rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov
rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov
Jeden z najčastejšie používaných pojmov, ktorým sa označoval kontrastv rozvoji medzi jednotlivými krajinami v období studenej vojny, je slovnéspojenie „tretí svet“ (pozri prílohu A.1), ktorý označoval krajiny africké, ázijskéa krajiny Latinskej Ameriky. Do tzv. tretieho sveta patrili krajiny kapitalistické(napr. Venezuela), komunistické (napr. Severná Kórea), štáty veľmi chudobné(napr. Mali), ale aj veľmi bohaté (napr. Saudská Arábia). Vzhľadom na zmenyv politickom usporiadaní sveta a prílišnú simplifikáciu sa tento pojemv súčasnosti považuje za neaktuálny a nesprávny.V súčasnej literatúre sa dajú nájsť aj ďalšie pojmy, ktoré sa používajú naoznačenie rozvojového sveta, ako napr. krajiny tzv. chudobného aleboglobálneho juhu (Poor South, Global South), alebo slovné spojenie „rozvojovéekonomiky“ (developing economies) 4Charakteristickým problémom rozvojového sveta sú veľké rozdiely medzijednotlivými štátmi z hľadiska ich ekonomického a politického systému.Problémy týchto krajín súvisia s nestabilnou politickou a ekonomickousituáciou, so špecifickým demografickým vývojom - výrazný populačný rast, snepriaznivými klimatickými podmienkami - prírodné katastrofy, alei psychologickými faktormi - pocit nedostatku. Vybranými témami sa budemepodrobnejšie zaoberať v ďalších kapitolách publikácie.1.1 Socioekonomická charakteristika rozvojového svetaRozvojové krajiny sa nedajú charakterizovať ako homogénna skupina,a preto ich rozdeľujeme do skupín podľa rôznych kritérií. Na porovnaniesociálneho a ekonomického rozvoja v jednotlivých krajinách a regiónoch sapoužívajú rôzne štatistické metódy. Svetová banka, OECD aj OSN každoročnepublikujú správy, v ktorých zverejňujú údaje o socioekonomickej situácii vjednotlivých krajinách a analyzujú rozvoj vo svete na základe porovnávaniavybraných kritérií. 5Základným indikátorom merajúcim ekonomický rast je hrubý národnýprodukt (HNP) alebo hrubý domáci produkt (HDP). Využiteľnosť týchto4 Slovné spojenie „rozvojové ekonomiky“ používa Svetová banka na označenie krajín snízkym a stredným príjmom (low and middle income countries) a ekonomík, ktoré súv procese ekonomického rozvoja.5 napr. WORLD BANK. World Development Report 2007, Global Monitoring Report, WorldDevelopment Indicators 2007, Pozri: http://econ.worldbank.org/UNDP. Human Development Reports, Pozri: http://hdr.undp.org/OECD. OECD Factbook 2007, Pozri: http://titania.sourceoecd.org/10
indikátorov pri meraní ekonomického rozvoja je predmetom polemíkv odborných kruhoch. Výrazné rozdiely medzi HDP a HNP sú viditeľné najmäpri meraní ekonomického rastu v rozvojových štátoch, keďže významný podielHDP tvoria zahraničné investície a výsledkom je každoročný odlev podielov zozisku. Preto HNP má pri meraní ekonomického rastu v rozvojových krajináchnižšiu hodnotu ako HDP.Ľudmila Lipková člení rozvojové štáty do šiestich kategórií nazáklade štruktúry tvorby HDP. 6• Novoindustrializované štáty považuje za špecifickú skupinu, ktorá jesíce v rámci členenia považovaná za rozvojovú, ale z pohľadu štruktúrytvorby HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov sa vyrovnajúpriemyselne vyspelým ekonomikám.• Štáty oplývajúce nerastným bohatstvom patria do druhej skupiny.Vďaka príjmom z exportu dosahujú tieto krajiny pomerne vysokú úroveňHDP per capita.• Relatívne rozvinuté ekonomiky, ktoré sú charakteristickédiverzifikovanou štruktúrou tvorby HDP, zaradila do tretej skupiny.• Štáty s významným podielom cestovného ruchu na tvorbe HDP tvoriaštvrtú skupinu rozvojových štátov.• Monokultúrne krajiny závislé od pestovania a exportu niektorejpoľnohospodárskej plodiny patria do piatej skupiny.