálnymi otázkami aÏ po environmentálne,od energetick˘ch po otázky rozvojovejpomoci, od otázky vzdelania aÏ po re‰-pektovanie kultúr.A v‰etky tieto otázky sú ‰irok˘m poºom predialóg a skúsenosÈ.Slovensko, ktoré je odteraz neoddeliteºnousúãasÈou Európskej únie, prechádza rozsiahlymiekonomick˘mi, sociálnymi, in‰titucionálnymi aduchovn˘mi zmenami. V kaÏdej z t˘chto oblastího Francúzsko sprevádza a je pripravené pomôcÈmu otvoriÈ aj posledné kapitoly, ktor˘mi súprijatie Eura a podpis schengenskej zmluvy: ajkeì nebude môcÈ za neho urobiÈ potrebné kroky,ponúka mu svoje expertízy.Táto spolupráca nie je jednostranná: polohaSlovenska v srdci Európy, jeho blízke vzÈahy so‰tátmi strednej Európy, ale aj s nov˘mi susedmiz Balkánu alebo Ukrajiny, jeho ãlenstvo vo Visegrádskej‰tvorke, robia z neho vzácneho sprostredkovateºadialógu o problémoch tohto regiónu.Ak som dobre informovan˘, kaÏd˘ zo slovensk˘chsamosprávnych krajov má svojho partneraaj vo Francúzsku. Spolupráca regiónovzohráva v EÚ novú a dôleÏitú úlohu. Ako sadá táto spolupráca e‰te zintenzívniÈ?PäÈ z ôsmich slovensk˘ch krajov má momentálnenadviazanú spoluprácu s francúzskymi krajmi:Nitriansky kraj s regiónmi Champagne-Ardennea Oise, región Picardie s Trenãianskymkrajom, Pre‰ovsk˘ kraj s regiónom Les HautesPyrenées, Banskobystrick˘ kraj s krajom Loirea Ko‰ick˘ kraj s krajom Basse Normandie. O spoluprácumajú tieÏ záujem Îilinsk˘, Bratislavsk˘a Trnavsk˘ kraj. Dúfam, Ïe poãas môjho pôsobeniana Slovensku sa podarí tieto projekty skonkretizovaÈ.Oblasti partnerstva jednotliv˘ch krajov sú veºmirôznorodé: od územného plánu cez spoloãnéprojekty v Pre‰ovskom kraji, od turizmu, cezvzdelávanie, ‰kolenie sociálnych pracovníkov,riadenie miestnej samosprávy a medziregionálnaspolupráca v Nitrianskom kraji, ale tieÏ profesionálnevzdelávanie, poºnohospodárstvo, urbanizmusa bytová politika v kraji Trenãianskom.Francúzske veºvyslanectvo oslovuje francúzskeúzemné celky, aby spolupracovali so slovensk˘mipartnermi na projektoch budúcnosti.Danú regionálnu spoluprácu môÏe e‰te zintenzívniÈpartnerstvo na univerzitnej úrovni.Zaãali ste svoju misiu na Slovensku v januári2007. Aké sú va‰e osobné ambície a vízie?Ako som vám uÏ povedal, mojím prvorad˘mcieºom je, aby Francúzi, ãi uÏ turisti, alebo firmy,lep‰ie spoznali Slovensko, jeho bohatstvo azáujmy na jednej strane a na strane druhej, abyzase Slováci boli informovaní o intenzite na‰ichvzÈahov.Rovnako si Ïelám, aby postavenie Francúzska,ako prvého zahraniãného investora na Slovensku,podporovalo v˘uãbu ná‰ho jazyka. BudemdbaÈ o to, aby kaÏd˘ frankofónny ‰tudijn˘ program,poãnúc Francúzskou ‰kolou v Bratislave,cez bilingválne sekcie na gymnáziách, triedy sroz‰íren˘m vyuãovaním francúzskeho jazyka aÏpo univerzity, bol elitn˘m odborom, ktor˘ umoÏníjeho absolventom získaÈ uznávané diplomy a‰piãkové uplatnenie.V oblasti kultúry je mojím cieºom oÏiviÈ vzájomnév˘meny a roãne organizovaÈ svojím rozsahomaspoÀ jedno v˘nimoãné podujatie. Tak˘mtopodujatím bola napríklad jedineãná v˘stavanádhern˘ch tapisérií Mestskej galérie ParíÏa– „Le Petit Palais“, prístupná verejnosti v priestorochBratislavského hradu aÏ do septembra.Ani samotní ParíÏania takmer nemajú moÏnosÈv Ïivote vidieÈ takúto v˘stavu, keìÏe samotné tapisériezostávajú dôkladne chránené v depozitárigalérie a iba veºmi zriedkavo sú vystavované!29

S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z S K AS P O L U P R Á C AToto leto uplynuli dva roky, ão sa Francúzsko-slovenská obchodná komora (FSOK) presÈahovalana novú adresu a jej sídlom je teraz Partizánska ulica v Bratislave. Nové priestory poskytujúviac miesta pre rozvoj aktivít v oblasti sluÏieb smerujúcich do podpory podnikateºom, ako ajv beÏnej ãinnosti FSOK, zameranej na sluÏby pre svojich ãlenov. Parlamentn˘ kuriéroslovil riaditeºa kancelárie FSOK Antona BERITHA.FSOK – cel˘ vejár aktivítPSA v spolupráci so slovensk˘m aj francúzskymministerstvom ‰kolstva vybudovali av˘borne sfunkãnili systém pre v˘chovuuãÀov, do‰koºovanie a pre‰koºovanie odborníkovpre strojársky, automobilov˘, elektrotechnick˘,mechatronick˘ smer. PSA asi stovkeúãastníkov prezentácie ponúklo voºné kapacity‰koliacich stredísk pre potreby tretíchfiriem. ·koliace strediská, do ktor˘ch bola investovanáznaãná ãiastka, sú vybavené modern˘mizariadeniami a systémami pre kvalitnúprípravu pracovníkov. Tento systém‰koliacich stredísk stojí urãite za propagovanie,lebo je bezpochyby nieãím, ão dnes naSlovensku nie je moc roz‰írené, ão ch˘ba.Rád by som v‰ak podãiarkol, Ïe francúzskykapitál na Slovensku nie je len PSA. Vsúãasnosti stále viac cítime záujem Francúzovo podnikanie v SR. Veºa pohybu je dneshlavne v oblasti sluÏieb (doprava, logistika...),záujem je tieÏ o spoluprácu vo v˘stavbediaºnic, v energetike.Koºko ãlenov má v súãasnosti Francúzskoslovenskáobchodná komora a ão v‰etkorobí pre svojich ãlenov?FSOK má v súãasnosti do 240 ãlenov, medziktor˘ch patria francúzske aj slovenskésubjekty, právnické aj fyzické osoby. FSOKako neziskové zdruÏenie poskytuje svojimãlenom sluÏby, smerujúce do rie‰enia rôznychproblémov, s ktor˘mi sa na Slovenskuhlavne francúzske subjekty môÏu stretnúÈ napríkladv oblasti legislatívy, rôznych predpisov,ich v˘kladov... Tak sme v tomto roku zorganizovalipracovné raÀajky ãlenov komorys ministerkou práce, sociálnych vecí a rodinySR Vierou Tomanovou, kde boli diskutovanéotázky vtedy e‰te len pripravovanéhoznenia Zákonníka práce. V seriáli pracovn˘chraÀajok FSOK sme zorganizovali tieÏstretnutie s ministrom hospodárstva SR pánomªubomírom Jahnátkom, s b˘valou viceguvernérkouNárodnej banky Slovenska ElenouKohútikovou, s vedúcim francúzskejekonomickej misie v SR pánom Giansilym.PokraãovaÈ chceme na jeseÀ tohto roka stretnutíms ministrom zahraniãn˘ch vecí SR pánomJánom Kubi‰om a pripravujeme tieÏstretnutie s predsedom Národnej rady SR pánomPavlom Pa‰kom.V rámci dobrej spolupráce komory s francúzskymveºvyslanectvom pripravujeme tieÏspoloãné podujatia za úãasti francúzskychpolitick˘ch predstaviteºov a predstaviteºovfrancúzskych in‰titúcií, samozrejme, vÏdy –aj na predt˘m uveden˘ch akciách – za úãastipredstaviteºa veºvyslanectva Francúzskej republikyna Slovensku, najãastej‰ie Jeho Excelenciepána veºvyslanca, ako aj vedúcehofrancúzskej ekonomickej misie.Pripravujete aj nejaké nové formy komunikácie,netradiãné spôsoby ako informovaÈsvojich ãlenov?Vlani sme rozbehli pre na‰ich ãlenov nov˘produkt, tzv. Frankofónne stredisko obchodu(FSO). Pravidelné mesaãné stretnutia sú zameranéna témy, ktoré zaujímajú väã‰inu na-‰ich ãlenov. Sú to vÏdy aktuálne otázky a nastretnutia poz˘vame ãeln˘ch predstaviteºovslovensk˘ch in‰titúcií a predstaviteºov ãlensk˘chfiriem. V tomto roku sme sa napríkladzaoberali témami, ako zdravotníctvo a liekovápolitika, diaºnice v Slovenskej republike,úãtovníctvo, audit a dane, preão investovaÈ nav˘chode Slovenska... Posledne menovanútému sme zrealizovali v júni t. r. prv˘krátmimo Bratislavy – v Ko‰iciach, a stretlo sa tos mimoriadnym záujmom. Aj to bol dôvod,preão chceme v budúcnosti realizovaÈ ãasÈfrankofónnych stredísk obchodu aj mimohlavného mesta.Francúzsky kapitál na Slovensku, to je popriGaz de France stále predov‰etk˘m PSAv Trnave. Ako spolupracujete konkrétne stouto „vlajkovou loìou“ vstupu francúzskehokapitálu na Slovensko?UÏ v septembri sme v Trnave pripravilistretnutie, kde sme prezentovali v rámci FSOa v spolupráci s PSA Trnava ‰koliace strediskáspoloãnosti PSA v Trnave a Bratislave.Zatiaº sme hovorili najmä o podnikateºsk˘chtémach v ãinnosti FSOK. Sú aj takétémy, ktoré presahujú utilitárny podnikateºsk˘svet?Na spestrenie Ïivota francúzsko-slovenskejkomunity organizujeme alebo sa podie-ºame na príprave viacer˘ch ‰portov˘ch, spoloãensk˘cha kultúrnych podujatí, ktoré pomáhajúrozvíjaÈ francúzsko-slovenskú spoluprácua kontakty nielen medzi Francúzmi aSlovákmi, ale aj navzájom medzi FrancúzmiÏijúcimi na Slovensku. V tomto roku smezorganizovali uÏ tradiãn˘ 6. roãník turnaja vhre pétanque, na ktorom sa zúãastnilo okolo300 ºudí. Veselica v predveãer dobytia Bastily13. júla pritiahla napriek dovolenkovémuobdobiu mnoh˘ch ãlenov aj neãlenov komorya zástupcov veºvyslanectva FR v SR naãele s pánom veºvyslancom.Myslím si, Ïe v‰etky tieto i predt˘m spomínanépodujatia, semináre, pracovné raÀajky,FSO a ìal‰ie aktivity Francúzsko-slovenskejobchodnej komory vytvárajú reálny priestorna nadviazanie nov˘ch kontaktov a vzájomnéspoznávanie sa. A to je napokon jedenz hlavn˘ch na‰ich cieºov.FSOKtel. 02 / 5910 3411fax 02 / 5910 3422e-mail: fskomora@nextra.skwww.fsok.sk30

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Očlen koncernuZávod PSA Peugeot Citroën v TrnaveVybudovaním francúzskej automobilkyPSA bolo poverené francúzsko-slovenskékonzorcium Bouygues ZIPP Cegelec v októbri2003. Od samého zaãiatku v˘stavby bolanevyhnutná precízna koordinácia v‰etk˘chstavebn˘ch prác a dokonalé ãasové zladeniespoloãn˘ch kapacít konzorcia. Práve tu zohrávaladôleÏitú úlohu v‰etk˘m známa slovenskástavebná spoloãnosÈ ZIPP BRATISLAVAspol. s r. o.SpoloãnosÈ ZIPP v tomto konzorciu zrealizovalav rekordn˘ch ãasoch stavebné prácev objeme 65 mil. eur, ão predstavuje212 300 m 2 v˘robn˘ch plôch. V˘stavba lisovnes celkovou plochou 24 300 m 2 bola od‰tartovanáv decembri 2003. Následne sa budovalazvarovÀa s celkovou plochou 65 000 m 2 .Najväã‰í objekt závodu, montáÏna hala, malacelkovú plochu 92 000 m 2 . V˘stavba lakovnes plochou 31 000 m 2 zaãala v máji 2004.Technologické zariadenia do hál PSA montovalipoãas stavebn˘ch prác, pod koordináciouskúsen˘ch technikov, ão svedãilo o príkladejspolupráci francúzskych a slovensk˘chpartnerov.Od roku 2006 závod PSA Peugeot Citroënv Trnave, ktor˘ je technologicky najmodernej‰ímzávodom skupiny PSA s v˘robnoukapacitu 300 000 automobilov roãne, zamestnáva3 500 ºudí v trojzmennej prevádzke.Ing. Franti‰ek Hirnerkonateº spoloãnosti, generálny riaditeºZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.Dostavba âOV Poprad – MatejovceZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., bol lídroma ‰tatutárnym zástupcom konzorcia Z –A –I,ktoré bolo hlavn˘m zhotoviteºom diela DO-STAVBA âOV POPRAD-MATEJOVCEKohézny fond 2003 SK 16 PE 019.V tohtoroãnom 13. roãníku prestíÏnej sú-ÈaÏe STAVBA ROKA 2007 odborná medzinárodnáporota udelila stavebnému dielu hneìdve ocenenia, a síce Nomináciu na Hlavnúcenu titul STAVBA ROKA 2007 a Cenu Slovenskéhozväzu stavebn˘ch inÏinierov –INÎINIERSKA STAVBA ROKA 2007.Porota t˘mto ocenením vyznamenala vysokokvalifikovan˘prístup zástupcov objednávateºapod vedením Ing. Vladimíra Pastoreka– generálneho riaditeºa a predsedu predstavenstvaspoloãnosti Podtatranská vodárenskáspoloãnosÈ, a. s., Poprad, Ing. Petraëuro‰ku – investiãného riaditeºa – Podtatranskávodárenská spoloãnosÈ, a. s., Poprad,Doc. Ing. Juraja Námera, Phd., projektovéhomanaÏéra spoloãnosti AD Consult, a.s., Ing.Franti‰ka Sep‰iho – autorizovaného stavebnéhoinÏiniera – autora architektonickéhorie‰enia, Ing. Ivana Chabaºa – riaditeºa a konateºaspoloãnosti âOVDESIGN, spol. s r.o.,Davida Waggitta BSc. – hlavného inÏinierastavebného dozora, ktorí sa podieºali na prípravestavby, ako aj jej priebehu a uvedeniado prevádzky.Na ich ãinnosÈ sa podarilo nadviazaÈ generálnemudodávateºovi stavby konzorciu „Z-A-I“: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. – AR-PROG, akciová spoloãnosÈ POPRAD –TCHAS, spol. s r. o., ktoré preukázalo, Ïe mávysoké odborné a organizaãné kvality na realizáciuenvironmentálnych projektov väã‰iehorozsahu. Predmet plnenia stavebného dielav sebe zah⁄Àal rozsiahlu rekon‰trukciu objektovPodtatranskej vodárenskej spoloãnosti,a. s., Poprad v Matejovciach, ako aj veºminároãné líniové stavby v podmienkach Vysok˘chTatier a podtatranského regiónu.Stavebné náklady na âOV a stokovú sieÈpredstavovali 361,0 mil. Sk.31

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OS EIFFAGE k ìal‰ím obzoromPo ‰estnástich rokoch dynamického rastu v prostredí ãeského, neskôr i poºského a slovenského stavebného trhu safirma TCHAS, najväã‰ia ãeská stavebná firma s r˘dzo ãesk˘m kapitálom, stala súãasÈou francúzskej stavebnejskupiny EIFFAGE. Otvorila sa tak nová etapa rozvoja najväã‰ieho ãeského exportéra stavebn˘ch prác.KeìÏe firma v˘znamne pôsobí aj na slovenskom trhu, oslovili sme vedúceho TCHAS, s. r. o., OZ Bratislavaa konateºa TCHAS – ·peciálne ãinnosti, s. r. o., Ing. Vladimíra VÁVRU.Îelezniãná stanica Poprad – TatryO kapitálov˘ vstup do firmy TCHAS boluÏ dlh‰í ãas eminentn˘ záujem zo stranyviacer˘ch v˘znamn˘ch zahraniãn˘ch stavebn˘chspoloãností, developerov a finanãn˘chinvestorov. Preão nakoniec francúzskaskupina EIFFAGE?Do‰lo k vzácnej obojstrannej ústretovosti.EIFFAGE hºadala moÏnosÈ ako úãinne a razantnevstúpiÈ na stavebn˘ trh strednej Európy.A pre TCHAS to bolo – a je – veºká cÈoua príleÏitosÈou staÈ sa súãasÈou takej silnej skupinystavebn˘ch firiem, ktorá patrí medzidesiatku najsilnej‰ích stavebn˘ch zoskupenív Európe, s roãn˘m obratom presahujúcim 11miliárd euro, s historick˘mi referenciamipoãnúc Eiffelovou veÏou v ParíÏi, cez známupyramídu na nádvorí Louvre, operu v Sydney,medzinárodné letisko v Singapúre alebo tohoãasu najvy‰‰í diaºniãn˘ most v Európe nadiaºnici medzi Marseille a Lyonom. Od fúzies EIFFAGE oãakávame predov‰etk˘m mohutnéreferenãné, vedomostné a finanãné zázemie,ktoré pomôÏe roz‰íriÈ a skvalitniÈ aktivity,ktoré uÏ TCHAS v âechách, v Poºskua na Slovensku zatiaº realizoval.Dôjde po vstupe francúzskeho partneraaj k nejak˘m zmenám? Ako budú nastavenéstrategické akcenty, orientaãné prioritya know-how firmy?TCHAS ako skupina firiem na ãeskom,poºskom a slovenskom trhu sa doteraz v˘razneangaÏovala najmä v budovaní Ïelezniãn˘chstavieb, r˘chlostn˘ch koridorov, rekon-‰trukcií staníc, ìalej v oblasti ekologick˘chstavieb, menovite tzv. malej vody, tj. vodovodov,kanalizácií a ãistiãiek odpadov˘chvôd, ale i obãianskej a bytovej v˘stavby. Vov‰etk˘ch t˘chto aktivitách i v nov˘ch súvislostiachmienime pokraãovaÈ a rozvíjaÈ ich.âo je avizované ako úplne nová oblasÈ, toje angaÏovanie sa v oblasti PPP projektov.EIFFAGE má v tomto smere bohaté skúsenostipredov‰etk˘m z v˘stavby a mnohoroãnejprevádzky diaºnice Lyon – Marseille. Zaujímavésú aj PPP projekty na Ïelezniciach,najmä v rámci humanizácie a ãiastoãnej komercionalizácieÏelezniãn˘ch staníc. Najnov‰iezaujala i správa, Ïe Národn˘ hokejov˘‰tadión v Bratislave sa bude stavaÈ formouPPP. TCHAS uÏ postavil âEZ Arénu v Ostrave,má teda v‰etky dôvody sa i o tento projektzaujímaÈ.To v‰etko sú oblasti, v ktor˘ch má ná‰francúzsky partner mimoriadne silné referenciea potrebné finanãné prostriedky. Veríme,Ïe s pomocou know-how a finanãnéhozázemia EIFFAGE bude sa môcÈ TCHAS ina Slovensku o tieto investiãné akcie uchádzaÈ.TCHAS pôsobí na Slovensku uÏ tri roky.âo v‰etko ste tu doteraz zrealizovali aktoré najdôleÏitej‰ie investiãné akcie sú vcentre va‰ej pozornosti v súãasnosti?K prv˘m zákazkam patril medzinárodn˘Ïelezniãn˘ koridor Bratislava – Trnava. V súãasnostije vo v˘stavbe úsek ·enkvice – Cífer,na ktorom pracujeme v konzorciu naãele s lídrom SKANSKA DS. ëal‰ou zákazkouje úsek Pie‰Èany – Nové Mesto nadVáhom, na ktorom sa spolupodielame so Îelezniãn˘mstaviteºstvom Brno. A do treticespomeniem veºkú akciu zvanú peronizáciaÏelezniãnej stanice Poprad – Tatry, ktorúpráve v t˘chto dÀoch spolu s na‰ím partneromTrnavskou stavebnou spoloãnosÈou odovzdávamedo uÏívania. Jej v˘znam je nielenÏelezniãn˘, ale aj kultúrno-turistick˘.V oblasti vodohospodárskych stavieb smev konzorciu so spoloãnosÈami ZIPP a AR-PROG odovzdali minul˘ rok veºkú ãistiareÀodpadov˘ch vôd Poprad-Matejovce, pracujemena sústave ekologick˘ch stavieb na v˘chodnomSlovensku a sme asi v polovicirealizácie veºkej líniovej stavby, zvanej odkanalizovanietrnavského regiónonu, na ktorejspolupracujeme ako lídri s partnerom Vodohospodárskestavby Bratislava. Z in˘chstavieb stojí za to menovaÈ e‰te viacúãelovúhalu Poprad ARÉNA v Poprade, na v˘stavbektorej sme sa zúãastnili v zdruÏení pod vedenímfirmy Ingsteel. Získala Hlavnú cenutitul Stavba roka 2007.A najbliωia budúcnosÈ? Práve v uplynul˘cht˘ÏdÀoch sme od‰tartovali praktickyna‰u najväã‰iu investiãnú akciu na Slovensku– v˘stavbu 492 bytového polyfunkãnéhoobjektu na Jégého ulici v Bratislave pre ãeskúdeveloperskú spoloãnosÈ FINEP. Bude to„vlajková loì“ na‰ich aktivít v oblasti obãianskeja bytovej v˘stavby.Nástupi‰te CíferZaãiatkom tohto roka kúpil TCHAS firmu·peciálne ãinnosti Fabrick˘, s. r. o.Preão práve túto firmu a najmä ako toobohatí pozíciu TCHAS na slovenskomstavebnom trhu?TCHAS chápe svoje pôsobenie na Slovenskuako dlhodobú korektnú záleÏitosÈ.Akvizíciou tejto men‰ej, ale ekonomickyzdravej a technicky veºmi zdatnej firmy dopæÀameportfólio na‰ich sluÏieb v oblasti demolaãn˘chprác, recyklácie stavebného odpadua v oblasti razenia podpovrchov˘ch‰tôlní bansk˘m spôsobom, pouÏiteºn˘ch prekolektory a iné podzemné líniové stavby.Chceme z tejto firmy vytvoriÈ spoloãnosÈ,ktorá bude na Slovensku zabezpeãovaÈ v‰etkytie hlavné ãinnosti, ktoré TCHAS dnes realizuje,to znamená vytvoríme v jej rámci divíziuÏelezniãn˘ch stavieb, divíziu vodohospodárskychstavieb a divíziu pozemn˘ch stavieb.V˘znamnou referenciou, ktorú e‰te „staré“·peciálne ãinnosti realizovali v oblasti invetiãnejv˘stavby, je polyfunkãn˘ súbor Koprivnicav Bratislave, so 140 bytov˘mi jednotkami.Teda aj v tejto oblasti je to prínos vreferenciách a v ºudskom potenciáli, ktor˘TCHAS mieni ìalej systematicky rozvíjaÈ.32

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OSpoloãnosÈ ARPROG, akciová spoloãnosÈ Poprad je uÏ viac ako desaÈ rokov aktívna v oblasti realizáciíinÏinierskych stavieb, pozemn˘ch stavieb a cestn˘ch komunikácií s vyuÏívaním zavedeného systémumanaÏérstva kvality podºa normy STN EN ISO 9001/EN ISO 9001:2000 a systému environmentálnehomanaÏérstva podºa normy STN EN ISO 14001/EN ISO 14001:2004. Na otázky Parlamentného kuriéraodpovedá predseda predstavenstva spoloãnosti Ing. Igor GALLO.Na‰a sila je najmä v oblastienvironmentálnych staviebMohli by ste na úvod uviesÈ krátku históriufirmy, kºúãové momenty jej „Ïivotopisu“?SpoloãnosÈ ARPROG, akciová spoloãnosÈPoprad po viac ako 15-roãnom pôsobení na stavebnomtrhu pre‰la transformáciou z obchodnejspoloãnosti s ruãením obmedzen˘m na akciovúspoloãnosÈ. Kºúãov˘m momentom v jejv˘voji bola úãasÈ na realizácii projektov financovan˘chz fondov Európskej únie, ãi toboli projekty predvstupové, napr. EGS, CBCalebo projekty financované z kohéznych a‰trukturálnych fondov. Zvládli sme realizáciuzo stránky kvality, administratívne aj finanãne.âo v‰etko – a ão najmä ponúkate na stavebnoma dopravnom trhu i v oblasti environmentálychstavieb svojim zákazníkom?Na‰imi hlavn˘mi partnermi sú obce, mestáa vodárenské spoloãnosti a taktieÏ súkromníinvestori. ·truktúra firmy je prispôsobenákomunálnemu trhu. Strojne aj personálnesme vybavení na budovanie hlavne infra-‰truktúry z environmentálnych stavieb. Vlastnímezariadenie na monitorovanie technickéhostavu uÏ zhotovenej kanalizácie, respektívekvality novovybudovanej kanalizácie.Ponúkame kompletn˘ servis od monitoringu,prípravy a realizácie vrátane záruãného a pozáruãnéhoservisu.Ktoré sú najv˘znamnej‰ie referencie va‰ejspoloãnosti?Najväã‰ou stavbou, ktorú sme v zdruÏenífiriem ZIPP – TCHAS – ARPROG realizovali,je „Dostavba ãistiarne odpadov˘ch vôdPoprad-Matejovce“, z environmentálnychstavieb medzi v˘znamné referencie patriadva projekty: „âistá voda v povodí rieky Po-prad a Dunajec“ financovaná zo zdrojov Európskejúnie. Mimo ekologick˘ch staviebsme vybudovali SKI CENTRE LEVOâA-LD, AQUAPARK Poprad – 1. etapa, autosalónMERCEDES Poprad a iné.padov˘ch vôd, kanalizaãn˘ zberaã Svit – Tatranská·trba, ·tôla, kanalizaãnú sieÈ v Smokovci,Luãivnej, Svite, v Poprade a dvakrátkriÏovanie rieky Poprad v mestskej aglomerácii.V samotnom areáli ãistiarne odpadov˘chvôd rozvodné siete pitnej a úÏitkovejvody, spla‰kovú, daÏìovú kanalizáciu a plynovúprípojku.Va‰a spoloãnosÈ je silná najmä v popradskomregióne, tu o nej dobre vedia a aj vyho poznáte detailne. MôÏeme sa teda sp˘taÈ:aká je situácia na stavebnom trhu v tejtoãasti Slovenska?Myslím si, Ïe nielen popradsk˘ región, aleaj cel˘ Spi‰ a ãasÈ ·ari‰a, kde na‰a spoloãnosÈrealizuje práce sa intenzívne rozvíja. Je tuV tohtoroãnej súÈaÏi Stavba roka 2007 získalodielo Dostavba âOV Poprad-Matejovcenielen Cenu Slovenského zväzu stavebn˘chinÏinierov, ale bolo dokonca nominovanéna Hlavnú cenu. Ide nepochybneo jednu z kvalitatívne najkomplexnej-‰ích inÏinierskych stavieb uskutoãnen˘chv poslednom období na Slovensku. A va‰aspoloãnosÈ na tomto diele mala svoj neprehliadnuteºn˘podiel... MôÏete nám o stavbe– a o va‰om podieli na nej – povedaÈ zopárìal‰ích informácií?Realizovali sme napojenie na ãistiareÀ odhodnepráce pre stavebné firmy. Stále viac sazvy‰ujú nároky na kvalitu a technickú vyspelosÈrealizaãn˘ch tímov. Mrzí ma, Ïe ‰kolstvovo v‰etk˘ch úrovniach nereagovalo na konjunktúru,ktorá tu v oblasti slovenského stavebníctva– najmä po vstupe SR do EÚ – uÏviac rokov je a nevychováva pre stavebníctvopotrebn˘ poãet technikov a robotníkov.Sme hrdí, Ïe v na‰om regióne v povodí riekyPoprad a Dunajec sme v˘razne pomohli kzlep‰eniu Ïivotného prostredia postavením 17ãistiarní odpadov˘ch vôd a viac ako 100 kmkanalizaãnej siete.Aké sú budúcnostné ciele ARPROG, akciováspoloãnosÈ Poprad v teritoriálnom rozmere?Nechystáte sa napríklad smerovaÈna ukrajinsk˘ trh, ktor˘ slovensk˘m firmámponúka nemalé moÏnosti?Dostavba âOV Poprad-MatejovceÁno, uvaÏujeme v blízkej budúcnosti sipripraviÈ pozície ku vstupu na ukrajinsk˘ trh,ktor˘ je dosÈ ‰pecifick˘. Potom tam presuniemeãasÈ kapacít.ARPROG, akciová spoloãnosÈ PopradPartizánska 3878/86 A058 01 Popradtel.: 00421/52/772 10 20, 772 12 72fax: 00421/52/7761744e-mail: arprog@arprog.sk33

S V E T F I N A N C I ÍPrvá stavebná sporiteºÀa, a. s.,pomáha financovaÈ b˘vanie uÏ 15 rokovStavebné sporenie existuje v krajinách Európskej únie uÏ dlhé roky a je dôleÏitou súãasÈou financovaniab˘vania. V Nemecku vyuÏívajú obyvatelia stavebné sporenie viac ako 70 rokov, v Rakúsku 50 rokov.Akcionári Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., priniesli know-how financovania b˘vania stavebn˘msporením do stredoeurópskeho priestoru transformujúcich sa krajín prv˘krát práve na Slovensko.Systém, ktor˘ sa stal vhodn˘m pre v‰etky skupiny obyvateºstva aj u nás. Dnes uÏ stavebné sporeniefunguje aj v ostatn˘ch krajinách, ak˘mi sú âechy, Maìarsko, Chorvátsko, Rumunsko, kde uÏ máv˘znamn˘ podiel na financovaní b˘vania. O súãasnosti a budúcnosti stavebného sporenia sme sazhovárali s ãlenom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., Ing. Erichom FEIXOM.Rok 2007 je pre Prvú stavebnú sporiteºÀu,a. s., jubilejn˘: oslavuje 15. v˘roãie svojhozaloÏenia. Ako by ste zhodnotili uplynuléobdobie?Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s., uzatvoriladoteraz vy‰e 3 milióny zmlúv. Poskytla viacako 360 tisíc stavebn˘ch úverov a medziúverovv objeme viac ako 100 miliárd Sk. BankauÏ celkovo poskytla do financovania b˘vaniaviac ako 143 miliárd Sk, ão je viac ako44 % zo v‰etk˘ch financií poskytnut˘ch nab˘vanie za posledn˘ch 15 rokov. Myslím, Ïetieto ãísla hovoria za v‰etko. A to, Ïe je o násstále záujem, potvrdzuje, Ïe sme v na‰ej filozofiiúspe‰ní, Ïe stavebné sporenie má svojuopodstatnenosÈ.Máte na starosti jeden z najnároãnej‰ích rezortov:marketing a odbyt, ktor˘ tvoria profesionálniporadcovia. DokáÏu obstáÈ v konkurenciis in˘mi bankami? Ako sa vámdarí manaÏovaÈ také veºké mnoÏstvo ºudí?Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s., má viac ako1 000 profesionálnych poradcov a pribliÏne2 000 kooperaãn˘ch spolupracovníkov. Je toobrovská sieÈ ºudí, ktor˘ch musíme nielenusmerÀovaÈ, ale aj informovaÈ o v‰etk˘chzmenách ãi novinkách t˘kajúcich sa stavebnéhosporenia. KaÏdého poradcu sme vybavilinotebookom s tlaãiarÀou a mobiln˘m telefónom.Vytvorili sme tak mobilné pracoviská– Front office. Pomocou tohto systému súna‰i poradcovia on-line spojení nielen s centráloubanky, ale komunikujú aj navzájom,medzi sebou. Front office umoÏÀuje poradenstvo,simulácie, uzatvorenie zmluvy ãizmeny na zmluve o stavebnom sporení takmerna kaÏdom mieste – teda nielen v kanceláriáchna‰ich obchodn˘ch zástupcov, ale aj u klientadoma. Samozrejme, dôleÏit˘m prvkom pririadení takého veºkého poãtu pracovníkov jemaÈ pri sebe spoºahliv˘ch ºudí, ktor˘m môÏetedôverovaÈ.Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s., získala4. miesto v ocenení Banka roka 2006 ãicenu Zlatá minca 2006, kde porota ocenilavበprodukt stavebn˘ úver do 1 milióna Skbez skúmania bonity klienta a bez potrebnejzábezpeky. Ako vnímate tieto ocenenia?VáÏime si tieto ocenenia a zároveÀ nás zaväzujúudrÏiavaÈ kvalitu poskytovan˘ch slu-Ïieb. Stavebné sporenie sa vo veºkej miere podieºana financovaní b˘vania na Slovensku.Pre národné hospodárstvo priná‰a veºa – tvorídôleÏitú súãasÈ hrubého domáceho produktu,vytvára pracovné miesta. Ocenenia sú in-‰piráciou nielen pre mÀa, ale aj pre mojichspolupracovníkov do budúcna.Napriek tomu, Ïe na trhu financovania b˘vaniavám konkurujú komerãné banky,záujem o stavebné sporenie stále pretrváva.âomu pripisujete tento záujem?Stavebné sporenie je systém, ktor˘ bol vytvoren˘pre v‰etky sociálne a vekové skupinyspoloãnosti tak, aby si mohli dovoliÈ kraj-‰ie a kvalitnej‰ie b˘vanie. V˘hodou je, Ïezmluvu o stavebnom sporení môÏu uÏ presvoje novonarodené dieÈa uzatvoriÈ rodiãiaalebo sa stavebn˘mi sporiteºmi môÏu staÈ ajseniori. Ponúkame stabilné garantované úrokovésadzby, bez zmeny poãas celého obdobiasporenia a splácania úveru. To znamená istotua stabilitu pre ºudí. Robíme v‰etko preto,aby sporenie aj úvery boli dostupné prev‰etk˘ch. Spomeniem napríklad stavebn˘úver do 1 milióna Sk bez skúmania bonitya bez potreby záloÏného objektu ãi medziúverdo 100-tisíc Sk bez potreby ruãiteºa alebomedziúver do 500-tisíc Sk len s ruãiteºom.A ão je dôleÏité, vìaka garantovanej nízkejúrokovej sadzbe sa splátky dajú hradiÈ aj z minimálnejmzdy.V ãom vidíte stavebné sporenie zaujímavéz pohºadu bankára?Z môjho pohºadu ide o financovanie veºmi‰pecifickej oblasti Ïivota. B˘vanie je predsazákladnou potrebou v‰etk˘ch obãanov. Je tomiesto, kde si ãlovek odd˘chne od kaÏdodenn˘chpovinností, venuje sa rodine alebostretáva svojich známych. Ide o jednu z málamoÏností, kde sa bankári stretávajú s existenãnoupotrebou kaÏdého z nás.Ministerstvo financií informovalo o návrhunovely zákona o stavebnom sporení. Podºanovely by sa mala roz‰íriÈ banková ãinnosÈstavebnej sporiteºne. O aké zmeny ide?Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s., má zákonompresne ohraniãené moÏnosti svojho pôsobenia.Návrh novely zákona o stavebnom sporeníreaguje na 15-roãn˘ v˘voj. Pre obãanov obsahujepozitívne zmeny. Zatiaº v‰ak ide o návrh,ktor˘ musí schváliÈ Národná rada SR. Akby novela pre‰la, od budúceho roka by klientimali moÏnosÈ financovaÈ vybavenie bytova rodinn˘ch domov v podstatne ‰ir‰om rozsahuako dnes, vrátane zariadenia a drobn˘chstavieb. ZároveÀ budeme môcÈ prijímaÈ vkladyod finanãn˘ch in‰titúcií ãi vydávaÈ cennépapiere, ão nám umoÏní získaÈ e‰te viac prostriedkovna financovanie b˘vania pre na‰ichklientov. ·tátnu prémiu by mali moÏnosÈ získaÈnielen fyzické osoby, ale aj spoloãenstvávlastníkov bytov. Po získaní bankového povoleniaod Národnej banky Slovenska bude môcÈnavy‰e stavebná sporiteºÀa poskytovaÈ úveryzo zdrojov mimo fondu stavebného sporeniana úãely b˘vania. Od januára 2008 by sa mohlistaÈ stavebn˘mi sporiteºmi na Slovensku ajobãania ostatn˘ch krajín, ão ma obzvlá‰È te‰í,keìÏe ja mám nemecké obãianstvo.Máte e‰te nejaké prianie alebo plány, ktoréby ste chceli v súvislosti s Prvou stavebnousporiteºÀou, a. s., zrealizovaÈ?Mojím prianím je poskytovaÈ ão najlep‰iesluÏby na‰im klientom, najmä kvalitn˘m poradenstvomv oblasti b˘vania. A to sa dá, akje stabilná legislatíva, atraktívna ‰tátna prémiaa pre obãanov aj stabilita cien nehnuteºností.Som rád, Ïe obãanov, ktorí si práve vìakastavebnému sporeniu vytvoria svoje nové domovy,v nasledujúcich rokoch e‰te pribudne.Zhováral sa Marián Reisel36

V L Á D AS RStavebníctvo na Slovensku zaznamenalo v roku 2006 vo v‰etk˘ch základn˘ch ukazovateºoch najvy‰‰iudynamiku za posledn˘ch ‰esÈ rokov. Na otázky o doteraj‰ích v˘sledkoch a nastávajúcich v˘zvachrezortu, ako aj o odstraÀovaní disparít medzi regiónmi pomocou eurofondov odpovedal ministerv˘stavby a regionálneho rozvoja SR Marian JANU·EK redaktorke Izabele Nagyovej.„Eurofondy majú priblíÏiÈSlovensko k Európe“od novembra 2006. Po úãelovej a tendenãnej kritikezástupcovia samosprávnych krajov zistili, Ïeplatné predpisy pre ‰trukturálne fondy na európskeja národnej úrovni neumoÏÀujú naplniÈ ichpredstavy o samostatnom rozhodovaní o projektocha o vyuÏívaní prostriedkov z tzv. technickejpomoci. Implementácia operaãn˘ch programovspolufinancovan˘ch z fondov Európskejúnie je zloÏit˘m komplexom procesov na napæÀaniecieºov kohéznej politiky EÚ, za ktor˘ v prípadeRegionálneho operaãného programu a Operaãnéhoprogramu Bratislavsk˘ kraj zodpovedápriamo MVRR SR ako riadiaci orgán.Riadiacim orgánom pre regionálny operaãn˘program je teda ministerstvo. Kedy by samali vyhlásiÈ prvé v˘zvy? Aké ìal‰ie programye‰te implementujete?Pri Regionálnom operaãnom programe sme sEurópskou komisiou dosiahli dohodu vo v‰etk˘chotázkach. Predpokladáme, Ïe ROP Európskakomisia oficiálne schváli najneskôr vpriebehu septembra. Do prv˘ch v˘ziev ostávacel˘ rad procesov, ktor˘ch termíny sa odvíjajúod dátumu prijatia operaãného programu. Prvév˘zvy v rámci ROP predpokladáme ão najskôrpo jeho odobrení EK. Platí to aj o operaãn˘chprogramoch Technická pomoc, Doprava, Informatizáciaspoloãnosti a ZamestnanosÈ a sociálnainklúzia. Najrad‰ej by sme zaãali na zaãiatkuoktóbra. Ale odvíja sa to od schvaºovaciehopostupu Bruselu. Zvy‰n˘ch ‰esÈ operaãn˘chprogramov by EK mala schváliÈ postupne odoktóbra do Vianoc. Vo vzÈahu k programovémuobdobiu 2007 – 2013 je MVRR SR riadiacim orgánomaj pre OP Bratislavsk˘ kraj, OP Technickápomoc a jednotlivé programy cezhraniãnejspolupráce. Netreba zabúdaÈ, Ïe ministerstvomá e‰te stále povinnosti vo vzÈahu k skrátenémuprogramovému obdobiu 2004 – 2006, kdeje riadiacim orgánom pre OP základná infra-‰truktúra, Jednotn˘ programov˘ dokument cieº2 Bratislava a iniciatíva Interreg IIIA.Posledné mesiace poznaãilo napätie medzipredstaviteºmi vy‰‰ích územn˘ch celkov a vedenímrezortu v˘stavby a regionálneho rozvojav otázke rozhodovania o peniazoch zeurofondov. Ak˘ posun nastal v tomto spore?V‰imnite si, Ïe rozsah zapojenia samosprávnychkrajov do implementácie Regionálnehooperaãného programu a Operaãného programupre Bratislavsk˘ samosprávny kraj, ktoré presadzovaloa presadzuje Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR, sa v podstate nezmenilAko sa do procesu realizácie môÏu zapojiÈ samosprávnekraje?Princípy partnerstva sme uplatÀovali a uplat-Àujeme pri kaÏdom dôleÏitom dokumente. Spolupracujemeso samosprávnymi krajmi na tom,aby boli zapojené do realizácie ROP a OP BKako tzv. sprostredkovateºské orgány pod riadiacimorgánom (SO/RO). Samosprávnym krajomchceme delegovaÈ urãité úlohy v súvislosti simplementáciou niektor˘ch opatrení v rámciuveden˘ch dvoch operaãn˘ch programov. Reálnemuplneniu úloh SO/RO v‰ak musí predchádzaÈindividuálna certifikácia kaÏdého samosprávnehokraja, ktorá potvrdí jeho pripravenosÈ,a to personálnu, administratívnu, technickú apod. Stále trvám na tom, Ïe doteraz nie sú na todostatoãne pripravení. Potvrdil to aj nedávny audit.Rozdeºovaniu peÀazí predchádzalo dlhéschvaºovanie Národného referenãného strategickéhorámca, na základe ktorého by sa unás malo deliÈ asi 11 mld. eur z Únie. Preãobolo také zdæhavé?NSRR vláda SR schválila 6. decembra, ale37

V L Á D AS Rjeho prijatie EK podliehalo prísnym pravidláma dôslednej diplomacii. Po viackolovom pripomienkovomkonaní sme ho Európskej komisiioficiálne predloÏili v júni. Tá ho v tomto zneníschválila 17. augusta 2007. Za me‰kanie bysom povaÏoval, ak by NSRR bol schválen˘ koncomroka. Nejde predsa o preteky, ale o kvalitu.Je to strategick˘ dokument, z ktorého budemaÈ SR úÏitok aÏ do roku 2015, keì sa zav⁄‰irealizácia posledn˘ch schválen˘ch projektov.VÏdy som tvrdil, Ïe rozhodujúca etapa nastanepri predkladaní projektov. Bol by som rád, kebyregióny, mestá a obce sa rozhodli pre priority,premietli ich v najvy‰‰ej kvalite do projektov asústredili v‰etku energiu na ich realizáciu. VládaSR si v Programovom vyhlásení ako jeden zhlavn˘ch cieºov urãila odstránenie disparít medziregiónmi a eurofondy sú vítanou pomocouna ur˘chlenie tohto procesu. K zhruba 385 mld.Sk, ktoré SR dostane z fondov EÚ, treba pridaÈ10-percentnú podporu vlády a päÈpercentnú regionálnychprijímateºov pomoci. Ide o obrovsk˘balík peÀazí, ktor˘ by mal v˘raznej‰ie priblíÏiÈSlovensko k vyspelej‰ej ãasti Európy.Stavebníctvo patrí k jedn˘m z pilierov slovenskéhohospodárstva. Ako sa podieºa na celkovomraste slovenskej ekonomiky?Osobitné postavenie stavebníctva v hospodárstvevidím v tom, Ïe ako realizátor investiãn˘chzámerov sa podieºa priamo na zvy‰ovanív˘konnosti zadávateºov stavebn˘ch prác a zároveÀpôsobí multiplikaãne na rozvoj celého raduìal‰ích odvetví. Úzko nadväzuje na v˘robu v˘robkova materiálov pre stavebníctvo (priemyselstavebn˘ch látok) a v˘razne ovplyvÀuje dopytpo v˘robkoch a sluÏbách nadväzujúcichpriemyseln˘ch odvetví (chemick˘, textiln˘, elektrotechnick˘drevospracujúci, strojársky priemysel,a pod.). Podºa v˘poãtov investície do stavebníctvavyvolávajú viac neÏ dvojnásobn˘ rastprodukcie v celej ekonomike. Nemusím zdôraz-ÀovaÈ, Ïe to pozitívne ovplyvÀuje rast zamestnanosti,rast príjmov obyvateºstva, ale i znaãné prínosydo ‰tátneho rozpoãtu. Priazniv˘ hospodárskyv˘voj sprevádzan˘ zv˘‰enou investiãnouaktivitou zahraniãn˘ch aj domácich investorovsa premietol do v˘konov stavebn˘ch firiem.Odvetvie stavebníctva zaznamenalo v roku 2006vo v‰etk˘ch základn˘ch ukazovateºoch najvy‰-‰iu dynamiku za posledn˘ch ‰esÈ rokov. PodºapredbeÏn˘ch údajov ·tatistického úradu SRvzrástla v roku 2006 stavebná produkcia oprotiroku 2005 v stálych cenách roka 2000 o 14,8% na 107,4 mld. Sk. Priemern˘ evidenãn˘ poãetzamestnancov v stavebníctve medziroãnevzrástol o 13 300 osôb na 155 800 osôb, je to nárasto 9,3 %. Celé zv˘‰enie sa prejavilo v kategórii„robotníci na stavebn˘ch prácach“, zatiaºão stav THP a pomocn˘ch robotníkov sa nezmenil.Pozitívne sa vyvíjala aj produktivita prácezamestnanca, ktorá vzrástla oproti roku 2005 o5,1 % na 930 400 Sk. Priemerná nominálna mesaãnámzda zamestnanca v stavebníctve vzrástlao 5 % na 14 558 Sk. Podºa slovenského priemeruje v‰ak priemerná mesaãná nominálnamzda v tomto odvetví niωia o zhruba 4 000 Sk.âo by najviac pomohlo rastu stavebnej v˘roby?A naopak, kde má toto odvetvie rezervypre ìal‰í rozvoj ?Nazdávam sa, Ïe k pozitívnym v˘sledkom vov˘voji stavebníctva na Slovensku prispel cel˘rad faktorov. Predov‰etk˘m sa stabilizujú podmienkypodnikania v dôsledku zavádzania reforiema legislatívnych zmien. Zlep‰ili sa aj podmienkyzískavania domácich zdrojov investovaniaa vytvoril sa väã‰í priestor pre vstup zahraniãn˘chinvestorov. Rast stavebnej produkcie azamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj moÏnosÈãerpaÈ finanãné prostriedky z európskych fondov,uzatváraÈ kooperaãné vzÈahy so zahraniãn˘mipartnermi, vyuÏívaÈ ich kapitálovú silu, skúsenostiz oblasti organizácie práce a riadenia, aj ichobchodné kontakty. Negatívnym rysom stavebnéhoboomu, ktor˘ Slovensko zaÏíva, sú klesajúcepoãty kvalifikovan˘ch pracovníkov v stavebníctvea kriticky nízke poãty uãÀov vybran˘chstavebn˘ch odborov, napríklad pokr˘vaãi,murári, klampiari. Prispelo k tomu najmä otvoreniezárobkovo lukratívnej‰ích pracovn˘chtrhov, ‰tátna politika zvy‰ovania vzdelanostnejúrovne obyvateºstva, ale aj systém financovania‰kolstva. Záujem o prácu v odvetví s niωímipriemern˘mi zárobkami, s prevahou manuálnejpráce v ãasto nepriazniv˘ch podmienkach jenajmä z radov mládeÏe nízky. Na‰e ministerstvov rámci svojich kompetencií v spolupráci s ostatn˘mizainteresovan˘mi orgánmi podporuje v‰etkyaktivity zamerané na zmenu spoloãenskejprestíÏe odvetvia stavebníctva, zv˘‰enie popularitystavebn˘ch remesiel a prezentáciu stavebníctvaako perspektívneho odvetvia vyuÏívajúcehovyspelé technológie a najmodernej‰ie v˘sledkyvedeckého v˘skumu. Usilujeme sa vytvoriÈtaké podmienky, aby podnikatelia podporiliuãÀovské ‰kolstvo, a aby mali istotu, Ïe sa im tietoinvestície oplatia a vrátia vo forme prínosu zvyuãen˘ch odborníkov. PozornosÈ by sa mala zameraÈna odstránenie, prípadne zníÏenie nerovnomernostivo vybavení územia stavebn˘midielami v porovnaní s vyspel˘mi krajinami EÚ,ale i v rámci regiónov v SR, konkrétne zlep‰eniedopravnej obsluÏnosti regiónov, skvalitnenieenvironmentálnej infra‰truktúry, zv˘‰enie dostupnostia kvality regionálnej obãianskej infra-‰truktúry (‰kolstvo, sociálna oblasÈ, pamiatky, regeneráciasídiel, skvalitnenie sluÏieb turizmu acestovného ruchu a pod.)Jednou z moÏností je nájsÈ prostriedky nazv˘‰enie ‰tátnej prémie stavebného sporenia.UvaÏuje sa o novele zákona o stavebnom sporenía jeho novom zatraktívnení pre naj‰ir-‰ie skupiny obyvateºstva ?Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvojaSR pozorne sleduje prípravu novely zákonaã. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskor‰íchpredpisov. Vzhºadom na skutoãnosÈ,Ïe gestorom zákona je Ministerstvo financií SR,nepokladám za správne predbiehaÈ koneãné rozhodnutie.Slovensko má nev˘hodnú ‰truktúru bytovéhofondu. Nájomné byty sú z hºadiska ichpoãtu nedostaãujúce. Aké podporné krokypripravujete na zmenu tejto situácie? Akopokraãuje konkrétne projekt nájomn˘ch bytovpre mladé rodiny a spolupráca vá‰ho ministerstva,vlády SR a súkromného sektorapri jeho uvádzaní do praxe?Zámer posilniÈ v˘stavbu nájomn˘ch bytovvychádza z potrieb na‰ej spoloãnosti. Treba rie-‰iÈ bytovú otázku pre urãité skupiny obyvateºstva,ako je v˘stavba bytov pre obãanov a rodinys niωími príjmami, otázka rómskych osád,potreby obãanov so zdravotn˘m postihnutím –bezbariérové byty, podpora mobility pracovnejsily a v neposlednom rade v˘stavba tzv. ‰tartovacíchbytov pre mladé rodiny. Na rie‰enie problematikynájomn˘ch bytov ministerstvo vyuÏívalegislatívne nástroje s prepojením na finanãnúpodporu. Finanãnú podporu moÏno získaÈcez dotaãnú a úverovú politiku. Na obstaranienájomn˘ch bytov finanãnú podporu dostanelen Ïiadateº, ktor˘m je obec alebo neziskováorganizácia, poskytujúca v‰eobecne prospe‰nésluÏby na zabezpeãenie b˘vania, správy, údrÏbya obnovy bytového fondu podºa osobitného zákona.Prostredníctvom Programu rozvoja b˘vaniana‰e ministerstvo poskytuje dotácie naobstaranie nájomn˘ch bytov, v˘stavbu technickejvybavenosti a odstraÀovanie systémov˘chporúch bytov˘ch domov. Dotáciu moÏno získaÈna obstarávanie nájomn˘ch bytov s vybavenímbytu s beÏn˘m a s niωím ‰tandardom, priãom sústanovené podmienky a pravidlá na získanie dotácie.Na tento rok predpokladáme dotáciu priobstarávaní nájomn˘ch bytov v objeme vy‰emiliardy korún. Pri zapoãítaní finanãn˘ch prostriedkovna v˘stavbu technickej vybavenosti aodstránenie systémov˘ch porúch sa celková dotáciapredpokladá v objeme 1,47 mld. korún. SúãasÈouProgramu rozvoja b˘vania je finanãnápodpora poskytovaná ·tátnym fondom rozvojab˘vania formou úãelov˘ch a zv˘hodnen˘ch úverov.ëal‰ím podporn˘m nástrojom je poskytovaniezáruk za bankové úvery na obnovu bytovéhofondu. Neuspokojujeme sa s dan˘m stavoma v spolupráci s partnermi hºadáme ìal‰ie spôsoby,ako zefektívniÈ jestvujúce nástroje podporyrozvoja b˘vania. Vytvorili sme medzirezortnúpracovnú skupinu za úãasti predstaviteºov súkromnéhosektora. Îiaº, zatiaº sa nepodarilonájsÈ rie‰enie, ktoré by zabezpeãilo trvalo udrÏateºnézv˘‰enie poãtu cenovo dostupn˘ch nájomn˘chbytov pre mladé rodiny.Aké sú nástroje pomoci ‰tátu pri problémochobnovy bytov v panelov˘ch domoch ?Na rie‰enie problémov obnovy existujúcehobytového fondu v panelov˘ch domoch ‰tát upravillegislatívne nástroje. K existujúcim nástrojompatrí poskytovanie v˘hodn˘ch stavebn˘chúverov prostredníctvom ·tátneho fondu rozvojab˘vania, poskytovanie dotácií na odstraÀovaniesystémov˘ch porúch bytov˘ch domov a poskytovaniezáruk za bankové úvery na obnovubytového fondu. Okrem uveden˘ch nástrojovMVRR SR v rámci úsilia krajín V4 dosiahlo, Ïev tomto programovacom období bude moÏnéspolufinancovaÈ obnovu panelov˘ch sídlisk zprostriedkov Európskeho fondu regionálnehorozvoja. Presné podmienky a kritériá v˘beruoprávnen˘ch oblastí budú známe po odsúhlaseníRegionálneho operaãného programu, ktor˘ naobnovu bytového fondu predpokladá pribliÏne2,4 mld. Sk v priebehu sedemroãného obdobia.Základnou podmienkou je, aby sa obnova bytovéhofondu uskutoãÀovala v rámci komplexnéhoprogramu obnovy obytného prostredia. Takétoprogramy by mali iniciovaÈ a pripraviÈ mestá,na ktor˘ch území sa sídliská nachádzajú.Rozhodujúcu úlohu teda pri moÏnosti vyuÏiÈtieto prostriedky zohrá samospráva. To by malovo väã‰om rozsahu na‰tartovaÈ obnovu sídielSlovenska. Doteraz sa v na‰ich podmienkachprogramy komplexnej obnovy nerealizovali. Súãasnéprogramovacie obdobie bude teda obdobímtestovacím. Malo by ísÈ o programy zameranéna komplexnú obnovu obytn˘ch súborov(vybudovan˘ch predov‰etk˘m s vyuÏitím pa-38

nelovej technológie) a re‰trukturalizáciu okolit˘chpriestorov. Na príprave a realizovaní programuje dôleÏitá aktívna úãasÈ samosprávy(najmä miest), ktorej zodpovednosÈ za koordináciustratégií s cieºom zv˘‰enia kvality Ïivotaa vytvárania verejno-súkromn˘ch partnerstiev jekºúãová. Program má zabezpeãiÈ podmienkypre trvalo udrÏateºn˘ rozvoj sídiel na primeranejúrovni kvality Ïivota. Informácie o podmienkachna predkladanie projektov komplexnej obnovypo ukonãení rokovaní s Európskou komisiou aEurópskym parlamentom zverejníme na na‰ej internetovejstránke www.build.gov.sk.V regiónoch Slovenska s nedostatkom pracovn˘chpríleÏitostí je prebytok bytového fondu,a naopak, regióny s rastúcim poãtom pracovn˘chpríleÏitostí zápasia s nedostatkombytového fondu. Ako vidíte ìal‰í v˘voj Slovenskav tejto oblasti ako celku, ako ho chceteovplyvniÈ, aké nástroje chcete vytvoriÈ na zásadnej‰íobrat?Myslím si, Ïe takéto kon‰tatovanie nepomenúvacelkom presne situáciu, ktorá vzniká nadväznena pracovné moÏnosti v jednotliv˘ch regiónochSlovenska. Podºa v˘sledkov sãítaniaobyvateºov, domov a bytov, ktoré sa uskutoãnilov roku 2001, pripadalo najviac bytov na tisícobyvateºov v Bratislave (vo v‰etk˘ch mestsk˘chãastiach, a to v intervale od 410 do 493 bytov na1 000 obyvateºov) nasledovali okresy Poltár(428 bytov/1000 obyvateºov), Myjava (426 bytov/1000 obyvateºov) a Ko‰ice (407 bytov/1000obyvateºov). Naopak najmenej bytov na 1 000obyvateºov mali okresy Sabinov (249 bytov na1 000 obyvateºov), Námestovo (261 bytov na 1000 obyvateºov), Vranov nad Topºou (266 bytovna 1 000 obyvateºov) a KeÏmarok (267 bytov na1 000 obyvateºov). Kvantitatívne ukazovateleb˘vania (i poãty bytov na tisíc obyvateºov) vniektor˘ch regiónoch odráÏajú najmä jeho nízkyekonomick˘ potenciál. V jeho dôsledku ºudiaodchádzajú (niekedy i natrvalo) za prácou doekonomicky rozvinutej‰ích oblastí, ão vyvolávapotrebu v˘stavby nov˘ch bytov. V ekonomickymálo atraktívnych oblastiach sa utlmuje bytováv˘stavba za postupného zhor‰ovania kvality existujúcehobytového fondu. Dopady prebiehajúcichzmien v zloÏení bytového fondu Slovenskejrepubliky budú transparentnej‰ie po ìal‰om sãítaníobyvateºov, domov a bytov. Z porovnaniav˘stavby v jednotliv˘ch krajoch Slovenska vidno,Ïe najviac bytov sa v minulom roku postavilov Bratislavskom kraji – 4 307 bytov, ão z celkovéhopoãtu predstavuje 29,8 %. Táto skutoãnosÈzodpovedá najmä vysokému hospodárskemurozvoju tohto regiónu a príchodu predov‰etk˘mmlad‰ích roãníkov za lukratívnej‰ou pracovnouponukou. O viac ako polovicu menej bytov– 2 646 – sa dokonãilo v Trnavskom kraji apo Àom nasleduje Îilinsk˘ s 1 815 dokonãen˘mibytmi. Má to priamy súvis s rastom pracovn˘chpríleÏitostí vo väzbe na príchod veºk˘ch zahraniãn˘chinvestícií do t˘chto regiónov. Najmenejbytov sa dokonãilo v krajoch: Ko‰ickom(799 bytov) a Banskobystrickom (926 bytov).V˘stavba bytov v jednotliv˘ch regiónoch a lokalitáchje spojená najmä s potrebou bytov, vypl˘vajúcouz pracovn˘ch príleÏitostí. Ministerstvovytvára nástroje na podporu v˘stavby bytovtam, kde je táto v˘stavba opodstatnená, ekonomick˘mipodmienkami územia a nemôÏe vytváraÈnástroje na umelú podporu v˘stavby bytov,kde táto v˘stavba nemá ekonomické opodstatnenie.V máji ste so skupinou stavebn˘ch podnikateºovnav‰tívili Ruskú federáciu a sºúbili steim pomoc pri nadviazaní kontraktov. Mohliby ste konkretizovaÈ túto pomoc? A ako pomôÏepri prieniku slovensk˘ch firiem na obrovsk˘rusk˘ trh?Spolupráca s Ruskou federáciou sa v poslednomobdobí zintenzívnila. Aj májová náv‰tevak tomu prispela, keìÏe na‰i podnikatelia priamona tvári miesta mohli vidieÈ podmienky a oboznámiÈsa s konkrétnymi ponukami. Chceli maÈv‰ak zákonné a najmä bankové záruky, Ïe pri realizáciinároãn˘ch projektov nezlyhá nejak˘ medziãlánok.Inicioval som preto rokovania s Eximbankou,aby sme vytvorili schému financovaniazainteresovan˘ch subjektov pri v˘stavbe administratívnejbudovy v Moskve a sídliska v hlavnommeste âuva‰skej republiky âeboksaroch.Eximbanka je ochotná v Moskve poistiÈ rizikoprojektu v plnom rozsahu a poskytnúÈ záruku vprospech tretej strany. Pôjde o syndikáciu na na-‰ej strane a projektové financovanie u ruskéhoinvestora. Eximbanka sa zaangaÏuje aj v âeboksaroch,kde okrem poistenia rizika v plnom rozsahuuplatní aj priame financovanie. Potrebné detailysa dohodnú v najbliωom ãase v Moskve av âeboksaroch. V Ruskej federácii preÏívajústavebn˘ boom a závisí v˘luãne od podnikateºskéhozámeru a kapacít na‰ich firiem, ãi sa presadiav silnej domácej i medzinárodnej konkurencii.39

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OAko b˘vaÈ ekologicky, ekonomickya súãasne komfortne?V aktuálnom európskom trende vyuÏívania „zelen˘ch“ energií sa ãoraz väã‰ia pozornosÈ sústreìuje na ekologick˘a energeticky úsporn˘ Ïivot kaÏdého z nás. V˘znamné úspory energií môÏe dosiahnuÈ kaÏd˘ vo svojom obytnompriestore, ãi uÏ ide o rodinn˘ dom, alebo byt v obytnom dome. PoÏiadavka obyvateºov je v‰ak jasná: energetickáúspornosÈ objektu nesmie obmedzovaÈ komfort b˘vania.Ing. Mário Lelovsk˘, autor projektu iDOM,konateº Media Control, s.r.o.Dôkazom, Ïe obe poÏiadavky moÏno skæbiÈ, jeúspe‰n˘ projekt 1. demon‰traãného inteligentnéhonízkoenergetického domu. Po troch rokochprojektovania a stavebn˘ch prác bol objekt voktóbri 2006 uveden˘ do prevádzky a v povedomíverejnosti je známy pod názvom iDOM. OjedinelosÈa progresivitu my‰lienky i realizácieocenili odborníci v zahraniãí, aj na domácej pôde.V januári 2007 poãas v˘stavy Integrated Systemsof Europe v Amsterdame získal projekt iDOMuhlavnú cenu InAVation Awards 07 v kategóriistredn˘ch rezidenãn˘ch projektov ako vôbec prv˘tak˘to projekt z krajín b˘valej v˘chodnej Európy.V súÈaÏi Najlep‰í projekt energetiky, ktorú vyhlasujeMH SR a Slovenská energetická agentúra,bola iDOMu udelená Mimoriadna cena zainovatívny prístup k rie‰eniu nad‰tandardného b˘vanias cieºom vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojovenergie. Pre v‰etk˘ch realizátorov projektu iDOMje v‰ak azda najväã‰ím ocenením ich úsilia spokojn˘Ïivot rodiny investora. Oslovili sme Ing.Mária Lelovského, majiteºa a investora v jednejosobe, aby sme sa dozvedeli viac.40âo ste chceli projektom iDOM dosiahnuÈ?Cieºom bolo vybudovaÈ funkãn˘, stabilne ob˘van˘objekt s uplatnením najmodernej‰ích technológiívyuÏitia energií a dokázaÈ, Ïe pomocou integrovanéhoriadenia – inteligencie v kombináciis v˘hradne obnoviteºn˘mi zdrojmi energiímoÏno v˘razne zv˘‰iÈ kvalitu a komfort b˘vaniaa súãasne zníÏiÈ náklady na prevádzku a zaÈaÏenieÏivotného prostredia. Som rád, Ïe sa moja víziakompletne zrealizovala. Po skúsenostiach,ktoré som poãas v˘stavby nadobudol môÏem vyhlásiÈ,Ïe dnes dokáÏe spoloãnosÈ Media Control(www.mediacontrol.sk) naplniÈ akékoºvek nároãnépoÏiadavky staviteºa z hºadiska komfortub˘vania a poradiÈ mu ideálne rie‰enie poãnúcvyuÏitím obnoviteºn˘ch zdrojov energií na vykurovaniea chladenie cez meranie a reguláciu aÏ pokomplexnú integráciu do jednoduchého ovládania.Potvrdilo sa zlaté pravidlo: kto neváha akonzultuje, radí sa s odborníkmi a precízne projektuje,získa v˘razne väã‰ie ‰ance na úspe‰né dokonãeniediela podºa svojich predstáv, v rozumnomãase a za akceptovateºnú cenu. Rovnakodnes vieme odporuãiÈ, aké systémy pouÏiÈ a akénie, s k˘m a ako to realizovaÈ.Ako hodnotíte po roku b˘vania my‰lienku arealizáciu iDOMu?Ak poviete inteligentn˘ dom, reakciou je ãastoobava z obsluhy a spoºahlivosti zloÏitého systému,ktorá pramení z neznalosti. Riadiaci systémCrestron pouÏit˘ v iDOMe je zaloÏen˘ na prvkochpriemyselnej automatizácie a spoºahlivosÈje na prvom mieste. Tento systém sa pouÏíva napríkladaj na lietadlov˘ch lodiach alebo v nepretrÏitejenergetickej prevádzke. Softvér je uspôsoben˘na bezchybnú a dlhodobú prevádzku a kaÏd˘program je odladen˘ pod dohºadom firmouprogramátora, certifikovaného firmou CrestronInternational. Jednoduché ovládanie pomocoutlaãidlov˘ch vypínaãov s indikáciou funkcií adotykov˘ch LCD panelov, ktoré môÏu byÈ zabudovanév stene i prenosné, umoÏÀuje maÈ cel˘dom stále pod kontrolou a komunikovaÈ s ním. Vítam,Ïe súãasní moderní súkromní investori uÏmyslia na pár rokov dopredu a zaujímajú sa o problematikuenergií a riadenia technológií. ëal‰ímpozitívom sú reakcie na‰ich zahraniãn˘ch partnerov,ktor˘ch technológia a produkty sú na iDO-Me pouÏité. Pote‰í, ak práve zástupcovia firmyCrestron, najväã‰ej svetovej firmy v oblasti inteligentn˘chriadiacich systémov, ocenia rie‰eniecelého projektu – pri osobnej náv‰teve iDOMudoslova ostali stáÈ s otvoren˘mi ústami. S taktozvládnutou realizáciou sa podºa ich vlastn˘chslov v regióne Európy e‰te nestretli. To potvrdzuje,Ïe sme sa vybrali správnou cestou. SpoloãnosÈMedia Control dnes úspe‰ne realizuje desiatkyprojektov na Slovensku a v âeskej republike.Ako by mal postupovaÈ investor, ktor˘ sa rozhodneísÈ touto cestou?www.inteligentnydom.sk, www.mediacontrol.skNajjednoduch‰ie je prísÈ priamo do iDOMu, vidieÈa vyskú‰aÈ si, ão vlastne inteligencia domudokáÏe. Priná‰ame jedineãnú moÏnosÈ odskú‰aÈsi dom, podobne ako keì si kupujete auto a idetena predvádzaciu jazdu. Na stránke www.inteligentnydom.sksi moÏno dohodnúÈ termín náv‰tevya odbornej prezentácie. Investorom by somchcel poradiÈ, aby boli odváÏni a pozerali sa aspoÀdesaÈ rokov dopredu. Nemysleli krátkodobo,ale zohºadnili v‰etky faktory, ktoré ovplyvÀujúkvalitu b˘vania budúcich obyvateºov. UvaÏovaliv ‰ir‰ích súvislostiach, pretoÏe dom alebo bytje nielen priestor na b˘vanie, ale aj investícia.O názor na problematiku inteligentného riadeniabudov sme poÏiadali aj dvoch náv‰tevníkoviDOMu. Marián Kondrót, predseda v˘boru prehospodársku politiku NR SR: „Projekt je prínosomv oblasti rie‰enia ekologick˘ch a energetick˘chnoriem budúcnosti a zároveÀ spæÀa poÏiadavkyna vysok˘ ‰tandard b˘vania i na bezpeãnosÈs vyuÏitím najnov‰ích a netradiãn˘ch technológií.Sám som objekt niekoºkokrát nav‰tívil asom rád, Ïe ìal‰ia slovenská ‰piãková firma zaznamenávaúspechy v celoeurópskom meradle.“Ing. arch. ªubica Fábri, riaditeºka agentúryDESIGN IN: „Ako ãlenka realizaãného tímu,zodpovedná za medializáciu projektu iDOM, dostávamãasto otázku, ãi objekt skutoãne fungujetak, ako to prezentujeme. Odpovedám: áno, aoveºa viac – realizácia a funkãnosÈ takéhoto projektuje v slovensk˘ch podmienkach pionierskypoãin, ktor˘ ukazuje cestu, ako energeticky efektívne,bezpeãne a súãasne komfortne riadiÈ technológienielen v obytn˘ch, ale i vo verejn˘ch, spoloãensk˘chãi administratívnych budovách.“

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OKeì sa pred tromi rokmi objavila na slovenskom stavebnom trhu spoloãnosÈ Metrostav SK a. s. s cieºompresadiÈ sa najmä v bytovej, obãianskej a priemyselnej v˘stavbe, len máloktor˘ z teraj‰ích konkurentovpredpokladal, Ïe sa jej v krátkom ãase podarí úspe‰ne obstáÈ v silnom podnikateºskom prostredía zaradiÈ sa medzi stavebnú ‰piãku. Dnes je svojimi aktivitami Metrostav SK a. s. úzko spät˘ s hlavn˘mmestom SR i s mnoh˘mi ìal‰ími lokalitami Slovenska,kde sa ako hlavn˘ zhotoviteº podpisuje pod projekty,ktoré v˘razne prispievajú k ich urbanistickému rozvoju.Máme jasné ciele a chuÈ do prácePolyfunkãn˘ areál RUSTICAPozíciu Metrostavu SK a. s. ako realizátorastavebn˘ch zákaziek v segmente pozemnéhostaviteºstva v rámci slovenského stavebnéhotrhu jasne definovala pri jeho vzniku nadnárodnáskupina DDM Group. Úspe‰n˘m vykroãenímk splneniu vyt˘ãeného cieºa bolo získanieprestíÏneho ocenenia Bytov˘ dom roka 2006 zaPolyfunkãn˘ bytov˘ komplex Boria na DrieÀovejulici v Bratislave v celo‰tátnej súÈaÏi Stavbaroka uÏ po prvom roku existencie spoloãnosti.PrestíÏ v oãiach verejnosti a odborníkov posilniloaj tohtoroãné júnové podpísanie zmluvyna hlavnú etapu v˘stavby ‰piãkového bratislavskéhoprojektu RIVER PARK, ktor˘ svojoujedineãnosÈou priblíÏi na‰e hlavné mesto k modern˘meurópskym metropolám a stane sa jehoneprehliadnuteºnou vizitkou. Okrem päÈhviezdiãkovéhohotela je v Àom holandsk˘m architektomEricom van Egeraatom naplánovanározsiahla v˘stavba nad‰tandardn˘ch bytov˘ch,kancelárskych a obchodn˘ch priestorov, nábreÏnejpromenády, kaviarní a re‰taurácií. Cel˘projekt je o to nároãnej‰í, Ïe vyrastá v bezprostrednejblízkosti Dunaja. V˘stavba Mesta vmeste, ako verejnosÈ River Park naz˘va, bymala byÈ ukonãovaná postupne zaãiatkom roka2009. MoÏno povedaÈ, Ïe v súãasnosti je tonajväã‰ia a najpôsobivej‰ia stavba Bratislavy.„VáÏime si dôveru investora. Chápeme ju akoocenenie kvality na‰ej doteraj‰ej práce a úsiliav prospech klientov,“ komentoval rozhodnutiespoloãnosti Bratislavské nábreÏie, s. r. o. a jehodevelopera J&T Real Estate pri v˘bere hlavnéhozhotoviteºa River Parku predseda predstavenstvaa generálny riaditeº Metrostavu SK a. s. Ing.Vladimír KríÏ.âervenobiele logo Metrostavu sa objavujena stavebn˘ch objektoch takmer v kaÏdej lokalitehlavného mesta. V mestskej ãasti Dúbravkadostáva v t˘chto dÀoch svoju koneãnú podobuPolyfunkãn˘ areál RUSTICA, kde sa na 14nadzemn˘ch podlaÏiach nachádza 190 nad‰tandardn˘chbytov. Ku kaÏdému z nich patrí gará-Ïové státie na jednom z dvoch podzemn˘chpodlaÏí. Rustica je zaujímavá architektonick˘mpoÀatím a dispoziãn˘m rie‰ením s neprehliadnuteºn˘miterasami, polyfunkciou a pe‰ou zónou,ktorá prispeje k skvalitneniu b˘vania a Ïivotnéhoprostredia Dúbravãanov. V tejto lokalite odovzdalMetrostav SK a. s. investorovi aj Polyfunkãn˘bytov˘ dom na Nejedlého ulici. V Prievozepod diaºniãn˘m obchvatom vyrastá Polyfunkãn˘komplex Hrachová, pred dokonãenímje aj Polyfunkãné centrum Best na Tomá‰ikovejulici. Tam Metrostav SK a. s. realizuje aj hrubústavbu Novej centrály Slovenskej sporiteºne, a. s.Medzi ìal‰ie bratislavské stavebné projekty patríaj modernizácia RuÏinovskej arény V. Dzurillu,Polyfunkãn˘ dom Wıstenrot na Miletiãovejulici a nedávno zaãatá v˘stavba Bytového domuna âaklovskej ulici. V PetrÏalke na Námestíhraniãiarov je pred dokonãením Polyfunkãn˘ objektDOMINANT. Ten sa uÏ dnes svojimi 19 poschodiamiv˘‰kovej ãasti objektu, ku ktorémupatrí aj ‰tyri aÏ 7-poschodová niωia ãasÈ, stal naozajstnoudominantou okolia i celého sídliska.Pre budúcich majiteºov sa tu realizuje 184 bytovs garáÏov˘mi státiami v podzemí. SúãasÈouobytn˘ch priestorov bude polyfunkcia na prízemíso sieÈou obchodov a obãianskou vybavenos-Èou. Metrostav SK a. s. vlani zrekon‰truoval ajobºúbené v˘letné miesto Bratislavãanov – Partizánskulúku na Îeleznej studienke a v tomtoroku odovzdal obyvateºom do uÏívania modernétrojpodlaÏné podzemné garáÏe Mamut. Prispelt˘m k rie‰eniu problému parkovania v okolíkomplexu Starej Sladovne i celej tejto ãasticentra hlavného mesta.Zaujímavou súãasÈou v˘robného programuPolyfunkãn˘ objekt DOMINANTMetrostavu SK a. s. sa nedávno stalo obchodnéa bytové centrum CUBICON, ktoré do roku2009 vyrastie na Star˘ch gruntoch v bratislavskejMlynskej doline. Cubicon je premiérov˘mprojektom spoloãnosti Sekyra Group, a. s. naSlovensku. Pre Metrostav SK a. s. je pote‰ujúca,ale i zaväzujúca dôvera a ‰anca, ktorú od tohtoinvestora ako jeho prv˘ slovensk˘ hlavn˘zhotoviteº dostal.Poãas svojho relatívne krátkeho pôsobenia naslovenskom stavebnom trhu sa Metrostav SK a. s.podpísal ako hlavn˘ zhotoviteº pod realizáciutakmer dvadsiatich ukonãen˘ch a investoromodovzdan˘ch projektov po celom Slovensku aroz‰íril tak svoje pôsobenie z Bratislavy do Nitrianskeho,Îilinského a Popradského regiónu.ëal‰ie dve desiatky zákaziek sa v súãasnosti nachádzajúv rôznych ‰tádiách v˘stavby.RIVER PARK, v˘stavba nadzemnej ãastiV rámci stavebn˘ch spoloãností na Slovenskupatrí Metrostav SK a. s. do málopoãetnej skupinydrÏiteºov v‰etk˘ch troch certifikátov manaÏérskychsystémov. Na základe zavedenia aplnenia ich princípov garantuje klientom pouÏitienajmodernej‰ích technologick˘ch postupov,kvalitu sluÏieb, zodpovedn˘ prístup k bezpeãnostia ochrane zdravia i Ïivotného prostrediapri realizácii kaÏdej zákazky. To v‰etko pri zachovanífiremnej filozofie zaloÏenej na re‰pektovanízákladn˘ch etick˘ch princípov, kon-‰truktívnom dialógu a korektn˘ch vzÈahoch sklientom.Ciele sú to nemalé, no jasné a realizovateºné,keìÏe Metrostavákom nech˘ba chuÈ do prácea snaha popasovaÈ sa s ak˘mkoºvek problémomv záujme spokojnosti kaÏdého obchodnéhopartnera.PhDr. Emília PaldiováhovorkyÀa spoloãnosti Metrostav SK a.s.41

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OVy‰tudoval Stavebnú fakultu SV·T v Bratislave. Vlastne od detstva chcel byÈ stavbárom. Po skonãení‰koly v roku 1983 nastúpil do OSP Nové Zámky, neskôr v Pozemn˘ch stavbách. Nechcel do kancelárie,jeho doménou boli Ïivé stavby, ºudia. Keì sa po revolúcii sklamal vo svojich vedúcich pracovníkochv stavebnom podniku, rozhodol sa odísÈ a postavil sa na vlastné nohy. V roku 1992 zaãal podnikaÈ. Sám.Bez pôÏiãiek i dlhov. Ing. Stanislav Hegedıs, konateº Stavebnej firmy HEGEDÙS, SFH, s. r. o.,v Nov˘ch Zámkoch prezradil o sebe i svojom podnikaní viac Petrovi Zemaníkovi.Vodováhu pouÏívamaj v ºudsk˘ch vzÈahochKaÏdá stavba musí maÈ dobr˘ základAj podnikanie je stavbaKedy ste dospeli k rozhodnutiu, Ïe sa dátena vlastné nohy? Bolo to veºmi ÈaÏké rozhodovanie?Stavbárske odvetvie nebolopredsa aÏ také lukratívne, aspoÀ hneì poNovembri 1989 nie, alebo? Ako sa vámpodarilo narásÈ do dne‰nej podoby?Zaãínali sme naozaj v malom. Odi‰iel somz môjho domovského podniku, pretoÏe na‰inadriadení nedodrÏali slovo a viacerí sme sacítili ukrivdení. Jednoducho sme si povedali,Ïe ak sme schopní zohnaÈ si prácu v ‰tátnejfirme, preão by sme to nedokázali aj navlastnú päsÈ? Bolo to dozaista riskantné rozhodnutie,ale vy‰lo nám to, Zaãínali sme asis desiatimi kmeÀov˘mi zamestnancami a na-‰im krédom od zaãiatku bolo: nezostaÈ nikomuniã dlÏní! Viete, nebolo to v tom ãase ºahké,nielen kvôli tomu, Ïe sme nemali Ïiadneexterné zdroje, ale najmä preto, lebo právevtedy, po roku 1992, sa dostalo do „módy“ naSlovensku „neplatiãstvo“... Nech to znie akokoºvekneuveriteºne, a nech sme si dávaliakokoºvek pozor, doplatili sme na niekoºk˘chtzv. „tieÏkamarátov“, ktorí sú nám dlÏnídodnes. Ale preÏili sme to. Postupne, akopribúdali objednávky a realizované projekty,sme sa rozrastali, nakupovali techniku, mechanizmy.Priberal som aj ºudí, zamestnancov– a tak som sa postavil na nohy. Musím povedaÈ,Ïe som mal v podstate aj ‰Èastie – aleto, vraj, odváÏnemu praje. Mali sme na zaãiatkuasi tri roky stabilného partnera, pre ktoréhosme stavali pomerne v˘znamné objekty, ato nás udrÏalo nad vodou.Aj tak je to obdivuhodné, Ïe ste dnes naúrovni 50 zamestnancov a spolupracujetes 30 Ïivnostníkmi. Je to pre vás vyhovujúcistav? Alebo cítite aj v tomto obsadení nejakélimity?Viete, na zaãiatku som sa nauãil robiÈ ajosemnásÈ hodín denne. UÏ som spomínal, Ïena‰a prvá dlhodobá objednávka od firmy Baltranznám naozaj dodala sily a odvahy. Dnesna to síce uÏ len s nostalgiou spomínam, aleak porovnám ãasy vtedy a dnes musím povedaÈ,Ïe vtedy sme napriek relatívne nízkemupoãtu zamestnancov nemali problém s kvalifikovanoupracovnou silou. Dnes, keì spolupracujemaj so Ïivnostníkmi, si musím veºmidobre rozmyslieÈ, ãi sa na nich naozajmôÏem spoºahnúÈ. Zo zaãiatku som sa sústreìovallen na blízke okolie Nov˘ch Zámkov,ale ako sa postupne firma rozrastala, pokú‰alisme sa o objednávky a úlohy aj v ‰ir‰omokolí. Dnes robíme uÏ aj v Bratislave. VlastnedokáÏeme pokryÈ cel˘ juhozápadn˘ pásSlovenska. Investorov sme sa pokú‰ali presvedãiÈpredov‰etk˘m kvalitou a vy‰‰ou pridanouhodnotou. Postupne sme sa cez dobrémeno dostali aj k v˘berov˘m konaniam, ajkeì aj s t˘m mám svoje skúsenosti. Bez dobrepripraveného v˘berového konania – nemáte‰ancu. Je tam do istej miery rozhodujúcaaj referencia, ale potrebujete aj odporúãanieo svojej kvalite a cene. Hoci cenu nepovaÏujemza dostatoãné kritérium – dumping fungujeaj u nás a niã nie je také drahé, ako lacnérozpoãty.Dnes registrujeme akési zm⁄tvychvstaniestavebného priemyslu – hovorí sa tomu ajboom... Súvisí to, bezosporu, aj s celkov˘mnárastom ekonomiky na Slovensku. Vnímateto tieÏ takto „bezproblémovo?“Samozrejme, Ïe som rád, Ïe sa stavebn˘priemysel u nás dostal z toho najhor‰ieho, nonepovaÏujem súãasn˘ stav za optimálny. Najmäcenotvorba je stále deformovaná, aj keìo nedostatok roboty sa nemusíme obávaÈ. UÏsom spomínal, Ïe dosÈ veºk˘m problémom súvzÈahy so Ïivnostníkmi, ktorí sa neveºmi trápias na‰imi poÏiadavkami na kvalitu, ale toje, moÏno, ºah‰ie rie‰iteºn˘ problém. Oveºakomplikovanej‰ia situácia je v‰ak na trhu skvalifikovanou pracovnou silou, pretoÏe „a ãomladé zutekalo – a ão staré, nevládalo,“ abysom parafrázoval slovenského klasika. Navy-‰e, odborné ‰kolstvo je na tom naozaj biedne,pretoÏe do uãÀovky, ale ani na stavebnúRodinn˘ dom Nové Zámky42

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Opriemyslovku sa u nás nijako zvlá‰È deti nehrnú...Na‰e ‰kolstvo naozaj potrebuje radikálnureformu. Myslím, Ïe vyuãuje zastaran˘mimetódami a nie je to vôbec atraktívne.Myslím si, Ïe by tu mohli oveºa aktívnej‰iuúlohu zohraÈ úrady práce, ktoré by chodili„náborovaÈ“ deti do ‰kôl. Veì v stavbárskejbranÏi si dobr˘ odborník príde na slu‰né peniaze– pomaly viac ako vy‰tudovan˘ lekár...Ajkeì nie v‰etko sa dá meraÈ peniazmi.Ak sa v krátkom ãase tento problém nevyrie-‰i, skonãí sa aj stavbársky boom. Asi budemeodkázaní na „gastarbeiterov“ zo zahraniãia.Poznám kolegov, ktorí to uÏ takto rie‰ia.Sme naozaj tlaãení z dvoch strán. Na jednejneustály tlak investorov na termíny a kvalitu,na druhej zase problémy s pracovnou silou.Ch˘bajú predov‰etk˘m vysokokvalifikovaníodborníci, murári, tesári, klampiari.Expozitúra VÚB, a.s. ·túrovoObytn˘ dom - prestavba a prístavba,Moskovská ulica, BratislavaAké je va‰e Ïivotné krédo?SnaÏím sa byÈ spokojn˘ s robotou, ktorúodovzdám. Tak, aby som sa za svoju prácunemusel hanbiÈ. Nehovoriac o tom, Ïe nikdynechcem zostaÈ nikomu niã dlÏn˘. SnaÏím savÏdy dodrÏaÈ slovo. Aj sebe.Za t˘ch viac ako desaÈ rokov v na‰ej firmenikdy neme‰kali v˘platy. Aj keì hneì na zaãiatkumôjho podnikania, asi po dvoch mesiacoch,hrozilo práve to, Ïe nebude na v˘platy.Práve kvôli tomu, Ïe som naletel prvémuneplatiãovi. Na‰Èastie mi dobr˘ kamarát po-Ïiãal na v˘platy a firma sa nerozpadla. ªudiami moju dôveru oplatili svojou. A naopak. Ajpreto sa snaÏím pracovaÈ s kmeÀov˘mi zamestnancami,pretoÏe u nich vÏdy viem, nakoho sa môÏem spoºahnúÈ. Nikdy som sa nenechalvydieraÈ a zatlaãiÈ do kúta. Aj v prípadeÈaÏkostí rad‰ej volím krat‰iu cestu a o problémochhovorím s t˘mi ,komu patria. A zdása, Ïe sa mi to oplatilo. Vodováhu pouÏívamaj v ºudsk˘ch vzÈahoch.Ak˘ je vበcieº ãi vízia?Viete, ãlovek prekoná niekoºko období v Ïivotei v podnikaní. Niekedy som aj mal túÏbustále rásÈ, rásÈ, rásÈ... Inokedy zasa stochutí so v‰etk˘m prestaÈ. Keì sa obzriem zaseba, tak neºutujem ani jeden krok v mojomÏivote. Myslím si, Ïe primerané narastanie arozvoj je postupn˘ proces, ku ktorému v dobrompodnikaní musíte dospieÈ. Inak by somsi dnes nemohol dovoliÈ dávaÈ záruku kvalityna tri aÏ desaÈ rokov. V stavebníctve je veºmiÈaÏké budovaÈ meno firmy, ale veºmi ºahkooÀ môÏete prísÈ. Je to ako s domom – keìmá dobré základy, vydrÏí aj najväã‰ie otrasy.Dnes je nárast stále moÏn˘, no som limitovan˘napríklad kvalitn˘mi technikmi. NehádÏemflintu do Ïita, pretoÏe vÏdy prechádzatezloÏit˘m obdobím. Raz ste hore, raz zasedolu. Momentálne, myslím si, prechádzameobdobím, keì sa aj problémy s pracovnou silouvyrie‰ia a zase sa odrazíme vy‰‰ie. Somoptimista.Firma realizuje aj kompletné v˘stavby akohlavn˘ dodávateº, alebo aj ãasti stavieb. ëalejsa zaoberá opravami a rekon‰trukciamibudov. S. F. H., s. r. o., realizuje stavby ajmimo okresu Nové Zámky, pozri prehºad zrealizovan˘chstavieb.Obchodná ãinnosÈObchodná ãinnosÈ v prevaÏnej miere pozostávaz predaja betónovej zmesi, ktorú firmavyrába vo vlastnej betonárke na Nesvadskejceste v Nov˘ch Zámkoch a predajom reziva, ktoré reÏe na objednávku na vlastnej píle vNov˘ch Zámkoch.ëalej firma predáva aj ostatné stavebnémateriály a zapoÏiãiava rôzne stavebné mechanizmy.Vzhºadom na históriu firmy a k dielam,ktoré realizuje, poskytuje záruku podºa charakteruprác od 3 do 10 rokov.Nájomné byty pre Mestsk˘ úrad Nové ZámkyIng. Stanislav Hegedıs STAVEBNÁ FIRMAHEGEDÙS – SFH má od marca 2004 Certifikátpreukázania zhody ã. 1301A/04/0603/1/C/C04 na v˘robok obyãajné hutné betónytriedy B15, B20, B30.S. F. H., s. r. o., Nové Zámky je od decembra2002 drÏiteºom Certifikátu ISO 9001/2000na systém manaÏérstva kvality pre oblasÈ:• Zhotovovanie, opravy a rekon‰trukcie stavieb• Obchod so stavebn˘mi v˘robkami.S. F. H., s. r. o., Nové Zámky zavádza systémenvironmentálneho manaÏérstva podºanormy STN EN ISO 14001:2005 / EN ISO14001:200416 triedna základná ‰kola ·túrovoObchodná kancelária ZSE ‰.p. Galanta43

