Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce - Vysoká škola ...

A n d r e j M á t e l, L u c i a J a n e c h o v á, L a d i s l a v R o m a n (e d s.)_______________________________________________________________________________________Predchádza im rozhodnutie, ktoré je späté s rizikom. K samému sebe a k Bohu vedie lenodvaha, nevyhnutne spätá s rizikom.„Ak som riskoval nesprávne, nuţ ĉo, ţivot ma potrestá. Ale kto mi pomôţe v prípade, ţesom neriskoval vôbec? A ĉo ak navyše neviem riskovať tým najvyšším spôsobom (a riskovaťnajvyšším spôsobom je to isté ako brať ohľad na svoje Ja), zbabelo získavam všelijaképozemské výhody - ale strácam svoje Ja!” (Kierkegaard, 1993, s. 132) Z toho prameníKierkegaardova poţiadavka: „Ĉlovek musí odváţne riskovať, aby bol ĉlovekom”.Kierkegaard od filozofie neoĉakáva len interpretáciu, ale zmenu. Nejde o zmenu ľudí akodavu, ale zmenu indivídua. V dave sa indivíduum stáva iba objektom. Zveĉnenie ĉlovekavedie k tomu, ţe otázka konkrétnej, individuálnej existencie sa stáva okrajovou otázkou.Svoju pravú existenciu ĉlovek nemôţe dosiahnuť iba myslením, nakoľko „abstrakcia jenezainteresovaná, zatiaľ ĉo existencia je najvyšším záujmom ĉloveka”. V období osvietenstvarozum ĉoraz väĉšmi predstavuje modlu. Idealizmus absolutizoval ducha, vulgárnymaterializmus degradoval ĉloveka na stroj a priemyselná spoloĉnosť napokon nivelizovalaĉloveka v dave.Otázka existencie ĉloveka ako indivídua, bola v tomto období opomínaná. Predstaviteliafilozofie existencie, medzi ktorých radíme i Sorena Kierkegaarda, orientujú svoju pozornosťna subjekt. Subjekt ako taký nemoţno poznať, pretoţe nie je predmetom poznania. Na rozdielod idealizmu, ktorý subjekt chápe ako princíp, môţeme subjekt pojmovo urĉiť len v jehoneurĉitosti. Ĉím sa teda existenciálne myslenie odlišuje od abstraktného myslenia?„To, ĉo vidíme, závisí od toho, ako to vidíme. Lebo všetko skúmanie nie je iba prijímanienieĉoho, odhaľovanie nieĉoho, je to zároveň vytváranie nieĉoho. A keďţe ide o vytváranie, jerozhodujúce, ako je uspôsobený sám skúmajúci ĉlovek ... Vôbec to nie je tak, ţe všetko, ĉomôţeme vidieť, skutoĉne aj vidíme. Niekto to vidí, niekto to nevidí.” (Kierkegaard,1997, s.51)To, ĉo poznávame, podstatným spôsobom závisí od poznávajúceho ĉloveka, ktorýnadobúda vzťah k existencii, k svojej existencii. Kierkegaard kritizuje dovtedajšiu filozofiu,ktorej cieľom poznania bolo vedenie, nie však konkrétne bytie ĉloveka.„Mojou hlavnou myšlienkou bolo, ţe v našej dobe sme za mnoţstvom poznatkov nevideliexistenciu ĉloveka, ani význam jeho vnútorného sveta.“ (Kierkegaard, 1997, s. 52)Podľa idealizmu k poznaniu moţno dospieť prostredníctvom ĉistého myslenia, pritomtakzvané ĉisté myslenie je vôbec psychologická pozoruhodnosť, obdivuhodný druhduchaplného skladania a konštruovania vo vyfantazírovanom médiu, v ĉistom bytí.- 20 -