rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov

ku ktorej prekonaniu napokon podstatnou mierou prispel komunistický štátnyprevrat v Československu vo februári 1948. Pre mnohých Američanov sa tentoplán stal súčasťou stratégie zadržovania uplatňovanej voči Sovietskemu zväzu.V každom prípade jeho schvaľovanie a realizácia boli poznačené začínajúcou sastudenou vojnou. Vynútene sa účasti na Marshallovom pláne vzdali účastníciParížskej konferencie Československo i Poľsko a onedlho Sovietsky zväz spolus jeho satelitnými štátmi vytvoril Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. 67Marshallov plán sa realizoval na základe zákona o pomoci pre zahraničie(Foreign Assistance Act), ktorý bol schválený v Kongrese 3. 4. 1948. Kongrespritom zabránil využívaniu Marshallovho plánu na vojenské účely, orientujúc hoprimárne na politické a ekonomické úlohy. Na americkej strane sa zriadilaSpráva hospodárskej spolupráce (Economic Cooperaton Administration - ECA).V Európe najprv 16 krajín, ktoré zostali na Parížskej konferencii, súhlasilos vytvorením Výboru európskej hospodárskej pomoci, ktorého úlohou boloinformovať o európskych hospodárskych kapacitách a o európskychpožiadavkách na štvorročný program hospodárskej obnovy. Ten vytvorilprogram rastu poľnohospodárskej produkcie na predvojnovú úroveň,dosiahnutia vyššej priemyselnej produkcie a zvýšenia európskeho exportu doUSA v záujme eliminovania tzv. dolárovej trhliny. Navrhol tiež vytvoriťOrganizáciu pre európsku hospodársku spoluprácu (Organisation for EuropeanEconomic Cooperation, OEEC) v záujme vytvorenia vnútornej finančnejstability a brzdenia inflácie. Finančné potreby zúčastnených európskych štátovodhadol na 22 miliárd USD, neskôr sa toto číslo korigovalo na 17 miliárd.Na obdobie r. 1948-1951 schválil Kongres viac než 13 miliárd USD, čoobnášalo približne 10 % ročného federálneho rozpočtu a 1% - 2% HDP.V prvých dvoch rokoch (apríl 1949 - apríl 1950) hodnota tovarov a úverovpredstavovala 8,7 miliardy USD, z toho 2,4 miliardy smerovalo do VeľkejBritánie, 1,8 do Francúzska, 974 miliónov do Talianska a 840 miliónov do NSR.V nasledujúcich dvoch rokoch celková suma pomoci tiež prekročila 8 miliárdUSD, ale v súvislosti so vznikom NATO a vypuknutím vojny v Kórei v júni1951 došlo k prehodnoteniu americkej politiky zahraničnej pomoci a Marshallovplán sa začal využívať aj na znovuvyzbrojovanie Európy. Oficiálnympotvrdením tejto skutočnosti sa stala premena Správy hospodárskej spoluprácena Správu vzájomnej ochrany (Mutual Security Administration - MSA). Hociformálne sa realizácia Marshallovho plánu ukončila spolu s ukončením činnostiECA 31. 10. 1951, v západnej Európe sa až do roku 1955 zachovávala na67 Tamže, s. 453 - 454.51