I N T E R N E Tjenie je urèitý typ pevnej linky. Domácich používate¾ov tohto spôsobu pripojenia predstavujúpredovšetkým panelové domy s väèším poètom úèastníkov. Výhodou je stálospripojenia. Nevýhodou je obmedzený dosah vysielaèa. Pokrytie väèšieho územia zais ujesústava komunikaèných buniek, èo je obdobou sietí GSM telefónov. Pomocou jednejbunky je možné prepoji ISP a používate¾a do vzdialenosti od 5 do 7 km.Na použitie tohto spôsobu komunikácie je hneï nieko¾ko podmienok. Predovšetkýmv lokalite, kde sa má mikrovlnná komunikácia u<strong>sk</strong>utoèni , musí nejaký ISP s touto technológioupôsobi . V súèasnosti je pôsobnos takýchto operátorov viazaná <strong>na</strong> väèšiemestá. Ïalšou podmienkou je prítomnos bunky mikrovlnného zdroja v dosahupoužívate¾a a priama vidite¾nos medzi anté<strong>na</strong>mi používate¾a a bunky. Prenosová rýchlossa pohybuje v rozsahu od 2 do 10 Mb/s.Ak sa mikrovlnné spojenie realizuje vo vo¾nom pásme (2,4 GHz), neplatia sa nijaképoplatky pre Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie. Samozrejme, treba dodrža isté obmedzujúcepodmienky (<strong>na</strong>pr. celkový vyžiarený výkon). V prípade mikrovlnného spojenia sa údaješíria vzduchom, netreba preto pre<strong>na</strong>jíma žiadne vodièe. Keïže je toto pásmo vo¾né,vysielajú v òom viacerí prevádzkovatelia, a teda bývajú tu problémy s rušením. Závisí odkonkrétneho ISP, ako sa s týmto problémom vyrovná.Takisto je možné realizova mikrovlnné spojenie aj vo vyhradenom pásme (v okolí10 GHz), ale v tomto prípade treba žiada o pridelenie frekvencie. To, samozrejme, nie jezadarmo, zriaïovacie náklady <strong>na</strong> spojenie <strong>na</strong>rastú takmer až <strong>na</strong> desa násobok a celýschva¾ovací proces pridelenia licencie je dos dlhý. Konkrétne poplatky závisia odvyžiareného výkonu, frekvencie a šírky pásma. Na druhej strane problém rušenia je vtomto prípade vylúèený.Teoretická maximál<strong>na</strong>Typ Požiadavky <strong>na</strong> infraštruktúru rýchlos (kb/s)k používate¾oviod používate¾aA<strong>na</strong>lógová linka 56 kb/s Klasická telefón<strong>na</strong> linka, a<strong>na</strong>lógový modem 56ISDN Telefón<strong>na</strong> linka, terminálový adaptér ISDN 128128xDSL Telefón<strong>na</strong> linka, DSL modem alebo smerovaè, 7168max. vzdialenos od ústredne okolo 5 km1536Káblové spojenie Prístup ku káblovej TV, káblový modem, sie ová 4096karta, max. vzdialenos od ISP 50 kmNajnovšou módou je technológia FWA (Fixed Wireless Access), ktorá pracuje <strong>na</strong>frekvencii 26 GHz. Opride¾ovaní licencie <strong>na</strong> prevádzkovanie spojenia s touto frekvenciou<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa má rozhodnú v <strong>na</strong>jbližšom èase – v ÈR sú už udelené tri takéto licencie.Aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa ráta s tromi celoplošnými licenciami a nieko¾kými lokálnymi. Jednýmz horúcich kandidátov <strong>na</strong> túto licenciu je <strong>na</strong>pr. firma GiTy Sloven<strong>sk</strong>o.Zriaïovacie náklady v tomto prípade sú ve¾mi variabilné v závislosti od konkrétnychgeografických podmienok. Za zriadenie mikrovlnného spojenia môžeme poèíta so sumouod 20 000 do 40 000 Sk. Táto hodnota zahàòa aj a<strong>na</strong>lýzu potrieb zákazníka a návrh riešenia,konfiguráciu zariadení atï. Mesaèná prevádzka tohto typu pevnej linky sa typickypohybuje od 8000 Sk pre minimálnu garantovanú rýchlos 64 kb/s po 