Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

P R O G R A M U J E M EZvyšné dve procedúry, z ktorých bude uvedená rutina volaná, vyzerajú takto:procedure TForm1.FirstBtnClick(Sender: TObject);beginDummyProc(‘select orders from animals’);end;procedure TForm1.SecondBtnClick(Sender: TObject);beginDummyProc(‘select * from animals’);end;Obr. 4kódu. Treba poznamena , že táto bodka sa objaví iba po prekompilovaní projektu. Takistoje potrebné zdôrazni , že nie na každý riadok kódu je možné umiestni bod prerušenia.Pozorne si preštudujte obrázok è. 1. Bod prerušenia je možné zaradi iba na ten riadok,ktorý je v ¾avej èasti okna oznaèený bodkou. Urobme jeden malý pokus: zaraïme bodprerušenia na riadok zaèínajúci sa príkazom with. Pri pokuse o spustenie programu sanám objaví dialógové okno, podobné tomu na obrázku è. 2. Delphi nás upozoròuje, žepre daný riadok nebol vygenerovaný nijaký kód, resp. že tento kód bol odstránený optimalizaènýmsystémom. My však môžeme druhú možnos s istotou vylúèi , pretože optimalizáciumáme vypnutú. Jediným vysvetlením teda je, že pre daný riadok prekladaènevygeneroval nijaký kód. V nasledujúcom odseku vysvetlíme, èo je príèinou tohto javu.Iste všetci viete, že programovanie v Delphi èi iných programovacích jazykoch pozostávaz dvoch hlavných fáz: napísanie programu a preklad programu (ten sa ešte delí na fázu kompilaènúa linkovaciu, to je však momentálne nepodstatné). Program napísaný vo vyššom programovacomjazyku sa teda preloží do strojového kódu. Na základe tohto tvrdenia by sme samohli domnieva , že každý riadok pascalovského kódu sa preloží do nieko¾kých strojovýchinštrukcií. Inými slovami, mohli by sme sa nazdáva , že každý riadok má svoj „strojový ekvivalent“.To však nie je pravda. Mnohé k¾úèové slová používané v Delphi (napr. with èi implementation)slúžia iba ako oporné body pre kompilátor, do strojového kódu sa neprekladajú. Zámernepíšem „mnohé“, pretože v niektorých prípadoch sa do strojového kódu prekladajú príkazy, oktorých by si to èlovek nemyslel. Pozrite sa ešte raz na obrázok è. 1: na zaèiatku procedúry je ved¾apríkazu begin bodka. Pokroèilejší z vás iste vedia, že kompilátor na tento príkaz zareagujevytvorením tzv. štandardného rámca zásobníka (standard stack frame), èo je vo väèšine prípadovinštrukcia PUSH EBP, prípadne nieko¾ko ïalších inštrukcií PUSH. To už sú však nepodstatné detaily,dôležité je uvedomi si, že nie na každý riadok je možné zaradi bod prerušenia.Ukážkové programy, s ktorými budeme pracova , budú ve¾mi jednoduché a zámernechybne napísané, pretože keby fungovali správne, princípy ladenia by sme si na nich veruukáza nemohli. Dajme sa teda do práce.Jadrom nášho prvého programu bude procedúra, ktorá vykoná dopyt SQL, prièomsamotný SQL príkaz dostane ako parameter. Vola ju budú dve rutiny, prvá sa aktivuje postlaèení prvého tlaèidla (nazvaného FirstBtn) a druhá po stlaèení druhého tlaèidla (nazvanéhoSecondBtn). Komponent TQuery, ktorý bude ma za úlohu spracova dopyt SQL,som nazval Query. Po stlaèení prvého tlaèidla nastane chyba, po stlaèení druhého celýproces prebehne správne. Uvedené procedúry majú nasledujúci tvar:procedure TForm1.DummyProc(SQLString:string);begintrywith query dobeginClose;SQL.Clear;SQL.Add(SQLString);Open;end;//withexceptraiseend;//exceptShowMessage(‘OK’);end;Ako vidíme, táto procedúra je založená na ve¾mi jednoduchom princípe: ak sa poèas jejvykonávania vyskytne chyba (výnimka), program skoèí na príkaz raise a procedúra Show-Message sa nikdy nevykoná. Samotné naèítanie SQL príkazu prebehne tak, že sa najprvpredchádzajúci príkaz vymaže metódou Clear a nový príkaz sa pridá pomocou metódyAdd (nezabúdajte, že keby sme nepoužili metódu Clear, poèet riadkov SQL skriptu by saneustále zvyšoval).Program spustíme a otestujeme. Jeho cie¾om je demonštrova situáciu, keï je jedna a táistá rutina volaná z viacerých miest