Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce - Vysoká škola ...

A n d r e j M á t e l, L u c i a J a n e c h o v á, L a d i s l a v R o m a n (e d s.)_______________________________________________________________________________________Zastávame názor, ţe môţe, bude však treba hľadať a nájsť také jeho obsahové naplnenie,ktoré by nielen vyhovovalo participujúcim odborom a disciplínam, ale aj mohlo tvoriťpraktické východiská pre koncipovanie celospoloĉenských interdisciplinárnych preventívnychstratégií najzávaţnejších sociálno - patologických fenoménov. Doterajšie definície sú buďpríliš všeobecné alebo príliš zúţené. Príkladom všeobecného chápania môţe byť Freiová(1991), ktorá pokladá sociálnu patológiu za zhrňujúci pojem pre nezdravé, nenormálne,všeobecne neţiadúce spoloĉenské javy, tzn. spoloĉenky nebezpeĉné, negatívne sankcionovanéformy deviantného správania, ale hlavne pre štúdium príĉin ich vzniku a existencie.Príkladom zúţeného chápania môţe byť Ondrejkoviĉovo vymedzenie, ktoré definuje sociálnupatológiu ako „súhrnný pojem pre oznaĉenie chorých, nenormálnych, všeobecne neţiadúcichspoloĉenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako ajštúdium príĉin ich vzniku a existencie“.(Ondrejkoviĉ, 2001, In: B. Kraus a J. Hroncová, 2007,s.9 )Pre moţnú inšpiráciu ponúkame našu predstavu (Matula, 2000), podľa ktorej je sociálnapatológia hraniĉná vedná disciplína, ktorá skúma sociálne a psychologické mechanizmyvzniku a vývinu sociálno - patologických javov a aplikuje výsledky svojich bádaní naoptimalizáciu regulácie preţívania a správania jednotlivcov, ktorí svojím správaním naplniliznaky týchto javov. V prípade takto postaveného metodologického konceptu sa nám potomtreba vrátiť ako k východisku k tradiĉnému bio-psycho-sociálneho prístupu, na základektorého Kováĉ (1985), definoval osobnosť ako rôzne diferencovanú dialektickú jednotuvnútorných (biologických) determinácií (daností i moţností ľudských indivídií) a vonkajších(sociálnych) pôsobení (podmienok ţivota a vplyvov spoloĉnosti), ktorá je dotváranápsychickou reguláciou - tj. sebautváraním.Pripomíname, ţe problematiku utvárania osobnosti oznaĉil D. Kováĉ (1985) za ústrednývedecký záujem a kruciálny problém celého „poznávania ĉloveka“ uţ v roku 1985.Komplexný výskum ĉloveka, ako ho potom inicioval spomínaný autor uţ koncom 80. rokov,však ţiaľ po roku 1989 nepokraĉoval, pretoţe sa do popredia dostali iné problémy, vrátanereorganizácie vedeckovýskumnej ĉinnosti na Slovensku.Na obr. ĉ. 1 uvádzame napriek tomu tento prehľad moţných problémov základnéhovýskumu ĉloveka ako osobnosti, pretoţe sa javí ako nosný aj na zaĉiatku 21. storoĉia. (Kováĉ,D., 1996)- 46 -