rozvojová pomoc a spolupráca - Fakulta medzinárodných vzťahov

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOVTOMÁŠ DUDÁŠ A KOLEKTÍVROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCAVYBRANÉ KAPITOLYVydavateľstvo EKONÓM2007

Autori ©Ing. Tomáš Dudáš, PhD., vedúci autorského kolektívu kapitola 8Mgr. Ivana Raslavská kapitoly 1, 2Mgr. Jiří Novosák, Mgr. Robert Stojanov kapitola 3PhDr. Peter Weiss, CSc. kapitola 4JUDr. Eduard Kukan kapitola 5Ing. Jozef Polakovič, M. E. S. kapitola 6Ľubica Debnárová, Veronika Hagarová kapitola 7Ing. Radoslav Mizera, Ing. Branislav Žúdel kapitola 9Mgr. Miroslava Vacvalová kapitola 10Ing. Dana Plavcová kapitola 11Dr. Ing. Zuzana Letková kapitola 12Getnet Kassa Tamene, M. A., PhD. kapitola 13doc. PhDr. Jana Lenghardtová, CSc. kapitola 14Odborná redaktorkaMgr. Ivana RaslavskáRecenzentidoc. PhDr. František Škvrnda, CSc.doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc.EditoriMgr. Boris MattošIng. Michal FabušJazyková redaktorka:Mgr. Marianna MišúrováZa odbornú stránku textu, korektúru a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori.Schválené pedagogickou a edičnou komisiou Ekonomickej univerzity v Bratislave v edičnomprograme na rok 2007 ako skriptá.ISBN 978-80-225-2393-6Za finančnej podpory slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid.

OBSAH1 CHARAKTERISTIKA ROZVOJOVÉHO SVETA A NAJMENEJROZVINUTÝCH KRAJÍN (NRK) .......................................................... 91.1 Socioekonomická charakteristika rozvojového sveta .............................. 101.2 Charakteristika najmenej rozvinutých krajín (NRK) ............................. 142 ROZVOJOVÁ POMOC A RIEŠENIE PROBLÉMOVV ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH ....................................................... 182.1 Členenie rozvojovej pomoci ........................................................................ 202.2 Miléniové rozvojové ciele ............................................................................ 223 POVERTY, OFFICIAL DEVELOPMENT ASSISTANCE,MIGRATION REMITTANCES AND DEVELOPMENT -A CONTRIBUTION TO THE INTRICATE NEXUS ......................... 263.1 Poverty .......................................................................................................... 293.2 Official Development Assistance (ODA) ................................................... 363.3 Migration Remittances ................................................................................ 404 ROZVOJOVÁ POMOC - FAKTORY VZNIKU, ZÁKLADNÉCHARAKTERISTICKÉ ČRTY A MIESTO V ČINNOSTIMEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ .............................................. 465 ČLENSKÉ ŠTÁTY OECD AKO DARCOVIA ROZVOJOVEJPOMOCI ................................................................................................... 645.1 Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC).......................................................... 655.1.1 Poslanie DAC ............................................................................................ 665.1.2 Štruktúra DAC ........................................................................................... 685.1.3 Koordinácia rozvojovej pomoci v EÚ a DAC/OECD .............................. 705.1.4 Podmienky členstva vo výbore OECD pre rozvojovú pomoc .................. 715.2 Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) v číslach ............................................. 755.3 Slovensko a jeho medzinárodné záväzky v súvislosti s ODA .................. 775.4 Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky .................................... 786 ROZVOJOVÁ POMOC EURÓPSKEJ ÚNIE ..................................... 806.1 Evolúcia rozvojovej pomoci EÚ ................................................................. 806.2 Právny základ a inštitucionálny rámec rozvojovej pomoci EÚ .............. 843

Jeden z najčastejšie používaných pojmov, ktorým sa označoval kontrastv rozvoji medzi jednotlivými krajinami v období studenej vojny, je slovnéspojenie „tretí svet“ (pozri prílohu A.1), ktorý označoval krajiny africké, ázijskéa krajiny Latinskej Ameriky. Do tzv. tretieho sveta patrili krajiny kapitalistické(napr. Venezuela), komunistické (napr. Severná Kórea), štáty veľmi chudobné(napr. Mali), ale aj veľmi bohaté (napr. Saudská Arábia). Vzhľadom na zmenyv politickom usporiadaní sveta a prílišnú simplifikáciu sa tento pojemv súčasnosti považuje za neaktuálny a nesprávny.V súčasnej literatúre sa dajú nájsť aj ďalšie pojmy, ktoré sa používajú naoznačenie rozvojového sveta, ako napr. krajiny tzv. chudobného aleboglobálneho juhu (Poor South, Global South), alebo slovné spojenie „rozvojovéekonomiky“ (developing economies) 4Charakteristickým problémom rozvojového sveta sú veľké rozdiely medzijednotlivými štátmi z hľadiska ich ekonomického a politického systému.Problémy týchto krajín súvisia s nestabilnou politickou a ekonomickousituáciou, so špecifickým demografickým vývojom - výrazný populačný rast, snepriaznivými klimatickými podmienkami - prírodné katastrofy, alei psychologickými faktormi - pocit nedostatku. Vybranými témami sa budemepodrobnejšie zaoberať v ďalších kapitolách publikácie.1.1 Socioekonomická charakteristika rozvojového svetaRozvojové krajiny sa nedajú charakterizovať ako homogénna skupina,a preto ich rozdeľujeme do skupín podľa rôznych kritérií. Na porovnaniesociálneho a ekonomického rozvoja v jednotlivých krajinách a regiónoch sapoužívajú rôzne štatistické metódy. Svetová banka, OECD aj OSN každoročnepublikujú správy, v ktorých zverejňujú údaje o socioekonomickej situácii vjednotlivých krajinách a analyzujú rozvoj vo svete na základe porovnávaniavybraných kritérií. 5Základným indikátorom merajúcim ekonomický rast je hrubý národnýprodukt (HNP) alebo hrubý domáci produkt (HDP). Využiteľnosť týchto4 Slovné spojenie „rozvojové ekonomiky“ používa Svetová banka na označenie krajín snízkym a stredným príjmom (low and middle income countries) a ekonomík, ktoré súv procese ekonomického rozvoja.5 napr. WORLD BANK. World Development Report 2007, Global Monitoring Report, WorldDevelopment Indicators 2007, Pozri: http://econ.worldbank.org/UNDP. Human Development Reports, Pozri: http://hdr.undp.org/OECD. OECD Factbook 2007, Pozri: http://titania.sourceoecd.org/10

indikátorov pri meraní ekonomického rozvoja je predmetom polemíkv odborných kruhoch. Výrazné rozdiely medzi HDP a HNP sú viditeľné najmäpri meraní ekonomického rastu v rozvojových štátoch, keďže významný podielHDP tvoria zahraničné investície a výsledkom je každoročný odlev podielov zozisku. Preto HNP má pri meraní ekonomického rastu v rozvojových krajináchnižšiu hodnotu ako HDP.Ľudmila Lipková člení rozvojové štáty do šiestich kategórií nazáklade štruktúry tvorby HDP. 6• Novoindustrializované štáty považuje za špecifickú skupinu, ktorá jesíce v rámci členenia považovaná za rozvojovú, ale z pohľadu štruktúrytvorby HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov sa vyrovnajúpriemyselne vyspelým ekonomikám.• Štáty oplývajúce nerastným bohatstvom patria do druhej skupiny.Vďaka príjmom z exportu dosahujú tieto krajiny pomerne vysokú úroveňHDP per capita.• Relatívne rozvinuté ekonomiky, ktoré sú charakteristickédiverzifikovanou štruktúrou tvorby HDP, zaradila do tretej skupiny.• Štáty s významným podielom cestovného ruchu na tvorbe HDP tvoriaštvrtú skupinu rozvojových štátov.• Monokultúrne krajiny závislé od pestovania a exportu niektorejpoľnohospodárskej plodiny patria do piatej skupiny.• Najchudobnejšie ekonomiky tvoria šiestu skupinu a sú charakteristickéveľmi pomalým alebo nulovým hospodárskym rastom.Metódou, ktorá umožnuje porovnávanie národného príjmu medzijednotlivými krajinami, je meranie parity kúpnej sily (PKS). Porovnaniazaložené na štandardizovanom spotrebnom koši, poskytujú realistickejší obrazo chudobe v rozvojových krajinách, pretože berú do úvahy nízke ceny lokálnychslužieb základných spotrebných statkov.Sociálny a ekonomický rozvoj štátov sa v praxi meria rôznymištatistickými metódami. Napr. Svetová banka publikuje štatistiky založené naklasifikácii jednotlivých krajín podľa 7 :6 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2006, s. 81.7 WORLD BANK. StatisticsPozri: http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS11

• geografického regiónu (dáta dostupné len z rozvojových regiónov, t. j.krajiny s nízkym príjmom a nízkym stredným príjmom).Regióny: východná Ázia a Tichomorie, Európa a Stredná Ázia, LatinskáAmerika a Karibik, Stredný východ a severná Afrika, južná Ázia, subsaharskáAfrika.• podľa výšky príjmu per capitaTabuľka 1Kritériá porovnania rozvoja štátov na základe HDP per capita.KategóriaHDP per capitaŠtáty s nízkym príjmom< 905 USDŠtáty s nízkym stredným príjmom906 - 3,595 USDŠtáty s vyšším stredným príjmom3,596 - 11,115 USDŠtáty s vysokým príjmom > 11,116Zdroj: http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS• podľa príjmovej skupinyKrajiny IDA (International Development Association, 65 krajín), ktorénedosahujú príjem per capita vyšší ako 1,065 USD a majú nedostatočnépredpoklady na získanie pôžičky z IBRD. Ide o zvýhodnené bezúročnépôžičky, zamerané na posilnenie hospodárskeho rastu a životnýchpodmienok v recipientskych krajinách.Pôžičky IBRD (International Bank for Reconstruction and Development,62 krajín) sú určené stredne bohatým krajinám, ktoré sú schopné splácaťpôžičky bez zvýhodnenia.Krajiny Blend (15 krajín) majú oprávnenie na čerpanie pôžičiek z IBRD ajIDA, pretože majú nízky príjem per capita, ale sú zároveň finančnespôsobilé splácať pôžičky poskytované IBRD.V roku 1990 Rozvojový program OSN (UNDP) publikoval Správuo ľudskom rozvoji, v ktorej bola zverejnená štatistika na základe merania indexuľudského rozvoja (Human Development Index). Index ľudského rozvoja savypočítava na základe troch základných parametrov, ktorými sú HDP per capita,priemerná dĺžka života a vzdelanie (gramotnosť dospelého obyvateľstva).12

Tabuľka 2Porovnanie rozvoja štátov na základe HDIStupeň rozvojaÚroveň HDImálo rozvinuté štáty < 0,5priemerne rovinuté štáty 0,5 - 0,8vysoko rozvinuté štáty > 0,8Podľa: hdr.undp.org/statistics/Tabuľka 3Zoznam štátov s hodnotou HDI nižšou ako 0,5Najmenej rozvinuté štáty/ hodnota HDITogo 0.495 Rwanda 0.450 Mozambik 0.390Džibutsko 0.494 Nigéria 0.448 Burundi 0.384Lesotho 0.494 Guinea 0.445 Etiópia 0.371Jemen 0.492 Angola 0.439 Čad 0.368Zimbabwe 0.491 Tanzánia 0.430 Stredoafrická rep. 0.353Keňa 0.491 Benin 0.428 Guinea-Bissau 0.349Mauritánia 0.486 Pobrežie Slonoviny 0.421 Burkina Faso 0.342Haiti 0.482 Zambia 0.407 Mali 0.338Gambia 0.479 Malawi 0.400 Sierra Leone 0.335Senegal 0.460 Konžská dem. rep. 0.391 Niger 0.311Eritrea 0.454Podľa: hdr.undp.org/statistics/Tak ako sa na základe štatistík dajú porovnávať rozdiely medzijednotlivými štátmi, rozlišujeme rozdielny vývoj medzi geografickými regiónmialebo skupinami štátov (pozri prílohu A.2). Viaceré štatistiky potvrdzujú, žeSubsaharská Afrika je najmenej rozvinutým regiónom na svete, za ňou nasledujeregión južnej a východnej Ázie, región tichooceánsky, Latinská Amerikaa karibská oblasť.Napriek vysokej hustote obyvateľstva v Ázii, tento región preukazujepodstatne väčšiu ekonomickú dynamiku ako riedko osídlená Afrika, ktorá jepoznačená ekonomickou stagnáciou, politickou nestabilitou a bezpečnostnýmrizikom. Prudký rast ázijských štátov poznačila finančná kríza v r. 1997. Odtohto obdobia ekonomický rast v niektorých ázijských krajinách pokračuje(napr. Malajzia, Kórea), naopak v iných pretrvávajú problémy (Indonézia,Filipíny). Veľké štáty (India a Čína) finančná kríza natoľko nezasiahla, a takpokračovali v rapídnom hospodárskom raste. Štáty Latinskej Ameriky dosahujú13

v porovnaní so spomínanými rozvojovými regiónmi vyššie hodnoty HDP, alecharakteristickým problémom tohto regiónu je nedostatočná distribúciabohatstva medzi vrstvami obyvateľstva.V roku 2007 predložila OSN Správu o Miléniových rozvojových cieľoch2007. Na základe údajov v správe počet ľudí nútených vyžiť denne z jednéhoUSD poklesol z 32 % (1,25 miliardy v roku 1990) na 19 % (980 miliónov v roku2004).Tabuľka 4Podiel ľudí žijúcich z príjmu menej ako 1 USD na deň, vybrané regióny 8Región v roku 1999 (v %) v roku 2004 (v %)Subsaharská Afrika 45,9 41,1Južná Ázia 33,4 29,5Východná Ázia 17,8 9,9Latinská Amerika a Karibik 9,6 8,7Juhovýchodná Ázia 8,9 6,8Západná Ázia 2,5 3,8Severná Afrika 2,0 1,4Tranzitívne krajiny JV Európy 1,3 0,7Spoločenstvo nezávislých štátov 5,5 0,6Zdroj: Správa o Miléniových rozvojových cieľoch 2007, OSN, New York.Konkrétne výsledky v dosahovaní Miléniových rozvojových cieľovv globálnom meradle rozoberieme v ďalšej kapitole.1.2 Charakteristika najmenej rozvinutých krajín (NRK)Najmenej rozvinuté krajiny 9 sveta charakterizuje málo rozvinutápriemyselná štruktúra, nedostatok finančných zdrojov a spravidla monokultúrnaekonomika. Patria sem najchudobnejšie štáty s nevyhovujúcou zdravotnou,vzdelávacou a dopravnou infraštruktúrou, znevýhodnené aj svojou geografickoua klimatickou polohou, predovšetkým vnútrozemské a ostrovné štáty. Krajiny,ktoré sa môžu klasifikovať ako najmenej rozvinuté, musia v súčasnosti spĺňaťnasledujúce kritériá:8 1USD/deň v 1985 PKS, 1,50 USD/ deň v 1993 PKS, 2 USD/deň v 2004 PKS.9 Podľa metodiky OSN sa najchudobnejšie štáty sveta nazývajú najmenej rozvinuté krajiny -NRK (Least Developed Countries - LDCs).14

• nízky príjem - objem hrubého domáceho produktu na obyvateľa vovýške menej ako 750 USD ročne, na vystúpenie zo skupiny musí krajinadosiahnuť HDP 900 USD ročne;• nedostatočné ľudské zdroje - založené na indikátoroch zdravej výživy,zdravia, vzdelania, gramotnosti dospelého obyvateľstva;• ekonomická zraniteľnosť - založená na viacerých faktoroch, napr.nestálosť poľnohospodárskej produkcie, nestabilita exportu tovarova služieb, ale aj percento populácie presťahované v dôsledku prírodnýchkatastrof. 10Tabuľka 5Zoznam NRK a vybrané socioekonomické indikátoryKrajinaPopulácia(v mil.)2005GDP percapita (PKS)2003-04Úmrtnosťdetí(na 1,000narodených)2005Priemernádĺžka života(v rokoch)2005Afganistan # 29.9 $800 163.7 43Angola 11.1 $2,100 191.19 36Bangladéš 144.3 $2,000 62.6 62Benin 7.4 $1,200 85 50Bután # 2.2 $1,400 100.44 54Burkina Faso # 13.9 $1,200 97.57 44Burundi # 6.3 $600 69.29 43Čad # 9.8 $1,600 93.82 48Džibutsko 0.47 $1,300 104.13 43Eritrea 4.5 $900 74.87 52Etiópia # 73 $800 95.32 49Gambia 1.5 $1,800 72.02 55Guinea 9.4 $2,100 90.37 50Guinea-Bissau * 1.4 $700 107.17 47Haiti * 8.1 $1,500 73.45 53Jemen 20.7 $800 61.5 61Kambodža 13.6 $2,000 71.48 59Kapverdy * 0.41 $1,400 47.77 70Kiribati * 0.10 $700 48.52 62Komory * 0.67 $700 74.93 6210 UNCTAD. The Least Development Countries Report 2007. Developing ProductiveCapacities. [online]. New York and Geneva, UN 2006. [cit. 2007-08-31] Dostupné nainternete: http://www.unctad.org/en/docs/ldc2006_en.pdf15

Konžská dem. rep. 60 $700 92.87 49Laos # 6.2 $1,900 85.22 55Lesotho # 1.8 $3,200 84.23 37Libéria 3.4 $900 128.87 47Madagaskar 18 $800 76.83 57Malawi # 12.1 $600 103.32 37Maledivy * 0.34 $3,900 56.52 64Mali # 12.2 $900 116.79 45Mauritánia 3.08 $1,800 70.89 53Mozambik 19.4 $1,200 130.79 40Mjanmarsko 42.9 $1,700 67.24 56Nepál # 27.6 $1,500 66.98 60Niger # 11.6 $900 121.69 42Rovníková Guinea 0.53 $2,700 85.13 56Rwanda # 8.4 $1,300 91.23 47Samoa * 0.17 $5,600 27.71 71Sv. Tomáš a Princíp * 0.18 $1,200 43.11 67Senegal 11.1 $1,700 55.51 56Sierra Leone 6 $600 143.64 42Šalamúnove ostrovy* 0.53 $1,700 21.29 73Somálsko 8.5 $600 116.7 48Stredoafrická rep. # 3.7 $1,100 91 41Sudán 40.1 $1,900 62.5 59Tanzánia 36.7 98.54 45.24Togo 5.68 $1,600 66.61 53Tuvalu * 0.011 $1,100 20 68Uganda # 27.2 $1,500 67.83 52Vanuatu * 0.205 $2,900 55 62Východný Timor - - - -Zambia # 11.2 $900 88.29 39* tiež SIDS (malé ostrovné rozvojové štáty)# tiež LLDCs (vnútrozemské rozvojové štáty)Zdroj: http://www.un.org/special-rep/ohrlls/ldc/statistics.htmPočet najmenej rozvinutých krajín sa neustále zvyšuje. V roku 1970 bolodo tejto skupiny zaradených 25 rozvojových krajín, v roku 1985 už 42 krajín av súčasnosti ich je ich podľa kritérií stanovených OSN až 50. Z nich sa 34nachádza v Afrike, 10 na ázijskom kontinente, 5 v tichomorskej oblasti a1 v oblasti Karibiku.V druhej polovici 90. rokov priemerný príjem per capita v najmenejrozvinutých krajinách v stálych cenách bol 0,72 USD na deň a priemernáspotreba 0,57 USD na deň. Z toho vyplýva, že v priemere bol zostatok16

použiteľný na súkromný kapitál, verejné investície a infraštruktúru, verejnéslužby iba 0,15 USD na deň. V roku 2001 34 % populácie vo veku 15 - 24 rokovbolo negramotných. 60 % najmenej rozvinutých krajín boli zapojené v rokoch1990 - 2001 do civilného konfliktu a v dôsledku toho zaznamenali ekonomickústagnáciu a regresiu. 11Napriek nepriaznivému vývoju na prelome tisícročia bol priemerný rastHDP v NRK v roku 2004 najvyšší za posledné dve desaťročia. Tieto výsledkyboli dosiahnuté najmä vďaka rozvoju obchodu, exportu a vysokej úrovni prílevukapitálu vo forme priamych zahraničných investícií. 12Napriek rôznorodým podmienkam a historickému vývoju existujemnožstvo spoločných problémov, ktoré charakterizujú jednotlivé rozvojovékrajiny. Medzi ne patria v prvom rade chudoba a nedostatok základnýchľudských potrieb, vysoký podiel agrárneho sektora na celkovej produkciiekonomiky, duálna ekonomická štruktúra, prudký rast populácie, urbanizácia anízka cena práce. Významnými faktormi sú aj politická nestabilita aprekypujúca korupcia, degradácia životného prostredia a nízka úroveňtechnologickej vyspelosti. Výskyt a intenzita jednotlivých faktorov sa odlišujúv jednotlivých krajinách a regiónoch. Napríklad v Tanzánii alebo Etiópii jepodstatne vyšší počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve ako napr.v Brazílii alebo Argentíne. Politická nestabilita a etnické napätie charakteristicképre Kongo alebo Rwandu nenájdeme v takej miere v Brazílii alebo Maroku.Technologický pokrok v Malajzii sa napríklad nedá porovnať s technologickýmpokrokom vo väčšine rozvojových krajín subsaharskej Afriky.Na pochopenie problematiky rozvojového sveta je dôležité dôkladnéštúdium sociálnych, ekonomických, kultúrnych, politickýcha environmentálnych aspektov historického a súčasného celosvetového vývoja.Na základe komparácie rozvoja vyspelých a zaostalých štátov a hľadaniasúvislostí v globálnom meradle možno hľadať riešenia problémov rozvojovéhosveta.11 UNCTAD: The Least Development Countries Report 2004. Linking International Tradewith Poverty. [online]. New York and Geneva, UN 2004. [cit. 2007-08-31] dostupné nainternete: http://www.unctad.org/en/docs/ldc2004_en.pdf12 UNCTAD. The Least Development Countries Report 2007. Developing ProductiveCapacities. [online]. New York and Geneva, UN 2006. [cit. 2007-08-31] dostupné nainternete: http://www.unctad.org/en/docs/ldc2007_en.pdf17

2 Rozvojová pomoc a riešenie problémovv rozvojových krajináchZákladným teoretickým východiskom zahraničnej rozvojovej pomoci sastala hypotéza začarovaného kruhu chudoby.Vôľa vytvárať úspory rastie s výškou príjmu. Z toho vyplýva, že čím súľudia chudobnejší, o to menej plánujú do budúcnosti a šetria. Pretov chudobných krajinách sa príjmy vynakladajú na pokrytie základných potrieba národné úspory sú nízke. Tento problém vyvoláva ďalší. Nízke úsporyzabraňujú investíciám do ľudského aj fyzického kapitálu. Bez investíciínemožno zaviesť nové technológie a know-how, čo bráni rýchlemu rastuproduktivity. Kruh sa uzatvára tým, že nízka produktivita vedie k nízkymdôchodkom. 13Nízky príjemNízkaproduktivitaNízka spotrebaNízka úroveňúsporNízka úroveňinvestíciíSpracované autorom podľa zdroja: SAMUELSON, P., - NORDHAUS, W.: Economics.Keďže sa chudobné krajiny nedokázali sami vymaniť zo začarovanéhokruhu chudoby, vyspelé ekonomiky v období po druhej svetovej vojne dospelik názoru, že jediným spôsobom, ako ho prerušiť, je zahraničná rozvojová13 SAMUELSON, P. - NORDHAUS, W.: Economics. McGraw-Hill, 1985, s. 888.18

Vyspelé krajiny majú vytvorenú rozvojovú politiku, ktorá definuje,ktorým krajinám a v akej výške bude pomoc v danom období poskytovaná,určuje spôsob implementácie a stratégiu zahraničnej rozvojovej pomoci.Na tvorbe a implementácii oficiálnej rozvojovej pomoci sa podieľajú štátneinštitúcie, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty. Zdrojom financií ještátny rozpočet, kam smerujú príspevky daňových poplatníkov donorskýchkrajín.2.1 Členenie rozvojovej pomoci 19Rozvojová pomoc a spolupráca je v súčasnosti veľmi aktuálna téma, čodokazujú mnohé rozvojové aktivity v ekonomickej, politickej, spoločenskej aenvironmentálnej oblasti podporované medzinárodnými organizáciami, ale ajjednotlivými štátmi rozvinutého sveta. Po zmenách v politickom usporiadanísveta v 90. rokoch 20. storočia vyspelé ekonomiky zmenili motívy poskytovaniarozvojovej pomoci. Vlastné politické a ekonomické záujmy poskytovateľovnahradilo pochopenie morálnej a historickej zodpovednosti za situáciuv rozvojových krajinách. Negatívnym dôsledkom zmeny postojov bolo všakradikálne zníženie objemov poskytovanej pomoci.Rozvojovú pomoc rozdeľujeme do viacerých kategórií podľa rozdielnychkritérií.• Zahraničná rozvojová pomoc sa môže implementovaťprostredníctvom vládnych subjektov, mimovládnych organizáciíalebo ich kombináciou.Vládna, resp. oficiálna rozvojová pomoc využíva prostriedky zo štátnehorozpočtu a je súčasťou zahraničnej politiky štátu. Rozdeľuje sa na základe priorítkrajiny alebo skupiny viacerých krajín.Mimovládna rozvojová je podporovaná rôznymi darcami, nadáciami,charitatívnymi organizáciami, zbierkami, sponzorskými darmi od fyzických ajprávnických osôb, ale rátajú sa do nej aj grantové prostriedky získané zoštátneho rozpočtu.• Podľa spôsobu finančného krytia možno zahraničnú pomoc deliť na:formu grantu (nenávratná dotácia) a formu pôžičky.19 Spracované podľa: Platforma mimovládnych organizácií,Pozri: http://www.mvro.sk/rozvojova-pomoc-charakteristika-rozvojovej-pomocihumanitarna-pomoc.html.20

• Pomoc poskytovanú priamo nazývame bilaterálna, pomocdistribuovanú prostredníctvom medzinárodných organizáciídefinujeme ako multilaterálnu pomoc.Bilaterálna rozvojová pomoc je súčasťou zahraničnej politiky krajiny a jejpolitických bilaterálnych vzťahov s danou rozvojovou krajinou. Počasposledných päťdesiatich rokov bola bilaterálna pomoc vystavená ostrej kritike,najmä tá v období studenej vojny. Bilaterálni donori sledovali skôr vlastnépolitické a obchodné záujmy a už menej sa zaujímali o dosah pomociv rozvojovej krajine, či bola vhodne alokovaná.Multilaterálna pomoc je poskytovaná viacerými krajinamiprostredníctvom medzinárodných organizácií. Donorské krajiny poskytujúfinančné prostriedky medzinárodným organizáciám, ktoré na základestanovených princípov rozdeľujú finančné prostriedky v rámci rozsiahlychprogramov do chudobných krajín sveta.Ľudia v donorských krajinách sú často presvedčení, že rozvojové krajinyprijímajú pomoc za každú cenu a mali by byť za to vďační. V skutočnostirozvojové krajiny uprednostňujú multilaterálnu rozvojovú pomoc predbilaterálnou. Hlavným dôvodom je najmä fakt, že multilaterálna pomocposkytovaná medzinárodnými organizáciami nie je spravidla viazaná nabezpečnostné, politické alebo ekonomické záujmy. 20• Na základe časového a vecného hľadiska rozlišujeme rozvojovúa humanitárnu pomoc.Rozvojová pomoc má koncepčný a dlhodobý charakter a jej podstatou jesystematická podpora ekonomického, politického a spoločenského rozvoja.V súčasnosti je rozvojová pomoc neodmysliteľnou súčasťou zahraničnej politikyvyspelých štátov. Rozvojová pomoc sa poskytuje na základe priorít jednotlivýchdonorských krajín alebo skupiny krajín v rámci medzinárodných združení aleboorganizácií.Humanitárna pomoc sa dá definovať ako prejav solidarity s ľuďmiv núdzi v rozvojových krajinách a jej výhodou je adresnosť a okamžitáefektívnosť. Je poskytovaná ako reakcia na mimoriadne udalosti, ktoré väčšinounemožno predvídať. Má krátkodobý charakter a jej cieľom je rýchlo a efektívneriešiť núdzové situácie v prípade prírodných katastrof, kríz spôsobených20DEGNBOL-MARTINUSSEN, J., ENGBERG-PEDERSEN, P: AID UnderstandingInternational Development Cooperation. London: Zed Books Ltd., 2003 s. 22.21

človekom, stavu nedostatku potravín alebo porovnateľných situácií. Vprípade humanitárnej pomoci sa predpokladá, že je dočasná a trvá len počaspriameho ohrozenia.2.2 Miléniové rozvojové cieleTlak verejnej mienky demokratického sveta donútil medzinárodnéinštitúcie, aby zaujali konkrétny postoj k problematike rozvojových krajín aformulovali stratégiu, ktorá povedie k radikálnym zmenám. Výsledkom tejtoiniciatívy bolo podpísanie Miléniovej deklarácie v roku 2000, ktorá nadväzujena dohody a rezolúcie OSN z predchádzajúceho tisícročia. Všetky členské štátyOSN a rôzne medzinárodné organizácie sa týmto aktom zaviazali pomáhaťrozvojovým krajinám a bojovať proti chudobe. Dokument obsahuje osemmiléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals - MDGs),ktoré zahŕňajú globálne najpálčivejšie problémy rozvojového sveta. 21Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hladCieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanieCieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žienCieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosťCieľ 5: Zlepšiť zdravie matiekCieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobámCieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosťCieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojMiléniové rozvojové ciele sú kvantitatívne a časovo vymedzenéa v globálnom meradle vyzývajú na aktívnu participáciu všetkých štátova medzinárodných organizácií na odstraňovaní extrémnej chudoby a hladu,dosiahnutie celosvetovej úrovne základného vzdelania, podporu rodovejrovnosti a posilnenie práv žien, zredukovanie detskej úmrtnosti, zabezpečenieudržateľnosti životného prostredia a vývoj globálneho partnerstva pre rozvoj.21 Miléniové rozvojové ciele (MDGs) a zámery vychádzajú z Miléniovej deklarácie.Deklarácia bola podpísaná 189 krajinami v septembri 2000. MDGs predstavujú partnerstvomedzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré je podľa Deklarácie odhodlané „vytvoriťprostredie, ktoré napomáha rozvoju a odstráneniu chudoby”.Pozri: http://www.un.org/millenniumgoals/goals.html22

V rámci 8 cieľov a 18 zámerov je stanovených 53 indikátorov, na základektorých sa priebežne monitorujú čiastkové výsledky pri dosahovaní miléniovýchrozvojových cieľov. Dosiahnutie dobrých výsledkov pri riešení problémuv rámci jedného cieľa nemusí znamenať celkový pozitívny výsledok v dôsledkunedostatočného synergického efektu. Preto musíme chápať rozvojové ciele akocelok. Aby boli dosiahnuté komplexné výsledky, je potrebné bojovať za ichsplnenie v širšom meradle.Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie dosahovania pokroku miléniovýchrozvojových cieľov je „Správa o miléniových rozvojových cieľoch“. 22 Nasúbore údajov pracovali organizácie pôsobiace v rámci aj mimo systému OSNvrátane Svetovej banky a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj(OECD).V prvej kapitole skrípt je uvedená tabuľka, ktorá uvádza podiel ľudížijúcich z príjmu menej ako 1 USD na deň podľa regionálneho hľadiska. Nazáklade uvedených údajov je viditeľný výrazný pokrok pri dosahovaní cieľaznížiť extrémnu chudobu o polovicu do roku 2015. Od roku 1999 klesol početľudí žijúcich v extrémnej chudobe z 1,29 miliardy na 980 miliónov ľudí v roku2004. Predpoklad splnenia cieľa zredukovať chudobu sa podľa správy podarídosiahnuť v globálnom meradle aj vo vačšine regiónov. Najväčšou výzvou jeregión subsaharskej Afriky. Nárast počtu chudobných ľudí sa stabilizovala chudoba v tomto regióne klesla. Napriek čiastkovým úspechom, mierapriepasti chudoby 23 v subsaharskej Afrike zostáva najvyššia na svete a svedčío výraznej ekonomickej zaostalosti tohto regiónu v porovnaní s ostatnýmiregiónmi sveta. Výrazná redukcia extrémnej chudoby sa dosiahla aj v Južnej,Juhovýchodnej a Východnej Ázii. V Západnej Ázii však sa za rovnaké obdobiemiera chudoby viac než zdvojnásobila.Správa ďalej uvádza, že počet detí s pravidelnou školskou dochádzkou sazvýšil a počet detí zapísaných na základné vzdelanie v rozvojových krajináchnarástol z 80 % v 1991 roku na 88 % v roku 2005.V rámci boja za rovnoprávnosť žien sa zmenila situácia najmä v oblastiich zapojenia do politiky a verejnej správy. Z celkového pohľadu sa ani napriektomuto pokroku nepodarilo dosiahnuť očakávaný výsledok v tejto oblasti.Celkovo sa znížila aj úmrtnosť detí do 5 rokov života. Úspechy bolizaznamenané najmä vďaka preventívnym očkovaniam, napr. proti osýpkam.22 UN: Millennium Development Goals Report 2007 [online]. New York: UN, 2007 [cit. 2007-08-31]. Dostupné na internete: http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf23 Miera priepasti chudoby (poverty gap ratio: výskyt x hĺbka chudoby).23

Viac než pol milióna žien ročne umiera v dôsledku komplikácií počastehotenstva a pri pôrode, ktorým možno predísť a ktoré sú liečiteľné. Nepodarilosa dosiahnuť výraznejší pokrok ani v snahe zredukovať počet podvyživenýchdetí. Alarmujúcim faktom je aj to, že úmrtnosť zapríčinená AIDS narástla vminulom roku v celosvetovom meradle na 2,9 milióna ľudí, pričom v roku 2001podľahlo tejto chorobe 2,2 miliónov a 15 miliónov detí stratilo pre túto chorobujedného alebo oboch rodičov.V oblasti kontroly šírenia malárie a epidémie tuberkulózy sa dosiahlipozitívne výsledky.Nastal pokrok aj vo vývoji energetických technológií. Napriek tomu sazvyšuje objem emisií a skleníkových plynov a klimatické zmeny spôsobujúzávažné celosvetové riziká do budúcnosti.V dokumente Svetovej banky Rozvojová správa sveta 24 sa za príčinunedostatočného pokroku považuje skutočnosť, že výsledky hospodárskeho rastunie sú rovnomerne prerozdeľované. Niektoré krajiny bojujú s bezpečnostnýmiproblémami a politickou nestabilitou.V rámci posledného cieľa Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj 25 savyspelé ekonomiky zaviazali výrazne zvýšiť poskytovanú oficiálnu rozvojovúpomoc ekonomicky slabším štátom. Najvyspelejšie krajiny sveta sa dokoncapočas stretnutia ich predstaviteľov v Gleneagles v roku 2005 zaviazalizdvojnásobiť pomoc Afrike do konca roku 2010. Celkový objem oficiálnejrozvojovej pomoci však v období medzi rokmi 2005 a 2006 v skutočnosti klesolo 5,1 %. Iba päť prispievajúcich krajín dosiahlo alebo prevýšilo cieľ OrganizácieSpojených národov alokovať 0,7 % HDP vyspelých krajín na rozvojovú pomoc.Novodobý trend 21. storočia sa vyznačuje zmenou prístupu odjednostranného poskytovania rozvojovej pomoci k partnerstvu a efektívnejkoordinácii rozvojovej spolupráce. 26 Praktické skúsenosti viedli k poznaniu, žeúspešné sú najmä programy, ktoré sú formované na základe požiadaviekprijímajúcej krajiny. Takýto prístup vyžaduje lepšiu koordináciu a prenáša časťzodpovednosti za jeho úspešnosť na recipientsku krajinu.Kľúčom k úspechu pri snahe pomôcť menej rozvinutým krajinám riešiťspoločenské problémy a ekonomický rast je koordinácia spoločných24 WORLD BANK: World development report 2006. Equity and development. [online].dostupné na internete: http://siteresources.worldbank.org/INTWDR2006/Resources/477383-1127230817535/082136412X.pdf25 Miléniové rozvojové ciele, Pozri: http://www.un.org/millenniumgoals/goals.html.26 SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU: Rozvojová pomoca spolupráca – výzvy a perspektívy. Prešov, 2005.24

ozvojových aktivít na multilaterálnej úrovni. Cieľom je poskytovaťefektívnejšiu, rýchlejšiu a najmä adresnejšiu pomoc aj v zmysle implementáciemiléniových rozvojových cieľov. Transformácia rozvojovej pomociz jednostranného poskytovania na spoluprácu a partnerstvo s rozvojovýmikrajinami má za úlohu preniesť časť zodpovednosti za implementáciu a úspešnúrealizáciu rozvojových projektov na rozvojové krajiny. Mnohé rozvojovékrajiny sú síce uväznené v začarovanom kruhu chudoby, zároveň oplývajúbohatým kultúrnym dedičstvom, nerastným bohatstvom a nerozvinutýmpotenciálom. Stratégia spolupráce a partnerstva si dáva za cieľ zmeniť situáciurozvojových krajín smerom k ich ekonomickej samostatnosti a schopnosti riešiťvlastné spoločenské problémy.25

3 Poverty, Official Development Assistance,Migration Remittances and Development - aContribution to the Intricate NexusOver the last century, Western conceptions of the world and history havebeen largely characterised by notions of progress, evolution, and development.Originally, the emphasis was laid on progress and evolution, however, since theSecond World War development has become the term, most widely used 27 assomething unambiguously desired. Thus, it is not surprising that in the scholarliterature, an enormous attention has been given to the concept of development.The interest mirrors itself in the large set of theories aspiring to explain theintricate nature of development. Of course, the aim of this chapter is not toprovide an exhaustive listing of the theories, but, based especially on a review inDaněk 28 , to highlight the most relevant aspects, forming the conceptof development after the Second World War, when development studies asan interdisciplinary scientific domain began to emerge. Further, the paper dealswith poverty as one of the most important features of underdevelopment(chapter 3.1). Finally, relations between development and official developmentaid (chapter 3.2) and development and remittances (chapter 3.3) as possibletools to alleviate poverty are discussed. Note that all three issues belong to themost relevant topics in the current debate on development.The first development paradigm, briefly after Second World War, wasconnected with the economic growth theory. Easy said, the theory claims, thatdevelopment of poor colonial/postcolonial countries should follow pathsof the developed world, from traditional society to mass consumption. However,according to the theory, this aim is not possible to be achieved through27 MARTINUSSEN, J. Society, State and Market. A guide to competing theories ofdevelopment. Halifax: Fernwood Publishing, 2003.28 DANĚK, P. Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus a diskurzrozvoje. In: Stát, prostor, politika – vybrané otázky politické geografie. Praha: UniverzitaKarlova v Praze, 2000, pp. 28 - 58.26

traditional neoclassical assumptions of free market. On the contrary, an activeapproach of states and external support through e.g. foreign direct investmentsor development assistance is necessary to fulfil the aim. Moreover, besideseconomic barriers, social and cultural barriers must be broken to trigger growthand development. Thus, growth theories accentuate modernization in economic(industrialization, technology, transition from subsistence agriculture to cashcropping),political, social and cultural (education, family) sense as an importantassumption to development, with the vital role of state. In this regard, features ofgrowth theory correspond with ideas of Keynesian theoretical stream 29 . Theconception of development as a modernization process with the characteristicshas survived the last 40 years of debates and empirical analysis, particularlyoutside the research community. 30In practice, import substitution industrialization became the most oftenrecommended strategy for developing world, based on growth theory. Theessence of the strategy lies in the protection of domestic industrial branches inthe initial stage of their development through tariffs, quotas, incentives and othertools, simultaneously leading to the reduction of imports of newly, homeproduced,goods. In an ideal case, domestic production should proceed in thedirection from consumer to capital-intensive products. However, the lastassumption is difficult to fulfil. On the contrary, since the initial stage more andmore capital-intensive products are imported from developed countries,negatively influencing trade balance of developing countries. Developmentceased, especially in the case of countries with insufficiently large markets.Import substitution industrialization was, with limited successes, implementedin some countries of Latin America. 31In 1960s a new paradigm of development studies, as a reaction to thedisillusion from the achievements of import substitution industrialization andmodernization strategies, emerged, dependency theory. Compared to thegrowth theory, dependency theory does not understand national states as singleunits in the world. On the contrary, developing countries are a part of thecomplex economic world system and just this fact is the main reason29 JOHNSTON, R. J. et al.: The dictionary of human geography. 4 th edition. Malden:Blackwell, 2000, 958 pp.30 MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theories ofdevelopment. Halifax: Fernwood Publishing, 2003, pp 38 - 39.31 DICKEN, P.: Global shift. Reshaping the global economic map in the 21.st century. NewYork: Guilford Press, 2003, 632 pp.27

of underdevelopment, because developed countries (core) tries to maintain theirdominance over developing countries (periphery), resources of which (e.g. rawmaterials) are transferred to the “core”. Modernization represents no solutionbecause the essence of the problem is hidden in economic and politicaldependency of developing countries. Underdevelopment of one group ofcountries is a direct consequence of development of other group of countries inthe world and thus, development is essentially unequal process. In other words,when rich nations get richer, the rest inevitably get poorer 32 . In practice, theformer colonial imperialism had actively underdeveloped the Third World or atleast impeded independent development there (e. g. construction ofinfrastructure wholly oriented towards one export crop). The politicaldecolonization had not changed this in any essential respect 33 and current neocolonialpowers, using instruments as official development assistance (furtherODA), military assistance, debt crisis, required structural economic and politicalchanges, as well. Dependency theories, in accord with Neo-Marxist and Marxistconceptions, claim that it is necessary to change the whole economic andpolitical system. Unfortunately, no alternative is given.Since 1980s another shift in the development paradigm can be observed.The crisis of the Keynesian welfare state and emergence of newly industrializedcountries (NIC) gave way for recovery of neoliberal approachesto development, stressing the need to remove barriers of free trade, the needto create conditions for attraction of investors (e.g. export processing zones) andthe need to restrict the role of national states in economy via privatization andreduction of welfare state. In practice, neoliberalism further contributed to theincrease of inequalities in the developing countries with both, winnersrepresented by NIC and losers represented by the least developed countriesespecially in sub-Saharan Africa (see Appendix A.3). However, in accord withdependency theory, there is little different to do for developing countries thanaccepted structural arrangement designed by developed countries, increasing themagnitude of global core-periphery relations.Contemporary, development paradigm is experiencing the last shifttowards institutional approaches, characteristic by their decline of grand32 Compare with DANĚK, P.: Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus adiskurz rozvoje. In: Stát, prostor, politika - vybrané otázky politické geografie. Praha:Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp. 49 - 51.33 MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theories ofdevelopment. Halifax: Fernwood Publishing, 2003.28

Keynesian, Marxist or neoliberal theories. Instead, institutional theoriesemphasize importance of local relations among actors as a necessaryprerequisite for eventual development. Localities are able to shape theirdestinies under the structural restrictions, which are, however, very strong andstable. Thus, behaviour of important finance institutions, dealing withdevelopment, as the World Bank or International Monetary Fund, remains loyalto neoliberal theoretical approaches.3.1 PovertyAll of us have already heard slogans “Make poverty history”, “We have tofight against global poverty”, “We want to eradicate poverty”. These are notslogans from posters of May Day´s communist celebrations in Czechoslovakiaduring the 1980s. After all, The World Bank´s motto is “Our mission is a worldwithout poverty“. But is it possible to alleviate or eradicate global poverty? Whois our enemy is in this way? Do we really know the meaning of the wordpoverty? The simplest answer is that poverty is highly complex issue with manyfaces.Poverty is a multidimensional phenomenon, encompassing inability tosatisfy basic needs, lack of control over resources, lack of education and skills,poor health, malnutrition, lack of shelter, poor access to water and sanitation,vulnerability to shocks, violence and crime, lack of political freedom and voice.Thus, we look at a number of indicators (levels of income and consumption,social indicators, and now increasingly indicators of vulnerability to risks and ofsocio/political access) and listen to the voices of the poor. This note containsnew information on income poverty and social indicators by region and country,which show how living conditions have deteriorated substantially over the lastdecade for many people from developing regions. 34 To know what helps toalleviate poverty, what works and what does not, what changes overtime, poverty has to be defined, measured, and studied. So far, much more workhas been done using consumption or income-based measures of poverty. Butsome work has been done on non-income dimensions of poverty, most notablyin the Human Development Report prepared annually by the United Nations34 WORLD BANK: Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition. PovertyReduction and Economic Management/ Human Development/ Development Economics.Washington: The World Bank Group, May 2001.29

Development Programme 35 . For the purpose of the chapter, we can simplydefine poverty as the state, when individuals or groups of people do nothave fundamental sources for disposal to ensure their means of living.They find themselves in misery and subsistence insecurity.How to measure poverty?The most commonly way, used to measure poverty at the country level, isbased on incomes or consumption levels. A person is considered poor if his orher consumption or income level falls below some minimum level necessary tomeet basic needs. This minimum level is usually indicated as the "poverty line".What is necessary to satisfy basic needs varies across time and societies.Therefore, poverty lines vary in time and place, each country using the linesappropriate to its level of development, societal norms and values. Informationon consumption and income is obtained through sample surveys, askinghouseholds to answer detailed questions on spending habits and sources ofincome. Such surveys are conducted more or less regularly in most countries.The sample survey data collection methods are increasingly beingcomplemented by participatory methods, where people are asked what theirbasic needs are and what poverty means for them. Interestingly, new researchshows a high degree of concordance between poverty lines based on objectiveand subjective assessments of needs. 36When estimating poverty at the global level, the same reference povertyline has to be used, and expressed in a common unit across countries. Therefore,for the purpose of global aggregation and comparison, the World Bank usesreference lines set at 1 USD and 2 USD per day in 1993 Purchasing PowerParity (PPP) terms (where PPPs measure the relative purchasing power ofcurrencies across countries). It has been estimated that in 1999 1.2 billion peopleworldwide had consumption levels below 1 USD a day. It means 23 % of thepopulation of the developing world and 2,8 billion lived on less than 2 USD aday. Because of the time involved in collecting and processing the householdsurvey data upon which these figures are based, and because of the complexitiesof the estimation exercise, these figures appear with a lag 37 .35 WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group,2007. Available from http://www.worldbank.org.36 Ibid. For details see COUDOUEL, A. et al.: Poverty Measurement and Analysis. In: PRSSourcebook. Washington: World Bank, 2002, pp. 29 - 74.37 Ibid.30

While much progress has been made in measuring and analyzing incomepoverty, efforts are needed to measure and study the many other dimensions ofpoverty. Work on non-income dimensions of poverty includes assemblingcomparable and high-quality social indicators for education, health, access toservices and infrastructure. It also includes developing new indicators to trackother dimensions - for example risk, vulnerability, social exclusion, access tosocial capital - as well as ways to compare a multi-dimensional conception ofpoverty, when it may not make sense to aggregate the various dimensions intoone index. In addition to expanding the range of indicators of poverty, work isneeded to integrate data coming from sample surveys with information obtainedthrough more participatory techniques, which usually offer rich insights intowhy programs work or do not. Participatory approaches illustrate the nature ofrisk and vulnerability, how cultural factors and ethnicity interact and affectpoverty, how social exclusion sets limits to people’s participation indevelopment, and how barriers to such participation can be removed 38During the 1990s, living standards have risen dramatically during.Proportion of the developing world's population living in extreme economicpoverty, defined as living on less than 1 USD per day, has fallen from 28 % in1990 to 21 % in 2001 (compare with Table 6). Substantial improvements insocial indicators have accompanied growth in average incomes. Infant mortalityrates in low- and middle-income countries have fallen from 86 per 1,000 livebirths in 1980 to 60 in 2002. Life expectancy in these countries has risen from60 to 65 between 1980 and 2002. Adult literacy has also improved, thoughserious gender disparities remain. 3938 WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group,2007. [cit. 2007-01-31]. Available from http://www.worldbank.org, for details see WORLDBANK. World Development Report 2000/01: Attacking Poverty. Opportunity,Empowerment,and Security. Washington: Oxford University Press, 2000.(WORLD BANK 2007, for details see WORLD BANK 2000).39 WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group,2007. [cit. 2007-01-31]. Available from http://www.worldbank.org, for details see WORLDBANK. Global Monitoring Report 2005. Millennium Development Goals: From Consensus toMomentum. Washington: The World Bang Group, 2005., UNMP. Investing in Development.A Practical Plan to Achieve the Millennium Development Goals. New York: United NationsMillennium Project, 2005., UNSD. Millennium Development Goald Indicators. The officialUnited Nations site for the MDG Indicators. [online]. New York: United Nations StatisticsDivision, 2005. [cit. 2005-05-11]. Available from http://millenniumindicators.un.org.31

Table 6Level of extreme poverty in the selected regions and yearsProportion of population livingRegionson less than 1 USD a day (percent)1990 1999 2001Developing regions a) 33.0 22.9 22.5Transition countries of South-Eastern Europe 0.4 1.7 2.1Commonwealth of Independent States 0.5 10.3 5.0Northern Africa 2.6 2.0 1.9Sub-Saharan Africa 46.9 42.7 46.4Latin America and Caribbean 10.9 10.6 10.0Eastern Asia 33.0 17.8 16.6Southern Asia 39.7 30.5 30.4South-Eastern Asia 18.4 10.8 10.2Western Asia 1.6 4.2 3.7Note: a) High-income economies as defined by the World Bank are excluded. Oceania isexcluded due to the limited data available. Countries and other entities are classified by theWorld Bank as low-income if their gross national income per capita in 2001 was 745 USD orless, measured by the World Bank Atlas method; the cut-off for middle-income countries is9,205 USD.Source: UNSD (2005), primary source is World Bank, PovcalNet. The World Bank’sestimates use unit record household data whenever possible while PovcalNet uses groupeddistribution (deciles or quintiles). As a result of this difference, there are some discrepanciesbetween online replications and the Bank’s estimates, such as in the World DevelopmentIndicators 2004 (Washington D.C.).Although the progress in reducing poverty has been unquestionable, theglobal picture masks large regional differences. Global trends in povertyreduction have been dominated by rapid growth in China. Poverty also fell inSouth Asia over the past 20 years, and while the decline was not as rapid,almost 45 million fewer people were living in extreme poverty by 2001. But inSub-Saharan Africa, poverty rose from 41 % in 1981 to 46 % in 2001, and anadditional 150 million people were living in extreme poverty (see Table 7).Other regions have seen little or no change. In the early 1990s the transitioneconomies of Europe and Central Asia experienced a sharp drop in income.Poverty rates rose to 6 % at the end of the decade before beginning to recede. 4040 Ibid.32

Table 7Countries with more than 50 % of the population living on less than 1 USD/day(2001)CountryPercentage of population below1 USD PPP per dayUganda 84.3Nigeria 69.9Sierra Leone 65.7Niger 64.7Central African Republic 64.4Mali 64.3Zambia 63.3Madagascar 61.0Zimbabwe 58.3Burundi 57.0Nicaragua 50.5United Republic of Tanzania 50.5Note: Based on data available for 72 countries in the developing regions.Source: UNSD (2005), primary source is World Bank, PovcalNet.It was already mentioned that poverty is much more than income alone.For the poor, the good life or well-being is multidimensional with both, materialand psychological dimensions. Well-being is food, peace of mind, good health,belonging to a community, safety, freedom of choice and action, a dependablelivelihood and a steady source of income. The poor describes ill-being as lack ofmaterial things, food especially, but also lack of work, money, shelter andclothing, and living and working in often unhealthy, polluted and riskyenvironments. They also defined ill-being as bad experiences and bad feelingsabout themselves. Perception of powerlessness over one's life and ofvoicelessness was common, so was anxiety and fear for the future.Finally, let us read and especially feel short excerpts from the studyVoices of Poor. The poor speak about their lives, what it means to be poor. Theexcerpts are organized around the major (selected) conclusions of the study 41 :41 WORLD BANK: Listen to the Voices. [online]. Washington: The World Bank Group, nodate. [cit 2007-01-31]. Available fromhttp://www1.worldbank.org/prem/poverty/voices/listen-findings.htm; for details see WORLDBANK. Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition. Human Development/Development Economics. Washington: The World Bank Group, May 2001.33

a) The poor view well-being holistically."Poverty is lack of freedom, enslaved by crushing daily burden, by depressionand fear of what the future will bring." - Georgia"If you want to do something and have no power to do it, it is talauchi(poverty)." - Nigeria"Lack of work worries me. My children were hungry and I told them the rice iscooking, until they fell asleep from hunger." - an older man from Bedsa, Egypt."When one is poor, she has no say in public, she feels inferior. She has no food,so there is famine in her house; no clothing, and no progress in her family." - awoman from Uganda"For a poor person everything is terrible - illness, humiliation, shame. We arecripples; we are afraid of everything; we depend on everyone. No one needs us.We are like garbage that everyone wants to get rid of." - a blind woman fromTiraspol, Moldovab) Insecurity has increased. Violence is on the rise, both domesticallyand in the society. And the poor feel they have been bypassed by neweconomic opportunities."Everyday I am afraid of the next" - Russia"Wasta (nepotism or connections) is the most important thing. If one has wastathen one can work." - Egypt"Life in the area is so precarious that the youth and every able person has tomigrate to the towns or join the army at the war front in order to escape thehazards of hunger escalating over here." - a discussion group in rural Ethiopia"After one poor crop, we need three good harvests to return to normal." -Vietnam"If you don't have money today, your disease will take you to your grave," - anold woman from Ghanac) Gender inequity is widespread, domestic violence pervasive andgender relations stressed."Men rape within the marriage. Men believe that paying dowry means buyingthe wife, so they use her anyhow at all times. But no one talks about it." -Uganda34

"When my husband died, my in-laws told me to get out. So I came to town andslept on the pavement." - a middle-aged widow in Kenya,"Problems have affected our relationship. The day my husband brings in moneywe are all right together. The day he stays at home (out of work) we are fightingconstantly." a woman from El Gawaber, Egypt"The unemployed men are frustrated because they no longer can play the part offamily providers and protectors. They live on the money made by their wives,and feel humiliated because of this." - an elderly woman, Uchkun village, TheKyrgyz Republic"When a woman gives her opinion, they [men] make fun of her and don't payattention." "If women go to a meeting, they don't give their opinion." - a womanin Las Pascuas, Bolivia.d) The poor want governments and state institutions to be moreaccountable to them. Corruption emerges as a key poverty issue."Nobody is able to communicate our problems. Who represents us? Nobody." -discussion group in Foua, Egypt"If you have no relatives among high government officials, people treat you assecond rate. If you have any problems with your business, or get in trouble withthe police, you will lose your case and won't have your problems resolved.Those who have power and money will always win." - At Bashi, The KyrgyzRepublic"We keep hearing about monies that the government allocates for projects, andnothing happens on the ground." - South Africa"If you don’t know anyone, you will be thrown to the corner of a hospital!" -India"If parents do not meet these payments, which are as high as Rs. 40 to 50 permonth, the teachers were reported to beat the student or submit a failing gradefor her/him."- Pakistan"Where a road passes, development follows right on its heels." Cameroon"I repeat that we need water as badly as we need air." a woman from Tash-Bulak, The Kyrgyz Republic35

3.2 Official Development Assistance (ODA)ODA is one of the fundamental tools for development intervention. Formeasure and classify of ODA and other resource flows originating inDevelopment Assistance Committee (DAC) of Organization for Economic Cooperationand Development (OECD) member countries is designed “the DAClist of ODA recipients” which is usually reviewed every three years. The SeniorLevel Meeting of the Development Assistance Committee, held in Paris on 6 th -7 th December 2005, approved a new list of recipients of ODA (see Table 8). Itwill govern ODA reporting for three years, starting with 2006 reporting on 2005flows. The new list is organized on more objective needs-based criteria than itspredecessors. It includes all low and middle income countries, except those thatare members of the G8 or the European Union (including countries with a firmdate for EU admission; i. e. Bulgaria and Romania). 42Application of this principle entailed only minor adjustments to countrieseligible for ODA. Bahrain, now a high income country, has been removed fromthe list, while Belarus, Libya and Ukraine, which are middle income countries,have joined it. The net effect of these changes is minor: they are likely to raiseODA by about 0,5 % in 2005 compared with the old method. This wouldnormally not affect the DAC average ODA/GNI ratio. Aid is increasinglyconcentrated on the poorest countries. In recent years, only 2 % - 3 % of netODA has gone to countries with per capita incomes above 3,000 USD. The Listwill be reviewed again in 2008 and all countries that have been in the highincome group for the previous three consecutive years will be removed. 4342 OECD: DAC List of ODA Recipients as at 1 st January 2005. [online]. Paris: Organisationfor Economic Co-operation and Development, 2006. [cit. 2007-01-31]. Available onwww.oecd.org/dac/stats/daclist.43 Ibid.36

Table 8DAC list of ODA recipients effective from 2006 for reporting 2005, 2006, and2007Least DevelopedCountriesAfghanistanAngolaBangladeshBeninBhutanBurkina FasoBurundiCambodiaCape VerdeCentral AfricanRep.ChadComorosCongo, Dem.Rep.DjiboutiEquatorialGuineaEritreaEthiopiaGambiaGuineaGuinea-BissauHaitiKiribatiLaosLesothoLiberiaMadagascarMalawiMaldivesMaliMauritaniaMozambiqueMyanmarNepalOther LowIncome Countries(per capita GNI

