USD ako <strong>pomoc</strong> štátom zasiahnutým cunami (v hrubých číslach) ODAJaponska bola 18,6 miliardy USD, teda čistý nárast o 18,3 %.Celková ODA 15 členov DAC - členov EÚ - sa zvýšila o 27,9 %.V reálnom vyjadrení na 55,7 miliardy USD. Najväčšiu časť tohto nárastupredstavoval granty na odpustenie dlhov. V roku 2002 sa členské štátyDAC/EÚ zaviazali dosiahnuť úroveň ODA 0,30 % ich kombinovaného HDPv r. 2006 s tým, že najnižší podiel jednotlivých krajín bude 0,33 %. Krajinyako Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko musia zvýšiť ODA, abytento cieľ dosiahli.V 14 DAC/EÚ štátoch sa <strong>pomoc</strong> zvýšila takto:Grécko - o 11,4 % vďaka núdzovej <strong>pomoc</strong>i a technickej spolupráci -535 miliónov USD,Taliansko - o 99,6 % tým, že venovalo enormne vysoké príspevkymultilaterálnym agenciám (5,03 miliardy USD),Španielsko - o 23,6 % - odráža to zvýšenie bilaterálnych grantov - celkovezvýšenie predstavuje 3,1 miliardy USD,Švédsko - o 21 % (teda 3,2 miliardy USD) vďaka vysokým príspevkom preOSN a Svetovú banku.Pomoc zvýšili aj Rakúsko (o 124,1 %, teda 1,5 miliardy USD), Belgicko(o 32,3 %, teda 1,9 miliardy USD), Dánsko (o 1,8 %, teda 2,1 miliardy USD),Fínsko (o 29,2 %, teda 897 miliónov USD), Francúzsko (o 17,1 %, teda10,05 miliardy USD), Nemecko (o 30,7 %, teda 9,9 miliardy USD), Írsko(o 11,4 %, teda 692 miliónov USD), Luxembursko (o 8,4 %, teda264 miliónov USD), Holandsko (o 20,2 %, teda 5,1 miliardy USD) a VeľkáBritánia (o 34,8 % , teda 10,7 miliardy USD).Došlo k zníženiu <strong>pomoc</strong>i od Portugalska (o 65 %, teda 367 miliónov USD).Bolo to v dôsledku toho, že v r. 2004 možná <strong>pomoc</strong> v preprogramovaní dlhovpre Angolu vtedy veľmi výrazne zvýšilo jej ODA v tom roku.Pomoc Európskej komisie sa zvýšila o 8,7 % na 9,6 miliardy USD vďakazlepšeniu kapacity uvoľňovania prostriedkov a vysokej <strong>pomoc</strong>i na obnovukrajín postihnutých cunami.Ostatné štáty DAC zvýšili ODA takto:Kanada o 30,3 % (teda o 3,7 miliardy USD) - zvýšené príspevkymultilaterálnym agenciám,76
Nový Zéland (o 18,7 %, teda o 274 miliónov USD) ako odpoveď na cunami,Nórsko (o 13 %, teda o 2,7 miliardy USD) ako odpoveď na prírodné katastrofyv r. 2005, osobitne na projekty obnovy pre obete cunami.ODA zvýšili aj Austrália (o 5,7 %, teda o 1,6 miliardy USD) a Švajčiarsko(o 14 %, teda o 1,7 miliardy USD).Z nečlenov DAC/OECD zverejnili predbežné čísla ODA na r. 2005 ibaČesko, Kórejská republika, Poľsko a Slovensko. Všetci hovoria o veľkomzvýšení ODA.Česko - ODA vzrástla na 131 miliónov USD v dôsledku zvýšeného príspevkudo rozvojového rozpočtu EÚ,Kórea - 744 miliónov USD - zvýšené bilaterálne granty, ako aj zvýšenépríspevky pre Svetovú banku a regionálne rozvojové banky,Poľsko - ODA sa zvýšila o 283 miliónov USD zvýšením príspevku dorozvojového rozpočtu EÚ,Slovensko - ODA sa takmer zdvojnásobila na 56 miliónov USD zvýšenímpríspevkov do najmenej rozvinutých krajín, hlavne subsaharskej Afriky.5.3 Slovensko a jeho medzinárodné záväzky v súvislosti s ODAV tejto časti si môžeme nepriamo povedať aj o celej šírke inštitúcií prezabezpečenie oficiálnej rozvojovej <strong>pomoc</strong>i.OSNV roku 2000 miléniový samit zadefinoval miléniové rozvojové ciele (dor. 2015 zníženie extrémnej chudoby vo svete na polovicu). O päť rokov neskôrsa na pôde OSN hodnotilo, ako tento proces