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O„Slovenské stavebníctvo ãaká aj v ìal‰ích rokoch taká dynamika rastu ako dnes.Toto sebavedomé kon‰tatovanie nám umoÏÀujú vysloviÈ údaje o pripravovan˘ch investiãn˘chprojektoch na Slovensku, a to hlavne v dopravnej infra‰truktúre, ktorá urãite za seboupotiahne aj ìal‰iu v˘stavbu,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér prezidentZväzu stavebn˘ch podnikateºov Slovenska Ing. Ján MAJERSK¯, PhD.Slovenské stavebníctvopôjde stále dopreduStali ste sa poradcom ministra v˘stavby aregionálneho rozvoja SR. Ako vnímatetúto pozíciu a ktor˘m hlavn˘m témam byste sa chceli v nej venovaÈ?Bolo to logické vyústenie spolupráce medziZväzom stavebn˘ch podnikateºov Slovenskaa Ministerstvom v˘stavby a regionálnehorozvoja SR. S pánom ministrom Janu-‰ekom komunikujeme hlavne o problémochstavebnej praxe, lebo v nej priamo pôsobím,vo väzbe na legislatívu, ktorú má zasa vkompetencii MVaRR SR. Predmetom na-‰ich diskusií je aj oblasÈ zahraniãnej orientáciestavebníctva hlavne smerom na v˘chodnétrhy, na ktor˘ch sa slovenskí podnikateliapostupne zaãínajú presadzovaÈ.Ako hodnotíte súãasn˘ stav slovenskéhostavebníctva a jeho najdôleÏitej‰ie trendy?Stále pozitívne, aj keì k 30. 7. 2007 nie jenárast stavebnej produkcie väã‰í ako vlani vtomto období, ale je stále cez 10%, ão jeveºmi dobré. Musíme v‰ak vidieÈ perspektívnea uvedomiÈ si, Ïe takéto nárasty nemôÏubyÈ stabilné, a preto je potrebná stratégiahlavne pri veºk˘ch firmách, ktorá zabezpeãíprimeran˘ proporcionálny rast stavebn˘chpodnikov na dlhé, nielen krátkodobé obdobie.Myslím t˘m orientáciu aj na zahraniãie,hlavne na spomenuté v˘chodné trhy, kde jev˘razne väã‰í potenciál v rozsiahlych ãasov˘chperiódach.Podºa ‰tatistík je export stavebnej produkciedlhodobo na nízkej úrovni a nedosahujehistorické ukazovatele. Orientácia stavebn˘chpodnikateºov na export bude v budúcnostinevyhnutná a to znamená uÏ dnes na tejtostratégii pracovaÈ. Túto stratégiu si musiaosvojiÈ hlavne rozhodujúci lídri stavebnéhopriemyslu na Slovensku. ZSPS im v tom viemarketingovo veºmi pomôcÈ.Nedávno sa, zrejme z t˘chto dôvodov,uskutoãnila cesta ministra v˘stavby a regionálnehorozvoja SR Mariana Janu‰ekaso skupinou podnikateºov v Ruskej federácii,ktorej ste sa zúãastnili aj vy. Aké bolijej v˘sledky a aké obzory otvára podpisdohody o spolupráci medzi ZSPS a Rusk˘mzväzom stavbárov?Náv‰teva Ruska, konkrétne Moskvy ahlavného mesta âuva‰skej republiky âeboksarybola v druhej polovici mája tohto roku.Poãas ‰tyroch dní sme uskutoãnili veºmi veºarokovaní s vládou âuva‰skej republiky, predstaviteºmi‰tátnej správy a hlavne s rusk˘mipodnikateºmi. V súãasnosti prebieha intenzívnakomunikácia medzi podnikateºmi obidvochstrán o spolupráci, rokuje sa o kontraktoch,o nov˘ch projektoch.Túto pracovnú cestu hodnotím veºmi pozitívne.Je reálny predpoklad, Ïe do koncaroka budú uzavreté prvé kontrakty ako v˘sledoktejto pracovnej cesty MVaRR SR v Rusku.Ukázalo sa , Ïe takéto sluÏobné cesty, vedenénajvy‰‰ími vládnymi ãiniteºmi, sú potrebné,pretoÏe nám otvárajú dvere k najv˘znamnej‰íminvestorom a ku kontraktompodporovan˘m ‰tátom. Myslím si, Ïe dôle-Ïit˘ krok pre lep‰ie pozície na‰ich stavebn˘chpodnikateºov, ktorí sa orientujú na rusk˘ trh,je podpis memoranda o spolupráci medziZSPS a Zväzom stavebn˘ch podnikateºovRuska, ão nám umoÏÀuje aj r˘chlej‰í a ºah-‰í prístup k informáciám, potrebn˘m pre na‰epodnikateºské záujmy v Rusku v oblasti stavebníctva.Poìme teraz k lokálnej‰ím témam. Na Slovenskusa poãet zamestnancov pracujúcichv stavebníctve trvalo zniÏuje, a to v ãase,keì investiãn˘ boom stavebn˘ch fondov jetakmer na vrchole. K 30. júnu t. r. sa poãetvoºn˘ch pracovn˘ch miest v stavebníctveSR zv˘‰il medziroãne o 48,5 percentaj t˘m, Ïe ãoraz viac kvalitn˘ch remeselníkovodchádza za prácou do zahraniãia– 48 865 pracuje dnes v zahraniãí (·ÚSR). Príãinou je predov‰etk˘m nízka mzdaza ãoraz viac stavebno-technicky nároãnúa sofistikovanej‰iu prácu. Podºa ·Ú SRbola v stavebníctve v druhom ‰tvrÈroku t.r. priemerná nominálna mesaãná mzdalen 15 308,- Sk (tretia najniωia v hospodárstve).Navy‰e i napriek dnes takmerpriemyselnej stavebnej realizácii nie je topráca ºahká a stavebné firmy e‰te stálenevytvárajú z rôznych dôvodov podmienkypre svojich zamestnancov na úrovnisúãasnej doby. Ak˘ je tu priestor pre Zväza jeho ãlenov zastaviÈ tento trend?Tento problém nevznikol dnes. Je dlhodob˘a jeho rie‰enie bude urãite tieÏ dlhodobé.Súvisí to nielen s mzdou pracovníkov, ale ajs cel˘m súborom technick˘ch, personálnych,sociálnych a ekonomick˘ch podmienok vstavebn˘ch firmách. Cítime a ãasto o tom hovorímna rôznych stretnutiach, Ïe na Slovenskuch˘ba jasná koncepcia migraãnej politiky,moÏno aj migraãn˘ zákon. Ten by formulovalpodmienky pohyby pracovnej sily naSlovensku. Aj napriek tomu si v‰ak myslím,Ïe situácia s pracovnou silou v stavebníctvesa mierne stabilizuje. Zv˘‰il sa priemern˘ zárobokhlavne vo firmách nad 20 zamestnancov,ale zlep‰ujú sa aj sociálne podmienky vofirmách, najmä tam, kde si uvedomujú, Ïenajväã‰ou hodnotou firmy sú v˘konní a spokojnízamestnanci. Dnes sú také firmy v stavebníctve,kde pohyb pracovnej sily je minimálny.To, ãím sa treba okamÏite zaoberaÈ,je dlhodobá príprava nov˘ch odborníkov prestavebnú profesiu. Tu má miesto Zväz stavebn˘chpodnikateºov Slovenska, ktor˘ v tejtooblasti pripravuje zriadenie ‰koliacich centierpri kaÏdom VÚC. Rozsah na‰ich aktivítv tejto oblasti je v‰ak podstatne väã‰í a bude44

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Oe‰te rásÈ, pretoÏe si uvedomujeme dôleÏitosÈprípravy nov˘ch odborníkov pre dobrú budúcnosÈslovenského stavebníctva. V kaÏdomprípade je potrebné na podporu vzdelávaniav stavebníctve zabezpeãiÈ aj primeranúpozitívnu prezentáciu na‰ej profesie, ãonám veºmi absentuje a na ktorej sme uÏ spolus MVaRR SR zaãali pracovaÈ.Inou mimoriadne dôleÏitou problematikou,determinujúcou cel˘ slovensk˘ stavebn˘trh, je novela stavebného zákona.Legislatívna rada vlády sa návrhom zaoberalav máji t. r., no rokovanie preru‰ilas odporuãením návrh zákona prepracovaÈa opätovne predloÏiÈ na rokovanie Legislatívnejrade. Aké sú zásadné pripomienkyZväzu k súãasnému zneniu novely?V spolupráci s SKSI a SKA sme posledn˘rok pracovali na pripomienkovaní poslednejverzie nového stavebného zákona. Takmerv‰etky pripomienky z na‰ej strany boliakceptované a ZSPS a SKSI akceptuje súãasnúverziu stavebného zákona, ktor˘ v‰akbude potrebovaÈ e‰te viac podporn˘ch vyhlá-‰ok a preto jeho úãinnosÈ odporúãam posunúÈaÏ o rok po schválení v Národnej rade SR.Aj napriek na‰ej akceptácii sú v‰ak v zákoneustanovenia, ktoré stále diskutujeme abudeme sa snaÏiÈ vysvetliÈ ich zmenu, ktorúnám prax ukazuje ako logickú. Ide hlavne odefinovanie ãinnosti projektanta, stavebnéhodozoru, architekta a stanovenie ich pozícii vinvestiãnom procese. Neviem sa stotoÏniÈani so zmenou poãtu stavebn˘ch úradov. âopodporujem, je zjednodu‰enie povoºovaniastavieb a in‰titút autorizovaného znalca akonezávislého odborníka, ktorého ãinnosÈ budúvyuÏívaÈ práve tie stavebné úrady, ão nemajúdostatoãnú profesionálnu znalosÈ v oblastipovoºovania stavieb.In˘m legislatívnym orie‰kom sú návrhyzákonov upravujúcich postup vyvlastÀovania,ão je veºmi dôleÏité pre hlad‰í priebehv˘stavby diaºnic ãi stavieb strategickéhov˘znamu. Aké je stanovisko Zväzu tu?Jednoznaãne podporujeme tento zákon anemáme k nemu pripomienky. Samozrejme,musia byÈ re‰pektované v‰etky vlastníckepráva, ktoré zaruãuje ústava, ão v‰ak musiaposúdiÈ odborníci na tento typ práva. Myslímsi, Ïe tento typ zákona tu mal byÈ uÏ dávnoa na‰e diaºnice by boli asi uÏ ìalej.Na záver sa nám dovoºte op˘taÈ: ako hodnotíteprácu Zväzu v roku 2007? A ão váse‰te ãaká do konca tohto roka?Som presvedãen˘, Ïe Zväz je veºmi potrebnáorganizácia pre stavebn˘ch podnikateºov.Na Slovensku je 5 500 stavebn˘ch firiem,ktoré sú právnymi subjektmi, ãiÏe je tu potenciálna rast ãlenskej základne, ktorá má vsúãasnosti 180 ãlenov. Iste je potrebné vyvíjaÈiniciatívu na rast ãlenskej základne, priãomje dôleÏité zdôrazÀovaÈ marketingov˘potenciál Zväzu pre stavebn˘ch podnikate-ºov. Na druhej strane, 180 ãlensk˘ch firiemzamestnáva spolu 17 500 zamestnancov, ãoje asi 19 % poãtu zamestnancov v stavebníctvea ich celkov˘ objem stavebnej produkcietvorí 40 % z celkovej stavebnej produkcie naSlovensku, ão nie je zanedbateºné. Tieto marketingovéúdaje hovoria o tom, Ïe dnes sú vZSPS organizované rozhodujúce stavebnéfirmy na Slovensku. âo je v‰ak dôleÏité,prostredníctvom Zväzu sa stavební podnikateliamôÏu nielen vyjadrovaÈ k zákonom aovplyvÀovaÈ ich znenie, ale aj pripravovaÈ zákonya presadzovaÈ ich, dostávaÈ sa k informáciámz oblasti pripravovanej legislatívy,vládnych zámerov, rôznych ekonomick˘chstimulov a hlavne k informáciám o pripravovan˘chinvestíciách. Zväz je oslovovan˘ naspoluprácu rôznymi investormi a podnikateºsk˘misubjektmi aj prostredníctvom obchodn˘chalebo diplomatick˘ch zastúpení rôznychkrajín na Slovensku. V poslednom obdobísme rokovali napríklad s veºvyslancamiKuby a Turecka o moÏnosti spolupráce sich stavebn˘mi firmami a hlavne o ponukekubánsk˘ch odborníkov, ktorí majú historickúskúsenosÈ s na‰ím stavebníctvom. DnesmôÏem povedaÈ, Ïe uÏ prebiehajú prvé rokovaniao tejto spolupráci medzi Kubánskoupracovnou agentúrou a na‰imi podnikateºmi.To podstatné ão sme za posledné tri rokyv ZSPS uskutoãnili bolo, Ïe sme vytvorilinovú organizaãnú ‰truktúru ZSPS a zmenilistanovy ZSPS, ktoré posilÀujú pozíciu lídrovstavebného trhu na Slovensku. Budúci rokbudú v ZSPS nové voºby do riadiacich orgánovZSPS a bude sa voliÈ aj nov˘ prezident.45

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRKoncepcia ‰tátnej bytovej politiky do roku 2010, v˘stavba a obnova bytov, najmä nájomn˘ch obecn˘ch bytova viac ‰tartovacích bytov pre mladé rodiny, zabezpeãovanie vãasnej prípravy pozemkov, rozvodn˘ch a ìal‰íchinfra‰truktúrov˘ch sietí. To sú témy rozhovoru s generálnym riaditeºom Sekcie stavebníctva a bytovej politikyMinisterstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Petrom âERNEGOM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.Stavebníctvo na Slovensku uÏ dlh‰ie zaznamenávaveºk˘ rozmach. Ktoré oblasti podºa vásstále potrebujú v˘raznej‰í podnet k ideálnemustavu?Slovenské stavebníctvo zaÏíva konjunktúru. Toneznamená, Ïe sa v jeho v˘voji neprejavujú ajoblasti, ktoré si vyÏadujú osobitnú pozornosÈ z hºadiskarie‰enia nov˘ch alebo pretrvávajúcich problémov.Stavebn˘ boom na Slovensku súvisí predov‰etk˘ms realizáciou domácich zákaziek, ktor˘chje stále dostatok. Na‰e stavebné organizácierealizujú len malú ãasÈ stavebn˘ch prác v zahraniãí.V˘voz stavebn˘ch kapacít stagnuje aj napriekãiastoãnému zmierneniu ochranárskych opatrení,pretoÏe niektoré ãlenské ‰táty EÚ stavebn˘mfirmám z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov vrátaneSlovenska naìalej neúmerne sÈaÏujú moÏnosÈ usadiÈsa a podnikaÈ na ich stavebnom trhu. V˘raznezápornou ãrtou súãasného v˘voja v stavebníctvesú v‰ak klesajúce poãty kvalifikovan˘ch pracovníkova kriticky nízke poãty uãÀov vybran˘ch stavebn˘chprofesií. Je to problém celého európskehostavebníctva, nielen Slovenska. UÏ v blízkej budúcnostimôÏe váÏne poznamenaÈ postavenie stavebníctvav slovenskom hospodárstve. NemôÏemezabudnúÈ ani na skutoãnosÈ, Ïe v stavebníctvenie sú len veºké prosperujúce podniky, ktoré môÏupoãítaÈ s finanãnou a technickou pomocou svojichzahraniãn˘ch majiteºov, ale je tu veºké mnoÏstvomal˘ch a stredn˘ch podnikateºov so stále nepostaãujúcimkapitálom a vybavením informaãnokomunikaãn˘mitechnológiami, mnohokrát aj snízkou úrovÀou kvality riadenia i nedostatoãnoukvalitou prác. ëal‰ou z oblastí, ktorá ovplyvÀuje,respektíve môÏe ovplyvniÈ v˘kony v stavebníctveje územná nepripravenosÈ stavieb, napríklad problémys vyvlastÀovaním pozemkov, ako i schopnosÈvypracovaÈ kvalitné projekty.Ako hodnotíte v˘voj v˘stavby bytov z hºadiskajednotliv˘ch regiónov Slovenska?Z porovnania v˘stavby v jednotliv˘ch krajochV˘stavba bytov v regiónochsúvisí s pracovn˘mi miestamiSR vidno, Ïe najviac bytov sa v roku 2006 postavilov Bratislavskom kraji, a to 4 307. Z celkovéhopoãtu to predstavuje 29,8 %. Táto skutoãnosÈ súvisínajmä s vysok˘m hospodárskym potenciálomregiónu a príchodu, predov‰etk˘m mlad‰íchroãníkov za lukratívnej‰ou pracovnou ponukou. Ovy‰e polovicu menej bytov, a to 2 646, sa dokonãilov Trnavskom kraji. Po Àom nasleduje kraj Îilinsk˘s 1 815 dokonãen˘mi bytmi. V t˘chto dvochkrajoch sa dokonãuje po Bratislavskom kraji uÏdlhodobej‰ie najviac bytov v SR. Súvisí to najmäs rastom pracovn˘ch príleÏitostí vo väzbe na príchodveºk˘ch zahraniãn˘ch investícií do t˘chto regiónov.Najmenej bytov sa dokonãilo, ako uÏ tradiãne,v kraji Ko‰ickom (799 bytov) a Banskobystrickom(926 bytov). V˘stavba bytov v jednotliv˘chregiónoch a lokalitách je spojená najmä s potreboubytov vypl˘vajúcou z pracovn˘ch príleÏitostí.Preto uÏ v regiónoch Slovenska s nedostatkompracovn˘ch príleÏitostí je prebytok bytovéhofondu, a naopak, v regiónoch s rastúcim poãtompracovn˘ch príleÏitostí nedostatok bytového fondu.Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvojaSR vytvára nástroje na podporu v˘stavby bytovtam, kde je táto v˘stavba opodstatnená ekonomick˘mipodmienkami územia, a nemôÏe vytváraÈnástroje na umelú podporu v˘stavby bytov, kde tátov˘stavba nemá ekonomické opodstatnenie.Aké sú moÏnosti podpory obnovy sídiel na Slovensku?V budúcom programovacom období bude moÏnéspolufinancovaÈ obnovu panelov˘ch sídlisk zprostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.Presné podmienky a kritériá v˘beru oprávnen˘choblastí sú e‰te v procese rokovaní. Slovenskosa bude snaÏiÈ vyuÏiÈ maximum moÏn˘ch prostriedkov,ão na obnovu b˘vania v priebehu sedemroãnéhoobdobia bude predstavovaÈ pribliÏne4,2 miliardy Sk. Predpokladáme, Ïe z tejto sumyby bolo moÏné podporiÈ obnovu aÏ 42 000 bytov.Základnou podmienkou je, aby sa obnova bytovéhofondu uskutoãÀovala v rámci komplexnéhoprogramu obnovy obytného prostredia. Takétoprogramy by mali iniciovaÈ a pripraviÈ mestá, naktor˘ch území sa sídliská nachádzajú. Rozhodujúcuúlohu teda pri moÏnosti vyuÏiÈ tieto prostriedkyzohrá samospráva. Programy obnovy sídielbudú súãasÈou Regionálneho operaãného programu.To by malo na‰tartovaÈ vo väã‰om rozsahu obnovusídiel Slovenska. Doteraz sa v na‰ich podmienkachprogramy komplexnej obnovy nerealizovali.Budúce programovacie obdobie bude tedaobdobím testovacím. Malo by ísÈ o programy zameranéna komplexnú obnovu obytn˘ch súborov(vybudovan˘ch predov‰etk˘m s vyuÏitím panelovejtechnológie) a re‰trukturalizáciu okolit˘chpriestorov.V ãom tu vidíte úlohu samospráv?Úloha samospráv v procese obnovy sídiel je nezastupiteºná.Pritom obnova bytov˘ch domov bysa mala realizovaÈ súãasne s revitalizáciou okolit˘chpriestorov. To si vyÏaduje zv˘‰enú iniciatívuobecnej samosprávy najmä pri plánovaní a koordináciispolupráce zainteresovan˘ch subjektov. Ztohto hºadiska majú obce aj povinnosÈ spracúvaÈprogramy rozvoja b˘vania obce, vrátane programovobnovy bytového fondu a revitalizácie obytnéhoprostredia. Na usmernenie postupu obcí privypracúvaní programov rozvoja b˘vania ministerstvovydalo Metodick˘ pokyn ã. 4/2006 z 19. mája2006 o programe rozvoja b˘vania obce a samosprávnehokraja.UdrÏanie mladej pracovnej sily, ale aj motiváciamladej generácie na zaloÏenie rodiny, úzkosúvisí s aktívnou bytovou politikou vlády. Ak˘minástrojmi sa snaÏíte rie‰iÈ tzv. ‰tartovaciebyty a nájomné domy?Problematika ‰tartovacích bytov pre mladé rodinysa v roku 2006 dostala do Programového vyhláseniavlády. Cieºom je umoÏniÈ b˘vanie mlad˘mrodinám, ktor˘ch príjmy nie sú dostatoãné na obstaranietroj- ‰tvor- respektíve viacizbov˘ch bytov,finanãne nároãn˘ch aj z hºadiska obstarania, aj zhºadiska ich prevádzkovania (nájomné, kúrenie...).Pre tieto rodiny, e‰te bezdetné alebo iba s jedn˘mãi dvoma malolet˘mi deÈmi, staãia zo zaãiatkumen‰ie, takzvané ‰tartovacie byty. Tie si neskôr, pozlep‰ení príjmovej situácie môÏu vymeniÈ za primeraneväã‰ie byty. ·tartovacie byty môÏu súãasneslúÏiÈ aj na podporu mobility pracovnej sily.MôÏu byÈ vo vlastníctve fyzick˘ch osôb (mladé rodiny)ãi vo vlastníctve obcí (verejné nájomné byty)alebo vo vlastníctve právnick˘ch osôb (súkromn˘nájomn˘ sektor). Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR upravilo legislatívne nástroje,prostredníctvom ktor˘ch poskytuje podporu nav˘stavbu bytov. Ide o ·tátny fond rozvoja b˘vania,ktor˘ umoÏÀuje v˘hodné stavebné úvery na‰esÈ úãelov. Tri z nich sa t˘kajú obstarania bytovdo vlastníctva fyzick˘ch a právnick˘ch osôb. ëalejide o Program rozvoja b˘vania, prostredníctvomktorého sa poskytujú dotácie na obstaranie nájomn˘chbytov vo verejnom nájomnom sektore. Vt˘chto dvoch nástrojoch sa vytvorili zv˘hodnenépodmienky pre b˘vanie mlad˘ch rodín vo veku do35 rokov. ·pecifick˘m, nov˘m nástrojom v Programerozvoja b˘vania je v˘‰ka poskytovanej dotáciev závislosti od veºkosti bytu. Zv˘hodnené súbyty s niωou v˘merou podlahovej plochy. Osobitn˘mnástrojom, ktor˘ je uÏ tieÏ legislatívne upraven˘,je zákon o bankách. Novostanovil poskytovanie‰tátneho príspevku k hypotekárnym úverompre mlad˘ch obãanov s niωím príjmom.V ãom spoãíva prínos nového stavebného zákona?Aké problémy by sa ním mali rie‰iÈ?Prínosom nového stavebného zákona je vytvorenie‰tandardn˘ch podmienok na uskutoãÀovaniezmien v prostredí, ktoré umoÏÀuje vstup potenciálnychinvestorov. Je to i vytváranie podmienok preprávnu istotu pri realizácii ich aktivít, porovnateºnús podmienkami v ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tátochEurópskej únie. Návrh nového stavebného záko-46

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRna je koncipovan˘ ako ucelená komplexná právnaúprava v oblasti územného plánovania a verejnéhostavebného práva. Zah⁄Àa hmotnoprávneustanovenia, procesy obstarávania a schvaºovaniaúzemn˘ch plánov, umiestÀovania, ohlasovaniaa povoºovania stavieb vrátane kolaudácie, odstra-Àovania stavieb, osobitn˘ch oprávnení stavebnéhoúradu (nariadenia), ‰tátneho stavebného dohºadua sankcií. V oblasti územného plánovania sazv˘razÀuje sústavné a komplexné utváranie predpokladovna zabezpeãenie trvalého súladu v‰etk˘chprírodn˘ch, civilizaãn˘ch a kultúrnych hodnôt naúzemí. Implementoval sa Dohovor o krajine, dokumentRady Európy a Aarhursk˘ dohovor o prístupek informáciám, úãasti verejnosti na rozhodovanía prístupe k právnej ochrane v otázkach Ïivotnéhoprostredia zabezpeãením prístupu verejnostik informáciám o území. Návrhom nového zákonasa vytvára nová ‰truktúra územnoplánovacíchpodkladov. Dôraz sa kladie na racionalizáciu obstarávaniaúzemnoplánovacej dokumentácie s t˘m,Ïe sa vyuÏívajú územnotechnické podklady, ktoréposkytujú sústavne aktualizované informácie ostave územia. Zavádza sa in‰titút predkupnéhopráva obce na urãité pozemky na umiestnenie verejnoprospe‰n˘chstavieb, alebo verejnoprospe‰-n˘ch ãinností. Zjednodu‰ujú sa postupy pri územnomkonaní, ak obec má územn˘ plán. ZdôrazÀujesa v˘znam územn˘ch plánov zón pri umiestÀovanístavieb.Nová právna úprava stavebného poriadku pod-ºa princípu zjednodu‰ovania povoºovania stavieboproti súãasnému stavu v˘razne roz‰iruje kategóriustavieb nevyÏadujúcich povolenie ani ohláseniestavebnému úradu, aj kategóriu stavieb, ktorévyÏadujú iba ohlásenie stavebnému úradu. Nóvumv právnej úprave stavebného poriadku jeuplatnenie in‰titútu audítora stavby v procese povoºovaniaa uÏívania vybran˘ch druhov stavieb aich uplatnenie pri v˘kone niektor˘ch ãinností stavebnéhoúradu. Vytvára základné predpoklady naposun vykonávania ãinností podmieÀujúcich uskutoãÀovaniea uÏívanie stavieb aj do súkromnoprávnejsféry.Prínosom nového zákona o vyvlastnení pozemkova stavieb je najmä zabezpeãenie vyváÏenejochrany vlastníctva na ‰tandardnej európskej úrovni.Ak˘mi nástrojmi podporuje ministerstvo vyuÏívaniealternatívnych zdrojov energií a nov˘chtechnológií na v˘stavbu ekologick˘ch domov?VyuÏívanie alternatívnych zdrojov energie anov˘ch technológií, napríklad solárnych systémov,tepeln˘ch ãerpadiel, kotlov na biomasu apod. na v˘stavbu ekologick˘ch domov je v kompetenciiMinisterstva hospodárstva SR. Na podporutohto trendu vláda SR 25. apríla 2007 schválilamateriál Stratégia vy‰‰ieho vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie. V rámci tohto dokumentuvláda stanovila úlohu pripraviÈ Program vy‰‰iehovyuÏívania biomasy a slneãnej energie v domácnostiach.Fyzické osoby budú môcÈ poÏiadaÈ opríspevok na vyuÏitie slneãnej energie. MVRRSR uvaÏuje pripraviÈ program na podporu zlep‰eniaenergetickej hospodárnosti budov v nadväznostina zákon ã. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnostibudov. Zabezpeãujeme spoluprácu vov˘skume a v˘voji a v rokoch 2007 a 2008 pripravujemepilotné projekty nízkoenergetick˘ch budov(bytového domu, rekon‰trukcie ‰koly a historickejbudovy) s uplatnením nov˘ch stavebn˘ch materiálov.âo ãaká v najbliωom období sekciu stavebníctvaa bytovej politiky MVRR SR?V najbliωom období zameriame ãinnosÈ na realizáciuprogramového vyhlásenia vlády najmä voblasti podpory v˘stavby bytov pre mladé rodiny.V tejto súvislosti nás ãaká najmä príprava a pre-rokúvanie návrhu zákona. Jeho ambíciou je prijaÈrie‰enie situácie v nájomnom sektore, ktorá vzniklavrátením ãasti bytov ich pôvodn˘m vlastníkomv rámci re‰titúcie, respektíve prevodom vlastníctvanájomn˘ch bytov v rámci veºkej privatizácie.MVRR SR sústredí svoju pozornosÈ aj na obnovub˘vania a komplexnú obnovu obytn˘ch súborov.Ako som spomenul, ministerstvo upravilo legislatívnenástroje, prostredníctvom ktor˘ch poskytujepodporu na v˘stavbu bytov. Spolu s krajinamiV4 dosiahlo, Ïe v tomto programovacom obdobíbude moÏné spolufinancovaÈ obnovu panelov˘chsídlisk z prostriedkov Európskeho fondu regionálnehorozvoja. Presné podmienky a kritériá v˘beruoprávnen˘ch oblastí sú e‰te v procese rokovaní.Jednou z nosn˘ch úloh ministerstva v tomto obdobína úseku legislatívy je príprava nového zákonao územnom plánovaní a stavebnom poriadku(stavebn˘ zákon), jeho vykonávajúcich vyhlá-‰ok a nového zákona o vyvlastnení pozemkov astavieb. Rozvíja sa medzinárodná spolupráca, zabezpeãujúsa medzinárodné projekty územnéhorozvoja.V stavebníctve bude v najbliωom období dôle-Ïit˘m aspektom posudzovanie stavieb podºa kritériíenergetickej hospodárnosti budov v nadväznostina zákon ã. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnostibudov a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov. V tejto súvislosti pripravíme Návrh koncepcieenergetickej hospodárnosti budov do roku2010 s v˘hºadom do roku 2015. V oblasti preukazovaniazhody stavebn˘ch v˘robkov dokonãímenovelizáciu zákona ã. 90/1998 Z. z. v znení neskor-‰ích predpisov. Návrh bol prerokovan˘ v Legislatívnejrade vlády Slovenskej republiky v máji, jepredloÏen˘ na notifikáciu v EK podºa poÏiadaviekSmernice 98/34/ES. Po skonãení pripomienkovacejlehoty bude predloÏen˘ na rokovanie vlády SRa potom Národnej rady Slovenskej republiky.47

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OREDING a.s. je profesionálna, seriózna a spoºahlivá spoloãnosÈ na slovenskom stavebnom trhu.UÏ 10 rokov pôsobí predov‰etk˘m v oblasti komplexného zabezpeãovania prípravy a realizáciestavieb zameran˘ch na b˘vanie, sluÏby a dopravu vrátane súvisiacej infra‰truktúry.V‰etko pre spokojnosÈ klientaSídlo:REDING a.s.Raãianska 153/A831 54 BratislavaSlovenská republika /SK/Prevádzka:Páriãkova 18821 08 BratislavaKore‰pondenãná adresa:P. O. BOX 21830 04 Bratislavatel.: 00421 2 50277402Fax: 00421 2 55571101web: www.reding.skPreão sme tu ...Hlavn˘m poslaním spoloãnosti REDINGa.s. je uspokojovanie potrieb na‰ich zákazníkov,ktor˘mi sú organizácie hospodáriace sverejn˘mi prostriedkami, ako aj súkromnéprávnické a fyzické osoby. Tieto sluÏby poskytujemeza dostupné ceny, v dohodnut˘chtermínoch a poÏadovanej kvalite. Spokojn˘zákazník má rozhodujúcu prioritu pre v‰etk˘chzamestnancov spoloãnosti.Pôsobíme najmä na území Bratislavy, nosvoje aktivity postupne roz‰irujeme na celéúzemie Slovenska.UÏ pri vzniku sme vsadili najmä na personálneobsadenie a oblasÈ dobrej a kvalitnejspolupráce s klientom. Kolektív na‰ej spoloãnostisa tvoril niekoºko rokov a v súãasnostije personálne veºmi dobre obsaden˘. Chceme,aby v na‰ej spoloãnosti pracovali odbornezdatní, zanietení, energickí ºudia, stotoÏnenís jej cieºmi, re‰pektujúci etické princípy podnikania.Veºkú pozornosÈ venujeme vzdelávaniu na-‰ich zamestnancov, ktoré je z väã‰ej ãastihradené z prostriedkov Európskeho sociálnehofondu. Projekt realizovan˘ pod názvom„Vzdelávanie zamestnancov – cesta k ná‰muúspechu“ zabezpeãuje v‰estrann˘ rozvoj na-‰ich pracovníkov tak po stránke teoretick˘cha praktick˘ch vedomostí a zruãností v oblastiachprojektového manaÏmentu a kontrolingu,ako aj vyuÏívania informaãn˘ch technológiía jazykovej prípravy. SnaÏíme sa v na-‰ej spoloãnosti vytváraÈ prostredie, ktoré vedieºudí k aktivite a pritom im necháva priestorna sebarealizáciu. Chceme sa staÈ vyhºadávan˘mzamestnávateºom.V záujme poskytovania e‰te kvalitnej‰íchsluÏieb pre na‰ich zákazníkov sme po úspe‰-nom obhájení certifikátu kvality podºa STNEN ISO 9001 v na‰ej spoloãnosti zaviedli Integrovan˘manaÏérsky systém, ktorého súãas-Èou je aj systém environmentálneho manaÏérstvaa systém manaÏérstva bezpeãnosti aochrany zdravia pri práci.Kvalitu na‰ej produkcie môÏeme uÏ niekoºkorokov preukázaÈ certifikátom kvality. Riadenieoperácií vychádza z platnej dokumentáciemanaÏérstva kvality podºa normy STNEN ISO 9001:2001 v oblasti poskytovaniakomplexn˘ch sluÏieb pri investiãnej v˘stavbe,vrátane predprojektovej prípravy, inÏinierskycha poradensk˘ch ãinností a realizáciestavieb.âo robíme…• projektovanie stavieb – dopravné stavby –koºajová doprava• v˘kon ãinnosti stavbyvedúceho – pozemnéstavby – dopravné stavby• v˘kon ãinnosti stavebného dozoru – pozemnéstavby – dopravné stavby• vykonávanie dopravn˘ch, bytov˘ch, obãianskych,priemyseln˘ch a inÏinierskychstavieb, vrátane vybavenia sídliskov˘chcelkov• obstarávateºská a sprostredkovateºská ãinnosÈv stavebníctve• montáÏ, oprava a údrÏba elektrick˘ch zariadení• kúpa tovaru za úãelom jeho predaja koneãnémuspotrebiteºovi (maloobchod) v rozsahuvoºnej Ïivnosti• kúpa tovaru za úãelom jeho predaja in˘mprevádzkovateºom Ïivnosti (veºkoobchod)v rozsahu voºnej Ïivnosti• zhotovovanie a prevádzkovanie reklamn˘chzariadení a poskytovanie sluÏieb v oblastireklamy• realitná ãinnosÈ – sprostredkovanie kúpy apredaja bytov, rodinn˘ch domov, budov,stavieb a pozemkov• prenájom nebytov˘ch priestorov s doplnkov˘misluÏbami – obstarávateºské sluÏbyspojené s prenájmom• projektovanie stavieb – pozemné stavby ainteriér• prenájom nehnuteºností spojen˘ s poskytovanímin˘ch neÏ základn˘ch sluÏieb• obstarávateºská ãinnosÈKam smerujeme…Chceme vytváraÈ hodnoty pre na‰ich zákazníkovposkytovaním v˘nimoãn˘ch sluÏieb aodborného poradenstva. VyuÏívaÈ schopnostia zruãnosti na‰ich zamestnancov pri individuálnomprístupe k uspokojovaniu potriebna‰ich zákazníkov a vytváraÈ nad‰tandardnúkvalitu poãas realizácie a uÏívania stavby.Napriek úspechom, ktoré sme dosiahli vposledn˘ch rokoch a obrovsk˘m príleÏitostiamv dôsledku pretrvávajúceho stavebnéhorozmachu, ktor˘ priná‰ajú domáce a zahraniãnéinvestície a lep‰í prístup k úverov˘m zdrojom,si v‰ak uvedomujeme aj riziká, ktoré mô-Ïeme oãakávaÈ uÏ v najbliωej budúcnosti.Ide predov‰etk˘m o nedostatok kvalitn˘chpracovníkov, najmä remeselníkov v stavbárskychprofesiách, neustále zvy‰ovanie po-Ïiadaviek na kvalitu, zvy‰ovanie cien materiálov,energií a ºudskej práce, jazyková bariérapri komunikácii so zahraniãn˘mi investormi,nas˘tenie trhu v oblasti na‰ej hlavnejv˘robnej ãinnosti, ale aj príchod konkurenãn˘chfiriem, predov‰etk˘m zo zahraniãia. Akchceme úspe‰ne obstáÈ na stavebnom trhu ajv budúcnosti a byÈ konkurencieschopní, musímesa zameraÈ na tieto oblasti. Musíme sanauãiÈ hoci i latentné ohrozenia analyzovaÈ,vytváraÈ podmienky na ich elimináciu a predchádzaÈim.Ing. Ladislav Ver‰ovsk˘Predseda predstavenstvaa generálny riaditeºe-mail: lacov@reding.sk48

Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, Majerníkova ul.Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. ªubomír BoháãZaãiatok v˘stavby: máj 2004Koniec v˘stavby: december 2005Stavba získala nomináciu na Hlavnú cenu titul Stavba roka 2006v 12. roãníku súÈaÏe STAVBA ROKA 2006Administratívno-prevádzkov˘ objekt REDING a.s.Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Peter Vitko, Ing. arch. Kornel KobákZaãiatok v˘stavby: september 2002Koniec v˘stavby: január 2005Stavba získala nomináciu na Hlavnú cenu titul Stavba roka 2005v 11. roãníku súÈaÏe STAVBA ROKA 2005Administratívna budova UniCreditBankAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Juraj Karásek,Doc. Ing. arch. Akad. arch. Ivan GurtlerZaãiatok v˘stavby: apríl 2002Koniec v˘stavby: jún 2005Polyfunkãn˘ objekt Kováãska ulicaAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Peter Vitko, Ing. arch. Kornel KobákZaãiatok v˘stavby: december 2001Koniec v˘stavby: november 2004Stavba získala ocenenie BYTOV¯ DOM ROKA 2004 v 10. roãníku súÈaÏeSTAVBA ROKA 2004.Centrum GercenovaAutor architektonického rie‰enia: Ing. arch. ªubomír BoháãZaãiatok v˘stavby: r. 2002Plánovan˘ koniec v˘stavby: r. 2009

P R I M Á T O R M E S T Amienky uplatnené v prerokovaní návrhu ÚPNprekonzultovali na úrovni miestnych zastupiteºstiev.V rámci prerokovania návrhuúzemného plánu zabezpeãil obstarávateº vypracovanieexpertného posudku. V prerokovanínávrhu ÚPN bolo podan˘ch cca 700podaní fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, ktorípodali takmer 1000 vecn˘ch pripomienok, znich bolo 125 akceptovan˘ch, 470 zobrat˘chna vedomie. Problematick˘mi a najviac pripomienkovan˘miboli tie územia, kde uÏ zminulosti pretrvávajú rozdielne názory nabudúce vyuÏitie územia, resp. územia neboliv uplynulom období vôbec overované. Osobitn˘dôraz v prerokovaní bol venovan˘ dopravnejproblematike, a to najmä rozvoju Ïelezniãnejdopravy v kontexte s nosn˘m systémommestskej hromadnej dopravy, severnejtangente, nultému okruhu a rozvoju letiska.Samostatnú skupinu pripomienok tvorilipripomienky k jednotliv˘m pozemkom, ktorévo vzÈahu k mierke spracovania návrhuÚPN a podrobnosti vyjadrenia jednotliv˘chfunkãn˘ch plôch nebolo moÏné vyhodnotiÈako opodstatnené a vo vzÈahu k danému stup-Àu ÚPN boli hodnotené ako neprimeranévzhºadom na to, Ïe dorie‰enie t˘chto problémovprislúcha zonálnemu rie‰eniu. Územn˘plán vÏdy musí byÈ kompromisom, ktor˘musí odráÏaÈ zosúladené záujmy v‰etk˘chzúãastnen˘ch, pri tom ho chápeme ako Ïiv˘dokument, ktor˘ bude v priebehu nasledujúcichrokov aktualizovan˘ v zmysle prijímaniazmien a doplnkov, pretoÏe musí reflektovaÈaktuálne záujmy a potreby hlavného mestaSR Bratislavy.Ktoré priority rozvoja mesta vidíte akonajdôleÏitej‰ie? Bratislava rastie dynamick˘mtempom a uÏ „vyrastá“ zo ‰iat, ktorésú jej ãím ìalej, t˘m tesnej‰ie. Ako sa dáusmerniÈ tak˘ch v˘voj?Doprava je uÏ niekoºko rokov kºúãovou témouBratislavy najmä preto, Ïe rozvoj automobilizmuposledn˘ch rokov ìaleko presiaholv‰etky dlhodobé predpoklady. Za posledn˘ch10 rokov sa poãet áut evidovan˘ch vBratislave zdvojnásobil (zo 120-tisíc na 240-tisíc), nehovoriac o tom, Ïe denne do Bratislavyprichádzajú ìal‰ie tisícky áut z okoliametropoly. Preto sa teraz rie‰ia najmä aktuálneproblémy, ale samozrejme v spolupráciso ‰tátom sa rie‰i aj perspektíva. Netreba isteopakovaÈ známe fakty, Ïe hlavné mesto SRBratislava vo svojom rozpoãte nemá také finanãnéprostriedky, ktoré by zabezpeãili stavbypotrebn˘ch komunikácií. Niekoºko desaÈroãíplánované metro zostalo len v polohe prvéhov˘kopu a Bratislava stála pred ãasompred problémom, ako ho nahradiÈ, pretoÏe odhadom130 – 150 miliárd na bratislavskémetro objektívne nemá k dispozícii ani ‰tátnyrozpoãet. Hlavné mesto preto koncomroka 2003 prijalo rozhodnutie o posilneníkoºajového systému v Bratislave, predov‰etk˘mzavedením elektriãkovej trate do Petr-Ïalky v koridore plánovaného metra. ëal‰ouprioritou je kvalita Ïivotného prostredia, ktorúa snaÏíme zlep‰ovaÈ napríklad budovanímnov˘ch parkov. V t˘chto dÀoch ukonãujemeurbanistickú súÈaÏ na tvorbu nového lesoparkumedzi Veºk˘m a Mal˘m DraÏdiakomv PetrÏalke, pribudnú nové ihriská v trochokrajov˘ch mestsk˘ch ãastiach, pracujeme napodpore rozvoja zelene v Bratislave. Na‰ouprioritou v‰ak zostala aj v˘stavba nájomn˘chbytov, ale aj napríklad investície do národn˘chkultúrnych pamiatok ãi do základn˘ch umeleck˘ch‰kôl.Za najväã‰ie problémy v meste moÏno bezosporupovaÏovaÈ dopravnú infra‰truktúru.Aj keì sa situácia odovzdaním obchvatov˘chkomunikácií zlep‰ila, predsa len jevnútorná dopravná infra‰truktúra e‰tepreplnená? Je v silách primátora aj totozmeniÈ? Aké ìal‰ie stavby a rie‰enia dopravnásituácia v meste vyÏaduje?Zámerom samosprávy je v perspektíve niekoºk˘chrokov poskytnúÈ verejnosti modernúsegregovanú r˘chlu hromadnú dopravu a zabezpeãiÈtak presun aspoÀ ãasti cestujúcich zvlastn˘ch áut do MHD. V tomto kontexte jepozitívne vnímaná aj pripravovaná spoluprácas Ministerstvom dopravy a Îeleznicami SRv súvislosti s budovaním medzinárodnej trateTEN-T 17, ku ktorej bolo 2. apríla 2007podpísané spoloãné memorandum. Bratislavatak získa nielen ãasÈ modernej trate, ale ajfinanãné prostriedky na vybudovanie ãastivlastného projektu trate do PetrÏalky. Dynamickúdopravu je teda moÏné rie‰iÈ ãiastoãn˘modklonom individuálnej dopravy k hromadnejdoprave. Toto smerovanie posilní ajintegrovaná doprava, ktorej zásadn˘ dokumentschválili poslanci mestského zastupiteºstvaa cel˘ projekt by sa mal zaãaÈ v marci2008.âo sa t˘ka statickej dopravy, pretrvávaproblém s parkovaním predov‰etk˘m v centremesta. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe centrummesta sa nemôÏe staÈ veºk˘m parkoviskom,k ãomu sa v súãasnosti Bratislava blí-Ïi. Ambíciou samosprávy je dostaÈ parkujúceautá pod zem, priãom treba povedaÈ, Ïemiesta v podzemn˘ch garáÏach sú stále voºné,ale na chodníku, kde je parkovanie ove-ºa lacnej‰ie sa len ÈaÏko nájde voºné miesto.Základné smerovanie v statickej doprave pretoje v snahe zníÏiÈ parkovanie na ulici na 30minút (zo súãasn˘ch 60) a v spolupráci s investormibudovaÈ podzemné garáÏe tak, akosa to stalo pri rekon‰trukcii objektu na ·túrovejulici.Tunel Sitiny v˘razne odºahãil situáciu v západnejãasti mesta, uvoºní sa tzv. „dopravnéHotel CROWNE PLAZA, foto A. Murckonapätie“ na Patrónke v súvislosti s tranzitnoudopravou, zr˘chli sa prejazd cez hlavné mesto.Bratislava v‰ak potrebuje aj vonkaj‰í tzv.nult˘ okruh, ktor˘ odkloní celú tranzitnú dopravumimo územia Bratislavy. My‰lienkupodporuje aj Bratislavsk˘ samosprávny kraj,rovnako aj ministerstvo dopravy, priãom Národnádiaºniãná spoloãnosÈ uÏ pripravuje podkladyna budovanie okruhu. Reálne predpokladyna zaãatie stavby sa pohybujú okoloroku 2013. Treba povedaÈ, Ïe súãasÈou nultéhookruhu je aj stavba ‰iesteho bratislavskéhomosta cez Dunaja lokalizovaná poza Slovnaft.Podºa ãoho sa magistrát hlavného mestaorientuje pri zadávaní urbanistick˘ch ‰túdiia úloh? Aká je komunikácia s developersk˘mispoloãnosÈami a ako môÏeteusmerÀovaÈ ãi korigovaÈ ich zámery o v˘stavbuv jednotliv˘ch lokalitách hlavnéhomesta? Ako funguje v tejto oblasti komunikáciamedzi magistrátom a zastupiteºstvamijednotliv˘ch mestsk˘ch ãasti? Ktomá rozhodovacie kompetencie?KaÏd˘ investor, ktor˘ má záujem realizovaÈv hlavnom meste väã‰iu investíciu, spravidlapríde na radnicu predstaviÈ svoj zámer.SnaÏíme sa aj so spolupracovníkmi z územnéhorozvoja mesta, s hlavn˘m architektoma s kolegami zo sekcie dopravy vysloviÈ prvotn˘názor na ich investíciu a uÏ na zaãiatkuich záujem nasmerovaÈ tak, aby bol v súladeso záujmami mesta, v súlade s platn˘múzemn˘m plánom. Väã‰ina investorov doká-Ïe akceptovaÈ tak˘to prístup, hoci to nie jevÏdy jednoduché. Po tom, ão sa zoznámia srealitou, prichádzajú na to, Ïe ak naozaj chcúvstúpiÈ na niektoré územie, budú sa musieÈ vysporiadaÈs mnoh˘m faktormi – roz‰írenímkomunikácií, chodníkov, vybudovaním prístupov˘chciest a podobne. âasto sa ich plánovanéinvestície takto zvy‰ujú a treba povedaÈ,Ïe mnohí to aj vzdajú. Boli prípady, keìsme oponovali uÏ hotové ‰túdie a investorimuseli zaãaÈ odznova. Stáva sa aj to, Ïe niektoríinvestori prídu s tak˘mi nápadmi, ktorémusíme v zárodku odsúdiÈ na zánik. Je vÏdyv záujme investora, aby si dal vypracovaÈ urbanistickú‰túdiu, ktorá preukáÏe v‰etky vzÈahyv konkrétnom území a potom je moÏné saposunúÈ ìalej. Urbanistické ‰túdie robia nie-51

P R I M Á T O R M E S T Alen niektoré mestské ãasti, ale aj hlavné mesto.KaÏd˘ investorsk˘ krok v‰ak musí byÈ vsúlade s dnes uÏ nov˘m územn˘m plánom,ktor˘ zaãal platiÈ pred niekoºk˘mi dÀami –1. septembra 2007.V prieskumoch verejnej mienky sa obãaniaSlovenskej republiky nie dostatoãneidentifikujú s Bratislavou ako so svojímhlavn˘m mestom. Preão? Ako sa dá totomyslenie zmeniÈ?Urãite nie zo dÀa na deÀ a je vôbec otázne,ãi sa to dá vôbec zmeniÈ. Podobná situáciaje aj v in˘ch krajinách, kde je ãasto hlavnémesto t⁄Àom v oku ostatn˘m regiónom ‰tátu.V hlavnom meste takmer kaÏdej krajiny,rovnako v Bratislave, sa vÏdy sústreìujú najväã‰ieinvestície, svoje sídla tu majú zahraniãnéfirmy, ºuìom sa darí zarábaÈ slu‰né peniaze,a preto si kaÏd˘ myslí, Ïe Bratislava jebohatá a ºudia v nej tieÏ. Do veºkej miery toje pravda. Vskutku sa v Bratislave zarábaveºmi dobre, ale úprimne poviem, aj sa tu naozajveºa pracuje. Mnohí dobre zarábajúcizamestnanci nekonãia o ‰tvrtej svoj pracovn˘deÀ, naopak málokedy odchádzajú z prácepred ‰iestou ãi siedmou. TakÏe daÀ za tak˘tozárobok je vysoká. No a to automatickyvzbudzuje nedôveru ostatn˘ch obãanov naSlovensku. Keì v‰ak tí istí obãania prídupracovaÈ do Bratislavy, tak sú prekvapení,ak˘ je v Bratislave drah˘ Ïivot. O t˘chto problémochãasti diskutujeme aj s mojimi kolegami,primátormi ostatn˘ch krajsk˘ch miestv zdruÏení K8. Ako primátor hlavného mestav‰ak mám záujem, aby Bratislava bolavstupnou bránou na Slovensko, pretoÏe spravidlasa celá krajina posudzuje podºa hlavnéhomesta. Máme záujem pomáhaÈ aj ostatn˘mregiónom, hoci nepriamo tak robíme uÏ v samotnomprerozdeºovaní daní.Stojíme na dobr˘ch základochBau3Mex, a.s., je stavebná spoloãnosÈ, ktorá si postupne razí cestumedzi stredne veºké podniky slovenského stavebníctva. Skúsen˘manaÏment spolu s v˘robn˘m potenciálom skúsen˘ch pracovníkov astrojov˘m vybavením dáva záruku, Ïe tento nastúpen˘ trend je správny.Projekty, ktoré spoloãnosÈ realizuje, zah⁄Àajú stavby od bytov˘ch jednotiek,cez priemyselné objekty aÏ po obãiansku vybavenosÈ.Bau3Mex, a.s., to sú predov‰etk˘m jasne formulované ciele a vízierozvoja, konkrétne definované cesty a spôsoby ich dosiahnutia. Svojerenomé, nastúpen˘ trend kvality a serióznosti voãi partnerom, klientom,odberateºom a spolupracovníkom potvrdzuje zavádzaním integrovanéhomanaÏérskeho systému podºa STN ISO 9001:2001, STN ISO 14001:2005a manaÏérstva BOZP podºa OHSAS 18001:1999.Paleta prác a sluÏieb v oblasti HSV, PSV, inÏinierskych ãinností,‰peciálnych ãinností, autodopravy a mechanizácie sa permanentneroz‰iruje. V júni t.r. bola spustená aj v˘roba a dodávky transportbetónuz vlastnej betonárne, ktorá je umiestnená v sídle spoloãnosti vo Vajnorocha ktorá svojou kapacitou pokr˘va nielen vlastné potreby, potreby stálychodberateºov a partnerov, ale aj jednorazové a mimoriadne odbery podºapotrieb ostatn˘ch stavebn˘ch spoloãností a verejnosti.1 Rekon‰trukcia poÏiarnej zbrojnice Martin2 Rekon‰trukcia ubytovacích priestorovSereì3 V˘robÀa betónu firmy Bau3Mexvo Vajnoroch➀➂➁Bau3Mex, a.s.Príjazdná 7/ABratislava – Vajnorytel.: 02/4820 28 01fax: 02/4371 17 22e-mail: bau3mex@bau3mex.skwww.bau3mex.sk52

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AV slovenskej metropole Bratislave je sústredená prevaÏná väã‰ina najv˘znamnej‰ích architektúrminulého storoãia a mesto ani v prv˘ch rokoch nového storoãia niã nestratilo zo svojej architektonickejdominancie. Niekedy v‰ak pre pôsobivé architektonické pamiatky dávnej minulosti nevidíme najnov‰iehodnoty. Ako je to s modernou a súãasnou architektúrou dne‰nej Bratislavy?Bratislavská architektúra –bohatstvo medzi ideáloma náhodouProf. Ing. arch. Matú‰ Dulla, DrSc. pôsobív Bratislave na Fakulte architektúry STUa Ústave stavebníctva a architektúry SAV.Venuje sa dejinám slovenskej architektúryv minulom storoãí a súãasnej architektúre.Napísal desiatky ‰túdií a viacero kniÏn˘chmonografií o slovenskej architektúre,spomedzi ktor˘ch je najv˘znamnej‰iaArchitektúra Slovenska v 20. storoãí(spoluautorka H. Moravãíková, 2002).Pôsobí ako predseda redakãnej radyãasopisu Architektúra & urbanizmus a jeãlenom redakãn˘ch rád viacer˘chãasopisov. Je spoluautorom radu domácicha zahraniãn˘ch v˘stav slovenskejarchitektúry a architektov, o. i. veºkejv˘stavy diela architekta Du‰ana Jurkoviãav SNG (2003). Autorsky sa spolupodielalna viacer˘ch filmoch o architektúre. Jenositeºom Ceny Du‰ana Jurkoviãa, CenyMartina Kusého, Ceny Literárneho fondua medaily Chatama Sofera.IDEÁLNE MESTO?Urbanisti vÏdy mali sen postaviÈ ideálne mesto.Obyãajné mesto v‰ak nie je ideálne. Je v‰elijakopomie‰ané, ãasto sa musí prestavovaÈ,budovy zanikajú alebo menia svoje poslanie.Obyvatelia frflú, doprava je komplikovaná.Vzniká tak zvlá‰tny neporiadok, zmes ideálova náhod, ktorá tvorí osobité ãaro mesta. UrbanistivÏdy usilujú o poriadok. Ale keì postavilipodºa ideálnych plánov hoci napríklad sídlisko·trkovec (architekt Du‰an Kedro a kol.),vynorili sa aj tu neoãakávané nedostatky. Najeho dlhej a ‰irokej hlavnej ceste sa asi nikto necítipríjemne a nech bola hocako prezieravonavrhnutá, musí na nej byÈ obmedzená r˘chlosÈ,aby bola bezpeãná.Pri veºk˘ch dielach ãasto dlh‰ie trvá, k˘m ichºudia prijmú za svoje. Také sú aj veºké architektúry.Veºkorysé poãiny moderny sa stále prijímajús rozpakmi, niektoré sú opustené, alebo sadokonca uvaÏuje o ich zbúraní. Elegantn˘ Nov˘most, nad ktor˘m sa vzná‰a disk kaviarne UFO(autori: Jozef Lacko, Arpád Tesár a kol.) stáleveºa ºudí kritizuje. Po‰kodil staré mesto, do ktoréhoústi. Kúsok od neho je odváÏne premostenieSlovenskej národnej galérie (architekt VladimírDedeãek). Náv‰tevníci, prichádzajúci zViedne, sa opakovane p˘tajú, ão je to za smelúefektnú stavbu. Ale ona je uÏ tretí rok odstavenáa ãaká na obnovu. Najsilnej‰ím vkroãenímmoderny do mesta bol trojbok˘ obchodn˘ doma hotel na Kamennom námestí (architekt IvanMatu‰ík). Okolo neho je voºné miesto, aké primodern˘ch stavbách vyÏadoval aj otec novej architektúryLe Corbusier. Dnes v‰ak chcú tentoskvost moderny takisto zbúraÈ. „Je to hnusná socialistickábarabizÀa!“ – pí‰u anonymy na internete.„Nezniãte si najlep‰ie diela modernej architektúry!“– odkazujú nám zahraniãní expertina pamiatky a medzinárodná organizácia naochranu diel moderny DOCOMMO ho navrhujechrániÈ ako národnú kultúrnu pamiatku.NÁRODNÉ STAVBYO bratislavskom Hrade kedysi Werich povedal,Ïe mu pripomína stôl prevráten˘ po veºkomfláme. V Bratislave aj v dvadsiatom storoãí postavilizopár tak˘chto v˘razn˘ch stavieb a na-‰li v nich sídlo veºké národné in‰titúcie. Napríkladbudova Slovenského rozhlasu (architekti·tefan Svetko, ·tefan ëurkoviã a Barna Kissling),ktorá má podobu obrátenej pyramídy.Dlho bola najvy‰‰ou stavbou v âeskoslovenskupy‰ná veÏa televízneho komplexu v Mlynskejdoline (architekti Jozef Struhafi, Václavâurilla). Na náprotivnom svahu vyrástol zasaNárodn˘ archív pripomínajúci sériu zloÏen˘chgigantick˘ch kníh. Jeho autor Vladimír Dedeãekbol architektom aj radu ìal‰ích veºkorys˘chdiel, poãnúc nitrianskou poºnohospodárskouuniverzitou, pri ktorej ho in‰pirovalo slávnenové hlavné mesto Brazílie od architekta OscaraNiemeyera, cez spomenutú Slovenskú národnúgalériu aÏ po mohutn˘ Palác kultúry a ‰portuv moravsk˘ch Vítkoviciach.Dnes uÏ málokto vie, Ïe rozpaky a hrozbazbúrania hrozili svojho ãasu nielen novémukrídlu SNG, ale aj rozostavanej budove dne‰nejNárodnej rady SR. O jej umiestnení sa pôvodneveºa diskutovalo. Najsamprv totiÏ mala byÈpod Hradom pri Vodnej veÏi. Register národn˘chstavieb dopæÀa vysoká Národná bankaSlovenska (architekti Martin Kus˘ a Pavol Pa-Àák), elegantná budova s dômyseln˘m elektronick˘msystémom ovládania dvojitej presklenejfasády. No a najãerstvej‰ou novinkou je ìal‰ianová monumentálne národná in‰titúcia – novábudova Slovenského národného divadla. SúÈaÏna jej podobu vyhrali e‰te v roku 1983 mladí architektiMartin Kus˘, Pavol PaÀák s kolektívom.Národnú banku Slovenska, ktorej projekt je tieÏod nich, postavili za zlomok ãasu (1998 aÏ2002), zatiaº ão s divadlom sa trápili skoro tridesaÈroãia.Napokon aj Slovenské národné múzeum sídliv novej budove. Pochádza z dvadsiatych rokovminulého storoãia a navrhol ju najproduktívnej‰íslovensk˘ architekt v‰etk˘ch ãias MilanMichal Harminc. Nebol nijak˘ novátor a schuÈou rozosial po jej prieãeliach pilastre, pripomínajúcedórske stæpy. Kto v‰ak chce vidieÈnajbohat‰í Harmincov gejzír historizmu, nech sapozrie do dvorany b˘valej Tatrabanky. Dnestam sídli ìal‰ia národná in‰titúcia – Ministerstvokultúry SR. To je interiér, ktor˘ u nás navy‰e pripomínamonumentálne historické stavby veºk˘cheurópskych metropol. Mladí v Harmincovomateliéri ho neskôr nabádali k moderne. Takvznikol aj evanjelick˘ kostol na Legionárskejulici. Ale neuveriteºne ãinorod˘ a dlhovek˘ star˘pán (doÏil sa 94 rokov) vÏdy zdôrazÀoval tradiãnéhodnoty: „Dom má maÈ strechu, ktorá homá chrániÈ tak, ako mi klobúk chráni hlavu...“.Fasády jeho stavieb sú dodnes nepo‰kodené anetreba ich opravovaÈ.53

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AZMENA JE ÎIVOTAle aj hlavné národné in‰titúcie podliehajúzmenám. Zo zákulisia Slovenského rozhlasusem tam poãuÈ, Ïe obrátená oceºová pyramídaje priveºká, a podobne je to s televíziou. Uva-Ïuje sa o v˘stavbe novej spoloãnej budovy. Tosú tie zmeny, ktoré prebiehajú v kaÏdom Ïijúcommeste. Niekedy prekvapujúce, niekedy dokoncaparadoxné. Ale tvoria jeho pestrosÈ a zaujímavosÈ.Kto uÏ dnes vie, ako vznikala ústrednábudova prvej slovenskej vysokej ‰koly UniverzityKomenského? Mala to byÈ pôvodneobilná burza a aÏ tesne pred dokonãením sa rozhodlo,Ïe do nej umiestnia univerzitu. Tak vzniklodne‰né sídlo rektorátu tejto univerzity na ·afárikovomnámestí, právnickej fakulty a najdôstojnej‰iauniverzitná aula na Slovensku. Jejarchitekt Franti‰ek Krupka si zo ‰túdií vo Vied-Vstupn˘ objekt do Memoriálu Chatama Sofera, foto J. Králikni doniesol sympatie k tradiãnej architektúre, badokonca tam krátko spolupracoval na prestavbáchbarokového cisárskeho Hofburgu.Nakoniec ani rektorát na‰ej prvej techniky nesídlivo vlastnej budove. Pôvodne to boli ‰tátneUãÀovské ‰koly, pre ktoré postavili na Vazovovejulici modernú veºkú budovu s oknamipriemyselného vzhºadu. Bola tu aj skvelá avantgardná‰kola umeleck˘ch remesiel, ktorá vzniklapodºa vzoru nemeckého Bauhausu, najslávnej‰ejmodernej umeleckej ‰koly Európy dvadsiatychrokov. Bratislavská ·UR, ako znela jejskratka, vydrÏala e‰te dlho po Bauhause, ktor˘Hitler zakázal roku 1933. Napokon budova pripadlaSlovenskej vysokej ‰kole technickej,dne‰nej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.ZÁPAS O DIVADLÁSeriózne mesto vÏdy malo divadlo. BratislavãaniapoÏiadali koncom 19. storoãia najväã-‰ích európskych divadeln˘ch architektov, ViedenãanovFerdinanda Fellnera a Hermanna Helmera,aby im ho navrhli. Vzniklo tak Mestskédivadlo v tom najuniverzálnej‰om eklektickomslohu. Podobné stavali títo architekti vo veºk˘chmestách celej Európy od Hamburgu po Odesu.Po prevrate v roku 1918 sa v Àom zaãalo hraÈuÏ nielen po nemecky, ale aj po ãesky – nov˘súbor SND zaãal pôsobenie Smetanovou Hubiãkou– a postupne sem prenikala i slovenãina.Medzit˘m si mesto postavilo ìal‰iu scénu –Redutu. Ani budape‰tianski architekti MarcelKomor a DezsŒ Jakab sa tu príli‰ neopováÏiliexperimentovaÈ a zvolili tradiãnej‰ie barokovorokokovéstvárnenie. Len na dvorov˘ch prieãeliachvidieÈ vtedaj‰iu novinku, ktorú zaviedol vBudape‰ti zakladateº maìarskej národnej architektúryO. Lechner, a to organicky olemovanéokná.Poãas vojny postavili ìal‰ie divadlo spojenés bankou (architekti Eugen Kramár a ·tefanLukaãoviã), ktoré dodnes nesie meno básnikaPavla Orságha Hviezdoslava. Ale postaviÈ si naskutkuvlastné, autenticky slovenské divadlo,pekne nanovo a ako samostatn˘ krásny monument,tak to bola v˘zva desaÈroãí. Napokon sapostavilo a dalo do pouÏívania na dunajskom nábreÏí.Medzit˘m sa v‰ak v tichosti rozpadáva e‰tejeden veºkorys˘ ãin, a to mohutn˘ amfiteáter nazápadn˘ch svahoch mesta od architektov ·tefanaSvetka a Borisa DÏadoÀa. Dnes uÏ celkomopusten˘ je vlastne najväã‰ím bratislavsk˘mnáhrobkom socialistickej masovosti.SEN ARCHITEKTAKaÏd˘ architekt túÏi po tom, aby jeho klientmal nekoneãné finanãné prostriedky. To je senãasto veºmi zradn˘. Ale niekedy sa k nemu architektpriblíÏi, keì stavia vilu pre zámoÏnej-‰ieho objednávateºa. Dávnej‰ie si na v⁄‰kochnad mestom stavali ‰ºachtici svoje sídla. V jednomz nich je dnes prezidentsk˘ palác, v inomzasa lekárska fakulta. Tie sú v‰ak dnes uÏ celkomsúãasÈou ru‰ného mesta. Do tichého pásmanad mestsk˘mi palisádami priniesli prvé desaÈroãia20. storoãia rad jednoduch˘ch funkcionalistick˘chstavieb. Staval tu aj nበnajpresvedãenej‰ía zásadov˘ modernista architektFridrich Weinwurm. Napríklad pre riaditeºacukrovaru v Sládkoviãove postavil vilu, kdednes sídli Úrad pre boj proti korupcii. Bola tona tie ãasy vila, ktorá sa asi najviac priblíÏilak preslávenej brnianskej vile Tugendhat od architektaMiesa van der Roheho veºk˘m priestoromna hlavnom obytnom poschodí. ªaviãiarWeinwurm, ktor˘ ‰tudoval v Nemecku, si odtiaºdoniesol hlboké presvedãenie o novom ‰t˘leÏivota. Keì mu in˘ jeho zákazník, advokátLengyel, odmietol akceptovaÈ strohosÈ interiéru,zavolal si na jeho dotvorenie slávneho viedenskéhosecesného architekta Josefa Hoffmana.Roztratené vily v krivolak˘ch uliãkách,ktoré stúpajú na prvé karpatské v⁄‰ky (lebopráve tu Karpaty zaãínajú), ÈaÏko nájsÈ. Iba akby ste si zobrali na pomoc sprievodcu, ktoréhonapísal znalec funkcionalistickej architektúry·tefan ·lachta s Irenou Dorotjakovou alebonajnov‰ieho sprievodcu (Slovenská architektúraod Jurkoviãa po dne‰ok) od autora tohtoãlánku, ktor˘ práve vy‰iel vo vydavateºstvePerfekt.Vily sú vÏdy miestom, kde sa najbohat‰ie prejavíten, ktor˘ si obydlie stavia. Tak tu nastrm˘ch svahoch moÏno vidieÈ nielen strohúmodernu, ale aj variácie na 19. storoãie, HeimatStyl, pokusy o národnú architektúru s maºovan˘mÏudrom (od architekta Juraja TvaroÏka), ãivlastnú vilu najslávnej‰ieho slovenského architektaDu‰ana Jurkoviãa. Ten zaãínal na Moravea v âechách: na vrchu Radho‰È postavil romantickéturistické útulne, v Luhaãoviciachmajstrovsky spojil secesiu s ºudov˘m staviteºstvoma modernou a na severe âiech obnovil zámokv Novom Mûste nad Metují. Práve tu vytvorilmajstrovskú klenbu v hlavnej sále, ktorása mu tak zapáãila, Ïe si po dvadsiatich rokochrovnakú zhotovil aj v ob˘vaãke spomenutejvlastnej vily, keì sa presÈahoval naspäÈ na rodnéSlovensko.Kúsok nad parlamentom na MudroÀovej ulicimoÏno vidieÈ aj na‰u najv˘znamnej‰iu funkcionalistickúvilu, ktorú postavil J. Mergancpre spisovateºku Zuzku Zguri‰ku a jej manÏeladr. Dvofiáka, ktor˘ pôsobil ako tajomník ministraDérera.Na t˘chto v⁄‰koch stoja aj tri vily, ktoré si postavilipre seba architekti silnej povojnovej generácieIºja Skoãek, Ferdinand Miluãk˘ a IvanMatu‰ík. In‰pirovala ich povojnová ‰kandinávskamoderná architektúra. Typické pre ne je,Ïe sú z neomietan˘ch tehál. Severnej‰ie na svahochKramárov stojí zasa in˘ medzník, a tovila, ktorú architekti Juraj Ondria‰ s Jifiím Závodn˘mpostavili zaãiatkom deväÈdesiatych rokov.Bola prv˘m návratom k veºkej vile po období,ão sa tak˘to blahobyt povaÏoval za bur-Ïoázny preÏitok. No a v posledn˘ch rokoch satu znovu objavujú nové pozoruhodné vily, akonapríklad tie, ktoré navrhol nitriansky architektJuraj Polyák pre pracovníkov ‰kandinávskychveºvyslanectiev. Ich jednoduchú veºkorysú architektúrudobre vidieÈ z celého dunajského nábreÏia.BOH ALEBO PRÍRODA?Ak by sme mali oznaãiÈ najlep‰ie architektonickédielo Bratislavy 20. storoãia, najskôr byto bolo krematórium od architekta FerdinandaMiluãkého. Bard modernej slovenskej literatúryDominik Tatarka o Àom s obdivom napísal:„Toto v‰etko, stvárnené zákutie prírody, priestor,architektúra, má svoju prísnu zákonitosÈ, svojuãistotu. Je to stále, prírodné javisko kultu, ktorémá svoj jasn˘ rituál: Odboãí‰ z cesty, zastane‰a odíde‰.“ Krematórium vzniklo v ateistickomreÏime a netají sa t˘m, Ïe sa skôr in‰pirovalov protestantskom poÀatí obradu a v ‰kandinávskompanteistickom vzÈahu k prírode.Sakrálna architektúra modernej Bratislavymá niekoºko pozoruhodn˘ch diel, ktoré sa rôznymspôsobom usilujú nahradiÈ niekdaj‰iu tradiãnúmetafyzickú dimenziu t˘chto stavieb. Aleparadoxne tu vidíme aj úpln˘ opak, a to baÈovskyutilitárny kostol v PetrÏalke. Pochádza odBaÈovho architekta Vladimíra Karfíka, ktor˘sa uãil dokonca u najväã‰ieho amerického architektaF. L. Wrighta.Architekti katolíckych kostolov sa niekoºkokrátúspe‰ne pokúsili reagovaÈ na zmenu,ktorú tieto stavby zaÏili v minulom storoãí. NamiestopozdæÏneho usporiadania sú dnes skôr‰ir‰ie ako dlh‰ie. Vo Vrakuni je takáto prístavbakostola v tvare ‰o‰ovky (architekt Michal Bo-54

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Agár a kolektív). Asi najpozoruhodnej‰í je kostols pastoraãn˘m centrom na Teplickej ulici odªubomíra Závodného. V novom kostole v KarlovejVsi prekvapujúco kontrastuje vonkaj‰ianeprístupnosÈ s veºkorysosÈou vnútra (je to dielo‰vajãiarskeho architekta Justusa Dahindena).Dahindena pozval architekt Martin Kvasnicado poroty súÈaÏe na in˘ kostol a z kontaktusa zrodil návrh ústredného chrámu do tohtoarchitektonicky najlep‰ieho bratislavského sídliska.Ten ist˘ Kvasnica je aj autorom osobitej stavby,ktorá vzbudila medzinárodn˘ ohlas, a toúpravy niekdaj‰ieho Ïidovského cintorína. Tensa postupom veku na bratislavskom dunajskomnábreÏí dostal hlboko pod úroveÀ okolitého terénua napokon jeho zvy‰ok zakryli betónov˘mstropom. Architekt navrhol úpravu s ãiernymvstupn˘m hranolom bez strechy a so sklen˘mistélami. Z cintorína sa stalo to, ão niektonaz˘va mauzóleom, iní memoriálom. Je tu totiÏpochovan˘ v˘znamn˘ ortodoxn˘ rabín Mo‰eSchreiber (zvan˘ Chatam Sofer) a objekt jemiestom náv‰tev ortodoxn˘ch veriacich z celéhosveta.OMYL STOROâIA?Bratislava sa stala prevaÏne slovensk˘m mestomaÏ po druhej svetovej vojne. Na hranici rakúskeho,maìarského a slovenského etnika bolavÏdy internacionálna. Budovateºsk˘ rozmacha fenomén modernizácie za socializmu viedolk jej rastu, ako aj k tomu, Ïe sa roz‰írila na prav˘breh Dunaja. Tam predt˘m leÏala len predmestskádedina PetrÏalka. Odtiaºto strieºal kedysina mesto Napoleon, odtiaºto, z anektovanéhorakúskeho územia, sa vyhráÏal Hitler levovina ·tefánikovom pamätníku („Tá maãkamusí ísÈ preã!“). Projektovanie nového mestskéhosektora sa zaãalo veºkou medzinárodnou sú-ÈaÏou, v ktorej sa objavilo veºa vizionárskych návrhov.Napokon sa ustálil projekt sídliska sústrednou mestskou triedou s budovami zniÏujúcimisa k okrajom. Málokto vie, kade mala tátrieda viesÈ, sídlisko funguje celkom naopak:hlavné komunikácie idú po jeho okrajoch a vstrede sú dodnes nedokonãené provizóriá.PetrÏalka nevznikla náhodou. Predchádzalojej niekoºko pokusov o nové b˘vanie na viacer˘chmiestach. Ani stopy uÏ nezostali po kolóniifilantropa doktora Schulpeho, ktorá stálaponiÏe Ïelezniãnej stanice, ani po montovanomdome, ktor˘ v dvadsiatych rokoch navrhol a postavilna Îupnom námestí architekt Du‰an Jurkoviã.Zachoval sa ale prv˘ montovan˘ panelov˘dom na KmeÈovom námestí od kolektívuarchitektov okolo Vladimíra Karfíka, ktor˘ uÏvtedy bol profesorom architektúry na Slovenskejvysokej ‰kole technickej. Pozoruhodn˘mi medzivojnov˘misociálnymi sídliskami sú pavlaãovédomy Unitas na ·ancovej od architektovF. Weinwurma a I. Vécseia alebo kolónia mestsk˘chbytov na Miletiãovej ulici od nestora slovenskejmoderny architekta Emila Bellu‰a. Najmohutnej‰ouakciou sociálno-demokratickéhodruÏstva Nová Doba bola v˘stavba troch blokov,ktoré stoja na kriÏovatke Vajnorskej a Bajkalskejulice. Prv˘ z nich mal dokonca oceºovú nosnúkon‰trukciu, na tie ãasy úplnú novinku.Po vojne sa rozvinula v˘stavba ãoraz väã‰íchobytn˘ch komplexov panelovou technológiou.Na poãiatku stála prestavba pozdæÏ Raãianskejulice, ktorej dodnes nech˘ba modern˘ architektonick˘esprit. Nasledovali sídliská na v˘chodnomokraji (spomínan˘ ·trkovec), potom nazápade (spomínaná Karlova Ves). Postupne saz nich ale strácalo ãaro novosti a ich architektúrabola ãoraz pochybnej‰ia. Za ‰tyri desaÈroãiasa tak postavilo veºa bytov, takÏe prelomiÈzl˘ dojem z ich primitívneho vzhºadu sa v mestedarí len pomaly – men‰ími nov˘mi obytn˘micelkami. Napríklad sídliskom na Martinengovejulici (architekt Juraj Herman a kol.), ktorépozostáva vlastne iba z dvoch domov alebokomplexom Rozadol (architekti Peter Moravãík,Juraj ·ujan).ROZMANITOSË A NÁHRADA MINULOSTIArchitektúra mesta bola vÏdy otvorená rozmanit˘mvplyvom a kultúrne bohaté mesto sanebráni tomu, aby ho obohacovali rozmanité ahodnotné architektúry. Dne‰n˘ stavebn˘ ruchv‰ak neraz zasahuje star‰ie diela a niekedy takVeÏa obytného súboru Rozadol, foto M. Dullazaniká to, ão si cenili minulé generácie a ão ichspájalo s mestom ich predkov. UÏ na konci socialistickéhoobdobia Bratislavãania protestovaliproti „oãisÈovaniu“ hradného vrchu a búraniustarej drobnej zástavby. Väã‰ina jej v‰ak padlaza obeÈ buldozérom. Romantická iniciatívapostaviÈ opäÈ zaniknuté stavby v pôvodnej podobesa opäÈ oÏivila a sústredila na Zámockejulici, mieste, kde kedysi stála aj pozoruhodnásynagóga. Aj ìal‰ia neìaleká synagóga pod-ºahla pri v˘stavbe nového mosta, keì bolo trebapre nájazdy zbúraÈ celú Îidovskú ulicu a väã-‰inu Rybného námestia. V˘sledkom nedávnejv˘stavby drobn˘ch domãekov na Zámockej jeale iba neurãitá kulisa, ktorá nesvedãí nijako anio dobe, v ktorej vznikla, ani o histórii miesta.Problém ochrany minul˘ch hodnôt je stále otvoren˘a veºmi citliv˘. Naprávanie hrub˘ch de-‰trukcií minulosti a repliky star˘ch stavieb sa nestretlis veºk˘m úspechom. Taká je aj dostavbabarokového krídla na západnej terase bratislavskéhohradu. Je to verná napodobenina stavby,z ktorej sa zachovala dokumentácia, ale zbavenáakejkoºvek vitality a uÏ vôbec nenesie nejaképosolstvo minulosti.V¯·KOVÉ STAVBY AKO PREKÁÎKY?V meste ale medzit˘m kypí stavebn˘ ruch ana neoãakávan˘ch miestach vyrastajú v˘‰kovéstavby. Znovu len potvrdzujú, Ïe mesto vytvárazvlá‰tna zmes náhod a ideálov. V‰etky z nich(aÏ na jednu, opravili by ma architektonickífajn‰mekri) znesú prísne architektonické kritériákvality. âi uÏ je to oválna budova V‰eobecnejúverovej banky (architekt Ján Bahna a kol.),novostavba, ktorá vyrástla vedºa nej (architektM. Frecer a kol.), v˘‰kov˘ hranol Rozadolu,dvojplá‰Èová Národná banka Slovenska aleboìal‰ie. UÏ sa dvíhajú v˘‰kové budovy aj v PetrÏalke,v tesnom kontakte s mestom i so sebavedom˘mNov˘m mostom. Bratislava bola dlhoãímsi, ão by sa dalo oznaãiÈ ako malé predmestieViedne. Medzit˘m narástla a trochu fádne sarozliala do krajiny. Dnes ale uÏ získava sebavedoménové vysoké orientaãné body. Nebude touÏ len stôl obráten˘ po veºkom fláme, ktor˘ jejbude dominovaÈ.Krematórium je asi najpozoruhodnej‰ia bratislavská architektúra 20. storoãia, foto M. DullaProf. Ing. arch. Matú‰ Dulla, DrSc.55

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R ABratislava zaÏíva v súãasnosti jedno z najv˘znamnej‰ích období vo svojich dejinách. Dá sa snáìporovnaÈ iba so storoãiami, keì bola hlavn˘m mestom Uhorska. Celospoloãenské premeny u nási v celej Európe mali na Bratislavu mimoriadny vplyv. Po desaÈroãiach stagnácie a uzatvoreniamôÏe voºne expandovaÈ ako kriÏovatka európskych kultúr. Vracia sa jej charakteristick˘internacionalizmus. Îiadne mesto v Európe nemá tak˘ pestr˘ etnick˘ a kultúrnohistorick˘trojuholník vo svojej polohe. V Bratislave sa stretáva slovansk˘ prvok s germánskyma maìarsk˘m. Plus tu bol siln˘ Ïidovsk˘ vplyv. V Bratislave delí Dunaj Karpaty od Álp.Tu zaãína Karpatsk˘ oblúk, ale súãasne dovidieÈ na prvé alpské dvojtisícovky…Bratislava – M-CityDoc. Ing. arch. Akad. arch. Ján Bahna,a. a. SKA pochádza z Pukanca.Architektúru absolvoval na SV·T v roku1967 a v roku 1970 na V·VU v Bratislave.Patrí medzi v˘znamné osobnosti slovenskejarchitektúry. Dve desaÈroãia projektovalobchodné stavby v ‰tátnom projektovomústave. Od roku 1990 je vedúcimmajstrovského ateliéru architektúry naV·VU. Súãasne vedie svoj AA ateliérarchitektúry. Je aj viceprezidentom Spolkuarchitektov Slovenska. Za 40 rokovtvorivej ãinnosti realizoval desiatkystavieb. Je nositeºom viacer˘ch ocenení.Venuje sa aj teórii i publicistike. Jehopráce sú publikované a vystavované domai v zahraniãí.Pokúsim sa pripomenúÈ najdôleÏitej‰ie momentyvpl˘vajúce na súãasnú explóziu mesta.Po 17. novembri 1989 padla Ïelezná oponaa Bratislava si uvolnila svoje juÏné a západnéhranice. ëalej nato v decembri padolaj socialistick˘ systém, ãím sa umoÏnila zmenacelospoloãenského zriadenia. Vznikomsamostatnej republiky sa stala hlavn˘m mestomsuverénneho ‰tátu. Vstupom do NATO saodbúrala hrozba zahraniãného nepriateºa.Vstupom do Európskej únie sme sa stali súãasÈouveºkého hospodárskeho teritória. Otvorilisme sa svetu a európske trhy sa otvárajúnám. Definitívnym zav⁄‰ením tohto procesubude odbúranie hraníc po prijatí shengenskejdohody. To v‰etko je dôvodom na‰ej súãasnejexpanzie. Túto situáciu zaÏíva málo európskychmiest, pretoÏe v západnej Európeprebieha proces delimitácií v˘robn˘ch kapacítdo nov˘ch krajín EÚ a do tretieho sveta.Demografickú i hospodársku explóziu zaÏívajúskôr mestá v Ázii a JuÏnej Amerike.Bratislava získala veºa najmä uvoºnenímdunajského priestoru. Dunaj tvoril v minulomreÏime ideologickú hranicu a nebol záujem narozvíjaní jeho nábreÏí. Skôr sa hºadali obmedzeniav prístupe na ne, pretoÏe nábreÏia museliz bezpeãnostn˘ch dôvodov byÈ prehºadné.Brod cez Dunaj s hradn˘m bralom je t˘mhistorick˘m fenoménom, ktor˘ definoval Bratislavupráve na tomto mieste. To sú geografickéa topografické faktory, ktoré Ïiadny novodob˘developer nemôÏe negovaÈ. Tietomestotvorné danosti vytvárajú jedineãn˘ obrazBratislavy, ktor˘ je základom jej identifikácieako mesta na Dunaji.Architekti i obãania si kladú otázku: Akodlho bude trvaÈ tento investiãn˘ boom? NarastieBratislava do milióna? Keby sme vychádzaliz ná‰ho demografického rastu, tak asiÈaÏko. Aj Slovensko zaÏíva pokles populácieako väã‰ina Európskych krajín. Prichádzajúcefirmy si najímajú na‰ich zamestnancov. Unás sa v‰ak uÏ prejavuje nedostatok kvalifikovanejpracovnej sily. Ani na‰e ‰koly nedokáÏutak r˘chlo reagovaÈ na poÏiadavky nov˘chinvestiãn˘ch celkov. Je citeºná migráciado in˘ch krajín EÚ uÏ aj zo Slovenska. Toznamená, Ïe prísun pracovn˘ch síl z vlastn˘chzdrojov sa vyãerpáva. Otázne je, ãi a kedy sastane Slovensko koneãnou krajinou pre migrantovz v˘chodu, ktorí doteraz cez nás lenprechádzali. Tu je rezerva pracovn˘ch síl.Prichádzajúci kapitál sa postupne roz‰iruje doìal‰ích oblastí Slovenska a nezostáva uÏ ibana preÈaÏenom západnom Slovensku.Bratislava nemala v histórii predpokladypre vznik veºkomesta. Nebola nikdy centromRodinn˘ dom v Bratislave56

