2× DVD - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

I N F O W A R EZÁKON O ELEKTRONICKOM PODPISEOmyly tvorcov poslaneckého návrhu zákonaMnohí z nás u dnes vyuívajú výhody elektronizáciea nahradzujú informácie na papieri informáciamiv elektronickej forme. V bankovníctvenapríklad Home banking, Internet banking a ïalšie(blišie pozri [1]) znamenajú pre klienta väèšiepohodlie (monos získava informácie o úètea monos vykonáva aktívne bankové transakciez tepla domova), zrýchlenie (prístupu k informáciáma k realizácii aktívnych bankových transakcií),zníenie poplatkov (poplatky za elektronickyvykonávané transakcie sú nišie ne za klasicképríkazy na papieri), zníenie prácnosti a chybovosti(prepojite¾nos elektronického bankovníctvas informaèným systémom odbúrava typovaniebankových výpisov do úètovníctva klienta,typovanie prevodných príkazov klienta, èo eliminujes tým spojenú chybovos) a podobne. Rozširovaniepodobných sluieb môe iba zvýši našepohodlie, šetrenie èasu, nákladov, prácnosti,ale i šetrenie našich lesov.ÈO JE NAPÍSANÉ, TO JE DANÉAkosi sme si u zvykli, e informácii na papieridôverujeme viac ne informácii v elektronickejforme. Pritom dnes u existujú technológie, priktorých je elektronický podpis bezpeènejší neklasický vlastnoruèný podpis na papieri. Aj keïv našom právnom poriadku existuje všeobecnýrámec na úkony v elektronickej forme (§ 40 ods.4 [2]: „Písomná forma je zachovaná, ak je právnyúkon urobený ... elektronickými prostriedkami,ktoré umoòujú zachytenie obsahu právnehoúkonu a urèenie osoby, ktorá právny úkon urobila.“),v prípadnom spore bude dnes pravdepodobnei samotnému sudcovi robi najväèší problémposúdi „zachytenie obsahu“ a „urèenieosoby“, ktorá právny úkon elektronickými prostriedkamiurobila. V tomto smere by mu malv budúcnosti pomôc pripravovaný zákon o elektronickompodpise (ïalej ZoEP), ktorý povie, zaakých okolností je elektronický podpis rovnocennýs vlastnoruèným podpisom.NÁVRHY SLOVENSKÉHO ZÁKONAO ELEKTRONICKOM PODPISEZoEP èlenských krajín EU by mali vychádza zoSmernice [3]. Táto Smernica v záujme medzinárodnejkompatibility kladie poiadavky napokroèilý elektronický podpis (PEP), èasto nazývanýaj zaruèený elektronický podpis (ZEP) (pozri[3] èlánok 2 ods. 2), kvalifikovaný certifikát ([3]dodatok I), poskytovate¾a certifikaèných sluiebvydávajúceho kvalifikované certifikáty ([3] dodatokII), bezpeèné zariadenie na tvorbu elektronickéhopodpisu ([3] dodatok III). V prípade„obyèajného“ elektronického podpisu (EP)a ïalších náleitostí Smernica dáva u iba odporúèania,ktorých akceptácia a vyuívanie jev kompetencii príslušného èlenského štátu.Prípravou slovenského návrhu zákona o elektronickompodpise (ïalej nZoEP) bolo v roku 1999 poverenéMinisterstvo hospodárstva SR. Odbornúa právnu stránku prípravy vládneho nZoEP zabezpeèovalaSlovenská asociácia pre elektronický obchod(SAEC). V roku 2000 vznikla poslanecká iniciatívapri Slovenskej informatickej spoloènosti (SIS).Do NR SR tak boli doruèené dva nZoEP – vládny(èíslo parlamentnej tlaèe 1027) a poslanecký(ÈPT 984). Na 51. schôdzi NR SR dodruhého èítania postúpil iba poslaneckýnávrh, aj ten však bol v druhomèítaní pre legislatívno-technickénedostatky vrátený na prepracovanie.Je na škodu veci, eneochota uvedených dvoch skupínna vzájomnú