stravovacieho zariadenia.Zjednodušená metóda predstavuje stanovenie potreby tepla na ohrev TV na základe podlahovej plochy.Vyčíslime ju ako súčin špecifickej potreby energie na jednotku plochy pri definovanej teplote TV (60 °C) ateploty studenej <strong>vody</strong> (10 °C) a podlahovej plochy.Qw,A - špecifická potreba energie na jednotku plochy v kWh/m2.rokA - podlahová plocha v m 2Hodnoty špecifickej potreby energie sú stanovené na národnej úrovni vo vykonávacej vyhláške č. 625/2006 -Príloha 1., Tabuľka č. 3 ako "Teplo na prípravu TV" v kWh/m 2 podlahovej plochy podľa typu budovy. Pričomvšetky hodnoty z tejto tabuľky sa vzťahujú na celkovú podlahovú plochu vypočítanú z vonkajšíchpôdorysných rozmerov.Podrobnejšia metóda predstavuje stanovenie potreby tepla na ohrev TV na základe požadovaného objemu<strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>.Vw - požadovaný objem <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> v m3/rokθ w,del - teplota pripravovanej <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> v °Cθ w,0 - teplota vstupnej studenej <strong>vody</strong> v °CUž vyššie spomínané faktory, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie hodnoty potreby tepla na ohrev <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>, súzohľadnené pri tejto metóde práve vo výpočte potrebného objemu <strong>vody</strong>. Norma stanovuje pre jednotlivé typybudov, vykonávaný druh činnosti a triedy, napr. hotelových zariadení, funkčnú jednotku "f" a objem <strong>teplej</strong><strong>vody</strong> vzťahujúci sa na túto funkčnú jednotku. Ak je potrebné vypočítať objem <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> pre hotel, funkčnoujednotkou je počet postelí a pre jednu posteľ je stanovený objem <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>. Samozrejme sa rozlišuje ajpodľa triedy hotela, napr. pre trojhviezdičkový hotel bez práčovne je to 97 l/posteľ/deň a preštvorhviezdičkovom hoteli to je už 118 l/posteľ/deň. Výpočtovým obdobím pri vyjadrení objemu je deň, toznamená že výslednú hodnotu musíme prepočítať počtom dní, vzťahujúcim sa k danej potrebe objemu <strong>teplej</strong><strong>vody</strong>.S väčším rozdielom vyjadrenia potrebného množstva <strong>vody</strong> sa stretneme pri rodinných a bytových domoch,kde sa s funkčnou jednotkou "f" uvažuje s podlahovou plochou.x, y, z sú konštanty, rovnako ohraničujúce hodnoty podlahovej plochy sú stanovené podľa prílohy normy STNEN 15316-3-1x = 39,5 litrov/deň, y = 90,2 litrov/deň, z = 1,49 litrov/m 2 deňNedostatkom tejto metódy je, že ani v norme a ani na národnej úrovni nie je určené, s akou podlahovouplochou sa má do tohto výpočtu vstupovať. Otázkou je, či uvažovať s celkovou podlahovou plochou, ako jeto jednoznačne stanovené pri zjednodušenej metóde, alebo len s plochou miestností a priestorov, v ktorýchsú odberné miesta <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>.NETsystems, a.s., Hodžova 27, 949 01 Nitra, tel./fax: +421 37 650 38 91 – 92, www.solarsystems.sk, nitra@netsys.sk ,