NigerRwandaSamoaSao Tome &PrincipeSenegalSierra LeoneSolomon IslandsSomaliaSudanTanzaniaTimor-LesteTogoTuvaluUgandaVanuatuYemenZambiaNiuePalestinian Adm.AreasParaguayPeruPhilippinesSerbia &MontenegroSri LankaSurinameSwazilandSyriaThailand▪ TokelauTongaTunisiaTurkmenistanUkraine▪ Wallis & FutunaUruguayVenezuela▪ Territory.(1) Saudi Arabia passed the high income country threshold in 2004. In accordance with theDAC rules for revision of this List, it will graduate from the List in 2008 if it remains a highincome country in 2005 and 2006. Its net ODA receipts from DAC Members were9,9 million USD in 2003 and 9,0 million USD (preliminary) in 2004.Source: OECD (2006)ODA is generally divided into two prime categories, in particularHumanitarian (Crisis) Aid and Development Cooperation (Assistance).Development cooperation is relatively newer term for development assistance,which try to express equal roles of participating partners (“former” donors andrecipients) on the development process or during the development interventionproviding.Humanitarian (Crisis) Aid are activities connected with immediate reactionto humanitarian crises, in other words to any situation disturbing dignified lifethrough natural hazards or man-made crisis (conflicts). Prevention and reductionof human suffering, life protection, and respect to human dignity belong to thefundamental goals of humanitarian aid. It is usually characterized by short-termaid leading to satisfaction of fundamental human needs and restoration of theirnormal life. Humanitarian aid is provided in five basic sectors:a) water/sanitation (acronym watsan),b) food,38

c) habitation,d) health care,e) psycho-social help.Fundamental principles of humanitarian aid providing are (above all)humanity, impartiality (objectivity), neutrality and independence.Development Cooperation is generally oriented to the monitoring of social andeconomic conditions of human life in poor countries, and searching ofmechanisms how to improve the conditions. Prime motives to providedevelopment cooperation are moral, politic and pragmatic:• Moral motives- long tradition in European context of humanity (ancient philosophy,Christianity, the Enlightenment, etc.),- humanity rooted inside other religions and civilizations in the world,according the principles is correct (fair) help other humans inemergency,- compunction of former colonial powers inhabitants.• Politic and pragmatic motives (selected)- support of national foreign policy at the international level, in theinternational organizations (this is typical for Japan and newly alsofor China),- support of international trade,- conflict and terrorism prevention,- environmental degradation prevention,- international migration flows prevention,- economic investments.To fundamental principles of development cooperation realization belong:- partnership (cooperation with local subjects),- systematic activity (project has to satisfy concrete needs andpriorities of the region/country),- long-term sustainability (long-term effects of any project),- accent on gender equality,- environment friendly technologies,- sensitivity to local cultures and traditions - it is necessary tocooperate with local people/community and their direct participationon the project (local ownership and empowerment).39

In practice, it is often difficult to distinguish borders betweenhumanitarian aid and development cooperation. This is true especially undersimultaneous interplay of several causes of humanitarian crises as chronic warconflicts or permanent political instability (e.g. Chechnya, Sudan, DR Congo,Afghanistan, Palestine).Who are the key players in the humanitarian or development interventionsgame? The most important role is ascribed to the national governments, togetherwith their development agencies (for instance Danida, CIDA, SIDA, DFID),ministries or offices. Generally, the national governments have the richestbudget to offer ODA and simultaneously, the national governments are the mainODA recipients. Other significant players in the game are interested localorganizations, churches, non-government development organizations (at thenational and also international level), in particular in developed countries.At the international level, financial organizations as the World Bank Group,International Monetary Fund, regional development banks and United Nationsagencies (UNDP, FAO, WHO, UNHCR) and also EU institutions (EDF,EuropeAid, commissioner for development, etc.) have a substantive position.3.3 Migration RemittancesOne relevant way, how to escape poverty and underdevelopment, isinternational migration, connected with several partial topics attracting widescientific interest. The issue of remittances belongs unambiguously to them.Remittances are often understood as transfers from workers staying abroad(workers’ remittances), although the term may be extended with regard to thelength of stay shorter than one year (compensation of employees) or flowslinked to the migrants’ cross-border movements (migrants’ transfers). 44 Alreadythe definition shows intricate nature of the issue in the effort to capture it in thewhole complexity. Such a nature is further strengthened by problems related tothe lack of reliable data. According to Ghosh 45 , especially flows of remittancesbetween developing and from developing to developed countries areunderestimated and other problems arise with unrecorded remittances sentthrough informal channels, varying between 8 % and 85 % of total flows for44 GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developing countries.International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 181-209.45 GHOSH, B.: Migrants’ remittances and development. Myths, rhetoric and realities.Geneva: IOM, 2006, 118 pp.40

particular countries. However, substantial increase in the total volume ofremittances is unquestionable (see Appendix B.1).From geographical point of view, developing countries are the dominantrecipient of inward remittances (see Table 9). However, it is necessary to stressthat the least developed countries lag in the absolute volume of inwardremittances 46 , implying higher figures for Asian and Latin American regionsthan for Sub-Saharan Africa (see Table 10) with little assumptions for anychange. At the national level, Mexico, India, China, Philippines and France werethe top five recipient countries of remittances in 2006. On the contrary, USA,Saudi Arabia, Switzerland, Germany and Spain were the top five sourcecountries of remittances in 2005, both rankings based on estimations of WorldBank. Such a situation clearly demonstrates strong ties between neighbouringcountries USA and Mexico, the importance of Saudi Arabia as the oil power forguest workers, position of Germany or Spain as countries with extremely strongmigrants’ communities or increasing importance of emerging superpowersChina and India in the global economy.Table 9Distribution of workers’ remittances, compensation of employees, and migranttransfers according to division of countries based on income (selected years)Type of countries 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006Low income 21.792 25.897 32.048 39.572 40.534 45.815 46.785Middle income 63.439 70.451 84.649 105.444122.642142.355152.313High income 46.551 50.667 52.991 59.655 67.319 69.326 69.326World 131.786147.015169.688204.671230.495257.496268.424Source: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance ofPayments Statistics Yearbook 200646 Relative figures may show a different pattern.41

Table 10Distribution of workers’ remittances, compensation of employees, and migranttransfers according to the geographical regions (selected years)Region 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006East Asia and 16.682 20.105 29.476 35.309 38.774 43.934 45.317PacificEurope and Central 13.383 12.980 14.386 17.299 22.691 30.812 32.377AsiaLatin America and 20.127 24.381 28.097 34.856 41.103 47.556 53.406CaribbeanMiddle-East and 13.202 15.082 15.595 20.702 23.419 23.542 24.773North AfricaSouth Asia 17.212 19.185 24.155 31.094 29.787 34.883 35.762Sub-Saharan 4.625 4.615 4.988 5.756 7.403 7.443 7.464AfricaWorld 131.786 147.015 169.688 204.671 230.495 257.496 268.424Source: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance ofPayments Statistics Yearbook 2006The preceding statistics clearly illustrated the increasing significance ofremittances. But what are the relations between remittances and development ofrecipient areas at various geographical levels? Naturally, remittances contributeto the increasing welfare of their recipients (e.g. consumption, education) withimpacts on development at the local level as well. Moreover, remittances, usedfor new construction (infrastructure, schools, community centres and others), forupgrading of existing economic activities (modernization) or for establishmentof new small-scale enterprises, are expected to be a progressive trigger of localor regional development.At the national level, the importance of remittances for development isconnected with their position in the whole economy. Lesotho’s remittancesaccounted for more than one third of GDP in 1995 - 1999 47 , thus with enormousimpact on development possibilities enabled by access to capital and foreignexchange. 48 However, whether remittances are able to ensure sustained growthin receiving countries is rather disputable. Reasons are obvious. Remittancesmay, and often are, used for consumption, encouraging import of luxury goods47 GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developing countries.International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 181 - 209.48 NYBERG-SORENSEN, N. - VAN HEAR, N. - ENGBERG-PEDERSEN, P.: Themigration-development nexus. Evidence and policy options. State-of-the-Art overview.International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 3 - 46.42

and little contributing to a real development. Moreover, remittances maypostpone required structural reforms due to inefficient allocation of financialresources with threats related to the increasing dependency of economyon remittances. As very serious, it is necessary to perceive remittances directedto the groups, actively participating in civil wars or other conflicts. 49 Finally,remittances influence currency exchange rates, affecting the exportcompetitiveness of countries. Many other issues, such as multiplier effects ofremittances, internal prerequisites of communities and others, have to beconsidered. To summarize, it is not possible to perceive remittances as a panaceafor development of developing countries. Always, it is necessary to weigh prosand cons, connected with particular cases.From the paragraph above, it is clear that remittances may triggerdevelopment. But what are the relations between remittances and poverty? Thisissue is not as straightforward, as one could suppose. The problem is, who arethe people, sending remittances home. Such a question brings us to the domainof migration. There is a conventional idea that extremely poor people do notmigrate. Accepted the hypothesis, there is no direct link between remittancesand poverty. However, there may be indirect links, generally known as trickledowneffect, in other words diffusion of positives across the space. In this line ofarguing, we return to the issue of an adequate social milieu enabling spatialspread of positives. Understandably, the reality is more complicated, because itis not possible to say, that no extremely poor migrates. Moreover, well-knownsocial networks between home and host countries enable to reduce costs,triggering migration of poorer and poorer people. And finally for manyhouseholds remittances are the most important source of income. Withoutremittances, it is very likely that many of them would fall under the poverty line.From the social point of view, remittances are often mentioned with the issue ofsocial cohesion of communities. 50 Recipients of remittances may create a new,relative wealthy, social group and thus contribute to the social division of theircommunity. Generally, it depends on the internal relations, whether such ascenario comes to be true.49 Ibid.50 JOLY, D.: Some structural effects of migration on receiving and sending countries.International Migration, 2000, vol. 38, no. 5, pp. 25 - 38.43

Migrants’ remittances represent an interesting possibility for a betterfuture of developing countries. What can be done to promote the role ofremittances in this regard? 51 Ghosh mentions the following tools:• The total sum of remittances is generally influenced by average value ofremittances per migrant and the number of migrants. Thus, the labourpolicy of developed countries, as the most probable source ofremittances, towards immigrants plays a substantial role to reinforce thesignificance of remittances. It is necessary to search a configuration,creating win-win situation for both, developed and developing countries.In this way, lack of workers in some segment of labour market indeveloped countries seems to the most relevant opportunity. Note, thatlength of stay is usually connected with rising income of migrants.However, research points to the falling relative sum of remittancessending to the home country with regard to the length of migrants’ stay.• Developing countries may implement several restrictive or proactivetools. Taxing remittances or mandatory requirements to provideremittances belong to the first group. However, such an approach will bealways threatened by corruption and efforts to escape to the informalprocedures and discussed with regard to the ethical issues. Proactiveapproach, with tools as preferential exchange and interest rates or taxbreaks, seems to be much more suitable in this way.• It is necessary to look for new possibilities how to reduce costs and risksrelated to the transfer of remittances between countries. Technological(e.g. electronic transfer) and institutional (e.g. cooperation betweenfinancial, insurance and logistic institutions) innovations represent a greathope for the future.• It is a matter of policy, whether the tools, given above, will work for abetter future of remittance-receiving countries. In this way, oneassumption seems to be substantial, namely, wide cooperation betweeninterest actors from public, private and NGO sectors.The contemporary world is characteristic by large economic disparitiesbetween particular countries, linked to the high level of poverty in the leastdeveloped of them. The efforts to reduce the inequalities and combat the povertystand high on the political agenda, hand in hand with the term development as51 GHOSH, B.: Migrants’ remittances and development. Myths, rhetoric and realities.Geneva: IOM, 2006, 118 pp.44

the most important way, how to fulfil the efforts. In practice, there are severaltheoretical approaches to the concept of development, offering variousleitmotivs with respect to the role of particular actors. Naturally, it is notpossible to set the best theory or theoretical approach, having all of them theirpros and cons. The sense of the theories lies especially in their ability to supportdecision-making processes and to positively influence thinking of individuals.Discussion on ODA clearly shows positive features relatedto the possibilities to trigger development in poor countries. However, there areseries of critics’ arguments that some aspects of ODA are served as the tools forincreasing dependency of developing countries. 52 And in this regard, we areback in theoretical discussion, whether to prefer neoliberal, Keynesian orinstitutional approaches. ODA will always be connected with threats related tobureaucratic misuse and corruption due to strong position of public sector.Based on the problems, related to ODA, it would seem that migrants’remittances as a private source of income represent an interesting possibilityfor a better future of developing countries. Similarly, remittances maysubstantially contribute to alleviate the degree of poverty in developingcountries. But it is not possible to perceive remittances as a panaceafor development of developing countries. In scholar literature, remittances areoften indicated as a possible substitute for ODA. 53 However, this issue is not sostraightforward. Based on comparison of low and middle-income countries,Ghosh contends that remittances are not to be perceived as a substitute for ODAand warns from following such an approach. 54 On the contrary, ODA isextremely important especially for the least developed countries. Moreover, hestresses different essence of remittances and ODA, with private decisions asa main trigger in the former and transaction negotiations using economic,humanitarian, political or security considerations in the latter case. According toour opinion, these findings show that combination of different tools, as well astheoretical approaches, seems to be the best solution of the problem“development”.52 LENSINK, R., WHITE, H. Are there negative returns to aid? Journal of DevelopmentStudies, 2001, vol. 37, no. 6, pp. 42 - 65. , (see e.g. LENSINK, WHITE 2001, TIRI. Post-WarReconstruction Aid Risks Fuelling More Conflict. [online]. Tiri media release, London,January 16, 2007. [cit. 2007-01-31]. Available from http://www.tiri.org.53 GHOSH, B. Migrants’ remittances and development. Myths, rhetoric and realities. Geneva:IOM, 2006, 118 pp.54 Ibid.45

4 Rozvojová pomoc - faktory vzniku, základnécharakteristické črty a miesto v činnostimedzinárodných organizáciíRozvojová pomoc sa po druhej svetovej vojne stala významnoukategóriou vedy o medzinárodných vzťahoch. Vyplynulo to zo zmienv medzinárodnopolitickej praxi, ktoré boli dôsledkom reflexie príčin a priebehunajstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Veď sa v nej zúčastnilo 61 štátov,pričom sa bojovalo na ploche 22,5 milióna km 2 , zúčastnené krajinyzmobilizovali 110 miliónov vojakov a na bojiskách i v zázemí, pod troskamidomov i v plynových komorách, mrazom a hladom zahynulo najmenej 55miliónov ľudí a 35 miliónov bolo trvale zmrzačených. K týmto vyčísliteľnýmobetiam treba pridať trápenie utečencov, bezdomovcov, hladujúcich, strach predzabitím a násilnosťami, streľbou, ohňom a bombardovaním, ako aj poníženiestoviek miliónov ľudí. 55 Nehovoriac o materiálnych škodách, ktoré ekonomickya civilizačne uvrhli celé krajiny a ich obyvateľstvo niekoľko rokov späť.V procese prípravy Organizácie Spojených národov sa pod tlakom tejtoskúsenosti, ako aj skúsenosti so zlyhaním Spoločnosti národov, ktoránedokázala zabrániť rozpútaniu novej svetovej vojny, presadilo presvedčenie, žeak má byť medzinárodný systém pevný, musí zohľadňovať nielen úzko chápanébezpečnostné požiadavky, ale aj požiadavky spravodlivosti, ľudských práva sociálneho pokroku. Preto sa v preambule Charty OSN hovorí tak o odhodlaní„uchrániť budúce pokolenia od metly vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášhoživota priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti“, ako aj odhodlaní „vyhlásiťsvoju vieru v základné práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaképráva mužov i žien i národov veľkých i malých, vytvoriť pomery, v ktorýchmožno zachovať spravodlivosť a úctu k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a55 LIPTÁK, Ľ.: Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava: Kalligram, 1999, s. 199.46

iných prameňov medzinárodného práva, podporovať sociálny pokroka zlepšovať životnú úroveň vo väčšej slobode.“ 56V preambule Charty sa nachádzajú aj formulácie o prostriedkoch, ktorýmisa majú dosahovať tieto so základným zmyslom vzniku OSN súvisiace zámery:„pestovať znášanlivosť a žiť spolu v mieri ako dobrí susedia, zjednotiť svoje silypre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, prijať zásady a zaviesťmetódy zaručujúce, že sa ozbrojené sily budú používať len v spoločnom záujme,a používať medzinárodný mechanizmus na podporu hospodárskeho a sociálnehopovznesenia všetkých národov.“ 57 Medzi taxatívne vymenovanými cieľmi novejuniverzálnej medzinárodnej organizácie sa uvádza: „3. uskutočňovaťmedzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho,sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu, podporovaním a posilňovanímúcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielov rasy,pohlavia, jazyka alebo náboženstva; 4. byť strediskom, ktoré by uvádzalo dosúladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.“ 58V záujme dosahovania týchto cieľov si OSN na rozdiel od svojejpredchodkyne - Spoločnosti národov - zriadila aj osobitné inštitúcie -Hospodársku a sociálnu radu a na ňu nadviazaný systém špecializovanýchorganizácií a agentúr, ktorým Charta stanovila, že budú pracovať okrem iného„a) za vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky na hospodárskya sociálny pokrok a rozvoj; b) pre riešenie medzinárodných hospodárskychsociálnych, zdravotných a iných príbuzných problémov a pre medzinárodnúkultúrnu a medzinárodnú spoluprácu...“ 59Súčasťou procesov vzniku OSN ako výrazu spolupráce krajínantifašistickej koalície bolo aj vytvorenie medzinárodnej organizácie UnitedNations Relief and Rehabilitation Administration (UNRRA), ktorej cieľom bolapomoc národom poškodením vo vojne. Táto organizácia bola založená9. 11. 1943 vo Washingtone, D.C., v USA na poskytovanie naliehavejhumanitárnej pomoci vo forme potravín, vo forme ošatenia liekov atď. krajinámOSN. V povojnovom období v Európe pôsobila od 31. 12. 1946 a v Afrike, Čínea na Ďalekom východe od 30. 6. 1947. Prostredníctvom UNRRA sa distribuovaltovar v obrovskej hodnote - potraviny za 1,1232 miliardy USD, ošatenie za56 INFORMAČNÉ STREDISKO ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV V PRAHE:Charta Organizácie Spojených národov a Štatút Medzinárodného súdneho dvora, s. 5.57 Tamže, s. 5-6.58 Tamže, s. 7-8.59 Tamže, s. 32.47

419 miliónov USD, lieky a zdravotnícke zariadenia za 1156 miliónov USD.Prebytky v skladoch UNRRA, ktorá sa stala predchodkyňou takýchhumanitárnych organizácií ako UNICEF a UNHCR, sa na základe rozhodnutiaValného zhromaždenia OSN z 19. 11. 1948 poskytli medzitým založenýmagentúram a organizáciám OSN - FAO, ILO,WHO a UNICEF. 6Od procesu utvárania OSN sa nedá oddeliť ani zakladanie systému tzv.brettonwoodskych inštitúcií. Ešte pred koncom druhej svetovej vojny,22. 7. 1944, sa v bretton-woodskych kúpeľoch v štáte New Hampshire v USAuskutočnila konferencia 45 štátov (vrátane Československa), ktorá vyvodilazávery z vývoja v medzivojnovom období, predovšetkým z príčin vzniku adôsledkov veľkej hospodárskej krízy na prelome dvadsiatych a tridsiatychrokov, a vyústila do rozhodnutia vytvoriť inštitucionálny rámec na zabezpečeniestability menového a finančného systému pre medzinárodnú ekonomikua položiť základy na poskytovanie hospodárskej pomoci v záujme povojnovejobnovy a rozvoja členských štátov. Účastníci konferencie prijali dve konvencie -o založení Medzinárodného menového fondu (IMF) a Medzinárodnej banky preobnovu a rozvoj (IBRD), z ktorej sa vyvinula Svetová banka. 61Medzinárodný menový fond bol založený 27. 12. 1945 vo Washingtone,D.C., a následne uzavrel dohodu o vzájomných vzťahoch s OSN, podľa ktorej sapokladá za nezávislú medzinárodnú organizáciu a zároveň za špecializovanúagentúru OSN, ktorá nadviazala úzke vzťahy so Svetovou obchodnouorganizáciou (WTO) a s Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj.Základnými cieľmi Medzinárodného menového fondu sa stali posilniťmedzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rastmedzinárodného obchodu; pomôcť riešiť členským štátom deficit ichplatobných bilancií; podporiť stabilitu menových kurzov. Tým sa vytvorildôležitý základný rámec aj na vytváranie podmienok na efektívne poskytovaniehospodárskej pomoci. Osobitne treba vyzdvihnúť pomoc Medzinárodnéhomenového fondu pri riešení problémov nerovnováhy platobných bilancií jehočlenských štátov, pričom finančné zdroje určené na tento účel sa poskytujúprostredníctvom celej škály úverových nástrojov. 6260ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník.Bratislava: Sprint, 1997, s. 505; RUSNÁK, U., SZÉP, A., BRZICA, D.: Rozvojová pomoca spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2000, s. 27-28.61 Tamže, s. 27-28.62 ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník. Bratislava:Sprint, 1997, s. 271, 273.48

K formálnemu založeniu Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj,resp. Svetovej banky 63 (WB), došlo 27. 12. 1945 vo Washingtone, D.C., pričomsvoje operácie začala 25. 6. 1946. Jej vzťahy s OSN sa opierajú o dohodu,ktorú schválili Rada guvernérov Svetovej banky a Valné zhromaždenie OSN vnovembri 1947. Základné ciele Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj saformulovali takto:• pomáhať pri obnove a rozvoji svojich členských štátov uľahčovanímkapitálových investícií na výrobné účely a tým podporovať dlhodobý rastmedzinárodného obchodu a zvyšovanie životnej úrovne;• podporovať súkromné zahraničné investície garanciami a spoluúčasť napôžičkách a iných investíciách súkromných investorov;• tam, kde súkromný kapitál nie je k dispozícii za prijateľných podmienok,poskytovať pôžičky na výrobné účely z vlastných zdrojov alebo zvýpožičných fondov;• poskytnúť členským krajinám technickú pomoc v oblastiach, ktoré savzťahujú na ich ekonomický rozvoj; snažiť sa zvýšiť efektívnosť úsiliaposilnením spolupráce s inými darcami finančnej a technickej pomoci. 64Všetky tieto rozhodnutia stimulovali nárast významu ekonomickýchprostriedkov v zahraničnej a medzinárodnej politike, osobitne hospodárskeja v jej rámci rozvojovej pomoci. K nim treba pridať aj ďalší významný impulzpre udomácnenie sa rozvojovej pomoci v medzinárodných vzťahoch, ktorýsúvisí s prekonávaním dôsledkov druhej svetovej vojny a preventívnympôsobením proti riziku vzniku ďalšej vojnovej kataklizmy. Bola nímnevyhnutnosť základnej obnovy infraštruktúry, hospodárstiev a sociálnej sféryvojnou zničených krajín, čo sa nezaobišlo bez vonkajšej pomoci.Z hľadiska utvárania nových pomerov v Európe, ale aj formovaniainštitucionálnych, finančných a metodických nástrojov rozvojovej pomoci63 Od r. 1960 sa Svetová banka stala skupinou troch inštitúcií: Medzinárodnej banky preobnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodného rozvojového združenia (InternationalDevelopment Association – IDA) a Medzinárodnej finančnej spoločnosti (InternationalFinance Corporation – IFC). Roku 1989 k tejto skupine pribudla ešte Agentúra premnohostranné investičné záruky (Multilateral Investment Guarantee Agency – MIGA).Všetky tieto inštitúcie deklarovali spoločný cieľ pomôcť zvýšiť životnú úroveň rozvojovýchkrajín presunom finančných zdrojov z vyspelých krajín do rozvojového sveta. (Tamže, s.426.)64 Tamže, s. 426.49

a obsahu a cieľov rozvojovej politiky zohral mimoriadne významnú úlohu tzv.Marshallov plán 65 (European Recovery Programme - Program európskejobnovy). Celková suma vynaložená na tento veľkorysý a účinný programpomoci pre obnovu vojnou zničenej západnej Európy bola na tie časy obrovská -13 miliárd USD. Jeho realizácia nesporne podporila obnovu hospodárstievzápadoeurópskych štátov a vytvorila dôležité rámcové podmienky aj narozbehnutie procesov európskej hospodárskej integrácie, na ktorú postupnenadviazala aj politická integrácia. Táto rozvojová pomoc zo strany USA položilatiež ekonomické základy na vznik transatlantického partnerstva, ktoréhonajviditeľnejším a najdôležitejším prejavom je existencia NATO a ktoré prežilonielen dlhé obdobie studenej vojny, ale aj takmer dvadsaťročné obdobie od páduBerlínskeho múru. Realizácia Marshallovho plánu zároveň predstavovalavýznamnú skúsenosť, ktorá sa využila pri dotváraní inštitucionálnych,finančných, medzinárodnoprávnych a mezinárodno-politických mechanizmovposkytovania zahraničnej hospodárskej pomoci.Tieto efekty sa zakladali na skutočnosti, že išlo o americké financovaniekooperatívneho európskeho programu obnovy. G. Marshall v spomínanomprejave americkú hospodársku pomoc podmienil vysokým stupňom kooperácievnútri Európy vrátane západného Nemecka. Pozval dokonca aj Sovietsky zväzargumentujúc, že americká politika „nie je namierená proti žiadnej krajine alebodoktríne, ale proti hladu, chudobe, zúfalstvu a chaosu“. Zároveň však zdôraznil,že účelom programu by malo byť „oživenie fungujúcej ekonomiky vo svetes cieľom pripustiť naliehavosť politických a sociálnych podmienok, v ktorýchmôžu existovať slobodné inštitúcie“. 66Práve táto podmienka účasti na programe, ktorá bola nezlučiteľná sosovietskym systémom centrálneho plánovania a fungovaním politickéhosystému v ZSSR, spolu s americkou požiadavkou sprístupňovať ekonomickéinformácie dala Sovietskemu zväzu zámienku, aby odišiel z konferenciev Paríži, ktorú v júni 1947 zvolal britský minister zahraničných vecí E. Bevinpre všetky európske krajiny s cieľom zvážiť Marshallov plán. Historickouiróniou je, že keby sa ZSSR chcel na programe zúčastniť, podstatne by kleslinádeje na jeho prijatie v americkom Kongrese, keďže mal veľmi silnú opozíciu,65 Tento najväčší a najúspešnejší program zahraničnej pomoci, ktorý bol kedy financovanývládou USA, dostal názov podľa štátneho tajomníka Georgea Marshalla, ktorý ho vyhlásilv prejave na Harvardovej univerzite 5. 6. 1947. (Oxfordský slovník světové politiky. Praha:Ottovo nakladatelství, 2000, s. 453.)66 Tamže, s. 453.50

ku ktorej prekonaniu napokon podstatnou mierou prispel komunistický štátnyprevrat v Československu vo februári 1948. Pre mnohých Američanov sa tentoplán stal súčasťou stratégie zadržovania uplatňovanej voči Sovietskemu zväzu.V každom prípade jeho schvaľovanie a realizácia boli poznačené začínajúcou sastudenou vojnou. Vynútene sa účasti na Marshallovom pláne vzdali účastníciParížskej konferencie Československo i Poľsko a onedlho Sovietsky zväz spolus jeho satelitnými štátmi vytvoril Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. 67Marshallov plán sa realizoval na základe zákona o pomoci pre zahraničie(Foreign Assistance Act), ktorý bol schválený v Kongrese 3. 4. 1948. Kongrespritom zabránil využívaniu Marshallovho plánu na vojenské účely, orientujúc hoprimárne na politické a ekonomické úlohy. Na americkej strane sa zriadilaSpráva hospodárskej spolupráce (Economic Cooperaton Administration - ECA).V Európe najprv 16 krajín, ktoré zostali na Parížskej konferencii, súhlasilos vytvorením Výboru európskej hospodárskej pomoci, ktorého úlohou boloinformovať o európskych hospodárskych kapacitách a o európskychpožiadavkách na štvorročný program hospodárskej obnovy. Ten vytvorilprogram rastu poľnohospodárskej produkcie na predvojnovú úroveň,dosiahnutia vyššej priemyselnej produkcie a zvýšenia európskeho exportu doUSA v záujme eliminovania tzv. dolárovej trhliny. Navrhol tiež vytvoriťOrganizáciu pre európsku hospodársku spoluprácu (Organisation for EuropeanEconomic Cooperation, OEEC) v záujme vytvorenia vnútornej finančnejstability a brzdenia inflácie. Finančné potreby zúčastnených európskych štátovodhadol na 22 miliárd USD, neskôr sa toto číslo korigovalo na 17 miliárd.Na obdobie r. 1948-1951 schválil Kongres viac než 13 miliárd USD, čoobnášalo približne 10 % ročného federálneho rozpočtu a 1% - 2% HDP.V prvých dvoch rokoch (apríl 1949 - apríl 1950) hodnota tovarov a úverovpredstavovala 8,7 miliardy USD, z toho 2,4 miliardy smerovalo do VeľkejBritánie, 1,8 do Francúzska, 974 miliónov do Talianska a 840 miliónov do NSR.V nasledujúcich dvoch rokoch celková suma pomoci tiež prekročila 8 miliárdUSD, ale v súvislosti so vznikom NATO a vypuknutím vojny v Kórei v júni1951 došlo k prehodnoteniu americkej politiky zahraničnej pomoci a Marshallovplán sa začal využívať aj na znovuvyzbrojovanie Európy. Oficiálnympotvrdením tejto skutočnosti sa stala premena Správy hospodárskej spoluprácena Správu vzájomnej ochrany (Mutual Security Administration - MSA). Hociformálne sa realizácia Marshallovho plánu ukončila spolu s ukončením činnostiECA 31. 10. 1951, v západnej Európe sa až do roku 1955 zachovávala na67 Tamže, s. 453 - 454.51

označenie celého komplexu ekonomicko-vojenských vzťahov krajín OEECformulácia „v rámci Marshallovho plánu“. 68Aj keď v USA vznikli tendencie preceňovať dôležitosť pomoci prirekonštrukcii západnej Európy prostredníctvom Marshallovho plánu, ktoré saprejavili v požiadavke využívať tento nástroj aj v iných, najmä ázijskýchkrajinách, kde predpoklady úspechu boli oveľa menej priaznivé, historickýmfaktom je, že Program európskej obnovy nielen poskytol rýchlu pomocobyvateľstvu i vládam v nesmierne komplikovanom období povojnového vývoja(tuhá zima na prelome rokov 1946 - 1947, nedostatočná poľnohospodárskapriemyselná výroba, obrovské deficity obchodnej a platobnej bilancie,narastajúci ekonomický marazmus a bieda, čo posilňovalo pozíciekomunistických strán a Sovietskeho zväzu v západnej Európe), ale zohral ajrozhodujúcu úlohu pri prekonávaní úzkych profilov západoeurópskejekonomiky a pri vytváraní podmienok na rýchly ekonomický rast beznadmerných obetí od Európanov. Západoeurópska výroba začala rásť tak rýchlo,že do r. 1950 predbehla predvojnovú úroveň o 25 %. Pod kontrolu sa dostalainflácia, dolárová trhlina sa zmenšila a zamestnanosť stúpala. V dôsledkučinnosti Organizácie európskej hospodárskej spolupráce, hoci jej akčný rádiusbol limitovaný skutočnosťou, že bola pod britským tlakom vytvorená iba akoorganizácia pre medzivládnu spoluprácu, sa rozširovala ekonomická spolupráca,vlády západnej Európy si odovzdávali informácie o svojich štatistikácha plánoch, nemali medzi sebou v ekonomickej oblasti žiadne tajomstvá, zvykli sina permanentné konzultácie na všetkých úrovniach a vytvorili si expertné aorganizačné zázemie na vypracúvanie a prijímanie riešení priateľných prevšetky krajiny. To spolu s politickou vôľou na spoluprácu, vyplývajúcuz obrovských problémov s rekonštrukciou a s americkým tlakom navnútroeurópsku hospodársku kooperáciu a unifikáciu v smere vytváraniaveľkého voľného trhu, čo bolo podmienkou poskytovania pomoci, viedlok prijatiu zákonníka liberalizácie obchodnej výmeny a k založeniu Európskejplatobnej únie a vytvorilo politické ovzdušie na ďalší pokrok v ekonomickejintegrácii a na posilňovanie politickej, diplomatickej a vojenskej spolupráce. 69Marshallov plán americkej zahraničnej hospodárskej pomoci vychádzal ajz viacerých politických predpokladov: „najvážnejšia hrozba západným záujmomv Európe nebola možná sovietska intervencia, ale skôr riziko, že hlad, bieda68Tamže, s. 453-454; OSMANCZYK, E. J.: Encyklopedia ONZ i stosunkówmiędzynarodowych. Warszawa: Wiedza powszechna, 1982, s. 398.69 Tamže, s. 454; GERBET, P.: Budování Evropy. Praha: Karolinum, 2004, s. 55-59.52

a beznádej privedú Európanov k tomu, že budú hlasovať za svojich komunistov,ktorí by potom poslušne plnili želania Moskvy; americká hospodárska pomoc bymala za následok okamžitý psychologický a neskôr aj reálny úžitok, ktorému bysa malo podariť zvrátiť takýto vývoj; Sovietsky zväz neprijme takúto pomoca nedovolí to ani svojim satelitom, čo spôsobí napätie v ich vzájomnýchvzťahoch; v nadchádzajúcej studenej vojne sa Spojené štáty chopia geopolitickejaj morálnej iniciatívy“. 70 Politickým dôsledkom Marshallovho plánu a jehoodmietnutia Sovietskym zväzom bolo zdôrazňovanie rozdelenia Európy, rozbitietradičných hospodárskych väzieb medzi východnou a západnou Európoua tesnejšie politické, hospodárske a vojenské primknutie sa západoeurópskychkrajín k Spojeným štátom severoamerickým. Zahrnutie západných okupačnýchzón v Nemecku do Marshallovho plánu znamenalo kritický krok v reintegráciiNemeckej spolkovej republiky do medzinárodného spoločenstva 71 , čo malostrategické dôsledky aj na vývoj mocenskej rovnováhy v Európe.Studená vojna medzi Východom a Západom, ktorej prepuknutie saprejavilo aj a najmä v odlišných prístupoch k Marshallovmu plánu, viedla ajk faktickému paralyzovaniu činnosti Hospodárskej komisie pre Európu. Tátoprvá regionálna organizácia OSN vznikla v júni 1947, keď sa objavilanevyhnutnosť spojiť tri po vojne narýchlo zriadené hospodárske organizácie -Európsku organizáciu uhlia, Európsku organizáciu pre pozemnú dopravua Núdzovú hospodársku komisiu pre Európu do jednej a Sovietsky zväz žiadal,aby bola zriadená pri OSN. Nemohla však slúžiť ako rámcová organizácia prerekonštrukciu Európy ako celku a obmedzovala sa na riešenie technickýchproblémov a na plnenie funkcie platformy na kontakty a vyjednávanie medzieurópskymi krajinami. 72Sovietske odmietnutie Marshallovho plánu tak viedlo k definitívnemurozdeleniu Európy na dve skupiny štátov. Dôvodov odmietnutia tejto formyrozvojovej pomoci zo zahraničia bolo viac. Okrem už spomenutejneprijateľnosti smerovania k systému inštitúcií slobodného trhu, čo ZSSR viedlouž predtým k odmietnutiu stať sa členom IMF a IBRD, a vytvorenia študijnéhovýboru pre vyhodnotenie potrieb európskych krajín to bol nesúhlass medzinárodnou koordináciou pomoci, ktorá sa vnímala ako pošliapanie štátnejsuverenity, zásadný nesúhlas, aby Marshallov plán prinášal úžitok aj inýmkrajinám ako len obetiam Nemecka a už vôbec nie Nemecku samotnému a jeho70 GADDIS, G. L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006, s. 24.71 Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000, s. 27-28, s. 453-454.72 GERBET, P.: Budování Evropy. Praha: Karolinum, 2004, s. 53.53

spojencom, a požiadavka, aby americkú pomoc bolo možné prijímať a využiťiba na národnej úrovni a bez akejkoľvek kontroly zvonku. Najdôležitejšímpolitickým dôvodom odmietnutia však bola Stalinova obava, že účasť krajínvýchodnej Európy, ktorú chcel mať pod kontrolou, na tomto programe, ich urobízraniteľnejšími voči vplyvu zo Západu a vymaniť sa spod kontroly Moskvy.Preto Stalin aj československej komunistami vedenej vláde, ktorá prejavilazáujem o jeho prijatie, zakázal, aby tak urobila. Sovietsky zväz, sledujúcposilňovanie vplyvu USA v západnej Európe, sa rozhodol zosilniť svoj vplyv navýchodnú Európu a urobil tak svojimi špecifickými nástrojmi - v októbri 1947bolo zriadené Informačné byro komunistických a robotníckych strán, ktoréobnovilo niektoré funkcie v r. 1943 zrušenej Komunistickej internacionálya dostalo za úlohu dohliadať na pravovernosť komunistických strán, a v januári1948 bola ako protipól OEEC založená v Moskve Rada vzájomnej hospodárskejpomoci (RVHP). 73Poslaním RVHP malo byť organizovať a koordinovať vedeckovýskumnú,výrobnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajínv záujme čo najracionálnejšieho využitia ich prírodných zdrojov, urýchlenia ichhospodárskeho rozvoja, zvýšenia efektívnosti spoločenskej výroby a prepojenianárodných ekonomík, pričom vznikla ako otvorená organizácia. V prvej etapesledovala postupné rozširovanie a zdokonaľovanie organizovanej hospodárskejspolupráce a vzájomnej pomoci členských štátov s cieľom vyrovnávať úrovneich ekonomickej rozvinutosti. Aj keď prispela k povojnovej obnove východnejEurópy, zďaleka nie v takom rozsahu a tempe, ako to bolo v prípade západnejEurópy, hoci urýchlený spôsob jej založenia svedčil o tom, že Stalin ju chápalako hospodársku, politickú a propagandistickú protiváhu Marshallovho plánua nástroja na jeho realizáciu, ktorým bola OEEC. Napriek existencii programovpomoci menej rozvinutým členským štátom, jej hlavnou politickou funkcioubolo zaistiť Sovietskemu zväzu pevnejšiu nadvládu nad spojencami. K užexistujúcej rozsiahlej politickej a vojenskej nadvláde (ktorá sa umocnilavznikom Varšavskej zmluvy r. 1955) pridala RVHP ekonomickú kontrolu ZSSRnad štátmi v jeho sfére vplyvu. Dopomohla k integrácii centrálne plánovanýchekonomík sovietskeho bloku na základe určovania objemov produkciea medzinárodného obchodu a prispela k vytvoreniu socialistickej regionálnej73 GADDIS, G. L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006, s. 24-25; GERBET, P.: BudováníEvropy. Praha: Karolinum, 2004, s. 54; Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovonakladatelství, 2000, s. 359, 453-454; OSMANCZYK, E. J.: Encyklopedia ONZ i stosunkówmiędzynarodowych. Warszawa: Wiedza powszechna, 1982, s. 201.54

ekonomiky, ktorá by bola samostatná a sebestačná, hoci neznamenala opozíciuk svetovej kapitalistickej ekonomike. Na vznik Organizácie pre európskuhospodársku spoluprácu zareagovala koordinovaním obchodu v sovietskombloku, ale zároveň udusila tradičné obchodné vzťahy so Západom. Vytvorilarôzne medzivládne organizácie, ale bránila sa zavádzaniu trhovýchmechanizmov a rozvinutých nadnárodných mechanizmov. V jej činnostijednoznačne dominovali záujmy ZSSR. Viedla k vzniku integrácie špecifickéhotypu - ideologickej, politickej, hospodárskej, ktorá sa zásadne odlišovala odintegrácie v západnej Európe. 74 V jej rámci sa rozvinuli aj osobitné formyposkytovania pomoci tzv. rozvojovým krajinám, odlišné od tých, ktoré sauplatňovali v rámci západného spoločenstva.Studená vojna a vyostrenie konfliktu Východ - Západ výrazne ovplyvnilismerovanie, ciele a obsah rozvojovej pomoci, najmä bilaterálnej. Tá sa stalavýznamnou ekonomickou dimenziou zahraničnej, resp medzinárodnej politiky.Súperiace vojensko-politické a hospodárske bloky sa jej prostredníctvomusilovali o rozšírenie sféry svojho vplyvu v tzv. rozvojovom svete, resp.o obmedzovanie vplyvu súperiaceho bloku či druhej superveľmoci. Zo stranyUSA a ich spojencov išlo o súčasť politiky zadržiavania komunizmu, zo stranySovietskeho zväzu o udržiavanie, prípadne rozšírenie počtu štátov, ktoré prijalisovietsky typ usporiadania hospodárskych a politických vzťahov alebo boliochotné podporovať niektoré aspekty sovietskej medzinárodnej politiky.V tomto kontexte šlo aj o podporu národnooslobodzovacích hnutív koloniálnych, resp. postkoloniálnych krajinách.Studená vojna tak výrazne zasiahla nielen do realizácie už spomínanýchkonsenzuálne prijatých cieľov OSN. Ovplyvnila aj pôsobenie ďalšiehohistoricky významného faktora vzniku rozvojovej pomoci, ktorým bol rozpadkoloniálneho systému a nárast vplyvu národnooslobodzovacích hnutív jednotlivých regiónoch i vo svetovej politike, ktoré prichádzalis ambicióznymi predstavami o novom zaradení ich krajín po získaní štátneja politickej nezávislosti do svetového hospodárstva a medzinárodných vzťahov.Koloniálne mocnosti, ktoré v dôsledku národnooslobodzovacích hnutí postupnestrácali priamu kontrolu nad svojimi kolóniami alebo vzhľadom namedzinárodnopolitické a vnútropolitické zmeny ich vládnuce politické elity74 ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník., Bratislava:Sprint, 1997, s. 380; Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000,s.697-698, 981;ŁASTAWSKI, K.: Od idei do integracji europejskej. Warszawa:Wydawnictwo Wyższej Szkoły Pedagogicznej TWP, 2003, s. 139.55

stratili vôľu udržiavať koloniálne panstvo, sa prostredníctvom rozvojovejpomoci usilovali udržať vplyv nad bývalými kolóniami a naďalej s nimi rozvíjaťpolitické, hospodárske a kultúrne vzťahy. Zároveň sa usilovali udržať ich vosfére vplyvu Západu. Bývalé kolónie ako samostatné a nezávislé štáty sa zaseusilovali prostredníctvom získania rozvojovej pomoci - bilaterálneji prostredníctvom fondov a inštitúcií OSN - upevniť svoje postavenie v regiónei v svetovom hospodárstve a politike a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciusvojho obyvateľstva a upevniť tak nový politický režim. Zároveň sa práveprostredníctvom OSN usilovali vytvoriť novú hospodársku rovnováhuv globálnom meradle a prekonať zaostávanie za vyspelými krajinami.A ideologický a politický konflikt medzi superveľmocami a ich spojencami sausilovali využiť vo svoj prospech.To ovplyvňovalo režim poskytovania rozvojovej pomoci v rámci OSNi na ďalších úrovniach. Hospodárska, ekologická a sociálna racionalitaa efektívnosť rozvojovej pomoci často ustupovali ideologickým a politickýmcieľom hlavných protagonistov studenej vojny i predstaviteľov novýchnezávislých štátov. V dôsledku toho sú často sporné reálne prínosyvynaložených prostriedkov. Napr. Sovietsky zväz dlhodobo poskytovalrozsiahlu hospodársku pomoc Kube a množstvu ďalších rozvojových krajín,pričom ako najväčšia donorská krajina nakoniec hospodársky i politickyskolaboval. USA vynaložili počas studenej vojny podľa dostupných zdrojov narozvojovú pomoc až 212 miliárd USD a jej efekt v krajinách príjemcoch bolčasto veľmi sporný. Úplne špecifickú dimenziu mala rozvojová pomoc, resp.hospodárska pomoc, ktorú poskytovala NSR druhému nemeckému štátu - NDR.Bola nielen výrazom solidarity Nemcov s Nemcami žijúcimi v inom štáte. Bolatiež pokusom zabrániť, aby NDR získala plné medzinárodné uznanie akosamostatný a suverénny štát. 75Významná historická dimenzia rozvojovej pomoci, ktorá v mnohýchprípadoch stále nestratila na aktuálnosti, a to náprava chybného a škodlivéhovývoja, ktorý veľkému počtu krajín priniesol kolonializmus, sa v obdobístudenej vojny, keď proces dekolonizácie prebiehal najintenzívnejšie, častoustupovala zápasu rozhodujúcich mocností o udržanie sfér vplyvu v ideologickya politicky príkro rozdelenom svete, resp. o získanie a udržanie spojencov, čo75 ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): HandwörterbchInternationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s.90.56

v konečnom dôsledku zafixovalo a prehĺbilo krivdy, ktoré spôsobilkolonializmus.Po skončení studenej vojny, ktorá bola prejavom globálneho konfliktuZápad - Východ, sa do popredia dostal nový globálny konflikt - Sever - Juh,konflikt medzi priemyselne rozvinutými a bohatými krajinami, ktoré ležiaväčšinou na severnej pologuli, a chudobnými a nerozvinutými krajinami, ktorésú väčšinou na južnej pologuli. Hospodárska, resp. rozvojová pomoc sa stalasúčasťou úsilia o zabezpečenie mieru, prevenciu konfliktov, najmä ozbrojených,resp. súčasťou riešenia konfliktov a postkonfliktnej stabilizácie. Motívomrozvojovej pomoci však nikdy nebola iba všeobecná solidarita, akokoľvekhospodárska pomoc jedného štátu druhému sa pokladá za najvýraznejšiuaplikáciu mravnosti v medzinárodnej politike. 76 Rozvojová pomoc takmer nikdynemá iba humanitárny rozmer. Najčastejšie býva politickým nástrojom nadosiahnutie rôznych, nielen hospodárskych, ale aj politických a vojenskýchcieľov.Preto sa spolu s pojmami rozvoj, rozvojové krajiny, rozvojová politikapojem rozvojová pomoc stal predmetom ostrých teoretických i politickýchsporov, ako (k lepšiemu) meniť podobu svetového poriadku, a preto sa tentopojem často vykladá z normativistických pozícií a nadobúda stigmatizujúcupríchuť, keďže sa spája s takými pojmami ako zaostávanie, nerozvinutosť činedostatočná rozvinutosť. Na skutočnosť, že rozvojová pomoc sa často dostávado podoby akejsi apriórne negatívnej nálepky, navyše s diskriminačnýmpodtónom, reagovala časť teoretikov medzinárodných vzťahov tým, že začalipoužívať pojmy ako rozvojová politika či transfer zdrojov. 77 Pod rozvojovoupolitikou v užšom zmysle slova - „klasická“ rozvojová politika - „sa chápepredovšetkým industrializovanými krajinami na úrovni politických rokovaníposkytovaná verejná rozvojová pomoc v prospech rozvojových krajín“ 78 ,pričom tento pojem sa často nahrádza širším a neutrálnejším, na partnerstvozameraným pojmom rozvojová spolupráca. Nástrojmi rozvojovej politiky súfinančná, technická a personálna spolupráca ako aj - v poslednom období so76 KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress, 2001, s. 387.77 ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): HandwörterbuchInternationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s.85.78 HOLTZ, U.: Entwicklungspolitik – Bilanz und Herausforderungen. In: KAISER, K. –SCHWARZ, H. P. (Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert. Baden-Baden, NomosVerlagsgesellschaft, 2000, s. 483-484.57

stúpajúcou tendenciou - požiadavka na vývoj v smere súkromnéhohospodárenia. 79Pojem rozvojová pomoc sa v najvšeobecnejšom zmysle používa natransfer zdrojov z priemyselne vyspelých do rozvojových krajín a s tým spojenéprerozdeľovanie príjmov vo svetovom meradle. 80 Rozvojová pomoc na rozdielod humanitárnej pomoci, ktorá má krátkodobý charakter a je jednorazovoureakciou na katastrofy a iné mimoriadne udalosti, nie je plánovaná a nie jepodmienená plnením osobitných dohôd, má dlhodobý a systematický charakter,je plánovaná a vychádza z dohôd medzi donorským a recipientskym štátom,pričom zohľadňuje ich politické, ekonomické, sociálne a ďalšie ciele. 26Rozvojová pomoc je obyčajne distribuovaná do prijímajúcich krajín podľapriorít darcovskej krajiny, resp. spoločenstva darcovských krajín, akým jenapr. Európska únia. Podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácua rozvoj (OECD) sa rozvojová pomoc delí na oficiálnu rozvojovú pomoc(Official Development Assistance - ODA) a oficiálnu pomoc (OfficialAssistance - OA). Hlavným kritériom na zaradenie do kategórie ODA jeprítomnosť prijímajúcej krajiny na priebežne aktualizovanom zoznamenajchudobnejších krajín, ktorý vypracúva a každoročne zverejňuje Výbor OECDpre rozvojovú spoluprácu (DAC). Rozvojová pomoc smerujúca do ďalšíchkrajín sa kvalifikuje ako OA. (V rámci tejto kategórie dostávali počastransformácie pomoc postkomunistické štáty strednej a východnej Európy).ODA bola Výborom pre rozvojovú pomoc definovaná ako „tie toky krajínv časti I Listiny recipientov pomoci DAC (rozvojové krajiny) a domultilaterálnych inštitúcií pre toky do časti I Listiny recipientov pomoci, ktorésú:i) poskytované oficiálnymi miestami, ako sú vlády štátov alebo miestnevlády, alebo ich výkonnými orgánmi; aii)každá transakcia, ktorá sa:a) vykonáva s hlavným cieľom podporiť ekonomický rozvoja blahobyt rozvojových krajín;79 Tamže, s. 483.80 ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): HandwörterbchInternationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s.90.26 WUSTEROVÁ, K.: Rozvojová pomoc a rozvojové štáty. In: LIPKOVÁ, Ľ. a kol.:Ekonomika rozvojových krajín. Bratislava: EKONÓM, 2005, s. 76-77.58

) je koncesionálna (nemá komerčný charakter) a obsahuje grantovúzložku, ktorá tvorí minimálne 250 (kalkulovaná s diskontnousadzbou 10 % [na administratívne náklady - pozn. P. W.]).Oficiálna pomoc (OA) pozostáva z tokov, ktoré sú v súlade so všetkýmikritériami ODA a sú nasmerované do krajín časti II Listiny recipientov pomociDAC (krajiny v tranzícii) a do multilaterálnych inštitúcií, ktoré primárneprinášajú prospech recipientom pomoci z časti II... ODA zahŕňa ajadministratívne náklady spojené s jej poskytovaním.“ 81Podľa typológie S. Browna 82 existujú dve základné formy rozvojovejpomoci - strategická a nestrategická, pričom pri oboch môžeme rozlíšiť dvapodtypy - multilaterálnu a bilaterálnu. Pri bilaterálnej je väčší predpoklad, že je„altruistická“, čiže vyplýva zo solidarity vyspelých krajín a ich úsilia pomôcťchudobným krajinám. Nestrategická pomoc sa viac zameriava na uspokojovaniepotrieb a záujmov prijímajúcej krajiny. Strategická pomoc je často historickypodmienená (ide najmä o tzv. postkoloniálnu pomoc) a sleduje obchodné,hospodárske, politické či vojenské záujmy darcovskej krajiny, udržaniaa rozšírenie jej vplyvu v prijímajúcej krajine. Samozrejme, v reálnejmedzinárodno - politickej praxi tieto typy a pod typy rozvojovej pomocnemožno presne rozlíšiť. Všetci významní darcovia prispievajú aj domultilaterálnej rozvojovej pomoci poskytovanej prostredníctvom OSN, EÚ,rozvojových bánk atď... Aj keď v prípade jednotlivých štátov a ich programovrozvojovej pomoci je ťažké presne určiť, do ktorej kategórie patria, analýzy tejtopomoci a jej motívov sú dôležité na pochopenie trendov a efektívnostirozvojovej politiky.V krajinách, ktoré poskytujú rozvojovú pomoc, sa vyvinuli rôzne modelyinštitúcií a pravidiel, v rámci a podľa ktorých sa rozvojová pomoc ako dôležitásúčasť zahraničnej politiky štátu uskutočňuje. Tieto modely sa vyvíjali v súlades tradíciami, špecifickými záujmami a právnym a politicko-inštitucionálnymrámcom v tej-ktorej krajine. Okrem osobitostí majú aj spoločné črty, ktoréreflektujú pozitívne skúsenosti v medzinárodnom meradle, resp. v rámciurčitého spoločenstva krajín. Napr. členské krajiny OECD využívajú priorganizovaní a zabezpečovaní rozvojovej pomoci analýzy, ktoré pripravujú81 Pozri: http//weww.oecd.org/dataoecd/26/14/26415658.pdf82HALAXA, P.: Zahraniční pomoc ve vztazích vyspělých a rozvojových zemí. In.JEHLIČKA, P. – TOMEŠ, J. – DANĚK, P.: Stát, prostor a politika, vybrané otázky politickégeografie. Praha: Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje Přírodovědecké fakultyUniversity Karlovy, 2000, s. 108.59