40 000 Sk za minimálnurýchlos 512 kb/s. ISP niekedy udávajú zdie¾anú rýchlos , prièom treba vedie , žeèím viac úèastníkov je takto pripojených, tým viac každému z nich klesá prenosová rýchlos. Výhodnejšie je, ak ISP garantuje minimálnu rýchlos (celková šírka pásma delenámaximálnym poètom používate¾ov).Na mikrovlnné spojenie sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u výz<strong>na</strong>mne orientuje hlavne firma Profinet, nieje však problém realizova toto spojenie vo firme EuroWeb Slovakia, GTS Sloven<strong>sk</strong>o,Slovanet alebo ViaPVT. Profinet používa tarifikáciu pod¾a poètu aktívnych používate¾ovv sieti LAN alebo pod¾a požadovanej minimálnej prenosovej rýchlosti. Slovanet používatarifikáciu pod¾a objemu prenesených údajov, EuroWeb a GTS si poplatky úètujú pod¾aprenosovej rýchlosti. Spoloènos ViaPVT je pri objednávaní mikrovlnného spojenia variabilná– môže ís o obmedzenie kapacity, objemu dát, existujú aj varianty pre domácichpoužívate¾ov. Na vstup do oblasti mikrovlnného spojenia sa pripravuje aj Nextra.Technológia xDSLZ množiny xDSL (x Digital Subscriber Line – <strong>na</strong>pr. ADSL, HDSL, SDSL, VDSL) je asi <strong>na</strong>jperspektívnejšiatechnológia ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line). Tá totiž využíva existujúcetelefónne linky a pritom je schopná sprostredkova vysokú komunikaènú rýchlos .Pôvodne sa táto technológia vyvíjala <strong>na</strong> prenos videa <strong>na</strong> požiadanie (Video on Demand).Aj v tomto prípade platí asymetrický princíp – používate¾ len objednáva konkrétny film,zadáva povely <strong>na</strong> pretáèanie želaným smerom, <strong>na</strong> èo postaèuje relatívne nízka prenosová33,62560Satelitné spojenie Nezakrytý výh¾ad <strong>na</strong> juh, satelitná anté<strong>na</strong>, modem 4096Pevné bezdrôtové spojenie Bezdrôtový modem/smerovaè, rôzne prenosové 1536technológie: mikrovlnné, rádiové a infraèervené spoje rôzni sa33,6rýchlos . Na druhej strane používate¾ dostáva spä objemné multimediálne údaje.Pôvodne sa tak poèítalo s prenosovou rýchlos ou 1,4 Mb/s (downstream), ne<strong>sk</strong>ôr sa dosiahloaž 9 Mb/s, èo už postaèuje <strong>na</strong> prehrávanie filmov v DVD kvalite. Využitie tejto technológie<strong>na</strong> prístup k internetu je reakciou <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné potreby používate¾ov.Pri inštalácii technológie ADSL <strong>na</strong> metalický kábel je stále možné využíva pôvodnételefónne vedenie <strong>na</strong> telefonovanie. ADSL totiž <strong>na</strong> prenos používa vyššie frekvenèné pásmo,umiestnené <strong>na</strong>d spektrom telefonického hovoru. Takáto frekvencia, samozrejme,neprejde cez A/D prevodník v ústredni – <strong>na</strong> jej vstupe sú totiž zapojené filtre.Na strane používate¾a je tak inštalovaný ADSL modem (moduluje dáta <strong>na</strong>vysokofrekvenèný signál) a sústava filtrov – dolná (pre telefónny hovor) a horná (pre dáta)priepus . Takýto signál postupuje po telefónnej linke až k ústredni. Na vstupe do ústrednemusia by inštalované odde¾ovaèe (tzv. splittery), ktoré oddelia signál z ADSL modemu odtelefónneho hovoru. Hlasový signál postupuje do telefónnej ústredne a dáta do multiplexeraDSLAM (Digital Subscriber Line Access Multiplexer), ktorý sústreïuje údaje odviacerých používate¾ov. Takýto signál pomocou smerovaèa postupuje k ISP. TechnológiaADSL tak využíva klasické telefónne vedenie, ale nie samotné