programu. Chybu spôsobí prvá procedúra, ktorá rutineDummyProc odovzdá príkaz odkazujúci na neexistujúce pole. Samotná rutina DummyProcmôže by napísaná správne, no v dôsledku nesprávnych parametrov sa môžu vyskytnúproblémy. V takom prípade je potrebné zisti , ktorá procedúra (alebo procedúry) volaniutejto rutiny predchádzala, a teda jej mohla odovzda nesprávne parametre. Presne na tentoúèel slúži okno Call Stack: ukazuje nám zoznam volaných rutín, prièom najskôr volaná rutinaje na poslednom mieste zoznamu a naposledy volaná rutina je na prvom mieste zoznamu.Zatia¾ teda vieme, že rutina DummyProc v jednom prípade dostane dobrý a v druhom prípadezlý parameter. Keïže zlý parameter spôsobí vyvolanie výnimky, program zaène vykonávapríkaz raise. Z toho dôvodu na tento príkaz umiestnime bod prerušenia a otvoríme oknoCall Stack. Program spustíme a stlaèíme prvé tlaèidlo (teda tlaèidlo FirstBtn). Ako vidíme, výnimkanastala bezprostredne za volaním procedúry DummyProc, okno Call Stack nám všakzatia¾ neukazuje potrebné informácie, pretože sa ešte nezaèala vykonáva obslužná rutinavýnimky v procedúre DummyProc. Stlaèíme teda kláves F9 a program skoèí na príkaz raise.Okno Call Stack bude vyzera podobne ako jeho „kolega“ na obrázku è. 3. Teraz už vieme,aké bolo poradie volania jednotlivých funkcií, a teda vieme zisti , odkia¾ rutina DummyProcdostala nesprávny parameter.Keïže náš ukážkový program je ve¾mi jednoduchý, vieme chybu rýchlo odstránia program opätovne prekompilova . Môže však nasta situácia, keï sú vaše prsty rýchlejšieako mozog a stlaèia F9 skôr, ako si uvedomíte, že ste síce chybu opravili, ale inú,možno menšiu chybu ste opravi zabudli. Predstavte si, že ste SQL príkaz v prvej procedúreopravili na správny, slovko Orders ste teda nahradili hviezdièkou. Nedopatrenímste sa však „uklepli“ a medzi slová Orders a From ste zabudli da medzeru. Kým sa svojuchybu snažíte o¾utova , program sa rozbehne. Èo teraz? Prvou možnos ou je programObr. 5ukonèi , opravi a prekompilova . V našom prípade bude potom všetko pracovasprávne, štruktúra aplikácie je jednoduchá a nie je problém chybu v priebehu nieko¾kýchsekúnd lokalizova . V zložitejších programoch to však nemusí plati , oprava chyby môževies k odhaleniu ïalších skrytých chýb. Aby sme neplytvali èas opakovanou kompiláciou,ukážeme si, ako zmeni obsah premennej poèas behu programu.Keï si pozorne preštudujete procedúru DummyProc, možno dospejete k záveru, ženajzrelším kandidátom na úpravu bude premenná SQLString, parameter tejto procedúry.Ale pozor, parametre by ste nemali nikdy meni , pretože to môže vies k pádu celéhoDelphi. Jedným z možných riešení by bolo zavies lokálnu premennú, ktorá by prebralahodnotu premennej SQLString, prièom rutina by ïalej pracovala už iba z touto premennou.To však nie je potrebné, pretože my môžeme pracova priamo s vlastnos ou SQLkomponentu TQuery, ktorá je typu TStrings. Aby sme si boli istí, že po našej „umelej“zmene sa SQL skript už nezmení, zaradíme bod prerušenia na príkaz Open. Ak by smetotiž umiestnili bod prerušenia napríklad na príkaz Add èi na iný príkaz, ktorý mu predchádza,nemohli by sme jednoducho zmeni niè, pretože až príkaz Add spôsobí pridaniechybného SQL príkazu, ktorý potom musíme opravi . Mohlo by sa sta aj to, že síce chybnýSQL príkaz opravíte, bod prerušenia je však zaradený práve na ten príkaz, ktorý vlastnos SQLkomponentu TQuery nejakým spôsobom modifikuje, v dôsledku èoho bude SQL príkaz opäzlý. Ak však bude bod prerušenia „sídli “ na príkaze Open, máte úplnú istotu, že sa vlastnosSQL už nezmení, a teda vami urobené zmeny èi opravy nebudú ignorované.Zmeni hodnoty premenných poèas behu programu je možné prostredníctvom príkazuEvaluate/Modify, ktorý vyvoláme z kontextového menu. Do rozba¾ovacieho zoznamunapíšeme výraz query.SQL[0] a stlaèíme tlaèidlo Evaluate. Na obrázku è. 4 vidíme, že vlast-118 PC REVUE 12/2000