2× DVD - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

I N F O W A R Eznaène podpísal iba daný generál, a navyše aj to,e doruèená správa nebola zmenená. DP sa vyuívapri budovaní infraštruktúry verejnéhok¾úèa PKI a u nieko¾ko rokov sa povauje za bezpeènejšíne klasický vlastnoruèný podpis. Prisúèasných poèítaèových monostiach toti v reálnomèase nie je moné zo znalosti verejného k¾úèa,ktorý je verejne dostupný, vypoèíta súkromnýk¾úè. Jediné riziko, ktoré v prípade digitálnehopodpisu môe hrozi, je odcudzenie a zneuitieSK, resp. podvrhnutie VK podpisovate¾a.Odcudzeniu SK zabráni opatrnos podpisovate¾aa pouívanie prostriedku na podpisovanie,ktorý má podpisovate¾ pod svojou výluènoukontrolou. Nesmie sa sta, e by si nejaký záškodníkmohol poèas podpisovania vzia kópiuSK (napríklad cez internet), mohol si takútokópiu urobi následne po vytiahnutí SK z takéhotoprostriedku, resp. by mohol pri podpisovaníjednej správy necha podpísa aj nejakú ïalšiupodvrhnutú správu a podobne. Zabránenie podvrhuVK napomôe osobné odovzdanie príslušnéhoVK druhej strane (ústne, resp. cez papierový,prípadne elektronický dokument), prípadneje moné vyui dôveryhodnú tretiu stranu (certifikaènúautoritu), ktorá zaruèí, e òou podpísanýcertifikát obsahuje pravý VK podpisovate¾auvedeného v certifikáte.Je zrejmé, e kadý z týchto podpisovumoòuje identifikova podpisovate¾a. Na podporutohto tvrdenia môu poslúi aj ZoEP ïalšíchkrajín (èeský, rakúsky..., vzorový ZoEP UNCITRAL),kde EP umoòuje overenie podpísanej osoby vovzahu k podpísanému elektronickému dokumentu.Od druhu pouitého podpisu iba závisí, èiidentifikácia podpisovate¾a je alebo nie je jednoznaèná.Podpis „nikoho“ pod¾a poslaneckéhonZoEP predstavuje unikát.2. Posun definície EP a PEP a „legislatívna vata“v podobe uzavretého systému nepovedúk elektronizácii Slovenska na iaducej bezpeènostnejúrovniTvorcovia poslaneckého nZoEP u v definíciiobyèajného EP vychádzajú z definície digitálnehopodpisu. Digitálny podpis pritom spåòa poiadavkySmernice na PEP. V prípade PEP tvorcoviakladú poiadavky ako na tzv. kvalifikovaný podpis.Týmto posunom poiadaviek nZoEP oprotipoiadavkám Smernice a upieraním schopnostiidentifikácie podpisu, ktorý dokáe jednoznaènúidentifikáciu, robia tvorcovia nZoEP zo silnéhopodpisovacieho nástroja „neschopného mrzáka“,aby mohli zdôvodni nezáujem zrovnoprávninimi nadefinovaný EP s vlastnoruènýmpodpisom.Na druhej strane „legislatívnavata“ v podobe tzv.uzavretého systému, na ktorýsa ZoEP nebude vzahova,umoní neregulované pouívaniemenej bezpeèných SPa JP. Pod¾a nZoEP toti takýto„systém sa riadi vnútornýmipravidlami, ktoré nie sú systémomvynútite¾né mimo hranícsystému“.Pri takejto filozofii poslaneckéhonZoEP nebude iadnamotivácia zvyšova bezpeènostnúúroveò elektronickýchsluieb. Varovanímv tomto smere môe by nedávna ukáka zneuitiaelektronického bankovníctva konkrétnejslovenskej banky, pouívajúcej najslabší druhelektronického podpisu [7], pri zmluvnom prenosezodpovednosti za zneuitie takéhoto podpisuna klienta banky [8].3. Nestaèí pripravované štandardy iba citova,je ich potrebné aj poznaVyuitie èasovej znaèky tvorcovia poslaneckéhonZoEP odmietajú aj napriek tomu, e satento údaj nachádza vo