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R ACentrála VÚB – BC Intesaväã‰ieho územného útvaru. V období generovaniaveºkomiest v 19. storoãí bola v útlme,bez nejakého v˘znamného postavenia v rámcirakúsko-uhorskej monarchie. Okolo roku1900 mala Bratislava len cca 70-tisíc obyvateºov.Na túto mierku bolo zaloÏené jej historickéjadro. V tom ãase sa poloÏili základyviedenskej infra‰truktúry dimenzovanej naveºkomesto. Tento prerod na veºkomestá za-Ïili v 19. storoãí aj ParíÏ, Berlín, Budape‰È,Miláno. Vytvorila sa tu na mieste b˘val˘chmestsk˘ch hradieb sústava mestsk˘ch okruhov.Zatiaº je tento systém radiál a okruhovv urbanizme najúspe‰nej‰í. V‰etky spomenutémestá ale leÏia na rovine, takÏe realizáciaich dopravnej siete bola jednoduch‰ia. V Bratislavesi realizácia systému okruhov vyÏadujezásahy do Karpatského masívu. Jej infra-‰truktúra a dopravné geberity v jadre sú dimenzovanétak na 150-tisícové mesto. Tútosituáciu zhor‰uje zvy‰ujúci sa stupeÀ motorizáciea veºk˘ poãet cezpoºn˘ch, prichádzajúcichza prácou. Ani veºkolepé socialistickésídliská nezvládajú dopravné situácie. Probléms parkovaním má aj PetrÏalka.Bratislava sa zaraìuje medzi takzvané maléveºkomestá alebo M – City. Sú to mestá s v˘znamnouhistóriou, ale vzhºadom k svojimhistorick˘m podmienkam sa nestali centromveºkého ‰tátneho útvaru. Do tejto kategóriemoÏno zaradiÈ napríklad Krakov, ªubºanu,ale aj Graz. Perspektíva rozvoja Bratislavy jev súãasnosti v jej polohe na kriÏovatke obchodn˘chciest a v pov˘‰ení na hlavné mestonového rozvíjajúceho sa ‰tátu.Excentrická poloha Bratislavy ako hlavnéhomesta Slovenska má v˘hodu v blízkychkontaktoch s Európou. Táto poloha, len 60 kmod Viedne, je najmen‰ia vzdialenosÈ dvochhlavn˘ch miest v Európe. Tento fakt prirodzeneevokuje my‰lienky vzniku stredoeurópskejaglomerácie, súmestia ViedeÀ – Bratislava,ako kultúrno-hospodárskeho centra tejto ãastiEurópy. Na túto tému vznikli viaceré ideya projekty. Zdá sa ale, Ïe na takúto expanziunemá ani jedno mesto potenciál. Ich spoluprácasa rozvíja. Dopravné prepojenie sa zlep‰uje,diaºnica bude hotová na jeseÀ, chystá saveºkolep˘ projekt r˘chlej Ïeleznice, rozvíjajúsa letiská. Napriek tomu idea pásovéhostredoeurópskeho mesta je nereálna. Modrádunajská stuÏka je iba symbolom tejto integrácie.Jej luÏné lesy sú ale chránené, a pretotu nie je moÏné ani plánovaÈ iné vyuÏitiea intenzívne zastavovanie územia.Európa starne. Hospodársky má problémydrÏaÈ krok s Amerikou a Áziou, ktoré aj vzájomnelep‰ie komunikujú. Jej kultúra a architektúrasú základom svetového kultúrnehodediãstva. Sú dokonca vízie, Ïe Európa skonãíako kultúrny skanzen. Krajiny tretieho svetapreberajú princípy urbanizmu z Európy.âasto opakujú tie isté chyby. V globálnomsvete nastáva zaujímavá koláÏ európskychideí u architektov s regionálnymi tradíciami.Dnes sa realizujú bez obmedzenia architektonicképrojekty po celom svete. Skoro bysom internacionalizmus oznaãil ako trend.Svet je informaãne prepojen˘. Vìaka tomu savymieÀajú idey veºmi r˘chlo. To pred dvadsiatimirokmi nebolo moÏné. KaÏdá krajinamala svoj vlastn˘ trh a svojich architektov.Bol problém presadiÈ sa v cudzej krajine.Bratislava zaÏíva momentálne mimoriadnyprílev investícií. Zmenilo sa jej postavenievo svete realít. Má atraktívnu polohu a stabilizovanúpolitickú situáciu. Celkom prirodzenesa aj u nás presadzuje stavanie v˘‰kov˘chbudov a maximálne vyuÏívanie zastavanejplochy. Mesto ale na túto expanziu nie jepripravené. ·ikovní developeri vyuÏili tentostav a v meste sú poschvaºované nekoncepãnémrakodrapy bez hlb‰ích súvislostí s navrhovan˘múzemn˘m plánom. Mesto pripravilomateriál o v˘stavbe v˘‰kov˘ch objektovv Bratislave, ktor˘ vyãleÀuje zóny vhodné naich v˘stavbu. T˘mto chce koordinovaÈ novépripravované investície s existujúcou zástavbou.V˘‰ková budova v meste to je trochu väã-‰í zásah do mestského organizmu a nesie sosebou viac problémov. Vo svete je evidentn˘trend k stavbe v˘‰kov˘ch budov. KaÏd˘ t˘ÏdeÀsa zjaví v ãasopisoch nová ihla alebo inádominanta ako symbol mesta ãi firmy, akoprestíÏny projekt architektov. Napriek teroristickémuohrozeniu po 11. septembri sa tentov˘‰kov˘ boom nezastavil. Najväã‰ia koncentráciav˘‰kov˘ch budov sa realizuje v treÈomsvete. Najmä v âíne a Spojen˘ch arabsk˘chemirátoch. Tu je ich koncentrácia produktomhospodárskeho rastu. Architekti z celéhosveta tu dostávajú príleÏitosÈ uskutoãÀovaÈnápady, ktoré v Európe nie je moÏné presadiÈ.Európa má svoje regulatívy a pravidláãi kultúrnu tradíciu. Ale v takej Moskve mô-Ïete postaviÈ skoro v‰etko. E‰te doznieva aféraokolo 300-metrovej ihly, sídla Gazpromuv Sankt Peterburgu, oproti Zimnému palácu.Veºké európske mestá majú obdobie svojejpovojnovej obnovy za sebou. Vytvorilikompaktné celky, ktoré do svojho centra integrovalirekon‰truované historické jadrá.V˘‰kové objekty väã‰inou vyãlenili do nov˘chzón, aby neboli v priamom konflikte shistorickou mierkou. Takto sa to podariloudrÏaÈ ParíÏu i Viedni. Talianske mestá sichránia svoje historické bohatstvo. Z európskychmiest snáì v˘‰kovo expanduje najviacLond˘n, ktor˘ ale nikdy nemal nejak˘ urbanistick˘koncept. V Nemecku je vo v˘‰kov˘chbudovách najodváÏnej‰ie finanãné centrumFrankfurt. Nemecké mestá ale boli podruhej svetovej vojne úplne zniãené, takÏe ichhistória sa tvorí na nov˘ch základoch. Podobneaj Berlín si postavil na Potsdammer Platzinové v˘‰kové centrum, ktoré s pôvodn˘mmá málo spoloãného.Ani Bratislava sa neubránila tomuto trendu,pretoÏe aj ona patrí medzi expandujúcemestá. Tak˘ch v Európe nie je veºa. V‰etkoje tam uÏ postavené. Vy‰e 70 % ich stavebnejãinnosti tvoria rekon‰trukcie. Na‰im v˘-‰kov˘m budovám sa dá vyt˘kaÈ ich prvoplánovosÈ,zaloÏená iba na ekonomickom vyÈa-Ïení pozemku. Preão na‰a civilizácia staviav˘‰kové budovy, má viac dôvodov. Prameníniekde vo veãnej túÏbe ºudstva po dob˘vaníhviezd a dosiahnutí doteraz neobjaveného. SúdôleÏit˘m faktorom obrazu mesta a jeho symbolom.Priná‰ajú koncentrovanú sociálnuskladbu s mnoÏstvom funkcií a veºkou záÈa-Ïou na infra‰truktúru a dopravu. OvplyvÀujúmikroklímu, sú ºah‰ie zraniteºné a zloÏitorekon‰truovateºné. B˘vanie vo v˘‰kov˘chbudovách nemôÏe byÈ beÏn˘m ‰tandardom. Jedrah‰ie a nároãnej‰ie. V˘‰kové budovy majúopodstatnenie pri veºk˘ch komplexoch, pretoÏevertikálna komunikácia je operatívnej-‰ia ako horizontálna.Bratislava popri expanzii do v˘‰ky rastieaj do ‰írky. Okolo mesta rastú satelity rodinn˘chdomov, ktoré zaãali nevinne, ale v súãasnostisa ich nekoncepãnosÈ zaãína vracaÈprímestsk˘m dedinám v problémoch s energiami,dopravou ãi sociálnymi vzÈahmi. Tietonafúknuté dediny nemajú väã‰inou Ïiadnyurbanistick˘ koncept. Ch˘ba im vybavenosÈ.ªudia sú odkázaní na dochádzanie za prácoudo mesta. Pre viacer˘ch je to splnenie túÏbypo vlastnom dome, aj keì je postaven˘ na 5árovej parcele za kamenn˘m múrom s minimomzelene. Nበtrh napríklad e‰te nedospelk skutoãne lacn˘m, ‰tartovacím domom vradov˘ch zástavbách.Bratislava na zaãiatku tretieho tisícroãia jemesto na vzostupe, s príjemn˘m zrekon‰truovan˘mhistorick˘m jadrom, dynamick˘mimidÏom a mnoÏstvom problémov v infra-‰truktúre. Mesto a najmä doprava nestaãiavstrebaÈ nával investícií. Svoje hlavné mestosi musí stavaÈ cel˘ národ a my nemáme anivyhovujúci zákon o hlavnom meste. Nemámedom pre prezidenta, ubytovanie pre krá-ºovské náv‰tevy a mnoÏstvo podobn˘ch zariadenísúvisiacich so ‰tatútom hlavného mesta.KaÏd˘ národ sa uãil stavaÈ si svoje hlavnémesto. Väã‰ina to absolvovala v 19. storoãí.Aj my sa to teraz musíme uãiÈ, ale navlastn˘ch chybách.Doc. Ing. arch. Akad. arch. Ján Bahna,a. a. SKA57

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AZ pohºadu stavby miest je poloha mesta jedn˘m z najv˘znamnej‰ích determinantov jehozaloÏenia a ìal‰ieho rozvoja. K˘m osud miest, ktoré boli zaloÏené v lokalitách prírodn˘chzdrojov, je závisl˘ od ich v˘datnosti a spoloãenskej a ekonomickej prospe‰nosti (spomeÀmeBanskú ·tiavnicu), polohov˘ fenomén miest, ktoré boli zaloÏené na obchodn˘ch cestách a najmäna ich kríÏení, pôsobí relatívne stabilnej‰ie. Tak˘ je aj prípad Bratislavy, ktorá bola zaloÏenána kríÏení severojuÏnej (Jantárovej) a v˘chodozápadnej obchodnej cesty.Bratislava ako modernéeurópske hlavné mestoProf. Ing. arch. Bohumil Kováã, PhD.pôsobí na Fakulte architektúry Slovenskejtechnickej univerzity v Bratislave akoprofesor a vedúci Ústavu urbanizmua územného plánovania. Garantuje‰tudijné programy 2. a 3. stupÀaurbanizmus v ‰tudijnom odborearchitektúra a urbanizmus. Predmetomjeho vedeckého skúmania a tvorivéhozáujmu je problematika územnéhoplánovania a urbanistickoarchitektonickejtvorby. V roku 2002 akovedúci teamu (prof. Ing. arch. P. VodráÏka,PhD., doc. Ing. arch. Gregorová, PhD.,doc. Ing. arch. Gregor, PhD.) získal spolus mestom Nov˘ Jiãín za spracovanieúzemného plánu zóny Mestskejpamiatkovej rezervácie Cenu ZdruÏeniahistorick˘ch sídiel âiech, Moravya Sliezska. Je autorom (spolu s J.Komrskom) pe‰ej zóny v Novom Meste nadVáhom. Posledn˘ch 10 rokov pôsobil akoprodekan pre ‰túdium na FA STUv Bratislave, v roku 2006 získal ocenenieProfesor roka na STU v BratislaveSútok Moravy s Dunajom a veºk˘ ohyb tejtorieky, Moravská brána a zaãiatok Mal˘chKarpát, tvoria prírodn˘ rámec mesta. Hraniãnápoloha mesta a blízkosÈ Viedne a Györutvoria rámce hlavn˘ch sídeln˘ch vzÈahov. Postupnesa okolo Bratislavy, vìaka jej príÈaÏlivosti,vyprofiloval osobitn˘ región, ktoréhorozvojové radiály obklopovali mesto ako jadroregiónu v priestore 360º. V historicky nedávnejminulosti napr. malo centrum Bratislavypriame elektriãkové spojenie s ViedÀou.Po roku 1945 sa v‰ak vìaka politickémuãleneniu Európy urbanistické procesy na rozhranígeopolitick˘ch systémov vyvíjali umelov opaãn˘ch smeroch, mimo prirodzenúpriestorovú kontinuitu. Bratislavsk˘ regiónzásluhou Ïeleznej opony predstavoval len180º segment... V tomto období bolo t˘mtofaktorom ovplyvnené napr. zaloÏenie a trasovaniediaºnice na území mesta.Po roku 1989 sa zaãali revitalizovaÈ pôvodnéhistorické priestorové vzÈahy. Poloha Bratislavypribrala niektoré zaujímavé momenty.Po páde geopolitickej hranice sa mestoocitlo na hranici nového rozhrania, a to rozhraniageoekonomického, ktoré odznieva lenpomaly. Tento stav ekonomickej nerovnováhymal, samozrejme, aj svoje územné priemety.Poloha mesta na tejto hranici bola ale premesto v˘hodná. Bratislava sa ocitla v kontaktes cípom tzv. európskeho hospodárskeho trojuholníkaParíÏ – Berlín – ViedeÀ a stala sanástupn˘m priestorom smerom na v˘chod.Súãasne tvorí jeden z cípov slovenského trojuholníkaÎilina – Bratislava – Ko‰ice. Tátopoloha vyvaÏuje aj zdanlivo nev˘hodnú excentrickúpolohu Bratislavy ako hlavnéhomesta Slovenska.Tieto skutoãnosti sa priaznivo odzrkadºujúna ekonomickej základni mesta. Mesto zpohºadu investorov ponúka veºmi atraktívnepolohové podmienky najmä k zariadeniamdopravnej a technickej infra‰truktúry, ako ajsocioekonomick˘ a demografick˘ potenciál.Moji priatelia na univerzite vo Viedni napr.ani netu‰ili, Ïe v blízkosti ich mesta je obrovskáautomobilka. V súvislosti s polohov˘miv˘hodami Bratislavy sa zaãali otváraÈ otázky:bude Bratislava a jej región prekladiskomtovarov alebo informácií? Bude rovnocenn˘mpartnerom Viedne? Budeme hovoriÈ o regióneBratislava – ViedeÀ (Brno, Györ, Budape‰È)?Zdá sa, Ïe vstupom Slovenska do Európskejúnie bude priestor spieÈ skôr k vnútornejintegrácii ako segregácii.Z urbanistického pohºadu sa tieto skutoãnostiv˘znamne podpisujú na obraze mesta.K˘m do roku 1918 sa mesto rozvíjalo len nesmelookolo svojho stredovekého jadra (tútonesmelosÈ chcel prelomiÈ aÏ územn˘ plánAntala Palóczyho z roku 1914), obdobie poroku 1918 napriek istému odklonu mesta odvplyvu Viedne bolo obdobím v˘znamnéhopriestorového rozvoja najmä v˘chodn˘msmerom. V medzivojnovom období sa zaãalaaj prestavba vnútorného mesta podºa tzv. regulaãn˘chplánov. Tento proces ale preru‰ilavojna a ìal‰ie obdobie na túto reguláciu uÏnenadviazalo.Po 2. svetovej vojne bol pre ekonomickúzákladÀu mesta podstatn˘ rozvoj petrochemickéhopriemyslu. Súãasne ale Bratislavazaãala plniÈ funkcie hlavného mesta Slovenskaa stala sa jeho kultúrnou a spoloãenskoumetropolou. Terciér a kvartér sa stali nosn˘miekonomick˘mi sektormi regiónu. Rozvojmesta a regiónu v˘znamne ovplyvnil Projekturbanizácie Slovenska (1976), ktor˘ Bratislavudefinoval ako jadro metropolitného regiónu.Tento projekt bol koncepciou koncentrácieekonomiky a obyvateºstva do vybran˘chsídiel, sledoval rast podielu mestskéhoobyvateºstva. Vìaka t˘mto koncentraãn˘mtendenciám a vplyvom centrálne riadenejekonomiky mal rast poãtu obyvateºov mestaznaãnú dynamiku. Problematiku bytovej otázkyrie‰ila spoloãnosÈ v˘stavbou veºk˘ch monofunkãn˘chsídlisk. Mesto sa prehuplo cezDunaj do PetrÏalky a cez Karpaty na Záhorie.Na usmerÀovanie svojho rozvoja vyuÏívaloako nástroje územné plány.Z pohºadu dejín stavby miest v historickypomerne krátkom období bol rozvoj mestaovplyvnen˘ dramatick˘m zmenami spoloãensko-ekonomick˘chpodmienok. To sa prejaviloaj na strate kontinuity v˘voja. T˘m jevnútorné prostredie mesta znaãne ovplyvnenéheterogénnosÈou svojej ‰truktúry. Pri pohºadena mesto z hradu v˘znamne cítiÈ tietorevoluãné rozvojové zmeny. Táto krátka exkurziado histórie je potrebná, aby sme vedelidefinovaÈ aj historické v˘chodiská pre odhadbudúceho rozvoja mesta.Územn˘ potenciál mesta a jeho regiónu jeveºk˘. Na druhej strane je potrebné spomenúÈaj prírodné rámce, ktoré tvoria základ ekolo-58

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Agickej hodnoty územia – Malé Karpaty, luÏnélesy, strategické zdroje podzemnej pitnejvody... V máloktorom meste Slovenska sa vtakom rozsahu stretáva problematika ekonómieúzemia verzus jeho ekológie. A to je ajjedna z najpodstatnej‰ích otázok územnéhoplánu nielen mesta, ale celého regiónu. VzÈahyBratislavy a jeho zázemia sú také intenzívne,Ïe otázky rozvoja mesta sa nedajú odtrhnúÈod otázok regiónu a naopak.Mesto zaãíname definovaÈ cez jeho regióna región ako mesto. Tento prístup sa prejavujenajmä v náãrtoch koncepcií integrovanéhodopravného systému, keì bude jedin˘mrie‰ením prienik systémov mestskej hromadnejdopravy hlboko do regiónu, a to najmä vpolohe koºajovej hromadnej dopravy. Nástup‰tudentov do podzemnej elektriãky v centremesta a ich vystupovanie v Trnave by nemalobyÈ nemoÏnou víziou. Tak˘to systém znaãneovpyvní ãasopriestorové vzÈahy. Mestozrejme nebude maÈ v dohºadnej budúcnostidostatok prostriedkov na tak˘ nosn˘ systémMHD, ak˘m je pre Prahu metro. Po vzoremiest veºkosti Bratislavy v‰ak na dlhé obdobieposlúÏi aj rekon‰truovan˘ a priestorovoroz‰íren˘ systém elektriãiek novej generácies podzemn˘m vedením v centre mesta. VPetrÏalke vzhºadom na to, Ïe spojenie s centrompredstavuje najkrat‰iu radiálu, nie jepotrebné hovoriÈ ani o „r˘chlodráhe“ a evokovaÈtak predstavy o bariérovom efekte, ktor˘rozdelí PetrÏalku.Bratislava urobila veºk˘ krok v skvalitÀovaníkvality vnútorného prostredia mesta, ajkeì v˘sledky posledn˘ch rekon‰trukcií Hlavnéhonámestia a Obchodnej ulice sú hodnotenéviac ako problematické. Tieto aktivity saale obmedzili zatiaº len na historick˘ stredmesta. Dosiahnuté v˘sledky v‰ak stále devalvujeúroveÀ ostatn˘ch nosn˘ch verejn˘ch urbánnychpriestorov – námestie SNP, Kamennénámestie s obchodn˘m domom Prior ahotelom Kyjev (búraÈ ãi chrániÈ?)... Bratislavaakoby nevedela vytvoriÈ program na dotvoreniesústavy verejn˘ch urbánnych priestorov(KríÏna, Radlinského, Vajnorská, ·ancová...).Nepestujeme heslo „postav dom zasaìstrom“. Z mesta pomaly, ale iste vymizlialeje a nová v˘stavba sa vìaka absencii podrobnej‰íchúzemn˘ch plánov zahryzáva ãorazagresívnej‰ie aj do plôch, ktoré mohli slúÏiÈako zeleÀ.Tak sa potom aktivizujú obãania a poÏadujúzakladaÈ zeleÀ na miestach, kde je to v rozpores in˘mi rozvojov˘mi potrebami mesta(namiesto urbanizácie chrbtovej osi PetrÏalkysnaha obãianskej iniciatívy zakladaÈ tupark). Hypermarkety zabrali plochu a svojimistrechami a parkoviskami bez zelene sapriãiÀujú o zhor‰ovanie mikroklímy a parametrovzachytávania vody v krajine.Osobitnou kapitolou je územn˘ plán mesta,ktor˘ je na jednej strane víziou mesta a nadruhej strane slúÏi ako nástroj na usmerÀovanieúzemného rozvoja a rozhodovacie procesy.Povaha tohto nástroja môÏe v˘znamn˘mspôsobom ovplyvniÈ v˘zor mesta, av‰ak absenciaregulácie v˘‰kov˘ch stavieb sa uÏ v˘znamnea dlhodobo podpísala na obraze mesta.Súãasná disperzia v˘‰kov˘ch stavieb nieje nositeºom takmer Ïiadnych signálov v˘znamuich polohy. Absentuje vedomá predstavao v˘‰kovom usporiadaní. Mesto sa vydaloApollo Business Centercestou k liberálnej siluete. Dokonca aj kontroverzn˘mpolohám nov˘ch v˘‰kov˘ch staviebsa nedá dokázaÈ rozpor s územn˘m plánoma stavebn˘m zákonom. Aj preto uÏ mestopotrebovalo nov˘ územn˘ plán.Vo vzÈahu k územnému plánovaniu trebapozitívne vyzdvihnúÈ existenciu územnéhoplánu zóny nábreÏia PetrÏalky, ktor˘ snáìzabezpeãí, Ïe mesto bude leÏaÈ na oboch brehochrieky. Dimenzie rieky si p˘tajú novúmierku nábreÏí. Mesto uÏ neleÏí len na jednomkúsku brehu Dunaja ako kedysi. V podhradíje to iste problém aj pamiatkársky. Obnovazaniknutej mierky pri nov˘ch priestorov˘chvzÈahoch je v‰ak otázna. Územné plányzón by mali predstavovaÈ základn˘ stavebn˘poriadok mesta. Stavebníkom by malobyÈ jasné, aké sú prípustné a neprípustné spôsobyvyuÏitia plôch. Územné plány zón bymali byÈ vìaka známym pravidlám vyuÏitiasúãasne ponukou ako aj ochranou pozemkov.Tu sa kriticky staviam ku komercionalizáciicelomestskej ‰portovej zóny na Pasienkoch,z ktorej ostáva torzo. Neãudujem sa,Ïe zrazu má mesto problém s lokalitou prenov˘ zimn˘ a futbalov˘ ‰tadión, ktoré tumohli maÈ svoju ideálnu polohu...Jednou z najaktuálnej‰ích urbanistick˘chúloh je potreba rozvoja centra mesta. Priestorokolo Továrenskej ulice, kde sa otvára moÏnosÈvyuÏitia tzv. brownfields pri zachovaníniektor˘ch stavieb priemyslovej architektúryako nositeºa genius loci. Okolie novostavbySlovenského národného divadla ponúka tieÏsvoje moÏnosti. Koncept Eurovea priná‰avysokú kvalitu mestského prostredia prijateºn˘chdimenzií. Je pote‰iteºné, Ïe sa zaãína hovoriÈviac aj o spojitom nábreÏí Dunaja. Tustavebníci pochopili, Ïe modernosÈ mesta nespoãívav poãte v˘‰kov˘ch stavieb, ale v kvalitevnútorného mestského prostredia. Znaãn˘potenciál skr˘va lokalita starého zimnéhoprístavu.Istú kritiku by som smeroval k spôsobu realizácieniektor˘ch v˘znamn˘ch stavieb mestaz verejn˘ch prostriedkov. âasto sa pripravujúa uskutoãÀujú bez predchádzajúcich sú-ÈaÏí architektonick˘ch návrhov, k v˘sledkomktor˘ch by sa mohla vyjadriÈ aj verejnosÈ(Most Apollo, elektriãka v PetrÏalke, rekon-‰trukcia Obchodnej...). Mesto sa tak ochudob-Àuje o demokratickú diskusiu k veciam verejn˘m.OchudobÀuje sa vidieÈ a vybraÈ si zo ‰ir-‰ej palety moÏn˘ch rie‰ení a v neposlednomrade aj s nimi súvisiacich ekonomick˘ch porovnaní.Zatiaº pretrváva systém demokratickéhocentralizmu. Po voºbách uÏ je názor obãanazaujímav˘ menej... V moÏnosti spolurozhodovaÈo svojom meste urãite oãakávajúobãania viac demokracie a akceptácie.Veºkú ãasÈ plochy mesta zaberajú sídliská,cez ktoré je mesto v˘znamne vnímané. Humanizáciaa dostavba panelov˘ch sídlisk budejednou z v˘znamn˘ch urbanistick˘ch úloh.UÏ teraz je ale potrebné zaãaÈ s prípravou koncepcií.Komplexná obnova sídlisk nie je lenzatepºovanie budov a v˘mena v˘Èahov. Budepotrebné nájsÈ rie‰enia, ktoré zotrú nálepkuanonymity, vytvoria novú kvalitu sociálnychvzÈahov, prinesú nové estetické hodnoty abezpeãnosÈ prostredia. Aj v zdanliv˘ch detailochtreba presadzovaÈ rie‰enia, aby celé mestozískalo na parametroch urbánnej slu‰nosti.Mesto je koncepcia, ale aj súãet detailov.VymenúvaÈ v‰etky rozvojové moÏnosti,ako aj aktuálne a perspektívne problémy bye‰te zabralo veºa miesta. Bratislava má ale urãitepredpoklady staÈ sa hlavn˘m mestom,ktoré síce nie veºkosÈou, ale svojou kultúrnouúrovÀou sa bude môcÈ rovnaÈ s in˘mi európskymimetropolami. Bude dôleÏité, aby vedelapochopiÈ a podporiÈ tie svoje ‰pecifiká,ktoré ju robia zaujímavou, aby hºadala svojvlastnú tvár a aby to pochopili aj zahraniãníinvestori a ich architekti. A navy‰e, aby to pochopilii nami volení poslanci. V tejto súvislostibude dôleÏitá aj odborná a spoloãenskáautorita in‰titútu alebo in‰titúcie architektamesta, ão ale nebude moÏné bez jeho legislatívnejpodpory.Prof. Ing. arch. Bohumil Kováã, PhD.59

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AHlavné mesto –príklad pre Slovensko?nevychádza! Pre súãasn˘ obraz mesta – v˘razneovplyvnen˘ investiãnou v˘stavbou - vôbecnie je charakteristická sluÏba obãanom, dokoncasi myslím, Ïe kapitál má v tomto meste(ale aj vo v‰etk˘ch ostatn˘ch mestách Slovenska,Ko‰ice nevynímajúc) ideálne podmienkyna absolútne bezohºadné realizovaniesvojich ziskuchtiv˘ch predstáv bez ohºadu nato, ak˘ chaos spôsobí svojim poãinom v ‰truktúremesta vrátane dopravy! Podmienky sú„ideálne“. Rozvadené mestské ãasti, neexistujúciodborn˘ útvar, ktor˘ by vedel (a mal ajpodºa ãoho) koncepãne riadiÈ investiãné vstupydo mesta. Teda aj pozícia hlavného architektamesta Bratislavy je z tohto titulu absurdnáa nezávideniahodná! A k tomu v‰etkému táabsurdná hra na demokraciu, kde o megainveschom,úplne ‰okujúco! Nedivím sa, Ïe tri ‰tvrtinyarchitektov Slovenska Ïije v Bratislave a anisa príli‰ nesÈaÏujú, Ïe by nemali ão robiÈ! Faktomje, Ïe urãit˘m meradlom prosperity je poãetÏeriavov v urãitom meste. Niekoºko rokovdozadu od Nitry na v˘chod sa Ïeriavy praktickynevyskytovali, aÏ posledné 2-3 roky sa objaviliaj v na‰ich konãinách. Naopak, v Bratislavesom sa pokú‰al trochu nafotografovaÈmesto na úãely mojich predná‰ok. Je to aleumenie, ak nechcete, aby na kaÏdom druhomzábere nedominoval Ïeriav!MnoÏstvo stavebn˘ch poãinov ale e‰te neznamenáautomaticky kvalitatívny prínos. Tátoznáma skutoãnosÈ by sa dala celkom dobredemon‰trovaÈ práve na Bratislave. Ale moÏnoje e‰te dôleÏitej‰ie si uvedomiÈ, Ïe architektúraje vlastne sluÏbou verejnosti, kapitálu a zaním stojacim viac ãi menej osvieten˘m investorom,ale aj prostrediu, do ktorého vstupuje!Ak sa pokúsim z tohto pohºadu hodnotiÈ Bratislavu,tak mi z toho niã lichotivé pre mestotíciách, ale najmä o predajoch pozemkov mestapre tieto megainvestície, rozhoduje mestsk˘parlament, ktor˘ nielenÏe sám pozostáva z neodborníkov,ale mnohokrát ani necíti potrebuvypoãuÈ si názor odborníkov (aspoÀ vlastnejkomisie v˘stavby)! Pripomína mi to situáciu,keì si dáte vybraÈ mozgov˘ nádor nie ‰pecialistovimozgovému chirurgovi, ale JoÏovi, stolárovina konci dediny, veì aj on má vynikajúcenástroje z Viedne a navy‰e je kamarát...Problém je navy‰e aj v tom, Ïe na Slovenskuplatí (to urãite ale nie je len u nás tak), Ïehlavné mesto je pre nás ostatn˘ch v kadeãomvzorom. A keì sa to takto robí v Bratislave, takto robme aj my takto! Práve preto ma situáciav hlavnom meste nenecháva ºahostajn˘m!Obãiansky princíp zveºaìovania mesta by siteda vyÏadoval predov‰etk˘m orientáciu navytvorenie kvalitného urbánneho prostrediapre v‰etk˘ch obyvateºov a uÏívateºov mesta.Teda - preloÏené do slovenãiny – dobré b˘vanie,v dobrom mestskom prostredí, bez exha-Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD.,v˘znamn˘ slovensk˘ architekt, vedúcikatedry architektúry na Fakulte umeníTechnickej univerzity v Ko‰iciach,prv˘ podpredseda Slovenskej komoryarchitektov (v rokoch 1997 – 1999 predseda)a spolumajiteº Architektonickej kancelárieDrahovsk˘, Pásztor a spol. v Ko‰iciach.Moje pracovné povinnosti ma ãasto privádzajúdo Bratislavy. Väã‰inou mestom iba„preletím“, vybavím si veci a odchádzam. Niekedysa mi ale stane, Ïe mi odpadne rokovanie,mám zrazu kopec voºného ãasu – ão samôÏe kaÏdému staÈ len v cudzom meste – a zrazuVás napadajú my‰lienky, hºadáte súvislosti– jednoducho sa zaãnete správaÈ ako beÏn˘cudzinec. Hºadáte obchod, kaviarniãku, re‰tauráciu,v˘stavu, kultúrne podujatie, alebo salen tak prechádzate mestom a vnímate jeho atmosféru,krásu, a zrazu si uvedomíte jeho kladyaj nedostatky. Obzvlá‰È citlivo reagujetena veci, keì Vás k tomu mestu viaÏe aj nieãoviac. MÀa napr. spomienky na moje vysoko-‰kolské ‰túdium, na úÏasn˘ch 6 rokov preÏit˘chv tomto meste, vrátane nezabudnuteºn˘chudalostí roku 1968! A vtedy si zaãnete uvedomovaÈrozdiely, ktoré sa na tejto scéne medzit˘mudiali, pretoÏe ja mesto, jeho priestory, ulice,námestia povaÏujem za scénu, na ktorej saodohráva podstatná ãasÈ na‰ej drámy Ïivota.Bratislava pre‰la v posledn˘ch rokoch naozajbúrliv˘m obdobím rozvoja. Pre mÀa, ktor˘prichádzam – povedzme si to otvorene – zozanedbaného a zaznávaného v˘chodu, kam saneoplatí ani doviesÈ diaºnicu, veì (ako hovorianiektorí moji bratislavskí kolegovia) naão,keì tam vlastne ani autá nie sú, na mÀa pôsobídnes Bratislava, najmä svojím stavebn˘m ru-Bytov˘ dom MONDRIAN, foto P. Safkolátov, s veºk˘m mnoÏstvom udrÏiavanej verejnejzelene, s dobr˘m a pohodln˘m dopravn˘mspojením do práce, s adekvátnou sieÈouobchodov a sluÏieb, ale aj s adekvátnymi moÏnosÈamikrátkodobého relaxu a rekreácie, kultúrnehovyÏitia, resp. moÏnosÈami na aktívnyãi pasívny ‰port. To je ale ideál, ktor˘ pri veºkejkoncentrácii obyvateºov ani nie je moÏnéuskutoãniÈ. V‰etko je teda o kompromisoch,resp. o trendoch, ktoré musia aspoÀ naznaãiÈpozitívny v˘voj v budúcnosti.Tak˘to trend v Bratislave zatiaº nie je citeºn˘.Veì realizácia jednej perfektnej bytovky nasídlisku veci vôbec nerie‰i, skôr naopak. ZahusÈujesa sídlisko, nov˘ bytov˘ dom cloníniektor˘m pôvodn˘m, atmosféra hustne, pri-‰elci sú nevítaní. Hustota sídliska opäÈ vzrást-60

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R Ala a problémy s parkovaním, garáÏovaním,priestormi pre relax, nedostatoãnou sieÈou obchodova sluÏieb, s ch˘bajúcimi priestormi apríleÏitosÈami pre deti, ale aj pre star˘ch ºudízostali bez rie‰enia. Teda problémy, ktoré v‰etkymajú spoloãného menovateºa v akejsi absenciifenoménu mesta. Nepoznám zatiaº Ïiadnesídlisko v b˘valej v˘chodnej zóne, ktoré by sapodarilo preformovaÈ na mesto. MoÏno, Ïe ajpreto u 98 % ºudí, ak vyslovíte pred nimi menoBRATISLAVA, objaví sa im pred oãami Hrad,Dóm sv. Martina, Michalská brána, Dunaj,Kamzík, ale nikdy nie obraz vlastného sídliska!Tento fakt svedãí o tom, Ïe to, ão v Bratislavevoláme Star˘m mestom a pamiatkari Mestskoupamiatkovou rezerváciou, je asi nieão veºmicenné, nieão ako rodinné striebro. Preto bysme s t˘m mali rozváÏne nakladaÈ! A navy‰e,nemalo by byÈ na‰ou spoloãnou snahou dosiahnuÈaj vo v‰etk˘ch ostatn˘ch ãastiach mesta vkvalite Ïivota parametre centra mesta? Uvedomujemesi my vôbec tú skutoãnosÈ, Ïe to, ãosa na‰a spoloãnosÈ pred rokmi podujala chrániÈaj zákonom, bolo v histórii – aj nedávnej –nespoãetnekrát atakované a preÏilo dodnes ibazázrakom?Veºké de‰truktívne zásahy do ‰truktúry mestazaãali uÏ v ãasoch „slovutného“ pána mäsiaraManderlu. Jeho peniaze boli silnej‰ie akohlasy nejak˘ch me‰Èanov, ktorí vlastne nepochopiliimperatív doby smerom k pokroku!SpomeÀme si len na dramatickú históriu vznikuNového mosta – predt˘m Most SNP – (pod-ºa istej celo‰tátnej ankety Stavby storoãia naSlovensku!!), akú veºkú ãasÈ histórie Bratislavysa podarilo – a opäÈ v mene pokroku – prijeho v˘stavbe zlikvidovaÈ! Práve v období mojich‰túdií bol postaven˘ komplex obchodnéhodomu Prior a hotela Kyjev na Kamennomnámestí, a vtedy sme to chápali ako predobraznovej tváre Bratislavy. Na okraji ná‰ho záujmuzostala vtedy nostalgia za starou podobounámestia, ani sme si nev‰imli, Ïe nová architektúrazlikvidovala jedno námestie! Ale ãasomsa ukázala neÏivotnosÈ ponúkan˘ch koncepciía dnes sa vedú dokonca reãi o prestavbe budov(práve t˘ch nov‰ích) na Kamennom námestí!!!Pamätám si ale aj vízie otcov mesta, podporenémnoh˘mi architektonick˘mi návrhmi, na totálnuprestavbu Obchodnej ulice. Som vìaãn˘Narodná banka Slovenska, foto ª. StachoPánu Bohu za to, Ïe k nej nikdy nedo‰lo, i napriektomu, Ïe súãasná podoba tejto ulice nieje tieÏ Ïiadnym víÈazstvom!A dnes stojím v nemom úÏase nad „odváÏnymi“poãinmi niektor˘ch mojich kolegov architektov,konajúcich z popudu svojich investorov,ktorí bez sebamen‰ieho zaváhania zapæÀajúmestsk˘ priestor náhodne rozosiatymimrakodrapmi, postupne likvidujúcimi historickúsiluetu mesta, stavbami, drzo atakujúcimiverejné priestory a zaberajúcimi rekreaãnéplochy, rie‰iacimi svoje zásobovanie a parkovaniena cudzích, väã‰inou mestsk˘ch parcelách!Jednoducho povedané „bordel“..., ale vmene pokroku, to je predsa základná zaklínaciaformulka developerov. A my sa bojíme tejtohre daÈ pravidlá. âo by predsa na to povedaliºudia? Neoznaãili by nás za spiatoãníkov?Celé je to o hierarchii hodnôt. Otcovia mestasa ãasto p˘‰ia dvetisícroãnou tradíciou Bratislavy,aj keì, objektívne povedané, z hºadiskatoho, ão dnes vnímame ako mestské prostrediea je predmetom zákonnej ochrany, je produktomstredoveku a nasledujúcich stároãí.Mesto ako organizmus, so svojimi ulicami,námestiami, hradbami, chrámami, palácmi ahradom – vo svojej bizarnej spletitosti a vzácnomsúzvuku – je ãast˘m predmetom obdivuAmeriãanov i Japoncov, ktorí za tak˘mto zá-Ïitkom musia cestovaÈ cez pol sveta do starejEurópy, ktorej súãasÈou sa nám zatiaº, ale s vypätímv‰etk˘ch síl, podarilo zostaÈ! Bol bysom veºmi nerád, keby sme si práve v dôsledkuná‰ho návratu k demokratick˘m princípomzriadenia zlikvidovali hodnoty, radiace násmedzi tie krajiny Európy, ktoré majú svoj prirodzen˘potenciál pre budúci rozvoj cestovnéhoruchu! Je to asi na‰a jediná perspektívna alternatíva.Originálny vzhºad na‰ich miest anajmä Bratislavy ako hlavného mesta, teda ajv˘kladnej skrine Slovenska, podporen˘ kvalitn˘mÏivotn˘m prostredím, musí byÈ jeho prirodzenousúãasÈou. Len tak sa stane cestovn˘ruch potenciálnou základÀou ná‰ho budúcehoblahobytu.Pre nás nebratislavsk˘ch architektov je príkladdne‰ného chaotického územného rozvojaa nekoncepãnej investiãnej v˘stavby Bratislavyveºmi zarmucujúci. My by sme veºmiradi chceli na‰im primátorom a starostom povedaÈ,pozrite sa na to, ako to majú v Bratislaveperfektne vyrie‰ené! Îiaº, opak je pravdou.Nikto z nás uÏ do hlavného mesta autom nechodí.Veì nie je kde odstaviÈ auto, resp., ak jekde, tak je to astronomická „pálka“, a tak tedanie je o ãom... Aj tie príchody noãn˘m vlakomdo Bratislavy (odhliadnuc od pretrvávajúcejnízkej úrovne cestovania) nie sú Ïiadnou maliãkosÈou.Atmosféra Hlavnej stanice v zimeráno o ‰iestej, keì tam nie je otvorená ani staniãnáre‰taurácia a priestory sú prepchaté uzimen˘mibezdomovcami, to je skutoãne „dobr˘“úvod do dÀa v hlavnom meste!Na Slovensku je to totiÏ tak. Je len malá ‰anca,aby akákoºvek nová my‰lienka vzniklamimo Bratislavy. Preto nám tak záleÏí na tom,aby napr. Bratislava mala koneãne dobudovan˘obchvat zo Severu! Je to nezmysel, aby priceste z Nitry do Senice musel ãlovek prejsÈdvakrát cez Dunaj! Preto sa te‰íme na v˘stavbunovej Hlavnej stanice s predstaniãn˘m priestorom,ktor˘ bude hodn˘ európskeho hlavnéhomesta! Autobusovú stanicu rad‰ej ani nespomínam...Preto ãakáme ako na spasenie naprvé koncepãné zásahy do sídliskov˘ch ‰truktúrv PetrÏalke, ktor˘ch cieºom budú koneãnenielen samotné domy (po zateplení a nezmyseln˘chnadstavbách vyzerajú e‰te architektonickyodpudzujúcej‰ie ako predt˘m), ale samotn˘Ïivotn˘ priestor sídliska, v ktorom budekoneãne dominantn˘ ãlovek (od detí aÏ postarcov) a nie autá, zvádzajúce vo veãern˘chhodinách boj o parkovisko! Preto ãakáme nanové polyfunkãné domy, ktoré svojím urbanisticko-architektonick˘mrie‰ením si budú ctiÈprostredie, do ktorého vstupujú a nebudú ibakvalitn˘mi stavbami bez akéhokoºvek kontextus mestom, s jeho mierkou, históriou a budúmaÈ ambíciu splynúÈ s ním v jeden organick˘a dobre fungujúci celok!Bolo by preto prospe‰né, keby si kompetentníuvedomili, Ïe dne‰ná Bratislava sa budujeokolo jadra nesmiernej kultúrnej hodnoty, ktorésme povinní odovzdaÈ ìal‰ím generáciám vnezniãenom stave. To, ão sa nám zachovalo,vznikalo stároãia a postupne. Do tak˘chto priestorovnie je moÏné vstupovaÈ s radikálnymiveºkoplo‰n˘mi koncepciami, pretoÏe je to protiprirodzenosti celého princípu v˘voja mesta.T˘ch niekoºko spomenut˘ch príkladov nech jepre nás veãn˘m mementom! Nové investiãnépoãiny budú zrkadlom a prezentáciou kultúrnostina‰ej generácie. V Bratislave je to o to zaväzujúcej‰ie,Ïe je sprevádzaná pozorn˘mi pohºadmiv‰etk˘ch obyvateºov Slovenska.Narodné tenisové centrum – SIBAMAC Aréna, foto R. Pazdernat˘Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD.61

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R A„Moja vízia Bratislavy ako jedného z modern˘ch hlavn˘ch miest ‰tátov Európskej únie je veºmi jasná: malo by tobyÈ mesto, v ktorom v‰etko dobre funguje, od dopravy po sluÏby, je kompoziãne usporiadané, má svoje dominanty,umiestnenie na t˘ch správnych miestach, je v Àom dostatok zelen˘ch a vodn˘ch plôch atì. Takéto ideálne mesto,a to si zároveÀ uvedomujem, je v‰ak aj utópiou. Napriek tomu dúfam, Ïe aspoÀ ãasÈ z toho sa v budúcnosti podaríuskutoãniÈ. A ak by som mal byÈ v mojej vízii konkrétny: je to napr. nová Bratislava, ktorá sa bude rozvíjaÈ okolonového „kanála“ a jeho ramien. Bude viesÈ popod PetrÏalku, popri Kittsee so zaústením pod âunovom späÈdo Dunaja. Bude to s urãitosÈou najpríÈaÏlivej‰ia ãasÈ novej Bratislavy…,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérhlavn˘ architekt Bratislavy prof. Ing. arch. ·tefan ·LACHTA, PhD.Kvalitu architektúrypreveruje ãasMinul˘ rok ste sa stali hlavn˘m architektomná‰ho hlavného mesta. S ak˘mi ambíciamiste prevzali túto v˘znamnú funkciu?Nemal som a nemám ambíciu v‰etko zmeniÈk lep‰iemu okamÏite. Nedá sa to. Najprvtreba mnohé zmeniÈ najmä v legislatíve. Mojouhlavnou úlohou je znovuetablovaÈ tútofunkciu v meste a dosiahnuÈ, aby bola s náleÏit˘mikompetenciami zakotvená v legislatíve.Ak sa to podarí, o rok alebo dva budemspokojn˘ odchádzaÈ a prenechám stoliãkukolegovi, ktor˘ by tu mal sedieÈ oveºadlh‰ie a mal moÏnosÈ v˘stavbu v meste skutoãneriadiÈ.Koneãne bol schválen˘ nov˘ územn˘ plánBratislavy. PomôÏe toto mesto ochrániÈpred anarchiou, megalomanstvom a tvrd˘mizáujmami developersk˘ch, ãasto ekonomickysiln˘ch nadnárodn˘ch spoloãností?Situácia dnes je podstatne iná ako v minulosti.Sme v trhovej ekonomike, legislatívaje dosÈ deravá. Niektorí ºudia sú toho názoru,Ïe netreba ani územn˘ plán, lebo re‰pektujemesúkromné vlastníctvo, v‰etko vyrie-‰i trh atì. Nie je to pravda. Pravidlá pre rozvojmesta sú potrebné a tie urãuje územn˘plán. Dnes v‰ak v celej spoloãnosti ch˘bapredov‰etk˘m stavebná kultúra. Je to termín,ktor˘ sa z ná‰ho slovníka vytratil. To povaÏujemza hlavn˘ problém, lebo to je aj oporiadku na stavenisku, aj o re‰pektovanípanorámy mesta ãi jeho mierky. Rozvoj mestaje zloÏit˘ proces a ovplyvÀuje ho mnoÏstvofaktorov, od politickej cez hospodársku situáciu,demografia, ale napr. i angaÏovanosÈobãanov. Demokraciu, po ktorej sme volali,dnes v tomto procese zneuÏívame, miestotoho, aby sme ju vyuÏívali na prospech veci.Staãí sa poobzeraÈ okolo seba. âierne stavby,korupcia, nekompetentnosÈ, nekultúrnosÈ.Toto nie je problém jedného ãloveka. Dokoncaani sebalep‰ieho dobrého územného plánu.Netrpelo doposiaº touto takmer „chaotickou“investiãnou v˘stavbou a ch˘bajúcimnov˘m územn˘m plánom Ïivotné prostredie,keìÏe jeho súãasÈou sú nielen prírodné,ale i umelo vytvorené zloÏky?V˘stavba nie je chaotická. Veºká väã‰inat˘chto nov˘ch stavieb je totiÏ schválená, povolená,teda v súlade so zákonom – pozri Aupark-veÏa.Ch˘ba len ten „mal˘“ detail –stavebná kultúra. Kultúra aj napríklad vovzÈahu k okolitému prostrediu. Profesor E.Bellu‰, v˘znamn˘ slovensk˘ architekt a pedagóg,nám vÏdy zdôrazÀoval: „NemôÏeterie‰iÈ len budovu samotnú, musíte rie‰iÈ aj ‰ir-‰ie okolie stavby, vzÈah stavby k prostrediu...“.Ochranu Ïivotného prostredia by sme malioddeºovaÈ od zveºaìovania prostredia. Îiaº,na‰i ochranári veºmi ãasto iba ochraÀujú.âokoºvek iné, nové je pre nich ÈaÏko prijateºné.Ak sa ale má mesto rozvíjaÈ, treba robiÈnové veci, ale tak, aby existujúce prostrediezákonite zlep‰ovali, skvalitÀovali.Z rôznych periodík ãi televízií sa takmerdenne dozvedáme o ìal‰ích nov˘ch, z rôznychhºadísk architektonicky a stavebnokon‰trukãnepriam neskutoãne odváÏnych,finanãne vysoko nároãn˘ch investiãn˘chzámeroch a projektoch, uskutoãÀovan˘chna území ná‰ho hlavného mesta.Existuje vôbec dnes nejaká hranica zástavbyjeho územia nielen ão do plo‰nosti,ale jej v˘‰ky, teda podlaÏnosti? Resp.„zahusÈovanie“ v podstate nebude nikdykonãiÈ, a keì nebudú voºné plochy, tak sazaãne búraÈ to, ão by sa dalo rekon‰truovaÈãi v plnom rozsahu revitalizovaÈ?Toto naozaj vyrie‰i len trh. Ak nebude uÏzáujem o byty ãi administratívne plochy, nebudúsa stavaÈ. Treba si ale uvedomiÈ, Ïe lenv PetrÏalke sú desiatky tisíc bytov v panelákoch,ktoré bude treba v budúcnosti nahradiÈ.500-tisícové mesto v‰ake nie je veºk˘mmestom. Poznáme dnes uÏ mnohé megalopolisys desiatkami miliónov obyvateºov. Územienebude limitom. V˘‰ky sú uÏ dnes aj unás otázkou prestíÏe, sily ekonomiky a technick˘chschopností. KaÏdú chvíºu sa objavujúnové a nové v˘‰kové rekordy. Najnov‰iev Chicagu – veÏa vysoká 610 m od v˘znamnéhosvetového architekta S. Calatravu ãiv Dubaji veÏa, ktorá má vy‰e 800 m.MôÏe si dnes niekto dovoliÈ meritórne rozhodnúÈ,aby Bratislava nebola prinajmenejmiliónov˘m veºkomestom, ale napriektomu mestom modern˘m, poskytujúcimjeho obyvateºom Ïivotn˘ komfort a ‰tandardna úrovni in˘ch hlavn˘ch miest EÚba moÏno i viac? Teda s komfortom na b˘vanie,prácu, kultúru, oddych a ‰port soptimálnou dopravnou a cestnou infra-‰truktúrou, hlavné mesto ako „na dlani“,utopené v zeleni stromov, kríkov, kvetov,parkov a záhrad. Veì e‰te stále je v Bratislavena revitalizáciu medzidomov˘ch ãimedziblokov˘ch ãastí alebo ãastí z rôznychdôvodov nezastavan˘ch naozaj priestorovdosÈ…Îivot a urbanizácia sa nedajú zastaviÈ. Naopak,bol by to koniec – smrÈ mesta. Dnes jenaozaj väã‰í problém tzv. „scvrkávajúcich“sa miest, najmä v Európe. Charakter mestaale môÏeme ovplyvÀovaÈ. Mnohé mestá pozitívneovplyvnili múdri a predvídaví ãi uÏvládcovia alebo primátori a ich architekti.62

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AAko príklad moÏno uviesÈ Prahu, ParíÏ, Petrohrad,ViedeÀ.Je v takomto duchu koncipovan˘ aj nov˘územn˘ plán rozvoja mesta? To znamená,Ïe popri tak prepotrebn˘ch ekonomickoobchodn˘chaktivitách pre jeho rozvojpamätá predov‰etk˘m na obãana, tedajeho obyvateºa, resp. náv‰tevníka ãi hosÈazo Slovenska ãi zahraniãia?Nov˘ územn˘ plán rie‰i mnohé otázkybudúceho rozvoja ná‰ho mesta od dopravy,novej zelene, ‰portov˘ch, v˘robn˘ch plôchaÏ po nové plochy urãené pre b˘vanie. Prirodzenev danej mierke, nie ale v podrobnostiach.Preferuje najmä polyfunkãnosÈ, tzn., Ïedáva moÏnosti naozaj dorie‰iÈ veci v prospechobãana ãi náv‰tevníka mesta. Pravidlású v‰ak jedna vec, ich dodrÏiavanie jezase o kultúre t˘ch, ktorí stavajú i t˘ch, ktoríschvaºujú.âo vám osobne e‰te ch˘ba v novom územnompláne na to, aby sa rozvoj mestauskutoãÀoval v súlade s poÏiadavkamirozvoja modern˘ch európskych miest, abyBratislava nebola len experimentálnymkolbi‰Èom domáceho a zahraniãného kapitáludeveloperov. Veì uÏ teraz je, dá sapovedaÈ, ÈaÏko skú‰an˘m mestom v˘‰kov˘mibudovami…Nov˘ územn˘ plán sa dlho tvoril a dlhoschvaºoval. Preto nemohol reagovaÈ na niektorédnes uÏ známe skutoãnosti. Je to napr.budúcoroãné odstránenie hranice s Rakúskom.Územie medzi dne‰nou diaºnicou ahranicou bude maÈ úplne iné hodnoty akodnes. Kto by si v‰ak trúfal pred pár rokmi povedaÈ,Ïe hranica zmizne a Slováci budú kupovaÈpozemky a stavaÈ domy v Rakúsku.Tie v˘‰kové budovy, ktoré sú uÏ postavené,to nie je to najhor‰ie, ão nás e‰te ãaká. Toe‰te len príde. 15 – 20 kvalitn˘ch v˘‰kov˘chbudov môÏe za urãit˘ch okolností ajobohatiÈ obraz mesta. Teda to nemusí byÈ tragédiou.Tragick˘ bude v‰ak ich dopad natechnickú infra‰truktúru, najmä na dopravu.DesaÈtisíce áut, ktoré tu budú parkovaÈ sícev podzemí, ale prichádzaÈ a odchádzaÈ v jednejúrovni na teréne, zrejme negatívneovplyvní uÏ dnes zlú dopravnú situáciu vmeste.Ak˘ máte názor na väã‰inu panelov˘chsídlisk v okrajov˘ch ãastiach Bratislavy?Treba ich revitalizovaÈ ãi jednoducho zbúraÈ,ako to vo veºkom zaãali robiÈ v mestáchb˘valého v˘chodného Nemecka a realizovaÈna ich mieste moderné investiãnézámery? Napríklad moderné komplexnevybavené mestské ‰tvrte, rátajúce aj s bytovouv˘stavbou s nad‰tandardn˘mi bytmi?Panelové sídliská sú dnes problémom odMoskvy aÏ po Berlín. Oveºa väã‰ím problémomsa v‰ak stanú, keì zaãnú doÏívaÈ. Majúsvoje negatíva, ale aj pozitíva. T˘m je napr.niekedy charakter záhradného mesta, inokedyslu‰n˘ plo‰n˘ ‰tandard. Ch˘bajú v‰akspoloãenské priestory, ch˘ba priestor medziverejn˘m a súkromn˘m. Preto ich treba citlivoa najmä plánovane prebudovávaÈ tak,aby to o 30 rokov neboli slumy, ale organickésúãasti miest. Nemali by sa ale Ïivelne achaoticky „zahusÈovaÈ“, ako sa to dnes dejeaj v Bratislave. Naopak, mali by sme teraj-‰ie obytné prostredie skvalitÀovaÈ. Je tamnaozaj dostatok plôch na to.Za posledné obdobie narastá v Bratislavepoãet nad‰tandardn˘ch bytov. Bude tentotrend pokraãovaÈ a je trendom rozumn˘m?Hlad po nad‰tandardn˘ch bytoch je celkomprirodzen˘. U nás sa ale za nad‰tandardnébyty vydáva v‰elião. Na‰e nad‰tandardnébyty sú najmä drahé, ale ãasto nie kvalitné.Je to niekedy iba podlahová plocha, ale niekvalitná dispozícia bytu a jeho vybavenie.Dnes uÏ ch˘bajú najmä nájomné byty a malometráÏnebyty. Aj u nás zaãína trend tzv.pohotovostného bytu. Solventní ºudia b˘vajúcimimo Bratislavy, ale v nej pracujú, chcúmaÈ v Bratislave jedno- dvojizbov˘ byt, abytu mohli zav‰e zostaÈ. Mnohí zahraniãní obãania,ktorí sem ãasto dochádzajú, nechcú b˘vaÈv hoteli, ale vo svojom vlastnom. Mnohírodiãia by radi investovali do garsónky presyna, ktor˘ tu ‰tuduje (a po Àom, moÏno, e‰teich ìal‰ie dieÈa) atì. Nové byty je teda stálee‰te treba, ale nie také, ão stoja 10 – 15 miliónov.Pomerne tvrdo ste verejne kritizovali ajspoloãnosÈ TriGránit za architektonické ahmotovo-priestorové rie‰enie v minulomroku slávnostne prezentovaného stavebnéhodiela pred príslu‰nou verejnosÈou vmestskej ãasti Nové Mesto, a to komplexuadministratívnych budov Lakeside Park.Teda struãne pochopená kritika, Ïe to nieje architektúra tretieho tisícroãia ani prehlavné mesto SR Bratislavu. Trváte nasvojom kritickom postoji?Nebol to len môj názor, ale aj názor celéhoradu kolegov, s ktor˘mi sme o tom diskutovali.Bratislavská architektúra, okrem panelákov,je naozaj dobrá. Diela v˘znamn˘chslovensk˘ch architektov profesorov E. Bellu‰a,J. Lacka, E. Kramára, Fr. Weinwurma,Kl. ·ilingera patria k oceÀovan˘m v celej Európe.Preto by sme nemali byÈ spokojní sdruho- alebo treÈotriednou architektúrou, bezohºadu na to, ãi jej autorom je slovensk˘alebo zahraniãn˘ architekt.Realizácia ktor˘ch pripravovan˘ch investiãn˘chzámerov na území Bratislavy mápredpoklady staÈ sa prinajmenej jej p˘chouãi ozdobou, ãi prezentáciou modernejarchitektúry so v‰etk˘m, ão k tejtomodernosti patrí?Projekt Eurovea. Ak bude dotiahnut˘ aj architektonicky,môÏe byÈ v˘znamn˘m obohatenímmesta, lebo roz‰íri centrum o novéplochy a funkcie. DôleÏité bude, aby sa dorie‰ilojeho spojenie s historick˘m mestom,lebo ináã sa stane uzavret˘m solitérom lensám pre seba. ·ancu staÈ sa „p˘chou“ mestamá územie okolo Vodnej veÏe, na upätí Hradnéhovrchu. Uvidíme ão prinesie vypísaná architektonickásúÈaÏ. Bezprostredn˘ kontaktna Staré mesto, za predpokladu vyrie‰eniadne‰nej „autobusovej stanice“ pod Nov˘mmostom, je veºkou v˘hodou. Verím ale, Ïe architektonickynedopadne ako nová Zámockáulica. Zo solitérnych objektov je to, napríklad,obytn˘ dom na âerny‰evského uliciãi pripravovaná dostavba prieluky na Dunajskej.Zvedav˘ som tieÏ na polyfunkãn˘komplex na mieste kúpeºov Centrál. Nemaliby sme premárniÈ ‰ancu ani pri nov˘ch‰portov˘ch objektoch futbalového ‰tadiónaa hokejovej haly. MôÏu sa staÈ v˘znamn˘chobohatením obrazu Bratislavy.Ak˘ je vበnázor ãi stanovisko k novej v˘stavbeãi dnes milosrdne naz˘vanej revitalizáciiKamenného námestia developerskouspoloãnosÈou Lordship? Tento skutoãnez rôznych hºadísk nesmierne chúlostiv˘poãin, resp. rozhodovanie o osudecentra, naozaj srdca Bratislavy, rozdeliladokonca nielen Bratislavãanov a obãanovSlovenska, ale aj obec architektov a urbanistovna prinajmenej dva niekedy aÏ bezhlavotvrdo bojujúce tábory, navzájom saobviÀujúce z neodbornosti ãi necitlivosti,ãi arogancii k okolitej zástavbe, z neúctyk architektonick˘m dielam velikánov slovenskejarchitektúry atì. Jedni sú za novúv˘stavbu, teda zbúranie Hotela Kyjev aOD Tesco, druhí za komplexnú rekon-‰trukciu. Napokon aj Vy sám verejne prezentujete,teda ste zástancom potreby vypísaniamedzinárodnej súÈaÏe s medzinárodnouporotou.Kamenné námestie je dilema. Veºká ãasÈverejnosti pociÈuje nedostatky dne‰ného rie-‰enia a víta jeho premenu. âasÈ architektov,no najmä sám autor a jeho generaãná vrstva,Ïiada zachovanie komplexu hotela a obchodnéhodomu. Kvalitu architektúry preverujenajmä ãas. Ten v‰ak jasne ukazuje, Ïe tentokomplex je uÏ morálne zastaran˘ a nevyhovuje.Vo svete bolo podobn˘ch prípadov prestaviebãi dokonca zbúrania nespoãetne.Mendelsohnov obchodn˘ dom Schocken vStuttgarte, ale napr. aj v Bratislave i Feiglerovedomy na Nám. SNP, kde dnes stojí nov˘obchodn˘ dom ãi iné zaujímavé architektúryna ·pitálskej ulici, ktoré zlikvidoval právetento hotelovo-obchodn˘ komplex. PripomeniemtieÏ projekt prestavby Obchodnejulice od tohto istého architekta. Koºko cenn˘chdomov, ale najmä historické pivnice, bybolo odi‰lo do zabudnutia jeho realizáciou?Konflikt starého a nového bol vÏdy, lebo v˘vojsa nedá zastaviÈ.Diskusia o Kamennom námestí sa nemô-Ïe zníÏiÈ len na obchodn˘ dom a hotel. HovoriÈtreba o celom bloku a jeho ‰ir‰ích vzÈahoch.HovoriÈ treba o nov˘ch funkciách, ktorétu dnes potrebujeme, o probléme dopravnéhodorie‰enia, ch˘bajúcom parkovaní atì.A v neposlednom rade aj o rozsiahlom bytovomfonde, ktor˘ tu ostal stáÈ a dnes sa intenzívneroz‰iruje. Ak sa hovorí o dokonãeníãi „uprataní“, potom si treba pozrieÈ pôvodn˘projekt, kde je dne‰ná zostávajúcazástavba takmer celá odstránená. Autor architektÏije v ilúziách obdobia, v ktorom komplexvznikol. Tieto ãasy sú v‰ak nenávratnepreã. Za predpokladu, Ïe dne‰n˘ stav nahradínová urbanistická a architektonická kvalita,ktorá bude vy‰‰ia ako doteraj‰ia, mestoby urãite získalo. Myslím si ale, Ïe je veºmipotrebné zachovaÈ minimálny fragment zdne‰ného komplexu, pretoÏe tieÏ predstavujeurãitú kultúrnu vrstvu, ktorá by sa nemalaúplne stratiÈ.63

A R C H I T E K T Ú R A A S T A V E B N Í C T V OSúÈaÏ STAVBA ROKA zaznamenala tento rok uÏ svoj trinásty roãník. Parlamentn˘ kuriér oslovilIng. Mária BRICHTOVÚ, prezidentku ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúrya stavebníctva-ABF Slovakia, organizátora tejto prestíÏnej celo‰tátnej prezentaãnej verejnejneanonymnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku.·piãkové stavby dnesuÏ nielen v Bratislavestavbe hotelovo-relaxaãnému komplexu AQUA-CITY Poprad. Okrem toho prvej z t˘chto dvochstavieb bola udelená e‰te aj cena InÏinierskastavba roka 2007 a druhej Cena vydavateºstvaEUROSTAV za progresívne architektonické astavebno-technické rie‰enie. Porota po obhliadket˘chto troch stavieb v superlatívoch hodnotilapriam príkladn˘ poãin najmä primátora mestaPoprad a mestského zastupiteºstva za realizovanévysokokvalitné investiãné zámery nielen naprospech rozvoja mesta Poprad, jeho obyvate-ºov i celého popradského regiónu, ale aj Slovenska,lebo Poprad je vstupnou bránou do Vysok˘chTatier, ktoré sa stávajú ãoraz Ïiadanej‰oudnes uÏ nielen turistickou destináciou zahraniãn˘chnáv‰tevníkov, ale i developerov.âím zaujali tieto tri ocenené popradské stavbyvás osobne?UÏ v minulom roãníku súÈaÏe sa prezentovalistavby na „voºnoãasové“ aktivity a tento roãníkich bolo e‰te viac. Optimálnym rie‰ením súaj viacúãelové haly, ktoré sú, moÏno povedaÈ,ekonomick˘m a priestorov˘m kompromisompri napæÀaní na‰ich potrieb v oblasti ‰portu a kultúry.A skutoãne vydaren˘m reprezentantom tak˘chtostavieb je hala Poprad ARÉNA, s vlastnosÈamiracionálnej funkãnosti, akcentovanejekonomick˘m hºadiskom, „rafinovane“ jednoduchého,ale pritom elegantného architektonickéhov˘razu, ktor˘ sa zásluhou pouÏit˘ch stavebn˘chkon‰trukcií, technológií, v˘beru stavebn˘chmateriálov a v˘robkov, ako aj striedmej farebnostiubránil formalizmu, optimálneho hmotovo-priestorovéhorie‰enia s v˘borne zvládnut˘murbanistick˘m zaãlenením do mestskej ãasti,osobitného architektonického rie‰enia stavebn˘chkon‰trukãn˘ch prvkov a vysokej technickejúrovne uskutoãnenia kon‰trukãn˘ch detailov.Kon‰trukãné prvky pritom plnia aj funkciuvysoko estetickú.Hlboko odporúãam váÏen˘m pánom primátoromãi starostom pozrieÈ si toto vynikajúce architektonickédielo s vysokou kvalitou stavebnejrealizácie, ako zdroj in‰pirácie, realizáciuktorého tak bravúrne zvládli ako autori jeho architektonickéhorie‰enia, projektanti, zhotoviteliaa aj ten, kto to v‰etko zaplatil, stavebník, tedaMesto Poprad – kvalitn˘ investiãn˘ zámer, v˘berlokality stavby a jednotliv˘ch úãastníkov realizácieatì.Druhou stavbou – súkromnou investíciou – jehotelovo relaxaãn˘ komplex AQUACITY Poprad.UÏ len skutoãnosÈ, Ïe na Slovensku jenov˘ komplex AQUACITY prvou stavbou koncipovanouna filozofii „Carbon Zero“, „nulov˘uhlík“ – energetick˘ koncept komplexu, zaloÏen˘na alternatívnych zdrojoch, v dôsledku ktor˘chu‰etrí 24 ton emisií CO 2 ; hotelové izby vykurované‰peciálne vyvinut˘mi konvektormi,skryt˘mi za interiérov˘mi panelmi, priãom ichv˘hrevná teplota de facto nepresahuje teplotuºudského tela – priam zákonite vzbudzuje pozornosÈnielen príslu‰nej odbornej verejnosti. Pôvodn˘komplex je doplnen˘ a roz‰íren˘ o novúz rôznych hºadísk veºmi vydarenú sedempodlaÏnúhotelovú ‰tvorhviezdiãkovú ubytovaciu ãasÈa relaxaãn˘ pavilón kryoterapie. OpäÈ, tentorazãeskí architekti, zvolili „rafinovane“ jednoduchúkvádrovitú hmotu hotela s vysoko kvalitn˘moplá‰tením siv˘m titanzinkom, ktorú dopæÀajúindividuálne vystupujúce nerezové balkóny spresklen˘m zábradlím. Balkóny s rôznou veºkos-Èou vyloÏenia vytvárajú veºmi zaujímavé pôsobivov˘razne dynamické tvaroslovie fasády. Pavilónkryoterapie dodáva nároÏiu budovy kompoziãnúprotiváhu. Navzájom sú oddelené presklenouv˘Èahovou ‰achtou dotvárajúcou celko-Foto: Ing. arch. Branislav IvanViacúãelová ‰portová hala Poprad ARÉNA, novostavbaPoprad – Juh IIIAutori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Branislav IVAN,Ing. arch. Radoslav IVAN, Ing. arch. Miloslav DULÍK,Ing. arch. Róbert BURGERHlavn˘ projektant: ARCHSTUDIO, spol. s r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: INGSTEEL, spol. s r. o.,zástupca ZdruÏenia ·portová hala PopradStavebník: Mesto PopradE‰te pred pár rokmi získavali ocenenia v sú-ÈaÏi STAVBA ROKA takmer v˘luãne bratislavskéstavby. 13. roãník prezentoval predpríslu‰nou odbornou i laickou verejnosÈouposun kvality ich komplexnej realizácie uÏ ajmimo územie hlavného mesta SR. V ãom vidítedôvody?Myslím si, Ïe je to predov‰etk˘m v pozitívnejzmene myslenia nás obãanov celého Slovenskak zveºaìovaniu svojho prostredia. ëalej trvalozvy‰ujúca úroveÀ ná‰ho poznania vìaka neobmedzenémuprístupu k informáciám aj zásluhouna‰ej zvy‰ujúcej sa poãítaãovej gramotnostia cenovo dostupnej‰iemu prístupu na Internet,otvoren˘m hraniciam – na vlastné oãi vidieÈ akonfrontovaÈ Slovensko so svetom –, vstupom doEÚ, teda medzi ekonomicky vyspelé krajiny at˘m narastajúceho zdravého sebavedomia i entuziazmus hrdosÈou na svoju krajinu. No a v neposlednomrade trhovou ekonomikou – nárastkonkurencie pri potrebe zvy‰ovania osobnéhoimidÏu podmieneného aj b˘vaním a pracovanímv peknom prostredí, meste ãi krajine.MôÏem to dokumentovaÈ na príklade mestaPoprad. V tohtoroãnej súÈaÏi Stavba roka 2007udelila 9-ãlenná odborná porota s medzinárodnouúãasÈou trom popradsk˘m stavebn˘m dielamnajvy‰‰ie ocenenia, a to hlavnú cenu titulStavba roka 2007 a cenu Slovenskej komory stavebn˘chinÏinierov za osobité architektonickérie‰enie stavebn˘ch kon‰trukãn˘ch prvkov novostavbeviacúãelovej ‰portovej haly PopradAréna. V poradí druhé dve najvy‰‰ie ceny v sú-ÈaÏi, a to nominácie na hlavnú cenu udelila porotaãistiarni odpadov˘ch vôd, dostavbe âOVPoprad-Matejovce a súkromnej investícii, prív˘ucelen˘ vzhºad objektu zo severozápadnejstrany. To, Ïe toto stavebné dielo je nielen vydarenouorganickou súãasÈou mesta Poprad, alenapomáha aj k rozvoju jeho turistického ruchu,potvrdzuje skutoãnosÈ, Ïe kapacity hotela sústále plne vyÈaÏené najmä náv‰tevníkmi z Anglickaa âeska.TreÈou popradskou úspe‰nou stavbou je ãistiareÀodpadov˘ch vôd âOV Poprad-Matejovce.Aglomerácia Popradu, Svitu a oboch Smokovcovpatrí medzi najkoncentrovanej‰ie osídleniev popradskej oblasti. Je to neuveriteºné, ale64

A R C H I T E K T Ú R A A S T A V E B N Í C T V OFoto: ªubo StachoOBYTN¯ SÚBOR Karloveské rameno, novostavbaBratislava, Karloveské rameno 6 – 8Autori architektonického rie‰enia: Mgr. art. Karol STASSELIng. arch. Juraj ·UJANHlavn˘ projektant: Ing. arch. Juraj ·UJAN,autorizovan˘ architekt SKAHlavn˘ zhotoviteº: SKANSKA PS, a. s.Zhotoviteº hrubej stavby: SkyBau, a. s.Stavebník: J & T REAL ESTATE, a. s.toto rozºahlé územie, patriace do územia národn˘chparkov s vysok˘m stupÀom ochrany a turistickynajv˘znamnej‰ou oblasÈou v SR, aÏ dojesene r. 2006 nemalo systémové zachytávaniea odvádzanie odpadov˘ch vôd, ani ich poÏadovanúúãinnosÈ ãistenia. Vysokokvalitn˘ návrh arealizácia tejto v˘znamnej stavby je nielen zhºadiska stavebného a strojnotechnologického,ale aj z hºadiska ãistiarenského, pretoÏe patrí medzinajväã‰ie dobudované âOV na Slovensku spreferenciou uplatnenia biologick˘ch procesovãistenia so snahou minimalizovaÈ jeho chemicképrocesy. Navy‰e je v˘nimoãn˘m environmentálnymprojektom – zabezpeãuje v˘znamnúzmenu kvality vody v recipiente Poprad, a súãasnechráni rieku Poprad od negatívnych cezhraniãn˘chvplyvov zo susedného Poºska. Architektúraobjektov je prispôsobená úãelu, pre ktor˘majú objekty slúÏiÈ. Podzemné objekty, prevaÏnecharakteru nádrÏí, sú kruhové, obdæÏnikovéa obdæÏnikovo-kruhové z vodostavebného Ïelezobetónu.Membránov˘ plynojem má guºovit˘tvar. Svojím objemom patrí medzi najväã‰ie aplikáciedvojmembránov˘ch plynojemov v strednejEurópe. Systém ãistenia v daÏìovej nádrÏi jenajväã‰ia in‰talácia tohto systému v rámci celejEurópy. Navy‰e táto stavba v˘znamne napomáha,buduje a rozvíja environmentálne povedomiev regióne, pretoÏe v rámci tohto projektu bola vybudovanámiestnosÈ v prevádzkovej budove,ktorá slúÏi pre environmentálnu v˘chovu, seminárea exkurzie. Cel˘ komplex pôsobí veºmiuhladene a neru‰í nádhernú panorámou Vysok˘chTatier. Projektantovi sa podarilo napriekzv˘‰en˘m poÏiadavkám na úãinnosÈ ãisteniaoproti pôvodnému projektu optimálne vyuÏiÈjestvujúce objekty bez ìal‰ích nárokov na roz-‰írenie areálu. A aj to si zasluhuje prinajmenejna‰u úctu a obdiv k jeho odborn˘m znalostiam.V tohtoroãnej súÈaÏi bola zastúpená aj kategóriabytov˘ch budov vrátane rodinn˘ch domov,zdá sa, zaujímav˘mi stavbami. Ako hodnotíteich kvalitu?Táto kategória stavieb je ostro sledovaná nielenv súÈaÏi Stavba roka a nielen príslu‰nou odbornouverejnosÈou. Napokon sú to stavby, ktorésa nás v‰etk˘ch takmer „bytostne“ dot˘kajú,aj keì nie v‰etky sú predmetom ná‰ho záujmuz hºadiska ich momentálnej kúpy. Sú ak˘msi„etalónom“ ná‰ho potenciálneho v˘beru ãi vkusu,ãi nárokov na splnenie svojich snov a túÏobpo komfortnom b˘vaní ãi obytnom prostredí. Vtomto roãníku bolo prihlásen˘ch 6 bytov˘chdomov vrátane domov rodinn˘ch. V tejto kategóriidominovali bratislavské stavby. ·piãkovúkomplexnú kvalitu prezentoval Obytn˘ súborKarloveské rameno. I táto stavba je príkladn˘mreprezentantom v˘sledku dobrej aÏ tvorivej spoluprácev‰etk˘ch hlavn˘ch úãastníkov jej realizácie,a to autorov architektonického rie‰enia,hlavného projektanta, hlavného zhotoviteºa astavebníka. Vysoko ju ohodnotila aj porota udelenímdruhej najvy‰‰ej ceny v súÈaÏi, a to nomináciena hlavnú cenu a cenou Prvej stavebnejsporiteºne, a. s. – Bytov˘ dom roka 2007. UÏ lento, Ïe investiãn˘m zámerom stavebníka neboli„nebotyãné“ mrakodrapy, prezentujúce najmäjeho ekonomickú silu, prestíÏ a snahu ão najviac„zhodnotiÈ“ svoju investíciu vari v najlukratívnej‰ejbratislavskej lokalite, ale dva deväÈpodlaÏnéterasovito ustupujúce bytové domy, poskytujúcenev‰edn˘ v˘hºad na Dunaj v jedineãnomprostredí Karloveského ramena. Tieto dva vysokoatraktívne obytné domy zásluhou autorovich architektonického rie‰enia, dnes skúsen˘chúspe‰n˘ch slovensk˘ch architektov Juraja ·ujanaa Karola Stassela, sú citlivo zakomponovanédo prírodného prostredia, ktoré e‰te navy‰eaj svojím originálnym hmotovo-priestorov˘m aFoto: Ing. arch. Filip Rubá‰AQUACITY – hotelovo relaxaãn˘ komplexnovostavba, PopradAutori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Pavel KUâERA, Ing. arch. Filip RUBÁ·Hlavn˘ projektant: ARCHSTUDIO, s. r. o. (CZ)Hlavn˘ zhotoviteº: PSG Slovakia, a. s.Stavebník: Aquapark Poprad, s. r. o.Celkové investiãné náklady: 250 mil. Skarchitektonick˘m rie‰ením i zveºadili – vytvorenieverejnosti prístupnej stre‰nej záhrady sostromami v úrovni parteru, dobudovanie protipovodÀovejlínie ako prírodného prvku zatrávnenejhrádze, vybudovanie cyklistického a promenádnehochodníka a dotvorenie prostrediaako relaxaãno-‰portovej zóny obyvateºov Bratislavy.ëal‰ou veºmi kvalitnou ocenenou stavbou jebratislavsk˘ obytn˘ súbor ROZADOL, ãi napokonneocenené, ale architektonicky veºmi zaujímavébratislavské stavby OCTOPUS HABI-TAT ãi iDOM, prv˘ demon‰traãn˘ nízkoenergetick˘inteligentn˘ rodinn˘ dom. Tento rodinn˘dom zaujme vari kaÏdého. Predov‰etk˘m vybavením:integrovan˘ riadiaci systém, navrhnut˘podºa nízkoenergetick˘ch ‰tandardov, okremproklamovan˘ch energetick˘ch úspor zaruãujena na‰e pomery vysok˘ prevádzkov˘ a uÏívateºsk˘komfort. Ale i kvalitné architektonické rie-‰enie iDOMU, vhodné umiestnenie do prostrediamestsk˘ch víl s maximálnym vyuÏitím plôchpozemku vrátane striech garáÏe a bazénovejhaly na sadové úpravy – zelené strechy –, urãitepozitívne oslovia okoloidúcich.Je len prirodzené, Ïe nás pri „stretnutí“ sostavbou osloví predov‰etk˘m jej architektonick˘v˘raz a zaãlenenie do mestského ãi prírodnéhoprostredia, teda jej urbanizmus a ‰ir-‰ie vzÈahy. No ão kvalita stavebnej realizácie?MôÏe byÈ kvalitná architektúra bez nej?Po 13. roãníkoch súÈaÏe v kvalite komplexnejrealizácie stavebného diela, ktorá bola navy-‰e pod drobnohºadom odbornej poroty – v jejostatn˘ch roãníkoch dokonca poroty s medzinárodnouúãasÈou – som dnes presvedãená, Ïekvalitná architektúra bez kvalitnej stavebnejrealizácie dobrou stavebnou firmou nie je praktickymoÏná, a ak áno, tak len v „snov˘ch vizualizáciách“architektov a projektantov. Predstavmesi stavbu, ktorá je po jej dokonãení „dva dni“krásna – a potom zaãne pred va‰imi oãami doslovachátraÈ. Praskajú steny (chvalabohu nievÏdy nosné), opadávajú obklady, podlahy – keramické,ãi drevené, ãi liate – praskajú, resp. súnerovné..., takisto praskajú stropy ãi ãoraz viaczatekajú i so strechami, objaví sa voda v podzemn˘chgaráÏach a z nej vlhkosÈ postupuje dostien spodn˘ch podlaÏí… Sklené aj dvojité fasády,na Slovensku v ostatn˘ch rokoch stavebníkmia developermi tak Ïiadané (zahraniãiezaznamenalo pokles v ich pouÏívaní...), zaãínajúpraskaÈ nielen kvôli nekvalitn˘m detailom,pripisovan˘m na vrub projektantom, ale aj ichnekvalitnou realizáciou zhotoviteºom. Je ale zaujímavé,Ïe naopak to nemusí byÈ pravidlom.Podºa mojej mienky a skúseností nekvalitné architektonickéa urbanistické rie‰enie „nezachráni“ani tá najkvalitnej‰ia stavebná realizácia...Preto je tak˘ veºmi dôleÏit˘ v˘ber jednotliv˘chúãastníkov v˘stavby stavebníkom ãi developerom,a preto by nemala byÈ hlavn˘m kritériomich v˘beru najniωia ponuková cena ani pri verejn˘chani pri súkromn˘ch investíciách, alepredov‰etk˘m ich referencie z uÏ realizovan˘chstavieb. A to by malo platiÈ nielen pri v˘bere zhotoviteºa- stavebnej firmy. Nemenej dôleÏit˘ jeaj v˘ber stavebníka ãi developera pri predajimestsk˘ch ãi obecn˘ch stavebn˘ch pozemkov anehnuteºností na rekon‰trukcie ãi prestavby. Ichinvestiãné zámery by mali byÈ v súlade s územn˘miplánmi rozvoja miest, obcí a regiónov.Foto: Doc. Ing. Juraj Námer, PhD Dostavba âOV Poprad-MatejovceKohézny Fond 2003 SK 16 P PE 019rekon‰trukcia a dostavbaAutor architektonického rie‰enia: Ing. Franti‰ek SEP·IHlavn˘ projektant: âOVDESIGN, spol. s r. o.Hlavn˘ zhotoviteº: Konzorcium Z – A – IZIPP Bratislava, spol. s r. o. – lídera ‰tatutárny zástupca konzorciaARPROG, a. s., TCHAS, spol. s r. o.Stavebník: Podtatranská vodárenská spoloãnosÈ, a. s.65

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V ONové horizonty – nové v˘zvy„Îivot nám ukázal a potvrdil, Ïe aj v stavebníctve sa dá dosiahnuÈ úspech slu‰nosÈou a etickosÈou, i keì je to veºmidlhá a t⁄nistá cesta. My sme sa na Àu vydali uÏ pred viac ako päÈnástimi rokmi cieºavedome. Prax totiÏ ukazuje,Ïe nekalé praktiky sa nevyplácajú a je len otázkou ãasu, kedy vás problém s t˘m súvisiaci dobehne a skomplikujevám Ïivot,“ také je krédo doc. Ing. Antona BEZÁKA, PhD., generálneho riaditeºa spoloãnosti INGSTEEL, spol. s r. o.ãité práce, dokonca boli dni, keì sa nedalo robiÈabsolútne niã. Dôsledkom toho vznikla veºkánervozita medzi dodávateºom, stavebn˘m dozoroma investorom, ktorú sme na‰Èastie napokonv‰etci „preÏili“.Spolupráca s autormi architektonického rie‰eniabola v˘borná. Technicky sme sa r˘chlo pochopilia potom to uÏ bolo veºmi jednoduché.V Ïivote je príjemné, ak sa stretnete s technickyi povahovo dobr˘mi ºuìmi a projektanti viacúãelovejhaly tak˘mito urãite sú.Prvá otázka ná‰ho rozhovoru ani nemôÏesmerovaÈ inde ako k tohtoroãnému veºkémuúspechu spoloãnosti INGSTEEL – získaniuprestíÏnej a prominentnej Hlavnej ceny –Stavba roka 2007 za realizáciu viacúãelovej‰portovej haly ARÉNA v Poprade. Medzinárodnáporota ne‰etrila superlatívmi. Zaujímalby ma v‰ak vበpohºad: vyskytli sa na stavbeaj problémy a ako sa vám spolupracovalo sautormi architektonického rie‰enia, s projektantomARCHSTUDIO, s. r. o.?Túto stavbu sme realizovali ako zdruÏenie,ktoré tvorili traja ãlenovia. Lídrom bola spoloãnosÈINGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava, ostatn˘miãlenmi boli TCHAS, a. s., Ostrava a ANIT,s. r. o., Ostrava. Spomenul by som jeden problém,ktor˘ nám skomplikoval celú v˘stavbu. Stavbuviacúãelovej haly sme realizovali i cez zimné obdobie.Vedeli sme, Ïe zima v Tatrách je iná akov in˘ch ãastiach Slovenska. BohuÏiaº, pri‰lazima, ktorá nie je beÏná ani v Tatrách. Mínusovéteploty boli vysoké a hlavne trvali dlho. Z tohodôvodu sme technologicky nemohli realizovaÈ ur-·portovo-hotelov˘ komplex v Trnave·portová hala v Poprade v‰ak nie je va‰ou jedinouaktuálnou referenciou. Veºmi silní ste nabratislavskom stavebnom trhu. Aké diela s visaãkoukvality INGSTEEL môÏeme vidieÈ tu?P˘tate sa ma na nové veci, ktoré robíme v Bratislave,ale e‰te predt˘m by som sa zmienil o druhejstavbe, ktorá bola tieÏ v súÈaÏi: ‰portovo-hotelov˘komplex v Trnave. Tento objekt bol zrealizovan˘vo v˘bornej kvalite a pozitívne ho prijímaaj verejnosÈ.Medzi nedávno dokonãené bratislavské stavbypatria Business Center Apollo, City BusinessCenter, Dom nábytku Atrium, Aupark, obytn˘ súborRozadol, polyfunkãn˘ dom INGSTEEL, logistickécentrum v Raãi a mnoho ìal‰ích.Nerobíme v‰ak len v Bratislave. Z ostatn˘chmiest by som spomenul Relaxaãn˘ bazén Aqua-City v Poprade, v t˘chto dÀoch dokonãujeme ìal-‰ie obchodno-zábavné centrum MAX v DunajskejStrede, ãi distribuãné centrum Gorenje vStoÏku.INGSTEEL sa presadil na slovenskom stavebnomtrhu aj zavádzaním nov˘ch materiálov,netradiãn˘ch technologick˘ch prvkov a postupovdo v˘stavby. Ide o zámernú invenãnosÈ ainovatívnosÈ prístupu?Roky sme sa snaÏili vybudovaÈ silnú skupinuodborníkov najmä v oblasti oceºov˘ch kon‰trukcií.Na túto oblasÈ nás dokázala vysoká ‰kola veºmidobre vedomostne pripraviÈ a potom to uÏbolo iba o chcení a ambíciách. Ëaωie to bolo voblasti hliníkov˘ch kon‰trukcií, kde ‰kola absentovalaa táto oblasÈ bola „pole neorané“. S budovanímtejto oblasti sme zaãali trochu neskôr(1994). V tom ãase uÏ viaceré firmy vyrábali hliníkovékon‰trukcie na slovenskom stavebnomtrhu. Veºa sme sa od nich nauãili a uvedomili smesi, Ïe v‰etko je to o ‰túdiu nov˘ch odborn˘ch poznatkov.Veºká väã‰ina t˘ch firiem, od ktor˘chsme sa uãili uÏ neexistuje. Mali obrovské moÏnosti,no nedokázali ich vyuÏiÈ. Mne sa podarilosústrediÈ okolo seba silnú skupinu technick˘chodborníkov. Po urãitom ãase som musel hºadaȉpiãkov˘ch riadiacich manaÏérov. Myslím si, Ïesa mi to uÏ takmer podarilo, ale bolo na to potrebn˘chviac ako 15 rokov.Princípy, ktoré uplatÀujeme vo firme: hlavn˘dôraz je venovan˘ odbornosti, technickej zdatnostia hºadaniu a ‰tudovaniu nov˘ch technológií.V‰etci vo firme vrátane mÀa si uvedomujeme,Ïe sme sluÏba pre zákazníkov-investorov atomu musíme prispôsobiÈ i na‰e správanie. „Slu‰-nosÈ je na‰ím krédom“ a myslím si, Ïe iba na zá-Poprad ARÉNAklade tohto kréda sa nám podarilo vybudovaÈ firmuINGSTEEL.ZískaÈ najvy‰‰ie ocenenie na slovenskom stavebnomtrhu je méta, ktorá sa uÏ ÈaÏko dáprekroãiÈ. Alebo predsa? Aké nové horizonty,aké nové v˘zvy stoja pred vami a firmou ING-STEEL?ZískaÈ najväã‰ie ocenenie na slovenskom stavebnomtrhu – Stavbu roka – je príjemná zále-ÏitosÈ. Tento fakt netreba ani preceÀovaÈ ani podceÀovaÈ.Eufória trvá krátko a opäÈ sa zaãínareálny Ïivot.Rozvoj ekonomiky spoloãnosti priná‰a ìal‰iemoÏnosti. Spoloãenská objednávka si vyÏadujenové ‰portové halové objekty, treba dobudovaÈnové futbalové ‰tadióny. Pripravuje sa v˘stavbav˘‰kov˘ch budov. V t˘chto oblastiach bude veºana‰ich komodít (oceº, hliník) a tu si budeme hºadaÈsvoje miesto.Za kaÏdou firmou treba vidieÈ v prvom radeºudí. Som hrd˘ na svoj kolektív, s ktor˘m robím.V‰etk˘m t˘mto ºuìom zo srdca ìakujem za to,Ïe firmu INGSTEEL zodpovedne reprezentujú.Bez ich zodpovednej práce by nebola Ïiadnastavba a samozrejme Ïiadna cena.66

