LekáRnIcké LISty® 10/2012 - Slovenská lekárnická komora

ZaUJaLo náSPacientv rukách lekárnikovSlovenská lekárnická komora (SLek) formulovala štyri takéto návrhy.Prvý z nich dostal nadpis dôraz na odbornosť. Predstaviteliakomory si ťažkajú nad faktom, že klienti kladú väčší dôraz na finančnústránku výdaja liekov v lekárni než na odbornosť farmaceuta. objavujesa aj tvrdenie, že „vernostné systémy ovplyvnili správanie pacientov,zvlášť sociálne slabších“. Podľa môjho názoru, požiadavkaodbornosti farmaceuta zo strany pacienta nemá s vernostnými systémaminič spoločné. Pacient môže odbornosť lekárnika požadovaťtak v lekárni, ktorá ponúka zľavy a bonusy, ako aj v lekárni, ktorá ichneponúka. Podobne ako v lekárskej profesii, ani v lekárenstvenemá ako odbornú erudíciu lekárnika posúdiť.úctu a rešpekt si treba zaslúžiť, a najlepšie poskytovanímkvalitných služieb a úctivým prístupom.10Vtýchto dňoch je v medzirezortnom pripomienkovanínovela liekového zákona. Rôzne skupiny,ktorých sa nový liekový zákon dotkol niepráve v súlade s ich partikulárnymi záujmami,prezentujú verejnosti svoje návrhy smerovania, kam by samala lieková politika uberať.Štyri výstrely mimoDinosaurus sa ozvalREKLAMA V LEKÁRNIViem, že samochvála smrdí, ale niekedy sa treba pripomenúť.Mám 35 rokov praxe. farmaceutickú fakultusom ukončil v roku 1977. Mám 2 atestáciez lekárenstva, doktorát z klinickej farmácie,a všetko je mi to „trt“ platné. Prečo? Pacientka (typ „ani zastrúhanývlas“) sa domáhala lieku, na ktorý „údajne“ išla v televíziireklama. keďže bežnú slovenskú televíziu prakticky nesledujem,túto možnosť som pripustil, ale liek som jej neodporučil.Mal som pred sebou 2 recepty, na ktorých bolinapísané lieky, ktoré aj podľa mojich skromných vedomostínebolo vhodné kombinovať s liekom z reklamy. Snažil som sato vysvetliť. Čo, ako a prečo. nepredal som. táto mladá ženas titulom Mgr. ma jednoducho ignorovala, schmatla receptya hrdo odkráčala z lekárne.Podobný príklad. Pacientka z opačného konca spoločenskéhorebríčka. S príslušným „oderom“ viditeľne s „vysokými“ hygienickýminávykmi v počiatočnom štádiu. Liek išiel v reklame.„ta viece to taky zeleny s takyma bodkami.“ nevedel som.Zrazu sa jej rozžiarili čierne očká: „tam ho mace toten chcem.“„ale ten sa vám nehodí na vaše problémy a okrem toho stetehotná.“ tak som dostal po nose: „ta bars si múdry. to coťa to v totem škole naučili. Ja zákazník ja pán!”nepredal som. ale aj tak som nútený sa opýtať: na čo je mivysoká škola, 2 atestácie, doktorát a 35 rokov praxe, keď jehodnota mojich skromných odborných vedomosti nižšia akonadšené výroky o zázračnom lieku v nejakej reklame. Pretoby bolo načim sa opýtať kompetentných, či by nebolo dobréreklamu na akýkoľvek liek s kódom ŠúkLu zakázať. Raz a navždy.a možno by boli aj nižšie ceny týchto liekov (veď tú reklamumusí niekto zaplatiť) a pacient by si nechal poradiť odlekárnika, od farmaceutickej laborantky (s príslušnou špecializáciou),skrátka od človeka, ktorý ma príslušné vzdelaniea vedomosti o lieku.ale asi som už veľmi staromódny, taký dinosaurus. PharmDr. Jan ValjanLekáRnIcké LISty ® 10/2012Zľavy spotrebu nezvýšiliSLek prišla aj s ďalším podnetom, ktorý nesie názov Štandardnácenová regulácia. farmaceuti vždy vytrvalo