• Najchudobnejšie ekonomiky tvoria šiestu skupinu a sú charakteristickéveľmi pomalým alebo nulovým hospodárskym rastom.Metódou, ktorá umožnuje porovnávanie národného príjmu medzijednotlivými krajinami, je meranie parity kúpnej sily (PKS). Porovnaniazaložené na štandardizovanom spotrebnom koši, poskytujú realistickejší obrazo chudobe v rozvojových krajinách, pretože berú do úvahy nízke ceny lokálnychslužieb základných spotrebných statkov.Sociálny a ekonomický rozvoj štátov sa v praxi meria rôznymištatistickými metódami. Napr. Svetová banka publikuje štatistiky založené naklasifikácii jednotlivých krajín podľa 7 :6 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2006, s. 81.7 WORLD BANK. StatisticsPozri: http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS11
- Page 1 and 2: EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
- Page 3: OBSAH1 CHARAKTERISTIKA ROZVOJOVÉHO
- Page 13 and 14: Tabuľka 2Porovnanie rozvoja štát
- Page 15 and 16: • nízky príjem - objem hrubého
- Page 17 and 18: použiteľný na súkromný kapitá
- Page 20 and 21: Vyspelé krajiny majú vytvorenú r
- Page 22 and 23: človekom, stavu nedostatku potrav
- Page 24 and 25: Viac než pol milióna žien ročne
- Page 26 and 27: 3 Poverty, Official Development Ass
- Page 28 and 29: of underdevelopment, because develo
- Page 30 and 31: Development Programme 35 . For the
- Page 32 and 33: Table 6Level of extreme poverty in
- Page 34 and 35: a) The poor view well-being holisti
- Page 36 and 37: 3.2 Official Development Assistance
- Page 38 and 39: NigerRwandaSamoaSao Tome &PrincipeS
- Page 40 and 41: In practice, it is often difficult
- Page 42 and 43: Table 10Distribution of workers’
- Page 44 and 45: Migrants’ remittances represent a
- Page 46 and 47: 4 Rozvojová pomoc - faktory vzniku
- Page 48 and 49: 419 miliónov USD, lieky a zdravotn
- Page 50 and 51: a obsahu a cieľov rozvojovej polit
- Page 52 and 53: označenie celého komplexu ekonomi
indikátorov pri meraní ekonomického rozvoja je predmetom polemíkv odborných kruhoch. Výrazné rozdiely medzi HDP a HNP sú viditeľné najmäpri meraní ekonomického rastu v rozvojových štátoch, keďže významný podielHDP tvoria zahraničné investície a výsledkom je každoročný odlev podielov zozisku. Preto HNP má pri meraní ekonomického rastu v rozvojových krajináchnižšiu hodnotu ako HDP.Ľudmila Lipková člení rozvojové štáty do šiestich kategórií nazáklade štruktúry tvorby HDP. 6• Novoindustrializované štáty považuje za špecifickú skupinu, ktorá jesíce v rámci členenia považovaná za rozvojovú, ale z pohľadu štruktúrytvorby HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov sa vyrovnajúpriemyselne vyspelým ekonomikám.• Štáty oplývajúce nerastným bohatstvom patria do druhej skupiny.Vďaka príjmom z exportu dosahujú tieto krajiny pomerne vysokú úroveňHDP per capita.• Relatívne rozvinuté ekonomiky, ktoré sú charakteristickédiverzifikovanou štruktúrou tvorby HDP, zaradila do tretej skupiny.• Štáty s významným podielom cestovného ruchu na tvorbe HDP tvoriaštvrtú skupinu rozvojových štátov.• Monokultúrne krajiny závislé od pestovania a exportu niektorejpoľnohospodárskej plodiny patria do piatej skupiny.• Najchudobnejšie ekonomiky tvoria šiestu skupinu a sú charakteristickéveľmi pomalým alebo nulovým hospodárskym rastom.Metódou, ktorá umožnuje porovnávanie národného príjmu medzijednotlivými krajinami, je meranie parity kúpnej sily (PKS). Porovnaniazaložené na štandardizovanom spotrebnom koši, poskytujú realistickejší obrazo chudobe v rozvojových krajinách, pretože berú do úvahy nízke ceny lokálnychslužieb základných spotrebných statkov.Sociálny a ekonomický rozvoj štátov sa v praxi meria rôznymištatistickými metódami. Napr. Svetová banka publikuje štatistiky založené naklasifikácii jednotlivých krajín podľa 7 :6 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2006, s. 81.7 WORLD BANK. StatisticsPozri: http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS11
Change language