špecialisti pracujúci v tejto organizácii, v dôsledku čoho dochádza k zbližovaniuich modelov poskytovania rozvojovej pomoci. V zásade sa rozvojová pomocposkytuje buď prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a naňnaviazaných agentúr a medzirezortných koordinačných administratívnychútvarov, čo je aj prípad Slovenskej republiky, alebo prostredníctvomšpecializovaných ministerstiev zameraných na rozvojovú pomoc, čo je napr.prípad Nemeckej spolkovej republiky. Prostredníctvom týchto orgánov saposkytuje tak bilaterálna, ako aj multilaterálna rozvojová pomoc.Z dlhodobého hľadiska sa od rozvojovej pomoci očakáva hospodárskyrozvoj a obmedzenie chudoby, príp. posilnenie hospodárskej sebestačnosti,politická stabilita, demokratizácia, resp. konsolidácia demokracie v prijímajúcejkrajine. Medzi strednodobé ciele rozvojovej pomoci sa zaraďuje udržaniea posilnenie diplomatických vzťahov, budovanie priateľských vzťahovs prijímajúcou krajinou, podpora jej rozvojových úsilí, získanie a udržanievplyvu na jej vnútornú a zahraničnú politiku. Zároveň sa prostredníctvomrozvojovej pomoci sleduje celkové obohatenie bilaterálnych vzťahova vytvorenie nových obchodných príležitostí. Medzi bezprostredné, krátkodobéciele rozvojovej pomoci patrí humanitárna pomoc prijímajúcej krajine, ktorejefektom môže byť aj vytvorenie dobrej politickej vôle pre budúcnosť. Kýmtento cieľ môžu sledovať tak malé, ako aj veľké darujúce krajiny, niektorékrátkodobé ciele môžu pomocou intenzívnej a čo do rozsahu veľkej rozvojovej,resp. hospodárskej pomoci efektívne sledovať iba veľmoci. Medzi takéto cielepatria zmena vnútornej či zahraničnej politiky prijímateľa, udržanie politickéhorežimu v danej krajine, resp. udržanie vládnucej skupiny pri moci. Darujúcakrajina sa môže tiež usilovať získať prostredníctvom rozvojovej pomocipodporu prijímajúcej krajiny pre svoju politiku v tom-ktorom regióne alebov globálnom meradle, príp. podporu pri hlasovaní v medzinárodnej organizáciia pod. 83 Sledovanie takéhoto širokého vejára cieľov prostredníctvom poskytovaniarozvojovej pomoci je na jednej strane výrazom istého morálneho relativizmuv medzinárodnej politike, pričom primárna mocensko-ideologická účelovosťrozvojovej politiky bola zreteľná najmä v období bipolárneho rozdelenia sveta.Na druhej strane už v čase studenej vojny bola rozvojová pomoc aj výrazomnárastu vzájomnej závislosti štátov v medzinárodných hospodárskych83 Pozri: ZAJĄC, J.: Środki i metody politiky zagranicznej państwa. In: ZIĘBA, R.(red.).Wstęp do teorii politiki zagranicznej państwa. Toruń: Wydawnictwo Adam Marszałek, 2004,s. 87 - 88.60

a politických vzťahoch. Účinky vývoja v jednotlivých štátoch, resp. regiónochna situáciu v aj veľmi vzdialených krajinách a regiónoch boli čoraz zrejmejšie.Osobitne v oblasti bezpečnosti, pri riešení otázok vojny a mieru, ale ajv hospodárskom živote narastala skúsenosť, že sa vytvára systém globálnejzávislosti, ktorý prináša väčšiu zraniteľnosť spoločností, resp. štátovprostredníctvom vývoja vo viacerých iných spoločnostiach nielen v danomregióne, ale aj v iných častiach sveta. Bez ohľadu na to, či išlo o vývojpolitického, hospodárskeho, sociálneho či environmentálneho charakteru. Najmäobe ropné krízy v 70. rokoch dramatickým spôsobom ozrejmili túto vzájomnúzávislosť.Klasický model štátov sveta sa stal obsolentným a územný štát muselv mnohých oblastiach ustúpiť „obchodnému“ štátu. 84 Hoci v oblasti bezpečnostisi štáty, resp. vlády podržali rozhodujúcu úlohu, nebola výlučná. Ukázal tonárast významu takých neštátnych aktérov, ako sú národy a národnosti a neskôrteroristické skupiny. Po skončení studenej vojny sa posilnili tendencie, ktoréviedli k novej ére globalizmu a komplexná vzájomná závislosť sa staladominujúcou štruktúrou svetovej politiky. Došlo k ekonomizácii svetovejpolitiky a klasické národné štáty sa ocitli pred veľkou výzvou. Autonómia ichkonania bola prostredníctvom globálneho prepletenia záujmov a závislostíďalekosiahle obmedzená. Vývoj v jednom štáte nadobudol schopnosť pozitívnealebo negatívne ovplyvniť celý medzinárodný systém (príkladom môže byťvývoj v bývalej Juhoslávii alebo v Iraku). Vzájomná závislosť dosiahlakvantitatívne a kvalitatívne takú úroveň, že štáty sotva môžu na ňuneprihliadať. 85Nová situácia sveta, ktorá sa zvykne označovať pojmami „global village“a „borderless economy“, odstránila vzdialenosti a priniesla nebývalé prepletenieekonomických a ďalších závislostí. Občania sú okamžite informovaní o vývojivo všetkých častiach sveta a verejná mienka reaguje na teroristické útoky, vojny,hladomory a ďalšie humanitárne katastrofy. Štáty sú nebývalo zraniteľnéúčinkami vývoja v iných štátoch a regiónoch. Životná úroveň ich obyvateľovčoraz viac závisí od vývojových tendencií vo svetovom hospodárstve a svetovejpolitike. Vzájomná zraniteľnosť obmedzuje možnosť vlád ovplyvňovaťspoločenské procesy v ich štátoch výlučne vlastnými nástrojmi a podnecuje ich84 KAISER, K. - MAY, B.: Weltwirtschaftz und Interdependenz. In: KAISER, K. -SCHWARZ, H. P. (Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert. Baden-Baden: NomosVerlagsgesellschaft, 2000, s. 474.85 Tamže, s. 474 - 475.61

kooperatívne správanie s cieľom zvládnuť problémy, ktoré nie sú riešiteľné nanárodnej úrovni. To však nevylučuje prípady, keď štáty siahajú po násilínamiesto kooperácie a mierových riešení sporov.Celkove však systém vzájomných závislostí a s ním spojená zraniteľnosťspoločností vývojom na iných častiach planéty z teoretického hľadiska prinášarast nevyhnutnosti medzištátnej spolupráce v mnohých oblastiach. Rámcomtakejto kooperácie na globálnej úrovni je OSN a na ňu napojená sústava agentúra inštitúcií. Na regionálnej úrovni sú zhmotnením takejto kooperácie EÚ,ASEAN alebo OAJ. Najvyspelejšie štáty kooperujú aj na báze OECD.Ctižiadostivým projektom kooperácie sa stali každoročné stretnutia vrcholnýchpredstaviteľov vedúcich mocností sveta, ktoré sa od roku 1975 uskutočňovalipod hlavičkou G7. A od roku 1992, keď sa na nich začal zúčastňovať ajprezident Ruskej federácie, pod hlavičkou G8.Dá sa povedať, že svetová politika sa nachádza v akomsi prechodnomobdobí, ktoré sa vyznačuje protichodnými tendenciami. Na jednej straneglobalizácia, na druhej strane návrat k etnicite a uprednostňovanie vnútornejpolitiky pred zahraničnou. Na jednej strane nárast vzájomnej závislosti, nadruhej strane návrat k národnému štátu cez silné národnooslobodzovacie hnutia.Na jednej strane tlak na kooperáciu, na druhej strane návrat k vojne akok prostriedku uskutočňovania politických cieľov. Z týchto protirečivýchtendencií vyplýva výzva vytvoriť stabilný svetový poriadok.Medzinárodné vzťahy sú poznačené existenciou chudoby, v ktorej sa nachádzatakmer polovica obyvateľstva planéty. Hlad, núdza, negramotnosť, choroby,populačná explózia, deštrukcia životného prostredia, globálne otepľovanie,zadlženie, masová nelegálna migrácia, masové porušovanie základnýchľudských práv, pandémia AIDS, organizovaný zločin (obchod s drogami,s ľuďmi a so zbraňami), to všetko plodí etnické a politické konflikty najmäv rozvojových krajinách, humanitárne katastrofy, úpadok štátov a terorizmus.Tieto problémy nemožno vidieť a riešiť izolovane. Stali sa historickou výzvoupre Západ, pre transatlantické spoločenstvo, pre USA a EÚ, pre štáty združenév OECD aj, a najmä z hľadiska zamerania, kvality, dostatočnosti,koordinovanosti a efektívnosti nimi poskytovanej rozvojovej pomoci.Z. Brzeziňski v súvislosti s touto podobou sveta konštatoval, že dnes je„Amerika výnimočná, globálne mocná, ale je tiež výnimočne nezabezpečená.A podľa všetkého ide o chronický stav... Úsilie o rozumnú zahraničnú politikusa musí začať pochopením, že „globalizácia“ vo svojej podstate znamenávzájomnú prepojenosť. Táto vzájomná závislosť nezaručuje rovnaký status62

alebo dokonca rovnaké zabezpečenie všetkým národom. Znamená však, žežiadny štát nie je celkom chránený pred dôsledkami technologickej revolúcie,ktorá tak nesmierne zvýšila ľudskú schopnosť pôsobiť násilie, ale zároveňposilnila a posilňuje putá, ktoré ľudstvo spájajú.“ 86 Na inom mieste americkýpolitológ upozorňuje na globálny nepokoj, ktorý sa prejavuje v rôznychregiónoch a rôznymi spôsobmi, pričom terorizmus je jedným z týchto prejavov.Posilňuje ho, hoci nie je jeho príčinou, „masová chudoba a sociálnanespravodlivosť. V niektorých oblastiach dochádza k etnickému útlaku; inde lenv obmedzenej miere ku kmeňovým zrážkam; v ďalších oblastiach narazíme nanáboženský fundamentalizmus. Globálny nepokoj sa prejavuje výbuchmi násiliaa všeobecným zmätkom v južnej časti Eurázie, na Strednom východe, v značnejčasti Afriky a v niektorých oblastiach Latinskej Ameriky. Vzniká tu závisťa nenávisť voči vládnucim a bohatým, ktorá bude mať čoraz smrtonosnejšiedôsledky predovšetkým kvôli šíreniu zbraní hromadného ničenia. Niektoréprejavy násilia sú ešte nevyberanejšie než teroristické útoky: každoročnezomierajú desaťtisíce ľudí, stotisíce ľudí sú zmrzačené a na milióny ľudíbolestne dopadajú dôsledky týchto bojov...Ak pochopíme globálny nepokoj ako základnú hrozbu našej doby, takstojíme tvárou v tvár zložitejšej úlohe... Pokiaľ sa nezameriame na globálnevírenie, zanedbáme základnú črtu našej doby: masívne politické prebúdzanieľudstva na celom svete a silnejúce povedomie o neznesiteľných rozdielochmedzi podmienkami, v ktorých ľudia žijú.“ 8786 BRZEZINSKI, Z.: Volba: globální nadvláda nebo globální vedení? Praha: Mladá fronta,2004, s. 10.87 Tamže, s. 254 - 255.63

5 Členské štáty OECD ako darcovia rozvojovejpomoci* Príspevok odznel na prednáške na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickejuniverzity v Bratislave, ktorá sa uskutočnila 15. novembra 2006. Uvádzame ho v pôvodnejpodobe, bez časovej aktualizácie.Pár všeobecných poznámok na úvod - možno trochu zjednodušených, aleaby sme si vytvorili rámec, vnútri ktorého budeme dnešnú tému rozoberať. Užste to určite rozoberali.Rozvojová pomoc, ako najvšeobecnejší termín, je pomoc rozvojovýmkrajinám, ktorá im má pomôcť zlikvidovať chudobu a biedu a priniesťpriaznivejšiu životnú situáciu ich obyvateľom. Čiže ide o pomoc, ktorúposkytujú ekonomicky vyspelé alebo vyspelejšie štáty štátom so slabouekonomikou, slabou sociálnou situáciou a nízkou životnou úrovňou.Formy poskytovania tejto pomoci sa menili s vývojom situácie vo svete.V časoch bipolárneho rozdelenia sveta mala pomoc poskytovaná rozvojovýmkrajinám, prirodzene, politický podtext. Mala predovšetkým posilniť tiepolitické režimy, ktoré boli ochotné angažovať sa za politiku ichpodporovateľov, teda tých, od ktorých pomoc dostávali. Možno s určitouvýnimkou zo strany škandinávskych krajín, ktoré sú dlhodobými tradičnýmidarcami rozvojovej pomoci a smerovali ju vždy do sociálnych programov a doprojektov, potrebných na zlepšenie životných podmienok a životnej úrovneobyvateľov prijímajúcich krajín.Samozrejme, že aj v týchto prípadoch dochádzalo k častému zneužívaniuposkytovanej pomoci, osobitne v autoritárskych režimoch, v prospechvládnuceho panovníka, hlavy štátu či politickej strany, ktorá kontrolovalakrajinu. Postupne donorské krajiny zaviedli striktný systém využívania tejtopomoci v súlade s cieľmi, na ktoré chceli pomoc poskytovať. V OSN sa viedlidiskusie, s cieľom vedieť na čo sa daná pomoc použije. Často to viedlok hádkam a rozporom, ale postupne sa situácia objektívne zlepšovala.My však dnes budeme hovoriť o poskytovaní rozvojovej pomoci zostrany členských štátov OECD.Stalo sa to už takou písanou i nepísanou normou, že OECD, ktorá jepovažovaná za elitnú ekonomickú svetovú organizáciu, zloženú zo štátov64

s vyspelými a modernými ekonomikami, považuje za svoju povinnosť (možnoaj morálnu povinnosť) poskytovať pomoc tej časti sveta a tým krajinám, ktoréto objektívne potrebujú. Ich zoznam sa zatiaľ stále rozširuje. Aj preto, že samyby sa z neutešenej situácie nielenže nedostali na vyššiu úroveň, ale mali bya majú problémy zabezpečiť normálny život, či nevyhnutné minimum naprežitie svojim občanom. Tradiční, starší členovia OECD majú už vypracovanéformy, mechanizmy a organizačné štruktúry na poskytovanie tejto pomoci. Jejnutnosť a potreba sa jednostaj zvyšujú. Vo svete dochádza k otváraniu „nožníc“medzi vyspelým Severom a zaostalým Juhom (ak to tak nazvem - prezjednodušenie, ale nechcem používať túto terminológiu), ale tieto otvorenénožnice zostávajú a prevláda skôr tendencia ich ďalšieho, širšieho otvárania sa.Poskytovanie rozvojovej pomoci je teda agendou OECD a je jej veľmivýznamnou súčasťou, ktorej členské štáty venujú eminentnú pozornosť.Podobne postupujú aj noví členovia OECD - vrátane Slovenska. Aj oni pozískaní členstva museli vytvoriť vlastné oficiálne mechanizmy na plnenie tejtosvojej úlohy. Hodno spomenúť, že aj v Európskej únii sa tejto otázke venujenáležitá, veľká pozornosť a aj na jej pôde po zložitej diskusii boli prijatéodporúčania, ako by mali členské štáty Únie postupovať, pokiaľ ide o výškuposkytovanej pomoci, meranú v percentách k HDP. (Pomer ODA k HDP.)Treba povedať, že pre nové členské štáty Únie je toto percentuálne vyjadrenieveľmi vysoké, veľmi náročné a splniť ho bude nesmierne ťažké. Aj pretonakoniec bolo odsúhlasené, že tieto čísla nebudú obligatórne, ale že to budú ibaodporúčania. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť neskôr.5.1 Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC)Keď hovoríme o pomoci členských štátov OECD, hlavným orgánom,ktorý túto činnosť koordinuje a vlastne aj vykonáva, je DAC. Stojí zatoporozprávať o ňom podrobnejšie. Aké je jeho postavenie, poslanie a štruktúra.Výbor OECD pre rozvojovú spoluprácu vznikol rozhodnutím ministerskéhozasadnutia Rady OECD (60)1.3 z 23. júla 1960. Predstavuje hlavné fórum prekoordináciu politík bilaterálnych donorov s cieľom zvýšiť efektivituposkytovania tejto pomoci.Tento výbor je jedným z 25 hlavných výborov OECD, má však niekoľkošpecifík:• Má väčší počet zasadnutí ako ostatné výbory OECD - zasadá 12 až15-krát ročne, oproti dvom až trom zasadnutiam ostatných výborov.65

• Jeho predseda je permanentne v sídle OECD v Paríži, kde má vlastnýsekretariát.• DAC môže predkladať odporúčania v oblasti rozvojovej pomoci priamočlenským krajinám DAC, ako aj Rade OECD.• Predseda DAC pravidelne publikuje výročnú správu (DACDevelopment Report), ktorá mapuje vývoj v oblasti poskytovaniarozvojovej pomoci a politiky členských krajín DAC vrátane štatistickýchúdajov. Táto správa sa stala referenčným dokumentom v oblastirozvojovej spolupráce.Členmi DAC je 22 z 30 krajín OECD. Plnoprávnym členom je tiežKomisia ES. Pozorovateľmi sú tri medzinárodné organizácie - Svetová banka,MMF a UNDP. Členské krajiny OECD, ktoré nie sú členmi DAC (MR, SR,PR, ČR, Mexiko, Kórea, Island, Turecko), sa môžu zúčastňovať nazasadnutiach DAC a jeho subsidiárnych orgánov, formálne však nie je ichštatút doriešený (nie sú formálne pozorovateľmi, pretože tento štatút majúv súčasnosti iba uvedené medzinárodné organizácie).5.1.1 Poslanie DACHlavnou úlohou DAC je posilňovať koordinovanú, efektívnu a adekvátnefinancovanú podporu udržateľného ekonomického a sociálneho rozvoja. Zatouto oficiálnou definíciou sa skrýva koordinácia politík rozvojovej pomocidonorských krajín. Poslanie DAC bolo naposledy potvrdené vo vyhlásení„OECD Action for a Shared Development Agenda“ prijatom na ministerskomzasadnutí rady OECD v máji 2002.Svoju úlohu plní DAC prostredníctvom týchto hlavných aktivít:• Odporúčania (Recommendation) a smernice (Guidlines) pre tvorbupolitík a implementáciu programov rozvojovej pomoci.Odporúčania a smernice sú hlavnými nástrojmi harmonizácie politíkrozvojovej pomoci. Sú produktom expertných diskusií najčastejšiev subsidiárnych orgánoch DAC a obsahujú názory a skúsenostičlenských krajín, multilaterálnych inštitúcií (WB, IMF, UNDP)a expertov z rozvojových krajín. Nejde o právne záväzné dokumenty, čoje považované za ich hlavnú prednosť. Odporúčajúci charakter umožňujeich relatívne rýchle prijatie, vypracovanie odporúčaní aj v citlivýchoblastiach a uľahčuje ich prevzatie ako celku alebo po častiach,66

jednotlivými donorskými krajinami. Implementácia odporúčanía smerníc je pravidelne hodnotená v rámci tzv. „Peer Review“ procesu.• Pravidelné hodnotenie programov rozvojovej spoluprácedonorských krajín, členov DAC.Hodnotenie sa uskutočňuje obyčajne v štvorročných intervaloch a skúmaaplikáciu smerníc DAC, štruktúru a manažment programu ODA, trendyv objeme, geografickom a sektorovom rozdelení ODA a koherentnosťostatných politík s politikou rozvojovej spolupráce. Každé hodnotenie jezaložené na správe sekretariátu a dvoch examinátorov vybranýchspomedzi členov DAC. Prípravný proces zahŕňa konzultáciev hodnotenej krajine, misie do oblastí poskytovania ODA a vypracovaniekomentárov a odporúčaní. Následne je proces zavŕšený diskusiouv DAC, na ktorej sú na záver prijaté konkrétne odporúčania prehodnotenú krajinu.• DAC slúži ako hlavné fórum donorských krajín na diskusiua budovanie medzinárodného konsenzu o politických a technickýchotázkach spojených s poskytovaním rozvojovej pomoci. Hlavnýmcieľom kolektívneho úsilia je zvyšovať efektívnosť poskytovaniapomoci a zosúladiť rozvojové a ďalšie politiky.• Štatistiky a informácieDAC pravidelne publikuje štatistiky o objemoch a rozdeleníposkytovanej ODA, ktoré sú vypracované podľa dohodnutejmetodológie. V tejto súvislosti sú pravidelne aktualizované dva dôležitédokumenty:a) definícia ODA,b) zoznam prijímateľov pomoci.Dôležitosť DAC sa zdôrazňuje najmä v súvislosti so závermi veľkýchkonferencií (napr. Monterrey, Doha), orientovaných na podporu rozvoja.Prijatie záväzkov týkajúcich sa zvyšovania a kvantity rozvojovej pomocivyžaduje efektívny monitoring a „Peerpressure“. DAC by mal taktiež prispieťk napĺňaniu Miléniových rozvojových cieľov, ktoré prijalo VZ OSN ako súčasť„road map“ na dosiahnutie cieľov Miléniovej deklarácie prijatej hlavami štátova vlád na VZ OSN v septembri 2000.67

5.1.2 Štruktúra DACVýbor zasadá počas roka na úrovni stálych delegátov (sú členmi stálychmisií pri OECD a sú permanentne v Paríži) s výnimkou dvoch zasadnutí navyššej úrovni. Prvé, tzv. High Level Meeting (HLM), sa koná na jarkalendárneho roka (apríl) na úrovni politických predstaviteľov. Jeho úlohou jepolitická diskusia o aktuálnych otázkach rozvojovej agendy a stanoveniehlavných politických priorít pre činnosť DAC na nadchádzajúci rok. Druhé,tzv. Senior Level Meeting (SLM), je hlavným fórom na diskusiu o politikáchrozvojovej pomoci na úrovni riaditeľov výkonných agentúr rozvojovej pomoci,resp. GR poverených implementáciou rozvojovej pomoci. Koná sa vždyv decembri a podrobnejšie sa zaoberá výstupmi jednotlivých pracovnýchorgánov DAC a ich následným použitím. SLM definuje úlohy pre DACa sekretariát, ktoré by mali byť dosiahnuté v dohodnutom termíne. Tieto úlohysú určené existujúcim pracovným orgánom, resp. sú ad hoc vytvorenésamostatné pracovné skupiny.DAC má vytvorené dve pracovné skupiny a šesť tzv. networks, ktorýchmandát je limitovaný na štyri roky. Pred uplynutím tohto obdobia sa zhodnotíčinnosť toho-ktorého subsidiárneho orgánu a Rada OECD rozhodne o predĺženíjeho mandátu aj s prípadnou zmenou alebo o jeho zrušení. Výstupy pracovnýchorgánov sú podľa závažnosti a politického významu schvaľované výboromDAC na úrovni stálych delegátov, DAC/SLM, alebo DAC/HLM. DAC/SLMrokuje vždy v decembri na úrovni riaditeľov implementačných agentúra DAC/HLM na jar bežného roka (zvyčajne v marci - apríli) na úrovniministrov pre rozvojovú spoluprácu.Stručný prehľad dvoch zmienených pracovných skupín a šiestich skupín(networks):1. Pracovná skupina pre štatistiku (mandát do decembra 2006)Riadi prácu sekretariátu v oblasti štatistík a výkazníctva poskytovaniarozvojovej pomoci. Vypracúva návrhy na zmeny štatistík a výkazníctva,konkrétne v týchto otázkach: kvalifikácia na poskytovanie ODA,smernice a definície pre výkazníctvo, komparabilita poskytovanýchúdajov, použitie štatistík DAC. Navrhuje zmeny smerníc DAC preposkytovanie štatistík.2. Pracovná skupina pre efektivitu pomoci a donorské praktiky(december 2006). Táto pracovná skupina bola zriadená v apríli 200368

v kontexte záverov konferencie v Monterrey o potrebe posilneniaglobálneho partnerstva pre rozvoj a akceleráciu dosiahnutia miléniovýchcieľov. Pre donorské krajiny to znamená zlepšenie efektívnostia komplementarity poskytovanej rozvojovej pomoci. Pracovná skupinamá v mandáte riešenie týchto otázok: hodnotenie a podporaharmonizácie praktík donorov, zosúladenie praktík donorov sostratégiami znižovania chudoby rozvojových krajín, otázky rozdeľovaniapomoci a obstarávania, ako aj monitoringu a hodnotenia výsledkov.1. Skupina pre hodnotenie rozvoja (december 2006)Cieľom je vypracovanie čo najlepších metodologických postupov nahodnotenie dopadov a efektov rozvojovej pomoci a ich postupnáharmonizácia. V praxi sa využívajú hlavne „dobré praktiky“ a spoločnéhodnotenia v prípade veľkých projektov.2. Skupina o rovnosti pohlaví (december 2006)Fórum na diskusiu o stratégiách a praxi pre integráciu otázok rovnostipohlaví a zlepšovania postavenia žien do rozvojových programov a práceDAC. Činnosť skupiny vychádza zo základného predpokladu, že pokrokv otázke rovnoprávneho postavenia mužov a žien a širšia účasť žien naspoločenskom živote je nevyhnutná na zlepšenie ekonomických,sociálnych a politických podmienok v rozvojových krajinách. ČlenoviaDAC venujú otázkam postavenia žien značnú pozornosť.3. Skupina pre životné prostredie a rozvojovú spoluprácu (december 2006)Cieľom práce skupiny je:- integrácia otázok ochrany životného prostredia a udržateľnéhorozvoja do stratégií a programov rozvojovej spolupráce,- harmonizácia donorských praktík na riešenie otázok životnéhoprostredia pri poskytovaní rozvojovej pomoci,- zlepšenie súladu medzi environmentálnymi politikami krajín OECDa politikami rozvojovej pomoci.4. Skupina pre znižovanie chudoby (december 2006)Cieľom skupiny je integrácia stratégií na znižovanie chudoby (resp.podielu obyvateľstva nachádzajúceho sa pod hranicou chudoby)v rozvojových krajinách do rozvojových programov. Odporúčania69

skupiny sú zamerané na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaníchudoby. Dôraz sa kladie na čo najširšie zapojenie vrstiev chudobnéhoobyvateľstva do ekonomických aktivít. Dôležitý je príspevok ODAv oblastiach, ako je rozvoj súkromného sektora, infraštruktúrya poľnohospodárstva.5. Skupina pre správu a riadenie (december 2004)Mandátom skupiny je zlepšovať efektivitu pomoci v oblasti správya riadenia spoločnosti a budovania kapacít, konkrétne v týchto otázkach:boj proti korupcii, reformy verejnej správy, ľudské práva, dodržiavaniezákonnosti, obťažné partnerstvá, vzťahy medzi vládou, občianskouspoločnosťou a súkromným sektorom.6. Skupina pre konflikt, mier a rozvojovú spoluprácu (december 2004)Práca skupiny sa orientuje hlavne na krajiny v konfliktnýcha postkrízových situáciách (hlavne v Afrike). Predchádzanie konfliktoma postkrízová rehabilitácia sú súčasťami rozvojovej spolupráce s cieľomhumanitárnej pomoci, ako aj stratégií na znižovanie chudoby. Skupinadohliada na aplikáciu smernice DAC o pomoci pri predchádzaníkonfliktom.5.1.3 Koordinácia rozvojovej pomoci v EÚ a DAC/OECDAko som už uviedol, Európska komisia je členom DAC. Oprávňuje juna to fakt, že krajiny EÚ a Európska komisia (EK) poskytujú cca 50 %celosvetového objemu rozvojovej pomoci. Samotná EK patrí s podielom cca10 % na celosvetovej ODA medzi popredných donorov.Prostredníctvom implementačnej agentúry „EuropeAid“ zriadenej1. 1. 2001 prerozdeľuje Komisia asi 1/5 celkovej rozvojovej pomociposkytovanej krajinami EÚ. V roku 2002 to boli programy v hodnote6,5 miliardy EUR, z ktorých sa skutočne realizovalo 5,2 miliardy EUR. Peniazesú EuropeAid poskytované prostredníctvom európskeho rozvojového fondu(EDF) a riadneho rozpočtu EK.Členské krajiny EÚ však považujú za hlavné fórum na koordináciua harmonizáciu poskytovania rozvojovej pomoci medzi bilaterálnymi donormivýbor DAC/OECD. Toto vyplýva z viacerých faktorov:a) potreba koordinácie s donormi, ktorí nie sú členmi EÚ (poskytujúrovnako asi 50 % celkovej rozvojovej pomoci),70

) rozdielnosť politických priorít na poskytovanie ODA medzi členmiEÚ vyplývajúce z rozdielnych tradícií a historických väzieb narozvojové krajiny,c) v nadväznosti na d) neochota prijať akékoľvek právne záväzkytýkajúce sa objemu a rozdelenia ODA,d) neochota krajín EÚ poskytnúť EK viac právomocí pri koordináciirozvojovej pomoci.Problémy pri koordinácii konštatuje aj EK vo svojej výročnej správeo poskytovaní zahraničnej pomoci za rok 2002, keď doslova uvádza, že„napriek zrejmým možným prínosom a napriek niektorým zlepšeniam, ostávaimplementácia koordinácie EÚ obťažná“.Dá sa konštatovať, že krajiny EÚ v Bruseli rokujú hlavne o rozdeleníkomunitárnej pomoci financovanej z EDF a rozpočtu komisie, ktorá je následneimplementovaná prostredníctvom EuropeAid. Zvyšné 4/5 svojej bilaterálnejpomoci rozdeľujú samostatne, pričom využívajú hlavne odporúčaniaa smernice DAC.5.1.4 Podmienky členstva vo výbore OECD pre rozvojovú pomocKrajina, ktorá sa zaujíma o členstvo v DAC, požiada sekretariát DACo členstvo a o iniciovanie príslušnej procedúry na vstup. Sekretariát preskúmaoprávnenosť žiadosti. Súčasťou tejto procedúry je analýza informačnýchpodkladov, návšteva príslušných inštitúcií žiadateľa a organizácia misie, ktorápreskúma použitie zdrojov na rozvojovú pomoc mimo časti I. rozpočtu.Finančné výdavky tohto procesu hradí žiadateľ. Na základe výsledkov tohtoprieskumu vydá sekretariát správu s odporúčaniami na konanie DAC. Správaobsahuje hodnotenie žiadateľa z hľadiska plnenia nasledujúcich podmienok:• existencia príslušnej rozvojovej stratégie, rozvojovej politiky a ichinštitucionalizácia,• primerané úsilie v oblasti rozvojovej pomoci,• vyčíslenie podielu rozvojovej pomoci k HDP hodnotou nad 0,2 % alebosumou rozvojovej pomoci nad 100 miliónov USD,• existencia systému monitoringu a evaluácie.Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas všetkých členov DAC. Pokladnom vyjadrení DAC k členstvu, stály predstaviteľ príslušnej krajiny71

písomne osloví GT OECD a poskytne mu vyhlásenie žiadateľa o záujmeformalizovať svoje členstvo v DAC a záruku plnenia záväzkov z členstvav DAC. Menovite ide o:• bezodkladnú implementáciu odporúčaní DAC a záväzok využívaťsmernice DAC a príslušné dokumenty pri formulovaní národnejrozvojovej politiky,• poskytovanie ročných štatistických údajov k ODA,• zúčastňovanie sa na zasadnutiach DAC a minimálne jedného jehopodvýboru,• predkladanie sumárnej ročnej informácie o realizácii ODA a politikách,ktoré budú prevzaté do správy ODA,• podrobenie sa pravidelnému hodnoteniu poskytovanej rozvojovejpomoci, ktorú vykonáva DAC a jeho sekretariát a zúčastňovať sa akoexaminátor pri hodnotení rozvojových programov ostatných členskýchkrajín.Členstvo v DAC sa začína formálne prevzatím záväzku krajiny GTOECD a poskytnutím prvého súboru ročných štatistík ODA.Oficiálna rozvojová pomoc je podľa OECD definovaná ako bilaterálnapomoc krajinám, uvedeným v časti I. zoznamu DAC, a multilaterálnyminštitúciám do časti I. rozpočtu, vykonávaná oficiálnymi agentúrami, vrátaneštátov a miestnych vlád a ich výkonných agentúr, alebo tiež transakcie, ktorýchhlavným cieľom je podpora rozvoja rozvojových krajín a obsahujú minimálne25 % grant.Slovensko spolu s Mexikom, Poľskom, Českom, Maďarskom, Kórejskourepublikou a Tureckom patrí do kategórie „NON DAC OECD COUNTRIES“ -teda štáty OECD, nečlenovia výboru pre rozvojovú pomoc.Okrem DAC existuje ešte ďalší orgán - Rozvojové centrum v Paríži.Jeho členmi, okrem členov OECD, sú aj ďalšie dôležité štáty, ako je napr. Indiaalebo Juhoafrická republika. V činnosti centra hrá veľmi aktívnu úlohu ajveľvyslankyňa SR pri OECD pani Jana Kotová. Je jednou z trochpodpredsedov centra. Centrum je aktívne predovšetkým vo vysvetľovacejčinnosti a momentálne pripravuje projekt komunikačnej stratégie. Úlohouprojektu bude v štátoch OECD vysvetľovať občanom význam rozvojovejpomoci, čiže organizovať podujatia, kde by sa občanom vysvetľovalo, ako sarozvojová pomoc dotýka verejnosti. Heslo projektu je: „Development problemis your problem!“ Kampaň by sa mala postupne realizovať v každej členskej72

krajine OECD. Projekt je v štádiu prípravy. Naráža - ako je to vo všetkýchpodobných prípadoch - na finančné problémy. Rozvojové centrum jefinancované z dobrovoľných príspevkov a tých je čoraz menej. Ich nedostatokby mohol spôsobiť dokonca to, že v niektorých krajinách by sa zmienenýprojekt nemohol uskutočniť. Jednou z takýchto krajín je aj Slovensko.List of potential candidates for participation in the DACOECD Members not in the DAC- Czech Republic- Hungary- Iceland- Korea- Mexico- Poland- Slovak Republic- TurkeyOther EU accession countries- Cyprus- Estonia- Latvia- Lithuania- Malta- SloveniaOther potentially important donors- Brazil- China- Kuwait- India- Israel- Russia- Saudi Arabia- ThailandA čo my, Slovensko a DAC?Ako vyplýva z toho, čo už som povedal v súvislosti s podmienkamivstupu do DAC, my sa zatiaľ nemôžeme stať jeho členom. Finančná čiastka73

poskytovaná pre ODA nespĺňa hlavné kritérium (0,2 %). DAC nemá vlastneani formálne upravený štatút pozorovateľa. Čiže predstavitelia našej Stálejmisie pri OECD sa zúčastňujú na zasadnutiach na základe ad hoc. Teda tak,ako im to umožňuje plnenie ich pracovných povinností. Neznamená to však, žesme pasívni. Napríklad účinne sme sa zapojili do iniciatívy, aby Ukrajinaa Bielorusko boli zaradené do zoznamu prijímateľov ODA. Bola okolo tohodlhá a vzrušená diskusia, ale nakoniec sa to podarilo aj vďaka našej aktívnejúčasti na tomto projekte.Teraz prejdeme ku konkrétnym číslam poskytovanej pomoci. Možnopovedať, že za dva predchádzajúce roky - nebudem ešte spomínať štatistiky zarok 2006 - ale za roky 2004 a 2005 čísla ukazujú výrazný nárast prostriedkov,venovaných na ODA hlavne zo strany OECD - členov Výboru pre rozvojovúpomoc. O chvíľu vám poviem konkrétne čísla za jednotlivé krajiny. Tendenciaje však jednoznačná. Členovia DAC sa rozhodli rôznymi formami zaktivizovaťa rozšíriť svoju činnosť na poli OECD. Tieto formy zahrnujú napríklad záväzokG8 zdvojnásobiť pomoc Afrike (vyhlásený na samite v Gleneagles), čo by malopriniesť 50 miliárd USD v reálnych číslach v rokoch 2004-2010. Zvýšenie sadotýka aj fondov venovaných na dlhodobé programy pomoci a na projekty,teda bez odpustenia dlhov a bez núdzovej pomoci. Ďalšie fondy idú nazlepšenie infraštruktúry, osobitne v sektore dopravy, komunikácií a energie.Rovnako sa zvyšujú finančné prostriedky venované na vzdelávania,zásobovanie vodou a na sanitáciu. Donorské štáty sa tiež dohodli, že budú včasposkytovať aspoň indikatívne informácie o ich plánoch na budúceposkytovanie pomoci. Tak, aby ministri financií v rozvojových krajinách malipotrebné reálne informácie, na základe ktorých by mohli zostavovaťstrednodobé rozpočty. Záruky financovania im umožnia napr. získať učiteľovna výchovu ich detí, získať lekárov a medicínsky personál, aby sa znížiladetská a materská úmrtnosť a aby sa plnili ďalšie požiadavky na realizáciumiléniových rozvojových cieľov, ktoré plniť sa do roku 2006 zaviazali všetkyrozvojové krajiny. S cieľom širšieho sprístupnenia rozvojovej pomoci OECDDAC zjednodušil možnosť dostať sa do zoznamu jej prijímateľov. Dnes sú vňom všetky krajiny s nízkym a stredným príjmom na hlavu obyvateľa,s výnimkou tých, ktoré sú členmi G8 alebo EÚ, vrátane štátov, ktoré už majúurčený dátum vstupu do EÚ (Bulharsko a Rumunsko).74

5.2 Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) v číslachV roku 2005 sa zvýšila ODA od členských štátov Výboru pre rozvojovúpomoc rozvojovým krajinám o 31,4 % na celkovú čiastku 106,5 miliardy USD.Ide teda o rekordnú čiastku. Predstavuje to 0,33 % HDP členov DAC oproti0,26 % v roku 2004. A vo forme odpustenia dlhov sa granty zvýšili medzirokmi 2004 a 2005 o 400 % a ostatná pomoc v rovnakom časovom období sazvýšila o 8,7 %. Hlavné faktory, ktoré spôsobili tento nárast v r. 2005, sú tieto:• odpustenie dlhov Iraku a Nigérii. Parížsky klub odsúhlasil veľkéoperácie spočívajúce v odpustení dlhov Iraku a Nigérii. Členovia DACposkytli granty na odpustenie dlhov takmer 14 miliárd USD Irakua niečo viac ako 5 miliárd USD Nigérii. Ďalšie odpustenie dlhu Nigériibude zahrnuté v ODA číslach za r. 2006 a Iraku počas budúcich trochrokov, podľa toho, ako členovia klubu budú realizovať ďalšie etapydohôd Parížskeho klubu,• pomoc obetiam cunami. Členovia DAC poskytli oficiálnu pomocv hodnote 2,2 miliardy USD krajinám postihnutým cunami v decembri2004.Očakáva sa, že ODA mierne poklesne v rokoch 2006 a 2007 v dôsledkumenšieho odpustenia dlhov. Je však pravdepodobné, že iné formy pomoci budústabilne rásť, a to v takej miere, ako darcovia budú plniť prísľuby v ďalšíchrokoch. Najväčším donorom v r. 2005 boli USA, nasledované Japonskom,Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Štáty, ktoré prevýšili cieľvytýčený OSN pre ODA - teda 0,7 % HDP počas niekoľkých predchádzajúcichrokov, boli Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko a Švédsko.Teraz údaje o jednotlivých štátochČistá ODA USA v r. 2005 bola 27,5 miliardy USD, čo v reálnychčíslach predstavuje nárast o 35,6 %. Podiel HDP tak USA zvýšili z 0,17 % na0,22 %, čo je najvyššia úroveň od r. 1986. Okrem odpustenia dlhov rast nastalvďaka pomoci na obnovu Iraku (celkove 3,5 miliardy USD), na programyobnovy a protidrogové projekty v Afganistane (1,5 miliardy USD) a pomocSubsaharskej Afrike vo výške 4,1 miliardy USD.Čistá ODA Japonska sa zvýšila na úroveň 13,1 miliardy USD a jejpodiel na HDP na 0,28 % - teda nárast v skutočných číslach o 51,2 %. Z tohobolo 3,2 miliardy USD pre Irak. Japonsko tiež poskytlo viac ako 540 miliónov75

USD ako pomoc štátom zasiahnutým cunami (v hrubých číslach) ODAJaponska bola 18,6 miliardy USD, teda čistý nárast o 18,3 %.Celková ODA 15 členov DAC - členov EÚ - sa zvýšila o 27,9 %.V reálnom vyjadrení na 55,7 miliardy USD. Najväčšiu časť tohto nárastupredstavoval granty na odpustenie dlhov. V roku 2002 sa členské štátyDAC/EÚ zaviazali dosiahnuť úroveň ODA 0,30 % ich kombinovaného HDPv r. 2006 s tým, že najnižší podiel jednotlivých krajín bude 0,33 %. Krajinyako Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko musia zvýšiť ODA, abytento cieľ dosiahli.V 14 DAC/EÚ štátoch sa pomoc zvýšila takto:Grécko - o 11,4 % vďaka núdzovej pomoci a technickej spolupráci -535 miliónov USD,Taliansko - o 99,6 % tým, že venovalo enormne vysoké príspevkymultilaterálnym agenciám (5,03 miliardy USD),Španielsko - o 23,6 % - odráža to zvýšenie bilaterálnych grantov - celkovezvýšenie predstavuje 3,1 miliardy USD,Švédsko - o 21 % (teda 3,2 miliardy USD) vďaka vysokým príspevkom preOSN a Svetovú banku.Pomoc zvýšili aj Rakúsko (o 124,1 %, teda 1,5 miliardy USD), Belgicko(o 32,3 %, teda 1,9 miliardy USD), Dánsko (o 1,8 %, teda 2,1 miliardy USD),Fínsko (o 29,2 %, teda 897 miliónov USD), Francúzsko (o 17,1 %, teda10,05 miliardy USD), Nemecko (o 30,7 %, teda 9,9 miliardy USD), Írsko(o 11,4 %, teda 692 miliónov USD), Luxembursko (o 8,4 %, teda264 miliónov USD), Holandsko (o 20,2 %, teda 5,1 miliardy USD) a VeľkáBritánia (o 34,8 % , teda 10,7 miliardy USD).Došlo k zníženiu pomoci od Portugalska (o 65 %, teda 367 miliónov USD).Bolo to v dôsledku toho, že v r. 2004 možná pomoc v preprogramovaní dlhovpre Angolu vtedy veľmi výrazne zvýšilo jej ODA v tom roku.Pomoc Európskej komisie sa zvýšila o 8,7 % na 9,6 miliardy USD vďakazlepšeniu kapacity uvoľňovania prostriedkov a vysokej pomoci na obnovukrajín postihnutých cunami.Ostatné štáty DAC zvýšili ODA takto:Kanada o 30,3 % (teda o 3,7 miliardy USD) - zvýšené príspevkymultilaterálnym agenciám,76

Nový Zéland (o 18,7 %, teda o 274 miliónov USD) ako odpoveď na cunami,Nórsko (o 13 %, teda o 2,7 miliardy USD) ako odpoveď na prírodné katastrofyv r. 2005, osobitne na projekty obnovy pre obete cunami.ODA zvýšili aj Austrália (o 5,7 %, teda o 1,6 miliardy USD) a Švajčiarsko(o 14 %, teda o 1,7 miliardy USD).Z nečlenov DAC/OECD zverejnili predbežné čísla ODA na r. 2005 ibaČesko, Kórejská republika, Poľsko a Slovensko. Všetci hovoria o veľkomzvýšení ODA.Česko - ODA vzrástla na 131 miliónov USD v dôsledku zvýšeného príspevkudo rozvojového rozpočtu EÚ,Kórea - 744 miliónov USD - zvýšené bilaterálne granty, ako aj zvýšenépríspevky pre Svetovú banku a regionálne rozvojové banky,Poľsko - ODA sa zvýšila o 283 miliónov USD zvýšením príspevku dorozvojového rozpočtu EÚ,Slovensko - ODA sa takmer zdvojnásobila na 56 miliónov USD zvýšenímpríspevkov do najmenej rozvinutých krajín, hlavne subsaharskej Afriky.5.3 Slovensko a jeho medzinárodné záväzky v súvislosti s ODAV tejto časti si môžeme nepriamo povedať aj o celej šírke inštitúcií prezabezpečenie oficiálnej rozvojovej pomoci.OSNV roku 2000 miléniový samit zadefinoval miléniové rozvojové ciele (dor. 2015 zníženie extrémnej chudoby vo svete na polovicu). O päť rokov neskôrsa na pôde OSN hodnotilo, ako tento proces pokračuje. Jasnenajproblematickejšou oblasťou je subsaharská Afrika. Ako jediný regiónnenapreduje v boji proti extrémnej chudobe (pozri záväzok G8 z Gleneagleszdvojnásobiť pomoc subsaharskej Afrike).Slovenská republika miléniové ciele plní - zvyšovaním objemu ODA,liberalizáciou obchodu a odpúšťaním dlhov. V otázke odpustenia dlhov vládaSR zareagovala na výzvu MMF. V r. 2005 odpustila Afganistanu dlh vo výške88 miliónov Sk, Sudánu 1,106 miliardy Sk a Iraku 35,2 milióna Sk. Celkovoišlo o čiastku 1,229 miliardy Sk. Vlády uvedených krajín boli požiadané, abytieto prostriedky použili na rozvojové programy v nasledujúcich rokoch. Ajpreto náš podiel ODA na HDP dosiahol 0,12 % (v r. 2004 to bolo 0,072 %a v r. 2003 0,048 %).77

Európska únia - Európska radaRok 2005 bol kľúčový pre rozvojovú spoluprácu. V júni Európska radapotvrdila dohodu, že staré členské štáty (teda 15) sa zaväzujú dosiahnuťv r. 2010 0,51 % pomeru ODA k HDP a v r. 2015 0,7 % pomeru ODA k HDP.Štáty, ktoré sa stali členmi EÚ po r. 2002, by mali v r. 2010 venovať na ODA0,17 % v pomere k HDP a v r. 2015 by mal tento pomer tvoriť 0,33 %. Tietoukazovatele však nie sú záväzné, boli prijaté vo forme odporúčaní (presnáformulácia znela „budú sa usilovať“).Európska rada v decembri 2005 prijala dokument „Vyhlásenieo rozvojovej spolupráci“ (Development Policy Statement). Ide o prvýdokument, ktorý schválil Európsky parlament, Rada Európskej únie a KomisieEurópskej únie a prvý raz za 50 rokov sa v ňom upravujú princípy rozvojovejspolupráce.Pre novú finančnú perspektívu (2007 - 2013) boli zracionalizovanénástroje vonkajšej pomoci v rámci rozpočtu Európskych spoločenstiev (DCI -Development Cooperation Instrument, SI - Stabilization Instrument, ENPI -European Neighborough and Partnership Instrument, IPA - Pre AccessionInstrument, EIDHR - Nástroj na podporu ľudských práv a demokracie).V decembri 2005 na zasadnutí Európskej rady v rámci novej finančnejperspektívy na r. 2007 - 2013 bola stanovená aj čiastka 22,7 miliardy EUR na10. európsky rozvojový fond. Bude sa z neho financovať spolupráca s Afrikou,krajinami Karibiku a Tichomoria. Z tejto čiastky pripadne na Slovensko47,6 milióna EUR s tým, že prvé platby musíme uskutočniť až v rokoch 2011 -2012. Našu pomoc až vtedy bude možné vykázať ako oficiálnu rozvojovúpomoc.OECD/DACO spolupráci na tejto pôde som už hovoril v predchádzajúcej časti.5.4 Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republikyMechanizmus poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci bolvypracovaný v r. 2003. Významnú pomoc v tomto procese nám poskytlaKanada. Odvtedy sa uskutočnilo 13 grantových kôl, začalo sa 150 rozvojovýchprojektov za viac ako 15 miliónov USD. Mnohé z nich už boli realizovanéa pomohli občanom viacerých krajín. Bola to aj dobrá propagácia preSlovenskú republiku. Mechanizmus funguje tak, že financie na rozvojovú78

pomoc schvaľuje vláda Slovenskej republiky v rámci štátneho rozpočtu. Potomsa tieto prostriedky prevedú na účet ministerstva zahraničných vecí. MZV ichrozdelí na základe národného programu rozvojovej pomoci na dveadministratívne a kontraktačné jednotky:Trustový fond UNDPNa financovanie projektov pre prioritné krajiny ODA SR: Afganistan,Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Ukrajina,Mongolsko, Keňa, Sudán, Mozambik a ako pilotný projekt Kambodža.Pôvodne sa uvažovalo aj o Kirgizsku, Kazachstane, Tadžikistane a Senegale,Fond Bratislava-BelehradPre rozvojové projekty určené pre Srbsko a pre Čiernu Horu.Financovanie - v r. 2005 finančná čiastka na ODA predstavovala1,739 miliardy Sk, čo sa rovnalo 0,12 % HDP. V rámci tejto čiastky odpusteniedlhov predstavovalo 1,4 miliardy Sk. (Z toho Sudán 1,3 miliardy Sk,Afganistan 90 miliónov Sk, Irak 35 miliónov Sk, Albánsko39 miliónov Sk.). Predpokladá sa, že v r. 2006 pôjde približne o rovnakúčiastku.V štátnom rozpočte na r. 2007 bolo pre MZV vyčlenených169 miliónov Sk na bilaterálne rozvojové projekty. Oproti predchádzajúcemuroku to predstavuje nárast o 9 miliónov Sk. Doteraz sa realizácia rozvojovýchprojektov uskutočňovala cez spomenuté kontraktačné jednotky. Uvažuje sao vytvorení agentúry Slovak Aid, čiže delegovať túto činnosť na subjektys medzinárodnými skúsenosťami. Predpokladá to prijať rozvojový zákon.Vláda uložila MZV pripraviť do septembra 2007 zákon o rozvojovej spolupráciv súlade s cieľmi zahraničnej politiky. Táto úloha bola zaradená aj dolegislatívnych úloh vlády na rok 2007.Ďalšou formou realizácie ODA je rozvojové vzdelávanie. Ministerstvoškolstva spolu s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií mávypracovať budúcu koncepciu rozvojového vzdelávania.Európska únia má vo svojom rozpočte prostriedky na spolufinancovanieprojektov európskych rozvojových mimovládnych organizácií na zvyšovaniepovedomia verejnosti nových členských krajín vrátane Slovenskej republikyo rozvojovej spolupráci. Ide o čiastku 10 miliónov EUR. Slovenskémimovládne organizácie boli úspešné vo viacerých prípadoch pri získaníprostriedkov z tohto rozpočtu.79

6 Rozvojová pomoc Európskej únieEurópska únia (EÚ) a jej členské štáty poskytujú 55 % oficiálnejrozvojovej pomoci (ODA) vo svete. Rozvojová pomoc je kľúčovou súčasťouvonkajšej pomoci EÚ 88 , ktorej poberateľmi je viac ako 150 krajín na všetkýchsvetových kontinentoch.Zámerom tejto kapitoly je priblížiť evolúciu rozvojovej pomoci EÚ, jejinštitucionálny rámec, existujúci mechanizmus financovania, tematické ageografické priority, ako aj perspektívy plnenia medzinárodných záväzkovv oblasti rozvojovej pomoci zo strany EÚ a jej členských štátov. V závere jevenovaný priestor kritickému hodnoteniu vybraných aspektov existujúcehosystému rozvojovej pomoci EÚ.6.1 Evolúcia rozvojovej pomoci EÚKorene rozvojovej pomoci EÚ siahajú do začiatkov integračných snáhna európskom kontinente. V čase prípravy a uzatvorenia Rímskych zmlúv(1957) sa budúce členské štáty Spoločenstva snažili udržať si svoj vplyvv zámorských teritóriách, a to najmä ich pridružením k vznikajúcemuEurópskemu hospodárskemu spoločenstvu. 89 Už v tomto období bol vytvorenýaj osobitný fond na financovanie rozvojovej pomoci - Európsky rozvojový fond(European Development Fund - EDF).K ďalšej inštitucionalizácii spolupráce Spoločenstva s rozvojovýmikrajinami došlo v roku 1963 podpísaním dohody o pridružení nazvanej podľamiesta svojho podpisu dohoda z Yaoundé. Jej hlavným cieľom bolo vytvoriťzónu voľného obchodu medzi Spoločenstvom a vtedy výlučne africkýmikrajinami 90 na princípoch reciprocity. Dohoda popri obchodných aspektochupravovala aj otázky finančnej pomoci Spoločenstva bývalým francúzskym88 EÚ v rámci vonkajších politík poskytuje okrem rozvojovej pomoci humanitárnu pomoc,predvstupovú pomoc a ďalšie formy pomoci tretím krajinám.89Čl. 131 až 136 Rímskych zmlúv priznali zámorským územiam a kolóniám štatútasociovaných krajín.90 Tzv. skupina AASM - skupina Asociovaných štátov Afriky a Madagaskar.80

a belgickým kolóniám na čiernom kontinente. V dvoch etapách 1964 - 1969(Yaoundé I) a 1970 - 1975 (Yaoundé II) bolo pre partnerské krajiny v rámciEDF vyčlenených viac ako 1,6 miliardy EUR.V súvislosti s rozšírením Spoločenstva (vstup bývalej koloniálnejmocnosti Veľkej Británie v roku 1973) boli do existujúceho mechanizmupreferencií a finančnej podpory zahrnuté aj bývalé britské kolónie na africkomkontinente, v karibskej oblasti a v regióne Tichého oceánu. Došlo takk výraznému geografickému rozšíreniu poľa pôsobnosti rozvojovej pomociSpoločenstva a počet rozvojových krajín zapojených do existujúcichmechanizmov spolupráce sa v roku 1975 zvýšil na 46. Nová dohoda, nazvanápodľa miesta svojho podpisu dohoda z Lomé (hlavné mesto Toga), prinieslaniektoré výrazné zmeny do vtedajšej rozvojovej spolupráce Spoločenstva.Najdôležitejšou zmenou v oblasti obchodnej výmeny bolo zrieknutie saprincípu vzájomnej reciprocity pri vývoze tovarov z členských krajínSpoločenstva do krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (African,Carribean, and Pacific Group of States - ACP 91 ). V súlade s dohodou z LoméSpoločenstvo na nerecipročnom základe otvorilo prístup na svoj vnútorný trhpre 99 % tovarových položiek z krajín ACP. 92 Obmedzenia boli zachované predovoz cukru, banánov, ryže, rumu a niektorých ďalších poľnohospodárskychproduktov, ktoré spadali do sféry Spoločnej poľnohospodárskej politikySpoločenstva. Dohoda z Lomé bola niekoľkokrát revidovaná, počet signatárovz radov rozvojových štátov sa postupne zvyšoval (v roku 1995 dosiahol 70)a v rámci EDF boli v rokoch 1975 - 2000 (Lomé I - rev. Lomé IV) na účelyrozvojovej pomoci krajinám ACP vyčlenené prostriedky vo výške takmer 40miliárd eur.91 ACP – Afrika, Karibik a Tichomorie. (V odbornej literatúre sa niekedy používa označenieAKT.) V súčasnosti patrí k skupine krajín ACP 79 štátov, z toho 49 na africkomkontinente, 15 v karibskom regióne a 15 menších tichomorských ostrovných štátov.Krajiny ACP predstavujú skupinu prevažne bývalých kolónií, ktoré majú v rámci rôznychopatrení a pravidiel EÚ nárok na preferenčné zaobchádzanie. V súčasnosti asi polovicacelkového objemu medzinárodnej rozvojovej pomoci určenej krajinám ACP pochádzapráve z EÚ.92 Jedným z determinujúcich faktorov, ktorý vplýval na pripravenosť Spoločenstva urobiťvýznamné ústupky vo vzťahu ku krajinám ACP, bol prvý ropný šok v rokoch 1973 - 1974.Práve v tomto období si členské štáty Spoločenstva v plnom rozsahu uvedomili negatívnedôsledky svojej závislosti od dodávok surovín z rozvojových krajín.81

V súčasnosti pravidlá spolupráce EÚ s už 79 krajinami ACP upravujedohoda z Cotonou 93 , ktorá vstúpila do platnosti v roku 2003 na obdobiedvadsiatich rokov. Dohoda z Cotonou obsahuje nový rámec pre oblasťobchodnej spolupráce a rozvojovej pomoci. Ako hlavné ciele dohody súdefinované eliminovanie a následne úplné prekonanie chudoby a postupnáintegrácia krajín ACP do svetovej ekonomiky s perspektívou úplnejliberalizácie obchodných vzťahov 94 . Explicitným zakotvením politickejdimenzie v texte dokumentu dohoda výrazne presahuje rámec tradičnejrozvojovej pomoci. Jedným z jej centrálnych bodov je dôležitosťzodpovedného riadenia štátu („good governance“), ktoré bolo spolus dodržiavaním ľudských práv, demokratických princípov a princípov právnehoštátu zahrnuté do zoznamu tzv. „podstatných elementov“ zmluvy. Ich porušeniemôže viesť k suspendovaniu dohody a pozastaveniu rozvojovej pomoci. 95V súlade s finančnými protokolmi k dohode boli na programovacieobdobie 2000 - 2007 vyčlenené prostriedky v celkovom objeme okolo93 Partnership Agreement Between the Members of the Afrcian, Caribbean and PacificGroup of States, on the One Part, and the European Community and its Member States, ofthe Other Part. [online].dostupné na internete:http://ec.europa.eu/comm/development/body/cotonou /pdf/agr01_en.pdf94 V súlade s dohodou má integrácia krajín ACP do svetovej ekonomiky prebiehať„smoothly and gradually“, t. j. s ohľadom na obmedzené možnosti krajín ACP a ichšpecifické postavenie vo svetovom hospodárstve. Počas prvého prechodného obdobia,ktoré sa končí 31. decembra 2007, bude zachovaný režim nerecipročných preferencií vovzájomnom obchode. Zároveň budú prebiehať rokovania o uzatvorení zmlúvo hospodárskej spolupráci (EPAs), kompatibilných s princípmi WTO. Doteraz ako celokvnímaný región ACP bol pritom rozdelený na šesť regionálnych zoskupení. Ich základtvoria už v súčasnosti existujúce, resp. formujúce sa regionálne integračné zoskupenia(Západoafrická hospodárska a menová únia, Centrálnoafrická colná a hospodárska únia,Rozvojové spoločenstvo južnej Afriky, Východoafrické spoločenstvo, Karibskéspoločenstvo (CARICOM)). Nové zmluvy, ktoré EÚ uzatvorí s týmito regionálnymizoskupeniami, by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2008. Počas ďalšiehodvanásťročného prechodného obdobia má byť dosiahnutá úplná liberalizácia obchodnýchvzťahov. Doterajší režim jednostranných obchodných preferencií by mal byť zachovanýlen pre skupinu najmenej rozvinutých krajín.95V súlade s týmto ustanovením Komisia v roku 2000 v prípade Fidži rozhodlao pozastavení pomoci pre tento ostrovný štát. Pozitívne výsledky hodnotenia politickejsituácie v krajine viedli Komisiu k tomu, aby v novembri 2003 zmenila svoje pôvodnérozhodnutie a obnovila spoluprácu s krajinou.82

24 miliárd EUR. Z tejto sumy však takmer 10 miliárd EUR predstavujúnevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich období 96 .Tabuľka 11Finančné alokácie v jednotlivých EDFObdobieEurópsky rozvojový fondPočetkrajín ACPFinančnáalokácia(mil. EUR)1959 - 1964 EDF1 (Rímske zmluvy, 1957) 31 569,41964 - 1970 EDF2 (Yaoundé I,1963) 18 730,41970 - 1975 EDF3 (Yaoundé II, 1969) 18 887,31975 - 1980 EDF4 (Lomé I, 1975) 46 3 053,31980 - 1985 EDF5 (Lomé II, 1979) 58 4 207,01985 - 1990 EDF6 (Lomé III, 1984) 65 7 882,61990 - 1995 EDF7 (Lomé IV, 1990) 68 11 583,01995 - 2000 EDF8 (rev. Lomé IV, 1995) 70 13 151,12000 - 2007 EDF9 (Cotonou, 2000) 77 14 300,02008 - 2013 EDF10 (rev. Cotonou, 2005) 79 22 682,0Zdroj: Európska komisia.Na programovacie obdobie 2008 - 2013 má byť v rámci EDF10vyčlenených 22,682 miliardy EUR, čo predstavuje 35 %-ný nárast 97v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Z tejto sumy má byť21,966 miliardy EUR (t. j. takmer 97 %) určených krajinám ACP,286 miliónov EUR zámorským krajinám a územiam (Overseas Countries andTerritories - OCT) a 430 miliónov EUR na krytie administratívnych výdavkovEurópskej komisie 98 .96 Porovnaj: Bundesministerium für wirtschaftliche Zusammenarbeit und Entwicklung: DieAKP-Staaten – traditionelle Partner der EU. [online]. dostupné na intenete:http://www.bmz.de/de/wege/ez_wege/ akpstaaten/index.html#0297 Nominálny nárast v prepočte na jeden rok. V rámci EDF9 (2000-2007) je na projektyvyčlenených v priemere 2,7 miliardy EUR ročne, v rámci EDF10 3,66 miliardy EURročne.98 Porovnaj: Internal Agreement between the Representatives of the Governments of theMember States, meeting within the Council, on the Financing of the Community Aid inAccordance with the ACP-EC Partnership Agreement and on the allocation of financial83

