2× DVD - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LAuto tools / 1. èasVitajte pri novom seriáli pre programátorov, pri ktorom sa budeme pravidelne stretáva vnieko¾kých najbliších èíslach PC REVUE. Ako u názov napovedá, bude o programe Makea súboroch Makefile. Po tom, èo si toto všetko preberieme, sa pustíme do programovAutomake, Autoconf, configure a ostatných, ktoré vám u¾ahèia ivot.ÈO JE TO MAKE? Make je program, bez ktorého si programátori (hlavne tí, ktoríprogramujú v C, C++ a iných jazykoch, ktorých kompilátory sa dajú spusti ako príkazyshell) nevedia predstavi ivot (programátorský, pochopite¾ne :−). Ak pracujete na neja−kom (èo i len trochu väèšom) projekte, pravdepodobne je zloený z viacerých súborov.Ak v niektorom z nich urobíte zmenu, musíte dotyèný súbor prekompilova a potom zlin−kova s ostatnými skompilovanými súbormi do výsledného programu. Ak však urobítezmeny vo viacerých súboroch naraz, musíte si zapamäta, v ktorých súboroch ste zmenyurobili. Ešte väèší zmätok urobia závislosti súborov – jeden súbor vyaduje pre svoj správ−ny beh nejaký iný (èi u hlavièkový, alebo zdrojový) súbor, ten vyaduje znovu nejakýsúbor atï. – a na konci tejto reaze (alebo niekde uprostred) urobíte zmenu – a u musí−te kompilova všetky súbory, ktoré vyadujú zmenený súbor. Máte aj druhú monos,ktorú však (pokia¾ nemáte x−procesorový high−end server s nieko¾kými zvyšnými GHz CPU)neodporúèam. Ide o prekompilovanie vdy celého programu. Pokia¾ ide o program typuHello, world!, dalo by sa to zvládnu... ale ko¾ko je takýchto programov? Teda tadia¾cesta nevedie. Keïe nie sme prví, ktorí majú takýto problém, riešenie sa u našlo. Ako uisto tušíte, volá sa Make.Je to program, ktorý sa, samozrejme, spúša zo shellu. Riadi sa istým súborom, nazvanýmMakefile. V òom sú uloené tzv. pravidlá, pod¾a ktorých sa zostaví výsledný program. No apráve tvorbe týchto súborov sa budeme venova v prvých èastiach nášho seriálu.AKO TO FUNGUJE? Ak chceme pouíva program Make, musíme v adresári pro−jektu vyvori súbor makefile, prípadne Makefile, do ktorého uloíme riadiace príkazy –pravidlá. My budeme dáva prednos názvu s ve¾kým písmenom. Výhoda je zrejmá: privýpise obsahu adresára (aj napr. v programe mc) sa súbor nachádza na zaèiatku – priiných dôleitých súboroch, napr. README, INSTALL, COPYING, AUTHORS, ChangeLog aNEWS. Keï máme tento súbor vytvorený, vdy, keï chceme skompilova program, staèínapísa príkaz make. Ak pouívate editor ViM (http://www.vim.org), staèí v príkazovommóde zada :make. ViM spustí program make, preparsuje jeho výstup a v prípade chýbvás automaticky presunie v chybnom súbore na chybný riadok. Editor Emacsnepouívam, take o podobnej funkcii neviem. Urèite však nieèo podobné existuje aj vòom. Kadý zmenený zdrojový súbor sa prekompiluje. Ak sa zmenil hlavièkový súbor (.h),prekompilujú sa zdrojové texty, ktoré ho vkladajú. To však závisí od súboru Makefile. Noa nakoniec, ak bol prekompilovaný ¾ubovo¾ný súbor, zlinkujú sa všetky objektové súborydohromady. A ako vie Make zisti, èi bol súbor zmenený? Vyuije èas poslednej zmeny,ktorý porovnáva s èasom kompilácie. To je len hrubý náèrt, ako Make funguje. Nemusímevšak len kompilova. Program Make sa môe rovnako dobre postara o dokumentáciu.Ak píšete nejaký text, nech u je v TeX, SGML èi Texinfo, môete si pomôc pri vytváranívýstupných súborov. Všetko však závisí od pravidiel, ktoré sa nachádzajú v Makefile.PRAVIDLÁ. V predchádzajúcich riadkoch som viackrát spomenul termín pravidlo. Èoto je? Pravidlo je text, pod¾a ktorého sa Make správa v danej situácii. Pravidlá sa skladajúz cie¾a, zdroja a príkazu. V jednom pravidle môe by naraz viac cie¾ov, zdrojov, ale aj prí−kazov. Môeme dokonca urobi aj všeobecné pravidlá, ktorým napr. vyhovujú všetkysúbory, konèiace sa príponou .c. Pravidlo môe vyzera takto:cie ... : zdroj ...pr kaz...Cie¾ je súbor, ktorý sa daným pravidlom vytvorí. Zdroj je súbor (súbory), z ktorých sadaný cie¾ zostaví. Príkaz je shellový príkaz, ktorý sa spustí. Musí sa zaèa znakom „tab“!