1.miesto

Obdobie po vianočných sviatkoch nepatrí práve knajobľúbenejším. Dospelí sa spamätávajú z „finančného šoku“,ktorý k Vianociam už tradične patrí, mamičky napĺňajúnovoročné predsavzatia v podobe odtučňovacích kúr, no a žiaciopravujú, čo sa opraviť len dá. Nejde však o pokazené predmety či kusy nábytku, ale o pestrúpaletu známok, ktorú sa niektorým podarilo získať. Vtedy nastupuje tradičný žiacky trojboj: učenie– písanie písomiek – skúšanie. Ide o veľmi namáhavú disciplínu s neistým výsledkom, ktorý nie jevždy pre žiaka uspokojivý. Práve preto je toto obdobie už tradične spojené s bezsennými nocami,malou dušičkou a nervóznym obhrýzaním nechtov. Abysa žiaci po tomto neobľúbenom maratóne čonajrýchlejšie vrátili do pôvodnej nálady, podnikámekaždoročne pre nich na konci januára výlet za kultúrou.Tento rok sme si vybrali divadelné predstavenie Snehovákráľovná v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre.Nielenže túto klasickú rozprávku všetci dobre poznáme,ale hlavne sme zatúžili po skutočnej zime. Aspoň nachvíľu počuť vŕzganie snehu, zvonenie cencúľov čizavíjanie meluzíny... A divadelné predstavenie nás nesklamalo! Na javisku sme sav krátkej chvíli dokázali preniesť ďaleko na sever, na zasnežené pláne v Laponsku, ba až priamodo Ľadového kráľovstva. Hoci sme vedeli, že priateľstvo a láska zvíťazia nad srdcom bez citu, sozatajeným dychom sme sledovali putovanie hlavnej hrdinky. Spolu s ňou sme plakali nad stratenýmKayom, prepadali zúfalstvu pri neúspešnom hľadaní či triasli sa od strachu pred zbojníckoudcérou. Okrem skutočných hercov a bábok nás naplno zaujala i netradičná tieňohra, vďaka ktorejsme mohli sledovať putovanie Gerdy od pani s ružovou záhradou, k múdrej princeznej,lúpežníkom, vševedúcej Fínke, až priamok Snehovej kráľovnej.Za poznanie, že priateľ a blízky človek jeto najcennejšie a najdôležitejšie, čo človekmôže v živote získať, sme poďakovalivytrvalým záverečným potleskom. Verím,že posolstvo tejto rozprávky v nás budeešte dlho znieť.