Rozvojová pomoc EÚ sa však neobmedzuje len na krajiny ACP a OCT.Od 70. rokov minulého storočia Spoločenstvo poskytuje pomoc rozvojovýmkrajinám Ázie a Latinskej Ameriky (program vonkajšej pomoci Áziia Latinskej Amerike ALA). V roku 1995 došlo k zmluvnému zakotveniuspolupráce v rámci Euro-stredomorského partnerstva (Barcelonský proces)a vytvoreniu príslušných mechanizmov financovania rozvojovej pomocikrajinám južného Stredomoria a Blízkeho a Stredného východu (finančnýnástroj na vykonávanie podporných opatrení Euro-stredomorského partnerstvaMEDA, uplatňovaný v rokoch 1996 - 2006). V súvislosti s politickýmizmenami na európskom kontinente na prelome 80. a 90. rokov minuléhostoročia (pád železnej opony) sa prijímateľmi vonkajšej pomociSpoločenstva/EÚ stali krajiny strednej a východnej Európy, Kaukazu a StrednejÁzie (program technickej pomoci pre Spoločenstvo nezávislých štátova Mongolsko TACIS, program pomoci pre západný Balkán CARDS a programpredvstupovej pomoci pre desať krajín strednej a východnej Európy PHARE,realizované v rokoch 1991 - 2006). EÚ v súčasnosti poskytuje pomoc viac než150 krajinám na všetkých kontinentoch prostredníctvom EDF a ďalšíchfinančných nástrojov v oblasti vonkajších politík (ktoré budú podrobnejšieanalyzované v ďalšom texte).6.2 Právny základ a inštitucionálny rámec rozvojovej pomoci EÚPrávnym základom rozvojovej pomoci sú články 177 - 181 Zmluvyo založení Európskeho spoločenstva, ktoré definujú ciele politiky v oblastirozvojovej spolupráce (trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvojrozvojových krajín, harmonická a postupná integrácia rozvojových krajín dosvetovej ekonomiky, boj proti chudobe) a rámec na jej implementáciu. Článok181a upravuje otázky hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s tretími(t. j. nielen rozvojovými) krajinami, články 182 - 188 problematiku pridruženiazámorských krajín a území. Jednotlivé aspekty spolupráce so štátmi ACPšpecifikuje Dohoda z Cotonou. 99assistance for the Overseas Countries and Territories to which Part Four of the EC Treatyapplies – Brussels: Official Journal of the European Union,L247/32, 9 September 2006.99 Partnership Agreement Between the Members of the African, Caribbean and PacificGroup of States, on the One Part, and the European Community and its Member States, ofthe Other Part. [online]. dostupné na internete: http://ec.europa.eu/comm/development/body/cotonou/pdf/ agr01_en. pdf84

V rámci Európskej komisie je vonkajšia pomoc spravovaná Generálnymriaditeľstvom pre vonkajšie vzťahy (DG RELEX) a Generálnym riaditeľstvompre rozvoj (DG DEV). Uvedené generálne riaditeľstvá nesú zodpovednosť zadefinovanie efektívnej a koherentnej rozvojovej politiky v rámci širšiehokontextu politík EÚ v oblasti vonkajších vzťahov a koordináciu viacročnéhoprogramovania. (DG DEV sa pritom primárne zaoberá rozvojovou politikoua pomocou vo vzťahu ku krajinám ACP.)Do uvedených procesov sú však zapojené aj ďalšie generálne riaditeľstvá- Generálne riaditeľstvo pre rozšírenie (pomoc krajinám západného Balkánu),Generálne riaditeľstvo pre obchod (koherencia medzi obchodnou politikoua plnením rozvojových cieľov), Generálne riaditeľstvo pre hospodárskea finančné záležitosti, Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc (DGECHO) (poskytovanie núdzovej pomoci obetiam prírodných katastrofa ozbrojených konfliktov) atď.Za konkrétnu realizáciu rozvojovej pomoci EÚ zodpovedá EuropeAid,agentúra založená Európskou komisiou 1. januára 2001. Jeho úlohou je riadiťa implementovať programy vonkajšej pomoci financované tak z komunitárnehorozpočtu, ako aj zo zdrojov Európskeho rozvojového fondu. Kýmprogramovanie vonkajšej pomoci vykonáva DG RELEX a DG DEV,EuropeAid zodpovedá za prípravu realizačných štúdií, národných plánov, ichimplementáciu (výzvy na predkladanie projektov, riadenie a monitorovanie)a vyhodnocovanie. Na ilustráciu možno uviesť, že celková vonkajšia pomocEÚ dosiahla v roku 2005 výšku 10,4 miliardy EUR, z toho asi7,5 miliardy EUR spravoval EuropeAid.V procese implementácie rozvojovej pomoci zohrávajú nezastupiteľnúúlohu zastúpenia (delegácie) Európskej komisie, pôsobiace v súčasnosti v asi130 krajinách sveta. V súlade s princípom, že o miestnych záležitostiach možnolepšie rozhodovať na mieste, Európska komisia preniesla zodpovednosť zariadenie projektov práve na svoje zastúpenia v tretích krajinách. Tiezodpovedajú za kľúčové operačné úlohy, ako je napríklad identifikáciaa zhodnotenie projektu, uzatváranie zmlúv a vyplácanie finančnýchprostriedkov, monitoring a vyhodnocovanie projektov.6.3 Tematické a geografické priority rozvojovej pomoci EÚV úsilí maximalizovať svoj príspevok k plneniu miléniovýchrozvojových cieľov (Millennium Development Goals - MDGs) EÚ zameriavasvoju pomoc na nasledujúce prioritné tematické oblasti:85

a) posilňovanie inštitucionálnych kapacít, zodpovedné riadenie štátu azákonnosť (vrátane predchádzania konfliktom, podpory demokratizácie,mimovládneho sektora a pod.);b) zabezpečenie spravodlivého prístupu k sociálnym službám, zlepšeniezdravia a zvyšovanie vzdelanosti;c) rozvoj dopravy a infraštruktúry;d) podpora obchodu a súkromného sektora (vrátane posilnenia výhodz účasti rozvojových krajín vo svetovom obchodnom systéme;zdokonalenia rokovacej kapacity a schopnosti rozvojových krajínformulovať a implementovať koherentné obchodné politiky; eliminácienegatívnych ekonomických a environmentálnych vplyvovmedzinárodných obchodných dohôd a pod.);e) potravinová bezpečnosť a podpora udržateľného rozvoja vidieka;f) podpora regionálnej integrácie a spolupráce;g) zabezpečenie ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja.Ako už bolo uvedené, EÚ poskytuje pomoc viac ako 150 krajinám nacelom svete. V minulosti boli uvedené krajiny rozdeľované do piatichkľúčových geografických oblastí, ktorým zodpovedali aj špecifickémechanizmy a finančné nástroje poskytovania rozvojovej pomoci: východnáEurópa, Stredná Ázia a Kaukaz (TACIS); južné Stredomorie a Blízky a Strednývýchod (MEDA); africké, karibské a tichomorské krajiny a zámorské krajiny aúzemia (EDF); Ázia (ALA); Latinská Amerika (ALA). Geografické rozdelenierozvojovej pomoci EÚ približuje graf (pozri prílohu B.2).V súvislosti s novým programovacím obdobím 2007 - 2013 a spustenímnových finančných nástrojov pre oblasť vonkajších politík EÚ možnov súčasnosti identifikovať tri širšie skupiny regiónov:a) africké, karibské a tichomorské krajiny a zámorské krajinya územia;b) krajiny južného Stredomoria, Blízkeho a Stredného východu,východnej Európy a Kaukazu spadajúce do Európskej susedskejpolitiky;c) rozvojové krajiny Ázie, Latinskej Ameriky a Juhoafrická republika.86

6.4 Existujúci mechanizmus financovania rozvojovej pomoci EÚVýsledkom doterajšej evolúcie rozvojovej pomoci EÚ a jej členskýchštátov je viacúrovňový a viacvektorový mechanizmus jej financovania, ktorýzahŕňa finančné toky smerujúce od jednotlivých členských štátov k ichrecipientom v cieľových krajinách, ako aj finančné toky spojené s realizáciourozvojovej pomoci na komunitárnej úrovni. Rozvojová pomoc realizovaná nakomunitárnej úrovni je pritom financovaná dvoma zdrojmi:• komunitárnymi zdrojmi vykazovanými v rámci príslušných položiekspoločného rozpočtu EÚ (ide predovšetkým o finančné nástroje v rámcivýdavkovej kapitoly EÚ ako globálny partner);• mimorozpočtovými prostriedkami alokovanými v EDF.Uvedený mechanizmus zjednodušene zobrazuje schéma (pozri prílohu C.1).6.4.1 Financovanie rozvojovej pomoci z komunitárnych zdrojovFinančné prostriedky vyhradené v komunitárnom rozpočte na realizáciucieľov a úloh rozvojovej pomoci sú v aktuálnom programovom období 2007 -2013 prerozdeľované prostredníctvom Nástroja rozvojovej spolupráce(Development Cooperation Instrument - DCI). Základným a všeobecnýmcieľom rozvojovej pomoci financovanej prostredníctvom DCI je odstráneniechudoby v partnerských krajinách a regiónoch; plnenie miléniovýchrozvojových cieľov; podpora demokracie, zodpovedné riadenie štátu adodržiavania ľudských práv a právneho štátu; posilnenie trvalo udržateľnéhopolitického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvojapartnerských krajín a regiónov; podpora ich plynulého a postupného začleneniado svetového hospodárstva a posilnenie vzťahu medzi EÚ a partnerskýmikrajinami a regiónmi.Pomoc v rámci DCI je realizovaná prostredníctvom piatichgeografických a šiestich tematických programov. Geografické programypodporujú rozvoj krajín a regiónov Latinskej Ameriky, Ázie, Strednej Ázie,Blízkeho východu a Juhoafrickej republiky. Tematické programy dopĺňajúprogramy geografickej povahy a podporujú činnosti v oblasti ľudskéhoa sociálneho rozvoja, životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenias prírodnými zdrojmi, a to aj v súvislosti s energetikou, neštátnymi subjektmia miestnymi orgánmi, potravinovou bezpečnosťou, migráciou a azylom.V programovacom období 2007 - 2013 je v rámci DCI vyčlenenýchtakmer 17 miliárd EUR, čo predstavuje menej ako 2 % celkových plánových87

ozpočtových výdavkov EÚ v uvedenom období. Finančná pomoc môže maťcharakter grantov (nenávratná finančná pomoc), pôžičiek, bonifikácieúrokových sadzieb (najmä pre pôžičky v oblasti životného prostredia),odpustenia dlhov a pod.Pre úplnosť však treba uviesť, že rozvojové štáty majú možnosť čerpať ajprostriedky alokované v ďalších komunitárnych finančných nástrojochzaložených na horizontálnom prístupe:a) Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) -horizontálny finančný nástroj aplikovateľný pre všetky (t. j. nielenrozvojové) krajiny, ktorého cieľom je podpora ľudských práv, šíreniedemokracie a predchádzanie potenciálnym konfliktom v tretíchkrajinách;b) Nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) slúžiacina financovanie úsilia EÚ pri podpore zvýšenia jadrovej bezpečnostia uplatňovanie účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiályv tretích krajinách;c) Nástroj stability (IFS) určený na financovanie takých aktivít, ako napr.pomoc v období existujúcich alebo vznikajúcich kríz, riešenieglobálnych a regionálnych bezpečnostných problémov, boj protirozširovaniu zbraní hromadného ničenia, organizovanému zločinu,terorizmu a pod.;d) Nástroj humanitárnej pomoci zameraný na financovanieprogramovanej 100 potravinovej pomoci, pomoci utečencom a pod.;e) Nástroj makrofinančnej pomoci umožňujúci financovať projektyzamerané na ekonomickú stabilizáciu a štrukturálne reformyv prijímajúcich krajinách.Pre krajiny južného Stredomoria, východnej Európy a Kaukazuspadajúce do Európskej susedskej politiky 101 je určený Nástroj európskeho100Na okraj možno spomenúť, že na poskytnutie rýchlej finančnej pomoci v prípadeneočakávaných udalostí slúži Rezerva núdzovej pomoci tvorená mimorozpočtovýmizdrojmi.101 Ide o nasledujúcich 15 krajín, ktoré sú v súlade s kritériami OECD zaradené do kategórierozvojových štátov: Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko,Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Moldavsko, Palestínska samospráva, Sýria, Tunisko,Ukrajina. (Dve ďalšie krajiny, Izrael a Rusko, na ktoré sa takisto vzťahuje ENPI, nie súkategorizované ako rozvojové štáty.)88

susedstva a partnerstva (ENPI). ENPI nahrádza doterajšie programyTACIS 102 , MEDA a ďalšie tematické nástroje a má dva hlavné ciele:1) presadzovať postupnú hospodársku integráciu a hlbšiu politickúspoluprácu medzi EÚ a partnerskými krajinami;2) využiť špecifické príležitosti a výzvy súvisiace s geografickoublízkosťou EÚ a jej susedov. Podľa odhadov Európskej komisie až 90 %zdrojov alokovaných v ENPI by malo byť využitých na financovanieaktivít spadajúcich do kategórie ODA.Krajiny sa môžu uchádzať o poskytnutie finančnej pomoci z rôznychfinančných nástrojov EÚ. Platí však zásada, že štát môže získať finančnúpomoc len z jedného geografického nástroja (DCI, resp. ENPI). Výškufinančných alokácií v rámci uvedených nástrojov zobrazuje tabuľka 12.Tabuľka 12Výdavková kapitola EÚ ako globálny partner (2007)EUR %Nástroj pre predvstupovú pomoc (IPA) 1 263 130 000 18,5Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) 1 419 955 400 20,8Nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) 2 208 696 784 32,4Nástroj spolupráce s priemyselne rozvinutými krajinami (ICI) 24 700 000 0,4Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) 142 091 078 2,1Nástroj stability (IFS) 212 895 738 3,1Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) 1 419 955 400 18,5Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) 1 268 000 0,02Humanitárna pomoc 732 160 000 10,7Makroekonomická pomoc 58 201 000 0,9Záruky na pôžičky 200 000 000 2,9Iné akcie a programy (vrátane decentralizovaných agentúr) 390 162 000 5,7SPOLU 6 702 527 000 100Zdroj: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok 2007.102 Krajiny podporované v rámci programu TACIS boli rozdelené do dvoch kategórií:krajiny bezprostredne susediace s EÚ (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko,Moldavsko, Rusko a Ukrajina) sú v novom programovom období podporované zo zdrojovENPI. Stredoázijské republiky (Kazachstan, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) aMongolsko sú podporované z prostriedkov DCI.89

6.4.2 Financovanie rozvojovej pomoci z mimorozpočtových zdrojovAko už bolo naznačené, rozvojová pomoc krajinám ACP a OCTvykazuje - vzhľadom na historické osobitosti (ide zväčša o bývalé kolóniečlenských štátov EÚ) - určité špecifiká, ktoré sa dotýkajú aj oblastifinancovania. Hlavným nástrojom financovania rozvojovej pomoci týmtokrajinám je EDF. Nehľadiac na komunitárny charakter spolupráce s krajinamiACP a OCT fond predstavuje mimorozpočtový nástroj, t. j. nie je financovanýzo spoločného rozpočtu EÚ, ale je tvorený osobitnými príspevkami členskýchštátov. (pozri prílohu B.3)Spravovaním fondu je poverená Európska komisia, platia tu všakšpecifické pravidlá a implementačné mechanizmy, ktoré sa odlišujú odpravidiel upravujúcich fungovanie komunitárnych nástrojov a programov.Opakované snahy Európskej komisie o integráciu EDF do komunitárnehorozpočtu (tzv. proces budgetarizácie EDF), siahajúce až do 70. rokovminulého storočia, dodnes narážajú na nesúhlas viacerých členských štátov.6.4.3 Rozvojová pomoc EÚ v kontexte medzinárodných záväzkov zMonterreyV súlade so záväzkami prijatými na medzinárodnej konferenciio financovaní rozvoja, ktorá sa uskutočnila v mexickom Monterrey v marci2002, sa členské štáty EÚ (spolu s ďalšími priemyselne vyspelými štátmi)zaviazali ďalej zvyšovať ODA tak, aby v roku 2010 dosiahla 0,56 % HNDa v roku 2015 úroveň 0,70 % HND.Tabuľka 13Záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomociČlenské štáty EÚ-15Nové členské štátyindividuálnyukazovateľODA/HNDkolektívnyukazovateľODA/HNDindividuálnyukazovateľODA/HNDkolektívnyukazovateľODA/HND2006 0,33 % 0,39 % - -2010 0,51 % 0,56 % 0,17 % 0,17 %2015 0,70 % 0,70 % 0,33 % 0,33 %Zdroj: Commission Staff Working Document, SEC (2007) 415, April 4th 2007.90

Tabuľka 14Výška oficiálnej rozvojovej pomoci členských štátov EÚ (2006)mil. EUR % HND mil. EUR % HNDBelgicko 1 568 0,50 Maďarsko 96 0,12Bulharsko 2 0,01 Malta 7 0,15Cyprus 16 0,11 Nemecko 8 247 0,36Česká republika 124 0,12 Poľsko 239 0,09Dánsko 1 780 0,80 Portugalsko 312 0,21Estónsko 8 0,07 Rakúsko 1 205 0,48Fínsko 658 0,39 Rumunsko 3 0,00Francúzsko 8 324 0,47 Slovensko 44 0,10Grécko 306 0,16 Slovinsko 35 0,12Holandsko 4 343 0,81 Španielsko 3 028 0,32Írsko 794 0,53 Švédsko 3 161 1,03Litva 15 0,08 Taliansko 2926 0,20Lotyšsko 9 0,06 Veľká Británia 10 049 0,52Luxembursko 232 0,89EÚ-15 46 932 0,43EÚ-10 592 0,10EÚ-25 47 524 0,42EÚ-27 47 529 0,41Zdroj: Výročná správa Komisie „Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja“,KOM (2007) 164.V roku 2006 EÚ nielen splnila, ale dokonca prekročila stanovený cieľ0,39 % HND zvýšením ODA na 0,42 % HND a vyplatením rekordnej výškyviac ako 47,5 miliardy EUR.Európska komisia vo svojej piatej výročnej správe o pokroku v plnenízáväzkov v oblasti ODA optimisticky očakáva, že cieľ 0,56 % HND sa do roku2010 podarí dosiahnuť. Lepšie vyhliadky na hospodársky rast znamenajú, žeEÚ by mohla zmobilizovať ďalších 27 až 30 miliárd EUR ročne v porovnanís rokom 2006. 103103 Porovnaj: KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Výročná správa KomisieEurópskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výborua Výboru regiónov - Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja - Brusel 4. apríla2007, KOM(2007) 164 v konečnom znení, dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/com/2007/com2007_0164sk01.doc91

6.5 Kritické hodnotenie vybraných aspektov existujúcehomechanizmu rozvojovej pomoci EÚV dôsledku historických osobitostí a existencie prirodzených rozdielovv postojoch a prioritách členských štátov sa v rámci EÚ vytvoril duálnymechanizmus financovania a programovania rozvojovej pomoci. Prejavomtohto dualizmu je skutočnosť, že popri nástrojoch určených na realizáciurozvojovej pomoci na komunitárnej úrovni existuje mimorozpočtovýmechanizmus financovania rozvojovej pomoci krajinám ACP a OCT v podobeEDF. 104 Na programovaní rozvojovej pomoci na úrovni Európskej komisie sisvoje kompetencie delia dve generálne riaditeľstvá - DG RELEX (zodpovednéza oblasť komunitárneho financovania) a DG DEV (zodpovedné za oblasťrozvojovej pomoci krajinám ACP a OCT prostredníctvom EDF).V kontexte snáh o zefektívnenie existujúceho mechanizmu rozvojovejpomoci možno za vhodné riešenie považovať integráciu EDFdo komunitárneho rozpočtu; zjednotenie inštitucionálneho modelu (t. j.odbúranie paralelných procesov prebiehajúcich v súčasnosti na dvochgenerálnych riaditeľstvách); spružnenie a zjednodušenie procedúr (značná časťprostriedkov zostáva aj z dôvodov vysokej administratívnej náročnostinevyčerpaná) a ďalšia racionalizácia kooperačných inštrumentov. Na druhejstrane by však - v záujme zvýšenia efektivity poskytovanej rozvojovej pomoci -malo byť dôsledne kontrolované dodržiavanie princípu kondicionality a mal bybyť zavedený efektívnejší systém priebežnej a následnej kontroly využitiazdrojov.104 Z hľadiska optimálneho fungovania systému možno za nesystémový prvok považovaťskutočnosť, že krajiny ACP a OCT disponujú prístupom tak ku komunitárnym zdrojom(tematické finančné nástroje a tematické programy Nástroja rozvojovej spolupráce), ako ajk zdrojom EDF.92

7 Oficiálna rozvojová pomocSlovenskej republikyRozvojová pomoc a spolupráca je prejavom solidarity rozvinutých krajíns tými menej rozvinutými a zároveň je významnou súčasťou zahraničnejpolitiky každého štátu a nástrojom presadzovania vlastných štátnych záujmov.Poskytovanie pomoci nie je pre Slovenskú republiku nič nové, keďže bývaléČeskoslovensko patrilo v minulosti k významným medzinárodným donorom.Systém poskytovania pomoci bol v 80. rokoch ovplyvnený najmä studenouvojnou a pomoc smerovala do krajín, ktoré sympatizovali so socialistickýmimyšlienkami. 105V 90. rokoch, v období procesu transformácie väčšina bilaterálnychprogramov zanikla a Slovensko sa stalo čistým prijímateľom zahraničnejoficiálnej rozvojovej pomoci. Až koncom tejto dekády sa Slovenská republikasnažila znovu začleniť do donorskej komunity, ale až do roku 2003 nemalavybudovaný komplexný mechanizmus rozvojovej pomoci. Pomoc bolaväčšinou realizovaná len formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodnýchorganizácií, prostredníctvom špeciálnych programov (napr. štipendiá)a poskytovaním humanitárnej pomoci.Základy súčasného systému poskytovania rozvojovej pomoci bolipoložené v období rokov 1999 - 2002. Hlavným aktérom pri jeho formovaníbolo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Prostredníctvomsvojich publikácií, organizovaním rôznych diskusií a prípravou podkladovýchmateriálov významne prispeli aj mnohé mimovládne organizácie a Slovenskýinštitút medzinárodných štúdií (vtedy príspevková organizácia MZV SR).Nezanedbateľný vplyv na formovanie slovenskej rozvojovej pomoci mali dvevýznamné medzinárodné donorské organizácie - Regionálne strediskoRozvojového programu OSN (UNDP) a Kanadská medzinárodná rozvojová105 Napr. Kuba, Vietnam, Laos, Kambodža, Afganistan, Etiópia, India, Kongo, Mexiko,Venezuela a mnohé ďalšie.93

agentúra (CIDA), ktoré pripravili špeciálne programy na pomoc vznikajúcimdonorským krajinám pri budovaní kapacít poskytovania rozvojovej pomoci.ODA je teda štandardnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politikyaž od roku 2003, kedy došlo ku kľúčovej zmene. Na projekty a programyoficiálnej rozvojovej pomoci MZV SR bolo alokovaných 160,661 miliónaSk. 106 Išlo o prostriedky vyčlenené nad rozsah už existujúcej rozvojovejpomoci 107 . Ministerstvo zahraničných vecí SR každoročnepripravuje Národný program ODA a koordinuje medzirezortný program preODA v SR prostredníctvom svojho odboru rozvojovej spolupráce ahumanitárnej pomoci (ORPO). Od 1. 5. 2004 sa SR automaticky zapojila dospoločného európskeho systému poskytovania ODA, z čoho pre nás vyplývajúzáväzky finančné, politické, právne, inštitucionálne a organizačné. Zároveň savšak pre slovenské subjekty otvorilo široké spektrum možností participovať natomto systéme. Od Slovenska sa preto očakáva, že aktívne prispejek celosvetovému snaženiu v oblasti rozvojovej pomoci nielen finančne, ale ajodborne a intelektuálne.7.1 Dôvody, ciele a priority ODA SRMotívy ODAK základným motívom poskytovania rozvojovej pomoci Slovenskourepublikou patria: spoluzodpovednosť za globálny vývoj, morálne záväzkya prísľuby vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciácha iniciatívach (dôležitým dokumentom, ku ktorému sa SR prihlásila, súMiléniové ciele OSN), záujem Slovenska zaradiť sa do donorskej komunitya byť vnímané ako jej súčasť, ale aj poznanie, že vývoj v rozvojových krajináchspätne ovplyvňuje situáciu vo vyspelých krajinách, a tým aj na Slovensku.Štandardné delenie ODAOficiálna rozvojová pomoc sa skladá z bilaterálnej a multilaterálnejrozvojovej pomoci. Bilaterálna rozvojová pomoc sa realizuje cez projekty vovybraných, tzv. prioritných a programových krajinách (zúčastňujú sa na nej 2subjekty (bilaterálna): slovenský subjekt a partner v rozvojovej krajine; alebo106 MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003-2008.Bratislava, 2003.107 Dovtedajšie už spomínané rozvojové nástroje, ako napr. príspevky do medzinárodnýchorganizácií, štipendiá, humanitárna pomoc atď., sú aj naďalej využívané ako dôležitá súčasťzahraničnej politiky SR94

tiež 3 subjekty (trilaterálna): slovenský subjekt, ďalší partner a partner zrozvojovej krajiny). V roku 2006 tvorila len 10 % celkovej ODA SR.Multilaterálna rozvojová pomoc zahŕňa odvody do medzinárodných fondov,odpustenie dlhov a študijné výmeny a v roku 2006 tvorila 72 % celkovej ODASR.Ciele ODAObjemom poskytovanej pomoci Slovensko nepatrilo a ani nikdy nebudepatriť medzi silných donorov, čo reflektujú aj ciele účasti Slovenskav donorských aktivitách. Sú formulované tak, aby účasť Slovenska bola účelná,efektívna, mala zmysel pre prijímateľa, ako aj pre Slovensko samo.• Transfer slovenských skúseností a know-how: SR disponuje osobitouskúsenosťou, ktorá vyplýva z transformačného procesu po roku 1989.Prenos týchto skúseností do krajín, ktoré prechádzajú podobnýmprocesom, prehĺbi politické a ekonomické väzby Slovenska s uvedenýmikrajinami.• Zapojenie slovenských expertov do medzinárodných rozvojovýchaktivít a mechanizmov: Prítomnosť slovenských špecialistova odborníkov v medzinárodných organizáciách a iniciatívach zvyšujekredibilitu Slovenska, vplyv na aktivity týchto organizácií a možnosťvstupu ďalších slovenských subjektov do konkrétnych projektova programov v rámci rozvojovej pomoci.• Zapojenie slovenských subjektov do medzinárodných rozvojovýchprojektov: Príležitosti sa otvárajú rovnako pre mimovládnea vzdelávacie inštitúcie, ako aj pre dodávateľov tovarov a služieb. Tietosubjekty však nemajú obyčajne skúsenosti ani prostriedky na to, abypriamo ponúkli svoje kapacity medzinárodným organizáciám.• Rozšírenie ekonomickej spolupráce s rozvojovými krajinami: Ne jeto motívom, ale pozitívnym dôsledkom vzájomných vzťahov.• Pomoc slovenskej krajanskej komunite 108108 MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003-2008,Bratislava, 2003.95

Teritoriálne priority ODADôležitým momentom slovenskej rozvojovej pomoci je tiež striktnášpecializácia a koncentrácia na limitovaný počet krajín. Vyplýva to zoskutočnosti, že Slovensko disponuje limitovaným objemom finančnýchprostriedkov a ľudských kapacít v tejto oblasti. Preto je ODA SR namierená do2 - 3 programových krajín 109 a niekoľkých ďalších projektových krajín.Stanovili sa tri skupiny kritérií 110 , na základe ktorých sa posudzovalo, či buderozvojová krajina zaradená medzi slovenské teritoriálne priority a následne bolzostavený zoznam prioritných krajín schválený MZV SR v septembri 2002. 111Sektorové priority ODAPrioritné sektory slovenskej ODA sú rozdelené do troch oblastí:• Budovanie demokratických inštitúcií a trhového prostredia:konkrétne ide najmä o tvorbu trhovej ekonomiky, zmenu vlastníckychštruktúr, vytvorenie podnikateľského prostredia a o reformy voverejnom sektore.• Infraštruktúra: budovanie dopravnej infraštruktúry, odmínovaciepráce, kanalizácie, čističky a úpravne vody, tvorba odpadovéhohospodárstva, projekty a inžinierske služby v oblasti zásobovania pitnouvodou a budovanie energetickej infraštruktúry.• Krajinotvorba, ochrana životného prostredia, pôdohospodárstvo,potravinová bezpečnosť a využívanie nerastných surovín:zalesňovanie, závlahové systémy a geologický prieskum. 112Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR), odbor rozvojovejspolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO) (pozri prílohu C.2), bolokoordinátorom poskytovanej ODA SR. V súčasnosti prešlo projektové riadeniena agentúru Slovak Aid, programové riadenie zostalo v rukách ministerstva.MZV SR bolo aj gestorom medzirezortného programu pre ODA 05T, táto109 Pod programovou krajinou sa rozumie prijímateľ pomoci, s ktorým Slovensko rozvinieširšiu spoluprácu.110 Kritériá politicko-ekonomické, kritériá logistické a praktické a všeobecné kritériá danédonorskou komunitou.111 Prioritné krajiny: Srbsko, Čierna Hora, projektové krajiny: Afganistan, Albánsko, Bosnaa Hercegovina, Kazachstan, Kenská republika, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko,Mozambik, Sudán, Tadžikistan, Uzbekistan.112 MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003-2008,Bratislava, 2003.96

funkcia sa zachovala dodnes podobne ako aj účasť jednotlivých ministerstiev(rezortov) na poskytovaní ODA, a to buď z vlastného rozpočtu, alebo v rámciprogramu ODA.Za koordináciu rozvojových aktivít rezortov zodpovedal koordinačnývýbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc (KV ODA). V roku 2007 k nemu pribudliaj medzirezortné koordinačné komisie pre európske záležitosti (KEU 1a KEU 2).KV ODA „tiež plnil a plní úlohu expertného poradného orgánu preministra zahraničných vecí. Členmi výboru sú zástupcovia vybranýchústredných orgánov štátnej správy podieľajúcich sa na poskytovaní ODA, akoaj iných organizácií pôsobiacich v oblasti rozvojovej spolupráce. Výbor dávaodporúčania pre ministra zahraničných vecí SR k aktuálnym otázkam ODA,poskytuje informácie o poskytnutej pomoci, spolupracuje pri prípravezásadných koncepčných dokumentov pre oficiálnu rozvojovú pomoc,podporuje výmenu informácií medzi členmi výboru.“ 113Rozhodovanie o konkrétnych aktivitách rozvojovej spolupráce medzi SRa krajinami prijímajúcimi pomoc v rámci ODA spadalo až do vzniku agentúrySlovak Aid do kompetencie riadiacich výborov (RV). Bratislava-Belehrad fond(RV BBF) rozhodoval o rozvojových programoch v programovej krajine Srbskoa Čierna Hora 114 , zatiaľ čo Trustový fond (RV TF) rozhodoval o rozvojovýchprogramoch v ostatných prioritných krajinách slovenskej ODA. Medzi aktivityRV patrilo schvaľovanie projektov predkladaných slovenskými subjektmi,výber expertov, schvaľovanie finančného rámca a nasledujúcich iniciačnýchdokumentov vypracovaných implementačnou agentúrou.Za riadenie projektového cyklu zodpovedali administratívne akontraktačné jednotky (ACU). „Ich úlohou bolo vyhlasovanie verejnýchtendrov (grantových kôl), uzatváranie zmlúv s predkladateľmi projektov,podávanie správ, monitorovanie a vyhodnocovanie projektov, posudzovanieprojektových návrhov a zabezpečovanie ich štandardnej kvality. ACU tiežvypracúvali podkladové materiály, analýzy, správy, organizovali školenia,zabezpečovali vysielanie slovenských expertov a udržiavali databázu113 MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca. [online]. dostupné nainternete: http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open, 13.11.2006114 Dnes aj štáty: Srbsko a Čierna Hora.97

organizácií a expertov zapojených do slovenskej ODA. Funkcie ACU a ichrealizáciu schvaľoval príslušný riadiaci výbor.“ 115Okrem MZV SR boli a sú do ODA zapojené ďalšie ústredné štátneorgány, ostatné ministerstvá (Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo životnéhoprostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo školstva SR),pretože za súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci považujeme aj niektorésektorové bilaterálne projekty - humanitárnu pomoc, poskytovanie štipendií,pomoc utečencom, ako aj príspevky do medzinárodných rozvojovýchorganizácií.Významnú úlohu zohrávali podobne ako dnes i mimovládne organizácie.Mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou ahumanitárnou pomocou SR od roku 2003 zastrešuje Platforma mimovládnychrozvojových organizácií.V súčasnosti prebieha proces inštitucionalizácie slovenskej oficiálnejrozvojovej pomoci. Keďže sa v budúcnosti očakáva nárast prostriedkov nafinancovanie bilaterálnych rozvojových projektov existencia dvochkontraktačných jednotiek zabezpečujúcich projekty by bola finančneneefektívna. Okrem toho starý mechanizmus neumožňoval jednoznačneidentifikovať slovenskú pomoc, keďže jej časť sa poskytovala prostredníctvomTrustového fondu UNDP.7.2 Slovak Aid 116Po porovnaní modelov riadenia bilaterálnej pomoci existujúcich vo svetea po konzultáciách s medzinárodnými donormi bol vybratý model, pri ktoromprogramové riadenie od 1. 1. 2007 zabezpečuje MZV SR a projektovésamostatná rozvojová agentúra 117 . Uvedený model by mal zabezpečiťflexibilnejšie narábanie tak s finančnými prostriedkami, ako aj s ľudskýmizdrojmi.Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu - SlovakAid bola zriadená vo forme rozpočtovej organizácie MZV SR, čo umožňuje115 MVRO, Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Oficiálna rozvojová pomoc [online].dostupné na internete: http://www.mvro.sk/rozvojova-pomoc-rozvojova-pomoc-srslovakaid-slovenska-oficialna-rozvojova-pomoc-vzdelavanie.html,15. 11. 2006116 Kapitola spracovaná podľa Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci 2007.117 Vláda SR dňa 28. 9. 2006 odsúhlasila návrh MZV SR na inštitucionalizáciu systémuslovenskej rozvojovej pomoci.98

transparentné napojenie na štátny rozpočet a lepšiu kontrolu čerpaniaprostriedkov.Hlavným predmetom činnosti agentúry je implementácia rozvojovejpolitiky SR, agentúra bude zabezpečovať všetky činnosti súvisiace s riadeníma administráciou projektového cyklu v rámci národného programu ODA tak,ako ich zabezpečovali ACU a bude spravovať tomu zodpovedajúce finančnéprostriedky 118 . Okrem toho bude agentúra vykonávať dokumentačnú,vzdelávaciu a výchovnú činnosť, ako aj edičnú, publikačnú a komunikačnúčinnosť.Postavenie a pôsobnosť agentúry sú upravené v zákone o oficiálnejrozvojovej pomoci 119 , ktorý tiež definuje účasť ústredných orgánov štátnejsprávy a územnej samosprávy na ODA. Zákon rámcovo upravuje najmäbilaterálnu časť oficiálnej rozvojovej pomoci, určuje jej princípy, ciele a formy.Účinnosť nadobudne dňom 1. 1. 2008. „MZV je presvedčené, že tento zákonpomôže zefektívniť poskytovanie ODA SR a vytvorí podmienky na dôslednéplnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti ODA, ktorej dôležitosťneustále rastie.“ 1207.3 Financovanie ODASystém financovania ODA SR je pomerne zložitý. MZV SR je gestorommedzirezortného programu 05T, ktorý vznikol v roku 2003 na základemetodického pokynu MF SR o programovom rozpočtovaní.Účastníkmi programu v roku 2006 boli MZV SR, MV SR, MŽP SR, MPSR a MŠ SR. Prostriedky na plnenie stanovených cieľov svojich podprogramovsi relevantné kapitoly zabezpečujú v rámci svojho schváleného rozpočtuvýdavkov na príslušný rok.118 Obe ACU budú aj naďalej spravovať finančné prostriedky, ktoré im boli prevedené naimplementáciu Národných programov ODA z rokov 2003 - 2006 v rámci podprogramu05T0A tak, aby bolo možné dokončiť rozbehnuté projekty a aktivity.119 Vláda schválila jeho návrh dňa 22. 8. 2007.120 Pozri: www.slovakaid.mfa.sk/index.php/article/articleview/274/1/1/, autor: TASR.99

Celková suma na program 05T predstavovala v roku 2006218,947 milióna Sk 121 (táto suma však zahŕňala aj humanitárnu pomoc, ktorávšak de facto rozvojovou pomocou nie je). Bilaterálne a rozvojové projektyboli financované z podprogramu štátneho rozpočtu MZV SR 05T0A.Výška finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc (percentuálnypodiel ODA na HDP) je najčastejšie používané kritérium na hodnotenievyspelých krajín v oblasti ODA. Z tohto pohľadu bol rok 2005 122 pre SRúspešný, (pozri prílohu B.4) Slovenská republika poskytla v tomto rokurozvojovú pomoc vo výške 1,739 miliardy Sk, čo predstavuje 0,12 % HDP.Nárast oproti roku 2004 (0,072 %) bol spôsobený najmä odpustením dlhovzapočítaných v roku 2005 (527, 3 milióna Sk), zvýšením povinného príspevkudo EÚ (o 286 miliónov Sk), ako aj skvalitnením štatistického výkazníctva zostrany niektorých rezortov (MV SR, MO SR).Európska rada v júni 2005 rozhodla, že nové členské štáty EÚ sa majúsnažiť dosiahnuť 0,17 % HDP v r. 2010, resp. 0,33 % v r. 2015. Dosiahnutiepodielu 0,17 % ODA na HDP by znamenalo v absolútnych číslach sumupribližne 3,2 miliardy Sk. 123Cieľ stanovený EÚ je pre SR náročný, nielen vzhľadom na nutnosťplnenia konvergenčných kritérií. Na nárast ODA musí byť postupnepripravovaná slovenská verejnosť, ako aj slovenské subjekty, ktoré projektyrealizujú, ale kultivovanie verejnej mienky a tvorba slovenskýchimplementačných kapacít potrebujú svoj čas. Práve v tejto oblasti môže SRočakávať pomoc a podporu EK.121 MV SR v rámci svojho podprogramu 05T03 vyčlenilo 4,5 milióna Sk, na okamžitúhumanitárnu pomoc do zahraničia. MŽP SR v rámci podprogramu 05T02 vyčleniloprostriedky v hodnote 4,1 milióna Sk na úhradu príspevkov do fondov medzinárodnýchorganizácií a environmentálnych dohovorov. MP SR má vo svojej kapitole vyčlenených 1,45milióna Sk v rámci podprogramu 05T04. Táto čiastka je každoročne jednorazovýmpríspevkom poskytnutá Výskumnému ústavu potravinárskemu na projekt strediska FAO.MŠ SR mala vo svojej kapitole v podprograme 05T08 na poskytovanie štipendií na rok 2006vyčlenených 48,186 milióna Sk. Okrem toho 9,087 milióna Sk v rozpočte MŠ SR ušetrenýchz roku 2005 bolo použitých na postupné zavádzanie rozvojového vzdelávania do učebnýchosnov. MZV SR v rámci svojho podprogramu 05T0A vyčlenilo na ODA 160,711 miliónaSk. Pozri: MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,2006.122 Aktuálne oficiálne údaje za rok 2006 ešte neboli zverejnené.123 Výrazný nárast v absolútnych číslach je spôsobený predpokladaným 5 %-ným rastomHDP.100

Dôležitým momentom je aj štruktúra financovania slovenskej ODA.Kým celková pomoc každoročne rastie, objem bilaterálnej pomoci cez projektyslovenských subjektov sa tri roky (2003 - 2005) nemenil (160 miliónov Sk). Jejpodiel na celkovej pomoci v roku 2005 predstavoval len 10 %. Pritom právebilaterálna projektová pomoc je priamym nástrojom zahraničnej politiky,využíva slovenské know-how a skúsenosti, zviditeľňuje Slovensko, prehlbujevzťahy s rozvojovými krajinami a slovenským subjektom pomáha priamo saetablovať v rozvojových krajinách. Je preto potrebné postupne zvyšovať podielprostriedkov na bilaterálne projekty na celkovej pomoci, tak ako je to v prípadeväčšiny štandardných donorov. 124Netreba však zabúdať ani na prostriedky EÚ. Najdostupnejším anajreálnejším zdrojom finančných prostriedkov z EK je Nástroj prespolufinancovanie mimovládnych rozvojových organizácií, v rámci ktoréhoboli v roku 2006 po prvýkrát vyčlenené prostriedky výlučne na aktivityv nových členských krajinách. Konkrétne išlo o 10 miliónov EUR na projektyrozvojového vzdelávania. Vzhľadom na úroveň a pripravenosť slovenskéhomimovládneho sektora bol v roku 2006 predpoklad získať aj viac ako 1 miliónEUR, čo však bolo podmienené prípravou kvalitných projektov zo stranyMVO.Financovanie Slovak Aid po založení Slovenskej agentúry pre medzinárodnúrozvojovú spoluprácu.Administratívne náklady spojené s technickým a personálnymzabezpečením chodu agentúry sú hradené zo zdrojov podprogramu 05T0A„oficiálna rozvojová pomoc“ v gescii MZV SR. Ostatné administratívnenáklady a realizované projekty ODA sú pokrývané rozpočtovým opatrením MFSR z finančných prostriedkov NP ODA 2007 prevedených na účet agentúry.7.4 Slovenská bilaterálna pomoc a rozvojové projekty 2006Ako už bolo spomenuté, bilaterálna rozvojová pomoc tvorí významnúsúčasť slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, pretože práve prostredníctvomnej Slovenská republika vystupuje ako aktívny partner rozvojových krajín, mápriamy vplyv a dosah na výsledky poskytnutej pomoci a slovenskémimovládne organizácie, súkromné firmy, ale aj štátne inštitúcie majú možnosťpriamo sa zapojiť do rozvojovej pomoci.124 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.101

Rozpočet MZV SR na bilaterálnu ODA Slovenskej republiky na rok2006 mal podobne ako aj v minulosti dva hlavné komponenty: Fond Bratislava- Belehrad (BBF) a Trustový fond UNDP (UNDP TF). Doplnkom boli: dotácieMZV zo štátneho rozpočtu 125 a Regionálneho partnerského programu (RPP).V rámci spomínaných fondov sa mohli uchádzať slovenské subjektyo finančný príspevok na realizáciu projektov prostredníctvom grantových kôlzameraných na rôzne oblasti.Zameranie grantových kôl na jednotlivé roky bližšie špecifikoval ročnýNárodný program ODA na rok 2006. 126,127Na rok 2006 bolo zo štátneho rozpočtu pridelených na programbilaterálnej rozvojovej pomoci len 160,711 milióna Sk.„Prostriedky MZV SR boli použité na zabezpečenie a realizáciu:1. projektov pre Srbsko a Čiernu Horu 50 000 tis. Sk2. projektov pre Keňu a Sudán 30 000 tis. Sk3. projektov pre Kirgizsko a Kazachstan 25 000 tis. Sk4. projektov pre Ukrajinu a Bielorusko 10 000 tis. Sk5. projektov v ostatných krajinách 128 40 000 tis. Sk6. projektov rozvojového vzdelávaniaa verejnej informovanosti5 711 tis. SkSPOLU 160 711 tis. Sk“129, 130125 Uzávierka bola 31. 3. 2006126 V roku 2006 to boli tieto oblasti: 1. Rozvojová pomoc pre krajiny: Srbsko a Čierna Hora(realizovala sa cez BBF), Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kambodža,Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán,Tadžikistan a Uzbekistan (realizovala sa cez TF a RPP); 2. Rozvojové a globálnevzdelávanie na Slovensku (realizovalo sa cez TF a RPP); 3. Ukrajina a Bielorusko(realizovala sa cez TF); 4.Tématické GK (mikrogranty).127 MVRO, Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Grantové schémy, dostupné nainternete: http://www.mvro.sk/humanitarna-pomoc-rozvojova-pomoc-rozvojova-pomoc-srgrantove-schemy.html,15. 11. 2006.128 Afganistan, Bosna a Hercegovina, Kambodža, Mongolsko, Mozambik a Senegal.129 Prostredníctvom Trustového fondu - 110,711 milióna Sk, prostredníctvom FonduBratislava - Belehrad - 50 miliónov Sk.130 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.102

Projekty pre Srbsko a pre Čiernu HoruDo roku 2006 bola Štátna únia Srbska a Čiernej Hory (SCH) jedinouprogramovou krajinou slovenskej ODA. Po referende v Čiernej Hore avyhlásení jej samostatnosti v júni sa Čiernohorská republika stala druhouprogramovou krajinou popri nástupníckej Srbskej republike.Srbsko a Čierna Hora sú teda prvé a zatiaľ jediné programové krajinyoficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Tento výber ovplyvniloniekoľko faktorov. Srbsko a Čierna Hora sú krajiny, s ktorými Slovenskúrepubliku spájajú dlhoročné nadštandardné politické vzťahy a podobnéhistorické skúsenosti. Slovenská republika je priaznivo a pozitívne vnímaná zostrany ich oficiálnych predstaviteľov, ale aj zo strany obyvateľstva. Slovenskomôže Srbsku a Čiernej Hore poskytnúť svoje know-how a jedinečné skúsenostiz procesu transformácie, ktorým v súčasnosti prechádzajú aj uvedené krajiny.Dôležitým faktorom je, že v oblasti Vojvodiny žije početná slovenskámenšina 131 a tiež to, že slovenské mimovládne organizácie boli v tomto regióneúspešne aktívne aj v minulosti a podarilo sa im podporiť demokratizačnéprocesy v krajine, posilniť občiansku spoločnosť, pomôcť zraniteľnýmskupinám obyvateľstva, či podporiť malé a stredné podnikanie.MZV SR zostavilo v roku 2003 rámcový program rozvojovej spolupráce(CSP) pre SČH. Uvedený program špecifikuje prioritné sektory a konkretizujepodsektory. Spolupráca so Srbskom a Čiernou Horou je podľa tohto programuzameraná na 3 sektorové priority:• na podporu občianskej spoločnosti (napr. prostredníctvom projektovzameraných na sociálne slabšie, znevýhodnené a menšinové skupinyobyvateľstva, v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, v oblasti budovaniamiestnej samosprávy a pod.),• na rozvoj a budovanie základnej infraštruktúry (napr.prostredníctvom projektov zameraných na opravu a rekonštrukciumiestnej infraštruktúry, rozvoj miestneho trhu práce, podpory maléhoa stredného podnikania a pod.)• na podporu integrácie Srbska a Čiernej Hory do medzinárodnýchzoskupení a organizácií (napr. využitím skúseností Slovenskaz procesu vstupu do EÚ, prostredníctvom pomoci pri rokovaniach131 Tretia najpočetnejšia slovenská komunita v zahraničí.103

s regionálnymi ekonomickými spoločenstvami, spoluprácou so štátnymaj mimovládnym sektorom a pod.). 132Oficiálna rozvojová pomoc Srbsku a Čiernej Hore bola do roku 2007(resp. do vzniku agentúry Slovak Aid) poskytovaná prostredníctvom FonduBratislava - Belehrad, ktorý bol vytvorený na základe dohody medzi vládou SRa Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o rozvojovej spolupráci, ktorá bolapodpísaná ministrami zahraničných vecí v Belehrade 19. 6. 2003. Jehoadministrátorom bola od roku 2003, na základe verejnej súťaže, Nadácia napodporu občianskych aktivít (NPOA), s ktorou MZV SR podpísalo Rámcovúzmluvu o externom zabezpečení niektorých funkcií spojenýchs implementáciou Národného programu ODA a správe prostriedkov. Tátonadácia na riadenie projektového cyklu tiež vytvorila Administratívnua kontraktačnú jednotku (ACU BBF).Na projekty zamerané na Srbsko a Čiernu Horu bolo alokovaných zatiaľnajviac finančných prostriedkov. Národný program oficiálnej rozvojovejpomoci na rok 2006 vyčlenil na zabezpečenie a realizáciu projektov pre SČHsumu 50 miliónov Sk. V rámci Fondu Bratislava - Belehrad sa uskutočnili4 grantové kolá, v rámci ktorých bolo podporených celkovo 60 projektov. Vposlednom grantovom kole bolo ziskovými, štátnymi aj neziskovýmiorganizáciami predložených spolu 27 projektov, z ktorých Riadiaci výbor BBFvybral 7 projektov v celkovom objeme 34 miliónov Sk (napr. projektRozšírenia sociálnej dediny v Temeríne Adventistickej agentúry pre pomoca rozvoj (ADRA), projekt Slovensko-srbský most Asociácie UN VeteránSlovakia a pod.).Najvýraznejšie výsledky sa prostredníctvom slovenskej oficiálnejpomoci podarilo dosiahnuť v oblasti budovania a obnovy infraštruktúry, či uždopravnej, alebo sociálnej (napr. dodávka a montáž mostov typu Baileyv piatich srbských lokalitách v roku 2005). Úspešné boli projekty v oblastipodpory podnikania nezamestnaných žien v centrálnom Srbsku, projektyzamerané na integráciu utečencov z Kosova, projekty v oblasti energetiky,v oblasti vodného hospodárstva (napr. projekt revitalizácie kanála Begejrealizovaný firmou Gramont, s. r. o. Trnava), inštitucionálne zamerané projektya pod.Mnohé projekty využívali miestne organizačné a finančné kapacity, malirýchly priebeh a okamžitý dosah na zlepšenie kvality života miestneho132 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.104

obyvateľstva. Konkrétne a hmatateľné výsledky realizovaných projektovprispievajú k viditeľnosti a úspešnosti slovenskej ODA.Menším nedostatkom je teritoriálne rozmiestnenie pomoci, pretoževäčšina projektov sa realizovala vo Vojvodine. Je preto potrebné zabezpečiťprimeranú vyváženosť medzi Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom.Projekty pre prioritné (projektové) krajinyV roku 2003 bol v rámci Strednodobej koncepcie ODA prijatý zoznamprioritných krajín a sektorov, na ktoré sa zameriava slovenská ODA. Medziprojektové krajiny bolo zaradených 12 krajín: Afganistan, Albánsko, Bosnaa Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko,Mozambik, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan, pričom od roku 2004 okremtýchto krajín možno predložiť projekty aj pre Kambodžu. Cieľom MZV SR jevšak postupne počet projektových krajín znižovať a preradiť ich doprogramových krajín.Realizáciu rozvojovej spolupráce s prioritnými krajinami zabezpečovalTrustový fond, ktorý bol vytvorený v roku 2003 Ministerstvom zahraničnýchvecí SR v spolupráci s Rozvojovým fondom OSN na základe Memorandao porozumení medzi vládou SR a Rozvojovým programom OSN/UNDP(uznesenie č. 688/2003). Uvedený fond bol spravovaný Administratívnoua kontraktačnou jednotkou (ACU TF), ktorá riadila celý projektový cyklus.Projekty pre Keňu, Sudán a Mozambik„Členstvo SR v EÚ, ale aj v BR OSN si vyžaduje väčšiu angažovanosťslovenskej ODA v Afrike.“ 133 „Bilaterálna pomoc SR krajinám Afriky sarealizuje prostredníctvom projektov v Keni, Sudáne a Mozambiku, ktoré súprojektovými krajinami slovenskej ODA. Riadiaci výbor Trustového fonduschválil pre Afriku celkove 16 projektov, z toho 5 projektov v roku 2006 -3 projekty pre Sudán, 1 projekt pre Keňu a 1 pre Mozambik.“ 134Prioritné oblasti rozvojovej pomoci v Keni a Sudáne sú technickáinfraštruktúra (vodné hospodárstvo, cesty, energetika) a sociálna animácia133 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.134 MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnejrozvojovej pomoci na rok 2007. [online]. Bratislava 2007, dostupné na internete:http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/main.nsf?Open.105

(základné vzdelanie a základná zdravotná starostlivosť, mikrokredity, podporamalého a stredného podnikania a zvýšenie potravinovej dostatočnosti). 135Na pôsobenie v Keni má Slovensko vytvorené priaznivejšie logisticképodmienky ako na pôsobenie v Sudáne a Mozambiku a to z dôvodu existenciezastupiteľského úradu SR v krajine, vďaka relatívne stabilnej bezpečnostnejsituácii v krajine, z dôvodu pôsobenia mnohých slovenských mimovládnychorganizácií a mnohých medzinárodných organizácií poskytujúcich rozvojovúa humanitárnu pomoc a z dôvodu vysokého záujmu firiem o túto krajinu.Prvým ukončeným projektom bol projekt nadácie Integra, ktoréhocieľom bolo podporiť firmy v kenských komunitách a podnikateľskú etiku. Zavýznamný je považovaný aj projekt Vysokej školy zdravotníctva a sociálnejpráce Sv. Alžbety s cieľom výstavby sociálneho centra v meste Eldoret aprevencie prenosu vírusu HIV/AIDS z matky na dieťa.Rozvojová spolupráca so Sudánom je komplikovanejšia z dôvoduvnútropolitickej situáciu v krajine i v regióne. Sudán, postihnutý jednou znajväčších humanitárnych kríz vo svete spôsobenou dlhotrvajúcou občianskouvojnou, pomoc súrne potrebuje. Predpokladmi na úspešné pôsobenie SRv krajine sú pretrvávajúce väzby firiem, sudánski absolventi slovenskýchvysokých škôl, ale aj niekoľkoročné pôsobenie slovenských mimovládnychorganizácií v krajine. Celkovo bolo pre Sudán v rámci Trustového fonduschválených 7 projektov. Slovenská republika tiež v roku 2005 odpustilaSudánu dlhy vo výške 1,106 miliardy Sk.Projekty pre Kazachstan a KirgizskoV strednej Ázii môže slovenská ODA uplatniť svoje komparatívnevýhody z transformačného procesu, ktorým v súčasnosti mnohé krajiny v tomtoregióne prechádzajú, a zároveň obnoviť ekonomické a obchodné vzťahy akontakty z čias Sovietskeho zväzu.Kirgizsko a Kazachstan sú krajiny, o ktoré majú slovenské subjektyveľký záujem. Od začiatku slovenskej rozvojovej pomoci (do roku 2007)Riadiaci výbor schválil 25 projektov (Kazachstan, Kirgizsko 12, 1 projekt jespoločný pre všetky krajiny Strednej Ázie).Na základe Národného programu ODA na rok 2006 sa pomoc preuvedené krajiny zameriavala na dva sektory: budovanie demokratických135 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.106

inštitúcií a rozvoj trhového prostredia a budovanie lokálnej infraštruktúry sozameraním na energetickú infraštruktúru a hospodárenie s vodou. 136Prioritami spolupráce s Kazachstanom na rok 2007 sú: budovaniedemokratických inštitúcií a rozvoj samosprávnych krajov (v súvislostis prípravou novely zákona o samospráve), spolupráca so slovenskýmipartnerskými inštitúciami; podpora obchodu vrátane technickej pomoci abudovania kapacít.V oboch krajinách boli úspešne realizované viaceré projekty. Príkladomje zakomponovanie viacerých noriem platných v EÚ do legislatívy obochkrajín; v Kirgizsku sa dosiahli významné úspechy v oblasti energetiky,v oblasti vzdelávania a prípravy poradcov pre verejnú správu a na podporuzakladania združení vlastníkov bytov a bytovej správy; v Kazachstane bola prevybrané nemocnice vypracovaná komplexná prípadová štúdia na riešeniesystémov energetického napájania a zálohovania a pod.Projekty pre Ukrajinu a BieloruskoV rokoch 2004 a 2005 neboli Ukrajina a Bielorusko zaradené (v súlades metodikou OECD/DAC) do kategórie oficiálnej rozvojovej pomoci, alekeďže obe krajiny patria k dlhodobým prioritám zahraničnej politiky SR, bolv rokoch 2004 a 2005 znížený rozpočet Národného programu v kapitole 05T0Aspolu o 20 miliónov Sk a vyčlenené prostriedky boli použité na financovanieoficiálnej pomoci (OA) v oboch krajinách.Na Ukrajine sa realizovali napríklad projekty zamerané na vytváranie aposilňovanie kapacít občianskej spoločnosti a think-tankových organizácií voblasti verejnej politiky a integračného procesu Ukrajiny do Európskej únie.V Bielorusku boli realizované projekty, v ktorých slovenskí ekonomickí expertidefinovali stratégie ekonomických reforiem v oblasti bankovníctva amakroekonomickej stabilizácie, uskutočnili sa vzájomné stretnutia slovenskýcha bieloruských expertov a pod. Časť prostriedkov sa tiež využila nafinancovanie vyslania volebných pozorovateľov v rámci misie OBSE/ODIHRdo oboch krajín.V decembri 2005, rozhodnutím OECD/DAC, došlo k preradeniuUkrajiny a Bieloruska do kategórie ODA a od 1. 1. 2006 je už možnorealizovať v oboch krajinách projekty oficiálnej rozvojovej pomoci. PomocUkrajine by mala byť zameraná na podporu reforiem, budovanie demokracie aposilnenie stability a efektívnosti inštitúcií garantujúcich demokraciu a právny136 MZV SR, Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.107