telekomunikaèné siete.Nevýhodou je opä obmedzený dosah – prenos bez opakovaèov je možný len do vzdialenostimaximálne 8 km.Je jasné, že <strong>na</strong> to, aby sa táto technológia <strong>na</strong>ozaj mohla masovejšie používa , musíju podporova prevádzkovate¾ telekomunikaèných liniek. K tejto téme sme požiadalio vyjadrenie aj zástupcov Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií. ST nám oznámili, že plánujúimplementáciu technológie ADSL zaèiatkom budúceho roka, s jej komerèným po<strong>sk</strong>ytovanímsa poèíta od polovice roku 2001. Pritom ST majú záujem o používanie tak ISDN,ako i ADSL a tak bude stanovená aj cenová stratégia. Na vytváraní komerènej ponukyADSL sa budú podie¾a aj špecialisti z Nemecka, kde je technológia DSL už v komerènejprevádzke.Internet po rozvode elektrickej energiePred dvoma-tromi rokmi bol internet šírený pomocou rozvodov elektrickej siete ve¾kým hitom.Elektri<strong>na</strong> je prakticky všade, obyèajne sú to káble, ktoré umožnia prenáša aj vyššie frekvencie.Takýmto postupom sa v minulosti zaoberala <strong>na</strong>pr. firma Nortel. Zásadný problém však v tejtosúvislosti tvoria transformátory ako nevyhnutná súèas rozvodov. Ukázalo sa, že bez výmenytransformátorov nebude možné sprostredkova prístup k internetu touto cestou. Takáto výme<strong>na</strong>je však spojená s obrov<strong>sk</strong>ými nákladmi, èo by takýto prístup neúmerne predražilo.Na Sloven<strong>sk</strong>u v tejto oblasti presadzuje svoje riešenia spoloènos Corinex Group, akotechnický partner viacerých energetických podnikov. Tzv. jednotná dátová sie má dnesviac ako 80 uzlov ATM s rýchlos ami prepojenia <strong>na</strong> vybraných úsekoch až 622 Mb/s.V poslednom èase sa objavilo nieko¾ko projektov, ktoré využívajú rozvody elektrickejenergie <strong>na</strong> šírenie signálu po bytovej jednotke. Konkrétne produkty pre takýto prístup,predávané pod z<strong>na</strong>èkou PowerPacket, sa dajú nájs <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.intellon.com. Výsledkomje tak internet v každej elektrickej zásuvke, èo súvisí <strong>na</strong>jmä s víziou komunikáciedomácich spotrebièov pomocou internetu (inteligentná chladnièka, video <strong>na</strong> požiadaniecez internet atï.).ResuméZ vý<strong>sk</strong>umu a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti IDC, ktorá sa zaoberala spôsobom pripojenia domácnostív USA <strong>na</strong> internet, vyplynulo, že do roku 2003 poklesne poèet domácností pripájaných pomocoua<strong>na</strong>lógovej linky asi o 30 % (z pôvodných 94 %). Tieto domácnosti budú <strong>na</strong>miesto tohopripojené pomocou rozvodov káblovej televízie alebo budú využíva technológiu xDSL. Ve¾midôležité bude to, ako sa budú môc do infraštruktúry xDSL zapoji aj ostatné firmy – teda èibudú ma prístup k telefónnym linkám, ako je to <strong>na</strong>pr. v Nemecku. Takisto mierne vzrastiepoèet domácností, ktoré budú využíva mikrovlnné pripojenie.Perspektívy technológie ISDN sme už v predchádzajúcich èíslach PC REVUE detailneopísali. Domnievame sa, že ISDN je momentálne jedno z <strong>na</strong>jkvalitnejších pripojení <strong>na</strong>internet pre menšie firmy i domáceho používate¾a (vïaka akcii 2,5 Sk za hodinu pripojeniapo 21. hodine). V podstate je ISDN relatívne stará technológia bez možnosti ïalšiehorastu. Na druhej strane sa však k sloven<strong>sk</strong>ému používate¾ovi <strong>na</strong>ozaj dostala až teraz.Z