pokračuje. Jasnenajproblematickejšou oblasťou je subsaharská Afrika. Ako jediný regiónnenapreduje v boji proti extrémnej chudobe (pozri záväzok G8 z Gleneagleszdvojnásobiť <strong>pomoc</strong> subsaharskej Afrike).Slovenská republika miléniové ciele plní - zvyšovaním objemu ODA,liberalizáciou obchodu a odpúšťaním dlhov. V otázke odpustenia dlhov vládaSR zareagovala na výzvu MMF. V r. 2005 odpustila Afganistanu dlh vo výške88 miliónov Sk, Sudánu 1,106 miliardy Sk a Iraku 35,2 milióna Sk. Celkovoišlo o čiastku 1,229 miliardy Sk. Vlády uvedených krajín boli požiadané, abytieto prostriedky použili na rozvojové programy v nasledujúcich rokoch. Ajpreto náš podiel ODA na HDP dosiahol 0,12 % (v r. 2004 to bolo 0,072 %a v r. 2003 0,048 %).77
- Page 1 and 2:
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
- Page 3:
OBSAH1 CHARAKTERISTIKA ROZVOJOVÉHO
- Page 11 and 12:
indikátorov pri meraní ekonomick
- Page 13 and 14:
Tabuľka 2Porovnanie rozvoja štát
- Page 15 and 16:
• nízky príjem - objem hrubého
- Page 17 and 18:
použiteľný na súkromný kapitá
- Page 20 and 21:
Vyspelé krajiny majú vytvorenú r
- Page 22 and 23:
človekom, stavu nedostatku potrav
- Page 24 and 25:
Viac než pol milióna žien ročne
- Page 26 and 27: 3 Poverty, Official Development Ass
- Page 28 and 29: of underdevelopment, because develo
- Page 30 and 31: Development Programme 35 . For the
- Page 32 and 33: Table 6Level of extreme poverty in
- Page 34 and 35: a) The poor view well-being holisti
- Page 36 and 37: 3.2 Official Development Assistance
- Page 38 and 39: NigerRwandaSamoaSao Tome &PrincipeS
- Page 40 and 41: In practice, it is often difficult
- Page 42 and 43: Table 10Distribution of workers’
- Page 44 and 45: Migrants’ remittances represent a
- Page 46 and 47: 4 Rozvojová pomoc - faktory vzniku
- Page 48 and 49: 419 miliónov USD, lieky a zdravotn
- Page 50 and 51: a obsahu a cieľov rozvojovej polit
- Page 52 and 53: označenie celého komplexu ekonomi
- Page 54 and 55: spojencom, a požiadavka, aby ameri
- Page 56 and 57: stratili vôľu udržiavať koloni
- Page 58 and 59: stúpajúcou tendenciou - požiadav
- Page 60 and 61: špecialisti pracujúci v tejto org
- Page 62 and 63: kooperatívne správanie s cieľom
- Page 64 and 65: 5 Členské štáty OECD ako darcov
- Page 66 and 67: • Jeho predseda je permanentne v
- Page 68 and 69: 5.1.2 Štruktúra DACVýbor zasadá
- Page 70 and 71: skupiny sú zamerané na pomoc rozv
- Page 72 and 73: písomne osloví GT OECD a poskytne
- Page 74 and 75: poskytovaná pre ODA nespĺňa hlav
- Page 78 and 79: Európska únia - Európska radaRok
- Page 80 and 81: 6 Rozvojová pomoc Európskej únie
- Page 82 and 83: V súčasnosti pravidlá spoluprác
- Page 84 and 85: Rozvojová pomoc EÚ sa však neobm
- Page 86 and 87: a) posilňovanie inštitucionálnyc
- Page 88 and 89: ozpočtových výdavkov EÚ v uvede
- Page 90 and 91: 6.4.2 Financovanie rozvojovej pomoc
- Page 92 and 93: 6.5 Kritické hodnotenie vybraných
- Page 94 and 95: agentúra (CIDA), ktoré pripravili
- Page 96 and 97: Teritoriálne priority ODADôležit
- Page 98 and 99: organizácií a expertov zapojenýc
- Page 100 and 101: Celková suma na program 05T predst
- Page 102 and 103: Rozpočet MZV SR na bilaterálnu OD
- Page 104 and 105: s regionálnymi ekonomickými spolo
- Page 106 and 107: (základné vzdelanie a základná
- Page 108 and 109: štát a na podporu rozvoja občian