Distribúcia <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>Distribučný systém svojím usporiadaním, veľkosťou, použitým materiálom rúrok, izolácie, konečnýmumiestnením rozvodov zvyšuje potrebu energie na prípravu <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> o hodnotu tepelných strát. Dôležité jeaj poznanie samotnej prevádzky distribúcie <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>.V rámci výpočtu energie na krytie tepelných strát z rozvodov hovorí norma STN EN 15316-3-2 Vykurovaciesystémy v budovách. Systém prípravy <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>, distribúcia. o viacerých možných metódach, sú to:• Metóda na základe podlahovej plochy - nie sú potrebné podrobné informácie o dĺžkach aparametroch rozvodov. Zodpovedajúce hodnoty majú byť uvedené podľa normy v národnej prílohe,čo však v našej certifikácii nie je k dispozícii.• Metóda na základe koeficientov efektívnosti - táto metóda je teda založená na odhade pomerukonečnej energie, ktorá sa dostane ku konečnému odbernému miestu pri určitých dĺžkach apriemeroch rozvodov. Je teda potrebné poznať aspoň orientačne dĺžku rozvodov a priemer rúr,nakoľko sa podľa týchto parametrov vyberá príslušný koeficient efektívnosti z tabuliek. Metóda jedetailne spracovaná v prílohe B spomínanej normy.• Metóda vychádzajúca z programu odberu <strong>vody</strong> - pri tejto metóde sa vychádza z odberovýchprogramov <strong>vody</strong>, ktoré sú uvádzané v predchádzajúcej časti normy STN EN 15316-3-1. Súspracované tri programy pre byt, resp. rodinný dom, ktoré stanovujú množstvo odberu <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> aspotrebu energie na jej ohrev. Vychádza sa teda z energetickej požiadavky na ohrev <strong>vody</strong> podľavhodne vybraného odberného programu a k nemu odpovedajúcemu faktoru strát energie. Metóda jepodrobne spracovaná v prílohe C normy STN EN 15316-3-2. Je potrebné poznať aspoň dĺžkyrozvodov <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>.Dôležité je si uvedomiť, že pri týchto metódach sa uvažuje len zo základnými vstupnými poznatkami odistribučnej sústave a z tabuľkovo udaných hodnôt spracovaných na základe určitých meraní. A rovnako ajfakt, že žiadna z týchto metód nie je použiteľná v prípade, že je navrhnutý systém s cirkuláciou.Najvhodnejšie je teda použitie metódy pre stanovenie tepelných strát z distribučného rozvodu, ktorá zahŕňaaj cirkulačné potrubie.Pri tejto podrobnej metóde sa vychádza z poznatkov o rozvodoch, teda ich dĺžky, priemerov, hrúbky izoláciea mieste umiestnenia, a poznatkov o samotnej prevádzke a činnosti systému. Najzložitejšie je určiť aspoňodhadom režim prevádzka rozvodov, ako aj cirkulačného potrubia. Rozlišujú sa dva prípady, a to:1) keď sa teplá voda odoberá, teda dochádza k tepelným stratám len vplyvom materiálu rúrok, prípadnehrúbky a materiálu izolácie, a je potrebné určiť čas odberu <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> za deň. Na základe ktorého sa určiatepelné straty rozvodov v čase odberu <strong>vody</strong>:2) keď sa teplá voda neodoberá (hovorí sa o čase stagnácie <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong>), teda pri dlhšom časovom úsekudochádza k poklesu teploty <strong>vody</strong> na teplotu okolia. V tomto prípade sa už uvažuje len s tepelnou kapacitou<strong>vody</strong> a objemom stagnujúcej <strong>vody</strong> v rúrkach, keďže tepelná izolácia tento pokles neovplyvní. Z týchtovýchodzích hodnôt sa vypočítajú tepelné straty v čase stagnácie <strong>vody</strong>:VW,dis,i - objem <strong>vody</strong> v rúrkach v m3θ W,dis,avg,i - priemerná teplota <strong>vody</strong> v potrubí v °Cθ amb - priemerná teplota okolia v °CU W,dis,i - lineárny stratový súčiniteľ prechodu tepla potrubím vo W/(m. K)L W,dis,i - dĺžka potrubia v mc W - tepelná kapacita <strong>vody</strong> v J/(kg. K)t W - čas odberu <strong>teplej</strong> <strong>vody</strong> v h/deňNETsystems, a.s., Hodžova 27, 949 01 Nitra, tel./fax: +421 37 650 38 91 – 92, www.solarsystems.sk, nitra@netsys.sk ,