rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov
rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov
integrácii a k politickému dialógu, ktorý je sprevádzaný ekonomickýmia finančnými reformami. Napriek tomu región je ešte stále „zraniteľný“.Na konci 20. storočia sa v regióne Latinskej Ameriky uskutočnilinasledujúce kľúčové zmeny:• Nastal pokrok smerom k demokracii. Po rokoch politickej nestabilityboli vo väčšine krajín regiónu nastolené demokratické režimy (okremKuby; v ostatnom čase aj vývoj vo Venezuele nesie známkynedemokratického režimu). Nepriaznivým faktorom sú pretrvávajúceinterné a pohraničné konflikty (Stredná Amerika, Andské spoločenstvo)a obchod s drogami, sprevádzaný korupciou a násilím.• Ozdravili sa ekonomiky a pokročila regionálna integrácia. V 80. rokoch20. storočia - označovaných ako tzv. „stratená dekáda“ - sa naodporúčania CEPAL-u aplikovali protekcionistické politiky („náhradaza dovoz“ = „sustitución de exportaciones“), keď sa latinskoamerickévlády usilovali dosiahnuť sebestačnosť. Od 90. rokov sa však začaliuskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré umožnili redukovať verejnýdeficit, zastaviť infláciu a vytvoriť priaznivé podmienky na investíciea otvorený trh.- Medzinárodná obchodná výmena sa výrazne zvýšila. Obchod s EÚpredstavoval 5 % zahraničnej obchodnej výmeny únie.- Priame zahraničné investície vzrástli (priemyselný sektor, služby).V uvedenom období sa investície z krajín EÚ umiestnili na prvýchmiestach. Významná je aj účasť európskych - najmä španielskychpodnikov na privatizačných procesoch (verejný sektor, banky,telekomunikácie, letecká doprava, energia).- Zahraničný dlh od 1985 - 1999 sa zvýšil. Zhoršilo sa tak postavenienajchudobnejších krajín (Bolívia, Honduras, Nikaragua), pokiaľide o amortizáciu dlhu. Táto skutočnosť videla k vytvoreniuprogramu na redukciu alebo zrušenie dlhu pre chudobné veľmizadlžené krajiny. Na programe participuje aj Európska únia.K najzávažnejším problémom regiónu patrí nerovný ekonomický rozvojjednotlivých sociálnych skupín. Podľa odhadov až 200 miliónov osôbv krajinách regiónu žije pod hranicou chudoby (hranica je 2 USD na deň). Rastnie je sprevádzaný vyváženým vzrastom príjmov obyvateľstva. Z tohto198
hľadiska ide o najproblematickejší región sveta. Ku krajinám s najväčšousociálnou nerovnosťou patria Honduras, Bolívia, Paraguaj a Brazília.Chudoba a nedostatočný prístup k základným sociálnym službám sadotýkajú najmä určitých sociálnych skupín, hlavne medzi indiánskymobyvateľstvom a obyvateľstvom afrického pôvodu (najmä v Brazílii, Kolumbii,Venezuele, Peru, Hondurase a Nikarague).Najnovšia ekonomická situácia sa javí optimistickejšia. Ekonomickébilancie za r. 2006 sú pozitívne, aj keď je pravda, že vo viacerýchukazovateľoch sa región ešte stále nevyrovná iným rozvojovým krajinám.Podľa predpovedí na r. 2007 sa odborníci pozerajú na ekonomický vývin: s„opatrným optimizmom“. Boli ozdravené makroekonomické podmienkya vzrástol domáci dopyt (investície aj spotreba). Za predpokladu, žepodmienky v medzinárodnom kontexte budú priaznivé, pre Latinskú Amerikua karibskú oblasť sa v r. 2007 predpokladá rast 4,7 %. Bude to v poradí užpiaty rok, čo región zaznamenáva rast, a štvrtý s rastom nad 4,5 %.Predpokladá sa, že inflácia, v minulosti „hydra Latinskej Ameriky“, bude podcelosvetovým priemerom (pod 5 %). Dobrý rok sa predpovedá aj prezahraničné investície (podiel na svetových priamych zahraničných investíciách10 %, čo je však menej ako v 70 rokoch).Pokiaľ ide o celkovú konkurencieschopnosť, región dlhodobo zaostávalza ostatným svetom. Tento trend sa zastavil (Latinská Amerika rástla rýchlejšieako rozvinuté ekonomiky a takmer tak rýchlo ako iné rozvojové krajiny).Napriek tomu situácia nestačí na to, aby sa región vyrovnal ázijskýmkrajinám. Svetové ekonomické fórum r. 2007 vyrieklo „verdikt“: Napriek rastuHDP - Latinská Amerika bude zaostávať za Áziou a krajinami východnejEurópy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť. Problémom je najmä spomínanýsociálny dlh: v porovnaní s ostatným svetom nízke investície dozdravotníctva a školstva.K najaktuálnejším problémom patrí stagnujúca integrácia (otrasy v CANa v Mercosure), nejednotnosť a konfrontácie medzi jednotlivými krajinamia vysťahovalectvo smerom do USA.199
