2× DVD - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 10. èas: Práca so súbormi I.Táto èas sa bude nies v znamení práce so súbormi. Prog−ramovanie by nemalo význam, keby sa pri òom nevyuívalipamäové prostriedky poèítaèa. Program môe pracova vdvoch základných „reimoch“. Pri prvom vyuíva len pamäRAM, ktorá údaje uchová doèasne, teda dovtedy, kým je podmenovitým napätím, respektíve dovtedy, kým sa vyuívajúdáta òou naèítané. To je vyuite¾né jedine za chodu PC.Niekedy v nedávnej minulosti, vtedy, keï ešte nebol svetuukázaný prvý „moderný“ Personal Computer, sa vyuívalipráve takéto poèítaèe, ktorých pamä nebola schopná ucho−va dátovú stopu. To znamená asi to¾ko, e pred kadýmpouitím programu rôzneho druhu bolo potrebné ho„nahra“ do pamäte, a potom sa s ním dalo nieèo robi.Princíp sa od tých èias ve¾mi nezmenil. Poèítaèe dneškavyuívajú pamäové prostriedky vo forme RAM a pevnédisky, ktoré by sa dali nazva ved¾ajšou pamäou (ROM). Mysa nauèíme pouíva pevný disk v súvislosti s našimi apliká−ciami, programami, ktoré u spomínanú operaènú pamäaktívne vyuívajú. Áno, hovorím o èítaní, zápise, kopírovanía ostatných monostiach práce so súbormi.SÚBORY. Pojem súbor je moné principiálne pochopiako súhrn informácií uloených na urèitom fyzickom mieste– buï internej pamäte, teda pevného disku magnetickoudátovou stopou vo forme bitov, alebo na inom dátovommédiu, napríklad CD, diskete a podobne. Pre nás nie je pod−statný fyzický princíp, ale finálne monosti, ktoré konkrétnyoperaèný systém ponúka pri práci so súbormi. Preto si nieèopovieme o súboroch v spojení s programovaním v Delphi.Štruktúra programov pracujúcich výluène s diskom by malaspåòa nieko¾ko základných pravidiel. Prvým z nich je jedno−duchos zápisu, ktorá pozostáva z menej èastého otváraniaa zatvárania súboru a pouívania takzvaného fázového zá−pisu informácií. Program sa tým stáva rýchlejším a pru−nejším vo viacerých smeroch. Program by nemal obsahovanekoneèné cykly zápisu ani periodicky sa opakujúce proce−dúry, napríklad tvorené komponentom Ttime. Informáciezapisujeme výluène v tom danom okamihu, keï je to nevy−hnutné na ïalší bezchybný chod aplikácie. „Z rýchlika“ smeuviedli základné „súborové“ pravidlá. A teraz sa pusme dopráce s nimi. Na zaèiatok treba ukáza vytvorenie, respektíveotvorenie u existujúceho súboru. Ukáeme si rutiny, ktoré súvo všeobecnosti platné nielen pri pouití danej verzie Delphi,ale po malej zmene dokonca aj v „dosovskom“ Pascale.var f : file;.............AssignFile(f, Nazov_suboru );Príkazom AssignFile sme si zadefinovali súbor, ktorýchceme buï vytvori, alebo doò zapísa. O tom, akú uda−los sa chystáme vykona, rozhodujú dva základné príka−zy. Prvý príkaz reset (f, 1); nám hovorí, e súbor premen−nej f je otvorený a pripravený na prácu s ním. V prípade,ak súbor f neexistuje, je pri pouití takéhoto zápisu zob−razené chybové hlásenie File not Found. Zamedzi takétohlásenie je moné viacerými spôsobmi. Prvý spôsob spoèí−va v zistení, èi takýto súbor alebo adresár existuje.FileExists(FileName) : Boolean;Ak si prajeme neexistujúci súbor vytvori, vyuijeme prí−kaz rewrite(f, 1), ktorý súbor f vytvorí alebo v prípade jehoexistencie ho prepíše, teda zmae jeho pôvodný obsah.Potom je u súbor pripravený na zápis. Zápis do súborumôeme rozdeli do troch skupín: zápis premenných byte zápis premenných char zápis premenných stringZápis do súboru vo forme byte alebo po¾a byte (array[1..X] of byte) sa najèastejšie vyuíva pri zápise neštandard−ných znakov reprezentovaných