- Page 110 and 111: V roku 2003 MZV SR založilo spolo
- Page 112 and 113: 8 Priame zahraničné investície a
- Page 114 and 115: • Dôležitým pozitívom PZI je
- Page 116 and 117: egiónu (napr. Myanmarsko, Laos ale
- Page 118 and 119: surovinovú základňu na pokračuj
- Page 120 and 121: podiel na slabej pozícii najmenej
- Page 122 and 123: A práve tu sa otvára priestor na
- Page 124 and 125: 9 Social and Environmental Aspects
- Page 126 and 127:
9.2 Poverty as a global problemThe
- Page 128 and 129:
9.3 Social aspects of development a
- Page 130 and 131:
9.4 Environmental aspects in develo
- Page 132 and 133:
in the forestry the need is to incr
- Page 134 and 135:
• double-cropping existing farmla
- Page 136 and 137:
pôžičku od Svetovej banky s jasn
- Page 138 and 139:
informovanosti o cenách a iných f
- Page 140 and 141:
• 2004 - IFAT začína udeľovať
- Page 142 and 143:
veľký záujem je o tento, tak tro
- Page 144 and 145:
umožňuje malým farmárom či vý
- Page 146 and 147:
10.6 Doterajšie výsledky a zaují
- Page 148 and 149:
všude jinde říkalo otroctví. A
- Page 150 and 151:
Tabulka 16Vybrané ukazatele pro Li
- Page 152 and 153:
kvalitu výuky), zatímco druhý p
- Page 154 and 155:
pomoc přecházela v obnovu a rozvo
- Page 156 and 157:
Cílem Sféry je zlepšit kvalitu h
- Page 158 and 159:
12 Slovenská rozvojová pomoc v St
- Page 160 and 161:
Významnú úlohu v týchto snahác
- Page 162 and 163:
krajiny. Aliancia Pakistanu s Talib
- Page 164 and 165:
12.3.2 KazachstanJe to 9. najväč
- Page 166 and 167:
štandardizáciu, metrológiu a cer
- Page 168 and 169:
Tabuľka 19Prehľad 12 projektov zr
- Page 170 and 171:
v okruhu 100 km od Biškeku. Centru
- Page 172 and 173:
Hlavné problémySociálne problém
- Page 174 and 175:
• Slovplast, s. r. o., navrhol a
- Page 176 and 177:
Hlavné problémyVysychajúce Arals
- Page 178 and 179:
13 Some Problems of International R
- Page 180 and 181:
African states, most of which were
- Page 182 and 183:
The newly emerged states were insta
- Page 184 and 185:
d) racial conflict between white an
- Page 186 and 187:
powers like France, who have had re
- Page 188 and 189:
important. Their aid for Africa is
- Page 190 and 191:
Basically, there is no one and sing
- Page 192 and 193:
more of fighting, revisionist, visi
- Page 194 and 195:
The issue of domestic and foreign p
- Page 196 and 197:
14 Rozvojová pomoc v Latinskej Ame
- Page 198 and 199:
integrácii a k politickému dialó
- Page 200 and 201:
14.2 Oficiálna rozvojová pomoc v
- Page 202 and 203:
Tabuľka 27Zastúpenie krajín Lati
- Page 204 and 205:
Multilaterálna pomoc je v regióne
- Page 206 and 207:
14.3 Európska únia a Latinská Am
- Page 208 and 209:
Zoznam použitej literatúryAnnual
- Page 210 and 211:
COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNIT
- Page 212 and 213:
FAO: The state of food insecurity i
- Page 214 and 215:
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV:
- Page 216 and 217:
MZV SR: Národný program oficiáln
- Page 218 and 219:
RUSNÁK, U. - SZÉP, A. - BRZICA, D
- Page 220 and 221:
UNSD: Millennium Development Goald
- Page 223 and 224:
Príloha A: MapyPríloha A.1Prvý,
- Page 225 and 226:
Príloha A.5Nominal GDP per person
- Page 227 and 228:
Príloha B.3Podiel členských št
- Page 229 and 230:
Príloha C:SchémyPríloha C.1Mecha
- Page 232:
NázovRozvojová pomoc a spoluprác