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OZaãínali doslova od nuly. Najskôr sa presadili v Nemecku, potom v âeskej republike. Ide o firmu, ktorej roãn˘ obratnarástol z 330 mil. Sk v roku 2002 na 2,1 mld. Sk v roku 2006 a tento rok sa zrejme vy‰plhá aÏ na 2,5 mld. Sk,ão znamená 8. miesto medzi stavebn˘mi firmami v SR a ão sa t˘ka ãistého zisku dokonca 3. – 4. miesto.V˘razom toho je i ocenenie ASB Stavebná firma roka 2007. Na otázky Parlamentnéhokuriéra odpovedá zakladateº a spolumajiteº SkyBau, s. r. o., Ing. Miroslav TRNOVSK¯.Lastoviãky robia letoV SRN ste dodali do roku 2005 viac ako 36 stavieba v âR, najmä v Prahe, ste dosiahli doroku 2002 v˘znamn˘ podiel na trhu investiãnejv˘stavby v kategórii Ïelezobetonárskychprác – monolitick˘ch skeletov. Na Slovenskusa v‰ak o vás veºa nevedelo. Rok 2002 bol v‰akprelomov˘m rokom aj na slovenskom trhu. Sktorou prvou stavbou ste „zabodovali“?Mali sme ‰Èastie, keì sme v roku 2001 uzatvorilizmluvu s firmou PORR, Praha na dodávkuskeletu úspe‰ného administratívneho komplexuBusiness Technology Park na Chodove pridiaºnici D1 pre amerického investora AIG Lincoln.Doteraz sme na tomto súbore postupne postavili11 objektov a v októbri zaãíname 2. etapudvanástym objektom. Cena skeletu dosiahla doterazviac ako 800 mil. Kã. S firmou PORR smesa zúãastnili súÈaÏe na dodávku objektu MilleniumTower II (dnes IBM veÏa) na obchodnomkomplexe Polus, Stará Vajnorská v Bratislave.Nakoniec sme ale skelet dodávali pre firmu Strabaga 20. augusta 2007 bolo 5. v˘roãie ukonãeniabetonáÏe základovej dosky v objeme 3 500 m 3pri v˘kone 100 m 3 /hod.Na Vianoce 2002 pri‰li mrazy do –20°C, bolisme so skeletom na 10. poschodí ale od 15. januára2003 sme robili aj pri mrazoch do –10°C, kaÏdépodlaÏie v priemere za 6 dní. Bol to doslovarekordn˘ v˘kon, ktor˘ uÏ ÈaÏko prekonáme. Potompri‰li men‰ie i veºké stavby, ako napríkladApollo I, Rozadol, Koloseo, Aupark PetrÏalka,Dominant, Park One, AB Blumentál pre firmuDELL, CBC 1 a 2 a mnoho ìal‰ích.Na ktor˘ch stavbách konkrétne v BratislavemoÏno vidieÈ logo SkyBau v súãasnosti?Vlani sme prehrali niekoºko v˘znamn˘ch stavieb,ako Lakeside I., Tri VeÏe, River Park a nakoniecSlovenskú sporiteºÀu. Nebolo to v‰ak prevy‰‰iu cenu dodávky alebo z na‰ej viny. Zostalinám dve najväã‰ie stavby – Apollo II. a Eurovea.Na Apolle sme od januára dokonãili 6 objektova stavbu dokonãíme do Vianoc dvoma 17. NPv˘‰kov˘mi objektmi.Na Eurovei dokonãíme v októbri skelet spodnejstavby s plochou 3,6 ha a 3 podzemn˘chpodlaÏiach pre firmu Bilfinger Berger a od 24.septembra 2007 sme zaãali objekt Mall a tri objektyna prvej sekcii. Od 17. novembra 2007 budemepokraãovaÈ po dodaní realizaãn˘ch v˘kresovna sekcii 2 a od zaãiatku januára 2008 na sekcii3 a 5. Skelety ôsmich osempodlaÏn˘ch objektovbudeme postupne odovzdávaÈ od marca dojúla 2008. V ‰piãke bude na stavbe pracovaÈ sostriedaním pod desiatimi Ïeriavmi cca 440 pracovníkov.13. júla 2007 sme odovzdali v˘‰kov˘objekt Universo, v apríli 345 bytov˘ch jednotiekVy‰ehradská I. na kºúã, skelet 220 bytov˘ch jednotiek2. etapy a v septembri skelet 80 bytov˘chjednotiek Condominium Renessanse na Dlh˘chDieloch.Vypichnime osobitne jednu stavbu – obytn˘súbor Rozadol. V prestíÏnej súÈaÏi Stavba roka2007 získala cenu ZdruÏenia pre rozvoj slovenskejarchitektúry a stavebníctva – ABF Slovakiaza originálne hmotovo-priestorové architektonickérie‰enie diela. V ãom spoãíva jej originalita?Obytn˘ súbor Rozadol v RuÏinove na miesteb˘valého Milexu pokladám za najúspe‰nej‰í a najkraj‰íprojekt bytovej v˘stavby na Slovensku poskonãení 2. svetovej vojny. Favorizoval som hona stavbu roka 2006 a dúfal, Ïe ako zhotoviteº monolitickéhoskeletu získame túto cenu prv˘krát odná‰ho pôsobenia od roku 2002 v Bratislave. Architektonickéi statické rie‰enie, kvalita a krátkalehota v˘stavby, umiestnenie stavby i objektov,úÏitková hodnota i zaãlenenie súboru do celkovéhoprostredia vytvára také hodnotné dielo, ktorésa nedá meraÈ len súÈaÏou a cenami ale preÏijeãas i nás, ão sme sa na jeho budovaní zúãastnili.Pre mÀa je a bude pomníkom Millenium TowerII Polus v administratívnej a Rozadol v bytovejv˘stavbe. Za nimi ale nasledujú Apollo,CBC 1 a 2 KaradÏiãova, Koloseo, Aupark Malla Tower, Dominant a mnohé ìal‰ie. Napriek tomuEuroveadúfam, Ïe prídu ìal‰ie a ìal‰ie úspe‰né a milé projekty.Z vymenovan˘ch referenãn˘ch stavieb je zrejmé,Ïe hlavné pole pôsobnosti va‰ej firmy je nastavebnom trhu hlavného mesta SR. A ão napríkladÎilina?V mieste sídla spoloãnosti Îiline nás prakticky13 rokov nikto nepoznal. V auguste 2006 smeskolaudovali nበprv˘ developersk˘ projekt, 67bytov˘ch jednotiek na obytnom súbore Kvaãalovaa v auguste 2007 na‰e sídlo AB SkyBau/Rasterna Veºkej OkruÏnej. V piatok 28. septembra 2007sme oslávili v novej budove 15. v˘roãie zaloÏeniafirmy 15. januára 1992. V septembri 2007 smespustili dlho oãakávanú stavbu Aupark, Îilina preúspe‰ného investora HB-REAVIS, a. s., a v októbriìal‰í developersk˘ projekt 1. etapy 103 bytov˘chjednotiek – 3 veÏové objekty Tri Star na Bôrikupri Vlãincoch.Apollo II.TakÏe budúcnosÈ... Ako ju vidíte – v uωom pohºadeva‰ej firmy ãi v ‰ir‰om pohºade ìal‰íchperspektív slovenského stavebného trhu?Momentálna konjuktúra stavebníctva bude pokraãovaÈv ìal‰ích troch aÏ piatich rokoch a urãiteneskonãí diaºnicou v Ko‰iciach. Bude sa posúvaÈpomaly na v˘chod a celé Slovensko. VeìuÏ dnes sa stavajú mnohé pekné a uÏitoãné stavbya objekty. Stra‰ne veºa závisí od investícií z eurofondov,aby sa stavalo kvalitne, lacno a efektívne.BudúcnosÈ stavebníctva závisí aj od zvy-‰ovania Ïivotnej úrovne a investícií do zanedbanéhoa málo sa rozvíjajúceho bytového fondu.Tam je alebo nie je budúcnosÈ stavebníctva a investiãnejãinnosti. A kde sa nachádza na tejto cesteenergetika, Ïivotné prostredie, cestovn˘ ruch,kvalita a dostatoãnosÈ inÏinierskych sietí, komunikáciía ìal‰ích objektov na zv˘‰enie úrovne aÏivotného prostredia? Veºa sme zame‰kali za 18rokov a aÏ teraz zaãíname dobiehaÈ zame‰kané tak˘mtempom, aké sme tu mali maÈ uÏ pred desiatimirokmi.67

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O„Na‰a firma sa od zaãiatku znaÏila presiahnuÈ rámec dunajskostredského teritória.Dnes sa s na‰ím logom moÏno stretnúÈ na podstatne ‰ir‰om území a ãoraz ãastej‰ie aj na bratislavskomstavebnom trhu. Myslím si, Ïe je to v˘sledok na‰ej firemnej politiky, keì sme sa od poãiatku zaloÏeniafirmy snaÏili o maximálnu spokojnosÈ zákazníkov,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérIng. Karol VÖRÖS, riaditeº spoloãnosti OSP DANUBIUS DS, s. r. o., ·amorín.Ideme cestou kvalityStavebn˘ trh na Slovensku pre‰iel v posledn˘chrokoch – najmä po vstupe SR do EÚ– prudk˘m v˘vojom. Vstúpili naÀ veºkénadnárodné stavebné spoloãnosti, prudkorastie objem stavebnej v˘roby. Ako sav‰etky tieto turbulencie „podpísali“ na va-‰ej firemnej politike?Základom úspechu kaÏdej stavebnej firmyje najmä kvalita realizovan˘ch stavieb. Na-‰ou stratégiou sa preto stalo neustále zvy‰ovanietejto kvality. PozornosÈ sme sústredilipredov‰etk˘m na zavádzanie nov˘ch technológiía vybudovanie takého profesijného personálnehozázemia, s ktor˘m aj v silnejúcomkonkurenãnom boji vieme úspe‰ne podnikaÈ.Prispôsobiac sa zmenen˘m podmienkamstavebného trhu sme roz‰írili na‰e podnikateºskéaktivity o projektovanie stavieb, scieºom ponúknuÈ investorom komplexnésluÏby, poãnúc prípravou stavieb po ich zhotoveniena „kºúã“ a o v˘robu euro-okiena dverí.Aj keì slovenskom stavebnom trhu nastalHotel a re‰taurácia Kormorán, Bratislava-PetrÏalkanárast objemu stavebnej v˘roby, uvedomovalisme si, Ïe v silnejúcom konkurenãnom bojivieme obstáÈ najmä tak, Ïe s kaÏdou úspe‰-nou realizáciou získame dobré referencie prerealizáciu ìal‰ích projektov a prvoradá musíbyÈ pre nás maximálna spokojnosÈ zákazníka.Uvedená stratégia sa nám potvrdzuje najmäv prípade zahraniãn˘ch investorov, keìnapríklad po úspe‰ne realizovanom projekteV˘robnej haly v Lehniciach pre investora zModeny v súãasnosti zhotovujeme ìal‰iestavby aj pre in˘ch investorov z Talianska. Priv˘bere zhotoviteºa t˘chto stavieb boli pre zahraniãn˘chinvestorov rozhodujúce najmäna‰e kladné referencie od ná‰ho obchodnéhopartnera z Modeny.Va‰a firma sa dostáva do podvedomia investorovako spoºahliv˘ obchodn˘ partnerokrem iného i v Bratislave. Mohli by stespomenúÈ najv˘znamnej‰ie realizovanéstavby konkrétne v hlavnom meste SR? âoste postavili a ão teraz staviate?Z v˘znamnej‰ích stavieb, ktoré sme v Bratislavev uplynul˘ch rokoch zhotovili, spomeniemaspoÀ niektoré. Dom sociálnych sluÏiebDom sociálnych sluÏieb, Devínska Nová Vesv mestskej ãasti Devínska Nová Ves, ktor˘ bolrealizovan˘ prestavbou priestorov materskej‰koly, v˘stavbu administratívnej budovy av˘robnej haly pre súkromného investora naKopãianskej ulici, prestavbu základnej umeleckej‰koly na Vrbenského ulici, rekon‰trukciuadministratívnych objektov na ulici J.Hagaru a uplynul˘ mesiac ukonãenú a odovzdanústavbu Hotela a re‰taurácie Kormoránv Bratislave-PetrÏalke. Do zoznamu na-‰ich stavieb zhotoven˘ch v Bratislave v uplynulomobdobí patria aj projekty viacer˘ch zaujímav˘chrodinn˘ch domov.Zo stavieb, ktoré v súãasnosti staviame vBratislave, spomeniem najmä reprezentatívnubudovu rezidencie veºvyslanectva Maìarskejrepubliky na Slovensku, ktorej investoromje Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí Maìarskejrepubliky, architektonicky zaujímavéa realizaãne nároãné rekon‰trukcie Polyfunkãn˘chobjektov na Ventúrskej a Michalskejulici a Prístavbu administratívnej budovya v˘stavbu v˘robnej haly firmy DOKA.Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, ·amorínMnohé i väã‰ie stavebné firmy sa sÈaÏujúna nedostatok kvalitn˘ch kvalifikovan˘chpracovníkov. Ako je to vo va‰ej firme?Nie je Ïiadnym tajomstvom, Ïe stavebnéfirmy naozaj uÏ niekoºko rokov zápasia s nedostatkomkvalitn˘ch kvalifikovan˘ch pracovníkov.Pod nedostatok kvalifikovan˘chpracovníkov sa podpisuje nielen nezáujemmlad˘ch o stavbárske profesie, ale aj skutoãnosÈ,Ïe so stavbárskymi profesiami sa dápomerne ºahko a finanãne v˘hodnej‰ie uplatniÈna zahraniãn˘ch pracovn˘ch trhoch.Aj keì nedostatok kvalifikovan˘ch pracovníkovv niektor˘ch stavbárskych profesiáchcítime aj my, nie je to nedostatok takéhorozsahu, aby obmedzoval rast na‰ej stavebnejprodukcie. Je to asi t˘m, Ïe sme si vãasuvedomili, Ïe na‰im najväã‰ím kapitálom súna‰i ºudia. Vo vzÈahu k pracovníkom kladiemepreto dôraz nielen na ich finanãnú motiváciu,ale sa snaÏíme aj o individuálny prístupku kaÏdému pracovníkovi. Myslím si, Ïe jeto dobrá stratégia, ktorej v˘sledkom je, Ïe na‰ipracovníci si uvedomujú, Ïe nám záleÏí nakaÏdom dobrom odborníkovi.S ak˘mi zámermi pozeráte do budúcnosti?Hoci podmienky podnikania najmä v stavebníctveneboli a nie sú ºahké, pozeráme dobudúcnosti s optimizmom. Sme si plne vedomítoho, Ïe aj keì niektoré ‰pecifiká slovenskéhostavebného trhu nevieme ovplyvniÈ,veºa závisí aj od nás. Predov‰etk˘m chcemeneustále zvy‰ovaÈ konkurenciuschopnosÈ firmyprofesionálnym a zodpovedn˘m prístupomku kaÏdému projektu a ku kaÏdému jednotlivémuzákazníkovi. Na‰e doteraz dosiahnutév˘sledky nás utvrdzujú v tom, Ïe tentosmer je správny a dúfame, Ïe v budúcnostisvoju pozíciu na slovenskom stavebnom trhue‰te viac upevníme.68

HRIVIS holding je investiãno-developerskáspoloãnosÈ, poskytujúca kompletnésluÏby v oblasti nehnuteºností a developerskejãinnosti (od v˘beru lokality, cezrealizáciu stavby aÏ po efektívny manaÏmentnehnuteºnosti).V súãasnosti spoloãnosÈ HRIVIS holdingokrem in˘ch aktivít, realizuje aj viacero projektovpre v˘znamné medzinárodné obchodnéreÈazce a tieÏ pripravuje rôzne lokality prepriemyselné parky po celom Slovensku.HRIVIS holding ako hlavná spoloãnosÈskupiny zastre‰uje komplexnú ponuku investiãno-developersk˘chsluÏieb, ktoré zaãínajúvoºbou a získaním vhodnej lokality a nekonãiaani efektívnym manaÏmentom nehnuteºnosti.Do Hrivis skupiny patria aj ìal‰ie spoloãnostiako:HRIVIS developing – vystupuje z pozíciedevelopera v skupine ako investor. Uskutoã-Àuje vlastné projekty. Riadi realizáciu zámerovin˘ch investorov.HRIVIS dealing – ponúka korporátnymklientom moÏnosÈ získaÈ nehnuteºnosÈ na celomúzemí Slovenska v súlade s ich poÏiadavkami.V rámci konzultaãn˘ch sluÏieb poskytujeaj komunikáciu so samosprávami v meneklienta.HRIVIS engineering – má v skupine nezastupiteºnémiesto. Profesionáli v jej sluÏbáchzabezpeãujú doklady a podklady preschvaºovacie konania. Zabezpeãujú projektovúdokumentáciu a potrebné konzultácie.Asistujú pri v‰etk˘ch povoºovacích konaniach.HRIVIS building – má pozíciu realizátorapozemn˘ch stavieb. V portfóliu má modernéstavebné technológie a postupy, ktoréumoÏÀujú efektívnu v˘stavbu s vyuÏitím kvalitn˘chmateriálov.V súãasnosti developerská skupina Hrivispripravuje v strede Bratislavy v˘stavbu 7podlaÏného polyfunkãného objektu, ktor˘vytvorí synergiu exkluzívneho b˘vania a komerãn˘chpriestorov. Projekt vyuÏíva posledn˘voºn˘ priestor uprostred existujúcej zástavbya citlivo dotvára súãasnú podobu ulice vStarom meste.Polyfunkãn˘ objekt Dunajská predstavujetradiãnú kombináciu b˘vania a obãianskejvybavenosti a je umiestnen˘ na rovnomennejulici v centre mesta, kde bude súãasÈou mestskéhobloku medzi ulicami Dunajská, Lazaretská,Grösslingová a Klemensova. Projektvyjadruje klasick˘ polyfunkãn˘ objekt mestskéhocharakteru s akcentom na obchodnoprevádzkov˘charakter v parteri a b˘vanie vovy‰‰ích podlaÏiach uliãného objektu aj dvorovejãasti. Získava tak mestsk˘ charakterzástavby v styku s ru‰nou mestskou triedoua súãasne privátny charakter vo dvorovej ãasti.Novostavba pozostáva z dvoch samostatn˘chobjektov, osaden˘ch na podzemn˘chparkovacích podlaÏiach. Prv˘ objekt je situovan˘priamo na Dunajskej ulici a jeho trinadzemné a ãasÈ ‰tvrtého podlaÏia novostavbynadväzujú na tok uliãn˘ch fasád susedn˘chbudov.Druh˘ samostatne stojaci objekt obytnéhocharakteru vyrastie vo dvore, ãím ho rozdelína plochy poloprivátneho a privátneho charakteru.Byty na prízemn˘ch podlaÏiach takbudú maÈ priamu väzbu k exteriéru cez predzáhradkya malé spevnené – betónové alebotehlové plochy. Takéto rie‰enie posúva kvaliturodinného b˘vania vo veºkomeste a nadväzujena tradíciu historick˘ch obytn˘ch domovv centre mesta, kde po vstupe do objektusa náv‰tevníkovi otvorí nádvorie, pokrytézeleÀou a stromami, ktoré v centre ru‰néhomesta vytvára tich˘ priestor na oddych. Tentocharakter, typick˘ pre starú Bratislavu vdne‰nej hektickej dobe v˘znamn˘m spôsobompodãiarkuje exkluzivitu b˘vania v tejtoãasti Starého Mesta.Vybavenie v‰etk˘ch 46 bytov bude nad-‰tandardné a plne prispôsobené nároãnejklientele, ktorá vie oceniÈ moÏnosÈ b˘vania vcentre mesta a zároveÀ má vysoké poÏiadavkyaj na kvalitu obytn˘ch priestorov a ich zariadenia.Architektonické rie‰enie umoÏÀujesvojou modularitou variabilné vyuÏitie bytov– ich spájanie, prípadne vytvorenie mezonetov˘chbytov.BliÏie informácie o spoloãnosti HRIVISholding a jej jednotliv˘ch spoloãnostiach ajs uveden˘mi referenciami získate na webovejstránke: www.hrivisholding.sk69

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LPovaÏská cementáreÀ, a. s., Ladce sa dlhodobo pohybuje na popredn˘ch miestach hodnoteniav˘sledkov hospodárskej ãinnosti medzi v˘robcami stavebn˘ch materiálov. Aj súãasn˘ rozvojslovenskej ekonomiky sprevádzan˘ rozvojom stavebníctva sa opiera o vysokú kvalitu produktovPovaÏskej cementárne, a. s., Ladce. Dosahované v˘sledky v kvalite produkcie a uplatÀovan˘chtechnológií sú pravidelne oceÀované. Naposledy v tomto roku to bolo udelenie certifikátuNárodnej environmentálnej znaãky pre cementy vyrábané v tejto spoloãnosti.Ako sa podarilo v r˘chlom podnikateºskom Ïivote manaÏérom v Ladcoch efektívne zvládnuÈzloÏité situácie a uspieÈ v súÈaÏi s globálnymi v˘robcami, sme sa sp˘tali Ing. Antona BARCÍKA,generálneho riaditeºa a predsedu predstavenstva spoloãnosti.VzÈahy vo firmesú rozhodujúceNiektorí slovenskí manaÏéri a vlastníci pozískaní rozhodujúceho vplyvu vo firmáchnedokázali svoje pracovné tímy priviesÈna vrchol ich schopností, viacerí neuspelia po ãase sústredili svoj záujem na predajfiriem. Vy ste sa napriek tomu, Ïe cementárensk˘priemysel je vo veºkej väã‰ine vrukách nadnárodn˘ch koncernov, rozhodliprevziaÈ na seba veºké riziko a ako tzv.nezávisl˘ v˘robca ste sa v labyrinte problémova neustálych zmien nevzdali vplyvu nav˘voj cementárne v Ladcoch. âo je hlavn˘mdôvodom, Ïe firma pod va‰ím vedenímnapreduje?Nechcem, aby sme sa porovnávali len soslovensk˘mi manaÏérmi ako va‰a otázka naznaãuje.Veì aj návyky niektor˘ch zahraniãn˘chmanaÏérov, keì ich hlavn˘m záujmomje dosahovanie hospodárskych efektov hlavneniωími mzdami a in˘mi v˘hodami, ktorézískali ako zahraniãní investori (nechcemzov‰eobecÀovaÈ), nemoÏno hodnotiÈ ako skutoãneefektívne riadenie spoloãností. Tzv.materiálny egoizmus, t. j. Ïe dobré je to, ãochcem ja a potrebami in˘ch ºudí sa nezaÈaÏujem,ktorému sa podriaìuje konanie niektor˘chmanaÏérov, nemoÏno oznaãiÈ za zvládnutiemanaÏérskych prístupov bez ohºadu ãisú domáci ãi zahraniãní.Ale konkrétne k va‰ej otázke: situácia naprieksvojej obrovskej zloÏitosti poskytovalaa poskytuje neopakovateºnú príleÏitosÈ.Zmeny v podnikateºskom prostredí v˘raznezasiahli aj do riadenia medziºudsk˘ch vzÈahov.Nové situácie sú v˘zvou na ich rie‰enie. ªudiapotrebujú viac ako iba technicky ãi organizaãnesprávne zaobchádzanie. Na‰a psychika,emócie ãi city nestíhajú drÏaÈ krok s napredovanímtechniky a nov˘ch technológií, ãosa prená‰a do problémov vo vzÈahoch, ktoréprestali byÈ pekné. Na‰ou túÏbou nie je manipulovaÈostatn˘ch zamestnancov, ale pracovaÈs druh˘m pre druh˘ch. Toto poslanie je prenás veºmi in‰pirujúce. âlovek nemôÏe realizovaÈsvoju spokojnosÈ a svoje ‰Èastie mimoºudského prostredia. Spoloãná úãasÈ na podnikaníje základn˘m zdrojom tvorby finanãn˘chprostriedkov, potrebn˘ch pre kvalitn˘ Ïivot.Spoloãné dobro v pracovnom procese vidímev tom, aby aspoÀ záblesk v˘sledkov a70

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E Lúspechov vo firme pocítili aj tí, ktorí sa vlastnouangaÏovanosÈou o dosiahnut˘ v˘sledokpostarali. DeliÈ sa o úspech s ºuìmi, ktoríboli oporou, moÏno aj váhali ãi to alebo onodokáÏeme, je veºmi dôleÏité. Preto ak je to lentrocha moÏné treba vytvoriÈ urãitú väzbu medziv˘konom a finanãnou odmenou. Samozrejme,v˘kony ºudí treba sledovaÈ, ohodnocovaÈa t˘ch najlep‰ích odmeniÈ.Podnikateº ãi manaÏér môÏe k tejto poÏiadavkeprispieÈ sociálnym prístupom. Práve sociálnecítenie bolo aj hlavn˘m tmelom vrcholovéhovedenia v Ladcoch. Pracovníci sa prejavujúv rozmanitosti z hºadiska nadania, ‰ikovnosti,prístupu k práci a pod. Z tak˘chtorozdielov sa rodí aj objektívna rozdielnosÈv sociálnej oblasti. Platí to aj pre diferencovan˘plat manaÏérov. Vysok˘ plat nie je nieão,ão sa dá iba závidieÈ. Mnohí naÀ doplácajústratou in˘ch hodnôt a ãasto i vlastn˘mzdravím. Nechceme v Ïiadnom prípade poprieÈskutoãnosÈ, Ïe to, ão v koneãnom dôsledkuvo firme rozhoduje o sociálnom prístupesú ekonomické moÏnosti, ale jedn˘m dychomdodávam, Ïe aj charakter a svedomiepodnikateºa rozhodujú o tom, ãi firma vyuÏitiesvoj potenciál, aby bola produktívna.Vyzdvihli ste v˘znam tímovej spoluprácev rámci va‰ej spoloãnosti. V súvislosti s tímovouspoluprácou sa objavuje veºa rôznychpouãiek a návodov. Keby zaruãenénávody tímovej spolupráce fungovali, v‰etciby sme boli na tom rovnako. Realita jev‰ak iná. KaÏdá firma sa pohybuje nielenna inom trhu, ale kaÏdá vyznáva iné hodnotya má inú atmosféru vzÈahov. âo bolot˘m hlavn˘m tmelom, ão vytvorilo pevnéväzby, Ïe ste sa stali tímom, ktor˘ dlhodobodosahuje mimoriadne úspe‰né hospodárskev˘sledky?Okrem toho, ão uÏ bolo povedané, chcemvyzdvihnúÈ hlavne to, Ïe sme sa dokázalizjednotiÈ na spoloãn˘ch cieºoch, postupoch atempách ich dosiahnutia a v neposlednomrade sme pokraãovali v ìal‰om rozvoji vlastn˘chosobností; Ïe sme sa mohli oprieÈ uÏ zminulosti o úspe‰nú vzájomnú spoluprácu, Ïesme sa cel˘ kolektív dobre poznali. Je dôle-Ïité maÈ okolo seba ºudí, ktorí nám veria a ktor˘mveríme my; a Ïe aj v zloÏit˘ch situáciáchsme dokázali byÈ kon‰truktívni (k tomu istepomáhalo aj to, Ïe sme dokázali spolu nielenpracovaÈ, ale sa aj zabávaÈ). Je prirodzené, Ïena veci máme rôzne názory a predstavy. PrikaÏdej konfrontácii musíme zaãaÈ vÏdy hlavneºuìmi.Tvrdenie, Ïe ºudsk˘ kapitál je v spoloãnostinajdôleÏitej‰í, nemôÏe zostaÈ len frázou.Preto rôzne benefity v na‰ej spoloãnosti smerujúaj do oblastí rodinného zázemia, starostlivostio regeneráciu, do ‰portu a kultúry.Firma stojí na ºuìoch. Zamestnanci sú súãas-Èou rodín, ktoré v istom slova zmysle sú súãasÈouna‰ej spoloãnosti. Veì sú to hlavne rodiny,ktoré sú oporou na‰ich zamestnancov avytvárajú pocit istoty.Odborníkov nie je nazvy‰ a stále sú u náscennej‰í. Ako rie‰ite nedostatok kvalifikovan˘chpracovn˘ch síl, ktor˘m zaãínatrpieÈ nielen rozvíjajúci sa automobilov˘priemysel, ale aj stavebníctvo?Na‰e praktické skúsenosti potvrdili, Ïevlastní zamestnanci, ktorí majú dlhoroãnéskúsenosti, boli po absolvovaní ‰kolení a tréningovtí najvhodnej‰í na zvládnutie nároãn˘chzmien. Pracovné tímy sme postupnedopæÀali aj o ‰pecialistov, ktorí dostali dostatoãn˘priestor na profesionálne uplatnenie,ako aj ocenenie individuálneho prínosu kzv˘‰eniu efektívnosti tímu.Zvy‰ovanie odbornej úrovne aj na niωíchorganizaãn˘ch zloÏkách umoÏnilo, aby delegovaniezodpovednosti a právomoci sa dostalona tie zloÏky, ktoré majú najviac vecn˘chinformácií na ich zvládnutie. Potvrdilo sa,Ïe tímová práca môÏe fungovaÈ tam, kde jevysok˘ stupeÀ delegovania. Vysok˘ stupeÀslobody, nebáÈ sa riskovaÈ, dostali tvoriví pracovníci.Sme toho názoru, Ïe v˘sledkamivlastného tvorivého myslenia a v˘skumnov˘vojovejãinnosti ako dosiahla na‰a spoloãnosÈsa nemôÏe prezentovaÈ Ïiadna iná cementáreÀv SR.Dnes je skôr v˘nimkou medzi podnikateºsk˘misubjektmi vyuÏívanie vlastného ‰koliacehostrediska. MoÏnosÈ organizovaniapravideln˘ch ‰kolení a tréningov vo vlastnomzariadení Cementár nielen ‰etrí cestovné náklady,ale je doplnené ‰irokou ‰kálou ‰portovo-relaxaãn˘chaktivít v krásnom prostredíBelu‰sk˘ch Slatín. Aj toto zariadenie napomáhanielen zvy‰ovaÈ odbornú zdatnosÈ zamestnancov,ale prispieva k vytváraniu neformálnychvzÈahov a upevÀovaniu tímovéhoducha.Akú úlohu zohráva spoloãnosÈ PovaÏskácementáreÀ, a. s., Ladce vo svojom okolí aregióne, kde sa nachádza?PovaÏská cementáreÀ je dnes povaÏovanáza veºmi dobrého zamestnávateºa s veºmidobr˘m imidÏom nielen pre úroveÀ priemernéhozárobku, ale aj pre cel˘ rad nad‰tandardn˘chbenefitov poskytovan˘ch zamestnancom.Tímov˘ duch sa nemôÏe uzatváraÈ ibav hraniciach po vstupnú bránu firmy. CitovázávislosÈ od obce a regiónu je na Slovenskuväã‰ia ako v in˘ch krajinách a to platí aj preLadce. Tomu zodpovedá aj prístup vedeniaspoloãnosti k obci Ladce a okoliu, kde Ïijeväã‰ina zamestnancov cementárne.Najnov‰ou ambíciou na‰ej spoloãnosti jev˘znamne prispieÈ k vybudovaniu novéhocentra obce, priãom súãasÈou nov˘ch objektovobãianskej vybavenosti bude aj nov˘ kostol,ktor˘ v súãasnosti vytvára v˘znamn˘‰vajãiarsky architekt sakrálnych stavieb JustusDahinden. UÏ prvé pohºady na formu a v˘razmakety kostola naznaãujú, Ïe pôjde o v˘nimoãnédielo modernej sakrálnej architektúryna Slovensku.Touto stavbou sa splatí aj dlh predchádzajúcichgenerácií, ktoré v Ladcoch ako v jednejz mála obcí na PovaÏí kostol v stredeobce nepostavili.Ak struãne zrekapitulujem, poukázali stena spravodlivé oceÀovanie v˘konov, ale ajna to, Ïe nielen peniaze uspokojujú a motivujúva‰ich zamestnancov. Ktoré sú, pod-ºa vás, tie najdôleÏitej‰ie faktory, ktoréumoÏÀujú, aby v dynamike zmien dávalãlovek zo seba to najlep‰ie?âlovek sa musí staÈ bodom, ku ktorémusmeruje v‰etka skutoãnosÈ. Firma musí byÈnádejou pre zamestnancov. A rovnako iba spodporou zamestnancov môÏe vedenie spoloãnostiurobiÈ maximum. Základom dôvery vzájomnéhore‰pektu a úcty sú dôstojné medzi-ºudské vzÈahy, ktoré prospievajú k vytváraniurodinnej atmosféry na pracovisku. NajdôleÏitej‰ímefektom dobr˘ch vzÈahov vo firme jeosobná identifikácia zamestnancov s úlohamispoloãnosti, t. j. získanie zamestnancov akohlavného spojenca na vykonávanie zmien. Akby manaÏéri nekomunikovali so zamestnancami,pracovníci by nerozumeli stratégii. Nad-‰enie ºudí si nemoÏno kúpiÈ, ale zaslúÏiÈ. PrekonanéprekáÏky zvy‰ujú schopnosti ºudí a stávajúsa novou motiváciou do budúcnosti.Na záver moÏno struãne povedaÈ, Ïe akmáme pod kontrolou vzÈahy vo firme, mámepod kontrolou aj firmu. Práve v tomto kon-‰tatovaní spoãíva podºa môjho názoru ibaÈaÏko napodobiteºná konkurenãná v˘hoda na-‰ej spoloãnosti.71

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O„Slovensko v súãasnosti pripomína jedno veºké stavenisko. Investície pribúdajú a s nimi sa zvy‰uje tlak nakapacity jednotliv˘ch firiem. Má to vplyv na rast cien materiálov, ako aj na cenu pracovnej sily. V poslednomobdobí dochádza ãasto k ãudn˘m praktikám: „nakupovaniu“ technikov a remeselníkov medzi jednotliv˘mifirmami. V˘chodiskom z tejto situácie môÏe byÈ dovoz kapacít z Bulharska, Rumunska, alebo aj z Ukrajiny,“povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Tibor MAâUGA, generálny riaditeº Chemkostavu, a. s., Michalovce.Bez ºudí niã nepostaví‰Va‰a firma stavia na západe i v˘chode Slovenska.Aj na bratislavskom, mimoriadneexplozívnom a v˘znamn˘mi domácimi i zahraniãn˘mistavebn˘mi firmami nabitomtrhu ste sa dokázali v˘razne presadiÈ. SpomeÀmenapríklad Maxov dom z roku 2005,polyfunkãnú atypickú stavbu na úrovni tretiehotisícroãia. V súãasnosti ruky va‰ichpracovníkov dvíhajú Tri veÏe na Bajkalskejulici. Ako by ste zadefinovali svoju základnúskúsenosÈ s bratislavsk˘m stavebn˘mtrhom?Na tomto teritóriu pôsobia v‰etky v˘znamnéstavebné spoloãnosti. âo sa t˘ka ‰pecifíkrealizácie stavieb priamo v Bratislave, veºk˘mproblémom je samotn˘ priestor v˘stavby.Veºmi dôleÏitá je preto príprava na stavbu,kde musí byÈ presne zvládnut˘ plán organizáciepráce. Príkladom toho je aj na‰a stavbaTroch veÏí na Bajkalskej ulici. Na veºmi malompriestore musí byÈ umiestnené zariadeniestaveniska, skládky, medziskládky, ako aj priestorna pohyb dopravy a mechanizácie. CeláTOKC UÏhorod – supermarket NOVIJv˘stavba prebieha pod prísnou kontrolou IBP.Verím, Ïe napriek v‰etk˘m problémom, s ktor˘misme sa dodnes stretli a urãite sa aj stretneme,projekt Troch veÏí zvládneme, ão bynám malo poslúÏiÈ ako skvelá referencia preìal‰ích investorov pre stavby podobného typu.Ako sme v‰ak hovorili, va‰a firma v‰ak nepôsobílen v Bratislave. Zrealizovala napríkladdeväÈ objektov slovenskej hraniãnejpolície, rozmiestnen˘ch pozdæÏ slovensko– ukrajinskej hranice, realizuje v˘stavbucolnice na ukrajinskej strane, hypermarketi rozsiahly obytn˘ súbor v UÏhorode.Máte teda moÏnosÈ porovnávaÈ. Aké súprednosti a aké mínusy ukrajinského stavebnéhotrhu z pohºadu slovenskej firmyako je Chemkostav, a. s., Michalovce?Napriek tomu, Ïe Ukrajina nie je v Európskejúnii, aj tam stavebníctvo v poslednom obdobízaznamenalo rast. Evidentné je to hlavnevo väã‰ích mestách. Podobne ako na Slovensku,aj v tejto krajine pôsobí veºa zahraniãn˘chstavebn˘ch firiem. Podobne ako u nás,aj Ukrajina e‰te vo väã‰om meradle zápasí sfenoménom vymoÏiteºnosti práva. Svoje ‰pecifikummá aj ich daÀová sústava: prechádzaneustálymi zmenami, takÏe orientácia v ekonomikeje veºmi nároãná. ·truktúra investorovna ukrajinskom stavebnom trhu je identická sna‰ou. Investorov tam môÏeme rozdeliÈ dotroch skupín, t. j. ‰tát, domáci súkromní investoria zahraniãní súkromní investori. Pri ‰táte,ako aj pri zahraniãn˘ch investoroch financovaniestavieb prebieha podºa zmluvne dohodnut˘chpodmienok. Pri väã‰ine domácichinvestorov financovanie prebieha formou záloh.V praxi to prebieha tak, Ïe stavebná spoloãnosÈsi dohodne s investorom objem, ktor˘za mesiac zrealizuje a na tento objem investorposkytne dodávateºovi stavby zálohu. Podobn˘systém záloh funguje aj pri nákupe materiálu,resp. poddodávok. Napriek t˘mto ‰pecifikámje pre nás ukrajinsk˘ trh zaujímav˘.Predpokladám, Ïe stavebn˘ boom na Slovenskuza niekoºko rokov opadne a veºk˘ ukrajinsk˘trh sa stane aj pre nás e‰te zaujímavej‰í.So skúsenosÈami, ktoré teraz získavame tamna‰e pôsobenie bude jednoduch‰ie.A teraz pohºad na tú istú problematiku z aspektubudúcnosti: slovenské odborné ‰kolstvo.Ak˘ je vበpohºad? Pripravuje dostatoãnepoãetnú (a dostatoãne odborne fundovanú)stavebnícku „mlaì“? Aké sú va‰eskúsenosti s absolventmi stredn˘ch odborn˘cha vysok˘ch ‰kôl? Je mládeÏ v stavebníctvee‰te stále „drÏiteºkou rána“?Na túto otázku je odpoveì jednoduchá. Jeto katastrofa. Za posledné tri roky do na‰ej firmynepri‰iel ani jeden absolvent stavebnej fakulty,napriek tomu, Ïe sme ochotní poskytovaÈpodnikové ‰tipendium. Nemalé úsilie vynakladámena získavanie ‰tudentov do Strednéhoodborného uãili‰tia stavebného v Michalovciach.Efekt je Ïalostn˘. Do uãenia sa prihlásilo20 Ïiakov, v prevaÏnej miere z „neprispôsobiv˘chrodín“.Myslím, Ïe ‰tát v oblasti ‰kolstva dlhodobozlyháva. Vôbec sa neprihliada na potrebytrhu. ·tát vynakladá nemalé finanãné prostriedkyna v˘chovu absolventov, ktorí vo svojomobore nenájdu uplatnenie.Oddelenie hraniãnej polície policajného zboru SobranceA ão uÏ „zabehaní“ kvalifikovaní pracovníci?Aká je situáciu tu? A ako hodnotíte prijat˘Zákonník práce?Vstupom Slovenska do EÚ do‰lo k znaãnémuodlevu kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl dozahraniãia. Kvalifikovan˘ch pracovníkov aj vstavebníctve ubudlo a s t˘m sa musíme vyrovnávaÈ.Osobne mám pocit, Ïe stavebné firmysa stávajú „stavebn˘mi uãili‰Èami“. Kvalifikovanépracovné sily si musíme vychovávaÈ sami.Zákonník práce budem hodnotiÈ kriticky dovtedy,k˘m nebude zohºadÀovaÈ ‰pecifikum sezónnostiprác pre nás stavbárov. Takisto je nevyváÏen˘,ão sa t˘ka práv zamestnanca a zamestnávateºa.Uvediem príklad: OdlievameV˘robn˘ areál HP v PovaÏanochskelet – Ïelezobetónovú kon‰trukciu na stavbea ráno nám nenastúpia dve ãaty tesárov, pracujúcichso systémov˘m debnením, pretoÏe doslovazo dÀa na deÀ odi‰li do zahraniãia. No firmamá problémy so zabezpeãením náhrady akeì aj niekoho nar˘chlo zoÏenie, potrebuje nov˘chpracovníkov zauãiÈ. Dostávame sa na mesiacdo sklzu. ·kody sú veºké, vymoÏiteºnosÈminimálna. Myslím si, Ïe to nie je v poriadku.72

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K ÁS P O L U P R Á C APerspektívy ukrajinsko--slovensk˘ch vzÈahovHoci je hranica Slovenska s Ukrajinou najkrat‰ia, má pre nás mimoriadny v˘znam. Z Ukrajinyk nám prichádzajú Ïivotne dôleÏité suroviny, napríklad ropa. Na‰e krajiny spája podobn˘historick˘ osud, blízke kultúry i iné spoloãné záujmy. Jej Excelencia veºvyslankyÀa Ukrajinskejrepubliky I. V. OHNIVEC poskytla ná‰mu ãasopisu interview. Otázky kládol Peter Gregu‰.Hoci Ukrajinci patria medzi väã‰ie a mySlováci medzi men‰ie národy, spája násnemálo podobného ba spoloãného. âo pod-ºa vá‰ho názoru na‰e národy spája?Ukrajinsk˘ a slovensk˘ národ sú nielenbezprostredn˘mi susedmi, ale blízke sú ajich jazyky, kultúrna, historick˘ osud, storoãiaãasto spoloãného úsilia v boji za národnéoslobodenie a nezávislosÈ. Dva na‰e slovanskénárody spájajú aj rodinné zväzky a ajjednoducho vzájomné sympatie. V súãasnostinárody Ukrajiny a Slovenska spája spoloãn˘veºk˘ cieº – budovanie rozvinutej demokratickejspoloãnosti na princípoch pluralitya trhovej ekonomiky, plnohodnotn˘ vstup doeurópskych a euroatlantick˘ch ‰truktúr, doobnoveného spoloãného európskeho domu. Jepríjemné kon‰tatovaÈ, Ïe aj medzi na‰imi‰tátmi neexistujú Ïiadne problémy. Aj pretosa na‰e medzi‰tátne vzÈahy taktieÏ rozvíjajúdynamicky, v duchu vzájomnej úcty a dobréhosusedstva. Súãasná etapa rozvoja dvojstrann˘chvzÈahov je charakteristická prechodomna úroveÀ kon‰truktívneho partnerstvavo v‰etk˘ch oblastiach politickej, ekonomickeja humanitárnej spolupráce. Intenzifikujesa politick˘ dialóg na najvy‰‰ej úrovni,ão v˘znamne ovplyvÀuje naplÀovanie dvojstrann˘chvzÈahov konkrétnym obsahom.Jednou z dôleÏit˘ch okolností, ktorá na‰enárody delí je to, Ïe Slovensko je ãlenomEurópskej únie a Ukrajina nie je. Aké súsúãasné vzÈahy Ukrajiny a EÚ a plánujeUkrajina staÈ sa jej ãlenom? Nepochybneby to bol prínos nielen pre Ukrajinu, ale ajpre EÚ.Európska integrácia je hlavnou a nemennouzahraniãnopolitickou prioritou Ukrajiny,ktorá je zakotvená v národnej legislatíve.Súãasn˘ rozvoj politického dialógu medziUkrajinou a EÚ sa zakladá na zavedení Stratégieintegrácie do EÚ zo strany Ukrajiny,plnení Dohody o partnerstve a spolupráci aAkãného plánu Ukrajina – EÚ v rámci európskejpolitiky susedstva.Aktuálnymi otázkami spolupráce Ukrajina– EÚ v súãasnej etape je vedenie procesu rokovanío uzatvorení novej základnej zmluvynamiesto Dohody o partnerstve a spolupráci,vytvorenie zóny voºného obchodu, a taktieÏzjednodu‰enie vybavovania víz pre jednotlivékategórie obãanov Ukrajiny.Dynamicky sa rozvíja obchodno-ekonomickáspolupráca medzi Ukrajinou a Európskouúniou. Z roka na rok stabilne rastie dvojstrann˘zahraniãnoobchodn˘ obrat a priamezahraniãné investície z krajín EÚ do ukrajinskejekonomiky. Podºa údajov ·tátneho v˘boruUkrajiny pre ‰tatistiku, podºa v˘sledkovza rok 2006 Európska únia sa dostala na prvémiesto a stala sa najväã‰ím zahraniãnoobchodn˘mpartnerom Ukrajiny. Jej podiel tvoril31 % celkového objemu zahraniãného obchoduv tomto období. Celkov˘ zahraniãnoobchodn˘obrat Ukrajiny s tovarmi a sluÏbamis krajinami EÚ tvoril 30,6 mld. USD, ãoje o 26,9 % viac ako v roku 2005. V celkovej‰truktúre exportu Ukrajiny podiel EÚtvoril 35,8 % a v celkovej ‰truktúre importu– 33,7 %.EÚ uznáva taktieÏ v˘znamnú rolu Ukrajinypri zabezpeãení bezpeãnosti a stability nakontinente, a taktieÏ jej vysok˘ priemyselnotechnologick˘potenciál vo vojenskej oblasti,ão sa v praxi potvrdzuje pozvaniami ná‰ho‰tátu na vojenské cviãenia za úãasti jednotiekEÚ. Ostávajúc za hranicami Európskej únie,Ukrajina sa úspe‰ne asociuje s procesom realizáciespoloãnej európskej politiky bezpeãnostia obrany (EPBO). Nበ‰tát sa zúãastnilna policajn˘ch misiách EÚ v Bosne a Hercegovinea Macedónsku.Podºa hodnotenia oboch strán na vysokejúrovni sa realizuje spolupráca v oblasti justíciea vnútorn˘ch vecí. Strany úspe‰ne realizujúkomplex opatrení v otázkach migrácie,azylu, prihraniãnej spolupráce a vízovej politiky,boja s organizovan˘m zloãinom, praním‰pinav˘ch peÀazí, nezákonn˘m obehomnarkotík, terorizmom, spolupráce pri zabezpeãenízvrchovanosti práva, zdokonaleniaprávneho systému, právnej spolupráce a spolupráceorgánov ãinn˘ch v trestnom konaní.Viditeºne sa aktivizovala spolupráca Ukrajinya EÚ v oblasti energetiky, vrátane jadrovej,a ochrany Ïivotného prostredia. Pritomvzrástla politická a finanãná pomoc Ukrajinezo strany EÚ pri reforme a re‰trukturalizáciienergetického sektora a prekonaní následkovhavárie na âernobylskej stanici. Spodporou EÚ sa realizuje: reforma a modernizáciasystému na prepravu plynu na Ukrajine;ãinnosÈ spoloãnej pracovnej skupiny expertovpre tvorbu ropn˘ch rezerv a zabezpeãeniekvality ropn˘ch produktov na Ukrajine;TEO pre predlÏenie ropovodu Odesa –Brody do Plocka (Poºsko); rozvoj alternatívnejenergetiky na Ukrajine; modernizáciauhoºného priemyslu atì.Perspektívnym smerom spolupráce Ukrajinya EÚ je oblasÈ kozmického v˘skumu. Berúcdo úvahy, Ïe Ukrajina patrí do osmiãky‰tátov, ktoré majú znaãn˘ rozvinut˘ technick˘a technologick˘ potenciál v oblasti osvojeniasi kozmického priestoru, bola podpísanáDohoda o spolupráci pri tvorbe civilnéhoGlobálneho navigaãného druÏicového systému(GNSS).Poãnúc rokom 1991 celkov˘ objem pomociposkytnutej Ukrajine zo strany EÚ vrámci programu TACIS, makrofinanãnej ahumanitárnej pomoci je viac ako 1 mld. eur.Podpísaná Rámcová dohoda medzi Ukrajinoua Európskou investiãnou bankou umoÏní zapojiÈfinanãné prostriedky tejto finanãnej in-‰titúcie EÚ do realizácie infra‰trukturálnychprojektov na Ukrajine.Pre na‰u krajinu je dôleÏité, aby perspektívaintegrácie do EÚ ostala pre Àu reálna. V˘znamnouudalosÈou na‰ich dvojstrann˘chvzÈahov sa stane summit Ukrajina – EÚ, ktor˘sa bude konaÈ 14. septembra 2007 v Kyjeve.Na‰a hranica sa ãoskoro premení na„schengenskú“. Je známe, Ïe medzi obyvateºstvompríhraniãnej oblasti existujú blízkevzÈahy a Ïiv˘ styk. Ako by sa hroziaceproblémy mohli rie‰iÈ tak, aby to bolo v˘hodnépre obe strany?Na‰e národy spájajú nielen priateºské, aleaj rodinné vzÈahy a Ïivé styky. V ukrajinskoma slovenskom prihraniãí Ïije poãetnáukrajinská a slovenská men‰ina. Je nesporné,Ïe zavedenie schengenského reÏimu prekraãovaniahraníc pre obãanov Ukrajiny sÈaÏí tietostyky. Preto 18. júna 2007 v rámci zasadnutiaRady pre spoluprácu Ukrajina – EÚboli podpísane dohody medzi Ukrajinou aEÚ o zjednodu‰ení vybavovania víz a o read-73

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K ÁS P O L U P R Á C Amisii osôb. Okrem toho Ukrajina a Slovenskoonedlho zaãnú rokovaÈ o uzatvorení dohodyo tzv. malom prihraniãnom styku, ãoumoÏní obyvateºom pohraniãia nav‰tevovaÈsusedné krajiny zjednodu‰en˘m spôsobom.TakÏe oãakávame, Ïe spoloãná hranica aj naìalejbude zjednocovaÈ, a nie rozdeºovaÈ na‰enárody a ‰táty.U nás je síce známe, Ïe na Ukrajine Ïijúna‰i krajania, slovenská men‰ina, no zväã-‰a nie sú známe podrobnosti o jej postavenía národnostnom Ïivote. Mohli by ste otom nieão povedaÈ?Podºa sãítania obyvateºstva v roku 2001 naUkrajine Ïilo 6,4-tisíc Slovákov, viac ako 90percent z nich Ïilo v Zakarpatskej oblasti. Vpriebehu ostatného desaÈroãia Slováci naUkrajine preÏívajú obdobie národnostnej renesancie.Pracuje rad národnostno-kultúrnychspolkov, v storoÏnickej a uÏhorodskej‰kole ã. 21 boli otvorené triedy so slovensk˘mvyuãovacím jazykom. Vo v‰etk˘ch obciach,kde kompaktne Ïijú Slováci, Ïiaci majú moÏnosÈuãiÈ sa slovensk˘ jazyk fakultatívne. NaUÏhorodskej ‰tátnej univerzite v roku 1996bola otvorená katedra a oddelenie slovenskéhojazyka a literatúry, desiatky Slovákovz Ukrajiny ‰tuduje na vysok˘ch ‰kolách Slovenska.Obrodzujú sa národnostné tradície aobrady, ºudové remeslá, rastie poãet folklórnychkolektívov. KaÏd˘ rok sa konajú slávnostislovenskej národnostnej kultúry Slovenskáveselica za úãasti kolektívov zo Slovenska,oblastn˘ konkurz slovenskej ºudovejpiesne Zlat˘ slávik. V miestach kompaktnéhoosídlenia Slovákov fungujú kniÏnice, ktor˘chkniÏn˘ fond obsahuje tisíce exemplárovkníh v slovenskom jazyku. Zakarpatsk˘ oblastn˘rozhlas vysiela rozhlasové relácie, oblastnátelevízia – televízne relácie v slovenskomjazyku. Od roku 1998 Matica slovenskána Zakarpatsku vydáva v slovenskom jazykunoviny Podkarpatsk˘ Slovák. UÏhorodskámestská organizácia Slovákov vydávaroãenku Slovensk˘ kalendár. Väã‰ina Slovákovna Ukrajine patrí k rímskokatolíckejcirkvi. V obciach 6 okresov Zakarpatskej oblasti,kde kompaktne Ïijú – existujú jednotlivérímskokatolícke obce (17) so slovensk˘mbohosluÏobn˘m jazykom. V‰etky obce sú zabezpeãenékultov˘mi budovami.Okrem Ukrajincov, ktorí tvoria pôvodnéobyvateºstvo na‰ej krajiny, existujú ukrajinskíobãania, ktorí u nás pracujú. Ak˘ jevበnázor na túto otázku?Vzájomné zamestnávanie obãanov regulujeDohoda medzi vládou Ukrajiny a vládouSlovenskej republiky uzatvorená v roku 1997.Podºa slovensk˘ch oficiálnych údajov poãetpredloÏen˘ch Ïiadostí o povolenie zamestnaÈsa na území Slovenska v roku 2006 ãinil celkove329 Ïiadostí z 2300 moÏn˘ch. V prvompolroku tohto roku 314 obãanov Ukrajinydostalo povolenie zamestnaÈ sa na územíSlovenska.Po „oranÏovej revolúcii“ sa situácia vo va-‰ej krajine stala zloÏitej‰ou. Ako by stecharakterizovali súãasnú vnútropolitickúsituáciu?Kºúãov˘mi procesmi, ktoré charakterizujúsúãasnú vnútropolitickú situáciu na Ukrajine,je adaptácia na nové reálie parlamentno-prezidentskejformy vlády, konsolidácia kºúãov˘chpolitick˘ch síl, koordinácia systému‰tátnej správy a zabezpeãenia patriãnej rovnováhymedzi rôznymi odvetviami moci.Ústavná reforma nie je definitívne ukonãená,ão je príãinou urãitej politickej asymetrie.Po predãasn˘ch voºbách do Najvy‰‰ej radyUkrajiny zdokonalenie systému zdrÏanlivostia protiváh medzi in‰titútom prezidenta,parlamentom a koaliãnou vládou bude pokraãovaÈ.Predãasné voºby do Najvy‰‰ej rady Ukrajinysú prvkom t˘chto procesov a demokratickoucestou obnovenia rovnováhy moci,ktorá bola naru‰ená.Chceli by sme ubezpeãiÈ na‰ich zahraniãn˘chpartnerov, Ïe predãasné voºby na Ukrajinebudú ãestné, transparentné a budú zodpovedaÈv‰etk˘m demokratick˘m ‰tandardom.Myslíme si, Ïe to potvrdia zahraniãnípozorovatelia.Na‰e krajiny spájajú aj ekonomické vzÈahy.Ak˘ objem má nበvzájomn˘ obchod aktoré komodity ho tvoria? V ãom by sa dalina‰e obchodné vzÈahy zlep‰iÈ?Poãnúc rokom 2000 zahraniãnoobchodn˘obrat medzi Ukrajinou a Slovenskou republikoustále rastie. Podºa údajov ·tátneho v˘boru‰tatistiky Ukrajiny, celkov˘ zahraniãnoobchodn˘obrat (tovaru a sluÏieb) za rok 2004tvoril 722,020 mil. USD, pre Ukrajinu pozitívnesaldo bolo 252,418 mil. USD. V priebehuroku 2005 objem zahraniãnoobchodnéhoobratu medzi Ukrajinou a Slovenskourepublikou vzrástol o 21,8 percenta a tvoril879,358 mil. USD, pre Ukrajinu pozitívne saldobolo 236,284 mil. USD. V priebehu roku2006 celkov˘ zahraniãnoobchodn˘ obrat tvoril987,011 mil. USD, ão je o 12,2 percentaviac ako za rok 2005.Podºa údajov Slovenského ‰tatistickéhoúradu obrat tovaru medzi Ukrajinou a Slovenskourepublikou za rok 2006 tvoril 32883 mil. Sk, alebo 1 106,278 mil. USD.V priebehu prvého polroku 2007 pokraãovalapozitívna tendencia rastu zahraniãnoobchodnéhoobratu medzi Ukrajinou a Slovenskourepublikou: podºa údajov ·tátneho v˘boru‰tatistiky Ukrajiny obeh tovarov a slu-Ïieb tvoril 553,503 USD, ão je o 21,4 percentviac ako za prv˘ polrok 2006.Cez Ukrajinu prechádza na Slovensko ropovodDruÏba, ktor˘ k nám dopravuje ÏivotnedôleÏitú ropu z Ruska. Existujú vtomto smere nejaké problémy?Ukrajinská strana nemá dôvody pochybovaÈo spoºahlivosti tranzitu energonosiãovcez územie Slovenska. Ukrajina, ako aj Slovenskárepublika, sú dôleÏit˘mi a spoºahliv˘mitranzitn˘mi krajinami v dodávkach prírodnéhoplynu a ropy z Ruska do krajín stredneja západnej Európy. ZároveÀ ukrajinská stranavedie dialóg o príprave dodávok kaspickejropy ropovodom Odesa – Brody cez územieSlovenska do závodu na spracovanie ropy vKralupách (âeská republika), do Nemecka a,berúc do úvahy perspektívu v˘stavby ropovoduz Bratislavy, do rakúskeho Schwechatu.Poãas oficiálnej náv‰tevy predsedu vládySlovenskej republiky Roberta Fica na Ukra-jine 26. februára 2007 sa prerokúvala aj otázkadodávok kaspickej ropy ropovodom Odesa-Brodycez územie Slovenska do âeska,Rakúska a ìal‰ích krajín Európy.Uvedená otázka bola prerokovaná poãaszasadnutia ukrajinsko-slovenskej Medzivládnejkomisie pre ekonomickú, priemyselnú avedecko-technickú spoluprácu 29. – 30. mája2007 v Kyjeve.Spolupráca Ukrajiny a Slovenskej republikyv oblasti energetiky bola jednou z hlavn˘chtém poãas stretnutia premiérov Ukrajinya SR (28. augusta 2007). Sme presvedãení,Ïe Slovenská republika, ktorá je vlastníkom51 percent akcií a. s. Transpetrol, získaaj manaÏérsku kontrolu nad touto spoloãnos-Èou a spolu s európskym spoloãenstvom nazáklade Energetickej charty bude rie‰iÈ otázkudiverzifikácie a energetickej bezpeãnosti.Na záver: v ãom sú rezervy v na‰ich politick˘cha ekonomick˘ch vzÈahoch a v ãomby sa dali zlep‰iÈ?Pri neexistencii problémov˘ch otázok politickéhocharakteru sa do popredia dostávaaktívne vyuÏitie integraãn˘ch skúseností Slovenskas cieºom ur˘chliÈ praktickú realizáciukurzu Ukrajiny na európsku a euroatlantickúintegráciu.âo sa t˘ka perspektív rozvoja obchodnoekonomick˘chvzÈahov medzi Ukrajinou aSlovenskou republikou, rezervy v ekonomickejoblasti sú znaãné, predov‰etk˘m – v oblastienergetiky: je to aj koordinácia politikyv oblasti tranzitu rusk˘ch energonosiãov doEurópy; energetickej politiky a diverzifikáciadodávok energonosiãov na Ukrajinu i doãlensk˘ch krajín EÚ, je to aj zapojenie ukrajinsk˘chpodnikov do dodávok zariadení prenové energobloky JE Mochovce, do stratégieEÚ pre vyuÏitie biopalív (v rámci smerniceEurópskej komisie pre záväzné vyuÏitie biodieselua bioetanolu) a zapojenie Ukrajiny,ktorá sa pripojila ku Kjótskemu protokolu, keurópskemu trhu s kvótami skleníkov˘chplynov. Je to realizácia projektu eurázijskéhokoridoru pre prepravu ropy, zapojeného dostratégie energetickej bezpeãnosti EÚ, ãoumoÏní Ukrajine i Slovensku efektívnej‰ievyuÏívaÈ svoje kapacity na prepravu ropy,diverzifikovaÈ zdroje dodávok ropy.Vzhºadom na to, Ïe zv˘‰enie exportu ukrajinskejelektrickej energie do SR je obmedzenékapacitou Bur‰tynského energetického ostrova,navrhujeme posúdiÈ moÏnosti zv˘‰eniatechnick˘ch moÏností tohto ostrova so zapojenímãasti finanãn˘ch prostriedkov, ktoréEurópska komisia vyãlenila pre Slovensko nakompenzáciu kapacít vyraden˘ch dvoch blokovJE Jaslovské Bohunice.Nadobudnutie úãinnosti smernice Európskejkomisie o záväznom obsahu biodieseluv pohonn˘ch hmotách na v‰etk˘ch ãerpacíchstaniciach EÚ otvára pred Ukrajinou aSlovenskom ‰iroké moÏnosti spolupráce pripestovaní repky (vrátane s âernobyºskou zónou)a v˘roby biodieselu podºa slovenskejtechnológie a ìal‰ej realizácie na trhoch EÚ.V súvislosti so zvy‰ovaním potenciálu automobilovéhopriemyslu v SR má veºké perspektívyspolupráca pri zapojení ukrajinsk˘chv˘robcov do kooperácie so slovensk˘mizávodmi vo v˘robe súãiastok a kompletizaãn˘chãastí do automobilov.74

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRNové programové obdobie pre nás predstavuje najmä v˘zvu dokázaÈ, Ïe Slovensko vyuÏilo„skú‰obné obdobie“ v podobe skráteného programovacieho obdobia 2004 – 2006 efektívnea svedomito. Do plného sedemroãného programového obdobia vstupuje ako rovnoprávny ãlenEurópskej únie, ktor˘ je svojimi znalosÈami a skúsenosÈami z vyuÏívania fondov EÚ hodnotn˘mpartnerom star˘m ãlensk˘m ‰tátom. Práve t˘chto tém sa dot˘ka rozhovor s generálnouriaditeºkou Sekcie stratégie rozvojov regiónov Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SRMgr. Katarínou KUKUâKOVOU-TOMKOVOU, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.Proces implementácie‰trukturálnych fondov musí byÈflexibilnej‰í a administratívnemenej nároãn˘V rokoch 2004 – 2006 sa Slovensko uãilorealizovaÈ europrojekty. Ako sa nám v tejtooblasti darilo, napríklad v porovnaní sostatn˘mi nováãikmi v EÚ?MoÏnosÈ ãerpaÈ prostriedky zo ‰trukturálnychfondov Európskej únie a zo ‰tátnehorozpoãtu Slovenskej republiky dodnes vyuÏilia vyuÏívajú stovky ‰tátnych, verejn˘chi mimovládnych subjektov. Mnohé projektysa realizujú, ìal‰ie sa iba rozbiehajú, realizácianiektor˘ch uÏ sa skonãila. Postupne sauzatvárajú moÏnosti ãerpania prostriedkovzo skráteného programového obdobia 2004– 2006, v ktorého rámci SR získala historickyprvé finanãné prostriedky zo ‰trukturálnychfondov EÚ. (Podºa pravidla n+2 je moÏnéãerpaÈ finanãné prostriedky do dvoch rokovod skonãenia programového obdobia.) Ajkeì Slovenská republika mala skúsenosti sriadením a implementáciou predvstupov˘chnástrojov PHARE, SAPARD a ISPA, na dráhuãerpania prostriedkov zo ‰trukturálnychfondov a Kohézneho fondu nastupovala medziposledn˘mi. Tento hendikep sa jej v‰akpodarilo v priebehu implementácie odstrániÈ.V procese prípravy sa definovali systémovékroky tak, aby sa vyuÏívaním t˘chto prostriedkovpostupne zmiernili ekonomické asociálne rozdiely medzi regiónmi a posilnilisa tie oblasti, ktoré z rôznych dôvodov zaostávajú.Dnes môÏeme povedaÈ, Ïe Slovensko sapoãas tohto skráteného programového obdobiavydalo správnym smerom ãerpania prostriedkovz fondov EÚ.Akou známkou by ste ohodnotili takto nadobudnutéskúsenosti?Získané skúsenosti sa nedajú hodnotiÈznámkou, v˘sledky v‰ak hovoria za v‰etko.Svedãia o tom mnohé úspe‰ne zrealizovanéprojekty. Treba zdôrazniÈ, Ïe SR v ãerpaní pridelen˘chprostriedkov na vyuÏívanie pomociEÚ v porovnaní s ostatn˘mi nováãikmi nezaostáva.Podºa údajov k 15. augustu v relatívnomvyjadrení sme vyãerpali pribliÏne 45% finanãn˘ch prostriedkov pridelen˘ch krajinev rámci programového obdobia 2004 –2006. Väã‰ina ãlensk˘ch ‰tátov má vyãerpanútakmer polovicu finanãn˘ch prostriedkovalokovan˘ch na roky 2004 – 2006. V˘nimkuv tomto smere tvorí Slovinsko, ktoré má vyãerpan˘ch76 % z celkovej alokácie. Naopak,najmenej finanãn˘ch prostriedkov mávyãerpan˘ch Cyprus. SR vyãerpalo takmerpolovicu finanãn˘ch prostriedkov a v porovnanís ostatn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi je na 5.mieste pred Poºskom, Litvou, âeskou republikou,Loty‰skom a Cyprom.Nové programové obdobie 2007 – 2013nadväzuje na skúsenosti, ktoré sme získali priãerpaní eurofondov v minulom období, pretopovaÏujeme za nevyhnutné vyuÏiÈ ich aprostredníctvom toho kvalitne nastaviÈ systémriadenia ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu. Robíme v‰etko pre to, aby sme vyuÏi-75

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRPrehºad stavu ãerpania ·F v programovom období 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ k 30. aprílu 2007v relatívnom vyjadreníMalta Estónsko Maìarsko Loty‰sko PoºskoSlovenskárepublika Slovinsko LitvaâeskárepublikaCyprus% ãerpania 52 53 55 37 43 45 76 41 39 34porovnanie so SR (p.b.) 7 8 10 –8 –2 – 31 –4 –6 –11li pozitívne predchádzajúce skúsenosti, zabezpeãiliuÏ spomínané odovzdávanie a vyuÏívanienadobudnut˘ch skúseností. UplatÀujemeaj nové prvky v systéme a zameriavame sa naskvalitÀovanie procesov riadenia a koordinácie.Proces implementácie ‰trukturálnych fondovmusí byÈ flexibilnej‰í a administratívnemenej nároãn˘, pri súãasnom zachovaní kontroln˘cha protikorupãn˘ch mechanizmov.V˘zvou pre programové obdobie 2007 – 2013je zabezpeãenie takého systému riadenia, ktor˘umoÏní vy‰‰iu mieru koordinácie a koncentráciepomoci. To povedie k efektívnej‰iemua úãinnej‰iemu vyuÏívaniu finanãn˘ch prostriedkovfondov Európskeho spoloãenstva vporovnaní s programovacím obdobím 2004 –2006.Aká bola miera ãerpania Slovenska zo‰trukturálnych fondov EÚ v predchádzajúcichmesiacoch?V médiách sa pred ãasom objavili popla‰-né správy o nízkom ãerpaní prostriedkov EÚzo strany Slovenska. Pohºad nezasväten˘ch naúdaje môÏe vyústiÈ do nesprávnych, aÏ katastrofick˘chzáverov. Keì v‰ak porovnáme ãerpanies in˘mi krajinami, vychádza z tohto porovnaniaSlovensko dobre. Z pridelen˘chviac ako 63 miliárd Sk k 20. augustu 2007 ãerpanieprostriedkov predstavovalo pribliÏne45,62 % a zmluvy boli na prostriedky vo v˘-‰ke 88,99 % z celkovej alokácie. Keì tietoúdaje porovnávame s údajmi k 30. júnu 2006,keì ãerpanie predstavovalo 21,77 % a objemzmluvne uzatvoren˘ch projektov bol na úrovni58,17 %, môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe ãerpaniev˘znamne rastie.Práve v tomto období sme identifikovali ajproblémové oblasti. K t˘m patrí ãerpanie finanãn˘chprostriedkov v rámci Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 2, Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 3 a IniciatívySpoloãenstva cezhraniãnej spolupráceINTERREG IIIA SR/Rakúsko. Problém bolotreba ur˘chlene rie‰iÈ a zameraÈ sa na to, abyneprepadli Ïiadne prostriedky pridelené Slovensku.V nadväznosti na to sme podnikli rôzneopatrenia. Spolu s ministrom financií smena základe záverov koordinaãného rokovaniapracovnej skupiny ãlenov vlády SR, zodpovedn˘chza ãerpanie eurofondov, predloÏili narokovanie vlády SR materiál, ktorého obsahombol návrh opatrení a postupnosÈ krokovna zabezpeãenie ãerpania finanãn˘ch prostriedkovzáväzku 2005 v zmysle pravidlan+2 v rámci spomínan˘ch programov JPDCieº 2, JPD Cieº 3 a Interreg IIIA SR/Rakúsko.Z rizikov˘ch faktorov, uveden˘ch v anal˘zeje zrejmé, Ïe základn˘m predpokladomna splnenie záväzku roku 2005 je dostatoãn˘finanãn˘ objem predloÏen˘ch Ïiadostí o platbuna riadiace orgány a sprostredkovateºskéorgány pod riadiacim orgánom, ich kvalita adostatoãn˘ poãet administratívnych kapacítschopn˘ch spracovaÈ potrebn˘ finanãn˘ objemÏiadostí o platbu.Akú dynamiku oãakávate do konca tohtoroku?SúãasÈou materiálu boli aj opatrenia a záväznéúlohy pre riadiace orgány a sprostredkovateºskéorgány pod riadiacim orgánomzamerané na minimalizáciu rizika nesplneniapravidla n+2. Tieto opatrenia spolu s dosiahnutoudynamikou ãerpania vytvárajú predpokladvyãerpania pridelen˘ch prostriedkovdo roku 2008, keìÏe v programovom období2000 – 2006 platí uÏ spomínané pravidlon+2. Na‰ou prioritou totiÏ je, aby sa do roku2008 v ão najvy‰‰ej miere vyuÏili prostriedkyalokované pre Slovensko v rámci skrátenéhoprogramového obdobia 2004 – 2006.Ako by ste zhodnotili skúsenosti s implementáciouv trojroãnom programovacomobdobí (2004 – 2006)?Pre‰li uÏ tri roky od vstupu Slovenska doEÚ, kedy sa slovensk˘m regiónom, organi-Stav ãerpania ·F v PO 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ k 30. 4. 2007v relatívnom vyjadrení% čerpania80 %70 %60 %50 %40 %30 %20 %10 %0 %525355Malta Estónsko Maďarsko Lotyšsko Poľsko Slovenskárepublika37434576413934Slovinsko Litva Česká Cyprusrepublikazáciám a podnikateºsk˘m subjektom otvorilamoÏnosÈ vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkovzo ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu únie na rozvoj a zlep‰enie podmienokvo vlastnom okolí a regióne, a t˘m aj k zlep-‰eniu Ïivotnej úrovne na Slovensku. V skrátenomprogramovom období na roky 2004 –2006 bol systém riadenia a realizácie fondovEÚ nastaven˘ pomerne komplikovane, procesytrvali dlh‰ie a Ïiadatelia boli vystavenízv˘‰en˘m poÏiadavkám zo strany riadiacichorgánov. NemoÏno zabúdaÈ, Ïe Slovenskárepublika vstúpila do EÚ v roku 2004, t.j. naskoãilado rozbehnutého vlaku, keìÏe programovacieobdobie zaãalo v roku 2000.S ak˘mi konkrétnymi problémami sa stretávaliv regiónoch Ïiadatelia nenávratn˘chfinanãn˘ch prostriedkov?K hlavn˘m nedostatkom pri predkladaníÏiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok patrilinajmä ch˘bajúce povinné prílohy resp.ich nepredloÏenie v rámci stanovenej lehotyprocesu klarifikácie (napr. stavebné povolenie,potvrdenie daÀového úradu, potvrdeniaz poisÈovní) a poru‰enie zákona ã. 523/2003Z. z. o verejnom obstarávaní a § 281 a 288Obchodného zákonníka ã. 513/1999 Zb. (obchodnáverejná súÈaÏ). ëalej to bolo nedostatoãnéspracovanie projektu z metodologickejstránky a nedostatoãne a nekonkrétne zadefinovanéciele projektu, predkladanie Ïiadostío poskytnutie nenávratného finanãnéhopríspevku Ïiadateºmi, ktorí nepatrili medzioprávnené skupiny Ïiadateºov, a neuspokojiv˘pomer medzi odhadovan˘mi nákladmi aoãakávan˘mi v˘sledkami projektu, nekompletn˘,resp. zle zadefinovan˘ rozpoãet. Vrámci samotnej realizácie sa prijímatelia dopú‰Èalimnoh˘ch ch˘b. Patrilo k nim nenapæ-Àanie cieºov alebo aktivít opatrenia, programualebo samotného projektu, ãasté zmeny vprojektoch, ktoré predlÏovali a komplikovaliich realizáciu a opakujúce sa chyby pripredkladaní Ïiadostí o platbu a podpornejdokumentácie.Ako sa t˘mto úskaliam dá vyhnúÈ v nastávajúcomsedemroãnom programovom období?V rámci nastavenia systému pre programovéobdobie 2007 – 2013 uÏ máme moÏnosÈzuÏitkovaÈ skúsenosti z programového obdobia2004 – 2006. V pripravovan˘ch procesochpresadzujeme z na‰ej pozície tzv. princíp 3 Z.Tento princíp znamená zjednotenie, zjednodu‰eniea zefektívnenie procesov. V praxi bysme chceli dosiahnuÈ zjednodu‰enie procesovpri kaÏdej etape programového a projektovéhocyklu. V˘sledkom tohto by malo byÈ zjednodu‰enie„byrokracie“ pre Ïiadateºov pripredkladaní projektov, ako aj skrátenie ãasuadministrácie a hodnotenia projektov. Celé finanãnériadenie projektu by malo byÈ jednoduch‰ie.76

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRMohli by ste uviesÈ konkrétne kroky?V súãasnosti pripravujeme aj spustenie novejverzie Informaãného a monitorovaciehosystému ITMS II pre programové obdobie2007 – 2013. Medzi hlavné zmeny ITMSsystému patrí novo vybudovan˘ portál – verejnáãasÈ ITMS. Táto ãasÈ systému umoÏníÏiadateºom aj príjemcom príspevku priamovytváraÈ Ïiadosti o poskytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku (NFP) z prostriedkov·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dáta z portáluprená‰ané priamo do ITMS prácu riadiacichorgánov zjednodu‰ia, keìÏe tie budú vkladanédáta uÏ len kontrolovaÈ a pri chybnom zadaníupravovaÈ. Îiadatelia budú maÈ na druhejstrane online prehºad o stave svojich Ïiadostío poskytnutie NFP, resp. Ïiadostí o platbu.Portál zároveÀ zabezpeãí pri vkladaníkontrolu správnosti zadávan˘ch údajov. Predpokladáme,Ïe sa zníÏi chybovosÈ vypæÀaniaÏiadostí a skráti sa priemern˘ ãas ich vybavovania.Okrem t˘chto zmien pripravujemeúpravy v ITMS, ktoré zabezpeãia zv˘‰enieautomatizácie procesov a zlep‰enie v˘stupovpre riadenie ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu na v‰etk˘ch úrovniach. Na‰ímcieºom v oblasti informaãn˘ch technológiíje vybudovanie komunikácie plne zaloÏenejna elektronickej báze. Tomuto v‰ak okrempsychologickej bariéry bráni zatiaº aj legislatíva,a to zavedenie elektronického podpisu.Po splnení tejto podmienky chceme vytvoriÈpredpoklady, aby Ïiadatelia, resp. prijímateliapomoci mohli podávaÈ Ïiadosti bez potrebypredkladania v papierovej forme. T˘mtokrokom by sa v˘razne prispelo ku skráteniuãasu v˘meny informácií medzi Ïiadateºom,resp. prijímateºom a poskytovateºom pomoci.MVRR SR ako Centrálny koordinaãn˘orgán (CKO) kladie veºk˘ dôraz na zabezpeãenietransparentnosti a prehºadnosti celéhoprocesu predkladania a hodnotenia projektov.V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej‰truktúry v˘ziev na predkladanie projektov,formulárov Ïiadostí o poskytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku, príruãiek preÏiadateºa a najmä zníÏenie poãtu povinn˘chpríloh a nemennosÈ podmienok v˘zvy vovzÈahu k Ïiadateºovi. Ambíciou v tejto oblastije zaviesÈ do praxe pouÏívanie jednotn˘chzmluvn˘ch formulárov pre v‰etky operaãnéprogramy. Pre zv˘‰enie transparentnosti zavádzamedo systému aj stanovenie minimálnejdæÏky zverejnenia v˘zvy, uplatÀovanieklarifikácie, t.j. kladenie dôrazu na kvalitupredkladan˘ch projektov pri hodnotení, a niena splnenie podmienok formálnych náleÏitostí,operatívnu komunikáciu Ïiadateºov a prijímateºovcez verejn˘ portál ITMS a nastaveniedæÏky celého schvaºovacieho procesu maximálnena 70 pracovn˘ch dní.Aké sú zámery ministerstva pri spoluprácis integrovanou sieÈou regionálnych rozvojov˘chagentúr?Podpora integrovanej siete regionálnychrozvojov˘ch agentúr je jedn˘m z nástrojov regionálnejpolitiky. Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR má záujem o ìal‰ieposilnenie postavenia a vyuÏitia agentúr priaktivizácii ekonomického, sociálneho aúzemného rozvoja jednotliv˘ch regiónov Slovenska.Oãakáva sa, Ïe agentúry zohrajú v˘znamnúúlohu pri efektívnom a r˘chlom ãerpanífondov Európskej únie v programovacomobdobí 2007 – 2013.V ãom spoãíva potenciál agentúr pre jednotlivésubjekty v regiónoch?V uplynul˘ch rokoch nastali kvalitatívne ajkvantitatívne zmeny vo fungovaní regionálnychrozvojov˘ch agentúr (RRA). V súãasnostitvorí Integrovanú sieÈ regionálnych rozvojov˘chagentúr 34 subjektov. Ich poãet narastieãoskoro o ìal‰ích 11 agentúr, ão umoÏnílep‰í prístup potenciálnych Ïiadateºov kukvalitn˘m a aktuálnym informáciám priamov regiónoch. Integrovaná sieÈ pomáhala miestnejsamospráve, tretiemu sektoru i podnikateºskejverejnosti pri príprave projektov vskrátenom programovom období 2004 –2006. Agentúry pôsobili tieÏ ako poradenskéa konzultaãné centrá pri príprave rozvojov˘chkoncepcií a programov hospodárskehoa sociálneho rozvoja. Odborne zdatní a skúseníporadcovia sú kºúãov˘m predpokladompre úspe‰né naplnenie rozvojov˘ch zámerovv jednotliv˘ch regiónoch Slovenska. Struãnepovedané, potenciál agentúr pre ãerpanie EÚfondov spoãíva v odborne zdatn˘ch a zanieten˘chregionalistoch.Ak˘ je podiel RRA na zvy‰ovaní absorpãnejschopnosti regiónov SR v oblasti ãerpaniaprostriedkov z fondov EÚ?V programovom období 2007 – 2013 jestrategick˘m cieºom v˘razné zv˘‰enie konkurenãnejschopnosti a v˘konnosti regiónov aSlovenska, zv˘‰enie zamestnanosti pri re‰pektovanítrvalo udrÏateºného rozvoja do roku2013. Tento cieº je zapracovan˘ do Národnéhostrategického referenãného rámca, ktor˘ jenástrojom na prípravu programovania ‰trukturálnychfondov. V oblasti informovanosti,vzdelávania, prípravy projektov, ako aj ichimplementácie zohrávajú regionálne rozvojovéagentúry v˘znamnú úlohu. Ministerstvooãakáva, Ïe regionálne rozvojové agentúryv˘znamnou mierou ovplyvnia absorpãnúschopnosÈ regiónov v oblasti ãerpania finanãn˘chprostriedkov z fondov Európskej únie.Prvoradou úlohou bude, aby kaÏd˘ záujemca– potenciálny Ïiadateº o finanãné prostriedkyz fondov EÚ – mal priamo vo svojomregióne prístup k informáciám v poÏadovanejkvalite potrebn˘ch na prípravu projektu.MVRR SR tak koordináciou v‰etk˘ch zainteresovan˘chregionálnych subjektov vytvorípredpoklady pre efektívne ãerpanie finanãn˘chprostriedkov zo ‰trukturálnych fondov.Pri napæÀaní tohto cieºa je dôleÏitá najmäspolupráca medzi samosprávou a príslu‰nouregionálnou rozvojovou agentúrou.Koºko prostriedkov bude smerovaÈ z europeÀazído vedy a v˘skumu? MôÏu sa o neuchádzaÈ aj súkromné spoloãnosti?Operaãn˘ program V˘skum a v˘voj (OPVaV) zah⁄Àa dva ciele kohéznej politiky EÚ– cieº Konvergencia i cieº Regionálna konkurencieschopnosÈa zamestnanosÈ, t. j. celéúzemie SR vrátane Bratislavského kraja. âleneniena dva ciele je zohºadnené na úrovni prioritn˘chosí. Operaãn˘ program je spolufinancovan˘z ERDF. Celková finanãná alokáciaprostriedkov na program na roky 2007 – 2013v beÏn˘ch cenách predstavuje 1,423 miliardyeur. O tieto prostriedky sa budú môcÈuchádzaÈ v rámci vybrat˘ch opatrení aj in‰titúciezo súkromného sektora. Globálnym cie-ºom operaãného programu je modernizácia azefektívnenie systému podpory v˘skumu av˘voja a skvalitnenie infra‰truktúry vysok˘ch‰kôl tak, aby prispievali k zvy‰ovaniukonkurencieschopnosti ekonomiky, zniÏovaniuregionálnych disparít, vzniku nov˘ch inovatívnych(high-tech) mal˘ch a stredn˘chpodnikov, tvorbe nov˘ch pracovn˘ch miest azlep‰eniu podmienok vzdelávacieho procesuna vysok˘ch ‰kolách.“ Riadiacim orgánompre OP VaV je Ministerstvo ‰kolstva SR prizabezpeãení synergie s Ministerstvom hospodárstvaSR v rámci OP KonkurencieschopnosÈa hospodársky rast.Ak˘m spôsobom chce ministerstvo akoCentrálny koordinaãn˘ orgán nasmerovaÈintervencie z fondov EÚ tak, aby prispievalik zniÏovaniu regionálnych rozdielov?Slovensko sa vyznaãuje obrovsk˘mi regionálnymidisparitami – rozdielmi medzijednotliv˘mi regiónmi. Veºká regionálna rozdielnosÈje daná ãi uÏ geograficky, historicky,kultúrne, ekonomick˘m rozvojom, kultúrnymia administratívnymi centrami, ale aj mnoh˘miin˘mi faktormi, ku ktor˘m tieÏ patria ajzámerné zásahy ‰tátu do ekonomiky (najmäpred rokom 1989) a miera urbanizácie a industrializácie.Na odstraÀovanie a zmierÀovaniet˘chto rozdielov sa vyuÏívajú aj nástrojepolitiky súdrÏnosti EÚ, ktor˘mi sú fondyEÚ. Cieºom regionálnej politiky EÚ je zniÏovanierozdielov medzi úrovÀami rozvoja jednotliv˘chregiónov a zmierÀovanie zaostávaniamenej rozvinut˘ch regiónov podºa ãlánkov158 a 160 Zmluvy o Európskych spoloãenstvách.Základn˘m dokumentom, na základektorého bude tieto fondy EÚ SlovenskoãerpaÈ, je Národn˘ strategick˘ referenãn˘rámec. NapæÀanie vízie Slovenska, definovanejv NSRR, je v programovom období 2007– 2013 podmienené re‰pektovaním niektor˘chzásad pri plánovaní a implementácii príspevkovzo ·F a KF, ku ktor˘m patrí aj zásadakoncentrovaÈ príspevky na efektívne aúãinné projekty, témy a územia. Cieºom tohtoprístupu je, aby sa podporovali ‰trukturálnezmeny a regionálny rozvoj vedúci k zvy-‰ovaniu atraktívnosti regiónov pre investovanie,rozvoj podnikania, Ïivot súãasn˘ch a budúcichgenerácií. V nadväznosti na identifikovanédisparity a faktory rozvoja stratégiaNSRR koncentruje príspevky do t˘ch geografick˘chúzemí Slovenska – oprávnen˘ch vzmysle nariadení EÚ, v ktor˘ch budú vplyvypríspevkov najväã‰ou mierou prispievaÈ kplneniu strategického cieºa Slovenska v rokoch2007 – 2013. Z hºadiska regionálnehoprístupu sa bude strategick˘ cieº NSRR napæÀaÈprostredníctvom realizovan˘ch projektovprioritne v inovaãn˘ch a kohéznych pólochrastu a v ‰pecifick˘ch prípadoch v územiachmimo pólov rastu. Treba si uvedomiÈ,Ïe finanãné prostriedky z fondov EÚ nie súSlovensku pridelené v takom objeme, aby sapodporil a zrealizoval kaÏd˘ predloÏen˘ projekt.Preto sme zvolili prístup podpory území,ktor˘ch rozvoj by „na‰tartoval“ aj rozvojìal‰ích.77