èíslami 1 a 255. Ukáeme sizápis po¾a byte, kde predpokladáme, e v premennej wr jezapísaný „neznámy“ reazec. Premenná Nazov_suboru jenosite¾om reazca string, v našom prípade nosite¾om cesty kexistujúcemu súboru, urèenému na zápis.var f : file;wr : array [1..100] of byte;x : integer;Nazov_suboru : string;BeginAssignFile(f, Nazov_suboru);if FileExists(Nazov_suboru) then beginreset(f, 1);seek(f, 1);BlockWrite(f, wr, SizeOf(wr), x);CloseFile(f);if SizeOf(wr) = x then exit else showmessage(Write Error );end else showmessage(Nazov_suboru + neexistuje);end;Takto sme si prakticky ukázali zápis obsahu premennej wrdo súboru Nazov_suboru. Po pripravení súboru na zápis smenastavili pozíciu v súbore príkazom seek(f, 1); kde èíslo 1 jepozícia urèená na zaèiatok zápisu. Procedúra BlockWrite rea−lizujúca zápis vyuíva kninicu system. Prvý parameter, vnašom prípade premenná f, definuje, do akého súboru bude−me zapisova. Ïalší údaj, v našom prípade premenná wr,urèuje reazec byte, ktorý chceme zapísa. Predposledný údajprocedúry BlockWrite je hodnota (èíslo) udávajúca poèet baj−tov, ktoré sú urèené z premennej wr na zápis. Pouitím funk−cie SizeOf získavame celú dåku premennej wr. Posledný údajje viac−menej kontrolný. Hovorím o spätnej èasti procedúry,ktorá vracia po zápise skutoèný poèet zapísaných bajtov. Taksi jednoducho môeme skontrolova, èi náš zápis bol realizo−vaný správne a aplikovaný v plnej, teda elanej ve¾kosti. Prelepšie pochopenie je v uvedenom zápise podmienka, ktorásleduje ve¾kos po¾a byte a ve¾kos skutoène zapísaných baj−tov. Ak tento poèet nesedí, je vygenerované chybové hláse−nie. Uloenie premenných char alebo polí char (array [1..X] ofchar) je realizované rovnakým spôsobom ako v prípade byte,teda nemení sa ani jedna z èastí predchádzajúceho zápisuokrem premennej wr. Typ char je vlastne rozšírenoumonosou byte. To znamená, e tak ako do premennej bytesa dala zapísa hodnota ohranièená intervalom (1,255), taksa dá táto hodnota zapísa aj do po¾a char, buï pomocouznaku z klávesnice, alebo pomocou #byte. Napríklad v char#55 je rovná znaku ‘7’ a to sa rovná hodnote 55 v premen−nej byte. Na zápis reazca string môe by takisto pouitá táistá rutina, ktorá sa dá nahradi o nieèo jednoduchším spô−sobom.........reset(f);WriteLn(f, wr);........Predpokladajme, e wr je premennou typu string a fpredstavuje súbor pre zápis. Vtedy je moné realizova zápispomocou viacúèelového príkazu WriteLn. Samozrejme, boloby nelogické a hlavne neúsporné poui takýto zápis.Napríklad na uchovanie stavových velièín programu do inisúborov nám dokonale slúi u dávnejšie opisovaný kompo−nent IniFiles. Aj keï zápisy jednotlivých premenných (byte,char, string) sa z h¾adiska syntaxe od seba máloèím líšia, súvšetky typy prakticky vyuite¾né v jednotlivých prípadoch, ato pod¾a toho, aký reazec znakov potrebujeme do súboruuloi. V koneènom dôsledku hovoríme o jednom a tomistom zápise. Èítanie existujúcich súborov nie je o nièzloitejšie a kadý z vás si u urèite logicky vydedukoval jed−noducho pomenované príkazy, a to BlockRead a príkazReadLn. BlockRead je sèasti inverzným príkazom, ktorý dis−ponuje rovnakými monosami opaèného charakteru ako uspomínaný BlockWrite. A preto len struène.BlockRead(f, re, dlzka, x);f – súbor, z ktorého bude neznámy reazec èítaný; re –premenná, do ktorej bude preèítaná informácia o dåke dlzkauloená; x – je opä spätnou kontrolou, teda poèet preèíta−ných znakov (bajtov). Mazanie súborov je proces, kde sanepotrebný súbor, teda jeho obsah odstráni z