Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

L I N U X V P R A X Iw Phillip: Poznám Rika van Riela z rôznych konferencií, pozná ma a pozná aj mergemem.Som si istý, že niekedy budeme ma všetky potrebné hooky pre mergemem v oficiálnomjadre a mergemem bude pravdepodobne samostatný modul pre jadrá 2.4 (momentálnevyžaduje patchovanie jadra – pozn. red.).u Juraj: Ïakujem za rozhovor.Juraj Bednár, Erlangenn Sie ové utilityV pokraèovaní tohto seriálu by som rád predstavil zopár sie ových utilít, ktoré súv skúsených rukách dobrou diagnostickou pomôckou. Niektoré z nich možno budú priamnotoricky známe, iné menej populárne.Zaènime najprv klasikou. Azda každý z nás pozná príkaz ping. Pomocou neho môžemepribližne odmera èas, za aký sa dáta z nášho Linuxu dostanú na nejaký iný server, nodajú sa pomocou neho hrubo detegova aj väèšie anomálie na sieti. Ale po poriadku.Podstata fungovania programu ping spoèíva priamo na protokole ICMP (InternetControl Message Protocol). Tento protokol slúži predovšetkým na signalizáciu medzidvoma uzlami v sieti. ICMP správy sa posielajú priamo v IP paketoch. Pomocou ICMPjeden uzol môže druhému uzlu oznámi , že napr. nemožno doruèi nejaký datagram,pretože ho nevie ïalej smerova , alebo že nestaèí spracúva datagramy tak rýchlo, ako ichprvý uzol posiela, a podobne. ICMP teda spravidla prenáša informácie o tom, že poèasdoruèovania datagramu došlo k nejakej chybe. No súèas ou ICMP protokolu sú aj dvešpecifické správy ECHO_REQUEST (prezývaná ping) a ECHO_RESPONSE (niekedy sa hovoríaj ECHO_REPLY alebo pong). Správa ECHO_REQUEST je výzva pre príjemcu, abyobratom odpovedal odosielate¾ovi tejto výzvy, no a táto odpoveï má by práve ICMPspráva typu ECHO_RESPONSE (takéto správanie je odporúèané pod¾a RFC792). Pritom savo výzve ECHO_REQUEST môžu nachádza nejaké dáta a príjemca výzvy ich musív odpovedi ECHO_RESPONSE posla naspä odosielate¾ovi.Príkaz ping funguje presne na tom princípe, že posiela vybranému poèítaèu výzvyECHO_REQUEST a tým ho „núti“ odpoveda . Pritom zároveò odmeriava èas, ko¾ko príjemcovitrvá odpoveï, a vypoèítava z toho jednoduchú štatistiku.Ak chceme skúsi , èi server XYZ „žije“ (teda èi je zapnutý a odpovedá na požiadavkyzo siete), staèí napísaping XYZNuž a na èo sú dobré tieto posledné dva privilegované parametre? Dajú sa pomocounich odhali slabé miesta na sieti. Chybné sie ové prvky, pridlhé segmenty, poškodenékonektory, vnútorné chyby v kábloch – to všetko sa zaène prejavova , len èo napr.zvýšime ve¾kos paketu. Sám som zažil, že jeden starý repeater mal ve¾ké problémy priprenose väèších paketov, no obyèajný ping (s ve¾kos ou paketu 64 bajtov) to neodhalil.Staèilo však zvýši ve¾kos na 700 a viac bajtov a hneï sa ukázala chyba. Flood pingom sazase dajú nájs úzke miesta medzi sie ami – kde sa dáta strácajú, resp. spoma¾uje sa ichprechod.V dnešnej èasti len to¾ko, priatelia. Netajím sa, že som tentoraz dos struèný – no èosa dá robi , škola a iné povinnosti zase zaúradovali. Ale s¾ubujem, že v budúcich èastiachsa pousilujem dohna , èo som zameškal teraz.A samozrejme, aby som nezabudol: budú Vianoce, najkrajší sviatok roka. Želám vámteda všetkým, aby tieto Vianoce boli pre vás naozaj tie najkrajšie a najvysnívanejšie, ve¾adarèekov pod stromèekom, ale hlavne pokoj a pohodu – najmä tú vnútornú. S òou mápotom èlovek Vianoce každý deò...Pe o Palúchn NovinkyPrajem vám krásny sviatoèný december. Hneï na úvod by som vám chcel prezentovaprojekt, ktorý by mal by oslavou open source myšlienok a možno poslúži ajako dobrá motivácia na vianoèný darèek. Nájdete ho na adrese http://geekshirts.sourceforge.net/. Ide o projekt, ktorý sa snaží vytvori vo¾ne šírite¾né trièká s tematikouopen source. Takže už len nájs tlaèiareò trièiek a donies tam ten správnysúbor a budete vyzera k svetu.V dòoch 28. – 29. 10. 