(to by sa iadalo aspoò trikrát podèiarknu, pretoe je to zo zaèiatku èastým zdrojomproblémov). Iba tak je moné rozlíši cie¾ od príkazu. Cie¾ má ešte jednu pozoruhodnúvlastnos: keby sme spustili program Make takýmto spôsobom:make automaticky sa zaène pravidlom, ktoré má vytvori . Ak ste u niekedy nieèo kom−pilovali, asi ste zadali aj príkaz make install. Práve tam sa (okrem iných prípadov) pouívaspomínaná vlastnos. Mono vás napadlo, ktorým pravidlom sa zaène, ak explicitnenezadáme nijaké pravidlo. Nu, kadý správny Makefile má pravidlo zvané all. Väèšinousa ním zaène samotná kompilácia. Cie¾ install má na svedomí kopírovanie súborov, prog−ramov atï.PREMENNÉ. Text môe obsahova aj tzv. premenné, známe z programovacích jazy−kov. Definujú sa podobne ako v shelli:PREMENN` = hodnotaPouívajú sa však mierne odlišne:$(PREMENN`)Ak sa v súbore bude nachádza takýto text, bude nahradený jeho hodnotou. Je tove¾mi pouívaná vlastnos. Pomocou premenných môete napríklad definova prekladaè,linkovaè atï. Ïalej pouijete iba premennú. Ak budete chcie zmeni prekladaè, staèí hozmeni raz – v definícii premennej, ostatné za vás urobí Make. Okrem klasických premen−ných však existujú aj špeciálne premenné, ktoré majú špecifický obsah a „zvláštne“meno. Pouívajú sa hlavne pri tvorbe všeobecných pravidiel. Viac si o tom povieme v nie−ktorej z nasledujúcich èastí.KOMENTÁRE. Pouívajú sa podobne ako v shelli, teda kadý riadok zaèínajúci saznakom # bude jednoducho ignorovaný. Niekedy sa zíde robi si poznámky priamo namieste èinu. Ak sa po dlhšom èase vrátite k zloitejšiemu súboru, môe sa sta, e si jed−noducho nebudete pamäta, preèo ste daný problém riešili práve tak. A èo ak by mal danýsúbor editova niekto iný? Kým by sa v òom zorientoval, stihol by napísa aj nový súbor.Ahoj, svet!Nedoèkavci (ako napr. ja :−) u iste netrpezlivo èakajú na nejaký príklad. Zaèneme teda kla−sickým (poslovenèeným :−) programom „Ahoj, svet!“, ktorý vypíše spomínaný text. Budesa sklada zo zdrojového súboru ahoj.c a súboru Makefile.ahoj.c:#include int main(){printf( Ahoj, svet!\n );return 0;}Dúfam, e nikomu netreba blišie priblíi daný súbor. ašie to bude s druhým súbo−rom. Najprv si ho ukáme.Makefile:# Nastavenia (kompilÆtor, linkovaŁ a ich nastavenia - cesty ku kni niciam apod.)# KompilÆtor jazyka CCC = gcc# Nastavenia pre samotn projekt# NÆzov programuTARGET = ahoj# ZdrojovØ sœborySRC = ahoj.c# PravidlÆ# HlavnØ pravidlo - skok na pravidlo ahojall: $(TARGET)# Pravidlo ahoj zostav program zo zdrojov ch sœborov. ZÆvis od zdrojovch sœborov.$(TARGET): $(SRC)$(CC) -o $(TARGET) $(SRC)Tak, to je náš prvý Makefile. Myslíte, e „ruène“ – teda spustením gcc −o ahoj ahoj.c –by to bolo kratšie a rýchlejšie? Máte pravdu, ale iba pokia¾ ide o náš jednoduchý príklad.U pri dvoch−troch súboroch oceníte výhody Make! Teraz si riadok po riadku vysvetlímevýznam obsahu súboru Makefile. V prvom riadku (ktorý nie je komentár) nastavíme pre−kladaè, ktorý práve pouívame. Je ním gcc. Skratka CC znamená C Compiler. V ïalšomriadku nastavíme názov výsledného programu (TARGET znamená cie¾). V treom riadkuvymenujeme všetky zdrojové súbory (SRC je skrátené slovo SOURCE, teda zdroj). Potomnasledujú pravidlá. Prvé má takýto význam: ak spustíte make, je to to isté, ako keby stespustili make ahoj. Ïalší riadok zaistí, aby sa program prekompiloval vdy, ak zmenímeniektorý zo súborov. V nasledujúcej èasti nášho seriálu si ukáeme, ako prikáza progra−mu make, aby prekompiloval iba zmenené súbory a potom ich zlinkoval s ostatnýmiobjektmi. V nasledujúcom riadku sa pouije definovaný kompilátor, skompiluje všetkyzdroje a spojí ich do výsledného súboru ahoj. Tu si môeme všimnú výhody pouitia pre−mennej SRC namiesto vymenovania súborov – ak pridáme nejaké nové súbory, staèízmeni jediný riadok (SRC = ...). Ak zmeníme kompilátor (v tomto prípade si neviempredstavi, kto by to robil, gcc je všade a je najlepší... :−), staèí zmeni prvý riadok.ZÁVER. To by bolo nateraz všetko. Nabudúce si preberieme okrem iného aj tvorbuprojektov, ktoré sa skladajú z viac ako jedného zdrojového súboru, a parametre progra−mu Make, ktorými môete ovplyvni jeho správanie. Keby sa v texte našli nejaké chyby,pošlite ich na uvedený e−mail. Samozrejme, pošlite aj svoje návrhy, námety a pod. Tešímsa na stretnutie o mesiac.Oto Komiòák1/2002 PC REVUE 117