obchodného h¾adi<strong>sk</strong>a je hlavný problém v relatívne vysokom mesaènom poplatku, ktorýdosahuje takmer šes násobok poplatku <strong>na</strong> klasickej a<strong>na</strong>lógovej linke. ISDN tak v súèasnostipredstavuje technológiu, ktorá je urèená pre èloveka intenzívne pracujúceho s internetomdoma a využívajúceho momentálne platnú akciu.Najväèšiu perspektívu do budúcnosti dávame však internetu po rozvodoch káblovejtelevízie. Skutoèné rozšírenie závisí od konkrétnej cenovej ponuky, ktorú predstaví celoplošnýpo<strong>sk</strong>ytovate¾ káblovej televízie.Je samozrejmé, že pre takých používate¾ov, ktorí si <strong>na</strong>pr. dvakrát týždenne <strong>sk</strong>ontrolujúpoštu a neprehliadajú internetové stránky, bude asi <strong>na</strong>ïalej <strong>na</strong>jvýhodnejšie klasicképripojenie pomocou a<strong>na</strong>lógovej linky. Pokia¾ však používate¾ intenzívne pracujes internetom, toto médium pre neho tvorí vlastne ïalší „di<strong>sk</strong>“, a teda mesaèné poplakyza pripojenie budú vyššie ako poplatok za používanie káblovej televízie, bude „kábel“to správne spojenie s internetom. Výhodou bude kvalitné a rýchle spojenie, odstránenienevyhnutnosti poèíta minúty telefónneho pripojenia alebo realizácia spojeniahlavne v tom èase, keï sú poplatky zvýhodnené (v noci). Na jar uvidíme, ako to budevyzera v praxi.Ondrej Macko12/2000 PC REVUE 113
L I N U X V P R A X In REPORTÁžLinux Kongress7. medzinárodný linuxový kongres sa ko<strong>na</strong>l 20. – 22. septembra 2000v nemeckom univerzitnom mesteèku Erlangen. Keï som dostalpozvánku ako ma<strong>na</strong>žér prekladu KDE, nemohol som odmietnu .Myslím si, že som sa toho <strong>na</strong>uèil ve¾mi ve¾a, a to nielen z oblasti Linuxu.Pozadie organizáciePozvánka prišla od firmy Caldera, no ako som sa ne<strong>sk</strong>ôr dozvedel, <strong>na</strong> úèasti vývojárov saokrem tejto spoloènosti podie¾ala aj firma SuSE (aj <strong>na</strong>priek tomu, že sú to vlastnekonkurenèné spoloènosti, <strong>na</strong>poèudovanie spolupracovali ve¾mi priate¾<strong>sk</strong>y). Stretnutiavývojárov fi<strong>na</strong>ncovala nemecká vláda, èo pokladám za zaujímavý prístup. Nemecká vládafi<strong>na</strong>ncuje nieko¾ko open source projektov a hlavne podporuje takéto stretnutia vývojárov.Vlastne tým prispieva istou sumou <strong>na</strong> vývoj open source systémov, ktoré plánuje <strong>na</strong>sadiv štátnej správe a štátnych organizáciách. Každého s troškou rozumu a kalkulaèkou<strong>na</strong>padne, že sa takto ušetrí ve¾a peòazí, ktoré by i<strong>na</strong>k museli ís do USA. Škoda len, že <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u rozhodnutia o použitom softvéri robia ¾udia, ktorým k rozhodnutiudopomáhajú <strong>sk</strong>ôr peniaze do vrecka ako zdravý rozum (a kalkulaèka). Nuž, aj z tohtoh¾adi<strong>sk</strong>a sa máme èo uèi .Prekladatelia a vývojári KDE chystajú KDE 2.0.PríletPrílet bol v podstate bezproblémový. Po zavolaní do Caldery ma <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u ihneï èakalpán zo SuSE a mladý Japonec. Zatia¾ èo Christian zo SuSE išiel zis ova , èo je s pánomz Amsterdamu, ktorý mal priletie s <strong>na</strong>mi, ja som sa s Japoncom dal do rozhovoru.Vysvitlo, že je to Yutaka Niibe, autor portu linuxového jadra <strong>na</strong> procesory SuperH.Samozrejme, ne<strong>sk</strong>ôr mal prednášku. Cestou sme sa rozprávali o tom, ako sa dá Linux