Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce - Vysoká škola ...

A n d r e j M á t e l, L u c i a J a n e c h o v á, L a d i s l a v R o m a n (e d s.)_______________________________________________________________________________________Skutoĉný ĉlovek ako jednota nekoneĉnosti a koneĉnosti nachádza svoje skutoĉné bytie v tom,aby túto jednotu udrţal. Je úplne zainteresovaný na svojej existencii.„A tak je pohľad na takého mysliteľa komický, lebo napriek všetkej bravúrnosti osobneexistuje ako punktiĉkár, ktorý sa síce oţenil, ale sotva poznal silu lásky. Jeho manţelstvo bolorovnako neosobné ako jeho myslenie. Ţil bez vášne a vášnivých zápasov a filistersky sa starallen o to, ktorá univerzita ponúka najlepšie ţivotné zabezpeĉenie. Takéto nepochopenie,povedali by sme, je takmer nemoţné vo vzťahu k jeho mysleniu.“ (S. Kierkegaard, 1997,s. 43) Podľa Kierkegaarda existencia znamená spôsob bytia ĉloveka, v ktorom myslenie,chcenie, cítenie a najmä konanie tvorí jednotu. Táto jednota sa musí v kaţdom okamihuopakovane utvárať. Existovať potom znamená sústavne utvárať samého seba vo svojom bytí,správať sa k samému sebe, k svetu, k Bohu .Heglov pojem procesu ako vývoja Kierkegaard poníma ako proces sebautvárania azahrňuje ho do konkrétnej individuálnej ľudskej existencie. Ĉloveka urĉuje ako syntézunekoneĉnosti a koneĉnosti, ĉasového trvania a nekoneĉnosti, slobody a nevyhnutnosti.Ĉloveka utvárajú protireĉenia.Ĉlovek ako spojenie protireĉení ešte nie je pravým Ja. Aţ svojim správaním k tejtoskutoĉnosti urĉuje sa ako Ja. Štruktúra protikladov, ktorá urĉuje jeho existenciu, ĉloveknezachová myslením, ale len v praxi kaţdodenného konania. K realite sa musíme správaťinak, nielen myšlienkovo, lebo obsahom myslenia môţe byť iba pojem reality, nie samarealita, a sama myšlienková reflexia je nezainteresovaná. Lenţe Ja ako vedomie je vţdyzainteresované. Ĉlovek existuje medzi protikladmi a zároveň zaujíma vzťah k svojejexistencii „medzi” protikladmi . Jeho existencia je „byť medzi” ( Dazwischensein ) .„Ĉlovek je duch. Ĉo je však duch? Duch je „Ja”. Ale ĉo je „Ja”? Ja je vzťah, ktorý mávzťah k sebe samému, ĉiţe spoĉíva vo vzťahu, ţe vzťah sa vzťahuje k sebe samému. Ja nie jesám vzťah, ale to na vzťahu, ţe má vzťah k sebe samému. Ĉlovek je syntéza nekoneĉna akoneĉna, ĉasovosti a veĉnosti, slobody a nevyhnutnosti, skrátka syntéza. Syntéza je vzťahmedzi dvoma.“ (Kierkegaard, 1993, s. 123)Ja sa stáva skutoĉným Ja aţ vtedy, keď sa v tomto vzťahu vzťahuje k sebe samému. Takýtovzťah musí buď vznikať sám od seba, alebo musí byť zaloţený nieĉím iným.Podľa Kierkegaarda Ja sa zakladá v Bohu. Ja môţe, ak verí v Boha, svoje urĉenie Bohomuznávať, alebo môţe svoj vzťah k Bohu popierať. Potom však opomína svoju existenciu, lebobez vzťahu k Bohu existovanie uţ nemá nijaký zmysel. Podľa správania k svojej vlastnejosobe, k svojim blíţnym a k Bohu Kierkegaard rozlišuje tri štádia existencie ĉloveka. Prvýmštádiom je estetická, ĉisto zmyslová existencia, v ktorej sa ĉlovek stráca vo svete bez toho,- 18 -