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I AJeden z najlacnej‰ích úverov na financovanie kúpy bytu alebo domu poskytuje ·tátny fond rozvoja b˘vania(·FRB). Pokiaº ide o fyzické osoby, je urãen˘ najmä obãanom s niωím príjmom alebo znev˘hodnen˘m skupinámobyvateºstva. Prostriedky z fondu sú v‰ak urãené nielen na v˘stavbu ãi kúpu bytu pre fyzické osoby,ale aj na v˘stavbu nájomn˘ch bytov obcami a neziskov˘mi organizáciami alebo na obnovu bytov˘ch a rodinn˘chdomov. Na bilanciu prvej dekády ãinnosti ·FRB sa zameriava prvá z otázok, na ktoré riaditeº·tátneho fondu rozvoja b˘vania SR Ing. Miroslav KA·UBA odpovedá Izabele Nagyovej.Fond predstavuje jedenz najdôleÏitej‰ích pilierov‰tátnej bytovej politikyAko by ste zhodnotili doteraj‰iu ãinnosÈfondu?In‰titúcia bola zriadená zákonom Národnejrady SR ã. 124/1996 Z. z. o ·FRB pre financovanie‰tátnej podpory pri roz‰irovaní azveºaìovaní bytového fondu v Slovenskejrepublike. Vytvorenie fondu v roku 1996 znamenalorozhodujúci prelom pre oÏivenie bytovejv˘stavby na Slovensku. Po 11 rokochexistencie a ãinnosti ·FRB môÏeme kon‰tatovaÈ,Ïe predstavuje jeden z pilierov ‰tátnejbytovej politiky. ëal‰ími sú stavebné sporeniea hypotekárne financovanie bytovej v˘stavby.Táto skutoãnosÈ potvrdzuje opodstatnenosÈzriadenia fondu a jeho ìal‰ieho fungovania.Potvrdil to aj nárast poãtu dokonãen˘chbytov zo 6 157 v roku 1995 na 14 863 v roku2005. V koncepcii ·tátnej bytovej politiky doroku 2010 schválenej vládnym uznesením ã.636 z 24. augusta 2005 sa kon‰tatuje, Ïe vrámci ·FRB je potrebné naìalej vytváraÈ v˘hodnej‰iepodmienky pre úvery poskytovanéna v˘stavbu nájomn˘ch bytov a na obnovubytového fondu. Tento trend potvrdila ajsúãasná vláda, keì vo svojom programovomvyhlásení v ãasti „2,6 bytová v˘stavba a regionálnyrozvoj“ uvádza zachovanie úãelovosti·FRB a vytvorenie podmienok na v˘stavbunájomn˘ch bytov pre mladé rodiny,zv˘‰enie obnovy a revitalizácie bytovéhofondu so zreteºom na zníÏenie nákladov najeho prevádzku a úsporu energií, v˘stavbu zariadenísociálnych sluÏieb pre star‰ích obãanova osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.Ktoré etapy jeho pôsobenia by ste vyzdvihli?V prv˘ch rokoch fond v rozhodujúcej mierepodporoval v˘stavbu bytov do vlastníctvafyzick˘ch osôb pre nedostatoãnú úãinnosÈìal‰ích ekonomick˘ch systémov podpory rozvojab˘vania, t.j. stavebného sporenia a hypotekárnehoúverovania. AÏ rozvinutie t˘chtosystémov zmenilo zameranie fondu, ktor˘svoju podporu zaãal smerovaÈ na sociálneslab‰ie skupiny obyvateºstva a v˘stavbu nájomn˘chbytov. Vo februári 2000 tvorca zákonavypracoval novelu zákona o ·tátnomfonde rozvoja b˘vania. Táto priniesla niekoºkodôleÏit˘ch zmien. Napríklad Ïiadateºovi(fyzickej osobe) moÏno poskytnúÈ podporulen vtedy, ak ãist˘ mesaãn˘ príjem Ïiadateºaa osôb, ktor˘ch príjmy sa posudzujú spoloãneza predchádzajúci kalendárny rok neprevy‰uje3,5-násobok Ïivotného minima vypoãítanéhopre Ïiadateºa a osoby, ktor˘ch príjmysa posudzujú spoloãne. Podporu moÏno poskytnúÈÏiadateºovi na v˘stavbu bytu v bytovomdome, len ak podlahová plocha bytu neprevy‰uje80 m 2 a pri v˘stavbe bytu v rodinnomdome podlahová plocha na b˘vanie nesmiepresiahnuÈ 120 m 2 . Zru‰ili sa nenávratnépríspevky, okrem príspevkov pre obãanovs ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím a maximálnav˘‰ka úveru vzrástla z 500-tisíc na600-tisíc Sk. Nové podmienky pre získaniepodpory z fondu t˘m smerujú do sociálnehob˘vania. T˘mito zmenami, najmä obmedzeniamipríjmu Ïiadateºa a podlahovej plochybytu sa príjem Ïiadostí od roku 2000 podstatnezníÏil. Pôvodné mimoriadne v˘hodné podmienkypre priznanie podpory vzhºadom naveºké mnoÏstvo Ïiadostí prijat˘ch na ·FRB(v roku 1997 – 11 303, v roku 1998 – 9 789)presahovali moÏnosti pokrytia finanãn˘chpoÏiadaviek zo ‰tátneho rozpoãtu.Tento rok rozdelíte záujemcom dodatoãnepol miliardy korún navy‰e. Odkiaº sa nazbieralitieto prostriedky?Rozpoãet fondu na tento rok bol ako súãasÈrozpoãtu kapitoly Ministerstva v˘stavby aregionálneho rozvoja b˘vania SR schválen˘uznesením vládnym uznesením ã. 856 z 11.októbra 2006 a Národnou radou SR zákonomã. 681/2006 Z.z. o ‰tátnom rozpoãte na rok2007. V ‰tátnom rozpoãte na rok 2007 boli pre·tátny fond rozvoja b˘vania vyãlenené finanãnéprostriedky vo v˘‰ke 2,262 miliardySk. V ‰tátnom rozpoãte kapitoly MVRR SRna rok 2007 sa na realizáciu zámerov vládystanovili a v programovom vyhlásení vládypre oblasÈ rozvoja b˘vania vyãlenili finanãnéprostriedky vo v˘‰ke 195 mil. Sk. Majú sapouÏiÈ na poskytovanie podpory pre roz‰irovaniea zveºaìovanie bytového fondu realizované·FRB. Vzhºadom na to, Ïe fond realizujevo v˘raznej miere podporu mlad˘m obãanomdo 35 rokov a v˘razne sa podieºa naobnove zanedbaného bytového fondu, bolosnahou posilniÈ zdroje smerujúce do rozvojab˘vania v tomto roku. V nadväznosti na tentozámer a celkov˘ v˘voj príjmov ‰tátnehorozpoãtu, Ministerstvo financií SR rozpoãtov˘mopatrením v marci tohto roku povoliloprekroãenie limitu v˘davkov na rok v podprograme·FRB o 193 mil. Sk. Na základe t˘chtorozhodnutí bol spracovan˘ návrh na zmenurozpoãtu fondu, ktor˘m sa zv˘‰i podpora naroz‰irovanie a zveºaìovanie bytového fonduo 388 mil. Sk. ·FRB v‰ak uÏ vykazoval vy‰-‰ie naplnenie vlastn˘ch príjmov oproti predpokladom,a to o 110 mil. Sk. Tieto príjmy satvoria zo zostatku na úãte v ·tátnej pokladnicik 31. decembru.2006 vo v˘‰ke 77,314mil. Sk, nerozpoãtovan˘ch sankcií vo v˘‰ke15,310 mil. Sk a vy‰‰ieho príjmu zo splátokúverov 17,349 mil. Sk. Vzhºadom na to, Ïepodºa § 4 ods. 3 zákona ã. 607/2003 Z.z. o·FRB v znení neskor‰ích predpisov zmeny vschválenom rozpoãte fondu schvaºuje vládaSR, bol spracovan˘ návrh na pouÏitie t˘chtofinanãn˘ch prostriedkov. Zmena rozpoãtufondu na rok 2007 rie‰i zv˘‰enie ãiastky naposkytovanie podpory o 498 mil. Sk.Na aké pôÏiãky ich poskytnete a v akompomere?78

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I AVláda sa v programovom vyhlásení zaviazalavytvoriÈ podmienky pre skupinu obyvateºstvas niωími príjmami a pre mladé rodiny.V nadväznosti na tento zámer sa vo fondeod 1.januára 2007 vytvorili podmienkyna poskytovanie v˘hodnej‰ích úverov˘chpodmienok na obstarávanie bytov v bytov˘chdomoch mlad˘mi obãanmi vo veku do35 rokov. Tieto zmeny sa prejavili aj vo vy‰-‰ej poÏiadavke na poskytovanie podpory vúãeloch „v˘stavba bytu v bytovom dome“ a„kúpa bytu“ oproti predpokladom. ëalej savláda v programovom vyhlásení zaviazalazv˘‰iÈ obnovu a revitalizáciu bytového fondus cieºom zefektívniÈ jeho prevádzku – zní-Ïenie nákladov a zv˘‰enie ‰tandardu b˘vania.TaktieÏ pre túto oblasÈ boli v ·FRB vytvorenév˘hodnej‰ie úverové podmienky. Zmeny,ako aj v˘razn˘ posun v uvedomení vlastníkovbytov v zodpovednosti za svoje vlastníctvo saprejavilo vo zv˘‰enej poÏiadavke na poskytnutiepodpory z prostriedkov fondu. Preto sanavrhlo zv˘‰enie rozpoãtovanej ãiastky vúãeloch „v˘stavba bytu v bytovom dome“ oãiastku 200 mil. Sk., „kúpa bytu“ o 48 mil. Ska „obnova bytovej budovy“ o 250 mil. Sk.Ako je to s informovanosÈou o moÏnostiachposkytovania podpôr z prostriedkovfondu?Máme zriadenú internetovú stránkuwww.sfrb.sk, kde je veºmi podrobne uveden˘spôsob postupu pri poskytovaní podporyz prostriedkov ·FRB. Pravidelne sa aktualizuje(v súãasnosti raz t˘Ïdenne). Îiadosti opodporu sa predkladajú fondu prostredníctvomobce v sídle okresu príslu‰nej k miestustavby. Zamestnanci mestsk˘ch úradov, ktorísú poverení agendou ·FRB, sa pravidelnepre‰koºujú o podmienkach a postupe pri posudzovaníÏiadostí, o jednotliv˘ch zmenáchlegislatívy. O podmienkach informujú Ïiadateºovo podporu z prostriedkov fondu. Zamestnanci·FRB sa kaÏdoroãne zúãastÀujú namedzinárodnej v˘stave Coneco, kde záujemcomposkytujú informácie o moÏnostiachpodpôr z prostriedkov fondu v stánku MVRRSR. Na poÏiadanie ·FRB poskytuje médiámaktuálne informácie, resp. zástupca fonduvystupuje v rozhlasov˘ch a televíznych reláciách,ktoré sú zamerané na problematikufondu.Koºko Ïiadateºov a ak˘mi finanãn˘mi prostriedkamifond podporil od svojho zalo-Ïenia?Od roku 1996 do konca augusta tohto rokasme poskytli podporu 39 187 Ïiadateºom vhodnote celkom 37,637miliárd Sk.Aké zmeny priná‰a nedávna novela zákonao ·FRB?Táto právna úprava vstúpila do úãinnosti1.septembra 2007. Priná‰a niekoºko dôleÏit˘chzmien a doplnení. Predov‰etk˘m, o zmenáchv schválenom rozpoãte fondu rozhodujeminister na návrh Rady fondu. Ide o presunyfinanãn˘ch zdrojov z úãelu na úãel v prípadeneãerpania v jednom úãele a väã‰iehodopytu v inom úãele. ëalej, hovorí o obstaraníbytu aj v polyfunkãnom dome. V dôsledkurastu cien za zainvestovanie územia dochádzak väã‰iemu záujmu o efektívnej‰ie vyuÏívaniepripraveného územia alebo územia vexistujúcej zástavbe. V záujme zniÏovanianákladov na bytovú v˘stavbu navrhuje podporiÈaj získanie bytov v rámci polyfunkãn˘chdomov. Polyfunkãn˘ dom sa pritom v zákonedefinuje ako budova, v ktorej je najmenejjedna tretina podlahovej plochy urãená nab˘vanie a pozostáva najmenej zo ‰tyroch bytov.Novela upravuje aj obnovu zariadenia sociálnychsluÏieb. V rámci reformy verejnejsprávy do‰lo k postupnému prechodu zriaìovateºsk˘chfunkcií k zariadeniam sociálnychsluÏieb z orgánov ‰tátu na príslu‰né obce a samosprávnekraje. Zariadenia sociálnych slu-Ïieb sú ãasto v budovách, ktoré nevyhovujúpoÏiadavkám na primerané b˘vanie, prevádzkovénáklady, vzhºadom na energetickúnároãnosÈ, sú vysoké a je zanedbaná údrÏbaa opravy. Vzhºadom na to je úãelom navrhnutejprávnej úpravy vytvoriÈ podmienky zostrany ‰tátu na získanie v˘hodn˘ch úverov˘chzdrojov na rekon‰trukciu, modernizáciu aobnovu zariadení sociálnych sluÏieb. Navrhlosa presnej‰ie ‰pecifikovaÈ zariadeniasociálnych sluÏieb, ktoré je moÏné podporovaÈv rámci tohto systému, priãom ide o zariadenias celoroãn˘m b˘vaním.Navrhlo sa aj vymedzenie pojmu obnovazariadenia sociálnych sluÏieb. Predov‰etk˘mby malo ísÈ o zateplenie objektov a zmodernizovaniet˘ch ãastí, ktoré slúÏia na b˘vanie.Navrhuje sa, aby sa podpora z prostriedkov·FRB na v˘stavbu a obnovu zariadení sociálnychsluÏieb mohla poskytnúÈ len samosprávnymorgánom alebo organizáciám, ktoré zriadilina prevádzkovanie predmetn˘ch zariadení.Vychádza sa z toho, Ïe tieto in‰titúciemajú zákonom upravené zriaìovanie a prevádzkovaniet˘chto zariadení. Novela sa dot˘kaaj zru‰enia limitovan˘ch plôch pri obnovebytového fondu. V súãasnosti je moÏné poskytnúÈpodporu na obnovu bytového domupre byty do 80 m 2 podlahovej plochy. Pri rodinn˘chdomoch je limit podlahovej plochymax 160 m 2 podlahovej plochy bez plochy garáÏe.PredæÏenie zákonom stanovenej lehotyna posúdenie Ïiadostí obcí pri v˘stavbe obecn˘chnájomn˘ch bytov o 60 dní. Novela zákonaobsahuje aj ìal‰ie zmeny a doplnenia vypl˘vajúcez legislatívno-technick˘ch úprav.O ktoré typy pôÏiãiek majú jednotlivci,spoloãenstvá vlastníkov a miestne samosprávyv tomto roku najväã‰í záujem oprotipredchádzajúcemu obdobiu?- Pri jednotlivcoch je stále najväã‰í záujemo poskytnutie podpory pri v˘stavbe bytu v rodinnomdome. Tohto roku je zatiaº poÏadovanápodpora 837 mil. Sk, minul˘ rok sa na tentoúãel poskytla podpora 1, 015 mld. Sk. Neb˘val˘nárast zaznamenali Ïiadosti o podporupri v˘stavbe bytu v bytovom dome. K˘mminul˘ rok sa poskytla podpora vo v˘‰ke 75mil. Sk, tohto roku je poÏiadavka uÏ 233 mil.Sk, priãom v rozpoãte je na tento úãel rezervovan˘chaÏ 276 mil. Sk. Tento nárast je v dôsledkuvytvorenia lep‰ích podmienok pre Ïiadateºovdo 35 rokov, teda pre mladé rodiny,kde nariadenie vlády SR ã. 650/2006 Z.z.v˘razne zníÏilo úrokové sadzby (na 2 %) azv˘‰ilo maximálny limit poskytnutej podpory(aÏ 1,400 mil. Sk). Podobná situácia je ajpri kúpe bytu. Minul˘ rok sa poskytla podpora61 mil. Sk, tohto roku je poÏiadavka 90 mil.Sk a v rozpoãte je na tento úãel rezervovan˘ch119 mil. Sk. Spoloãenstvá vlastníkov majútrvale najvy‰‰í záujem o obnovu bytovej budovy.Minul˘ rok sa na obnovu bytovej budovyposkytla podpora 693 mil. Sk. Tohtoroku je poÏiadavka zatiaº 904 mil. Sk, priãomv rozpoãte je rezervované na obnovu 950mil. Sk. Mestá a obce majú trvale najvy‰‰í záujemo v˘stavbu nájomn˘ch bytov. Minul˘rok sa poskytla podpora 2,839 mld. Sk a podporilasa v˘stavba 3 385 nov˘ch nájomn˘chbytov. Tohto roku bola podpora na v˘stavbunájomn˘ch bytov zatiaº 1,940 mld. Sk, ãímsa podporila v˘stavba 2 290 bytov. V rozpoãtena tento úãel je vyãlenen˘ch 2, 185 mld.Sk. Urãitú stagnáciu v poÏiadavke na v˘stavbunájomn˘ch bytov zapríãinila v˘menaprimátorov a starostov po komunálnych voºbáchv roku 2006, keìÏe príprava nov˘chprojektov vyÏaduje urãité obdobie.Ako by ste charakterizovali spoluprácu smiestnymi samosprávami?Záujem samosprávy o pomoc zo stranyfondu je veºk˘. T˘ka sa to najmä prípravystavby v úãele v˘stavba nájomn˘ch bytov,kde napríklad pri nadstavbe, vstavbe aleboprestavbe tak bytov˘ch ako aj nebytov˘chpriestorov sa musia zachovaÈ urãité ‰pecificképodmienky. Napríklad pri nadstavbe nájomn˘chbytov nad ‰kôlkou sa musí zachovaÈpodmienka, Ïe plocha na b˘vanie podºadoteraz platnej legislatívy musí byÈ väã‰ia akoplocha nebytového priestoru, ãiÏe ‰kôlky.Novelizáciou zákona je moÏnosÈ poskytnutiapodpory aj v prípade, Ïe podlahová plocha bytovejãasti polyfunkãného domu je minimálne30%. PrevaÏná väã‰ina primátorov a starostovsa aktívne zapája do prípravy staviebnájomn˘ch bytov˘ch domov, taktieÏ pri zabezpeãovaníich financovania. Fond poskytujeaj informácie o podmienkach poskytnutiapodpory z prostriedkov ·FRB a o ich legislatívnychzmenách aj na pomerne ãast˘chstretnutiach starostov obcí zdruÏen˘ch v mikroregiónoch.Jednou z ãinností fondu je poskytovaniekonzultácií. S ak˘mi problémami sa navás obracajú jednotlivé skupiny Ïiadateºov(jednotlivci, spoloãenstvá vlastníkov, samosprávy)?Poskytujeme konzultácie raz t˘Ïdenne:kaÏd˘ ‰tvrtok od 7.00 h do 15.00 h. Nemajúv‰ak nahrádzaÈ poskytovanie prvotn˘ch informácií,ktoré Ïiadatelia môÏu získaÈ na mestsk˘chúradoch v sídle okresov alebo na na-‰ej internetovej stránke. Z kapacitn˘ch moÏnostíkonzultaãné hodiny sú v prevaÏnej mierevenované na rie‰enie ‰pecifick˘ch problémova na konzultácie k Ïiadostiam, ktoré uÏboli na ·FRB doruãené. O tie majú záujempredov‰etk˘m Ïiadatelia právnické osoby vúãeloch v˘stavba nájomn˘ch bytov a obnovabytového fondu. Fyzické osoby konzultácievyuÏívajú najmä pri ‰pecifick˘ch formáchv˘stavby, napríklad nadstavba rodinnéhodomu alebo pri v˘stavbe bytu v bytovomdome na rie‰enie zmluvn˘ch vzÈahov.79

P O L I T O L Ó G I ASlovensko splnilo v oblasti svojich vzÈahov vo svete tie základné ciele, ktoré si stanovilo po roku 1989.Etablovalo sa ako medzinárodn˘ ‰tát, pre‰lo cestou ekonomickej transformácie, vybudovalo politickúdemokraciu a stalo sa ãlenom EÚ a NATO. Je ãas zamyslieÈ sa ão ìalej a ako by malo v najbliωíchrokoch budovaÈ svoj vzÈah k okolitému svetu. To môÏeme zhrnúÈ do niekoºk˘ch základn˘ch odporúãaní:Slovensko vo svete – ako ìalej...1) Slovensko je v historicky vynikajúcej situácii,pretoÏe sa mu podarilo zaradiÈ do stabilného,mocného, prestíÏneho, vyspelého abohatého „klubu“ západn˘ch ‰tátov (NATO,EÚ, OECD, WTO). Túto svoju pozíciu nesmieza Ïiadnu cenu ohroziÈ. PoÏiadavka samozrejmekladie aj isté nároky na schopnosÈslovensk˘ch politick˘ch elít nájsÈ vysokúmieru porozumenia s elitami rozhodujúcichmocností tohto zoskupenia. Hra na osobnúurazenosÈ ãi prestíÏ môÏe maÈ katastrofickédôsledky. Slovensko sa musí staÈ uznávan˘mspoºahliv˘m partnerom v jeho rámci. Totospoloãenstvo je dnes politicky, ekonomickya vojensky vedené Spojen˘mi ‰tátmi, ktoré súzároveÀ aj svetov˘m semihegemónom, ão jefakt, ktor˘ je potrebné re‰pektovaÈ a dokoncadaná situácia je pre Slovensko priaznivá.Z rôznych in˘ch potenciálnych svetov˘chsuperveºmocí ktoré by mohli a‰pirovaÈ natúto úlohu (Rusko, âína), je práve dominanciaUSA pre nás najpriaznivej‰ou alternatívou.Antiamerikanizmus podnieten˘ napr. závis-Èou voãi niekomu, kto si môÏe toho vo svetovejpolitike veºa dovoliÈ alebo prorusk˘msentimentom, je nemiestny. Z prípadnéhooslabenia americkej dominancie SlovenskonedokáÏe niã vyÈaÏiÈ (nie sme 150-milióniv˘národ, ktor˘ môÏe dúfaÈ v posilnenie vlastnéhovplyvu na svetové udalosti po oslabeníUSA). Niet ani záujmu (napr. teritoriálne a‰-pirácie), ktor˘ by sme dokázali realizovaÈ vãase radikálnej premeny svetovej politiky.Naopak obdobie oslabenia svetového poriadkualebo nebodaj nástup niektorej inej mocnostido pozície hegemóna pre nás môÏepredstavovaÈ len ohrozenie. Orientácia nainé alternatívy ako USA nemá ani zmysel,lebo za nimi nestojí skutoãná sila. Napr. Fran-cúzsko ju nepredstavuje, a zatiaº ani EÚ, ktorápre ‰pecifiká svojho vnútorného usporiadanianemôÏe hraÈ úlohu dostatoãne spoºahlivejpolitickej a vojenskej zá‰tity.2) Cieºom slovenskej politiky musí byÈzv˘‰enie záujmu USA a in˘ch rozhodujúcichzápadn˘ch mocností na udrÏaní a rozvojiSlovenska. Teda aby tieto mocnosti vnímalido istej miery slovenské záujmy ako súãasÈsvojich záujmov. (Vo vzÈahu k USA sa to podariloBritánii, Izraelu, Holandsku, Austráliia pod. Z histórie poznáme aj iné podobné príklady.)3) KeìÏe USA sú svetov˘m semihegemónom,svetová politika je do veºkej miery reflexiouamerickej vnútornej politiky, respektívesa stáva jej súãasÈou. Snaha ovplyvniÈamerickú zahraniãnú politiku prostriedkamiklasickej zahraniãnej politiky (diplomacia,rokovanie a pod.) je menej efektívna akopriame pôsobenie vnútri USA prostredníctvomovplyvÀovania americkej vnútornej politiky,na ão, keìÏe USA sú demokraciou,vlastne vhodné podmienky existujú. Slovenskosa musí postaraÈ priamo vnútri USA o vybudovanieprimerane úãinnej loby.4) Slovensko ako mal˘ a nie príli‰ prestíÏnya bohat˘ ‰tát by sa malo vyvarovaÈ príli‰-nej zahraniãno-politickej angaÏovanosti, ktoránie je podporená skutoãnou silou a schopnosÈounaozaj urãovaÈ udalosti. Z tohto pohºadutreba prehodnotiÈ aj také údajné priority,ako je napr. Kosovo.5) Av‰ak nesmie sa pokú‰aÈ vymaniÈ zo záväzkov,ktoré mu vypl˘vajú z ãlenstva v EÚa NATO. Tam je potrebné participovaÈ naspoloãn˘ch kolektívnych opatreniach a krokoch.6) V rámci multilaterálnej diplomacie aãinnosti na pôde OSN a in˘ch medzinárodn˘chorganizácií by sa malo Slovensko akomal˘ ‰tát angaÏovaÈ v miere, v akej to dovo-ºujú okolnosti, v prospech upevÀovania svetovéhoporiadku zaloÏeného na re‰pekte medzinárodnéhopráva, ºudsk˘ch práv, princípunepouÏitia sily a zvrchovanej rovnosti ‰tátov.7) Slovensko sa v najbliωích 10 – 20 rokochmusí plne sústrediÈ na posilÀovanievlastného medzinárodného postavenia cestouvnútorn˘ch reforiem a opatrení, ktoré krajinu:a) v˘razne ekonomicky pozdvihnúb)zv˘‰ia schopnosÈ vyuÏívaÈ najmodernej‰ietechnológiec) zabezpeãia primeranú reprodukãnú schopnosÈpopulácie a jej zdravotn˘ stavd)modernizujú slovenskú politiku, súdnictvoa verejnú správue) potlaãia mieru korupcie a organizovanéhozloãinuf) vytvoria väã‰í pocit obãianskej spolupatriãnostia demokratickej politickej aktivityobãanovg)zv˘‰ia úroveÀ, efektivitu a operabilitu jehovojensk˘ch síl8) ZároveÀ Slovensko za ten ãas musí natoºkorozvinúÈ vlastné ekonomické, technologické,diplomatické, spravodajské a vojenskékapacity, aby mohlo byÈ platn˘m ãlenomtzv. západného spoloãenstva, ak by v obdobípo roku 2030 malo dôjsÈ k zhor‰eniu medzinárodnejsituácie.9) NerozvíjaÈ ÈaÏbu surovín na vlastnomúzemí, ak k nim má ako relatívne vyspel˘ abohat˘ ‰tát prístup na svetov˘ch trhoch. NechaÈsi ich do zásoby.10) Je úplne prirodzené, Ïe Slovensko bysa malo postaraÈ o dostatoãnú strategickú diverzifikáciudodávateºov základn˘ch surovína v rámci moÏností aj odberateºov slovensk˘chproduktov.11) V najbliωom období Slovensko anipoliticko-vojenské zoskupenie západn˘ch‰tátov na ãele s USA, neohrozí nebezpeãenstvoveºkej vojenskej konfrontácie zasahujúcejaj ich územie. V˘hºadovo v‰ak po roku2030 sa toto nebezpeãenstvo v súvislosti s posilÀovanímmoci âíny, ale moÏno aj Ruska aniektor˘ch islamsk˘ch ‰tátov môÏe objaviÈ.NemoÏno ho pustiÈ zo zreteºa. Tomuto oãakávaniutreba prispôsobiÈ napr. aj koncepciu aharmonogram budovania brannej moci a napr.aj kon‰trukciu strategick˘ch investiãn˘ch celkov(najmä jadrov˘ch elektrární), ktor˘choãakávaná ÏivotnosÈ je dlh‰ia ako 20 – 30 rokov.Slovensko sa nemôÏe v akomsi rozumnomãasovom horizonte rátanom na desaÈroãia staÈv˘znamn˘m hráãom svetovej politiky. MôÏesa v‰ak vìaka vnútorn˘m reformám, hospodárskemua technologickému rastu a racionálnejvnútornej a zahraniãnej politike v priebehu25 – 35 rokov dostaÈ na úroveÀ krajín akoDánsko alebo Rakúsko. Teda krajín síce mal˘ch,no bohat˘ch, vyspel˘ch, dostatoãne re‰-pektovan˘ch a nevzbudzujúcich Ïiadne mimoriadneantipatie.Pomerne stabilné a bezpeãné obdobie, ktorémáme pred sebou, môÏe na tak˘to zámerposkytovaÈ vhodnú historickú príleÏitosÈ. Podobnúako malo napr. Rakúsko v rokoch 1955– 1985.JUDr. MUDr. Daniel ·mihula, PhD.80

Obytn˘ súbor Karloveské ramenoNominácia na hlavnú cenu a Cena PSS, a. s. BYTOV¯ DOM ROKA 2007v 13. roãníku súÈaÏe Stavba roka 2007Foto: ª. Stacho

K U L T Ú R AArnoldFEKEMgr. art. Arnold Feke sa narodil 5. 4. 1975 v Kráºovskom Chlmci.·tudoval na Strednej umeleckopriemyselnej ‰kole v Ko‰iciachu akad. mal. Alexandra Bugana.V rokoch 1996 – 2002 ‰tudoval na Vysokej ‰kole v˘tvarn˘ch umenív Bratislave na oddelení tvorby po‰tov˘ch známok, cenín a rytectvana katedre grafiky u doc. Martina âinovského.V slovenskej známkovej tvorbe zaãal aktívne pracovaÈ od roku 1996.Prvé známky mu vy‰li uÏ poãas ‰túdia na V·VU. Prostredníctvomsvojho pedagóga M. âinovského nadväzuje na líniu slovenskej grafikyV. HloÏník – A. Brunovsk˘ a je nasledovníkom praÏskej ryteckej ‰koly,ktorej v˘tvarn˘ odkaz rozvíja dediãstvo klasickej grafickej technikyoceºorytiny. Túto grafickú techniku pouÏíva vo veºkej miere ajvo voºnej tvorbe a pri tvorbe exlibris.Îije a tvorí v Pezinku.Ocenenia:Rytina z emisie Lesy SR – Dobroãsk˘ prales dostala cenu ministra dopravy,pô‰t a telekomunikácií SR ako najlep‰ia rytina roku 2004.Po‰tová známka Umenie – Rembrandt van Rijn: Veãera v Emauzoch dostala cenuministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR ako najlep‰ia rytecká realizáciapo‰tovej známky roku 2005, cenu generálneho riaditeºa Slovenskej po‰ty, a.s.ako známka roku 2005, prvé miesto v ankete o najkraj‰iu po‰tovú známku roku2005 a 4. miesto v medzinárodnej súÈaÏi Grand Prix de l’Exposotion WIPA 2006.82

NK UÁ RL TO ÚD RN AÁR A D A S R83

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O postavení rímskokatolíckej cirkvi medzi ostatn˘mi cirkvamiO Francúzoch, ktorí z pudu sebazáchovy zvolili Sarkozyho za svojho prezidentaO tom, koºko âíÀanov unesie SlovenskoO ãudnej ambícii lekárov, ktorí pripravujú teroristické útokyO ºudskej civilizácii na rázcestíO vÈahovaní ºudí do konfliktov, v ktor˘ch nechcú byÈO verejnom divadle s upaºovaním kacírov a bosoriek„Na m⁄tveho Stalina by somsa bol ‰iel pozrieÈ...“Nedávno som sa stretol s mlad˘m muÏom,ktor˘ skonãil univerzitu a debatovali smeo rôznych veciach, napríklad o rozhlase. Azrazu sa ma op˘tal, ão si myslím o Bohu.Vy by ste mu ão odpovedali? Nep˘tal sapriamo, ãi je Boh, alebo nie je, ale ão si myslímo Bohu.Ja by som mu, zrejme, povedal, aby saprikláÀal k názoru, Ïe je. Len by som ho súãasnevaroval pred v‰eobecne roz‰írenoupredstavou, Ïe Boh je nejak˘ dobrotiv˘ ujo,ktor˘ chodí ako Mikulበa rozdáva darãekydobr˘m deÈom. Tak si ho rozhodne nepredstavujem.Ako v tejto súvislosti vnímate tézu, ktorása teraz roz‰írila z katolíckeho prostredia,a priamo z Vatikánu – Ïe jediná skutoãneautentická cirkev, ktorá poskytuje aleboponúka pravú vieru, je cirkev katolícka.T˘m pádom v‰etky protestantské, a t˘ch jedosÈ na celom svete, odsunuli rímski katolíciprinajmen‰om na druhú koºaj.Tak˘to názor na mÀa pôsobí veºmi nesympaticky,a nie zato, Ïe ja som luterán, alezato, Ïe na svete sú e‰te vo veºkom poãteúplne iné náboÏenstvá, hinduistické, budhistické,taoistické a preto ani neviem pochopiÈ,ako môÏe byÈ niekto tak˘ samoºúby, Ïe sámo sebe vyhlasuje, Ïe on je ten prav˘. Keby toiní o nich povedali, keby iní o nich vyhlásili,Ïe – áno – katolícka viera je tá najpravej-‰ia, tak by som povedal: V poriadku! Alekeì niekto sám o sebe povie, ãi je to uÏ cirkev,alebo ãlovek-jednotlivec, Ïe jedin˘ múdrysom ja, tak vÏdy je to podozrivé, a pretoneviem pochopiÈ ani to, ako niekto mohol tak˘tonázor vysloviÈ.Preão tí, ão vydajú takéto radikálne vyhlásenie,neberú do úvahy napríklad ão lenhistóriu samotn˘ch pápeÏov, v ktorej sa objaviloveºa rozporupln˘ch osobností. Veì ajmedzi pápeÏmi boli veºmi mnohí takí, ktorísa vo veºkej miere vzdialili od BoÏích prikázaní.Áno, práve minule som pozeral na nejakom84

D I A L Ó G Y O A& E Wnemeckom kanáli program, ktor˘ sa volalPápeÏova prostitútka... uÏ som zabudol tomeno, ako sa dotyãná sleãna volala, teda tá,ktorú pápeÏ pripravil ako 13-roãnú o panenstvoa ona potom cez toho pápeÏa – t˘m, Ïemu poskytovala sexuálne sluÏby – mala veºk˘spoloãensk˘ vplyv, aÏ sa hovorilo, Ïe defacto riadila Vatikán ona. Potom sa vydala zarímskeho kráºa a mala dvoch synov, z ktor˘chjeden sa paradoxne stal tieÏ pápeÏom a malju a jej manÏela korunovaÈ za cisárov, aletomu zabránil násilnou cestou jej druh˘ syn,ktor˘ zburcoval obyvateºstvo. Asi, to si len takdom˘‰ºam, preto, Ïe bola taká amorálna, Ïejej druh˘ syn nedopustil, aby jeho matku smanÏelom korunovali za cisárov. To bol veºmizvlá‰tny príbeh, o ktorom som predt˘m niãnevedel. Vedel som v‰ak a viem, Ïe LukréciaBorgia bola dcérou pápeÏa Alexandra – tu‰ím,Ïe ‰iesteho – a svoje vraÏedné zvyky sa nauãilavlastne vo Vatikáne. Mám na mysli jejtraviãské metódy.V tejto súvislosti ma zaujíma moÏno e‰teviac ìal‰ia otázka: Myslíte si, Ïe tak˘mitovyhláseniami, tak˘mto vyzdvihovaním jednejcirkvi nad ostatné sa podarí získaÈ viacveriacich pre rímsko-katolícku cirkev –alebo naopak, Ïe to niektor˘ch odpudí?Ako sa to vykvasí aspoÀ tu, na Slovensku?Lebo aj na Slovensku sa promptne k pápeÏskémuvyhláseniu pridala Konferenciabiskupov Slovenska ústami svojho hovorcu.Získajú si t˘mto spôsobom viac cirkevníkov,alebo, naopak, viac odoÏenú?Ja si myslím, Ïe to nejak˘ zásadn˘ vplyvnebude maÈ: ani nepribudnú, ani neodbudnú,lebo dnes uÏ ºudia aj iné a dramatickej‰iesprávy poãúvajú jedn˘m uchom dnu, druh˘mvon, a nie toto. Keì sa pozeráte a keì poãujete,Ïe dnes zase v Bagdade vybuchli granátya tie zabili 23 ºudí, uvedomujete si, Ïenikto sa uÏ nad t˘m ani nevzru‰uje, ani nejakúveºkú ºútosÈ necíti. V‰etci uÏ berieme takétosprávy, ako Ïe to je normálna vec a niktosa nad t˘m nejako nepozastavuje, ani neplaãenad t˘m. TakÏe nad t˘mto vyhlásenímtieÏ si len tak kaÏd˘ pomyslel svoje, a istebolo dosÈ aj tak˘ch, ão si pomysleli nieão podobnéako ja: Ïe je to také tro‰ku chválenkárstvo,keì niekto sám o sebe povie, Ïe on jeten prav˘ a jedin˘. Ale Ïeby teraz niekto kvôlitomu povedzme odi‰iel z radov katolíckejcirkvi, alebo naopak, Ïe by si luterán povedal:Íha, keì to je tá pravá cirkev, tak ja rad-‰ej vstúpim ku katolíkom a nebudem ja uÏviac luteránom – neviem si to osobne predstaviÈ.A e‰te teraz nechápem, ãi povedali, Ïesú prví a praví v rámci kresÈansk˘ch cirkví,alebo uÏ v rámci v‰etk˘ch cirkví.Samozrejme, predov‰etk˘m v rámci kres-Èansk˘ch cirkví, a keìÏe kresÈanské cirkvisú vo v‰etkom prvé, tak aj v rámci v‰etk˘ch.Mimochodom – myslíte si, Ïe pápeÏa iní vysokí ãinitelia katolíckej cirkvi, keìdeklamujú prvenstvo svojej cirkvi, tomu ajúprimne veria? Je to ich vnútorné presvedãenie,alebo je to len súãasÈ nejak˘chdogiem a taktick˘ch úvah?Je to – povedal by som – boj o moc, tak˘ist˘, ak˘ vidíme v súãasnosti na kaÏdom krokuv‰ade na svete. V‰imnite si, ako terazRusko vypovedalo zmluvu o zbraniach v Európe.Aj to naznaãuje, ako keby sa eskalovalonapätie na svete – a v tomto duchu vnímamaj vyhlásenie Vatikánu, o ktorom hovoríme.Ak˘ to vyvolá efekt? No tak˘, Ïe sa bude zvy-‰ovaÈ napätie medzi kresÈansk˘mi a nekres-Èansk˘mi cirkvami, asi najmä medzi islamom,ale pravdepodobne aj medzi in˘mi, aani v rámci kresÈansk˘ch cirkví sa stároãnénapätie urãite nezmierni, ale zv˘‰i. A keìÏeneverím, Ïe Vatikán nevie, ão robí, takÏe keìtento dosÈ neãakan˘ krok urobili, tak to urobilis t˘m vedomím, Ïe z nejakého mne neznámehodôvodu chcú napätie svojím spôsobomeskalovaÈ a stavaÈ veci na hranu, a tedapoloÏiÈ otázku v‰etk˘m kresÈanom, ale moÏnoaj nekresÈanom: Si s nami, alebo si protinám? To sú tie dve základné cesty, ktor˘mi samôÏe ísÈ: buì budeme tvrdiÈ, Ïe v‰etci, ão niesú proti nám, sú s nami, alebo budeme tvrdiÈ,Ïe kaÏd˘ kto nie je s nami, je proti nám. To,ão podnikol Vatikán, je skôr tá druhá cesta,ktorá mne osobne nie je veºmi sympatickácesta.Ak hovoríme o vzÈahoch islamu a kresÈanstva,zabúda sa väã‰inou na veºmi dôleÏit˘fakt, Ïe ani moslimovia, najmä v Európe,nie sú v‰etci úplne rovnakí. My ichzm˘‰ºanie a postoje príli‰ ºahko a povrchnezov‰eobecÀujeme, ale aj medzi moslimamisú mnohí takí, ktor˘m konvenuje európskacivilizácia, a ktor˘ch, povedzme vo VeºkejBritánii, vyru‰uje, ão niektorí ich spoluveriacimoslimovia tam páchajú alebo sachystajú páchaÈ. Oni chcú ÏiÈ vo VeºkejBritánii dobre a príjemne a nepotrebujúv‰elijaké stresy, aké vyvoláva terorizmusalebo náboÏenská ãi národná nezná‰anlivosÈ.TakÏe nie je to tak, Ïe by v Európe avo svete bolo len jedno jediné napätie medzikresÈanstvom a islamom, ale je dokoncaaj v ich vlastnej moslimskej komunite.Áno, len ja v súvislosti so v‰etk˘mi t˘mitonapätiami hovorím, Ïe sú sily, ktoré ich vyhºadávajú,a tie sú v islame uÏ dlhodobo úplneevidentné, a teraz, zdá sa, sa objavujú tro‰kuaj vo svete kresÈanskom. A niekto tu aj tamveci stavia tak, aby sa ºudia dostali na vyhranenépóly: buì – alebo. Aby nikto nemoholostaÈ akoby mimo, neutrálny. Napokon tí, ãovybuchujú v Bagdade, to nie sú kresÈania, tosú v‰etko moslimovia – a zabíjajú t˘ch moslimov,ktor˘ch povaÏujú za málo pravovern˘ch,alebo tak˘ch, ktorí ako keby zradilivec islamu, lebo kolaborovali s okupaãn˘mijednotkami americk˘mi a britsk˘mi.Ale najmä si vyrovnávajú úãty sunniti a ‰iiti.Pritom je zaujímavé, Ïe sunnitov je ove-ºa menej, tvoria – ak si to presne pamätám– okolo 30 % obyvateºov v Iraku, k˘m ‰iitovje oveºa viac, pribliÏne 60 %, ale pritommajú oveºa väã‰iu silu ako ‰iiti.A teraz kto zabíja koho?Menej poãetní sunniti vládnucich ‰iitov.Ale aj ‰iiti sunnitov.âiÏe v‰etky tie obete, ktoré zabíjajú moslimskísamovrahovia, sú vlastne tieÏ moslimovia.Je to zaujímavá vec a funguje skorov‰ade na svete: bratia zabíjajú bratov. TakÏekeì teraz, ja neviem, atentátnici postrieºajúadeptov na irack˘ch policajtov, alebo vybuchneautobus a v Àom vyletia do vzduchunádejní irackí policajti, tak vybuchnú preto,lebo ich vlastne vychováva táto iracká vláda,ktorá je naklonená Amerike, alebo s Àou spolupracuje.Preto ich zabijú, lebo ich berú akokolaborantov s okupaãnou mocou.Obãas uvaÏujem – viem, Ïe je to nemoÏnéa asi aj nesprávne, ale obãas uvaÏujem,keì hºadám nejaké v˘chodisko, ktoréhonikde nieto –, ãi by nebolo predsa len najmúdrej‰ie,keby kaÏdá náboÏenská alebonacionálna skupina si Ïila tam niekdedoma, svoji medzi svojimi, aby sa to nemie-‰alo a aby nedochádzalo k tak˘m konfliktom,aké neustále trápia svet. Viem, Ïe jeto nesprávne a najmä nemoÏné, preto toani nikdy nepresadzujem verejne, ale si tolen sám v sebe kladiem ako istú otázku, keìuÏ nevidím nijaké v˘chodisko z nezmyseln˘chkaÏdodenn˘ch vraÏdení, pri ktor˘chmi je stra‰ne ºúto t˘ch doslova nevinn˘chobetí.Tam sú dve roviny, ktoré ÈaÏko nejakoúplne kvantifikovaÈ. Jedna rovina je tá, Ïe sakultúry navzájom obohacujú, ão je pozitívnastránka veci. A druhá sa vynára vtedy, keì uÏmedzi t˘mito kultúrami dochádza ku konfliktom,a potom sa nastoºuje otázka, ãi to, ão sapovedzme deje – aby sme ìaleko nechodili,zostaÀme tu v Európe – aj na na‰om kontinente,moÏno povaÏovaÈ e‰te za obohacovanie sakultúr, alebo je to uÏ nemilosrdn˘ boj kultúrsystémom – kto z koho. Mne sa zdá, Ïe to, ãosa povedzme v poslednom ãase dialo vo Francúzsku– a nie je náhoda, Ïe tam vyhral NicolasSarkozy – uÏ nebolo obohacovaním sakultúr, keì uÏ tam horeli autá a demon‰trantivytækali sklá na v˘kladoch obchodov. NeviemtotiÏ, aké kultúrne obohacovanie bybolo v drancovaní cudzieho majetku. Jednoducho,tam vo Francúzsku uÏ zaãal prebiehaÈboj o moc, o nadvládu nad Francúzskom: ãivo Francúzsku budú vládnuÈ Európania, nazvimeto tak, alebo Neeurópania. T˘ch prisÈahovalcovje uÏ totiÏ také nepredstaviteºnémnoÏstvo, takÏe Francúzsku hrozí, Ïe Francúzistratia moc nad svojím ‰tátom. A takoni z takého – povedal by som – pudu sebazáchovyzvolili Sarkozyho, v ktorom cítiaochrancu svojej existencie ako Európanov.Ako pri mnoh˘ch in˘ch veciach, i pri tomtoplatí – je to taká moja celoÏivotná zásada –,Ïe niã nie je ãierne, a niã nie je biele, ale vÏdytreba vedieÈ odhadnúÈ odtieÀ sivej, ktor˘ jee‰te pre mÀa prijateºn˘, a ktor˘ uÏ nie. A pretoje ÈaÏké posúdiÈ, ako to momentálne je napríkladv tom Francúzsku: je dobre, keì tamdo istej miery prisÈahovalci prichádzajú, alekeì prekroãia istú mieru, keì uÏ to zaãína –ako by som povedal – ohrozovaÈ existenciupôvodného obyvateºstva, uÏ je potom tentojav nezdrav˘, lebo minimálne vedie k nejakémuboju, ãi to uÏ bude vojna, alebo in˘ spôsobboja, ale uÏ to bude zráÏka. UÏ to nebudetaké, Ïe my tu s otvorenou náruãou prijmeme,ja neviem, kto k nám chodí – povedzmeâíÀanov – hoci do istej miery príchod âíÀanovbol a je fajn, lebo sú usilovní, pracovití,85

D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e dobrí obchodníci, veì, ja neviem,v‰etci kupujeme na trhu ãínske papuãe a v‰etkomoÏné, lebo sú lacné. Ale keì by tu uÏ t˘châíÀanov zaãalo byÈ tak veºa, Ïe by sa to staloohrozujúce pre nás, tak uÏ sa nebudeme nat˘ch âíÀanov pozeraÈ ako na nieão pozitívne,ale zaãneme maÈ pocit, Ïe je to úkaz záporn˘.A vidíte, uÏ napríklad aj u nás sa sprísniliimigraãné pravidlá a uÏ na to, aby niekto získalslovenské obãianstvo, tu musí byÈ, ak sanem˘lim, osem rokov namiesto doteraj‰íchpiatich. âiÏe uÏ aj na Slovensku sa zaãínamet˘mto problémom zaoberaÈ, napriek tomu,Ïe u nás v porovnaní s t˘m, ão je vo Francúzsku,je to e‰te tak˘ lipov˘ odvar. Ale uÏ aj Slovenskárepublika zaãína cítiÈ, Ïe je ohrozenáprisÈahovalcami, priãom naozaj situáciu naSlovensku ani náhodou nemoÏno prirovnaÈ ktomu, ão sa deje vo Francúzsku.Pravda, ako som pred chvíºou zdôraznil,robíme chybu, ak islamistov alebo moslimovv Európe berieme ako nejakú pomerneucelenú skupinu, hoci pravda je taká, Ïez 2 miliónov moslimov vo Veºkej Britániiväã‰ina uÏ nie sú, povedzme, Arabi aleboãistí moslimovia, ale uÏ sú to predsa lenBriti, a ten nepokoj, ktor˘ niekedy vygradujeaÏ do teroristick˘ch akcií, tam vná‰av podstate malá skupina ºudí, ktorá máeminentn˘ záujem na tom, aby v krajine,v ktorej Ïijú, alebo aj na celom svete to napätietam bolo.Áno, ale ão ma teraz veºmi prekvapilo,bolo, Ïe organizátormi pripravovan˘ch atentátov˘chakcií boli lekári. To je veºmi zvlá‰tnyjav, nie? Nad t˘m som sa musel zamyslieÈ.Veì ak vraÏdenie organizujú lekári, to uÏ jev priamom rozpore s nejakou ich Hippokratovouprísahou... To po prvé. A po druhé, keìsi ãlovek predstavuje nejak˘ch teroristov, takÏije v tom, Ïe sú to nejakí skrachovanci, ktorízo zúfalstva – Ïe sa nevedia nijako v spoloãnostiuplatniÈ – zaãínajú niekde doma skladaÈbomby alebo kon‰truovaÈ v˘bu‰né nálo-Ïe. Ale Ïe by to boli lekári, ktorí boli asi aj relatívnepovedzme slu‰ne zaopatrení, to jeveºmi zaujímavé. A keì si to ãlovek porovnás minulosÈou, tak povedzme ani veºkú októbrovúrevolúciu neorganizovali chudáci, aleºudia, ktorí boli relatívne finanãne dobre natom, ako napríklad Lenin, ktor˘ nebol aninevzdelan˘, ani chudák, a vtedy to vlastne zaãínabyÈ nebezpeãné, keì sa spoja s chudákmimajetní ºudia, alebo keì ich – tak povediac– vyuÏijú. Marx a Engels boli vyslovene bohatíºudia. âiÏe je to zaujímav˘ jav a veºmi naliehaváotázka, preão povedzme Marx ako zaopatren˘ãlovek zaãal s Engelsom robiÈ nieãoproti vlastnému systému. A tu je viac akozaráÏajúce, Ïe lekár robí nieão proti systému,v ktorom sa má relatívne dobre. Pre mÀa jeveºk˘ v˘kriãník to, Ïe to boli lekári. Nad t˘mby e‰te podºa mÀa mali rozm˘‰ºaÈ ºudia, ktorísa zaujímajú o celkov˘ v˘voj dejín, lebo toje veºmi pozoruhodn˘ jav, Ïe to nie sú nejakíprofesionálni teroristi, ako boli mnohí predt˘m,napríklad ak sa e‰te pamätáte na ãervenébrigády, v ktor˘ch boli vlastne viac-menejmladí ºudia, a to takí, ktorí uÏ od detstva pôsobiliakoby chuligáni, a z nich sa potom vypracovalina nejak˘ch ‰éfov teroristick˘chskupín. Ale Ïe sú to lekári, to je zvlá‰tnyúkaz, a bude ho treba e‰te nejako spracovaÈ,aby sme pochopili, ão to znamená.V podstate skoro kaÏd˘ ãlovek, aj najinteligentnej‰í,je ambiciózny, chce sa nejakopresadiÈ. Vy máte úÏasnú moÏnosÈ povedzmecez programy v televízii, ktoré robíte,zrealizovaÈ mnohé svoje nápady, ão vovás Ïijú, a keì nie, potom e‰te existujúna‰e dialógy, v ktor˘ch zase môÏete glosovaÈaktuálne udalosti. KaÏd˘ má nejakéambície, aj moslimskí lekári, a u nich saskoncentrovali z nejak˘ch dôvodov, ktoréani vy, ani ja nepoznáme, do aktivít v teroristickompodsvetí.To, Ïe je niekto ochotn˘ rad‰ej zomrieÈ, neÏby sa vzdal, je svojím spôsobom moÏno aÏsympatické. Ak niekto je tak˘ oddan˘ svojejviere, Ïe je ochotn˘ kvôli nej aj zomrieÈ, to bysom ÈaÏko odsudzoval, ale aké ambície simohol uskutoãniÈ lekár Ïijúci vo Veºkej Británii,keì niekde v ústraní chystal teroristickéatentáty, to si neviem predstaviÈ. Lebokeby chcel byÈ ministrom zdravotníctva aleboriaditeºom nemocnice alebo nieão podobné,tak to by boli pre mÀa ambície lekára. Alelekára, ktor˘ má ambície robiÈ teroristickéútoky, toho si ja proste neviem nikam zaradiÈ:v ãom uspokojil a aké svoje ambície,okrem t˘ch, Ïe vlastne tu naozaj prebiehaboj o moc medzi islamom a kresÈanstvom, oktorom uÏ dávno hovoril Ján âarnogursk˘, Ïek nemu príde. Zdá sa, Ïe teraz k tomu prichádzaa reakcia katolíckej cirkvi, o ktorej smepred chvíºou hovorili, je toho – by som povedal– dôsledkom. Ja by som to tak charakterizoval,Ïe sa katolícka cirkev nechala vyprovokovaÈislamom a zaãala pouÏívaÈ – váÏimslová, ako to povedaÈ, aby som sa nikoho nedotkol– nechcem povedaÈ, Ïe rovnaké metódyako islamskí predstavitelia, ale ako kebyurobila prv˘ krok podobn˘m smerom: lebo,samozrejme, aj islamskí duchovní stále vyhlasujú,Ïe jediná pravá viera je islam a kto neverív islam, tak je pra‰iv˘ pes, ktorého trebazabiÈ. A teraz ako keby katolícka cirkevurobila prv˘ krok alebo polkrok, aby sombol e‰te citlivej‰í, t˘m smerom, a zase ona vyhlasuje,Ïe to nie je tak, pretoÏe pravá vieraje jedine katolícka viera. Zatiaº to nepovedaliexpressis verbis, ale cítiÈ to niekde podkaÏd˘m slovom pápeÏovho vyhlásenia, ÏekaÏd˘, kto nie je kresÈan, a najmä katolík, takje pra‰iv˘ pes, ktor˘ si nezaslúÏi byÈ na svete.Takto to e‰te zatiaº nepovedali, ale uÏ z prv˘chuverejnen˘ch viet to svojím spôsobomtro‰ku vypl˘va a tak to aj veºmi ãasto bolo vhistórii. Pozeral som nejak˘ dokument o Anjelskomhrade, kde niektorí pápeÏi zatváralit˘ch, o ktor˘ch mali pocit, Ïe nie sú dostatoãnedobrí katolíci.LenÏe tento katolícky krok z hºadiska, ktoréste vy tu teraz uviedli, prinesie nieão absolútneneproduktívne, pretoÏe najviac sacítia dotknuté protestantské cirkvi, ony,ãi to uÏ vo Vatikáne chceli, ãi nie, majú pocitÏe sú hlavn˘m terãom vatikánskehoútoku. A v tomto duchu sa uÏ aj ozvali. Atak katolícka hierarchia môÏe dosiahnuÈúpln˘ opak toho, ão snáì mienili, lebo vtomto ãase ohrozenia svetového kresÈanstvavnútorn˘m rozdrobením svojej identitya súãasne vonkaj‰ími atakmi in˘chnáboÏenstiev môÏe byÈ najdôleÏitej‰ím krokomspojenectvo a hºadanie styãn˘ch bodov,a nie rozbíjanie kresÈanstva na desiatkycirkví a siekt.Áno, len, viete, keì sa má nieão zjednotiÈ,tak sa to musí zjednotiÈ pod zástavou nieãoho.A tento krok Vatikánu, ja si to tak aspoÀvysvetºujem, má zdôrazniÈ aj to, Ïe keì sa mákresÈanstvo zjednotiÈ, tak sa má zjednotiÈ podzástavou katolicizmu. Je to inak moÏno naozajzávaÏnej‰ie, ako by sa nám zdalo z krátkejsprávy, ktorá o Dokumente pápeÏskejKongregácie pre náuku viery preletela 10. júlamédiami, lebo je to v zásade v príkrom rozpores t˘m, ão hlásal Ján Pavol II., ktor˘, naopak,chcel, aby v mene nejakého v‰eobsiahlehodobra sa zjednotili v‰etky moÏné cirkvina celom svete, a nav‰tívil s t˘mto svojímposolstvom aj Jeruzalem a chcel nav‰tíviÈ ajruského patriarchu, len ten nechcel. Ján PavolII. mal evidentnú snahu dobre vychádzaÈso v‰etk˘mi cirkvami a byÈ ão najviac tolerantn˘.On bol práve ten, ktor˘ – napriektomu, Ïe, myslím si, bol vo svojej viere dostatoãnesiln˘ a nikto to ani nespochybÀoval– bol tolerantn˘ aj k in˘m, teda t˘m, ktorímali inú vieru ako on, a moÏno tieÏ rovnakopevnú. Jemu to podºa v‰etkého neprekáÏalo,keì niekto veril podºa svojho náboÏenstva takpevne ako on v katolícku vieru, ãiÏe nepova-Ïoval za nepriateºa toho, kto pevne verí vmoslimskú alebo v hinduistickú vieru. A tunastal veºk˘ zlom, Ïe teraz na základe júlovéhovyhlásenia – a to, hovorím, zatiaº bermelen ako prv˘ polkrok – sa zdá, Ïe nábo-Ïensk˘ Ïivot bude smerovaÈ k zníÏenej toleranciik in˘m vierovyznaniam. Ekumenizmussa bude zmen‰ovaÈ a uvidíme, do akejmiery.Ak vezmeme dôsledne vyhlásenie Vatikánu,ono v podstate Ïiada povedzme luteránov,aby sa úplne vzdali svojej viery, leboLuther vystúpil práve proti niektor˘m krokomVatikánu a pápeÏa, a podobne aj ìal-‰í náboÏenskí reformátori. Oni v podstate– a e‰te pred nimi aj Majster Jan Hus –protestovali proti niektor˘m javom a spôsobomprichádzajúcim z Vatikánu. TakÏekeì uÏ, najprv by sa mal, podºa mÀa, VatikánospravedlniÈ za v‰etky svoje doteraj-‰ie chyby, odmietnuÈ ich a aÏ potom, kebysa základné rozpory medzi protestantmi akatolíkmi zmiernili, by bolo moÏné uvaÏovaÈ,Ïe by sa v‰etci kresÈania zjednotili podnejak˘m jedn˘m centrálnym vedením.To by bola jedna cesta, taká, povedal bysom, mierumilovná. Ale zdá sa, Ïe momentálneaj vzhºadom na celkovú radikalizáciusveta, je snaha napätie vo svete znovu eskalovaÈ,ão je, samozrejme, veºmi hroziv˘ java momentálne to vôbec nevyzerá tak, Ïe bysa katolícka cirkev chcela ospravedlÀovaÈ zato, ão sa stalo v stredoveku. Práve naopak,chce to postaviÈ – aj to stavia – systémom nekompromisnejotázky: Tak na ãej strane ste,na na‰ej, alebo na strane t˘ch druh˘ch? âímasi myslí islam. A mám tak˘ pocit, Ïe teraz vtomto bipolárnom svete, teda kresÈanstvo86

D I A L Ó G Y O A& E Wkontra islam, niet miesta pre nejak˘ch luteránova pre ìal‰ích, kvázi liberálnej‰ích kres-Èanov. Niet miesta pre tak˘ch, ão majú pochopeniepre protihráãa, ale je miesto len pret˘ch, ktorí chcú nepriateºa zlikvidovaÈ a zniãiÈ.V 20. storoãí sa obãas hovorievalo, Ïe ºudskácivilizácia je na rázcestí. Ako je to pod-ºa vás s civilizáciou dnes? Je na rázcestí uÏo nieão menej, trochu si na‰la cestiãky kdobr˘m v˘chodiskám, alebo práve naopak– to rázcestie je e‰te v˘raznej‰ie?Neviem. Ja si vÏdy spomeniem pri takejtootázke na Woodyho Allena, ktor˘ mal v jednejsvojej knihe brilantnú vetiãku. UÏ si ju nepamätámúplne presne, ale jej kvintesenciusom si v hlave uchoval úplne jasne: Predºudstvom sú dve cesty: jedna vedie k totálnejzáhube a druhá k biede a ne‰Èastiu – a terazzávisí len od ºudstva, ãi sa múdro rozhodne,ktorou pôjde. Allen má naozaj absolútnupravdu, Ïe sú pred nami dve zlé cesty a musímebyÈ dostatoãne múdri, aby sme sa napriektomu dobre rozhodli.Vy viete – ako?No, keì sú dve zlé cesty, jedna hor‰ia akodruhá, tak veºmi ÈaÏko hºadaÈ medzi t˘midvoma moÏnosÈami dobré rie‰enie. TrebanájsÈ aspoÀ prijateºné v˘chodisko.Myslíte, Ïe va‰a dcéra dvadsiatniãka siraz, keì bude treba, dobre vyberie?Obávam sa, Ïe jej sa nikto nebude p˘taÈ, ato je na t˘chto veciach veºmi veºké svinstvo,Ïe ãlovek je ãasto vmanipulovan˘ do situácií,v ktor˘ch uÏ potom musí konaÈ. Viete, zobertesi chorvátsko-srbsk˘ konflikt: urãitemnohí Chorváti niã nemali proti Srbom, mnohíSrbi vôbec niã nemali voãi Chorvátom, veìÏili ãasto v jednej dedine, ale keì sa napätiebez ich priãinenia tak eskalovalo, ako saeskalovalo, tak jednoducho aj tí Chorváti, ãonemali niã proti Srbom, museli na t˘ch SrbovstrieºaÈ, a Srbi museli strieºaÈ na Chorvátov,aj keì podºa mÀa spoãiatku moÏno ani nechceli.Ale keì sa situácia tak vyostrí, Ïe potomprakticky nemáte inú moÏnosÈ a ste vtiahnut˘do toho konfliktu, ãi chcete, ãi nechcete,tak musíte byÈ buì t˘m, kto strieºa, alebot˘m, na koho strieºajú. A mne sa momentálnezdá, Ïe nieão podobné sa deje aj v celomsvete: sme vÈahovaní do konfliktu, v ktoromvôbec nechceme byÈ a budeme ãím ìalej,t˘m viac stavaní pred otázku: Tak ão, si zanás, alebo proti nám? A to je vÏdy veºmi ÈaÏkávoºba. A ten, kto sa pokúsi akoÏe objektívnehodnotiÈ, „veì isteÏe aj tam, na druhejstrane, sú dobrí ºudia,“ bude a priori povaÏovan˘za zradcu, lebo nikto nebude chcieÈ poãuÈtakéto ako keby nejednoznaãné vyhlásenia,ale kaÏd˘ bude chcieÈ klásÈ len také mítingovéotázky a poãuÈ mítingové odpovede:Si s nami? Áno. A ão urobíme s nimi, s t˘midruh˘mi? Zabijeme ich! Lebo na mítingu, ajna rôznych zhromaÏdeniach, sa takto kladúotázky a Ïiadajú takéto odpovede. Tam sanedá povedaÈ: No iste, ale musíme veci zobraÈzo ‰ir‰ieho aspektu... Na mítingoch savedú len takéto rozhovory: Si za nás, alebosi proti nám? A to je koniec. A ãím ìalej, t˘mviac budeme stavaní pred túto voºbu – a ja satoho veºmi bojím.Teraz mám – podºa mÀa – zaujímavú otázku,ktorá je tieÏ akoby o mítingoch a masov˘chpodujatiach, a moÏno aj s t˘miotázkami, ktoré ste tu vy uviedli, ale predsalen z podstatne iného hºadiska. Hoci –ktovie... V kaÏdom prípade je to tieÏ otázkaºudskej voºby. Kedysi ºudia veºmi radichodili – aspoÀ sa o tom tak pí‰e – na veºmiÏiadané verejné divadlo, ktor˘m boloupaºovanie kacírov alebo bosoriek. Vy byste sa i‰li na také divadlo pozrieÈ?Ako sa poznám, asi nie. Ja sa nejdem nikdypozrieÈ ani vtedy, keì je havária a keì satam mnohí pchajú, aby videli nejaké zakrvavenéãasti tela. Ja sa tam nikdy nejdem pozrieÈ.Dokonca musím povedaÈ, Ïe hoci budemmaÈ tento rok päÈdesiatku, e‰te somm⁄tvolu nevidel. Ani na pohrebe sa nikdynejdem pozrieÈ, keì je niekto vystaven˘ uÏposmrtne. Ja som nikdy v mojom Ïivote nevidelm⁄tveho ãloveka, aj keì som, povedzme,mohol vidieÈ môjho starého otca, keìleÏal m⁄tvy v izbe, ale ne‰iel som sa tam pozrieÈ.Ani by som nikdy nedovolil, aby bolniekto v rámci na‰ej rodiny vystaven˘ posmrtnea veºmi by som si neÏelal, aby mÀaniekto posmrtne vystavil. Dokonca povaÏujemúplne aÏ za zvrátené, keì si niekto odfotím⁄tveho ãloveka, aby mal akoÏe pamiatkus niek˘m, ako tam leÏal v rakve, a potom majúdoma fotografiu s m⁄tvym. To mi pripadáúplne zvrhlé, naozaj nemám zvedavosÈ tohtodruhu v sebe, takÏe predpokladám, Ïe kebysa nieão podobné dialo s bosorkami, asi bysom sa tam ne‰iel pozrieÈ.Je to re‰pekt a úcta pred smrÈou? Pred majestátomveãnosti? Alebo ako by som to nazval?Neviem, ja si toho ãloveka vÏdy chcem zachovaÈtak, ako som si ho zapamätal, k˘m Ïil,a neviem, v ãom by ma obohatilo alebo ão bysom zaÏil, keby som ho videl, ako tam leÏím⁄tvy. Neviem, moÏno by som sa i‰iel pozrieÈlen vtedy, keby som mal nejakého veºkého nepriateºa,ktorého by som nenávidel, a tak bysom sa just pozrel – zrejme z nejakej zlomyseºnosti–, aby som ho videl, ako je uÏ skutoãnem⁄tvy, ale to by som povaÏoval skôr zaakt akejsi pomsty. Keby som bol Ïil o nieãoskôr a bol by som mohol vidieÈ m⁄tveho Stalina,tak áno, na toho by som sa bol i‰ielpravdepodobne pozrieÈ, Ïe, áno, ak˘ si bolmocn˘ – a teraz je po tebe. A ja som Èa pre-Ïil. V tomto by som to moÏno bral ako ist˘ pocitÏivotnej spravodlivosti, keby som predsebou videl svojho nebezpeãného m⁄tvehoprotivníka. V tomto áno. Ale uznávam, Ïe vtom je uÏ nieão zlomyseºné, ak˘si pocit víÈazstva:zastrelím medveìa a teraz mu poloÏímnohu na hlavu a dám sa tam odfotiÈ s pu‰kou,Ïe – vidíte! – ja som skolil medveìa. V takomjedineãnom prípade áno, ale v normálnej situácii,a tobôÏ keby i‰lo o ãloveka, ktorého bysom mal rád, aby som sa i‰iel pozeraÈ na jehom⁄tvolu, tak to teda nie. Mne to pripadá úplnemorbídne, zvrhlé, lebo ako keby som chcelpovedaÈ: Vidí‰, ja Ïijem a ty si m⁄tvy.BoÏechráÀ, nechcem sa robiÈ lep‰í, ale ja bysom sa ne‰iel pozrieÈ ani na m⁄tveho Stalina...Ja si viem predstaviÈ, Ïe by som ‰iel, ale tieÏto berte len ako príklad, za ktor˘m sa skr˘vato, Ïe ja komunizmus naozaj veºmi nemámrád, a tak niekoho, kto predstavoval nejakúmne veºmi nesympatickú ideológiu, by somsi v truhle pozrel. Alebo keby som mal moÏnoaj nejakého veºkého osobného nepriateºa,ktorého – chvalabohu – nemám, Ïe by som hoaÏ bytostne nenávidel, tak na toho by som samoÏno i‰iel pozrieÈ, aby som sa vyte‰il ztoho, Ïe on uÏ nie je - a ja e‰te som. Ale pokiaºto nie je v takejto dimenzii, tak by somsa na nikoho asi pozeraÈ ne‰iel.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler87

N Á R O D N Á R A D A S RMgr. Monika SMOLKOVÁ od skonãenia svojho ekonomického a pedagogického ‰túdia –postpromoãné ‰túdium absolvovala na Ekonomickej fakulte TU v Ko‰iciach – pre‰la cez pestrú‰kálu povolaní, do ktorej treba zaradiÈ úãtovníãku, personálnu referentku, vychovávateºkuv uãili‰ti, ale aj riaditeºku cestovnej kancelárie, aÏ dozrela zrejme aj politicky najprvna zástupkyÀu starostu a potom nielen na samotnú starostku Mestskej ãastiKo‰ice-Dargovsk˘ch hrdinov, ale aj – v roku 2006 – na poslankyÀu NR SR za stranu Smer-SD.SRo bol skutoãneverejnoprávnym médiomsa t˘ka, podãiarkujem, v‰etk˘ch politikov,ktorí na túto stránku svojich rozhodnutínemyslia, ãi uÏ sú z KDH, zo Smeru aleboz SDKÚ.Viete, o spravodlivosti by som vedela hovoriÈz vlastnej skúsenosti, pretoÏe mám túãesÈ, Ïe som aj starostkou ko‰ickej mestskejãasti Dargovsk˘ch hrdinov, ktorú minul˘ starostazadlÏil skoro na 100 miliónov korún adoteraz je spravodlivosÈ slepá, dalo by satakto povedaÈ, pretoÏe starosta je momentálnee‰te v procese vy‰etrovania orgánmi ãinn˘miv trestnom konaní, ale 29 400 obyvateºovuÏ je postihnut˘ch, priãom oni za to nemôÏu,ão sa okolo nich dialo. TakÏe tu simyslím, Ïe skutoãne spravodlivosÈ neexistujetaká dokonalá, aká by mala byÈ, lebo naúkor t˘chto obãanov bude mestská ãasÈ najbliωích16 rokov splácaÈ ‰tátu peniaze, ktorépreinvestovala, ale byty nepostavila.âo vás priviedlo do politiky, ão bol tennajsilnej‰í popud? Alebo vás niekto in‰pirovalosobne, ºudsky?Áno, bol to jednoznaãne Robert Fico. Jasom v politike do roku 1989 absolútne nefigurovala,nebola som v Ïiadnej strane, alebola som vÏdy tak tro‰ka ºavicovo orientovanáa uÏ vtedy som stra‰ne fandila politikoviRobertovi Ficovi, keì pôsobil v Strane demokratickejºavice. Ja som mu v ten ist˘ veãer,keì ohlásil v Televíznych novinách vzniknovej strany, napísala list. Hneì so mnounadviazali kontakt z prípravného v˘boru amala som tú ãesÈ byÈ od samého zaãiatku vstrane Smer – takÏe toto bol môj vstup do politiky.Zaujali vás predov‰etk˘m a len jeho my-‰lienky, ktoré vyslovoval, alebo vás trochustrhol aj ako muÏ? Podºa v‰etkého asi mápre Ïeny nejakú príÈaÏlivosÈ...No tak, je skoro o 10 rokov mlad‰í ako ja,takÏe nad príÈaÏlivosÈou som príli‰ neuvaÏovala,ale áno – pán Fico je pekn˘ muÏ, pohºadn˘,takÏe ho beriem aj ako muÏa. Ale oslovilima predov‰etk˘m jeho prvé my‰lienky,medzi ktor˘mi v popredí bola spravodlivosÈ.Myslím si, Ïe na tom zaloÏil stranu Smer asom presvedãená, Ïe aj v praktickej politikechce v rámci tejto línie dosiahnuÈ ão najviac.TakÏe toto ma najväã‰mi oslovilo.Pravda, za tie roky, ão ste sa k politikenielen priblíÏili, ale ão ste do nej priamovstúpili, iste ste si v‰imli, Ïe asi ani pri najväã‰omúsilí nie je moÏné dosiahnuÈ v politikepríli‰ veºkú spravodlivosÈ.Îiaº, stáva sa, Ïe sa to ani napriek enormnémuúsiliu nie vÏdy darí, ale netreba hádzaÈflintu do Ïita. Keì sa nieão nepodarí v jednejoblasti, tak ideme do ìal‰ej a myslím si, Ïet˘ch moÏností sa vyskytne dosÈ, len netrebarezignovaÈ hneì pri prvom nezdare.Z hºadiska politiãky si naozaj môÏete – a asiaj musíte – povedaÈ, Ïe keì nieão nevyjde,tak sa môÏe a musí podariÈ nieão iné. Alekeby ste to brali len z hºadiska obãianky,ktorej by sa dotklo práve to, Ïe spravodlivosÈnie je transparentná alebo pre v‰etk˘chprítomná, tam uÏ by to mohlo byÈ pretoho, koho sa to t˘ka, veºmi nepríjemné. Tíobãania, ktorí nespravodliv˘ systém alebokonkrétny zásah do svojho Ïivota preÏijúna vlastnej koÏi a nemôÏu si pomôcÈ, tak-Ïe ich Ïivot sa zaãne uberaÈ nie najlep‰ímsmerom, ba niekedy takmer do záhuby, títakúto situáciu preÏívajú veºmi citlivo. A toTakÏe, ako vidno, zákony v podstate neumoÏÀujúvÏdy potrestaÈ skutoãn˘ch zodpovedn˘chza takéto veci. Napríklad Slovenskátelevízia doteraz platí pokuty – anie nízke – za rôzne programové a personálneomyly, chyby a poru‰enia predpisov,priãom Ïiada od ‰tátu tu‰ím miliardu korún,a to len na splácanie pokút, ktoré dostaliz rôznych súdnych pojednávaní alebona základe rozhodnutí licenãnej rady.Preão v‰ak majú obãania zo svojich koncesionárskychpoplatkov, ale aj daní platiÈto, ão spôsobili konkrétni ºudia z STV,keì tam bol generálnym riaditeºom RichardRybníãek?Myslím si, Ïe je to správna otázka. Aj ja sap˘tam, preão majú obyvatelia Dargovsk˘chhrdinov splácaÈ dlh za to, Ïe vzniklo jedno zlépolitické rozhodnutie, pretoÏe v tom obdobísme nespæÀali podmienky na to, aby sme dostaliúver od ‰tátu – a dostali sme ho. VládaMikulá‰a Dzurindu pred voºbami nepreverilav‰etky okolnosti a ur˘chlene odklepla tiepeniaze. Naozaj by bola potrebná dokonalej-‰ia legislatíva a myslím si, Ïe verejn˘m funkcionáromby sa mala ãasÈ zl˘ch rozhodnutízosobÀovaÈ. Potom by si moÏno trikrát rozmysleli,ão podpí‰u, aké dohody a s ak˘mi dôsledkami.A myslíte si, Ïe dôchodcovia, ktorí malivy‰‰ie dôchodky ako tu‰ím 10 400, sú spo-88

N Á R O D N Á R A D A S Rkojní s va‰ím poslaneck˘m rozhodnutím,Ïe oni vianoãné príspevky vôbec nedostali?Nemá sa sociálny aspekt rie‰iÈ nejakoinak‰ie? Nezdá sa vám, Ïe t˘mto spôsobomministerka vlastne ru‰í základn˘ princíp,podºa ktorého boli a sú doteraj‰ie dôchodkyodstupÀované?Viete, to je tak, Ïe sociálny systém v globálenikdy nebude spravodliv˘ a myslím si,Ïe sa to nemôÏe dosiahnuÈ ani pri sebalep‰íchzákonoch. Sociálnu politiku tro‰ka vnímamcez komunálnu politiku, pretoÏe som 4 rokypôsobila ako mestská poslankyÀa vo funkciipredsedníãky sociálnej komisie v meste atieÏ sme sa snaÏili urãité sociálne vrstvy moÏnozv˘hodÀovaÈ pred in˘mi, a tie iné tieÏ bymohli povedaÈ, preão ony áno, a preão mynie? Ako príklad uvediem, Ïe mesto poskytujedotácie dôchodcom do urãitej v˘‰ky, atieÏ sa p˘tajú dôchodcovia, ktorí majú dôchodoknad 10-tisíc, ãi oni nemôÏu dostaÈ príspevokna stravu, teda na jedno hlavné jedlodenne tak, ako tí, ão majú trebárs 6-tisícov˘dôchodok. TakÏe myslím si, Ïe aj vianoãnépríspevky, Ïiaº, môÏeme rozdávaÈ podºa nejak˘chpravidiel len z toho, na ão máme, tak-Ïe ony budú vÏdy nespravodlivé. A ãi urãímehranicu 10, alebo 12-tisíc, vÏdy bude niektoukrivden˘.Ale na to sú politici, a najmä v najvy‰‰íchexekutívnych funkciách, teda ministri, abyhºadali najcitlivej‰ie rie‰enia.Viete, to je ÈaÏko povedaÈ, pretoÏe predsalen bolo treba rozli‰ovaÈ podºa v˘‰ky dôchodku,ale rozhodne uÏ z princípu trebapodporiÈ súãasn˘ch dôchodcov, veì sú to ºudia,ktorí v tomto ‰táte vytvorili jeho základnéhodnoty bez ohºadu na to, ak˘ dôchodokmajú. Pritom nemali moÏnosÈ zapojiÈ sa doprivatizaãného procesu a nejako si prilep‰iÈ ksvojim dôchodkom. A moÏno, Ïe vianoãn˘príspevok je forma, ako ich ‰tát chce od‰kodniÈglobálne za to, ão pre spoloãnosÈ urobilivo svojom produktívnom Ïivote.LenÏe, vidíte, v rôznych odli‰nostiach jepráve tá nespravodlivosÈ alebo nesystémovosÈ:pri vianoãnom príspevku sa hranicamedzi dôchodcami vytvorí, ale pri zºave naplyn nie, tam v‰etci dostanú rovnako, bezohºadu na v˘‰ku dôchodku. Pritom úºavunedostanú v‰etci, zasa to bude len istá skupina,teda tí, ão varia a kúria na plyn, a tí,ão pouÏívajú elektrinu alebo in˘ spôsobvykurovania, tí nedostanú Ïiadnu zºavu.Uznávam, Ïe je veºmi ÈaÏké byÈ ministromsociálnych vecí, ja by som to asi nechcel veºmirobiÈ, ale uÏ keì sa raz niekto na to dal,tak sa musí stra‰ne usilovaÈ, aby na‰iel ãonajrozumnej‰ie rie‰enia.Myslím si, Ïe pani ministerka je pravá osobana svojom mieste, skutoãne iného tak sociálnecítiaceho ãloveka v na‰ej vláde ani nenájdete.Ale v mnoh˘ch prípadoch zrejmebránia nájsÈ e‰te objektívnej‰ie kritériá prerôzne sociálne podpory a dávky aj administratívneprekáÏky, takÏe ÈaÏko teraz povedaÈ, ãipráve tá alebo druhá zvolená forma je tá naj-‰Èastnej‰ia. To, ão realizujeme, je e‰te len zaãiatok.Ja nepredpokladám, Ïe sa nebudú hºadaÈìal‰ie v˘chodiská, a e‰te objektívnej‰iepodmienky na to, aby sa pomohlo najmä dôchodcoms najniωím príjmom dôchodkov.TakÏe vianoãn˘ príspevok je len prv˘ krok,a preto ho netreba hneì zatracovaÈ.Mimochodom, ak˘ je to pocit byÈ ãlenkounajsilnej‰ieho poslaneckého klubu?V prvom rade veºmi zodpovedn˘ , pretoÏekeì si ostatní poslanci trebárs nieão vybavujú,nemusia byÈ v rokovacej sále, ale my sasnaÏíme byÈ ão najviac v poslaneck˘ch laviciach,venovaÈ sa jednotliv˘m zákonom, uÏ ajpreto, Ïe sú to vládne návrhy zákona. Musímeich detailne poznaÈ, pretoÏe novinári váskdekoºvek zastavia, oslovia, a nemôÏete si nedovoliÈto pre‰tudovaÈ a nezodpovedaÈ alebonereagovaÈ na to, ão sa p˘tajú, veì je to na‰avláda, a keìÏe sme vládni poslanci, tak mámev prvom rade zodpovednosÈ za jej úspech.Teraz sa vedie akási vojna – nerád pouÏívamto slovo, ale uÏ mnohí ho pouÏili, takho pouÏijem aj ja – akoby medzi médiamia vládou. Vy ako poslankyÀa, ktorá to sledujepredsa len trochu zboku, máte pocit,Ïe tá vojna je aÏ taká naliehavá, aby sapredseda vlády pri svojich nároãn˘ch povinnostiache‰te aj v nej angaÏoval?Myslím si, Ïe predseda vlády má pocit jednostrannostizo strany médií oprávnen˘. Pripojímsa k poznámke, ktorú nedávno vyslovilapani poslankyÀa Tóthová, ktorá vyslovilav˘ãitku na adresu médií, Ïe málo pí‰u o pozitívnychpríkladoch a ãinoch, ktoré sa okolonás odohrajú. Nie je to teda len o kritikevlády, ale v‰eobecne o tom, ão médiá zaujíma,alebo ão nie, Ïe skôr idú len po tak˘ch veciach,ktoré povaÏujú za atraktívne, a nie ajpo tak˘ch, ktoré si zaslúÏia celospoloãenskúpozornosÈ. Ako príklad pouÏila ocenenie jednejdievãinky, ktorú vyznamenali za humanitn˘ãin roka, ale médiá o tom vôbec neprinieslisprávu, k˘m, naopak, o negatívnom prípade,keì 12- ãi 13-roãná porodila m⁄tve decko,sa písalo v kaÏd˘ch novinách. TakÏe myslímsi, Ïe by tro‰ka pozitívnej‰ie vnímanieskutoãnosti v médiách neza‰kodilo. A ão sat˘ka toho, ão sa vyjadril pán Robert Fico: jaosobne to tak vnímam, Ïe aj kaÏdá pozitívnaspráva, s ktorou on príde, sa okamÏite dostanedo polohy negatívnej. To je konkrétne tenplyn pre dôchodcov, ktor˘ ste tu uÏ rozoberali.Predsa len treba povaÏovaÈ za pozitívumto, Ïe obrovské mnoÏstvo ºudí, ja neviemteraz povedaÈ, ãi 80, ãi 90 %, si to zaslúÏi a,áno, moÏno 10 alebo 20 % príde k tomu neoprávnenealebo nezaslúÏene, alebo budú nejak˘mspôsobom zv˘hodnení, hoci by zv˘hodnenínemali byÈ. Ale keì to v prvom radeprospeje veºkej väã‰ine, tak najprv prinesmepozitívny dôsledok tohto rozhodnutia, teda to,Ïe to vôbec je, a aÏ potom síce poukáÏme, Ïesa do toho balíka dostali aj tí, ktorí to nepotrebujúalebo si to nezaslúÏia, ale objektívneposúìme, ãi spoloãensk˘ úÏitok nie je podstatneväã‰í, neÏ nejaké nedostatky. LenÏe médiáto priniesli hneì v ten deÀ ako veºmi negatívnusprávu.Ako dlhoroãn˘ novinár, ktor˘ si e‰te aj zakomunizmu kládol sám na seba isté morálnezáväzky – a mnohí poslucháãi rozhlasuich po Novembri ’89 ocenili – povaÏujemnovinársku etiku za veºmi dôleÏitú, takÏeja sa nebudem zastávaÈ niektor˘ch kolegovpovedzme v komerãn˘ch médiách, ktorínaozaj musia re‰pektovaÈ svojich ‰éfov,ak si chcú dobre zarobiÈ a ak chcú v tommédiu pracovaÈ ako Ïurnalistické hviezdy,a tak oslabujú svoju Ïurnalistickú profesionalitu.Ale jedno, myslím si, v‰etky slovenskévlády podceÀovali a podceÀujú –vrátane súãasnej –, Ïe protipólom súkromn˘chkomerãn˘ch médií s ich hlavn˘m záujmomão najviac zarobiÈ sú – alebo môÏua majú byÈ – médiá verejnoprávne. LenÏedosiaº za skoro uÏ 13-15 rokov samostatnejSR nepriniesli jedin˘ zákon, ktor˘ byzabezpeãil samostatnosÈ a nezávislosÈ t˘chtomédií, ich aspoÀ minimálnu finanãnúzabezpeãenosÈ a v nadväznosti na to aby naich ãele boli kvalitní manaÏéri. Tí nimi lenÈaÏko môÏu byÈ, keìÏe tí, ão ich volia, lenv malom poãte sú kvalitn˘mi mediálnymiexpertmi a plnohodnotn˘mi reprezentantmiobãanov. ZloÏenie mediálnych rád jevÏdy len odrazom väã‰iny v parlamente asily jednotliv˘ch politick˘ch klubov. Pritomje v˘sostn˘m záujmom kaÏdého dobréhopolitického subjektu, aby verejnoprávnemédiá vysielali príÈaÏliv˘ a kvalitn˘program, ktor˘m by si získali dôveruväã‰iny obãanov, lebo len také médiá, ktorémajú dosÈ divákov a poslucháãov, sú ajzárukou, Ïe keì sa v nich uÏ politici objavias nejak˘m svojím politick˘m posolstvoma názorom, bude to maÈ svoju spoloãenskúváhu vo väã‰ine skupín obyvateºstva.Súhlasím s vami. Ja som mala ten pocit napríkladpoãas uplynul˘ch ‰tyroch rokov, ÏeSlovensk˘ rozhlas bol skutoãne verejnoprávnymmédiom a Ïe bol vyrovnan˘, ão sa t˘kajeho politickej nezaujatosti a v‰estrannosti.TakÏe sa dá dosiahnuÈ to, o ãom ste predchvíºou hovorili. Zrejme pán Rezník, ktor˘bol ‰éfom Slovenského rozhlasu do roku2005, bol správnym riaditeºom na správnommieste, keì sa mu to podarilo dosiahnuÈ. Tenpocit som veºmi úprimne mala, hoci vtedysme neboli vo vláde. A rovnako úprimne vámpoviem, Ïe teraz ten pocit nemám.A ja e‰te dodám, Ïe Jaroslav Rezník ml. bolgenerálnym riaditeºom SRo od roku 1997.S Monikou Smolkovousa e‰te pred prázdninami stretolpublicista Ernest Weidler89

