1.miesto

Pani ZimaHovorí sa, že zima prichádza s Martinom na bielom koni. Keďže ani v polovici januára som po nejnenašla ani stopy, vybrala som sa ju hľadať. Chvíľu som sa potulovala lesom, keď zrazu som je zazrela.Bielu, nehybnú, mrazivú. Z tváre jej ako dva lesklé drahokamy žiarili ľadové oči. Snehobiele vlasy jejsplývali na plecia a pripomínali svadobný závoj. V každom prameni mala drobné kryštáliky ľadu. Akomalé zrkadielka sa odrážali od okolitého snehu a menili krajinu na rozprávkovú. Zahalená v čipkovanejkráse snehových závejov nehybne stála a svojím mrazivým dychom objímala všetko naokolo. V ľadovomtichu bolo počuť len pokojné vŕzganie snehu a hodvábne ševelenie tancujúcich snehových vločiek. Ľahučkoako páperie krúžili v divokom tanci nad jej ľadovou korunou. Trblietavé cencúle hrdo trónili v čelenke najej vztýčenej hlave a svojou ligotavou krásou zvýrazňovali jej jedinečnosť. Svojou alabastrovou ažpriesvitnou pleťou ostro kontrastovala s okolitou krajinou, ktorá sa na jej príchod ešte nestihla pripraviť.Každým dotykom svojho strieborného žezla rozvlnila biely vzduch a odela svet do belostnej krehkej krásy.Jej chladivá náruč premenila cestičku na vyleštené zrkadlo, ktoré znásobovalo krásu rastúcej snehovejprikrývky. Pani Zima. Zablúdila, chúďa. Preto nezačala svoju vládu načas. Teraz udrie naplno svojouľadovou silou a rozprestrie svoj biely koberec všade naokolo nás. Keď nastane čas, vystrieda ju jej sestra-Jar. Opäť sa rozštebocú vtáci, zazelená tráva, rozbzučí čistinka.Sobota u nás domaVždy , keď príde sobota ,doma bude robota.Vyperieme nohavice,usušíme, dáme do police.Umývame okná, dvere,máme z toho pot na čele.Hračky dáme do poličky,uložíme aj stoličky.Umyjeme doma riad,keď zaženieme hlad.Poriadok je všade,pošmýkame sa na ľade.Je to dobrá zábava,nuda rýchlo odpláva.Bibiana Beblavá, Gabriel Šandor, 3.BDeniska Koštialiková, 7.B