Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

L I N U X V P R A X Iu Juraj: Èo je hlavný dôvod na používanie nieèoho takého?w Phillip: Ak neveríte vášmu hardvéru (nikdy neverte PC hardvéru!) alebo èastiam vášhosoftvéru, použite DRBD na zrkadlenie dôležitých dát. Ak chcete, aby bola vaša aplikáciavysoko dostupná (high available), použite klastrový manažér (napr. Heartbeat, FailSafe,Piranha...) a DRBD na stavbu high-availability klastra.u Juraj: Myslíš si, že DRBD bude niekedy integrované do oficiálneho jadra?w Phillip: Neviem. Samozrejme, idem tým smerom, dokonca používam Linusov spôsobodsadzovania zdrojových textov (èo je prísne pravidlo). Ale teraz mám iný cie¾, napríkladvychytanie zostávajúcich chýb a pridávanie chýbajúcich funkcií.u Juraj: Existuje nejaká distribúcia, ktorá umožòuje jednoduché vytvorenie DRBD klastra?w Phillip: Existujú nejaké skripty (dodávané s DRBD), ktoré vám dovolia vytvori HA klastres heartbeatom. Pokia¾ viem, SuSE bude poskytova skripty pre FailSafe a RedHat budeposkytova skripty pre Piranhu. Takže máte na výber.Eric Bishoff prekladá jedálny lístok znemèiny do všetkých štyroch jazykov, ktorýmiaktívne hovorí. Tí, èo nejaký znich vedia, prekladajú do ïalších. Po chvíli všetci vieme,èo budeme jes .Záver7. Linux Kongress bol naozaj ve¾mi zaujímavý. Samozrejme, prednášky a vedomosti nie súvšetko. Výborne sme sa porozprávali hlavne na veèerných spoloèenských podujatiach (èoje to isté ako výlet do krèmy v KDE). Najväèšou zábavou bolo sledova , ako ¾udia z rôznychkrajín sveta komunikujú (napr. ako Rus uèí pi vodku Japonca, ktorý v živote nepil alkohol,alebo ako si Talian objednáva milánsku pizzu a potom sa èuduje, že tak v Milánepizzu nikto nikdy nejedol). Zaujímavé bolo aj sledova povahy rôznych ¾udí a myslím, žetakéto akcie by sa mali kona èastejšie. Napriek všetkým rozdielom sme všetci boliobrovskí fanúšikovia Linuxu a podarilo sa nám ho potlaèi o milimetrík bližšie k desktopovýmpoužívate¾om...Interview s Phillipom ReisneromPhillip Reisner (autor clusteringovéhoriešenia DRBD) je 24-roèný Viedenèan,ktorý si práve dokonèil doktorát. Pracujepre firmu CUBit – consultingovúspoloènos v oblasti webového biznisu.Samozrejme, pracujú na platformeGNU/Linux a používajú Phillipov DRBD(http://www.com plang.tuwien.ac.at/reisner/drbd/) na databázovom klastri preich najdôležitejšieho zákazníka. DRBD jenieèo ako distribuovaný RAID, schopnýpoèas behu mirrorova dáta po sieti a takvytvori High Availability Cluster – oblas ,do ktorej sa Linux pomalièky prebojúva.S Phillipom som sa stretol na LinuxKongresse pri jeho prednáške o DRBD.Samozrejme, nenechal som si ujs príležitos urobi s ním krátke interview.u Juraj: Kedy si zaèal s poèítaèmi a aké boli tvoje prvé skúsenosti?w Phillip: Môj prvý poèítaè bol Commodore C64. V skutoènosti to bol poèítaè môjhootca... Po tom, èo som koneène pochopil hexadecimálne èísla, dostal som sa ku „kostiam“toho poèítaèa. Myslím, že som mal vtedy desa rokov.u Juraj: Aké poèítaèe používaš teraz?w Phillip: Mám lacnú Alphu (PC164SX @ 533 MHz), èo je porovnate¾né s PIII @ 300MHz, a ešte jednu i386 @ 120 MHz. Mám dojem, že keï vyvíjam pod nezvyèajnou platformou,kvalita kódu sa zvyšuje, pretože musíte písa tak, aby všetko fungovalo aj navašej (v mojom prípade Alpha) platforme, aj na platforme, ktorú má každý (i386).u Juraj: Preèo si sa rozhodol, že napíšeš DRBD?w Phillip: H¾adal som tému svojej diplomovej práce. Mal som dve požiadavky:– Malo to súvisie s jadrom Linuxu.