2000 sa konal tretí víkend s Linuxom, tentoraz vo Zvolene.Podarilo sa nám toho dos predebatova , tešila ma hlavne prítomnos zaèiatoèníkova množstva zaujímavých ¾udí. Naopak, neteší ma, že sa nám nepodarilo navštívi mojuob¾úbenú èajovòu na Zvolenskom zámku, ale napravili sme to v Banskej Bystrici.Jednou z hlavných tém, ktoré sa preberali, bolo aj použitie Linuxu na desktope.Samozrejme, v tomto èase už bola finálna verzia KDE 2.0 s krásnou zbierkoukancelárskych aplikácií. A do diskusie sa zaradil aj fakt, že WINE dokáže spustiMicrosoft Excel (pozri obr.) a Microsoft Word 2000! Aj keï tu máme koffice, pre tých,èo sú naozaj zvyknutí na MS Office, odporúèam nainštalova WINE. Nijaké zbytoènévýhovorky, meníme operaèný systém!Program ping bude teraz v sekundových intervaloch posiela na server XYZ výzvyECHO_REQUEST a bude oèakáva odpovede. Beh programu ping sa skonèí až po stlaèeníklávesov . Na konci program vypíše krátku štatistiku.Toto poznáme všetci. Poïme sa teraz pozrie na niektoré prepínaèe programu ping.Prvý užitoèný prepínaè je –c a hovorí o tom, ko¾ko paketov ECHO_REQUEST samá príjemcovi odosla . Na rozdiel od predchádzajúceho príkladu teda príkazping -c 5 XYZnebude beža donekoneèna, ale pošle na server XYZ len 5 „pingov“ a potom automatickyskonèí sám.Ïalší parameter, -i , nastavuje v sekundách interval posielania paketovECHO_REQUEST. Ako som už spomínal, štandardne sa výzvy posielajú každú sekundu.Príkaz ping -i 3 XYZ bude odosiela výzvy za sebou v trojsekundových odstupoch.Posledné dva prepínaèe, ktoré opíšem, môže používa iba root a upozoròujem, žemusí pritom vedie , èo robí. Treba ich používa skutoène len v oprávnených prípadoch,inak budeme zbytoène pre ažova sie a navyše môžeme proti sebe poštva niektoréhosprávcu, ktorého server nám padne za obe pri pokusoch.Prvý z privilegovaných parametrov je -s . Tento parameter eštenemá ve¾mi fatálne úèinky. Ním môžeme nastavi , aké ve¾ké (v bajtoch) majú by paketyECHO_REQUEST, ktoré budeme odosiela . Týmto parametrom sa vlastne mení objem dát,ktoré posielame vo výzve klientovi a ktoré nám on musí vo svojej odpovedi vráti . Celkováve¾kos výzvy ECHO_REQUEST bude o 8 bajtov väèšia, než uvedieme parametrom -s(z dôvodu, že sa k paketu pridáva ešte 8-bajtová ICMP hlavièka). Celková ve¾kos IP paketu,v ktorom je obsiahnutý ICMP paket, je ešte o 20 bajtov väèšia (pre hlavièku IP). Štandardnemajú výzvy ECHO_REQUEST ve¾kos 64 bajtov (56 bajtov dát a 8 bajtov hlavièka),takže výsledný IP paket má ve¾kos 84 bajtov. Príkaz ping je ochotný akceptova ve¾kosdátovej èasti približne do úrovne 65 464 bajtov, no ICMP pakety s takouto šialenouve¾kos ou sa naozaj nevyužívajú.Ïalší privilegovaný parameter je -f (tzv. flood ping). Spôsobí, že ping bude posielapakety tak rýchlo, ako len vládze. Pritom za každý odoslaný paket vypíše na obrazovkujednu bodku a za každú správne prijatú odpoveï jednu bodku zase zmaže. Takto sa dáokamžite vidie , ko¾ko paketov sa stráca a ko¾ko sa vráti. Tento spôsob „pingovania“ jevšak dos drastický jednak pre sie , jednak pre server, ktorý je cie¾om našich pingov.Parametre -f a -i nie sú navzájom kompatibilné.Mnohí argumentujú, že ich systém funguje a že nepotrebujú open source operaènýsystém. Veï sami aj tak nevedia programova , naèo by teda mali ma zbytoènúslobodu nieèo meni ? Ako protiargument sa vyskytol ve¾mi zaujímavý projektBadRAM. Nájdete ho na adrese http://home.zonnet.nl/vanrein/badram/. Ide o patchdo jadra, ktorý urèite nenájdete v žiadnom operaènom systéme. Patch pridá dojadra podporu poruchových pamä ových modulov. Modul musí by chybný takýmspôsobom, že istá èas pamäte nefunguje, zvyšok je v poriadku (inými slovami,v pamä ovom module nefungujú niektoré pamä ové bunky). Modul BadRAM sichybné bajty oznaèí a jadro ich prestane používa . Naèo vyhadzova 512 MBpamä ový èip, ktorý má 20 KB zlých? Autor tohto modulu je takého názoru, žev budúcnosti budú existova bazáre s lacnými chybnými pamä ovými modulmi. Jejasné, že do servera také nieèo nikto nevloží, ale preèo pamä hneï vyhadzova ?Veï nakoniec pamätníci, ktorí pracovali na ešte na Sinclairoch (ZX Spectrum), takistovedia, že v 48 KB verziách bývali pamä ové èipy, ktorých horná polovica nefungovala,a nikomu to pritom neprekážalo. Vivat recyklácia!Juraj Bednár116 PC REVUE 12/2000