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I EHaleck˘ verzus BrockaSpor o druh˘ dôchodkov˘ pilier sa na krátky ãas skoncentroval do súboja opozície s koalíciou o vyslovenienedôvery ministerke práce Viere Tomanovej. Z dlhodobej‰ieho hºadiska sa dôchodkov˘ systém stal druhou veºkouekonomickou a sociálnou témou slovenskej spoloãnosti v tomto roku. Na rozdiel od Zákonníka práce, kde bolirokovania v‰etk˘ch zainteresovan˘ch strán rozsiahle aÏ zdæhavé a aj vìaka tomu sa podarilo prijaÈ Zákonníkpráce viac-menej uspokojujúci v‰etk˘ch (alebo inak, dostatoãne spokojn˘ s ním nebol Ïiadny kºúãov˘ hráãtripartity), spor vlády s dôchodcovsk˘mi správcovsk˘mi spoloãnosÈami zaãína nadobúdaÈ aÏ fatálny charakter.Postoje predsedu v˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie Jozefa Haleckého (ªS-HZDS) v‰ak naznaãujú, Ïezdrav˘ rozum moÏno nebude úplne na lopatkách. Dnes v konfrontácii s Júliusom Brockom z KDH.Jozef Haleck˘: Bude potrebnásymbióza 1. a 2. dôchodkového pilieraâo môÏe robiÈ HZDS ako vládna strana priskvalitÀovaní dôchodkového systému?ªudová strana-HZDS chce svojou vládnoupolitikou zabezpeãiÈ primerané dôchodkypre teraj‰ích i budúcich dôchodcov. BudemesledovaÈ proces tvorby sociálnych a dôchodkov˘chzákonov, aby boli pragmatické,moderné a progresívne.Ako vnímate spochybÀovanie druhého dôchodkovéhopiliera predsedom vlády a ministerkoupráce?Druh˘ dôchodkov˘ pilier je regulárne legislatívneetablovan˘. Je perspektívny a vhodn˘,aby prevzal dominanciu v dôchodkovomzabezpeãení v nasledujúcom období. Garantujúho zahraniãné renomované bankové in-‰titúcie a komplexn˘ kontroln˘ kodifikovan˘systém by mal zabezpeãiÈ jeho stabilitu aperspektívu.PovaÏujete za vhodné rie‰enie doãasne zní-ÏiÈ podiel DSS na odvodoch obãanov do dôchodkovéhosystému, ako to vraj navrhujúsúkromné DSS?Doãasné zníÏenie odvodov do druhéhodôchodkového piliera je moÏné ako jedna zalternatív rie‰enia finanãného deficitu v 1. pilieri.Vhodné je v‰ak túto eventualitu nevyuÏívaÈa ponechaÈ teraj‰í stav. Sú reálne odbornéìal‰ie spôsoby ako finanãne rie‰iÈ prv˘pilier a stabilizovaÈ druh˘ pilier. Pre takúv˘znamnú oblasÈ dôchodkového sporeniaje potrebná legislatívna stabilita a istota.Je moÏné rie‰iÈ budúcnosÈ dôchodkov obãanovSR bez toho, aby si na svoj vlastn˘dôchodok sporili aj sami v súkromn˘chDSS?Budúce dôchodkové zabezpeãenie na‰ichobãanov je vhodné a reálne rie‰iÈ sporením naosobn˘ch dôchodkov˘ch úãtoch v dôchodkov˘chsprávcovsk˘ch spoloãnostiach. Budeasi potrebná aj rozumná symbióza 1. a 2. pilieras moÏnosÈou vzájomnej korekcie v krajn˘chkrízov˘ch situáciách.Má va‰a strana pripraven˘ nejak˘ scenár,odli‰n˘ od súãasného dôchodkového systému?Ak áno, ak˘, ão je jeho podstatou apreão ho chcete presadzovaÈ?ªS-HZDS plní svoje dôchodkové zámeryv súlade s Programov˘m vyhlásením vlády.Niektoré odli‰né názory a rie‰enia sa snaÏímepresadzovaÈ v období pred prerokúvanímv parlamente diskusiou a nevyhnutn˘mi kompromisn˘mipragmatick˘mi rie‰eniami.Zdá sa, Ïe Smer je pri atakoch na dôchodkov˘systém vo vládnej koalícii dosÈ osamoten˘– dá sa oãakávaÈ tesnej‰ia spoluprácaopozície a koalície pri nelikvidovanísúãasného dôchodkového systému?Smer má svojich nominantov na ãele Ministerstvapráce, sociálnych vecí a rodiny SRa súbeÏn˘ch in‰titúcií. Preto je povinn˘ prichádzaÈs legislatívnou iniciatívou. ªS-HZDSa SNS sa v‰ak aktívne zúãastÀujú na ìal‰omprocese modifikácie a finalizácie právnychpredpisov. Je pravda, Ïe v ªudovej strane-HZDS je dosÈ odborníkov, ktorí sa sociálnouproblematikou zaoberajú a majú mnohokrátiné spôsoby rie‰enia.Bolo by prospe‰né, aby v‰etky pripravovanézákonné normy boli najprv prekonzultovanés odborníkmi v kolektívoch koaliãn˘chpartnerov a bol získan˘ predbeÏn˘ súhlas naich aplikáciu, a aÏ potom by mali byÈ pertraktovanév médiách.Niekedy mám dojem, Ïe viaceré pripravovanénovely sú viac-menej populisticky ladenés vy‰‰ím potenciálom na potrebné korekciev ìal‰om legislatívnom procese.Zákonník práce platí len niekoºko dní – dása uÏ hovoriÈ o tom, ão pozitívne a negatívnepriniesol? Nie je problémom napríkladpri zabezpeãovaní lekárskych sluÏieb?Zákonník práce je „ povinnou jazdou“ prizásadnej zmene charakteru vlády po voºbách.Zákonník mal za základnú úlohu implementovaÈjednotlivé smernice EÚ, uviesÈ ako rovnováhypostavenia zamestnancov a zamestnávateºova ãiastoãne aj upraviÈ postavenieodborárov. Po krátkom ãase môÏeme kon‰ta-Pokraãovanie na strane 9290

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I EJúlius Brocka: Iné rie‰enieby znamenalo návrat do minulostiâo môÏe robiÈ KDH ako opoziãná strana priskvalitÀovaní dôchodkového systému?Bránime nami vytvoren˘ modern˘ dôchodkov˘systém, poukazujeme na riziká neodborn˘chzásahov a podporujeme zmeny, ktoré zvy-‰ujú bezpeãnosÈ systému a chránia úspory amajetok sporiteºov.Jedna veºmi konkrétna iniciatíva z na‰ej stranyje, Ïe mobilizujeme aj sam˘ch sporiteºovprostredníctvom na‰ej v˘zvy, aby si aj oni bránilisvoje úspory a vyjadrili jasn˘ nesúhlas sozásahmi do dôchodkového systému, ktoré ichpo‰kodzujú. Preto sme zverejnili na na‰ej webovejstránke aj v dennej tlaãi otvoren˘ listnielen premiérovi, ale i DSS-kám ako podkladãi pomôcku pre sporiteºov.Zdá sa, Ïe Smer je pri atakoch na dôchodkov˘systém vo vládnej koalícii dosÈ osamoten˘– dá sa oãakávaÈ tesnej‰ia spoluprácaopozície a koalície pri (ne)likvidovaní súãasnéhodôchodkového systému?To je iba zdanie, aj keì vìaka „v˘hradám“koaliãn˘ch partnerov rokujeme o novele uveden˘chdôchodkov˘ch zákonov aÏ na konci septembrovejschôdze. Oni, koaliãní partneri savÏdy dohodnú – pretoÏe majú najprv svojevlastné záujmy a k‰efty.Ako vnímate spochybÀovanie druhého dôchodkovéhopiliera predsedom vlády a ministerkoupráce?Od ústavn˘ch ãiniteºov, ktorí by si mali prvíuvedomovaÈ potrebu stability dôchodkovéhosystému sa oãakáva zodpovednej‰í prístup. FormyspochybÀovania 2. dôchodkového piliera,ak˘ch sme boli svedkami, sú nielen zaráÏajúcea nedôstojné, ale hraniãia s trestnou zodpovednosÈou– prirovnaÈ dôchodkové správcovskéspoloãnosti (DSS) k nebankov˘m subjektomje ‰írením popla‰nej správy. V˘roky premiératypu „musíme z nich (z DSS) vyÏm˘kaÈ, ão sadá,“ patria do spoloãnosti koãi‰ov...PovaÏujete za vhodné rie‰enie doãasne zníÏiÈpodiel DSS na odvodoch obãanov do dôchodkovéhosystému, ako to vraj navrhujú súkromnéDSS?Podºa mojich informácií to nenavrhovali DSS,ale premiér Robert Fico. Tak˘to návrh povaÏujemza ‰kodliv˘ pre sporiteºov, ‰kodliv˘ nielenpre 2. pilier, ale pre cel˘ dôchodkov˘ systém,pretoÏe zv˘‰iÈ financovanie priebeÏného 1. pilierana úkor sporiteºov v 2. pilieri je len posil-Àovaním ilúzie u obãanov, Ïe Sociálna poisÈov-Àa, táto verejná, ‰tátom ovládaná in‰titúcia im zabezpeãívy‰‰ie dôchodky, ako by si zabezpeãilisami sporením v 2. pilieri. Nehovoriac o tom, Ïeuvedená zmena je poru‰ením právnej istoty sporiteºov,ão je jasn˘ rozpor s ústavou SR.Je moÏné rie‰iÈ budúcnosÈ dôchodkov obãanovSR bez toho, aby si na svoj vlastn˘ dôchodoksporili aj sami v súkromn˘ch DSS?Je aj iné rie‰enie, ale to by znamenalo návratspäÈ do minulosti, návrat do jediného priebeÏnéhosystému, návrat do obdobia problémov,ktoré sme uÏ mali a ktoré sme vyrie‰ili práve dôchodkovoureformou, zaloÏenou na troch pilieroch(dvoch povinn˘ch – poistenia a sporeniaa jedného dobrovoºného doplnkového). Sú krajiny,ktoré majú priebeÏn˘ systém financovaniadôchodkov – napríklad e‰te stále i âeská republika– ktor˘ je ãasovanou bombou do budúcnosti,pretoÏe je v˘razne závisl˘ od demografickéhov˘voja. A keìÏe ten je dlhodobo nepriazniv˘a niã nenasvedãuje tomu, Ïe by sa to do budúcnazmenilo, rie‰ením je naozaj rozloÏenie rizikamedzi viacero pilierov a najmä sporenie naosobn˘ch dôchodkov˘ch úãtoch sporiteºov.Má va‰a strana pripraven˘ nejak˘ scenár, odli‰n˘od súãasného dôchodkového systému?Ak áno, ak˘, ão je jeho podstatou a preão hochcete presadzovaÈ?Súãasn˘ dôchodkov˘ systém je realizovanímaj ná‰ho programu v tejto oblasti. âo je vÀom originálne kádehácke, sú opatrenia v˘raznej‰ejpodpory rodín s deÈmi, napr. Ïe ‰tát platípoistenie za rodiãa, ktor˘ sa celodenne staráo dieÈa do 6-7 rokov veku a Ïe platí toto poisteniez veºmi atraktívneho vymeriavacieho základu– zo 60 % priemerného platu v národnomhospodárstve. To in˘mi slovami znamená, ÏestarostlivosÈ o dieÈa v pred‰kolskom veku jepre mnoh˘ch rodiãov oveºa v˘hodnej‰ia z hºadiskaich budúcich dôchodkov˘ch nárokov akoobdobie zamestnania, keì rodiã a jeho zamestnávateºplatí odvody z niωieho vymeriavaciehozákladu neÏ je 60 % priemerného platu v NH.Dnes je táto suma viac ako 10 000 korún a automatickysa valorizuje s rastom miezd.Zákonník práce platí len niekoºko dní – dása uÏ hovoriÈ o tom, ão pozitívne a negatívnepriniesol? Nie je problémom napríklad prizabezpeãovaní lekárskych sluÏieb?Nov˘ Zákonník práce nám prinesie e‰te toºkoproblémov, Ïe diskusia o jeho prospe‰nostiãi ‰kodlivosti bude prebiehaÈ minimálne dovtedy,k˘m nepríde do parlamentu jeho ìal‰ianovela. Je mi ºúto, Ïe táto vláda svojimi experimentmisociálneho inÏinierstva torpéduje takdobre rozbehnutú slovenskú ekonomiku, na ãonedoplatia len zamestnávatelia, Ïivnostníci, alev koneãnom dôsledku tisíce radov˘ch zamestnancov.V prípade lekárov to moÏno vidno najviac.Po‰kodzuje to aj pacientov, ktor˘m nemôÏe byÈjedno, ãi ich o‰etruje preÈaÏen˘ lekár alebo naopaka na druhej strane to po‰kodzuje aj zdravotníckystav, ktorému to „prinesie“ zníÏenie uÏaj tak nízkych príjmov. In˘mi slovami, zhor‰eniekvality poskytovan˘ch zdravotníckych slu-Ïieb a tieÏ urãite obchádzanie zákona. Uvedenounovelou ZP vytvorila súãasná vláda mnohonov˘ch problémov a staré nevyrie‰ila.Ako vnímate priebeh mimoriadnej schôdzeo odvolávaní ministerky Tomanovej?Návrh vládnej koalície na noãné rokovanie oodvolaní ministerky Tomanovej bol návratomdo smutn˘ch dôb meãiarizmu a uráÏkou parlamentu.To tu uÏ dávno nebolo. Vládna koalíciaaj tak˘mto brutálnym spôsobom dáva najavosvoju väã‰inu.Oãakávali ste tak˘to v˘sledok aj argumentáciuopaãnej strany poãas odvolávania ministerky?Prekvapilo vás nieão pozitívne naargumentoch opaãnej strany?V˘sledok hlasovania bol zrejm˘ uÏ pred podanímná‰ho návrhu.Prekvapilo ma, Ïe hoci predt˘m zaznievali odkoaliãn˘ch partnerov Smeru aj kritické názoryna pôsobenie a ‰kandály ministerky Tomanovej,v rozprave uÏ nebolo odvahy a koalícia druÏnebránila ministerku. To samozrejme nepovaÏujemza pozitívum, ale naopak.(rk)91

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPokraãovanie zo strany 90tovaÈ, Ïe zmeny v Zákonníku práce nezhor‰iliflexibilitu trhu, nezv˘‰ili nezamestnanosÈa uºahãili zamestnávateºomorganizáciu práce v noãn˘ch zmenách asezónnych prácach. Negatíva budeme pozornemonitorovaÈ v ìal‰om procese.V zdravotníctve sa situácia mierneskomplikovala. Podºa rozhodnutia Európskehosúdu a propozícií Európskej únie saroz‰írili podmienky pracovného fondu ajna oblasÈ pracovnej pohotovosti. Na zvládnutieústavnej pohotovostnej sluÏby saumoÏnila pracovná pohotovosÈ aÏ 16 hodínt˘Ïdenne na 1 pracovníka, za podmienokplatov˘ch, ale i odvodov˘ch akopoãas beÏného pracovného ãasu. Rie‰enienie je uspokojivé ani pre zamestnancov,ani pre zamestnávateºov.T˘mto sa síce na obdobie dvoch rokovaspoÀ ãiastoãne vyrie‰ila zdravotníckasluÏba, ale zv˘‰ili sa mzdové, odvodovéa organizaãné nároky pre zamestnávateºov.Perspektívne, na zvládnutie t˘chto úlohje potrebné zv˘‰iÈ personálne a finanãnézabezpeãenie aÏ o 20 percent. âo je veºminároãné.Ako vnímate priebeh mimoriadnejschôdze o odvolávaní ministerky Tomanovej?Odvolávanie ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny V. Tomanovej bolodlhodobo a systematicky pripravované.Médiá získali mnoÏstvo relevantn˘ch informácií,a zohrali rozhodujúcu úlohu.Reakcie zodpovedn˘ch osôb v‰ak bolipredãasné a zbytoãné. Na úseku rezortupráce sa udiali niektoré chybné udalosti,nebolo by dobre, keby sme ich nechcelibraÈ na vedomie. Nechcem hodnotiÈ ãi toboli veºké alebo malé nezrovnalosti. Podstatnéje, Ïe ministerka V. Tomanová urobilarázne a okamÏité kroky na nápravu tak˘chtoch˘b. Je pripravená zlep‰iÈ aj legislatívnyrámec, aby dotácie boli prideºovanétransparentne a za jednoznaãn˘chpodmienok. Cel˘ odvolávací postup opozícieje pravdepodobne prvou etapou ìal-‰ích atakov na najcitlivej‰í rezort tejtovlády. Ministerka V. Tomanová získaladôveru parlamentu a ìal‰í svoj ministersk˘osud má vo svojich rukách.Oãakávali ste tak˘to v˘sledok aj argumentáciuopaãnej strany poãas odvolávaniaministerky? Prekvapilo vás nieãopozitívne na argumentoch opaãnejstrany?Oãakával som, Ïe ministerke V. Tomanovejnebude vyslovená nedôvera. Neurobilatoºko ch˘b a takého charakteru,aby to presvedãilo koaliãn˘ch poslancov.Argumentácia opozície bola na jednejstrane vecná, mnohostranná, ale predimenzovanáa asi aj prehnane ostrá. Nebolopotrebné zasahovaÈ aÏ do citliv˘ch miestjej osoby a rodiny. Úlohu médií nevidímnegatívne. Myslím si, Ïe médiá objavilinedostatky, presne ich zdokumentovali azohrali pozitívnu úlohu pri mobilizáciitendencií na správny zákonn˘ a transparentn˘postup vládnych ãiniteºov v budúcnosti.O mravnostiemigrantova t˘ch, ão zostaliSlovenská komunita mala v 20. storoãíjednu veºkú tému a – nedopovedanú – má juvlastne dodnes. Pritom je charakteristické, Ïepráve jej venovala neprimerane malú pozornosÈ.Spisovateº ªubo‰ Jurík síce napísal román,ktor˘ priamo nazval Emigranti, ale keì-Ïe vy‰iel v roku 1977, teda e‰te za komunizmu,a priamo v komunisticky orientovanomvydavateºstve Pravda, je pochopiteºná istájednostrannosÈ, ktorá obsah knihy v˘raznepoznaãila a vzdialila ho od reálnych aspektova vnútorn˘ch konfliktov emigrantov. PoNovembri ’89 vy‰lo viacero próz, v ktor˘chbol trval˘ odchod Slovákov do zahraniãiacentrálnym alebo aspoÀ vedºaj‰ím námetom(naposledy, 2006, román Zdenky BeckerovejDcéry Rózy Bukovskej, v ktorom v‰ak ideskôr o konflikt dvoch kultúr a hºadanie domova,a najmä svojej identity, z pozície ºudí, ktorísi na‰li novú vlasÈ). Nijaká publikácia – aniumelecká, ale ani odborná – nepriniesla v‰aknejak˘ ucelen˘, komplexn˘ a hlb‰ie koncipovan˘pohºad na problematiku slovenskej emigrácie.Komplexn˘ch informaãn˘ch zdrojov o slovensk˘chemigrantoch je máloDôvodov, preão sa slovenskí autori a odborníciakosi ost˘chavo venujú tomuto okruhuosudov státisícov Slovákov, je, pochopiteºne,viacero, ale domnievam sa, Ïe v popredísú najmä dva. Jeden je vyslovene pragma-tick˘. Korektne, presne a v celistvosti zhromaÏdiÈinformácie o tomto jave nie je ºahké,ak je to vôbec moÏné a ak je to v ºudsk˘ch silách.NielenÏe t˘ch, ão emigrovali, je príli‰veºké mnoÏstvo, ale aj miesta, kam sa roztrúsilia kde sa napokon usadili, je bezpoãet a vpodstate na celej zemeguli. A hoci aj Slovácisa v zahraniãí zoskupovali do nacionálnychorganizácií, len málokde to malo tak˘ cieºavedom˘charakter, ak˘ badaÈ povedzme vpoºsk˘ch alebo maìarsk˘ch krajansk˘ch spolkoch(hovorí sa, Ïe po Var‰ave je Chicagodruhé najväã‰ie poºské mesto; Ïijú tam vrajasi dva milióny Poliakov). Nedá sa hovoriÈ onejak˘ch kompletn˘ch archívoch, v ktoromby skúmateº na‰iel dostatok podkladov naserióznu anal˘zu. Ako poddôvod moÏnouviesÈ, Ïe odídenci emigrovali z rôznych re-Ïimov, ktoré v rôznych obdobiach 20. storoãiana Slovensku vládli, a tak aj príãina odchodubola veºmi odli‰ná.V tejto súvislosti treba dosÈ striktne odli-‰ovaÈ vysÈahovalectvo zo Slovenska (najmädo Ameriky) v 2. polovici 19. storoãia a v 1.polovici 20. storoãia, ktoré malo jednoznaãnédôvody v ekonomickej a sociálnej zaostalostitohto stredoeurópskeho regiónu, a tak zah⁄Àalopredov‰etk˘m chudobnú ãasÈ obyvateºstva– a neskor‰iu emigráciu, ktorá sa odohralapod tlakom diktatúr od polovice 20.storoãia do jeho konca. A aj tu boli odli‰né pohnútkyv jednotliv˘ch etapách tohto úsekumodernej slovenskej histórie. Pritom samotnáexistencia profa‰istického reÏimu (1939-45) nevyvolala tak˘ veºk˘ exodus (ohrozeníºudia si dostatoãne a najmä vãas neuvedomovali,aká hrôza na nich ãíha a Ïe jedinoumoÏnou záchranou by pre mnoh˘ch bol ur˘chlen˘odchod z krajiny), ako po skonãenívojny pád Tisovho Slovenského ‰tátu a emigráciajeho prominentov z obavy pred súdmia trestami. ëal‰iu vlnu vyvolal nástup boº‰evickéhosocializmu v roku 1948, ktor˘ vyhnalzo Slovenska ºudí blízkych západoeurópskemua americkému ‰t˘lu politiky (trápne procesyv stalinskom duchu, ktoré sa pre mnoh˘chsolídnych ºudí skonãili dlhoroãn˘mitrestami v smrtonosn˘ch podmienkach povedzmeuránov˘ch baní, ale nemilosrdne ajtrestami smrti, dali za pravdu t˘m, ktorí e‰testihli uniknúÈ). Nasledujúci hromadn˘ únikod‰tartoval potom príchod vojsk ‰tátov Var-‰avskej zmluvy (august 1968), ktor˘ ohrozilpolitick˘ch exponentov dubãekovskej PraÏskejjari a otrávil tisíce ìal‰ích ºudí tu‰iacich,kam aÏ bude smerovaÈ Husákova a Bi-ºakova normalizácia a ako bude zasahovaÈ doÏivota slu‰n˘ch, kon‰truktívnych ºudí.92

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EBol odchod z boº‰evického Slovenska zbabel˘mútekom?Druh˘ závaÏn˘ dôvod okúÀavého záujmuliterátov a analytikov o bolestnú súãasÈ slovenskéhoosudu je psychologick˘ alebo skôrmorálny. Je len minimum príslu‰níkov inteligenciea ostatn˘ch vyspel˘ch obãanov, ktor˘chby sa otázka emigrácie nedot˘kala. Apred ktor˘ch by nekládla dobiedzavé morálneotázky. MoÏno okrem niektor˘ch disidentovalebo priamych a zjavn˘ch odporcov komunistickéhoreÏimu. Teda ÈaÏko nájsÈ nezainteresovan˘chºudí, ktorí by vedeli odpovedaÈna nástojãivé a oprávnené otázky súvisiace semigráciou: Bol v podstate ilegálny odchodz boº‰evického Slovenska zbabel˘m útekomalebo, naopak, odváÏnym spôsobom protestuproti komunistickej diktatúre, veì ãastoznamenal aj riziko smrti? Bol jedin˘m moÏn˘mrie‰ením neznesiteºnej situácie slobodymilovn˘chobãanov, alebo bol uprednostnenímosobného v˘chodiska z podmienoktrvalého pokrytectva, korupcie a spoloãenskejnespravodlivosti namiesto toho, aby sa dotyãn˘otvorene postavil proti negatívnym javomsocializmu a riskoval vyhodenie zo zamestnania,oÏobráãenie svojej rodiny a po‰kodenievlastn˘ch detí, najmä znemoÏnením, aby‰tudovali na stredn˘ch a vysok˘ch ‰koláchpodºa svojho v˘beru a talentu? Takéto neodbytnéotázky by sme mohli e‰te rozmnoÏiÈ.Po zmene reÏimu horeuvedené dilemy dostalinov˘ rozmer. Respektíve ovplyvnilinov˘, úplne zmenen˘ vzÈah emigrantov, keìsa po Novembri ´89 znovu zjavili na Slovensku,buì ako hostia svojich najbliωích príbuzn˘cha priateºov, alebo ako hºadajúci moÏnosÈznovu sa vrátiÈ tam, kde Ïili a kde predt˘mpracovali. I keì sa to navonok väã‰inou nijakomarkantne neprejavovalo, vo vzduchu neustálevisel nepokoj: Ako sa cítiÈ pred Slovákmi,ktorí sú uÏ Ameriãanmi alebo Austrálãanmia nemajú ruky po‰kvrnené ãlenstvom v komunistickejstrane a spoluprácou s ·tB, ãipresnej‰ie: nie sú v zoznamoch ·tB? Majú sa„domáci“ hanbiÈ za to v‰etko, ão nevyhnutneuºpelo na ich konaní, ak Ïili v socialistickomâesko-Slovensku? Sú vinní za to, Ïepatrili medzi 99 % obãanov, ktorí volili kandidátovNárodného frontu, prefiltrovan˘chkádrovníkmi z KSâ? Majú si sypaÈ popol nahlavu za to, Ïe boli u vplyvného komunistickéhoãiniteºa na vysokej ‰kole orodovaÈ za to,aby prijali ich syna ãi dcéru na medicínu alebona v˘tvarnú? Majú maÈ zl˘ pocit v du‰i zato, Ïe vstúpili do strany, lebo mali váÏne chorú12-roãnú dcéru a potrebovali dosiahnuÈ,aby sa cez stranícke orgány dostala na lieãeniev ‰tátnom sanatóriu? Rad podobn˘ch dotierav˘chotázok nemusí maÈ konca – v takomdeformovanom spoloãenskom systéme Ïilití, ão neodi‰li do zahraniãia a preÏívali tusvoju kaÏdodennú v‰ednosÈ.Dôsledky odchodu do emigrácie pre rodinu,ktorá zostalaAle aj niektorí emigranti sa v du‰i obracalisami na seba: U‰li sme z tohto poniÏujúcehoÏivota, ale nechali sme tu mamu a súrodencov,ktorí trpeli za to, Ïe ich brat alebo dcéraodi‰li na nepriateºsk˘ kapitalistick˘ Západ –ani oni, ani ich rodina nemohli ísÈ na dovolenkudo Juhoslávie, nieto e‰te do Talianska;jednoducho, nedostali devízov˘ prísºub. Vzamestnaní nemohli postúpiÈ vy‰‰ie, lebo ja– ich príbuzn˘ – uÏ desaÈ rokov b˘vam vo·vajãiarsku. Ako sa im ospravedlniÈ? VykúpiÈsa tisíc dolármi alebo nejak˘m vzácnej‰ímvecn˘m darãekom?Navy‰e mnohí z b˘val˘ch emigrantov – netrúfamsi povedaÈ, Ïe väã‰ina, hoci ani to nieje vylúãené – sa v zahraniãí dobre zorientovali,uplatnili svoje danosti, ktoré síce získaliv socialistickom reÏime – v tomto zmyslenebol b˘val˘ systém úplne maco‰sk˘ k ºuìom,lebo ho to veºa nestálo –, ale ktoré v ÀomuÏ uplatniÈ nemohli. Na Západe ãasto prev˘-‰ili trochu skostnaten˘ch a spohodlnen˘chdomácich obyvateºov, takÏe získali slu‰n˘ Ïivotn˘‰tandard, niektorí dokonca aj nadpriemern˘.Ale keì pri‰li na Slovensko s t˘mtofinanãn˘m zázemím, odkryla sa ìal‰ia priepasÈmedzi t˘mi, ão v komunizme preÏili cel˘svoj prednovembrov˘ Ïivot, a t˘mi, ão ho vovhodnej chvíli preru‰ili a odi‰li tam, kde bolaÏivotná úroveÀ prinajmen‰om o 50-100 %vy‰‰ia, a tak aj ich majetková podstata sa v˘raznezv˘‰ila. VzÈahy medzi chudobn˘mi príbuzn˘mia ich prosperujúcimi blíÏnymi neb˘vajúpríli‰ ideálne.Táto séria rozdielností medzi ºuìmi domaa novoobãanmi rozkvitajúcich krajín by sa istedala e‰te dlho roz‰irovaÈ. Ale azda uÏ to, ãosme uviedli, staãí na to, aby sme si uvedomili,aké zábrany bránia jedn˘m i druh˘m, abysa bez rozpakov a otvorene pozreli na samotnéobdobie komunizmu a potom na odhodlanietisícov neÏiÈ viac v reÏime, ktor˘ nezná‰a– ak uÏ nenapí‰em, Ïe nenávidí – najmävzdelanej‰iu, slobodne cítiacu a na úspechystvorenú ãasÈ svojho obyvateºstva. A vtomto bode údelu pruÏn˘ch a trúfal˘ch na jednejstrane a príli‰ rozváÏnych ãi dlho rozva-Ïujúcich a málo mobiln˘ch na strane druhejsa otvára pred oboma, ale obzvlá‰È pred t˘midruh˘mi ìal‰ia séria dobiedzav˘ch a do drenekostí pichajúcich otázok: Neurobili smechybu, keì sme tu, v socialistickom âesko-Slovensku ostali? Nemali sme odísÈ, preÏiÈÈaÏké prvé dva-tri roky v neznámom prostredí,ale potom sa stabilizovaÈ a navÏdy sa zbaviÈtunaj‰ej vtedaj‰ej diktatúry a spolu s Àouako spoluobãanov aj t˘ch státisícov, ktoré tak˘topodriaden˘ Ïivot doteraz obºubujú apodporujú? Nemali sme sa zaradiÈ nielen medziºudí zámoÏn˘ch, ale aj uÏívajúcich si pevnej‰iudemokraciu, neÏ je táto, v ktorej – akoza ãias komunizmu – e‰te stále mnohí primitívidirigujú a ovplyvÀujú Ïivot t˘ch schopnej‰ích?Finanãná situácia dôchodcov-emigrantova dôchodcov vern˘ch SlovenskuTreba povedaÈ, Ïe ºudia, ktorí napokon komunizmuspreÏili, vstúpili do slobodnej‰ejéry uÏ zväã‰a v seniorskom veku a ich chuÈ isily na nejaké náznaky revoluãnosti sa uÏdávno rozplynuli. Chceli by si aspoÀ trochupríjemne a pokojne preÏiÈ starobu a v takejtopohode sa doÏiÈ posledn˘ch rokov – tak akoväã‰ina t˘ch, ão kedysi po nástupe Husáka aobnovení Biºakovej moci emigrovala a terazprichádzajú na Slovensko zväã‰a ako dobresituovaní náv‰tevníci. Závidia im? Zlostia sana seba? Alebo bolo dobre, Ïe predsa lenv‰etci kvalitní, vzdelaní a kultivovaní obãaniaSlovenska neemigrovali, ale zostali tu,hoci napospas vulgárnych partajãíkov, ktoríich nechcú vypustiÈ z rúk e‰te ani dnes, len vinej straníckej konfigurácii? Práve oni, starágenerácia, sú dnes vydaní na milosÈ málo citliv˘cha na ich experimentovanie s t˘m, ãostarí ºudia naliehavo potrebujú, teda s ich dôchodkamia so starostlivosÈou o ich zdravie.Nejde o piliere, o stále menené pravidlá rôznychodvodov a komerãnú ãi ‰tátnu bázuzdravotn˘ch poisÈovní, ale o to, aby mali zãoho zaplatiÈ byt, kúpiÈ si zdravú stravu anájsÈ zdravotnú starostlivosÈ, ktorá im zmierniÈaÏkosti zo zhor‰ujúcej sa fyzickej zdatnosti.A e‰te im záleÏí na schopnosti ministrov‰kolstva zosúladiÈ postavenie ‰kôl s potrebamimoderného Ïivota a s psychikou detí televíznehoa internetového veku, lebo spokojnívnuci a vnuãky, denne sa pohybujúci v pohodovomprostredí, sú siln˘m Ïivotn˘m elixíromstar‰ej generácie a zábleskami ich zmyslu Ïivota.Ani emigranti, ani tí, ão zostali, nemajúúplne ãisté svedomie alebo istotu, Ïe vtedy –medzi rokmi 1968 a 1989 – konali správne arozumne. To je váÏny dôvod, preão sa nedokáÏupozrieÈ s odstupom na to, ako sa rozhodovaliich najbliωí príbuzní a priatelia, alebooni sami. AspoÀ v podvedomí im rozoÏierajúdu‰u otázky, na ktoré dodnes nevedia odpoveì.Tá totiÏ ani teraz e‰te nie je jednoznaãná.Veì aj v uplynulom takmer dvadsaÈroãíemigrácia pokraãovala a stále pokraãuje. Astále prichádzajú informácie o tom, ako dobreuspeli tí, ktorí odi‰li. Ako sa im darí nielenv Kanade, ale aj v âesku (filmov˘ reÏisérJuraj Jakubisko) alebo v Rakúsku (analytikrizika v Bank Austria) alebo v Dánsku(atómov˘ a molekulárny fyzik na univerzitev Aarhuse) alebo v Poºsku (scénograf BorisKudliãka: „Divadelní umelci sú v Poºsku ove-ºa lep‰ie ohodnotení a docenení. Poliaci sú kukultúre ‰tedrej‰í, umoÏÀuje im to potom aj intenzívnej‰iueurópsku konfrontáciu“) alebo vAustrálii (huslista Peter Vetro vyuãuje hruna husliach a obãas hráva aj vo filharmonickomorchestri). Nebolo by rozumnej‰ie ísÈpodºa ich vzoru do sveta? A pritom nejdevÏdy len o peniaze, ale aj o – nazvime to tak– Ïivotn˘ ‰t˘l. Ekonomicky sme na tom asilep‰ie ako Poliaci, ale Poliaci sú ústretovej‰íku kultúre, a preto je tam divadelnému umelcoviKudliãkovi lep‰ie, ako by mu bolo doma,keby sa nebol pred 13 rokmi presÈahoval.Majú svoje deti rad‰ej rodiãia, ktorí ich po-‰lú zo Slovenska preã?Podstatná ãasÈ slovensk˘ch rodiãov másvoje deti veºmi rada. A preto by ich chcelimaÈ stále niekde pri sebe alebo aspoÀ blízkoseba. Ale koºkí z nich by im povedali, aby ne-‰li do sveta, ak by sa uÏ raz rozhodli? Aleboby ich aspoÀ nútili sºúbiÈ, Ïe sa po rokudvochzaruãene vrátia? A keì sa chcú v Kanadepoãas ‰túdií oÏeniÈ alebo vydaÈ, nevyhodiaich z rodiny, ale po‰lú im Ïelanie v‰etkéhonajlep‰ieho a zmieria sa s t˘m, Ïe aspoÀich dieÈa sa bude maÈ dobre, keì uÏ oni musiastarnúÈ a zosychaÈ pod nápormi netaktnejsociálnej politiky slovensk˘ch verejn˘ch ãiniteºov.Ernest Weidler,publicista93

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EUSA, EÚ, Slovenskoa Transatlantické trendy 2007VzÈahy medzi USA a Európou majú uÏ mnohodesaÈroãí strategick˘ charakter a ovplyvÀujúcelkov˘ v˘voj vo svete. Po druhej svetovejvojne sa ich najpraktickej‰ím stelesnením stalotransatlantické spoloãenstvo v podobeNATO. Táto organizácia vznikla koncom 40.rokov ako obranná aliancia krajín, vystaven˘chhrozbe expanzie sovietskeho komunizmu,dnes je to bezpeãnostno-politické zoskupenie,zaloÏené na spoloãne zdieºan˘ch hodnotách. Ikeì po kolapse komunistick˘ch reÏimov v Európe,zániku Var‰avskej zmluvy, rozpade Sovietskehozväzu a skonãení studenej vojny ist˘ãas zaznievali hlasy spochybÀujúce ìal‰iu existenciuNATO, v˘voj bezpeãnostnej situácievo svete od zaãiatku 90. rokov jej opodstatnenosÈa potrebu transatlantického partnerstvapotvrdil. Poãetná skupina stredo- a v˘chodoeurópskych‰tátov po na‰tartovaní procesovspoloãenskej transformácie zadefinovala ãlenstvov Severoatlantickej aliancii ako svojuhlavnú zahraniãnopolitickú a bezpeãnostnúprioritu a v priebehu 10-15 rokov tento cieº dosiahla.Solidarita USA a Európy: vzostup po 11.septembri, pokles po IrakuObdobie po skonãení bipolárneho rozdeleniasveta nebolo pre NATO bezstarostn˘m obdobímpostupného roz‰irovania, re-definovaniavlastného postavenia vo svete a aktualizáciedovtedaj‰ích úloh. Bezpeãnostné prostrediesa znaãne zmenilo po tom, ão zaãiatkom 21.storoãia do popredia vystúpili globálne hrozbynového typu, predov‰etk˘m islamsk˘ fundamentalizmus,ktor˘ vyhlásil vojnu celémuzápadnému svetu. Jej cieºom má byÈ zánik spoloãenskéhousporiadania liberálno-demokratickéhotypu a nastolenie spoloãenského modelu,zaloÏeného na predstavách fundamentalistick˘chvykladaãov koránu o celosvetovomkalifáte. KeìÏe ekonomická, vedecká a technologickáprevaha Západu a teraj‰í charakter medzinárodn˘chvzÈahov v globalizovanom svetenedáva islamsk˘m fundamentalistom ‰ancena víÈazstvo v otvorenej vojenskej konfrontácii,siahli po metóde teroru, ktor˘ má Západ ajeho spojencov zastra‰iÈ, oslabiÈ a demoralizovaÈ.Medzinárodn˘ terorizmus sa tak stal preZápad reálnou hrozbou a urãenie adekvátnejreakcie na túto hrozbu zaãalo ovplyvÀovaÈvzÈahy nielen medzi krajinami NATO a in˘mi‰tátmi, ale aj vzÈahy v samotnom transatlantickomspoloãenstve.Útok teroristov na New York a Washington11. septembra 2001 vyvolal neb˘valú vlnutransatlantickej solidarity. Zloãin spáchan˘úderkou Al Káidy povaÏovali mnohí Európaniaza útok na Európu, videli v Àom snahuzniãiÈ to, ão urãuje ich kaÏdodenn˘ Ïivot –ºudskú slobodu, demokraciu, prosperitu, v‰etkytie hodnoty otvorenej spoloãnosti, ktoréchráni NATO, in‰titucionálny základ transatlantickéhopartnerstva. Európski spojenci podporiliamerick˘ zásah proti Al Káide a jej lokálnejodnoÏi – Talibanu – v Afganistane, vyslalitam svoje vojenské jednotky pod egidouNATO. O dva roky neskôr v‰ak pri‰la vojna vIraku, ktorá rozdelila transatlantick˘ch spojencovsnáì najviac za celú dobu existencieNATO. Spory okolo odôvodnenosti vojenskéhozásahu proti reÏimu Saddáma Husajna hlbokozasiahli do vzÈahov medzi kºúãov˘mi krajinamiNATO, ovplyvnili tieÏ nazeranie verejnostina vzÈahy medzi Európou a Amerikou.V európskych intelektuálnych a politick˘chkruhoch sa zaãali ãoraz intenzívnej‰ie ‰íriÈ názoryna Ameriãanov ako arogantn˘ch kovbojov,ktor˘m vôbec nezáleÏí na mienke ich najbliωíchpartnerov, v Amerike stále ãastej‰ie zaznievalipoznámky o Európanoch ako nespo-ºahliv˘ch, nelojálnych a niekedy aÏ zradn˘chspojencoch. Podobné názory mali aj svoju personifikovanúrovinu – v Európe sa symbolomamerickej nev‰ímavosti stal prezident GeorgeW. Bush, v USA sa za stelesnenie európskej nelojalitypovaÏovalo nemecko-francúzske duoGerhard Schröder – Jacques Chirac. Dnes v‰akv Európe hrá prím uÏ iné duo – Angela Merkelová– Nicolas Sarkozy. Navy‰e, vo VeºkejBritánii Tonyho Blaira vystriedal GordonBrown a funkãné obdobie teraj‰ieho americkéhoprezidenta sa ch˘li ku koncu.Európania a Ameriãania o transatlantickomspojenectveV poslednom ãase boli publikované zaujímavéanal˘zy o v˘voji vzÈahov medzi európskymikrajinami a USA po mocensk˘ch zmenáchv ParíÏi, Berlíne a Lond˘ne a úvahy o perspektívacht˘chto vzÈahov po nástupe novej americkejadministratívy. Tieto anal˘zy a úvahy savenovali najmä pôsobeniu politick˘ch elít a in-‰titúcií. Nie menej zaujímav˘ je v‰ak v˘voj verejnejmienky v otázkach, bezprostredne súvisiacichso stavom a budúcnosÈou transatlantick˘chvzÈahov. Ako v˘born˘ zdroj pre analytickúprácu tu môÏu poslúÏiÈ v˘sledky prieskumuverejnej mienky Transatlanticke trendy 2007,realizované think thankovou nadáciou GermanMarshall Fund of the United States (GMF)v jedenástich krajinách EÚ, Turecku a USA.V˘skum názorov verejnosti na kºúãové problémysvetovej politiky uskutoãÀuje GMF kaÏdoroãneod roku 2002 a tak vlastne zachytávaobdobie tektonick˘ch zlomov v medzinárodn˘chvzÈahoch (vzplanutie islamského fundamentalizmua terorizmu, roz‰irovanie EÚ aNATO, ekonomick˘ vzostup âíny, úsilie Ruskao obnovenie svojho veºmocenského statusu,snahy teokratického reÏimu Iránu o v˘robujadrov˘ch zbraní apod.).Ako reaguje európska a americká verejnosÈna aktuálnu medzinárodno-politickú situáciu,na teraj‰í stav transatlantick˘ch vzÈahov? Akovnímajú Európania Spojené ‰táty a ich úlohuvo svete, ako vidia rolu EÚ na svetovej aréne?âo si myslia o rôznych bezpeãnostn˘ch hroz-94

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ebách, o raste nov˘ch veºmocí? A aké názory nav‰etky tieto otázky majú Ameriãania? Na základeobrovského mnoÏstva údajov, zozbieran˘chv rámci prieskumu Transatlantické trendy2007, je moÏné dospieÈ k viacer˘m zaujímav˘mzáverom. Skúsme poukázaÈ na niektoré,najdôleÏitej‰ie z nich.Po prvé, aj Európania aj Ameriãania si myslia,Ïe Európska únia (ãiÏe zjednotená Európa)by mala zohrávaÈ aktívnej‰iu úlohu vo svete (zaÏiaduce to povaÏuje aÏ 77 % Európanov a 73% Ameriãanov). Väã‰ina Európanov (54 %) sipritom myslí, Ïe prevziaÈ väã‰iu zodpovednosÈza globálne hrozby by Európska únia malav spolupráci s USA. Toto zistenie je v priamomrozpore s pomerne ãast˘mi tvrdeniami, Ïe medziEurópou a Amerikou vznikla nepreklenuteºnánázorová bariéra, ktorá spoluprácu medzinimi znemoÏÀuje.Po druhé, aj Európania aj Ameriãania v zásadezhodn˘m spôsobom vnímajú v‰etky v˘znamnej‰iehrozby súãasnosti – medzinárodn˘terorizmus, islamsk˘ fundamentalizmus, energetickúzávislosÈ, hospodársku krízu, jadrovévyzbrojovanie Iránu, prílev imigrantov zvonku,globálne roz‰irovanie chorôb, úãinky globálnehootepºovania (i keì Ameriãania vnímajúv‰etky spomenuté hrozby – s v˘nimkouglobálneho otepºovania – o ãosi citlivej‰ie neÏEurópania). Blízke sú aj názory Európanov aAmeriãanov na vnútorn˘ v˘voj v Rusku a ruskúzahraniãnú politiku. Aj odpovede na mnohéìal‰ie otázky ukazujú, Ïe USA a Európa súsi blízke pokiaº ide o hodnotenie v˘voja vo svetea ich spojenectvo má hlb‰í základ, neÏ ibaad hoc rozhodnutia mocensk˘ch elít.Po tretie, takmer identické názory majú Európaniaa Ameriãania na príãiny zhor‰eniatransatlantick˘ch vzÈahov. 38% Európanov a38% Ameriãanov si myslia, Ïe sa tak stalokvôli vojne v Iraku, 34 % Európanov a 39 %Ameriãanov sú presvedãení, Ïe hlavn˘m dôvodomzhor‰enia je samotn˘ prezident G. W.Bush. Nechajme bokom skutoãnosÈ, Ïe pre takétovidenie situácie je charakteristická znaãnásplo‰tenosÈ, o. i. aj ignorovanie neblahej úlohy,ktorú zohrali G. Schröder a J. Chirac predvypuknutím vojny v Iraku, keì sa obaja sna-Ïili zabrániÈ vojenskej akcii USA – jeden so zámeromzískaÈ dodatoãné hlasy vo voºbách doBundestagu a druh˘, aby vraj chránil francúzskenárodné záujmy v arabskom svete (existujepritom hypotéza, Ïe vojne so Saddámom bysa dalo vyhnúÈ v prípade, ak by nielen USA aVeºká Británia, ale cel˘ Západ, vrátane Francúzskaa Nemecka, jednoznaãne a tvrdo zatlaãilina irackého diktátora, ktor˘ by pochopil, Ïeúnik neexistuje a pristúpil by na splnenie podmienokOSN a MAAE, ako to neskôr urobil líbyjsk˘diktátor a niekdaj‰í sponzor medzinárodnéhoterorizmu Muammar Kaddáfí (a celkomnedávno aj s˘rsky diktátor Ba‰ír Asad, keìzavelil na odchod svojich okupaãn˘ch vojsk zLibanonu). V kontexte dne‰nej situácie je dôleÏitej‰ieto, Ïe rozhodujúca väã‰ina Európanova Ameriãanov sa zhoduje v názore, Ïe zlep‰eniutransatlantick˘ch vzÈahov dnes bránia faktory,jeden z ktor˘ch uÏ nebude relevantn˘ orok, po prezidentsk˘ch voºbách 2008, a druh˘môÏe pomerne r˘chlo stratiÈ na v˘zname vprípade ukonãenia bojov a následného odchoducudzích vojsk z Iraku.Po ‰tvrté, Európania a Ameriãania sa aj naìalejrozchádzajú v názore na to, ãi majú maÈUSA líderské postavenie v medzinárodn˘ch záleÏitostiach– iba 36 % Európanov to povaÏujeza Ïiaduce, zatiaº ão v USA je o tom presvedãen˘chaÏ 85 % obãanov. DôleÏit˘ v‰ak je nielensamotn˘ tento údaj, signalizujúci asi najv˘znamnej‰iutransatlantickú názorovú nezhodu,ale najmä jej ãasové a vecné súvislosti. Vroku 2002, t. j. rok po krvavom septembri vNew Yorku a Washingtone a rok pred útokomna Irak, podiel t˘ch Európanov, ktorí povaÏovalilíderskú rolu USA za Ïiaducu, predstavovalaÏ 64 %. Znovu vidíme, Ïe do hry vstúpilakauza irackej vojny. Toto pomyselné ãervenésignálne svetielko by si mali v‰imnúÈ v‰etcibez v˘nimky aktéri transatlantickej roztrÏky,ak chcú jej následky ão najskôr prekonaÈ. Dnes,v predveãer prezidentsk˘ch volieb republikánia demokrati v USA sa sporia o tom, ako mávyzeraÈ zahraniãná politika ich krajiny. Za podporoumy‰lienky líderského postavenia USA vosvete sa môÏu skr˘vaÈ rôzne predstavy a motívy.Niekto môÏe namietaÈ, Ïe ide o podporuzahraniãnej politiky, ktorá má v sebe prvky expanzionizmu.Americk˘ zahraniãnopolitick˘izolacionizmus by v‰ak bol pre Európu a svetoveºa hor‰ím rie‰ením, preto 85-percentná podporapre aktívnu úãasÈ USA na svetovej politikedáva silnú nádej, Ïe táto superveºmoc neprepadnedo nebezpeãného bahna izolacionizmuani po ìal‰ích prezidentsk˘ch voºbách.Slovensko v zrkadle transatlantick˘ch trendovSlovensko bolo do v˘skumu transatlantick˘chtrendov prv˘krát zaradené v roku 2004vìaka partnerstvu GMF s In‰titútom pre verejnéotázky a odvtedy je nepretrÏite jednou zoskúman˘ch krajín. âo teda prezradil najnov‰ív˘skum o názoroch obãanov SR na aktuálneotázky medzinárodn˘ch vzÈahov a svetovejpolitiky? S urãitou dávkou zjednodu‰enia by sadalo povedaÈ, Ïe obãania Slovenska spomedziobãanov ostatn˘ch skúman˘ch krajín EÚ vynikajúsvojou zahraniãnopolitickou bezstarostnosÈou,slab‰ou podporou pre my‰lienku líderskéhopostavenia nejakej krajiny alebo zoskupeniakrajín, zníÏenou citlivosÈou voãi hrozbemedzinárodného terorizmu a islamskéhofundamentalizmu, kritick˘m nazeraním na úlohuUSA vo svete a pomerne vysokou ºahostajnosÈouk znepokojiv˘m momentom vo v˘vojiRuska. T˘ch, ktorí povaÏujú za Ïiaduce lídersképostavenie USA vo svete je v roku 2007 naSlovensku iba 16 % (ão je najmen‰í podielspomedzi v‰etk˘ch skúman˘ch ãlensk˘ch krajínEÚ), hoci e‰te pred dvoma rokmi tak˘chbolo v SR aÏ 33 %. Oslabovanie demokraciev Rusku a politika Ruska voãi susedn˘m ‰tátomznepokojuje na Slovensku iba 30% resp.35 % respondentov, priãom medzi Európanmije tak˘chto respondentov aÏ 61% resp. 59 %.Zatiaº ão v Európe v posledn˘ch dvoch rokochv˘razne stúpol podiel t˘ch, ktorí sú znepokojeníhrozbou, predstavovanou medzinárodn˘mterorizmom a islamsk˘m fundamentalizmom(v Nemecku ide o dramatick˘, priamalarmujúci nárast spomínan˘ch obáv), na Slovenskupozorujeme in˘, niekedy skôr opaãn˘trend – podiel znepokojen˘ch hrozbou medzinárodnéhoterorizmu sa zníÏil oproti roku 2005z 68 % na 45 % a podiel znepokojen˘ch hrozbouislamského fundamentalizmu síce o 4 %stúpol, av‰ak zostáva najniωí v Európe.Názory obãanov na otázky zahraniãnej politikysa formujú pod vplyvom rôznych faktorov,priãom váha osobn˘ch skúseností je ãastominimálna (napríklad podºa prieskumu iba4 % respondentov zo Slovenska nav‰tívili USAa mohli si svoj vzÈah k tejto krajine utváraÈ nazáklade vlastn˘ch poznatkov). Drvivú väã‰inuinformácií, ovplyvÀujúcich názory na ten-ktor˘problém svetovej politiky, dostávajú obãaniaSR z médií – od analytikov, novinárov,in˘ch „opinion-makerov“, spomedzi ktor˘chv˘znamné miesto patrí politikom.Na Slovensku, ktoré v roku 2004 vstúpilo doNATO a stalo sa tak jedn˘m z partnerov transatlantickéhospoloãenstva, k najviditeºnej‰iemuoslabeniu transatlantického prvku v zahraniãno-politick˘chorientáciách obyvateºstvado‰lo v roku 2006. V roku 2007 sa táto tendenciapodºa zistení Transatlantick˘ch trendov2007 aj naìalej prehæbila, i keì v miernej‰ej podobe.Vysvetlenie tohto javu je pomerne jednoduché– v˘skyt ovplyvÀujúcich verejnúmienku negatívnych referencií o USA, hlavnomaktérovi transatlantick˘ch väzieb, vo verejnomdiskurze Slovenska od roku 2006 v˘raznestúpol, priãom ich pôvodcami sa stali najmäpolitici so siln˘m voliãsk˘m zázemím.Strana Smer-SD, ktorá v roku 2006 vyhrala parlamentnévoºby, zámerne zatiahla do volebnejkampane otázku o prítomnosti slovenskej jednotkyv Iraku, ktorú predstavitelia tejto stranyprezentovali v˘luãne v protiamerickej konotácii(neprijateºnosÈ vojenskej akcie ako takej,heslo o Dzurindovi ako „Bushovom lokajovi“apod.).Od volieb 2006 predseda vlády a Smeru-SD,najpopulárnej‰í slovensk˘ politik Róbert Ficosa stal jedn˘m z hlavn˘ch nositeºov verejne prezentovan˘chprotiamerick˘ch názorov. Frekvencioukritick˘ch v˘rokov na adresu USAuÏ dávno predbehol predsedu SNS Jána Slotu.To, ão nejak˘m spôsobom súvisí s USA, s ichvnútorn˘m v˘vojom alebo zahraniãnou politikou,sa ãasto v jeho podaní stáva symbolom negatívnehoalebo priamo odsúdeniahodného.Sovietska okupácia âeskoslovenska sa napríkladprirovnáva k americkej invázii do Iraku,slovensk˘ sociálny model, o ktor˘ sa usilujestrana Smer-SD, sa oznaãuje za antipód vraj nevhodnéhomodelu „Made in USA“. Kritikuvlastnej konfrontaãnej mediálnej politiky odmietapredseda vlády s poznámkou, Ïe nerobípolitiku podºa toho, ãi ho za to pohladkajú pohlave vo Washingtone, a in‰taláciu protiraketovéhosystému v susednom Poºsku a âeskejrepublike vydáva div nie za svojvoºn˘ krokUSA, ktor˘ v koneãnom dôsledku zniÏuje bezpeãnosÈna‰ej krajiny. To v‰etko sa pritom odohrávaza situácie, keì zahraniãná politika SR,predov‰etk˘m vìaka ministerstvu zahraniãn˘chvecí, zostáva v rámci priorít, vypl˘vajúcichz ãlenstva v euroatlantick˘ch integraãn˘chzoskupeniach. Oãakávania, Ïe podporaverejnosti pre posilnenie transatlantického partnerstvav tak˘chto podmienkach porastie, byboli dnes asi nerealistické. ZvrátiÈ tento nepriazniv˘trend by mohli snáì iba politici s inou hodnotovouv˘bavou. Ich v˘skyt sa v‰ak zatiaº vteraj‰om vládnom zoskupení neãrtá.Grigorij MeseÏnikov,politológ95

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ESpor o svedomieãi o charakter ‰tátuOdhodlanie novej predsedníãky Ústavnéhosúdu Yvetty Macejkovej e‰te v tomto rokurozhodnúÈ o zákone o interrupciách na‰tartovalov túto jeseÀ viacero iniciatív – billboardovoukampaÀou iniciatívy Právo na Ïivot napríkladpoãnúc, odsúdením interrupcií zo stranybiskupa ·tefana Seãku na ‰a‰tínskej púti pokraãujúca v˘zvou pápeÏa Benedikta XVI.,aby Slovensko prijalo zmluvu o v˘hrade vosvedomí napríklad, konãiac. A kuloárne signályo neoficiálnom nátlaku viacer˘ch predstaviteºovkatolíckej cirkvi na ústavn˘ch sudcovvari rad‰ej ani nespomínajúc.K˘m v‰ak plénum ústavného súdu rozhodneo (proti)ústavnosti súãasného znenia zákonao interrupciách a ministerskej vyhlá‰ky,nemusí byÈ na ‰kodu zrekapitulovanie niekoºk˘chrozhodujúcich politick˘ch aktov v minulosti.Mínové polia základnej zmluvyKeì bola v novembri 2000 prijatá základnázmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou,len niekoºko obãianskych zdruÏenía médií poukazovalo na mínové polia poloÏenév tejto zmluve a avizovalo pokus „katolíckych“politikov o zmenu charakteru ‰tátu. A ne-‰lo len o to, Ïe podºa oboch zmluvn˘ch stránmala maÈ táto zmluva prednosÈ pred slovensk˘mzákonodarstvom – ão doteraz spochyb-Àujú viacerí právnici. Kontroverzn˘ bol nielenzáväzok, Ïe „Svätá stolica garantuje, Ïe katolíckacirkev vyuÏije v‰etky vhodné prostriedkyna mravné formovanie obyvateºov Slovenskejrepubliky v prospech spoloãného dobrapodºa princípov katolíckej náuky v súlade správnym poriadkom Slovenskej republiky“.Z hºadiska súãasnej situácie okolo interrup-cií a in˘ch bioetick˘ch otázok a ich stupÀujúcejdramatizácie v‰ak bolo viac ako dôleÏité,Ïe v ãlánku 7 sa obe strany dohodli na tom, Ïe„Slovenská republika uznáva kaÏdému právouplatÀovaÈ v˘hrady vo svedomí podºa vierouãn˘cha mravouãn˘ch zásad Katolíckej cirkvi.Rozsah a podmienky uplatnenia tohto právaustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretámedzi zmluvn˘mi stranami“.Niet sa preão teraz ãudovaÈ, Ïe Vatikán aj katolíckacirkev na Slovensku aj niektorí politicimajú plné právo oãakávaÈ ãi priam vyÏadovaÈ,aby súãasná vláda dodrÏala záväzky prvejDzurindovej vlády.Klonovanie je trestnéZ hºadiska bioetickej problematiky bolo takistozaujímavé a pre vtedaj‰iu spoloãenskú atmosférua dominujúcich politick˘ch hráãovpriam symptomatické, Ïe v roku 2003 bolaprijatá novela Trestného zákona, ktorá upravovalaaj problematiku klonovania – a podºa prijatejlegislatívy malo byÈ trestn˘m ãinom akékoºvekklonovanie, teda aj to na terapeutickéúãely, o ãom hovoril nov˘ § 246a Klonovanieºudskej bytosti: „Kto vykoná ak˘koºvek zásahs cieºom vytvoriÈ ºudskú bytosÈ v ktoromkoºvek‰tádiu jej v˘voja, geneticky identickú sinou ºudskou bytosÈou, ãi Ïivou alebo m⁄tvou,potresce sa odÀatím slobody na tri roky aÏosem rokov alebo zákazom ãinnosti alebo pe-ÀaÏn˘m trestom.“Popredn˘ slovensk˘ biológ a odborník na bioetickéotázky Peter S˘kora sa v tom ãase vôbecnetajil postrehom, Ïe práve formulácia „vktoromkoºvek ‰tádiu jej v˘voja“ zabraÀujetomu, aby sa na vedecké a lekárske úãely vyuÏívaliaj zhluky buniek: „To bol pravdepodobneaj dôvod, preão sa v novele Trestného zákonaobjavila formulácia zakazujúca „vytvoriȺudskú bytosÈ v ktoromkoºvek ‰tádiu jej v˘voja“.Pointa sa ukr˘va v slovách „v ktoromkoºvek‰tádiu jej v˘voja“, ktoré znamenajú, Ïezakázané je vytvoriÈ ako zygotu, tak aj akékoºvekrané ‰tádium ºudského embrya, teda ajblastocystu, z ktorej sa izolujú embryonálnekmeÀové bunky povaÏované za základ regeneratívnejmedicíny budúcnosti. V Dôvodovejspráve k novele sa táto úprava textu zákona povaÏujeza popisnej‰í spôsob a spresnenie, no súãasnenenecháva nikoho na pochybách, Ïe „navrhovanéznenie neumoÏní ani klonovanie naterapeutické úãely“.S˘kora v‰ak pokraãuje: „Argumenty proti terapeutickémuklonovaniu sú iného druhu neÏv prípade klonovania reprodukãného. Opierajúsa o názor, Ïe existencia ºudskej bytosti zaãínavznikom zygoty, a preto sa na zygotu akoaj na rané ‰tádiá embrya vzÈahujú rovnaké etickékritériá ako na dieÈa ãi dospelého ãloveka.KeìÏe pri terapeutickom klonovaní dochádzak tomu, Ïe rané embryo je potom, ão sú z nehoodobraté kmeÀové bunky, zniãené, etická námietkaproti terapeutickému klonovaniu spoãívav tvrdení, Ïe tu dochádza k cieºavedomémuzniãeniu ºudského Ïivota, ão nie je etickyprípustné za Ïiadnych okolností, teda ani vprípade, Ïe táto smrÈ terapeuticky prospeje niekomuinému.Zástancovia terapeutického klonovania naprotitomu argumentujú, Ïe rané embryá (niestar‰ie ako 10 – 14 dní) sú v tomto ‰tádiu v˘vojafakticky len dutou guºôãkou asi stovky ne-‰pecializovan˘ch embryonálnych buniek. Pod-ºa nich ontologick˘ aj etick˘ status embrya sapostupne graduálne mení. Okrem iného poukazujúna to, Ïe v drvivej väã‰ine európskych krajínsú povolené interrupcie v ran˘ch ‰tádiáchtehotenstva, ktoré znamenajú cielené zniãenieran˘ch embryí.Poukazujú tieÏ na to, Ïe nejde len o ontologick˘,resp. etick˘ status embrya samotného,ale ‰ir‰ie etické súvislosti. K˘m na jednej stranepomyseln˘ch etick˘ch váh máme úmysel-96

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ené zabitie raného embrya (diskutabilne potenciálnehoãloveka) s problematick˘m etick˘mstatusom, na strane druhej ide o záchranu Ïivotanie potenciálneho, ale aktuálneho – o záchranunemocného dieÈaÈa ãi dospelého ãloveka,ktor˘ch ontologick˘, etick˘, ale i právnystatus je neproblematick˘.“KDH v. SDKÚV druhom volebnom období Dzurindovejvlády mala byÈ zmluva o v˘hrade vo svedomípod kuratelou ministerstva zahraniãn˘ch vecí,ale keìÏe liberál Eduard Kukan sa s jej prípravounijako mimoriadne neponáhºal, iniciatívuprevzali kresÈanskodemokratickí ministri a pripravilinávrh zmluvy, ktorá sa stala v koneãnomdôsledku ‰tartérom rozpadu druhej Dzurindovejvlády – následkom konfliktu medzi KDHa SDKÚ-DS boli predãasné voºby.Z hºadiska ná‰ho súãasného problému bolorozhodujúce, Ïe v spomínanej zmluve (a v návrhuzmluvy Vatikánu s ostatn˘mi registrovan˘micirkvami na Slovensku takisto) bola zakotvenákritická pasáÏ ãlánku 4: „(1) PrávouplatÀovaÈ v˘hrady vo svedomí sa t˘ka: a)ãinnosti v ozbrojen˘ch silách a ozbrojen˘chzboroch vrátane v˘konu vojenskej sluÏby; b)v˘konov v oblasti zdravotníctva, najmä konaniavo vzÈahu k umel˘m ukonãeniam tehotenstva,umel˘m alebo asistovan˘m oplodneniam,pokusom a nakladaniu s ºudsk˘mi orgánmi,ºudsk˘mi zárodkami a ºudsk˘mi pohlavn˘mibunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii aantikoncepcii; c) ãinnosti v oblasti v˘chovy avzdelávania, najmä konania t˘kajúceho sa ãlánku12 a 13 základnej zmluvy; d) poskytovaniaprávnych sluÏieb; e) pracovnoprávnych vzÈahova in˘ch pracovn˘ch vzÈahov, ktor˘ch obsahsa t˘ka predmetu úpravy tejto zmluvy.“Pozíciu nemocníc a zdravotníckych zariadenízriaden˘ch katolíckou cirkvou rie‰il bod 2spomínaného ãlánku (a dnes môÏeme azda povedaÈ,Ïe tento bod by mohol byÈ jedn˘m z v˘chodísksúãasného sporu o v˘hrady vo svedomía o vykonávanie interrupcií): „2. Slovenskárepublika sa zaväzuje, Ïe nemocniciam azdravotníckym zariadeniam zriaden˘m katolíckoucirkvou alebo jej organizáciou neuloÏí povinnosÈvykonávaÈ umelé ukonãenia tehotenstva,umelé alebo asistované oplodnenia, pokusyalebo nakladanie s ºudsk˘mi orgánmi,ºudsk˘mi zárodkami a ºudsk˘mi pohlavn˘mibunkami, eutanáziu, klonovanie, sterilizáciu,úkony spojené s antikoncepciou a tieÏ nestanovívykonávanie t˘chto ãinností ako podmienkupotrebnú na vznik alebo ãinnosÈ nemocnicealebo zdravotníckeho zariadenia zriadenéhokatolíckou cirkvou alebo jej organizáciou.“Proti takémuto návrhu zmluvy s Vatikánomprotestovali liberálnej‰ie ladené médiá ãi obãianskezdruÏenia, pretoÏe sa obávali viacer˘chobmedzení vypl˘vajúcich z takto ladenéhovzÈahu – teda nielen toho, Ïe viacer˘m tehotn˘mÏenám, ktoré chcú ísÈ na interrupciu, budev niektor˘ch nemocniciach táto moÏnosÈ odopretá,ale rovnako budú môcÈ lekári odmietnuÈaj iné fakticky úplne beÏné sluÏby, t˘kajúce saumelého oplodnenia ãi antikoncepcie... Inéobavy sa zasa t˘kali potenciálneho obmedzeniapri v˘uãbe citliv˘ch tém typu vzniku vesmíruãi Ïivota, dejín cirkvi, náboÏensk˘ch vojena podobne. A nemali by sme zabudnúÈ anina potenciálne prípady odmietnutia napríkladprávnick˘ch ãi súdnych sluÏieb pri rozvodoch,zdrojom konfliktov mohla byÈ aj práca v nede-ºu a vo sviatok...Predãasné voºbyOveºa v˘raznej‰ím následkom toho, Ïe tentokresÈanskodemokratick˘ variant zmluvy sVatikánom odmietli ich koaliãní partneri vSDKÚ-DS, bolo vystúpenie KDH z druhejDzurindovej vlády, ão pochopil len málokto.KresÈanskí demokrati neodi‰li z vlády pri závaÏnej‰íchpolitick˘ch ‰kandáloch a mohli bysa odvolávaÈ na morálku oveºa efektívnej‰ie averejnosÈ by to urãite pochopila skôr – napríkladprapodivná a pochybná kauza odíden˘chposlancov z ªS-HZDS, neãakane podporujúcichvládnu koalíciu, sa na takúto reakciu hodilaoveºa viac. Témou na samostatnú úvahu bybol vtedaj‰í postoj SDKÚ-DS, ktorá rázne odmietalatak˘to návrh zmluvy na rokovaní vládyprerokovaÈ a schváliÈ – zdá sa, Ïe obaja potenciálnilídri neºavicovej ãasti politickéhospektra vyuÏili zmluvu o v˘hrade vo svedomína konfrontáciu, ktorá im mala priniesÈ profitv budúcich voºbách.Po voºbách v‰etko inakVolebné v˘sledky a povolebné rokovaniav‰ak ukázali, do akej miery sa vtedaj‰ie vládnestrany prepoãítali. Partnerom katolíckejcirkvi sa stala nová trojkoalícia Smer – SNS –HZDS. Na stretnutiach s kardinálom Korecoma predstaviteºmi Konferencie biskupovSlovenska premiér Robert Fico prisºúbil, Ïejeho vláda nebude otváraÈ citlivé témy, ako súregistrované partnerstvá, zmluva o v˘hradevo svedomí ãi problém odluky cirkvi od ‰tátu.Vedenie KBS bolo s t˘mito dohodami spokojné,nazdávajúc sa, Ïe slovenská spoloãnosÈpotrebuje viac neÏ tieto bioetické otázky rie-‰iÈ sociálne problémy veºkej ãasti Slovenska asºuby premiéra Fica boli pre nich dostatoãnouzárukou, Ïe sa tak aj stane.Napriek tomu situáciu jemne vyostrili pozitívnevyjadrenia podpredsedu vlády Du‰anaâaploviãa o moÏnosti akceptovaÈ registrovanépartnerstvá osôb rovnakého pohlavia a poslednáaktivita ministra zdravotníctva Ivana Valentoviãa,ktorá sledovala cieº, aby kaÏdá nemocnicazabezpeãila moÏnosÈ vykonávaÈ interrupcie,ão viacerí politici aj lekári vnímajúako ohrozenie práva na v˘hradu vo svedomí.Ministerstvo totiÏ navrhuje, aby nemocnica,ktorá poskytuje gynekologické a pôrodníckesluÏby, bola povinná Ïiadateºovi o interrupciu,sterilizáciu ãi umelé oplodnenie vyhovieÈ. Akv‰ak zamestnáva lekárov, ktorí to kvôli v˘hradevo svedomí odmietajú, bude môcÈ poÏiadaÈpríslu‰n˘ samosprávny kraj, aby ju zo zoznamuposkytovateºov tak˘chto v˘konov „vy-‰krtol“. Nejasnosti a kontroverznosti doteraj-‰ích zákonov a návrhov zákonov a rozhodnutí,t˘kajúcich sa interrupcií a v˘hrady vo svedomív‰eobecne, signalizujú potrebu odbornej,vecnej a ãasovo a tematicky rozsiahlej diskusie,sledujúcej nájdenie kompromisu medziprávom na Ïivot a právom na súkromie. Biãovanievá‰ní v‰ak takto vedenej diskusii veºmineÏiãí.Do konca roka rozhodnuté?Slovenskú spoloãnosÈ momentálne dobiehajúviaceré nevyrie‰ené kauzy z minulosti –jednou z nich je podanie na ústavn˘ súd, ktorév roku 2002 podalo 31 poslancov, predov‰etk˘mz radov KDH – podºa ich názoru je zákonpovoºujúci umelé preru‰enie tehotenstva do12. t˘ÏdÀa gravidity a vyhlá‰ka, ktorá umoÏ-Àuje interrupciu aÏ do 24. t˘ÏdÀa gravidity zozdravotn˘ch a genetick˘ch dôvodov, v rozpores ústavou. Ústavn˘ súd o tomto veºkom, slovenskúspoloãnosÈ rozdeºujúcom návrhu doteraznerozhodol – pred niekoºk˘mi dÀami v‰akpredsedníãka Ústavného súdu Yvetta Macejkováznova zopakovala, Ïe Ústavn˘ súd SR v novomzloÏení má ambíciu do konca tohto rokarozhodnúÈ v‰etky plenárne a senátne veci zrokov 2001 aÏ 2005: „Rozhodnutie o posúdenísúladu ãi nesúladu zákona o umelom preru-‰ení tehotenstva z roku 1993 a jeho vykonávacejvyhlá‰ky s jednotliv˘mi ãlánkami ÚstavySR je reálne tieÏ do konca roku.“ A na margobilbordovej kampane iniciatívy Právo na ÏivotMacejková nepripustila moÏnosÈ, Ïeby súãasnákampaÀ s vyobrazením embrya po potratemohla na sudcov pôsobiÈ nátlakovo: „Sú to erudovaníodborníci, toto ich neovplyvní.“NuÏ, uvidíme.Róbert Kotian97

Z A H R A N I â N Í S L O V Á C IK niektor˘m otázkam tvorby a v˘konu‰tátnej politiky Slovenskej republikyvo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim v zahraniãíMimo krajiny svojho pôvodu, Ïije niekoºkodesiatok miliónov Európanov a ich poãet neustálerastie. V roku 2003 sa pod zá‰titou Gréckehopredsedníctva Európskej únie uskutoãnilprv˘ Summit európskych diaspór (slovenskúdiaspóru zastupoval Du‰an Klimo, predsedaSvetového zdruÏenia Slovákov v zahraniãí).Súhrnná správa a odporúãania zo summitu súzamerané na v˘znam diaspór, na úlohu, ktorúmôÏu hraÈ pri formulovaní politík Európskejúnie a na otázky posilÀovania vzÈahov medzi EUa jej diaspórami. Svetové zdruÏenie Slovákovv zahraniãí reagovalo na tieto odporúãania koncomroku 2005 zostavením a vydaním publikácieSlováci vo svete. Správa o súãasnom stavea postavení slovenskej diaspóry (Slovaksthroughout the world. Report on the CurrentState and Status of the Slovak Diaspora. Compiledby PhDr. Claude BaláÏ) v ktorej na záver,uÏ formuluje aj niektoré svoje návrhy, t˘kajúcesa osôb patriacich k európskym men‰inám akomunitám v zahraniãí.Slovensk˘ národ patrí k t˘m európskym národom,ktoré v dôsledku masového vysÈahovalectvav minulosti a súãasn˘ch migraãn˘ch pohybov,majú po celom svete roztrúsené vlastnémen‰iny a komunity. V súãasnosti ich poãetodhadujeme na viac ako 2 milióny osôb, ãopredstavuje nad 30 % z celkového poãtu v‰etk˘chpríslu‰níkov slovenského národa. Pre porovnaniepoãet príslu‰níkov v‰etk˘ch národnostn˘chmen‰ín z celkového poãtu obãanovSlovenskej republiky predstavuje 14,4 %. Súãasn˘stav starostlivosti a financovania ‰tátu vovzÈahu k domácim a zahraniãn˘m men‰inám jenerovnomern˘, v neprospech slovensk˘ch men-‰ín a komunít v zahraniãí.Na zaãiatku by sme si mali ozrejmiÈ, ão to tápolitika vlastne je. Samotne slovo politika, ktorépochádza z gréãtiny , je synonymom pre verejnúãinnosÈ zamierenú na uplatnenie sociálnycha politick˘ch celospoloãensk˘ch záujmov.Je to urãit˘ smer a metódy tejto ãinnosti, spôsob,obsah a forma. Skúsme teda spoloãne premietnuÈtúto charakteristiku do formulovania zásada obsahu ‰tátnej politiky Slovenskej republikyvo vzÈahu k Slovákov Ïijúcim v zahraniãí.Aby vzÈahy medzi Slovenskou republikou aSlovákmi Ïijúcimi v zahraniãí boli efektívne avzájomne prospe‰né, platí zásada conditio sinequa non, Ïe tvorbu a v˘kon ‰tátnej politiky musiavykonávaÈ i zabezpeãovaÈ nepolitickí odbornícis pozitívnym vzÈahom k slovenskému zahraniãiu.·tátnopolitické a národné záujmy Slovenskejrepubliky musia byÈ v súlade aj so záujmamia potrebami slovenského zahraniãia,ão neznamená, Ïe musia byÈ vÏdy totoÏné aj sniektor˘mi záujmami politick˘ch subjektov naSlovensku. Táto modifikácia sa potom môÏenásledne vzÈahovaÈ a prená‰aÈ i do slovenskéhozahraniãia, ale celkovo by nemala ovplyvÀovaÈani hlavne zásady vzÈahov k Slovenskej republike,ani vzájomné vzÈahy medzi slovensk˘mikomunitami a ich spolkami a organizáciami vjednotliv˘ch krajinách.·tátna politika by mala vychádzaÈ z citlivéhore‰pektovania partikulárnych záujmov jednotliv˘chkrajansk˘ch komunít, ale súãasne vytváraÈpredpoklady pre ich úãelné zjednotenie.Selektívny a preferenãn˘ prístup len na teritoriálnejzásade, by mohol diskriminovaÈ t˘ch,ktorí nemajú rovnaké podmienky na formulovaniea realizáciu svojich legitímnych potrieb apoÏiadaviek, lebo sú málopoãetn˘ a rozpt˘lení,nemajú dostatok vlastnej inteligencie, nemajúvlastné ‰kolské a kultúrne zaradenia, trpia dôsledkamiãasového hendikepu spôsobeného 40-roãnou komunistickou izoláciou a pod. Jednotiacoubázou musí byÈ predov‰etk˘m princíp toleranciea otvorenosti Slovenskej republiky kuv‰etk˘m men‰inami a komunitami, bez rozdielupolitickej, konfesionálnej a svetonázorovejorientácie a bez zbytoãného exponovania minulosti.Ak chceme hovoriÈ o vzájomnej spolupráci,tak treba hneì od zaãiatku odmietnuÈ akékoºveksnahy o ‰tátny paternalizmus a dirigizmusa uÏ vôbec nie zasahovanie ‰tátu, alebo ‰tátnychúradníkov do vnútorn˘ch a suverénnych zále-Ïitosti slovenského zahraniãia.Slováci Ïijúci v zahraniãí disponujú znaãn˘minformaãn˘m potenciálom, neoceniteºn˘miskúsenosÈami a kontaktmi na popredné politické,ekonomické, spoloãenské a vedeckéosobnosti v krajinách, v ktor˘ch Ïijú. Napriektomu Slovenská republika sa stále nevie zbaviÈnev‰ímavosti, nedocenenia i odmietania SlovákovÏijúcich v zahraniãí, a vypracovaÈ, ale irealizovaÈ ucelenú, dlhodobú a efektívnu koncepciu‰tátnej politiky vo vzÈahu k slovenskémuzahraniãiu. Jej cieºom by mala byÈ nielenpodpora národného povedomia a kultúrnej identity,ale aj jeho postupné prepojenie a reintegráciado ekonomického, kultúrneho, spoloãenského,vedeckého a duchovného kontextu Slovenskejrepubliky. ·tátna politika má byÈ o dialógua spolupráci a nie ako je to doteraz, Ïe slovenskézahraniãie ponúka svoje moÏnosti , ktoréslovenská exekutíva síce verbálne prijíma, aleprakticky je pasívna. Vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcimv zahraniãí stále nevie prekonaÈ rezíduaminulosti, ktoré v sebe obsahujú rezervovanosÈ,ba aÏ obavy, aby daná problematika neza-ÈaÏila jej medzinárodné vzÈahy.Ne‰tátne subjekty prejavujú záujem najmä zozi‰tn˘ch dôvodov ovplyvnen˘ch politick˘mioãakávaniami na vnútropolitickej scéne, finanãn˘mivo forme nároku na ‰tátny rozpoãet, alebospoloãensk˘m profitom, exkluzívnymi zahraniãn˘micestami a v neposlednom rade i darmia zbierkami slovenského zahraniãia.Pred ‰tátnou politikou stojí teda jednoznaãnáúloha, prekonaÈ, ãi lep‰ie povedané, ako prekonávaÈrozdiely medzi Slovákmi na Slovenskua Slovákmi v zahraniãí. Je potrebné, aby sanavzájom uznávali a podporovali, aby sa vplnom rozsahu uplatÀoval princíp partnerstva asolidarity. Spoloãnou povinnosÈou, ktorá vypl˘vaz prirodzeného pudu sebazáchovy a úctyk sebe sam˘m, tak pre Slovákov doma ako i vzahraniãí, je podpora slovensko – slovensk˘chvzÈahov spojená s pestovaním a udrÏiavanímslovenstva na Slovensku i vo svete. ·tátna politikamusí byÈ predov‰etk˘m odrazom úsiliaSlovenskej republiky o zachovanie a rozvojslovenského zahraniãia.Urãujúcou silou pri snahách o udrÏanie arozvoj slovenského zahraniãia musí byÈ starostlivosÈo ich kultúru a kultúrne dediãstvo,vzdelávanie a ‰koly, znalosÈ slovenského jazyka,podpora národného povedomia a vedomiao pôvode, zabezpeãovanie sústavn˘ch vzájomn˘chnezávisl˘ch a pravdiv˘ch informácii, podporaich in‰titúcii zriaden˘ch na dosiahnutietohto úãelu a podpora vzájomne prospe‰n˘chvzÈahov.·tátna politika musí poskytovaÈ rovnosÈ príleÏitostíobãanom Slovenskej republiky Ïijúcimv zahraniãí s ostatn˘mi obãanmi Ïijúcimina Slovensku .Podºa ‰túdie venovanej súãasnejmigrácii vypracovanej vo februári 2004 pre Európskukomisiu, sa predpokladá, Ïe po roz‰íreníEurópskej únie príde k migrácii 2 – 4 % populácieprístupov˘ch krajín, ba dokonca sa rátaaÏ s ãíslami 8 – 10 %, priãom migraãn˘ potenciálsa odhaduje na 3,9 milióna osôb. V dôsledkusúãasného slovenského vysÈahovalectva, ktorésa po roku 1989 stalo súãasÈou celkov˘ch európskychmigraãn˘ch pohybov, vzniká nováskupina Slovákov Ïijúcich v zahraniãí, ktor˘chpoãet sa pribliÏuje k 30 % celkového poãtuSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Cieºov˘mi krajinamisa stávajú európske i atlantické ‰táty,ktoré imigrantov prijímajú pre posilnenie vlastnejekonomiky a hospodárskej stability. Vysokokvalifikovanéosoby s vysoko‰kolsk˘m, alebostredo‰kolsk˘m vzdelaním, na ktoré vynalo-Ïil finanãné prostriedky cudzí ‰tát, sa stávajú v˘hodn˘mimportom pre kaÏdú s prijímajúcichkrajín. Len v roku 1989 z krajín b˘valej Var‰avskejzmluvy emigrovalo za jeden rok 1,2 miliónaobyvateºstva. Podºa údajov Prognostickéhoústavu Slovenskej akadémie vied, roãne odchádzazo Slovenska za prácou len vysoko‰kolskyvzdelan˘ch 10-tisíc osôb. Do cudziny odchádzajútí najschopnej‰í a Slovensko starne aj98