štát a na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a zapojenia občanov domechanizmu prijímania rozhodnutí prostredníctvom mimovládnychorganizácií. Pomoc Bielorusku by mala byť zameraná na podporu občianskejspoločnosti, trhového prostredia a zabezpečenie slobodného prístupu občanovk informáciám. 137Projekty pre ostatné krajinyNárodný program ODA na rok 2006 vymedzil 40 miliónov Sk nafinancovanie projektov v Afganistane, Bosne a Hercegovine, Kambodži,Mongolsku a Mozambiku. V roku 2006 neboli vypísané grantové kolá naprojekty pre Albánsko, Macedónsko a Tadžikistan, bolo však možné skúšobnepredložiť projekty pre Senegal, čím sa rozšírilo pôsobenie slovenskejrozvojovej pomoci aj na západnú Afriku. Pomoc v uvedených šiestichkrajinách sa zameriavala na budovanie demokratických inštitúcií a trhovéhoprostredia, infraštruktúru (vrátane sociálnej), krajinotvorbu, ochranu životnéhoprostredia, pôdohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a využívanie nerastnýchsurovín.Projekty rozvojového vzdelávania a verejnej informovanostiDôležitou súčasťou rozvojovej pomoci vyspelých krajín je aj rozvojovévzdelávanie, ktorého cieľom je vzdelávať širšiu verejnosť o životnýchpodmienkach ľudí v rozvojových krajinách, vzťahoch medzi rozvojovýmia rozvinutými krajinami, príčinách a dôsledkoch chudoby a možnostiach, akopomôcť rozvojovým krajinám.7.5 Projekty Slovak Aid predložené v roku 2007„V dňoch 1., 8. a 15. augusta 2007 prebiehali uzávierky výziev napredkladanie projektov, ktoré v rámci programu slovenskej ODA vyhlásilaagentúra Slovak Aid. Mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty,samosprávy aj štátne organizácie prihlásili spolu 129 projektových návrhovv celkovom objeme viac ako 557 miliónov Sk. V súlade s NP ODA 2007 budemôcť agentúra podporiť schválené projekty celkovou sumou 140 miliónovSk“. 138137 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, 2006.138 Pozri: www.slovakaid.mfa.sk/index.php/article/articleview/273/1/1/, autor: SAMRS.108

7.6 Spolupráca s multilaterálnymi a bilaterálnymi donormiNa úspešné pôsobenie v rozvojovej krajine je nevyhnutná koordináciadonorských aktivít. Pre Slovensko to platí o to viac vzhľadom na obmedzenéfinančné prostriedky, ľudské zdroje a inštitucionálne zabezpečenie, ktorýmidisponuje. Kľúčovými partnermi slovenskej ODA, ktorí vo veľkej mierepomohli a naďalej pomáhajú pri tvorbe inštitúcií, ľudských zdrojova mechanizmu slovenskej ODA, boli EK, CIDA a UNDP.Ako už bolo spomenuté, vstupom do EÚ sa Slovenská republika zapojilado spoločného európskeho systému poskytovania rozvojovej pomoci. Pre SRz toho plynú záväzky finančné, politické, právne, inštitucionálne a organizačné.Od svojho vstupu Slovensko každoročne prispieva na európske rozvojovéaktivity (na rok 2006 sa príspevok odhaduje na 748 miliónov Sk) a od roku2008 bude už prispievať do Európskeho rozvojového fondu (EDF).Slovensko muselo harmonizovať svoju rozvojovú politiku s rozvojovoupolitikou EÚ, koordinovať svoju rozvojovú pomoc a prijať ďalšie záväzkya aktivity, akými sú zmluvy s rozvojovými krajinami, spoločnú obchodnúpolitiku a jednotný colný systém a systém colných preferencií pre rozvojovékrajiny. Slovensko získalo možnosť participovať na tomto systéme, podieľať sana rozhodovacích procesoch EÚ v oblasti rozvojovej pomoci a slovenskésubjekty možnosť uchádzať sa o prostriedky z grantových schém Európskejkomisie. 139Významným partnerom SR v oblasti rozvojovej pomoci a spoluprácebola a je Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra (CIDA). V roku 2001schválila program ODACE (Official Development Assistance for CentralEurope), ktorého cieľom bolo a je pomôcť SR, ako aj ostatným krajinám V4,pri tvorbe ľudských zdrojov, inštitúcií a mechanizmov na poskytovanierozvojovej pomoci tretím krajinám. CIDA navyše spolufinancovala množstvoslovenských projektov a podieľala sa na trilaterálnej spolupráci so SR.Prvým donorom, ktorý spolupracoval so SR v oblasti oficiálnejrozvojovej pomoci, 140 bol Rozvojový program OSN (UNDP). V prvýchrokoch svojho vlastného rozvojového programu tak malo Slovensko možnosťvyužiť skúsenosti a služby regionálneho centra tejto organizácie na Slovensku,s ktorým naďalej úzko spolupracuje.139 Týmto prostriedkom je už spomínaný Nástroj pre spolufinancovanie mimovládnychrozvojových organizácií.140 Už od roku 1997.109

V roku 2003 MZV SR založilo spoločne s Regionálnym centromUNDP 141 už spomínaný Trustový fond pre realizáciu slovenskej oficiálnejrozvojovej pomoci. „V roku 2006 po schválení a podpísaní „Dohody medzivládou SR a Rozvojovým programom OSN (UNDP) o poskytovanípodporných služieb“ došlo k rozšíreniu rozsahu podporných služieba zjednodušeniu celého procesu využívania služieb UNDP tým, že orgányštátnej správy Slovenskej republiky vstupujú priamo do zmluvného vzťahus UNDP.“ 142Významná je spolupráca s rakúskou rozvojovou agentúrou ADA,ktorá je hlavným finančným garantom trojročného projektu (2005 - 2008) RPP(Regional Partnership Programme), ktorého cieľom je rozvíjať a posilniťregionálnu rozvojovú spoluprácu medzi Rakúskom, Českou republikou,Maďarskom, Slovenskom a Slovinskom 143 . V januári 2006 bola tiež podpísanádohoda o rozvojovej spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom a boli spustenéprvé spoločné slovensko-rakúske rozvojové projekty so zameraním hlavne naSrbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Keňu a Mozambik. Dohodnutábola aj spolupráca pri získavaní prostriedkov z grantových schém EK a pomocpri inštitucionalizácii slovenskej ODA.141 UNDP a jeho kancelária v Bratislave disponuje možnosťou poskytovať podporu, odbornúpomoc a poradenstvo v oblastiach, ktoré patria pod mandát UNDP. Týmito oblastami sú:životné prostredie a energetika, ľudské práva, dobre spravovaná spoločnosť, sociálna aspoločenská inklúzia znevýhodnených skupín obyvateľstva, boj s chudobou, rovnosťpríležitostí, používanie informačných a komunikačných technológií na rozvoj, obnova arekonštrukcia vojnou alebo prírodnou pohromou zničenej krajiny, koordinácia donorov adonorskej pomoci. Úlohou UNDP je odbornú pomoc nielen poskytovať, ale ju aj budovať nanárodnej úrovni prostredníctvom vzdelávania, tréningov a budovania kapacít. Formaposkytnutej pomoci a podpory môže mat charakter kompletného manažmentu aimplementácie aktivít programov a projektov; zabezpečovania úloh jednotlivých orgánovštátnej správy; správy, riadenia, hodnotenia, monitorovania a implementácie grantových kôl;vypracúvania výskumných úloh v odborných oblastiach spadajúcich do mandátu UNDP;identifikácie a/alebo prijímania zamestnancov daného programu a projektu; identifikácie avedenia tréningových aktivít a obstarávania tovarov a služieb. Zdroj: Oficiálna rozvojovápomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2007.[online]. MZV SR, Bratislava, 2007. dostupné na internete:http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/main.nsf?Open.142 MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnejrozvojovej pomoci na rok 2007, Bratislava, 2007. dostupné na internete:http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/main.nsf?Open.143 Uvedený program podporilo aj MZV SR zo SlovakAid.110

Slovenská republika spolupracuje aj s inými medzinárodnými donormi amá záujem naďalej rozvíjať a využívať ad hoc spoluprácu s ostatnýmičlenskými štátmi EÚ i OECD, ale aj s ďalšími multilaterálnymi donormi.7.7 Hlavné výzvy a úlohy slovenskej ODA 2006Slovenská republika, ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, člen EÚa iných integračných zoskupení, je čoraz intenzívnejšie zapojená do riešeniaglobálnych problémov, ktoré sú spojené s podporou rozvojového sveta. Úloharozvojovej pomoci ako súčasti zahraničnej politiky SR rastie a jej záber ječoraz rozsiahlejší. Slovensko musí naďalej efektívne prepájať slovenskú pomocs rozvojovými aktivitami na multilaterálnej úrovni a rozvíjať spoluprácus bilaterálnymi a multilaterálnymi donormi pri poskytovaní rozvojovej pomoci.Z členstva v EÚ vyplýva pre Slovensko úloha premietnuť európsku rozvojovústratégiu do slovenskej bilaterálnej ODA, pokračovať v podpore slovenskýchsubjektov pri predkladaní projektov v rámci grantových schém EK a vytvoriťnástroj na ich spolufinancovanie zo slovenskej ODA. Je tiež potrebné zvýšiťobjem slovenskej ODA tak, aby sa dosiahli ciele stanovené EÚ v júni 2005 azvýšiť podiel bilaterálnej pomoci na celkovej rozvojovej pomoci štátu.Aby sa dosiahla vyššia efektívnosť pomoci, je potrebné užšie sektorovézameranie pomoci, systémový prístup a tiež koherencia rozvojovej pomocis ostatnými štátnymi politikami a koordinácia všetkých rezortov pri vykazovaníposkytnutej ODA.Najväčšou výzvou do budúcnosti je však ukončiť procesinštitucionalizácie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, doviesť doúspešného konca budovanie národných kapacít a zabezpečiť efektívnefungovanie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu -Slovak Aid. Spustenie nového mechanizmu ODA je pre Slovensko veľkouvýzvou, ale aj príležitosťou presadiť sa na medzinárodnom poli, vniesť novýprístup do poskytovania rozvojovej pomoci a do vzťahu s rozvojovýmikrajinami.Rozvojová pomoc má nezastupiteľné miesto v aktivitách Slovenskejrepubliky, ktorá by v jej poskytovaní rozhodne nemala poľaviť. Práve naopak,mali by sme byť hrdí, že i taká malá krajina ako Slovensko prispieva k rozvojuiných krajín a dokáže meniť svet.111

8 Priame zahraničné investície ako faktorhospodárskeho rozvoja rozvojových štátovSúčasné svetové hospodárstvo sa napriek nepochybnému hospodárskemupokroku posledných desaťročí stále skladá z relatívne malej skupinyekonomicky vyspelých štátov a z veľkej skupiny rozvojových štátov. Vo svetestále žijú v chudobe miliardy ľudí a naštartovanie hospodárskeho rozvoja jev mnohých štátoch vitálnou otázkou. V najhoršom postavení sú tzv. najmenejrozvinuté štáty (least developed countries) - zoskupenie 50 výrazne zaostalýchrozvojových štátov, ktoré sú v centre pozornosti boja proti chudobe a hladu.Jedným zo základných problémov (a brzdou hospodárskeho rozvoja)mnohých rozvojových štátov je nedostatočná domáca akumulácia kapitálu.Chudobní obyvatelia nedisponujú dostatočnou mierou úspor a podniková sféraje spravidla tiež málo rozvinutá. V ekonomike preto chýbajú potrebnéinvestície, čo je prepoklaom stagnácie hospodárstva aj v ďalšom období. Tentofenomén rozvojových štátov je známy pod názvom začarovaný kruh chudobya má iba jediné riešenie - import finančných zdrojov zo zahraničia. Rozvojovéštáty pritom majú dve základné možnosti - zahraničné bankové úvery alebopriame zahraničné investície (ďalej len PZI).Zahraničné úvery boli dlhé roky preferovanou formou financovaniahospodárskeho rozvoja menej vyspelých štátov. Mnohé rozvojové štáty všakprijímali zahraničné úvery neuvážene a následne sa dostávali dobezvýchodiskovej situácie a svoje úvery neboli schopné splácať. V 80. rokochminulého storočia vypukla globálna dlžnícka kríza a dlhy rozvojových štátovnie sú vyriešené dodnes. Práve preto sa pozornosť rozvojových štátovv posledných rokoch obracia k PZI, ktoré dokážu nahradiť nedostatokdomácich investícií a môžu byť dôležitým impulzom hospodárskeho rozvoja.Zmena paradigmy prebehla aj v medzinárodných organizáciách riešiacichproblémy rozvojových štátov - v súčasnosti aj Svetová banka nabáda rozvojovéštáty do zlepšenia podnikateľského prostredia a lákania priamych zahraničnýchinvestícií. Pozitívny príklad predstavujú aj novo industrializované štáty112

Juhovýchodnej Ázie, ktoré dokázali umne využiť PZI nadnárodných korporáciína naštartovanie svojho priemyselného a hospodárskeho rozvoja.8.1 Potenciálne výhody plynúce z prílevu priamychzahraničných investícií• PZI dokážu teda nahradiť chýbajúce domáce investície v rozvojovýchštátoch. Nie je to však ich jediná výhoda - PZI dokážu priniesťzaostalým ekonomikám aj ďalšie pozitíva, ktoré môžeme zosumarizovaťdo nasledujúcich bodov:• Zahraniční investori dokážu výhodnejšie získať dodatočné kapitálovézdroje na svoje projekty. Ide zvyčajne o nadnárodné korporácie, ktorédokážu získať zdroje za omnoho výhodnejších podmienok než domácefirmy (príp. vláda).• PZI prinášajú nové technológie, ktoré v hostiteľskom štáte nie súk dispozícii. Nové technológie nezostávajú len vo firmách sozahraničným vlastníctvom, ale technologické inovácie časomprechádzajú aj do ostatných firiem v ekonomike 144 .• Dôležitým prínosom PZI je aj prístup na zahraničné trhy. Firmyvlastnené zahraničnými spoločnosťami sa často orientujú na export atým sa otvárajú zahraničné trhy nielen pre firmu samotnú, ale aj pre inédomáce firmy (napr. subdodávatelia).• PZI prinášajú aj nové manažérske znalosti a techniky do hostiteľskýchštátov a zvyšujú tiež kvalifikačnú úroveň svojich zamestnancov. Firmyv zahraničnom vlastníctve aktívne využívajú expertov z materskej firmya organizujú programy ďalšieho vzdelávania svojich manažérov.• PZI výrazne prispievajú aj k priemyselnej reštrukturalizácii. Akhostiteľský štát dokáže vhodnou stratégiou prilákať investorovz technologicky progresívnych odvetví, štruktúra priemyslu sa pomernerýchlo zmení. Príkladom môžu byť Maďarsko a Slovensko, kdeautomobilový priemysel, ktorý bol vytvorený výlučne zahraničnýmiinvestíciami, patrí medzi najdôležitejšie priemyselné a exportnéodvetvia.144 GÜNTHER, J.: The significance of FDI for innovation activities within domestic firms –The Case of Central East European transition economies. Halle: Institut fürWirtschaftsforschung, 2002.113

• Dôležitým pozitívom PZI je tzv. crowding in efekt. K tomuto javudochádza, ak spoločnosť so zahraničným vlastníctvom vytvára sieťdomácich subdodávateľov, s ktorými udržiava úzke vzťahy. Výbornýmpríkladom je opäť automobilový priemysel, kde zahraničné firmypostupne zapájajú čoraz viacej domácich dodávateľov.• Zahraničné firmy prispievajú aj k zlepšeniu podnikateľského prostrediaa podnikateľskej etiky. Firmy v zahraničnom vlastníctve používajú častoetické kódexy svojich materských spoločností a tieto normy preberajúčasom aj domáce spoločnosti.• Vyspelé technológie zahraničných spoločností prispievajú aj k zlepšenejochrane životného prostredia. Ich moderné technológie sú šetrnejšiek životnému prostrediu než zastarané domáce technológie. Totokonštatovanie však neplatí, ak zahraničný investor zámerne presúvaekologicky škodlivú výrobu do štátov s miernejšou legislatívou v oblastiživotného prostredia.8.2 Súčasné trendy prílevu PZI do rozvojových štátovDlhé roky boli PZI doménou najvyspelejších ekonomík sveta, keďževäčšina investícií obiehala práve medzi týmito štátmi. Situácia sa začínalameniť v 90. rokoch minulého storočia, keď otváranie hraníc prinieslo so sebouvýrazné zmeny v medzinárodnej deľbe práce. Nadnárodné korporácie sanachádzali pod čoraz väčším konkurenčným tlakom a boli nútené začaťpresúvať svoje výrobné kapacity do lokalít s nižšími výrobnými nákladmi.Tento proces otvoril dvere PZI smerujúcim do rozvojových štátov a objeminvestícií rástol každý rok. Vďaka potrebe nadnárodných korporácií znižovaťvýrobné náklady udržali rozvojové štáty svoje pozície v príleve PZI aj v prvýchrokoch nového tisícročia, a to napriek hlbokému prepadu celosvetových tokovPZI v rokoch 2001 - 2003.V súčasnosti podľa údajov UNCTAD 145 smeruje do rozvojových štátovviac než jedna tretina globálnych PZI. V roku 2005 146 získali rozvojové štátyrekordné množstvo PZI, keď ich prílev v tomto roku dosiahol až 334 miliárdUSD, čo predstavovalo 41 % celosvetového prílevu PZI. Rozvojové štátydokážu nadnárodným korporáciám ponúknuť lacnú pracovnú silu a často aj145 Stála konferencia OSN pre obchod a rozvoj – špecializovaná organizácia OSN, do ktorejčinnosti patrí aj sledovanie globálnych tokov PZI.146 2005 je posledný rok, z ktorého sú spracované globálne štatistiky PZI.114

lacné suroviny, a preto sú čoraz obľúbenejším cieľom PZI. Treba však ihneďpoznamenať, že rozloženie PZI je v rámci rozvojových štátov nesmiernenerovnomerné - skupina asi 20 rozvojových štátov získava každoročne viac než75 % všetkých PZI a ostatných asi 150 rozvojových štátov získava zvyšných25 %. V najhoršej situácii sa nachádzajú najmenej rozvinuté štáty, o ktoré majúzahraniční investori záujem iba vtedy, ak vlastnia nejakú strategickú surovinu(ropa, zemný plyn, zlato, diamanty atď.). Prílev PZI do týchto štátov v roku2005 dosahoval len 7 miliárd USD, pričom v roku 2004 sa prílev pohyboval napribližne rovnakej úrovni. Prílev PZI do rozvojových štátov vo výraznej mierekolíše v jednotlivých regiónoch, v ktorých sa tieto štáty nachádzajú.V nasledujúcej časti sa budeme venovať analýze najnovších trendov v tokochPZI v týchto regiónoch - v Ázii, v Latinskej Amerike a v Afrike.8.2.1 Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Ázie 147Štáty Ázie patria v posledných rokoch medzi najobľúbenejšie destinácienadnárodných korporácií - na čo má najväčší vplyv lacná a disciplinovanápracovná sila a stabilné makroprostredie. Magnetom pre PZI sú najmä štátyJuhovýchodnej Ázie, ktoré získali v roku 2005 rekordné množstvo investícií165 miliárd. USD. Región Juhovýchodnej Ázie je medzi zahraničnýmiinvestormi populárnejší každý rok, o čom svedčí aj medziročný nárast prílevuPZI v porovnaní s rokom 2004 o 20 %. Najatraktívnejším štátom v regióne jebez pochýb Čína, ktorá už viac než jedno desaťročie dominuje prílevu PZIv tomto regióne. Čína získala v roku 2005 PZI vo výške 72,4 miliárd USD, čopredstavuje výrazný rast oproti roku 2004, keď prílev predstavoval len60,6 miliardy USD. Pri analýze prílevu PZI do Číny nesmieme zabudnúť ani naprílev PZI do Hongkongu, ktorý je de facto súčasťou Číny a priťahuje pomerneveľké množstvo investícií. V roku 2005 bol Hongkong druhým najväčšímpríjemcom PZI v regióne hneď za Čínou, keď v tomto roku získal HongkongPZI vo výške 35,9 miliardy USD. Ak spočítame výsledok Číny a Hongkongu -vychádza nám celkový prílev PZI vo výške 108 miliárd USD, čo predstavujeviac než 10 % celosvetového prílevu PZI.Aj ďalšie skúmanie prílevu PZI v regióne Ázie potvrdzuje vysokúkoncentráciu prílevu PZI. V roku 2005 hrali dominantnú úlohu okrem Čínya Hongkongu ešte Singapur, Kórejská republika, India, Indonézia, Malajzia,Thajsko, Pakistan a Vietnam. Tieto štáty v roku 2005 získali spolu PZI vovýške 158 miliárd USD, čo znamená, že menšie a menej rozvinuté štáty147 Pozri: World Investment Report 2006 a online databáza UNCTAD.115

egiónu (napr. Myanmarsko, Laos alebo ďalšie) boli úplne na pokraji záujmuzahraničných investorov. Aj v rámci spomínanej elitnej skupiny štátov všakmožno pozorovať výraznú diferenciáciu - prílev PZI presiahol v roku 2005úroveň 10 miliárd USD len v troch štátoch - v Číne, Hongkongu a v Singapure.Aj keď región západnej Ázie nie je pre zahraničných investorov ažtakým atraktívnym ako Juhovýchodná Ázia, zaknihoval aj tento región v roku2005 rekordný prílev PZI vo výške 34 miliárd USD. Tento prílev znamenal, že14 štátov tohto regiónu zvýšilo prílev PZI v porovnaní s rokom 2004 ažo 83 % 148 . Tento rast prílevu nie je pritom izolovanou záležitosťou, západnáÁzia patrila medzi regióny s najrýchlejšie rastúcim prílevom PZI už v roku2004. Základným faktorom silného prílevu bol pokračujúci vysokýhospodársky rast v regióne, keď v rokoch 2003 - 2005 rástli ekonomikyregiónu v priemere o 7,3 % ročne. Nadnárodné korporácie sa vďaka tomutorastu začali vo väčšej miere zaujímať o tento región a uskutočnili tu viaceréveľké akvizície a tiež aj viacero zaujímavých projektov na zelenej lúke.Atraktivitu tohto regiónu, samozrejme zvyšuje aj vysoká cena ropy a zemnéhoplynu, keďže viacero štátov v tomto regióne disponuje veľkými rezervamitýchto strategických surovín.Napriek úspechom tohto regiónu treba dodať, že prílev PZI bol ajv tomto regióne výrazne nerovnomerný. Najväčším príjemcom PZI boli v roku2005 Spojené arabské emiráty, ktoré získali PZI vo výške 12 miliárd USD, čopredstavuje asi jednu tretinu celkového prílevu 149 . Za vysokým prílevom PZIdo tohto štátu stoja najmä investície do bezcolných zón, ktorých sa v súčasnostiv krajine nachádza 15. V roku 2005 zaknihovalo vysoký prílev PZI aj Turecko,keď sa prílev PZI zvýšil medziročne o viac než 7 miliárd USD a dosiahol takúroveň 9,2 miliárd USD. Rast prílevu PZI do tureckej ekonomiky bolspôsobený najmä viacerými veľkými privatizačnými transakciami (napr. predajTürk Telekom) a dvoma veľkými akvizíciami v bankovom sektore.Okrem Spojených arabských emirátov a Turecka dosiahli v tomtoregióne významnejší prílev PZI Saudská Arábia, Libanon a Jordánsko. Menejvyspelé štáty regiónu (napr. Jemen) zostali aj v roku 2005 mimo záujmuzahraničných investorov. Investori váhali aj s investovaním do Iránu, keďžegeopolitická situácia tohto štátu sa napriek obrovským rezervám ropy v rokoch2005 a 2006 postupne zhoršovala.148 Tamže.149 Tamže.116

8.2.2 Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Latinskej Ameriky 150Latinská Amerika patrila v 90. rokoch minulého storočia medzinajvyhľadávanejšie destinácie pre PZI. Spomalenie hospodárskeho rastu v USAna začiatku nového tisícročia a viaceré hospodárske krízy v regióne (napr.Argentína) však výrazne znížili prílev PZI do štátov Latinskej Amerikyv rokoch 2001-2004. Prílev PZI sa začal v tomto regióne zotavovať z útlmu ažv roku 2004 a tento rastový trend sa udržal aj v roku 2005. V tomto roku získalištáty Latinskej Ameriky PZI vo výške 104 miliárd USD a zaradili sa zaJuhovýchodnú Áziu ako druhý najatraktívnejší región s prevahou rozvojovýchštátov. V prípade Latinskej Ameriky je však prílev PZI nutné očistiť o prílev dooffshore finančných centier, ktoré sú významnou prestupnou stanicou prezahraničné investície. Očistený prílev PZI do Latinskej Ameriky dosiaholv roku 2005 úroveň 67 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 12 % v porovnanís rokom 2004. Väčšia časť investícií smerovala do Južnej Ameriky (45 miliárdUSD), kým štáty Strednej Ameriky a karibskej oblasti získali investície vovýške 23 miliárd USD. Za dobrými výsledkami Latinskej Ameriky v roku 2005stálo viacero faktorov - pokračujúce ekonomické zotavovanie regiónu, rastúcezisky nadnárodných korporácií pôsobiacich v regióne a stále silný rastsvetového hospodárstva.Nerovnomerné rozloženie prílevu PZI je charakteristické pre všetkyregióny s dominanciou rozvojových štátov, výnimkou nie je ani LatinskáAmerika. Rozhodujúca časť PZI aj v tomto regióne smeruje do veľkýcha prosperujúcich ekonomík a menšie a menej perspektívne ekonomikyzostávajú na periférii. Najväčší prílev PZI v roku 2005 zaznamenalo Mexiko(18,1 miliárd USD), najdynamickejšie rastúca ekonomika v regióne. Nadruhom mieste v príleve PZI sa umiestnila Brazília, najväčšia ekonomikav regióne. Ak prílev PZI očistíme o offshore centrá, na ďalších miestach saumiestnili Kolumbia, Čile, Argentína, Venezuela a Peru. Trendy prílevuv jednotlivých štátov však boli výrazne odlišné, keď niektoré štáty zaznamenaliv roku 2005 mierny pokles prílevu (Brazília - 17 %, Čile - 7 % a Mexiko -3 %), kým ďalšie štáty zaznamenali v roku 2005 boom prílevu (Kolumbia300 %, Venezuela 200 %, Uruguaj 82 % a Ekvádor 63 %). Najväčší rastprílevu pritom dosiahli štáty, ktoré disponujú ropou, zemným plynom aleboinou strategickou surovinou, keďže ceny týchto surovín zaznamenaliv posledných rokoch výrazný nárast. V raste prílevu PZI v Latinskej Amerikemajú svoj podiel aj čínske nadnárodné korporácie, ktoré sa snažia zabezpečiť150 Tamže.117

surovinovú základňu na pokračujúci hospodársky rast Číny. Záujemzahraničných investorov o Latinskú Ameriku pritom neznížili aninetransparentné rozhodnutia niektorých vlád, akými boli napríklad čiastočnézoštátnenie podnikov pôsobiacich v oblasti ťažby ropy a zemného plynu voVenezuele a v Bolívii.Nerovnomerné rozloženie PZI v Latinskej Amerike dobre demonštrujefakt, že kým 5 štátov získalo v roku 2005 PZI vo výške viac než10 miliárd USD (Mexiko, Brazília, Bermudy, Kolumbia a Kajmanie ostrovy),až 27 štátov získalo PZI za menej než 1 miliárd USD 151 . Treba ešte dodať, že10 štátov regiónu získalo v rovnakom roku PZI za menej než100 miliónov USD. Ide pritom často o najchudobnejšie a najzaostalejšieekonomiky v regióne, akými sú napríklad Bolívia, Haiti alebo Dominika. Právetieto štáty by potrebovali vo výraznej miere PZI na financovanie ichhospodárskeho rozvoja, zahraniční investori majú však v súčasnosti o tietoštáty iba veľmi malý záujem.8.2.3 Najnovšie trendy v príleve PZI do Afriky 152Africký kontinent je najzaostalejším vo svetovom hospodárstve a jedomovom rozhodujúcej väčšiny najmenej rozvinutých štátov. Stovky miliónovľudí žijú na tomto kontinente v chudobe (menej než 2 USD denne) alebodokonca až v extrémnej chudobe (menej než 1 USD denne). Práve štáty natomto kontinente by potrebovali priame zahraničné investície ako impulzhospodárskeho rozvoja - práve ony však trpia dlhé roky nezáujmomzahraničných investorov. Aj keď v roku 2005 zaznamenala Afrika rekordnýpríleve PZI vo výške 31 miliárd USD, prílev PZI do Afriky bol stále len naúrovni štátov strednej a východnej Európy. Podiel Afriky na globálnom prílevPZI pritom dlhodobo klesá - kým v 70. rokoch ešte predstavoval 6 % - 8 %,v súčasnosti sa pohybuje len na úrovni 3 % - 4 %. Afrika sa nezúčastnila nacelosvetovom boome PZI v 90. rokoch minulého storočia, aj preto predstavujeprílev PZI na jednu osobu v Afrike iba 35 USD, kým priemer rozvojovýchštátov sa pohybuje na úrovni 64 USD.Okrem nízkeho prílevu PZI je ďalším problémom Afriky aj jeho vysokákoncentrácia, ktorá je ešte vyššia než v ostatných regiónoch, v ktorýchdominujú rozvojové štáty. Rok 2005 nebol v tomto ohľade výnimkou - 5 štátov(Nigéria, Juhoafrická republika, Egypt, Maroko a Sudán) získalo asi 66 %151 Tamže.152 Tamže.118

z celkového prílevu PZI smerujúcich do Afriky 153 . Na druhej strane až33 štátov zaznamenalo prílev PZI pod úrovňou 100 miliónov USD, pričomv tejto skupine sa nachádzajú najzaostalejšie štáty sveta (akými sú napríkladEritrea, Rwanda, Niger, Sierra Leone, Burundi alebo Pobrežie Slonoviny). Ajv Afrike platí pravidlo, že v súčasnosti je záujem najmä o tie štáty, ktorédisponujú ložiskami ropy, zemného plynu alebo iných surovín. Tento záujemsa prejavil aj v roku 2005, keď vysoký prílev PZI zaznamenali štáty ako Čad,Rovníková Guinea, Alžírsko, Konžská demokratická republika alebo Tunisko -štáty s veľkými zásobami ropy a zemného plynu. V oblasti ropy a zemnéhoplynu vyvíjajú v Afrike čoraz vyššiu aktivitu americké nadnárodné korporácie,ktoré sa snažia nahradiť ropu pochádzajúcu z Blízkeho východu africkouropou. Nezaostávajú však ani čínske nadnárodné ropné spoločnosti, ktoré súaktívne najmä vo východnej Afrike a vo výraznej miere investovali do Sudánu,Alžírska alebo do Nigérie.Problémom Afriky sú najmä najmenej rozvinuté štáty, ktoré nedisponujúžiadnou strategickou surovinou. V týchto štátoch často chýbajú základnéekonomické podmienky investovania, chýba potrebná infraštruktúra a často ajzákladná bezpečnosť. Nie je preto prekvapením, že zahraniční investori tietoštáty obchádzajú a vyberajú si štáty, ktoré pre nich pripravili atraktívneekonomické prostredie a disponujú lacnou a disciplinovanou pracovnou silou.8.2.4 Faktory zvýšenia investičnej atraktívnosti najmenej rozvinutýchrozvojových štátovPosledné údaje medzinárodných organizácií teda jasne dokazujú, ženajväčšou výzvou v oblasti priamych zahraničných investícií je zapojenienajmenej rozvinutých štátov do globálnych tokov PZI. Veľké nadnárodnékorporácie sa týmto štátom v súčasnosti vyhýbajú a smerujú svoje investície dovyspelejších, rozvinutejších a stabilnejších ekonomík. Pozitívne však je, žečoraz viacej rozvojových štátov začína chápať možnosti PZI v oblastihospodárskeho rozvoja a snažia sa vytvárať stabilné a atraktívne ekonomicképrostredie. Priame zahraničné investície prinášajú potrebný kapitál,technológie, pracovné miesta a zapájajú štát do svetového hospodárstva.Najchudobnejšie rozvojové štáty stoja teda pred obrovskou výzvou,keďže súťaž o priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve je veľmiintenzívna. Najmenej rozvinuté štáty sú v súčasnosti na túto súťaž nedostatočnepripravené, keďže na ňu v minulosti neboli systematicky pripravované. Svoj153 Tamže.119

podiel na slabej pozícii najmenej rozvinutých štátov majú aj medzinárodnéorganizácie zaoberajúce sa problematikou rozvojových štátov - hlavne MMFa Svetová banka 154 . Dlhé desaťročia tieto inštitúcie podporovali využívanierozvojovej pomoci a zahraničných úverov zo strany rozvojových štátova podporu prílevu PZI posúvali do úzadia. Situácia sa začína meniť ažv posledných rokoch, keď aj Svetová banka uznala výhody PZI a začalaakcentovať potrebu tvorby stabilného a atraktívneho podnikateľskéhoa investičného prostredia.Aké sú možnosti najchudobnejších rozvojových štátov získavať PZI?Zaujímavú analýzu na túto tému napísal v roku 2006 Jeffrey Sachs, ktorý patrív súčasnosti medzi najuznávanejších ekonómov v oblasti boja proti chudobea hospodárskeho rozvoja zaostalých štátov 155 . Podľa neho najzaostalejšierozvojové štáty môžu mať šancu získavať PZI v nasledujúcich piatichoblastiach:• v sektoroch ťažby surovín,• v spracovateľskom priemysle založenom na domácich surovinách,• v cestovnom ruchu,• v priemyselných odvetviach náročných na pracovnú silu,• v jednoduchších odvetviach IT a telekomunikačných služieb.Sachs vidí zaujímavé možnosti pre chudobné rozvojové štáty najmäv poslednej oblasti - v jednoduchších odvetviach IT a telekomunikačnýchslužieb. Výhodou týchto služieb je, že nevyžadujú tradičnú infraštruktúru voforme ciest, letísk alebo prístavov. Pre základné IT služby postačuje vlastnýgenerátor elektrickej energie a satelitný prístup do telekomunikačných sietí a dointernetu. Dobrým príkladom možností IT odvetvia je India, ktorá dokázalav oblasti Bangalore a Chennai vytvoriť napriek nedostatočnej infraštruktúrev Indii úspešné centrá informačných technológií. V neprospech afrických štátovvšak hovorí fakt, že informačné technológie a telekomunikácie vyžadujúkvalifikovanú pracovnú silu, ktorú v Indii zabezpečujú vysokokvalitné inštitútytechnológií a inštitúty manažmentu. Pracovná sila v chudobných africkýchštátoch je oproti tomu veľmi málo vzdelaná, veľká časť týchto štátov zápasís fenoménom negramotnosti.154 SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries. WorldInvestment Prospects, 2006.155 Tamže.120

Ak chcú najchudobnejšie - najmä africké štáty - pritiahnuť zahraničnýchinvestorov, musia zabezpečiť aspoň základnú úroveň bezpečnosti. Nadnárodnékorporácie sú ochotné investovať iba do stabilných ekonomík, výnimku tvorialen štáty so strategickými surovinami, kde sú zahraničné korporácie ochotnéinvestovať aj vo vojnových oblastiach. Okrem bezpečnosti vyžadujú zahraničníinvestori aspoň základné verejné služby a infraštruktúru - minimálne dodávkuelektriny, vody, prístup k letiskám a prístavom a aspoň minimálnu úroveňzdravotných služieb. Zvýšeniu investičnej atraktívnosti chudobných štátovvýrazne pomáha aj transparentná a čitateľná vládna politika, keď zahraničníinvestori vedia, čo môžu od vlády očakávať.Mnohé najchudobnejšie rozvojové štáty nemajú v súčasnosti žiadnychveľkých zahraničných investorov. Práve preto je pre ne dôležité preukázanieprvého úspechu - pritiahnutie prvého veľkého zahraničného investora. Akpoužijeme analógiu z maloobchodu - pre chudobné rozvojové štáty je prvýveľký investor rovnako dôležitý ako prvý veľký nájomca v nákupnomstredisku. Príchod prvého významného investora je signálom pre ostatných, žekrajina je stabilná a je vhodným miestom na podnikanie. Prvý investor môžepreto dostať aj výraznejšie výhody od štátu vo forme daňových prázdnin,lacných pozemkov, špeciálnych ekonomických zón alebo špeciálnychexportných zón. Štát poskytnutím týchto výhod síce prichádza o potrebnéfinančné zdroje, úspech prvej veľkej zahraničnej investície však prináša oveľaviacej potenciálnych dlhodobých výhod.Problémom je aj to, že najzaostalejšie rozvojové štáty v poslednýchdesaťročiach podcenili význam propagácie svojich štátov v očiachzahraničných investorov. Veľký podiel majú na tomto stave aj Svetová bankaa Medzinárodný menový fond, ktoré dlhodobo akcentovali len tvorbuatraktívneho investičného prostredia. Takéto prostredie je nepochybne dôležitépre zvýšeniu záujmu zahraničných investorov, ak však nie sú pozitívav dostatočnej miere komunikované smerom do zahraničia, celé úsilie sa môžeminúť účinku. V súčasnosti je súťaž o PZI veľmi ostrá, preto už takmer každározvojová krajina založila svoju agentúru na podporu prílevu PZI a robí aktívnymarketing svojich štátov smerom do zahraničia. Agentúry v chudobnýchštátoch však zápasia s veľkým problémom, ktorým je nedostatok financií.V štátoch, v ktorých často chýbajú financie aj na plnenie základných funkciíštátu, sa na marketingové aktivity v oblasti PZI venuje iba obmedzenémnožstvo finančných zdrojov.121

A práve tu sa otvára priestor na rozvojovú pomoc a donorské štáty.Chudobné rozvojové štáty zúfalo potrebujú priame zahraničné investíciea hospodársky vyspelé štáty im môžu poskytnúť pomoc v nasledujúcichoblastiach 156 :• vo vysvetľovaní potreby marketingu a propagácie v oblasti priamychzahraničných investícií,• v budovaní základnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na zvýšenieinvestičnej atraktivity chudobných rozvojových štátov,• v zmene aktuálneho sloganu „obchod nie pomoc“ na „pomoc pre(budúci) obchod“,• v otvorení svojich trhov pre výrobky pochádzajúcich z chudobnýchrozvojových štátov (ktoré by boli výsledkom PZI v týchto štátoch).V posledných troch desaťročiach viaceré štáty využili výhody priamychzahraničných investícií a urobili z nich dôležitý faktor svojho hospodárskehorozvoja. Ide najmä o novoindustrializované štáty Juhovýchodnej Áziea vybrané štáty Latinskej Ameriky. Veľká väčšina rozvojových štátov je všakdodnes mimo záujmu zahraničných investorov a vlády týchto štátov nie súschopné zvýšiť investičnú atraktivitu svojich štátov. Zmena tohto stavu patrímedzi najväčšie výzvy súčasného svetového hospodárstva. Posledné desaťročiajasne dokázali, že rozvojová pomoc a zahraničné úvery nie sú schopné výraznezrýchliť hospodársky rozvoj chudobných rozvojových štátov a nastáva čas PZI,ktoré sa osvedčili v mnohých štátoch.Úlohou rozvojových štátov je vytvoriť aspoň základné podmienky prezahraničných investorov. V prvom rade je potrebné zabezpečiť politickústabilitu a bezpečnosť - bez týchto dvoch atribútov je krajina v očiachzahraničných investorov úplne nevhodná. Vlády rozvojových štátov musiaokrem toho zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň infraštruktúry a verejnýchslužieb a aspoň základné zdravotné služby. V neposlednom rade musianajchudobnejšie rozvojové štáty zlepšiť stav svojej pracovnej sily - najmä jejzdravotný stav a vzdelanostnú úroveň.Je však úplne samozrejmé, že rozvojové štáty nezvládnu tieto úlohy bezpomoci hospodársky rozvinutých štátov. Pomoc je potrebná najmä v oblastibudovania základnej infraštruktúry, ktorá je pomerne nákladná a často156 SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries. WorldInvestment Prospects, 2006.122

presahuje možnosti zaostalých rozvojových štátov. Hospodársky vyspelé štátymôžu pomôcť aj v oblasti vzdelávania, keďže chudobné africké štáty výraznezaostávajú nielen za vyspelými štátmi, ale aj za rozvojovými štátmi naázijskom kontinente a v Latinskej Amerike. Poslednou oblasťou, v ktorej môžuhospodársky vyspelé štáty pomôcť, je podpora prílevu PZI. Vyspelé štáty majúuž dlhé skúsenosti v tejto oblasti a už niekoľko desaťročí disponujú agentúramina podporu prílevu PZI. Chudobné rozvojové štáty by mohli získavaťsystémom výmenných stáží cenné skúsenosti v tejto oblasti.Priame zahraničné investície môžu byť dôležitým faktorom rozvojanajmenej rozvinutých štátov vo svetovom hospodárstve. Ak dôjde k vhodnejimplementácii doterajších skúseností v tejto oblastí, PZI môžu naštartovaťobdobie vysokého hospodárskeho rastu aj v tých najchudobnejších štátoch.Cesta nebude ľahká, ale pozitívne príklady z juhovýchodnej Ázie dávajú dobudúcnosti rozhodne nádej.123

9 Social and Environmental Aspects ofDevelopment Aid and CooperationWe live in a world characterized by inequality and diversity. David S.Landes, professor emeritus of economic history at Harvard University hasapproached this image from the following perspective. Accordingly, wedistinguish between three kinds of nations. In the first kind people spend lots ofmoney in order to keep their weight down. People of the second kind eat tolive. And the last one is the kind of a nation whose people don’t know wherethe next meal is coming from.Some amount of concern has been given to the issues of poverty,malnutrition, lack of disease prevention and environmental poverty indeveloping states recently. However, modern economics has not been able toprovide us with any satisfactory solutions to the problems just mentioned.Some of the scientific research has been done by many well-respectedeconomists and research institutes or even by truly global organizations, as forinstance by the United Nations Development Program. But on the other hand,most of their conclusions have not been fully regarded by the world of businessand politics yet. In response to it, the economic science has to undergo aprocess of linking the problems to their roots and afterwards to possiblesolutions. The last step that is still profoundly lagging behind is linking thesolutions to the policy implications - the final action for making parts of theworld less poor, less hungry and less stressed by negative occurrences.Development aid and cooperation are the policy instruments of immenseimportance. Nevertheless, their potential has not been fully harnessed yet.Moreover, their use has been connected to lot of mismanagement. In order touse these instruments correctly, we are to be more familiar with the social butalso environmental aspects of human development. Issues concerningenvironment are today penetrating into the policies of European Union anddevelopment aid policy is not exempting. Human development stands for thebasic prerequisite to overcome the barriers to policy action and finally theproblems of poverty, malnutrition, and the like.124

9.1 Definition of human developmentAmartya Sen, the Nobel memorial laureate in economics and professorof economics at Harvard University, has dedicated most of his scientific workto the questions surrounding the topic of human development. His definition ofdevelopment is a very complex one. It doesn’t only focus on the economicaspects of development - the ones that are mostly expressed monetarily in termsof GDP. Human development extends the narrowness of only monetary unitsand takes the well being of an individual and society into consideration.Because the well being and quality of life are hardly ever to be monetized,other qualitative aspects are to be specified, interlinked, valued and assessed.Social, environmental, cultural and other similarly distinguished aspects ofdevelopment are at least equally important as the economic aspect for a properapproach to human development.According to Sen 157 development could be described as “process ofextending ones freedoms”. Sen thus connects development with freedoms.Freedoms do not stand only for the ability to decide and act freely - what standsfor the basic precondition of development. Moreover, freedom is a necessity,which enables a person and in broader sense a society to participate on a socialand economic life. For instance, one has to be given an equal chance forsuitable living conditions, education or nutrition in order to decide and actfreely, while poverty, analphabetism and hunger do not give people thefreedom to decide according to their wants and needs. Poverty is generallyregarded as a barrier to freedom and to development as well.It is not to be said that development is everything else than growth ofnational income. Economy corresponds to the material milieu of a human beingand supports her or him with the basic or supplementary living conditions.Economy does represent the cornerstone of development, but it is not its onlyelement. When evaluating human development, more aspects are to be takeninto consideration. Human Development Index used by United Nations is oneexample of measuring human development. (see Appendix A.4) This indexcombines the aspect of healthcare (life expectancy), education (schoolenrollment and rate of analphabetism) and national income (GDP per capita).Continually, there have been many other approaches to the measurement andevaluation of human development.157 SEN, A.: Development as Freedom. Anchor, 2000.125

9.2 Poverty as a global problemThe difference between the richest and poorest country of the world hasincreased substantially during last 200 - 250 years. And this gap is evengrowing (Landes, Sachs). If this difference used to be ratio of 5:1 (comparingreal per capita incomes of the richest and the poorest country) 250 years ago, itis now a ratio of 107:1 (comparing real per capita incomes of Luxembourg withSierra Leone through purchasing power parity, or PPP 158 ) and even 521:1 (in acase of Luxembourg and Ethiopia, when not adjusted through PPP). (seeAppendix A.5)But the scope of poverty is much broader than comparison of incomesonly. Human Development Report 159 offers us a much more complex andglobal image of poverty. It represents a critical document for evaluating thepoverty globally and the progress in elevation from its menace. Accordingly,each hour 1,200 children die of poverty (10,6 million children under age of fivea year); 130,000 unborn female children undergo abortion in India a year; morethan one billion people earn less than 1 USD a day, what means they face anextreme poverty; 40 % of the poorest ones in the world receive only 5 % ofglobal incomes; annual incomes of richest 500 people are greater than annualincomes of the poorest 416 million people; HIV/AIDS cause death of 3 millionpeople (mostly in Africa) per year, while the world expenditures per year forthe cure of this disease equal just 3 days of global military expenditures.Besides, rich states do not pass the lower limit of giving 0,7 % of their GDP onthe development aid programs.To observe the differences in incomes, it is also proper to compare theliving standards of particular states in terms of food consumption, or resources,and energy use. 160 Inhabitants of the USA receive daily about 50 % - 100 %more calories from food as people living in most parts of Sub-Saharan Africa.(see appendix A.6) According to Food and Agricultural Organization of the158 Purchasing power parity (PPP) is used as a correction factor for exchange rates. If wecompare national incomes of two states, e. g. of rich and poor nations, it is appropriate toadjust the income of the poorer nation. Because not all goods and services are traded, theirvalue can be lower in poorer nations. Getting a haircut in China can cost 1 EUR, but inGermany the same costs 10 times more. Therefore, we adjust the price of the Chinese haircutby a factor ten.159 UNDP: Human Development Report 2005. United Nations Development Program, 2005.160 Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und Vertriebs GmbH,2003.126

United Nations 161 , there were more than 850 million undernourished people inthe world between 2001 and 2003. About 20 % of world’s population (richestquintile) accounts for 80 % of resource use in one year. Average Sub-Saharanfamily uses approximately 12 times less water per day as an equally largefamily in the USA. If one person from Singapore makes 4 flights a year onaverage, in Sub-Saharan Africa only every 500 th person gets to fly with anairplane in a year. Manager of a multinational company can have up to 10,000times higher salary as is the wage of an unskilled worker in one of the poordeveloping states.We can similarly attach to any state a so-called ecological footprint,which stands for an area of land necessary to support ones life style.Differences in its value represent differences in material and energy use amongspecific states. The results in given values could be translated as either howmuch resources and energy uses each state and what is its impact on theenvironment (from local ecosystems to biosphere), or what is the connectionbetween real incomes and consumption of particular state.In MIT’s publication The Limits to Growth 162 , and in its reedited versiontitled Beyond the Limits to Growth 163 , the authors suggested a globallysustainable level of incomes for the world’s population of 4 billion. Theaverage - sustainable - per capita income would be 12,500 USD. With apopulation of 4 billion total world GDP is 50 x 10 12 USD and this numberrepresents a level of global economic activity that meets environmentalconstraints and doesn’t generate environmental, economic or social problems.It is therefore considered as sustainable 164 .161 FAO: The state of food insecurity in the world - 2006. Food and Agriculture Organizationof the United Nations, 2006.162 MEADOWS et al.: The limits to growth: a report for the Club of Rome's project on thepredicament of mankind. Universe Books, 1972.163 MEADOWS et al.: Beyond the limits: global collapse or a sustainable future? Earthscan,1992.164 Its actual value has been derived as half of the average US per capita income in 1970. Ifthe total world GDP of 50 trillion USD is to be equally distributed among 6.5 billionpeople, each one would get 7,700 USD. If 1 billion people want to retain their standard ofliving with incomes of USD 25,000 per capita, about 25,000 trillion USD of remainingworld GDP would have to be divided among 5.5 billion people (income of USD 4,500 percapita per person).127

9.3 Social aspects of development aid and cooperationHuman development represents the main objective of development aid.Development aid thus should not focus on partial aims, as for instance increasein per capita incomes of certain population only. Development aid incorporatesthe above-mentioned dimensions of human development, while it is one of themeans to achieve it.Partial aims of development aid are therefore consistent with relevantaspects of human development. These partial aims are also mutuallysupportive, where one strengthens the others. Alleviating people from povertyenables them to participate in education system, what at the end-effect makesthe society more productive in economic terms.Development aid should therefore follow a certain roadmap or set ofconsequent goals, where the former ones are preconditions for the latter ones.Alleviation from poverty and advancement of the health care and educationsystem are to be achieved firstly, because basic freedoms are enhanced at thesame time. Basic freedoms are on one hand objective themselves, giving peoplethe initiative to act, and on the other hand they support human development.Jeffrey Sachs 165 used the following explanation: “At the most basic level, thekey to ending poverty is to enable the poorest of the poor to get their foot on theladder of development. The development ladder hovers overhead, and thepoorest of the poorest are stuck beneath it. They lack the minimum amount ofcapital necessary to get a foothold, and therefore need a boost up to the firstrung.”The capital could be subdivided into few major kinds of capital. Firstly,the living conditions are influenced by environment and climate and by theability of natural capital to provide ecosystem services - preconditions of life.Human capital, social capital, cultural-national capital, public institutional(political) capital, etc. are bound to the existence of human societies and theirset-up in their artificial environments. Infrastructure, business capital andknowledge capital are kinds of capital that are on one hand outcomes ofattentive human activities and on the other hand these kinds of capital supporteconomic processes and economic aspect of human development.If societies and individuals are to be given the chance to develop andalleviate themselves from the poverty trap, focusing on each of the mentioned165 SACHS, J.: The End of Poverty. Penguin, 2006, p. 244.128

kinds of capital is an integral aim of this process. Moreover, the whole processshould be complex in order to eliminate any of its weak points. The complexityenables also to create necessary synergies. For instance, healthy environment,decent housing, and well equipped schools generate more development as onlydecent housing and well equipped schools suited in poor environmentalconditions. These poor conditions could at the end effect cause more harmwhen compared to a balanced quantity and quality of the three. All kinds ofcapital should be therefore growing in relative and absolute terms, and besideseach individual in the society should have an equal and guaranteed access to acritical mass of each capital kind. There is also a strong correlation between anincrease of capital, e.g. incomes per capita, and its benefits for the individuals,what can be explained due to the existence of the law of diminishing returns.For instance when starting at the lower income levels, well-being, happiness,literacy, life expectancy increase more “dramatically” with an increase ofcapital available per capita 166 . The higher the capital available per capita, thelower the returns on capital are.The last aspect of the human development, that can have possibleimmense implication on future of human development and redistribution ofincomes, is a level of sustainable global income (see the previous chapter). Ifwe can not surpass this level, which is defined according to the environmentalconstraints in the form of carrying capacity 167 , then the limits to growth alsorepresent limits to human development. Capital, as a necessary precondition ofhuman development, is therefore strictly limited and can not be increased forcertain parts of population, which are supposed to undergo the process ofdevelopment.This is the last point of our discussion and we will not describe it more indetail. However, it has also not been solved among economists yet. It definitelydoes deserve higher amount of contributions from scientists and it is likely todominate the discussion in the filed of development economics for theupcoming decades.166 COMMON, M. - STAGL, S.: Ecological Economics. Cambridge University Press, 2005.167 Carrying capacity can be defined as a maximum size of population or economic activitythat can be sustained over time without undermining the ability of ecosystems to reproducethemselves and provide necessary ecosystem services (ranging from local ecosystems tobiosphere).129

9.4 Environmental aspects in development aid and cooperationA single thematic programme in the area of environment and naturalresources was proposed in Communication from the Commission to theCouncil and the European Parliament. 168This thematic strategy could:• provide support for global and EU iniciatives, NGOs targeting envirodimension of SD (climate, chemicals, freshwater, waste, consumption,intern. governance, monitoring, assessment, etc.);• support efforts and strenghten the capacity of DC governments andsociety to integrate enviro dimension into development cooperation(meet their obligations under conventions, support natural resourcemanagement in DCs);• provide operational support - through voluntary contributions - toMultilateral Environmental Agreements and for other int. enviroiniciatives, processes and organisations (inlc. NGOs);• promote ECs enviro policy abroad also via contribution to public andprivate iniciatives.EU is trying to integrate environemntal concerns in country analyses, aspart of the external assistance pogramming process. More precise guidance wasgiven to non-ACP countries on the need to take proper account of theenvironment in the next generation of Country Support Strategies, by carryingout enviro profiling on a country-by-country and regional basis as a part of theoverall planning process. Country Strategy Papers for 2007 - 2013 will alsoinclude an environmental profile of the partner country or region concerned.9.4.1 Multilateral Environmental AgreementsRecently, EC has aimed to ensure coherence between environmental anddevelopment objectives. It continued the implementation of EU Action Plan onClimate Change in the Context of Development Co-operation and tries toreorient activities of UN Convention to Combat Desertification.168 COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: External Actions throughThematic Programmes under the Future Financial Perspectives 2007-2013. [online].Brussels: Commission of the European Communities, 2005. dostupné na internete:http://ec.europa.eu/comm/external_relations/human_rights/doc/2005com_0324_en.pdf.130

Recommendations from the „Message from Malahide“ have been integrated inEC Biodiversity Strategy.9.4.2 Forest Law Enforcement Governance and TradeForests protection neccesity arises from the existence of positiveexternalities. Positive externality is a free non-market benefit that is received byagent directly not involved in a transaction. Marginal social utility exceedsmarginal private utility so the quantity of the offered product does not representreal market equilibrium. (see Appendix B.5)In case of forests positive externalities are presented by ecosystemservices, e.g. carbon sequestration, watershed protection, non-wood production.G8 ministers for environment and development highlightened the action toeliminate illegal logging, corruption and weak governance. There is a need tostrenghten forest sector governance and timber licensing scheme to ensure thatonly legal timber is traded with EU and FLEGT partner countries.Consultations with partners in South East Asia and West and Central Africa arenow ongoing (approx. 50 million EUR has been committed to pilotprogrammes and technical assistance).9.4.3 Tropical ForestsMillennium Ecosystem Assessment stressed that with sustainablemanagement the net present value of tropical forests in Cameroon is about75 % higher than (private net present) market value when transforming theecosystem. In 2005 EC concluded 39 grant contracts for projects identifiedthrough a call for proposals launched in 2003, which represented a total ECcontribution of 76,4 million EUR. Environment programme is focusing oncapacity building to ensure implementation by DC of MEAs. Forestsprogramme aims mainly at developing participatory models of resourceutilisation, based on recognition of the value of forests to society (due topositive externalities) and on more equitable forest ownership arrangements.9.4.4 Marine and Coastal ResourcesEC is renegotiating the current agreements in order to be in line withCouncil Counclusion of 2004 on the integrated framework for fisheriespartnership agreements with third countries. New agreements have been signedwith: Morocco, Solomon Islands, Micronesia, Comoros, Seychelles, Gabon. As131

in the forestry the need is to increase capacities of third countries to implementa SD strategy, with accent on fight against illegal fisheries activities andreinforcement management of fisheries. Overall budget for these activiteis in2005 was 175 million EUR.Water and SanitationEU launched a Water Initiative at World Summit on SD in Johannesburg2002 as a contribution to the achievement of MDGs. EUWI action is primarilyat country level via policy dialogue (mainly in Africa, but also inMediterranean and Latin America). Main financial instrument is 500 millionEUR ACP-EU Water Facility.9.4.6 Energy IssuesEnergy is priority in key policy documents such as European Consensuson Development and EU Strategy for Africa. Framework EU Energy Initiative(EUEI) was adopted for co-operation between member states and DCs. EUEI isimplemented by Community co-operation with DCs (COOPENER), itaddresses role of sustainable energy in poverty alleviation. It is aimed atreinforcing local capacities, assistance with the definition of energy policies,creation of better market conditions. 220 million EUR were allocated throughACP-EU Energy Facility.Table 15Biomass Energy Platforms Implementation for Training in AfricaTitleBiomass Energy Platforms Implementation for Training inAfricaAcronymBEPITADurationJanuary 2005 - December 2007 (36 months)Total cost530 755 EUREU contribution 243 765 EUR (46 %)Project objectives was to establish two perennial training platforms forbiomass technologies and networking two wide regions in Africa havingspecific energy needs and potentials and where quantities of biomasses areavailable and processes used differ.132

