Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce - Vysoká škola ...

A n d r e j M á t e l, L u c i a J a n e c h o v á, L a d i s l a v R o m a n (e d s.)_______________________________________________________________________________________všetkých týchto vplyvov sa javí telo. Na tele sa zviditeľňuje celá najvzdialenejšia aj najbliţšiaminulosť organického vývoja.Nietzsche osobitne zdôrazňuje komplexnosť tela.„Kto si utvoril akú - takú predstavu o tele - koľko systémov tu súĉasne pracuje, koľko sa tutoho deje navzájom a proti sebe, koľko drobností sa tu nachádza vo vzájomnej vyváţenostiatď., ten zistí, ţe v porovnaní s tým je celé vedomie nieĉo chudobné a príliš úzke.”(Nietzsche, 1993, s. 23)Jazyk nedokáţe adekvátne opísať túto mnohotvárnosť organických procesov: „Vnútornémusvetu chýbajú všetky jemnejšie orgány, takţe tisícnásobnú zloţitosť vidíme ako jednotu.“(Nietzsche, 1993, s. 32)Základnou hybnou silou organických procesov je podľa Nietzscheho vôľa k moci. Vôľuchápe ako presnejšie nedefinovateľný stav viacerých síl, ktoré navzájom zápasia o presadeniesvojej špecifickej perspektívy. Hybnou silou sveta je vôľa k moci, okrem nej nejestvuje nijakáfyzická dynamická sila. Vzájomné stretávanie sa rozliĉných síl produkuje sústavnú aktivitu,jej mnoţstvo a sila, jej príliv a odliv, jej hra a protihra sú nepoznateľné. Vedomie sa javí akomomentálny vzájomný vzťah týchto síl, priebeh poznania sa pokladá za výsledok ichdlhodobého zápasu, priĉom diferencovaná úĉinná hra síl sa usporadúva do poriadku,zjednodušuje, schématizuje a vysvetľuje.Jednoznaĉný pôvod myšlienky nemôţeme zistiť. Myšlienka sa vynára náhle, zvyĉajne juobklopuje a zatemňuje nával citov, ţiadostivosti, averzií, ale aj iných myšlienok, ktoré ĉastovôbec nedokáţeme odlíšiť od chcenia alebo cítenia.Idealistický model procesu poznania sa javí ako aparát abstrakcie a simplifikácie, ktorý zovzájomnej súvislosti všetkých ĉastí celku svojvoľne vytrháva jeden prvok.Myslenie, ktoré si uvedomujeme, tvorí podľa Nietzscheho iba malú ĉiastku (ako „scénakoneĉného zmierenia a závereĉného zúĉtovania”) uceleného komplexu organických procesov.„... celé veky sa toto sebareflektujúce myslenie pokladalo za myslenie vôbec; aţ teraz k námpresvitá pravda, ţe najväĉšia ĉasť našej duchovnej ĉinnosti sa uskutoĉňuje nevedome,nevieme o nej.” (Nietzsche , 1992, s. 32)„Prehodnotenie hodnôt”, ktoré je reakciou na nové poznanie faktického stavu ľudskejmysle, sa uţ nemôţe pohybovať v záväznom rámci akademických vedeckých rituálov.„Hladuje po filozofii experimentu, ktorá by bola výsledkom série dlhodobých pokusov; „robiasa státisíce experimentov ako zmeniť výţivu, spôsob bývania, vitalitu tela.“(Nietzsche,1992, s. 32)- 24 -