rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov

rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov

11.07.2015 Views

surovinovú základňu na pokračujúci hospodársky rast Číny. Záujemzahraničných investorov o Latinskú Ameriku pritom neznížili aninetransparentné rozhodnutia niektorých vlád, akými boli napríklad čiastočnézoštátnenie podnikov pôsobiacich v oblasti ťažby ropy a zemného plynu voVenezuele a v Bolívii.Nerovnomerné rozloženie PZI v Latinskej Amerike dobre demonštrujefakt, že kým 5 štátov získalo v roku 2005 PZI vo výške viac než10 miliárd USD (Mexiko, Brazília, Bermudy, Kolumbia a Kajmanie ostrovy),až 27 štátov získalo PZI za menej než 1 miliárd USD 151 . Treba ešte dodať, že10 štátov regiónu získalo v rovnakom roku PZI za menej než100 miliónov USD. Ide pritom často o najchudobnejšie a najzaostalejšieekonomiky v regióne, akými sú napríklad Bolívia, Haiti alebo Dominika. Právetieto štáty by potrebovali vo výraznej miere PZI na financovanie ichhospodárskeho rozvoja, zahraniční investori majú však v súčasnosti o tietoštáty iba veľmi malý záujem.8.2.3 Najnovšie trendy v príleve PZI do Afriky 152Africký kontinent je najzaostalejším vo svetovom hospodárstve a jedomovom rozhodujúcej väčšiny najmenej rozvinutých štátov. Stovky miliónovľudí žijú na tomto kontinente v chudobe (menej než 2 USD denne) alebodokonca až v extrémnej chudobe (menej než 1 USD denne). Práve štáty natomto kontinente by potrebovali priame zahraničné investície ako impulzhospodárskeho rozvoja - práve ony však trpia dlhé roky nezáujmomzahraničných investorov. Aj keď v roku 2005 zaznamenala Afrika rekordnýpríleve PZI vo výške 31 miliárd USD, prílev PZI do Afriky bol stále len naúrovni štátov strednej a východnej Európy. Podiel Afriky na globálnom prílevPZI pritom dlhodobo klesá - kým v 70. rokoch ešte predstavoval 6 % - 8 %,v súčasnosti sa pohybuje len na úrovni 3 % - 4 %. Afrika sa nezúčastnila nacelosvetovom boome PZI v 90. rokoch minulého storočia, aj preto predstavujeprílev PZI na jednu osobu v Afrike iba 35 USD, kým priemer rozvojovýchštátov sa pohybuje na úrovni 64 USD.Okrem nízkeho prílevu PZI je ďalším problémom Afriky aj jeho vysokákoncentrácia, ktorá je ešte vyššia než v ostatných regiónoch, v ktorýchdominujú rozvojové štáty. Rok 2005 nebol v tomto ohľade výnimkou - 5 štátov(Nigéria, Juhoafrická republika, Egypt, Maroko a Sudán) získalo asi 66 %151 Tamže.152 Tamže.118

z celkového prílevu PZI smerujúcich do Afriky 153 . Na druhej strane až33 štátov zaznamenalo prílev PZI pod úrovňou 100 miliónov USD, pričomv tejto skupine sa nachádzajú najzaostalejšie štáty sveta (akými sú napríkladEritrea, Rwanda, Niger, Sierra Leone, Burundi alebo Pobrežie Slonoviny). Ajv Afrike platí pravidlo, že v súčasnosti je záujem najmä o tie štáty, ktorédisponujú ložiskami ropy, zemného plynu alebo iných surovín. Tento záujemsa prejavil aj v roku 2005, keď vysoký prílev PZI zaznamenali štáty ako Čad,Rovníková Guinea, Alžírsko, Konžská demokratická republika alebo Tunisko -štáty s veľkými zásobami ropy a zemného plynu. V oblasti ropy a zemnéhoplynu vyvíjajú v Afrike čoraz vyššiu aktivitu americké nadnárodné korporácie,ktoré sa snažia nahradiť ropu pochádzajúcu z Blízkeho východu africkouropou. Nezaostávajú však ani čínske nadnárodné ropné spoločnosti, ktoré súaktívne najmä vo východnej Afrike a vo výraznej miere investovali do Sudánu,Alžírska alebo do Nigérie.Problémom Afriky sú najmä najmenej rozvinuté štáty, ktoré nedisponujúžiadnou strategickou surovinou. V týchto štátoch často chýbajú základnéekonomické podmienky investovania, chýba potrebná infraštruktúra a často ajzákladná bezpečnosť. Nie je preto prekvapením, že zahraniční investori tietoštáty obchádzajú a vyberajú si štáty, ktoré pre nich pripravili atraktívneekonomické prostredie a disponujú lacnou a disciplinovanou pracovnou silou.8.2.4 Faktory zvýšenia investičnej atraktívnosti najmenej rozvinutýchrozvojových štátovPosledné údaje medzinárodných organizácií teda jasne dokazujú, ženajväčšou výzvou v oblasti priamych zahraničných investícií je zapojenienajmenej rozvinutých štátov do globálnych tokov PZI. Veľké nadnárodnékorporácie sa týmto štátom v súčasnosti vyhýbajú a smerujú svoje investície dovyspelejších, rozvinutejších a stabilnejších ekonomík. Pozitívne však je, žečoraz viacej rozvojových štátov začína chápať možnosti PZI v oblastihospodárskeho rozvoja a snažia sa vytvárať stabilné a atraktívne ekonomicképrostredie. Priame zahraničné investície prinášajú potrebný kapitál,technológie, pracovné miesta a zapájajú štát do svetového hospodárstva.Najchudobnejšie rozvojové štáty stoja teda pred obrovskou výzvou,keďže súťaž o priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve je veľmiintenzívna. Najmenej rozvinuté štáty sú v súčasnosti na túto súťaž nedostatočnepripravené, keďže na ňu v minulosti neboli systematicky pripravované. Svoj153 Tamže.119