Project platforms and their characteristics:Dry zone countries Burkina Faso• mainly devoted to drying application• biomass mainly agro-based residues• hybridisation of solar thermal with biomass combustion technology• overcome barrier related to fuel seasonality and take the best from tworenewable resourcesWet zone countries Cameroon• devoted to rural electricity production• biomass generally largely available• large plant capacityCapacity building outcomesA review andassessment of representative plant• A directory about expert organisations and professionals• A training module set up and included in graduation courses• Training sessions implemented (10)• International conference and exhibitionTechnology transfer outcomes• New biomass projects implemented based on the technologies promoted,• Reinforcement of associated SMEs capacity• Dissemination of information on efficient biomass energy technology9.5 World Bank: Green revolution in IndiaGreen revolution is the agricultural reform trying to wipe out povertyfrom country. In India it was a period from 1967 to 1978. Efforts until 1967concentrated on expanding farming areas to make India self-sufficient. But thecountry was facing the Malthusian problem - population was growing fasterthan food production. This called for action to increase yields and WB hasmade four loans to National Seeds Project. The strategy was aimed at:• continued expansion of farming areas;133

• double-cropping existing farmland (instead of one there have to be twocrop seasons per year);• using seeds with improved genetics (Scientists developed new strains ofhigh yield value seeds, mainly wheat and rice, but also corn).First results were postitive. In 1978 - 1979 India became one of theworld`s biggest agricultural pruducers, and also exporter of food grains.Between 1947 and 1979 yield per unit of farmland improved by more than30 %. Crop area under HYV (high yield varieties) grew to 22 % of totalcultivated area (wheat 70 %, rice 35 %, corn 20 %).This strategy had surely released the questions of desirable statusbetween economy and environment. Crop areas under HYV needed morewater, fertilizer, pesticides, fungicides and other chemicals which means GDPgrowth. Increased irrigation created need for new dams to store monsoon water,which was used to create hydro-electric power. Finally India paid back all loansfrom WB Group and improved creditwothiness. Later on some developedcountries, especially Canada, which were facing shortage in agricultural labour,were so impressed that they asked India to supply them with experiencedfarmers. Farmers from Punjab and Haryana were sent to Canada and thenremitted part of their income to their relatives in India. But not all the resultswere positive. Crop areas under HYV needed more water, chemicals, etc. Thatmeans that in the absence of these inputs, the new seed perform worse thanordinary varieties. Diversity was also reduced: mixture of crops like wheat,corn, pulses, etc. was replaced mainly by monocultures of wheat and rice.Another problem was that HYV came from narrow genetic base (only threevarieties, instead of thousands before) and they were vulnerable to major pestsand diseases so new varieties had to be specially bred for resistence do disease.But breakdown in resistance can occur rapidly and in some cases replacementvarieties may by required every 3 - 4 years. The need for crops also resulted inforests clearing: in 90`s 84 % of Punjab was under cultivation (42 % is averagein India); only 4 % is forest, but most of this are plantations of eucalyptus.Overall negative effects were reduced genetic diversity, increased vulnerabilityto pests, soil erosion and contamination, water shortages, micronutrientdeficiencies.134

10 Fair tradeFair Trade ako obchodný model vytvára významné rozvojové hodnotypre tisíce najchudobnejších výrobcov a pestovateľov po celom svete. FLO,Medzinárodná organizácia pre fair trade certifikáciu odhaduje, že v roku 2004zarobili výrobcovia vďaka predaju certifikovaných fair trade výrobkovo 100 miliónov USD viac.Prečo však tento iný spôsob obchodovania vlastne vznikol? Prečonemôžu malí pestovatelia a poľnohospodárski robotníci profitovať aj v bežnýchpodmienkach slobodného trhu?Klasická teória slobodného obchodu vychádza z teórie Adama Smithaa Davida Ricarda o komparatívnej výhode. Podľa tejto teórie krajiny vyvážajúto, čo dokážu dobre vyrobiť a dovážajú naopak to, v čom nie sú sebestačné.Hornatá Guatemala pestuje vysokokvalitnú v tieni pralesa pestovanú kávu.Japonsko vyrába vyspelé technológie. Keď sa krajiny otvoria slobodnémumedzinárodnému obchodu, výrobcovia japonskej elektroniky môžu doviesťkávu z Guatemaly a naopak guatemalskí pestovatelia kávy majú prístup k hightechproduktom. V podmienkach slobodného obchodu sa lepšie darí obom, čiževytvára obojstranne výhodné vzťahy.Zástancovia slobodného obchodu trvajú na tom, že neobmedzovanýpohyb tovarov, služieb a financií medzi krajinami ponúka najefektívnejší modeltransakčného podnikania. Ráta sa pritom s tým, že zatiaľ čo to jedným prinášazisk, iní zákonite zlyhávajú, no v konečnom dôsledku tento systém prinášavšeobecné dobro a zbavuje sa slabších a neefektívnych.Pokusy o masívnu liberalizáciu svetového obchodu a poskytnutie výhodslobodného obchodu všetkým krajinám sa začali po 2. svetovej vojne. Podzáštitou OSN vznikla v roku 1948 Všeobecná dohoda o tarifách a obchode(GATT), ktorá sa mala pokúsiť riešiť medzinárodné obchodné spory apresadzovať slobodný obchod a dereguláciu. Toto postupné uvoľňovaniepravidiel obchodu sprevádzali štrukturálne vyrovnávacie pôžičky pre rozvojovékrajiny od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v rokoch 1960a 1980, často podmienené liberalizáciou trhu. Počas 80. rokov dostalo 42 krajín135

pôžičku od Svetovej banky s jasnou podmienkou reformy miestnychobchodných režimov.Objem medzinárodného obchodu za posledných 30 rokov výraznenarástol - dôkaz, že GATT a jeho nástupkyňa Svetová banka mali na rozmachslobodného obchodu mimoriadny vplyv. Celkový obchod v roku 2000 dosiahol22-násobnú úroveň v porovnaní s rokom 1950. Na druhej strane narástli ajglobálne rozdiely - podiel 10 najchudobnejších krajín na svetovom príjme saznížil medzi rokmi 1988 a 1993 o štvrtinu, zatiaľ čo podiel 10 najbohatšíchkrajín vzrástol o 8 %. Ku koncu 90. rokov 20. storočia vytváralonajchudobnejších 20 % svetovej populácie iba 1 % globálneho hrubéhodomáceho produktu, v porovnaní s 86 % vytvorenými najbohatšími 20 %populácie.Je teda zrejmé, že výhody zvýšeného objemu slobodného obchodunezasiahli všetkých rovnako. Toto zlyhanie má dva aspekty.Prvý aspekt je makroekonomický. Vysoký stupeň zadlženosti vytvorilzávislosť niektorých krajín od priemyslu zameraného na vývoz a tendenciuvyužiť zdroje bez ohľadu na dlhodobé následky. Následky koloniálnej érya následných pokusov o rozvojovú pomoc zapríčinili, že príjmy z vývozu sakoncentrovali v niekoľko málo typoch primárnych komodít a priemyslu,vystavujúc príjem krajiny výkyvom svetových cien. Navyše korupcia rozšírenáv mnohých rozvojových krajinách často zabraňuje rovnomernémua spravodlivému rozdeleniu príjmu z vývozu.Makroekonomika však neposkytuje všetky vysvetlenia, prečoliberalizácia obchodu zlyhala v rovnomernejšej distribúcii bohatstva. Vovidieckych poľnohospodárskych spoločnostiach typických pre mnohérozvojové krajiny totiž neboli vytvorené kľúčové podmienky klasickýcha neoliberálnych obchodných teórií. Dostupné informácie o trhu, prístup na trha k financiám a schopnosť zmeniť výrobné techniky a druh výrobkov akoodpoveď na trhové trendy, sú základné predpoklady, ktoré nie sú vo väčšinerozvojových krajín splnené.Neprítomnosť týchto mikroekonomických podmienok môže anulovať,prípadne zvrátiť možné obchodné zisky pre výrobcov. Zatiaľ čo na národnejúrovni môže byť teória slobodného obchodu skutočne výhodná pre všetkýchzúčastnených, v rozvojovom svete neexistujú trhové podmienky, ktoré byzaručili, že obchodná činnosť je pre výrobcov jednoznačne prínosná.Poľnohospodári v rozvojových krajinách čelia množstvu prekážok, ktoréspochybňujú moc obchodu ako nástroja boja proti chudobe.136

Sú to najmä:1) Nedostatočný prístup na trhTrh, na ktorý smeruje vývoz a ktorý je oslobodený od zásahov domácejkrajiny v podobe dotácií a taríf, môžeme považovať za „slobodný“ a môže byťpre vývozcov lákavý. No ak sa dodávatelia primárnych komodít nedokážu natento fungujúci trh dostať v dôsledku veľkej vzdialenosti či nedostatkudopravy, nedokážu z tohto slobodného trhu vyťažiť pre seba výhody. Preto samalí výrobcovia často stávajú závislí od výkupcov, ktorí im prístup na trh môžuzabezpečiť. Vzájomné dohody medzi jednotlivými výkupcami však eliminujúakúkoľvek konkurenciu a tým aj šancu na adekvátnejšiu cenu za ich výrobky.2) Nedostatočné informácieZákladným predpokladom fungovania slobodného obchodu je „dokonalýprístup k informáciám“, čo znamená, že výrobcovia rovnako ako obchodnícimajú prístup k informáciám o cenách na trhu. Bez rádiového, televízneho čitelefonického spojenia a novín sú však malí výrobcovia na izolovanýchfarmách ponechaní na milosť výkupcom.3) Nedostatočný prístup k finančným trhomVýrobcovia v rozvojových krajinách nemajú prístup k finančnýmnástrojom, ako napríklad komoditná burza. Pestovateľ kakaa z izolovanejdediny v Peru nemôže zavolať na Londýnsku burzu s kávou a kakaom a zaistiťsi cenu budúcoročnej úrody pre ťažkosti s komunikáciou a nedostatočný objemobchodu. Veľkí vývozcovia kakaa z Peru alebo zmrzlinárske podniky v USAmôžu a aj využívajú komoditné burzy na stabilizáciu cien. Malý pestovateľ jetak celkom vystavený fluktuáciám cien na svetovom trhu, hoci existujedokonale fungujúca komoditná burza, ktorá by ho mohla pred fluktuáciamichrániť. Podobne takýto pestovatelia nemajú prístup k poisteniu ako ochranepred výnimočným počasím alebo politickou nestabilitou.4) Nedostatok prístupu k finančným produktomVidiecke banky buď neexistujú alebo malé sumy, ktoré požadujúpestovatelia, neposkytujú. Peniaze na poľnohospodárske stroje a hnojivá sadajú získať len prostredníctvom úžerníckych pôžičiek.5) Neschopnosť zmeniť zdroj príjmuV podmienkach dokonale fungujúceho trhu môžu jednotliví aktéri bezväčších ťažkostí zmeniť svoju ekonomickú aktivitu za inú vďaka137

informovanosti o cenách a iných faktoroch ovplyvňujúcich ich činnosť. Jejasné, že takáto zmena je pre chudobných výrobcov a pestovateľov takmernemysliteľná. Aj keby mali izolovaní pestovatelia k spomínaným informáciámprístup, ich schopnosť zmeniť zdroj príjmu je mimoriadne obmedzená. Viacako 1,2 miliardy ľudí, ktorí žijú z menej ako 1 USD (28 Sk) na deň, sav maximálnej miere vyhýbajú riziku. Zameniť plodinu, ktorú po celé generáciepestovali ich predkovia, za inú, hoci v konečnom dôsledku výnosnejšiu, je prenich obrovské riziko. Pre rodiny bez akýchkoľvek úspor toto neprichádza doúvahy. Nedostatok prístupu k finančným službám alebo informácii o inýchzdrojoch príjmu vedie k slabej schopnosť diverzifikácie ekonomickej aktivity.6) Nefunkčné právne systémy a vymožiteľnosť zákonaMnohé rozvojové krajiny prijali prísne ekologické a pracovnoprávnezákony, ktoré však väčšina autorít v krajine ignoruje. Majitelia podnikovpodplácajú politikov výmenou za prehliadnutie znečistenia či porušeniapracovných predpisov. Stáva sa, že krajiny, ktoré presadzujú zákony,prichádzajú o investície, ktoré smerujú do režimov s voľnými pravidlami.Majitelia pôdy, ktorým však žiadny zákon negarantuje ich vlastníctvo, nemôžepoužiť tento majetok na zaručenie pôžičky, ktorú by použili na diverzifikáciusvojej produkcie alebo na investíciu do technologického rozvoja farmy.V stave takýchto zlyhaní na trhu nie je možné, aby svetový obchodnýsystém fungoval s rovnakými príležitosťami pre všetkých. Možno uskutočniťideálny scenár, pri ktorom vyhrávajú všetci? Fair trade sa cez nápravunajvypuklejších zlyhaní trhu snaží teóriu čo najviac priblížiť praxi. Práveposkytovanie výhodného obchodného partnerstva všetkým účastníkomv obchodnom reťazci - výrobcom, vývozcom, dovozcom, spracovateľoma predajcom - robí z fair trade udržateľné podnikateľské riešenie zlyhanísvetového obchodu. Spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú pre fair trade, sa môžudostať bližšie k naplneniu svojej túžby urobiť svet lepším a zároveň mať úžitokz fair trade výrobkov. Skutočne fungujúci model obchodného systémus rovnakými príležitosťami pre všetkých leží kdesi medzi protestantmi v Seattlia teóriami v učebniciach ekonómie.10.1 Stručná história hnutia fair trade• 1946 - organizácia Ten Thousand Villages v USA začína nakupovaťručne vyšívané odevy z Portorika138

• 1950 - 1960 - Oxfam vo Veľkej Británii začína v sieti svojich obchodovpredaj remeselných výrobkov čínskych utečencov• 1958 - Prvý klasický fair trade obchod sa otvára v USA• 1964 - Oxfam vo Veľkej Británii zakladá svoju vlastnú obchodnúspoločnosť Oxfam Trading• 1967 - Je založená holandská spoločnosť pre dovoz pod názvom FairTrade Organisatie• 1969 - Prvý „Obchod tretieho sveta“ sa otvára v Holandsku• 1960 - 1970 - Zakladajú sa prvé fair trade organizácie v rozvojovomsvete, napríklad PEKERTI v Indonézii či MINKA v Peru• 1973 - Holandská Fair Trade Organisatie dováža prvú fair trade kávupriamo z družstva malých pestovateľov v Guatemale, čím k dovtedydovážaným remeselným produktom pribudli aj prvé potravinové fairtrade produkty• 1980 - Kresťanská organizácia v Holandsku vytvára známku naoznačenie fair trade výrobkov• 1987 - 11 dovozcov zakladá EFTA, Európske združenie pre fair trade• 1988 - Predstavenie známky „Max Havellar“ v Holandsku. V priebehujedného roka dosiahnu výrobky s touto známkou takmer 3 %-ný podielna trhu. Podobné iniciatívy vznikajú v Nemecku (pod názvomTransfair), vo Veľkej Británii (Fairtrade Foundation), v USA a pod.• 1989 - Zakladá sa IFAT, Medzinárodná asociácia pre fair trade, s 270zakladajúcimi fair trade organizáciami v 61 krajinách• 1990 - Formujú sa fair trade asociácie v Bangladéši, Nepále, naFilipínach a v mnohých iných krajinách• 1994 - Zakladá sa NEWS, Sieť európskych fair trade predajní• 1997 - Zakladá sa FLO, Medzinárodná organizácia pre fair tradecertifikáciu• 1998 - FLO, IFAT, NEWS a EFTA sa združujú do neformálnej sietepod akronymom FINE (posiela svojich delegátov na ministerskéstretnutia Svetovej obchodnej organizácie v Seattli, Dohe, Cancúnea Hongkongu)• 2001 - FINE sa zjednocuje na definícii pojmu fair trade139

• 2004 - IFAT začína udeľovať fair trade známku organizáciám (nielenproduktom, ako to bolo dovtedy)• 2004 - FINE zakladá spoločnú kanceláriu na presadzovanie fair trade vBruseli• 2005 - Spustenie systému na kontrolu kvality, ktorý má zharmonizovaťa zlepšiť existujúce štandardy, definície a procesy vo fair trade10.2 Historický vývoj fair tradeRozvoj trhu s fair trade výrobkami môžeme rozdeliť do 4 fáz:1) fázaPojem a koncepcia fair trade sa začína formovať po 2. svetovej vojne,keď charitatívne organizácie v západnej Európe - najvýraznejšie Oxfam voVeľkej Británii - začínajú dovážať remeselné výrobky z krajín východnejEurópy na podporu ich hospodárskej obnovy. Zároveň sa Mennonite CentralCommittee (Hlavný výbor kresťanského spoločenstva Mennonitov) rozhodolvytvoriť predajné príležitosti pre výšivky z Portorika a vytvorili organizáciuneskôr známu ako Ten Thousand Villages.2) fázaObjavujú sa alternatívne obchodné organizácie (tzv. organizácie ATO),ako napríklad Tradicraft vo Veľkej Británii a GEPA v Nemecku s cieľomposkytnúť výrobcom príležitosť obchodovať s vyspelým svetom, po prvýkrátbez kontroly výkupcov, ktorí na začiatku obchodného reťazca stláčali ceny naminimum. Tieto organizácie v mnohých prípadoch vznikli na pôde náboženskejalebo inej komunitnej organizácie, ako tzv. sociálne podniky, fungujúce nakomerčnom základe s cieľom riešiť sociálne problémy. Počas tohto obdobia safair trade výrobky predávali iba v špecializovaných obchodoch (world shops)a prostredníctvom zásielkového katalógu.3) fázaV tomto štádiu sa začínajú angažovať sympatizujúce maloobchodnésiete, ako napríklad Co-operative Group vo Veľkej Británii alebo Wild Oatsmarkets v USA a predstavujú fair trade výrobky širšej verejnosti. ATOorganizácie uvádzajú na trh nové produktové rady a začali predstavovaťvýznamné fair trade značky, ako napríklad Cafédirect a Divine Chocolate.140

Míľnikom, ktorý napomohol rýchle rozšírenie a popularitu fair trade produktov,bolo zavedenie jednotnej certifikačnej známky (známe FT logo).4) fázaPre štvrtú fázu je charakteristický stály vzostup predaja fair tradevýrobkov. Certifikácia výrazne pomohla v posune fair trade do mainstreamu.Úspech hnutia a narastajúce obraty sa prejavili aj v rastúcom záujme veľkýchznačiek, tradičných vodcov na trhu. Tak sa fair trade certifikované produktyobjavujú v sieťach ako TESCO, Sainsbury´s, Starbucks, Marks&Spencer ainých. Dôležitým momentom bolo rozhodnutie viacerých maloobchodných sietípredstaviť na svojich pultoch vlastné produktové rady s certifikátom fair trade.V niektorých prípadoch spoločnosti preukázali serióznosť svojho záväzku vočifair trade tým, že takéto výrobky tvoria 100 % ich ponuky v istom segmente(napríklad čaj, čokoláda).Najmä v priebehu posledných 5 rokov sa medzinárodný trh s fair tradezvyšoval neobvyklou rýchlosťou. Na toto malo vplyv niekoľko rôznychfaktorov - politických, akademických, kultúrnych a informačných. Žiadnyz týchto faktorov nepôsobil osamotene, navzájom úzko súvisia, a spoločneprispeli k výraznému názorovému posunu smerom k lepšiemu porozumeniuhodnoty fair trade pre rozvojový svet. Azda najdôležitejším spomedzi nich bolnástup tzv. etického konzumerizmu a ohromná veľkosť trhu, ktorú zasiahol.10.3 Fair Trade znamená...• Viac peňazí pre chudobných vo svete„Kedysi sme žili v chatrči s hlinenou dlážkou. Teraz mám vlastnýmurovaný dom a moje deti dostali vzdelanie. Sophia je na univerzite aLaurence sa stal učiteľom. Keď boli malí, museli sme ich poslať za prácou kobchodníkovi s krevetami, ale teraz sa môžu plne venovať štúdiu. Užnepotrebujeme ich príjem.“JeronimoTush, pestovateľ kakaa, Belize„Success Story“Keď sa pozriem čo sa za posledných pár rokov stalo, robí mi to veľkúradosť, pretože je čoraz viac organizácií po celom svete, ktoré sa jednoznačne ajasne označili za fair trade organizácie. Myslím si, že to hovorí veľa o tom, aký141

veľký záujem je o tento, tak trochu špeciálny druh obchodu, čo si celkomvedome dal za cieľ priniesť zmenu do životov znevýhodnených ľudí.Carol Wills, IFAT (Medzinárodná federácia fair trade)• Nový pohľad na globálny obchodFair trade je o obchodných vzťahoch s ľuďmi, ktorí to najviac potrebujú -ľuďmi kdesi na okraji záujmu celosvetového obchodu. Zapája ich do diania apomáha v sebestačnosti, učí ich rozumieť predaju a obchodu a umožňuje prežiťaj v takých situáciách, kde by sa im to za iných podmienok pravdepodobnenepodarilo. Fair trade prináša dlhodobé obchodné vzťahy a možnosť plánovaťdo budúcnosti. Dáva moc do rúk samotných výrobcov a pestovateľov,umožňuje im rásť a zvyšovať kvalitu, a tak sa dostať do situácie, keď už fairtrade nebudú potrebovať.Diana Gyale, the Fairtrade Foundation• Obchodné príležitostiNepredávali by sme fair trade výrobky, ak by nám to neprinášalo žiadnyúžitok z obchodného a marketingového hľadiska. Začali sme sa o fair tradezaujímať a cítili sme, že je to segment, v ktorom sa začnú diať dôležité veci. Askutočne, nárast predaja je veľmi rýchly. V podstate sa u nás fair trade akonová kategória potravinových produktov iba začína - nedá sa hovoriť opredajnej revolúcii, no rastie pozoruhodne rýchlo.Hamish Renton, TESCO Veľká Británia• Moc v rukách zákazníkaNiektorí ľudia sa na fair trade pozerajú ako na charitu. No nejde o žiadnycharitatívny čin, ide o spravodlivosť. Musíme sa už raz a navždy zbaviť tohtodobročinného rozmýšľania. Podľa mňa fair trade robí dve základné veci: zaprvé, pomáha ľuďom okamžite a mení ich život a za druhé, v širšom kontexteje to nástroj protestu, spôsob, akým dať najavo svoju voľbu. Rozdiel je v tom,že fair trade nič nebojkotuje, ale podporuje niečo pozitívne.Bruce Crowthere, koordinátor projektu Fair Trade Towns, FairtradeFoundation• Moc v rukách výrobcovToto vám potvrdia fair trade dodávatelia, pretože na trh dodávajúprestížny tovar. Keď idú teraz klopať na dvere dovozcov - či už je to fair tradedovozca, alebo nie - prijmú ich, zatiaľ čo predtým zostali dvere zatvorené.Kimberly Easson, TransFair USA142

Cieľom fair trade je poskytnúť znevýhodneným výrobcom v rozvojovýchkrajinách príležitosť vymaniť sa z extrémnej chudoby tým, že vytvorí predajnépríležitosti (hlavne v rozvinutých krajinách) za podmienok, ktoré sú výhodnépre všetky strany.Fair Trade dáva výrobcom a pestovateľom do rúk moc rozvinúť svojevlastné podniky, ako aj širšie komunity prostredníctvom medzinárodnéhoobchodu.Fair Trade ponúka nový model vzťahu medzi dodávateľom azákazníkom - spája ich cez inovatívny dodávateľsko-odberateľský model srovnomernejším rozdelením zisku medzi všetkých zúčastnených.Fair trade sa snaží riešiť obrovské rozdiely v informovanosti a vplyve,ktoré sú typické pre obchodné vzťahy medzi dodávateľmi v rozvojových aodberateľmi v rozvinutých krajinách.10.4 Ako spoznáte fair trade výrobky?Hľadajte na obale logo FLO (FairtradeLabeling Organization) alebo si zistite, či jeorganizácia, ktorej logo výrobok nesie, členomjednej z medzinárodne uznávaných fair tradeinštitúcii (predovšetkým asociácie IFAT).Na fair trade známke je napísané „Guarantees a better deal for Third Worldproducers“ alebo „Záruka dohody prospešnej pre výrobcov z rozvojovýchkrajín.“ A to je presne to, o čom fair trade je. Rozvojovými krajinamioznačujeme chudobné krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.10.5 Základné princípy fair trade1) Dohodnutá minimálna cena, zvyčajne vyššia ako trhovéminimumCeny sa vo fair trade stanovujú s prihliadnutím na miestne ekonomicképodmienky tak, aby výrobcom ich práca priniesla zárobok potrebný na život. Vprípade malých pestovateľov komodít stanovila FLO (Medzinárodnáorganizácia pre fair trade certifikáciu) minimálnu cenu, ktorá pokrýva výrobnénáklady a potreby na zabezpečenie rodiny a zlepšenie kvality výroby. Ak cenyna svetovom trhu s danou komoditou (napríklad kávou) klesnú pod tútohranicu, fair trade nákupcovia platia túto minimálnu cenu. Ak je naopak trhovácena vyššia, platí táto. Garancia ceny, ktorá prevyšuje výrobné náklady,143

umožňuje malým farmárom či výrobcom plánovať a investovať do rozvojasvojich fariem či malých podnikov.Robotníkom (napríklad na čajových či ovocných plantážach), fair tradegarantuje minimálnu mzdu a dodržiavanie zásad Medzinárodnej organizáciepráce (ILO).Ceny ďalších typov fair trade výrobkov, pre ktoré neexistujú presnedefinované podmienky certifikácie (remeselné predmety, textílie), sa stanoviavzájomne výhodnou dohodou s prihliadnutím na regionálne či miestne pomery.Cena pokrýva výrobné náklady a podporuje udržateľnú a ekologicky prijateľnúvýrobu.2) Dôraz na rozvoj a technickú podporu prostredníctvomdohodnutej sociálnej prirážky (tzv. social premium, často vhodnote 10 % a viac nákupnej ceny produktov)Sociálna prirážka vyplácaná k fair trade cene umožňuje malýmpestovateľom a robotníkom kolektívne uskutočniť väčšie rozvojové projekty(postavenie školy, vybudovanie zavlažovania či studne). O tom, ako sa tátoprirážka použije, rozhodujú demokraticky zvolení zástupcovia družstva.Peniaze môžu ísť napríklad na komunitný projekt alebo môžu byť investovanédo zvýšenia kapacity podniku či družstva, vývoja nových produktov či účastina predajnej výstave.Vďaka tomuto nástroju sa fair trade dodávateľom darí vymaniť sa z existenčnejchudoby ekonomickou činnosťou, nie cez finančnú či inú materiálnu pomoc.3) Nakupovanie priamo od výrobcovFair trade sa snaží eliminovať vplyv brokerov, sprostredkovateľov čiiných agentov v medzinárodných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Totomá za cieľ zvýšiť efektivitu a zredukovať počet článkov, ktoré si na tovarpridajú obchodnú maržu. Väčšie percento konečnej ceny výrobku sa takto vrátivýrobcovi.4) Transparentné a dlhodobé obchodné vzťahyStálosť príjmu je pre mnohých malých výrobcov rozhodujúca. Fair Tradepresadzuje dlhodobé obchodné dohody, chrániace výrobcov pred dôsledkamikrátkodobých kontraktov. Umožňuje to dlhodobejšie plánovanie a investície donovej technológie či pestovanie nových plodín, čo v konečnom dôsledkuzvyšuje príjem a rozvíja podnikanie.144

5) Dohody na základe vzájomne výhodnej spolupráceFair Trade podporuje také vzťahy medzi dodávateľmi a nákupcami, ktorésú postavené na vzájomnom rešpekte. Také vzťahy potom zaručia vyššiuhodnotu konečnému zákazníkovi, keďže ich výsledkom je vyššia kvalitaprodukcie a konzistentnosť dodávky. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý zhľadiska etického profilu fair trade obchodných vzťahov a zaručildôveryhodnosť certifikácie v očiach zákazníka (a tým veľký nárast obratu).6) Poskytovanie zálohových platieb (v prípade potreby)Je všeobecne platné, že dovozcovia z rozvinutých krajín majú oveľajednoduchší prístup k pôžičkám ako ich dodávatelia v rozvojovom svete. Pretosa od dovozcov požaduje možnosť poskytnutia zálohových platieb vo výške do60 % hodnoty nákupu sezónnej komodity. Pestovatelia tak môžu získať zálohuna svoju úrodu ešte pred jej vývozom, čo do značnej miery uľahčuje ichfinančné plánovanie.7) Poskytovanie informácii o trhuObchodné transakcie fair trade berú do úvahy trhové ceny príslušnejkomodity a informujú výrobcov a pestovateľov o zmenách na svetovom trhu.Keďže ešte stále predávajú väčšiu časť svojej produkcie mimo fair trade, tátoinformácia im veľmi pomáha pri obchodných rokovaniach.8) Demokratické združovanie pestovateľov a robotníkovMalí pestovatelia musia patriť do demokraticky organizovaného družstvas volebným systémom jeden farmár = jeden hlas. Poľnohospodárski robotnícina fair trade plantážach vytvárajú demokraticky kontrolované skupiny, ktorézodpovedajú za využitie sociálnej prirážky.9) Udržateľné formy pestovania a výrobyVšetky farmy a družstvá musia mať definované plány na hospodárenie sozdrojmi. Pre všetky farmy platí zákaz istých druhov pesticídov. Mnohé farmyinvestujú sociálnu prirážku do organického pestovania a certifikácie, ktorá impotom zaručí vyššie minimálne ceny.10) Akékoľvek formy zneužívania pracovnej sily sú neprípustnéDetská a nútená práca je všeobecne zakázaná a robotníci majú právo naslobodné združovanie v odboroch.145

10.6 Doterajšie výsledky a zaujímavé čísla• z predaja fair trade výrobkov má priamy benefit približne 5 miliónovľudí vo viac ako 50 najchudobnejších krajinách sveta združených v 586obchodných organizáciách• v roku 2004 dostali výrobcovia a pestovatelia o 100 miliónov USD viac,ako by dostali na konvenčnom trhu, vďaka fair trade cene a tzv. prémiu• ročný obrat z predaja fair trade výrobkov bol v roku 2006 približne1 miliarda EUR.• fair trade výrobky sa v Európe predávajú v 3000 špecializovanýchpredajniach a viac ako 33 000 predajní 50 maloobchodných reťazcov• medziročný nárast predaja fair trade výrobkov sa každý rok pohybuje naúrovni 30 % - 60 % (najviac vo Francúzsku - 102 %)• viac ako 100 000 dobrovoľníkov sa podieľa na propagácii a predaji fairtrade výrobkov• IFAT, najdôležitejšia strešná organizácia fair trade, združuje270 organizácií zo 61 krajín sveta146

11 Koordinace poválečné humanitární pomocia obnovy. Na příkladu z Libérie.Humanitární pomoc a obnova, stejně jako rozvojové intervence donorů,by měly být koordinovány a řídit se určitými zásadami. Tato přednáška sevěnuje případové studii z Libérie v roce 2005, kde autorka působila jakodobrovolnice Spojených národů na pozici „Humanitarian Affairs Officer“v sekci Humanitární koordinace UNMIL (Mise Spojených národů v Libérii) azabývá se některými principy a standardy, které platí pro oblast humanitárnípomoci.11.1 Liberijský kontextLibérie se nachází na západním pobřeží Afriky v tropickém pásmu a veznačně nestabilním regionu. Na západě sousedí se Sierra Leone, na severus Guineí a na východě s Pobřežím Slonoviny. Rozlohou je o něco menší nežbývalé Československo a žijí zde 3 miliony lidí. Obyvatelstvo tvoří 18 hlavníchetnických skupin a nepočetná skupina potomků amerických osadníků. Země jebohatá na diamanty, uhlí a kaučuk a má bohatou a úrodnou půdu.Trocha historieLibérie je jednou ze dvou zemí Afriky (tou druhou je Etiopie), kterénikdy nebyly kolonií. Když se v první polovině 19. století Američané rozhodli,že pošlou zpátky propuštěné černé otroky, volba padla na území dnešní Libérie.Američané se nejdříve snažili dohodnout s vedením domorodých obyvatel, tivšak zásadně odmítli se o své území dělit. Přesto však byli bývalí otroci napobřeží vysazeni. Nebylo jich mnoho, zhruba jen 5 tisíc, z toho polovinazemřela nebo se v následujících desetiletích vrátila do Ameriky. Ti, kteří zůstali(tzv. američtí Liberijci), na území Libérie patřili k nejprogresivnějších složkámspolečnosti. Pod jejím vedením vznikla nezávislá, suverénní Libérie (již v roce1847!). Jejími občany se však nemohli stát původní obyvatelé, kteří byli nucenipovinně pracovat pro americké Liberijce a to v takové míře, že by se tomu147

všude jinde říkalo otroctví. Až do roku 1980 byl každý liberijský prezidentpotomkem někdejších amerických otroků.V 50. - 60. letech 20. století Libérie dosáhla největšího růstuv subsaharské Africe, ovšem rostoucí sociální a ekonomické rozdíly mezipůvodními obyvateli a americkými Liberijci vedly k vlně nepokojů. Konečněbylo v 60. letech povoleno zbývajícím 97 % obyvatel Libérie volit a účastnit sepolitického života. V roce 1980 došlo ke státnímu převratu zorganizovanýmnevzdělaným 28letým Samuelem Doem, který se stal prezidentem - jako prvníneamerický Liberijec. Doe dal vzápětí veřejně popravit 13 ministrů a země sezačala drasticky ekonomicky propadat, zaznamenala nejhorší ekonomickývývoj v celé Africe. Následoval pokus o odstranění Doea, jeho kmen všakv reakci začal vraždit civilisty a konflikt přerostl v občanskou válku.V roce 1989 Charles Taylor, vůdce rebelů, napadl z Pobřeží SlonovinyDoeovi oddíly. Spolu s Johnsonem, vůdcem rebelů, kteří se od Taylorovýchoddílů odtrhli, se mu podařilo vyhnat Doea ze země. Do země vstoupilyjednotky ze zemí Ecowasu (západoafrická mezivládní organizace), aby udrželymír, ale Taylor i Johnson spolu začínají bojovat o moc. V roce 1996 se znovuvynořují Doeovi věrní, kteří začínají v Monrovii bojovat s Taylorem. Míru sepodaří dosáhnout následující rok díky Ecowasu. Po částečném odzbrojení sekonají svobodné volby a Taylor získává 75 % hlasů, prý proto, že se lidé báli,co by se stalo, kdyby nevyhrál. Prezident Taylor však soustřeďuje mocvýhradně do svých rukou a začíná potírat opozici. V následujících letechpřiživuje krvavý konflikt v sousední Sierra Leone (prodává zbraně zadiamanty) a liberijská armáda vstupuje do Guineji, odkud operují protitaylorovštípovstalci (LURD). Taylor, zdatný manipulátor postupnědestabilizuje značnou část západní Afriky a na konfliktem vydělává pohádkovéjmění.Během roku 2003 dvě skupiny rebelů, LURD a MODEL, postupněobsazují Libérii, dochází k bitvě o hlavní město Monrovii. Ecowas opět vysílámírové sbory. V srpnu 2003 je podepsána mírová dohoda a v září je zahájenamise OSN.11.2 Humanitární situace v poválečné Libérii 169Největší humanitární potřebou v konfliktních a postkonfliktníchoblastech je zajištění určitého stupně bezpečnosti. Bez toho se uprchlíci nevrátí,169 Popisovaný stav se týká začátku roku 2005148

humanitární pracovníci nepřijedou ve větším množství a obnova země nemůžezačít. V Libérii po postupném rozmisťování modrých přileb do vnitrozemí aodzbrojení bývalých vojáků v roce 2004 se bezpečnostní situace zlepšilanatolik, že umožnila masivnější příjezd humanitárních organizací a jejichpomoci.Značná část území Libérie je porostlá tropickou džunglí a roky války,kdy neprobíhaly žádné investice do infrastruktury, způsobily nedostupnostřady oblastí. Pravidelná šestiměsíční období dešťů dále zvyšují neprůjezdnostnezpevněných (tedy drtivé většiny) cest. Velká část budov (obydlí, školy,zdravotnická zařízení, úřady, policejní stanice aj.) byla za války buď zničenanebo zchátrala a zarostla džunglí.Válka si vyžádala 200 tisíc obětí. Třetina obyvatelstva byla válkoupřesídlena, statisíce lidí žijí v táborech pro vnitřně přesídlené osoby (IDPs)v okolí Monrovie, další statisíce uprchly za hranice. Státní aparát de factonefunguje. Mírová dohoda sice stanovuje, že ministři přechodné vládypocházejí ze všech tří válčících stran, jejich největším zájmem je však z koláčeveřejných financů uříznout co nejvíc pro sebe a své věrné. Stát téměřneposkytuje veřejné služby, policie a soudy pracují jen částečně. Elektřina avodovod nefungují ani v hlavním městě Monrovii, lékařská péče je pronaprostou většinu obyvatel nedostupná. Školy se otevřely pouze někde a rodičedo nich posílají děti stejně většinou jen tehdy, je-li součástí vzdělávacíhoprogramu poskytnutí jednoho jídla denně. Zemědělství zkolabovalo, většinalidí již několik let nezasela, neboť nebyla jistota, že budou mít možnost svouúrodu sklízet.V zemi dochází k občasným výbuchům ozbrojeného násilí a situace mástále daleko ke stabilitě. Jsou zde desetitisíce bývalých vojáků (včetně velkéhomnožství dětských), kteří sice byli za úplatu odzbrojeni, ale jejich frustrace odtoho okamžiku jen roste. OSN jim slíbilo vzdělání a pracovní příležitosti, aleprotože se do programu přihlásilo více lidí, než očekávali, sliby se jen těžkodaří plnit. Bývalí vojáci řeší své finanční problémy, jak umí, leckdy rabováníma přepadáváním. Tisíce jich také okupují několik rozlehlých kaučukovníkovýchplantáží, kde ilegálně těží surový kaučuk, který pak jejich velitelé prodávají zaastronomické částky.149

Tabulka 16Vybrané ukazatele pro Libérii, v závorce je rok, ze kterého data pocházejí,údaje za rok 2005 (a novější) zatím ve většině případů dosud chybí.HDP na osobu (měřeno paritou kupní síly) 191,5 USD (2005)Míra nezaměstnanosti v procentech 85 (2003)Procento obyvatel pod hranicí chudoby (1 USD na den) 76,2 (2001)Procento obyvatel žijících v extrémní chudobě (méně než 52 (2001)0,5 USD/den)Gramotnost dospělých v procentech• Mužů• ŽenDětská úmrtnost do 5 let věku (na 1000 porodů)• Chlapců• Dívek(2002)5026(2000)19419811.3 Humanitární aktéřiHumanitární pomoci se účastí řada aktérů, ať již na straně donorů,implementujících organizací či příjemců. Největší dosah a prostředky zpravidlamívá OSN a jeho agentury.11.3.1 UNMIL (United Nations Mission In Liberia)Mise Spojených národů v Libérii měla relativně silný mandát vevojenském smyslu. Jeho předmětem je, zjednodušeně řečeno, podporovatdodržování mírové dohody, podpořit mírový proces, humanitární aktivity alidská práva. Mise se účastnilo 15 tisíc vojáků a zhruba 1,900 civilistů. CivilistéOSN pracují na programové činnosti v rámci mnoha sekcí (např. lidská práva,gender, volby, občanské záležitosti, humanitární koordinace, právní systém,DDRR - Demobilizace, odzbrojení, rehabilitace a reintegrace bývalých vojáků,humanitární koordinace a j.) nebo v rámci podpůrného administrativnětechnického aparátu.11.3.2 Hlavní agentury OSN aktivní v LibériiMezi hlavní agentury OSN, které byly aktivní v Libérii patří UNHCR(Vysoký komisariát OSN pro uprchlíky), který se věnuje uprchlíkům, dáleUNICEF (Dětský fond OSN), který se stará se zejména o děti a matky, ale takéo školství a další témata (v Libérii například zdravotnictví), UNDP (Rozvojovýprogram OSN), který se věnuje obnově, ale zejména dlouhodobému rozvoji,150

WFP (Světový potravinový program), který poskytuje potravinovou pomoc(zejména vnitřně přesídleným osobám, školám, izolovaným vesnicím aj.), FAO(Organizace OSN pro výživu a zemědělství) a samozřejmě také OCHA (Úřadpro koordinaci humanitárních záležitostí), který byl od roku 2005 nahrazen jižzmíněnou sekcí humanitární koordinace v rámci UNMIL. Právě OCHA býváve většině humanitárních krizí pověřena koordinací humanitární pomoci.Nicméně, jak se OSN snaží zefektivnit svou práci, je snaha zkoušet nový model„integrovaných misí“, což byl i případ Libérie.11.3.3 Další humanitární aktéřiV zemi je také přítomna Světová banka, IOM (Mezinárodní organizacepro migraci), Hnutí Červeného kříže a Červeného půlměsíce a řada donorů(např. Evropská komise, ambasády jednotlivých zemí či jejich rozvojovéagentury). Vlastní humanitární pomoc bývá většinou realizovánaprostřednictvím nevládních organizací - ať již mezinárodních či místních, velmičasto však prostřednictvím obou (mezinárodní nevládní organizace kontrahujemístní). Velmi důležitou součástí jsou orgány státní správy a samosprávy, tedypokud již jsou přítomny. Jejich kapacita zpravidla bývá velmi nízká, zejménav počátcích. Jsou to však právě ony, kdo by měl ve střednědobém horizontupřevzít koordinaci rozvojových intervencí a spravovat zemi, takže jejichzapojení do procesu je klíčové. Obzvlášť poté, co se v zemi konají svobodnévolby, což bylo v případě Libérie v říjnu 2005. V řadě zemí hrají klíčovou rolirůzné náboženské či tradiční, ať již oficiální či neoficiální, struktury a jejichpředstavitelé. A samozřejmě těmi nejdůležitějšími aktéry jsou vlastní příjemcipomoci, kteří by měli mít maximální možnost se podílet na rozhodnutíchtýkající se její kvality, kvantity, distribuce a dalších faktorů.11.4 Humanitární koordinace11.4.1 Důvody pro koordinaci humanitárních aktivitHumanitární operace v posledních letech silně nabírají na komplexnosti. Vevětšině postkonfliktních situací působí desítky, ale spíše stovky humanitárníchaktérů. Každý z nich má různé cíle a různé přístupy, které leckdy mohou„ladit“ s cíly a přístupy ostatních, ale často mohou být i v konfliktu. Příkladempotenciálně konfliktních cílů může být například „zvýšení procenta dětí, kteréumí číst a psát v regionu X“ a „zlepšení kvality výuky v regionu X“, neboťprvní může vést ke zvyšování počtu dětí ve třídách (což může v důsledku snížit151

kvalitu výuky), zatímco druhý předpokládá kvalitativní nárůst se zachováním(či dokonce snížením) současného množství žáků. Neméně důležité je sladitpřístupy jednotlivých organizací. Přístupem v tomto smyslu může být napříkladvyplácení odměn za práci místních lidí v podobné výši (dostatečné, ale přitomne příliš vysoké, aby nedocházelo k růstu cen). Nerovnoměrnost v odměnáchmístních pracovníků a drobných subdodavatelů může zvýšit fluktuacipracovníků v daném sektoru. Může však také ohrozit projekty samé. Napříkladpokud se nevládní organizace A dohodne s komunitou, že dodá materiál,pumpu a vybavení pro studnu, když komunita dodá práci (tj. studnu vykope), anevládní organizace B, která ve vedlejší komunitě dělá de facto totéž, ale zapráci místních lidí platí, zcela ohrozí projekt organizace A a její spolupráci skomunitou. Netřeba říkat, že pokud si lidé vykopou studnu (nebo postaví školu,most, opraví cestu aj.) samy z dodaného materiálu, budou si jí více vážit a lépese o ni starat. Zejména v nich však zesílí pocit, že oni sami mohou svouaktivitou něco změnit.Dalším důvodem pro humanitární koordinaci je snaha o zvýšenírovnoměrnosti její distribuce. V praxi často bývají některé oblasti opomíjeny,jinde naopak dochází k duplikaci pomoci. Zejména okolí velkých měst a dobřepřístupné oblasti jsou ty, kde organizace rády pracují, neboť je to logistickyjednodušší, snižuje to náklady a zvyšuje bezpečnost i pohodlí personálu.Jednou z hlavních úloh humanitární koordinace je systematizované zjišťovánípotřeb komunit a jejich napojení na zdroje (zejména donory a nevládníorganizace). Agregované informace o potřebách mohou sloužit jako argumentypro vyjednávání dalších finančních prostředků. Za tímto účelem OCHA či jináorganizace pověřená koordinací humanitárních aktivit sbírá informace - jakéjsou největší potřeby, které organizace dělají co a kde, zda-li to odpovídánejvětším potřebám komunit a dále které oblasti jsou zatím stranou zájmuhumanitárních organizací.Koordinace humanitární pomoci zvyšuje odpovědný a transparentnípřístup humanitárních organizací - jak vůči donorům, tak i vůči komunitám,kterým je pomoc určena. Snaží se také o to, aby byly do praxe uváděny některéstandardy a principy poskytování humanitární pomoci (více o tom v kapitoláchvěnovaných konceptu „do no harm“ a projektu Sféra).152

Koordinace tak z výše uvedených důvodů vede k maximalizaci celkovýchpozitivních dopadů humanitárních intervencí a minimalizaci dopadůnegativních 170 .11.4.2 Koordinační mechanismyObecně humanitární koordinace probíhá na třech základních úrovních -mezinárodní, národní a místní úrovni. Na úrovni mezinárodní je zejménadůležité uvolnit na humanitární pomoc či obnovu konkrétní země (případněoblasti) dostatečné finanční zdroje. Standardní mechanismus je takový, že jev dané zemi analyzována potřebnost a zahájen „proces konsolidované žádosti“,nebo-li CAP (Consolidated Appeal Process). CAP je více než jen žádost openíze. Jedná se o ucelený projektový cyklus, který zahrnuje analýzu kontextu,zhodnocení potřeb, vymezení cílů, stanovení plánu, monitoring a evaluaci. NaCAP se podílí všichni hlavní humanitární aktéři včetně agentur OSN,nevládních organizací, donorů a národní vlády. Společně hodnotí potřeby,sestavují plán humanitární akce, vytyčují priority. Výsledkem je dokument(konsolidovaná žádost), který neobsahuje zbytečné duplikace a plýtvání zdrojia slaďuje pozice jednotlivých organizací. Dokument je poté zpravidlaprezentován na konferenci dárců, nejčastěji bývají žádosti pokryty financemi vevýši 40 - 60 % požadovaného rozpočtu. V roce 2005 bylo tímto způsobempožadováno financování pro 14 krizových oblastí. Včasné financování nejenzabraňuje utrpení a ztrátám životů, ale také znamená, že donoři za poskytnutéfinance získají lepší hodnotu.Koordinace humanitární pomoci na národní úrovni se většinou odehráváv hlavním městě postižené země nebo případně ve městě, v němž sídlí většinahumanitárních aktérů. Zpravidla má formu pravidelných schůzek zástupcůvšech hlavních humanitárních organizací. Nesmí se zapomínat na koordinacena lokální úrovni, která je pro efektivnost humanitární pomoci klíčová.Kromě obecné koordinace je třeba také koordinovat pomoc (zejména nanárodní a místní úrovni) uvnitř jednotlivých sektorů. Sektory se často liší podlepovahy krize a humanitární situace v té které oblasti a také podle toho, jakspolu v tom kterém regionu souvisí. V potaz je však třeba zejména vzítpřítomné humanitární aktéry a kterým sektorům se věnují. Účast nakoordinačních schůzkách není vynutitelná a proto musí být dostatečné užitečnéa nemělo by jich být zbytečně mnoho. V Libérii, v době, kdy humanitární170 Humanitární intervence jsou zásahy zvnějšku a jako takové mohou mít a v praxi častomají řadu negativních dopadů.153

pomoc přecházela v obnovu a rozvoj, byly např. v západní části země (tj.koordinace na lokální úrovni) uskupeny sektory následovně: potravinovápomoc & zemědělství, voda & sanitární vybavenost & podpora hygieny,zdravotnictví, vzdělávání, oprava silnic & stavba přístřeší, ochrana zranitelnýchskupin & násilí na ženách. Například potravinová pomoc byla řešena spolu sezemědělstvím, neboť zemědělcům se distribuovala semena spolu s potravinami,aby semena nebyla místo zasetí zkonzumována. Schůzky v maximální mířeprobíhaly za přítomnosti (a někde za vedení) místních orgánů zodpovědných zadanou oblast.11.5 Příklady některých řešených problémůKromě vlastní humanitární koordinace, je třeba také řešit nově vznikléproblémy. Na národní úrovni se takto v Libérii řešilo např. šíření cholery,problémy se zásobováním či výskyt falešných průkazů opravňující navrácenéuprchlíky k čerpání pomoci.Na lokální úrovni byli na západě země řešeny například tyto problémy:Západoevropské město darovalo sanitku pro jedno liberijské městečko a jehookolí spolu s finanční částkou, která stačila pouze na její tříměsíční provoz. Potřech měsících však sanitka pouze stála, neboť neměla benzín, zdravotnickýmateriál a její posádka nebyla zaplacena. Špatně ošetřená udržitelnost bylaproblémem i u dalšího řešeného problému - jistá nevládní organizacevybudovala několik zdravotních středisek, na jejich provoz však již napodruhéměla problém získat peníze, neboť UNICEF, který projekt v počátcíchpodpořil, se strategicky zaměřil na jiné oblasti. Obecně u projektů obnovy arozvoje platí, že je relativně jednoduché něco dodat nebo postavit, ale napsat azrealizovat projekt tak, aby byl udržitelný a dlouhodobě provozuschopný bývávětším problémem. U externí pomoci je důležité, aby u svých příjemcůnevytvářela závislost, ale spíše jim, v rámci možností, pomohla k aktivnímuhledání a využívání dalších možností, které umožňují dlouhodobé udrženívýstupů projektu z vlastních zdrojů.Kvůli nedostatku bezpečné pitné vody byly v oblasti hloubeny studny iv období dešťů, ovšem ne dostatečně hluboké, takže když v období sucha kleslahladina spodní vody, studny vyschly. Některým izolovaným komunitám bylotřeba dopravit semena a potraviny vrtulníkem OSN, neboť byly závislé pouzena lovu divoké zvěře.154

11.5.1 Koncept „Do No Harm“Humanitární pomoc může podpořit mír. Nebo válku. Ve válečných čipoválečných zónách a oblastech náchylných ke konfliktům humanitární anirozvojová pomoc není neutrální, stává se součástí kontextu konfliktu a častopřispívá k jeho zhoršení. Leckdy bývá konfliktními stranami zneužívának dosažení politických nebo ekonomických výhod. Konflikty nebývajíjednoduché. Při přípravě projektu a jeho realizaci je třeba rozumět komplexitěkonfliktu, rozlišovat jeho jednotlivé nuance. Je třeba neustále sledovat vývoj aprojekt mu přizpůsobovat. Otázky typu kdo, co, proč, kým, komu, kde, kdy ajak jsou velmi důležité. Už to, koho si humanitární organizace při mapovacímisi vybere za tlumočníka může být špatně a projekt odsoudit k neúspěchu.Aby humanitární projekt, který má pomoci civilistům, nebyl ve svémdůsledku škodlivý, je třeba si klást otázky jakým způsobem projekt dopadne naostatní komunity, jaké vztahy by mohl poškodit, jaké reakce vyvolá, jaké jeriziko násilí v reakci na projekt apod. Je třeba posoudit projekt z dlouhodobéhopohledu - zda-li spíše komunity rozděluje nebo je naopak sbližuje, zda-liprojektem neděláme něco, co by místní lidé mohli udělat sami, zda-li mákomunita možnost se podílet na rozhodnutích, které ji ovlivňují aj.V Libérii jistá nevládní organizace nahodile distribuovala školnípomůcky do některých škol. Pro tento malý projekt vybrala několik škol, kterébyly v jedné oblasti. Shodou okolností všechny vybrané komunity byly zjednoho kmene, ačkoliv poblíž byly i komunity náležící ke kmeni jinému.Projekt v důsledku mezi etniky oživil nevraživost.Více informací o konceptu „Do No Harm“ je možné nalézt např. nastránkách The Collaborative for Development Action, Inc.(http://www.cdainc.com/).11.5.2 Projekt SféraProjekt Sféra nebo-li Sphere Project stanovuje minimální standardypro humanitární pomoc. Tyto minimální standardy se váží k následujícímsektorům:• Zásobování vodou a hygienická opatření• Výživa• Potravinová pomoc• Poskytování nouzového přístřeší• Zdravotní péče155

Cílem Sféry je zlepšit kvalitu humanitární pomoci a zdůraznitzodpovědnost humanitárních organizací za své chování v krizovýchintervencích. Sféra se snaží garantovat minimální úroveň uspokojenízákladních potřeb lidí zasažených pohromou a slouží jako vodítko nejen prohumanitární organizace, ale také pro donory. V praxi se bohužel nedaří vždytěchto minimálních standardů dosáhnout, a to zejména kvůli omezenémupřístupu k postižené populaci (např. bezpečnostní rizika), nedostatkufinančních, materiálních a lidských zdrojů, ale také kvůli nedostatečnéspolupráci odpovědných orgánů.Projekt Sféry bývá většinou prezentován spolu s Humanitární chartou,která poskytuje rámec, v němž byly standardy vytyčeny. Charta stanovujezákladní principy, kterými by se měly řídit všechny humanitární akce, a právaobyvatelstva na ochranu a pomoc. Tato ochrana a pomoc by měla být v prvéřadě poskytnuta státem, pokud však ten toho není mocen nebo ochoten, musístát povolit intervenci mezinárodních humanitárních organizací.Humanitární charta a minimální standardy byly stanoveny pomocí širokésítě odborníků v každé z pěti oblastí. Celý projekt Sféry je programemKoordinačního výboru pro humanitární pomoc a InterAction a vznikl vespolupráci s velkým množstvím humanitárních organizací a donorů. Jevýsledkem kolektivní zkušenosti mnoha lidí a agentur.Sféra je velmi praktickým pomocníkem většiny humanitárníchpracovníků. V aktualizované anglické verzi je volně ke stažení nawww.sphereproject.org.Projekt Sféra - příkladJeden z pěti sektorů, kterými se Sféra zabývá je „zásobování vodou ahygienická opatření“. V kapitole věnované tomuto sektoru je dalších osmpodkapitol:1. Analýza2. Dodávky vody3. Odstraňování výkalů4. Kontrola přenašečů nemocí5. Zacházení s pevnými odpady6. Odvádění povrchové vody7. Propagace hygienických zásad8. Schopnosti a školení lidských zdrojů156

Ke každé podkapitole patří jeden až tři standardy. Standardy jsou dálespecifikovány pomocí klíčových ukazatelů. Například pro podkapitolu č. 2„Dodávky vody“ jsou 3 standardy. Následuje rozbor jednoho z nich:Standard č. 1 pro dodávky vody - množství vody a její dostupnost„Všichni lidé mají bezpečný přístup k dostatečnému množství vody na pití,vaření a k osobní i domácí hygieně. Veřejné zdroje vody jsou dostatečně blízkonouzových přístřeší, a umožňují tak užívání minimálního objemu vody.“Klíčové ukazatele:• K dispozici je alespoň 15 litrů vody na osobu a den.• Průtok v každém odběrním místě vody je minimálně 0,125 litru zasekundu.• Na každých 250 osob je k dispozici alespoň jeden veřejný zdroj vody.• Maximální vzdálenost od kteréhokoli nouzového přístřeší k nejbližšímuodběrnímu místu je 500 m.Po tomto standardu následují další dva standardy. Jeden se týká kvality vody adruhý zařízení a nádob pro odběr vody. Všechny standardy jsou podobně jakoten týkající se množství vody a její dostupnosti kvantifikovány pomocíklíčových ukazatelů.Další doporučené zdroje informací• International Crisis Group - kvalitní analýzy konfliktů(www.crisisgroup.org)• Relief Web - jeden z největších portálů věnovaných humanitární arozvojové pomoci, mimo jiné obsahuje pravidelné zprávy o humanitárnísituaci a koordinaci v řadě zemí, dokumenty CAP, nabídky kurzů,školení, pracovních míst aj. (www.reliefweb.org)• ELDIS - rozvojové informace (www.eldis.org)157