spoluprácu a neochotaakceptova aj názory nezainteresovanýchodborníkov z praxezbytoène spoma¾ujú celý procesprípravy ZoEP. Zákona, ktorý významneovplyvní ïalšiu elektronizáciuSlovenska, bezpeènostnúúroveò tejto elektronizácie, ale ajkompatibilitu Slovenska s okolitýmsvetom.PODSTATA ROZDIELOVVládny návrh je prepracovanejší z legislatívnehoh¾adiska (nieko¾kokrát ho pripomienkovali vládniúradníci), zatia¾ èo poslanecký návrh monocharakterizova ako legislatívny „samorast“.Z technologického h¾adiska poslanecký návrhmyslel na viac detailov a je prísnejší ne vládnynávrh, dokonca prísnejší ne samotná Smernica[3], èím je ohrozená kompatibilita so zahranièím.Je zrejmé, e rýchlemu zavádzaniu EP do ivotaneprospeje ani príliš tvrdý, ani príliš mäkkýZoEP. V prvom prípade pre nereálnos kladenýchpoiadaviek, v druhom prípade pre nedôveruk slabému elektronickému podpisu. Koneènáverzia ZoEP by preto mala by citlivým kompromisommedzi oboma extrémami.S rôznymi elektronickými podpismi máme uviac ako 10-roèné skúsenosti – jednak ako tvorcoviarôznych systémov na bezpeènú výmenuinformácii v elektronickej forme, ale i akopouívatelia takýchto systémov. Niektoré našepripomienky k nZoEP zazneli na medzinárodnejkonferencii [4], ïalšie v rámci diskusného fórae-Trend [5]. Stanovisko tvorcov poslaneckéhonZoEP [6] nás vedie k ïalšiemu objasòovaniurozdielnych poh¾adov na dôleité momenty pripravovanéhoZoEP.V ÈOM SA TVORCOVIAPOSLANECKÉHO nZoEP MÝLIA?1. Domnievajú sa, e EP neumoòuje identifikovapodpisovate¾aKeï Smernica [3] hovorí o identifikácii, nemyslíiba na „predstavenie sa“, ale u aj na overeniepravdivosti tohto predstavenia.U v minulosti si panovníci vymieòali informácienapríklad so svojimi generálmi prostredníctvomposlov. Vopred si panovník s príslušnouosobou dohodol heslo. Ak posol povedal správneheslo, identifikoval panovník autora správy.Takéto heslo mono povaova za najprimitívnejšístatický podpis (SP). Keï nepriate¾ totoheslo odchytil, mohol ho zneuíva dovtedy,kým si panovník a generál nedohodli iné heslo.Statický podpis môe predstavova aj odtlaèokprsteòa, v elektronickom svete zase elektronickáforma zoskenovaného podpisu.Miesto SP je moné poui bezpeènejší jednorazovýpodpis (JP). Ide o súbor dohodnutýchhesiel, ktoré sa pouívajú postupne v dohodnutomporadí, prièom kadé z nich sa môe pouiiba raz. Ani jeden z uvedených podpisov nedokáezaruèi integritu správy – t. j. nedokáeoveri, e pôvodná správa nebola zmenená.V elektronickom svete sa na vytváranie JPpouíva tzv. PIN kalkulátor, ktorý generuje OTP(One-Time Password), resp. MIC (Message IntegrityCode), blišie pozri [1]. Generovanie, ale aj overovaniesprávnosti takto vygenerovaného jednorazovéhopodpisu sa robí na základe k¾úèa, ktorýsa nachádza na oboch stranách – u podpisovate¾ai overovate¾a. Aj keï v prípade SP i JP jemoná identifikácia podpisovate¾a, ani v jednomprípade nemono hovori o jednoznaènej identifikácii,pretoe tento podpis môu vytvori obestrany – podpisovate¾ i overovate¾.Moderná kryptografia však pozná ešte bezpeènejšídruh podpisu, tzv. digitálny podpis (DP). Tenje zaloený na existencii dvojice k¾úèov – súkromného(SK) a verejného (VK). Súkromným k¾úèom bynáš generál správu podpísal a na základe VK generálasi panovník môe overi, e správu jedno-84 PC REVUE 1/2002