– Malo to by nieèo užitoèné.Keïže na katedre operaèných systémov na univerzite sa nikto neob ažoval pomôc pritéme na diplomovú prácu súvisiacu s Linuxom, našiel som pár ¾udí, èo sa zaujímali o Linux,v našom inštitúte programovacích jazykov. Pretože mali problémy s ich Alphami, na ktorýchbežal Linux (padali asi 3-krát za pol roka), chceli nájs študenta, ktorý by pomohol obmedzimožnú stratu dát. Tému mojej diplomovej práce nazvali Zrkadlenie pevných diskov cez sie .Na zaèiatku som si myslel, že táto téma nesplní moju druhú požiadavku, ale po skúmaníclusteringu som si uvedomil, že toto je skutoène aktuálna otázka.u Juraj: Aké sú hlavné rozdiely medzi DRBD a inými klastrovými riešeniami?w Phillip: Väèšina komerèných HA klastrových riešení v unixovom svete je postavená nazdie¾anom diskovom priestore, napríklad zdie¾aný SCSI disk alebo zdie¾ané diskové polena báze optického kábla. Toto sa volá shared-disk clustering. Na druhej strane existujetzv. shared-nothing clustering (nezdie¾a sa niè). DRBD poskytuje jednoduchý spôsob, akopostavi takýto klaster pod Linuxom.Myslím, že to má zmysel. Zatia¾ èo komerèné klastre sú ve¾mi drahé, sú teda zameranéna menší cie¾ový trh, clustering s DRBD je v skutoènosti ve¾mi lacný (keï hovoríme o cenehardvéru). Linux a DRBD sú programy pod GPL, takže cena softvéru je ïalšia výhoda tohtoriešenia.Ja len dúfam, že DRBD priblíži clustering k zákazníkom viac než všetci komerèní autorispolu.u Juraj: Pracuješ aj na nejakých iných projektoch?w Phillip: Vyvíjal som program mergemem pre ten istý inštitút. Momentálne na òomnepracujem, ale plánujem ho portova na 2.4 jadrá, len èo bude stabilná verzia 2.4. Zaurèitých podmienok vám mergemem dokáže na linuxovom serveri ušetri množstvopamäte.Napríklad si vezmime server, na ktorom beží tridsa kópií emacsu. Každá inštanciaemacsu bude èíta používate¾ove konfiguraèné súbory, naèíta množstvo lispového smetiaa po inicializácii budú dátové segmenty všetkých emacsov takmer rovnaké. Mergememvám dovolí urobi presný opak copy-on-write, spája pamä ové stránky programova namapuje zvyšnú stránku virtuálnej pamäte programom v read-only móde. Nasledujúcezavolanie zapisovacieho procesu, samozrejme, spustí štandardný copy-on-write, a tak siproces ani nevšimne èinnos mergememu.u Juraj: Hmm, to znie zaujímavo. Dovolí mi to spusti KDE 2.0 na 32 mega {Žiadne„mega“ ;) MB} pamäte?w Phillip: Nie, pretože mergemem je najefektívnejší, keï máte množstvo procesov rovnakéhoprogramu. Napríklad ti to dovolí spusti 20 inštancií KDE (myslím napríklad konfiguráciujeden server a 20 x-terminálov) na povedzme 512 MB RAM!u Juraj: To je úžasné, ale nebude mergemem potom príliš za ažova procesor?w Phillip: Samozrejme, je tam spomalenie. Vymieòaš trošku CPU èasu za nejakú fyzickúpamä . Ak tvoja fyzická pamä nie jedos ve¾ká, aby mohla drža všetky viacalebo menej aktívne procesy, potom systémzaène ve¾mi aktívne využíva swappriestor, to isté pocítiš, aj keï budešpoužíva mergemem – èas medzi dvomaspusteniami mergemem daemona sa dánastavi pre každý program zvláš (napr.skúsi získa kúsok pamäte zo všetkýchxterm a bash procesov každé tri minúty)– vyh¾adávací proces používa kontrolnésúèty a jedno spustenie trvá zvyèajneokolo 500 ms. Je ve¾mi užitoèné spúš atento daemon s vyššiou hodnotou nice(nižšia priorita – pozn. redaktora).u Juraj: Videl si prednášku Rika van Rielana Linux Kongresse v Erlangene (pozrireportáž z Linux Kongressu – pozn. red.).On podstatne prepísal celú správupamäte v linuxovom jadre a plánujev tom pokraèova . Nevieš, èo si o tommyslí? Môj názor je, že nieèo ako mergememje dos potrebná vec.12/2000 PC REVUE 115