Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce - Vysoká škola ...

A n d r e j M á t e l, L u c i a J a n e c h o v á, L a d i s l a v R o m a n (e d s.)_______________________________________________________________________________________Intermezzo:Klient: „Som rád ţe, mám prácu, ale strašne sa bojím chodiť von, normálne cítim ako namňa ľudia „ĉumia“ a hovoria „to je feťák“. Ja viem, ţe sa rozprávajú o inom, ale ten pocit ...najradšej by som prestal robiť a ostal by som tu.“Lektor: „A ĉo práca? Baví ťa.“Klient: „Pohoda, v práci je dobre, len chlapi po šichte chodia na pivo a veĉne ma volajú. Jaich odmietam, ale bojím sa, ţe ma odhalia.“Lektor: „Ĉo s tým chceš robiť?“Klient: „Uţ som sa rozhodol, hľadám si inú prácu, takú, kde sa nepije. Ale kde sa nepije?“V súĉasnosti klient pracuje v spoloĉnosti, v ktorej sa „alkohol nenosí“, je spokojný, alestrach zo zlyhania a traumu vonkajšieho prostredia nosí v sebe, aj keď je v zariadení uţ viacako tri roky nedokáţe sa odpútať od „relatívneho bezpeĉia“, ktoré mu pri kaţdodennýchnávratoch poskytuje resocializaĉné stredisko.Duševné a emocionálne zdravieKaţdý ĉlovek preţíva poĉas svojho ţivota obdobia, keď trpí urĉitou formou stresu, napätia,úzkosti, pocitmi samoty, smútku, neistoty, menejcennosti a pod.. V prípade klientov sú tietopocity o to intenzívnejšie, ţe sú v prostredí, v ktorom byť nechceli, trápi ich bludný kruhnegatívnych myšlienok a prenasledujú ich pocity bezradnosti a beznádeje. Takéto stavy môţua ĉasto aj vedú k pocitom odlúĉenosti alebo duševnej zmätenosti, neskôr aţ k depresii ak afektívnym poruchám, ktoré si uţ vyţadujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť.V prípade klientov resocializaĉného strediska sú tieto stavy o to alarmujúcejšie, ţe sav drvivej väĉšine jedná o veľmi mladých ľudí vo vekovom rozpätí 14 – 18 rokov. Ĉasto sacítia smutní, nahnevaní, podvedení, alebo jednoducho nevedia, ĉo si o ĉom majú myslieť.Stotoţniť sa s týmito pocitmi, pochopiť ich, adekvátne na ne reagovať, riešiť ich a pokraĉovaťďalej v ţivotnej púti bez predsudkov, je veľmi dôleţitou súĉasťou procesu vyzrievaniaosobnosti. V tomto procese má pri absencii prirodzeného zdravého rodinného prostredia,nezastupiteľnú úlohu personál zariadenia. Oveľa menej „zdravá“ je tendencia potláĉať, alebo„zakopávať“ zlé pocity, ktoré neskôr nájdu spôsob, akým sa vrátia späť abyovplyvniliduševnú pohodu a rovnováhu ĉloveka spôsobmi, ktoré sú pre neho ťaţko uchopiteľné a uţvôbec nie zvládnuteľné. Tieto prejavy sú v procese resocializácie beţné, a v podstate je tojedno, v ktorej fáze resocializácie sa klient nachádza. Kolíšu ako pomyselná hojdaĉka, rôznestavy pohody a nepohody preţíva klient aj niekoľkokrát denne. Ak sa tieto neriešia prichádzarezignácia a kolaps. Ak by sme chceli tieto stavy pomenovať v alegórii tak si môţemepredstaviť balón, do istej miery ho môţeme nafukovať, aj keď z neho sem tam trochu- 32 -