Z A H R A N I â N Í S L O V Á C Ipreto, Ïe mladí emigrujú. Napriek tejto alarmujúcejskutoãnosti koncepcia migraãnej politikySR vypracovaná Migraãn˘m úradom Ministerstvavnútra SR, ktorú prerokovala a schválilavláda SR, sa vôbec nezaoberá migráciou slovenskéhoobyvateºstva a venuje sa len imigraãnémuaspektu na pozadí ná‰ho vstupu a ãlenstvav Európskej únii. Aj tento váÏne nedostatok, bymala kompenzovaÈ budúca ‰tátna politika vovzÈahu k Slovákom Ïijúcim v zahraniãí·tátna politika, jej stratégia a samotná tvorba,musí byÈ postavená na dlhodobej a reálnejvízií, ktorá bude vo v‰etk˘ch oblastiach neustálenaplÀovaná konkrétnymi v˘konmi v‰etk˘chorgánov ‰tátnej správy v spolupráci s ne-‰tátnymi a verejnoprávnymi in‰titúciami na Slovenskua prirodzene aj v súãinnosti so slovensk˘mzahraniãím. Musí sa staÈ integrálnou súãasÈoubudúcej ‰tátnej doktríny Slovenskej republiky.Aby slovenské zahraniãie bolo re‰pektovan˘mpartnerom pre takúto spoluprácu, musí byÈjednotné a nekompromisné pri presadzovaní aobhajobe svojich názorov a potrieb, musí maÈsvoj program a musí uprednostÀovaÈ spoloãnézáujmy pred partikulárnymi. Slovenské zahraniãiemá ‰ancu preÏiÈ a rozvíjaÈ sa len vtedy, keìbude vzájomne spolupracovaÈ a nie súÈaÏiÈ opriazeÀ ‰tátnych úradníkov Slovenskej republiky.Tak ako slovensk˘ národ a jeho príslu‰-níci doma i v zahraniãí dlhé roky bojovali zavlastnú suverénnu ‰tátnosÈ, tak aj slovenské zahraniãiemusí trvaÈ na svojej samostatnosti a slobodnomrozhodovaní.·tátna politika by sa mala niesÈ v znameníochrany záujmov slovenského zahraniãia v symbiózeso ‰tátnopolitick˘mi a zahraniãnopolitick˘mizáujmami Slovenskej republiky. Mala bysmerovaÈ k prehlbovaniu vzájomnej dôvery aspolupráci vo v‰etk˘ch oblastiach spoloãnéhozáujmu, priãom by mala re‰pektovaÈ princípsubsidiarity a suverenity slovenského zahraniãia.V rámci aproximácie s tvorbou politikyEurópskej únie vo vzÈahu k diaspóram, by samala snaÏiÈ o tvorbu takej národnej politiky,ktorá bude medzinárodne akceptovaná, ktorá sabude snaÏiÈ o aktívnu ochranu slovensk˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí a ktorá prispejek budovaniu dobr˘ch bilaterálnych a susedsk˘chvzÈahov.Pri koncipovaní a tvorbe ‰tátnej politiky budepotrebné vychádzaÈ najmä zo zásady ukotvenejv ãlánku 7a ústavného zákona Slovenskej republiky,ktorá ukladá ‰tátu povinnosÈ staraÈ sa oSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Zákon o SlovákochÏijúcich v zahraniãí zasa ukladá vládeSlovenskej republiky, aby urãovala v˘chodiskáa zásady ‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí. V zmysle uvedenéhozákona koordinaãn˘m a v˘konn˘m orgánom,ktor˘ by mal zabezpeãovaÈ proces tvorby a v˘konu‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí, je Úrad pre Slovákov Ïijúcichv zahraniãí.Programové vyhlásenie súãasnej vlády Slovenskejrepubliky, ktoré sa t˘ka na‰ej problematikyv ãastiach 7. 1. a 9 hovorí: Vláda povaÏujeSlovákov Ïijúcich v zahraniãí sa integrálnu súãasÈslovenského národa, ich Ïivot a dejiny zasúãasÈ národn˘ch dejín a ich kultúru za súãasÈnárodného kultúrneho dediãstva. V súlade sÚstavou Slovenskej republiky bude vláda podporovaÈidentitu a kultúrny Ïivot slovensk˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí s cieºom uchovaÈa rozvíjaÈ ich národné povedomie. Vláda vyjadrujesvoju pripravenosÈ prostredníctvom Úradupre Slovákov v zahraniãí rie‰iÈ poÏiadavky apotreby slovensk˘ch men‰ín a komunít vo svetev oblasti vzdelávania, vedy, v˘skumu, informáciia médií. Podpora krajanov bude jednouz priorít zahraniãnej politiky SR. Vláda SR budevytváraÈ podmienky na podporu krajansk˘chkomunít s cieºom zachovaÈ jazykovú, kultúrnu anáboÏenskú identitu Slovákov Ïijúcich v zahraniãí.Od 1. januára 2006 má Slovenská republika‰tátny úrad, ale ‰tátna politika stále ch˘ba. LenÈaÏko si môÏeme predstaviÈ analógiu, Ïeby novávláda, skoro dva roky po svojom nástupe nemalavypracovan˘ a parlamentom schválen˘ vládnyprogram. Tak ako nie je moÏné bez projektovbudovaÈ diaºnice, nie je moÏné vykonávaȉtátnu politiku vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí bez ucelenej a dlhodobej koncepcietejto politiky. Vznikla dôleÏitá a naliehavá úloha,vypracovaÈ víziu ‰tátnej politiky Slovenskejrepubliky vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí. V nej bude potrebné, vyt˘ãiÈ a rozpracovaÈjej zámery a ciele, ktoré budú obsahovaÈaj nástroje na ich realizáciu v oblasti programovej,právnej, ekonomickej, in‰titucionálnej, kultúrnej,‰kolskej, vedomostnej, v informaãnej aìal‰ích potrebn˘ch nevyhnutn˘ch oblastiach.Je to úloha, na ktorej by mali spolupracovaÈ v‰etkyzainteresované strany, a to ão najskôr, aby financie,ktoré ‰tát vyãleÀuje za t˘mto úãelom zo‰tátneho rozpoãtu, boli úãelne a úãinne investované.Na záver stále aktuálny odkaz jedného z najv˘znamnej‰íchSlovákov Ïijúcich v zahraniãí lekáraa spisovateºa Martina Kukuãína „ Nezanedbávajmena tie mosty medzi Slovákmi doma aSlovákmi v zahraniãí, ktoré uÏ jestvujú, naopakstavajme mosty nové, pevné a pekné. Myslimejeden na druhého stále, nielen v ãase potreby anúdze. Tí, ão zostali doma, nech si t˘ch, ãoodi‰li, nepripomínajú len vtedy, keì ãakajú dolárea dediãstvo. Roztratení po celom svete nechnespomínajú na rodn˘ kraj vtedy keì tu‰ia, Ïeich Ïivot sa konãí a Ïe je ãas vrátiÈ sa domov auloÏiÈ staré kosti do rodnej zeme.“PhDr. Claude BaláÏpredseda obãianskeho zdruÏeniaZDRUÎENIE NEZÁVISL¯CH EXPERTOVPRE OTÁZKY DEJÍN A ÎIVOTA ZAHRANIâ-N¯CH SLOVÁKOVVeda za hranicami SlovenskaTridsiate v˘roãie úmrtia prof. Jána STANISLAVAUprostred dusného leta – 29. júla – umrelpred tridsiatimi rokmi neãakane na stanici vLiptovskom Svätom Mikulá‰i jazykovedecJÁN STANISLAV ( 1904 – 1977). Vedeckédielo profesora Stanislava je svojím obsahoma rozsahom také veºké, Ïe preniklo ìalekoza hranice Slovenska. Niet azda ani jednejznámej‰ej univerzity na svete, kde by sav slavistickom odbore, respektíve ústave totoveºké dielo nenachádzalo a netvorilo podstatnúsúãasÈ ‰túdia uãiteºov a poslucháãov.Vedeck˘ záber profesora Stanislava je neobyãajne‰irok˘: od staroslovienãiny a prame-Àov dejín slovenského jazyka cez porovnávaciulingvistiku aÏ po javiskovú reã. Svoje neúnavnév˘skumy pretavil do viacer˘ch kniÏn˘chprác. Rozsahom najväã‰ie dielo sú jehopäÈzväzkové Dejiny slovenského jazyka, ktorévytváral pätnásÈ rokov.Osobitnú kapitolu tvorí jeho v˘skum aspracovanie cyrilo-metodskej misie. UÏ vroku 1933 vydáva Îivoty slovansk˘ch apo‰-tolov Cyrila a Metoda, ktoré sa doãkali trochkniÏn˘ch vydaní. Neskôr publikuje kniÏnédielo Slovanskí apo‰toli Cyril a Metod a ichãinnosÈ vo Veºkomoravskej rí‰i. Misii venujeaj dielo Osudy Cyrila a Metoda v legendácha listoch. Túto tématiku uvádza aj v kniÏkáchPo stopách predkov, Zo Ïivota slov a na‰ichpredkov a v diele Starosloviensky jazyk.NepriazeÀ osudu stihlo rozsiahle Stanislavovodielo Slovensk˘ juh v stredoveku, v ktoromna základe vedeck˘ch v˘skumov potvrdzujerozsiahlosÈ staroslovensk˘ch územíaj na území dne‰ného Maìarska. V päÈdesiatychrokoch bolo dielo zo‰rotované ako nevhodnéa ‰ovinistické. Po rokoch uznali aj maìarskíhistorici jazyka pravdivosÈ Stanislavov˘chtvrdení. Napokon sa podarilo presadiÈ vydaniediela a prvá ãasÈ vy‰la v roku 1999.Druh˘ a tretí diel, ktor˘ tvoria mapy, vy‰iel kstému v˘roãiu narodenia prof. Stanislava vroku 2004 v Literárnom informaãnom centre.Dielo prof. Stanislava zostalo prameÀompoznania aj pre dne‰ok.B.S.99

E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N TMotto: „V‰etci manaÏéri by mali byÈ vedúcimi osobnosÈami, ale ãasto sú skôr administratívnymipracovníkmi. Ak trávite väã‰inu ãasu nad rozpoãtami, (...) prehºadmi nákladov, sÈaÏnosÈami a rôznymipodrobnosÈami, ste administratívny pracovník. Aby ste sa stali vodcom, musíte tráviÈ viac ãasus ºuìmi, vyhºadávaním príleÏitostí, vytváraním vízie a vytyãovaním cieºov. (...) MárnomyseºnosÈ vediek tomu, Ïe sa ãlovek domnieva, Ïe je v rozlete, zatiaº ão v skutoãnosti je na pokraji pádu.“Prof. PHILIP KOTLER (USA),guru medzinárodného marketingového manaÏmentuSprávny vodcovsk˘a manaÏérsky ‰t˘l – základúspe‰nosti organizácií aj ‰tátuVodcovstvo (leadership, managementship), vedenie ºudí, vodcovské osobnosti, vodcovsk˘ ãi manaÏérsky ‰t˘l to súv˘znamné kºúãové pojmy moderného manaÏmentu ºudského kapitálu a aj poznatkového manaÏmentu (knowledgemanagement). Úlohou vodcov a manaÏérov je takpovediac vytváraÈ zmysel fungovania ãi existencie organizácieXYZ, resp. ‰tátu. K tomu v‰ak vodcovia potrebujú jednak kvalitnú víziu a jednak správny ‰t˘l vedenia ºudí.Príspevok naãrtáva práve podstatné princípy, ciele a postupy uplatÀovania správnehovodcovského/manaÏérskeho ‰t˘lu, ktoré potrebuje súãasná etapa v˘voja znalostnej ekonomiky a vedomostnejspoloãnosti. Správne realizovan˘ ‰t˘l vedenia ºudí je základn˘m predpokladom úspe‰ného pôsobenia lídrova manaÏérov, resp. konkureãne schopného fungovania nimi veden˘ch organizácií v podmienkachhyperkonkurencie, ktorej intenzita v prv˘ch rokoch 21. storoãia neustále rastie...KaÏdá uãiaca sa organizácia, kaÏd˘ podnik, región,‰tát a aj zoskupenie ‰tátov typu EÚ potrebujúkvalitné vodcovstvo, schopn˘ch vodcov amanaÏérov. Kto je to kvalitn˘ líder/manaÏér?Ten, ktor˘ ovláda predov‰etk˘m umenie slúÏiÈin˘m a vidieÈ dosÈ jasne aj „zahmlené“ veci avzÈahy. Cieºom skutoãného vodcovstva je zabezpeãiÈnielen na‰u konkurenãnú spôsobilosÈ,ale aj v˘hody, prosperitu a kvalitu Ïitia pre budúcegenerácie. Nejde teda o zabezpeãenie vlastn˘chrodín ãi obohatenie vodcov/manaÏérov apotom ich „spokojn˘“ odchod... Preto vodcoviaa vrcholové manaÏmenty organizácií aj ‰tátov potrebujúmaÈ predov‰etk˘m kvalitnú víziu, misiua generálnu stratégiu fungovania veden˘ch organizaãn˘chcelkov. Ph. Kotler vo svojich dielachpí‰e v tomto duchu aj to, Ïe vízia musí takreãenovyÏarovaÈ vodcovi z oãí, ak chce „zapa-ºovaÈ“ nad‰enie v in˘ch ºuìoch. Áno, kaÏd˘ vodcapotrebuje víziu, potrebuje ovládaÈ umenie vidieÈaj „za roh“, vedieÈ anticipovaÈ v˘voj. Víziaje vlastne schopnosÈ vytvoriÈ obraz skvel˘ch príleÏitostí,ktor˘ in‰piruje zmestnancov, resp. obãanovãi aj iné záujmové a participujúce skupiny(stakeholders) k efektívnemu dosahovaniuvyt˘ãen˘ch zmyslupln˘ch a reálnych cieºov. A vintenciách dosahovania strategick˘ch cieºov˘chzámerov vízie je veºmi potrebné aj správne viesȺudí, obãanov, spolupracovníkov, zamestnancov.Obsahovú náplÀ vedenia ºudí v ‰ir‰om slovazmysle tvoria predov‰etk˘m tieto ãinnosti, procesyalebo schopnosti vodcov a manaÏérov:– zodpovedne a efektívne vyuÏívaÈ príslu‰népostavenie v manaÏérskej hierarchii, tedasprávne zlaìovaÈ povinnosti, právomoci a zodpovednosÈ,– zvoliÈ správnu mieru centralizácie a decentralizácieriadenia procesov,– cieºavedome in‰pirovaÈ, nadchnúÈ, „zapáliÈ”ºudí pre vec, pre pozitívne konanie,– vytváraÈ optimálnu a priaznivú motivaãnú klímu,napojiÈ motiváciu ºudí na konkrétne úlohy,ãasové dimenzie a na ‰pecifickosÈ danej organizácieãi situácie,– dobre poãúvaÈ ºudí a správne s nimi komunikovaÈ,vyuÏívaÈ „jazyk” a spôsob verbálnej komunikácie,ktorému v‰etci dobre porozumejú,– zvoliÈ si najvhodnej‰í (najlep‰í) ‰t˘l vedeniaºudí atì.Z hºadiska úrovne manaÏmentu (stupÀa riadenia)sa rozli‰uje generálne vedenie a funkãnévedenie ºudí. Generálne vedenie (leadership)vykonávajú spravidla charizmatickí vodcoviaorganizácie. Tak˘to manaÏér má spravidla aj formálnuaj neformálnu autoritu. Usiluje sa o tvorivéa pozitívne vedenie spolupracovníkov smeromk efektívnemu a kvalitnému plneniu ichpracovn˘ch úloh a povinností. Vedie ºudí k dosahovaniucieºov, ale aj smerom k etickému, morálnemu,disciplinovanému, bezúhonnému a vysokokultúrnemu konaniu a Ïitiu. A v tomto smereim ide vlastn˘m príkladom. Funkãné vedenieºudí (managementship) v praxi uskutoãÀujú jednotlivífunkãní (‰peciálni) manaÏéri v príslu‰n˘choblastiach fungovania danej organizácie (napr.manaÏér ºudského kapitálu, marketingov˘ mana-Ïér, manaÏér v˘skumu a v˘voja, finanãn˘ mana-Ïér atì.).Medzi ìal‰ie typické povinnosti, vlastnostivodcov, manaÏérov ãi vedúcich na v‰etk˘ch stup-Àoch riadenia je potrebné zaradiÈ:– na prvom mieste re‰pektovanie uspokojovaniafyziologick˘ch potrieb ºudí, potom potriebbezpeãia, spolupatriãnosti, (d)ocenenia a nanajvy‰‰om stupni hierarchie potrieb má byÈ sebarealizáciaspolupracovníkov (Maslowovapyramída potrieb ãloveka),– manaÏéri majú poznaÈ a chápaÈ motívy/stimulykonania, ako aj situaãné faktory moÏn˘chzmien správania sa, konania ºudí,– ºudí treba viesÈ k posilÀovaniu identity s organizáciou(firmou), k stotoÏneniu sa s jej víziou,misiou a strategick˘mi cieºmi,– naplniÈ hmotné aj morálne oãakávania spolu-100

E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N Tpracovníkov uÏ poãas a najmä po splnení parciálnychúloh na spoloãnej úlohe,– daÈ ºuìom pocit kvalitnej sebarealizácie, pocithrdosti na znaãku organizácie atì.Ciele vedenia spolupracovníkov/zamestnancovmajú teda anticipovaÈ dlhodobo aj krátkodobo nastavenézákladné smerovanie organizácie akocelku. V podstate ide o:– splnenie zmluvne dohodnut˘ch pracovn˘chúloh a záväzkov,– participáciu na plnení operatívnych, taktick˘chaj strategick˘ch cieºov organizácie akointegrovaného celku,– ìal‰í v˘chovn˘, profesijn˘ ãi kariérny rastv‰etk˘ch veden˘ch pracovníkov,– usilovaÈ sa o dosahovanie vysokej osobnejkultúry, pracovnej disciplíny, lojálnosti k firme,rast imidÏu a goodwillu organizácie,– osobitn˘ v˘znam má formovanie ºudí najmäv oblasti posilÀovania morálno-etick˘ch, sociálnycha aj ekologick˘ch (environmentálnych)vzÈahov,– v neposlednom rade ide o vyh˘banie sa nesprávnym‰t˘lom a nevhodn˘m postupom vovedení ºudí.Z aspektu vyuÏívania právomoci vodcov/manaÏérov sa rozli‰ujú v podstate tri ‰t˘ly vedenia– autokratick˘, participatívny a liberálny.Autokratick˘ ‰t˘l vedenia je v podmienkach demokracienevhodn˘ autoritatívny druh vedeniaºudí, ktor˘ sa vyznaãuje najmä:– nadmernou direktívnosÈou, presadzovanímvôle manaÏéra a to „tvrdo“ z pozície mocibez ohºadu na názory spolupracovníkov (podriaden˘ch),– vedúci sám rozhoduje, vydáva „povely”, príkazy,nediskutuje a oãakáva len splnenie direktívneuloÏen˘ch úloh,– ide tu o silne oklie‰tenú jednostrannú komunikáciuzhora nadol,– motivaãn˘mi prostriedkami tohto typu vedúcehosú najmä subjektívne diferencované odmeÀovanie,resp. sankcionovanie veden˘chºudí z pozície moci.Participatívno-demokratick˘ ‰t˘l vedenia sapovaÏuje z hºadiska vyváÏeného vyuÏívania právomociaj zodpovednosti za najlep‰í, najvhodnej-‰í a vyznaãuje sa najmä t˘mito znakmi:– manaÏér má hlboko ºudsk˘ a ústretov˘ prístupk veden˘m ºuìom, konzultuje a radí sa s nimio postupoch rie‰enia problémov,– manaÏér cieºavedome koordinuje a aj kontrolujeplnenie plánovan˘ch úloh, priebeh plneniaprác na projektoch a podobne, aktívne pomáhapri plnení pracovn˘ch povinností, v˘sledkyobjektívnej kontroly a hodnotenia akoaj nevyhnutné korekcie prerokováva so spolupracovníkmi,– tak˘to demokratick˘ (participatívny) typ vedúcehospravodlivo vypracúva aj systém odmeÀovaniavo vzÈahu k objektívnemu hodnoteniuskutoãne dosiahnut˘ch v˘sledkov a tedaspravodlivo zohºadÀuje participáciu jednotlivcov.Liberálny ‰t˘l vedenia ºudí sa ako tzv. voºn˘‰t˘l povaÏuje za druh˘ nevhodn˘ krajn˘ postupa teda vlasnte za najhor‰í ãi najmenej vhodn˘‰t˘l. MoÏno ho charakterizovaÈ takto:– manaÏér tohto typu vystupuje síce ako reprezentantistého kolektívu ºudí, ale takmer vôbecnevyuÏíva svoje formálne (mocenské) postaveniea ponecháva spolupracovníkom veºkúvoºnosÈ v konaní,– oãakáva, Ïe si dokonca spolupracovníci samivyt˘ãia aj ciele svojej ãinnosti, naplánujú pracovnéúlohy, zvolia metódy a postupy práce atì.Americk˘ profesor R. Likert vypracoval – nabáze ‰túdia mnoh˘ch manaÏérov – svoju klasifikáciu‰t˘lov vedenia ºudí. Charakteristka jeho‰tyroch tzv. Likertov˘ch systémov vedenia ºudí jev podstate totoÏná s vy‰‰ie uveden˘mi tromi‰t˘lmi vedenia. Autokratickému ‰t˘lu v podstatezodpovedá jeho exploataãno-autoritatívny ‰t˘lvedenia. Charakteristiky tohto ‰t˘lu tieÏ predstavujútypického autokrata, direktívneho manaÏéra,ktor˘ tvrdo vyuÏíva ãi dokonca zneuÏíva (exploatuje)ºudí. Tento typ sa teda povaÏuje za najmenejvhodn˘ (najhor‰í).Likertov benevolentne-autoritatívny ‰t˘l vedeniaspája istú mieru „benevolencie” a aj autoritatívnostivo vedení spolupracovníkov, priãom:– prevaÏuje autoritatívna zloÏka nad niektor˘midelegovan˘mi právomocami v rozhodovaní,av‰ak pri delegovan˘ch právomociach sa uskutoãÀujetvrdá kontrola,– manaÏér tohto typu ãiastoãne prijíma a tolerujenázory zdola, umoÏÀuje urãitú komunikáciuso spolupracovníkmi,– vyuÏíva sa spravidla kombinovaná pozitívno-negatívnaforma motivovania a stimulovaniazamestnancov (odmeny verzus sankcie atresty).– predstavuje autoritatívny typ vedúceho s niÏ-‰ou mierou autokracie na vedúcej pozícii v organizáciíXYZ.Tretím Likertov˘m systémom je konzultatívny‰t˘l vedenia ºudí. V praxi ho uplatÀujú mana-Ïéri-konzultanti, ktor˘m sa odporúãa väã‰í príklonk princípom participatívnosti a tímovosti vovedení ºudí. Konzultanti na postoch vedúcichpouÏívajú najmä tieto postupy:– do znaãnej miery dôverujú spolupracovníkom,snaÏia sa vyuÏívaÈ ich nápady a návrhy,uplatÀuje sa obojstranná komunikácia,– av‰ak tvorba rámcovej koncepcie (politiky)fungovania organizácie sa uskutoãÀuje zásadnena úrovni vrcholového manaÏmentu,– ‰pecifické rozhodovacie procesy sa delegujúna niωie stupne riadenia, kde o nich rozhodujúa prijímajú rozhodnutia niωí línioví mana-Ïéri,– kontrolné a hodnotiace procesy sú spravidla selektívne,– vyuÏíva sa viaczloÏková kombinovaná pozitívnaaj negatívna motivácia a stimulácia.ëal‰í participatívno-skupinov˘ ‰t˘l vedeniacharakterizoval profesor Likert takto:– manaÏér takmer úplne dôveruje spolupracovníkom,poskytuje im rozsiahlu autonómiu,veºkú participáciu (spoluúãasÈ) na riadení organizácieãi jej organizaãnej zloÏky,– na spoloãnú prípravu dôleÏit˘ch rozhodnutí ãiprojektov sa vyuÏíva obojsmerná dôveryhodnákomunikácia, ktorá je nielen vertikálna,ale aj horizontálna,– vyuÏíva sa v˘berová forma kontroly, ekonomickástimulácia stavia na spoluúãasti, t.j. naspoloãnom vytyãovaní cieºov, ich dosahovaní,plnení úloh a aj na relevantnom odmeÀovaní,– tento ‰t˘l vedenia, resp. typ vedúceho sa povaÏujeza najtypickej‰í pre rozvíjanie progresívnycha efektívnych tímov˘ch foriem organizovania.Ide tu vlastne o tímov˘ spôsob vedenia,ktor˘ moÏno v súãasnosti povaÏovaÈ zanajlep‰í, najproduktívnej‰í a najefektívnej‰í.Toto kon‰tatovanie potvrdili aj R. Blake a J.Moutonová, ktorí vypracovali tzv. teóriu mana-Ïérskej matice (mrieÏky). Z kon‰trukcie tejtomatice, v ktorej sa konfrontuje orientácia mana-Ïéra na úlohy, v˘robu ãi hlavnú ãinnosÈ (horizontála)s orientáciou manaÏéra na ºudí (vertikála),tieÏ vyplynuli adekvátne ‰t˘ly vedenia ºudí. Autorivymedzili na horizontále aj na vertikálu ‰káludeviatich stupÀov fungovania manaÏéra. Ichpospájaním vznikne mrieÏka (matica), ktorá má81 (9x9) políãok, ão má de facto symbolizovaÈosemdesiat jeden rozliãn˘ch typov vedúcich,resp. teoreticky moÏn˘ch ‰t˘lov vedenia ºudí vorganizáciách. Za najtypickej‰ie ‰t˘ly vedeniaºudí sa v tomto prístupe povaÏujú:– vedúci voºného priebehu (pozícia ãi políãko 1,1 v matici),– autoritatívny alebo technokratick˘ vedúci (9,1),– vedúci „spolku záhradkárov” alebo „hostincov˘“vedúci (1, 9),– kompromisn˘ vedúci (5, 5),– tímov˘ vedúci (9, 9) atì. A práve tímov˘ ‰t˘lvedenia sa nielen tu, ale vo v‰eobecnosti v súãasnostipovaÏuje za najlep‰í ‰t˘l vedeniaºudí a manaÏmentu vôbec.V˘vojové trendy aj v manaÏmente v‰ak smerujúk vyuÏívaniu integrovan˘ch metód vodcovstavaa manaÏmentu. UplatÀovaÈ integrovan˘model vedenia ºudí znamená cieºovo a systémovospájaÈ v‰etky relevantné princípy, faktory,postupy v záujme dosahovania vy‰‰ích synergick˘chefektov v riadení organizácií i ‰tátu. Nevyhnutnév‰ak je cieºové kon‰truovanie tak˘chtomodelov metódou „na‰ívania“ na mieru a to previacero závaÏn˘ch príãin a dôvodov:– správanie vodcov a manaÏérov totiÏ determinujeveºa rozliãn˘ch faktorov, ale predov‰etk˘msú to jeho osobné ãi osobnostné vlastnosti,ãrty a spôsoby jeho správania, ìalej sú tospôsoby reagovania jeho spolupracovníkov av neposlednom rade aj konkrétne situaãné(krízové, iné) faktory. Medzi nimi majú/musiapôsobiÈ vzájomné vzÈahy, väzby a spätnéväzby;– preto je nevyhnutné integrovaÈ (spájaÈ) jednotlivéfaktory, aspekty, pohºady, resp. princípya postupy vedenia ºudí v rámci konkrétnehosituaãného prístupu,– vodcovia a manaÏéri by teda mali ‰tudovaÈ azískavaÈ oveºa viac poznatkov aj o vedeníºudí, zdokonaºovaÈ sa v komunikovaní s nimia nauãiÈ sa dobre poãúvaÈ ºudí, ão najobjektívnej‰iediagnostikovaÈ situácie, rozumieÈ v prvomrade sám sebe, rozumieÈ spolupracovníkom,rozumieÈ kooperantom aj rozliãn˘mpraktick˘m situáciám a v súlade s t˘m adekvátnekomunikovaÈ, ovplyvÀovaÈ, viesÈ a motivovaȺudí.Integrovanie faktorov, ktoré ovplyvÀujú efektívnosÈvedenia moÏno interpretovaÈ aj prostredníctvomvybran˘ch ãiniteºov, ktoré azda najviacovplyvÀujú efektívnosÈ konania kaÏdého vodcu,manaÏéra, riaditeºa ãi vedúceho. Ide najmä otieto faktory:– osobnostné kvality, vzdelanie, bázeÀ, skutoãnámúdrosÈ a rozváÏnosÈ vodcu, manaÏéra,kaÏdého vedúceho,– Ïivotná filozofia, spôsob myslenia, vízia, koncepcia,stratégia a ‰t˘l práce manaÏéra,– dôslednosÈ pochopenia a poznania úloh,– charakter, morálka, kvalifikácia a praktickéskúsenosti spolupracovníkov a v‰etk˘ch kooperantov,– tolerancia a precíznosÈ vzájomného vnímaniahierarchie hodnôt,101

E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N T– citlivé rie‰enie interpersonálnych a aj sociálnychotázok v organizácii, ‰táte, EÚ,– dlhodobé oãakávania, ciele a motívy vodcov,manaÏérov na in˘ch pozíciách organizácie,resp. aj mimo nej atì.– rie‰enie interpersonálnych otázok, medziºudsk˘chvzÈahov ão má byÈ vlastne podstatná ãinnosÈkaÏdého druhu/typu manaÏéra, vedúcehoãi kouãa.Kouã je vedúci–poradca, ktor˘ vedie (kouãuje)buì jednotlivca alebo nejak˘ tím ºudí a tedasa prevaÏne venuje práve ºuìom a poradenstvu.Pritom v procesoch kouãovania ide o dosÈ vysok˘stupeÀ aj direktívneho aj podporno-poradenskéhosprávania. Vo svete sa kouãing dosÈ vyuÏíva,a napríklad je beÏné, Ïe aj CEO manaÏéri,vrcholoví vodcovia majúÚzku súvzÈaÏnosÈ s vedením ºudí majú teda ajìal‰ie parciálne manaÏérske ãinnosti – vlastn˘chkouãov. Tí im radia a uãia ich aj viesÈ ajkomunikovaÈ aj motivovaÈ ºudí. motivovaniea najmä komunikovanie s ºuìmi, priame poãúvanieich názorov, resp. aj nepriame komunikovanieprostredníctvom pruÏného vyuÏívania modern˘chinformaãno-komunikaãn˘ch technológií(IKT) v procesoch riadenia. V praxi v‰akexistuje nielen veºa princípov a postupov, ale ajviacero rozliãn˘ch komunikaãn˘ch bariér ãi aj‰pecifick˘ch druhov/typov komunikácie (vrátanenároãnej medzikultúrnej komunikácie atì.).Bariéry komunikovania sú subjektívne aleboobjektívne prekáÏky ãi zväã‰a negatívne faktory,ktoré sa viac alebo menej v˘znamne podie-ºajú na skresºovaní sprostredkúvan˘ch správ, informácií,poznatkov. Takto môÏu vznikaÈ a vpraxi ãasto aj pôsobia tzv. komunikaãné ‰umy,ktoré v koneãnom dôsledku spôsobujú cieºom neadekvátnekonanie prijímateºov tak˘chto správ.Medzi subjektívne (psychologické) komunikaãnébariéry sa napríklad zaraìujú: rozdielne vnímanieobsahu informácie u odosielateºa a u adresáta,prijímateº takpovediac poãuje len to, ãochce poãuÈ a ostatné ignoruje, zmena psychickéhostavu komunikantov vplyvom stresu, ale ajtaké fenomény ako sympatia, antipatia, empatia(vcítenie) ãi iné faktory (slabé sociálne cítenie,pasívne poãúvanie a pod.). Objektívne komunikaãnébariéry vznikajú napríklad vtedy, ak sa nevhodnezvolia ãas, miesto a prostredie komunikovania,komunikaãné médium, druh komunikaãnéhoprostriedku, resp. komunikaãná technológia(IKT), resp. dochádza k filtrovaniu (cenzurovaniu)informácií a ich následnému úãelovémumodifikovaniu a podobne. V praxi manaÏérskehokomunikovania je preto nevyhnutné ãonajskôr identifikovaÈ takéto „‰umy ãi filtráciedát”, ako aj ich hlavn˘ch nositeºov a ur˘chleneich utlmiÈ ãi eliminovaÈ. VyÏaduje si to poznaÈ ajpravidlá a rozliãné ‰pecifické druhy manaÏérskejkomunikácie.·pecifické druhy manaÏérskej komunikáciesú typické spôsoby komunikovania vodcov, manaÏérov,vedúcich, ktoré sa do istej miery odli-‰ujú svojim zámerom, poÏívan˘mi metódami atechnikami. Najãastej‰ie sa v manaÏérsko-marketingovejkomunikácii pouÏívajú tieto druhyalebo typy ‰pecifického komunikovania:– Vyjednávanie, rokovanie (negociaãné techniky)– ide o ‰pecifickú formu interpersonálnej komunikáciea prezentovania rozliãn˘ch stanovísknajãastej‰ie v urãitej men‰ej skupine ºudí, ktorásleduje základn˘ cieºov˘ zámer kompromisnesa dohodnúÈ a spravidla uzavrieÈ zmluvu ãiaspoÀ zmluvu o budúcej zmluve a pod.– Lobovanie (lobing) – znamená ‰pecifick˘ druhvzÈahovej komunikácie, ktorej cieºom je úãelovosprostredkovaÈ informácie, poÏiadavky azáujmy nejakej skupiny vplyvn˘m osobám atak získaÈ v˘hody (prospech). Viaceré etickékódexy v‰ak povaÏujú lobing za negatívnytyp manaÏérskej komunikácie, pretoÏe vrajodporuje zásadám slobodného podnikania.V‰etko je v‰ak realatívne aj toto tvrdenie.– Kouãovanie (kouãing) – jeho entitou je poradenskákomunikácia, ktorá pouÏíva ‰irokú‰kálu poradensk˘ch techník a prostriedkov.PovaÏuje sa za jeden z najnároãnej‰ích typovmanaÏérskej komunikácie, pretoÏe kouãi, ako‰pecifick˘ druh manaÏérov, musia dokázaÈvysoko profesionálne viesÈ priamu diskusiu,cielen˘ ‰truktúrovan˘ rozhovor, empatickyrozpoznávaÈ a vyjadrovaÈ pocity, dokázaÈ racionálnepresvedãovaÈ ºudí, radiÈ a úãinne vnímaÈspätnú väzbu. Cieºom kouãovania je previesÈãloveka/ºudí cel˘m procesom anal˘zyvlastného v˘konu, plánovania nov˘ch postupova prevzatia vy‰‰ej zodpovednosti za dosahovanievyt˘ãen˘ch cieºov a plnenie plánovan˘chúloh. Kouã preto ãasto pouÏíva okremporadenstva aj mentorovanie, resp. tútorstvo,tréningy, facilitáciu (uºahãovanie vzniku reflexuãi reakcie rozliãn˘mi podnetmi), moderovanie(vpl˘vanie na ºudí, aby samostatneanalyzovali a rie‰ili spoloãné pracovné problémy)a pod. teda kouãi nefungujú len v hokejiãi vo futbale, ale aj v in˘ch oblastiach ºudsk˘chaktivít.– Obchodné rokovanie – sleduje základn˘ cie-ºov˘ zámer dosiahnuÈ poÏadovan˘ kúpno-predajn˘akt pri najlep‰ích kúpno-predajn˘chpodmienkach. Je to najstar‰í typ manaÏérskejkomunikácie, ktor˘ sa pouÏíva najmä v marketingu,ale aj v procesoch hºadania, nachádzania,v˘beru a prijímania zamestnancov, prirozdeºovaní pracovn˘ch úloh a aj v in˘ch oblastiachmanaÏérskej práce.Vo v‰etk˘ch druhoch ãi typoch manaÏérskejkomunikácie je nevyhnutné re‰pektovaÈ aj relevantnéprincípy a pravidlá, ktoré vodcom a manaÏéromponúkajú najmä socio-psychologickévedné disciplíny, resp. pre oblasÈ IKT príslu‰nátechnicko-technologická literatúra a literatúra zoblasti jednotliv˘ch komponentov informatiky.Princípy a pravidlá efektívnej manaÏérskejkomunikácie, ktoré majú lídri a manaÏéri dodrÏiavaÈv komunikaãnom procese, sa zaraìujúnajmä tieto:– struãne a jasne formulovaÈ a oznamovaÈ hlavnémy‰lienky, príkazy ãi odporúãania na rie-‰enie konkrétneho pracovného problému (plánovanejúlohy),– aktívne a najmä bezprostredne poãúvaÈ zamestnancov,– vytváraÈ vhodnú klímu a neustále zdokonaºovaÈkultúru otvorenej a obojsmernej komunikáciev organizácii,– systémovo vytváraÈ efektívnu, internú aj externúinformaãnú a komunikaãnú sieÈ v organizáciiaj mimo nej,– aktívnej‰ie vyuÏívaÈ najmä spätnú väzbu vkomunikovaní,– predvídaÈ moÏné komunikaãné konflikty,‰umy, riziká, hrozby a preventívne im predchádzaÈdobr˘m preventívnym manaÏmentom,– dôsledne robiÈ v˘ber komunikaãn˘ch situáciía partnerov komunikácie,– správne (re)modelovaÈ komunikaãn˘ proces„‰itím“ na vlastnú mieru,– dodrÏovaÈ vysokú komunikaãnú disciplínu,– profesionálne zvládnuÈ rie‰enie a eliminovaniekomunikaãn˘ch bariér,– úãelne a hospodárne vyuÏívaÈ najmodernej‰ieIKT v procesoch komunikovania a vedeniaºudí, zamestnancov, ale aj extern˘ch spolupracovníkov,dodávateºov ãi zákazníkov,– flexibilne sa adaptovaÈ aj na moÏné praktickévyuÏívanie najnov‰ích druhov manaÏérskejkomunikácie (interkultúrne a iné podobné komunikovanie).Medzikultúrne (interkultúrne) manaÏérske komunikovaniepredstavuje najmä po vstupe SR doEÚ a vôbec v aktuálnych procesoch globalizácieaj nov˘ typ sociálnej spôsobilosti a zruãnosti. Jeto typick˘ spôsob re‰pektovania a zlaìovania‰pecifick˘ch komunikaãn˘ch paradigiem („vzorcov,schém”) alebo postupov a vytvorenie spoloãného(univerzálne platného) komunikaãnéhopostupu v konkrétnom a ‰pecifickom prostredí.Interkultúrne komunikovaÈ sa uãia manaÏéri tak,Ïe si najprv uvedomia rozdielnosÈ kultúr, zvykov,tradícií a potom získajú o nich ão najviac vedomostí.Napokon najlep‰ie je absolvovaÈ vlastnúskúsenosÈ s aktívnou medzikultúrnou komunikáciouakou je napríklad stáÏ v typickom interkultúrnomprostredí vo svete.Podstatu interkulturneho komunikovania, ktorémá znaãnú perspektívu aj pre SR, moÏno bliÏ-‰ie charakterizovaÈ takto:– lídri a manaÏéri potrebujú dobre poznaÈ príslu‰né‰pecifiká veden˘ch ºudí a ovládaÈ takpovediacv‰eobecne platn˘ dorozumievacíkód, postup, jazyk,– dorozumievací kód spoãíva predov‰etk˘m vtom, Ïe manaÏéri dobre ovládajú slovom aj písmomangliãtinu ãi in˘ cudzí jazyk, ale súãasnepoznajú aj veºa ìal‰ích v˘znamn˘ch prvkovkomunikácie, ako aj aplikácií modern˘ch IKT,– manaÏéri a vodcovia majú dobre ovládaÈ aj prvkyneverbálnej komunikácie (gestikulácia,mimika, kinezika – drÏanie tela, proxemika –vzdialenosÈ od poãúvajúceho, celkov˘ vzhºad,obleãenie, obuv, vôÀa, upravenosÈ, úsmev(keep smiling) a iné prvky, ktoré tieÏ patria medziostatné v˘znamné zloÏky komunikaãnéhoprocesu a vedenia ºudí vôbec.Záverom moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe kvalitné vedenieºudí je skutoãne entitou dobrého manaÏmentuºudského kapitálu a riadenia vôbec. ZdokonaºovaÈvedenie ºudí znamená teda predov‰etk˘mpoznaÈ a v praxi dôsledne uplatÀovaÈ relevantnéprincípy, faktory, osvedãené postupy vedeniaa neustále skvalitÀovaÈ vlastn˘ ‰t˘l vedeniaºudí. Vedenie ºudí v ‰ir‰om a integrovanomkontexte – v prepojení aj na komunikovanie,motivovanie a stimulovanie ºudí, predstavujevlastne ÈaÏisko ìal‰ieho rozvoja uceleného a integrovanéhosystému marketingového manaÏmentunielen organizácií v‰etk˘ch kategórií, aleaj ‰tátu ako celku a aj zoskupení ‰tátov typu EÚ.Z toho naozaj vypl˘va, Ïe v‰etci manaÏéri bymali byÈ vodcovsk˘mi osbnosÈami a nie „úradníkmi“na riadiacich postoch. A nebyÈ „úradníkom“na manaÏérskom poste znamená tráviÈviac ãasu s ºuìmi, správne ich viesÈ a motivovaÈsmerom k dosahovaniu reálne stanoven˘chstrategick˘ch cieºov a dlhodob˘ch vízií.Doc. Ing. ªUBOMÍR JEMALA, PhD.,gestor manaÏérskych disciplínna KEM FEI STU v Bratislave102

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KDruh˘m ãlenom vlády v tomto volebnom období,ktorého sa pokúsila opozícia odvolaÈ, bola ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. A keìÏe noãnérokovanie parlamentu sa zrejme stalo trvalou súãasÈoupolitickej kultúry kaÏdého vládneho zoskupenia, vybrala sisúãasná koalícia svoj termín na zaãiatku septembra.Viera Tomanováa jej kauzaPrivilégiumI. âO BOLO NA POâIATKUNa poãiatku bol t˘Ïdenník Plus 7 dní – ktor˘celú kauzu ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny Viery Tomanovej od‰tartoval,keì zverejnil, Ïe ministerka pred nástupom dofunkcie pracovala ako manaÏérka v organizáciiPrivilégium (nomen omen?), ktorá mávoãi Sociálnej poisÈovni 17-miliónov˘ dlh. Pikantnébolo, Ïe táto organizácia dostala od ministerstvadvojmiliónovú dotáciu. Paradoxnébolo, Ïe ani nesplatená pohºadávka voãi SociálnejpoisÈovni nevyluãovala takúto dotáciudostaÈ – a bolo tak aj za ministrovania ªudovítaKaníka a Ivety Radiãovej. Bizarné bolo,Ïe voãi Privilégiu bola vedená exekúcia, ktorábola Sociálnou poisÈovÀou pozastavená –dodajme, Ïe aÏ za ministerky Tomanovej. Prv˘mvrcholom celého príbehu bolo, keì natlaãovkách zaútoãil na novinárov predsedavlády a obvinil ich z toho, Ïe pí‰u proti ministerkepreto, lebo si to Ïelajú dôchodcovskésprávcovské spoloãnosti a upozornil na v˘letekonomick˘ch novinárov do Álp, financovan˘jednou z DSS. Bonusom tlaãoviek predseduvlády bola aj videokazeta s nahrávkoufiremného veãierka jednej DSS, ktorá mohlavyznieÈ aj ako zosmie‰Àovanie klientovDSS – o jej pôvode povedala neskôr hovorkyÀapredsedu vlády Silvia Glendová, Ïe juna‰li na stole, ão v slab‰ích povahách môÏevyvolávaÈ obavy o bezpeãnosÈ predsedu vlády,lebo tak ako videokazeta sa môÏe pri nezmenenejbezpeãnostnej situácii na úradevlády na stole pána premiéra objaviÈ napríkladaj obálka s antraxom a nie sódou bikarbónouãi pudingov˘m prá‰kom, ako bolo doterazv slovensk˘ch reáliách zvykom.Potom sa ukázalo, Ïe Privilégium dlhovaloaj daÀov˘m úradom a to uÏ bola iná káva– od Privilégia ministerstvo Ïiada vrátenie dotáciea prípadu sa venuje aj polícia – lebo podozreniez podvodu vedúcich ãiniteºov Privilégia(dnes uÏ b˘val˘ch ãlenov strany Smer-SD) je mimoriadne intenzívne.II. âO BOLO NA MIMORIADNEJSCHÔDZI NR SRPotom sa z letného spánku prebrali aj opoziãnípolitici a po krátkom vajataní sa zhodlina tom, Ïe zvolajú mimoriadnu schôdzu NRSR s jedin˘m bodom programu – pokusom oodvolanie ministerky Viery Tomanovej, kdekauza Privilégium mala byÈ len ak˘msi sekundárnymdôvodom na tak˘to poãin. Prinajmenejodôvodnenie návrhu na odvolanie ministerkyTomanovej, prednesené na zaãiatku mimoriadnejschôdze podpredsedom NR SRMilanom Hortom z SDKÚ-DS, tomu naznaãovalo.Milan Hort (SDKÚ-DS):„Skupina poslancov, navrhovateºov vyslovenianedôvery je presvedãená, Ïe ministerkaTomanová sa spreneverila svojmu sºubuministerky, ãlenky vlády Slovenskej republiky.Ministerka svojimi v˘rokmi a pravidelnesa meniacimi názormi dlhodobo dokazujesvoju neodbornosÈ a nekompetentnosÈ viesÈrezort práce sociálnych vecí a rodiny a zároveÀzavádzaním zneisÈuje obãanov, ãímokrem iného ohrozuje dlhodobú udrÏateºnosÈdôchodkového systému, ale aj dôleÏitú celospoloãenskúsolidaritu, na ktorej je postaven˘sociálny systém Slovenskej republiky. ...ZároveÀod svojho nástupu predstavuje návrhyv sociálnej oblasti, ktoré ‰kodia obãanomSlovenskej republiky a zároveÀ ohrozujúudrÏateºnosÈ verejn˘ch financií, a t˘m aj prijatieeura. V rozpore so svojimi povolebn˘mivyhláseniami o pravidelnom zvy‰ovaníprídavkov na deti nepristúpila v septembri2006 k plánovanému zvy‰ovaniu, odmietlanávrh na nápravu predloÏen˘ pri prijímanírozpoãtu na rok 2007 a od septembra 2007 neuskutoãnilaani svoj pôvodn˘ návrh na zv˘-‰enie o 10 slovensk˘ch korún. Pri poskytovanívianoãného príspevku dôchodcom neopodstatnenediskriminovala vdovy, vdovcov asiroty. Ignoruje tieÏ sociálnych partnerov a prv˘krátv histórii bez súhlasu sociálnych partnerovpredloÏila návrh Zákonníka práce, ktor˘obmedzuje obãanov, ktorí si chcú privyro-OD 1. JÚLA DO 31. AUGUSTA 20071. júla – ªS-HZDS podºa predsedu stranyVladimíra Meãiara nebude iniciovaÈv˘menu Viliama Vete‰ku na poste podpredseduNárodnej rady SR. Ak to zdravotn˘stav Vete‰kovi dovolí, Meãiar bude ÏiadaÈ,aby zostal vo svojej funkcii.ªS-HZDS bude podºa predsedu stranyVladimíra Meãiara presadzovaÈ zmenu zákonovumoÏÀujúcu kontrolu Slovenskejinformaãnej sluÏba (SIS). Tajná sluÏba totiÏpodºa neho nemá vybudované kontrolnémechanizmy, ão bol aj dôvod, pre ktor˘ªS-HZDS v parlamente neodobrila správuo ãinnosti SIS za rok 2006.2. júla – Parlament roz‰íril generálnypardon na nedoplatky koncesionárskychpoplatkov. Firma Lawyer Partners by takuÏ nemala ìalej vymáhaÈ penále od obãanov,ktorí zaplatili Slovenskému rozhlasuistinu dlhu do 20. februára 2006. Po tomtodátume uÏ totiÏ platila novela zákona,ktorá vymáhanie extrémne vysokého penáleneumoÏÀuje.3. júla – Poslanci NR SR schválili noveluzákona o vysok˘ch ‰kolách, ktoráspoplatÀuje externú formu ‰túdia. Procedurálnenávrhy poslancov Lászlóa Szigettiho(SMK) na prepracovanie novely a MartinaFronca (KDH) na stiahnutie zákona zrokovania nepre‰li.6. júla – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã,predseda vlády Robert Fico a ‰éf parlamentuPavol Pa‰ka vyzvali slovenské médiá,aby sa voãi na‰im ‰tátotvorn˘m a národnokultúrnymtradíciám prestali správaÈ maco‰skya uvedomili si svoju zodpovednosÈza rozvíjanie národného povedomia a vlastenectvamedzi obãanmi SR.9. júla – Predseda NR SR Pavol Pa‰kaje presvedãen˘, Ïe samosprávne kraje súpripravené podieºaÈ sa na realizácii projektovfinancovan˘ch v rokoch 2007 aÏ 2013z prostriedkov Európskej únie (EÚ).12. júla – Nov˘ zákon o v˘chove avzdelávaní by nemal byÈ predloÏen˘ parlamentubez ‰irokej verejnej diskusie spojenejs konferenciami a diskusiami na rôznychpedagogick˘ch fórach. Pre TASR touviedol podpredseda KDH a exminister‰kolstva Martin Fronc.1. augusta – Spoluprácou poslancaKDH Petra Gaburu s osobami z prostrediatajn˘ch sluÏieb sa bude zaoberaÈ poslaneck˘klub hnutia. TASR o tom informovalpodpredseda hnutia a b˘val˘ ministerspravodlivosti Daniel Lip‰ic. Podºa Lip‰icasa Gabura v minulosti zaviazal, Ïe tietoosoby uÏ nebude kontaktovaÈ, ão v‰aknesplnil.2. augusta – Strana maìarskej koalícieplánuje na najbliωom rokovaní opoziãn˘chstrán, ktoré by malo byÈ v septembri,otvoriÈ otázku odvolania ministerky práce,sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovejpre nezvládnutie situácie v rezorte.4. augusta – Poãet klamstiev a uráÏokna adresu ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny Viery Tomanovej sa vymykáz rámca opoziãnej práce médií. Dôvodomje podºa premiéra Roberta Fica skutoãnosÈ,Ïe ministerka v súlade s obsahomprogramového vyhlásenia vlády pripravu-103

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kje zásahy do 2. kapitalizaãného piliera dôchodkovéhozabezpeãenia.Obvinenia premiéra Roberta Fica oovplyvÀovaní ãi korumpovaní novinárovAsociácia dôchodkov˘ch správcovsk˘chspoloãností (ADSS) odmieta. Rovnako vyluãujeosobné útoky na ministerku práce,sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú,keìÏe sa zameriava v˘luãne na odbornú komunikáciu.5. augusta – ZdruÏenie vydavateºov periodickejtlaãe (ZVPT) protestuje proti vyjadreniampremiéra Roberta Fica, podºaktor˘ch dôchodcovské správcovské spoloãnostikorumpujú novinárov.6. augusta – Predseda SMK Pál Csákychce v septembri zverejniÈ vlastné anal˘zyBene‰ov˘ch dekrétov. „Otázka Bene‰ov˘chdekrétov je pre nás neukonãená,“reagoval pre RádioÏurnál Slovenského rozhlasu.„V septembri zverejníme na‰e anal˘zy,priãom sa netajíme t˘m, Ïe model pouÏit˘v prípade Ïidovskej komunity ohºadnerie‰enia problémov obãanov, ktorí pre-Ïili holokaust, je pre nás schodn˘m a pozitívnymmodelom,“ vysvetlil zámer SMK.13. augusta – Lídri opoziãn˘ch strán posvojom stretnutí vyjadrili znepokojenienad dianím v Slovenskej televízii. Na tlaãovejbesede to povedal predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda: „V˘voj v STV násznepokojuje, obávame sa návratu do istéhoobdobia, keì boli novinári cenzurovanía motivovaní k tomu, aby konali provládne“.15. augusta – Nov˘ zákon o SIS, vojenskomobrannom spravodajstve a vojenskejspravodajskej sluÏbe – zákon o spravodajsk˘chsluÏbách – nanovo definujeniektoré ich úlohy najmä v oblasti bojaproti terorizmu, nelegálneho obchodu snedovolen˘mi látkami, ako aj úlohy naúseku ochrany utajovan˘ch skutoãností.„Tento zákon má v˘hodu v tom, Ïe v jednejlegislatívnej norme sú rie‰ené v‰etkyspravodajské sluÏby,“ uviedol minister obranyFranti‰ek Ka‰ick˘ po rokovaní vlády.Ka‰ick˘ pripomenul, Ïe táto legislatívnaúprava nerie‰i pouÏívanie informaãnotechnick˘chprostriedkov.16. augusta – ·peciálna prokuratúra sabude zaoberaÈ v˘rokmi premiéra RobertaFica o rizikách investovania v dôchodkov˘chsprávcovsk˘ch spoloãnostiach (DSS).„Podnet nám z Ko‰íc doruãili 15. augusta,do konca t˘ÏdÀa ho pravdepodobne odstúpime‰peciálnej prokuratúre,“ uviedlapre TASR námestníãka bratislavského krajskéhoprokurátora Vûra Datinská. ÎiadosÈo pre‰etrenie v˘rokov premiéra pre podozreniezo spáchania trestného ãinu ‰íreniapopla‰nej správy poslal na Krajskú prokuratúruv Bratislave minul˘ t˘ÏdeÀ predsedaMlad˘ch ºaviãiarov Róbert Sedlák. Ficosiedmeho augusta uviedol, Ïe DSS sú stratové,a sporiteºov v druhom pilieri varoval,Ïe by mohli prísÈ o svoje úspory. Premiérprirovnal DSS z hºadiska bezpeãnosti vkladovk nebankov˘m subjektom.16. augusta – Návrh rozpoãtu na rok2008 z dielne ministerstva financií (MFSR) ráta pre Kanceláriu NR SR s v˘davkamivo v˘‰ke 937 miliónov korún. Vypl˘vato z materiálu, ktor˘ zverejnilo MF SRbiÈ, ohrozuje tvorbu nov˘ch pracovn˘ch miesta bezdôvodne posilÀuje postavenie odborovna úkor zamestnancov a ich zástupcov. V súãasnostipresadzuje úpravy v dôchodkovomsystéme, ktor˘ch cieºom je získaÈ od obãanovìal‰ie financie skryt˘m zvy‰ovaním daní a zároveÀohroziÈ dôchodky budúcich generáciívylúãením nemalej ãasti obyvateºstva v moÏnostisporiÈ si na dôchodok. A to v situácii, keìministerka nepresadzuje kroky na zefektívneniefungovania Sociálnej poisÈovne, ale naopaknavrhuje zv˘‰iÈ v˘‰ku peÀazí, ktoré sistrháva z odvodov obãanov na vlastnú prevádzku.Skupina navrhovateºov je zároveÀ znepokojenánezodpovednosÈou ministerky Tomanovejpri správe verejn˘ch zdrojov. Ministerkaopakovane dokázala, Ïe nevie úspornenakladaÈ s peniazmi daÀov˘ch poplatníkov. âiuÏ pri zneuÏívaní svojho sluÏobného autaalebo objednávaní bezpeãnostn˘ch prehliadokv kancelárii ministerstva. Na miesto vysvetleniaa okamÏitej nápravy reaguje na opodstatnenépodozrenia z klientelizmu mediálnymiútokmi. A prostredníctvom svojho rezortu sav‰etk˘ch snaÏí presvedãiÈ, Ïe ‰tát nemá akozískaÈ naspäÈ dotáciu získanú podvodom.âiÏe pani ministerka Tomanová ohrozuje dôchodkybudúcich dôchodcov a stabilitu celéhodôchodkového systému. ëalej nezodpovednehospodári s peniazmi daÀov˘ch poplatníkov,ìalej diskriminuje skupiny obyvateºov,demotivuje sociálne slab‰ích, uchyºuje sa kuklamstvám, podporuje klientelizmus a korupciua ohrozuje prijatie eura k 1. 1. 2009...Preto stratila dôveru skupiny poslancov-navrhovateºovvyslovenia nedôvery.Napriek viacer˘m váÏnym pochybeniam vkauze Privilégium ministerka podporu svojichstraníckych kolegov ani koaliãn˘ch partnerovnestratila a dali to jednoznaãne najavo. Napokon,boli do nemalej miery in‰pirovaní ajt˘m, Ïe uÏ ráno pred schôdzou sa na mimoriadnomrokovaní stretli ãlenovia vlády asvojej kolegyni vyslovili podporu – v tomãase e‰te netu‰iac, Ïe to nie je v ten deÀ ichjedin˘ vládny míting.Du‰an âaploviã (podpredseda vlády, Smer– SD – z jedenapolhodinového vystúpeniavyberáme úvod a koncovku):Návrh na vyslovenie nedôvery ãlenovi vládyvníma vláda Slovenskej republiky akoprejav demokracie ako legitímne právo opozície.Stratégia opozície je v tomto prípadekoncentrovaná najmä na zv˘razÀovanie údajnejnekompetentnosti ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny. Tento strategick˘ zámerje cieºavedom˘ a má tieto príãiny. Poprvé, poráÏka politick˘ch strán b˘valej vládnejkoalície z rokov 2002 – 2006 vo voºbáchv roku 2006 spoãívala najmä v nekompetentnostivlády a vedenia Ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyv sociálnej oblasti a v nere‰pektovaní sociálnycha hospodárskych práv obãanov Slovenskejrepubliky. Po druhé, odpútanie pozornostiod asociálnej politiky z minul˘ch rokov.Nere‰pektovanie sociálnych a hospodárskychpráv b˘valou vládou malo tieto prejavy. Uvediemsedem.Po prvé, hneì po nástupe novej vlády vroku 2002 prijal parlament na návrh vlády Mikulá‰aDzurindu bez súhlasu sociálnych partnerovv Rade hospodárskej a sociálnej dohody22 antisociálnych zákonov, v ktor˘ch sa ru-‰ili sociálne opatrenia úãelovo populistickyprijaté pred voºbami v roku 2002 ako predvolebnélákadlo voliãov a ktor˘mi sa drastickyzníÏila úroveÀ sociálnej ochrany obãanov.Viacer˘ch obãanov t˘mto vláda Mikulá‰aDzurindu uvrhla do biedy. V dôsledkutoho prepukli v niektor˘ch lokalitách na v˘chodnomSlovensku obãianske nepokoje sprejavmi vykrádania obchodov a rozbíjaniav˘kladov, aby sa dostali tí, ktorí boli v tej ÈaÏkejsituácii k potravinám. Vláda Mikulá‰aDzurindu namiesto rie‰enia sociálnej situáciet˘chto ºudí pomocou v hmotnej núdzi potlaãilatieto akcie políciou a vodn˘mi delami...V prípade dotácie poskytnutej neziskovejorganizácie Privilégium v záujme zabezpeãeniaa posúdenia objektívneho stavu nariadilaministerka Viera Tomanova ‰tátny dozornad poskytovaním sociálnych sluÏieb toutoprávnickou osobou a následnú finanãnú kontroluzameranú na pouÏitie finanãn˘ch prostriedkovposkytnut˘ch tomuto subjektu formoudotácie z rozpoãtovej kapitoly ministerstva.Na základe v˘sledkov ‰tátneho dozoruna poskytovaní sociálnych sluÏieb bude ulo-Ïené neziskovej organizácii Privilégium prijaÈpríslu‰né opatrenia. Na základe v˘sledkovfinanãnej kontroly bude po prerokovaní jejv˘sledkov odstúpen˘ v˘sledn˘ materiál správefinanãnej kontroly na ìal‰ie konanie voveci vydania rozhodnutia o vrátení neoprávnenepouÏit˘ch finanãn˘ch prostriedkov zposkytnutej dotácie.V danom prípade bude zabezpeãen˘ postupv zmysle zákona ã. 523/2004 Z. z. o rozpoãtov˘chpravidlách verejnej správy. Okremministerstvo listom ministerky vyzvalo neziskovúorganizáciu Privilégium na základeinformácií o nepravdivosti ãestného vyhláseniana vrátenie celej v˘‰ky poskytnutej dotácie.Potom ão ministerka zistila, Ïe PrivilégiumpredloÏilo nepravdivé ãestné vyhlásenieo tom, Ïe má finanãné záleÏitosti so ‰tátnymrozpoãtom v poriadku, podala podnet natrestné stíhanie.Z údajov, ktoré sú vy‰‰ie uvedené vypl˘va,Ïe tvrdenia o neúspornom nakladaní speniazmi daÀov˘ch poplatníkov nie sú odôvodnené.III. A âO NA TO VLÁDAPoãas úpornej a úmornej diskusie v parlamentn˘chlaviciach, kde sa prepierali kiksy apochybenia vlády minulej (koaliãní poslanci)a vlády súãasnej (poslanci opoziãní), opäÈzasadala vláda pod vedením Roberta Fica avenovala sa najmä prehre‰kom mediálnejobce. V˘sledkom bolo a) schválenie stanoviskavlády k podozreniam z neetick˘ch a nezákonn˘chpraktík niektor˘ch printov˘ch a elektronick˘chmédií; b) odporúãanie generálnemuprokurátorovi, aby pre‰etril incidenty z 21.augusta 2007 a 29. augusta 2007 hrubo zasahujúcedo domovej slobody ministerky prá-104

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kce, sociálnych vecí a rodiny. Vláda takisto c)poÏiadala Tlaãovú radu SR ako nezávisl˘ orgándohliadajúci na dodrÏiavanie etick˘chzásad novinárskej práce v periodikách vydávan˘chna Slovensku a Radu pre vysielaniea retransmisiu ako nezávisl˘ orgán dbajúci ouchovanie plurality v oblasti vysielania, abyzaujali stanovisko k podnetom upozorÀujúcimna podozrenia z hrubého poru‰ovania etick˘chzásad novinárskej práce v prípadochposkytovania neoprávnen˘ch peÀaÏn˘ch anepeÀaÏn˘ch v˘hod novinárom súkromn˘miobchodn˘mi spoloãnosÈami pôsobiacimi voblastiach spadajúcich do pôsobnosti Ministerstvapráce, sociálnych vecí a rodiny SR ak prípadom novinárskych praktík zasahujúcichdo domovej slobody ministerky práce,sociálnych vecí a rodiny.IV. âO SA DIALO NA MIMORIADNEJSCHÔDZI NR SR (2)V Národnej rade zatiaº pokraãovala diskusiaa keìÏe poslanci si odhlasovali pokraãovaniev programe schôdze aÏ do jej vyãerpania,o osude ministerky Viery Tomanovej sahlasovalo aÏ nad ránom.Július Brocka (KDH):Chcem vám povedaÈ, pán podpredseda âaploviã,Ïe ak hºadáte nejaké strategické dôvodyza návrhom opozície na odvolanie ministerkyTomanovej, ste úplne vedºa. Tie dôvodysú veºmi jednoduché tak v oblasti kompetentnostiministerky viesÈ rezort a najmä v oblastimorálky a etiky. Ak my hovoríme, Ïe zministerstva sociálnych vecí vychádzajú nepodarkya chaos, tak vám poviem len jedens príkladov – ak ministerka navrhuje najprvzv˘‰iÈ poistné odvody a na druhej strane nemajúplatiÈ tí, ão sú najlep‰ie zarábajúci, prosímvás, ão je to ak nie chaos. ëal‰ie prípadyuvediem potom v rozprave, ale najmä dôvodymorálky a etiky, pán podpredseda, kauzaspojená s peniazmi, veºkopanské manieres t˘m autom do Lisabonu, ale najmä hrub˘klientelizmus, to sú dôvody, pre ktoré nemô-Ïe pani ministerka Tomanová zostaÈ ìalej ministerkousociálnych vecí. A mne je veºmiºúto, ak vy takéto veci, najmä z tej oblasti morálky,etiky, obhajujete. Ja som si myslel, Ïevy, pán podpredseda, máte in˘ názor na prácupolitika. Politik nemôÏe robiÈ v‰etko, ãomu zákon nezakazuje, to je otázka elementárnejslu‰nosti.Jozef Haleck˘ (ªS – HZDS):Nepamätám si, aby v posledn˘ch rokochbol odvolan˘ minister za úãasti koalície, tak-Ïe tento v˘sledok je uÏ predurãen˘. Pretopredpokladám, Ïe aj cieºom tohto postupuopozície je, aby do‰lo k takej situácii, aby kredibilitaministra klesala a nakoniec predsedavlády bol núten˘ uvaÏovaÈ perspektívne ov˘mene na tomto poste. Zrejme toto je dlhodobej‰ícieº tohto postupu. Tie medializovanéveci ãi uÏ ºah‰ieho alebo Èaωieho kalibruby som roztriedil na postoj, ktor˘ zaujíma ministerstvoa pani ministerka k strategick˘m,dôleÏit˘m a rozhodujúcim oblastiam, to je dôchodkováreforma a moÏno hovoriÈ aj o zákonníkupráce a potom tá menej v˘znamnáãasÈ, to sú tie technické, prevádzkové aleboiné problémy, ktoré sa v priebehu tohto rokavyskytli.Z hºadiska technick˘ch otázok, ktoré boliv˘razne medializované na tom procese Privilégiaa in˘ch vecí, mne sa zdá, Ïe do‰lo kniektor˘m chybám. Otázka je, ãi bola to úãasÈministerky, ãi bola to úãasÈ celého legislatívnehoprocesu, ktor˘ tak˘to postup si vyÏaduje,ãi to bolo väã‰ieho alebo men‰ieho rozsahu,dosÈ ÈaÏko je urãiÈ. Napríklad v kauzePrivilégium si myslím, Ïe rozhodujúcim astrategick˘m bodom bolo ãestné vyhlásenie.Pokiaº v legislatíve také nieão existuje, takrozhodovací zbor, ktor˘ predkladá na podpisrozhodnutie pani ministerke, sa oprie o ãestnévyhlásenie a tam nie je Ïiadny legislatívnypostup, aby sme vyÏadovali nejaké daÀovépriznanie alebo daÀové plnenie si svojichpovinností. Musíme sa spoliehaÈ, Ïe Ïiadateºv ãestnom vyhlásení uvádza dôvody správne,objektívne relevantné. TakÏe pokiaº niektorozhodne na základe takéhoto rozhodnutia, jeotázkou, ãi sa zlého postupu nedopú‰Èa ten,kto Ïiadal a dal falo‰né a chybné doklady,úmyselne alebo neúmyselne. Pre mÀa v‰ak vtejto moÏnoÏe negatívnej fáze príhovoru dosÈrozhodujúce je to, Ïe pani ministerka konalatak, Ïe Ïiadala, aby nastal právny stav. To znamená,Ïe ak sa zistilo, Ïe bola vyplatená dotácianeoprávnene, poslala tam finanãnú kontrolu,ktorá zistila stav. Zareagovala to dokoncapodaním na prokuratúru. âiÏe vykonalaúkony, ktoré bolo potrebné urobiÈ. E‰te dôle-Ïitej‰ie je, Ïe pripravuje také legislatívne a inéopatrenia vo svojom rezorte, aby k tak˘mtosituáciám nedochádzalo.Chcel by som sa zastaviÈ pri t˘ch rozhodujúcichstrategick˘ch veciach, ktoré sú premÀa dôleÏité, pokiaº by som mal posudzovaÈpani ministerku a jej ãinnosÈ. Z hºadiska kompetentná– nekompetentná, má príslu‰né vzdelanie,ktoré zodpovedá odboru, ktor˘ riadi.Má vy‰e tridsaÈroãnú prax. TakÏe, ão sa t˘kapraktick˘ch, teoretick˘ch vedomostí, ÈaÏko sipredstaviÈ iného ãloveka, ktor˘ by túto funkciuvedel z tohto pohºadu takto zvládaÈ. DosÈãasto je napádaná za reformu dôchodkovéhosystému a Zákonník práce. V reforme dôchodkovéhosystému sa jej vyt˘ka, Ïe destabilizujedôchodkov˘ systém a Ïe vytvára finanãnúa inú nestabilitu. Mne sa javí, Ïe jejsnaha je skôr opaãná, Ïe svojimi opatreniamisa snaÏí stabilizovaÈ tento dôchodkov˘ systéma to z tohto dôvodu, Ïe v prvom pilieri ch˘ba20 miliárd, do roku 2010 bude ch˘baÈ 40miliárd a túto úlohu musí ona rie‰iÈ, nikto in˘.A musí ju rie‰iÈ teraz v priebehu roka, v priebehu2, do t˘ch piatich rokov. TakÏe je to v˘zva,ktorá ju núti, aby robila nielen ona, aleaj celá vláda opatrenia, aby k tomu nedo‰lo.âo sa t˘ka nestability druhého piliera dôchodkovéhosystému, myslím si, Ïe ten zásadn˘bod, ktor˘ sa jej vyt˘kal a od ktorého saustúpilo, aj na úrovni vlády, to jest pomer 9:9 alebo jeho zmena. V tomto bode vidím akopozitívum, Ïe nedo‰lo k destabilizácii, preto-Ïe to, ão bolo v zákone dané, na ão sa spoliehajútí, ão sporia v tomto systéme, tento zá-na svojej internetovej stránke.Uvedená suma je o 19,218 milióna korúnvy‰‰ia ako bol tohtoroãn˘ rozpoãetKancelárie. Na kapitálové v˘davky Kanceláriepripadne 141 miliónov korún, nabeÏné v˘davky 796 miliónov. Z toho naplaty poslancov NR SR sa ráta s 183 mil.Sk, vrátane prostriedkov urãen˘ch na pau-‰álne náhrady v sume 78,6 mil. Sk. V nadväznostina v˘‰ku miezd v˘davky na poistnépredstavujú takmer 36,2 mil. Sk.ëal‰ie v˘davky v súvislosti s prácouposlancov predstavujú dovedna 164 mil.Sk. Z nich odmeny za sluÏby 150 asistentovposlancov, ktoré sú vo v˘‰ke 80 %platu poslanca, predstavujú 86,3 mil. Sk.Prevádzka kancelárie poslanca vo v˘‰ke27-tisíc Sk mesaãne znamená pre 150 poslancovspolu 48,6 mil. Sk.V˘davky na ubytovanie poslancov mimoubytovacieho zariadenia poslancov sú plánovanéna 5,7 mil. Sk, v˘davky na pracovnécesty v sume 14,2 mil. Sk, v˘davky naãinnosÈ poslaneck˘ch klubov NR SR vsume 3,6 mil. Sk, prostriedky na ãinnosÈv˘borov NR SR, prenájom rokovacíchmiestností, nájomné za byty podpredsedovNR SR, v˘davky na poslanecké pracovnespolu v sume pribliÏne 6,6 mil. Sk.Na 14 poslancov Európskeho parlamentu(EP) sa rozpoãtujú v˘davky dovednav sume 21,9 mil. Sk. Z nej na mzdovév˘davky pripadá 18,9 mil. Sk a na poistné3,0 mil. Sk. Priemern˘ mesaãn˘ plat poslancaEP je urãen˘ vo v˘‰ke dvojnásobkuplatu poslanca NR SR a dosahuje 112600 Sk.V˘davky Kancelárie NR SR sú rozpoãtovanév sume 527 mil. Sk, z nich na beÏnév˘davky pripadá 386 mil. Sk.Na mzdové v˘davky sa rozpoãtujú prostriedkyv sume 171 mil. Sk. Priemern˘mesaãn˘ mzdov˘ v˘davok na jedného zamestnancaje v rozpoãte vyãíslen˘ na 31583 Sk pri limite zamestnancov KancelárieNR SR v poãte 451 osôb. V nadväznostina v˘‰ku miezd na poistné pripadá suma61,7 mil. Sk.V˘davky na tovary a sluÏby sú rozpoãtovanéna 152 mil. Sk a sú urãené na zabezpeãenieprevádzky budov kancelárie,stravovacieho zariadenia, ubytovaciehozariadenia a na prevádzku úãelov˘ch zariadení.Na kapitálové v˘davky je v rozpoãte vyãlenen˘ch141 mil. Sk. Sú urãené na obnovupaláca Bratislavského hradu (101mil. Sk) a na pokraãovanie stavebn˘chprác na budovaní novej serverovne, na zabezpeãenienáhradného elektrického zdroja,rekon‰trukciu okien a zateplenie fasádna úãelovom zariadení v âastej-Papierniãke,na nákup v˘poãtovej techniky asoftvéru a nákup prevádzkov˘ch strojov aprístrojov.Kancelária NR SR má na rok 2008 rozpoãtovanépríjmy v sume 27,7 mil. Sk. Vrozpoãte sa ráta s t˘m, Ïe z poskytovaniaubytovacích a stravovacích sluÏieb kanceláriazíska 19,0 mil. Sk, z prenájmu nebytov˘chpriestorov a zariadení 6,4 mil. Ska z dobropisov, vratiek a refundácií 2,3mil. Sk.23. augusta – Podieºanie sa samospráv-105

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Knych krajov na ãerpaní zdrojov z Európskejúnie v rámci Národného referenãného rámcapovaÏuje predseda NR SR Pavol Pa‰kaza jednu zo svojich kºúãov˘ch priorít.Uviedol to na rokovaní zastupiteºstva Banskobystrickéhosamosprávneho kraja(BBSK).23. augusta – KresÈanskodemokratickéhnutie plánuje predloÏiÈ do Národnej radySlovenskej republiky (NR SR) novelu zákonao hazardn˘ch hrách, ktorej cieºom jedaÈ mestám a obciam právo zakázaÈ prevádzkovaniehazardn˘ch hier na svojom území.Na tlaãovej besede to povedal poslanecNR SR za KDH Pavol Minárik. Akopokraãoval, niektoré formy hazardn˘chhier, najmä v˘herné automaty sú ãastospojené s organizovan˘m zloãinom a súprostriedkom na pranie ‰pinav˘ch peÀazí.Lip‰ic uviedol, Ïe do NR SR budú kres-Èanskí demokrati predkladaÈ aj zákon otrestnej zodpovednosti právnick˘ch osôb(PO), ktorého cieºom je stanoviÈ im za vymedzenétrestné ãiny trestnú zodpovednosÈ.Ide najmä o terorizmus, obchodovanies ºuìmi a so zbraÀami, korupciu, detskúpornografiu, poãítaãovú kriminalitu aobchodovanie s drogami.24. augusta – Legislatívny zámer zákonao v˘chove a vzdelávaní, ktor˘ ministerstvo‰kolstva predloÏí v septembri na rokovanievláde, povaÏuje opozícia len za socialisticképravidlá obalené v nov˘ch názvoch.Predstavitelia KDH, SDKÚ-DS aSMK predloÏili rovno do septembrovejdiskusie v parlamente vlastn˘ zákon a ponúkajúreformu v dvanástich kºúãov˘choblastiach.27. augusta – KresÈanskodemokratickéhnutie protestuje proti zámeru ministerstvazdravotníctva zru‰iÈ v zákone o zdravotnejstarostlivosti právo na v˘hradu vosvedomí. Na tlaãovej konferencii to povedalpredseda hnutia Pavol Hru‰ovsk˘. „Ideo návrh, ktor˘ by kaÏdému zdravotníckemuzariadeniu prikázal vykonávaÈ interrupcie,teda by to museli robiÈ aj súkromné acirkevné nemocnice,“ upozornil podpredsedaKDH Daniel Lip‰ic tvrdiac, Ïe tak˘tozásah do ºudsk˘ch práv je protiústavn˘.Lip‰ic dodal, Ïe v prípade schválenia takejtozmeny by hrozila diskriminácia gynekológov,ktor˘m svedomie nedovolí interrupcievykonávaÈ. KeìÏe nemali nemocnicepríkaz tieto zákroky robiÈ, prednostne bypodºa Lip‰ica zamestnávali lekárov, ktoríich vykonávajú.„Je to návrat do stavu pred rokom 1989,“povedal Hru‰ovsk˘. Minister Ivan Valentoviãa premiér Robert Fico podºa neho tak˘mtozásahom do slobody svedomia meniacharakter ‰tátu. „PäÈ rokov bol na Slovenskupokoj. Preão chce minister znovuvyvolávaÈ hádky a nevraÏivosÈ?“ uzavrelHru‰ovsk˘, ktor˘ Valentoviãa vyzval, abyv iniciatíve na zru‰enie v˘hrady vo svedomív zdravotníctve nepokraãoval.28. augusta – V súvislosti s v˘hradousvedomia do‰lo podºa poslanca KDH VladimíraPalka v uplynul˘ch dvoch rokochk zlyhaniu Mikulá‰a Dzurindu, ãasti katolíckeja evanjelickej cirkvi a „veºkej ãastifunkcionárov KDH“.kladn˘ finanãn˘ atribút majú zachovan˘. Akkritizujeme bod, ãi vystúpiÈ alebo nevystúpiÈz druhého dôchodkového piliera, Ïe to je destabilizujúciprvok, moÏno to chápaÈ aj tak, Ïeje to prvok demokratick˘, pretoÏe táto vládasa rozhodla, Ïe objasní v‰etky mechanizmyfungovania dôchodkového systému a t˘m,ktorí boli neinformovaní a ktorí vstupovali dosystému moÏno za nedostatku informácií,poskytne tie informácie a títo sporitelia majúãas pol roka, aby sa rozhodli. Zostávajú – vystúpia,ale aj opaãne ìal‰í záujemcovia môÏuvo veºkom poãte vstupovaÈ do druhého systému.âiÏe je to otvoren˘ systém, ktor˘ myslímsi, Ïe nemoÏno hodnotiÈ ako zl˘ fenoména prejav.V. A âO NA SPOR PREMIÉRAS MÉDIAMI VEREJNÁ MIENKA?Väã‰ina ºudí na Slovensku si podºa prieskumuagentúry MVK nemyslí, Ïe by médiá bolik vláde Roberta Fica nespravodlivo kritickéa neobjektívne. Napriek otvorenému nepriateºstvupremiéra Roberta Fica k novinárom siväã‰ina ºudí nemyslí, Ïe jeho vládu kritizujúneoprávnene.Z prieskumu agentúry MVK z konca májatotiÏ vypl˘va, Ïe aÏ 65,5 percenta op˘tan˘chsi myslí, Ïe postoj médií k vláde je primeran˘,ãi dokonca málo kritick˘. Za veºmi kritick˘ho oznaãilo len 22,6 percenta respondentov.ªudia majú podobn˘ názor aj na objektívnosÈ,s akou médiá o vláde informujú. Pod-ºa 47,1 percenta sú informácie úplne aleboskôr objektívne. Skôr alebo úplne neobjektívnesú pre 36,7 percenta ºudí.VI. A âO NA TO MÉDIÁ?Ako tárajú premiéri„Médiá vstúpili priamo do politickej arény...a stali sa otvorenou politickou opozíciouproti tejto vláde,“ burácal v sobotu premiérRobert Fico pri obhajobe ministerky Tomanovej.V jeho vystúpení ìalej zazneli temnénaráÏky na korupciu médií a prepojenie prípaduTomanová s navrhovan˘mi zmenami vdôchodkovom systéme. Naozaj si to v‰etkoRobert Fico myslí, alebo sa iba snaÏí zavádzaÈverejnosÈ? Vecne sú totiÏ v‰etky jeho tvrdeniamimo skutoãnosti.Prijmime na sekundu premiérovu logiku:kto kritizuje Tomanovú, je zaplaten˘ dôchodcovsk˘misprávcovsk˘mi spoloãnosÈami. Tuje teda zoznam skorumpovan˘ch (ktorí Tomanovejzmeny v dôchodkovom systéme podrobilikritike): ministri Poãiatek, Jahnátek,KaliÀák, Valentoviã, VáÏny, Národná bankaSlovenska, mnohí koaliãní poslanci a – Úradvlády. Aktéri Ficovho stihomamu sa teda vyskytujúv jeho najbliωím okolí!Seriózne médiá sú vÏdy kritické k politickejmoci, je to jeden zo zmyslov ich existencie.Robert Fico ako opoziãn˘ politik na svojichtlaãov˘ch konferenciách ãasto zosielalhromy a blesky na Dzurindovu vládu, faktypritom (o aférach ministrov Kaníka, Ruska,o podozrivom financovaní SDKÚ...) ãerpal zdenníka Pravda, ktor˘ leÏal pred ním na stole.Rozhnevan˘m premiérom – autorom v˘rokuv úvode tohto textu – bol v októbri 2005MikulበDzurinda. Pre presnosÈ – nepovedal„denníkom opozície“, ale „denníkom RobertaFica“.Petr ·abata,Pravda 6. augusta 2007Kde je pes zakopan˘?V tom istom dokumente vláda vyzvala generálnehoprokurátora, aby incident pre‰etril.Takéto uznesenie nedáva veºmi zmysel.Ak do‰lo k vniknutiu na súkromn˘ majetok,mala by ho polícia vy‰etriÈ tak ãi tak. Je celkomjedno, ãi ide o ministerku a novinára. Nieje v‰ak dôvod, aby sa „prelezením plota“ zaoberalgenerálny prokurátor. Postaãí, keì incidentvyrie‰i miestne policajné oddelenie. Vslu‰nom ‰táte nemajú politici nárok na nad-‰tandardné zaobchádzanie. A práve tak ani novinárinemajú nijaké zvlá‰tne privilégiá.Najlep‰ie to pochopíme na príklade. Keìfotograf vnikol na cudzí pozemok, aby vyfotografovalnahú speváãku pri bazéne, potomnepochybne nekoná vo verejnom záujme.Ale ak patrí ten pozemok jadrovej elektrárnia novinár chce získaÈ dôkazy, Ïe tam jej majitelianelegálne zakopávajú vyhorené palivo,potom o verejn˘ záujem ide. MôÏe tak zachrániÈzdravie ãi Ïivoty mnoh˘ch ºudí.Milo‰ âermák,Sme 8. septembra 2007VíÈazi a porazeníMinisterstvo teraz nemá inú moÏnosÈ, lensi priznaÈ chybu. A ÏiadaÈ vyplatené peniazenaspäÈ. Navy‰e, cel˘ prípad by mal skonãiÈ nastole vy‰etrovateºa. A prokuratúry. ·éfoviaPrivilégia totiÏ zatajili, Ïe za roky 2004 a2005 majú viac ako miliónové daÀové nedoplatky.A t˘m ,,neusporiadané vzÈahy so ‰tátnymrozpoãtom". âestn˘m vyhlásením, vktorom predstierali opak, sa celkom zjavnedopustili podvodu. Prípad je teraz zrel˘ nielenna ,,preverovanie" (ão ohlásila Generálnaprokuratúra), ale aj na trestné stíhanie.Vrátenie peÀazí a vylúãenie ‰éfov Privilégiazo strany nestaãí.Dag Dani‰,Pravda 15. augusta 2007Viera Tomanová obeÈou diktatúry?„Útoky na rodinu ministerky práce VieryTomanovej sú v‰ak skutoãne brutálnym mediálnymterorom. To sa deje len v diktatúracha totalitách.“ Toºko podpredseda vlády Du‰anâaploviã v nedeºnej diskusnej relácii STV OpäÈ minút dvanásÈ.Ja len rozm˘‰ºam, v ktorejÏe to diktatúre,alebo totalite „útoãia“ médiá na ãlenov vlády...LukበPardubsk˘,www.hnonline.skâo je bodka aj v˘stiÏná, aj vtipná, aj momentálneaktuálna za prípadom ministerkyViery Tomanovej.(rk)106

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre10. júla – 5. septembra 2007V 70. rokoch zvíÈazili v Austrálii socialisti.Na ãelo vlády sa dostal muÏ, ktor˘ sa pustildo reforiem: Whitlam. âo by sa stalo, kebysi Ficova vláda za hlavn˘ cieº vyt˘ãila „kultúrnurevolúciu“ podºa austrálskeho vzoru?Premyslené investície do múdrej reformyvzdelávacieho systému, aj keby ju muselidokonãiÈ ìal‰ie vlády, by sa bohato vrátili.Koalícia by moÏno pri‰la o ãasÈ lacn˘ch preferencií,ale Slovensko by sa premenilo namodern˘ ‰tát. Slováci by sa nemuseli obávaÈ,Ïe sa stanú gastarbajtrami vo vlastnej krajine.A reformátorom by vìaãní obyvatelia o nejak˘ãas zaãali stavaÈ pomníky. Tak ako AustrálãaniaWhitlamovi.Publicista Eugen Gindl.Sme 10. 7.(Súãasní slovenskí politici do jedného neveria,Ïe nieão bude aj zajtra. Îijú dnes astaãí im, keì sa v najbliωích voºbách zasadostanú aspoÀ do parlamentu, a e‰te rad-‰ej do vlády. Na zápisy do historick˘chkníh alebo na pomníky, ku ktor˘m obãania– a aj zahraniãní turisti – prichádzajús úctou, sa nespoliehajú.)***Cirkev môÏe byÈ de facto len jedna. JeÏi‰nezaloÏil tri, ‰tyri alebo 150 cirkví. ZaloÏil lenjednu. A ak sa p˘tame, kto má v‰etky atribúty,teda kto siaha aÏ po ten prv˘ okamih, keìju zaloÏil, tak v‰etko toto spæÀa len jediná cirkev,a to katolícka.Hovorca Konferencie biskupovSlovenska Jozef Kováãik v reakciina dokument, ktor˘ vydal Vatikán 10. júlaa katolícku cirkev oznaãil za „jedinúskutoãnú Kristovu cirkev“. HN 11. 7.(Pravda, pre kvalitu viery v Boha je asipodstatnej‰ia otázka, ktorá cirkev uchovávaducha Kristov˘ch názorov a jeho skutkov.Pre konferenciu biskupov sú v‰ak dôleÏitej‰ieformálne atribúty. Ktovie, ãi byviacer˘ch z nich JeÏi‰ nevyhnal z chrámu,keby ich spoznal zblízka. Aj keby prisahali,Ïe siahajú „aÏ po ten prv˘ okamih“.)***Niektorí slovenskí obãania preÏívajú odv˘platy k záplate.Jozef Bily, Zvolen, v okienku Do ãierneho.Pravda 12. 7.(Ukazuje sa, Ïe toto okienko vyhradenév˘luãne ãitateºom vtipnosÈou a v˘stiÏnosÈouãasto prev˘‰i aj tie rubriky mienkotvorn˘chdenníkov, ktoré patria renomovan˘mÏurnalistom.)***âo je to morálka? Morálny kredit, to sú takéveºké slová. Veì predsa to je kaÏdého osobnávec, vec jeho svedomia. Preão by som jamal niekoho súdiÈ? Ja pána ·irokého nepoznám.Je veºmi ÈaÏké vstupovaÈ niekomu dosvedomia. Nie je to také jednoduché, verte mi.Opern˘ spevák Du‰an Jarjabek,od roku 1998 poslanec NR SR, najprvza HZDS, teraz za Smer. Plus 7 dní 13. 7.(Du‰an Jarjabek bol od roku 1980 sólistomspevohry NS a opery SND. Od roku 1998je poslancom NR SR. Ktovie, ãi by na redaktorkinuotázku nebol kedysi, k˘m bolvo svojej pôvodnej profesii, teda v umení,odpovedal inak, neÏ potom, keì sa stal politikom.Slobodnej‰ie. Ktovie. MoÏno...)***Voºn˘ pohyb osôb pomáha ÏiviÈ svetovéhospodárstvo. Ak nemocnica v Lond˘ne potrebujezdravotné sestry, získa ich z Ghanyalebo zo Sierra Leone. Ak spoloãnosÈ Googlehºadá programátorov, nájde ich ãasto vrozvojov˘ch krajinách. AÏ doteraz tento prúdºudí priná‰al úÏitok bohat‰ím krajinám. V súãasnejtretej fáze globalizácie sa v‰ak budeväã‰í poãet ºudí ako predt˘m podieºaÈ na prosperitesveta. Internet a telefonická komunikáciaich udrÏiavajú v kontakte s domovom.Banky okamÏite presúvajú k ich rodinám ÈaÏkozískané zárobky.Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.Sme 13. 7.(Dnes uÏ aj zaostalé krajiny moÏno vyÈahovaÈz hrozivej sociálnej situácie spôsobomproduktívnym a dôstojn˘m, a nie len almuÏnamia Ïobraãenkov˘mi v˘pomocami.Eurá a doláre obohatia chudobn˘ ‰tátako v˘sledok kvalifikovanej práce vzdelan˘chmuÏov a Ïien tejto krajiny. Majú tedahodnotu nielen finanãnú, ale aj spoloãenskú.)***Keby nie boº‰evickej revolúcie, dávno byzo Soãi uÏ bolo Miami, ale zatiaº je v Soãiv‰etko pomie‰ané: chudoba a turizmus, vetchéãinÏiaky, bary, ‰a‰liky na nábreÏí, re‰taurácies hlasnou hudbou, nové hotely a staré sovietskeozdravovne. Soãi uÏ stratilo prepychvládnych sanatórií komunistickej éry, ale e‰tenezískalo prepych novej kapitalistickej doby.Trãí zvlãilo uviaznuté medzi érami.Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.Sme 14. 7.(Dôsledky zvlãilosti a nekompetentnostipredstaviteºov sovietskeho komunizmu poznaãiliv‰etky oblasti ºudskej existencie naúzemí b˘valého ZSSR a jeho satelitov.)***âlovek si potrebuje sám v sebe urobiÈ urãit˘poriadok. Mne pri tom pomáha hudba.Cel˘ Ïivot som strávil v neporiadku, v systéme,s ktor˘m som nesúhlasil. Keì ãlovekvidí, Ïe sa do toho chaosu nedokáÏe ani zaãleniÈ,ani ho zmeniÈ, vytvorí si in˘ svet.MôÏe to byÈ svet hudby. Ona sa potom stávadôleÏitej‰ou neÏ skutoãn˘ Ïivot.Hudobn˘ skladateº Ilja Zeljenka(† 13. 07. 2007). Pravda 14. 7.Môj Ïivot vo svete hudby a filmu sa mi zdalaÏ idylicky krásny, hoci sme zaÏívali ãashroznej ideológie.Ilja Zeljenka († 13. 07. 2007).Rozhovor vznikol 5 dní pred jeho smrÈou.Sme 14. 7.(V tom sú najmä hudobníci, ale aj v˘tvarníci‰Èastnej‰í oproti románopiscom a novinárom:Ïe môÏu vytvoriÈ svoj izolovan˘svet poriadku a harmónie, ktor˘ nezanikneani po ich smrti.)***Pri‰iel mi mail! Kto povedal, Ïe písanie listovje m⁄tve? Ako sa len m˘lil! Mailovaniev‰ak vôbec nie je písanie listov, je to nieãoúplne iné. Za noc nadobudlo formu a súborpravidiel a úplne vlastn˘ jazyk. Je to revolúcia.Je to ãosi, ão nám zmení Ïivot. A koºkoto u‰etrí ãasu! NapísaÈ mail mi zaberie päÈ sekúnd,rozprávaÈ to isté do telefónu by trvalopäÈ minút. Telefón si Ïiada, aby ste konverzovali,aby ste hovorili ahoj a dovidenia, abyste predstierali zdanie záujmu o osobu nadruhom konci linky. To pri mailovaní nehrozí.Americká spisovateºka a reÏisérkaNora Ephronová (66). Sme 14. 7.(Ak sa zdalo, Ïe internet zniãí humanistickúformu doteraj‰ích ºudsk˘ch komunikatívnychspôsobov, ãlovek si na‰iel spôsob,ako to nedopustiÈ: aby sa hlboké stopy poºudskosti uchovali aj v najskvelej‰ích technick˘chzázrakoch modernej doby.)***Kresba: Franti‰ek Bojniãan. Tele plus 14. 7.(Listová po‰ta má predsa len e‰te stálekraj‰ie pozadie neÏ e-mailová.)107