fyzickéhomiesta pevného disku. Z programátorského h¾adiska ide opostup realizovate¾ný dvoma základnými spôsobmi. Prvým znich je otvorenie súboru premennou f a následným pouitímpríkazu erase(f);. Tento príkaz vyuíva základnú systémovúkninicu a do Delphi sa dostal spolu s viacerými upravenýmipríkazmi zo známeho Pascalu. Súbor pred zmazaním musímedefinova do premennej f , a to u spomenutým príkazomAssignFile. Preto sa v Delphi vytvorila pomerne vyuívanákninica sysutils (systémové prostriedky). Tá obsahuje aj opi−sovanú funkciu DeleteFile.if DeleteFile(Nazov_suboru) thenshowmessage( sœbor +Nazov_suboru+ vymazan )elseshowmessage( Sœbor +Nazov_suboru+ nebol odstrÆnen);Ako z uvedeného príkladu vyplýva, funkcia disponujemonosou výstupnej kontroly pomocou stavu boolean ovykonaní operácie, v našom prípade informácia o vymazanízadaného súboru v premennej Nazov_suboru. Základnéoperácie so súborom je moné aplikova aj ako „skåbeninu“dvoch, prípadne viacerých u známych funkcií a vytvára takiné, nové funkcie. Konkrétne naráam na vytvorenie rutiny,ktorej úlohou by bolo skopírova existujúci súbor z rôznehodiskového zariadenia na iné fyzické miesto, napríklad miestopevného disku. Kopírovanie súboru je síce moné realizovaaj spôsobom preèíta – zapísa, teda pomocou príkazovBlockRead a BlockWrite s prípadnou kontrolou správnostizápisu, ale preèo si komplikova ivot, keï podobnou, eštejednoduchšou funkciou je príkaz CopyFile.CopyFile(Nazov_suboru, Novy_subor, True);Kopírovanie by sme mali za sebou. Je len plusom preprogram pracujúci so súbormi, keï dokáe súbor preme−nova. V Delphi je na to jednoduchá funkcia RenameFile,ktorej èinnos má na svedomí u spomínaná kninica sys−utils. Tá na základe poiadaviek premenuje súbor, tak akozadefinujeme vstupné parametre funkcie. Opä sa stretá−vame so spätnou kontrolou typu boolean, ktorá, ako sazdá, je štandardom pri funkciách podobného charakteru.RenameFile(Nazov_suboru, Nove_meno);K súborom bezpochyby patrí aj existencia adresárov,deliacich jednotlivé skupiny súborov, prípadne programovalebo iných dokumentov uloených na pevnom disku.Adresáre je moné vytvára, presúva, ako aj maza. Terazsi ukáeme iba vytváranie adresárov. Vytváranie adresárovje takisto z dielne kninice sysutils „vymyslená“ šikovnáfunkcia. Má len jednu nevýhodu. Funkcia je schopná vy−tvori len jeden adresár, èím sa nedá jedným pouitím vjednom riadku vytvori stromová štruktúra adresárov.CreateDir( C:\DELPHI\ );Tento nedostatok nie je doriešený ani pri pouití príka−zu mkdir. Ja som tento problém riešil vlastnou funkciou,ktorá mi takpovediac u¾ahèila ivot. Pomenoval som juMkNDir, èo znamená (Make Next Directory) (listing nájde−te na našej webovej stránke www.pcrevue.sk).Bohuia¾, aj táto rutina má jedno obmedzenie týkajúcesa dåky reazca string, take neodporúèam pouíva dlhénázvy adresárov a podarí sa vám ich vytvori naozaj dos.Problém som riešil neodborne a u vôbec nie s pouitímzázraèných assemblerovských rutín, ale úplne laicky, s po−uitím toho, èo máme v štandardnej výbave Delphi. Pod−stata je vo vyh¾adávaní znaku ‘\’. Ak ho nájde a nepatrí kdiskovému smeru, vtedy vytvorí adresár. Keïe je všetkozapísané v cykle, dosahujeme samostatne sa vytvárajúceadresáre.NABUDÚCE. Táto téma sa nedá ani povrchne opísav jednej èasti, a preto sa òou naïalej budeme zaobera.Prejdeme toti k zaujímavejším funkciám a procedúram,ktoré vás urèite vo vašej programátorskej praxi potešia.Teším sa na ïalšie stretnutie, o mesiac dovidenia.Jozef Kozák ml.1/2002 PC REVUE 103