portova<strong>na</strong> akúko¾vek platformu, že videl smartcards s Linuxom a podporou TCP/IP, èomusom <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr nechcel veri , no potom som už aj zaèal. Yutaka vedel len ve¾mi slabo poanglicky, no jazyková bariéra nebol jediný „culture shock“. Keï sa Christian zhováral sosvojím šéfom poèas jazdy cez mobilný telefón, Yutaka sa zaèal usmieva a povedal mi, žev Japon<strong>sk</strong>u je telefonovanie poèas jazdy trestný èin. Ubezpeèil som ho, že v Nemecku sato urèite tiež nesmie, <strong>na</strong> èo sa úplne z¾akol, že porušujeme zákon. Pri èlovekoviz Japon<strong>sk</strong>a, kde dokonca aj Jakuza (japon<strong>sk</strong>á mafia) vïaène spolupracuje s políciou, je tovšak celkom pochopite¾né.SuperH, a potom si priniesol tašku plnú rôznych mašiniek, ktoré bežali <strong>na</strong>tomto procesore, a <strong>na</strong> všetkom <strong>na</strong>bootoval Linux. Ako prvé zariadenie<strong>na</strong>bootoval Sony Dreamcast z cédeèka, pustil nám <strong>na</strong> tom emacs a zasmialsa. Potom vybral nejakú úplne miniatúrnu do<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> ktorej bol lenjeden pamä ový èip, SuperH, flash a sériový výstup. Na tomto pustil ibavi, lebo <strong>na</strong> emacs nebol dostatok pamäte. Neviem, ako to spravil, alekeï sme odtia¾ odišli, všetci sme boli vysmiati, veselí a zobudení.Tento ani nie dvadsa roèný chlapec mal toho v hlave asi to¾ko akov srdci a dokázal nám všetkým prinies ve¾mi dobrú náladu.Paralelne s touto prednáškou robil Lothar Werzinger prednášku o ACE/TAO. Hoci som<strong>na</strong> nej nebol, stretol som sa s ním a predstavil nám pomerne zaujímavú aplikáciu <strong>na</strong> bázeCORBA.Potom <strong>na</strong>sledovala prednáška o SCEZ Smart Card knižnici a hneï za òou hviezda dòa:Rik van Riel s prednáškou o memory ma<strong>na</strong>gemente v Linuxe. Rik mal ve¾mi podrobnúprednášku a vyzeralo to tam asi tak, ako keï chlapci z projektu Medúza prednášajú <strong>na</strong>linuxovom víkende. Väèši<strong>na</strong> ¾udí mala otvorené ústa a len pozerala. Bolo to <strong>na</strong>ozaj ve¾mipekné a vynikajúco pripravené.Už sa schy¾ovalo k veèeru a <strong>na</strong>sledovali dve zaujímavé prednášky o clusteringu. O LinuxFailSafe nám porozprával Lars Marow<strong>sk</strong>y-Bree z firmy SuSE, ktorá sa rozhodla dokonèiprojekt FailSafe, ktorý uvo¾nila firma SGI ako open source. Hneï za ním <strong>na</strong>sledoval príjemnepôsobiaci Phillip Reisner (rozhovor s ním prinášame v tomto èísle).Veèer sa ko<strong>na</strong>la ïalšia spoloèen<strong>sk</strong>á udalos , tentoraz som sa porozprával s množstvomvývojárov KDE. Pýtali sa nás, aké problémy s KDE sú v rôznych krajinách. Väèšinu sa námpodarilo vyrieši ešte vtedy v Erlangene, za èo ïakujem hlavne Lukášovi Tinklovi, ktorýsedel s vývojármi a ukazoval im presné problémy a spolu ich opravovali. Ja som saporozprával aj s vývojárom z projektu XFree86 o problémoch so sloven<strong>sk</strong>ou klávesnicou.Bol to pán <strong>na</strong> štýl Ala<strong>na</strong> Coxa – ve¾ký, veselý, s dlhou bradou a trièkom XFree86.PiatokRáno sme sa rozhýbali. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že doobeda neboli až také zaujímavé prednášky,odobrali sme sa èíta poštu, vyvíja , odlaïova chyby a pod. S obrov<strong>sk</strong>ou plyšovou verziouma<strong>sk</strong>ota KDE – dráèika Konquiho – sme sa pobrali <strong>na</strong> prednášku Matthiasa Ettrichao objektovom modeli KDE / Qt. Uvideli sme praktickú ukážku modelu dcop a toho, akov KDE všetko do seba zapadá, ako sa dajú používa komponenty atï. Potom <strong>na</strong>sledovalLars Knoll s prednáškou o modernom renderovacom engine v KDE – KHtml. Kedysi mi renderovanieHTML pripadalo ako èier<strong>na</strong> mágia, no Lars nám objasnil, že to vôbec nie je takéhrozné. KDE 2.0 podporuje už aj JavaScript, Javu, stylesheety, a hoci to stále nie je úplnedoko<strong>na</strong>lé, je to minimálne použite¾né.Po sérii KDE prednášok <strong>na</strong>sledoval Miguel de Icaza z projektu GNOME. Od nehosom sa toho <strong>na</strong>uèil ve¾mi ve¾a, ale <strong>sk</strong>ôr o biológii a rozmnožovaní zvierat. (Nech tonevyznie dvojzmyselne, rozprával o architektúre BONOBO, no väèšinu èasu strávilvysvet¾ovaním, aké je všetko v poèítaèovom svete <strong>na</strong>niè – dokonca aj GNOME –a pokraèoval objasnením sexuálneho života opíc bonobo. Môžem vám o tomporozpráva , ale nie <strong>na</strong> tomto mieste, pretože by potom èasopis nemohli predáva<strong>na</strong>šej nádejnej mladšej generácii.)WorkshopPo prednáškových dòoch <strong>na</strong>sledoval náš lokalizaèný workshop. Prekladatelia KDE saporozprávali o tom, aké sú problémy v tej-ktorej krajine, ako sa èo prekladá a aké sú ciele.Okrem odbiehania <strong>na</strong> toaletu sme odbiehali k poèítaèom opravova mnohé chyby, ktorébolo treba opravi pred KDE 2.0, a prekladali sme. Mimochodom, ani sa nes<strong>na</strong>žím odhadnú, ko¾ko jazykov sme boli schopní všetci ¾udia, èo sme sedeli pri stole, preloži . Bolo tozaujímavé a hlavne ve¾mi pouèné.NightclubbingVeèer sme sa všetci stretli s množstvom vývojárov KDE, ale aj iných projektov. Okrem KDEtu mali workshop aj autori WINE, XFree86, Debianu a plex86.PrednáškyNa druhý deò sme zaèali prednáškami. Ted Y. Ts‘o z firmy VA Linux systems mal ve¾mizaujímavú prednášku o súborových systémoch v Linuxe. Dozvedeli sme sa, že Windowsmá podporu multistreamov. Túto podporu zatia¾ v podstate využíva iba MS Office 2000,no pre spätnú kompatibilitu má jadro s MSOF2000 dohovorený hack, ktorý spraví nieèoako tar. Pod¾a neho je toto presne postup, ako sa programovanie nerobí (mixovanie vecí,èo majú by v jadre a v používate¾<strong>sk</strong>om priestore). Povedal, že nám to podrobnejšievysvetlí, ale až pri pive, pretože keï to budeme poèu , budeme pivo potrebova . Nuž,pivo nepijem, tak som sa celú story nedozvedel.Potom <strong>na</strong>sledovala ve¾mi zaujímavá prednáška od Kevi<strong>na</strong> Lawto<strong>na</strong>. Kevin je pôvodnýautor emulátora x86 procesorov s názvom BOCHS. Len èo prišiel VMWARE, Kevin sarozhodol, že <strong>na</strong>píše ïalší emulátor, tentoraz pod open source licenciou. Jeho emulátor savolá plex86 a ja som sa dozvedel, ako to približne celé funguje. Mimochodom, plex86 už<strong>na</strong>bootuje Linux, pracuje sa <strong>na</strong> štartovaní Windows. Je to ve¾mi zaujímavý projekt.Po tejto prednáške <strong>na</strong>sledoval Yutaka. Nezasvätenému sa mohlo zda , že tam lenzmätene pobehuje, prepája kábliky, nieèo <strong>na</strong>píše do svojho notebooku a zasmeje sa.No stalo sa v <strong>sk</strong>utoènosti toto: Yutaka vysvetlil, ako sa preniesol Linux <strong>na</strong> procesorZáchra<strong>na</strong> Konquiho a jeho rýchle dopravenie zprednášky Miguela de Icazu do stánku KDE,kde prebieha vývoj a opravovanie chýb.114 PC REVUE 12/2000