formáte elektronickéhopodpisu pod¾a pripravovaných štandardov(pozri Signing Time [9]). Vzniká tak obavaz nedostatoènej pripravenosti slovenských vykonávacíchpredpisov, bez ktorých ZoEP v navrhovanejpodobe nie je moné realizova.4. Snaha tvorcov poslaneckého nZoEP o vylúèenieosobných poèítaèov z procesu tvorbyEP je neopodstatnenáV otázke podmienok bezpeènosti informaènýchtechnológií pri procesoch spojených s tvorbouEP bude potrebné aj na Slovensku vychádzaz existujúcich noriem ISO/IEC 15408 a ïalších.Keï sme v roku 1995 v elektronickom bankovníctvezaèínali s digitálnym podpisom, takistosme sa v snahe o èo najvyššiu bezpeènosdomnievali, e klient bude musie pouíva napodpisovanie svojich platobných príkazov ibatzv. prvky vyššej bezpeènosti – RSA èipové kartya èítaèky èipových kariet. Realita je však iná – pošiestich rokoch z pribline 8500 klientov homebankingu vyuíva prvky vyššej bezpeènostimenej ne 5 % týchto klientov. Pritom ide hlavneo ve¾kých, exkluzívnych klientov. Zvyšných95 % pouíva na uchovávanie svojho tajnéhok¾úèa disketu. Aj napriek tomu nebolo zaznamenanéani jedno zneuitie digitálneho podpisu.Výber úrovne bezpeènosti si volí klient sám nazáklade náleitej osvety a zváenia miery rizika.Aj pod¾a nZoEP je náleitá starostlivos osúkromný k¾úè hlavnou povinnosou majite¾atakéhoto k¾úèa, rovnako ako zodpovednos zaškodu spôsobenú porušením tejto povinnosti.Smernica [3] nepodmieòuje pouitie bezpeènéhozariadenia na vytváranie PEP, tak ako je tov poslaneckom nZoEP.Aj v súèasnom „papierovom svete“ má právnuúèinnos „obyèajný“ vlastnoruèný podpis. Úradneoverený podpis sa vyaduje iba na urèitéprávne úkony. Vïaka gramotnosti obyvate¾ovpodpis v podobe troch kríikov úplne vymizol.Prísne a nákladné pravidlá v „elektronickomsvete“ môu zabrzdi pouívanie bezpeènýchelektronických podpisov. Na druhej strane pripustenie„uzavretých systémov“, na ktoré saZoEP nebude vzahova, otvorí široký priestor naneregulované pouívanie EP s nízkou úrovòoubezpeènosti. Predloený poslanecký návrh zákonao elektronickom podpise preto nepodporíelektronizáciu Slovenska na iaducej bezpeènostnejúrovni a povedie k exkluzivite EP rovnocennéhos vlastnoruèným podpisom.Radimír RexaLiteratúra:[1] R. Rexa a kol.: Bezpeènos elektronického bankovníctvav praxi. PC REVUE è. 6/2001.[2] Zákon è. 40/1964 Zb. Obèiansky zákonník v znení násl.zmien a doplnkov.[3] Smernica 1999/93EC Európskeho parlamentu a rady zo dòa13. decembra 1999 o rámcových podmienkach Spoloèenstvapre elektronické podpisy (úradný preklad).[4] R. Rexa: Od praktických skúseností k návrhu zákona o elektronickompodpise. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencieElektronický obchod a elektronický podpis v právnomprostredí Slovenskej republiky. Právnická fakulta UK,Bratislava, 20. 9. 2001 (príspevok publikovaný v PC REVUEè. 10/2001).[5] R. Rexa: K návrhu zákona o elektronickom podpise.Diskusné fórum, www.e-trend.sk, 28. 9. 2001.[6] http://www.e-signature.sk/e-signature/stanovisko.doc[7] Z. Krútka: Je Vaša banka bezpeèná. Hospodársky denník, 11.mája 2001.[8] Elektronický podpis – poznatky z elektronického bankovníctva.euroREPORT XL/2001.[9] ETSI TS 101 733 Electronic signature formats.1/2002 PC REVUE 85