šírili obavy, že zľavy a bonusypri receptových liekoch spôsobia ich nadmernú spotrebu. totopresvedčenie devalvovalo zverejnenie údajov o spotrebe liekovza rok 2011 i za prvý kvartál roku 2012, ktoré potvrdzujú jej klesajúcitrend. ak teda vernostné systémy vôbec majú tú moc vplývaťna spotrebu liekov, evidentne vplývajú pozitívne, a zároveň šetriapeniaze pacientov na doplatkoch. Rozuzlenie tohto problému máv rukách nakoniec vždy klient a jeho preferencie. akékoľvek umelézásahy do tohto prirodzeného trendu výdaj liekov predražia. navyše,ak sú napríklad vo vestibule nemocnice tri lekárne a na druhejstrane cesty štvrtá, rozhodne to nevyzerá tak, že by farmaceuti maliv krátkom čase trieť biedu.Recept bez názvu liekudo zákona sa zásluhou masívnej ofenzívy spojencov, farmaceutickýchfiriem a lekárskych odborných spoločností, dostala kratučkávetička o možnosti uviesť na recepte i obchodný názov lieku. tentodrobný zásah dokonale paralyzoval ideu generickej preskripcie.v praxi sa dokonca nezmenilo ani len to, že lekár na recept musí napísaťnázov účinnej látky. It firmy promptne upravili informačné systémynemocníc a ambulancií tak, aby sa účinná látka objavila na receptea lekár mohol bez porušenia zákona predpísať konkrétny liek.Či už s bezdôvodným presvedčením, že generiká sú iba nekvalitnýmia neúčinnými náhradami originálov, alebo preto, že pre farmaceutickúfirmu práve robí štedro honorovaný, formálne čistý a absolútnezbytočný tzv. postmarketingový prieskum. Je len málo pacientov,ktorí si trúfnu protirečiť pánovi doktorovi a vybrať siz lekárne niečo iné, než je na recepte. v tomto prípade možno priznať,že Zákon č. 362/2011 si zaslúži novelizáciu – vypustiť možnosťpísať na recept obchodný názov lieku.Mystifikácia laikmiešte mi nedá nepozastaviť sa pri námietke, že liekový zákon nedávafarmaceutovi žiadne kompetencie. Jeho kompetencie určil ešteZákon č. 140/1998 a nový zákon na nich nič nezmenil. Podmienkoukvalitného poskytovania lekárenskej starostlivosti nie je otázkavlastníctva, ale odborná garancia kvalifikovaného farmaceuta. tútopodmienku lekárne musia a vždy museli spĺňať. SLek tvrdí: „nevidímevýznam v tom, ak štát zveruje odborné činnosti do rúk laikom.“nič také sa nedeje. odborné činnosti v lekárni vždy zabezpečujeerudovaný farmaceut v spolupráci s laborantom. nie je členstvoako členstvo. Ďalšou požiadavkou SLek na zmenu v legislatíve je povinnéčlenstvo v stavovských organizáciách. SLek zrejme podobneako Slovenská lekárska komora (SLk) pociťuje nedostatok financií plynúcichzo „zápisného“ farmaceutov, ktorí svoje členstvo v cechu eštenevzdali. otázka znie - prečo väčšina zdravotníkov opustila už predrokmi stavovské organizácie a každý rok platí iba poplatok za obnovenieregistrácie, ktorá je podmienkou vykonávania praxe. Príčinousú členské príspevky, ktoré sa každoročne zvyšujú až na neúnosnúmieru. vo viacerých štátoch je takéto členstvo povinné, pričom zdravotníciho pokladajú za prestížnu záležitosť a česť. na Slovensku jeproblémom práve to, že horibilný poplatok za bezvýznamné členstvov cechu žiadnou prestížou nie je.Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách, 28/08/2012; s.: 20; Zaradenie: MOJE ZDRAVIE. MUDr. Branislav Sepešifórum nezávislých názorov