12 Slovenská rozvojová pomoc v Strednej Ázii,Mongolsku a Afganistane12.1 Slovenská oficiálna rozvojová pomocSlovenská rozvojová pomoc je súčasťou a štandardným nástrojomslovenskej zahraničnej politiky od roku 2003. Ambíciou Slovenska je nájsťsvoje miesto medzi silnými donormi a poskytovať rozvojovú pomoc účelne,efektívne a zmysluplne. Výber krajín, do ktorých oficiálna rozvojová pomocsmeruje, bol urobený na základe viacerých kritérií: možnosť využitiakomparatívnych výhod slovenského potenciálu v danej krajine, ekonomickáspolupráca a obchodný obrat, prítomnosť zastupiteľského úradu, doterajšieaktivity a kontakty slovenských subjektov v danej krajine, historickápreviazanosť a spolupráca, úroveň sociálno-ekonomického rozvoja, právny stava úroveň demokracie, urgentnosť potreby pomoci a pod.Na základe týchto kritérií bol pripravený zoznam prioritných krajín anásledne, v septembri 2003, schválený MZV SR. Stredná Ázia (Kazachstan,Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan), Mongolsko a Afganistan sa stali súčasťoutohto zoznamu a po takmer štyroch rokoch realizácie bilaterárnych atrilaterárnych projektov v týchto krajinách možno konštatovať, že o túto oblasťje medzi slovenskými subjektmi veľký záujem. Celkovo sa v týchto krajináchzrealizovalo 42 rozvojových projektov, čo vo finančnom vyjadrení predstavujetakmer 5,4 milóna USD. (pozri prílohu B.6)Vzhľadom na objem pomoci Slovensko nemôže patriť medzi silnýchdonorov. Napriek tomu si dokázalo v priebehu niekoľkých rokov vybudovaťv oblasti rozvojovej pomoci vo viacerých krajinách veľmi dobré pozíciea meno. Je to predovšetkým preto, lebo Slovensko disponuje skúsenosťami,ktoré tradiční donori nemajú (transformačný proces a reformy po roku 1989),má veľký potenciál kvalitných expertov, dobré ekonomické a obchodné vzťahys vybranými krajinami a predovšetkým vlastnú skúsenosť s prijímaníma realizáciou rozvojovej pomoci. K úspechu prispieva aj znalosť prostrediaa jazyka a osobné alebo profesionálne kontakty v danej krajine, keďže jednou158

z podmienok udelenia grantu je výber spoľahlivej miestnej partnerskejorganizácie.12.2 Stredná ÁziaStredná Ázia - územie rozkladajúce sa od Kaspického mora na západe poMongolsko na východe, od Sibíri na severe po Hindúkuš na juhu, s viac ako3500-ročnou históriou, tvorí hranicu medzi Európu a Áziou. Púšte, stepi avysoké pohoria zaraďujú toto územie medzi najkrajšie na svete. Vďakanerastnému bohatstvu patrí medzi dôležité strategické oblasti. Do tradičnéhospôsobu života týchto krajín tvrdo zasiahlo sovietske obdobie. Ateizácia,plánovaná ekonomika, kolektivizácia a opustenie tradičného nomádskehospôsobu života sa podpísali na miere chudoby obyvateľov a prispeli kzačleneniu regiónu k najchudobnejším krajinám na svete.Po rozpade Sovietskeho zväzu sa vo všetkých krajinách Strednej Áziesformovali autoritatívne prezidentské režimy. Absencia politickej kultúry aneznalosť demokracie viedli k utvoreniu klanového charakteru politickéhorežimu. Napriek tomu vyše 15 rokov nezávislosti prispelo k čiastočnejdemokratizácii a zavedeniu trhových podmienok v niektorých stredoázijskýchrepublikách.Dnes je región Strednej Ázie dôležitý z hľadiska zásobovania energiamia stability v súvislosti s blízkosťou islamistických štátov a energetickoubezpečnosťou. Najväčšie štáty sveta (Rusko, USA, Čína) majú v tomto regiónesvoje záujmy, ktoré, samozrejme, ovplyvňujú celkovú situáciu. Stredná Ázia jednes miestom súperenia USA, Ruska a Číny a zároveň nárazníkom predprenikajúcim radikálnym islamom a tranzitom drog.Rusko sa snaží v oblasti Strednej Ázie udržať si veľmocenskéa dominantné postavenie a posilniť medzinárodné pozície, ktoré stratilo. Jehocieľom je presadzovať multipolárny poriadok vo svete, politický a ekonomickývplyv, vrátane vojenskej prítomnosti. Otvorená Stredná Ázia by pre Ruskoznamenala konkurenciu vlastnej surovinovej produkcii a zároveň stratumožnosti ovplyvňovať energetickú bezpečnosť Európy.USA sa snažia zabrániť ovládnutiu regiónu jedinou mocnosťou -Ruskom, a chcú si udržať svoju dominanciu v medzinárodných vzťahoch.Preferujú voľný prístup k rope a zemnému plynu vrátane budovaniaalternatívnej tranzitnej infraštruktúry k ruským produktovodom a dopravnejsieti. Chcú si udržať svoje postavenie jedinej globálnej superveľmocia zabrániť vzniku nového globálneho rivala a antiamerickej koalície.159

Významnú úlohu v týchto snahách zohráva aj rast vlastnej spotreby spojený snestabilitou Perzského zálivu a potrebou diverzifikácie zdrojov.Cieľom Číny je stať sa regionálnou veľmocou a lídrom Ázie. Táto oblasťje pre Čínu dôležitá predovšetkým z energetického hľadiska - umožňuje prístupk uhľovodíkovým zdrojom a zároveň slúži ako nárazníkové pásmo proti Rusku,USA a moslimskému svetu. Čína potrebuje nové trhy pre svoju produkciu, ziskz investícií a suroviny pre svoje hospodárstvo. Snaží sa zamedziť výlučnémuovládnutiu regiónu či už Ruskom, alebo USA, no vyhýba sa možnýmkonfliktom, ktoré by mohli ohroziť jej ekonomický rast, prísun technológií,investícií a prístup k trhom.AfganistanKrajina vo vnútornej Ázii, s hornatým terénom, ktorej väčšina územialeží na suchom a neúrodnom území. Afganistan je rozdelený na 34 provincií,medzi ktorými sú veľké ekonomické rozdiely.Súčasná situácia v Afganistane je zložitá a jej riešenie si vyžaduje citlivýprístup. Stabilný Afganistan je dôležitý nielen z vnútropolitického hľadiska, aleaj z hľadiska dosiahnutia stability v regióne. Krajina, ktorá má vojnou zničenúinfraštruktúru, značnú časť negramotného obyvateľstva a nedostatočné kvalitnéľudské zdroje, vysokú korupciu, zničené poľnohospodárstvo a priemysel, sa poroku 2002, keď sa utvorila legitímna vláda na čele s prezidentom Karzaiom, lenpomaly a ťažko spamätáva. Afganistan je druhým najväčším producentom ópiaa hlavným producentom hašiša. Na juhu krajiny stále prebiehajú boje proti alKáide, ktoré sa rozširujú aj do hlavného mesta a na sever krajiny. Právebezpečnostná situácia je jednou z bariér účinnejšej pomoci a rastu investícií.Afganistan má veľké zásoby nerastných surovín, ktoré sa však nevyužívajúv dostatočnej miere, buď pre bezpečnostnú situáciu, alebo pre nedostupnosť.Pre Afganistan je potrebné začať investovať do rozvoja priemyslua poľnohospodárstva. Dôležitou súčasťou obnovy a rozvoja je obmedzeniekorupcie, dodržovanie zákonov a predovšetkým pomoc pri obnove ľudskýchzdrojov, komunikačnej a energetickej infraštruktúry a zdravotníctva. Pomocobyvateľstvu dnes vo veľkej miere zabezpečujú medzinárodné mimovládne ahumanitárne organizácie, ktoré aspoň v malej miere suplujú úlohu štátu prizabezpečovaní základných potrieb.160

MongolskoOd rozpadu Sovietskeho zväzu po roku 1990 sa Mongolsku podarilovymaniť spod jeho politického vplyvu a naštartovať procesy demokratizáciea zavedenia trhového hospodárstva. Od volieb v roku 2000 je Mongolskorelatívne stabilnou krajinou. Dôležitou úlohou vlády v súčasnosti jehospodárske oživenie pomocou zahraničnej pomoci, riešenie sociálnychproblémov, podpora malého a stredného podnikania, rozvoj vzdelanostia vidieka. Vláda sa takisto snaží udržať obyvateľstvo pri tradičnomnomádskom spôsobe života, pretože život v mestách neposkytuje možnostiobživy pre všetkých, ktorí sem prichádzajú za vidinou lepšieho života.Prekážky rozvoja sú korupcia, poveternostné podmienky (kruté zimy) a výkyvyna komoditných trhoch. Obyvatelia Mongolska môžu od roku 2003 vlastniť poprvýkrát v histórii pôdu na základe zákona o pozemkovom vlastníctve.Hlavnými hospodárskymi odvetviami sú poľnohospodárstvo, potravinárskypriemysel, ťažobný priemysel a služby. Hlavné vývozné produkty tvoriavýrobky z kože, kašmír, hovädzie a konské mäso, z nerastných surovín savyvážajú meď, zlato a molybdénová ruda.12.3 Rozvojové projekty v jednotlivých krajinách realizované vrokoch 2004 až 2009 z prostriedkov Trustového fonduMZV - UNDP12.3.1 AfganistanAfganistan je hornatá a veľmi chudobná krajina s bohatou históriou. Užod 3. storočia sa na území Afganistanu rozkladali viaceré ríše. Moderný štátvznikol v 18. storočí a do roku 1919 mali kontrolu nad krajinou Briti. Obdobiestability zažil Afganistan medzi rokmi 1933 až 1973 za kráľa Záhira Šáha.V roku 1978 zorganizovala afgánska komunistická strana prevrat, prevzalavládu a kráľovskú rodinu vyvraždili. Po prevrate začali USA podporovaťprotivládnych mudžáhidov.V roku 1979 intervenoval Afganistan Sovietsky zväz a vyvraždil rodinuprezidenta. Tým sa začala 10-ročná vojna. Sovietski vojaci boli veľmi brutálni,vyvraždili celé dediny, zomrelo približne 1,4 milóna ľudí a asi 4 milióny utieklido Pakistanu. Najkrvavejších bolo 18 mesiacov po nástupe Gorbačova, ktorýnariadil vojnu do roka vyhrať. Po medzinárodnom tlaku a strate 15 000 vojakovsa v roku 1989 ZSSR z krajiny stiahol. V Afganistane ďalej pokračovali bojemedzi mudžáhidmi a v roku 1996 prevzal vládu Taliban, ktorý ovládalo 90 %161

krajiny. Aliancia Pakistanu s Talibanom poskytovala útočisko islamskýmteroristom.V roku 2001, po teroristickom útoku v USA 11. 9. 2001, USA a jeho spojencizvrhli vládu Talibanu.Hlavné mesto: KábulPočet obyvateľov: 31 890 000Prezident a predseda vlády: Hamid KARZAIEtnické zloženie: 42 % Paštúnci, 27% Tadžici, zvyšok iní (Uzbeci, Turkméni,Aimaci atď.)Náboženstvo: 80 % sunitskí moslimovia, 19 % šiitskí moslimovia, 1% iníExportní partneri: 26 % USA, 21 % India, 20 % Pakistan a iníMena: afgan (1 USD = 46 afganov)Hlavné problémyNedostatok potravy, oblečenia, bývania, lekárskej starostlivosti, nevzdelanosť(gramotnosť je len 36 %), politická nestabilita, vojenské operácie hlavne najuhu krajiny, inflácia a korupcia, pestovanie rastlín na výrobu drog,zemetrasenia, nedostatok vody, odlesňovanie, dezertifikácia, nezamestnanosťa pod.Tabuľka 17Prehľad 8 projektov zrealizovaných v Afganistane v celkovej sume1 103 232, 99 USD:Názov organizácie, ktorá Názov projektuSuma USDprojekt realizovalaČlovek v ohrození Improvement of the female education 100 000,00in AfghanistanSpoločnosť ľudí dobrej Construction of elementary school in 99 845,00vôleKunduz CityČlovek v ohrození Women's community based resource 99 999,99centres in rural AfghanistanSlovenská technická Laboratory for testing construction 193 891,00univerzita v Bratislave materials for Heart UniversitySeperdeo Vita TV, s. r. o. Development of local multiethnicbroadcasting in Kunduz91 479,00162

Spoločnosť ľudí dobrejvôleČlovek v ohrozeníInštitút pre verejné otázkyCompletion of construction of theelementary school in Kunduz City withschool equipmentMitigation of gender disparities ineducation and employment throughenhancing vocational skills of womenand girls in AfghanistanSlovakia to Afghanistan - assisting inbuilding democratic institutions in aNew State124 196,00200 000,00193 822,002 experti Nemecké PRT (politický aadministratívny komponent +infraštruktúra a financie)Spolu 1 103 232,99• V rámci troch projektov mimovládna organizácia Človek v ohrozenízrekonštruovala základnú školu v Pofdame; v Kábule a v Charikarezriadila inštitút pre odborné vzdelávanie žien; podporila vzdelávaniemladých dievčat a žien, ktoré sa v období vlády Talibanu nemohlivzdelávať; mnohé ženy získali potrebné zručnosti prostredníctvomtréningov a mohli začať s drobným podnikaním pomocou mikrograntov.• Spoločnosť ľudí dobrej vôle postavila novú školu aj s plným vybavenímv Kunduze. Slovenská technická univerzita v Bratislave zriadila nauniverzite v Herate nové laboratórium na testovanie stavebnýchmateriálov.• Seperdeo Vita TV Handlová vybavila miestnu televíziu v Kunduzenovou digitálnou technikou a pracovníci televízie sa zúčastnili naškolení zameranom na prácu s novou technikou a prípravu novýchprogramov.• Inštitút pre verejné otázky zorganizoval pre tri skupiny afgánskychmladých ľudí študijný pobyt na Slovensku, zameraný na vdelávaniev oblasti demokracie a samosprávy. Dvaja slovenskí experti sa zúčastnilina projektoch nemeckých provinčných rekonštrukčných tímov preoblasť infraštruktúry a ľudských práv.163

12.3.2 KazachstanJe to 9. najväčšia krajina na svete. V 15. storočí na tomto území vznikolkazašský chanát, ktorý nadviazal na štátne útvary, ktoré na území vznikli predmongolským vpádom v 13. storočí. V 19. storočí bol Kazachstan súčasťouRuska a neskôr i Sovietskeho zväzu. Nezávislosť vyhlásil v roku 1991 porozpade ZSSR, keď sa vlády ujali postkomunisti, ktorí v roku 1997 prenieslihlavné mesto z tradičnej Alma-Aty na sever krajiny do Astany.Kazachstan má obrovské nerastné bohatstvo, rozvinutúpoľnohospodársku a živočíšnu výrobu. Je najbohatší spomedzi stedoázijskýchrepublík predovšetkým vďaka veľkým zásobám ropy, zemného plynu, uhlia,železa a iných kovov vrátane uránu. Patrí medzi politicky najstabilnejšie anajrýchlejšie rastúce krajiny v regióne. V krajine je dvojkomorový parlamentnýsystém, prezident má silné právomoci. Krajina sa v súčasnosti pokúšadiverzifikovať priemysel, pričom dbá najmä na rozvoj ľahkého priemyslu apokúša sa znižovať svoju závislosť od investícií a odborníkoch zo zahraničia.Nezamestnanosť je na úrovni okolo 8 %. Medziročný rast HDP je okolo 9 %.Hlavné mesto: AstanaPočet obyvateľov: 15 250 000Prezident: Nursultan A. NazarbajevPremiér: Karim MasimovEtnické zloženie: 54 % Kazachovia, 30 % Rusi, 4 % Ukajinci, Uzbeci, Nemci,iníNáboženstvo: 47 % moslimovia, 44 % ortodoxní, 2 % protestanti, 7 % iníExportní partneri: Rusko, Nemecko, Čína, Taliansko, Francúzsko, Rumunsko,USAMena: tenge (1 USD = 126,1 tenge)Hlavné problémySkládky rádioaktívneho a chemického odpadu, priemyslené znečistenie,vysychanie Aralského jazera, znečistenie Kaspického mora atď.164

Tabuľka 18Prehľad 9 projektov zrealizovaných v Kazachstane v celkovej sume1 537 535 USD:Názov organizácie, ktoráprojekt realizovalaNázov projektuSuma USDÚrad pre normalizáciu,metrológiu a skúšobníctvoSRASTRAIA, s. r. o.Harmonization of the rules in thearea of market exchange of goodsNational capacity building forIntegrated Management SystemsImplementation96 798,0098 651,00ELTECO, a. s.Profing, s. r. o.Slovenskýhydrometeorologický ústavMartimex Alfa, a. s.Centrum rozvoja samosprávTIMAN s. r. o.Pame Impex, s. r. o.Restructure and improvements of the 99 999,99energy supply system in health careobjectsSupport of Kazakhstan in Kyoto 131 901,00Protocol Ratification ProcessGroundwater management and its 100 000,00transboundary aspects in KazakhstanEducation and expertness - key 199 900,00assumption for increasingproductivity of agricultureproduction in KazakhstanSupport - Strenghtening and108 734,00Upgrading Partners andProfessionals on relevant trainingcompetencies essential for thedevelopment of democraticinstitutionsIncreasing the effectiveness and 97 337,30efficiency of local SMEsSupporting the development of 252 092,87SMEs in KZ by offering aninnovative technology for a partnerbusiness in the field of the buildingindustrySpolu 1 185 414,16• Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo zorganizoval prepracovníkov partnerských organizácií KAZMEMST (Komisia pre165

štandardizáciu, metrológiu a certifikáciu) a Ministerstva hospodárstvaa obchodu Kazašskej republiky špecializované tréningy a kurzy v oblastimetrológie, štandardizácie, testovania, kvality a akreditácie výrobkov nazáklade štandardov EÚ.• Firma ASTRAIA, s. r. o., zaviedla v dvoch pilotných podnikoch, LIONComputer a DASU, manažérske systémy kvality podľa požiadavieksystému ISO 9001 a EMS podľa ISO 14001.• Spoločnosť ELTECO, a. s., vypracovala pre vybrané zdravotnézariadenia v Kazachstane (Institute of cardiology and internal deseasesin Almaty, Central City Hospital in Almaty, Regional Diagnostic Centrein Almaty) prípadovú štúdiu na riešenie výpadkov dodávok elektrickéhoprúdu prostredníctvom pripojenia dôležitých prístrojov a zariadení nazálohové napájacie systémy.• Firma Profing, s .r. o., poskytla školenia pre partnerskú organizáciu TheClimate Change Coordination Centre, vládne organizácie a expertov voblasti klimatických zmien a využitia flexibilných mechanizmovKjótskeho protokolu. Školenia, pilotné projekty zamerané na redukciuCO 2 a podpora pri príprave legislatívy v tejto oblasti boli robené scieľom podporiť ratifikáciu Kjótskeho protokolu Kazachstanom.• Slovenský hydrometeorologický ústav pripravil analýzu a prípadovúštúdiu vodohospodárskeho manažmentu podzemných vôd pre vybranúpilotnú oblasť - Pritaškentský artézsky bazén vrátane spracovaniageologického a hydrogeologického hodnotenia územia.• Martimex Alfa, a. s., plánuje zriadiť v Kazachstane školiace strediskozamerané na opravy poľnohospodárskej techniky.• Mimovládna organizácia Centrum rozvoja samospráv vyškolilazástupcov mimovládnych a vládnych organizácií v oblastidecentralizácie, samosprávy, účasti občanov na rozhodovacom procese,manažmentu a ekonomického rozvoja.• TIMAN, s. r. o., pripravil pre zástupcov malých a stredných podnikovšpecializované školenia a tréningy ako napr. finančný manažmenta účtovníctvo, strategický manažment, marketing, vedenie ľudí a tímovápráca, manažment ľudských zdrojov (mini MBA program), s cieľompodporiť manažérske a odborné zručnosti a zefektívniť fungovaniefiriem.166

• Firma Pame Impex, s. r. o., zavedie v rámci projektu v partnerskejorganizácii technológiu na výrobu fasádnych farieb, čím sa rozšírisortiment ponúkaných výrobkov a služieb a vytvoria sa nové pracovnémiesta.12.3.3 KirgizskoMalá hornatá krajina, v ktorej viac ako polovica územia sa nachádza vnadmorskej výške nad 2000 m nad morom. Cez územie Kirgizska viedlaHodvábna cesta, ktorá spájala Čínu, s Rímskou a Byzantskou ríšou. Do Európysa vďaka nej dostalo mnoho čínskych vynálezov: papier, hodváb, porcelána pod. Oblasť jazera Issyk-Kul bola osídlená už v staroveku. Prvé mestá Oša Uzgeň vznikli v 6. storočí. V 19. storočí v snahe uniknúť Koknadskémuchanátu sa krajina pripojila k cárskemu Rusku. Kirgizské obyvateľstvo prešlov tomto období pod vplyvom Rusov na usadlý spôsob života. Vznikli novétrhové a administratívne strediská. Krajina získala nezávislosť v roku 1991.V súčasnosti sa vláda snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na3 % HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti a oživiť hospodárstvonegatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Politická situácia v krajine je nestabilná.Hlavné mesto: BiškekPočet obyvateľov: 5 280 000Prezident: Kurmanbek BAKIYEVPremiér: Almaz ATAMBAYEVEtnické zloženie: 65 % Kirgizi, 14 % Uzbeci, 13 % Rusi, 8 % iníNáboženstvo: 75 % moslimovia, 20 % ortodoxní, 5 % iníExportní partneri: Spojené arabské emiráty, Rusko, Čína, KazachstanMena: som (1 USD = 40,15 somu)Hlavné problémyZnečistenie vody, znehodnotenie pôdy v dôsledku zlých zavlažovacích praktík,skládky rádioaktívneho odpadu z obdobia ZSSR, chudoba hlavne vidieckehoobyvateľstva a pod.167

Tabuľka 19Prehľad 12 projektov zrealizovaných v Kirgizsku v celkovej sume1 436 468,91 USD:Názov organizácie, ktorá Názov projektuSuma USDprojekt realizovalaMartimex, a. s. Rivers from Gabion 100 000,00Energy Consulting, s. r. o. Promotion development of the ESCO 75 230,72in Kyrgyz RepublicSlovenský metrologickýústavBuilding of market environment -regulatory of convergence100 000,00Výskumno-vývojovýústav pozemných stavieb,s. r. o.Občianska poradňa vNitre, n. o.Inštitút bývaniaEnergy certification of buildings inKyrgyz Republic - BUILDCER99 583,20Social-Advisory and Educational 99 999,99Centre "PRO-HOMINE" in BishkekDemocracy - base for development of 96 619,00housing sectorNawitas AAE, s. r. o. Slovak-Kyrgyz partnership on 125 872,00fostering market penetration ofrenewable energy sourcesCENAA Radiation monitoring system 179 024,00BROZPromotion of sustainable tourism 148 233,00development inKyrgyz RepublicObčianska poradňav NitreHorská záchranná službaEMERGE, s. r. o.From conflict to harmony: a better 150 000,00futureDeveloping capacities for mountain 149 908,00rescue servicesSAAMALYK - Development of local 111 999,00market for alternative tourism viausing capacities of joint Kyrgyz-Slovak ventureSpolu 1 436 468,91• Martimex, a. s., pripravil pre Ministerstvo poľnohospodárstva, vodnýchzdrojov a potravinárskeho priemyslu Kirgizska prípadovú štúdiu navýrobu gabionových sietí (kovové koše plnené skalami, ktoré sapoužívajú na spevnenie riečnych brehov, okrajov ciest a pod.).168

• Firma Energy Consulting, s. r. o., realizovala projekt, v rámci ktoréhobol v tejto krajine prvýkrát aplikovaný nástroj pre úspory energieprostredníctvom ESCO (Energy Service Companies, model zmluvnýchenergetických služieb). Za asistencie slovenských odborníkov bolamedzi odberateľom (detskou škôlkou) a samosprávou mesta Narynuzavretá dohoda, podľa ktorej financie z realizovanej úspory energiebudú do roku 2019 využité na postupné obnovenie škôlky. Úspory savyužívajú na ďalšie zlepšenie energetickej účinnosti.• Výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s. r. o., predstavilmetodológiu typológie a energetickej certifikácie budov. Energetickýcertifikát poskytne prehľad o štruktúre spotreby energie, navrhneoptimálne opatrenia na zlepšenie energetickej triedy, vyhodnotíekonomickú opodstatnenosť a investičnú náročnosť, ako aj dosahy naživotné prostredie.• Firma NAWITAS AAE, s. r. o., sa zamerala na zvyšovanie využitiadomácich zdrojov obnoviteľnej energie. Ide o transfer skúsenostíslovenských developérov a podporu pri vytváraní legislatívneho rámcatrhového využitia týchto zdrojov. Všetky tri spomenuté projektypredstavujú najakútnejšie problémy energetického sektora Kirgizska:model obnovenia energetickej infraštruktúry obcí s minimálnymikapitálovými vstupmi, znižovanie energetickej náročnosti najväčšiehospotrebiteľa (budov) a zvyšovanie využitia domácich obnoviteľnýchzdrojov energie.• Slovenský metrologický ústav pripravil pre pracovníkov partnerskejorganizácie National Institute for Standards and Metrology of theKyrgyz Republic špecializované tréningy a kurzy v oblasti metrológie,štandardizácie, testovania, kvality a akreditácie výrobkov na základeštandardov EÚ.• Občianska poradňa v Nitre v spolupráci so sociálnym centrom ProHomine v Biškeku realizovala projekt na podporu detí z ulice. V rámciprojektu sociálne centrum rozšírilo svoje služby a v súčasnostiorganizuje aktivity pre deti školského aj predškolského veku (výučbajazykov, hra na hudobných nástrojoch, ručné práce, príprava domácichúloh a príprava do školy), deti denne dostávajú teplú stravu. Centrumposkytuje deťom lekársku starostlivosť a s mobilnou ambulancioulekárka a zdravotná sestra navštevujú starých a imobilných pacientov169

v okruhu 100 km od Biškeku. Centrum navštevuje pravidelne právnik,ktorý poskytuje právne služby a konzultácie klientom. Aktivity napodporu mladých ľudí a detí sa rozširujú aj do vzdialených dedín a osád,ako napr. Talas, kde vznikli dielne na výrobu suvenírov a aktivity navzdelávanie mladých ľudí s cieľom zredukovať sociálne a náboženskénapätie.• Projekt Inštitútu bývania bol zameraný na zriaďovanie a pôsobenieasociácií domových vlastníkov a na manažment a administráciu spojenúso súkromným vlastníctvom bytov a domov v Kirgizsku.• Občianske združenie CENAA (Centrum pre európske a severoatlantickévzťahy) zrealizovalo projekt zameraný na zlepšenie bezpečnostiv oblastiach s rádioaktívnymi skládkami prostredníctvom dodaniazariadení na meranie a monitorovanie rádioaktivity. Systém poskytujeon-line údaje o rádioaktivite na vybraných miestach (Kaji Say, MinKush, Aktiuz, Novorossijka, Kochkor).• BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) pripraviloanalýzu a prípadovú štúdiu s návrhom legislatívnych zmien a odporúčanív oblasti trvalo udržateľného turizmu. Pre vybranú modelovú oblasť vnárodnom parku Ala Archa sa zrealizovalo značenie turistických trás,vybudoval náučný chodník a zriadilo turistické informačné centrum.• Horská záchranná služba prispela v rámci projektu k vybudovaniuprofesionálnych záchranárskych kapacít v Kirgizsku.• Cieľom projektu EMERGE s. r. o., je vytvoriť slovensko-kirgizskú jointventure a zriadiť vidiecke turistické centrá vo vybraných lokalitách.12.3.4 MongolskoMongolsko je krajina s veľkou rozlohou ale patrí medzi najredšieosídlené krajiny na svete. Hlavným zdrojom obživy je kočovné pastierstvo. Jeto jedno z najnehostinnejších miest na svete. Územie Mongolska bolo obývanéuž v obdobiach pred naším letopočtom.Mongoli mali chanát už začiatkom 12. storočia. Najväčšia ríša v dejináchľudstva, ktorej zakladateľom bol Džingischán, sa rozprestierala na území odvýchodnej Európy, Jadranského mora až do východného Stredomoria.Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk Kublajchán, ktorý tiež dal základ storočnejnadvláde Mongolov v Číne. Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývojtakých ríš, akými boli Rusko, Čína, ale aj dnešný Irán (Perzia). Expanzia170

Mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: Čína, Rusko, Ukrajina,Kórea, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, Irak, Irán, Kazachstan, Kirgizsko,Uzbekistan, Tadžikistan, Afganistan, Turkménsko, Moldavsko, Kuvajt, Poľskoa Maďarsko.Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. - 15. storočí,sa im ako bumerang vrátil v stredoveku. Po páde čínskej vládnucej dynastieČching v roku 1911 vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Neskôr bolo síce opäťobsadené Číňanmi, ale v roku 1924 s ruskou podporou vyhlásili komunistiMongolskú ľudovú republiku. Mongolsko sa tak stalo druhou komunistickoukrajinou sveta. Po nástupe Stalina prešlo Mongolsko všetkými stalinovskými„reformami“: Uskutočnila sa pozemková reforma, pri ktorej boli roľníci apastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, zatvorilo sa 799 z 800lamaistických kláštorov v krajine, znárodnila sa doprava a čínski obchodníci,ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu, bolivyhnaní. Aj v MĽR sa uskutočnili čistky, pri ktorých bolo v roku 1939popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 budhistických mníchov. Následnývnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokovdvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom Sovietskeho zväzu. Prebehlakolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva apokusy o rozvoj priemyslu. Sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcichštruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia.Od roku 1990 sa v Mongolsku vystriedalo niekoľko vlád, prvé slobodnévoľby sa konali v roku 1992, keď bola prijatá aj nová ústava. Posledné zmenyvo vláde nastali v roku 2006, keď podali 10 ministri demisiu.Hlavné mesto: UlanbátarPočet obyvateľov: 2 950 000Prezident: Nambaryn ENKHBAYARPremiér: Miegombyn ENKHBOLDEtnické zloženie: 95 % Mongoli, Turci a iníNáboženstvo: 50 % budhistickí lamaisti, 6 % šamanisti a kresťania, 4 %moslimovia, 40 % bez vyznaniaExportní partneri: 48 % Čína, 14 % USA, 12 % Kanada, 8 % Spojenékráľovstvo, 6 % Kórea a iníMena: tugrik (1 USD = 1,180 tugrika)171

Hlavné problémySociálne problémy obyvateľstva, zaostalosť vidieka a podnikania, školstvo,postupné opúšťanie tradičného spôsobu života kočovných pastierov,dostupnosť podzemných zdrojov vody, pieskové búrky, zničené životnéprostredie pre ťažbu a priemysel, odlesňovanie, zničené pastviny, erózia pôdyatď.Tabuľka 20Prehľad 10 projektov zrealizovaných v Mongolsku v celkovej sume1 391 249,99 USD:Názov organizácie, ktorá Názov projektuSuma USDprojekt realizovalaE-Est, s. r. o.Groundwater resources for Nomadicshepherds in Mongolia79 870,00Štátny geologický ústavDionýza ŠtúraPlatinum-group and rare-earth element 100 000,00mineralizations of Western Mongoliaregionalresource assessmentMongolian cattle improvement 99 486,00Slovenské biologickéslužby, a. s.ADRAImproving educational opportunities 99 999,99for people with disabilities (IEOPD)E-Est, s. r. o.Water for Herdsmen and Their Herds 99 495,00in SteppeSES Energy, a. s. Development of power generation 199 315,00infrastructure based on combustion oflocal coalAdams&Co. s. r. o. Cheese production in Mongolia 140 429,00Grasrenov, s. r. o. Green Mongolia 197 970,00AUREX, s. r. o.Ulaanbaatar Infrastructure185 609,00Development - Digital Technical MapSlovplast, s. r. o. Small sewage treatment plant for 189 076,00Ulaanbaatar - transfer of know-howproductionSpolu 1 391 249,99• E-Est, s. r. o., sa zamerala na problém dostupnosti podzemnej vody prepotreby kočovných pastierov. V rámci dvoch schválených projektov bolinavrhnuté a vyrobené prototypy jednoduchých mechanických172

piestových čerpadiel a čerpadiel na veterný pohon, ktoré bolinainštalované a otestované vo vrtoch s rôznou hĺbkou. Technickádokumentácia na výrobu čerpadiel bola odovzdaná miestnej mongolskejfirme, ktorá je schopná tieto čerpadlá vyrábať.• Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zrealizoval v Mongolskugeologický prieskum zameraný na regionálne prognózne hodnotenieprítomnosti prvkov platinovej skupiny a skupiny kovov vzácnych zemín.• Slovenské biologické služby, a. s., zaviedli na vybraných farmáchmoderné biotechnologické metódy chovu hovädzieho dobytka s cieľomzvýšiť dojivosť a produkciu mäsa (prostredníctvom umelej insemináciea prenosu embryí).• Občianske združenie ADRA sa vo svojom projekte zameralo na sluchovoa zrakovo postihnuté deti a dospelých. V rámci projektu bol vyvinutýsoftvér na transformáciu textu do hovoreného slova a bolo vydaných70 CD nosičov s týmto softvérom, ktoré sa distribuovali do knižníc,vzdelávacích a mimovládnych organizácií a škôl pre zrakovopostihnutých v rámci 21 územných jednotiek. Zriadilo sa prvéaudioštúdio na prípravu audiomateriálov pre zrakovo postihnutých.V Mongolsku bol vydaný prvý slovník znakovej reči s 3000 slovamia distribuovalo sa 1000 kópií. Vyše 670 ľudí sa zúčastnilo našpeciálnych tréningoch zameraných na znakovú reč (dospelí, deti,učitelia, rodičia, profesionálni a sociálni pracovníci).• SES Energy, a. s., pripravili komplexnú prípadovú štúdiu pre výstavbuelektrárne v Mongolsku za použitia najmodernejších technológií.• Cieľom projektu, ktorý realizuje Adams&Co. s. r. o., bolo naučiť členovmiestneho družstva Gurvan Nertei spracovať mlieko (kravské, jačie,kozie, ťavie, ovčie) na trvanlivé parené a údené syry, ktorých predaj imprinesie zisk a zlepšenie životnej úrovne.• Firma Grasrenov, s. r. o., sa zamerala na obnovu a rekultiváciuzničených pastvín.• AUREX, s. r. o., dodal partnerskej organizácii softvér a hardvér(Geographic Information System - GIS) potrebný na správu pozemkova rozvoj technických sietí. V rámci projektu bola vybraná lokalita CityBaganuur (časť hlavného mesta Ulanbátar), pre ktorú sa pripravilapodrobná modelová digitálna technická mapa.173

• Slovplast, s. r. o., navrhol a vyrobil v spolupráci s partnerskou firmouniekoľko prototypov malých čističiek odpadových vôd. Zámeromprojektu bolo vypracovanie technickej dokumentácie na výrobu čističiekodpadových vôd vhodných na mongolské podmienky s cieľom ochranyspodných vôd a životného prostredia.12.3.5 TadžikistanHornatá, najmenšia a najchudobnejšia stredoázijská republika. Tadžici sújediný indoeurópsky národ v oblasti Strednej Ázie a sú potomkami starovekejBaktrie a Sogdiany. Tadžikistan má slabo rozvinutý priemysel (hliník) anajdôležitejšou plodinou je bavlna. Je samostatnou republikou od roku 1991.Predpokladá sa, že prezident podporuje organizovaný zločin a pašovanieheroínu z Afganistanu. Krajina je bohatá na nerastné suroviny (hnedé uhlie,urán, rudy farebných kovov, zlato, ortuť, kamenná soľ) a vodu (vodná energia),zatiaľ sú však nedostatočne využívané.Hlavné mesto: DušanbePočet obyvateľov: 7 076 598Prezident: Emomali RACHMANOVPremiér: Oqil OQILOVEtnické zloženie: 80 % Tadžici, 15,3 % Uzbeci, 1,1 % Rusi, 1,1 % Kirgizi,2,5 % iníNáboženstvo: 85 % sunitskí moslimovia, 5% šiitskí moslimovia, 10 % iníExportní partneri: 47 % Holandsko, 16 % Turecko, 9 % Rusko, 7,3 %Uzbekistan a iníMena: tadžický somon (1 USD = 3,3 tadžického somonu)Hlavné problémyHygiena, priemyselné znečistenie, pesticídy, slanosť pôdy, drogy, chudoba apod.V Tadžikistane sa zatiaľ nerealizoval žiaden samostatný projekt, keďže otúto krajinu nie je zo strany slovenských subjektov záujem (predložené bolidoteraz iba 2 projekty, ktoré však neboli z dôvodu nízkej kvality schválené).Realizoval sa tu iba jeden vzdelávací projekt, ktorý združoval všetky štyristredoázijské a balkánske krajiny.174

Tabuľka 21Prehľad jedného projektu zrealizovaného v Tadžikistane v celkovej sume79 949,00 USDNázov organizácie, Názov projektuSuma USDktorá projektrealizovalaNISPAceeHow to be a better policy advisor in Public 79 940,00Administration Reforms in selectedBalkan and Central Asia countriesSpolu 79 940,00• Cieľom projektu občianskeho združenia NISPAcee bolo budovaťkapacity odborných konzultantov pre oblasť reforiem verejnej správy. Vrámci projektu sa uskutočnili školenia a tréningy zvlášť pre odborníkovz balkánskych krajín a z krajín Strednej Ázie s cieľom zohľadniťrozdielne podmienky a skúsenosti vybraných účastníkov.12.3.6 UzbekistanUzbekistan je oblasťou veľmi starého osídlenia a kolískou rozvojazavlažovacieho poľnohospodárstva. Už od 2. storočia na jeho území existovalirôzne štátne celky. Bucharský emirát a Kokandský a Chivský chanát bolipripojené v 19. storočí k Rusku. Krajina je samostatná od roku 1991. Dnes jeproklamatívne demokratický Uzbekistan ovládaný režimom autoritatívnehoprezidenta. Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sapoľnohospodárstvu. Uzbekistan je druhým najväčším vývozcom bavlny nasvete. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhliaa farebných a drahých kovov. Krajina je známa silnou seizmickou činnosťou.Hlavné mesto: TaškentPočet obyvateľov: 27 780 000Prezident: Islom KARIMOVPremiér: Shavkat MIRZIYAYEVEtnické zloženie: 80 % Uzbeci, 5,5 % Rusi, 5 % Tadžici, 3 % Kazachovia,6,5 % iníNáboženstvo: 88 % moslimovia, 9% ortodoxní, 3 % iníExportní partneri: 24 % Rusko, 12 % Čína, 7 % Kazachstan, 7 % Turecko, 5,4% UkrajinaMena: uzbecký soum (1 USD = 1220 uzbeckých soumov)175

Hlavné problémyVysychajúce Aralské jazero, znečistenie pôdy, odpadové hospodárstvo,dezertifikácia, skládky jadrového a chemického odpadu, chudoba obyvateľstvaa pod.Tabuľka 22Prehľad 2 projektov zrealizovaných v Uzbekistane v celkovej sume191 634,40 USDNázov organizácie, ktorá Názov projektuSuma USDprojekt realizovalaGeofyzikálny Ústav, SAV LAMP- Landslide Monitoring 98 854,40ProgrammeSCPCCleaner production and energy 92 780,00efficiency, Developing andimproving competitiveness andenvironmental performance ofSME's in UzbekistanExpertNational waste managementstrategy for UzbekistanSpolu 191 634,40• Geofyzikálny ústav SAV dodal partnerskej organizácii (Štátna geologickáspoločnosť Uzbekhydrogeology) moderné meracie a monitorovaciezariadenia na sledovanie a skúmanie faktorov vyvolávajúcich masívnezosuvy pôdy s cieľom ochrany obyvateľov.• Cieľom projektu SCPC, s. r. o., bolo vybudovať národné kapacityv oblasti čistejšej produkcie. V rámci projektu boli implementovanépilotné projekty čistejšej produkcie v 5 podnikoch, pričom v každomz nich sa vďaka realizovaným úsporným opatreniam dosiahli úspory odniekoľko stoviek až po niekoľko tisíc USD. Celkovo bolo vyškolenýchokolo 170 pracovníkov a konzultantov.• Slovenský expert sa zúčastnil na medzinárodnom projekte prípravyNárodnej stratégie pre manažment odpadov v Uzbekistane.Slovenská republika nemá prostriedky a možnosti ovplyvňovaťpodmienky vo vybraných rozvojových krajinách v takom meradle ako veľkímedzinárodní donori. Napriek tomu si od začiatku svojej bilaterálnej176

ozvojovej pomoci dokázala vybudovať veľmi dobré meno a dôveru všade, kdesa projekty slovenskej rozvojovej pomoci realizovali. Práve malýmia konkrétnymi projektmi, ktoré preukázali veľký potenciál a profesionalituslovenských odborníkov, dokázala zlepšiť situáciu mnohých ľudí nielenv Strednej Ázii, Mongolsku a Afganistane, ale aj na Balkáne, v Afrikea Kambodži. Pre slovenskú rozvojovú pomoc je preto dôležité udržať sizískanú dôveru, výhody malého a spoľahlivého donora, rozvíjať spoluprácunielen na lokálnej, ale aj oficiálnej úrovni a ponúkať projekty a programy, ktorépomôžu tým, ktorí pomoc najviac potrebujú.177

13 Some Problems of International Relations thatAffect Sub-Saharan Africa (SSA):Factors that Affect Development in the ContinentWhen assessing the foreign policy of Sub-Saharan Africa, oneencounters several problems. The basic ones include:1) Question of power of the African states: Under currentlyexisting pattern of international relations, as the realist and the neorealistschools could as well confirm, power is the main instrument used torealize foreign policy. One would thus ask, could it be possible forpowerless African states to exercise a foreign policy that can effectivelyreflect their interests?2) Length of existence of the African state: Since African stateshave existed, as independent states, relatively for short period of timenow, their capacity of shaping their foreign policy, by their own, remainsin question. This issue of shaping ones own foreign policy, with outexternal domination, to defend ones national interest makes the base offoreign policy of every state, strong and weak alike.3) Historical conditions: These are conditions that determinepolitical and economic position of the African states and their behaviorin contemporary international system.One of the approaches that have been used to treat these basic problemsis the classical method, which classifies foreign policy from view points of:radicals, moderates, conservatives or other creeds.In this material, however, we will focus mainly on the development levelof the international relations of SSA states between World War II, and end ofCold War (1945 - 1990). This was a period in which the bipolar internationalsystem had dominated world politics and international relations.For Africa, as researches show, it would mean a period of complexpostcolonial African diplomacy and foreign policy. Like all nation states, states178

of SSA have competed among each other to secure their national interest,which was understood in terms of standers that reflect foreign policy goals,such as: securing their international boundaries, maintaining political andeconomic stability, changing alliances, diplomatic or armed conflict and thelike.Besides these standard behaviors of foreign policy goals, the Africanenvironment has created own specific attributes, that enrich internationalrelations, such as: relations between inter African states, endeavor for politicaland economic unity of the continent. This endeavor is rooted in Pan Africanmovement of 20 th century. Since 1950s it has been running, mainly, inassociation with the struggle between radical and moderate groups of statesand politicians.At this point, it would be appropriate to touch the level of African foreignpolicy studies, that is, its past or historical development, its present conditionand its perspectives in the future. We will, thus, focus on three main aspects,which strongly determine the character and development of SSA states, ininternational system, with regard to foreign policy goal and diplomacy.The three major factors, which have characterized the foreign policy andinternational relations of SSA states, during the indicated period, however,among others include:1) international conflict in SSA countries2) ideology and national interest3) political determinants13.1 International Conflicts in SSAThe study of foreign policy and international relations shades light on theenvironment (physical, geographical and cultural), where certain events havebeen played. It values the geopolitical significance of part of the world wherethe events have been played.In this sense African diplomacy and its approaches to internationalrelations could be defined as a foreign policy of so called Third World, andrelates itself to various political and economic emancipation movements offormer colonies in the 1950s and 1960s. The culmination of these movementswas the Asian-African Conference also known as the Bandung Conference,which was held in Bandung, Indonesia (1955). It was a meeting of Asian and179

African states, most of which were newly independent, organized by Egypt,Indonesia, Burma, Ceylon (Sri Lanka), India, and Pakistan. The conference'sstated aims were to promote Afro-Asian economic and cultural cooperation andto oppose colonialism or neocolonialism by the United States, the Soviet Union,or any other so-called "imperialistic" nation. The conference was coordinatedby Ruslan Abdulgani, secretary general of the Indonesian Ministry of ForeignAffairs.Twenty-nine countries representing over half the world's population sentdelegates to this conference. It reflected what they regarded as a reluctance bythe Western powers to consult with them on decisions affecting Asia in asetting of Cold War tensions; their concern over tension between the People'sRepublic of China and the United States; their desire to lay firmer foundationsfor China's peaceful relations with themselves and the West; their opposition tocolonialism, especially French influence in North Africa and French colonialrule in Algeria; and Indonesia's desire to promote its case in the dispute withthe Netherlands over western New Guinea (Irian Barat).Major debate centered around the question of whether Soviet policies inEastern Europe and Central Asia should be censured along with Westerncolonialism. A consensus was reached in which "colonialism in all of itsmanifestations" was condemned, implicitly censuring the Soviet Union, as wellas the West. China played an important role in the conference and strengthenedits relations with other Asian nations. Having survived an assassination attemptby foreign intelligence services on the way to the conference, the ChinesePrime Minister, Zhou Enlai, displayed a moderate and conciliatory attitude thattended to quiet fears of some anticommunist delegates concerning China'sintentions.The Final Communiqué of the Conference underscored the need fordeveloping countries to loosen their economic dependence on the leadingindustrialized nations by providing technical assistance to one another throughthe exchange of experts and technical assistance for developmental projects, aswell as the exchange of technological know-how and the establishment ofregional training and research institutes.The conference was also known as the predecessor of the Non-AlignedMovement (NAM). One of the main reasons for this is because it ultimatelyled to the establishment of the Nonaligned Movement in 1961. Thisinternational organization consisted of 102 countries from allover the worldwith neutral stand in the face of domination of superpowers during the bipolar180

international system. In later years; conflicts between the nonaligned nationseroded the solidarity expressed at Bandung. The purpose of the organization asstated in the Havana Declaration of 1979 is to ensure "the nationalindependence, sovereignty, territorial integrity and security of non-alignedcountries" in their "struggle against imperialism, colonialism, neo-colonialism,apartheid, Zionism, racism and all forms of foreign aggression, occupation,domination, interference or hegemony as well as against great power and blocpolitics”. They represent nearly two-thirds of the United Nations' members andcomprise 55 % of the world population.Important members have included Yugoslavia, India, Egypt, Indonesia,Pakistan, Cuba, Colombia, Venezuela, South Africa, Iran, Malaysia, and, for atime, the People's Republic of China. Brazil has never been a formal member ofthe movement, but the country shares many of the aims of NAM and frequentlysends observers to NAM summits. The NAM has struggled to find relevancesince the end of the Cold War. The successor states of Yugoslavia, a foundingmember, have expressed little interest in the NAM since the country's break-up,and in 2004, Malta and Cyprus ceased to be members of the NAM when theyjoined the European Union.To mark the fiftieth anniversary of the Bandung Conference, Heads ofState and Government of Asian-African countries attended a new Asian-African Summit from 20 - 24 April 2005 in Bandung and Jakarta. Somesessions of the new conference took place in Gedung Merdeka (IndependenceBuilding), the venue of the original conference. The conference concluded byestablishing the New Asian-African Strategic Partnership (NAASP).The period between the commencement of the Bandung Conference andNAM (1955 - 1961) was the time when most African states becameindependent and emerged as nation states. This rapid emergence of Africanstates was taken as significant event of international relations of the 20 thcentury.Currently, though, this event is understood in a mixed way: partly it isconsidered as a process which has not been completed. That Africa hasacquired political independence, but failed to fulfill political and revolutionarychanges. The African nationalists, who seized power, remained reluctant tofulfill public expectations regarding economic, social and political need. Theyrather copied the governmental structure of their former colonizers.181

The newly emerged states were instable and open for intervention byformer colonizers, who sought this result. Instability and intervention underliethe reason for insecurity and underdevelopment of Africa.Currently, the number of African state has rapidly surpassed the figure of the1950s. This indicates a sharp contrast as compared to the origination of theEuropean states, which have existed for many years.Uncertainties were associated with the sudden emergence of SSA states,such as lack of experience, which was discerned at the height of the Cold Warperiod. Nevertheless, all these aspects color the character of foreign policy andinternational relations of SSA states.Examination of political developments and international relations of SSAstates over the last forty years, however, exhibits carminative effects of bothinherent instability and intervention as underlying reason for insecurity anddeterioration of the continent.Since the time of the Congo crisis 1960, all similar areas which havebeen labeled unstable (sometimes provoked artificially for the sake ofintervention), were used as pretext for superpowers to intervene. All these tookplace without regards to the African needs. For instance, the Angolan conflict,which had lasted more than 20 years, indicates these phenomena.Foreign intervention was blatantly used in SSA to make one and tounmake the other regime. Politics of intervention thus dominated the tendencyof foreign policies and international relations of individual or group of states ofSSA.During the bipolar system, each of such intervention was about to causethe danger of direct confrontation between the super powers because theyglared at each other purporting to control global politics, while undermining therights of African states for self determination and their diplomatic efforts.In the beginning of the1960s, although democratic institutions wererapidly flourishing, within newly emerging states, on the other hand, foreignintervention, helped to install various forms of dictators and single partysystems. Foreign policy, thus, became the will of one person - the leader.Basically, politics of intervention was associated with ideological andpolitical struggle between the two dominant actors of the bipolar system onbehalf of Capitalism and Communism.The outcome of this friction led politically and militarily weak Africanstates to resist on the UN platform against both superpowers, which theyperformed actively in 1960s and 1970s.182

The demise of the former Soviet Union ended its client regimes in Africaalso caused fall to other authoritarian governments who enjoyed political powerunder the protection of Western regimes, who supported even the nastiestphenomenon of human history, the policy of apartheid, just because its leaderswere considered to be against communism.Post colonial Africa proved how the outbreak of civil war in one statespilled over to the neighboring state. The same domino effect was true for anticolonialnational liberation movements in the 1960s and 1970s, as discerned,for instance in South Africa, from one locality to the other.This led to the creation of International African organization, whichbecame Organization of African Unity, OAU (1963), as a vehicle ofinternational relations that represents the interests of the whole continent.The reasons of post colonial conflicts in SSA states include:1) the 1st one was the pre-colonial conflict against colonialism2) the 2nd one is non-governmental subjects wanted to change post-colonialpolitical status quo for own prospect with open or covert support ofanother state, which for ideological, political or econ. Reasons need todestabilize the position of his neighbor.The main types of conflicts that occur in the continent include:1) Internal conflict - within individual countries2) Conflicts between African states3) Conflicts between African states and external powers4) Conflicts of superpowers’ interests in Africa by proxy1) Internal conflict caused to postcolonial Africa instability.The reasons why internal conflict emerges are various. The major onesinclude:a) struggle between governing and non-governing eliteb) conflict of interest between governing group and specific interestgroups of the society(labor union, students, peasants, army, religioncongregation, etc.)c) ethnic conflict between governing ethnic group and the others183

d) racial conflict between white and black, domestic population andAsian, b/n Arab origin and the negroids, etc.2) Conflicts between African states:a) ideological rivalry: for example: Sudan vs. Ethiopiab) territorial rivalry: for example: Nigeria vs. Cameroon, Ethiopia vs.Somaliac) personal: for example Yoweri Museveni vs Robert Mugabe3) Conflicts between African states and external powers:Despite the end of colonialism, conflicts between superpowers andAfrican states still perpetuateThe idea of new type of colonialism where political and economic actorsof the North exert implicit power to govern South through apparatus of theSouth itself (this approach of creating vassal states applies even to mostsmaller states other than the South ones). This behavior of the North istriggering refusal of this type of pattern of domination.4) Conflicts of superpower interest in Africa by proxy refer, mainly topowers that had largely influenced the socio-political and economical system ofAfrica during the bipolar international political system such as USA, UK,Russia, and France.China and other less strong European powers as well were related withthe conflict directly or indirectly through multinational finance, commercialand industrial organizations.The Bipolar world system, however, proved importance of Africanforeign policy in international relations, in the sense that it resisted bothsuperpowers which used the continent as their sphere of interestThe end of CW has influenced Africa in 2 ways:a) politics has become ideologically similar and less significant acrosscountries of SSAb) the change has not reduced the radicalism of African politicsBefore the CW had gone, African states played in the internationalrelations environment as Nonaligned Movement or a ‘3 rd power’, withenormous endeavor for international peace, stability, and fair distribution of184

income. They have contributed to the emergence of a group of countries knownas 77, whose 1 st Conference was held 1967 in Algiers. Their initiative produceda document called New International Economic Order (NIEO) in the mid1970s. This step was a significant move to avoid barriers which have widenedeconomic gap between the rich North and the poor South. Nevertheless, evenafter the CW had gone, the antagonism between most people who live in socialpoverty on one hand and few people who enjoy an enormous wealth on theother is rather deepening.For African states, CW was not the key problem. According to historicalperspectives, the main task of African states and international relations duringCW was: building modern (nation states), generating economic development,creating responsible structure of African unity which is able to govern thewhole continent.Unlike the building of nation states in Europe and North America, newlyemerged African states exercised severe problems since the time of origin:Economically, they were limited to serve as raw material suppliers; beingpushed to a position of price takers under mechanisms arranged by colonialmetropolis to their own advantages.Politically, the new governments had no administrative experience; they had toencounter seeds of destabilization related with ethnic, border, and religiousfrictions some of which were orchestrated by former colonizers.These arguments led in the 60s and 70s to the creation of the so calleddependency theory, which argued that former colonizers have changed theirapproach from direct presence (imperialism) to indirect presence (imperialism)or neocolonialism.The period of decolonization (CW) was when super powers were glaringagainst each other to realize their global political ambition, influencing thenewly emerged African states was part of the imperial project. The main formsof influence of respective superpowers include:1) Former Soviet Union had applied a direct influence. This wasaccompanied with providing a huge number of military advisors and alsoproxy via Cuban Internationalists2) USA had applied an indirect influence through maintaining proxy clientregimes.The US foreign policy considers Africa as marginal. Currently, the UShas engaged a lot in the politics of SSA. They directly confront with traditional185

powers like France, who have had regional monopoly Seeking anti-terrorismalliance may be one reason for the interest; recourses and market may be theother. The Dynamics of US-Africa Relations is understood in Terms of:1) US’s reluctance in the face of African nationalists who are not allowedthe full control of their natural resources2) US’s failure to create friendly nationalist leaders capable to generate ‘athird way’ between Communism and Rightist dictators3) US’s policies, which have polarized internal political situation of thecountries of the continent4) US’s decision to isolate and label as an enemy, at any cost, all politicalsubjects whose ideology leans towards socialism - against selfdetermination(if you are not with us you’re against us)In spite of anti-colonial tradition of American politics (they know whatto be a colony) to the contrary in Africa they applied principles similar to thatof colonial period.This means, USA has behaved as a power, cultivating status quo, eventhough colonialism was loosing its ground in the post colonial world. US’swish to establish liberal anticommunist regimes, in reality enhanced to thecontrary, the germination of numerous anti liberal and autocratic regimes andpolitics of dictatorial tendencies.The USA politics have thus evoked not only resistance of Africannationalists against USA, but also hatred from the European side, which sawAmerica’s de facto, anti decolonization pressure as the reason for Africanradicalism, and as the cause for Soviet’s penetration into its (Europe’s)commercial and economic sphere.The US’s policies in SSA were thus counter productive; they increasedradicalism of part of the elite and town ship, hence created enormous pressurefor change and revolution, causing something like soviet regime in Africa (forinstance, Ethiopia 1974).The position of the former Soviet Union was so simple. Its real or hiddenface (mission), as world power, which opposed capitalists’ greed, had providedattraction and a certain maneuvering room, particularly at the beginning.It had to support its ideological pressure with material aid, as in (forinstance, Guinea, Ethiopia). However, this doesn’t mean all African radicalregimes are subordinate to Kremlin. The Former SU in Africa in 80s was not186

etter than the US. It cooperated with the most brutal dictators of Africa, in theHorn.The SU approached Africa as a supporter for the unfinished struggle inAfrica for freedom, where as the US foreign policy approached Africa to helpcontaining the spread of Communism, the evil, to Africa.Two other International powers which influenced Africa’s history ofconflict were NATO and PRC. NATO’s intervening role in SSA ended as itsmember Portugal pulled out from Southern Africa (Angola, Mozambique).NATO was under severe critics of SSA states because of its political andmilitary support to Portugal in attempt to perpetuate colonialism and whitesupremacy. NATO member countries politically use double standard andlargely follow a one-sided policy that maintains solely their economic interestin the continent.For instance, Great Britain in 1960s together with its allies destabilizedthe government of Patrick Lumumba supporting the separatists front Katanga,ten years later again Great Britain stood on the side of Nigerian federal militarygovernment against Biafra.Another example of this is that the US and France were supporting theracist regime of today’s RSA. But later on, as an apparent policy change inview of South African regime, the US congress enacted severe economicsanction that led to the down fall of Apartheid and caused regime change (onlywhen the black fighting was at irreversible point).Communist China (PRC) has had an enormous political and diplomaticambition in SSA The 1 st contact between PRC and SSA was made possible atBandung Conference (1955). Chinese delegates officially started visitingAfrica since the end of 50s. The 1 st Chinese Embassy was opened in Khartoumin 1958, Conakry in 1959, Accra in 1960, and Mogadishu 1961.Since 1960s China accepted numerous African students into itsuniversities and technical high schools. China accused the SU of revisionismand opposed the expansion of the SU to many African nations (Angola,Mozambique, Namibia, and Ethiopia). Significant visit was that of PrimeMinister Zhou Enlai. He visited many African countries in 1964, condemningthe SU for revisionism. China was successful in Africa for establishing politicalsupport in Tanzania, Zambia, and Zimbabwe.Current Sino-African relations have a different dimension - trade. ForPRC and Tchaj-wan the voice of African stated in the UN appears to be187

important. Their aid for Africa is a good alternative source and base ofcompetition with the West.13.2 Ideology and National InterestComprehensive understanding of these two principal aspects helps todetermine the shaping of foreign policy and international relations of Africanstates. It also helps to figure out the differences between these states.Two African states may generate a foreign policy decision that can leadtowards achieving similar results, even though one of them heeds principles ofideology and the other principles of national interest.Ideology can thus serve as an environment to explain national interest.Various African regimes were devoted to the socialist ideology at the outset ofindependence in the 1960s. Famous African leaders of that time, who stood forindependence, such as Kwame Nkrumah in Ghana, Sekou Toure in Guinea,Modibo Keita in Mali, Julius Nyerere in Tanzania to mention some of them,have reflected in their programs the base of national interest. Independencewas their main target; they considered it to be an opportunity to build a newsociety, which is rid of intellectual, cultural and political legacy of colonialdomination.Ideology and national interest are not one and the same, though. Theproblem is how to determine the differences between the two. No worldcountry joins international politics solely on the basis of pure ideology. This istrue for African states as well. Also, no world country expresses its foreignpolicy solely on the basis of pure national interest.Even though a certain state may claim that it is free of ideologicalinfluence, during the process of implementation of its foreign policy goals, theassertion appears to be groundless. Because, it can not abandon variousideological influences that emanate from internal environment such as culture,and external factors that transmit ideology. Both these factors, which emanatefrom within and from outside, work together loosely or vigorously to color theforeign policy of a certain state even today. States realize their foreign policyon the bases of cumulative factors, in which they try to breakdown the factorsinto very important and less important ones. The way of breaking the factorsdown, however, shouldn’t automatically result with comprehensive analysis.Until the end of WW II, Africa was part of the world’s political systemand international relations, whose center was situated in Europe. During thattime, African states were not allowed to join international politics as188

independent entities, but they were understood as colonial parts of theEuropean metropolis. As seen from this angle, the colonial system ofinternational relations has presented three important elements of influence thatcharacterize the future foreign policy and international relations of Africanstates:1) The colonial system was an environment that led towards modernizationof Africa, in the sense that it served as a basis for gradual rise of futureAfrican states.2) The colonial system assumed to erect governmental structure whichwould act in favor of the metropolis and in favor of inter-Africanconflicts.3) That the demise of colonialism meant the end of European interest interms of political and economical equation.The ideology of post colonial African states has attempted to addressthree basic challenges, namely:1) How to mobilize various social groups under the conception of newpolitical identity.2) How to provide theoretical explanation about the legitimacy of the newAfrican regimes and their representatives.3) How to prepare a comprehensive action plan that embrace political andeconomic growth.The national interest of post colonial African states has focused onstates’ ego, causing the emergence of new values. National interest too hasaddressed three basic elements that have been intertwined with states’ ego:1) Physical state (territory, population, security)2) Mode of life (culture, ideology)3) Life standard(wealth, health, education, freedom)These elements are perceived as components that form national interestof any state. The national interest of an African state in the mid20th centurywas, as a vehicle of politics, directed towards a mono party structure with theassumption that this avenue will best guarantee the unity and uniformity of thestate system.189