z celkového prílevu PZI smerujúcich do Afriky 153 . Na druhej strane až33 štátov zaznamenalo prílev PZI pod úrovňou 100 miliónov USD, pričomv tejto skupine sa nachádzajú najzaostalejšie štáty sveta (akými sú napríkladEritrea, Rwanda, Niger, Sierra Leone, Burundi alebo Pobrežie Slonoviny). Ajv Afrike platí pravidlo, že v súčasnosti je záujem najmä o tie štáty, ktorédisponujú ložiskami ropy, zemného plynu alebo iných surovín. Tento záujemsa prejavil aj v roku 2005, keď vysoký prílev PZI zaznamenali štáty ako Čad,Rovníková Guinea, Alžírsko, Konžská demokratická republika alebo Tunisko -štáty s veľkými zásobami ropy a zemného plynu. V oblasti ropy a zemnéhoplynu vyvíjajú v Afrike čoraz vyššiu aktivitu americké nadnárodné korporácie,ktoré sa snažia nahradiť ropu pochádzajúcu z Blízkeho východu africkouropou. Nezaostávajú však ani čínske nadnárodné ropné spoločnosti, ktoré súaktívne najmä vo východnej Afrike a vo výraznej miere investovali do Sudánu,Alžírska alebo do Nigérie.Problémom Afriky sú najmä najmenej rozvinuté štáty, ktoré nedisponujúžiadnou strategickou surovinou. V týchto štátoch často chýbajú základnéekonomické podmienky investovania, chýba potrebná infraštruktúra a často ajzákladná bezpečnosť. Nie je preto prekvapením, že zahraniční investori tietoštáty obchádzajú a vyberajú si štáty, ktoré pre nich pripravili atraktívneekonomické prostredie a disponujú lacnou a disciplinovanou pracovnou silou.8.2.4 Faktory zvýšenia investičnej atraktívnosti najmenej rozvinutýchrozvojových štátovPosledné údaje medzinárodných organizácií teda jasne dokazujú, ženajväčšou výzvou v oblasti priamych zahraničných investícií je zapojenienajmenej rozvinutých štátov do globálnych tokov PZI. Veľké nadnárodnékorporácie sa týmto štátom v súčasnosti vyhýbajú a smerujú svoje investície dovyspelejších, rozvinutejších a stabilnejších ekonomík. Pozitívne však je, žečoraz viacej rozvojových štátov začína chápať možnosti PZI v oblastihospodárskeho rozvoja a snažia sa vytvárať stabilné a atraktívne ekonomicképrostredie. Priame zahraničné investície prinášajú potrebný kapitál,technológie, pracovné miesta a zapájajú štát do svetového hospodárstva.Najchudobnejšie rozvojové štáty stoja teda pred obrovskou výzvou,keďže súťaž o priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve je veľmiintenzívna. Najmenej rozvinuté štáty sú v súčasnosti na túto súťaž nedostatočnepripravené, keďže na ňu v minulosti neboli systematicky pripravované. Svoj153 Tamže.119

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!