- Page 148 and 149: všude jinde říkalo otroctví. A
- Page 150 and 151: Tabulka 16Vybrané ukazatele pro Li
- Page 152 and 153: kvalitu výuky), zatímco druhý p
- Page 154 and 155: pomoc přecházela v obnovu a rozvo
- Page 156 and 157: Cílem Sféry je zlepšit kvalitu h
- Page 158 and 159: 12 Slovenská rozvojová pomoc v St
- Page 160 and 161: Významnú úlohu v týchto snahác
- Page 162 and 163: krajiny. Aliancia Pakistanu s Talib
- Page 164 and 165: 12.3.2 KazachstanJe to 9. najväč
- Page 166 and 167: štandardizáciu, metrológiu a cer
- Page 168 and 169: Tabuľka 19Prehľad 12 projektov zr
- Page 170 and 171: v okruhu 100 km od Biškeku. Centru
- Page 172 and 173: Hlavné problémySociálne problém
- Page 174 and 175: • Slovplast, s. r. o., navrhol a
- Page 176 and 177: Hlavné problémyVysychajúce Arals
- Page 178 and 179: 13 Some Problems of International R
- Page 180 and 181: African states, most of which were
- Page 182 and 183: The newly emerged states were insta
- Page 184 and 185: d) racial conflict between white an
- Page 186 and 187: powers like France, who have had re
- Page 188 and 189: important. Their aid for Africa is
- Page 190 and 191: Basically, there is no one and sing
- Page 192 and 193: more of fighting, revisionist, visi
- Page 194 and 195: The issue of domestic and foreign p
- Page 196 and 197: 14 Rozvojová pomoc v Latinskej Ame
- Page 200 and 201: 14.2 Oficiálna rozvojová pomoc v
- Page 202 and 203: Tabuľka 27Zastúpenie krajín Lati
- Page 204 and 205: Multilaterálna pomoc je v regióne
- Page 206 and 207: 14.3 Európska únia a Latinská Am
- Page 208 and 209: Zoznam použitej literatúryAnnual
- Page 210 and 211: COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNIT
- Page 212 and 213: FAO: The state of food insecurity i
- Page 214 and 215: KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV:
- Page 216 and 217: MZV SR: Národný program oficiáln
- Page 218 and 219: RUSNÁK, U. - SZÉP, A. - BRZICA, D
- Page 220 and 221: UNSD: Millennium Development Goald
- Page 223 and 224: Príloha A: MapyPríloha A.1Prvý,
- Page 225 and 226: Príloha A.5Nominal GDP per person
- Page 227 and 228: Príloha B.3Podiel členských št
- Page 229 and 230: Príloha C:SchémyPríloha C.1Mecha
- Page 232: NázovRozvojová pomoc a spoluprác
hľadiska ide o najproblematickejší región sveta. Ku krajinám s najväčšousociálnou nerovnosťou patria Honduras, Bolívia, Paraguaj a Brazília.Chudoba a nedostatočný prístup k základným sociálnym službám sadotýkajú najmä určitých sociálnych skupín, hlavne medzi indiánskymobyvateľstvom a obyvateľstvom afrického pôvodu (najmä v Brazílii, Kolumbii,Venezuele, Peru, Hondurase a Nikarague).Najnovšia ekonomická situácia sa javí optimistickejšia. Ekonomickébilancie za r. 2006 sú pozitívne, aj keď je pravda, že vo viacerýchukazovateľoch sa región ešte stále nevyrovná iným rozvojovým krajinám.Podľa predpovedí na r. 2007 sa odborníci pozerajú na ekonomický vývin: s„opatrným optimizmom“. Boli ozdravené makroekonomické podmienkya vzrástol domáci dopyt (investície aj spotreba). Za predpokladu, žepodmienky v medzinárodnom kontexte budú priaznivé, pre Latinskú Amerikua karibskú oblasť sa v r. 2007 predpokladá rast 4,7 %. Bude to v poradí užpiaty rok, čo región zaznamenáva rast, a štvrtý s rastom nad 4,5 %.Predpokladá sa, že inflácia, v minulosti „hydra Latinskej Ameriky“, bude podcelosvetovým priemerom (pod 5 %). Dobrý rok sa predpovedá aj prezahraničné investície (podiel na svetových priamych zahraničných investíciách10 %, čo je však menej ako v 70 rokoch).Pokiaľ ide o celkovú konkurencieschopnosť, región dlhodobo zaostávalza ostatným svetom. Tento trend sa zastavil (Latinská Amerika rástla rýchlejšieako rozvinuté ekonomiky a takmer tak rýchlo ako iné rozvojové krajiny).Napriek tomu situácia nestačí na to, aby sa región vyrovnal ázijskýmkrajinám. Svetové ekonomické fórum r. 2007 vyrieklo „verdikt“: Napriek rastuHDP - Latinská Amerika bude zaostávať za Áziou a krajinami východnejEurópy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť. Problémom je najmä spomínanýsociálny dlh: v porovnaní s ostatným svetom nízke investície dozdravotníctva a školstva.K najaktuálnejším problémom patrí stagnujúca integrácia (otrasy v CANa v Mercosure), nejednotnosť a konfrontácie medzi jednotlivými krajinamia vysťahovalectvo smerom do USA.199
Change language