Basically, there is no one and single correct perception about nationalinterest. For some African states foreign policy was and is realized to securetheir state sovereignty and national identity, which they think is their topsecurity agenda, in the face of threat from their neighbors on the issues ofborder. This perception usually runs to conflict (for example: Ethiopia versusEritrea on the question of Badme; Ethiopia versus Somalia on Ogaden; Togoversus Ghana; Kena versus Somalia; Tanzania versus Uganda; Angola versusformer Zair; Angola versus Congo, etc.)For some, national interest is associated with political differencesbetween heads of states. For example, President Felix Bojgny versus SekouToure both being colonized but the prior is conservative in manner while thelatter is radical. Bojgny relies on the relation with previous colonizer, France asa path to prosperity where as Sekou Toure had totally different visions aboutthe path to state prosperity and degree of cooperation with France.Yoweri Museveni for instance has a different vision about multipartysystem; he is rather reserved in practice referring to its harmfulness toUganda’s national interest, similar to Meles Zenawi of Ethiopoia.Frederick Chiluba of Zambia prohibited Kenneth Kaunda to notparticipate in the run of presidential election on behalf of the country’s nationalinterest.Decision making usually remains personal business of one or fewpersons; it usually does not include complex communication within decisivepolitical élites. This affects the existence of functioning principle of nationalinterest.Ideology is basically, a reaction to reality. Some aspects of ideology thatare connected with foreign policy making and international relations of SSAinclude:1) It was used to interpret internal events - as of the 1960s, for instance, theBiafra situation in Congo envisioned pro radical political struggle ofAfrican nationalism against the domination of colonial powers towardsself-determination.Tanzania, for example, supported the separatists of Biafra and alsorefused to recognize the government of Idi Amin in Uganda against thenorms of the contemporary Organization of African Unity (OAU), whichspoke of respecting boundaries that colonizers delineated, and insisted onnoninterference into other member state’s internal affairs.190

Mozambique and Ethiopia were supporting ZANU with RobertMugabe’s leadership and not ZAPU with Joshua Nkomo’s leadershipduring Zimbabwe’s struggle for independence. Zambia supported ZAPUat that time.2) It was also used as important instrument to identify a friend from anenemy:For example: Kwame Nkrumah a fried to Africa where as FelixBoigny is not; he is a puppet of the colonizers, such as France in the caseof Ivory Coast. It is used to define the animosity between differentmovements in the same or different countries. For instance, in AngolaMPLA versus UNITA; or in Angola and Congo between MPLA andMobutu S. Seko; Yoweri Museveni versus Daniel Arapmoj and the like.3) It was used to limit the political decision making of others - the cause ofthe demise of colonialism is not only the resistance of Africans, but themetropolitans themselves were pretty convinced about its failingperspectives.4) It was used to get correct political decisions - for example, Guinea in1958 chose independence as first former France colony who decided tointegrate with Ghana; or the attempt of creating the foundation for theOAU that had to emerge in the future.On the other hand a foreign policy which is mainly based on nationalinterest advocates about achieving its goals within the state system, throughaccepting the existing environment and by adapting to it. This, national interestbased, approach of shaping foreign policy is different from the ideology basedone. The latter approach insists on evolving completely new environment offoreign policy and international relations, denying that the de jure (currentlyestablished) environment is inefficient to maintain peace, security and mutualsatisfaction. The prior leans towards maintaining the de jure environment. Thelatter thus embraces elements of radical changes as compared to the prior onewhich inclines towards the conservative school.Post colonial development of international politics and internationalrelations of SSA could be explained thus based on these two aforementionedaspects, these are: National interest, and ideology. These aspects show twodifferent approaches, which are, however, intertwined. National interest isrealistic, constructive, adaptive and inductive, where as ideology is idealistic,191

more of fighting, revisionist, visionist, less adoptive, deductive and tries tomaintain purity.In reality, post colonial African states have largely remained revisionistand have had the inclination of being influenced by a certain ideological myth.African indigenous political ideology is, however, definable and one of itsproperties has been consolidation against colonial domination. A strongantipathy to colonialism, neocolonialism, and even their present facets isdiscernable through out the whole of African continent. In this sense, Africa islikely to be nationalistic, and this type of nationalism has been understood ascommon ideology allover the continent. This ideology, African nationalism,reflects the quest of creating an independent position of the continent ininternational system. Ideological terms like anti colonialism, dependencytheory, overcoming underdevelopment and the like too have been commonlanguages for Africa.OAU had functioned on the basis that all the member states respect eachother’s state sovereignty, and enter with this faith into the international politicalplatform individually as an active part of the Organization. The existence of theOrganization itself was considered as a guarantee for the success of a singleAfrican ideology which was labeled as Africanism, Pan-Africanism.13.3 Political DeterminantsIn post colonial SSA, there was an absence of strict criteria fordesignating long-term national interests. All effort was thus directed towardssecuring integrity and sovereignty of the newly emerged states in the face ofinternal and external threats.Hence, decisions which were related to foreign policy goals andinternational relations were considered as a mater of ad hoc business, which inturn evoked absence of political consistency and growing disagreements amongelites.Mono party system together with one man dominated political regimeran the whole state affairs with out opposition. This behavior was typical to thenew states of SSA, where the leaders had enormous influenced major activitiesincluding the essence of international politics and international relations.The study of political determinants of foreign policy is inseparablemainly from economic and cultural determinants of foreign policy. A decision,which is considered as pure political, could as well be an expression ofeconomics or culture in a certain condition.192

The decisions that the new states of SSA made to retain their relationwith former colonial powers might be conditional to the needs of these states orgoverning elites, who would like to secure the continuity of economic andcultural ties, and also like to ensure the political stability of their regimes.Other problem of the study of political determinants of foreign policy isthe uneasy task of identifying the distinction between foreign policy and thedomestic one. Since foreign policy could be also used as an instrument fordomestic politics, in the sense that it elevates the position and significance ofthe political activities of the regime, it can function as mechanism of internalintegration or solidarity with the state.Identifying concrete position of the SSA states towards foreign policy, insome cases, depend on the pressure that has been exerted on them from withinthe domestic environment rather than from outside or foreign environment. Forinstance, some African states enjoyed a radical position (Ghana, Guinea, Malietc.) in the 1960s, during the Congo crisis on the issue of Biafra. The positionthey took was not solely a reaction against foreign (Western) intervention, butalso it was an expression of resistance of nationalistic politicians (such asNkrumah, Toure, Keita, etc.), who officially conveyed the independence oftheir nation and state.Subsequent strong anti-American demonstrations that took place at thattime in various African cities were expressions of this ingredient of foreignpolicy strategy. They resulted with the politics of neutral position in thecountries which chose this position.The political aggression of the Rwandan regime, during the 1990s, inneighborhood Democratic Republic of Congo is for example, directed todiscrediting the politics of France in Central African region, and it has an aimof reinforcing the position of the new political representations.Personal relationships between politicians, too, play significant roles ininternational politics and international relations of SSA. For instance, inCentral and Eastern Africa a limited group of politicians have emerged, whohave cooperated on the basis of friendship. Leaders of Uganda, Rwanda, andDemocratic Republic of Congo were later on joined by Eritrea and Ethiopia inthis practice. They were referred to as the new breeds. Some of the relationshave been based on common struggle against common enemy. Furthermore,cooperation between accredited African diplomats in internationalorganizations such as United Nations plays an enormous role towards reflectingan individual behavior of SSA foreign policy.193

The issue of domestic and foreign policy in SSA, however, remainsdilemma of the continent. It reminds us of Africa’s strong dependency onforeign economic aid, and the need of complete independence of the continent.Direct foreign aid appears to be an expression of loss of a portion of onesindependence. The feature of international relations that the continent displaysis not mutually acceptable behavior. The relations are not aboutinterdependence, they rather portrait strong dependency in all branches ofnational economy, that allows the vicious pattern of foreign domination ofvarious facets.Subsequent domination of France, for instance, the economy ofFrancophone countries (Cameroon, Gabon, Ivory Coast), or strong all-roundedinfluence of International Monetary Fund and World Bank in many SSAcountries (Uganda, Ethiopia, Ghana, etc.), and the negative impact of theseinstitutions based globalization which has been deepening the gap between therich and the poor, present some of the main reasons that continuous oppositionagainst the patterns of domination neocolonial or what ever.Marxist-Leninist ideology was proclaimed in SSA for the first time in1969 by the Marxist regime of Congo. This attracted a direct support from theEast European Communist parties as an option to escape dependency onFrance’s treasure. Many regimes utilized this choice, even though it wouldmean joining the bloc politics rivalry between the West and the East or betweenthe Soviet Union and China.The expectations, which arose regarding social needs, since the demiseof colonialism pushed the new political regimes to depend on foreign aid. Thisstep was considered as though it would secure stability in the states of SSA.The main factor, which determines the content of foreign policy of SSA, is theinterest of African states to arrange local and continental balance of power, intheir space or region.One of the major aspects that characterize the political development ofSSA since the mid 1970s has been the increase of foreign interventions into thecontinent. Defending the continent by resisting these interventions has sincebeen one of the key elements of African foreign policy and internationalrelations. This goal appears to be full of illusions because foreign powers haveintensified the pattern of domination. Nevertheless, the attempt of dominationhas never halted the effort of various African states to increase their influence,in view of determining their geopolitical space by themselves. The decision of194

West African States’ Association (ECOWAS), which acted to solve the conflictof its member state, Liberia, was an attempt of demonstrating self-sufficiency.Inter African relations show that the foreign policy of SSA is still in the processof consolidation. It is in progression regarding relationships with non-Africanactors, as well as relationships with African communities. In the light of theircommon past, African states present two major common interests in the field offoreign policy: The first one is uniting the continent, which has culminated byestablishing the African Union. The second one is neutrality regarding non-African matters.The concept neutrality doesn’t refer to not participating on internationalforum. It refers to avoiding the act of clinging on any super power. KwameNkrumah, with this regard, emphasizes that African neutrality doesn’t meangiving up ones responsibility in the area of foreign policy and internationalrelations. It would rather means, entering the international forum without anypartisanship or string attached, but with a real room in the platform for Africangovernments to maneuvering their power.Commitments of the 1960s and 1970s had outlined that the Africanrevolution would determine the behavior and direction of foreign policy andinternational relations of SSA states. Nevertheless, today, these commitmentshave been substituted with economic issues.195

14 Rozvojová pomoc v Latinskej Amerike 171* Príspevok bol vytvorený ako podkladový materiál na prednášku na Fakultemedzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá sa uskutoční6. decembra 2007Štruktúra:1) Charakteristika regiónu2) Oficiálna rozvojová pomoc v Latinskej Ameriky3) Európska únia a Latinská Amerika - rozvojová pomoc a spolupráca14.1 Charakteristika regiónuNajčastejším prívlastkom používaným na charakteristiku regiónuLatinská Amerika je rôznorodosť. Tá sa vzťahuje aj na obyvateľstvo(520,9 milióna). Výsledkom historického vývinu je tzv. „mestizaje“(= miešanie) a koexistencia pôvodného domorodého obyvateľstva s obyvateľmieurópskeho, afrického a neskôr aj ázijského pôvodu. Najväčšiu časťobyvateľstva predstavujú mestici a mulati (50 %); na druhom mieste je „biele“171 K termínu Latinská AmerikaInterpretácia pomenovania Latinská Amerika nie je vždy jednoznačná. Často sa podtýmto pojmom chápu všetky krajiny amerického kontinentu na juh od Spojených štátovamerických.Názov Latinská Amerika vznikol vo Francúzsku na označenie krajín, v ktorých sahovorí jazykmi latinského pôvodu.V užšom zmysle a v súlade s oficiálnymi dokumentmi sa pojem Latinská Amerikavzťahuje na tie krajiny amerického kontinentu, v ktorých je úradným jazykom španielčina(18 krajín) alebo portugalčina (1 krajina); ide o členské krajiny Iberoamerickéhospoločenstva národov na americkom kontinente. V tomto zmysle pojem Latinská Amerikazahŕňa nasledujúce krajiny: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba,Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru,Dominikánska republika, Uruguaj, Venezuela.Európska únia rozvíja strategický dialóg s krajinami Latinskej Ameriky spolus krajinami karibskej oblasti; k nim patria: Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize,Dominika, Grenada, Guyana, Haiti, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vicent aGrenadíny, Santa Lucia, Surinam, Trinidad a Tobago196

obyvateľstvo európskeho pôvodu (30 %); pôvodné obyvateľstvo,tzv. „indígenas“ (12 %) sa koncentruje najmä v Mexiku a Strednej Amerike(57 %) a v Perú, Bolívii a Ekvádore (49 %); obyvateľstvo afrického pôvodupredstavuje len malú časť obyvateľstva (5 %).Región je spätý s Európou najmä spoločným kultúrnym a historickýmdedičstvom, podobnými hodnotami a najmä jazykmi: väčšina z viac ako500 miliónov obyvateľov hovorí po španielsky alebo po portugalsky (Brazília).Región je bohatý na prírodné nerastné a energetické zdroje a vyznačujesa mimoriadnym bohatstvom životného prostredia (napr. amazonský prales)a veľkou biodiverzitou. Zároveň ide o vysoko rizikový región z hľadiskaprírodných katastrof (zemetrasenia, cyklóny a i.).Napriek bohatstvu prírodných zdrojov región dosiaľ nedosiaholzodpovedajúcu úroveň v ekonomických ukazovateľoch ani v indexe ľudskéhorozvoja.Okrem Kuby krajiny regiónu prijali trhovú ekonomiku. Aj napriek tomuje situácia v tomto smere pestrá:Tvoria ju ekonomiky menej rozvinuté (Stredná Amerika, krajiny andskejoblasti), ale aj krajiny s pokročilou industrializáciou (Mexiko, Brazília, Čile,Uruguaj, Argentína). Rozdiely v HDP medzi jednotlivými krajinami súvýrazné; napr. podľa údajov CEPAL za r. 2005 priemerné HDP per capitav krajinách Latinskej Ameriky bolo 4 044,1 USD, najnižšie 835,1 USD(Nikaragua) a najvyššie: 8,130 (Argentína).Ekonomickú históriu regiónu negatívne poznačili najmä nasledujúceproblémy:• Monokultúrny charakter ekonomík a z toho vyplývajúca závislosť odcien na medzinárodných trhoch.• Zahraničná zadlženosť.• Hyperinflácia (v r. 1991 priemerná inflácia bola 600 % a v r. 1995200 %).• Obmedzený vnútorný trh (nízka kúpyschopnosť obyvateľstva).Problémy sa odrazili v tzv. sociálnom dlhu (nízka úroveň zdravotníctva,školstva, nízka životná úroveň).Od 90. rokov sa v regióne uskutočnili závažné zmeny. Po dlhom obdobíkríz Latinská Amerika pokročila smerom k regionálnej a celosvetovej197

integrácii a k politickému dialógu, ktorý je sprevádzaný ekonomickýmia finančnými reformami. Napriek tomu región je ešte stále „zraniteľný“.Na konci 20. storočia sa v regióne Latinskej Ameriky uskutočnilinasledujúce kľúčové zmeny:• Nastal pokrok smerom k demokracii. Po rokoch politickej nestabilityboli vo väčšine krajín regiónu nastolené demokratické režimy (okremKuby; v ostatnom čase aj vývoj vo Venezuele nesie známkynedemokratického režimu). Nepriaznivým faktorom sú pretrvávajúceinterné a pohraničné konflikty (Stredná Amerika, Andské spoločenstvo)a obchod s drogami, sprevádzaný korupciou a násilím.• Ozdravili sa ekonomiky a pokročila regionálna integrácia. V 80. rokoch20. storočia - označovaných ako tzv. „stratená dekáda“ - sa naodporúčania CEPAL-u aplikovali protekcionistické politiky („náhradaza dovoz“ = „sustitución de exportaciones“), keď sa latinskoamerickévlády usilovali dosiahnuť sebestačnosť. Od 90. rokov sa však začaliuskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré umožnili redukovať verejnýdeficit, zastaviť infláciu a vytvoriť priaznivé podmienky na investíciea otvorený trh.- Medzinárodná obchodná výmena sa výrazne zvýšila. Obchod s EÚpredstavoval 5 % zahraničnej obchodnej výmeny únie.- Priame zahraničné investície vzrástli (priemyselný sektor, služby).V uvedenom období sa investície z krajín EÚ umiestnili na prvýchmiestach. Významná je aj účasť európskych - najmä španielskychpodnikov na privatizačných procesoch (verejný sektor, banky,telekomunikácie, letecká doprava, energia).- Zahraničný dlh od 1985 - 1999 sa zvýšil. Zhoršilo sa tak postavenienajchudobnejších krajín (Bolívia, Honduras, Nikaragua), pokiaľide o amortizáciu dlhu. Táto skutočnosť videla k vytvoreniuprogramu na redukciu alebo zrušenie dlhu pre chudobné veľmizadlžené krajiny. Na programe participuje aj Európska únia.K najzávažnejším problémom regiónu patrí nerovný ekonomický rozvojjednotlivých sociálnych skupín. Podľa odhadov až 200 miliónov osôbv krajinách regiónu žije pod hranicou chudoby (hranica je 2 USD na deň). Rastnie je sprevádzaný vyváženým vzrastom príjmov obyvateľstva. Z tohto198

hľadiska ide o najproblematickejší región sveta. Ku krajinám s najväčšousociálnou nerovnosťou patria Honduras, Bolívia, Paraguaj a Brazília.Chudoba a nedostatočný prístup k základným sociálnym službám sadotýkajú najmä určitých sociálnych skupín, hlavne medzi indiánskymobyvateľstvom a obyvateľstvom afrického pôvodu (najmä v Brazílii, Kolumbii,Venezuele, Peru, Hondurase a Nikarague).Najnovšia ekonomická situácia sa javí optimistickejšia. Ekonomickébilancie za r. 2006 sú pozitívne, aj keď je pravda, že vo viacerýchukazovateľoch sa región ešte stále nevyrovná iným rozvojovým krajinám.Podľa predpovedí na r. 2007 sa odborníci pozerajú na ekonomický vývin: s„opatrným optimizmom“. Boli ozdravené makroekonomické podmienkya vzrástol domáci dopyt (investície aj spotreba). Za predpokladu, žepodmienky v medzinárodnom kontexte budú priaznivé, pre Latinskú Amerikua karibskú oblasť sa v r. 2007 predpokladá rast 4,7 %. Bude to v poradí užpiaty rok, čo región zaznamenáva rast, a štvrtý s rastom nad 4,5 %.Predpokladá sa, že inflácia, v minulosti „hydra Latinskej Ameriky“, bude podcelosvetovým priemerom (pod 5 %). Dobrý rok sa predpovedá aj prezahraničné investície (podiel na svetových priamych zahraničných investíciách10 %, čo je však menej ako v 70 rokoch).Pokiaľ ide o celkovú konkurencieschopnosť, región dlhodobo zaostávalza ostatným svetom. Tento trend sa zastavil (Latinská Amerika rástla rýchlejšieako rozvinuté ekonomiky a takmer tak rýchlo ako iné rozvojové krajiny).Napriek tomu situácia nestačí na to, aby sa región vyrovnal ázijskýmkrajinám. Svetové ekonomické fórum r. 2007 vyrieklo „verdikt“: Napriek rastuHDP - Latinská Amerika bude zaostávať za Áziou a krajinami východnejEurópy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť. Problémom je najmä spomínanýsociálny dlh: v porovnaní s ostatným svetom nízke investície dozdravotníctva a školstva.K najaktuálnejším problémom patrí stagnujúca integrácia (otrasy v CANa v Mercosure), nejednotnosť a konfrontácie medzi jednotlivými krajinamia vysťahovalectvo smerom do USA.199

14.2 Oficiálna rozvojová pomoc v Latinskej Amerike14.2.1 Postavenie Latinskej Ameriky a Karibiku medzi príjemcami ODAPodľa zoznamu prijímateľov pomoci DAC väčšina krajín LatinskejAmeriky patrí medzi krajiny a teritóriá s nižším stredným príjmom (12 krajín),1 krajina (Nikaragua) patrí ku krajinám s nízkym príjmom a 7 krajín patrí doskupiny krajín s vyšším stredným príjmom.Tabuľka 23Krajiny Latinskej Ameriky v zozname príjemcov pomoci (DAC)Platí od r. 2006 pre toky v r. 2005, 2006, 20071. LeastDevelopedCountries2. Other LowIncome CountriesHDP per capitamenšie ako825 USD r. 20043. Lower MiddleIncome Countriesand territoriesHDP per capita826 – 3,255 USDv r. 2004- Nikaragua BolíviaBrazíliaKolumbiaKubaDominikánska rep.EkvádorSalvádorGuatemalaGuyanaHondurasParaguajPeru4. Upper MiddleIncome Countriesand TerritoriiesHDP per capita3,256 – 10,065USD v r. 2004ArgentínaČileKostarikaMexikoPanamaUruguajVenezuelaCelková pomoc smerujúca do Latinskej Ameriky predstavuje sícepomerne nízky podiel z celku - cca 10,5 % zo svetovej ODA no aj takpredstavuje veľmi potrebné zdroje na zmiernenie problémov regiónu, lebo jemenej labilná ako iné finančné toky. Relatívne nízky podiel regiónu na ODAv globálnom meradle ilustrujú nasledujúce tabuľky.200

Tabuľka 24Netto ODA a obyvateľstvo krajín - príjemcov ODA podľa regiónov r. 2004V cenách USD r. 2004Región Netto ODAv miliónochUSDAfrika 29 080 861Ázia 22 805 3 553Amerika 6 843 541Európa 3 634 98Oceánia 933 8Nešpecifikované regióny 15 028 -Príjemcovia ODA celkove 78 323 5 062Obyvateľstvov miliónochTabuľka 25Netto ODA príjmy per capita podľa regiónov r. 2004V cenách USD r. 2004Región Netto ODAper capitaOceánia 118Európa 37Afrika 34Svet 15Amerika 13Ázia 6Tabuľka 26Vývoj ODA v Latinskej Amerike v % hrubého národného dôchodkua dôchodku per capita1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997% HND 0,50 0,49 0,42 0,32 0,26 0,32 0,29 0,25USD per capita 12 13 12 12 12 13 15 111998 1999 2000 2001 2002 20030,25 0,40 0,35 0,30 0,35 0,4011 12 10 12 10 11201

Tabuľka 27Zastúpenie krajín Latinskej Ameriky v zozname 50 krajín s najvyššímpodielom na ODA (príjemcovia pomoci za r. 2000 - 2004 - participácia naODA v %)Krajina2000 - 2004 participáciana ODA v %Bolívia 1,2Brazília 0,5Salvádor 0,3Honduras 0,8Nikaragua 1,3Peru 0,7RegiónAfrika celkove 35,3Amerika celkove 9,4Ázia 30,0Európa celkove 6,5Oceánia celkove 1,3Nešpecifikovaný región 17,5Svet celkove 100Pre porovnanie:Z 50 krajín uvedených v rebríčku najvyššiu participáciu na ODA malaKonžská demokratická republika (2,7 %), najnižšiu participáciu Thajsko(0,1 %)14.2.2 Vývoj ODA v Latinskej Amerike od 90. rokov 20. storočiaAko ukazuje prípad Latinskej Ameriky, distribúcia ODA medzi regiónya krajiny je nerovnomerná:Napr. v r. 2002 do Afriky a Ázie smerovalo 67 % čistej ODA, zatiaľ čodo regiónu Latinská Amerika a Karibik sotva 8 %. Tieto proporcie súpodobné skutočnostiam z r. 1990, keď región bol príjemcom len 9 % ODA.V skupine najmenej rozvinutých krajín, ktorá absorbuje takmer 30 %pomoci, okrem Haiti nefiguruje žiadna z krajín regiónu. V r. 1998 - 2002 sažiadna z krajín regiónu nenachádzala v zozname 10 najväčších príjemcovODA.Medzi najväčších príjemcov ODA spomedzi krajín regiónu patria:Bolívia, Nikaragua, Peru, Kolumbia, Honduras. V r. 2000 - 2005 uvedenékrajiny absorbovali viac ako 46 % celkovej ODA do regiónu.202

Distribúcia bilaterálnej pomoci z krajín DAC sa líši aj pokiaľ ide o vzťahk priamym zahraničným investíciám. V Afrike je ODA 7 krát vyššia ako objemPZI, zatiaľ čo v regióne Latinskej Ameriky a karibskej oblasti predstavujesotva 25 % PZI, keďže región prijíma viac investícií a menej ODAv porovnaní s Afrikou.14.2.3 Účel zahraničnej pomociOd r. 1990 nastal posun v štruktúre ODA smerom od cieľov spojenýchs ekonomickou infraštruktúrou a celkovým rozvojom na podporu sociálnychslužieb a sociálnej infraštruktúry. Podiel ODA na tieto účely sa zdvojnásobila dosiahol takmer 50 % pomoci smerujúcej do regiónu.Ďalším vzrastajúcim komponentom pomoci je redukcia zahraničnéhodlhu. Pomer vzrástol z 3 % celkovej pomoci v r. 1990 na 10 % v r. 2002;v niektorých krajinách presahuje 40 % pomoci.Tieto zmeny v alokácii ODA ukazujú, že donori uprednostňujú pomocv oblasti odstránenia chudoby s dôrazom na aktivity súvisiace s cieľmi milénia(Millenium Development Goals).14.2.4 Bilaterálna a multilaterálna pomocBilaterálna pomoc predstavuje cca tri štvrtiny celkovej ODA.Participáciu hlavných donorských krajín regiónu ukazuje nasledujúca tabuľka:Tabuľka 28Participácia donorských krajín na celkovom objeme ODADonor Participácia nacelkovom objemepomociUSA 23 %Japonsko 11 %Nemecko 7 %Španielsko 8 %Za osobitnú zmienku medzi donorskými krajinami stojí Španielsko.Spomedzi všetkých krajín sa práve Španielsko v rámci poskytovanejrozvojovej pomoci zameralo prednostne na región Latinskej Amerikya Karibiku. Do tohto regiónu smerovalo 41 % pomoci z celkovej pomociŠpanielska rozvojovým krajinám.203

Multilaterálna pomoc je v regióne menej významná ako v ostatnýchregiónoch, osobitne v Afrike.Účasť multilaterálnych donorov mala mierne vzrastajúci trend odr. 1990. Až 80 % pomoci (r. 2002) sa realizovalo formou grantov; podielpôžičiek postupne klesal od polovice 90 rokov.V regióne sú aktívne najmä nasledujúce multilaterálne organizácie:• Európska investičná bankaPôsobí v Latinskej Amerike od r. 1993; dopĺňa aktivity Európskejkomisie v investíciách v oblasti priemyslu, telekomunikácií a energetiky,vodného hospodárstva, sanácií, dopravy. 90 % pôžičiek smeruje dosúkromných európskych investícií (dopyt štvornásobne prevyšuje disponibilnésumy). Od r. 1993 pôžičky smerujú najmä do Brazílie, Argentíny, Mexika. PreStrednú Ameriku bola určená pôžička (44 miliónov EUR na elektrickú energiu)na rekonštrukcie po uragáne Mitch. EIB má zámer sústrediť spoluprácu na trioblasti:Podpora „spoločných podnikov“, financovanie MSP a posilnenie garancií napôžičky.• Interamerická rozvojová banka (Banco Interamericano deDesarrollo)Hlavný aktér v regióne v oblasti poskytovania pôžičiek a nenávratnejtechnickej pomoci. BID spolupracuje s donormi prostredníctvom fiduciárnychfondov, ktoré banka spravuje v mene USA, Japonska, Švédska, Španielska a i.Tieto fondy sú určené najmä na kofinancovanie technickej pomocia regionálnych a subregionálnych projektov v sociálnej oblasti (chudoba,postavenie žien, zdravotníctvo, školstvo, životné prostredie), podporuinštitucionálnych kapacít a odborné školenia v rôznych sektoroch a na podporumimovládnych organizácií.• Svetová bankaEurópska komisia spolupracuje so Svetovou bankou na definovaníspolupráce medzi prijímateľmi a darcami tak, aby pomoc prispela k spoločnýmcieľom. Koordinácia sa sústreďuje na veľké programy, ako napr. záchranaamazonského pralesa, rekonštrukcia Strednej Ameriky, ktoré sa premietajú doprogramov v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia. V oblasti bojaproti chudobe vytýčila program na zmiernenie záťaže zahraničného dlhu pre204

chudobné veľmi zadlžené krajiny. V r. 2000 prijímateľmi pomoci boli Bolívia,Honduras, Nikaragua.• Medzinárodný menový fondV Latinskej Amerike poskytuje pôžičky určené na financovanie deficituplatobnej bilancie. Medzi najvýznamnejšie aktivity patrí urgentná pomocv prípadoch prírodných katastrof. V rámci programu Služby pre rast a pre bojproti chudobe (Servicio de Crecimiento y la Lucha contra la Pobreza)predstavuje doplnok k úverom banky v kontexte stratégií na zníženie chudobya poskytuje dlhodobú pomoc chudobným krajinám na stratégiách boja protichudobe, na ktorých participuje občianska spoločnosť.• Organizácia amerických štátovZúčastňuje sa na regionálnych projektoch v oblasti školstva, odbornéhovzdelávania a životného prostredia. Vzťahy zahŕňajú pravidelný dialóg,koordináciu rôznych otázok (volebné procesy) a spoluprácu v rámciMedziamerickej komisie na kontrolu zneužívania drog.• Agentúry OSNCEPAL - Ekonomická komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik savenuje regionálnej spolupráci v ekonomickej a sociálnej oblasti a v oblastiživotného prostredia. Celý rad ďalších komisií zasahuje v ďalších špecifickýchoblastiach.Na ODA sa podieľajú ďalšie finančné bilaterálne a multilaterálnesubjekty, ale ich pomoc je skromná a koncentruje sa na nasledujúce oblasti:• Štrukturálne pôžičky alebo opatrenia na zmiernenie záťaže vyplývajúcejzo zadlženia (Medzinárodný finančný fond)• Podpora mimovládnych organizácií v lokálnych projektoch• Rozvojové projekty (zdravotníctvo, školstvo, rozvoj vidieka)• Boj proti drogám a zločinnosti• Podpora demokracie a právneho štátu (volebné procesy)• Podpora regionálnej integrácie (obchod, podpora administratívnycha inštitucionálnych kapacít)205

14.3 Európska únia a Latinská Amerika - rozvojová pomoca spoluprácaPorovnanie účasti bilaterálnych a multilaterálnych darcov na brutto ODApre Latinskú Ameriku (vrátane donácií) s vyčlenením členských štátovEurópskej únie a Európskeho spoločenstva ukazuje, že hlavným zdrojom ODApre Latinskú Ameriku je práve Európska únia a členské štáty EÚ. Pomoc EÚvo forme donácií predstavuje 47 % tohto typu pomoci.Tabuľka 29Brutto ODA (v miliónoch USD) vrátane donácií1995 Donácie 1999 DonácieLatinská Amerika 6 091 4 262 6 421 4 510celkoveBilaterálni donori 4 600 3 251 4 560 3 751CADČlenské štáty EÚ 2 443 + 395 1 975 + 387 1 908 + 415 1 596 + 395a EurópskespoločenstváMultilaterálna pomoccelkove1 491 741 1 853 758Vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou v regionálnej,subregionálnej a bilaterálnej rovine sa zintenzívnili od r. 1990 v dôsledkuviacerých faktorov:• Pokrok regiónu Latinskej Ameriky v oblasti demokracie, ľudskýchpráv, mierových procesov, boja proti drogám a pod.• Blízkosť postojov vo vzťahu k prvoradým témam (kultúrne hodnoty,regionálna integrácia, bezpečnosť a obrana atď.)• Spoločná vôľa zintenzívniť ekonomickú a obchodnú výmenuUpevnenie uvedených vzťahov má tri dôsledky:• Nadviazanie permanentného politického dialógu• Aktivity bilaterálnej spolupráce• Nadviazanie obchodných vzťahov (diferencovaných podľa subregiónova krajín)206

Politický dialóg na regionálnej úrovni sa orientuje najmä na politickústabilitu, konsolidáciu právneho štátu, ľudské práva, integráciu a boj protidrogám. Každoročne sa konajú schôdze ministrov zahraničných vecí v rámciGrupo de Rio.Prejavom zintenzívnenia vzťahov sú samity Európskej únie, LatinskejAmeriky a Karibiku. Doteraz sa uskutočnili nasledujúce vrcholové schôdze:• Rio de Janeiro (2000)• Madrid (2002)• Guadalajara (2004)• Viedeň (2006)Samit v Riu de Janeiro predstavoval východisko pre politiky strategickejaliancie s Latinskou Amerikou vrátane príslušného akčného plánu.Presadzovanie strategických zámerov do praxe nenapreduje tak úspešne, ako bybolo želateľné.207

Zoznam použitej literatúryAnnual Activity Report 2005. Brussels: EuropeAid Co-operation Office, 2005.Appeal for Liberia 2006. [online]. Dostupné na internete:Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und VertriebsGmbH, 2003.Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und VertriebsGmbH, 2006.BÁRCENA, A., comp.; DE MIGUEL, C,; CARLOS, J., (comp.):Funanciamiento para el Desarrollo Sostenible: visiones y acciones desde laperspectiva de América Latina y el Caribe. CEPAL - División de DesarrolloSostenible y Asentamientos Humanos. Abril 2003.BENČ, V.: Rozvojová pomoc a spolupráca - výzvy a perspektívy. Prešov:Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2005, ISBN 80-89041-93-0.BENDIEK, A., WHITNEY-STEELE, H.: Wein predigen und Wasserausschenken. Die Finanzierung der EU-Außenpolitik [online]. Berlin: StiftungWissenschaft und Politik, SWP-Aktuell 31, Juli 2006, dostupné na internete:BRIGALDINO, G.: Entwicklungstheorie und die AKP Zusammenarbeit der EUim Wandel. [online]. Dostupné na internete:BRIGALDINO, G.: Europäische Lomé-Entwicklungszusammenarbeit 2000:Neue Karten, altes Spiel? [online]. Dostupné na internete:208

BRÜNE, S.: Die Konvention von Cotonou. In.: Nord-Süd Aktuell (Hamburg),Jg. XV., 2001, č. 2, s. 338 - 343.BRÜNE, S. Europas Außenbeziehungen und die AKP-Staaten: Das Abkommenvon Cotonou. Eine erste Zwischenbilanz. In.: Nord-Süd Aktuell (Hamburg), Jg.XVI., 2002, č. 2, s. 301 - 314.BRÜNE, S. Gibt es eine Zukunft für Lomé? Die EU-AKP-Beziehungen auf demPrüfstand. In.: Internationale Politik, 1998, č. 11, s. 37 - 40.BUNDESMINISTERIUM FÜR ZUSAMMENARBEIT: Die AKP-Staaten -traditionelle Partner der EU. [online]. Dostupné na internete:CIA Factbook: oficiálna stránka publikácie CIA World Factbook. [online].Dostupné na internete: COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Commission StaffWorking Document - Accompanying document to the annual Report from theCommission to the European Parliament, the Council, the European Economicand Social Committee and the Committee of the Regions Keeping Europe'spromises on Financing for Development Financing for development - fromMonterrey 2002 to Doha 2008 Progress Report 2007 Is the European Union ontrack to meet its commitments by 2010? [online]. Brussels: 4 April 200,SEC(2007) 415, dostupné na internete: COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Communicationfrom the Commission to the Council and the European Parliament on theInstruments for External Assistance under the Future Financial Perspective2007 - 2013. [online]. Brussels: 29.9. 2004, COM(2004) 626 final, dostupné nainternete: 209

COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: External Actionsthrough Thematic Programmes under the Future Financial Perspectives 2007 -2013. [online]. Brussels: Commission of the European Communities, 2005,dostupné na internete:COMMON, M. - STAGL, S.: Ecological Economics. Cambridge UniversityPress, 2005.Consolidated Appeals Process 2005. [online]. UN, 2005, dostupné nainternete: COUDOUEL, A. et al.: Poverty Measurement and Analysis. In: PRSSourcebook. Washington: World Bank, 2002, pp. 29 - 74.COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION: Financial Perspective 2007 - 2013- Brussels, [online]. [cit. 2005-12-19]. dostupné na internete:DANĚK, P.: Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus adiskurz rozvoje. In: Stát, prostor, politika - vybrané otázky politické geografie.Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp. 28 - 58.DEGNBOL - MARTINUSSEN, J., ENGBERG - PEDERSEN, P: AIDUnderstanding International Development Cooperation. London: Zed BooksLtd., 2003.DICKEN, P.: Global shift. Reshaping the global economic map in the 21.stcentury. New York: Guilford Press, 2003.DUDÁŠ, T.: Priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve.Bratislava: EKONÓM, 2006.210

ELD, U.: Hat das Lomé - Abkommen noch Zukunft? Eine Reform dereuropäischen Entwicklungszusammenarbeit ist notwendig. In.: Kommune.Forum für Politik, Ökonomie, Kultur. [online] 1997, č. 11, s. 25-27, dostupnéna internete: ELD, U. - THORFFIN, C.: Improving financial cooperation. In.: The ACP-EUCourier. [online] 2000, č. 181, s. 24, dostupné na internete:Entwicklungspolitik, Internationale politik, Deutsche Gesellschaft fürAuswertige Politik e.V.: EU Donor Atlas 2006. [online]. November - Dezember2004, NR. 11-12, 59 Jahr, dostupné na internete:EUROPEAN COMMISSION - EuropeAid Co-operation Office: AnnualActivity Report 2005, [online]. Dostupné na internete:EUROPEAN COMMISSION: External Actions through Thematic Programmesunder the Future Financial Perspectives 2007 - 2013, [online]. COM(2005)324, Brussels 3.8.2005, dostupné na internete:EUROPÄISCHE KOMMISSION: Überführung des EEF in den EU-Haushalt:Kommission setzt auf effizientere und flexiblere EU-Entwicklungshilfe imInteresse der Armen. [online]. Brüssel, 8. Oktober 2003, IP/03/1355, dostupnéna internete:EURÓPSKA KOMISIA: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok2007. Číselné údaje. [online]. Brusel, február 2007, dostupné na internete:211

FAO: The state of food insecurity in the world - 2006. Food and AgricultureOrganization of the United Nations, 2006.FOLTÝN, J. - HŘÍCH, J.: Rozvojová pomoc a mezinárodní organizace.Medzinárodné otázky , č. 3/2001, ročník XGADDIS, L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developingcountries. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 181-209.GANGULY, S.: From the Bengal Famine to the Green Revolution. [online].Dostupné na internete: GERBET, P.: Budování Evropy, Praha: Karolinum, 2004.GHOSH, B.: Migrants’ remittances and development. Myths, rhetoric andrealities. Geneva: IOM, 2006, 118 pp.Humanitární charta a Minimální standardy pro humanitární pomoc, Praha:Portál, s. r. o. pro Sdružení Česká katolická charita, 2003.Charta organizácie Spojených národov a Štatút Medzinárodného súdnehodvora, Informačné stredisko Organizácie Spojených národov v PraheInforme Estratégico Regional sobre América Latina. Programación 2002 -2006. Comisión Europea, Abril 2002.INTELLIGENT ENERGY - EUROPE: Biomass Energy PlatformsImplementation for Training in Africa. [online]. Dostupné na internete:INTER-AMERICAN DIALOGUE- LATIN AMERICA ADVISOR. Specialreport Forecasting Latin America in 2007212

Internal Agreement between the Representatives of the Governments of theMember States, meeting within the Council, on the Financing of the CommunityAid in Accordance with the ACP-EC Partnership Agreement and on theallocation of financial assistance for the Overseas Countries and Territories towhich Part Four of the EC Treaty applies. Brussels: Official Journal of theEuropean Union, L247/32, 9 September 2006.INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION. Coordination in crisisresponse and Reconstruction, In Focus Programme on Crisis Response andReconstruction. [online]. Dostupné na internete:JEHLIČKA, P. - TOMEŠ, J. - DANĚK, P.: Stát, prostor a politika. Vybranéotázky politické geografie. Praha: Katedra sociální geografie a regionálníhorozvoje Přírodovědecké fakulty University Karlovy, 2000.JOHNSTON, R. J. et al.: The dictionary of human geography. 4 th Edition.Malden: Blackwell, 2000, 958 pp.JOLY, D.: Some structural effects of migration on receiving and sendingcountries. International Migration, 2000, vol. 38, no. 5, pp. 25 - 38.KAISER, K. - SCHWARZ, P.(Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert.Baden Baden: Nomos Verlagsgesellschaft, 2000.KAPPEL, R.: Europäische Entwicklungspolitik in Wandel. Perspektiven derKooperation zwischen der EU und den AKP-Ländern. INEF - Report Nr. 17,Duisburg, 1996.KENNETH, K.: The ACP-EU Partnership Agreement. Time for Change. In.:The ACP-EU Courier. [online]. 2000, č. 181, s. 3, dostupné na internete:213

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Návrh nariadenia Radytýkajúceho sa implementácia 10. Európskeho rozvojového fondu. [online].Brusel, 27. októbra 2006, KOM(2006) 650 v konečnom znení, dostupné nainternete:KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Výročná správa KomisieEurópskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemuvýboru a Výboru regiónov - Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja.[online]. Brusel, 4. apríla 2007, KOM(2007) 164 v konečnom znení, dostupnéna internete: KOMMISSION DER EUROPÄISCHEN GEMEINSCHAFTEN: Mitteilungder Kommission an den Rad und das Europäische Parlament. Auf dem Weg zurvollständigen Einbeziehung der Zusammenarbeit mit den AKP-Staaten in denEU-Haushalt. Brüssel, 8. Oktober 2003, KOM(2003) 590 endgültig, dostupnéna internete:KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress, 2007.LANDES, D.: The Wealth and Poverty of Nations. W. W. Norton & Company,1999.LENSINK, R., WHITE, H.: Are there negative returns to aid? Journal ofDevelopment Studies, 2001, vol. 37, no. 6, pp. 42 - 65.LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy, Bratislava: Sprint.2006LIPKOVÁ,L. a kol.: Ekonomika rozvojových štátov. Bratislava: EKONÓM,2005214

LIPKOVÁ, Ľ. (red.): Rozvojová pomoc. Zborník príspevkov z medzinárodnejvedeckej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave,Fakulta medzinárodných vzťahov, 2006.MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theoriesof development. Halifax: Fernwood Publishing, 2003.MEADOWS et al.: The limits to growth: a report for the Club of Rome'sproject on the predicament of mankind. Universe Books, 1972.MEADOWS et al.: Beyond the limits: global collapse or a sustainable future?Earthscan, 1992.Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou aKomisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. [online].Úradný vestník Európskej únie, C 139 zo 14. júna 2006 (http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/c_139/ c_13920060614sk00010017.pdf)MVRO: Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Grantové schémy. [online].[cit. 2006-11-15]. Dostupné na internete: MVRO: Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Oficiálna rozvojová pomoc[online]. [cit. 2006-11-15]. Dostupné na internete:MZV SR, SAMRS: Informácia o výsledkoch výziev na predkladanie projektovSlovak Aid v r. 2007 [online]. [cit. 2007-08-20]. Dostupné na internete:MZV SR: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006.Bratislava, 2006, ISBN 80-88726-16-6.215

MZV SR: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2007.Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Bratislava, 2007, ISBN978-80-88726-22-7.MZV SR: Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca [online].[cit. 2006-11-13]. Dostupné na internete:MZV SR: Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 -2008, Bratislava, 2003, ISBN 80-89106-08-0.MZV SR: Vláda schválila návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci,[online]. [cit. 2007-08-23] .Dostupné na internete:NYBERG-SORENSEN, N., VAN HEAR, N., ENGBERG-PEDERSEN, P.:The migration-development nexus. Evidence and policy options. State-of-the-Art overview. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 3 - 46.O´NEIL, E.: The Role of Foreign Aid in Development. May 1997.OECD: DAC List of ODA Recipients as at 1 January 2005. [online]. Paris:Organisation for Economic Co-operation and Development, 2006. [cit. 2007-01-31]. Available on: OECD: Development Co-operation 2005 Report - Efforts and Policies of theMembers of the Development Assistance Committee. OECD Journal onDevelopment, Volume 7, Issue 1, February 2006. ISBN 9264036512.OECD: Development Co-operation 2006 Report - Efforts and Policies of theMembers of the Development Assistance Committee. [online]. OECD Journalon Development, Volume 8 Issue 1, March 2007, ISBN 9789264031050,dostupné na internete:Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000.216

Partnership Agreement Between the Members of the African, Caribbean andPacific Group of States, on the One Part, and the European Community and itsMember States, of the Other Part. [online]. Dostupné na internete:POLAKOVIČ, J.: Finančný výhľad EÚ na roky 2007 - 2013. In: LIPKOVÁ,Ľudmila a kol.: Európska únia. 2. vyd. - Bratislava: Sprint, 2006. ISBN 80-89085-65-2, s. 152 - 174.POLAKOVIČ, J.: K vybraným aspektom financovania rozvojovej pomociEurópskej únie a jej členských štátov - In: Zborník príspevkov z medzinárodnejvedeckej konferencie „Rozvojová pomoc“ (Bratislava, 27. júna 2007)POLAKOVIČ, J.: Modely financovania vonkajších politík EÚ - v tlačiPOLAKOVIČ, J.: Vybrané aspekty financovania vonkajších politík EÚ.In.: Zborník príspevkov zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie„Medzinárodné vzťahy 2006“, Mojmírovce, 30.11. - 1.12. 2006, v tlačiPOLAKOVIČ, J.: Yaoundé, Lomé, Cotonou: Bilancia vzťahov Európskej úniea krajín ACP In.: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie„Rozvojová pomoc“, [online]. Bratislava, 27. 6. 2006, s. 105 - 119, dostupnéna internete: RASLAVSKÁ, I.: Historický vývoj a charakteristika rozvojovej pomoci. In:Medzinárodné vzťahy. 2/2006, ročník IV. Bratislava: EKONÓM, 2006, ISSN1336 - 1526Rozhodnutie Rady ministrov AT - ES č. 1/2006 z 2. júna 2006, ktorým saupresňuje viacročný rámec na obdobie rokov 2008 - 2013 a mení revidovanádohoda o partnerstve AKT - ES (2006/605/ES). [online]. Brusel: Úradnývestník Európskej únie, L 247, 9. septembra 2006, dostupné na internete:Rozvojový program OSN/UNDP, Slovak Trust Fund/ACU. [online]. Dostupnéna internete: 217

RUSNÁK, U. - SZÉP, A. - BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca.Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002, ISBN 80-89106-01-3.SACHS, J.: The End of Poverty. Penguin, 2006.SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries.World Investment Prospects, 2006.SAMUELSON, P.A. - NORDHAUS, W.D.: Economics, McGraw-Hill, 1985SEN, A.: Development as Freedom. Anchor, 2000.SLOVAK AID, Prehľad vývoja slovenskej ODA [online]. Dostupné nainternete:SOUBBOTINA, T.: Beyond Economic Growth, An Introduction to SustainableDevelopment, The World Bank 2003.SZIRMAI, A.: The Dynamics of Socio-Economic Development. CambridgeUniversity Press, 2005.ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladovýslovník. Bratislava: Sprint, 1997.The Millennium Development Goals: A Latin American and CaribbeanPerspective. Coordinated by José Luis Martínez, Alicia Bárcena and ArturoLeón, June 2005.TIRI. Post-War Reconstruction Aid Risks Fuelling More Conflict. [online]. Tirimedia release, London, January 16, 2007. [cit. 2007-01-31]. Available fromUN: Millenium Development Goals. [online]. [2007-08-30]. Dostupné nainternete: 218

UN: Millennium Development Goals Report 2007 [online]. New York: UnitedNations, 2007, [cit. 2007-08-31]. Dostupné na internete:http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf>UNCTAD: World Investment Report 2003. Geneva:United Nations, 2003.UNCTAD: World Investment Report 2004. Geneva: United Nations, 2004.UNCTAD: World Investment Report 2004. Geneva: United Nations, 2005.UNCTAD: The Least Development Countries Report 2007. DevelopingProductive Capacities [online]. New York and Geneva: United Nations, 2006,[cit. 2007-08-31]. Dostupné na internete:UNCTAD: The Least Development Countries Report 2004. LinkingInternational Trade with Poverty. [online]. New York and Geneva, UnitedNations, 2004. [cit. 2007-08-31]. Dostupné na internete:UNCTAD. The Least Development Countries Report 2007. DevelopingProductive Capacities. [online]. New York and Geneva, United Nations, 2006,[cit. 2007-08-31]. Dostupné na internete:UNCTAD. The Least Development Countries Report 2006. [online]. NewYork an Geneva: United Nations 2006, [cit. 2007-08-31]. Dostupné nainternete:

UNSD: Millennium Development Goald Indicators. The official United Nationssite for the MDG Indicators. [online]. New York: United Nations StatisticsDivision, 2005. [cit. 2005-05-11]. Available from:UNSER, G.: Die UNO. Aufgaben, strukturen, Politik, DeutscherTaschenbuchverlag, München , 2004.WOLF, K.: Die UNU. Gechichte, Aufgaben, Perspektiven. München: Verlag C.H. Beck, 2005.WORLD BANK: Global Monitoring Report 2005. Millennium DevelopmentGoals: From Consensus to Momentum. Washington: The World Bang Group,2005.WORLD BANK: Listen to the Voices. [online]. Washington: The World BankGroup, no date. [cit. 2007-01-31]. Available from:WORLD BANK: Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition.Poverty Reduction and Economic Management/ Human Development/Development Economics. Washington: The World Bank Group, May 2001.WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The WorldBank Group, 2007. [cit. 2007-01-31]. Available from:WORLD BANK: World Development Report 2000/01: Attacking Poverty.Opportunity, Empowerment,and Security. Washington: Oxford UniversityPress, 2000.WORLD BANK: World development report 2006. Equity and development.[online]. Dostupné na internete:220

WORLD RESOURCE INSTITUTE: Millennium Ecosystem Assessment,Ecosystems and Human Well-beying: Synthesis. Washington: Island Press,2005.WOYKE, W.(Hrsg.): Handwörterbuch Internationale Politik, Wiesbaden: VSVerlag für Sozialwissenschaften, 9. Auflage, 2005.Zameranie rozvojovej pomoci SR pre krajiny Strednej Ázie: Identifikáciakomparatívnych výhod ponuky SR a konkrétnych potrieb jednotlivýchrecipientov. Bratislava: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti prezahraničnú politiku, n. o., 2005.ZOLCEROVÁ, V.: Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky po vstupe doEurópskej únie a ďalších medzinárodných štruktúr. Dizertačná práca,Bratislava: Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, 2007.221

Príloha A: MapyPríloha A.1Prvý, druhý a tretí svetPrvý svet Druhý svet Tretí svetZdroj: www.wikipedia.orgPríloha A.2Regionálne rozdelenie svetaRozvinuté regióny Subsaharská Afrika Východná ÁziaSpoločenstvo nezávislých štátov Juhovýchodná Ázia Južná ÁziaSeverná Afrika Oceánia Západná ÁziaLatinská Amerika a TichomorieZdroj: Millennium Development Goals Report 2007.223

Príloha A.3Geographical distribution of the least developed countriesPríloha A.4World map indicating Human Development Index (2004)High (0.800–1) Medium (0.500–0.799) Low (0.300–0.499)n/aSource: www.wikipedia.org224

Príloha A.5Nominal GDP per person (capita) in 2006Source: www.wikipedia.orgPríloha A.6Percentage of population affected by malnutrition by country, according toUnited Nations statisticsSource: www.wikipedia.org225

Príloha B: GrafyPríloha B.1Total volume of workers’ remittances, compensation of employees, andmigrant transfersSource: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance ofPayments Statistics Yearbook 2006.Príloha B.2Geografické rozdelenie rozvojovej pomoci EÚ (pomoc realizovanáprostredníctvom EuropeAid v roku 2005)južné Stredozemie aBlízky a Strednývýchod14%VýchodnáEurópa, stredná Áziaa Kaukaz7%Ázia11%Latinská Amerika4%Horizontálneprogramy15%ACP a OCT49%Zdroj: EuropeAid.226

Príloha B.3Podiel členských štátov EÚ na príspevkoch do EDF10Zdroj: Internal Agreement on the Financing of the Community Aid in Accordance with theACP-EC Partnership Agreement, 2006.Príloha B.4Vývoj ODA v pomere k HDPZdroj: Slovak Aid, Prehľad vývoja slovenskej ODA: http://www.slovakaid.mfa.sk/227

Príloha B.5Marginal private and social utility in case of positive externalitiesMPC – Marginal Private Costs; MPU – Marginal Private Utility; MSC – Marginal SocialCosts; MSU – Marginal Social UtilityQ – Quantum; P – Price; D – Demand; E – Real Market Equilibrium; E0 - DisequilibriumPríloha B.6Počet projektov v jednotlivých krajinách1 2810912Afganistan Kazachstan Kirgizstan Mongolsko Tadžikistan Uzbekistan228

Príloha C:SchémyPríloha C.1Mechanizmus financovania rozvojovej pomoci EÚKomunitárny rozpočet(výdavková kapitola EÚ ako globálnypartner)Európsky rozvojovýfondNástrojrozvojovejspolupráce(DCI)Tematickéfinančnénástroje(EIDHR,IFS,INSC,...)Nástrojeurópskehosusedstvaa partnerstva(ENPI)Členské štáty EÚÁziaLat. AmerikaJARStredomorievých. EurópaKaukazACP / OCTPlatby členských štátov do komunitárneho rozpočtu a príspevky do EDFRozvojová pomoc realizovaná na komunitárnej úrovni z komunitárnychzdrojov a prostriedkov EDFRozvojová pomoc realizovaná na úrovni členských štátovZdroj: vlastné zobrazenie.229

Príloha C.2Štruktúra riadenia ODA do 1.1.2007 a vznik agentúry Slovak AidPoznámka: V priebehu roku 2007 sa úplne prejde zo systému dvoch administratívno kontraktačnýchjednotiek na systém poskytovania ODA výlučne prostredníctvom agentúry Slovak Aid.Zdroj: MZV SR, Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca: http://www.mzv.sk/.230

NázovRozvojová pomoc a spoluprácaVybrané kapitolyAutoriTomáš Dudáš a kolektívVydaloVydavateľstvo EKONÓMDolnozemská cesta 1852 35 BratislavaVydanie prvé, 2007Rozsah232 stránNáklad100 výtlačkovCena 201, - SkISBN 978-80-225-2393-6