S U P E R M O N I T O R***Hereãka Adela Gáborová zomrela po ÈaÏkejchorobe vo veku 67 rokov. Vnímal somju ako neuveriteºnú mladicu slovenského divadelníctva.Otvorená v‰etkému novému, neodskú‰anému,vÏdy si dokázala srdeãn˘mprístupom získaÈ na svoju stranu mlad˘ch zaãínajúcichkolegov. Prirodzená autorita.·éfdramaturg DAB v NitreSvetozár Spru‰ansk˘. Sme 16. 7.(Pomaly, ale vytrvalo – a verejnosÈou nepov‰imnuto– opú‰Èa slovenskú kultúrugenerácia, ktorá sa narodila pred 2. svetovouvojnou alebo cez Àu, vyrastala v ãase,keì Slovensko prevalcovala boº‰evická diktatúraproletariátu a gorbaãovovské oslobodenieju zastihlo uÏ príli‰ neskoro. O toväã‰iu úctu si zaslúÏia tí, ktorí udrÏiavalinapriek komunistickému samoderÏaviuaspoÀ slobodné v˘dychy umeleckej kreativity.)***Nové cesty sú potrebné, nie sme proti nim.Ale ich nasmerovanie do zastavanej ãastimesta nám spôsobuje existenãné problémy.Obyvateºka âadce Anna Krko‰ková,ktorá b˘va v tesnej blízkosti budúcejdiaºnice k poºsk˘m hraniciam. HN 16. 7.(ËaÏká dilema v ãase veºkého budovateºskéhoo‰iaºu „vo verejnom záujme“: Majúbudúci uÏívatelia pohodlnej diaºnice ÏiadaÈcelé rodiny, aby sa zrazu zriekli toho, ão sipoãas celého Ïivota v ÈaÏkej drine budovalia tvorili pre svoju starobu a svoje deti?)***Poviete si, Ïe bez hovorcu by sme neboliinformovaní o (v˘)ãinoch nami volen˘ch politikov.Politikmi pre mÀa boli Kennedy,Churchill, Masaryk. Viete si predstaviÈ, Ïe byv rozhodujúcich chvíºach za seba nechali hovoriÈsvojich hovorcov?Básnik Daniel Hevier.Sme 16. 7.(To sú jediné moÏnosti, kam sa môÏu bezfarebníÏurnalisti lukratívne a v˘hodneusadiÈ: buì ako ‰éfovia vo svojom médiu,buì ako asistenti poslancov alebo ako hovorcoviaministrov. Veì: treba na t˘chtopostoch akúkoºvek farebnosÈ?)***Sloboda znamená predov‰etk˘m vnútornúnezávislosÈ od úspechu, majetku, kariéry,sebapotvrdzovania a tieÏ schopnosÈ dokázaÈsa obãas zriecÈ nieãoho, ão patrí k beÏnémuÏivotu. ByÈ slobodn˘ tak znamená maÈ Kristavo svojom Ïivote na prvom mieste.âesk˘ r.-k. biskup Václav Mal˘.T˘ÏdeÀ 16. 7.(Definícií slobody môÏu byÈ desiatky a v‰etkymôÏu správne vystihovaÈ podstatu tejtoºudskej situácie. Ale Malého je v˘nimoãnáv tom, Ïe ju nehºadá vo vonkaj‰íchpodmienkach, leÏ v samotnom ãloveku, vjeho vnútorn˘ch dispozíciách.)***·tát, ktor˘ nepodporí vrcholové umenie aponechá ho na pôsobenie rukám trhu, sa môÏedoÏiÈ nepríjemn˘ch prekvapení. Vidíme to ajdnes, a nielen na Slovensku. Na prvom miesteje zábava. Ale umenie by malo aj znepokojovaÈ,klásÈ otázky, vzdelávaÈ, dvíhaÈ spoloãnosÈ.Ak by sme mali osvieten˘ch renesanãn˘chmecénov, moÏno by nemusel umeniepodporovaÈ ‰tát.Minister kultúry Marek Maìariã.Slovo 18. 7.(Minister má pravdu, Ïe ‰tát musí podporovaÈumenie, ale nie preto, Ïe by ono malotaké osvetové úlohy, aké Marek Maìariãtvorcom ukladá. Umenie je duchovn˘mpodkladom ºudskej existencie. Dáva ºuìomnov˘ rozmer.)***UÏ dávnej‰ie mi viacerí hovorili, Ïe nedokáÏemvrátiÈ veºké ‰esÈdesiate roky, keì ºudiahltali poéziu. Jeden novinár mi povedal, Ïe zjesvoj klobúk, ak zaplním Kremeºsk˘ palác. Trirazy som tam vystupoval - a sála bola plná.Zdá sa mi, Ïe ºudia uÏ zaãínajú maÈ dosÈ vulgárnychslov brakov˘ch popov˘ch pesniãiek.Znova dozrel dopyt po básnikoch.Jedineãná postava literárnehosovietskeho Ruska Jevgenij Jevtu‰enko.Pravda 18. 7.(Jevtu‰enko je zázrak sovietskej socialistickejpoézie. Bol reprezentantom oficiálnejkultúry; ale súãasne mnohé jeho ver‰e a verejnévystúpenia mali takmer disidentskúpríchuÈ a odbojnosÈ. Tak˘ch vzru‰iv˘chbásnikov dnes takmer nikde na svete niet.)***Aj dnes je spoloãnosÈ v civilizovanom sveterozdelená na dva protikladné svetonázory– sekulárny humanizmus a kresÈanstvo. Îiaº,ani pre jeden z nich sa ºudia nerozhodujú nazáklade hlbokého poznania, ale z potrebyniekam patriÈ podºa modern˘ch trendov.âitateºka M. Sichvairová, Jovsa,okres Michalovce. Îurnál 19. 7.(âlovek nemusí byÈ ani veºmi vzdelan˘,aby pochopil, Ïe rozdelenie ºudí na humanistova kresÈanov, na ateistov a veriacichsa absolútne nemôÏe odohraÈ na pôde„hlbokého poznania“. Aj keì ºudstvo e‰tehlb‰ie vnikne do vesmíru – alebo do tajomstvaposvätn˘ch kníh rôznych náboÏenstiev,odpoveì na to, ãi je Boh, alebo nie je,nájde len a len v sebe. Vo svojej chuti veriÈ– alebo neveriÈ.)***PäÈroãné vysoko‰kolské externé ‰túdiumma vy‰lo stotisíc korún a vôbec to neºutujem.Krátko som to skúsil aj na bezplatnom internoma staãilo mi naveky. Pre väã‰inu asistentovãi docentov totiÏ predná‰ka alebo seminárpredstavovali len obãasnú povinnú jazdu,keì sa skonãila dôleÏitej‰ia práca v reklamnejagentúre, na mestskom úrade alebo vovlastnej firme. Poãas plateného externého‰túdia som sa s podobn˘m legalizovan˘mzaháºaãstvom nestretol.Spisovateº Michal Hvoreck˘.TV oko 20. 7.(Ktosi vymyslel stereotyp o dvoch tvárachvysoko‰kolského ‰túdia. Îivotaschopné akvalitné je vraj len „denné“ a externé jeznô‰kou neschopnosti, lajdáctva a ºudskejpodradnosti. Známy spisovateº v‰ak ponúkain˘ obraz, potvrden˘ osobnou praxou.Je skutoãne unikátne, Ïe platiÈ sa málen za externé, a teda – podºa schémy novinárovpí‰ucich o univerzitnom ‰túdiu –menej hodnotné!)***Prebral som socialistické zdravotníctvo,ktoré nebolo pripravené na trhovú ekonomiku.So systémov˘m dlhom vy‰e 25 miliárdkorún, s rozvráten˘mi vzÈahmi. Odovzdalsom ho v roku 2006, keì bol zastabilizovan˘,i keì nie nulov˘ dlh. Keì zaãali platiÈ pravidláhry, Ïe efektívnej‰í, lep‰í, kvalitnej‰í zví-Èazí a ten slab‰í nebude maÈ ‰ancu. Fakt, ktor˘treba povedaÈ, je, Ïe na‰e zdravotníctvo odjakÏivavykazuje vynikajúce medicínske v˘sledkya je pretkané neuveriteºnou obetavos-Èou lekárov a sestier.Exminister zdravotníctvaRudolf Zajac. Plus 7 dní 20. 7.(Niektoré Zajacove rozhodnutia neboliideálne, ale najmä z odstupu pôsobia akosúãasÈ premysleného systému, ktor˘ moholozdraviÈ tento rezort. ·koda, Ïe bezradnérozhodnutia nového ministra fungujú odtrhnutood pozitívnych prvkov, ktoré ministroviZajacovi ponúkli skutoãní zdravotníckiexperti. Návrat ku komunistickejbezkoncepãnosti neve‰tí dobrú budúcnosÈani nie tak úradu, ako predov‰etk˘m starostlivostio zdravie obãanov.)***Rusko v podstate pristúpilo k bojkotu VeºkejBritánie. Dlhodobo nepríjemné to môÏebyÈ predov‰etk˘m pre Lond˘n. Podobná krízatotiÏ môÏe viesÈ k odchodu veºkého poãturusk˘ch firiem z lond˘nskej burzy. Lond˘n siruské spoloãnosti vrátane t˘ch najväã‰ích apolo‰tátnych obºúbil uÏ dávnej‰ie. Teraz satie¬to firmy môÏu presunúÈ na európsky kontinent.Rusk˘ denník Kommersant. 20. 7.(Politika odjakÏiva súvisela s obchodom. Azväã‰a od neho aj závisela. Navy‰e trebapripomenúÈ, Ïe najobrovitej‰í dediã Sovietskehozväzu – Rusko – je síce po rozpadekomunistickej rí‰e oslabené, ale nietak, aby sa mohlo ignorovaÈ.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 21. 7.(Ktovie, kde vlastne – v ktorej krajine –tak˘ vzácny exemplár ulovili. âi to vôbecbolo v EÚ.)108

S U P E R M O N I T O R***Válek mal zloÏitú povahu a myslím si, Ïemal so sebou veºa trápenia. Vedel trápiÈ in˘ch,ale trápil aj seba. Bol to ãlovek od samého zaãiatkurozpolten˘. Na jednej strane chcel pestovaÈvysoko umeleckú poéziu, na druhejstrane plniÈ politicko-ideové poslanie.Literárny vedec Milan Hamada.T˘ÏdeÀ 23. 7.(Nik na Slovensku nedokumentuje lep‰iezvrátenosÈ komunizmu ako Válek, po príchodespojeneck˘ch vojsk v boº‰evizaãnejvláde minister kultúry – a súãasne bezkonkurenãnenajv˘raznej‰í modern˘ básnikv slovenskej poézii. SlúÏil normalizáciihusákovskej vlády a bol príÈaÏliv˘m autorompre najslobodnej‰ie uvaÏujúcich ‰tudentsk˘chrecitátorov.)***Po skonãení studenej vojny bolo Tureckonajamerickej‰ou zo v‰etk˘ch islamsk˘ch krajín,ale po invázii do Iraku odsudzuje TureckoSpojené ‰táty e‰te viac ako arabské autokracie.Do vãera bolo Turecko fanú‰ikomEurópy, ale po poniÏovaní kaÏdého druhudnes vníma Európu so skepsou, pochybnos-Èami, ba dokonca s hnevom.Taliansky denník La Republica 23. 7.(Keì niektorí politici apriórne odmietajúvstup Turecka do EÚ, nevidia si ìalej odnosa. Ak chce byÈ obrovské Turecko sekulárne,neislamské, treba si dobre uváÏiÈ, akédôsledky bude maÈ tvrd˘ odmietav˘ krok‰tátov EÚ k nemu. Nedonúti túto krajinu,aby sa stala pevnou súãasÈou Blízkeho v˘chodu?Umelo sa vyh˘baÈ rôznym spôsobomkonfrontácie európsko-kresÈanskej aarabsko-islamskej civilizácie je dnes uÏtakmer nemoÏné, a preto treba uváÏiÈ, ãipredsa len nie je nádejnej‰í dialóg.)***Kresba: Katarína Slaninková. HN 24. 7.(Stretnutie romantického básnika s modernousekretárkou môÏe spôsobiÈ poriadny‰ok.)***Stali sme sa konzumnou a bezzásadovouspoloãnosÈou, v ktorej prestávajú platiÈ zákony,morálne pravidlá, kultúrne normy. Rodinysa rozpadávajú, spomedzi ºudí sa vytrácasúdrÏnosÈ. Vypukl˘m problémom súãasnostizaãína byÈ, Ïe mladí veºmi trpia t˘m, Ïe túÏiamaÈ znaãkové odevy, ale rodiãia im ich nemajúza ão kúpiÈ. DieÈa v‰ak trvá na ich kúpe,pretoÏe inak ho ostatní v triede nebudú uznávaÈ.Psychologiãka Jindra Remia‰ová.Slovo 25. 7.(Sociálne a rodinné podmienky ‰kolopovinn˘chdetí sa od Novembra ’89 z mnoh˘chaspektov radikálne zmenili, ale v ‰kolskejatmosfére sa to nedostatoãne odzrkadlilo.Reformou v ‰kolstve by bolo, keby ministerstvovenovalo sústredenú pozornosÈ nieokrajov˘m, ale podstatn˘m javom ovplyv-Àujúcim formovanie detsk˘ch du‰í.)***Kresba: Ladislav Belica. Slovo 25. 7.(Pracujúci ºud so zaviazan˘mi oãami podvlajkami strany – ideál demokracie naKube alebo v Bielorusku. A ãi aj na Slovensku?)***Ak premiéra nedesí, ão taká diera urobí so‰tátom (desiv˘ch 40 miliárd Sk deficit SociálnejpoisÈovne), tak by ho mohla vyºakaÈ aspoÀpredstava, ão urobí s volebn˘mi vyhliadkamiSmeru. Viera Tomanová problémy rezortunevyrie‰i, lebo ona sama je problém.Komentátor Marián Le‰ko.Sme 26. 7.(Dzurinda vedel, ako sa dot˘ka verejnostirezort, ktor˘ veºmi necitlivo viedol Kaník– a tak ho nahradil Radiãovou. Komentátorpremiérovi rozumne pripomína, Ïebymal uváÏiÈ, kam dovedie sociálnu problematikuministerka, ktorá zrejme nemáefektívnu predstavu o tom, ako rie‰iÈ nároãnéexistenãné otázky státisícov obãanov.)***V demokratickej spoloãnosti zmena musíbyÈ Ïelan˘m cieºom väã‰iny, ale kde sa mátaká väã‰ina sformovaÈ, keì verejn˘ priestorvytesnil mocn˘ baviãsk˘ priemysel? Rie‰enímnie je zmena volebného systému, rie‰enímje voºba systému, ktor˘ umoÏÀuje zmenu.MôÏeme si tak˘ systém e‰te zvoliÈ? Natúto otázku odpovedaÈ neviem.âesk˘ filozof Václav Bûlohradsk˘.Právo 26. 7.(Na Slovensku sa zdá, Ïe voºby v júni 2006priniesli na Ïelanie väã‰iny priam radikálneskoky. Je to v‰ak pravda? Cítia sa dnesobãania inak re‰pektovaní politickou elitouneÏ v Dzurindov˘ch ãasoch? Poskytujú imdne‰ní ministri lep‰ie sluÏby neÏ predo‰lí?Alebo len Robert Fico ako osobnosÈ je lep-‰í mág komunikácie s masami neÏ bol Dzurinda?)***Na Slovensku zlatú hus o‰klbú a potom juzabijú. V âesku sa cítim bezpeãnej‰ie, prostredie,v ktorom sa pohybujem, je menej agresívne.Na Slovensku sa úspech odpú‰Èa ÈaÏko.Podnikateº Miroslav Dokupil.Plus 7 dní 27. 7.(Ak takto filozofuje multimilionár, je tozávaÏn˘ dôvod na zamyslenie. Slovensko saÈaÏko stane krajinou, ktorá väã‰ine obãanovposkytuje pohodu, ak sa závisÈ nezmierni.Predpokladom úspechu, ale ajpríjemného Ïivota je najmä ÏiãlivosÈ.)***Zlatica ako dvadsaÈpäÈroãná blondínka v˘raznezmenila imidÏ. Z tak trochu ‰karedéhokáãatka sa stala typická markizácka blondínka.Nielen v˘zorom, ale aj správaním. Nabralaviac sebavedomia, miernej arogancie a istotyv správaní. Pu‰kárová, jemne pôsobiacea milé ÏieÀa, zaãala s milencom chodiÈ po dovolenkách.Patrika odt⁄hala od rodiny, Èahalaho na veãierky a zrejme ho aj nenápadnemanipulovala, aby sa koneãne rozviedol.Novinárka Marcella Hajduková.Plus 7 dní 27. 7.(V takomto duchu – ba e‰te agresívnej-‰om – sa nesie cel˘ ãlánok. Úplne ignorujecitové a psychologické zázemie zúãastnen˘chosôb a kruto znevaÏuje najmä Pu-‰károvú. Kvalifikovan˘ novinár by nemalani v bulvárnom t˘Ïdenníku strácaÈ zábranypri opise konania, pocitov a záÏitkovsvojej kolegyne. Hajduková si nezaslúÏiniã iné, len aby aj o nej niekto napísal ãlánokpodobn˘m bezcitn˘m tónom. Len najprvby musela získaÈ podobn˘ verejn˘ohlas ako Pu‰kárová.)***Harrymu Potterovi môÏe konkurovaÈ ibaBiblia. Vyvrcholenie sedemdielnej ságy omladom ãarodejníkovi mizne z pultov kníhkupectievako mávnutím ãarovného prútika.Len za prv˘ deÀ predaja fanú‰ikovia skúpilijedenásÈ miliónov v˘tlaãkov Harryho Pottera.Za desaÈ rokov, odkedy vy‰iel prv˘ Potter,sa predalo 325 miliónov kópií na celom svete.Za rovnaké obdobie si pritom ºudia kúpililen 250 miliónov v˘tlaãkov najroz‰írenej-‰ej verzie Biblie v angliãtine.Îurnalisti Andrej Mati‰áka Miloslav Surgo‰. Pravda 28. 7.(Autori podsúvajú otázku, ãím vlastne jeBiblia: Svätou knihou – alebo jednoduchoknihou? Ak úspe‰nú knihu dokázala napísaÈ„obyãajná“ Ïena Rowlingová, nemohliaj niekoºkozväzkovú knihu o príhodáchBoha a jeho prorokov napísaÈ ‰ikovní ºudia?)109

S U P E R M O N I T O R***Do politiky za pätnásÈ rokov pri‰lo mnoÏstvoºudí, ktorí nemali skúsenosti s riadením‰tátu, mali o sebe akurát vysokú mienku a mizernév˘sledky.Spolumajiteº a generálny riaditeºÎeleziarní Podbrezová Vladimír Soták.HN 30. 7.(AspoÀ v ekonomike sa uÏ situácia do istejmiery zmenila. Aj v nej manaÏéri môÏumaÈ o sebe vysokú mienku, ale nesmú maÈzlé v˘sledky, lebo ich podnik zbankrotuje.)***Slovenské rodiny bojujú s v˘davkami nateplo, jedlo a b˘vanie a zostáva im menej nadeti, na ich v˘lety, kurzy, lyÏovaãky ãi ‰kolsképomôcky. Zatiaº tak˘ch rodín nie je veºa,5-10 %. No ãoraz viac rodín uvádza, Ïe tietoaktivity pre deti nemôÏu zaplatiÈ. Ich poãetsa zdvojnásobil.Publicistka Jana Morháãová.Pravda 30. 7.(Nejde len o reálny dosah poniÏujúcehofaktu, Ïe sa mnohí ‰koláci nezúãastnia namimoriadne uÏitoãn˘ch lyÏiarskych kurzochalebo na náuãn˘ch v˘letoch povedzmepo historick˘ch hradoch. Ide v prvomrade o psychologick˘ ‰ok z pocitu nespravodlivostiv hlavách detí, keì cítia, Ïemajú hor‰ie sociálne podmienky ako ichbohat‰í spoluÏiaci.)***Z návrhu ministerky Tomanovej na vykrytiemanka v Sociálnej poisÈovni lieta perie. Jev‰ak nepoctivé a falo‰né, ak sa kritici Tomanovej,napr. SDKÚ, upriamujú na nepodstatnéjednotlivosti a zamlãiavajú, Ïe systém,ktor˘ sami nastavili, je predurãen˘ správaÈ saako pyramída. Je ilúziou oãakávaÈ od tzv.pravice aspoÀ základnú poctivosÈ?Komentátor Peter Schutz.Sme 1. 8.(ReÈaz tvorcov sociálnej politiky v samostatnejSR je dlhodobo obrazom malej citlivostik ‰irokej skupine obãanov, ktorímajú cez sociálny rezort dostávaÈ nielenpotrebné, ale zväã‰a aj zaslúÏené dávky. Azrkadlom neschopnosti obsiahnuÈ celú problematiku.)***Matka sa stará o sestru, v roku 2006 dostávalatento príspevok vo v˘‰ke 475 Sk. Od júlatohto roku po valorizácii dôchodku to nie súani dve stovky. Na budúci rok uÏ bude, obraznepovedané, v mínuse asi 70 Sk. To budedoplácaÈ? Takto sú dôchodcovia znev˘hodÀovaníza to, Ïe sa starajú o osoby, na ktoré by‰tát musel daÈ omnoho viac peÀazí.Obãan Marián ·evãík z Trenãína.Pravda 2. 8.(Obãan ponúka konkrétny príklad na to,ão sme zov‰eobecÀujúco kon‰tatovali vy‰-‰ie.)***KresÈanskí demokrati nepôsobia ako stranar˘chlo sa zotavujúca z volebnej poráÏky.Skôr pripomínajú uzavretú sektu, ktorej ‰éfstvozrejme e‰te stále nepochopilo, Ïe drvivúväã‰inu obãanov zaujímajú úplne iné problémyako zákaz interrupcií, nejaké zmluvys Vatikánom ãi pohon na homosexuálov.Komentátor Milo‰ Luknár.Plus 7 dní 3. 8.(Problém asi nebude v tom, Ïe by sa KDHnechcelo zotaviÈ z poráÏky alebo Ïe by sineuvedomovalo potrebu silného programuna získanie prívrÏencov. Problém je vinom: momentálne v hnutí nieto nikoho,kto by mal dosÈ síl na renováciu alebo novúformuláciu programu a na Ïivú komunikácius obãanmi.)***Som na‰Èastie typ, ktor˘ po odchode z prácedokáÏe úplne vyresetovaÈ a uÏ na prácu nemyslí.Banková analytiãka Lucia ·tekláãová (26).Pravda 3. 8.(V tomto prípade nejde ani tak o obsah citovanejvety – hoci ani ten nie je zanedbateºn˘–, ako skôr o jej slovník a ‰t˘l. DennepouÏívané slovíãka z práce s internetomsa stávajú samozrejmou súãasÈou rozprávanianajmä mlad‰ej generácie, ale uÏ nielen tej. Napokon, googlovaÈ alebo resetovaÈsú v˘razy celkom dobre znejúce. Hor‰ie jesprávne ich napísaÈ. Naozaj: guglujeme,gúglujeme alebo googlujeme?)***V hmlách zabudnutia dnes úpie celá v˘chodoeurópskakultúra komunistickej éry. Najlep-‰ia ãasÈ tejto Ïivej kultúry vznikla z odmietnutiakomunizmu, z kritického myslenia, zpodvratnej sily, a prejavovala sa rôznymispôsobmi a v rôznych Ïánroch – ako undergroundãi ako tzv. oficiálna kultúra s dvojit˘mdnom. Niektorí si dodnes pamätajú úÏasnéãeskoslovenské, poºské a maìarské filmy,dobré divadlo, kultúru samizdatu, bytové v˘stavy...Chorvátska spisovateºkaDubravka Ugre‰iãová (1949). Sme 4. 8.(Ugre‰iãová pripomenula, ako neuveriteºnepovrchne sa dlhé 40-roãné obdobie hodnotíako ãas „komunistickej kultúry“, hocipravda je úplne opaãná: bola to jedineumelecká tvorba – presnej‰ie, ãasÈ z nej –,ktorá bola dôleÏit˘m protipolóm my‰lienkovovyÏm˘kanej a siláckej propagandyboº‰evického reÏimu. Dnes mnohí nekreatívniintelektuáli svoju prázdnotu zastierajút˘m, Ïe aj skvelé a odváÏne v˘kony zdruhej polovice 20. storoãia oznaãujú zaspoluprácu s reÏimom.)***Na ãervenej planéte chceme nájsÈ ob˘vateºnúoblasÈ.Peter Smith, vedúci projektuvypustenia sondy, ktorá zamierila k Marsu.Pravda 6. 8.(A ão keì ju nájdeme? Zaãneme lietaÈ k tejtoplanéte? Má ãlovek vôbec právo opustiÈZem, ktorú mu stvoril a neskôr aj pridelilBoh? A ão keì potom nájdeme aj nejak˘chtamoj‰ích obyvateºov? Zaãnemeinak posudzovaÈ poslanie ãloveka v nekoneãnomvesmíre? A ão keì nás ‰okuje jehospôsob viery v nadprirodzenú bytosÈ?)***Chceme prelomiÈ veºké ticho v spoloãnostiokolo gayov, bisexuálov a transsexuálov.Vyhlásenie ‰védskej luteránskejcirkvi v súvislosti s úãasÈou jej zástupcovna pochode homosexuálov..·védska cirkev je cirkev otvorená pre v‰etk˘chPastorka Ann-Katrin Bosbachová.Je dôleÏité zúãastÀovaÈ sa demon‰trácií zatoleranciu a otvorenosÈ.·védsky minister financií Anders Borg.Sme 6. 8.(Boh nemôÏe z kruhu svojich veriacich vylúãiÈnikoho, tobôÏ nie tak˘ch neagresívnychºudí ako sú homosexuáli. Zo svojhookruhu ich vykopávajú len prízemní, nezná‰anlivífarizeji, ktorí Boha zneuÏívajúna vyzdvihovanie vlastn˘ch morálnychkvalít, ãím sa vyvy‰ujú nad kaÏdého, kto saod nich nieãím odli‰uje. Tá odli‰nosÈ jev‰ak nieão, ão s Bohom nemá niã spoloãné.PretoÏe Boh je otvoren˘ pre v‰etky BoÏiedietky.)***Hamburg je obãianske mesto. V Àom sa napríkladnepatrí ukazovaÈ, Ïe je ãlovek bohat˘.Tu má volkswagen Golf aj bohat˘, aj chudobnej‰í.Slovensk˘ architekt Peter Gero,ktor˘ od roku 1968 Ïije v Nemecku.T˘ÏdeÀ 6. 8.(Drahé auto by naozaj nemuselo byÈ ani naSlovensku najlep‰ou vlastnosÈou úspe‰néhoãloveka. Keby sme uÏ boli obãianska anie vystatovaãná krajina...)***Kresba: Milan Vavro. Extra plus august.(Preão by padali Slováci, keì nepadajúSlovinci? Huby nemáme o niã hor‰ie akooni.)***110

S U P E R M O N I T O ROproti vlaÀaj‰ku je pokles filmov˘ch divákovo 23 %. V˘znamn˘ poãet v minuloroãnejnáv‰tevnosti kín tvorili kultúrne poukazy,ktoré tento rok ministerstvo kultúry nezaviedlo.Anton Ondrejka, Únia filmov˘chdistribútorov. Sme 7. 8.(Keì v roku 2005 nastúpil ako ministerkultúry „len stredo‰kolsk˘ pedagóg“ Franti‰ekTóth, intelektuáli a snobi dvíhali nosuÏ nad t˘m, Ïe sa stal ústavn˘m ãiniteºom.A keì potom pri‰iel s nápadom rozdaÈ ‰kolámkultúrne poukazy v hodnote 200 korúnpre kaÏdého Ïiaka, chytali sa priam zabrucho. Medzit˘m Tóth stihol tragicky zahynúÈa dnes si uÏ naÀho sotvakto spomenie.Ale, hºa, jeho odsudzovaná idea sa zrazuukazuje ako Ïivotaschopná a pre kultúrnosÈmlad˘ch ºudí celkom uÏitoãná.)***Slovensko má jednu z najniωích pôrodnostív rámci krajín EÚ. ZároveÀ veºa ºudí odchádzado zahraniãia. Jedného dÀa môÏu byÈ prenás stratení. V prípade, Ïe sa im v zahraniãínarodia deti, ktoré tam zaãnú vyrastaÈ, chodiÈdo ‰kôl a získavaÈ svoje Ïivotné návyky,je veºmi málo pravdepodobné, Ïe sa raz vrátiaspäÈ. Strácame aktívnu vrstvu obyvateºstva,ktorá by mohla zabezpeãiÈ ìal‰í rast populácie.Predseda Klubu mnohodetn˘ch rodínStanislav Trnovec. HN 7. 8.(Boj proti ziskom zdravotn˘ch poisÈovní aDSS – ale i vulgárny zápas nemilosrdn˘cha bezcitn˘ch bojovníkov proti potratommôÏe maÈ v hlavách obãanov neãakané dôsledky,keì si uvedomia, aká budúcnosÈich ãaká. Ak sa v˘razne zhor‰í zdravotnástarostlivosÈ a prevládne neistota z existenciev starobe, môÏe ich to odradiÈ od toho,aby Ïili v krajine, o ktorú sa starajú máloprezieraví politici. A aby v nej rodili svojedeti.)***Priestor, ktor˘ sa otvára, je nekoneãn˘.Namiesto kontinentov sa budú osídºovaÈ mesiacea planéty. Vesmír bol e‰te donedávna v˘zvou,ktorá mala ºudstvo spojiÈ. Nestalo sa. Navlastné oãi budeme sledovaÈ prvé etapy imperialistickejexpanzie do blízkeho kozmu,ktorú v MarÈanskej kronike tak geniálne opísalRay Bradbury.Publicista Eugen Gindl.Sme 9. 8.(V posledn˘ch desaÈroãiach bol vstup ãlovekado vesmíru napæÀaním krásneho snao úÏasnej sile ãloveka. UÏ sa v‰ak blíÏi ãas,keì lety hore k nebu prestanú byÈ jedineãn˘miv˘letmi a stanú sa súãasÈou nov˘ch ae‰te zniãujúcej‰ích invázií surov˘ch ºudsk˘chdu‰í, ktoré zaãnú moÏno vrhaÈ bombyaj na Boha vládnuceho hviezdam.)***Strach z finanãníctva narastá. V‰eobecnenedôverujeme ºuìom s vysok˘mi platmi, ktorípracujú za poãítaãmi a robia nieão, ão sa vôbecnepodobá na produktívnu ãinnosÈ. Kancelárskekrysy sa majú lep‰ie ako v˘robcovia,‰pekulanti ako manaÏéri, obchodníci sú natom lep‰ie neÏ podnikatelia, chytráci sú natom lep‰ie ako tí solídni, a v pozadí tohto v‰etkéhoje finanãn˘ trh, silnej‰í ako ‰tát. Unisonoznie – je to nespravodlivé.Univerzitn˘ ekonóm Bradford DeLong.HN 10. 8.(ªudia vo vyvinut˘ch ‰tátoch sú znechuteníz úradníkov a manaÏérov na rôznych vysok˘chpostoch, kde „viac zarábajú, neÏprodukujú“. Ale z tónu autorov˘ch vietcítiÈ, Ïe takúto nedôveru odmieta, pretoÏedôleÏité sú v˘kony „kancelárskych kr˘s“,ich spoloãenská prospe‰nosÈ, pracovná cie-ºavedomosÈ a tvorivosÈ, a nie samotn˘ fakt,Ïe sídlia na „vysok˘ch piedestáloch v chrámena‰ej civilizácie“. ªudstvo nesmie pod-ºahnúÈ idei triednej závisti, lebo sa pripravío to najlep‰ie, ão má.)***NeprekáÏa mi, Ïe nevie spievaÈ a hraÈ, aleto, ão na Madonne nedokáÏem vystáÈ, je fakt,Ïe sa povaÏuje za umelkyÀu.Kanadsk˘ filozof a spisovateºMichael Ignatieff.Vìaka nej úplne zmizla nutnosÈ talentu.Zarobila peniaze a stala sa najslávnej‰ouhviezdou planéty, pretoÏe si najala t˘ch správnychºudí.Americká poetka a speváãkaJoni Mitchellová. Pravda 10. 8.(Je zvlá‰tne, Ïe ne‰tandardnú a ‰okujúcuMadonnu úplne rovnako nezná‰ajú filozofoviaa poetky pravdepodobne z kresÈanskéhoprostredia, ako aj islamskí teroristi,ktorí sa dokonca rozhodli, Ïe ju zabijú.Proste, ‰ancu na preÏitie a na pokoj odsvojho okolia majú len ºudia utiahnutí vmy‰acích dierach.)***Názor, Ïe noviny budú úplne objektívne,nie je správny. Objektívne musí byÈ spravodajstvo,noviny v‰ak okrem spravodajstvaobsahujú i komentáre, anal˘zy a podobne. Atu je priestor na vyjadrenie názoru, ktor˘ novinárimusia maÈ.·éfredaktor portálu aktuálne.skRadoslav Augustín. HN 10. 8.(Mimoriadne dôleÏité kon‰tatovanie. Aknoviny neprinesú plnohodnotné správy,inteligentn˘ch a rozhºaden˘ch ãitateºovstratia. Ale t˘ch ist˘ch stratia aj vtedy, keìim neponúknu intelektuálne vyspelé, priamoãiarea dôveryhodné názory, ktoré ãitateºovzaujmú, zabavia a donútia vytvoriÈ sivlastné stanovisko. Ak uÏ dlh˘ ãas STV, aleaj SRo vysielajú bezpohlavné správy s vylúãenímsubjektívnych anal˘z kvalitn˘chpublicistov, nemôÏu zohrávaÈ tú úlohu,ktorá verejnoprávnym médiám prislúcha.)***Som presvedãen˘, Ïe spoloãnosti majú úÏitokz toho, keì sa tvoriví umelci, a zvlá‰È spisovatelia,mie‰ajú do tém dÀa. Ale tieÏ jepravda, Ïe kultúra s politikou dokáÏu vytvoriÈjedovatú zmes.Americk˘ novinár a spisovateºAlan Riding. Sme 11. 8.(Zaujímavou osobnosÈou bol v ére komunizmuspisovateº Vladimír Mináã. V mnoh˘chprípadoch sa dokázal maximálne uÏitoãnemie‰aÈ do tém dÀa. Ale súãasne sa vedelveºmi prefíkane podieºaÈ na vytváraníjedovatej zmesi. Podobne ako MiroslavVálek a potom neskôr, uÏ po Novembri’89, Ivan Hudec. Pritom v‰etci traja v˘raznepo‰kodili najmä sami seba a svoje renoméliterátov.)***Nikdy som nerozumela, preão sa nestavajúpomníky napríklad zemiakom. Ale nie,ãlovek najrad‰ej stavia pomníky svojim politikom.Pritom zemiak ho zas˘ti, ale politicimu len strpãujú Ïivot. Napriek tomutvrdohlav˘ ºudsk˘ druh naìalej vztyãuje pomníkysvojim hrdinom, o ktor˘ch skôr ãi neskôrvysvitne, Ïe boli zloãinci.Chorvátska spisovateºkaDubravka Ugre‰iãová. Sme 11. 8.(Slováci by viacnásobne mali dôvod, abyzváÏili Ugre‰iãovej námet. Nielen preto,Ïe zemiaky ich storoãia drÏali nad vodou,ba boli takmer ich symbolom, ale najmäpreto, Ïe vlastne nie sú schopní nájsÈ anipäÈ modern˘ch politikov, ktorí by si pomníkzaslúÏili.)***Kresba: Marcel Kri‰tofoviã. Tele plus 11. 8.(Pán doktor, nevidíte aj bez teplomera,ako sleãne Zemeguli horúãka z hodiny nahodinu stúpa?)***Opoziãné strany, KDH, SMK a SDKÚ-DS, znepokojuje situácia v STV. „Obávamesa návratu do obdobia, kedy novinári boli cenzurovaní,kontrolovaní a motivovaní tak, abykonali provládne,“ povedal po stretnutí predsedovopoziãn˘ch strán Dzurinda. To, ãohosme svedkami v STV, by malo viacej zaujímaÈaj Fica, kon‰tatoval Hru‰ovsk˘. Je presvedãen˘,Ïe Fico by mal namiesto útokov namédiá a novinárov rie‰iÈ situáciu vo verejnoprávnejTV.HN 14. 8.(Tri uvedené strany majú byÈ ticho, lebomali 8 rokov, keì boli pri moci, dosÈ ãasuna to, aby zabezpeãili také zákony, ktoré byvytvorili predpoklady na existenciu skutoãn˘chverejnoprávnych médií. LenÏe – naãele s expertkou Zuzanou Mistríkovou adlhoroãn˘m ãlenom, ba aj predsedomRady STV Miroslavom Kollárom – z kaÏdéhonávrhu sa skôr vysmievali, neÏ byuvaÏovali o jeho úãinnosti. To, ão fungujeod zásahu Meãiarovej vlády v roku 1992,je na míle vzdialené od verejnoprávnosti.)***111

S U P E R M O N I T O RVeãer som e‰te v Bratislave sedel nad ãíslamiz marketingu a o 24 hodín na to som uÏs ãiernou starenkou v Kamerune opekal dikobrazaa poãúval príbehy o chodiacich palmácha neviditeºn˘ch ºuìoch. Na africkom vidiekusa mi Ïije omnoho prirodzenej‰ie a voºnej‰ie.ªudia sú srdeãní a sála z nich energia a radosÈ.Nezaoberajú sa hlúposÈami, iba t˘m najdôle-Ïitej‰ím, ão je potrebné pre Ïivot. Nበeurópskyãas, presne rozrátan˘ a zadelen˘ v diároch,nás oberá o ãas ÏiÈ.Spisovateº Marek Vadas.Sme 15. 8.(Aj keì v‰etci Európania sa do Afriky nepôjduvymaÀovaÈ z civilizaãnej zaÈaÏenosti,predsa by nám neza‰kodilo, keby sme saniektor˘ch hlúpostí zbavili a poddali sarozko‰i, ktorú by nám rada podsunulana‰a prirodzenosÈ, keby sme jej to dovolili.)***Proti globalizácii sa nedá bojovaÈ, musímesa s Àou nauãiÈ ÏiÈ. Je to obrovsk˘ fenomén,ktor˘ sa vo svetovom hospodárstve neobjavilnáhodou. Ide o ìal‰ie v˘vojové ‰tádium,ktoré nemôÏeme neakceptovaÈ, ak sme uÏakceptovali tie predchádzajúce.Prof. Peter BaláÏ,Ekonomická univerzita. HN 15. 8.(Diktatúra proletariátu a sovietska politikazlyhali aj na tom, Ïe ignorovali modernétrendy svetového v˘voja. Aj ºavicovípolitici – donedávna Tony Blair – si r˘chloa múdro uvedomili, Ïe nemoÏno bojovaÈproti trendom modernej ekonomiky, aletreba ich analyzovaÈ a vyuÏiÈ pri realizáciiúspe‰nej sociálnej politiky. Preto má zpolitikov Smeru-SD viac ‰ancí prosperovaÈv politike Ján Poãiatek, a nie Ivan Valentoviã.)***Slovenská ekonomika rastie závratn˘mtempom: v 2. ‰tvrÈroku poskoãil HDP krajinyo 9,2 % – to je po Loty‰sku najviac v Európe.Experti sa v‰ak zhodujú, Ïe Slováci ibaÈaÏko teraj‰ie tempo udrÏia. Podºa nich jereálnej‰ie, Ïe SR dlhodobo udrÏí rast na 5 aÏ6 % a dobehne âR zhruba o ‰tvrÈ storoãia.K˘m SR naberá rekordné obrátky, iné ‰tátyho strácajú. To platí predov‰etk˘m o veºk˘chekonomikách – nemeckej a francúzskej, ktor˘msa spomalil rast.Hospodáfiské noviny, âR. 15. 8.(Obãan SR je v rozporuplnej situácii. Najednej strane s pote‰ením prijíma v‰eobecnéuznanie vzostupu ekonomickej v˘konnosti‰tátu, v ktorom Ïije. Ale na druhejstrane sa nevie vymotaÈ zo sklamania,ktoré spôsobil dlhodob˘ úpadok Slovenskav európskom meradle. Táto vãlenenosÈ medzinevyvinut˘ch vyraìuje SR z rovnocennéhopostavenia s t˘mi, ktor˘m Slovácitrvalo môÏu len závidieÈ – a aj závidia.)***V ãase, keì sa prejavuje nekompetentnosÈãlenov vlády ..., keì zaãínajú svoju pozornosÈzbystrovaÈ aj zahraniãní investori, predsedavlády vytiahne do vojny proti médiám. Nevyhráju. âo mu e‰te zostáva? VymeniÈ ºud?Jaroslav Pilát, MESA 10.Îurnál 16. 8.(âudná otázka. V ãase, keì má premiér ijeho strana dôveru okolo 40 % obyvateºstva,nie je ani najmen‰í dôvod, aby menilºud. Naopak, Robertovi Ficovi súãasn˘ slovensk˘ºud vyhovuje, veì vlastne aj pretosa rozhodol pre vojnu s médiami, lebo odôvodneneverí, Ïe ºud ho v tomto boji podporí.)***Som znechutená t˘m, Ïe málo pozornostisa venuje emigrácii. Îijem v Lond˘ne, a mô-Ïem povedaÈ, Ïe druh˘m najãastej‰ím cudzímjazykom, ktor˘ poãujem hovoriÈ po poº-‰tine, je slovenãina. Na‰i absolventi vysok˘ch‰kôl na nekvalifikovan˘ch pozíciách vBritánii strácajú kvalifikáciu a sú stratou prena‰e hospodárstvo. Ak na‰i emigranti zostanúvonku natrvalo, bude to znamenaÈ i váÏneohrozenie pri rie‰ení problémov starnutiaspoloãnosti.Viceprezidentka Európskej rozvojovejbanky Brigita Schmögnerová. HN 16. 8.(Slovenskí politici by mali o ãom uvaÏovaÈ,keby im záleÏalo aspoÀ tak na budúcnostiSR a jej obãanov, ako politiãke, ktorá uÏdávno nie je priamo zainteresovaná na podobeSlovenska tak, ako bola vtedy, keìbola ministerkou financií. CítiÈ, Ïe aj vo vysokomeurópskom úrade myslí na problémykrajiny, v ktorej mala dôleÏit˘ post.)***V roku 2005 sa Estónsko stalo prvou krajinouna svete, ktorá umoÏnila celoplo‰névoºby prostredníctvom internetu. I‰lo o voºbydo samospráv; v roku 2007 mali premiéruparlamentné voºby. V oboch prípadochi‰lo o úspech.Publicista Kristián Klima.Îurnál 16. 8.(V ãase intenzívnych úvah o tom, ako skon-‰tituovaÈ mediálne rady verejnoprávnychmédií, aby sa do nich dostali predov‰etk˘muznávané autority, a nie nominanti politick˘chstrán, sa pravicoví mediálni expertipriam vysmievali – ako sme uÏ naznaãili –z návrhu, aby ich vyberali obãania voºbami– hoci aj internetov˘mi. Tak to do istej mieryrobia aj Rakú‰ania. A dnes sa títo expertiãudujú, Ïe povedzme v STV je na ãele RadimHreha, a nie ãlovek, ktorého by si aj televíznipracovníci, aj obãania váÏili.)***Kauza neziskovej organizácie Privilégiumpre voliãov Smeru nie je kauza. Tí to berú akopolitickú hru, nie ako reálny fakt. Aby sa nieãomohlo zmeniÈ, musí súãasn˘ voliã SmerudostaÈ príÈaÏlivej‰iu protiponuku. Ale tá tu nieje. Opozícia je absolútne v troskách, len ãaká,Ïe sa Fico zniãí sám.Sociológ Pavel Haulík.HN 17. 8.(Haulíkove slová sú tvrdou obÏalobou politikovz SDKÚ, SMK a KDH. Teraz sú takmerna dne. A aká bola komunikácia ichpredstaviteºov s obãanmi, keì na Slovenskuvládli 8 rokov? Veºmi podcenili svojespoloãenské poslanie.)***Je nespravodlivé, keì kariéra jedného zdvojice partnerov krachuje a druhému sa darí.Nie je to o Ïiarlivosti, ale o tom, Ïe ãlovek,ktorému sa darí, nemá vo zvyku podporovaÈtoho druhého. Ak nie ste vo v‰etkom spolu,nemôÏete nikdy ani vybudovaÈ skutoãn˘ domov.Americk˘ herec Ethan Hawke.TV AMC v relácii Shootout 17. 8.(Ak je niekto vraden˘ do ‰ou-biznisu, a jedoslova hviezdou, to e‰te neznamená, Ïe odneho nemoÏno ãakaÈ rozumné náhºady nacitlivé Ïivotné situácie. Naopak, práve mnohíherci – stvárÀujúci rôzne a veºmi odli‰-né ºudské osudy – dokáÏu neobyãajne precíznevystihnúÈ podstatu problémov v ºudsk˘chvzÈahoch.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 17. 8.(„OheÀ je dobr˘ pomocník, ale zl˘ pán“ –hovorí ºudová múdrosÈ. To platí aj o §:Kto sa vie na Àom dobre kæzaÈ, môÏe sa poÀom zo‰myknúÈ aÏ do zlatej bane. Kto jene‰ikovn˘ a v §§ sa nevyzná, môÏe sa ponich zo‰úºaÈ aÏ do basy.)***Îe tú istú vec chápem vÏdy inak, to znamená,Ïe som ju ani jedin˘ raz nepochopil správne.Maìarsk˘ spisovateº Péter Esterházy.Sme 18. 8.(Základn˘ pocit inteligentného ãloveka vkonfrontácii so svojou nevedomosÈou. Asúãasne ochrana pred neprimeranou namyslenosÈou.)***Keì vyrastieme, keì nás v ‰kole zaãnú kritizovaÈza prebytok fantázie a predstavivosti,keì zaãnú vládnuÈ písmená a matematickévzorce reality, strácame veºa z toho, ão námpredt˘m bolo prirodzené. Strácame vieru vsilu fantázie a predstavivosti. Nepotrebujemeju na to, aby sme mohli stavaÈ originálne drevenédomãeky ãi pirátske loìky z kôry stromov.Fantáziu a predstavivosÈ potrebujeme,aby sme sa vedeli vyrovnaÈ s ÈaÏkosÈami, ktorépriná‰a Ïivot.·védsky spisovateº Henning Mankell.Sme 18. 8.112

S U P E R M O N I T O R(Sme úplne bezradní, keì máme priveºafantázie – ale aj keì ju takmer vôbec nemáme.Nadmiera fantázie nám dáva takéskvelé podnety, Ïe ich v tvrdej realite nevládzemespracovaÈ a upadáme na duchu.A nedostatok fantázie z nás robí zasa otrokovúbohej v‰ednosti a spoloãenskej bezv˘znamnosti.)***S absurdn˘m predstihom pred voºbami vroku 2008 sa kandidáti na prezidentskú nomináciuza Demokratickú stranu zúãastnili ìal-‰ej „debaty“ – ako sa naz˘vajú pre nedostatoklep‰ích v˘razov tieto preºudnené, nenásytnemoderované panely typu „odpovedajte,ãas vypr‰al“. V ideálnom prípade je politickáscéna trhom my‰lienok, v USA v‰ak väã-‰inou ide iba o trh bez my‰lienok. Predaj bezzáruky.Americk˘ novinár Hendrik Hertzberg.T˘Ïdenník The New Yorker 20. 8.(Úplne ako na Slovensku. To jediné bymohlo na‰ich politikov s ich rétorickou amy‰lienkovou chudokrvnosÈou ute‰iÈ.)***Slovensko nie je krajinou, kde vládne zákon.Tu vládnu politici.Komentátor Marián Le‰ko.Sme 20. 8.(A vládnu nielen tak, Ïe v naliehav˘ch prípadochporu‰ujú alebo deformujú zákony,ale – ão máva rovnako katastrofálne dôsledky– vládnu tak, Ïe sami vytvárajú adávajú poslancom schvaºovaÈ také zákony,ktoré im umoÏÀujú konaÈ aj bez ohºadu nazáujmy ‰tátu a potreby miliónov obãanov.A platí to od vzniku dne‰nej SR.)***Ako mlad˘ ãlovek som veºmi obhajovalDubãekovu reformu a bol som ochotn˘ aj ÏivotpoloÏiÈ za to, aby sa môj ºud mal dobre.Îiaº, boli tu komunisti typu Biºaka, a tak sombol asi 350-krát vypoãúvan˘ a nedovolili miani ‰tudovaÈ, ani pracovaÈ tam, kde by sommohol viac zarobiÈ. Po roku 1989 som myslel,Ïe príde náprava a „svine“ uÏ nikdy nebudúpri korytách. Zm˘lil som sa veºmi.âitateº Jozef z Detvy na internetovejstránke denníka Pravda. 21. 8.(Vulgarizmus v texte je síce zbytoãn˘, alevecne sú obãanove kon‰tatovania váÏnymmementom takmer pre v‰etk˘ch ponovembrov˘chpolitikov. Úplne zlyhali vo svojomhistorickom poslaní. Dali prednosÈ korytámpred sústreden˘m úsilím o zmenuspoloãenskej atmosféry. Veì keì neãakan˘ohlas vyvolalo pár úspechov v ekonomickejreforme, akú úÏasnú reakciu mohlo vcelom svete podnietiÈ kon‰tituovanie morálneãistej a v praxi obetavej politickej aktivitysiln˘ch osobností.)***V‰etky strany po roku 1989 majú váÏnyproblém. Ku kaÏdej, ktorá po voºbách zodpovedáza chod ‰tátu, sa okamÏite prihlási veºaºudí. Ale ak politická moc nedokáÏe identifikovaÈt˘ch, ktorí sa chcú na nej len priÏiviÈ,môÏe na to doplatiÈ. Politické strany sa dajúovládaÈ, len ak majú aspoÀ 150 ‰piãkov˘chºudí. ZároveÀ treba vedieÈ odhaºovaÈ t˘ch,ktorí sa za stranu skr˘vajú, ale reálne konajúproti nej. Ak sa to nepodarí, obãania prestanústranu posudzovaÈ podºa vystupovaniajej ãeln˘ch predstaviteºov, ale zaãnú ju vnímaÈpodºa toho, ako sa v regiónoch správajúmalí stranícki bossovia.B˘val˘ minister práce a sociálnych vecíPeter Magva‰i (SDª). HN 22.8(Ignorovanie tohto ponauãenia nezniãilolen SDª, ale poriadne oslabilo aj SDKÚ adnes váÏne ohrozuje aj zdanlivo nezniãiteºn˘Smer. Ak Robert Fico nedá viac na korektn˘cha rozhºaden˘ch intelektuálov, aleak príli‰ veºkú moc – aj prostredníctvomklientelizmu – prenesie na regionálnychbossov, jedného dÀa zbadá, Ïe v kolenáchporiadne zoslabol.)***Málokto vie, Ïe do roku 1962 bol na Hradeamfiteáter. V minulosti tam boli rôznekultúrne akcie. Okrem toho, Bratislava stálenemá miesto vhodné na veºké koncertné udalosti.To je najväã‰í problém. Národné tenisovécentrum nemá ani len ‰atne. Je tam drah˘nájom a musíte rie‰iÈ organizaãné problémy,kam si dá v zime ‰tyritisíc ºudí kabáty. Toje katastrofa.PrimበZlat˘ch huslí Martin Sleziak(o koncerte na Bratislavskom hrade).Sme 22. 8.(Zato najchamtivej‰í a najexpanzívnej‰ídeveloperi zapchávajú kaÏd˘ ão len zdanlivovoºn˘ priestor v ‰ir‰om strede mestastavbami, ktoré pripravujú metropolu Slovenskao zeleÀ, o vzduch, o kultúrnosÈ, ohistorické kontexty. A katastrofou je, Ïesa to deje v podstate anonymne, takÏe anipred súdmi, ani pred voliãmi ani pred tribunálomhistórie nik nebude zodpovedn˘.)***Îijem na tejto zemi vy‰e 60 rokov, ale nikdysom nestretol toºko pokorn˘ch a pokoren˘chºudí ako v posledn˘ch dvoch decéniách.Aby nepri‰li zav‰e len o almuÏnu, boja sa ãolen krivo pozrieÈ na t˘ch, ktorí sa bohorovnepasujú na chlebodarcov vraj veºkoryso k⁄miacichten ºudsk˘ hmyz, ão sa im pletie popodnohy.Prozaik Michal Záleta.Slovo 22. 8.(SúãasnosÈ je len vygradovaním sociálnycha morálnych disproporcií, ktoré vyprodukovalkomunistick˘ reÏim. Pokorní a pokoreníÏili tu aj pred desaÈroãiami. Dne‰okiba strhol posledné zábrany z vedomia bohorovn˘chmajiteºov Slovenska. Teda t˘ch,ão sa za nich povaÏujú.)***Ministerka je spojená s podvodom firmyPrivilégium. ... My sme uÏ mali rôzne reakciena podobné situácie. Otrlo niã nepriznávaÈ(Meãiarova vláda), priznaÈ si chybu, keìuÏ nie je úniku, ãi pripustiÈ si ju ako marketingov˘Èah pred voºbami (Dzurindova vláda).Ale e‰te nikto si nepriznal chybu preto, Ïe totak má byÈ.Publicistka Nora Sli‰ková.Îurnál 23. 8.(Asi nikde tak du‰u nezaÈaÏuje sebakritikaako v politike. Tam je to totiÏ ãastohneì aj vecou politického bytia a nebytia.)***Slu‰nosÈou dne‰ka je nechaÈ toho druhéhoosamote a dopriaÈ mu pokoj, pokiaº si to praje.Dramatik Viliam Klimáãek.Pravda 24. 8.(MoÏno v‰ak za osamotenosÈ povaÏovaÈ ajto, keì je ãlovek pri svojom poãítaãi a mailuje?Alebo keì sedí – ãi stojí – so svojímmobilom v ruke a esemeskuje? Alebo dokoncaaj vtedy, keì leÏí pred televízoroma s plnou osobnou úãasÈou sleduje nejakúreality ‰ou spolu s miliónom in˘ch divákov?Neobliehajú mu du‰u iní ºudia, hociich nevidí? Má ãlovek e‰te ‰ancu byÈ chví-ºu úplne sám so sebou a so svojimi úvahami?)***Denne premrháme viac ako polovicu vyrobenejenergie. V priemernom aute pribliÏne20 % z kaÏdej jednotky paliva slúÏi na pohybvozidla a zvy‰ok sa stratí vo forme tepla.Lietadlo pri ‰tarte vyuÏije na samotn˘ pohybiba 8 %. Iba 35 % zo spáleného uhlia v elektrárnisa premení na elektrinu, zvy‰ok opäÈunikne vo forme tepla. Ak˘ je potom dôvodna neustále zvy‰ovanie v˘roby energie, ak budemepokraãovaÈ v plytvaní tou, ktorú vyrobíme?Riaditeº Royal Dutch ShellJeroen van der Veer. HN 24. 8.(Podobn˘ch otázok si môÏeme klásÈ desiatky.Napríklad v dôchodkovom systéme.Rezortná ministerka vym˘‰ºa krkolomnéspôsoby a odvody na zv˘‰enie príjmov SociálnejpoisÈovne, ktoré neúnosne zaÈaÏujúveºké skupiny obyvateºstva. Nikomuv‰ak neschádza na um hºadaÈ rezervy vin˘ch finanãn˘ch zdrojoch, s ktor˘mi saãasto bezuzdne hazarduje v ‰tátnej správealebo medzi bez‰krupulóznymi miliardármi.)***Keì boli niektorí zaslepení fanú‰ikoviapani ministerky ãi jej rodnej strany v koncoch,pri‰la na rad zbraÀ najÈaωieho kalibru – prefíkanesa sp˘tali: „A ão robili dzurindovci aleboKaník?“ To má v‰ak jednu malú chybiãku– ºudia totiÏ volili Smer práve z presvedãenia,Ïe nebude robiÈ to, ão dzurindovci aleboKaník.Komentátor Milo‰ Luknár.Plus 7 dní 24. 8.(Luknár presne vysvetºuje, preão je tak˘toargumentaãn˘ postup mnoh˘ch politikovv mediálnych diskusiách alebo v parlamentn˘chrozpravách nielen pom˘len˘,ale aj spochybÀujúci zmysel pravideln˘chvolieb. Veì zmena by mala priniesÈ lep‰ie113

S U P E R M O N I T O Rpomery a vy‰‰iu morálnu úroveÀ neÏ tobolo pred voºbami.)***Závery prieskumu v USA ukazujú, Ïe mladíºudia, ktorí sa povaÏujú za viac náboÏn˘chalebo veriacich, sú ‰Èastnej‰í ako tí, ktorí sak viere veºmi alebo vôbec nehlásia. V súvislostiso spiritualitou sa mladí Ameriãaniaukázali aj ako mimoriadne tolerantní – takmersiedmi z desiatich si myslia, Ïe hoci majú svojuvlastnú vieru, iné náboÏenstvá môÏu byÈtieÏ pravdivé.Tlaãová agentúra AP 25. 8.(Obe informácie sú dôleÏité. Prvá potvrdzuje,Ïe existencia Boha absolútne nezávisína tom, ãi a koºko ºudí v neho verí,ale na duchovn˘ch potrebách jednotliv˘chºudí. Struãne povedané: Je príjemné veriÈ.A druhá znamená veºkú nádej pre modernéºudstvo. Viera je skutoãne intímna záleÏitosÈa vyvíja sa podºa rôznych okolností,v ktor˘ch ãlovek Ïije. Nam˘‰ºaÈ si, Ïe lenmoja viera je správna, je prejavom duchovnejdiktatúry. Sloboda rozhodovaniasa musí t˘kaÈ na prvom mieste viery.)***Socializmus s ºudskou tvárou sa nepodaril.Kapitalizmus sa o Àu e‰te nepokúsil. Aj tak˘môÏe byÈ odkaz ‰esÈdesiatych rokov. Neveºmioptimistick˘, ale dá sa mu prispôsobiÈ.Literárny vedec Rudolf Chmel.Sme 25. 8.(Koneãne sa Chmel odtrhol od svojej kabinetnejzákladne – akoby pochopil, Ïeoveºa cennej‰ie je analyzovaÈ spoloãenskéjavy jednoduch˘mi a gnómick˘mi formuláciamineÏ rôzne pokrúten˘mi vetami ãastopouÏívan˘mi v literárnych recenziách.)***Nezná‰am úlohy bohyne sexu. Na druhejstrane pripú‰Èam, Ïe za kariéru môÏem ìakovaÈaj svojmu v˘zoru. Len existovaÈ, pozeraÈsa na svet a byÈ krásna by v‰ak bolo na smrÈnudné.Hollywoodska star MichellePfeifferová (49) (âarodejnice z Eastwicku).Pravda 25. 8.(Ale milióny Ïien si aj tak myslia, Ïe e‰tevÏdy je lep‰ie byÈ bohyÀou sexu a nudiÈ sa,neÏ do úmoru drieÈ v zaprá‰enej dielni anemaÈ ãas ani si len vyd˘chnuÈ.)***Iba ak budeme maÈ dobrú pôvodnú tvorbu,môÏeme robiÈ dobré divadlo, nie naopak. Nemámrada, keì sa donekoneãna krútime okolostar˘ch dobr˘ch dramatikov. Je to krásnaklasika, ale my Ïijeme v na‰ich, predt˘m nepoznan˘chãasoch, a tieto ãasy Ïijú v nás. Vdivadlách v‰ak nedôverujú modern˘m slovensk˘mautorom. Je to pre mÀa nepochopiteºné.Riaditeºka Divadelného ústavuVladislava Fekete (pochádza z Vojvodiny).Sme 25. 8.(Podivuhodné prekliatie doºahlo na Slovensko– a nik sa nemá k tomu, aby sa hopokúsil vysvetliÈ: V ponovembrovom obdobíako by úplne stratilo autorov. Nemá spisovateºov,nemá dramatikov, nemá filmov˘chscenáristov. Ak, tak iba veºmi málo amálo v˘znamn˘ch alebo, presnej‰ie, málovplyvn˘ch smerom k verejnosti. Akoby ichºudia nechceli – alebo ako by potenciálnitvorcovia nemali záujem o ºudí...)***Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 25. 8.(Slovné hraãky karikaturistov sú dnesvlastne jedin˘mi príÈaÏliv˘mi metaforami,ktoré zaujmú ‰ir‰iu skupinu konzumentov,pretoÏe t˘m, ão sa pokú‰ajú byÈ básnikmi,uÏ dávno zvädla fantázia pri produkcii ichpoézie.)***Príprava mnoh˘ch právnych noriem je ãorazãastej‰ie motivovaná presvedãením, Ïepodnikatelia sú tu len na odovzdávanie peÀazídaÀovému úradu, aby si potom politicimali z ãoho kupovaÈ voliãov.Prezident ZdruÏenia podnikateºovSlovenska Ján Oravec. Sme 27. 8.(Je to veºmi váÏne obvinenie. Ale je pravdou,Ïe keby ‰tátne in‰titúcie skromnej‰ieuberali peniaze zo ‰tátneho rozpoãtu nasvoje a stranícke egoistické potreby, zaruãeneby sa odkryl ìal‰í zdroj miliardov˘chprítokov do Sociálnej poisÈovne na valorizáciudôchodkov alebo sociálnych dávokpre mladé matky. Pravda, uskromniÈ by samusela aj samotná Sociálna poisÈovÀa sv˘davkami na svoje pohodlie.)***Som rád, Ïe v politike nie som, mám viacãasu na rodinu. Aj teraz si viem zarobiÈ „svoj“poslaneck˘ plat.B˘val˘ poslanec ªS-HZDSJán Cuper. HN 28. 8.(Je skutoãne kuriózne – a najmä zrejme pokrytecké–, keì mnohí ºudia po odchode zpolitiky Ïiaria spokojnosÈou, ako je im koneãnedobre. Ale pritom – keìÏe byÈ verejneãinn˘m nie je povinné – v podstate niktoz politiky dobrovoºne neodchádza. AjCuper by v nej asi e‰te bol, keby ho neboliv roku 2006 vyradili z kandidátky HZDS.Priznáva, Ïe ho mrzelo, keì ho vynechali:„Predsa len som bol jedn˘m zo zakladajúcichãlenov.“)***DesaÈ rokov po smrti má princezná Dianastále hviezdnu silu. Médiá sú plné spomienoka retrospektív a verejnosÈ na celom svete akobyto v‰etko hladne hltala. Stala sa azda Diananov˘m druhom svätice? Ak áno, o ãom tosvedãí?Profesor bioetiky v PrincetonePeter Singer. Pravda 28. 8.(Svedãí to o tom, Ïe ºudia vytrvalo sväticepotrebujú. Aj keì nie sú také sväté, ako sana prv˘ pohºad zdá. A oveºa viac potrebujúprincezné neÏ ministerky. Á propos, bolavôbec Diana v˘nimoãná? Alebo len médiávyrobili z nej podmaniv˘ fenomén? Keì uÏmá ºudstvo ãoraz menej intelektuálnych aumeleck˘ch individualít a duchovn˘ch celebrít,stávajú sa mediálne princezné aspoÀãiastoãnou a príjemnou náhradou za ne?Alebo mala Diana skutoãne svojráznu, in‰-piratívnu, dobroãinnú a nadpriemernúdu‰u?)***Najjednoduch‰ie moÏno telefonistu identifikovaÈv kine alebo poãas koncertu, keì ãloveksediaci vedºa vás v priebehu romantickyladen˘ch pasáÏí stihne odoslaÈ niekoºko smsspráv, ãi v ãase hudobnej produkcie komornéhotelesa nahlas komunikuje, akoby sa nechumelilo.Absolútny v˘kon podávajú tí, ktorísú schopní pouÏívaÈ tri telefóny odrazu a hovoriÈs troma odli‰n˘mi ºuìmi o troch odli‰-n˘ch témach bez toho, aby si poplietli, ãomajú komu povedaÈ.Spisovateº Peter Milãák.Sme 28. 8.(Je príjemné – ale aj zriedkavé – ãítaÈ odslovenského básnika text, ktor˘ s fantáziouzah⁄Àa nejakú podstatnú ãrtu súãasnéhoãloveka a svoj postreh napí‰e so zmyslompre humor, ba aÏ sarkazmus, beztoho, aby niekoho vulgárne uráÏal.)***T˘Ïdenník The Economist a denníky FinancialTimes, The New York Times a Le Mondezverejnili za dva roky 471 ãlánkov o Slovensku.Posledn˘ rok minulej vlády bol pomerpozitívnych a negatívnych ãlánkov 6:1,za prv˘ rok Ficovej vlády sa zhor‰il na 2:1.Prieskum je limitovan˘, a neposkytuje zaruãen˘obraz reality. Zatiaº je priskoro hodnotiÈ,aké dôsledky bude maÈ zhor‰enie imidÏuSlovenska a ãi ide o prechodn˘ jav.Analytik Ján Îilinsk˘v komentári ‰túdie INEKO. Sme 30. 8.(Bolo by zjednodu‰ujúce braÈ ako bernúmincu v˘sledky anal˘zy a podºa nich robiÈìalekosiahle závery. Ale bolo by rovnakonezodpovedné nebraÈ ich vôbec do úvahy,a najmä sa z nich nepouãiÈ. TotiÏ medzinárodn˘pohºad na domácu situáciu jednéhodÀa dobehne politikov, ktorí sú za Àu zodpovední,a predloÏí im nepríjemn˘ úãet, vktorom sa nezohºadní nad‰enie ãi sklamaniedomáceho obyvateºstva. Zahraniãnémédiá predsa len dianie v rôznych krajináchsledujú s dôleÏit˘m nadhºadom.)***114

S U P E R M O N I T O RV‰etci novinári by sa mali zjednotiÈ a bojovaÈza dobr˘ mediálny zákon, ktor˘ by ichnapríklad mohol povaÏovaÈ za verejn˘ch ãiniteºov.Je na‰ou povinnosÈou písaÈ o mafiánoch,ale aj o politikoch. Tento útok je jasn˘príklad toho, Ïe novinárska obec je v ohrozeníReportérka Naìa ·indlerová po tom,ako sa jej niekto pokúsil podpáliÈ dom.Pravda 30.8.(V Poºsku uÏ oznaãili za verejn˘ch ãinite-ºov uãiteºov z obdobného dôvodu: aby ichlep‰ie chránili pred atakmi neovládateºn˘chÏiakov a najmä rodiãov. Keì porátame,koºko roãne zabijú vo svete novinárov,Schindlerovej návrh musíme vziaÈ do úvahy.)***Nálezisko v Bojnej je mimoriadne veºké,má 11 hektárov. Doteraz sa tu na‰lo vy‰e 3-tisíc predmetov, ão svedãí o mimoriadnom v˘znametohto miesta v minulosti... Na‰ím najväã‰ímsnom je nájsÈ prv˘ kostol na na‰omúzemí. Vychádzame z predpokladu, Ïe kde jemisia, tam je aj kostol. Mohol v‰ak byÈ dreven˘a v tom prípade by sa nezachoval. Bojnánijak˘m spôsobom nepotiera misiu Cyrilaa Metoda, bolo by veºmi ãiernobiele vidieÈto takto. VÏdy sa vedelo, Ïe bratia neboli jedin˘mimisionármi na na‰om území.Vedúci v˘skumu Karol Pietaz Archeologického ústavu SAV. Sme 30. 8.(ªudstvo ãasto deformuje nielen priebehdejín, ale aj samotn˘ zmysel jednotliv˘chhistorick˘ch aktov. V súvislosti s nitrianskymknieÏactvom a s príchodom Cyrila aMetoda na na‰e územie nie je najdôleÏitej-‰ie, Ïe k tunaj‰ím pohansk˘m obyvateºomprichádzali vzdelaní a vyspelí ºudia, ktorípriná‰ali na ten ãas moderné posolstvá sústredenév kresÈanskej viere a Ïe k Bohutejto viery obracali tunaj‰ích „barbarov“– ale dôleÏité pre mnoh˘ch povrchn˘chSlovákov je to, odkiaº pri‰li a ãi teda boli„na‰i“.)***Kresba: Shooty. Sme 31. 8.(Koneãne sa po ‰tátotvornej Hlinkovej gardea po jej vraÏedn˘ch Pohotovostn˘choddieloch opäÈ niekto o Andreja Hlinkubije, ba priam trhá.)***âasÈ nemeckej, ale aj slovenskej ºavicovejpolitickej scény zloãiny minulého reÏimudlhodobo bagatelizuje. Ide hlavne o politikov,ktorí, podobne ako nበpremiér, v tom obdobírozvinuli alebo zaãali svoje kariéry. V ichspomienkach sa stále objavujú len sociálnev˘hody, stopercentná zamestnanosÈ, nízkakriminalita a pokojn˘ Ïivot väã‰iny ºudí. Obrutálnych zloãinoch a násilí proti vlastn˘mobãanom, o ‰ikanovaní a väznení nevinn˘ch,alebo o neustálej cenzúre ani zmienka.Spisovateº Michal Hvoreck˘.TV oko 31. 8.(Komunistick˘ reÏim najmä na Slovenskuúplne zdeformoval svoju inteligenciu a znehodnotilumelecké talenty. Pritom od zaãiatku20. storoãia sa umelci a intelektuálizaãali v˘razne vytrhávaÈ i v tomto národez priemernosti a obmedzenosti, mnohísa udomácÀovali v ParíÏi a vôbec v Európe.S trochou patetizmu môÏeme kon‰tatovaÈ,Ïe sa Slovensko zobúdzalo. Komunizmusho uvrhol opäÈ do hlbokého spánku,z ktorého sa nevie prebraÈ dodnes.)***Ku krajinám, kde sú rovno‰aty pre ‰kolákov‰tandardom, sa od septembra pridá Poºsko.Na Slovensku sa jednotne obliekajú Ïiaciniektor˘ch súkromn˘ch ‰kôl, ministerstvoo ich povinnom zavedení neuvaÏuje. Skúsenostikrajín, kde sa dlhodobo nosia ‰kolskéuniformy, sú v mnohom pozitívne. ·koláci sanetrápia nad t˘m, ão si obliecÈ, cítia spriaznenosÈku ‰kole, do ktorej chodia, nikto podºaobleãenia nemôÏe posúdiÈ, ãi má jeho nositeºbohat˘ch, alebo chudobn˘ch rodiãov. Na Slovenskuv‰ak táto tradícia nemá korene.Publicistka Jarmila Horáková.Sme 31. 8.(Citované odôvodnenie, v ãom sú v˘hodyuniformovania Ïiakov, sa nám zdajú byÈabsolútne logické najmä zo sociálneho apsychologického hºadiska. V hlavách schematickymysliacich a primitívne nazerajúcichºudí vládne v‰ak predstava, Ïe uniformyna tele znamenajú aj uniformovanosÈv myslení.)***Môj manÏel musí komunikovaÈ s novinármi,keìÏe je predsedom parlamentu. Ja sichcem zachovaÈ súkromie. Obaja sme dosÈspoloãenskí. Keì mi oznámi, Ïe niekam pôjdeme,sprevádzam ho. Keì protokol vyÏaduje,aby som na niektorom podujatí bola, takidem. Nie som v‰ak zase tak˘ typ, Ïe by somchodila aj tam, kde nemusím byÈ.ManÏelka predsedu parlamentuJana Pa‰ková (46). Plus 7 dní 31. 8.(Keì sa ºudia sobá‰ia, sotva im zíde ão lenna um, Ïe o niekoºko rokov môÏe byÈ z ichpartnera napríklad v˘znamn˘ politik, dokoncajeden z najv˘znamnej‰ích ústavn˘chãiniteºov. Majú obãania vôbec právonútiÈ manÏelky alebo manÏelov ºudí vo vysok˘chfunkciách, aby ak˘msi verejn˘mpovinnostiam obetovali z tohto titulu svojesúkromie, svoj spôsob Ïivota, svoje cítenie?)***Musíme si uvedomiÈ, Ïe sme uÏ súãasÈoucelosvetového finanãného diania. Snaha or˘chle prijatie eura nás e‰te viac vystavujev‰etk˘m otrasom svetov˘ch finanãn˘ch trhov.Navy‰e v prostredí hroziacej celosvetovej recesiemôÏu byÈ jej dosahy pre nás veºmi bolestivéaj pre znaãnú závislosÈ od automobilovéhopriemyslu, nehovoriac o moÏnom prehodnocovaníinvestiãn˘ch plánov mnoh˘chìal‰ích investorov. Je na to slovenská ekonomikapripravená?Pedagóg Pre‰ovskej univerzityJaroslav Hofierka. HN 3. 9.(Zmeny ekonomick˘ch a sociálnych faktorovv medzinárodnom meradle – ako súãasÈglobalizácie, teda toho, ão sa stávahrozbou sociálnej úrovne a stability v jednotliv˘ch,aj vyspel˘ch ‰tátoch – si vyÏadujústále vyzretej‰ích politick˘ch manaÏérov,ktorí sú schopní ãeliÈ nároãn˘m v˘zvam 21.storoãia. Vlády musia maÈ nielen korektn˘ch,ale aj rozhºaden˘ch ministrov, a parlamentyposlancov, ktorí si dokáÏu uvedomiÈdôsledky prijíman˘ch zákonov právena pozadí moÏn˘ch otrasov svetov˘ch finanãn˘chtrhov.)***1V budúcnosti sa uãenie bude sÈahovaÈ zlavíc do virtuálnych uãební. Bude zbytoãné,aby deti sedeli stále v ‰kole, keì budú pracovaÈna nejakom projekte. Vypracujú ho domaa po‰lú uãiteºovi, prípadne v ten deÀ prídu do‰koly iba na krúÏok.2V matematike, fyzike a chémii, kde sa postupujepodºa nauãen˘ch vzorcov, sme ‰piãkana svete, keì v‰ak dostanú Ïiaci otázku,preão je pomaranã guºat˘, nepovedia niã. Nemajúna to vzorec.âlen ministrovho poradného tímupre reformu ‰kolstva Miron Zelina.Pravda 3. 9.(Pravdu povediac, väã‰ina ºudí – a moÏnoaj vysoko‰kolsky vzdelan˘ch – nevie, preãoje pomaranã guºat˘. Aj povrchnosÈ aleboaÏ nezmyselnosÈ príkladu, ktor˘ pouÏilexpert na pomery v slovenskom ‰kolstvelen potvrdzuje, Ïe hºadaÈ kºúã ku skutoãnejmodernizácii systému ‰kolského vzdelávaniaje úloha mimoriadne zloÏitá, ba takmernerie‰iteºná. KaÏd˘ uãiteº, ba takmeraj kaÏd˘ rodiã má svoj pohºad – a v kaÏdomje kúsok pravdy. Alebo kus predpojatosti.Ako nájsÈ správny v˘sledok?)***Zo zahraniãn˘ch politikov si najviac váÏimlorda Ralfa Dahrendorfa, ãelného predstaviteºabritskej liberálnej strany. ZosobÀuje intelektuála,politika a brilantného publicistu.Hoci jeho v˘rok, Ïe politick˘ systém môÏetezmeniÈ za ‰esÈ mesiacov, ekonomick˘ za‰esÈ rokov a hodnotov˘ za ‰esÈdesiat rokov,nás kedysi vo VPN dosÈ rozãúlil a mali smepocit, Ïe v‰etko musí ísÈ r˘chlej‰ie – ale aj vtomto mal pravdu.PoslankyÀa Iveta Radiãová(SDKÚ-DS). T˘ÏdeÀ 3. 9.(Skutoãne sa zdá, Ïe v súãasnosti v˘raznej-‰ie politické osobnosti môÏeme hºadaÈ ibamedzi liberálmi – nech uÏ sú v ktorejkoºvekstrane. Preto na Slovensku takmer nemoÏnonájsÈ takého kandidáta na post prezidenta,ktor˘ by uspokojil aj vyspelej‰íchobãanov s ich potrebou ºudskej slobody,kultúrnosti a dôstojnosti.)115

S U P E R M O N I T O R***Myslím si, Ïe bude v záujme v‰etk˘ch poºsk˘chobãanov, ak na predãasné parlamentnévoºby pozvú medzinárodn˘ch pozorovateºov.B˘val˘ ãesk˘ disident a prezidentVáclav Havel. Tlaãová agentúra PAP 3. 9.Havlove v˘roky neboli múdre, ale v zásadevyjadrovali oprávnené obavy o demokraciuv Poºsku. Väã‰ina poºsk˘ch demokratovbude povaÏovaÈ Havlov návrh za opováÏlivosÈ.Ale aj pri benevolentnej interpretáciisú nedemokratické tendencie poãas panovaniaKaczyƒsk˘ch neprehliadnuteºné. Znova tumáme odpoãúvanie, ‰picºovanie, obviÀovaniebez dôkazov, pripravovanie pascí. Skutoãn˘problém poºskej demokracie sa naz˘va premiérJaroslaw Kaczyƒski. Dychtí po moci, jenetrpezliv˘ a neschopn˘ prijímaÈ kompromisy.Rakúsky denník Der Standard 5. 9.(Asi dosÈ v˘razn˘m znakom mnoh˘ch postkomunistick˘ch‰tátov, napriek tomu, Ïedeklarujú svoj príklon k demokracii, jeprepiata chuÈ ich politikov po moci, a najmäpo tom, aby im ich svojrázny v˘konmoci nikto, ani opozícia, ani umelci, ani novinári,ani ostatní intelektuáli nijako nenaru‰ovali,nekritizovali, a najmä neohrozovali.)***Îiaci na slovensk˘ch ‰kolách nie sú v dostatoãnejmiere vychovávaní pre podmienkyreálneho sveta, ktor˘ vyÏaduje flexibilitu natrhu práce, vyznávanie demokratick˘ch hodnôta schopnosÈ zvládaÈ prostredie v‰eobecnejkonkurencie. V˘sledkom je generálna nepripravenosÈabsolventov ‰kôl uplatniÈ sa natrhu práce, zníÏené sebavedomie, nedostatoãnápripravenosÈ rie‰iÈ svoje kaÏdodennéproblémy samostatne a prevziaÈ na seba zodpovednosÈza svoj Ïivot. Aj preto sa u Ïiakovprejavuje zv˘‰ená pasivita.Sociológ Du‰an Pir‰el.HN 4. 9.(Teoreticky by sa mal odohrávaÈ cel˘ verejn˘Ïivot modernej spoloãnosti v demokratickomprostredí, s citom a re‰pektom k základn˘mºudsk˘m právam. Îiaº, podstatneviac príkladov uverejnen˘ch napríkladv médiách hovorí o nátlaku alebo aÏ tyranii,ktorú vyvíjajú mocnej‰í, bohat‰í a bezcharakternína t˘ch ostatn˘ch. Mlad˘chtreba pripravovaÈ práve aj na to, ako reagovaÈna podobné situácie.)***Rodiãia aktívne vstupujú do v˘chovnovzdelávaciehoprocesu návrhmi, pripomienkamia úãasÈou na vyuãovaní. Svoje deti môÏukedykoºvek vidieÈ poãas vyuãovania cez kódovanúwebkameru prostredníctvom internetu,kaÏd˘ rodiã bude maÈ svoj prístupov˘kód. DeÈom uºahãíme Ïivot aj t˘m, Ïe budúmaÈ jedny uãebnice v ‰kole, druhé doma, a takich nemusia nosiÈ hore dolu v ÈaÏk˘ch ta-‰kách.Zriaìovateº prvej súkromnejzákladnej ‰koly v Prievidzi Vladimír Bálint.Pravda 4. 9.(Aj keì nechceme idealizovaÈ privatizáciuhociãoho, predsa len uveden˘ citát dokumentujejej v˘znam a v˘hody. Ak vzniknesúkromná zdravotná poisÈovÀa, súkromn˘penzión pre dôchodcov alebo súkromná‰kola, ich majitelia musia maÈ oveºa tvorivej‰ívzÈah k ich prevádzke a k ich zákazníkom– lebo inak by skrachovali a pri‰liby aj o zárobky. ·tát má dohliadaÈ nadãestnosÈou konania ich ‰éfov, ale ostatné mánechaÈ v rukách odváÏnych a zväã‰a ajskúsen˘ch manaÏérov.)***Sociálna politika, a teda aj rezort práce a sociálnychvecí, je jadrom politiky kaÏdej vlády,ktorá sa definuje ako sociálnodemokratická.Ak sa politickej opozícii podarí spochybniÈpolitiku tohto rezortu, potom môÏe byÈ re-Èaz preÈatá. A práve o to tu teraz opozícii podporovanejmédiami veºmi priezraãne ide.Ministerka práce a sociálnych vecíViera Tomanová. Slovo 5. 9.(Je pravdepodobné, Ïe ministerka mápravdu. O to väã‰ia citlivosÈ – v záujmestrany, ktorá ju nominovala – sa od nej Ïiada.Musí si uvedomiÈ nielen riziká kaÏdéhozávaÏnej‰ieho rozhodnutia svojho rezortu,ale aj jeho dosahy na Ïivot ão len niekoºk˘chtisícov obãanov. A rovnako musívedieÈ verejnosti vysvetliÈ ich zmysel nielenpre dne‰ok, ale aj pre zajtraj‰ok – a nielenpre zajtraj‰ok, ale aj pre dne‰ok. Veìmálokto chápe podstatn˘ rozdiel medzioboma piliermi: Ïe prv˘ je o úrovni Ïivotadne‰n˘ch dôchodcov a druh˘ o existenciidôchodcov zajtraj‰ích.)***Nicolas Sarkozy poãas svojich prv˘ch 100dní vo funkcii prezidenta postavil francúzskudomácu politickú scénu na hlavu. Len ãosa pevne etabloval v Elyzejskom paláci, vykastrovalvedúcu opoziãnú stranu, socialistov,keì im ulovil najlep‰ie mozgy.TomበValá‰ek z Centra pre európskureformu. (Pravicov˘ prezident si vybralza ministra zahraniãia socialistuBernarda Kouchnera!) Sme 5. 9.(Nevieme, akú pozíciu bude maÈ o dva-triroky Sarkozy vo francúzskej politike a RobertFico v slovenskej, ale uÏ moÏno budememôcÈ zhodnotiÈ úãinnosÈ stratégie francúzskejhlavy ‰tátu a slovenského premiéra,ktor˘ sa po nástupe do funkcie rozhodolpre úplne in˘ postup: NielenÏe si nevybraldo svojho tímu ani jedného kvalitnéhopolitika povedzme z SDKÚ a ani jednéhointelektuála mimo Smeru, ale aj neutrálnychod seba ão najìalej a najskôrodohnal. A tak v jeho tíme prevaÏujú vernístraníci nad expertmi.)***Uvedomte si, Ïe mala skúsenosÈ s neprítomnosÈouBoha, ão nie je to isté ako strata viery.Veºa presláven˘ch svät˘ch pocítilo v ÏivoteneprítomnosÈ Boha – stav, ktor˘ je zatemnenímdu‰e. Napríklad zakladateº jezuitovsv. Ignác z Loyoly bol dokonca na pokraji samovraÏdy.Americk˘ teológ prof. Harvey Egan.Jej utrpenie prameniace z ticha o Bohu nieje niã nezvyãajné.PápeÏ Benedekit XVI.V kázni 2. 9.Ticho je také veºké, Ïe sa pozerám, ale nevidím;naãúvam, ale nepoãujem. Jazyk sah˘be v modlitbe, ale nerozpráva.Matka Tereza v liste napísanomv roku 1979. Pravda 5. 9.(Matka Tereza, ktorú pravdepodobne vyhlásiaza svätú, je mnoh˘m ºuìom aj pretotaká úprimne blízka, Ïe nevystupovalaako anjel alebo svätica z povolania, aleako ãlovek, ktor˘ ku svojmu súcitnémuvzÈahu k najchudobnej‰ím z chudobn˘chdospel po t⁄nistej ceste. ·trbiny vo viere vBoha – ktoré sa objavili v posmrtne vydanejknihe jej listov – prezrádzajú jej utrpeniez pochybností. Lebo to je práve najºudskej‰ie:na jednej strane váhaÈ a p˘taÈ saa na druhej preÏívaÈ zo svojej neistoty du-‰evnú tr˘zeÀ.)***Slovenské hospodárstvo podºa Eurostaturástlo druh˘m najr˘chlej‰ím tempom v EÚ(HDP podºa ·Ú vzrástol o 9,2 %). Zaradilosa tak hneì za Loty‰sko, ktoré si polep‰ilo aÏo 11,3 %.Îurnalista Matej Kubinec.HN 5. 9.(Ani pri optimistickom pocite zo súãasn˘chv˘sledkov nemoÏno zabudnúÈ na to,Ïe Slovensko bolo pred desaÈroãiami, alee‰te aj pred desiatimi rokmi na nízkej hospodárskejúrovni a v˘razne zaostávalo zavyspel˘mi európskymi ‰tátmi. A tak e‰tedlho potrvá, neÏ sa k nim SR priblíÏi na dosah.KaÏdá slovenská vláda tak musí dbaÈpredov‰etk˘m na to, aby ekonomika SRbez prestávky rástla.)***Kresba: Danglár. Pravda 5. 9.(Obrázok z modernej uãebnice politickejschizofrénie: kompromisne nekompromisní.Alebo: nekompromisne kompromisní?)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler116