10.07.2015 Views

1. časť - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

1. časť - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

1. časť - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

E D I T O R I A LÈas je nesmierne relatív<strong>na</strong> velièi<strong>na</strong>. Pre väzòa plynie nekoneène pomaly, <strong>na</strong>opak, pre pacienta, ktorý vie,e mu zostávajú u len tri mesiace ivota, plynie, bohuia¾, neúprosne rýchlo. A pre nás všetkých ostat−ných je to tak niekde vnútri tohto intervalu pod¾a zvoleného ivotného štýlu èi pracovného <strong>na</strong>sadenia.Napriek tomu, e èas by mal by pod¾a Einstei<strong>na</strong> konštantnou velièinou, mám podobne ako asi aj vypocit, e to tak u nie je. Pocit, e èas plynie akosi rýchlejšie, je asi daný <strong>na</strong>sadením èi objemom infor−mácií, ktoré denne absorbujeme, rastúcou nároènosou práce, potrebou by stále lepší, konkurenènýmtlakom atï. S<strong>na</strong>íme sa svoju prácu robi <strong>na</strong>jlepšie a <strong>na</strong>jrýchlejšie, ako vieme, ale <strong>na</strong>priek tomu námzaberie rov<strong>na</strong>ké (ak nie väèšie) mnostvo èasu ako kedysi. Vymýš¾ame postupy, ako pracova ešte efek−tívnejšie. Pouívame mobily, vreckové poèítaèe, notebooky, aby sme mohli pracova aj v teréne <strong>na</strong>sluobných cestách èi veèer doma. Vyuívame výhody emailovej komunikácie, instant messagingu,videokonferencií, aby sme <strong>sk</strong>rátili vzdialenosti a zrýchlili komunikáciu. Pouívame sofistikované group−warové riešenia, aby sme zdie¾ali kontakty, dokumenty, kalendáre, pride¾ovali a reportovali úlohy, abytímová spolupráca bola ešte efektívnejšia. Delegujeme zodpovednos, pride¾ujeme úlohy, monitorujeme,reportujeme, komunikujeme, zdie¾ame. Vïaka tomu sme síce schopní za rov<strong>na</strong>ké mnostvo èasu vyba−vi ove¾a viac úloh, práce, agendy, ale v koneènom dôsledku sme <strong>na</strong> tom rov<strong>na</strong>ko, lebo si následne pri−dávame (alebo dostávame zhora) ïalšie úlohy a projekty. Èo sa s tým dá robi? Zlou správou je, e asiniè. Všeobecné objektívne príèiny, ako je <strong>na</strong>pr. rastúci tlak <strong>na</strong> zniovanie nákladov pri zvyšovaní pro−duktivity, sa nedajú obís jednoduchým trikom. Základom je presný èasový plán <strong>na</strong> kadý deò, jehodôsledné dodriavanie a rýchlejšie plnenie jednotlivých èiastkových úloh. To znie síce múdro, ale je tolen nevyhnutná podmienka <strong>na</strong> preitie. Dobrá správa však je, e sa ešte dajú uspori nejaké sekundya minútky, ktorých kumulovaním mono zí<strong>sk</strong>a ešte nejaký èas k dobru. Sledujem kolegov z inýchfiriem, aké tipy a triky <strong>na</strong> oklamanie èasu pouívajú oni. Jeden kolega <strong>na</strong>príklad zásadne èíta iba maily,ktoré sú oz<strong>na</strong>èené vysokou prioritou, predmet správy je <strong>na</strong>písaný ve¾kými písme<strong>na</strong>mi alebo sú i<strong>na</strong>koz<strong>na</strong>èené ako mimoriadne urgentné. Všetko ostatné leí ladom, a pokým sa odosielate¾ nepripomenietelefónom, nespustí mail bombing alebo i<strong>na</strong>k sa mu nepodarí upúta pozornos príjemcu...Iný známy èíta zásadne iba maily, kde je oz<strong>na</strong>èený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba <strong>na</strong> Cc.A všetky ostatné putujú do koša. Ïalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielate¾ov a ostat−ných presmerováva automaticky do schránky <strong>na</strong> menej dôleitú poštu, ktorú raz za èas aj tak bez pre−èítania vyprázdòuje... Ja osobne som si <strong>na</strong> sebe všimol, e u dávno som prestal pouíva súvislé vetnéspojenia, ve¾ké písmená, èiarky, vo ve¾kej miere pouívam v komunikácii s <strong>na</strong>jblišími kolegami rôzne<strong>sk</strong>ratky. Kadý klep do klávesnice <strong>na</strong>vyše sa toti poèíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záve−reèné frázy sú u dávno minulosou, vyjadrujem sa maximálne struène v bodoch a rovno k veci.A èakám, e aj ostatní sa budú aspoò v tomto smere správa rov<strong>na</strong>ko, veï aj ich èas je vzácny.Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priate¾om preto dos leziem <strong>na</strong> nervy, keïv pracovnom èase s nimi komunikujem <strong>na</strong>ozaj maximálne struène a stroho vecne, a majú pocit, e sa<strong>na</strong> nich hnevám alebo nieèo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytoèí, keï poèujú, e popri telefonovanís nimi ešte pokraèujem v práci a klepocem do klávesnice, take vtedy sa s<strong>na</strong>ím stláèa klávesy èo <strong>na</strong>j−tichšie... ☺Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnu nejaké úspory èasu aj pri organizovaní mítingov, poráda obchodných stretnutí. Nieèo sa dá zí<strong>sk</strong>a aj lepším „ma<strong>na</strong>ovaním“ obedných prestávok. Zatia¾ somvšak neprišiel <strong>na</strong> trik, ako <strong>sk</strong>ráti èas potrebný <strong>na</strong> uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hocipokia¾ zapnete fantáziu, aj vám urèite <strong>na</strong>padnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovate¾né rieše−nia... ☺A ïalšie úspory sa dajú dosiahnu kombinovaním viacerých aktivít <strong>na</strong>raz a prechodom do multita<strong>sk</strong>in−gového reimu, hoci pod¾a viacerých a<strong>na</strong>lýz vraj mui nie sú schopní robi viac vecí <strong>na</strong>raz. Súvisí to vrajs rozdelením jednotlivých centier v <strong>na</strong>šich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím,pretoe keï treba, tak sa dá, hoci eny majú v porov<strong>na</strong>ní s <strong>na</strong>mi urèite ešte stále <strong>na</strong>vrch. Zatia¾ zvládam<strong>na</strong>príklad telefonovanie a poèúvanie rádia popri vybavovaní mailov èi holenie sa elektrickým strojèekompopri šoférovaní. Ale nemám <strong>na</strong> jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bezakýchko¾vek problémov ma¾ovala, poèúvala rádio a ešte stíhala vášnivo di<strong>sk</strong>utova so svojou spolujazd−kyòou... ☺Aby ste <strong>na</strong> takéto riešenia svojho problému s nedostatkom èasu neboli nikdy odkázaní, to vám elá


N O V I N K YPolitici <strong>sk</strong>úmajú ¾ud<strong>sk</strong>ýmozogDenník New York Times informoval o vedeckom experi−mente, ktorý sa u<strong>sk</strong>utoènil <strong>na</strong> Kaliforn<strong>sk</strong>ej univerzite v LosAngeles. V rámci tohto pokusu bol pomocou MRI <strong>sk</strong>úmanýmozog potenciálnych volièov. Pokusné osoby si prezeralipolitické reklamy, ale <strong>na</strong>miesto klasických dotazníkov,ktoré boli doteraz súèasou takýchto vý<strong>sk</strong>umov, bol ichmozog vyšetrovaný modernou medicín<strong>sk</strong>ou metódou –pomocou magnetickej rezo<strong>na</strong>ncie. Sledované boli zmenyaktivity jednotlivých èastí mozgu v závislosti od toho, akáreklama bola respondentovi zobrazená a èi je republiká−nom alebo demokratom. Vedci sa dopracovali k zaujíma−vým záverom, ktoré by mali by publikované vo vedeckýchperiodikách. V rámci pokusu sa ukázalo, e mozog repub−liká<strong>na</strong> reaguje i<strong>na</strong>k ako mozog demokrata, to z<strong>na</strong>mená,e podnety u nich aktivizujú iné èasti mozgovej kôry. Ak jerespondentovi zobrazená fotografia politika, vo všeobec−nosti sa aktivujú <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr tie èasti mozgu, ktoré súvisias emóciami. Hneï však <strong>na</strong>sleduje reakcia, ktorá je závisláod toho, èi je daný politik èlenom strany, ktorá je respon−dentovi sympatická, alebo nie. V prvom prípade pokraèujeemoèná aktivita, akoby sa chcel s daným politikom sto−toni. Ak je však zobrazený politik z druhého tábora,<strong>na</strong>stupuje aktivita centier zodpovedných za racionálnezmýš¾anie, akoby respondent h¾adal racionálne argumen−ty proti danej osobe. Politici si od tohto vý<strong>sk</strong>umu s¾ubujú, esa v budúcnosti nebudú musie spolieha iba <strong>na</strong> všeobecnéklišé, ale budú môc prejs ku konkrétnym myšlienkam bezobáv, e by nedokázali odhadnú ich vplyv <strong>na</strong> potenciál−nych volièov. Vyuitie tejto metódy však v sebe <strong>sk</strong>rýva jedenproblém. Nezáleí iba <strong>na</strong> exaktných výstupoch, ktoré súzí<strong>sk</strong>ané z MRI, ove¾a dôleitejšia je ich správ<strong>na</strong> interpretá−cia, nezaaená subjektívnymi názormi. Vedci priznávajú,e vý<strong>sk</strong>um v tomto smere by mohol v budúcnosti pomôcpolitikom vytvára politické reklamy, ktoré by úèinnejšiezasiahli mozog èloveka. V s<strong>na</strong>he efektívnejšie ovláda ma−su volièov sa politici zrejme nezastavia pred nièím.ním snímky z digitálnych fotoaparátov atï. Jeho pouívanie jeprakticky nezaaené poplatkami, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e <strong>na</strong>èasti kompresného algoritmu pouívaného týmto grafickýmformátom bol udelený patent. Poiadala oò v roku 1996 spo−loènos Compression Labs a v roku 1997 ho aj zí<strong>sk</strong>ala.Medzitým sa však stala <strong>na</strong> trhu neaktívnou a odkúpila ju spo−loènos Forgent Networks. Tá však <strong>na</strong> rozdiel do CompressionLabs deklarovala, e bude dôsledne poadova platenie li−cenèných poplatkov. Od roku 2002 tak zí<strong>sk</strong>ala od nieko¾kýchdesiatok spoloèností spolu viac ako 90 mil. USD. Medzi tých,ktorí zaplatili, patrí <strong>na</strong>príklad Sony so sumou 16 mil. USD.Ïalšie ve¾ké spoloènosti však tlaku Forgentu odolávali. Tenvyhlásil, e u nemá inú monos, a proti tridsiatke z nichpodal alobu. Pouitie formátu JPEG by sa teda v budúcnostimohlo sta problematickejším a bolo by treba dáva si pozor<strong>na</strong> porušovanie práv <strong>na</strong> intelektuálne vlastníctvo. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>loby to aj vyradenie JPEG−u zo zoz<strong>na</strong>mu štandardov ISOa zanevrela by <strong>na</strong>ò aj open source komunita. Našastie For−gent u nebude môc uplatòova svoje práva dlho, pretoe uèo<strong>sk</strong>oro vyprší èas, keï je táto technológia patentovo chráne−ná. Forgent má èas iba do októbra 2006. Existujú dokonca ajnázory, ktoré patent spochybòujú. Podobne bol <strong>na</strong> tom ajïalší populárny grafický formát GIF. Na jeho èas si uplatòo−vala práva spoloènos Unisys a Compuserve. Patent <strong>na</strong>pokonprestal chráni GIF 20. jú<strong>na</strong> 2003.(Neoficiálny) SP pre Windows 98 SENapriek celosvetovému oèakávaniu nového OS Longhor<strong>na</strong> domi<strong>na</strong>ncii OS Windows XP sa nájdu aj takí pouívatelia,ktorí z rôznych dôvodov stále pouívajú staruèký operaèný sys−tém Windows 98 èi 98 SE. Pre operaèný systém Windows 98SE nikdy nebol vydaný oficiálny opravný balík. Bolo to asi pre−to, e Windows 98 SE bol v podstate sám osebe záplatou <strong>na</strong>deravé Windows 98. Na toto sa u ïalej nemohol pozeraautor neoficiálneho opravného balíka Alper Co<strong>sk</strong>un, ktorývypracoval balík s opravnými súbormi pre spomí<strong>na</strong>ný systém.Vïaka tomu, e v òom nenájdete úplnú distribúciu InternetExplorera 6 ani Windows Media Player v <strong>na</strong>jnovšej verzii, staèísi stiahnu len pribline 10−megabajtový súbor. Okrem oprav−ných súborov balík obsahuje aj uitoèné pomôcky, ako zá−kladnú podporu pre „USB mass storage“ zariadenia. (Pozn.:Nájdete ho aj <strong>na</strong> tohtomesaènej CD prílohe.)Predstavujú elektronické dáta hrozbu?Zamysleli ste sa niekedy <strong>na</strong>d hrozbou elektronického odpa−du? Otázka klasického komunálneho odpadu a s tým súvi−siaceho odpadového hospodárstva je aktuál<strong>na</strong> u nieko¾korokov. Po uverejnení štúdie spoloènosti Imation sa vynorilaïalšia hrozba, ktorou je tzv. elektronický odpad. Pod¾a pre−poètov iba minulý rok kadý èlovek pracujúci s poèítaèomvyprodukoval 333 MB elektronického materiálu (elektronic−kých dát). E−maily, MP3, elektronické dokumenty sa stalineoddelite¾nou súèasou nášho kadodenného ivota.Mono i preto bolo èíslo, ktoré nám sprostredkovali a<strong>na</strong>ly−tici z Imation, také závratné a prekvapujúce. Keby ste chce−li uchova prácu, ktorú ¾udstvo za minulý rok vytvorilo,potrebovali by ste <strong>na</strong> to 1 miliardu di<strong>sk</strong>iet s kapacitou 1,33MB. Keby ste zatúili po vyèíslení celkového mnostva vytvo−rených elektronických dát, dopracovali by ste sa k èísludvoch exabajtov (iba pre názornú predstavu predpo<strong>na</strong> exa−z<strong>na</strong>mená 18 núl). Ako sme to u v úvode avizovali, kadýz nás (e<strong>na</strong>, mu èi diea) minulý rok vyprodukoval 333 MBelektronických dát (a toto èíslo sa pod¾a a<strong>na</strong>lytikov budezvyšova). Ak to porovnáme so stavom spred 20 rokov, keïsa poèítaèe ešte v takej vysokej miere nevyuívali a èlovekpracoval iba s papierom, za celý svoj ivot jedinec vypro−dukoval objem dát, ktorý by sa zmestil <strong>na</strong> 5 di<strong>sk</strong>iet (èie asi7 MB). Za fakt, e tvoríme èoraz viac digitálnych dát, vïaèí−me jed<strong>na</strong>k èoraz výkonnejším poèítaèom, ale i rozširujúce−mu sa internetu. Iba <strong>na</strong> internete publikované èlánky,obrázky, texty, videá pod¾a údajov Imation majú ve¾kosviac ako 10 petabajtov. Internet väèši<strong>na</strong> z nás deklaruje ako<strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>o uitoèných informácií. No nemáte v poslednomèase pocit, e h¾adanie informácií je èoraz komplikova−nejšie a e èoraz èastejšie <strong>na</strong>vštevujete stránky, ktoré s h¾a−danou informáciou nemajú niè spoloèné? Práve tento faktpoukazuje <strong>na</strong> preplnenos, ale hlavne zvyšujúce sa mno−stvo elektronického odpadu a internet sa stáva akousi novo−dobou <strong>sk</strong>ládkou elektronických dát.Philips chce chráni multimédiá pridávaním šumuPhilips chce prispie aj svojou troškou do DRM (Digital RightsMa<strong>na</strong>gement) a vyvíja novú ochranu proti kopírovaniu. To bynebolo prekvapivé, veï viacerí ve¾kí hráèi ponúkli svoju alter−<strong>na</strong>tívu ochrany autor<strong>sk</strong>ých práv <strong>na</strong> digitálne médiá. Za−ujímavý je spôsob, akým ochra<strong>na</strong> funguje – pridávaním šu−mu do záz<strong>na</strong>mu... Philips tvrdí, e vïaka špecifickej zlokešumu nenápadne zakomponovaného do audio− èi video−záz<strong>na</strong>mu dokáe jednoducho identifikova, èi ide o legálnualebo nelegálnu kópiu. Do zdigitalizovaného videa sú pridá−vané náhodné pixely, do audia zas šum. Pod¾a Philipsu súvšak tieto prvky nebadate¾né a nevšimne si ich ani „fajnšme−ker“. Ešte zaujímavejšie znie tvrdenie Philipsu, e ochranu nieje moné odstráni prekódovaním záz<strong>na</strong>mu do iného formá−tu, nepomôe údajne ani zníenie kvality. Ochra<strong>na</strong> je stále vovývoji, zatia¾ nedostala ani meno, ale u stihla by otestovanáv rámci tohtoroèného odovzdávania Oscarov. Je toti takmernárodným športom kopírova a rozširova filmy, ktoré súurèené pre porotu. Doteraz ostávali vinníci nepotrestaní, tentorok však do filmov, ktoré porotcovia dostali, bola zakompo−novaná aj digitál<strong>na</strong> „vodotlaè“ <strong>na</strong> princípe opisovanej tech−nológie od Philipsu. Po tom, ako sa jeden z filmov objavil <strong>na</strong>stiahnutie <strong>na</strong> internete, staèilo u len porov<strong>na</strong> vzorku vodo−tlaèe so zoz<strong>na</strong>mom vodotlaèí pridelených porotcom a vinníkbol <strong>na</strong> svete.6/2004 PC REVUE 13


R E V U ElifestyleRád „kujem pikle“ Ivan GOLIAN, Orange Sloven<strong>sk</strong>o Èo a <strong>na</strong>jviac baví <strong>na</strong> tvojej práci?Monos ma<strong>na</strong>ova IS v takej ve¾kejfirme, ako je Orange? Vzrušeniez konkurenèného boja? Pozícia v topma<strong>na</strong>mente, a teda monos podie¾asa <strong>na</strong> smerovaní ve¾kej firmy? Ve¾mi ma baví to, e pracujemv high-tech firme. Firma sa stávahigh-tech firmou vtedy, ak sú jejbiznis procesy ivotne ovplyvnenéinformaènými systémami, èo preOrange urèite platí. Vdy som chcelpracova v IT firme vo funkcii, kdemôem ovplyvni beh celej firmy.A vdy som chcel pracova v medzinárodnejspoloènosti, kde budemmôc ve¾a cestova. To všetko platíaj doteraz – okrem toho cestovania,mono by som u chcel cestovamenej. Minimálne raz do mesiacasom niekde v zahranièí, a to tak, eráno letím, <strong>na</strong>sleduje poldòováporada a potom zasa <strong>na</strong>spä a <strong>na</strong>druhý deò som v práci. Èo sa týka high-tech firmy, chcel sipracova vo firme, ktorá je zákazníkom,ktorá vyuíva informaèné systémy,alebo vo firme, ktorá ich vyvíjaa dodáva? Som ve¾mi spokojný tam, kdesom. Mám tú výhodu, e som predtýmpracoval vo firme DEC (DigitalEquipment Corporation), ktorá bolav tom èase <strong>na</strong> špièke technologickéhovývoja (prvá 64-bitová platforma<strong>na</strong> svete, je òou vybavená celáamerická armáda). Teraz som <strong>na</strong>druhej strany barikády, teda u dodávate¾a,ale nemám nijaké preferencie,z èasu <strong>na</strong> èas je to ve¾mi dobrézmeni. Èo sa týka pozíciev ma<strong>na</strong>mente, som druhý sluobne<strong>na</strong>jstarší èlen vedenia Orangeu(v júli tohto roku to bude sedemrokov). Z poh¾adu èle<strong>na</strong> top ma<strong>na</strong>mentuma baví konkurenèný boj,priznám sa, rád „kujem pikle“ a tešíma to. Z poh¾adu šéfa informatikysom <strong>sk</strong>ôr za disciplínu, pravdae,musí tu by urèitá kreativita, alev tomto mojom poh¾ade vôbec nie jeprioritný konkurenèný boj.Samozrejme, dokáem ho ovplyvnikvalitou sluby, kvalitou systémupodporujúceho slubu, vývojoma implementáciou danej sluby, aleiba do urèitej miery. Minulý rok somIng. Ivan Golian,CSc.Stav – e<strong>na</strong>týDeti – dveProfesionálne <strong>sk</strong>úsenosti:2003 – súèasnosOrange Sloven<strong>sk</strong>o COO1997 – súèasnosOrange Sloven<strong>sk</strong>o CIO; Member ofOrange Sloven<strong>sk</strong>o's ExecutiveMa<strong>na</strong>gement; Information SystemsDepartment Director – zodpovednýza IT operácie v Orange Sloven<strong>sk</strong>obol vymenovaný za COO (chief operationofficer) – tam toho dokáemve¾a ovplyvni. Mám <strong>sk</strong>upinu ¾udí,ktorá nie je súèasou informatiky,a mám <strong>na</strong> starosti vedenie ve¾kýchkorporátnych projektov. Tu môemovplyvni beh spoloènosti, pokia¾ ideo ve¾ké projekty. Bolo to <strong>na</strong>pr.spúšanie MMS-iek èi lokalizaènésluby. Mám projektovýchma<strong>na</strong>érov, ktorí sú zodpovední zakvalitu, vèasnos a obsah danejve¾kej aktivity. Nie sú to len komerènéprojekty, ale ide o projekty korporátnehovýz<strong>na</strong>mu. Ve¾akrát ¾udia, ktorí majú technologickýbackground, nie sú stotonenís tým, aby robili ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>u funkciu,riadili ¾udí, ve¾mi ich to nebaví. Ako si<strong>na</strong> tom ty? Ja som pôsobil u aj v DEC akoprojektový ma<strong>na</strong>ér. Hoci som mal<strong>na</strong> starosti v obmedzenej miere ajniektoré konzultaèné aktivity, vdysom sa radšej posúval do ma<strong>na</strong>ovania.Aj predtým, keï som prednášal<strong>na</strong> Katedre elektroniky a automatizácie<strong>na</strong> Univerzite v Gente, malsom 50-percentný uèite¾<strong>sk</strong>ý úväzok,ale <strong>na</strong> 50 % som ma<strong>na</strong>oval rôzne ITprojekty. To bolo ešte pred tým, akosom prišiel do Digitalu. Mono budeniekto <strong>na</strong>mieta: <strong>na</strong>èo vedie nieèoo všetkom, radšej vedie všetkoo nieèom. Ale u vtedy som si povedal,e sa prikláòam <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>u stranu, ktorá ma bavíviac. Priznám sa, e <strong>na</strong> pozícii, kdesom, by som si niè iné dovoli nemohol,lebo nemôem venova a takve¾a èasu <strong>na</strong> to, aby som dral kroks technológiou. V technológiách,ktoré mám <strong>na</strong> starosti, je ve¾a prúdov,ktoré sa vyvíjajú, všetko sajednoducho nedá stihnú. S<strong>na</strong>ím savedie èo <strong>na</strong>jviac o všetkom, aleprioritu má horizontál<strong>na</strong> èas, èievšetko musím pokry, ale håbkapokrytia je a <strong>na</strong> druhom mieste.Teda musím vedie nieèo o všetkoma a potom, keï mám <strong>na</strong> to èas amonosti, prenikám hlbšie tam, kdema to baví. Ty máš súèasne aj funkciu CIO (riadite¾úseku informaèných systémov).Typických CIO je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u eštepomerne málo. To, èo si povedal, dourèitej miery definuje aj poiadavky<strong>na</strong> CIO. Mal by to by pod¾a teba <strong>sk</strong>ôrèlovek s technickým backgroundom,ktorý sa <strong>na</strong>uèí ma<strong>na</strong>ova projekty,¾udí, alebo <strong>na</strong>opak, èlovek z prostrediatop ma<strong>na</strong>mentu, ktorý si doplní urèitétechnické vedomosti? Ani jeden, ani druhý prístup nieje <strong>na</strong> škodu. Ten prvý, <strong>na</strong>zvime hotechnik, sa musí riadi pravidlom:never fall in love with the technology,ak chceš by dobrý ma<strong>na</strong>ér,i<strong>na</strong>k si zahrabaný. Musíš sa postavia prejs z druhého poschodia <strong>na</strong>siedme a odtia¾ sa pozrie <strong>na</strong> problém,ak to nestaèí, tak <strong>na</strong> deviatealebo ešte vyššie. Ten druhý mášancu zí<strong>sk</strong>a vedomosti. Hoci nie jevyslovene technik, ak má technickézmýš¾anie, dokáe sa rýchlo zorientovav problémoch. Teda nemusí ma vyslovene technickévzdelanie, ale musí by schopný <strong>na</strong>základe informácií zí<strong>sk</strong>aných od podriadenýchzloiek rozhodnú sa pre toèi ono riešenie. Navyše by mal matechnické zmýš¾anie a preh¾ad. Najvýhodnejší je technický smer,nemusí to by vyslovene informatika.Ostatné si v prípade potrebydoplní. V kadom prípade musí byschopný samostatne rozhodova.Stále však platí, e kvalita výstupuje úmerná kvalite vstupov. Bezoh¾adu <strong>na</strong> smer vzdelania – ak hovorímo technicky vzdelanom èlovekovi,èasu má tak málo, vstupov je takve¾a a trendy tak rýchlo <strong>na</strong>predujú,e musí veri vstupom. Musí saobklopi ¾uïmi, ktorým musí veri,lebo nemá šancu doko<strong>na</strong>le sa vyz<strong>na</strong>ani v jednej oblasti, èi u je to14 PC REVUE 6/2004


lifestyleR E V U Esieová vrstva, OS, databáza, aleboaplikaèná vrstva. Ale pokia¾ chce rozhodova o tom,pre ktorú strategickú platformu sa ichpodnik rozhodne, tak je urèitá mieratechnických vedomostí nevyhnutná. Áno, musí nies zodpovednosa musí ma schopnos zauja stanovi<strong>sk</strong>o. Ako vyzerá <strong>sk</strong>ladba tvojho pracovnéhodòa? Ko¾ko èasu tráviš <strong>na</strong> poradách,za poèítaèom, vybavovanímagendy? Jediná vec, èo mi chýba, je èas.Môj pracovný deò vyzerá asi tak, eokolo ôsmej ráno prídem do práce,veèer okolo ôsmej som doma.Nechodím vdy <strong>na</strong> obed, niekedy sidám prinies obed do kancelárie.V priemere dostávam denne asi 100– 150 mailov. Musíš <strong>na</strong> ne reagova alebo lendostávaš nejaké informácie <strong>na</strong> vedomie? V tomto som ve¾mi striktný,<strong>na</strong>uèil som sa to v Digitale. Ve¾mistriktne reagujem pod¾a toho, èisom adresátom alebo len <strong>na</strong> kópii.Ak neviem rýchlo identifikova odosielate¾aa <strong>na</strong>vyše som len <strong>na</strong> kópii,èasto mail ani neèítam.Maximálne sa uistím, èi je niektoiný relevantný z môjhoúseku, kto to vie spracova. Súprípady, keï takéto mailymaem iba <strong>na</strong> základe informáciez „reading pane“. Úplnei<strong>na</strong>k pristupujem k mailom,kde som priamym adresátom.Robím všetko pre to, aby som<strong>na</strong> ne reagoval, pokia¾ monov primeranom èase. Keï máš rieši nejakú úlohua je monos vybra si, èi sastretneš s tým èlovekom osobnealebo to vybavíš mailoma výsledky pošleš <strong>na</strong> podriadenézloky, aby to zma<strong>na</strong>ovali,ktorú verziu si vyberieš? Viac ako 50 % èasu dennetrávim <strong>na</strong> poradách alebostretnutiach s ¾uïmi.Kadopádne sa nestretávams ¾uïmi bez toho, e by som poz<strong>na</strong>lagendu, èi u priamo, alebo cezasistentku. Èas je drahý. Keï samám s niekým stretnú, musímvedie, èo budeme prebera, lebov mnohých prípadoch vôbec nie jepotrebné, aby som to riešil ja, ibaeniekto by chcel radšej hovori s riadite¾omako s niekým iným, hocis niekým iným by posunul vecirýchlejšie a ïalej. Z h¾adi<strong>sk</strong>a zí<strong>sk</strong>avania informácií:máš potrebu by informovaný o tom,èo sa deje? Mám takú potrebu, preto mávamstále otvorené dvere. Pravidelne sami stáva, e zastavím niekoho a spýtamsa, v akom stave je nejakázáleitos. Mám, samozrejme, pravidelnémítingy so svojimi ¾uïmi,ïalej sa s<strong>na</strong>ím chodi aj <strong>na</strong> operaènéstretnutia mojich ma<strong>na</strong>érova <strong>na</strong> prezentácie technologickýchnoviniek. Výhodou je, e som v korporátnychštruktúrach Orangeu,zúèastòujem sa <strong>na</strong> stretnutiachtechnických riadite¾ov <strong>sk</strong>upiny, kdesa dozvedám o novinkách a kde saštandardne u<strong>sk</strong>utoèòujú technicképrezentácie. Som aj èlenom offshorovej<strong>sk</strong>upiny, ktorá má pripravipodmienky <strong>na</strong> prípadný off-shoreOrangeu èi u v krajinách východnejEurópy, alebo v Indii. Off-shore jeve¾mi populár<strong>na</strong> aktivita v informatike,nie je to niè nové. Je to urèitáforma outsourcingu, no neu<strong>sk</strong>utoèòujesa v priestoroch zadávate¾a.Štandardne sa u<strong>sk</strong>utoèòuje v krajináchs lacnou pracovnou silou.V prípade Orangeu to z<strong>na</strong>mená, eje tu ve¾a vývojár<strong>sk</strong>ych aktivít, ktoréby sa dali offshorova. Nehovorímeo administrácii, to urèite nie, to uje <strong>sk</strong>ôr tzv. in-shore. Jednotlivépoboèky si budú <strong>na</strong>vzájom inshorovanejaké veci, <strong>na</strong>pr. Belgièaniainshorujú doh¾adové centrum preHolanïanov a <strong>na</strong>vzájom si to refakturujú. A tvoja potreba by informovaný saz h¾adi<strong>sk</strong>a miesta a èasu vzahuje aj<strong>na</strong> tvoj pobyt doma, aj <strong>na</strong> veèery, aj<strong>na</strong> víkendy, <strong>na</strong> cesty... Musím by dvadsaštyri hodín <strong>na</strong>mobile, lebo mám <strong>na</strong> starosti 24-hodinovúslubu biznis systémova musím by informovaný o ich uptime.Nemôem si dovoli prís v pondelokdo práce a spýta sa, èo sa stalocez víkend. Ale ak prídem v pondelokdo práce, hneï mám správu o neplánovanýchudalostiach a plánovanýchaktivitách, ktoré sa udiali poèasvíkendu. Z èasu <strong>na</strong> èas sa, samozrejme,stane, e padne nejaký systém. Jachcem o tom vedie èo <strong>na</strong>jviac, abysom bol informovaný, ako môu byovplyvnené výkonnostné ukazovateleráno, keï prídu pouívatelia do práce.Aké sú monosti? Buï budempouíva PDA-èko s rádiovým rozhraním,alebo notebook. Mám ve¾midobrý a ve¾mi ¾ahký notebook, vdy siho beriem <strong>na</strong> víkendy domov, aleboak niekam idem, ak nejde vysloveneo športovú akciu. Štandardne sisahujem maily cez GPRS. V kadodennomivote však dávam prednosradšej malému telefónu a PDA-èkuako smart zariadeniam, ktoré sú umomentálne <strong>na</strong> trhu. V prípade, e súukonèené nejaké plánované práce,resp. sú nejaké prevádzkovéproblémy, notifikáciu dostanemštandardne SMS-kou alebo hlasoma nesahujem si maily poveèeroch. Ak sa také nieèostane cez víkend, <strong>na</strong> základenotifikácie <strong>na</strong> sahovanie mailovo statuse prác pouívamnotebook alebo péceèko. Akým spôsobom dokáešodfiltrova takúto záplavu informácií(psychohygie<strong>na</strong> a pod.)? Pravidlá, kedy sa môeprija prevádzkové rozhodnutie<strong>na</strong> nišej úrovni a kedy samusí e<strong>sk</strong>alova <strong>na</strong> mòa, musiaby ve¾mi striktne zadefinované.A èím presnejšie sú zadefinované,tým mám viac èasuvenova sa iným veciam. Tedaak sú jasne zadefinovanémonosti riešenia pre kadýzo stoviek moných prípadov,máš istotu, e daný problém jev jeho ¾ubovo¾nej etape dôleitostizodpovedne riešený, pretoe ¾udiavedia, ktorým smerom ís, prípadnekoho sa spýta, a je stopercentnezabezpeèené, e zodpovedný èlovekpotrebnú informáciu dostane.Samozrejme, máme dvadsaštyrihodinovýdoh¾ad <strong>na</strong>d funkènosoua kvalitou siete, systémova po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb. Je jasné, e je tu systém, ako ošetrovaurèité udalosti. Ale èlovek musí by24 hodín denne a 7 dní v týdni „<strong>na</strong>drôte“, musí sledova odbornú problematiku,dianie vo firme a ve¾a ïalšíchsúvisiacich vecí. Objem informácií stálerastie a èlovek je len do istej mieryschopný vyrov<strong>na</strong> sa s tým... Ako to rieši? Predovšetkým sa tos<strong>na</strong>ím nerieši <strong>na</strong> úkor rodinya vo¾ného èasu, aj keï nie vdy sa todá. S<strong>na</strong>ím sa budova optimálnuinternú štruktúru ¾udí. Mám dvochtechnických asistentov, ktorí reportujúpriamo mne, ktorí mipomáhajú. Mám istotu, e oni tievedia rozhodnú a riadi niektoréveci, ktoré som predtým riešil iba ja. Èie delegovaná zodpovednos... Ale musí by <strong>na</strong> to vytvorenáorganizaèná štruktúra. Tým, emám pod sebou štyroch ma<strong>na</strong>érova dvoch technických asistentov, sompravidelne informovaný o všetkom,èo sa <strong>na</strong> mojom úseku dialo, dejea bude dia. Samozrejme, mám pravidelnéstretnutia, ktoré majú presnezadefinovanú štruktúru, takedostávam iba tie informácie, ktorépotrebujem. Hovorí sa tomu„ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>a informácia“. Stíhaš sledova dianie v IT? Ako siudriavaš odborný preh¾ad? Èo sa týka preh¾adu, máme interneorganizované technické prednášky,kde sa dozvedám o <strong>na</strong>jnovšíchtrendoch. Som ve¾mi dobre informovanýaj prostredníctvom dodávate¾<strong>sk</strong>ýchfiriem, ktoré nám chodia prezentovanové technológie a ponuky. Ako bojuješ so stresom? Èo šport,dovolenka, adre<strong>na</strong>lín, iný relax? Pokia¾ ide o vo¾ný èas, kedysi sompretekár<strong>sk</strong>y lyoval a hrával volejbal.U nerobím ani jedno, ani druhé, ales<strong>na</strong>ím sa vyplni vo¾ný èas športoma rodinou. Hrával som tenis, squash,keï som mal monos, uprednostòovalsom dy<strong>na</strong>mické športy. Nedávnomi niekto povedal, e u mám dosrokov <strong>na</strong> to, aby som sa <strong>na</strong>uèil hragolf. Priznám sa, zatia¾ len zisujem,èi som ¾avák alebo pravák, a keï toraz zistím, zasa budem o nejaký tenrok starší. O to <strong>sk</strong>ôr, e <strong>na</strong>príkladbedminton môem hra pravou aj¾avou rukou. Párkrát som golf <strong>sk</strong>úšala odreagoval som sa. Ïakujem za rozhovor.6/2004 PC REVUE 15


R E V U EitkomunitaIT regata 2004IT regata 2004 Open je organizovaná ako flotilová etapová plavba.Skupi<strong>na</strong> lodí (flotila) absolvuje 4 etapové plavby <strong>na</strong> vytýèenejtrase okolo chorvát<strong>sk</strong>ych ostrovov. Tento rok sa <strong>na</strong> nej prvý májovýtýdeò zúèastnili posádky viacerých IT spoloèností (SAP,Hewlett-Packard, Tronet, Login, Delta SR atï.). Tento rok sa <strong>na</strong> ITregate zúèastnila s vlastnou loïou aj posádka redakcie PC REVUE.A <strong>na</strong>priek rôznym dobrodrustvám sme ne<strong>sk</strong>onèili zle, keï sme saz 9 lodí umiestnili <strong>na</strong> peknom 3. mieste za Loginom a Trendom.Pred výjazdom do druhej rozjazdy sme si vzh¾adom <strong>na</strong>silný vietor a ve¾ké vlny museli <strong>na</strong> príkaz kapitá<strong>na</strong> obliecaj záchranné vesty. Zatia¾ sa usmievame, zjavne smenetušili, èo nás bude èaka...Vzácne chvíle v maríne – keï bol signál, bolo to trebavyui, a tak sa eseme<strong>sk</strong>ovalo ostošesMierne náklony pri priaznivom vetre boli fajn, keï všakzadulo dobré „Jugo“ foti sa nedalo. Kadý sa všetkýmikonèati<strong>na</strong>mi dral, èoho sa zachytil...A to je o<strong>na</strong>: Kirka, štíhla, športová, ale <strong>na</strong>priek tomudostatoène pohodlná a bezpeèná Elan 45−ka. Dali sme jejporiadne zabra, aj o<strong>na</strong> nám... ☺„Ghostbusters“ <strong>na</strong> prie<strong>sk</strong>ume ostrova, kde sme museli nú−dzovo pristá a preèka jeden celý deò, kým sa more utíši.A tu sú ceny pre víazov. Jed<strong>na</strong> z nich u zdobí <strong>na</strong>šu recep−ciu v redakcii.Šastný okamih vracania kotvy do jej pôvodného úkrytu. Tridni sme jazdili bez kotvy, pretoe sa nám pri kotvení zasek−la o <strong>sk</strong>aly a museli sme ju aj s reazou necha tak.Nakoniec ju potápaè (bez f¾aše!) vytiahol z 11−metrovejhåbky... Vïaka, Janko!Ale trieštenie príboja o ostré útesy stálo za to.Šastná chví¾a preberania pohára za tretie miesto.Monika, choï ho prebra!16 PC REVUE 6/2004


R E V U EFarba uhradívaše faktúry Ondrej Macko, BerlínAko vyplýva aj z nášhoprie<strong>sk</strong>umu predaja tlaèiarní,uverejneného v PC REVUEè. 5/2004, <strong>na</strong>jrýchlejšie sarozvíjajúcim segmentom súfarebné laserové tlaèiarne.Jedným z dôleitých hráèovv tejto oblasti je aj spoloènosOKI, ktorá <strong>na</strong> konci aprílapredstavila v Berlíne viacerénovinky. Zdoko<strong>na</strong>lením<strong>na</strong>jpredávanejších modelov súnové farebné laserovétlaèiarne s oz<strong>na</strong>èením C5200a C5400. Pre segmentorientujúci sa <strong>na</strong> minimalizáciunákupnej ceny je novinkoumodel s oz<strong>na</strong>èením C3100.OKI C3100 je dnes vstupným modelom <strong>na</strong> farebnú tlaèÚvod prezentácie patril potvrdeniu dôleitostifarieb v biznis prostredí – pod¾a a<strong>na</strong>lytickýchprie<strong>sk</strong>umov majú faktúry s èervenýmzvýraznením vyššiu pravdepodobnos zaplatenia,vhodne zvolené farby v obchodnej ponuke motivujúzákazníkov a pod. Jednoducho farba definitívnedorazila do kancelárie a hlási sa o svoje slovo.Na sloven<strong>sk</strong>om trhu sa zatia¾ vysoká pozornosvenuje <strong>na</strong>dobúdacej cene. Model C3100 je z tohtoh¾adi<strong>sk</strong>a pre náš trh ve¾mi dôleitý. Jej odporúèanákoncová ce<strong>na</strong> je 24 900 Sk bez DPH. Ide o jednoprechodovúfarebnú tlaèiareò s rýchlosou 12strán/min. farebne a 20 strán/min. monochromaticky.Jednoduchému pouitiu by mal pomôc ajtzv. Template ma<strong>na</strong>ger. Je to softvérový doplnok,ktorý umoòuje rýchlu tlaè vybraných typov dokumentov,<strong>na</strong>pr. výroèných správ, vizitiek, ale aj nálepiek<strong>na</strong> CD médiá, bannerov a pod. Novinkou jepoloka v ovládaèi, oz<strong>na</strong>èená ako A<strong>sk</strong> OKI. V podstateide o priame linky <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšie verzie ovládaèova stránku technickej podpory. Práve týmtomodelom chce OKI oslovi sektor SoHo pri prechodeod klasického monochromatického spôsobu tlaèek farebnému.Model OKI C5200n potom <strong>na</strong>hradzuje staršíC5100 a dosahuje rýchlos 16 str./min. monochro-18 PC REVUE 6/2004


R E V U EZáber <strong>na</strong> testovanie troch vybraných tlaèiarní a priebeh plnenia úloh, prvá tlaèiareò je zo série C5000, druhá oz<strong>na</strong>èená ako BusinessInkJet Printer a tretia ako 4−prechodová tlaèiareòOKI C5200 (v¾avo)a C5400 (vpravo) súzvonka <strong>na</strong> nerozpoz<strong>na</strong>niematicky a 24 str./min. farebne. Oproti minulostitak táto tlaèiareò podstatne zrýchlila a zároveò sastala menej hluènou (54 dBA poèas tlaèe). Rozlíšenietlaèe 1200 × 600 dpi je postaèujúce aj<strong>na</strong> kvalitnú tlaè fotografií. Mesaèný objemtlaèe je pre všetky farebné laserové OKItlaèiarne 50 000 strán. Softvérová výbavaje taká istá ako v prípade modeluC3100. Pod¾a výrobcu je potom tentomodel urèený pre firemné poboèky, domácekancelárie a menšie pracovné kolektívy.Jej odporúèaná ce<strong>na</strong> je 28 900Sk bez DPH.Spoloènos OKI <strong>na</strong> berlín<strong>sk</strong>ej prezentáciiusporiadala aj porov<strong>na</strong>nie modelu OKIC5200n s produktmi iných z<strong>na</strong>èiek. Poèas testovaniamali bení pouívatelia za úlohu èo <strong>na</strong>jrýchlejšievytlaèi vybrané obchodné dokumenty. Pouívate¾s modelom C5200n pritom splnil všetkypredpísané úlohy asi o 45 minút <strong>sk</strong>ôr ako <strong>na</strong>jblišiakonkurencia. Konkurenèný model, ktorý obsadildruhú prieèku, mal ako identifikaèné oz<strong>na</strong>èenie uvedenéBusiness InkJet bez oz<strong>na</strong>èenia výrobcu...Model OKI C5400n je pod¾a výrobcu urèený dotakých prevádzok, ako sú hotelové recepcie, cestovnékancelárie a kreatívne štúdiá. Rýchlostlaèe je rov<strong>na</strong>ká ako v prípade modelu C5200n, tátotlaèiareò však pouíva dvojnásobne výkonnejšíprocesor a takisto je dvojnásobná aj kapacita štandardnedodávanej pamäte. Jej koncová ce<strong>na</strong>je 41 900 Sk bez DPH.Ve¾mi dobrou správou je zníenie cenyspotrebného materiálu pre tlaèiarne OKI. Naprezentácii neboli síce po<strong>sk</strong>ytnuté konkrétneúdaje, ale pod¾a <strong>na</strong>šich informácií OKI zníipredovšetkým cenu valcov, ale i tonerov prelaserové tlaèiarne.NOVINKY V OBLASTIMONOCHROMATICKEJ TLAÈEOKI predstavila aj nové modely urèené <strong>na</strong>monochromatickú tlaè – z oblasti cenovoekonomických modelov je to B4000 pre jednotlivcova SoHo, ako i B4100 <strong>na</strong> profesionálne<strong>sk</strong>upinové <strong>na</strong>sadenie. Rýchlos tlaèe je tua 18 str./min., vyhotovenie tlaèiarní je ve¾mikompaktné. Ce<strong>na</strong> je 7800 Sk bez DPH.Upgrade sa doèkali aj existujúce modely –<strong>na</strong> trhu sa tak objaví B4250 (<strong>na</strong>hradí B4200)a B4350 (<strong>na</strong>hradzuje B4300). Oba modely sú terazosadené procesormi s taktom 266 MHz a rýchlostlaèe sa zvýšila z 18 <strong>na</strong> 22 str./min. Na masovejšie<strong>na</strong>sadenie v oblasti monochromatickejtlaèe sú urèenénovinky B6000a B6300N.Predstavenie v Berlínepotvrdilo, eOKI to myslí s farebnoua cenovo dostupnoutlaèou smrte¾neváne. Tlaè,a hlavne farebná, jesegment, kde sa generujúzi<strong>sk</strong>y a v tejto oblastije mimoriadne tvrdákonkurencia. Nové modelys rýchlejšou tlaèou a zlepšenousoftvérovou výbavou súdnes u nevyhnutné, ak si chcevýrobca udra svoj podiel <strong>na</strong> trhu.Spoloènos OKI si túto povinnos novýmimodelmi jednoz<strong>na</strong>ène splnila.


R E V U EROZHOVORInteligentné parkovanieKadý, kto <strong>na</strong>vštívil autom <strong>na</strong>šehlavné mesto, u asi zailproblémy s parkovaním. Akchcete zaparkova v centre, máte <strong>na</strong>výber dve monosti. Prvá (asi <strong>na</strong>jpouívanejšia)monos je taká, e tori<strong>sk</strong>nete a zaparkujete, kde sa dá,resp. nedá. Zároveò budete dúfa, epoèet policajných hliadok je malý. Aksa však takto zaparkované auto dostanedo „opatery“ odahovej sluby, budetesi <strong>na</strong> tento deò dlho pamäta.Druhá monos je zmieri sa s èorazvyššími poplatkami v platených gará-ach a zamieri práve sem. Problém jev tom, e tieto parkovi<strong>sk</strong>á sú èastoobsadené. Dosta sa v centre od jednéhoparkovi<strong>sk</strong>a k druhému poèasšpièky zaberie minimálne 30 minút.Táto polhodinka vás pritom môeprís dos draho, <strong>na</strong>jmä ak zmeškátetermín dôleitého stretnutia. Dobráspráva je, e Magistrát hlavného mestapripravuje systém, ktorý by moholnám všetkým pomôc. Ide o <strong>na</strong>vádzanievodièov, ktorý pripravuje firmaMest<strong>sk</strong>ý parkovací systém, s. r. o. Riadite¾atejto spoloènosti, pá<strong>na</strong> IgoraDulu sme sa spýtali <strong>na</strong> podrobnosti. PCR: Aká je alebo bude funkcia parkovaciehosystému? I.D.: Pripravovaný systém budev podstate slúi <strong>na</strong> presné <strong>na</strong>vádzanievodièov. Pritom vodièi budú maistotu, e smerujú ku <strong>sk</strong>utoène vo¾némuparkovi<strong>sk</strong>u, ktoré je <strong>na</strong>jblišiek cie¾u ich cesty. Takéto systémy sa vosvete u pomerne bene pouívajú,ide vlastne len o implementáciu v Bratislave.Pod¾a štatistických vý<strong>sk</strong>umov jeúspora èasu vodièov pri parkovaní pozavedení tohto systému v priemereasi 10 %. Konkrétne èíslo závisí odve¾kosti mesta a poètu spravovanýchparkoví<strong>sk</strong>. Na druhej strane sa taktolepšie vyuívajú rezervy, ktoré majújednotlivé parkovi<strong>sk</strong>á. PCR: Pre koho bude parkovací systémurèený a ako ho budú vodièi pouíva? I.D.: Vyuíva ho budú, prirodzene,Bratislavèania, ale ve¾mi pomôeaj tzv. vidieckym a zahranièným vodièom.Práve tí sa mono v Bratislavea tak dobre nevyz<strong>na</strong>jú a dosta saod jedného parkovi<strong>sk</strong>a k druhémumôe by pre nich problém.Náš systém jed<strong>na</strong>k poèíta s tým, etakíto vodièi budú <strong>na</strong>vedení <strong>na</strong> záchytnéparkovi<strong>sk</strong>á (<strong>na</strong>pr. nové nákupnécentrá) a odtia¾ sa dostanú <strong>na</strong> konkrétnemiesto MHD. Ak im toto riešenienevyhovuje, potom ich systém dovediek centru. Na kadej väèšej kriovatkesa objavia nové smerové tabule.Stred mesta bude rozdelený <strong>na</strong> trizóny – modrá (Centrum Sever), ltáPlán umiestnenia smerovacích tabú¾ <strong>na</strong> území Bratislavy(Historické centrum) a èervená (CentrumJuh). Tieto tabule budú v širšomcentre (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> Patrónke) vybavenéelektronickým ukazovate¾om Vo¾né/Plné. Ako budú vodièi postupovak cie¾u, bude sa informácia spresòova.Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> Hodovomnámestí sa dozviete, e garáUršulínky èi Alexia je vo¾ná alebo obsadená.Jednoducho vodièi budú vedie,kam ís. Všetky nápisy budúparalelne oz<strong>na</strong>èené pre zahraniènýchnávštevníkov aj v angliètine. PCR: Ako to funguje pri poh¾adezvnútra? I. D.: Celkom jednoducho. Poèítames jedným centrálnym poèítaèom,ako serverom parkovacieho systému.K tomuto serveru plánujeme ešte jedenzáloný. Informácie z jednotlivýchparkoví<strong>sk</strong> sa budú dostávak tomuto serveru modulom GSM. Poèítames tým, e celý systém budeSmerové tabulek zó<strong>na</strong>m a lokál−nym cie¾om –realitou by samali sta odzaèiatkubudúceho rokapracova adaptívne a s predikciou.Z<strong>na</strong>mená to, e systém sa bude postupneuèi a cie¾om je, aby dokázalpredvída stav obsadenia parkovi<strong>sk</strong>a.Vodièov <strong>na</strong>chádzajúcich sa <strong>na</strong> širšomcentre Bratislavy by mal teda informovao stave obsadenia u vtedy, akvo¾ná kapacita parkovi<strong>sk</strong>a klesne podstanovenú mieru. Rov<strong>na</strong>ko chceme,aby dokázal zoh¾adni ïalšie faktory.Ak je <strong>na</strong>pr. v centre mesta demonštrácia,vodièi sa nebudú môc k parkovi<strong>sk</strong>udosta, a teda ani nebudúmôc zaparkova, hoci je tam vo¾nákapacita. PCR: Akým spôsobom budú vznikainformácie o vo¾nej kapacite parkoví<strong>sk</strong>? I. D.: Niektoré moderné garáetakú informáciu vo svojom systémeu majú a zobrazujú ju pri vstupe.Pokia¾ nie je parkovi<strong>sk</strong>o takouto informáciouvybavené, budeme pouívajednoduché vyhotovenie moduluGSM, ktorý bude ma dve tlaèidlá –vo¾né/obsadené. To bude obsluhovapersonál parkovi<strong>sk</strong>a.Všetky informácie sa do centrálnehopoèítaèa budú dostáva cez SMS.V budúcnosti plánujeme zoh¾adòovaaj presné informácie o poète vo¾nýchparkovacích miest, ktoré budemezobrazova <strong>na</strong> informaèných tabuliach.Parkovi<strong>sk</strong>o s takouto informáciouje u v Auparku, kde sa <strong>na</strong> vstupezobrazuje poèet vo¾ných miest. PCR: Ako vyzerá rokovanie s majite¾miparkoví<strong>sk</strong>? I. D.: Zatia¾ sme sa dohodli s väèšinoumajite¾ov. Ako to u <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>ubýva, niektorí túto myšlienku nepochopili.Treba ešte poveda, e zoh¾adòujemelen parkovi<strong>sk</strong>á, ktorá majú kapacituväèšiu ako 50 miest, a nebudetu zahrnuté ulièné parkovanie. Takistosi treba uvedomi, e tie garáe, ktorénebudú zaradené do systému, nebudúani oz<strong>na</strong>èované dopravným z<strong>na</strong>èením.Z<strong>na</strong>mená to, e pre tieto lokality ostávalen <strong>na</strong>vigácia pomocou vlastnýchreklamných tabú¾, nie však dopravnýmismerovkami. Gará mimo systémusa tak vlastne stane <strong>sk</strong>oro anonymnou. PCR: Aké sú termíny spustenia? Kedysa takéhoto parkovania v Bratislavedoèkáme? I. D.: V súèasnosti beí výberovéko<strong>na</strong>nie. Investorom je Mest<strong>sk</strong>ý parkovacísystém. Predpokladám, epokia¾ všetko bude pokraèova pod¾aplánu, <strong>na</strong> konci roka u bude hotováprvá realizaèná èas. PCR: Aká je výška investície? I.D.: V rámci projektu je to pomernepresne spoèítané a výška štartovejinvestície by nemala by vyššiaako 10 miliónov Sk. Ïakujem za rozhovor.Za PC REVUE sa rozprával Ondrej Macko20 PC REVUE 6/2004


R E V U ENanotechnológie II.: MEMSNevidite¾né Branislav MadošmikrostrojeMiniaturizácia v oblasti elektroniky a výpoètovejtechniky predstavuje h<strong>na</strong>cí motor úspechu týchtopriemyselných odvetví, umoòujúci u nieko¾ko desiatokrokov kontinuálne zdvíha výkonnostné a kapacitnéparametre pri stále sa zmenšujúcich rozmeroch,cenách alebo spotrebe energie. Príkladom môu bypoèítaèe, ktoré ešte pred dvoma desiatkami rokovzaberali celé poschodia budov a spotrebúvali energiu,ktorá by vystaèila malému mesteèku. Dnes ich monovïaka miniaturizácii pohodlne nosi so sebou vo vrecku.Detail mikromotoraTento proces nás èaká aj v ïalšej oblasti, ktorouje mechanika. Nemono, samozrejme,predpoklada, e všetky stroje prejdú podobnýmprocesom miniaturizácie, kadý z nich musíby dimenzovaný pre úlohy, ktoré sú mu zverené.Mono však oèakáva vzostup pouívania miniatúrnychstrojov. Ich rozmery budú plynulo zmenšovanéa do takej miery, e vyhovejú definícii,ktorou sme v predošlej èasti seriálu oz<strong>na</strong>èili <strong>na</strong>notechnológie.Miniaturizácia so sebou prinesieokrem úspory materiálov a energií aj nové, èastonetušené vlastnosti, ktoré pomôu rozvoju elektrotechniky,optiky a ïalších odvetví. Preto sa v tejtoèasti seriálu blišie pozrieme <strong>na</strong> tieto miniatúrnestroje, oz<strong>na</strong>èované ako MEMS.DEFINÍCIAStroje v <strong>na</strong>šom okolí majú rôznu ve¾kos. Tie <strong>na</strong>jväèšieslúia <strong>na</strong>príklad ako motory pre zaoceán<strong>sk</strong>elode. Na opaènom konci škály ve¾kostí sa ocitajúmalièké strojèeky, <strong>na</strong>jèastejšie sa s nimi môemestretnú <strong>na</strong>príklad v súkolesí hodinových mechanizmov.Miniaturizácia sa však pri nich nezastavuje.Pokraèuje ïalej do oblasti, kde sa mechanizmy<strong>na</strong>zývajú mikrostroje. Mono ich definova akominiatúrne stroje, ktorých rozmery neprekraèujúobjem 1 mm 3 . Ich komponenty majú ve¾kosti meranév mikrometroch. Tieto stroje <strong>na</strong>zývame <strong>na</strong>jèastejšieMEMS, teda MikroElektroMechanické Systémy.Tento názov vyzdvihuje okrem miniatúrnychrozmerov aj to, e v zariadení je <strong>sk</strong>ombinovanámechanika s elektronikou.Ak pokraèujeme v zmenšovaní rozmerov ïalej,dostaneme sa do oblasti, kde sa vzdialenosti merajúv <strong>na</strong>nometroch. Takéto zariadenia <strong>na</strong>zývameNEMS, teda NanoElektroMechanické Systémy.Pri tvorbe miniatúrnych mechanizmov sa zaoberámeprevane mechanikou, elektronikoua optikou. Ich vzájomným kombinovaním vznikáoptomechanika, optoelektronika a elektromechanikav podobe MEMS. Ak sa v elektromechanickýchzariadeniach vyuíva aj optika, hovorímeo MOEMS, teda MikroOptoElektroMechanickýchSystémoch.V minulosti sa za MEMS povaovali zariadenia,ktoré vznikali výluène <strong>na</strong> kremíkovom substráte zapomoci technológií pouívaných pri výrobe integrovanýchobvodov. Dnes je táto definícia širšiaa zahàòa viaceré výrobné postupy vyuívajúce fyziku,chémiu aj biológiu.HISTÓRIAUvádza sa, e <strong>na</strong> zaèiatku MEMS stál fyzik RichardFeynman, ktorý 29. decembra 1959 vo svojej prednáške<strong>na</strong> Caltech pod názvom There is a plenty ofroom in the bottom /5./ rozprával o mikro- a <strong>na</strong>nomechanike.Vyhlásil aj súa, v rámci ktorej ponúkol1000 USD tomu, kto vyrobí funkèný motors rozmerom menším ako 1/64", teda 0,4 mm.V roku 1969 vyrobila firma Westinghouse tranzistorpod názvom Reso<strong>na</strong>nt Gate Transistor (RGT),ktorého výstup bol modulovaný mechanickou rezo<strong>na</strong>nciouhradla.V roku 1970 sa objavili senzory tlaku a akcelerometrezaloené <strong>na</strong> MEMS. Rozšírenie záujmuo MEMS spolu s mnohými experimentmi v celosvetovomrozsahu mono pozorova po roku 1980.V roku 1988 sa ko<strong>na</strong>la prvá konferencia venovanáMEMS a Kurt Petersen publikoval výz<strong>na</strong>mnú prácupod názvom Kremík ako štruktúrny materiál. ChrisPister <strong>na</strong> University of California LA v roku 1992vytvoril prvý mikromechanický kåb. V roku 1999 saobjavili prvé mikrozrkadlá a bol uvedený optickýprepí<strong>na</strong>è.Toto sú len niektoré objavy, ktoré viedli k rozvojuMEMS do dnešnej podoby.Brzdiaci mechanizmusDetail elektrostatického motoraDetail ozubenia22 PC REVUE 6/2004


R E V U EPRINCÍPV súvislosti s MEMS môeme hovori o tzv. transduceroch.Sú to zariadenia schopné premeny elektrickejenergie <strong>na</strong> mechanickú prácu alebo iné fyzikálnepôsobenie. Energia môe by transformovanáaj opaèným smerom. V súlade s tým existujú ajdva typy prvkov MEMS.AKO VZNIKAJÚ?V zásade existujú tri prístupy k výrobe MEMS: surface micromatching – pri tomto spôsobe výrobysa postupne <strong>na</strong>nášajú jednotlivé vrstvy materiálu<strong>na</strong> substrát a odparujú sa presne definovanéoblasti týchto materiálov, prièom substrát zostávanedotknutý.OPTIKAVýz<strong>na</strong>mnou oblasou, kde mono úspešne aplikovaMEMS, je optika. Základom mnohých optomechanickýchzariadení sú mikrozrkadlá. Tie mô-u by jedno- alebo dvojdimenzionálne v závislostiod poètu osí, v ktorých ich mono <strong>na</strong>kláòa.Torzný motorMechanizmus mikrozrkadlaHmyz v porov<strong>na</strong>ní so štruktúrami MEMSDo prvej <strong>sk</strong>upiny patria senzory, schopné premieòa<strong>na</strong>snímané parametre prostredia, ako sú <strong>na</strong>príkladteplota, tlak, vibrácie, chemické zloenie a pod.,<strong>na</strong> elektrickú energiu. Druhou <strong>sk</strong>upinou sú tzv. aktuátory,ktoré, <strong>na</strong>opak, elektrickú energiu premieòajú <strong>na</strong>fyzikálne pôsobenie, spravidla ide o pohyb.Vïaka miniaturizácii sa dostávajú tieto prvky rozmerovo<strong>na</strong> úroveò ve¾kosti èipov nesúcich logickézapojenia. Vzájomným prepojením èipov obsahujúcichriadiacu logiku so senzormi alebo s aktuátormi<strong>na</strong> jednom kremíkovom plátku sa otvárajú <strong>sk</strong>utoèneve¾ké monosti <strong>na</strong> uplatnenie týchto systémov.Ak sa vytvorí kompletný reazec tvorený senzorom,riadiacou logikou a aktuátorom, prièom sú vytvorené<strong>na</strong> jednom èipe, hovoríme o tzv. system-o<strong>na</strong>-chip.V prípade, ak je systém zameraný predovšetkým<strong>na</strong> aplikácie v oblasti chémie, èi u ako a<strong>na</strong>lyzátor,alebo ako laboratórium <strong>na</strong> vykonávanie chemickýchpokusov, hovoríme o laboratory-on-a-chip.Zjednodušene môeme poveda, e k logike, ktoroudisponujú klasické integrované obvody, senzorypridávajú zmysly, ktorými si systém dokáe„ohmata“ prostredie, zatia¾ èo aktuátormi ho dokáeaktívne meni.Definované typy zariadení sa niekedy povaujúza ïalší evoluèný krok v oblasti vyuitia kremíkapo jeho vyuití v elektrotechnickom priemysle.VÝROBAV poèiatoèných fázach vývoja MEMS sa pouité výrobnéprocesy takmer vôbec nelíšili od výroby klasickýchintegrovaných obvodov – s výnimkou jednéhopodstatného detailu. MEMS obsahujú <strong>na</strong> rozdielod integrovaných obvodov pohyblivé súèasti,preto jedným z posledných krokov výroby musí byrozpustenie presne definovaných štruktúr vyrobenéhozariadenia, aby bola dosiahnutá pohyblivos.Tak ako vývoj postupuje, technológia výroby saèoraz viac odkláòa od klasických metód, pouívanýchpri konštruovaní klasických integrovanýchobvodov. bulk micromatching – pri tejto metóde sa odstraòujúve¾ké èasti substrátu s cie¾om vymodelovapoadovanú štruktúru. Táto metóda sa pouíva<strong>na</strong>jmä pri vytváraní MEMS pouívaných v optike.Týmto spôsobom mono vytvori štruktúry s väèšouvýškou, pretoe pouívaný substrát je hrubší. LIGA – je to proces, ktorý kombinuje klasickú litografickúmetódu, známu z výroby integrovanýchobvodov, s elektropokovovávaním a modelovaním,ktoré umoòuje vytvára poadované 3D štruktúry.Výhodou tejto metódy je, e môe pouíva aj inémateriály ako kremík, <strong>na</strong>príklad kov alebo plasty,a mono zostavi štruktúry s ve¾kou výškou.Proces výroby sa <strong>sk</strong>ladá z troch krokov:<strong>1.</strong> Depozícia – základnou podmienkou <strong>na</strong> vytvorenieMEMS je monos ukladania ve¾mi tenkýchfilmov rôznych materiálov, ktorých hrúbka je odnieko¾kých <strong>na</strong>nometrov a po 100 mikrometrov.Depozícia sa deje <strong>na</strong> základe chemických alebo fyzikálnychreakcií.2. Litografia – pri nej sa <strong>na</strong> senzitívny materiál<strong>na</strong>nesie cez ma<strong>sk</strong>u vzor, <strong>na</strong>príklad oiarením pomocousvetla. Nanesený vzor urèuje, ktoré èastimateriálu budú odstránené a ktoré budú, <strong>na</strong>opak,tvori štruktúru systému.3. Leptanie – proces, v ktorom sú nepotrebnésúèasti zariadenia odleptané. V zásade existujú dvatypy, leptanie tekutými chemickými roztokmi a suchéleptanie iónmi alebo výparmi.VYUITIEMEMS sa masovo vyuívajú u v súèasnosti. Príkladomsú senzory a elektronika airbagov motorovýchvozidiel. Tu došlo aplikovaním MEMS k desanásobnejúspore nákladov súvisiacich s výrobou.Senzorická èas je spolu s logikou integrovanádo jediného èipu, èo z<strong>na</strong>mená aj výraznézmenšenie rozmerov. Ïalším pouívaným riešenímsú tlaèové hlavy atramentových tlaèiarníalebo èítacie a zapisovacie hlavièky pevných di<strong>sk</strong>ovpoèítaèov.Státisíce a milióny miniatúrnych pohyblivýchzrkadielok tvoria súèasti èipov pouívaných vo videoprojektoroch.Dôleité sú aj optické prepí<strong>na</strong>èe,ktoré vïaka mechanike dokáu v zlomkoch sekúndprepí<strong>na</strong> smer toku dát v zariadeniach pouívajúcichoptický prenos informácií. Paradoxnevïaka mechanike sú tieto prepí<strong>na</strong>èe rýchlejšie akotie, ktoré pouívajú tok elektrónov. Tu je totinevyhnutné previes optickú informáciu do elektrickýchimpulzov, presmerova a potom znovaprevies do optiky. Mechanické prepí<strong>na</strong>èe nie sútouto pomalou konverziou zaaované. VïakaMEMS je teda informácia po celej komunikaènejtrase zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná vo forme svetelných impulzov.MEDICÍNAJednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších oblastí, kde by sa v budúcnostiMEMS mohli uplatni, je medicí<strong>na</strong>. Mikrostrojeurèené pre túto oblas sa niekedy <strong>na</strong>zývajúaj BioMEMS. Uvauje sa <strong>na</strong>príklad o mikrokapsulách,ktoré by boli schopné dopravi lieèivá vïakasvojej inteligencii priamo <strong>na</strong> miesto urèenia, èímby sa zvýšil ich selektívny úèinok. Do úvahy prichádzajúaj mikroroboty, ktoré by boli schopnérozoznáva štruktúry tela alebo jednotlivé bunkya <strong>na</strong> základe vlastného rozhodnutia tieto štruktúryignorova alebo sa s<strong>na</strong>i o ich opravu, prípadneznièenie. Predpokladá sa, e by tak mohol by doplnenýimunitný systém èloveka, ktorý je bezmocnýv prípade niektorých chorôb, ako je <strong>na</strong>príklad AIDS.Na podobnom princípe by mohli vzniknú aj diagnostickémetódy. Pomocou MEMS by <strong>na</strong>príklad maloby moné mera a uchováva základné parametre¾ud<strong>sk</strong>ého tela, ako je jeho teplota, pH, tlakkrvi, pulz a pod. Tak meracie, ako aj záz<strong>na</strong>movézariadenie by malo by umiestnené priamo v ¾ud<strong>sk</strong>omorganizme.U v blízkej budúcnosti by sa <strong>na</strong> trh mal dostaa<strong>na</strong>lyzátor, schopný vïaka MEMS diagnostikovapovrch ¾ud<strong>sk</strong>ej koe.6/2004 PC REVUE 23


R E V U EKOMUNIKAÈNÁ TECHNIKAV oblasti komunikácie prostredníctvom rádiovýchfrekvencií by sa mali uplatni tzv. RF-MEMS. Tiedokáu vïaka mechanike pomôc pri konštrukciivysokofrekvenèných obvodov zariadení. Napríkladv oblasti mobilnej komunikácie treba vyvinúzariadenia schopné komunikova v širokom spektrefrekvencií, èo si vyaduje integrovanie ve¾kéhomnostva súèiastok.Jednou z moností, ako to dosiahnu, sú práveMEMS. Pre porov<strong>na</strong>nie: konkrétnu základnú do<strong>sk</strong>upre RF komunikáciu, tvorenú a 800 súèiastkamis cenou 30 USD, je moné vïaka MEMS <strong>sk</strong>onštruovas poètom súèiastok 600 a s cenou iba 8 USD.Do tejto oblasti by rada vstúpila <strong>na</strong>príklad spoloènosIntel, ktorá potichu vyvíjala MEMS <strong>na</strong> pouitiev špièkových mobilných telefónoch.VOJENSKÉ APLIKÁCIEVe¾a si od MEMS s¾ubuje armáda. O aplikácii tzv.inteligentného prachu sme u <strong>na</strong> stránkach PCREVUE informovali. Vo všeobecnosti sa armádaUSA spolieha <strong>na</strong> to, e MEMS prinesú zlepšenia vovšetkých hlavných oblastiach týkajúcich sa zbraòovýchsystémov.Ve¾kou oblasou vyuitia MEMS, ktorá sa prekrývaaj s civilným letectvom, je vyuitie gyro<strong>sk</strong>opovzaloených <strong>na</strong> integrácii miniatúrnych mechanickýchsúèastí.MIKROFLUIDIKAStále väèší výz<strong>na</strong>m v priemysle, ale aj v benom ivotemá manipulácia s miniatúrnymi objemami tekutí<strong>na</strong>lebo presné riadenie ich toku, ktorými sa zaoberámikrofluidika. Práca s kvapôèkami tekutín,ktorých objemy sa poèítajú v <strong>na</strong>no-, prípadne pikolitroch,je ako stvorená <strong>na</strong> aplikovanie miniatúrnychmechanických zariadení. Spomí<strong>na</strong>né tlaèovéhlavy atramentových tlaèiarní sú toho dôkazom.Mikrofluidika je previazaná aj s medicínou, kdetreba sledova alebo riadi prietok krvi v cievach,selektívne aplikova mikrokvapôèky lieèivých roztokova pod., èo by mali zvláda predovšetkým mikroroboty.MIKROROBOTYK <strong>na</strong>jkomplikovanejším mikrostrojom patria nepochybnemikroroboty. Tie predstavujú <strong>na</strong>jzloitejšiemechanizmy, v ktorých sú kombinované senzorys mikromotorèekmi a jednoduchšími mechanickýmisúèiastkami, ako sú ozubené kolesá alebo v <strong>na</strong>jjednoduchšíchprípadoch <strong>na</strong>príklad páky. Najviac si odmikrorobotov s¾ubuje medicí<strong>na</strong>, ale vyui by ichchcela aj letecká a kozmická technika. Tu by sa maliuplatni <strong>na</strong>príklad ako miniatúrne mechanizmy, neustálesa pohybujúce po povrchu kozmických teliesa opravujúce mikrokrátery po dopadoch mikrometeoritov,ktoré sú sotva vidite¾né ¾ud<strong>sk</strong>ým okom.Všeobecne sú mikroroboty urèené <strong>na</strong> manipulácius predmetmi, ktorých rozmery a hmotnos súešte menšie ako tieto miniatúrne stroje.Pod pojem mikroroboty sa èasto zaraïujú ajstroje, ktorých ve¾kosti sú o nieèo väèšie, v rádochkubických milimetrov, prípadne a centimetrov.ÏALŠIE APLIKÁCIESpomedzi ïalších zaujímavých riešení mono spomenú<strong>na</strong>príklad aplikovanie MEMS v prepravetovaru, resp. balíkových poštových zásielok. Senzoryintegrované do obalu by mohli zaz<strong>na</strong>menávapodmienky, za akých bol tovar prepravovaný,a uklada informácie o prekroèeniach limitov, akosú otrasy, nárazy, teploty mimo povoleného rozsahua pod., spolu s èasom, keï k extrémnym podmienkamdošlo. To by malo následne pomôc urèivinníka prípadného poškodenia prepravovanéhotovaru a, samozrejme, aj vyúètova odškodné.OBCHODVýroba MEMS je relatívne nenákladná, pretoe dokáevyui poz<strong>na</strong>tky a existujúce výrobné zariadeniapouívané pri výrobe integrovaných obvodov.Vzniká tak priestor <strong>na</strong> rýchlejší rozvoj tejto oblastiv porov<strong>na</strong>ní s nákladmi a èasom, ktoré by bolotreba vy<strong>na</strong>loi, keby sa toto odvetvie malo vyvíjaod základov samostatne. V súèasnosti predstavujetrh s MEMS zhruba 10 % trhu s integrovanými obvodmia stúpa zhruba o 15 % roène.ZÁVERProces miniaturizácie v elektronike priniesol nielenkontinuálny pokrok, ale aj zmenu v <strong>na</strong>šom ivotnomštýle. Zdá sa, e MEMS budú ma <strong>na</strong> náš ivotpodobný vplyv a prinesú ve¾a pozitívneho.Zdroje/<strong>1.</strong>/ <strong>www</strong>.allaboutmems.com/2./ <strong>www</strong>.memsnet.org/3./ <strong>www</strong>.mems.org/4./ http://mems.colorado.edu/5./ http://<strong>www</strong>.zyvex.com/<strong>na</strong>notech/feynman.html/6./ http://<strong>www</strong>.ece.umn.edu/groups/mems/links.html/7./ http://<strong>www</strong>.me.umn.edu/~arik/MEMS/24 PC REVUE 6/2004


R E V U ETelefonovaniecez internet Daniel KederTechnológia VoIP nie je unijaká novinka, tak ako anitelefonovanie cez internet.Nanešastie sa telefonovaniecez internet <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<strong>na</strong>priek svojim mnohýmprednostiam zatia¾ vo väèšejmiere neujalo. V tomto èlánkusa doèítate o technológiiprenosu hlasu cez internet,ïalej o tom, èo telefovaniecez internet prinášauívate¾om, ko¾ko môeteušetri, a ponúkneme vám,samozrejme, preh¾ad súèasnejponuky sluieb telefonovania<strong>na</strong> internete.Skrátene môeme telefonovanie cez internetnájs pod pojmom VoIP, èo z<strong>na</strong>mená Voiceover Internet Protocol, po sloven<strong>sk</strong>y: prenoshlasu internetovým protokolom. Technológia VoIPumoòuje klasické telefonovanie s tým rozdielom,e o prenos konverzácie sa nestará telefónny operátor,ale internet. Princíp je jednoduchý – váš hlassa transformuje <strong>na</strong> dáta a tie sa prenášajú po internete.Platíte len svojmu po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi za monospripoji sa do tejto celosvetovej siete, prípadnemiestnemu telekomunikaènému operátorovipoplatok za spojenie k vášmu po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi pripojeniado internetu. Paradoxne potom vyznievato, e kým vám váš po<strong>sk</strong>ytovate¾ pripojenia do internetuumoní komunikova prakticky s kadýmpoèítaèom <strong>na</strong> zemeguli pripojeným do siete internetbene za sumu od 99 Sk/mesiac do nieko¾kotisíc Sk v závislosti od parametrov pripojenia, váštelekom vám za tých pár metrov a kilometrov,ktoré ste vzdialení od vášho ISP, úètuje niekedy(<strong>na</strong>jmä v prípade dial-up pripojenia) x-násobne viac.A tu je práve k¾úè k lacnejšiemu telefonovaniu –vyuíva sie internet <strong>na</strong>miesto drahej siete miestnychoperátorov. Tá <strong>na</strong>jdlhšia trasa vedie cez interneta len posledných nieko¾ko kilometrov sa prenášamiestnym telekomom. Takto cez internet obídetedrahé medzinárodné prepojenie medzi viacerýmitelekomunikaènými firmami.Internetová telefónia po svojom komerènom<strong>na</strong>sadení po roku 1998 spôsobila menšiu revolúciua telefonovanie cez internet má pred sebouve¾kú budúcnos. Viacero expertov <strong>na</strong>príkladtvrdí, e v blízkej budúcnosti bude telefonovanieak nie celkom zadarmo, tak za symbolické ceny.Keby toti hypoteticky všetci vyuívali<strong>na</strong>miesto klasických telefónnychsluieb VoIP telefonovanie, hovory byboli úplne zadarmo, pretoe hovory bysa u<strong>sk</strong>utoèòovali cez internet a obišli byoperátorov.Najväèšia prekáka pre IP telefóniu je rýchlospripojenia do internetu. Na uspokojivé výsledkytreba ma pripojenie 90 kb/s a viac (bený a<strong>na</strong>lógovýmodem má <strong>na</strong>pr. 56 kb/s, ISDN 64 alebo 128kb/s, ADSL od 384/64 a do 1536/256, <strong>na</strong> spojeniepomocou rozvodov káblovej televízie je to typicky512/128). Vo svete sú bené aj vyššie rýchlosti.KOMU SA TELEFONOVANIECEZ INTERNET OPATÍA KOMU NIEOplatí sa kadej firme, ktorá pretelefonuje denneviac ako 30 minút. Ešte viac sa oplatí firmám,ktoré èasto telefonujú do zahranièia. Akmá firma u zavedený vysokorýchlostný prístupdo internetu, <strong>na</strong>príklad cez ADSL, bude vyuitietejto technológie ešte výhodnejšie vïakavyuitiu synergického efektu.Naopak, vyuitie telefonovania cez internetsa neoplatí pre také firmy, ktoré telefonujú lenv rámci Sloven<strong>sk</strong>a, nemajú zavedený vysokorýchlostnýinternet a ich mesaèný úèet za telefónje niší ako 5000 Sk.TELEFONOVANIE CEZ INTERNETDNESNepohodlné ovládanie internetového telefónu cezsoftvér v poèítaèi a so slúchadlami <strong>na</strong> ušiach upatrí do minulosti. Dnešné internetové telefónyjednoducho zapojíte do smerovaèa a môete ihneïzaèa telefonova bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi máte poèítaèzapnutý alebo nie. Na zariadenie ATA (a<strong>na</strong>log termi<strong>na</strong>ladapter), <strong>na</strong>príklad Cisco ATA 186, môetetie pripoji a dva obyèajné a<strong>na</strong>lógové telefónyvrátane bezdrôtových. Samozrejmosou je aj prepojenies ústredòou. Staèí teda zdvihnú ktorýko¾vekpripojený telefón, vytoèi príslušnú predvo¾bua voláte do zahranièia neporov<strong>na</strong>te¾ne lacnejšieako cez benú linku. IP telefóny po<strong>sk</strong>ytujú (väèšinoubezplatne) okrem beného telefonovania ajïalšie sluby, ako <strong>na</strong>príklad identifikáciu volajúceho,vyuitie faxu, presmerovanie hovorov aleboslubu odkazovej schránky. Medzi sofistikovanejšieplatené sluby patrí <strong>na</strong>príklad zasielanie hlasovýchodkazov priamo do vášho e-mailu, monoszvolenia telefónneho èísla a ïalších x aliasov, videokonferencie,vo¾ba zeleného èísla a podobne.AKO SME NA TOM NA SLOVENSKU?ia¾, zatia¾ nie ve¾mi dobre. Viaceré firmy ponúkajúriešenia VoIP, no tie sú výrazne drahšie ako riešeniaVoIP vo svete a ich implementácia sa podávazákazníkoviako zloitýproces, vhodný lenpre väèšie firmy, hoci ide v podstate o jednoduchériešenia, ktoré sa vo svete uplatòujú u peknýchpár rokov. Viacerí z <strong>na</strong>šich alter<strong>na</strong>tívnych operátorovcenu za takéto riešenie po<strong>sk</strong>ytuje len <strong>na</strong>vyiadanie a <strong>na</strong> firemných weboch sa len doèítateo monostiach vyuitia tejto „novej“ technológie.Èasto je ich ponuka spojená s vyuívaním nepraktickýchtelefónnych kariet, pri ktorých okremmedzinárodnej tarify za IP hovor nepochopite¾neplatíte poplatok ešte aj telekomu za miestny hovor(<strong>na</strong>príklad karty Global Phone). Ceny sú väèšinounieko¾konásobne vyššie ako ceny telekomunikaènýchfiriem zo zahranièia, nehovoriac o výhodnejšíchpaušáloch a podobne.S domácnosami je to ešte horšie – <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uneexistuje firma, ktorá by dokázala domácnostiponúknu alter<strong>na</strong>tívne riešenie telefonovania cezVoIP okrem jednoduchých riešení, kde uívate¾ musíma <strong>na</strong>príklad zapnutý poèítaè poèas hovoru.V Èechách funguje Dyad DigiPhone. Treba podotknú,e ani obyvate¾ovi SR niè nebráni v dohode –hoci aj so zahraniènou firmou – o po<strong>sk</strong>ytovaní telekomunikaènýchsluieb. Napríklad pod¾a vyjadrenífirmy 8x8, Inc. (zatia¾ neumoòuje telefonovanie <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>o v rámci paušálu 49,90 USD) je jedno,z ktorej krajiny ich zákazník pochádza. Jedinou pod-Výhody telefonovania cez internet Nieko¾konásobne nišie ceny hovoru ako pribenom telefonovaní Monos vyuitia mnohých doplnkových sluieb Globál<strong>na</strong> povaha technológie (ak <strong>na</strong>príkladpresahujete firmu <strong>na</strong> druhú stranu zemegule,telefónne èísla sa zachovajú) Komplexná prepojenos s IT štruktúrou celejfirmyNevýhody telefonovania cez internet Základnou poiadavkou je vysokorýchlostnýprístup <strong>na</strong> internet V prípade, e pripojenie nie je dos rýchle,alebo ak prenosová rýchlos kolíše, bude kvalitahovoru ve¾mi nízka Ak vám „spadne“ internet, nemôete praktickyvôbec komunikova s vonkajším svetom Relatívne vysoké náklady <strong>na</strong> inštaláciua zavedenie systému IP telefonovania vo firme(hardvér, zavedenie, školenie IT pracovníkova zamest<strong>na</strong>ncov) Nišia spo¾ahlivos ako pri telefonovaní cezbený telefón26 PC REVUE 6/2004


R E V U Emienkou je, aby mal záujemca o ich sluby vysokorýchlostnýprístup <strong>na</strong> internet a potrebný hardvér.Telefonovanie VoIP nie je len lacnejšie, ale ponúkaaj prídavné sluby, ktoré a<strong>na</strong>lógové linky benenepo<strong>sk</strong>ytujú. Ak ve¾a cestujete, po pripojení <strong>na</strong>internet môete prakticky z ktoréhoko¾vek miesta<strong>na</strong> svete prijíma hovory <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké telefónne èísloalebo telefonova v rámci svojho paušálu. SpoloènosXten (<strong>www</strong>.xten.com) ponúka riešenia softvérovýchtelefónov pre rôzne platformy – <strong>na</strong>príkladaj pre Pocket PC. Ak ste <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u, kde sú wi-fi hotspoty,môete pokojne vypnú mobil a zaèa telefonovaz Pocket PC (vreckového poèítaèa) za tarifyneporov<strong>na</strong>te¾ne nišie, ako sú ceny za roamingovévolania. Samozrejmosou je ïalej sluba CLIP, odkazováschránka, sekundová tarifikácia, podrobnévýpisy zadarmo, dostupné <strong>na</strong> internete, blokovaniahovorov, èakanie <strong>na</strong> hovor (call waiting), konferenènýhovor, presmerovanie hovorov alebo zasielanieodkazov do e-mailu.Je len škoda, e sa telefonovanie VoIP zatia¾ prílišneujalo. Dôvodov je urèite viacero, no jeden z nich jezrejmý – telekomunikaèné firmy nemajú záujem rozvíjatúto technológiu (hoci deklarujú opak) a <strong>sk</strong>ôrjej hádu polená pod nohy (spomeòme si <strong>na</strong>príklad,ako sa náš monopolný telekom zachoval, keï mobilníoperátori spustili lacnejšie telefonovanie cez internet,ïalej nekoneèné kauzy Slovak Telecomu s doslovakadou firmou, ktorá chcela zákazníkom prinieslacnejšiu alter<strong>na</strong>tívu komunikácie).Vo svete je situácia podobná, hoci bez takých administratívnychprekáok ako u nás. Relatívne novéspoloènosti, ako Net2Phone, 8x8 alebo Vo<strong>na</strong>ge,môu len ako konkurova gigantom, ako je Verizon,ktorý má 60 miliónov zákazníkov. Gigantomsa zatia¾ úspešne darí <strong>sk</strong>rýva svoju neochotu zní-i mare vyhláseniami o nezrelosti èi nízkej bezpeènostiVoIP.KEDY MÔEME OÈAKÁVA MASOVÉNASADENIE TELEFONOVANIA CEZINTERNET?Viacerí odborníci tejto technológii predpovedajúve¾kú budúcnos. Isté je zatia¾ len jedno – spokojnýchpouívate¾ov technológie VoIP je èoraz viac,od minulého roka sa poèet prevolaných minút <strong>na</strong>svete zvýšil pribline <strong>na</strong> 314 miliárd minút. To jetakmer 3-násobné zvýšenie oproti minulémuroku 1 . Pod¾a vý<strong>sk</strong>umov sa telefonovanie VoIP podie¾alo<strong>na</strong> celkovom telefonovaní takmer 13 %, zatia¾èo v roku 1998 to bolo len 0,2 %.Budúcnos <strong>sk</strong>utoèného rozšírenia tejto technológiemnohí vidia v integrácii sluieb po<strong>sk</strong>ytovate¾apripojenia do internetu spolu s doplnkovými slubamiISP, ako sú <strong>na</strong>príklad video on demand (video<strong>na</strong> vyiadanie), ktoré <strong>na</strong>príklad zaèal ponúka svojimzákazníkom <strong>na</strong>jväèší ISP – AOL. Ïalšia novásluba, ktorú ISP zaèí<strong>na</strong>jú ponúka svojim zákazníkom,je aj IP telefonovanie.Urèite ste si všimli, e <strong>na</strong>ši ISP (po<strong>sk</strong>ytovateliaprístupu do internetu) si <strong>na</strong>vzájom konkurujú takmervýluène cenovo alebo viac èi menej prieh¾adnýmikozmetickými úpravami produktov. Medziponukou jedného ISP a jeho konkurenta <strong>sk</strong>utoènenájdeme len minimálne rozdiely – podobná ce<strong>na</strong>a rov<strong>na</strong>ké doplnkové sluby. Èo keby jeden z týchtoISP <strong>na</strong>príklad umonil zákazníkom telefonovanieza paušál v rámci pevných liniek <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a dosusediacich krajín plus lacné telefonovanie docelého sveta? Zdá sa vám to nemoné? Staèilo bysa len dohodnú s niektorou z mnohých firiemVoIP. ISP by si tak nielen prilákal zákazníkov, ale byzaèal by vnímaný ako komplexný telekomunikaènýpartner firmy, a èo je <strong>na</strong>jdôleitejšie, znásobiliby sa mu príjmy <strong>na</strong> jedného zákazníka – a o topredsa ide! Cenová konkurencia je toti zo strednodobéhoa <strong>na</strong>jmä dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a neudrate¾náa neiaduca pre všetky strany zúèastòujúcesa v konkurenènom boji.CENY ZA TELEFONOVANIE CEZINTERNET NA SLOVENSKUV prvom rade treba poveda, e ceny sa môu výrazneodlišova pod¾a jednotlivých operátorov.V tabu¾ke sú uvedené ceny jednotlivých vybranýchfiriem za telefonovanie za jednu minútu hovoru.NEDAJTE SA LIMITOVA!Ak sa vám tieto ceny stále nepozdávajú, máte ešteïalšiu alter<strong>na</strong>tívnu – vyuite sluby zahraniènejtelekomunikaènej firmy. Áno, je to celkom reálne ajlegálne!Kým <strong>na</strong>jlacnejšiu tarifu do USA dostanete u násza 2,90 Sk bez DPH (Fayn), rov<strong>na</strong>ko sa môetedovola do USA a Ka<strong>na</strong>dy cez zahranièného operátoraza cenu 1,30 Sk a menej. Zahranièní alter<strong>na</strong>tívnioperátori ponúkajú aj pre <strong>na</strong>šinca mimoriadneatraktívne programy. Napríklad spoloènosDyad DigiPhone ponúka telefonovanie do väèšinyeuróp<strong>sk</strong>ych krajín v rámci paušálu 110 EUR. Toz<strong>na</strong>mená, e vám bude staèi zaplati 110 EUR amôete telefonova bez obmedzenia nielen <strong>na</strong>všetky úèastnícke stanice pevnej siete v SR, ale<strong>na</strong>vyše aj do väèšiny európ<strong>sk</strong>ych krajín! SpoloènosProdukt/Firma Slovanet Voipac Nextra PosTel eTel ST EuroTel Orange GTS*(bez poplatku zamiestny hovor)Nemecko 5 2,90 4,90 3,50 4,90 8,80 5,90 4.20 4,50Nemecko mobil 13,70 11,90 12,30 10,50 12,60 16,5 12,50 11,00 11,90Èe<strong>sk</strong>o 5 2,90 4,90 3,90 4,90 8,80 5,90 4,20 4,50Ve¾ká Británia 6,30 2,90 60 3,90 5,90 9,60 7,90 4,20 5,50Ru<strong>sk</strong>o 13,30 11,90 14,90 7,90 16,90 9,60 19,90 10,30 5,50Èí<strong>na</strong> 21 5,70 6 5,90 22,90 12 39,90 23,80 7,90USA 6,30 2,90 6 3,90 5,90 9,60 7,90 8,30 5,50Švajèiar<strong>sk</strong>o 6,30 2,90 6 3,90 5,90 9,60 7,90 8,30 5,50Uvedené ceny platia vdy pre tarifnú špièku (8:00 –16:00) a sú v Sk bez DPH* Spoloènos GTS ponúka sluby VoIP len firemným klientomTabu¾ka 1 Poèet prevolaných minút pre jednotlivé volania120 min./deò Pevná linka <strong>na</strong> pevnú linku – miestny hovor120 min./deò Pevná <strong>na</strong> mobil40 min./deò Pevná <strong>na</strong> medzimesto20 min./deò Pevná do zahranièia20 min./deò Mobil do zahranièiaTabu¾ka 2 Úspory imaginárnej firmy pri vyuití IP telefónieVOLANIE CEZ PEVNÚ LINKUP−P P−MT P−PmedziM P−Z M−Z4 560 Sk 20 640 Sk 3 280 Sk 3 840 Sk 3 320 SkVOLANIE CEZ INTERNETP−P P−MT P−PmedziMi P−Z M−Z0 Sk 16 128 Sk 0 Sk 0 Sk 800 SkSPOLU UŠETRÍTE NA JEDNOTLIVÝCH VOLANIACH100 % 22 % 100 % 100 % 76 %Legenda:P−P – volanie z pevnej linky <strong>na</strong> pevnú linku (miestny hovor)P−MT – volanie z pevnej linky <strong>na</strong> mobilP−PmedziM – volanie z pevnej linky <strong>na</strong> pevnú linku medzimestoP−Z – volanie z pevnej linky do zahranièia (2. tarifné pásmo)M−Z – volanie z mobilného telefónu do zahranièia (2. tarifnépásmo)ako novinku ponúka aj spoluprácu s GSM brá<strong>na</strong>mi,èo umoní telefonovanie aj z mobilných telefónnychèísel, aj <strong>na</strong> mobilné telefónne èísla za minimálnepoplatky. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e pracovníkfirmy, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v teréne a potrebuje zavolado Nemecka, vytoèí èíslo, bude prepojený <strong>na</strong>GSM bránu (ce<strong>na</strong> ako pri volaní <strong>na</strong> mobil) v domov<strong>sk</strong>ejfirme, ktorá ho spojí s Nemeckom v rámcipaušálu. Pri vyuití GSM brány bude ce<strong>na</strong> za minútutakéhoto hovoru asi 2 Sk/min. bez DPH (podrobnejšiev cenníkoch mobilných operátorov).Mobilní operátori sa nekontrolovate¾nému vyuívaniuGSM brán ubránili presadením záko<strong>na</strong>, konkrétne§ 23 záko<strong>na</strong> è. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách,kde sa vyaduje uzatvorenie dodatkuk zmluve s mobilným operátorom. Iné firmy, ako<strong>na</strong>príklad 8x8, Inc., slubu telefonovania do viacerýchkrajín Európy ponúkajú v jednom zo svojichprogramov len za paušál 49 USD, no v ich zoz<strong>na</strong>mezatia¾ chýba Sloven<strong>sk</strong>o. Èe<strong>sk</strong>á republika tam však je,èo z<strong>na</strong>mená, e pre obèanov ÈR sa dá telefonovanon-stop v rámci pevných liniek v celej ÈR + dovybraných krajín Európy, celej USA a Ka<strong>na</strong>dy za1570 Sk za mesiac! Staèí k tomu u len malièkos –pripojenie <strong>na</strong> vysokorýchlostný internet, zariadenieATA (<strong>na</strong> ktoré sa pripája telefón a je v cene od 3000Sk) plus uhradi aktivaèný poplatok asi 30 – 50 USD.Ko¾ko teda môe sloven<strong>sk</strong>á firma ušetri <strong>na</strong> podobnomriešení? Skúsme si to predstavi <strong>na</strong> imaginárnejfirme v takomto riešení: Sluba hovorov cez internet od spoloènosti,ktorá ponúka paušálne hovory v rámci Európy vrátaneSloven<strong>sk</strong>a (<strong>na</strong>príklad Packet8 od 8x8, Inc.),Dyad DigiPhone GSM brá<strong>na</strong> prepojená so slubou telefonovaniacez internetV tabu¾ke 1 je uvedený poèet minút, ktoré dennepretelefonuje <strong>na</strong>ša imaginár<strong>na</strong> firma. Dosiahnutáúspora je uvedená v tabu¾ke 2.Celková úspora dosiahnutá za mesiac (abstrahujemeod paušálu, ktorý je rôzny v kadej firme) jev tejto modelovej situácii a 18 712 Sk, èo je v tejtomodelovej situácii úspora 52 % nákladov. Najvyššiuúsporu (ak neuvaujeme poplatok za paušál), a100 %, dosiahneme pri volaní <strong>na</strong> pevné linky vovybraných krajinách Európy vrátane Sloven<strong>sk</strong>a, samozrejme.Najnišiu úsporu (22 %) dosiahneme, aktelefonujeme z pevnej linky <strong>na</strong> mobil. Poèiatoènénáklady sú pribline od 3000 Sk za základnéa 10 000 Sk za komplexnejšie ATA (zariadenie,ktoré umoòuje transformovanie digitálneho signálu<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógový). iadne ïalšie náklady do hardvérovéhovybavenia nie sú nevyhnutné, dokoncanemusíte ani prebudova svoju existujúcu infraštruktúrutelefónov – všetky telefóny môu zostapôvodné. Podmienkou je, samozrejme, vysokorých-28 PC REVUE 6/2004


lostné pripojenie <strong>na</strong> internet a smerovaè. Ïalej zaplatíte20 – 50 USD ako aktivaèný poplatok, prvýmesaèný paušál a môete zaèa telefonova! Ak steväèšia firma s viacerými telefónmi, zrejme budetemusie ešte zaplati zopár servisných hodín <strong>na</strong>konfiguráciu telefónnej ústredne a vašej siete.Aké sú praktické <strong>sk</strong>úsenosti s takýmto zariadením?Pod¾a vyjadrení firmy Underwriters Technologies2 , spoloènosti prevádzkujúcej dátové centrum(link <strong>www</strong>.underwriterstechnologies.com), súvýsledky pod¾a ich nároèných štandardov uspokojivé.Z 1000 u<strong>sk</strong>utoènených hovorov v priemerezlyhá asi 20 – 25 (2 – 2,5 %), u<strong>sk</strong>utoèòované hovorysú pod¾a <strong>sk</strong>úseností uívate¾ov kvalitatívneúplne porov<strong>na</strong>te¾né s hovormi cez pevnú linku.Ak telefonujete do zahranièia len obèasne alebonechcete investova do špeciálneho hardvéru, prípadneak si chcete túto technológiu len nezáväzne vy<strong>sk</strong>úša,postaèí vám zriadenie úètu <strong>na</strong> niektorej z mnohýchstránok, ktoré túto slubu ponúkajú. Budetepotrebova embosovanú kartu, slúchadlá s mikrofónoma, samozrejme, poèítaè pripojený <strong>na</strong> internet. Nabené telefonovanie rodine alebo priate¾om vámdokonca postaèí aj bené dial-up pripojenie! Na profesionálnepouitie dial-up pripojenie nemono odporúèa,pretoe je pomalé a nie je stabilné, èasto poèujeteozvenu a kvalita prenášaného hlasu ve¾mi kolíše.Tu je nieko¾ko adries, kde sa môete zaregistrova,predplati si minúty a prakticky okamite telefonovaprostredníctvom „softvérového telefónu“:<strong>www</strong>.iconnecthere.com(USA: 1,20 Sk, EÚ: 2,50 Sk, EÚ mobil: 11 – 13 Sk) 3<strong>www</strong>.pccall.com(USA: 1,33 Sk, EÚ: 2 – 3,50 Sk, EÚ mobil: 22 – 30 Sk)<strong>www</strong>.net2phone.com(USA: 3,40 Sk, EÚ: 2,80 Sk, EÚ mobil: 8,50 Sk – 11 Sk)<strong>www</strong>.go2call.com(USA: 1,20 Sk, EÚ: 1,40 Sk, EÚ mobil: 11 Sk)http://<strong>www</strong>.addavoice.com(USA: pod¾a programu, EÚ: 2,10, EÚ mobil: 14 – 17 Sk)Osobne pre svoje potreby (komunikácia s rodinou,volanie priate¾om do zahranièia, prípadneoverenie nákupu cez internet telefonicky) u viacako rok vyuívam slubu iconnecthere a somv podstate spokojný. Pripojenie je stabilné, poèashovoru nemáte dojem <strong>sk</strong>resleného hlasu ani nepoèujetezvýšený šum. One<strong>sk</strong>orenie prakticky nevnímatea hovor je duplexný (obe strany môu <strong>na</strong>razhovori). Váš náprotivok väèšinou zistí, e volátecez internet, lebo váš hlas je mierne <strong>sk</strong>reslený, niekedyve¾mi mierne prerušovaný. Pri pomalšom spojenísa vám môe sta, e hovor bude prerušovanýalebo s ozvenou. Èasto je takýto hovor úplne nezrozumite¾nýa vy musíte zavola znovu. Pozitívneje, e prvých nieko¾ko sekúnd sa neúètuje, take akzistíte, e volaného nepoèujete kvalitne, jednoduchozavesíte a <strong>sk</strong>úsite zavola ešte raz. Musím všakpoveda, e v posledných nieko¾kých mesiacochtento problém zmizol. Pravdepodobne to bolo spôsobenéu prevádzkovate¾a, nie <strong>na</strong> mojej strane. Preúplnos dodávam, e vyuívam sluby CHELLO (pripojenie<strong>na</strong> internet cez kábel rýchlosou 512/128kb/s), predtým som vyuíval dial-up.AKO NAKUPOVA SLUBY VOIPV ZAHRANIÈÍ<strong>1.</strong> Vyberte si vhodného partnera. Kritériom budev prvom rade ce<strong>na</strong>, ale nemali by ste podceni anicelkový vzh¾ad stránky, ktorou sa firma prezentuje,komplexnos ponuky a meno firmy. Najznámejšímisú Net2Phone (vyuíva ich <strong>na</strong>príklad ICQ),Go2Call alebo Iconnecthere. Skontrolujte si, èi krajiny,do ktorých plánujete vola <strong>na</strong>jèastejšie, majúvšetky výhodné tarify. Môe sa toti sta, e kýmjed<strong>na</strong> kraji<strong>na</strong> má ve¾mi výhodnú sadzbu do jednejkrajiny, sadzba do inej krajiny môe by podstatnemenej výhodná v porov<strong>na</strong>ní s inou firmou.2. Vyberte si vhodný program. Niektoré firmyponúkajú výhodnejšie tarify (<strong>na</strong>pr. Iconnecthere),ak budete plati mesaèný paušál. Všetko, samozrejme,záleí <strong>na</strong> vašich potrebách. Odporúèam <strong>na</strong>jprvvy<strong>sk</strong>úša sluby bez paušálu.3. Predplate si kredit. Máte väèšinou <strong>na</strong> výberz nieko¾kých súm od 5 USD a do 100 USD. Ak sichcete predplati viac, väèšinou dostanete z¾avu ado výšky 10 – 20 %. Pri <strong>na</strong>jniších sumách si úètujúniektoré firmy nízky poplatok, <strong>na</strong>pr. 1 USD. Budetepotrebova embosovanú kartu s logom VISAalebo MASTERCARD. Niektoré menšie spoloènostiumoòujú aj alter<strong>na</strong>tívne platby – <strong>na</strong>príklad zaslaniešeku a pod. Ak si chcete tieto náklady ne<strong>sk</strong>ôruplatni v úètovníctve, nezabudnite si vytlaèi tzv.receipt po tom, ako zaplatíte 4 .4. Budete si musie stiahnu softvérový telefón(zadarmo), zada meno a heslo a upravi <strong>na</strong>stavenia(mikrofón, slúchadlá, prípadne iné <strong>na</strong>stavenia,<strong>na</strong>jmä ak ste pripojení cez firewall/proxy).Obsluha softvérového telefónu je jednoduchá, hocipomerne nepohodlná. Takmer všetky firmy ponúkajúaj doplnkové zariadenia <strong>na</strong> pohodlnejšie telefonovanie– od jednoduchých USB telefónov (nemusítepouíva softvérový telefón ani slúchadlá s mikrofónom,ale priamo volíte èísla <strong>na</strong> ciferníku) a poIP telefóny (nemusíte ma ani poèítaè, staèí vám pripojenie<strong>na</strong> internet a smerovaè). Je dôleité, aby stesi overili, èi konkrét<strong>na</strong> firma ponúka aj hardvérovériešenia. V prípade, e vám VoIP telefonovanie budevyhovova, pravdepodobne budete chcie prejs <strong>na</strong>vyspelejšie hardvérové riešenie. Zaujímavé riešeniepouíva <strong>na</strong>príklad ZipGlobal (zipglobal.com). Za poplatok35 USD plus náklady <strong>na</strong> poštovné (30 USD)vám pošlú zariadenie <strong>na</strong> prevod digitálneho signálu<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógový. Do tohto zariadenia pripojíte benýtelefón a môete ihneï zaèa telefonova ove¾a kvalitnejšiea pohodlnejšie ako cez softvérový telefón.Väèši<strong>na</strong> sluieb dokáe fungova aj so štandardnýmiIP telefónmi (<strong>na</strong>jznámejším výrobcom je CISCO).Je obdivuhodné, ako internet dokáe globalizovatrh – v tomto prípade s telekomunikáciami. Veïkomu by sa ešte pred nieko¾kými rokmi mohlo èolen sníva o tom, e sa rozhodne ušetri prostriedky<strong>na</strong> telefonovanie <strong>na</strong>príklad s americkou telekomunikaènoufirmou? Nemoné? Skúste to!Technológia VoIP je u pripravená, predpokladyvytvorené (vysokorýchlostné pripojenia), no <strong>na</strong>široké uplatnenie telefónie VoIP si ešte asi budememusie poèka. Technológia bola takpovediac „<strong>na</strong>spadnutie“ u pred šiestimi rokmi, no a dnes je...ešte stále len „<strong>na</strong> spadnutie“. Preèo je to tak? Pod¾aviacerých odborníkov jednoz<strong>na</strong>ène preto, lebo tátotechnológia si z pochopite¾ných príèin zatia¾ nezí<strong>sk</strong>alapodporu ve¾kých hráèov.Poznámky:1 December 2003, TeleGeography2 http://voip.uwtech.com/3 Uvedené ceny platia pre program bez mesaèného paušálu.4 PC REVUE 3/2004 – Ako <strong>na</strong>kupova cez internet


R E V U EInteligentnéSTRELNÉ ZBRANE Branislav MadošiCOlt identifikuje majite¾a vïaka vysielaèuv hodinkáchZbrane <strong>na</strong>zývané Smart Gun alebo Perso<strong>na</strong>lizedGun sú ruèné strelné zbrane, ktorýchnázov vystihuje ich dve základné vlastnosti.Smart Gun hovorí v súlade s podobnými názvami,ako je smart card, smart home atï., e sú to zbranevybavené elektronikou a <strong>na</strong>jmä mikroprocesorovoutechnikou. Perso<strong>na</strong>lized Gun zasa hovorío identifikovaní vlastníka zbrane. Podstatou týchtozbraní toti je, e dokáu rozoz<strong>na</strong>, èi ich drív ruke ich oprávnený pouívate¾ alebo niekto iný.HISTÓRIAInteligentná zbraò v podobe, o akej hovorí tentoèlánok, si zí<strong>sk</strong>ala pozornos v roku 1993. V roku1994 Natio<strong>na</strong>l Institute of Justice (NIJ) zaloil SmartGun Technology Project s cie¾om zhodnoti technológie,ktoré by mohli vies k znefunkèneniu zbranev neautorizovaných rukách. Výsledky vý<strong>sk</strong>umuv roku 1996 priniesli <strong>sk</strong>lamanie, keï potvrdili, eneexistuje bezpeèný spôsob identifikácie pouívate¾a,schopný bezporuchovej práce. Najlepšie zbranedosiahli stupeò B. Najvhodnejšie sa pod¾a tejtosprávy zdá pouitie èipov RFID. Ich nevýhodou jeinterferencia s inými elektromagnetickými zdrojmi.Problémom sú pod¾a správy aj batérie, ktoré súnevyhnutnou súèasou zbrane a ktoré po vybitízbraò znefunkènia.PRINCÍPPrincíp inteligentnej zbrane je ve¾mi jednoduchý.Zbraò má zabudované senzory, vïaka ktorým vieidentifikova èloveka, ktorý ju drí v ruke. Porov<strong>na</strong>níms údajmi uloenými v zbrani sa vyhodnotíprípadná zhoda. Ak sa údaje zhodujú, zbraò sa odistía dovolí strie¾a, v opaènom prípade zostávastále zaistená. Hoci v podstate ide o jednoduchýprincíp, je problematické vytvori funkèné riešenie.Spo¾ahlivos riešenia musí by zabezpeèená tak,aby zbraò vdy identifikovala èloveka správne, prièomnesmie dovoli strie¾a neautorizovanej osobe,ale <strong>na</strong>opak, vdy musí dovoli vystreli osobe, ktoráje <strong>na</strong> pouitie zbrane oprávnená.Aby bolo moné zbraò povaova za dostatoènerýchlu, musí identifikácia prebehnú za èas kratšíako štvrti<strong>na</strong> sekundy. Súèasné prototypy zatia¾ tútopoiadavku nespåòajú.AUTORIZÁCIAZbraò by mala by perso<strong>na</strong>lizovaná pri predajipriamo u obchodníka alebo <strong>na</strong> policajnej stanici prijej prihlasovaní. Otázkou je, èi bude môc by zbraòVo viacerých sci−fi príbehochpatrila k neodmyslite¾nýmrekvizitám zbraò, ktorá bolapouite¾ná iba v rukáchústredného hrdinu.V súèasnosti sa takéto ruènézbrane vyvíjajú a v horizontenieko¾kých rokov by sa malidosta <strong>na</strong> trh, prièompriekopníkom v tejto oblastiby sa mali sta USA.Implantát spoloènosti Verichippreprogramovaná. Ak to bude moné, môe v budúcnostivzniknú èierny trh s preprogramovávanímzbraní. Keby to nebolo moné, treba vyriešiproblém zbraní, ktoré budú <strong>na</strong>programované chybne,èi u chybou obsluhy, alebo zlyhaním elektroniky.Systémy identifikácie sa delia <strong>na</strong> tri <strong>sk</strong>upiny.Prvá obsahuje riešenia, ktoré nepotrebujú iadneïalšie elektronické zariadenie nesené pouívate-¾om, pretoe snímajú priamo jeho biometrické údaje.Druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pouíva ïalšie zariadenie vysielajúceúdaje, ktoré zbraò prijíma. Do tretej <strong>sk</strong>upinypatria všetky ostatné spôsoby.V záujme zamedzenia monosti odcudzenia a neautorizovanéhopouitia zbrane musí princíp autorizáciefungova tak, aby jeho prípadné vyradeniez èinnosti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo aj znefunkènenie zbrane.Mechanika zbrane teda bez elektroniky nesmie zabezpeèivýstrel.V prvom prípade je majite¾ zbrane identifikovanýpomocou individuálnych biometrických údajov,ako je sti<strong>sk</strong> ruky, ve¾kos dlane, dåka jednotlivýchprstov a priebeh zväzkov svalových vlákien.Celkom prirodzeným spôsobom identifikácie jesnímanie odtlaèkov prstov <strong>na</strong> rukoväti zbrane. Pouívasa aj hlasová identifikácia, tá je však vdy<strong>sk</strong>ombinovaná s iným typom overovania totonosti.Do druhej <strong>sk</strong>upiny patria predovšetkým zariadeniazaloené <strong>na</strong> èipoch RFID. Sem patrí riešeniespoloènosti VeriChip. Tá produkuje miniatúrne vysielaèes ve¾kosou 12 × 2,1 mm, ktoré mono implantovapod kou. Pokusy ukázali, e pritom nevznikáiadne zdravotné riziko. VeriChip pouívaèipy <strong>na</strong> identifikovanie psov, zloitejšia verzia bolaimplantovaná pokusne aj 500 ¾uïom.Èip implantovaný do dlane sa dá èíta snímacímzariadením umiestneným v zbrani. Verichip <strong>na</strong> vývojitakejto zbrane spolupracuje so spoloènosouFN Manufacturing. V súèasnosti existuje prototyp,ktorý sa ïalej zlepšuje. Èip v dlani sa môe pouíva<strong>na</strong> autorizáciu nielen v prípade zbraní, ale aji<strong>na</strong>k, <strong>na</strong>príklad pri overovaní prístupu do budov,miestností a pod.Inou monosou je náramok alebo náhrdelníkvysielajúci identifikaèné údaje, prípadne prsteò obsahujúciprecízne <strong>na</strong>stavený magnet. Túto verziuvyvinula spoloènos Fulton Arms.Kuriózny spôsob autorizácie prístupu patrí dotretej <strong>sk</strong>upiny. Malo ním by zadanie kombinácieèíslic <strong>na</strong> èíselníku zbrane podobne ako v prípadePIN-u kreditnej karty. Nevýhodou je, e je to ve¾mipomalá, <strong>na</strong>vyše v prípade tmavého prostredia výraznesaená autorizácia. Takto mala fungova inteligentnázbraò spoloènosti SIG ARMS.Spomedzi výz<strong>na</strong>mných výrobcov zbraní nemononespomenú spoloènos Colt, ktorá vyvinulainteligentnú zbraò pod názvom Z40. Vývoj ïalejpokraèoval smerom k zbrani iColt.VÝHODYVyuitie inteligentných zbraní by malo priniesmnoho výhod. K zbrani sa nebudú môc dostadeti alebo iné nepovolané osoby, ktoré by si neodbornoumanipuláciou s òou mohli privodi úraz.Èastým scenárom tragédií toti býva, e deti prihre nájdu doma <strong>sk</strong>rytú zbraò, ktorá náhodou vystrelí.Nemalo by sa stáva, e by zbraò mohla vystrelináhodne pri páde z výšky, pretoe podmienkouvýstrelu je, aby ju majite¾ dral pevne v ruke.Hlavnou výhodou, pre ktorú sú tieto zbraneatraktívne pre policajné zloky, je istota, e nemô-e vystreli v nesprávnych rukách. Nemôe sa tedasta, e by policajt bol zastrelený pri policajnomzásahu vlastnou zbraòou, ktorá by sa dostala dorúk zloèincom.Ve¾ký problém tvorí vysoký poèet samovrád.Inteligentné zbrane nedokáu identifikova, èi saautorizovaný pouívate¾ s<strong>na</strong>í otoèi zbraò protisebe, ale zabráni spáchaniu samovrady zbraòoupríbuzného. To by malo zabráni mnostvu samovrádmladistvých.32 PC REVUE 6/2004


R E V U EModel O'Dwyer VLe spoloè−nosti MetalStromAk dôjde k stre¾be, bude vïaka inteligentnýmzbraniam ¾ahšie urèi strelca. Predpokladom totije, e strelcom musel by majite¾ zbrane. To by malookrem iného pôsobi aj preventívne a zníi poèettrestných èinov.Prevencia bude súvisie aj s decimovaním èiernehotrhu so zbraòami. Na tomto trhu sa predávajúpredovšetkým kradnuté zbrane. Bude ve¾mi akéa nemoné obchodova s perso<strong>na</strong>lizovanýmizbraòami, ktoré bude treba preprogramova.Inteligentné zbrane by mali obsahova aj ïalšiezariadenia, ako je <strong>na</strong>príklad prijímaè GPS. Vïakanemu by sa mala da zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> poloha zbranepri kadom výstrele, èo pomôe v prípade súdnychprocesov a urèovania viny a neviny.NEVÝHODYInteligentné zbrane majú, samozrejme, aj nevýhody,ktoré súvisia tak s princípom autentifikácie,ako aj s tým, e celá technológia je ešte len vo vývoji.Hlavnou nevýhodou, ktorou argumentujú odporcovia,je zloitos zbrane. Ako platí pre kadýsystém vo všeobecnosti, èím je zbraò zloitejšia,tým je náchylnejšia <strong>na</strong> poruchy. Zbraò však musíby èo <strong>na</strong>jspo¾ahlivejšia pre prípad, e by sa jejmajite¾ dostal do stavu ohrozenia a potreboval byju poui.Jednou z nevýhod paradoxne je, e zbraò budemôc poui iba jej majite¾. Keby <strong>na</strong>príklad došlok lúpei v dome, zbraò by nemohol poui príbuznýmajite¾a. Podobne by v akcii nemohol policajtvyui zbraò svojho kolegu, hoci by si to situáciamohla vyadova. Jednou z moností, ako tentoproblém rieši, je pre kadú zbraò autorizova viaceroosôb. Mohlo by ís o blízkych rodinných príslušníkovokrem detí èi o kolegov v policajnej jednotke.V prípade polície sa poèíta aj s inou alter<strong>na</strong>tívou,keï by zbraò mohol poui jej oprávnenýpouívate¾, jeho partner v slube a jeho <strong>na</strong>driadený.Pre políciu má by vypracovaný aj plán testovaniazbraní, aby sa nestalo, e zbraò v akcii zlyhá.V prípade, e budú autentifikaèné informácievysielané zo zariadenia v hornej konèatine a totozariadenie bude montované vdy <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké miesto,môu to prípadní útoèníci zneui a útokom <strong>na</strong>toto miesto zariadenie znefunkèni. V tom prípadeby mohlo dôjs de facto k odzbrojeniu. Policajti bysa tak mohli sta ¾ahko zranite¾nými.Pri niektorých riešeniach je zbraò odistená podlhší èas, a teda existuje monos jej zneuitia potom, ako sa jej oprávnený vlastník autorizuje.Riešenia s prsteòom, náramkom alebo náhrdelníkomsú menej vhodné, pretoe so zbraòou môuby ukradnuté aj tieto autorizaèné zariadenia.Ideálnym riešením teda je, keï okrem zbrane nie jepotrebné u iadne ïalšie zariadenie.Nevýhodou zbraní èítajúcich odtlaèky prstov je,e ich nemono pouíva v rukaviciach. V chladnompoèasí za predpokladu, e zbraò bude trebapoui okamite, to z<strong>na</strong>mená rizikový faktor, ktorýje v prípade policajných pochôdzkarov neakceptovate¾ný.6/2004 PC REVUE 33


V prípade jadrových výbuchov, èi u testovacích,alebo poèas <strong>sk</strong>utoènej vojny, dochádza k výpadkuelektroniky následkom elektromagnetickéhošoku. Ten môe vyradi aj zbrane, ktorých súèasouje mikroprocesor, pretoe znièí ich autorizaènúèas. To by mohlo by pre armádu neakceptovate¾né.Na tomto princípe však môu by zaloenéaj prenosné zariadenia, ktoré by mohli vyradizbrane v urèitej vzdialenosti. To by mohloby nebezpeèné pre políciu, ktorej zbrane bymohli vyradi z èinnosti zloèinci. Niektorí sa boja,e takéto zariadenia by mohla v potláèaní demokraciepouíva aj vláda.Ïalším z radu argumentov proti je vyššia ce<strong>na</strong>zbrane. Odporcovia inteligentných zbraní sa obávajú,e by sa tým zamedzil prístup k zbraniam prevrstvy s nišími príjmami. Pod¾a Van Zyloma, ktorýv Juhoafrickej republike vyvinul inteligentnú zbraòpod názvom IFA, bude táto zbraò zhruba o 50 %drahšia ako klasická zbraò.ŠTATISTIKYPod¾a štatistík obyvatelia USA vlastnia 192 mil.strelných zbraní, z ktorých 65 mil. je ruèných zbraní.Zo 16 000 vrád roène je a 67 % vyko<strong>na</strong>nýchstrelnou zbraòou. V roku 1995 bolo vyko<strong>na</strong>ných18 500 samovrád pomocou strelnej zbrane.Roène sa v USA pri nehodách súvisiacich so strelnýmizbraòami zraní viac ako 200 detí, pri inýchsituáciách je roène zastrelených viac ako 5000 detí.Údaj, ktorý vládu viedol k záujmu o inteligentnéstrelné zbrane, priniesla FBI, pod¾a ktorej v priebehuposledných desiatich rokov bol v priemerejeden zo šiestich zastrelených policajtov smrte¾nezranený svojou vlastnou zbraòou po tom, ako o òuv súboji so zloèincom prišiel. Za rov<strong>na</strong>ké obdobiebolo policajtom ukradnutých 113 zbraní.Pod¾a prie<strong>sk</strong>umov 71 % všetkých opýtaných a59 % vlastníkov zbraní s nástupom inteligentnýchzbraní súhlasí.LEGISLATÍVAS existenciou inteligentných zbraní sa bude musievyrov<strong>na</strong> aj legislatíva. Nebude to jednoduchý proces,pretoe USA majú mnostvo zákonov, ktoré sozbraòami súvisia.Priekopníkmi v tejto oblasti sú štáty New Jerseya Maryland. V New Jersey prijali legislatívu týkajúcusa inteligentných zbraní u v roku 2002, tedav období, keï nijaké <strong>na</strong> trhu ešte neboli, èo odporcoviatohto záko<strong>na</strong> kritizujú. Zákon je postavenýtak, e zaène plati tri roky po tom, ako sa <strong>na</strong> trhuobjaví aspoò jeden typ inteligentnej zbrane akéhoko¾vekkalibru, ktorý sa bude povaova za úplnefunkèný a spo¾ahlivý.Pod¾a tohto záko<strong>na</strong> po uplynutí trojroèného prechodnéhoobdobia u nebude moné predávaiadne neinteligentné ruèné strelné zbrane. Klasickézbrane, ak si ich bude chcie ich majite¾ ponecha,bude treba prerobi <strong>na</strong> inteligentné.Podobnú legislatívu u prebrali aj niektoré ïalšieštáty USA a predpokladá sa, e bude základompre federálny zákon.DOSAH NA TRHZaujímavý bude aj dosah <strong>na</strong> trh. V súèasnosti predajzbraní slabne a inteligentné zbrane ho môuposilni, pod¾a iných však, <strong>na</strong>opak, oslabi.Rozvoj môe trh so zbraòami zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> z viacerýchdôvodov. Predovšetkým sa predpokladá, einteligentné zbrane budú z marketingových dôvodovnálepkované ako bezpeèné. To by mohlo vyvolafalošný pocit bezpeèia a podnieti k nákupom ajtých, ktorí sa ich v súèasnosti obávajú.Druhým dôvodom bude nutnos takmer zo dòa<strong>na</strong> deò prejs z klasických zbraní <strong>na</strong> inteligentné.Nepredpokladá sa, e by sa staršie typy prerábali,take bude musie dôjs ku kompletnej výmenearzenálu.Oslabenie trhu môe by spôsobené poklesomzáujmu o kradnuté zbrane <strong>na</strong> èiernom trhu, pretoebude aké – mono a nemoné – ich v amatér<strong>sk</strong>omprostredí prerobi pre nového, nelegálnehovlastníka.ODPOR PROTI INTELIGENTNÝMZBRANIAMInteligentné zbrane nevyvolávajú iba <strong>na</strong>dšenie,ale aj odpor. Ten nie je motivovaný iba zloèinnýmiúmyslami. Odporcovia tvrdia, e inteligentnézbrane sú ve¾mi nespo¾ahlivé. Logicky argumentujú<strong>na</strong>príklad tým, e poruchové boli u prototypypri predvádzaní verejnosti, kde sa predpokladá,e šlo o sterilné podmienky a dobre vyèistenéa <strong>na</strong>stavené zbrane s <strong>na</strong>bitými batériami. Vznikáteda obava, e v <strong>sk</strong>utoènom <strong>na</strong>sadení budú eštemenej spo¾ahlivé.Vlastníci inteligentných zbraní by sa tedav rýchlosti a spo¾ahlivosti mohli dosta do nevýhodyoproti tým, ktorí pouívajú „klasiku“.ZÁVERZdá sa, e inteligentné zbrane by mali by vo všeobecnostiprínosom. Pacifisti bojujúci proti zbraniamsú <strong>na</strong>dšení. V tichosti sa predpokladá, eokrem výhod technológie sa vïaka nej postavia ajbariéry, ktoré zníia absolútny poèet zbraní, ako ajich majite¾ov.Jednotliví výrobcovia zbraní si nemôu dovolizosta bokom od tohto procesu, aby ich nepredbehlakonkurencia. Prenikajú aj informácie, pod¾aktorých sa radšej zapoja do vývoja v jeho ranejfáze, ako by mali by ne<strong>sk</strong>ôr prinútení prija riešenia,ktoré sami nevyvinuli. Výrobcovia <strong>na</strong>pokondlhší èas vývoj týchto zbraní nepriznávali, údajnez taktických dôvodov, aby neboli nútení uvies ich<strong>na</strong> trh <strong>sk</strong>ôr, ako budú stopercentne úèinné.Pod¾a spoloènosti Verichip by sa inteligentnézbrane mali objavi <strong>na</strong> trhu u v priebehu budúcehoroka. Medzi prvých a v budúcnosti hlavnýchzákazníkov by mala patri polícia, armáda a ïalšiesilové zloky, ne<strong>sk</strong>ôr aj súkromní vlastníci.Zdroje/<strong>1.</strong>/ <strong>www</strong>.fnmfg.com/2./ <strong>www</strong>.adsx.com/3./ <strong>www</strong>.4verichip.com/4./ <strong>www</strong>.njit.edu/5./ <strong>www</strong>.metalstorm.com/6./ <strong>www</strong>.colt.com/7./ http://<strong>www</strong>.davekopel.com/2A/LawRev/SmartGuns.htm


R E V U ETEST Adware,spywarea malware Marek OndíkNájdete <strong>na</strong> CD REVUEProgramyU sa vám stalo, e pri prezeraní interneto−vých stránok vám vy<strong>sk</strong>akovali reklamné okná?Internet Explorer má zrazu ve¾a nových líšta inú domácu stránku? Myslíte si, e vašuprácu <strong>na</strong> dia¾ku niekto sleduje? Ak áno, právepre vás sme pripravili preh¾ad programov, ktorési trúfajú s takýmito podozreniami poradi.V <strong>na</strong>sledujúcom texte <strong>na</strong>jprv opíšeme, aké typyzákerných programov existujú, dozviete sa, akosa proti nim bráni, a <strong>na</strong> záver uvediemekonkrétne <strong>sk</strong>úsenosti s ich odstraòovaním.Pojmy z názvu èlánku – adware, spyware a malware – spolu úzko súvisia.Slovom adware (z angl. ad – inzerát, reklama) sa oz<strong>na</strong>èuje program,ktorý sa síce ponúka bezplatne <strong>na</strong> pouívanie, ale jeho autor ije z pribalenejreklamy. Existuje ve¾a spôsobov, ako sa táto spolupráca v praxi prejavuje.Program môe <strong>na</strong>príklad zobrazova v urèitej èasti svojho ok<strong>na</strong> reklamu,otvára vy<strong>sk</strong>akovacie (pop-up) okná Internet Explorera s reklamnými stránkami.Takisto vám môe do systému <strong>na</strong>inštalova ïalšie programy, ktoré sledujúvyuitie poèítaèa – aké stránky <strong>na</strong>vštevujete a ako èasto, akú emailovú adresupouívate, prípadne si zistí vaše kontakty v adresári. Zí<strong>sk</strong>ané informácie posielaspoloènostiam zaoberajúcim sa reklamou. Tie sa s<strong>na</strong>ia zisti pod¾a <strong>na</strong>vštívenýchstránok okruh vašich záujmov a po<strong>sk</strong>ytova vám cielenú reklamu.Zí<strong>sk</strong>anie vašej emailovej adresy vedie k tomu, e do schránky sa vám zaènevali nevyiadaná pošta – spam. Napriek tomu má adware uplatnenie – firmytoti zvyknú ponúka svoje programy v dvoch verziách – platenej bez reklamya neplatenej s reklamou. Kadý si teda môe vybra. Za všetky programymôeme spomenú ve¾mi populárny kodek DivX alebo kontroverzný program<strong>na</strong> zdie¾anie súborov KaZaA. Oba v neplatenej verzii obsahujú reklamný systémGAIN (GATOR), KaZaA toho obsahuje viac. Prehliadaè Opera má vlastný systém,ktorý v neplatenej verzii zobrazuje reklamu v pravom hornom rohu ok<strong>na</strong>.Termín spyware (z angl. spy – špión) oz<strong>na</strong>èuje spomí<strong>na</strong>né pribalené, ale ajiné programy, ktoré sledujú a zaz<strong>na</strong>menávajú vašu èinnos, a to obyèajne ajbez vášho súhlasu. V prípade, e program vyslovene uvádza, èo bude sledovaa èo bude odosiela, a vy sa pri potvrdzovaní zmluvy poèas inštalácie dobrovo¾nerozhodnete pouíva takýto program, nejde pod¾a nášho názoru o spyware.Súhlasili ste toti s tým, e budete sledovaní a informácie z vášho poèítaèasa budú odosiela cudzím spoloènostiam, ktoré ich môu po<strong>sk</strong>ytnú ïalej.Ak však program tieto <strong>sk</strong>utoènosti neuvádza a bez vášho vedomia vám <strong>na</strong>inštalujedo poèítaèa spomenuté sledovacie moduly, potom u jednoz<strong>na</strong>ène ideo spyware. V licenèných podmienkach sú ve¾mi ob¾úbené právnické formulácie,ktoré doko<strong>na</strong>le zahmlia, s èím vlastne súhlasíte, prípadne vás program upozornílen <strong>na</strong> to, e podmienky inštalácie sú uvedené niekde <strong>na</strong> internete a inštalovaníms nimi súhlasíte. Väèši<strong>na</strong> týchto textov je angliètine, take z poh¾adusloven<strong>sk</strong>ého uívate¾a je potom spyware takmer všetko.Je jasné, e takáto definícia necháva ve¾ký priestor <strong>na</strong> rozhodovanie, èo jespyware a èo nie. Dokazuje to aj prípad spoloènosti Claria (bývalý GATOR),tvorcu rovnomenného produktu (zdríme sa oz<strong>na</strong>èenia spyware). Koncomminulého roka vyhrala súd so stránkou <strong>www</strong>.pcpitstop.com, ktorá verejne kritizovalajeho praktiky a oz<strong>na</strong>èila ho za spyware. Druhým extrémom sú pod¾a násdefinície, ktoré pokladajú za spyware aj benú vlastnos, keï si program pamätá<strong>na</strong>posledy otvorené súbory.Spyware sa však nešíri iba inštaláciou adware. Staèí si trocha posurfova pointernete Internet Explorerom, ktorý nemá <strong>na</strong>inštalované opravné záplaty (aniekedy nestaèí ani to), a môete si by istí, e nieèo „chytíte“.Niekedy však pri inštalácii programu nezí<strong>sk</strong>ate iba „darèek“ v podobe spyware,ale dostanete aj ïalší bonus. Napríklad je to keylogger, ktorý zaz<strong>na</strong>menávavšetky stlaèené klávesy, rôzne druhy snifferov, ktoré zase sledujú sieovú komunikáciua odchytávajú heslá, èísla kariet a iné dôleité informácie.Zdokumentované sú aj dialery, ktoré menia <strong>na</strong>stavenie telefonického pripojenia<strong>na</strong> internet, take budete vola niekam do Malajzie a <strong>na</strong> úète za telefón si to urèitevšimnete, alebo vírusy a pod.Súhrnne sa tieto programy zvyknú <strong>na</strong>zýva malware (z angl. malicious –zákerný, zlomyse¾ný). Okrem toho, e vám bude <strong>na</strong> poèítaèi bez vášho vedomiašarapati neznámy program (èo bude škodi iba vám), váš poèítaè môe <strong>na</strong>dia¾ku ovláda niekto iný. Z<strong>na</strong>mená to, e sa môete sta odosielate¾om spamualebo slúi pri koordinovaných útokoch <strong>na</strong> iné poèítaèe.Ako sme vás informovali <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, firmy rozposielajúce spam <strong>sk</strong>upujúadresy infikovaných poèítaèov a vyuívajú ich <strong>na</strong> ïalšie rozosielaniespamu. Iný typ „vyuitia“ <strong>na</strong>padnutých poèítaèov je pri útokoch typu DDoS(Distributed Denial of Service) – tzv. odmietnutie sluby. Pri tomto útoku savybraný server stane terèom ve¾kého poètu poiadaviek <strong>na</strong> odpoveï. Ak jepoèet iadate¾ov dostatoène ve¾ký, server nedokáe odpoveda a môe sa to<strong>sk</strong>onèi a jeho haváriou. V poslednom èase sa nieèo podobné stalo <strong>na</strong><strong>www</strong>.sco.com.AKO SA BRÁNI?Ochra<strong>na</strong> pred týmito hrozbami spoèíva hlavne v prevencii. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, espyware býva èasto komplexný produkt, ktorý sa hlboko previae so systémom,úplné vyèistenie a obnova nemusí by vdy moná. Kvalitný antivírusovýprogram je minimálny základ, ktorý by ste mali ma <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> poèí-Tab. 1 – Hlavné charakteristiky testovaných programov a ich výsledky pri testovaníNázov programu a umiestnenie Výrobca Adresa výrobcu a link <strong>na</strong> stiahnutie Èas testu [m:s] Poèet nájdených Celkovo nájdených Ce<strong>na</strong> úplnej verzieaktívnych procesov infiltrácií <strong>na</strong>pamäte RAM poèítaèi<strong>1.</strong> Ad−aware LavaSoft Sweden Inc. <strong>www</strong>.lavasoftusa.com 01:38 8 345 26,95 USD Plus, 39,95 USD Prof.2. Spyware Remover BulletProof Com. <strong>www</strong>.BulletProofSoft.com 07:13 10 {8}* 841 29,95 USD3. SpyBot Serach & Destroy Patrik M. Kolla <strong>www</strong>.safer−networking.org 02:10 ?** 131 zadarmo4. Spy Sweeper WebRoot Soft Inc. <strong>www</strong>.webroot.com 05:21 17 {4}* 2897 29,95 USD5. SpyHunter Enigma Software Group Inc. <strong>www</strong>.enigmasoftwaregroup.com 08:43 7*** 283*** 29,99 USD6. PAL Spyware Remover PAL Solutions, LTD. <strong>www</strong>.palsol.com 03:22 0 48*** 29,95 USD7. SpyRemover InfoWorks Technology Com. <strong>www</strong>.itcompany.com 02:33 ?** 142 29,95 USD* Èíslo v zátvorke z<strong>na</strong>mená <strong>sk</strong>utoèných poèet rôznych procesov, ktoré sme zistili z log súborov (t. j. po vylúèení duplicitných záz<strong>na</strong>mov)** Program vyslovene neuvádzal, ktoré súbory sú aktívne v pamäti*** Program umoòuje odstránenie nájdených infiltrácií iba v platenej verzii36 PC REVUE 6/2004


R E V U Etaèi. Vhod príde aj dobrý firewall. Na domácepouitie sú vhodné edície perso<strong>na</strong>l, ktoré sa špecializujú<strong>na</strong> pouite <strong>na</strong> jednom poèítaèi. O tých sme u<strong>na</strong> stránkach nášho magazínu viackrát písali.Ïalšie <strong>na</strong>še odporúèanie znie: Zásadne neinštalujteneznáme programy a pravidelne si sahujtevšetky aktualizácie antivírusových programov.A ako zistíte, e v poèítaèi u máte spyware?Príz<strong>na</strong>kov je viacero. Pri práci s internetovým prehliadaèomsa vám stále otvárajú vy<strong>sk</strong>akovacie oknás reklamou. Ïalej nemono zmeni domov<strong>sk</strong>ú stránku,pretoe sa vám po manuálnom <strong>na</strong>stavení stálezmení <strong>na</strong> inú. V Internet Exploreri máte zrazu viaclíšt a vy ste iadnu ne<strong>na</strong>inštalovali. Na paneli úlohpri hodinkách sú nové, neznáme ikony.Èo potom? V kadom prípade by ste si mali prezriepoèítaè kvalitným antivírusom s <strong>na</strong>jnovšouaktualizáciou a potom prejs poèítaè špecializovanýmprogramom <strong>na</strong> odstránenie spyware. Ak neviete,ktorý by to mohol by, pozrite si náš porovnávacítest.TEST NÁSTROJOV NA OÈISTENIE POÈÍTAÈAV tomto porovnávacom teste sme preverili schopnosti èistenia siedmich nástrojov:Ad-aware 6 od švéd<strong>sk</strong>ej firmy LavaSoft, SpyBot Search & Destroy od nemeckéhoautora Patricka M. Kolla, Spy Sweeper z dielne WebRoot Software Inc., SpywareRemover, ponúkaný spoloènosou Bullet Proof Soft Inc., SpyHunter, predávanýfirmou Enigma Software Group Inc., PAL Spyware Remover od brit<strong>sk</strong>ej firmyPAL Solutions Ltd. a SpyRemover od spoloènosti InfoWorks Technology Com.Aby mali všetky nástroje rov<strong>na</strong>ké štartovacie podmienky, vyuili sme virtuálnypoèítaè s operaèným systémom Windows XP Professio<strong>na</strong>l a sloven<strong>sk</strong>ýmpouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním. Nainštalovali sme všetky dostupné aktualizáciea nechali predvolené monosti zabezpeèenia v Internet Exploreri.A potom sme realizovali presný opak toho, èo sme vám radili v súvislostis obranou pred malware. Navštevovali sme podozrivé stránky, sahovali a inštalovaliprogramy s pribaleným softvérom atï. Výsledky <strong>na</strong>šej èinnosti sadostavili ve¾mi rýchlo – pri práci sa zaèali otvára vy<strong>sk</strong>akovacie okná s reklamoua pribudli nové lišty do prehliadaèa. Tento stav nášho testovacieho systémusme zálohovali a kadý z testovaných programov tak dostal pod svoje èistiacealgoritmy rov<strong>na</strong>ký systém.Pri testovaní „èistiacich“ programov sme kládli hlavný dôraz <strong>na</strong> to, akévýsledky dosiahol program pri oèiste poèítaèa. Zoh¾adnili sme však aj <strong>sk</strong>utoènos,e nie kadý spyware je rov<strong>na</strong>kou hrozbou. Oh¾ad sme brali aj <strong>na</strong> poèetzistených aktívnych škodlivých procesov v pamäti RAM a <strong>na</strong>koniec smezvaovali aj celkový poèet nájdených malware. Na hodnotenie programu malavplyv aj rýchlos jeho práce. Pod¾a nášho názoru je toti jeden aktívny procesTab. 2 – Výsledok èinnosti vybraných nástrojov po vyèistenísystému pomocou Ad−awareNázov programu Poèet Poèet nájdenýchnájdených infiltráciíaktívnych <strong>na</strong> poèítaèiprocesovpamäte RAMSpy Sweeper 0 502Spyware Remover 0 50SpyHunter 0 22SpyBot Serach & Destroy 0* 20* V tomto prípade bolo z logu jasné, e SpyBot <strong>na</strong>šiel ibacookies, prieèinky a zvyšky v registrochTab. 3 – Výsledok èinnosti Ad−aware po vyèisteníkonkurenènými nástrojmiNázov programu Poèet Poèet nájdenýchnájdených infiltrácií <strong>na</strong>aktívnych poèítaèiprocesovpamäte RAMSpyware Remover 1 103SpyBot Serach & Destroy 1 150Spy Sweeper 2 107Spy Hunter 2 126v pamäti nebezpeènejší a odstraòuje sa ašie akohoci sto cookies.Testovanie malo dve fázy. V prvej sme nechalivyèisti systém kadým programom zvláš a vyhodnotilivýsledky. Tie sa <strong>na</strong>chádzajú v priloenejtabu¾ke. V kadom programe sme pritom pouilipredvolené <strong>na</strong>stavenia. Priepastné rozdiely vo výsledkocha rôzne typy výstupov z kadého programunás viedli k ïalšiemu kroku.V òom sme testovali programy <strong>na</strong>vzájom medzi sebou.Najprv sme vyèistili systém jedným produktoma po òom sme ho prehliadli ïalším. Výsledky boli zaujímavéa riadne premiešali poradie favoritov. V prilo-ených tabu¾kách uvádzame iba porov<strong>na</strong>nie Ad-awares ostatnými nástrojmi, pretoe práve nástroj Ad-aware6 dosiahol v porovnávacích testoch <strong>na</strong>jlepšie umiestneniepod¾a nášho hlavného kritéria, teda pod¾a poètunájdených aktívnych spyware programov v pamäti.Vo všeobecnosti všetky testované produkty podporujúaktualizovanie svojich databáz cez internet.Takisto umoòujú návrat do východi<strong>sk</strong>ového stavusystému, pokia¾ by odstránenie niektorej polokyspôsobilo nesprávnu èinnos operaèného systému. Ïalšie doplnkové funkciespomenieme pri kadom konkrétnom produkte. Ad−aware 6Ad-aware od švéd<strong>sk</strong>ej firmy LavaSoft sa ponúka vo viacerých verziách – základnáPerso<strong>na</strong>l je bezplatná a slúi iba <strong>na</strong> vyèistenie poèítaèa. Platené verziepo<strong>sk</strong>ytujú ïalšie funkcie, ako blokovanie vy<strong>sk</strong>akovacích okien alebo rezidentnúochranu pred malware.6/2004 PC REVUE 37


R E V U EProgram sa stabilne umiestòuje <strong>na</strong> medailových prieèkach, pokia¾ ide o poèetstiahnutí <strong>na</strong> všetkých serveroch, ktoré ho ponúkajú (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.downloads.com alebo <strong>www</strong>.tucows.com). O tom, e jeho umiestnenie nie je náhodné, smesa presvedèili aj v <strong>na</strong>šom teste.Hneï po spustení nás príjemne prekvapil a sterilný dizajn programu –autori pouili kombináciu bielej a bledomodrej farby. Ovládanie je intuitívne,komu nevyhovuje anglièti<strong>na</strong>, môe si doinštalova jazykový balíèek s èe<strong>sk</strong>ýmrozhraním. Program vás doko<strong>na</strong>le prevedie celým procesom èistenia.Výsledky testov ukázali hlavné zbrane tohto programu. Sú nimi dosiahnuté<strong>sk</strong>óre a rýchlos èistenia. Všetky objekty, ktoré Ad-aware 6 <strong>na</strong>šiel, súèasne ajodstránil a aktívne procesy, ktoré nedokázal ukonèi, vyèistil pri <strong>na</strong>jblišomreštarte. Pri porovnávacích testoch tak vyšiel Ad-aware ako jasný víaz.Ostatné produkty u po òom ne<strong>na</strong>šli v pamäti nijaký aktívny malware (blišiepozri tab. 2). Jasný a preh¾adný výstup s informáciami o kadej hrozbe, ktorú<strong>na</strong>šiel, u len umocòuje príjemný dojem z programu.Pre nároènejších odporúèame vyššie verzie, ktoré obsahujú rezidentný modul,a tak chránia poèítaè pred infikovaním a takisto obsahujú filter <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>akovacieokná.Fakt, e tento program <strong>na</strong>ozaj tne do ivého, dokumentuje prípad sloven<strong>sk</strong>ej(!) spoloènosti RadLight, ktorá okrem spyware distribuovaného v neplatenýchverziách svojich produktov v minulosti pribalila aj kód, ktorý odstránilAd-aware z poèítaèa. Spyware RemoverZ ïalších vlastností rozhodne treba spomenú dve <strong>na</strong>jhlavnejšie – SpyBotdokáe imunizova Internet Explorer pred inštaláciou škodlivých programov<strong>na</strong> základe ich ActiveX identifikátora a aj blokova nebezpeèné súbory predstiahnutím.Táto imunizácia z neho robí vítaného spoloèníka programu Ad-aware, kdeèiastoène <strong>na</strong>hrádza rezidentný modul, obsiahnutý a v platenej verzii Ad-aware. Spy SweeperProgram z dielne BulletProof Soft svojím vzh¾adom pripomí<strong>na</strong> staršiu verziuAd-aware 5. Ovládanie je jednoduché, program ponúka èeštinu, ale iba pri inštalácii.Rozhranie je v angliètine.Dosiahnuté výsledky sú pozoruhodné, ale Spyware Remover trpí viacerýmidet<strong>sk</strong>ými chorobami. Rád sa chváli – podrobný poh¾ad do log súborov odhalil,e 10 aktívnych procesov predstavuje v <strong>sk</strong>utoènosti iba 8. Dva procesy bolitoti uvedené dvakrát. Ïalší problém sa týka log súboru, ktorého ve¾kos jeobmedzená <strong>na</strong> 64 KB, presahujúca èas je jednoducho orezaná. Preto sme nevedeliposúdi, ko¾ko z ostatných 841 nájdených infiltrácií je takisto zarátanýchviackrát.Spyware Remover odhalil takisto 8 procesov ako Ad-aware, ale mal problémpri odstránení jedného z nich. Nepodarilo sa mu to ani po reštarte. Spomenutýproces po òom úspešne ukonèil Ad-aware, a preto ho dosiahnutý výsledokv porovnávacích testoch stavia <strong>na</strong> druhú prieèku.V prípade, e program prekoná tieto chyby, má ve¾kú šancu konkurova Adaware.Zatia¾ autorom ostáva ešte trochu popracova <strong>na</strong> jadre programu.Spyware Remover je platený nástroj, existuje však monos stiahnu èasovoobmedzenú bezplatnú verziu. SpyBot Search & DestroyAko jediný z testovanej štvorice je tento program úplne zadarmo a ponúka sloven<strong>sk</strong>éovládanie. Ak sa vám program páèi, môete pod¾a vlastného uváeniaposla autorovi urèitú sumu. Pri práci s ním si môete vybra z dvoch reimov– jednoduchého a rozšíreného. V rozšírenom sú k dispozícii pokroèilé <strong>na</strong>stavenia,ktorými sa dajú zlepši dosiahnuté výsledky, ale odporúèame ich iba <strong>sk</strong>úsenýmpouívate¾om.Podobne ako Ad-aware bez problémov odstránil nájdené infiltrácie a zvyšokdokonèil po reštarte. Výsledky sú slušné, v porovnávacích testoch SpyBotu unikoliba jeden proces, ktorý po òom odhalil Ad-aware. Dosiahnuté výsledky hopreto stavajú <strong>na</strong> tretie miesto.WebRoot Soft má so Spy Sweeperom urèite smelé plány. Dosiahnuté výsledkyv prvom teste sú impozantné – 2897 infiltrácií a 17 aktívnych procesov. Tentoprogram mal ve¾ké šance obsadi prvé miesto. Podrobný poh¾ad však ukázal, ekrá¾ je <strong>na</strong>hý.Prvé podozrenie sa objavilo u pri inštalácii. Program zameraný <strong>na</strong>odstraòovanie spyware by pri inštalácii nemal poadova vašu emailovú adresu.Hlavne ak sa v inštalaènom dialógu doèítate, e úèelom zadania adresy je„zasielanie ponúk šetriacich vaše peniaze“...Dôleitejšie sú však výsledky programu. Výsledné logy sú praktickynepouite¾né. Namiesto konkrétnych informácií o tom, kde presne sa <strong>na</strong>šla infiltrácia(v akej vetve registrov), alebo o presnom umiestnení súboru sa programobmedzil <strong>na</strong> prázdne konštatovanie typu „v registroch bola nájdená infiltráciaXXX“. V logoch nájdete aj 100 takýchto identických riadkov. Bezblišieho spresnenia to vyzerá ako zámerné zavádzanie.V chválenkárstve predstihuje aj Spyware Remover. Spolu bolo sig<strong>na</strong>lizovaných17 odstránených aktívnych procesov v pamäti, no pri poh¾ade do logu saich poèet okresal <strong>na</strong> štyri. Porovnávacie testy potvrdili <strong>na</strong>še podozrenie – Adaware<strong>na</strong>šiel po Spy Sweeperi dva aktívne procesy v pamäti a 107 infiltrácií.Opaèný test Spy Sweeper po Ad-aware je tie záhadný. Matematika nevychádzapodobne ako v prípade Spyware Removera – ak Ad-aware vyèistil „len“ 345 infiltrácií,mal Spy Sweeper nájs zvyšných zhruba 2500. Dosiahnutý výsledok 502prevane cookies a prázdnych adresárov je z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a smutný výsledok.Máme pocit, e to firmy v honbe za <strong>na</strong>jlepšími èíslami zvelièujú a SpySweeper to „trochu“ preh<strong>na</strong>l. Zámer ohúri však pri <strong>na</strong>šom podrobnom testenevyšiel. Detailnejšie výstupy, reálne èísla a menej bombastickosti by mu ibaprospeli.38 PC REVUE 6/2004


R E V U E SpyHunter SpyRemoverEnigmaSoftware Group <strong>na</strong> svojich stránkach tie ponúka produkt <strong>na</strong> odstráneniemalware. Rozhodne však máme výhrady k spôsobu, akým to robia. Pouívate¾omsa ponúka stiahnutie bezplatnej testovacej verzie, ktorá po <strong>sk</strong>onèeníh¾adania odmietne odstráni nájdené infiltrácie a zaène otvára okná s ponukouzakúpenia platenej verzie. Pokladáme to za zavádzanie zákazníka.Dosiahnuté výsledky sú priemerné, odhalenie šiestich aktívnych procesova <strong>na</strong>jhorší výsledok v porovnávacích testoch a <strong>na</strong>jdlhší èas <strong>na</strong> otestovanie poèítaèamu vyniesli celkové piate miesto. Ovládanie je však príjemné, no trochachýba monos uloi výsledky testov do súboru.Tento program rozhodne nepatrí medzi špièku a nepomôe tomu ani masív<strong>na</strong>reklama <strong>na</strong> internete. PAL Spyware RemoverÈistiaci nástroj od brit<strong>sk</strong>ej firmy PAL Solution Ltd. vyzerá, akoby sa v spoloènostiostatných programov ocitol náhodou. Po spustení <strong>na</strong> pamätníkov dýchnezávan histórie, program dôsledne dodriava dizajn Microsoft Windows 3.1<strong>1.</strong>Autori to však s lá<strong>sk</strong>ou k histórii v tomto prípade preh<strong>na</strong>li. Ako jediný programv teste neumoòuje ani prehliadku registrov, ani aktívnych procesov, anicookies. Obsahuje iba databázu názvov súborov a celá kontrola systému fungujetak, e <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u h¾adá súbory s uvedenými názvami. Na oklamanieprogramu staèí premenova neškodný textový súbor <strong>na</strong> nepovolený názova hneï máte o jedného špió<strong>na</strong> viac. Dosiahnutý výsledok 48 nájdených súborovv prvom teste by tento program spo¾ahlivo umiestnili <strong>na</strong> posledné miestomedzi testovanými aplikáciami, ale z dôvodov uvedených ïalej ho obsadilSpyRemover.Malá perlièka <strong>na</strong> záver – <strong>na</strong>priek tomu, e program <strong>na</strong> èistom systéme po<strong>sk</strong>onèení testov oznámil „0 nájdených infiltrácií“, hneï v ïalšom dialógovomzaèal tvrdi, e objavil parazitov, a nútil nás kúpi platenú verziu, aby ichodstránil.Toto dielko (prieèi sa nám oz<strong>na</strong>èova ukradnutý softvér za program) ponúkaspolok ¾udí ukrývajúci sa pod oz<strong>na</strong>èením InfoWorks Technology Company.SpyRemover má prakticky totoný dizajn s programom SpyBot Search &Destroy, výnimkou sú ikonky a popisy. V prvom momente sme chceli pripísapodobnos programov <strong>na</strong> úèet inšpirácie autorov podobne ako v prípadeSpyware Removeru od BulletProof Soft.Pri práci s ním sme však zistili, e program sa ovláda ako SpyBot a aj ponúkanévýsledky sú <strong>na</strong> nerozpoz<strong>na</strong>nie. Hra <strong>na</strong> maèku a myš sa <strong>sk</strong>onèila v momente,keï sme chceli uloi log súbor s nájdenými infiltráciami. Program ponúkoluloenie súboru s protokolom pod názvom SpyBotSD.Results.txt, teda pod názvom,aký ponúka SpyBot S&D. Zistili sme teda, e SpyRemover je v <strong>sk</strong>utoènostikozmeticky upravený SpyBot Search & Destroy! Bez zaváhania sa tento programokamite dostal <strong>na</strong> posledné miesto v <strong>na</strong>šom teste a ïalej sme ho netestovali.Drzos „autorov“ nemá hraníc, za svoje dielko sa nehanbia iada 30 USD.V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi zisteniami uvedieme u iba ako malú výhradufakt, e <strong>na</strong> stránke zavádzajúco ponúkajú <strong>na</strong> stiahnutie bezplatnú testovaciuverziu, prièom sa nikde nedozviete, e táto verzia nevie nájdené infiltrácieodstráni. Zistíte to a po <strong>sk</strong>onèení testov, keï program zaène vyadova zakúpenieúplnej verzie.Kúpa tohto programu je vyslovene vyhodením peòazí. Ak náhodou uva-ujete <strong>na</strong>d jeho kúpou, radšej si zaobstarajte bezplatný originál SpyBot S&Da ušetrenú sumu venujte jeho autorovi <strong>na</strong> ïalší vývoj.ZÁVERPoèas nášho testovania sa ako <strong>na</strong>jlepší nástroj <strong>na</strong> vyèistenie poèítaèa z posudzovanýchsiedmich programov javil Ad-aware 6. Ak vám môeme odporúèa,pouívajte ho v spolupráci s programom SpyBot S&D. Takto dosiahnete kombináciu,ktorá jed<strong>na</strong>k operaèný systém vyèistí od malware, jed<strong>na</strong>k v rámcimoností zabráni ich ïalšej inštalácii. Toto riešenie má ve¾kú výhodu v tom, esa dá zí<strong>sk</strong>a vlastne úplne zadarmo a legálne.Pokia¾ plánujete investova do opísaných riešení, odporúèame vám vyššiuverziu Ad-aware 6. Tá v súèasnosti po<strong>sk</strong>ytuje asi jedno z <strong>na</strong>jlepších riešení <strong>na</strong>to, aby bol váš poèítaè <strong>na</strong>ozaj èistý.V budúcnosti oèakávame zluèovanie nástrojov <strong>na</strong> detekciu a odstraòovanievírusov, spyware a všeobecne malware. Domnievame sa, e <strong>na</strong> tomto polipo<strong>sk</strong>ytne výkonnejšie nástroje aj firma Symantec.40 PC REVUE 6/2004


R E V U ESkutoènýhacking prakticky<strong>1.</strong> èas – Fikcia verzus realita Lukáš StaòaTmavú miestnos osvet¾uje lenzelená iara monitora, zaktorým sedí špi<strong>na</strong>vý chlapíks dlhými mastnými vlasmi.Vyzerá tak <strong>na</strong> dvadsapä atridsa rokov. Neú<strong>na</strong>vne búšiprstami do klávesnice. Èo sadeje <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa?Rotuje tu kocka, vykreslenáv tzv. wireframe móde. Kockaje èoraz väèšia a väèšia. Pochvíli sa <strong>na</strong> obrazovke objavíve¾ký nápis:ACCESS ALLOWED.Prsty sa opä dotkli klávesnicea dali sa zase <strong>na</strong> svojmaratón. Nakoniec sa <strong>na</strong>obrazovke objavilo: Your moneywas successfully moved toaccount ******. Vypol u dosprehriaty poèítaè a vtedy sacelá izba ponorila do úplnejtmy. Zaspal <strong>na</strong> stolièkes pocitom dobre vyko<strong>na</strong>nejpráce. Mono zajtra koneèneuvidí sprchu...Èo si myslíte, èo robil tento èlovek? Hackoval?Nie. Ak si myslíte, e takto vyzerá ozajstnýhacking, ste asi <strong>na</strong>jväèším zdrojom príjmovrôznych hollywood<strong>sk</strong>ych štúdií. Ako teda ozajstnýhacking vyzerá? Na túto otázku sa s<strong>na</strong>í odpovedaseriál, ktorého prvú èas práve èítate. Cie¾om jeteda oboznámi širokú verejnos s <strong>na</strong>jdôleitejšímihacker<strong>sk</strong>ými technikami a nástrojmi spojenýmis operaèným systémom Linux. No nie je to návod,ako hacknú server xy, to vonkoncom nie! Na èo samôete v <strong>na</strong>sledujúcich èastiach teši? Najprv vásoboznámime so základnými bezpeènostnými ruti<strong>na</strong>miOS Linux, ne<strong>sk</strong>ôr prejdeme <strong>na</strong> postupy pouité<strong>na</strong> prípravu útoku, ïalej si preberieme rôznetypy útokov od úplne triviálnych a po také, <strong>na</strong>ktoré by ste ani nepomysleli. Máte sa teda <strong>na</strong> èoteši. No prv ako sa ponoríme do tajov linuxovéhohackingu, musíme si ozrejmi základné pojmy zosveta IT bezpeènosti, <strong>na</strong> ktorých budeme v <strong>na</strong>sledujúcichèastiach stava.KTO JE HACKER?IT komunita nie je jednoliata a nie kadý je vedomosamia schopnosami úplne zhodný s ostatnýmièlenmi. Celá poèítaèová spoloènos by sa tedadala rozdeli <strong>na</strong> nieko¾ko pod<strong>sk</strong>upín:<strong>1.</strong> Poèítaèovo <strong>na</strong>jmenej zdatní pouívatelia. Jed<strong>na</strong>èas týchto ¾udí sú úplní nováèikovia, ktorí nie súschopní robi nejaké zloitejšie operácie s poèítaèom.Smutné je, e druhú èas tvoria ¾udia s minimálnymi<strong>sk</strong>úsenosami, ktorí sa nechcú uèi novéveci, a teda sú spokojní s tým, èo majú, vedia a robia.Táto èas sa èasto hanlivo <strong>na</strong>zýva aj luzeri.2. Poèítaèovo stredne zdatní pouívatelia. Tí väèšinouvedia toho trochu viac a sú schopní sa „pohra“s <strong>na</strong>staveniami programov a operaèného systému.Sú to práve tí priemerní, ktorých je <strong>na</strong>jviac.Medzi nimi sú však také prípady, ktoré <strong>na</strong>priektomu, e z danej problematiky niè nevedia, vyhlasujúo sebe pravý opak a potom <strong>na</strong>sledujú doszávané následky. Z vlastných <strong>sk</strong>úseností totiviem, e jeden lamer (tak sa im èasto hovorí) niekedy<strong>na</strong>robí viac neporiadku ako hacker.3. Poèítaèovo <strong>na</strong>jviac zdatní pouívatelia. Títo¾udia sú maximálne zdatní, <strong>na</strong>jmä vo svojom odbore.Vedia, ako poèítaè funguje, a aj v <strong>na</strong>jhorších prípadochsi ho vedia aj sami opravi. Práve vïakatýmto „múdrym ¾uïom“ vývin poèítaèov <strong>na</strong>predujetak rýchlo. Medzi nich patria aj hackeri.Ïalšie delenie spoloènosti môeme u<strong>sk</strong>utoènipod¾a toho, <strong>na</strong> èo sa špecializujú, a teda daný èlovekmôe patri do hociktorej z uvedených <strong>sk</strong>upín.Sú to predovšetkým:<strong>1.</strong> Programátori2. Crackeri3. Hackeri4. Bení pouívatelia5. OstatníZ tohto rozdelenia IT spoloènosti by sme umohli odvodi definíciu pre hackera, ale v podstatesa to nedá. Neexistuje presná definícia, ktorá bydefinovala hackera, a u vôbec nie taká, ktorá hodefinuje ako zlo internetu. Hackeri sú ve¾mi múdri¾udia, ktorí vyuívajú svoje vedomosti <strong>na</strong> odhaleniechýb a tým vlastne aj <strong>na</strong> lepšiu bezpeènosinternetu. Pravda, sú aj niektoré výnimky, ktoré vyuívajúsvoje vedomosti <strong>na</strong> nelegálnu èinnos, aleaj im treba vzda hold za to, e to dokáu. Preto jepotrebné zamyslie sa <strong>na</strong>d morálnosou ich èinov,preèo to robia a èi majú tieto prieniky aj nejakývýz<strong>na</strong>m. Áno, majú. Ve¾ká èas hackerov toti priamoèi nepriamo pomáha celý svet poèítaèovýchsietí urobi bezpeènejším. Niektorí to robia prezábavu, niektorí pre slávu a peniaze. Teda nemô-eme poveda, e všetci hackeri sú len zlí a e to robiapreto, aby <strong>na</strong>robili systémovým administrátoromkopec práce. Celá hacker<strong>sk</strong>á komunita je súdrnáa vládne v nej atmosféra pohody, aspoò z èasu<strong>na</strong> èas ☺. Väèšinou sa hackeri zdruujú okolonejakého undergroundového portálu, <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>usú to <strong>na</strong>jmä <strong>www</strong>.hysteria.<strong>sk</strong> a <strong>www</strong>.blackhole.<strong>sk</strong>.NA AKOM PRINCÍPE FUNGUJÚSIETEPrv ako sa pustíme do problematiky sietí, musínám by jasné, <strong>na</strong> akom princípe dané siete fungujúa aké protokoly sa pouívajú. Na to, aby nevznikliproblémy pri komunikácii dvoch rozliènýchsieových zariadení a aby sa zníila komplexnos,celá komunikácia prebieha <strong>na</strong> báze rozvrstvenéhomodelu. Štandardným modelom je model OSI, resp.model TCP/IP, ktorý vychádza z predchádzajúceho.Zaènime modelom OSI/ISO.Ten je rozdelený do siedmich vrstiev, a to:<strong>1.</strong> Fyzická – zahàòa káble, konektory, <strong>na</strong>pätie a rušenie2. Linková – prístup k médiu, spo¾ahlivý prenosdát, fyzické adresovanie pomocou adries MAC(vysvetlené ne<strong>sk</strong>ôr), riadenie toku dát3. Sieová – zabezpeèuje logické adresovanie (adresyIP) a smerovanie dát (v tomto prípade packetov)do ich cie¾a, <strong>na</strong> tejto vrstve pracujú smerovaèe –routery4. Transportná – zabezpeèuje správnos prenesenýchdát, detekcia prenosových chýb5. Relaèná – vytvára, spravuje a ukonèuje spojenie6. Prezentaèná – zabezpeèuje kompatibilitu formátudát medzi komunikujúcimi systémami, stará sao formát a štruktúru dát7. Aplikaèná – rozhranie pouívate¾a – zásobujeostatné vrstvy dátami (maily, súbory a pod.)Pri komunikácii medzi poèítaèmi sa dáta od pouívate¾a(aplikaèná vrstva) presúvajú medzi jednotlivýmivrstvami, prièom sa dáta pomaly menia, prechádzajúcz vrchnej vrstvy <strong>na</strong> spodnú, a sa zmenia<strong>na</strong> elektrické impulzy. Pri príjme tieto impulzy prechádzajúvrstvami v cie¾ovom poèítaèi, ale v opaè-42 PC REVUE 6/2004


R E V U Enom poradí (fyzická – aplikaèná), a sa zmenia <strong>na</strong> pôvodnédáta, zadané pouívate¾om <strong>na</strong> vysielacej strane.Tomuto mechanizmu sa hovorí enkapsulácia,resp. dekapsulácia, pod¾a toho, akým smerom prebieha.Na kadej vrstve sa informácia pozmení <strong>na</strong>formu zrozumite¾nú pre ïalší layer. Sú to konkrétne:Aplikaèná, prezentaèná, relaènáTransportnáSieováLinkováFyzickádátasegmentypacketyrámcebity – el. impulzyNa zredukovanie poètu vrstiev a zjednodušeniemodelu OSI vznikol model TCP/IP, ktorý obsahujelen štyri vrstvy. Tie vznikli spojením nieko¾kýchvrstiev modelu OSI s podobnou funkciou.OSIAplikaènáPrezentaènáRelaènáTransportnáSieováLinkováFyzickáTCP/IPAplikaènáTransportnáInternetováVrstva sieového prístupuNa kadej vrstve modelu TCP/IP operuje protokol,ktorého úlohou je enkapsulova, resp. dekapsulova.Sú to u všeobecne známe protokoly:VrstvaProtokolAplikaènáHTTP, FTP, DNS, SMTP a iné,ktoré zabezpeèujú styks pouívate¾omTransportnáTCP, UDPInternetováIPVrstva sieového prístupu ethernet, Wi−Fi, token ringTu sa zastavíme pri rozdiele medzi TCP a IP.Hlavný rozdiel je vrstva, <strong>na</strong> ktorej operujú. Hlavnýmrozdielom však je aj ich formát a aj to, eprotokol TCP je zodpovedný za spo¾ahlivý transportdát, èie dáta sa pošlú v správnom tvare, príjemcaich dostane (ak nie, pošlú sa znova) a správneinterpretuje. Takisto protokol TCP poadujeby pripojený k cie¾u <strong>na</strong> to, aby sa mohol u<strong>sk</strong>utoèniprenos. Protokol TCP posiela dáta pomocoupaketov IP, prièom protokol IP u nie je orientovaný<strong>na</strong> spo¾ahlivý prenos ani <strong>na</strong> podmienku bys cie¾om spojený. Celý prenos dát a aj <strong>na</strong>dväzovaniespojenia sa toti u<strong>sk</strong>utoèòuje pomocou packetovIP, ktoré sú ïalej enkapsulované <strong>na</strong> rámcea bity poslednej vrstvy, ktorá je však závislá odpouitej hardvérovej technológie. Je tu toti rozdielvo formáte a èasovaní rámcov, a preto iný typformátu pouíva klasický ethernet (zastrešenýpod štandardom IEEE 802.3), WLAN, teda bezdrôtovésiete (zastrešené pod štandardom 802.11)a iné zase siete token ring.Protokol UDP je úplne odlišný od TCP, pretoe jeve¾mi jednoduchý a nie je spo¾ahlivý (nekontrolujesa, èi príjemca dáta dostal). UDP sa pouíva <strong>na</strong>jmäprotokolmi aplikaènej vrstvy TFTP (zjednodušenéFTP) a DNS (prevádzanie doménových mien <strong>na</strong>adresy IP).Rozvrstvenie sietí do vrstiev modelu je základom<strong>na</strong> pochopenie spôsobu komunikácie <strong>na</strong> internete.Spomenuté fakty sú len ozajstným základom,ktorého z<strong>na</strong>los je pre pochopenie iaduca.Za jednotlivým protokolmi sa <strong>na</strong>chádzajú siahodlhédefinície a spôsoby fungovania, ktoré siozrejmíme postupne v <strong>na</strong>sledujúcich èastiach seriálu.ZÁKLADNÉ POJMYAby sme sa vyhli nedorozumeniam spojeným s nepochopenímodborného termínu, v <strong>na</strong>sledujúcichriadkoch budú uvedené základné pojmy zo svetasietí, <strong>na</strong> ktorých budeme v budúcnosti stava. Adresa IP – adresa poèítaèa <strong>na</strong> internete, ktorátento poèítaè urèuje štyrmi jednobajtovými èíslami(od 0 po 255), oddelenými bodkou (formátIPv4), v prípade formátu IPv6 ide o 128-bitové èíslo,ktoré sa však pre svoju dåku zapisuje v šestnástkovejsústave, prièom kadé dva bajty sú oddelenédvojbodkou.Príklad IPv4 adresy:213.215.102.140Príklad IPv6 adresy:FEDC:BA98:7654:3210:FEDC:BA98:7654:3210V <strong>na</strong>sledujúcich èastiach seriálu sa budeme zaoberalen IPv4 adresami, pretoe IPv6 adresy sú lenv štádiu „testovania“ a ich reálne <strong>na</strong>sadenie príde ao nieko¾ko rokov. Pýtate sa preèo? Pri adresovaníIPv4 <strong>na</strong>stáva nedostatok vo¾ných adries IP, pretoe32-bitová adresa nedokáe pokry neustálu <strong>na</strong>rastajúcipoèet serverov. IPv6 však rieši aj nieko¾ko ïalšíchproblémov, ako je bezpeènos, pokroèilé smerovacietechniky a pod. No èas IPv6 len príde a je pravdepodobné,e sa tak stane u o nieko¾ko rokov.iadne dva poèítaèe v internete nemôu marov<strong>na</strong>ké adresy IP, ale je tu jed<strong>na</strong> výnimka, tzv. rezervovanérozsahy adries IP, ktoré sa zväèša pouívajúpre interné siete a tieto adresy IP nie sú vidite¾nézvonku. Dobrým príkladom môe by siepo<strong>sk</strong>ytovate¾a internetu, kde jednotlivým poèítaèompripojeným v sieti sú priradené adresy z rezervovanéhobloku adries IP a len brá<strong>na</strong> siete má verejnúadresu (tzv. ostrú, ktorá je pride¾ovaná orga-6/2004 PC REVUE 43


R E V U Enizáciou InterNIC). Celá sie sa tak zvonka javí akojeden poèítaè s IP adresou brány. Ako fungujesprávne doruèovanie packetov jednotlivým pripojenýmpoèítaèom, to si povieme <strong>na</strong>budúce.Vyhradené rozsahy adries IP sú:od 10.0.0.0 do 10.255.255.255od 172.16.0.0 do 172.3<strong>1.</strong>255.255od 192.168.0.0 do 192.168.255.255od júla 2001 aj169.254.0.0 do 169.254.255.255 Adresa MAC (medium access control) – tátoadresa je „vypálená“ do èipu <strong>na</strong> sieovej karte a urèujesieovú kartu <strong>na</strong> linkovej vrstve modelu OSI.Mono ju však zmeni <strong>na</strong> inú a tým oklama ostatných,<strong>na</strong>jmä v sieach, kde funguje dy<strong>na</strong>mické pride¾ovanieadries IP pod¾a adries MAC, a tak dostaneuívate¾ inú adresu IP. Adresa MAC je šesbajtovéèíslo, ktoré je rozdelené <strong>na</strong> dve èasti, kadá potri bajty. Prvá èas oz<strong>na</strong>èuje výrobcu zariadeniaa druhá èas je „typovým èíslom“ zariadenia. Pod¾aadresy MAC sa dá pomerne ¾ahko urèi <strong>na</strong>príkladto, akou z<strong>na</strong>èkou sieovej karty disponuje daný poèítaèalebo akého modelu je router, pretoe kadývýrobca má svoj rozsah adries MAC, ktoré môepre svoje výrobky poui. Adresa MAC sa zapisujev šestnástkovej sústave, prièom kadý bajt je oddelenýdvojbodkou. Príklad adresy MAC: 00:60:2F:3A:07:BC Sieová ma<strong>sk</strong>a – je to èíslo prijaté normou,podobné ako adresa IP, pomocou ktorého sa v spojenís konkrétnou adresou IP dá rozlíši tzv. sieováèas a hostite¾<strong>sk</strong>á èas, prièom platí, e binár<strong>na</strong> 1predstavuje sieovú èas a 0 hostovú èas. Monovám to nedáva zmysel, preto uvedieme príklad:Máme adresu 10.203.5.64 a sieovú ma<strong>sk</strong>u255.255.255.0. Keï si <strong>na</strong>sledujúce adresy prepíšemedo binárnej formy, dostaneme:adresa: 00001010.1100101<strong>1.</strong>0000010<strong>1.</strong>01000000ma<strong>sk</strong>a: 1111111<strong>1.</strong>1111111<strong>1.</strong>1111111<strong>1.</strong>00000000U z tohto príkladu môeme urèi, ktorá èas jesieová a ktorá hostite¾<strong>sk</strong>á. Tie èísla, ktoré sú <strong>na</strong>d 1v ma<strong>sk</strong>e, sú sieová èas (èie 00001010.1100101<strong>1.</strong>0000010<strong>1.</strong>00000000) a zvyšok je hostite¾<strong>sk</strong>á. Ma<strong>sk</strong>apodsiete zohráva dôleitú úlohu <strong>na</strong>jmä pri smerovanídát <strong>na</strong> správne miesto, kde routery (smerovaèe)sa rozhodujú, <strong>na</strong> ktorý ïalší router posla dáta,<strong>na</strong>jmä pod¾a ma<strong>sk</strong>y siete. Port – akási diera v poèítaèi, cez ktorú doò prúdiadáta. Kadá sluba, ktorá beí <strong>na</strong> poèítaèi a mánieèo do èinenia s niektorou vrstvou modelu TCP/IP,obsadí jeden alebo aj viacero portov, cez ktoré komunikujes okolím, <strong>na</strong>príklad HTTP server beí <strong>na</strong>porte èíslo 80, cez ktorý prijíma poiadavky a posiela<strong>na</strong> ne odpovede. V kadom poèítaèi je dostupných65 535 portov, väèši<strong>na</strong> z nich sú v uzavretom stave,èie iad<strong>na</strong> aplikácia daný port nepouíva, a teda dátaposlané <strong>na</strong> tento port nemôe poèítaè spracova. Loopback – doslovne by sa tento pojem dalpreloi ako spätné zacyklenie. Na èo to slúi? Loopbacksa pouíva <strong>na</strong> testovanie funkènosti sieovejkarty a takisto v prípade, keï chceme <strong>na</strong> jednompoèítaèi spúša nieko¾ko sluieb <strong>na</strong>raz, kadú <strong>na</strong>inej adrese IP, prièom nie sme pripojení do iadnejsiete. Adresa IP pre loopback je 172.0.0.<strong>1.</strong> Server – poèítaè v sieti, ktorý plní úlohy pridelenéadministrátorom a svoje sluby po<strong>sk</strong>ytujeostatným poèítaèom v sieti. Typickým príkladomservera je webový server, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje WWWstránky <strong>na</strong> òom uloené, alebo mailový server, ktorýsa stará o doruèenie a prijímanie pošty. Jedenserver môe ma viac úloh alebo nieko¾ko sluiebmôe bea <strong>na</strong> rôznych poèítaèoch, ktoré sa zvonkujavia ako jeden poèítaè. Protokol – súbor pravidiel a konvencií, ktorériadia komunikáciu medzi poèítaèmi. Na interneteexistuje nepreberné mnostvo protokolov, ako<strong>na</strong>príklad HTTP (hypertext transfer protocol), cezktorý funguje celá WWW komunikácia <strong>na</strong> internete,alebo SMTP (simple mail transfer protocol), FTP,TFTP, SSH, Telnet a pod. Host<strong>na</strong>me – názov poèítaèa. Kadý poèítaè jejedineène daný jeho adresou IP, ale dobre je ho ajnejako pomenova, veï adresy IP nám niekedy nepovedia,o ktorý poèítaè ide, a to <strong>na</strong>jmä v prípadeväèšej siete. Hoci je IP jednoz<strong>na</strong>èná pre poèítaè, host<strong>na</strong>mesa predsa pamätá ¾ahšie. Poèítaèe dostávajúsvoje názvy buï nejakým metaforickým pomenovanímsvojej hlavnej èinnosti (postilion – doruèujepoštu), alebo pod¾a uváenia majite¾a, resp. pod¾avzácnych komodít, bohov a latin<strong>sk</strong>ých názvov(<strong>na</strong>pr. môj domáci poèítaè, <strong>na</strong> ktorom práve píšemtento èlánok, som pomenoval trypanosoma ☺).Ïalšie pojmy, ktoré tu budú uvedené, sú u zosúdka s nápisom Linux a je ich dobré vedie, <strong>na</strong>jmäpri budúcich pokraèovaniach seriálu. Démon – nejde o iadneho posla z pekla. Podtýmto pojmom sa <strong>sk</strong>rýva program, ktorý beí <strong>na</strong> poza-AKO FUNGUJE SKENOVANIEPORTOV?Ako teda program Nmap <strong>sk</strong>enuje porty? Verte èinie, je to jednoduché a dokázal by to èlovek ajruène, ale pri takomto ve¾kom poète portov je toèasovo dos nároèné, a keï u máme tie poèítaèe,preèo si nez¾ahèi prácu? Základným typom <strong>sk</strong>enuje tzv. connect scan, kde sa program postupne pripája<strong>na</strong> jednotlivé porty poèítaèa. Je to v podstatetaké, akoby èlovek stále ruène písal do shellu telnetIpadresa port, a keï program vyhlási, e sanedá pripoji, port je uzavretý. Tento typ <strong>sk</strong>enu mávšak menšiu nevýhodu, a to tú, e sa dá ¾ahkoodhali. Staèí, aby mal administrátor daného systémusprávne <strong>na</strong>konfigurované logovanie (o tomniekedy <strong>na</strong>budúce), resp. dobrý softvér, ktorémubude podozrivé pripájanie sa <strong>na</strong> jednotlivé porty zjedného zdroja v krátkom èasovom intervale.Preto sa èasto pouíva tzv. stealth (tajný, kradmý,<strong>sk</strong>rývaný) <strong>sk</strong>en, ktorý funguje <strong>na</strong> finte three wayhandshakingu. Nie kadému to je jasné, preto to vkrátkosti vysvetlíme. Three way handshaking jespôsob <strong>na</strong>dväzovania spojenia pomocou protokoluTCP. Najprv vysielacia stanica vyšle prijímacej tzv.SYN packet, v ktorom iada o „synchronizáciu“a <strong>na</strong>dväzovanie spojenia. Ak prijímacia stanicatento packet dostane, vyšle tzv. SYN ACK alebo ajACK packet, ktorým potvrdí <strong>na</strong>dväzovanie spojenia.Nakoniec vysielacia stanica tie vyšle ACK packeta prenos dát sa môe zaèa. Nmap teda pritomto type <strong>sk</strong>enu vyšle <strong>na</strong> kadý port <strong>sk</strong>enovanéhopoèítaèa SYN packet. Ak je daný port otvorený,poèítaè mu odpovie SYN ACK packetom. Ak nie,nevyšle niè. A máme to. Obdobným spôsobom fungujeaj FIN stealth scan aj Xmas tree scan, tie turozvádza nebudem, pretoe ich podstata je takmerrov<strong>na</strong>ká. Stealth scan však program Nmapmôe vykonáva iba pod uívate¾om root.44 PC REVUE 6/2004


dí a po<strong>sk</strong>ytuje transparentné sluby pouívate¾om.Napríklad základné pripojenie <strong>na</strong> FTP slubu danéhopoèítaèa zabezpeèuje démon ftpd, ktorý sa staráo posielanie a prijímanie informácií uívate¾om, riaditok dát k jednotlivým uívate¾om a podobne. Shell – polopatisticky povedané, je to obdobapríkazového riadka z MS Windows. Pomocou shellumôe pouívate¾ ovláda celý poèítaè, spúšaprogramy alebo robi dokonca aj jednoduché <strong>sk</strong>ripty.Najèastejšie pouívanými shellmi v Linuxe súTCSH, CSH, BASH, KSH a pod. Root – oz<strong>na</strong>èuje dva pojmy s úplne odlišnýmvýz<strong>na</strong>mom:<strong>1.</strong> koreò celého súborového systému Linuxu, tedavyššie, ako je root, sa u ís nedá. Býva oz<strong>na</strong>èenýz<strong>na</strong>kom slash, èo nie je niè iné ako z<strong>na</strong>k lomky „/“.2. superuívate¾, ktorému je dovolené všetko. Mô-e manipulova so všetkými súbormi, spúša a zastavovaktoréko¾vek procesy. Ak sa práva superuívate¾adostanú do cudzích rúk, je celý systém ohrozený.To je v podstate aj hlavným cie¾om hackingu,no nie vdy to je tak. Ukáeme si, e vyradi celý systémz èinnosti <strong>na</strong> pár hodín mono aj bez rootov<strong>sk</strong>ýchpráv.Toto sú základné pojmy, ktoré musí èlovek ovláda,keï sa chce ponori hlbšie do tajov bezpeènostiv Linuxe. Postupne si v kadej èasti definujemezopár ïalších pojmov, ktoré sa budú týka danejproblematiky. Zatia¾ staèí ovláda tieto pojmy.PRVÝ BOD – SCANNINGNie, teraz nejdeme <strong>sk</strong>enova nijaký obrázok. Podpojmom scanning sa vo svete poèítaèovej bezpeènostirozumie zisovanie aktívnych portov a názvovsluieb, ktoré <strong>na</strong> týchto portoch beia. Hackertak zí<strong>sk</strong>a cenné informácie o obeti, ktoré sú dôleitépri výbere konkrétnej stratégie útoku.Existuje nieko¾ko programov <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie portov,medzi <strong>na</strong>jlepšie však patrí Nmap, ktorý existujevo verzii pre Linux aj Windows. Domov<strong>sk</strong>á stránkatohto projektu je <strong>www</strong>.insecure.org, kde si tentoprogram môete stiahnu. Pozrime sa, ako hackerzistí, aké porty sú <strong>na</strong> danom poèítaèi otvorené:<strong>1.</strong> [hacker@trypanosoma]# nmap -sS -PT -PI -O -T 310.203.<strong>1.</strong>12. Starting nmap V. 3.00 (<strong>www</strong>.insecure.org/nmap)3. Interesting ports on (10.203.<strong>1.</strong>1):4. (The 1592 ports scanned but not shown beloware in state: closed)5. Port State Service6. 22/tcp open ssh7. 53/tcp open domain8. 80/tcp open http9. 111/tcp open sunrpc10. 135/tcp filtered loc-srv1<strong>1.</strong> 443/tcp open https12. 903/tcp open unknown13. 3306/tcp open mysql14. 4444/tcp filtered krb52415. Remote OS guesses: Linux Kernel 2.4.0 – 2.5.20,Linux 2.4.19-pre4 on Alpha16. Uptime 0.140 days (since Sat Jan 24 14:27:05 2004)17. Nmap run completed – 1 IP address (1 host up)scanned in 55 secondsÈo môeme z tohto výpisu vyèíta? Za poèítaèoms host<strong>na</strong>me názvom trypanosoma sedí èlovek s prihlasovacímmenom hacker, ktorý má rootov<strong>sk</strong>épráva – prvý riadok (z<strong>na</strong>k # oz<strong>na</strong>èuje root, z<strong>na</strong>k $normálneho uívate¾a). Ten <strong>na</strong>písal do shellu príkaz<strong>na</strong> spustenie programu nmap s nejakými argumentmi.Èo jednotlivé argumenty z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú? Prvý, teda-sS urèuje techniku <strong>sk</strong>enovania, v tomto prípade ideo tzv. stealth scan, teda nevidite¾ný <strong>sk</strong>en. Ako tento<strong>sk</strong>en funguje, to sa dozviete z èlánku v rámèeku.Druhé dva argumenty sú si výz<strong>na</strong>movo podobnéa urèujú, aké protokoly transportnej vrstvy modeluTCP/IP sa majú poui. V tomto prípade ide o TCP(-PT) a ICMP (-PI) protokol. Štvrtý argument v poradíje ve¾mi zaujímavý a hovorí programu, e má pouiaj detekciu operaèného systému, ktorý beí <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úmanompoèítaèi. Táto informácia ešte viac pomôeútoèníkovi v spresnení taktiky a spôsobu útoku. Ajpredposledný argument je dos zaujímavý a urèujerýchlos <strong>sk</strong>enovania. Posledný je asi ten <strong>na</strong>jdôleitejší,a to adresa IP daného poèítaèa, ktorý chceme„prekutra“. Tento parameter nemusí by len vo formeadresy IP, môe to by aj samotný doménový názovpoèítaèa alebo host<strong>na</strong>me, ktorý si potom Nmapprevedie <strong>na</strong> adresu IP pomocou systému DNS. Ihneïpo spustení sa zaènú <strong>sk</strong>enova porty <strong>na</strong> danom poèítaèi.Zaujímavý je však a tretí riadok, ktorý hovorí,e bolo pre<strong>sk</strong>enovaných 1592 portov, ktoré však bolizatvorené a nemajú pre útoèníka prakticky nijakývýz<strong>na</strong>m. Ïalej <strong>na</strong>sleduje u to hlavné – zoz<strong>na</strong>m otvorenýchportov a protokolov transportnej vrstvymodelu TCP/IP, aký pouívajú (zvyèajne TCP), za týmprichádza jeho stav (open/closed/filtered – otvorený/zatvorený/filtrovaný,èie je pod kontrolou nejakéhofirewallu), no a <strong>na</strong>koniec názov sluby, ktorý <strong>na</strong>danom porte „visí“ a po<strong>sk</strong>ytuje sluby (riadky 5 – 14).Za tým <strong>na</strong>sleduje u spomí<strong>na</strong>ný odhad operaènéhosystému (riadok 15), v tomto prípade je to Linuxs kernelom 2.4.0 a 2.5.20, resp. 2.4.19-pre4 <strong>na</strong> platformeAlpha. Tento údaj je <strong>na</strong>ozaj len orientaèný.Preèo, to si ukáeme v ïalších èastiach. Nasledujeinformácia o uptime (riadok 16 – ako dlho je u <strong>sk</strong>úmanýpoèítaè zapnutý) a summa summarum, ko¾kohostov bolo pre<strong>sk</strong>enovaných a ako dlho trvalo <strong>sk</strong>enovanie(riadok 17).Skenovanie je základná technika, ktorou sa útoèníkmôe dozvedie pomerne dos o systéme. Záujemcoviasi funkènos programu môu pokojne vy<strong>sk</strong>úša,odporúèam <strong>na</strong>jprv pre<strong>sk</strong>enova vlastný poèítaè(adresa IP je 127.0.0.1), <strong>na</strong>jmä uívate¾ov Windowsprekvapí, ko¾ko portov majú otvorených, pritom aninevedia, <strong>na</strong> èo slúia. Je však ve¾mi nebezpeèné <strong>sk</strong>enovaporty iných poèítaèov, hoci aj technikoustealth scanu. Niektoré programy <strong>na</strong> danom systéme(<strong>na</strong>zývane Intrusion detection system) dokáu aj takýtotyp <strong>sk</strong>enu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>. Takisto sa neodporúèa<strong>sk</strong>enova porty vládnych a armádnych poèítaèov,v týchto prípadoch koná pouívate¾ <strong>na</strong> vlastné riziko!ZÁVERTak, základy máme za sebou. Mono sa vám to zdalotrochu nudné a zdåhavé, ale vedzte, e uvedenéveci sú základy, <strong>na</strong> ktorých je to všetko postavené.Ozrejmili sme si spôsob fungovania sietí a <strong>na</strong>hliadlisme pod pokrývku prvému „hacker<strong>sk</strong>ému“ nástroju.Ten však ponúka ove¾a viac moností, akosme uviedli, a preto bude aj celá budúca èas venovanápráve programu nmap, kde si vysvetlíme ïalšiefunkcie programu. Vysvetlíme si z teoretickéhopoh¾adu, ako funguje vzdialená detekcia operaènéhosystému. Dúfam, e vás tento úvodný èlánokpríjemne <strong>na</strong>ladil a s radosou a zvedavosou sapustíme spoloène do temných hlbín hackingu.6/2004 PC REVUE 45


H A R D W A R ETestovali sme Ondrej MackoPoèítaèepre domácehopouívate¾aVtomto preh¾ade si <strong>na</strong>jprv povieme o všeobecnýchtrendoch v PC pre domácnos, poradímevám, do èoho sa oplatí investova a èo by savám mohlo hodi. Zistíte, èo sa dnes <strong>na</strong>ozaj pouívaa ko¾ko to stojí. Všetky predstavované zostavysme dôkladne otestovali a zverejnené výsledkyvám budú sprievodcom pri vo¾be komponentov.Poèítaèe sa stávajú benou výbavou domácností. PC pouívadoslova celá rodi<strong>na</strong>, a to v oblasti zábavy i vzdelávania.Pokia¾ <strong>na</strong>príklad s blíiacim sa dovolenkovým obdobím rozmýš¾ateo kúpe poèítaèa pre vašu domácnos, nechajte sa inšpirova<strong>na</strong>ším testom.VŠEOBECNÉ TRENDYDobrá správa je, e za posledné obdobie ceny poèítaèovvýrazne poklesli. V <strong>na</strong>šom teste máme zostavyv cene zhruba od 17 000 Sk bez DPH. Pritom ideo zostavy, ktoré si <strong>na</strong>ozaj uijete a ktorých multimediál<strong>na</strong>výbava je pozoruhodná. Rov<strong>na</strong>ko sa urobilve¾ký pokrok v dizajne <strong>sk</strong>riniek.Oproti predošlému testu PC pre domáceho pouívate¾asa frekvencie procesorov zvýšili. Kapacitapamäte RAM dosahuje v priemere dvojnásobokštandardu z minulého roka. Univerzálnym vstupno-výstupnýmportom je USB 2.0 – výrobcoviazákladných dosiek niekedy integrujú a šesticuDizajn reproduktorov a poèítaèovej <strong>sk</strong>rinky je zladenýtakýchto portov. Doplnková výbava zostáv je tiebohatšia, <strong>na</strong>pr. reprosústava s usporiadaním kanálov5.1 u dnes nie je iad<strong>na</strong> výnimka, <strong>na</strong> všeobecnépotešenie sa do oblasti bene dostupnejvýbavy dostali aj DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky.PROCESORYV oblasti procesorov stále pokraèuje súboj medzi dvomave¾kými z<strong>na</strong>èkami – Intel a AMD. Tento rok bolopercentuálne zastúpenie obidvoch z<strong>na</strong>èiek presnevyrov<strong>na</strong>né. Èo sa týka taktovacej frekvencie, maximumv tomto roku bola frekvencia 3,0 GHz, zatia¾ èovlani sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li maximum 2,4 GHz. Najèastejšiepouívaným procesorom v <strong>na</strong>šom teste bol AMDAthlon XP 2500+ Barton, ktorý pouila polovica dodávate¾ov.Mali sme aj jedno vyhotovenie s jadromThoroughbred, kde je kapacita L2 cache polovièná –256 KB. Domi<strong>na</strong>ntnos tohto procesora v PC pre domácehopouívate¾a je daná vynikajúcim pomeromvýkon/ce<strong>na</strong>. Z h¾adi<strong>sk</strong>a poèetnosti vý<strong>sk</strong>ytu <strong>na</strong>sledovalprocesor Intel Pentium 4 s taktom 2,8 GHz. Ten jevšak u o dos drahší. „Neboxovaná verzia“ procesoraAMD Athlon XP 2500+ Barton stojí vo ve¾koobchodeokolo 2500 Sk bez DPH, zatia¾ èo Intel Pentium4, 2,8 GHz pre FSB 800 MHz je za 6300 Sk bez DPH.Typ procesora urèuje aj frekvenciu <strong>na</strong> zbernici(FSB – Front Side Bus). Pre procesory AMD je štandardom2 × 166 MHz, v teste pouité procesory odfirmy Intel mali FSB 4 × 200, 4 × 100 èi 4 × 133 MHz.ZÁKLADNÁ DOSKAZákladná do<strong>sk</strong>a je dnes daná predovšetkým typompouitého procesora. Súèasné základné do<strong>sk</strong>y obsahujúzvyèajne priestor <strong>na</strong> pä rozširovacích kariettypu PCI a <strong>na</strong>jèastejšie tri pozície pre pamäRAM (pre pamäovú architektúru Dual-Channel súpouité 4 sloty). Na pripojenie grafickej karty jev súèasnosti štandardom AGP 8×.Pokia¾ ide o vstupno-výstupné porty, svoje miestosi <strong>na</strong>priek jednoz<strong>na</strong>ènému preko<strong>na</strong>niu stáleudriava paralelný port. Sériový port je stále prítomný,ale oproti minulosti sa u nepouíva v dvojitomvyhotovení. Ako sme u uviedli, univerzálnymportom je USB vo verzii 2.0. V kadej z testovanýchzostáv sme mali vyhotovenie, ktoré umoòovalopouívanie dvoch týchto portov <strong>na</strong> prednompaneli. Na zadnom paneli poèítaèa to boli <strong>na</strong>jèastejšieštyri porty USB 2.0. Ve¾mi èasto boli <strong>na</strong>prednom paneli ved¾a portov USB umiestnené konektory<strong>na</strong> pripojenie mikrofónu a slúchadiel. Je tove¾mi výhodné, pretoe pouívate¾ má všetky <strong>na</strong>jpouívanejšiekonektory priamo vpredu a nemusísa zloito dostáva k zadnej èasti poèítaèa.Ove¾a èastejšie ako v minulosti sa v testovanýchzostavách zaèí<strong>na</strong> objavova aj port FireWire. Svojeumiestnenie si <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie stále udral ajGame port.GRAFICKÁ KARTAPri grafickej výbave tentoraz v poète dodávok vyhralakarta s èipom ATI Radeon 9600. Dodávateliaju pouili v polovici testovaných zostáv, èo opävychádza z ve¾mi dobrého pomeru výkon/ce<strong>na</strong>. Hociexistuje aj vyhotovenie s videopamäou 256 MB,<strong>na</strong>jbenejšia kapacita je 128 MB. Grafické kartys èipom nVidia GeForce boli tentoraz v menšine.Mali sme však aj zostavu, ktorá pouívala grafickýmodul zo základnej karty (Intel 82865G). Výsledkytejto karty však neumoòujú <strong>na</strong> poèítaèi dobre prevádzkova<strong>na</strong>jnároènejšie 3D hry.Porty grafickej karty – pripojenie <strong>na</strong> monitor, DVI a Cinch<strong>na</strong> externej TV46 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EK štandardu dnešných grafických kariet patrípodpora TV výstupu, <strong>na</strong>pr. S-Video alebo Cinch a ajDVI. Naposledy menovaný port je výhodný hlavnepre LCD monitory.Prepojenie di<strong>sk</strong>u pomocou S−ATA je jednoz<strong>na</strong>ènejednoduchšie. Umoòuje aj lepšie prúdenie vzduchuPEVNÝ DISKAk uvaujete o kapacite pevného di<strong>sk</strong>u, ktorý byste si mali objed<strong>na</strong>, odporúèame vám zaujíma sao di<strong>sk</strong>y s kapacitou 80 GB a vyššou. Ceny di<strong>sk</strong>ovs menšou kapacitou toti u nie sú ove¾a nišie.Polovica zostáv v <strong>na</strong>šom teste mala 80 GB di<strong>sk</strong>y.Poèas druhej polovice tohto roka oèakávame príklonk di<strong>sk</strong>om s kapacitou 120 GB. Z h¾adi<strong>sk</strong>avýrobcov di<strong>sk</strong>ov bol v tohtoroènom teste <strong>na</strong>jèastejšímmodelom Seagate Barracuda 7200.7, a tos pripojením Serial ATA. Tento spôsob pripojeniasi jednoz<strong>na</strong>ène razí cestu predovšetkým z dôvodujednoduchosti pripojovacieho kábla, ako i dosahovanéhovýkonu (hlavne pri zapojení RAID). Otáèkydi<strong>sk</strong>ov v testovaných poèítaèov boli 7200 ot./min.,<strong>na</strong>jèastejšia kapacita buffera je 8 MB. Takéto di<strong>sk</strong>ysú z h¾adi<strong>sk</strong>a ich výkonu ve¾mi vhodné a pre domácepoèítaèe vám ich odporúèame. Podrobnostio pevných di<strong>sk</strong>och S-ATA s kapacitou 80 a 120 GBsa dozviete v samostatnom teste v tomto èíslenášho magazínu.Wi−fi modul integrovaný do vnútorného vybavenia (obezostavy od firmy Libra)SIEOVÁ KARTAAj tento komponent môe by pre domácehopouívate¾a dôleitý. Je to predovšetkým pri pripojení<strong>na</strong> internet (<strong>na</strong>pr. mikrovlnné spojenie aleboDSL). Zároveò je sieová karta ïalšia z moností,ako doma prepoji dva poèítaèe medzi sebou (<strong>na</strong>pr.pracovný notebook a domáci poèítaè). Všetkyzostavy z nášho testu preto aj obsahovali sieovúkartu. Jeden z poèítaèov ich mal dokonca dve a niektorézostavy obsahovali aj prvok <strong>na</strong> pripojeniepomocou bezdrôtového pripojenia (Wi-fi). To jevýhodné pri <strong>na</strong>dviazaní pripojenia v lokalite, kdetakýto signál existuje (tzv. hotspot).ZVUKOVÁ KARTAZvuk obyèajne spravuje modul priamo <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Len v jednom prípade sme mali zvukovúkartu samostatnú. Aj v prípade modulu <strong>na</strong> základnejkarte sa však u pomerne bene pouíva usporiadanie5.1 kanálov. Tomu potom zodpovedá ajdoplnková výbava reproduktorov, ktoré sa dodávajúk dnešným poèítaèom. Ove¾a èastejšie akov minulosti sa objavuje digitálny výstup SPDIF.Èítaèka pamäových kariet postupne vytláèa mechanikupruného di<strong>sk</strong>uDISKETOVÁ JEDNOTKA A ÈÍTAÈKAPAMÄOVÝCH KARIETPo dlhých rokoch sa v teste koneène objavili poèítaèe,ktoré nemali <strong>na</strong>inštalovanú di<strong>sk</strong>etovú mechaniku(bolo to v štyroch prípadoch). Namiesto di<strong>sk</strong>etovejmechaniky sa o slovo hlási èítaèka pamäovýchkariet. V teste sme mali vdy èítaèky, ktorépodporovali karty CompactFlash, Secure Digital/MultimediaCard, Memory Stick a SmartMedia.S podporou pomerne rozšírenej karty xD-PictureCard (pouívajú ju všetky nové digitálne fotoaparátyOlympus a Fuji) výrobcami èítaèiek je zatia¾ trochuproblém. Málokedy je teda port pre túto kartupriamo do èítaèky pamäových kariet integrovaný atreba poui konverzné konektory.OPTICKÁ MECHANIKATestovacie aplikácie sme si <strong>na</strong>pálili <strong>na</strong> DVD médiuma <strong>na</strong> rozdiel od minulého roka sme s tým u nemaliproblém. DVD médium preèítala kadá zo zostáv.Medzi <strong>na</strong>job¾úbenejšie optické mechaniky patríkombinovaná mechanika, ktorá dokáe èíta DVDmédiá a zapisova <strong>na</strong> CD-R/RW médiá. Takisto jevýhodné, ak existujú dve samostatné mechaniky, èozvyšuje rýchlos pri kopírovaní médií. Ako sme uavizovali, v súvislosti s radikálnym poklesom cien sav zostavách objavili aj DVD zapisovacie mechaniky,výhodou je súèasná podpora DVD-R/RW i DVD+R/RW médií. DVD zapisovacie mechaniky sa objavilipresne v polovici testovaných zostáv.Dve optické mechaniky v jednej zostave sa hodia hlavne prikopírovaní (Axis comp A25b a Seven Black Line)SKRINKASkrinky poèítaèov v tomto teste <strong>sk</strong>utoène stáli zato. Preè sú anonymné sivé škatule, dnes je v kurzeSvietiaci LCD panel so zobrazením dátumu, èasu, aktivitypevného di<strong>sk</strong>u, CD−ROM a siete (zostavy Axis comp A25Ga 3N Student III)hlavne kombinácia tmavej a striebornej farby.Ove¾a bohatší je aj predný panel poèítaèov.Objavujú sa špecializované LCD displeje, <strong>na</strong> ktorýchbýva uvedený èas, teplota pevného di<strong>sk</strong>u,èipovej súpravy a procesora. Rov<strong>na</strong>ko je <strong>na</strong> tomtopaneli uvedená aj aktuál<strong>na</strong> rýchlos otáèok ventilátora.Jednoducho <strong>na</strong> prvý poh¾ad máte preh¾ado tom, èo sa s poèítaèom deje.Ïalší relatívne nový prvok <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rinkách je pre<strong>sk</strong>lenýboèný panel. Ten vám umoòuje <strong>na</strong>zera dovnútra poèítaèa a vizuálne kontrolova <strong>na</strong>pr. otáèkyventilátora <strong>na</strong> èipovej súprave alebo procesore.O výz<strong>na</strong>me týchto údajov pre bených pouívate¾ovmono di<strong>sk</strong>utova, je to <strong>sk</strong>ôr imidová záleitosPredný panel poèítaèa MSI MEGA je urèený hlavne <strong>na</strong>zobrazenie <strong>na</strong>stavenej frekvencie FM rádiaalebo výbava pre „pretaktovávaèov“. Aj <strong>na</strong> pre<strong>sk</strong>lenomboènom kryte býva umiestnený doplòujúciventilátor, èasto s rôznofarebným podsvietením.Oproti štandardným <strong>sk</strong>rinkám sa objavujú aj netradiènévyhotovenia <strong>na</strong> domáce pouitie. Ide o poèítaèe,ktoré sa viac podobajú hi-fi veiam a majú ve¾mimalé rozmery. Tie nebývajú orientované <strong>na</strong> maximálnyvýkon. Skôr zaujmú vyhotovením a integrácious multimediálnym vybavením. Súèasou dodávkybýva DVD (prípadne aj zapisovacia) mechanikaa TV tuner, take s takouto výbavou môete dosiahnuurèité <strong>na</strong>podobenie domáceho ki<strong>na</strong>. Ak je k dispozíciidia¾kové ovládanie, môete ovláda prehrávaniemultimédií z miesta. Páèil sa nám hlavne predný paneltýchto zariadení, ktorý zodpovedá úèelu pouitiaa zobrazuje <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>ladenú frekvenciu rádia.6/2004 PC REVUE 47


H A R D W A R EFarebné podsvietenie ventilátora <strong>na</strong> boènom paneli(zostava Smart Standard a2500)K poèítaèu MSI Mega 865 sa dodáva aj transportnátaška. Tá umoòuje prenos celého kompletuaj <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti. Taška má zabudovanéaj boèné vrecká <strong>na</strong> médiá a pouívate¾ si tak môezobra so sebou kompletnú výbavu <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> chatu.Prenosný poèítaè Epox ex5 Mini ME sme u opisovaliv predchádzajúcom èísle nášho magazínu.Zopakujeme, e sa nám páèilo hlavne metalickévyhotovenie predného panela a dôsledne premyslenýsystém chladenia procesora a èipovej súpravy.DOPLNKOVÁ VÝBAVADoplnková výbava pre domáceho pouívate¾a je <strong>na</strong>ozajširoká. Predovšetkým je to reproduktorová výbava,ktorá urèuje kvalitu generovaného zvuku. Èastosa vy<strong>sk</strong>ytujú reproduktorové zostavy vo formáte 5.<strong>1.</strong>Ove¾a väèší pozor si dodávatelia u dávajú <strong>na</strong> to, abyTransportná taška <strong>na</strong> poèítaè MSI MEGA. Zmestí sa sem poèí−taè, reproduktory a do boèných vreciek si môete da médiá<strong>sk</strong>rinka poèítaèa a reproduktorová zostava farebne<strong>na</strong>vzájom ladili.Tab. 1 Parametre testovaných zostávspolu s predajnými ce<strong>na</strong>mi(k 5. máju 2004)Názov poèítaèa 3N Student III ASBIS HOME Axis comp A25G Brave Home 351 2G8 DTK ABACUS Top−Gun Epox ex5 Mini MEProcesor AMD Athlon XP 2500+ Intel Pentium 4 AMD Athlon XP 2500+ Intel Celeron 2.8 AMD Athlon XP 2500+ Intel CeleronFrekvencia procesora [GHz] 1,85 2,8 1,84 2,8 1,84 2,4Základná do<strong>sk</strong>a Canyon 7 N0AL2 Intel D865PERLL Canyon KT600 FIC P4M800T Epox 8RDA3+ Epox 4PGF+Èipová súprava nVidia nForce2 Intel 82865 VIA Apollo KT400 VIA ProSavageDDR nVidia nForce2 Ultra 400 Intel 865GKapacita pamäte RAM [MB] 512 512 512 256 512 256Frekvencia FSB [MHz] 2×166 4×200 2×166 4×100 2×166 4×100Frekvencia styku s pamäou [MHz] 2×166 2×200 2×200 2×166 2×166 2×166Poèet pozícií RAM 3 4 3 2 3 2Poèet portov PCI 5 5 5 3 5 1Porty USB vzadu 2 5 4 4 4 4Porty USB vpredu 2 2 2 2 2 2Port FireWire 1 1 1 0 2 2Port Game 1 0 1 0 1 0Poèet sériových portov 2 1 2 2 2 1Grafická karta Radeon 9600 Radeon 9600 ATI Radeon 9800SE Radeon 9600 Creative Radeon 9600 NVIDIA GeForce FX 5500Kapacita video RAM [MB] 128 128 128 128 256 128Televízny výstup S−Video S−Video S−Video S−Video S−Video S−VideoVýstup DVI áno áno áno áno áno ánoTyp pevného di<strong>sk</strong>u Hitachi De<strong>sk</strong>star Seagate Barracuda Seagate Barracuda Western Digital Maxtor DiamondMax Maxtor DiamondMax7200.7 7200.7 Plus 9 Plus 9Kapacita HDD [GB] 120 120 120 80 80 80Otáèky HDD [ot./s] 7200 7200 7200 7200 7200 7200Pripojenie di<strong>sk</strong>u Ultra−ATA−133 Serial ATA Serial ATA Ultra−ATA−133 Ultra−ATA−133 Ultra−ATA−133Cache <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u [MB] 8 8 8 8 8 8Sieová karta Realtek RTL8101L Intel PRO/100 VIA PCI 10/100 Realtek RTL8139 NVIDIA nForce + Realtek RTL8139Realtek RTL8139Zvuková karta C−Media AC97 SoundMAX SoundBlaster Audigy 2 Bulk Realtek AC'97 CMI 9739A 6 Channel AC'97 Realtek AC'97 6chVýstup SPDIF nie áno nie nie áno ánoÈitaèka pamäových kariet N/A MS, SD, CF, SM, MMC MS, SD, CF, SM, MMC N/A nie MS, SD, CF, SM, MMCTyp DVD mechaniky N/A N/A LiteON N/A N/A N/ACD/RW (DVD−R, DVD−RW) mechanika LiteOn DVD−RW LiteOn DVD−RW NEC DVD+/−RW LG DVD−R/CD−RW Toshiba CD−RW/DVD−ROM TEAC CD−RW/DVD−ROMFDD mechanika Alps ALPS N/A Samsung Teac N/AVýkon zdroja [W] 350 300 350 300 300 200Typ modemu Softk56 Data Fax Voice N/A N/A Motorola SM56 D−Com 56k Inter<strong>na</strong>l/ N/ASpeakerphoneLucentTyp klávesnice A4Tech KB8 Chicony Cordless Chicony WURT108 Trust Silverline DTK multimediál<strong>na</strong> Creative De<strong>sk</strong>topFun−Touch DeLuxe Cordless èier<strong>na</strong> Access Keyboard Wireless 8000Typ myši A4Tech WOP 35 Chicony Cordless Chicony WURT108 Trust AMI Mouse DTK optická Creative De<strong>sk</strong>topFun−Touch DeLuxe Cordless optická Optical Wireless 8000Reprosústava Genius SP−J10 200W Creative Inspire P580 5.1 Creative Inspire P580 5.1 Tekuni SP−993 Creative Inspire P580 5.1 Creative Inspire P580 5.1Gamepad Genius G08XU USB nie nie nie nie nieMikrofón + slúchadlá Genius HS−02A nie nie nie nie nieDodaný operaèný systém Windows XP Home Windows XP Home Windows XP Prof. Windows XP Prof. Windows XP Prof. Windows XP Prof.Ïalšia HW výbava (výber) Webová kamera interná zásuvka <strong>na</strong> HDD Montá<strong>na</strong> súprava EpoxÏalšia SW výbava (výber) Office študent SK, Napa¾ovací SW Sonic Ovládaèe, SymantecSoniuc MyDVD, Inter DVD 4.0, PowerDVD Ghost, RealtekVideo WinDVD4, XP 4.0 SoundMa<strong>na</strong>ger,Panda AntivírusRealtek MediaPlayerCe<strong>na</strong> bez OS [bez DPH / s DPH] 24 250 / 28 857 33 499 / 39 804 31 990 / 38 068 19 690 / 23 431 25 990 / 30 928 25 390 / 30 214Ce<strong>na</strong> s OS [bez DPH / s DPH] 27 250 / 32 427 36 699 / 43 692 37 190 / 44 256 25 490 / 30 333 30 580 / 36 390 29 980 / 35 676Doba záruky [mesiacov] 36 24 24 24 30 24Zapoièala firma 3N Trading ASBIS Axis comp ProCA Slovakia Sofos Sofos48 PC REVUE 6/2004


Väèši<strong>na</strong> myší je dnes optických(bez gu¾ôèky), klávesnica býva multimediál<strong>na</strong>a obyèajne tmavej farby.Zaujímavé je, e aj klávesnica uobsahuje <strong>na</strong>vigaèné kolie<strong>sk</strong>o, ktorýmsa dá ¾ahko rolova v rozsiahlomdokumente.Pre domáceho pouívate¾a a vytáèanépripojenie je dôleitá aj existenciamodemu. Pokia¾ bol modemdodaný, išlo o vyhotovenie pre a<strong>na</strong>lógovútelefónnu linku. Niekedy sak poèítaèu prikladá gamepad alebomikrofón.Dnešné klávesnice sú u vybavené aj <strong>na</strong>vigaènýmkolie<strong>sk</strong>omZ h¾adi<strong>sk</strong>a softvéru sme v testovaných poèítaèoch <strong>na</strong>šli<strong>na</strong>pr. jednoduchšie balíky kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií, slovníky,multimediálne programya hry. Mali sme aj program, ktorýdokázal zabezpeèi vyuívaniejedného poèítaèa dvoma pouívate¾mi.OPERAÈNÝ SYSTÉMDodávate¾om sme v zadaní testuoznámili, e testova budemepomocou aplikácií urèených preoperaèný systém Microsoft WindowsXP. Na druhej strane smeiadnemu dodávate¾ovi nepredpisovali,aký operaèný systém má by v <strong>sk</strong>utoènej dodávke.Napriek tomu všetci dodávatelia v <strong>na</strong>šom teste pouiliMicrosoft Windows XP v edícii Professio<strong>na</strong>l alebo Home.LIBRA Ambition LIBRA Intelligence MSI MEGA 865 PC Zion MagicTwin Seven Black Line Smart® Standard8400XT 9500XT a2500AMD Athlon XP 2500+ Intel Pentium 4 3.00 Intel Pentium 4 Intel Petium 4 AMD Athlon XP 2500+ AMD Athlon XP 2500+1,85 3 2,8 2,4 1,85 1,84ASUSTek A7N8X−E ASUSTeK P4P800 Microstar PT800−8237 MSI−6570 KT600−8237DeluxeDeluxenVidia nForce2 Ultra 400 Intel 865PE Intel 82865 VIA ProSavageDDR nVidia nForce2 AGP VIA Appolo KT600512 512 512 512 512 2562×166 4×200 4×200 4×133 2×166 2×1662×166 2×200 2×200 2×133 2×166 2×2003 4 2 3 3 35 5 1 5 5 54 5 2 2 4 62 2 2 2 2 22 1 2 0 0 20 0 0 1 0 12 1 1 2 1 2nVidia GeForce FX5700 Radeon 9600PRO Intel 82865G NVIDIA GeForce MSI GeForce FX5200 Radeon 9600FX 5900XT128 128 4+52 (zdie¾ané) 128 128 128S−Video S−Video N/A S−Video S−Video S−Videoáno áno N/A áno áno ánoSamsung Samsung Maxtor Seagate Barracuda Maxtor Seagate Barracuda7200.7 7200.7120 120 40 80 80 807200 7200 7200 7200 7200 7200Ultra−ATA−133 Serial ATA Ultra−ATA 100 Serial ATA Ultra ATA−100 Ultra ATA−1008 8 2 8 8 8nVidia nForce MCP + 3Com Gigabit + BroadCom 440x + VIA Rhine II nVidia nForce MCP VIA Rhine IIMarvel Yukon Gigabit + ASUSTeK WiFi WiFiASUSTek WiFinVidia nForce Audio SoundMAX Realtek AC'97 Realtek AC'97 nVidia nForce Audio Realtek AC'97áno áno áno nie nie nienie N/A MS, SD, CF, SM, MMC MS, SD, CF, SM, MMC nie nieN/A N/A N/A N/A MSI DVD−ROM N/ALiteOn DVD +/−RW NEC DVD +/−RW MSI CD−RW + DVD−R SONY DVD RW MSI CD−RW CD52 Sony CD−R/RW/DW−U14ADVD−ROMSamsung Samsung N/A N/A ALPS Samsung350 350 250 300 300 300N/A N/A Actiontec MDC AC'97 Microcomp InPorte Mr.Connect Conexant Microcomp De<strong>sk</strong>portHomeInter<strong>na</strong>l/LLibra Libra N/A Logitech Chicony Internet Chicony MultimediaFun−TouchLibra optická Libra optická N/A Logitech Genius PowerScroll Samsung Optical WheelEye MetalicMouseJ5901 2.1 J5901 2.1 MSI Genius Deluxe 5.1 Creative RINP 350 2+1 Creative SBS 2.1 350nie nie nie Maxxtro JPD310 nie nienie nie nie nie nie Gembird AP−830Windows XP Home Windows XP Prof. Windows XP Prof. Windows XP Prof. Windows XP Home Windows XP Homeext. TV tuner Jetway,DVD èistièMS Works 7.0 Cz, AVG MS Works 7.0 Cz, AVG MSI Media Center MagicTwin Nero 6, Open Office,7.0, Lingea Ang, Nem, 7.0, Lingea Ang, Nem, pripojenie <strong>na</strong> internetZoner Media Explorer Zoner Media Explorer (èasovo obmedzené)5.0, Age of Mythology, 5.0, Age of Mythology,Dungeon Siege, Flight Dungeon Siege, FlightSimulator 2004, Simulator 2004,InterVideoInterVideo26 790 / 31 880 32 890 / 39 139 24 470 / 29 120 26 490 / 31 523 18 390 / 21 884 17 180 / 20 44429 490 / 35 093 35 590 / 42 352 29 080 / 34 605 31 090 / 36 997 21 260 / 25 300 19 990 / 23 78824 24 24 36 24 24Libra Electronics, Libra Electronics, Voyett Computer Club Voyett Smart ComputerSlovakiaSlovakia


H A R D W A R EOsobne vám odporúèame pri výberemedzi týmito dvoma edíciami radšej saspo¾ahnú <strong>na</strong> Professio<strong>na</strong>l. Edícia Hometoti neobsahuje správu domén. Ak ne<strong>sk</strong>ôrbudete rozmýš¾a o domácej sieti,mohli by ste ma s òou problém.Prirodzene, <strong>na</strong> výber sú aj operaènésystémy, ktorých nákupná ce<strong>na</strong> je nulováa takisto splnia poiadavky kladené<strong>na</strong> domáci operaèný systém.NA ŠTARTOVEJ ÈIARE...V teste sa zišlo 12 poèítaèov od deviatichdodávate¾ov z celého Sloven<strong>sk</strong>a.Testovali sme <strong>na</strong> konci apríla a cenysme zisovali od všetkých dodávate¾ovv rov<strong>na</strong>ký deò – 5. mája 2004. Predmetomtestovania bolo hlavne vybaveniepoèítaèov. Test sa netýkal monitorov,ktoré sme od dodávate¾ov ani nepoadovali.Testu monitorov toti venujemesamostatný èlánok v tomto èísle.Technické parametre, ako i predajné ceny zostávs operaèným systémom a bez neho sme uviedliv tab. <strong>1.</strong>Ukáková vnútorná montá poèítaèa (zostava Seven Black Line)KVALITA MONTÁEAko sme uviedli u pred rokom, dodávatelia si zvykli,e v prípade testu v <strong>na</strong>šej redakcii kadý poèítaè<strong>sk</strong>utoène rozoberieme a <strong>sk</strong>ontrolujeme si kvalitumontáe. Vo všeobecnosti tak mono konštatova,e sme v teste nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li prípad, keï by bolamontá „odfláknutá“. Napriek tomu boli medzi konkrétnymivyhotoveniami zostáv rozdiely. Najviac sanám pozdávalo riešenie poèítaèa Voyett Seven BlackLine (toto vyhotovenie dokumentuje obrázok).Ve¾mi spokojní sme boli aj montáou obidvoch poèítaèovod firmy Libra Electronics Slovakia.CENY A ZÁRUKYNadobúdacia ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pravdepodobne<strong>na</strong>jdôleitejším parametrom pri rozhodovaní sao kúpe nového poèítaèa. Domnievame sa, e z nášhotestu si vyberie asi kadý. Uvaujme teraz <strong>na</strong>chví¾u o cenách bez operaèného systému,ale s DPH. Priemerná ce<strong>na</strong> testovanýchzostáv je potom okolo30 000 Sk, prièom <strong>na</strong>jlacnejšia zostaveje za 20 440 Sk s DPH. V tom je zarátanákompletná doplnková výbava(klávesnica, myš, reproduktory, mikrofón,balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciíOpenOffice). Najdrahšia z testovanýchzostáv je takmer za 40 000 Sks DPH, ale v tomto prípade ide <strong>sk</strong>utoèneo „<strong>na</strong>dupanú mašinu“ s mimoriadnevýkonným procesorom, DVD<strong>na</strong>pa¾ovaèkou a bohatou softvérovouvýbavou.Èo sa týka doby záruky, typická jedåka 24 mesiacov. Mali sme však ajzostavy s 36-mesaènou zárukou.V kadom prípade ide prakticky o doburov<strong>na</strong>júcu sa morálnej ivotnostipoèítaèa.AKO SME TESTOVALI?Ako obyèajne, z dôvodu zachovania maximálnejobjektivity sme siahli po viacerých testoch od rozliènýchvýrobcov. Základným testom bol SYSMark2002 (<strong>www</strong>.bapco.com), ktorý po<strong>sk</strong>ytuje dva základnévýsledky – v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií(SYSMark Office) a tvorby internetového obsahu(SYSMark Internet Creation). Ide o mimoriadnenároèné testy, ktoré <strong>sk</strong>utoène dostatoène preveriavýkon poèítaèa. Poèas testu sme u mali k dispozíciiaj verziu SYSMark 2004, no zatia¾ pod¾a <strong>na</strong>šichTab. 2 Namerané výsledky pri jednotlivých testoch a pridelené bodové hodnotenieNázov zostavy/názov testu 3N Student ASBIS Axis comp Brave Home DTK Epox ex5 Libra Libra MSI MEGA PC Zion Seven Black Smart®[<strong>sk</strong>óre] III HOME A25G 351 2G8 ABACUS Mini ME Ambition Intelligence 865 MagicTwin Line StandardTop−Gun 8400XT 9500XT a2500SysMark Office 179 201 163 145 189 136 281 195 169 181 173 150Business Winstone 77,8 64,1 71,8 43,1 77,8 42,4 75 66,6 53,7 67,2 65,5 55,5PCMark 2004 3198 3878 3181 2984 3170 2439 3155 4565 3306 3319 2916 2893Kancelár<strong>sk</strong>y výkon body (25 %) 7 10 8 7 9 6 10 10 6 9 8 7SysMark Internet Creation 279 407 222 270 277 236 181 429 232 340 277 284Content Creation Winstone 101,7 93,9 98 76,6 108,8 72,1 107,4 99,2 88,2 89,2 103 106Sandra Multimedia 36 040 51 087 35 459 38 948 35 827 33 303 35 190 55 883 52 011 33 599 35 748 35 6712D grafický a multimed.výkon body (25 %) 8 9 7 7 8 6 7 10 8 8 8 8Sandra CPU 9927 11 868 9763 8276 9868 7844 9670 13 043 11 951 7990 9863 9783PCMark 2004 CPU 3154 3926 3041 3275 3133 2806 3083 4500 4101 3279 3037 3095PCMark 2002 CPU 5767 6872 5485 6391 5699 5389 5602 7341 6747 5915 5335 5620Výkon procesoru body (10 %) 7 9 7 7 7 7 7 10 9 7 7 73D WinBench 2000 249 155 323 101 234 72,4 262 303 75 349 123 1603D Mark 2001 9623 6180 12 252 4836 8796 3602 10 921 11 542 2325 13 233 5699 62803D Mark 2003 2692 1663 3580 1379 2464 791 2893 3330 123 4939 1130 1746PCMark 2004 Graphics 2017 1275 3949 1237 2029 870 2867 2790 543 4444 996 1309Business Graphics WinMark 804 407 735 339 730 330 920 630 195 623 675 623HighEnd Graphics WinMark 1670 1120 1540 1040 1630 1040 2570 1310 772 1260 1690 16203D grafický výkon body (20 %) 8 5 9 4 7 3 9 8 2 10 5 6Sandra Memory 5016 8770 3923 4742 4671 3671 4825 8601 5267 5834 4990 4812PCMark 2004 Memory 2359 4181 1925 2645 2241 2186 2044 4272 3303 3139 2332 2152PCMark 2002 Memory 5177 7352 4603 5069 4919 3971 5051 7912 6212 6741 4939 4339Pamäový systém body (10 %) 6 10 5 6 6 5 6 10 7 8 6 5Sandra File System 48 374 45 030 47 664 37 993 47 424 50 031 48 378 29 896 48 837 45 696 47 723 44 780PCMark 2004 HDD 5041 4206 N/A 3829 4573 N/A 4780 4185 N/A N/A 4251 3481PC Mark 2002 HDD N/A 1184 N/A N/A N/A N/A 1471 1292 1087 N/A 1367 N/ABusiness Di<strong>sk</strong> WinMark 10 400 5400 10 200 7450 12 800 8270 11 300 4950 4920 11400 6340 5670HighEnd Di<strong>sk</strong> WinMark 26 500 20 600 25 300 25 900 29 600 39 700 25 700 20 600 18 600 25 300 1690 19 200Výkon HDD body (10 %) 9 7 9 7 10 10 9 6 7 9 6 7Celkovo výkon body 8,0 8,9 8,4 6,8 8,6 6,3 9,0 10,0 6,6 9,2 7,4 7,4Doplnková výbava body 10 8 10 2 3 2 8 8 2 9 4 2Výkon + výbava body 8 9 9 6 8 6 9 10 6 9 7 7(Výkon+výbava)/Ce<strong>na</strong> body 8,4 6,5 6,7 8,0 7,7 5,8 8,2 7,4 6,2 8,6 9,5 10,050 PC REVUE 6/2004


<strong>sk</strong>úseností táto edícia nepo<strong>sk</strong>ytuje výsledky s dostatoènouopakovate¾nosou.Ako ïalšiu testovaciu súpravu sme pouili PC Mark2004 a PCMark 2002 (<strong>www</strong>.futuremark.com). Tieto programypo<strong>sk</strong>ytujú (v registrovanej edícii) aj detailnévýsledky hodnotenia procesora, pamäového systémua pevného di<strong>sk</strong>u. V prípade pevného di<strong>sk</strong>u však v niektorýchprípadoch nedokáu po<strong>sk</strong>ytnú èíselný údaj. Odtejto firmy sme pouili ešte testy 3D Mark 2003 a 3DMark 200<strong>1.</strong>Z oblasti komponentových testov sme pridali aj programSiSoft Sandra (<strong>www</strong>.sisoftware.net). V tomto prípadesme pouili komplexné hodnotenie pomocou špecializovanéhomodulu, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje výsledky v oblasti procesorovéhovýkonu, multimediálneho modulu, pamätea pevného di<strong>sk</strong>u.Tradiène <strong>na</strong>šu testovaciu súpravu dopåòa Ziff-Davis(<strong>www</strong>.veritest.com). Konkrétne sme pouili testy ZD BusinessWinstone, Content Creation Winstone, 3D WinBech,Business Graphics WinMark, HighEnd Graphics WinMark,Business Di<strong>sk</strong>WinMark a HighEnd Di<strong>sk</strong> WinMark. Všetkyvýsledky testov sme roztriedili do <strong>na</strong>sledujúcich kategórií:kancelár<strong>sk</strong>y výkon, (2D) grafika a multimédiá, 3D grafika,pamäový subsystém a výkon pevného di<strong>sk</strong>u. Za kadúkategóriu sme výsledky relevantných testov bodovoohodnotili a spoèítali. Takto sme dostali bodové hodnoteniepríslušnej kategórie. Všetky <strong>na</strong>merané a vypoèítanéhodnoty nájdete v tab. 2.VYHODNOTENIEVýsledné bodové hodnotenie výkonu sme zostavili z jednotlivýchkategórií. Celkový výkon zoh¾adòuje predovšetkýmvýsledky kancelár<strong>sk</strong>eho a grafického/multimediálnehovýkonu. Oba majú váhu 25 %. Váhou 10 % sa podie¾ajú<strong>na</strong> celkovom výkone výsledky procesora, pamäte a pevnéhodi<strong>sk</strong>u. Z h¾adi<strong>sk</strong>a pravdepodobného <strong>na</strong>sadenia testovanýchpoèítaèov pri hrách sme výkonu v 3D grafike priradiliváhu 20 %.Po spoèítaní všetkých bodových hodnotení sa zostavous <strong>na</strong>jvyšším výpoètovým výkonom stáva Libra Intelligence9500XT. Na druhom mieste zo stránky výkonu saumiestnila zostava PC Zion MagicTwin a tretie miestopatrí zostave Libra Ambition 8400XT.Bodové hodnotenie pre doplnkovú výbavu zoh¾adòovalo<strong>na</strong>sledujúce komponenty: DVD <strong>na</strong>pa¾ovaciu mechaniku,dodávku dvoch optických mechaník, kapacitu pevnéhodi<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>d 80 GB, modem, Wi-fi podporu, zvukovú kartua reprosústavu formátu 5.1, gamepad, mikrofón, TVtuner, webovú kameru a internú zásuvku <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Z tohtoh¾adi<strong>sk</strong>a si titul poèítaèa s <strong>na</strong>jbohatšou výbavou odnášazostava Axis comp A25G.Najdôleitejším kritériom tohto testu je však pomer výkon/ce<strong>na</strong>.Aby sme zoh¾adnili aj doplnkovú výbavu, pripoèítalisme k „výpoètovému“ výkonu aj bodový zi<strong>sk</strong> za òu.Keïe však doplnková výbava nemusí vdy zodpovedapotrebám pouívate¾a, priradili sme jej váhu len 10 percent.Po výpoète pomeru výkon/ce<strong>na</strong> sme sa dostali k <strong>na</strong>sledujúcemuhodnoteniu: víazom testu sa tentoraz stávaSmart Standard a2500 od firmy Smart Computer. Vïaèí zato hlavne nízkej <strong>na</strong>dobúdacej cene a slušnému výkonu. Nadruhom mieste sa umiestnil Seven Black Line od firmyVoyett a tretie miesto patrí zostave PC Zion MagicTwinod firmy Computer Club. Seven je pritom kompromisommedzi cenou a výkonom, PC Zion je <strong>sk</strong>ôr výkonnejšouzostavou s bohatou softvérovou výbavou.pomervýkon/ce<strong>na</strong>3N Student IIIMyš a klávesnica pochádzajú od firmy A4, reprosústava,gamepad a slúchadlá zase od spoloènosti Genius.Dodávate¾ v tomto prípade celkom netradiène pribalilk zostave aj webovú kameru.V dodávke sme <strong>na</strong>šli aj kancelár<strong>sk</strong>y balík MicrosoftOffice pre študentov, antivírusový balík Panda Antivirusa ïalší zaujímavý softvér.Pri testovaní sme zistili ve¾mi dobrý výkon zostavyv oblasti pevného di<strong>sk</strong>u, 2D grafiky a multimédií.Rov<strong>na</strong>ko doplnková výbava patrí k <strong>na</strong>jbohatšímv teste. Domnievame sa, e je to <strong>sk</strong>utoènedobrá vo¾ba pre študenta.Dodávate¾: 3N Trading, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 28 857 Sk (24 250 Sk bezDPH)Záruka: 36 mesiacovTáto zostava nás zaujala vyhotovením <strong>sk</strong>rinky, <strong>na</strong> ktorejje multifunkèný LCD displej. Poèítaè je vybavený procesoromAMD Athlon XP 2500+, základnou kartou z<strong>na</strong>èkyCanyon a pevným di<strong>sk</strong>om s kapacitou 120 GB. Páèila sanám aj doplnková výbava s <strong>na</strong>pa¾ovacou DVD mechanikoua modemom. Dodávate¾ vybavil poèítaè kompletnousúpravou vstupno-výstupných portov.H O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOGGG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOOOOOGGVýkon pamäového systému:OOOOOOGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOOOGDoplnková výbava:OOOOOOOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGG


H A R D W A R EASBIS HomeDodávate¾ tejto zostavy stavil <strong>na</strong> maximálny výkon a vybavilju silným procesorom, grafickou kartou a di<strong>sk</strong>om.Konkrétne v prípade procesora to bol Intel Pentium 4s taktom 2,8 GHz, 120 GB pevný di<strong>sk</strong> pripojený pomocourozhrania Serial ATA. Okrem di<strong>sk</strong>etovej jednotky dodávate¾pouil aj èítaèku pamäových kariet. V doplnkovejvýbave nájdete DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku, bezdrôtovú klávesnicui myš a reproduktorovú sústavu 5.<strong>1.</strong> Pevný di<strong>sk</strong> bol <strong>na</strong>vyšeumiestnený v zásuvke, èo vám dáva monosjednoducho experimentovas touto zostavou.Na <strong>sk</strong>rinke nás zaujalopredovšetkým kontinuálnemeranie teploty zvolenéhomiesta. Farebnákombinácia <strong>sk</strong>rinky jestrieborno-modrá. Reproduktorovú sústavusme <strong>sk</strong>úšali a boli sme s jej výkonom spokojní.Pri testoch zostavy sme zistili vysokývýkon v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií aH O D N O T E N I Epamäového subsystému.Kancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOOOOCe<strong>na</strong> ASBIS Home je však o nieèo vyššia, ako je2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOOGpriemer v <strong>na</strong>šom teste.Výkon procesora:OOOOOOOOOG3D grafický výkon:OOOOOGGGGGVýkon pamäového systému:OOOOOOOOOODodávate¾: ASBIS, s. r. o.Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOGGGCe<strong>na</strong> bez OS: 39 804 Sk (33 499 Sk bez DPH)Doplnková výbava:OOOOOOOOGGZáruka: 24 mesiacovVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOGGGGAxis comp A25GTáto zostava zaujala <strong>na</strong>šu pozornos hlavne doplnkovouvýbavou. DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka kombinovaná s ïalšou DVDmechanikou je ideál<strong>na</strong> výbava <strong>na</strong> kopírovanie DVD médií.Ïalej je to pevný di<strong>sk</strong> s vysokou kapacitou 120 GB a èítaèkapamäových kariet. Skrinka bola ve¾mi zaujímavá, jejdomi<strong>na</strong>ntou je ve¾ký LCD displej. Na òom sa zobrazujúviaceré údaje, <strong>na</strong>pr. èas, teplota vo všetkých troch meracíchbodov a takisto je tu aktivita pevného di<strong>sk</strong>u.Tlaèidlami <strong>na</strong> prednom paneli monoparametre displeja <strong>na</strong>stavova.To všetko je doplnenébezdrôtovoumyšou i klávesnicoua reproduktorovousústavou vo formáte5.<strong>1.</strong> Skrinka má sivúfarbu, páèilo sa nám elegantnéumiestnenie optických mechaník.Pri testovaní sme zistili ve¾mi dobrývýkon tejto zostavy v oblasti 3D grafického výkonuH O D N O T E N I Ea pevného di<strong>sk</strong>u. Spokojní sme boli aj s výkonomKancelár<strong>sk</strong>y výkon:v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií. Ce<strong>na</strong> poèítaèa2D grafický a multimediálny výkon:patrí <strong>sk</strong>ôr k vyšším v <strong>na</strong>šom teste.Výkon procesora:3D grafický výkon:Výkon pamäového systému:Dodávate¾: Axis comp, s. r. o.Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:Ce<strong>na</strong> bez OS: 38 068 Sk (31 990 Sk bez DPH)Doplnková výbava:Záruka: 24 mesiacovVýkon/ce<strong>na</strong>:<strong>na</strong>jlepšiavýbavaOOOOOOOOGGOOOOOOOGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOOOGOOOOOGGGGGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOOOOOOOOGGGG52 PC REVUE 6/2004


Brave Home 351 2G8pamäte RAM. Táto výbava ju pod¾a nášho názoru predurèujepredovšetkým <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e pouitie.Doplnková výbava pochádza <strong>na</strong>jmä od firmy Trust,konkrétne je to klávesnica a myš. Zaujal nás dizajnreproduktorov, ktoré dobre ladia s ostatnými èasamizostavy. Skúšali sme aj ich zvuk a vzh¾adom <strong>na</strong> rozmeryreprosústavy sme boli celkom spokojní. Zostavu doplòujejed<strong>na</strong> kombinovaná optická mechanika.Výsledky testov potvrdili, e zostava Home 351 2G8dosahuje dobrý výkon pri behu kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciía spokojní sme boli aj v prípade 2D grafického a multimediálnehovýkonu.Dodávate¾: ProCA Slovakia, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 23 431 Sk (19 690 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovPoèítaèe Brave sa u tradiène dodávajú podobneako z<strong>na</strong>èkové poèítaèe. Všetko je v jednej škatuli,komponenty majú svoje miesto a dôkladná je ajsprievodná dokumentácia. Spokojní sme boli ajs kvalitou montáe. Testovaná zostava bola zaloená<strong>na</strong> procesore Intel Celeron s taktom 2,8 GHz a 256 MBH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOGGG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOGGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOGGGGGGVýkon pamäového systému:OOOOOOGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOGGGDoplnková výbava:OOGGGGGGGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGGDTK ABACUS Top−Gunv <strong>sk</strong>rinke. Reproduktorová zostava pochádza, prirodzene,od firmy Creative, je vo formáte 5.1 a s dia¾kovýmovládaním. Myš i klávesnica sú z<strong>na</strong>èky DTK, základnákarta je od firmy Epox. Na poèítaè sa po<strong>sk</strong>ytuje dlhšiazáruka, ako je štandardné.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili vysoký výkon v oblastikancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií, ale predovšetkým pri pevnomdi<strong>sk</strong>u. V poriadku je aj výkon v 2D grafikea multimédiách. Na maximálny výkonv 3D grafike postaèívymeni grafickúkartu.Táto zostava potvrdzuje, e v jednoduchosti je krása.DTK ABACUS Top-Gun sa dodáva v sivom vyhotovenís modrým predným panelom. Na òom sú aj dva portyUSB. Pri kontrole vnútorného vyhotovenia sme boli spokojní.Z h¾adi<strong>sk</strong>a ïalšieho rozširovania doplnkovýmimechanikami je tento PC pripravený zo všetkých zostávasi <strong>na</strong>jlepšie.Na pripojenie mechaník sú pouité gu¾até káble,páèilo sa nám, ako dodávate¾ vyuil aj stredový panelDodávate¾: Sofos, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 30 928 Sk (25 990 Sk bezDPH)Záruka: 30 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOOOG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOOOOGGGVýkon pamäového systému:OOOOOOGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOOGGGGGGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGG


H A R D W A R EEpox ex5 Mini MEPriestor <strong>na</strong> rozširovanie v tomto prípade nie jeve¾mi ve¾ký, dodávate¾ správne pouil samostatnúgrafickú kartu. Pri testovaní sme boli prekvapenívysokým výkonom pevného di<strong>sk</strong>u.Dodávate¾: Sofos, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 30 214 Sk (25 390 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovToto je jed<strong>na</strong> z dvoch zostáv v <strong>na</strong>šom teste, ktoréukazujú, kam sa v budúcnosti posunú poèítaèeurèené do domácnosti. Ide o malú <strong>sk</strong>rinku s dizajnom,ktorý umoòuje bez problémov umiestnitento poèítaè do obývaèky. Napriek malým rozmeromnájdete vo výbave kombinovanú optickúmechaniku, èítaèku pamäových kariet a kompletnúvýbavu portov. Skrinka je vyhotovená z leštenejmetalickej hmoty, vpredu je umiestnený celkompreh¾adný informaèný LCD panel.BIOS v tomto poèítaèi umoòuje spusteniemultimediálnej výbavy aj bez kompletného štartuoperaèného systému. Oèakávali by sme, ev budúcnosti by porty PS/2 pre klávesnicua myš mohli by replikované aj <strong>na</strong> zadnom panelipoèítaèa.H O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOGGGG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOGGGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOGGGGGGGVýkon pamäového systému: OOOOOGGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOGGGGGGGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOGGGGLIBRA Ambition 8400XTTáto zostava od firmy LIBRA je zaloená <strong>na</strong> procesoreAMD Athlon XP 2500+ a grafickej karteGeForce FX5700. Ostatná výbava sa dos podobá<strong>na</strong> ïalšiu dodávku od tejto firmy, ktorá jezaloená <strong>na</strong> procesore Intel. Z h¾adi<strong>sk</strong>a výbavyje však zostava Ambition 8400XT lacnejšiaako Intelligence 9500XT. Skrinka jev kombinácii tmavej a sivej farby,v spodnej èasti sa <strong>na</strong>chádza priestor<strong>na</strong> porty USB a audio. LIBRAAmbition 8400XT má ako jedináz nášho testu dve sieové karty,<strong>na</strong>vyše je moné prepojenie pomocouWi-fi modulu. Aj v tomto prípadebola kvalita vnútornej montáevyhovujúca. Z oblasti testovaniasme dosiahli ve¾mi dobrévýsledky pri kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciácha 3D grafike. Ve¾mi dobrý bol aj výkonpevného di<strong>sk</strong>u. Oproti zostave Intelligence9500XT sme, prirodzene, dosiahli niší procesorovývýkon a podobný trend sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li ajv oblasti 2D grafiky.Dodávate¾: LIBRA Electronics Slovakia, a. s.Ce<strong>na</strong> bez OS: 31 880 Sk (26 790 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOOOO2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOGGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOOOOOOGVýkon pamäového systému: OOOOOOGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOOOGDoplnková výbava:OOOOOOOOGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGGmaximálnyvýkonLIBRA Intelligence 9500XTTáto zostava zaujala <strong>na</strong>šu pozornos okamite pojej prevzatí. Poh¾ad do tabu¾ky parametrov prezradí,e disponuje <strong>na</strong>jvýkonnejším procesoromv teste a kvalitná je aj základná do<strong>sk</strong>a. Papierovépredpoklady sa ne<strong>sk</strong>ôr potvrdili aj v <strong>na</strong>šomteste.Zostava LIBRA Intelligence 9500XTdosiahla <strong>na</strong>jvyšší výkon v oblastihodnotenia procesora, pamäovéhosystému, 2D grafického a multimediálnehovýkonu a kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií. Rov<strong>na</strong>ko ve¾mi bohatábola aj doplnková výbava – duál<strong>na</strong>DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka, Wi-fi modul,pevný di<strong>sk</strong> s ve¾kou kapacitou.Zostava bola vybavená multimediálnouklávesnicou z<strong>na</strong>èkyLIBRA. K tomu treba ešte pripoèítaaj softvérovú výbavu, presný zoz<strong>na</strong>m nájdetev tabu¾ke. Z<strong>na</strong>mená to, e táto zostava je pri hodnotenícelkového výkonu jednou z <strong>na</strong>jlepšíchv <strong>na</strong>šom teste. Na druhej strane treba pripomenú,e ce<strong>na</strong> tohto poèítaèa patrí k <strong>na</strong>jvyššímv teste.Dodávate¾: LIBRA Electronics Slovakia, a. s.Ce<strong>na</strong> bez OS: 39 139 Sk (32 890 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOOOO2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOOOVýkon procesora:OOOOOOOOOO3D grafický výkon:OOOOOOOOGGVýkon pamäového systému: OOOOOOOOOOVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOGGGGDoplnková výbava:OOOOOOOOGGVýkon/ce<strong>na</strong>: 7,5/10OOOOOOOGGG54 PC REVUE 6/2004


MSI MEGA 865Spoloènos MSI tento typ poèítaèa predstavila u dávnejšie,v tomto prípade však ide o zostavu urèenú preprocesor Intel Petium. Dodávate¾ pouil výkonnú verziuP4 s taktovaním <strong>na</strong> 2,8 GHz. Vo výbave je aj Wi-fimodul, kombinovaná optická mechanika a èítaèkapamäových kariet. Na druhej strane pouitý di<strong>sk</strong> malkapacitu „len“ 40 GB a grafickú èas zabezpeèovalmodul zo základnej karty. To sa dos podpísalo <strong>na</strong>výsledkoch testov v 3D grafike. Prirodzene, nie je problémpoui di<strong>sk</strong> s väèšou kapacitou a doplni výkonnejšiugrafickú kartu.Aj v tomto prípade mono multimediálnu èas spustinezávisle od operaèného systému. Zvláštny dôrazsa <strong>na</strong> prednom displeji kladie <strong>na</strong> zabudovaný FMtuner. MSI ponúka pre tento poèítaè špeciálne reproduktorya transportnú tašku. Dokúpi sa dá i TV tuner.Špeciálnu softvérovú výbavu tvorí ústredná multimediál<strong>na</strong>aplikácia Media Center aj s dia¾kovým ovládaním.Dodávate¾: Voyett, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 29 120 Sk (24 470 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOGGGG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOGGVýkon procesora:OOOOOOOOOG3D grafický výkon:OOGGGGGGGGVýkon pamäového systému:OOOOOOOGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOGGGDoplnková výbava:OOGGGGGGGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOGGGGPC Zion MagicTwin„rozdvojku“ pre myš a klávesnicu a grafická kartaumoòuje pripoji dva monitory, môu obaja pouívapoèítaè v rov<strong>na</strong>kom èase.Vráme sa však k výsledkom testovania. Zistili sme,e PC Zion vyhral v kategórii 3D grafického systémua dobre si poèí<strong>na</strong>l aj v oblasti pevného di<strong>sk</strong>u. Spolus doplnkovou výbavou je táto zostava zaujímavávo¾ba pre domáceho pouívate¾a.Dodávate¾: Computer Club, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 31 523 Sk (26 490Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovVyhotovenie tohto poèítaèa bolo <strong>na</strong>ozaj netradièné. Nahranách <strong>sk</strong>rinky boli umiestnené svietiace pásy,<strong>na</strong>miesto di<strong>sk</strong>ovej jednotky dodávate¾ <strong>na</strong> <strong>na</strong>še potešeniepouil èítaèku pamäových kariet. Doplnková výbavabola ve¾mi bohatá – externý TV tuner, gamepad,reproduktorová sústava 5.<strong>1.</strong> Ešte zaujímavejšia bolasoftvérová výbava, konkrétne šlo o programMagicTwin. Tento program sme si vy<strong>sk</strong>úšali a zistilisme, e umoòuje celkom príjemné pouívanie jednéhopoèítaèa dvoma pouívate¾mi. Keïe výrobca dodal ajH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOOOG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOOOOOOOVýkon pamäového systému:OOOOOOOOGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOOOGDoplnková výbava:OOOOOOOOOGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGG


H A R D W A R Epomervýkon/ce<strong>na</strong>Seven Black LineAko sme u spomí<strong>na</strong>li, <strong>na</strong> tomto poèítaèi sme simimoriadne cenili jeho montá. Jednotlivé èastiboli prichytené pevne a všetky káble boli stabilneupevnené. Priestor <strong>na</strong> rozširovanie bol dostatoèný.V spodnej èasti predného panela sa <strong>sk</strong>rývapriestor <strong>na</strong> porty USB a audio. Výrobca pouilprocesor Athlon XP 2500+, 512 MB RAMa grafickú kartu GeForce FX5200. Na kopírovanieCD je výhodné, e zostava je vybavenádvoma optickými mechanikami. Seven BlackLine bol doplnený benou reproduktorovouvýbavou od firmyCreative. Klávesnica bola multimediál<strong>na</strong>a farebne ladila s ostatnýmièasami zostavy.Tento poèítaè dosiaholv <strong>na</strong>šom teste ve¾midobré výsledky pri hodnoteníkancelár<strong>sk</strong>eho a multimediálneho výkonu. Kebybol doplnený ešte výkonnejšou grafikou kartou,bol by jeho celkový výkon ešte vyšší. Napriektomu sa v testovanej konfigurácii vyz<strong>na</strong>èujemimoriadne vysokým pomerom výkon/ce<strong>na</strong>.Dodávate¾: Voyett, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 21 884 Sk (18 390 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:2D grafický a multimediálny výkon:Výkon procesora:3D grafický výkon:Výkon pamäového systému:Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:Doplnková výbava:Výkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOGGOOOOOOOOGGOOOOOOOGGGOOOOOGGGGGOOOOOOGGGGOOOOOOGGGGOOOOGGGGGGOOOOOOOOOGpomervýkon/ce<strong>na</strong>Smart Standard a2500Táto zostava nás zaujala predovšetkým svojímdizajnom a <strong>na</strong>dobúdacou cenou. Dizajn je ladenýv tmavej farbe s výrazným displejom v spodnejèasti. Priestor <strong>na</strong> porty USB je umiestnený netradiène<strong>na</strong> ¾avej strane predného panela. Boènýpanel je èiastoène priesvitný a bol <strong>na</strong> òomumiestnený ventilátor s trojfarebným podsvietením.Skutoène je to celkom efektnériešenie, hlavne v tmavom prostredí.Zostavu dopåòa reproduktorová sústava2.1, slúchadlá a multimediál<strong>na</strong>klávesnica. Pri kontrole vyhotoveniasa nám páèilo, ekadá <strong>sk</strong>rutka bola vybavenápodlokou, prepojovacie kábleboli gu¾até a celkovo tátozostava po<strong>sk</strong>ytuje dostatoènýpriestor <strong>na</strong> rozširovanie.Pri testovaní sme zistili dobrý výkon v oblasti2D grafických a multimediálnych aplikácií. Vcelkuvšak zostava dosiahla mimoriadny pomervýkon/ce<strong>na</strong>, k èomu prispela hlavne <strong>na</strong>jnišiace<strong>na</strong> v teste.Dodávate¾: Smart Computer, s. r. o.Ce<strong>na</strong> bez OS: 20 444 Sk (17 180 Sk bez DPH)Záruka: 24 mesiacovH O D N O T E N I EKancelár<strong>sk</strong>y výkon:OOOOOOOGGG2D grafický a multimediálny výkon: OOOOOOOOGGVýkon procesora:OOOOOOOGGG3D grafický výkon:OOOOOOGGGGVýkon pamäového systému: OOOOOGGGGGVýkon pevného di<strong>sk</strong>u:OOOOOOOGGGDoplnková výbava:OOGGGGGGGGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOOOOO56 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ETestovali sme:Herné ovládaèe Matúš ValterHERNÉ OVLÁDAÈEHerné ovládaèe pouívané s PC sa dajú rozdeli dotroch základných kategórií: joysticky, gamepadya volanty. Najstaršie zo všetkých herných zariadenísú nepochybne joysticky. Vytvorenie joysticku prePC bolo potvrdením ivotaschopnosti PC aj ako hernéhozariadenia. Prvé joysticky boli malé a neforemnéa pripomí<strong>na</strong>li modely známe z osembitovýchherných <strong>sk</strong>ríò. Napriek tomu sa relatívne rýchlo staliob¾úbenou perifériou PC. Prekvapujúco jednou z prvýchrozširujúcich kariet pre IBM PC bolo rozšírenieo gameport, teda konektor umoòujúci pripoji hernýovládaè, <strong>na</strong>jèastejšie joystick. Práve joystick spopularizovalletecké simulátory a akèné letecké hry.Hranie takýchto hier sa tak toti výrazne zjednodušiloa zintuitívnilo. Nasledovali ïalšie herné ovládaèe,ako <strong>na</strong>príklad gamepad alebo volant.BUDÚCNOS HERNÝCH ZARIADENÍBudúcnos herných ovládaèov <strong>na</strong>ozaj len ako odhadova– ich vývoj toti donedáv<strong>na</strong> stagnoval.V súèasnosti bada len mierny posun vo vývojitýchto zariadení. Väèši<strong>na</strong> zmien je <strong>na</strong>vyše spojenálen s obmieòaním komunikaèného rozhrania hernýchovládaèov zo zastaraných gameportov <strong>na</strong>USB, prípadne dopåòaním portfólia. Gameporty –správnejšie porty MIDI – zvukových kariet akohlavný spôsob pripojenia herného ovládaèa bolikoneène vytlaèené. Napevno ich <strong>na</strong>hradili portyUSB. Zaèalo sa tak dia pred nieko¾kými rokmi, keïsa súèasou základných dosiek stali integrovanézvukové karty, ktoré v drvivej väèšine u nemajúport MIDI vyvedený <strong>na</strong> zadný panel.AKO SI VYBRA HERNÝ OVLÁDAÈVýber herného ovládaèa je ove¾a aší, ako by sa <strong>na</strong>prvý poh¾ad mohlo zda. Pri výbere zariadenia jedobré prihliadnu <strong>na</strong> nároky hráèa. Rekreaènýmhráèom alebo deom postaèia aj jednoduchšie zariadenias menším poètom funkcií èi tlaèidiel. Naopak,notorickí (tuším sa im hovorí profesionálni☺) hráèi si pravdepodobne potrpia <strong>na</strong> kvalitu.V praxi to z<strong>na</strong>mená, e profesionál si pravdepodobnenevyberie joystick, ktorý nemá programovate¾nétlaèidlá èi funkciu twist, ktorá podstatneHerný ovládaè je práve ten hardvérový doplnok poèítaèa, ktorýumocní záitok z hry. Kto ešte v pretekár<strong>sk</strong>ej hre nevy<strong>sk</strong>úšalvolant, v leteckom simulátore joystick alebo v „<strong>sk</strong>ákaèke“èi akènej hre gamepad, pravdepodobne nezail ten správny pocitz hry. Vzh¾adom <strong>na</strong> blíiaci sa koniec škol<strong>sk</strong>ého rokaa prázdniny a s tým súvisiace letné radovánky sme pre váspripravili test herných ovládaèov. Naším cie¾om bolo zmapovaaspoò zhruba sloven<strong>sk</strong>ý trh s herným hardvérom a poradivám pri výbere správneho zariadenia.Neobvyklé umiestnenie ovládacieho prvku twist <strong>na</strong> joystickuGeniuszlepšuje manévrovate¾nos. Pozrimesa však <strong>na</strong> podstatné parametre jednotlivýchtypov herných ovládaèov. Joystick – mal by, samozrejme,dobre sadnú do ruky, <strong>na</strong> tlaèidlá <strong>na</strong>páke by mal hráè dosiahnu bez nevyhnutnéhopohybu ruky. Súèasouvýbavy joysticku by mal by aj ovládacíprvok <strong>na</strong> pridávanie alebo uberanieplynu, takzvaný throttle. Pozorsi treba pri výbere da <strong>na</strong> mechanickéspracovanie „vnútorností“ joysticku– neraz sú toti vyhotovenéèisto z umelej hmoty, ktorázavše nevydrí nápor hráè<strong>sk</strong>ejvášne. V takom prípade majite-¾ovi obyèajne neostáva iné akopokúsi sa joystick opravi sám.Takéto poškodenia toti nespadajúdo záruèných podmienok.Ak viete, e s joystickom plánujetezaobchádza hrubšie, ne jeOvládací prvok View Hat v zajatítlaèidiel (Logitech)Na kvalitnéupevnenie volantu sa<strong>na</strong>jèastejšie pouíva kotviaci hákbené, <strong>sk</strong>úste sa informova o zvláš odolných joystickoch,ktoré zvládnu aj nešetrné zaobchádzanie. Volanty – majú pomerne jednoz<strong>na</strong>èné zameranie.Pri kúpe, respektíve výbere volantu sa treba sústredi<strong>na</strong> to, èo od tohto zariadenia oèakávate. Ak oèakávateiba zmenu systému ovládania, pravdepodobnesa uspokojíte aj s takým, ktorýnepo<strong>sk</strong>ytuje nijakú reakciu <strong>na</strong> hru,respektíve vibruje nezávisle od dianiav hre. Všetkým ostatným, ktorítúia po ozajstnom záitku z hry,odporúèame volant so silovou reakciou,priamo <strong>na</strong>dviazanou <strong>na</strong> dianiev hre (tzv. force feedback). V praxiforce feedback z<strong>na</strong>mená to, e akv hre autom <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong>obrubník, volantom vám adekvátnerýchlosti a smeru nárazu mykne.Klapkové ovládacie prvky umiestnené pod volantom sú pritomto type herných zariadení relatívne benéToto zabezpeèujú motory umiestnenév tele volantu. Okrem tohovolant <strong>na</strong>príklad silovo pôsobí priprudkom zatáèaní èi pri prejazdenespevneným povrchom. Ak stesa rozhodli pre kúpu volantu sosilovou reakciou, dajte si pri kúpepozor <strong>na</strong> podobné názvy, <strong>na</strong>príkladvibration feedback èi iba vibration.Najjednoduchším, nie všakstopercentným poznávacím z<strong>na</strong>mením ozajstnýchforce feedback volantov je ich externé <strong>na</strong>pájanie. Gamepady – patria k <strong>na</strong>jmenej kazovým hernýmovládaèom vzh¾adom <strong>na</strong> to, e majú minimumpohyblivých súèastí. Sústredi sa tu treba <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>to, èi vám gamepad dobre sadne do rúk a nenúti58 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EÈO SI ZAHRÁTE POMOCOU:Joysticku – Secret Weapons Over Normandy jejednoduchý akèný simulátor, odohrávajúci sa poèasdruhej svetovej vojny. Na ovládanie neprebernéhomnostva lietadiel postaèí joystick s ovládanímplynu. Pri vesmírnom simulátore X-2: TheThreat u nájde uplatnenie force feedback a jehoreagovanie <strong>na</strong> aktuálny stav vesmírnej lode. Pre-íva pocit preaenia, turbulencií alebo cíti dávkuz kanónov vám umoní výhradne joystick sospätnou väzbou. Ovláda krá¾a leteckých simulátorovMicrosoft Flight Simulator 2004 joystickombez force feedbacku je kacírstvo. Praví fanúšikovialietania siahnu po <strong>na</strong>jdrahších zariadeniachHOTAS (Hands On Throttle And Stick), èo je kombináciajoysticku a separátnej plynovej páky.Gamepadu – Tasenie meèa, sekery alebo luku v titulochCo<strong>na</strong>n alebo Knights Of The Temple zabezpeèíakýko¾vek gamepad. V takomto type hier obyèajnerozhodujú rýchle reflexy a nezáleí <strong>na</strong> typevás dra ruky v neprirodzenej polohe. Zaujíma byvás malo aj rozloenie a poèet tlaèidiel. Výhodouje, ak si zakúpite takzvaný twin gamepad, tedadvojicu gamepadov, ktoré sa pripájajú k jednémuportu USB, prípadne sú aj bezdrôtové. Hlavnouvýhodou takéhoto twin zariadenia je, e ho <strong>na</strong>razvyuijú dvaja hráèi bez toho, aby si zavadzali, akoby to pravdepodobne bolo v prípade, keby obajahrali <strong>na</strong> klávesnici.Existujú aj také modely, ktoré dokáu ovládahru tým, e gamepad <strong>na</strong>kláòate. V tomto prípadesa pouívajú snímaèe <strong>na</strong> obidvoch krajochgamepadu a vyuíva sa gravitaènásila. Zariadenie potom fungujeèiastoène ako volant –ako ho <strong>na</strong>kloníte, týmsmerom zatáèate.JoystickGenius F33−D bolvýnimoèný aj spôsobom,akým sa pripája k poèítaèu. Vïaka adaptéru ho monopripoji cez sériové rozhranie alebo k portu USBAKO SME TESTOVALI?V zadaní tohto testu sme dodávate¾ov poiadalio dodávku zariadenia v troch kategóriách – joysticky,gamepady a volanty. V teste sme sa stretli sozariadeniami, ktoré bolo moné kúpi v obchodochu dávnejšie. Nie je to však <strong>na</strong> škodu, herné ovládaèetoti neprechádzajú zásadným vývojom. Tovedie k cenovej konkurencii <strong>na</strong> tomto poli, a pretosa dajú kúpi takéto zariadenia za zaujímavé ceny.Veï posúïte sami – pri poh¾ade do tabu¾ky zistíte,e joysticky aj gamepady sa dajú zaobstara doslovaza pár stokorunáèok.V teste sa <strong>na</strong>koniec zišlo spolu 18 herných zariadení,z toho 5 volantov, 6 joystickov a 7 gamepadov.Herné ovládaèe sme testovali hneï z viacerýchh¾adí<strong>sk</strong>. Hodnotili sme <strong>na</strong>príklad vyhotoveniezariadenia – pod tým rozumieme ergonómiuzariadenia (èi sa ovládaè dobre drí, èi jedobrý dosah <strong>na</strong> tlaèidlá). Ïalej sme hodnotili funkènoszariadenia, pod èím rozumieme <strong>na</strong>príkladprogramovate¾nos tlaèidiel alebo ovládaèe, ktoréherného ovládaèa. Na zintenzívnenie záitku prišportových hrách zo série NHL, FIFA alebo NBA bysa mal poui gamepad so spätnou väzbou a a<strong>na</strong>lógovoupáèkou <strong>na</strong> ovládanie pohybu. Nieleneovládanie športovcov bude plynulejšie, ale zí<strong>sk</strong>ateúplnú kontrolu <strong>na</strong>d ovládanou postavou.Volantu – Volanty reprezentujú ovládaèe, ktorýmimono ovláda výhradne autá alebo formuly. HryColin McRae Rally 4, NFS: Underground alebo TOCA:Race Driver 2 sa dá ovláda ktorýmko¾vek volantom.Pri tomto type ovládaèov však priamo platí, e ce<strong>na</strong>odzrkad¾uje kvalitatívne vlastnosti volantu, a pretosa dá oèakáva, e drahšie zariadenie vám po<strong>sk</strong>ytnelepší herný záitok. Odstredivá sila pri vyberaníostrých zákrut, pridávanie plynu, nárazy alebo zme<strong>na</strong>povrchu vozovky sa okamite prejavia <strong>na</strong> správanívolantu. Tomu, kto raz okúsi èaro force feedbacku,nebude u staèi vibrujúci volant alebo volantbez spätnej väzby. Cesta kompromisov pri výberetýchto zariadení sa obyèajne konèí <strong>sk</strong>lamaním.Sector.<strong>sk</strong>rozširujú monosti herného ovládaèa. Herné zariadeniesíce rozchodíte aj bez ovládaèov, pravdepodobnevšak prídete o niektoré jeho špecifiká.Zoh¾adnili sme aj predajnú cenu. Po zhodnoteníparametrov sme kadému zariadeniu prisúdili výslednúbodovú hodnotu od 0 do 10. Zariadenies <strong>na</strong>jvyšším bodovým zi<strong>sk</strong>om v kadej kategórii sastalo víazom testu v danej kategórii. OcenenímTip redakcie sme sa rozhodli ohodnoti aj niektorézariadenia s výnimoènými vlastnosami alebodobrým pomerom výkon/ce<strong>na</strong>.VYHODNOTENIE, ZÁVERNech to nezainteresovanému pozorovate¾ovi znieakoko¾vek èudne, testovanie hernýchovládaèov nie je ve¾ká zábava.Jedinou zábavou bolo chví¾kovétestovanie zariadení <strong>na</strong> vybranýchpoèítaèových hrách. Rozhodovanieo víazoch však <strong>na</strong>priek tomunebolo jednoduché. Naj¾ahšie bolorozhodnú v sekcii volanty.Virtuálnu realitu <strong>na</strong>jvernejšie interpretovalvolant Logitech MO-MO Racing, ktorému sme v tejtosekcii udelili ocenenie Víaz testu. Takýtovolant si však pravdepodobne nebude môcdovoli kadý fanúšik automobilového športu.Zaujímavý môe by aj volant Trust FF 380, ktorýsi zaslúil tip redakcie z h¾adi<strong>sk</strong>a dobrého pomeruce<strong>na</strong>/výkon.V kategórii joystickov sme sa <strong>na</strong>koniec rozhodliurèi ako víaza testu modelu Logitech Freedom2,4 Cordless Joystick, ktorý sa od podobného modeluv rov<strong>na</strong>kej kategórii líši <strong>na</strong>jmä bezdrôtovýmpripojením a kovovými èasami. Tip redakcie smev tejto kategórii udelili joysticku Genius F23U.V kategórii Gamepad sme udelili cenu Víaz testuzariadeniu Logitech Dual Action Gamepad, ocenenieTip redakcie si odniesli gamepadové dvojièkyGenius MaxFire Libre twin.Nech u si vyberiete akoko¾vek, eláme vámpekný záitok s herným ovládaèom. Skúste to všaks hraním nepreh<strong>na</strong> a venova sa aj iným aktivitám,aby sa z vás nestali „hráèi-profesionáli“.6/2004 PC REVUE 59


H A R D W A R EJOYSTICKYz<strong>na</strong>èka Genius Genius Logitech Logitech Majesty Trustmodel MaxFighter F−23U MaxFighter F−33D Extreme 3D Pro Freedom 2,4 MPJ−2000A QZ 501 PredatorCordless JoystickTECHNICKÉ PARAMETREKomunikaèné rozhranie USB USB / serial port USB USB gameport USBNapájanie USB USB / serial port + USB USB gameport USBexterný adaptérPoèet tlaèidiel / z toho programovate¾ných 8 / 8 10 / 10 12 / 12 10 / 10 4 / 0 6 / 0Vibraèná funkcia F M F F F FFunkcia twist M (osobitný F M M F Movládaci prvok)Funkcia view hat M M M M M MFunkcia throttle M M M M M MSpôsob pripevnenia k stolu protišmykové podloky protišmykové podloky pogumovaný podstavec pogumovaný podstavec gumené prísavky gumené prísavkyv spodnej èasti joysticku v spodnej èasti joystickuOvládaèe <strong>na</strong> CD F M M M F FManuál v EN / DE / CZ / SK M / M / M / F M / M / F / F M / M / M / F M / M / M / F F / F / F / F M / M / F / FOBCHODNÉ INFORMÁCIEZapoièal Agem Euromedia BGS Distribution Libra TNTrade EuromediaWeb <strong>www</strong>.agem.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.bgs−distribution.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.libra.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.tntrade.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH / Sk s DPH) 375 / 446 2336 / 2780 1399 / 1665 2490 / 2963 210 / 250 992 / 1180Záruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacovM – áno, F – nieGenius MaxFighter F−23UTento joystick <strong>na</strong> nás <strong>na</strong> prvý poh¾ad pôsobil relatívnevetcho, èasom nás však presvedèil o svojichkvalitách. MaxFighter F-23U <strong>na</strong>podiv nemalv spodnej èasti prísavky, iba gumené podloky,<strong>na</strong> stole však dral a prekvapivo dobre. Má to <strong>na</strong>svedomí <strong>na</strong>jmä jeho široká podstava, ktorá zabezpeèuje<strong>na</strong>dštandardnú stabilitu. Joystick má relatívneneštandardné rozmiestnenie ovládacíchprvkov, <strong>na</strong>príklad funkcia twist sa <strong>na</strong>stavujeotoèným ovládacím prvkom <strong>na</strong> podstave. Problémje však v tom, e jednotlivé tlaèidlá a ovládacieprvky sú od seba relatívne vzdialené, èo môe prihre spôsobi problémy.Zapoièal: AgemZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 446 Sk (375 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOGGGGGFunkènos:OOOOOOGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOOGGCelkové hodnotenie:OOOOOOGGGGTento joystick <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujal svojímvyhotovením, <strong>na</strong>jmä štvorramenným„deravým“ podstavcom. Joystick disponujevšetkým, èo si hráè môe ela –dvanás programovate¾ných tlaèidiel,funkcia twist aj ovládaè plynu sú samozrejmosou.Vïaka dobrému systémovémuovládaèu, ktorý sa dodáva vpodstate s kadým herným zariadenímz<strong>na</strong>èky Logitech, sú<strong>na</strong>programovate¾névšetky tlaèidlá joysticku.Stabilita<strong>na</strong> stole je dobráaj vïaka u spomí<strong>na</strong>némupogumovanémupodstavcu.Genius MaxFighter F−33DLogitech Extreme 3D ProV prípade zástupcu modelu z<strong>na</strong>èky Geniusv kategórii joysticky išlo nepochybneo <strong>na</strong>jašieho a <strong>na</strong>jrobustnejšieho kandidáta.Je to spôsobené <strong>na</strong>jmä tým, e joystick disponujevibraènou funkciou. Toto zariadenieje zaujímavé hneï z viacerých aspektov.Okrem u spomí<strong>na</strong>nej vibraènejfunkcie je to aj monos pripojijoystick k sériovémurozhraniu, ale ajk portu USB vïakaadaptéru, ktorý jesúèasou dodávky.Tento model<strong>na</strong>ozaj nemáproblém so stabilitou<strong>na</strong> stole, pri jeho ve¾kosti a hmotnosti by smesa tomu èudovali. Na aktiváciu silovej reakcie jepotrebné k joysticku pripoji aj dodávaný adaptér.Rozmiestnenie tlaèidiel a ovládacích prvkov je trochanezvyèajné, nie však obaujúce. Naopak, všetkytlaèidlá sa stláèajú ¾ahko a pohodlne. Prinávrhu joysticku bola opomenutá funkciatwist, èo trocha zniuje jeho profesio<strong>na</strong>litu.I<strong>na</strong>k však technickej stránke niet èo vytknú.Prípadného záujemcu u zamrzí azda lence<strong>na</strong>, do ktorej sa premietla implementáciasilovej reakcie. Je totio poz<strong>na</strong>nie vyššia ako v prípadeostatných testovaných joystickov,nie však astronomická.Zapoièal: EuroMediaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 2780 Sk (2336 Sk bezDPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOOGGFunkènos:OOOOOOOGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOGGGPochváli musíme dobrú ovládate¾nospáky, z ktorej máme <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš dobrý pocit.Trocha nám však prekáalo umiestnenie ovládaèaplynu, ktorý sa <strong>na</strong>chádzal rovno predpákou, èo bolo trocha nepohodlné.H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOOOGFunkènos:OOOOOOOOGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOGGGCelkové hodnotenie: OOOOOOOOGGZapoièal: BGS DistributionZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1665 Sk (1399 Sk bez DPH)60 PC REVUE 6/2004


Logitech Freedom 2,4 Cordless Joystickbezdrôtovému prístupovému bodu, ktorý sa ïalej pripájak portu USB. Napriek tomu, e bezdrôtová funkcia nie jepri joystickoch ve¾mi potrebná (vlastne ním netreba pohybova),ide o istú formu luxusu. Joystick mono po dohraní¾ahko odloi povedzme aj do <strong>sk</strong>rine, a to bez nutnostiodpája ho od PC. V porov<strong>na</strong>ní s ostatnými joystickmi boliniektoré èasti tohto modelu pokryté plechom, iné, ako<strong>na</strong>príklad tlaèidlo fire èi ovládaè plynu, priamo vyrobenéz kovu. Joystick dobre dral <strong>na</strong> stole, jeho trojramennápodstava bola toti celá zhotovená z tvrdenej gumy.Herné vlastnosti boli v podstate totoné ako pri modeliExtreme 3D Pro. Joystick spo¾ahlivo pracoval s bezdrôtovýmpripojením aj bez dodrania podmienky priamej vidite¾nosti.Aj tento joystick podobneako jeho tímový kolega zaujal u <strong>na</strong>prvý poh¾ad svojím výzorom. Od sester<strong>sk</strong>ého modelu salíši hneï nieko¾kými parametrami a vlastnosami. Azda<strong>na</strong>jmarkantnejší rozdiel je v spôsobe pripojenia k PC –joystick sa k PC priamo nepripája, je toti bezdrôtový –pracuje v nelicencovanom pásme 2,4 GHz. Pripája sa kZapoièal: LibraZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 2963 Sk (2490 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOOOGFunkènos:OOOOOOOOGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOOOGCelkové hodnotenie:OOOOOOOOOGMajesty MPJ−2000AV prípade joysticku z<strong>na</strong>èky Majestysme prepadli nostalgii – s podobnýmijoystickmi by ste malimonos stretnú sa pred priblinedesiatimi rokmi, aj to len v prípade, este vlastnili osembitovú hernú konzolu.Toto zariadenie <strong>na</strong>ozaj nemá <strong>na</strong>dèasovýdizajn, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak. Napovedá tomu ajvýbava a vyhotovenie. K PC sa pripájaprostredníctvom gameportu, ovládaèeani návod v škatuli neh¾adajte. Tobude pri inštalácii a kalibráciiprekáa <strong>na</strong>jmä menej <strong>sk</strong>úsenýmpouívate¾om. Vzh¾adom <strong>na</strong> to,e má len štyri tlaèidlá, ozajstnýletecký simulátor si s týmto zariadenímasi nezahráte. Joystick Majesty je všakvybavený aj funkciou pridávania plynu a smerovýmtlaèidlom <strong>na</strong> zmeny poh¾adu v kokpite. Joystick sa <strong>na</strong>stôl upevòuje klasicky – pomocou prísaviek. Tento <strong>na</strong>prvý poh¾ad u preko<strong>na</strong>ný systém nás však prekvapil –po prisatí <strong>na</strong> stôl joystick dral <strong>na</strong>ozaj pevne. Hernévlastnosti boli adekvátne vyhotoveniu, vzh¾adom <strong>na</strong>tento fakt nás však prekvapili <strong>sk</strong>ôr pozitívne. Dobrýherný dojem v spojení s <strong>na</strong>ozaj nízkou cenou robí ztohto zariadenia lacnú alter<strong>na</strong>tívu pre nenároènýchzákazníkov alebo zarytých nostalgikov.Zapoièal: TNTradeZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 250 Sk (210 Sk bez DPH)Vyhotovenie:Funkènos:Pomer ce<strong>na</strong>/výkon:Celkové hodnotenie:H O D N O T E N I EOOGGGGGGGGOOOOGGGGGGOOOOOOGGGGOOOOOGGGGGTrust QZ 501 PredatorPri tvorbe dizajnu tohto joysticku sanávrhári nechali unies. Striebrosiváfarba a zaujímavé krivky z neho spraviaozdobu vášho stola. Bohuia¾, v jednejveci sa nechali návrhári a príliš unies– konkrétne pri umiestnení a tvarovaníovládaèa plynu. Ten sa <strong>na</strong>chádza v prednejèasti joysticku a ¾avou rukou sa relatívneako ovláda. Tlaèidiel tu nájdete len šes,<strong>na</strong>vyše majú relatívne aký chod s kontaktoma po úplnom zatlaèení.Tento herný ovládaè obligátnedisponoval aj klobúèikom <strong>na</strong>ovládanie poh¾adov. Tenvšak podobne ako ostatnéovládacie prvky má ašíchod, ne by sme oèakávali.pomervýkon/ce<strong>na</strong>Napoèudovanie však tento model disponujefunkciou twist, èo ho radí do kategórie joystickovlepšie pripravených pre leteckésimulátory. Stabilita je dobrá – <strong>na</strong>jmä akvyuijete štyri prísavky, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajúv spodnej èasti zariadenia. Za zaujímavýdizajn si však v tomto prípade priplatíte,joystick patrí k tým drahším v <strong>na</strong>šom teste.Zapoièal: EuroMediaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1180 Sk (992 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOGGGGGFunkènos:OOOOOOGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon: OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie: OOOOOOGGGG


H A R D W A R EGAMEPADYZ<strong>na</strong>èka Genius Genius Logitech Logitech Majesty MS−Tech TrustModel MaxFire G−08X MaxFire Libre Dual Action Rumblepad vibration MPJ−310 LS−05 Sightfighter tripletwin Gamepad feedback gamepad 830TTECHNICKÉ PARAMETREKomunikaèné rozhranie gameport USB USB USB Gameport USB USBNapájanie gameport batérie USB USB Gameport USB USBPoèet tlaèidiel / z toho programovate¾ných 8 / 8 12 / 12 12/12 8 / 8 8 / 0 12 / 0 8 / 8Vibraèná funkcia F F M M F M FSmerové tlaèidlo / poèet smerov M / 8 M / 8 M / 8 M / 8 M / 8 M / 8 M / 8A<strong>na</strong>lógové ovládacie prvky F F 2× 2× F 2× 2×Ovládaèe <strong>na</strong> CD M F M M F <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete FManuál v EN / DE / CZ / SK M / M / M / M M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / M F / F / F / F F / F / F / F M / M / F / FOBCHODNÉ INFORMÁCIEZapoièal Euromedia Agem BGS Distribution Libra TNTrade TNTrade EuromediaWeb <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.agem.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.bgsdistribution.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.libra.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.tntrade.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.tntrade.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH / Sk s DPH) 185 / 220 1250 / 1488 840 / 999 1190 / 1416 180 / 214 926 / 1102 698 / 830Záruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacovGenius MaxFire G−08XPri poh¾ade <strong>na</strong> ve¾kos škatule sme zariadeniesprvu podceòovali, po vybalení u však bolo všetkoi<strong>na</strong>k. Genius MaxFire je miniatúrny gamepad,ktorý stojí za pozornos hneï z nieko¾kých dôvodov.Okrem ve¾mi prijate¾nej ceny je tu jeden parameter,ktorý je zároveò nevýhodou i výhodou. Ideo relatívne malý uhol zovretia krídel gamepadu.Dospelého èloveka to núti pri draní zariadeniaohnú zápästia do neprirodzenej polohy, menšiemuhráèovi však sadne do rúk ako uliate.Gamepad sa k PC pripája prostredníctvom gameportu,èo poteší <strong>na</strong>jmä majite¾ov starších PC.Zariadenie je vcelku jednoduché, má spolu desafunkèných tlaèidiel a smerové tlaèidlo. Zariadeniesi zí<strong>sk</strong>alo <strong>na</strong>še sympatie <strong>na</strong>jmä vïaka svojej jednoduchosti,cene, ale aj solídnemu vyhotoveniu.Zapoièal: EuromediaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 220 Sk (185 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOGGGFunkènos:OOOOOOGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOGGGGpomervýkon/ce<strong>na</strong>Genius MaxFire Libre twinNepochybne <strong>na</strong>jzaujímavejšie <strong>na</strong> tomto modeli boloto, e v balení sme <strong>na</strong>šli hneï dva gamepady, ktorésa <strong>na</strong>vyše k PC pripájajú bezdrôtovo. Oba gamepadyvysielajú <strong>na</strong> rádiovej frekvencii 27MHz, ešte pred pouitím všaktreba jednoduchým prepnutímtlaèidla zvoli, ktorý ovládaèbude vyuíva ktorý kanál.Z toho vyplýva aj fakt, eovládaèe je potrebné <strong>na</strong>pájabatériami. Prístupový bod sav tomto prípade pripája <strong>na</strong> port USB.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e batérie sa vkladajú do jednéhokrídla gamepadu, je toto herné zariadeniehmotnostne trochu nevyváené. Dobrý nápad dodávagamepady dvojièky je utlmený vyhotovenímzariadení, <strong>na</strong>jmä však ich smerových ovládaèov,ktoré pôsobia dos labilným dojmom. Na druhejstrane, ak si vydelíte cenu zariadenia dvoma, èo jepoèet gamepadov v balení, dostanete sa k zaujímavejsume, ktorá istotne poteší nejedného domácehopouívate¾a.Zapoièal: AgemZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1488 Sk (1250 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOGGGGFunkènos:OOOOOOOOGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOGGGLogitech RumblepadNapriek tomu, e tento ovládaè nesie z<strong>na</strong>èkuLogitech, pod¾a vyhotovenia by sme ho tam nezaradili.Niektoré jeho èasti toti nie sú dôkladne vylisované,èo kazí celkový dojem z i<strong>na</strong>k dobrého gamepadu.Rumblepad, ako tento ovládaè vývojári z Logitechu<strong>na</strong>zvali, sa pripája k portu USB, disponujeôsmimi programovate¾nými hernými tlaèidlami advoma netradiène tvarovanými a<strong>na</strong>lógovými ovládaèmis vibraènou reakciou. Gamepad sa celkomdobre drí v rukách a v prípade ú<strong>na</strong>vy rúk sa dá celkomdobre prechytáva bez toho, aby ste stratilikontrolu <strong>na</strong>d tlaèidlami. Dobrým nápadom je ovládaèrýchlosti – posuvný throttle, ktorý sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> dosah pravého ukazováka. Odhliadnuc od fyzickéhovyhotovenia v nás tento ovládaè zanechaldobrý dojem vïaka aplikovaným dobrým nápadom.Zapoièal: LibraZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1416 Sk (1190 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOGGGGGGFunkènos:OOOOOOOGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOGGGG62 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ELogitech Dual Action GamepadTento gamepad svojím vzh¾adom tie pripomí<strong>na</strong>lovládaè hernej konzoly Playstation. Hráèi, ktorí súteda <strong>na</strong>vyknutí <strong>na</strong> túto hernú konzolu, nebudúma problém tento gamepad pouíva. Dvanástlaèidiel, dva a<strong>na</strong>lógové prvky, to všetko má rov<strong>na</strong>kéumiestnenie ako v prípade predchádzajúcehospomí<strong>na</strong>ného gamepadu. Na rozdiel od neho jevšak tento o nieèo menší, ale to nez<strong>na</strong>mená, e sazle drí. Zdruený smerový ovládaè sme ocenili<strong>na</strong>jmä pri rýchlych akèných hrách, pri ktorých byprehmatávanie smerových tlaèidiel spoma¾ovaloreakèný èas. Ce<strong>na</strong> tohto herného ovládaèa síce nieje <strong>na</strong>jnišia vo svojej kategórii, ale je adekvát<strong>na</strong>vyhotoveniu a funkènosti gamepadu.Zapoièal: BGS DistributionZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 999 Sk (840 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOGGGGFunkènos:OOOOOOOGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOGGGMajesty MPJ−310Zástupca z<strong>na</strong>èky Majesty bol nepochybne <strong>na</strong>jjednoduchšímzariadením v tejto kategórii. Hernýovládaè disponoval ôsmimi tlaèidlami a osemsmerovýmtlaèidlom. Vyhotovenie tohto ovládaèasa nedá <strong>na</strong>zva i<strong>na</strong>k ako sparan<strong>sk</strong>é, a to ajz h¾adi<strong>sk</strong>a komfortu pouívate¾a. K PC sa pripájaprostredníctvom gameportu. V prospech tohtozariadenia, <strong>na</strong>opak, hovorí <strong>na</strong>jnišia ce<strong>na</strong> (leno pár korún nišia ako druhá <strong>na</strong>jnišia) a pomernedobrá odolnos voèi poškodeniu. Zariadenie jeurèené predovšetkým nenároèným pouívate¾omalebo tým, ktorí chcú za málo peòazí dobrúmuziku.Zapoièal: TNTradeZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 214 Sk (180 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOGGGGGGGGFunkènos:OOOGGGGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOGGGGGCelkové hodnotenie:OOOOGGGGGGMS−Tech LS−05Gamepad relatívne neznámej z<strong>na</strong>èky MS-Techmal podobu nápadne pripomí<strong>na</strong>júcu hernýovládaè z konzoly Playstation. Disponovalpriehrštím tlaèidiel. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa pripájak portu USB, súèasou balenia bola aj di<strong>sk</strong>etas ovládaèmi. Ovládaè sa drí dobre, má dvanástlaèidiel, èo musí postaèi aj nároèným hráèom.Ich oz<strong>na</strong>èenie je však trocha mätúce – je vyrazenéa zároveò aj <strong>na</strong>striekané farbou, èo jednoz<strong>na</strong>ènene<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, o aké tlaèidlo ide. Medzi tlaèidlamisa <strong>na</strong>chádzajú aj dva a<strong>na</strong>lógové ovládaèes vibraènou funkciou, ktoré zlepšujú hernýdojem.Zapoièal: TN TradeZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1102 Sk (926 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOGGGGGFunkènos:OOOOOOGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOGGGGTrust Sightfighter Triple 830TAj v tomto prípade treba vyhotovenie hernéhoovládaèa z dielní Trust pochváli. Moderný dizajnv striebrosivej farbe dopåòajú aj štýlovo tvarovanéovládacie prvky. Joystick sa hrdí tým, e dokáezvládnu úlohu a troch herných zariadení <strong>na</strong>raz.Mono ho prepnú z módu klasického gamepadudo módu joysticku alebo dokonca volantu. Ovládaèsa dobre drí a ešte lepšie ovláda – všetky tlaèidlású <strong>na</strong> dosah. Spolu s funkciou shift sa dá znásobipoèet tlaèidiel, respektíve ich funkcií a <strong>na</strong> dvojnásobok.Gamepad tak dokáe vygenerova a16 odlišných príkazov, ktoré sa do PC prenášajúcez port USB. Èerešnièkou <strong>na</strong> torte je prijate¾náce<strong>na</strong> blíiaca sa priemeru cien zariadení v tejtokategórii.Zapoièal: EuromediaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 830 Sk (698 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOGGGFunkènos:OOOOOOOOGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOGGG6/2004 PC REVUE 63


H A R D W A R EVOLANTYz<strong>na</strong>èka Genius Logitech Majesty Trust Trustmodel Speed wheel 3 vibration MOMO Racing FF380 NF340TECHNICKÉ PARAMETREKomunikaèné rozhranie USB USB Gameport USB USBNapájanie USB USB + externý adaptér Gameport USB + externý adaptér USBPoèet tlaèidiel / klapky pod volantom 8 / M, 2 6 / M, 2 11 + smerová kolí<strong>sk</strong>a / F 6 + smerová kolí<strong>sk</strong>a / M, 2 6 + smerová kolí<strong>sk</strong>a / M, 2Radiaca páka F M F F FPedále M M M F MVibraèná funkcia M M F M FOdozva (force feedback) F M F M FFunkcia view hat F F M M MSpôsob pripevnenia k stolu hák háky + trojbodové primon− háky + protišmykové hák háktovaniepodlokyOvládaèe <strong>na</strong> CD M M F M MManuál v EN / DE / CZ / SK M / M / M / F M / M / M / F F / F / F / F M / M / M / M M / M / M / MOBCHODNÉ INFORMÁCIEZapoièal Agem BGS Distribution TN Trading ProCa EuromediaWeb <strong>www</strong>.agem.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.bgsdistribution.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.tntrading.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.proca.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH / Sk s DPH) 1230 / 1463 5119 / 6100 800 / 952 2008 / 2390 1336 / 1590Záruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacovGenius Speed Wheel 3Vibrationz umelej hmoty. Tento model síce disponuje vibraènoufunkciou, tá však nie je nijako spätás hrou. Intenzita vibrácií je ovplyvòovaná lenúrovòou zatoèenia volantu – v krajných poloháchvolant vibruje silnejšie. Na takéto vibrovanienetreba externé <strong>na</strong>pájanie, vystaèíte si aj s prúdomz portu USB. Volant disponuje ôsmimi tlaèidlami,<strong>na</strong> ktoré je dobrý dosah, a dvoma klapkamipod volantom. V prípade klapiek pod volantomvšak bolo aké rozoz<strong>na</strong>, kedy sa povauje klapkaza aktivovanú a kedy nie. Mali toti pridlhú dráhuchodu bez akéhoko¾vek kliknutia, ktoré by <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovalostlaèenie. Ukotvenie volantu je pouite¾né,ale nie je primárne urèené pre tých pouívate¾ov,ktorí hodlajú so zariadením zaobchádza nešetrne.Volant Genius má jednoduchý, ale elegantný striebornývzh¾ad. Nie je potiahnutý gumou, ako tobýva pri volantoch zvykom, vyhotovený je ibaZapoièal: AgemZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1463 Sk (1230 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOGGGGGFunkènos:OOOOOOGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOGGGGLogitech MOMO Racing od prvého momentu pôsobídojmom solídneho herného ovládaèa. Tietopocity vyvoláva <strong>na</strong>jmä jeho mohutné vyhotovenie,ale <strong>na</strong>príklad aj radiaca páka ved¾a volantu.Logitech MOMO RacingZaujímavosou je, e radiacu páku mono pod¾apotreby ¾ahko premontova k ¾avej ruke, èím sa dá<strong>na</strong>vodi efekt brit<strong>sk</strong>ého auta. Volant disponujeplnohodnotnou spätnou väzbou, ktorá sa <strong>na</strong>vyšedá korigova prostredníctvom dodávaného softvéru.Silová reakcia je nepochybne <strong>na</strong>jsilnejšia a <strong>na</strong>jprepracovanejšiazo všetkých volantov v teste(v podstate ani nebolo ve¾mi z èoho vybera).Treba si da pozor, <strong>na</strong> aký stôl volant pripevnítea èo <strong>na</strong> stole máte, <strong>na</strong>jmä pre silu reakcie, ktorúvolant dosahuje. Upevnenie volantu je trojbodové– tri háky zabezpeèujú slušnú stabilitu <strong>na</strong> stole ajpri intenzívnejšom preívaní hry. Páèil sa nám ajmalý, ale podstatný detail – vyhotovenie, ktoréšikovne <strong>sk</strong>rývalo <strong>sk</strong>rutky ukotvenia vo vrchnejèasti volantu.Zapoièal: BGS DistributionZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 6100 Sk (5119 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOOOGFunkènos:OOOOOOOOOGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOOOGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOOOG64 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EMajesty wheelAj druhý zástupca z<strong>na</strong>èky Majesty v tomto teste vnás po vybalení zo škatule vzbudil nostalgiu.Volant disponuje dizajnom, od ktorého pouívaniau iné z<strong>na</strong>èky dávnejšie upustili. Volant ako jedinýz testu netvoril uzatvorený kruh - vrchná treti<strong>na</strong>kruhu je zrezaná. Všetkých jedenás tlaèidiel je <strong>na</strong>dosah aj kratších prstov. Smerové tlaèidlo je síceumiestnené dobre, práve <strong>na</strong> dosah ¾avého palca,ale ako sa stláèa vzh¾adom <strong>na</strong> jeho nedoko<strong>na</strong>lévyhotovenie. Volant nemá spätnú väzbu z poèítaèa,a teda ostáva <strong>na</strong> odhade a cite hráèa, akovolantom toèi. Volant sa k stolu ukotví dvomahákmi – stabilita je po poriadnom primontovaníakceptovate¾ná. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e s volantom sanedodávajú ovládaèe, je potrebná manuál<strong>na</strong> konfiguráciazariadenia, èo asi nie je úkon urèený prene<strong>sk</strong>úsených pouívate¾ov. Volant sám osebe nieje zlý, práve <strong>na</strong>opak, herný záitok je umocnený,a to pri príjemnej cene.Zapoièal: TN TradeZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 952 Sk (800 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOGGGGGGGFunkènos:OOOGGGGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOGGGGGCelkové hodnotenie:OOOOGGGGGGIde o jeden z dvoch volantov s ozajstným forcefeedbackom, èo sa ocitli v <strong>na</strong>šom teste. V porov<strong>na</strong>nís druhým volantom z nášho testu mal volantpomervýkon/ce<strong>na</strong>Trust FF380z<strong>na</strong>èky Trust slabšiu reakciu, sila sa však dala<strong>na</strong>stavi v ovládaèoch. Proti ergonómii v podstatenemáme výhrady – volant sa pohodlne dralv rukách, uhol otoèenia je dobrý. Námietkymôeme ma len k rozmiestneniu niektorých tlaèidiel<strong>na</strong> volante – konkrétne k smerovému kolí<strong>sk</strong>ovémutlaèidlu, ktoré je umiestnené v spodnej èastivolantu, kam prstami nedosiahnete. Navyše sanám nepodarilo prís <strong>na</strong> to, <strong>na</strong> èo je <strong>na</strong> volanteumiestnené smerové tlaèidlo podobné tým, ktorésú <strong>na</strong> joystickoch a ovládajú poh¾ady. V pretekár<strong>sk</strong>ychhrách takéto tlaèidlo mono vyui iba <strong>na</strong>pohyb v menu. Výrobcovi však ku cti slúi existencianávodu vo všetkých stredoeuróp<strong>sk</strong>ych jazykochvrátane slovenèiny.Zapoièal: ProCaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 2390 Sk (2008 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOOGGGFunkènos:OOOOOOOGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOOGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOOOGGGTento model bol v podstate totoný s druhýmzástupcom z<strong>na</strong>èky Trust v tejto kategórii, ibaeTrust NF340s tým rozdielom, e nemal force feedback ani nijakúvibraènú reakciu. Jediným aktívnym prvkomvolantu bola silná prui<strong>na</strong>, ktorá ho udriavalav základnej polohe. Preto hráè nemá nijaký ohlasod hry, šoférovanie pretekár<strong>sk</strong>eho auta je saenéa treba viac zapája svoj odhad a cit. Na druhejstrane ce<strong>na</strong> takéhoto zariadenia je celkom prijate¾ná.Aj pre tento volant platí <strong>na</strong>ša výhradak nevhodnému umiestneniu kolí<strong>sk</strong>ového smerovéhoovládaèa v spodnej èasti volantu. Pri hre námprekáal <strong>na</strong>jmä typický pruinový zvuk pripomí<strong>na</strong>júcipruinový matrac, ktorý volant pri zatáèanívydával. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, mechanické vyhotovenieje rov<strong>na</strong>ké ako pri druhom zástupcovitejto z<strong>na</strong>èky, èo platí aj pre obstojné ukotvenievolantu hákom.Zapoièal: EuromediaZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 1590 Sk (1336 Sk bez DPH)H O D N O T E N I EVyhotovenie:OOOOOOGGGGFunkènos:OOOOGGGGGGPomer ce<strong>na</strong>/výkon:OOOOOGGGGGCelkové hodnotenie:OOOOOGGGGG6/2004 PC REVUE 65


H A R D W A R ETestovali sme:17×17" LCDmonitor Peter Orvi<strong>sk</strong>ýPri výbere kategórie monitorov do testusme siahli do stredu ponuky LCD monitorov<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Vybrali sme totimonitory s uhloprieèkou 17", ktoré malispåòa jedinú podmienku: ich maloobchodnáce<strong>na</strong> nemala presiahnu19 000 Sk bez DPH.Soh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, e o technológii LCDsme toho v ostatných rokoch popísali <strong>na</strong>ozajdos, tentoraz vám základné informácieponúkneme iba v elektronickej forme, nájdete ichteda <strong>na</strong> prílohe CD REVUE.SITUÁCIA NA TRHUKým v roku 2002 bol podiel LCD <strong>na</strong> úrovni 11 %,vlani u tvorili takmer štvrtinu trhu (24,1 %), èov absolútnom vyjadrení predstavuje 45 326 ks predanýchLCD monitorov.Ïalšou dobrou správou je, e došlo k výz<strong>na</strong>mnejzmene štruktúry trhu s LCD monitormi. Kýmv roku 2002 sloven<strong>sk</strong>ému trhu jednoz<strong>na</strong>ène dominovali<strong>na</strong>jlacnejšie, 15" LCD, ktoré tvorili takmer80 % trhu, v roku 2003 im u patrilo iba 57 %a podiel 17" LCD sa zvýšil z 18 <strong>na</strong> 38 %. Ïalší rastpredaja LCD je limitovaný dostupnými kapacitamivýrobných liniek. S touto otázkou súvisí aj problematikacien. Ak toti bude produkcia nišia akodopyt, mono predpoklada, e ceny sa nebudúvýz<strong>na</strong>mne zniova. Niektorí a<strong>na</strong>lytici síce predpokladajú,e ceny LCD v tomto roku poklesnúo 20 %, predpokladáme však, e ide <strong>sk</strong>ôr o zbonéelanie ako realitu.Zvyšovanie výrobných kapacít LCD vyuívajúnielen tradièní výrobcovia <strong>na</strong> rozširovanie svojejponuky, ale po<strong>sk</strong>ytuje priestor aj <strong>na</strong> etablovanienových z<strong>na</strong>èiek. V minulom roku sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhuobjavilo nieko¾ko z<strong>na</strong>èiek a rov<strong>na</strong>ký trend monooèakáva aj v tomto roku. Ostatne u <strong>sk</strong>utoènos,e v tomto teste máme sedemnás monitorov odsedemnástich výrobcov tento trend dokumentujepomerne jednoz<strong>na</strong>ène. Aj <strong>na</strong>priek <strong>na</strong>ozaj vysokémupoètu LCD monitorov v teste sme v òom nemaliúplne všetky z<strong>na</strong>èky. U tradiène chýbali monitory,ktoré si <strong>na</strong> zákazku nechávajú vyrába producentipoèítaèov (HP, IBM èi Dell), ale aj tradiènéz<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, ako AOC, ECS, Eizo, iiYamaèi ViewSonic.základnéinformácieNájdete <strong>na</strong> CD REVUEAKO SME TESTOVALI A HODNOTILITest LCD prebiehal pod¾a rov<strong>na</strong>kých kritérií akovšetky testy v uplynulých rokoch. Tentoraz smezmenili iba spôsob pripojenia LCD k testovanémupoèítaèu. Vyuili sme grafickú kartu s dvomavýstupmi DVI, ku ktorým sme pripájali ako primárnyten displej, <strong>na</strong> ktorom boli realizované merania,a ako sekundárny zasa displej, ktorý sa <strong>na</strong> test pripravoval(stabilizácia pracovných podmienok).Prvou oblasou, ktorú sme <strong>na</strong> monitoroch hodnotili,boli technické parametre. V tejto oblasti smehodnotili: svietivos, kontrast, latenciu a rozsahpozorovacích uhlov. V prípade kadého parametrabol <strong>na</strong>jlepší model ohodnotený 10 bodmi. Pri slabšíchparametroch sa hodnotenie zniovalo.Koneèný súèet bodov zí<strong>sk</strong>aných jednotlivými monitormisa opä prerátal <strong>na</strong> bodové hodnotenie technickýchparametrov, prièom <strong>na</strong>jlepší monitor zí<strong>sk</strong>al10 bodov. Pri prepoète celkového hodnoteniasme technickým parametrom s oh¾adom <strong>na</strong> to, esa výz<strong>na</strong>mne podie¾ajú <strong>na</strong> vlastnostiach monitorov,pridelili <strong>na</strong>jvyššiu váhu 30 %.Rov<strong>na</strong>ko dôleité ako technické parametre súvlastnosti monitorov v oblasti stability a kvalityzobrazenia. V oboch prípadoch ide o hodnoteniazloené z výsledkov viacerých meraní. Overovalisme v nich nielen teplotu farieb, farebnú odchýlku,ale aj svietivos. Zo všetkých <strong>na</strong>meraných parametrovsme vytvorili indexy, ktoré sme následneprerátali <strong>na</strong> bodové hodnotenie stability zobrazeniaa kvality zobrazenia. Oba tieto parametredostali v celkovom hodnotení váhu 15 % a spolusa tak stali rov<strong>na</strong>ko výz<strong>na</strong>mnou èasou hodnoteniaako technické parametre. Keïe v oblasti hodnoteniakvality zobrazenia sú v testoch realizovaných<strong>na</strong> internete a v odborných médiách z<strong>na</strong>ènérozdiely, opä pripomeòme niektoré základnéproblémy. Napríklad v oblasti uniformity zobrazenia(homogenita jednej farby <strong>na</strong> ploche) <strong>na</strong> pracovnejploche vie ¾ud<strong>sk</strong>é oko (záleí však <strong>na</strong> jeho„školenosti“) odhali pomerne malé odchýlky(typicky okolo 2 %). Keïe však <strong>na</strong>še merania prostredníctvomkolorimetra a programového vybaveniaukazujú, e rozdiely sú èasto v celom štartovompoli do 5 %, je vyuitie „nástroja“ (teda¾ud<strong>sk</strong>ého oka) s chybou <strong>na</strong> úrovni 2 % dos ve¾kýmnedostatkom testu. Ešte výz<strong>na</strong>mnejším prehreškompri testovaní monitorov je absencia kolorimetrapri posudzovaní farebnej stability, teplotyfarieb, svietivosti a, samozrejme, <strong>na</strong>jmä farebnejodchýlky. Tá je toti do úrovne 5 ¾ud<strong>sk</strong>ýmokom nepostrehnute¾ná, prièom aj hodnoty v rozmedzí5 a 10 vie postrehnú iba <strong>sk</strong>úsené oko profesionálnehografika. Táto <strong>sk</strong>utoènos jasne dokumentuje,preèo pri testoch pouívame meraniekolorimetrom a vyhodnocovací softvér miesto„kalibrovaného oka“, èo sú <strong>na</strong>jèastejšie spôsobytestovania. Kolorimeter a softvér sú toti ove¾apresnejšie a <strong>na</strong>jmä po<strong>sk</strong>ytujú di<strong>sk</strong>rétne hodnotya opakovate¾nos merania.66 PC REVUE 6/2004


Isto sa zhodneme v tom, e výz<strong>na</strong>mným parametrom,ktorý sa v hodnotení displejov musí objavi, je obstarávaciace<strong>na</strong>. Najlepším monitorom z tohto poh¾adu bol tens <strong>na</strong>jnišou cenou, ktorému sme pridelili 10 bodov, zakadú tisícku <strong>na</strong>vyše sme monitorom „stiahli“ z hodnotenia1 bod. Takto zí<strong>sk</strong>anému hodnoteniu sme v celkovomhodnotení priradili váhu 15 %.Posledným objektívnym parametrom v hodnotení bolohodnotenie výbavy monitorov. Tu sme „obodovali“ všetkopríslušenstvo a monitoru, ktorý zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong>jvyšší poèetbodov, sme pridelili 10 bodov. Váhu tohto parametra smes oh¾adom <strong>na</strong> zvyklosti <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu urèili <strong>na</strong> 5 %.Rov<strong>na</strong>kú váhu v celkovom hodnotení, t. j. 5 %, mali ajhodnotenia, ktoré sú pod¾a nášho názoru viac-menej subjektívne.Ide o hodnotenie dizajnu a ovládania. Ich vplyv<strong>na</strong> celkové hodnotenie bol úmyselne oslabený, pretoesme nechceli, aby sa subjektívne hodnotený parameterstal v teste rozhodujúcim.Aby sme si mohli výsledky testov porov<strong>na</strong> aj sami, <strong>na</strong>prílohe CD REVUE nájdete sekciu, v ktorej okrem spomí<strong>na</strong>nejteórie o LCD monitoroch vo forme PDF súboru nájdeteaj ïalší PDF súbor. Ten obsahuje protokoly z priebehutestovania monitorov, vytvorené programomOptiCAL. Pre jednoduchos ovládania sme jednotlivé protokolyvygenerované programom spojili do jedinéhosúboru, v ktorom sú zoradené v abecednom poradí,prièom ako prvý je vdy pre kadý monitor uvedený protokolz priebehu kalibrácie (realizovaná 45 minút pozapnutí monitora). Ako druhý je umiestnený protokolz overenia kalibrácie, ktorá sa robila s odstupom 180minút po kalibrácii. Ïalším doplnkom, ktorý sme vytvoriliv priebehu testu, sú farebné profily (ICM) pre jednotlivémonitory. Tie síce ocenia iba pouívatelia testovanýchmonitorov, v budúcnosti však budeme farebné profilyuverejòova pre všetky <strong>na</strong>mi testované LCD.Acer AL1721Acer patrí k <strong>na</strong>júspešnejším dodávate¾om LCD monitorovv Európe. Testovali sme model, ktorý integruje obavstupy (VGA i DVI) a disponuje aj zabudovanými reproduktormia externým zdrojom. Z konštrukèného h¾adi<strong>sk</strong>astojí za zmienku podstavec monitora, ktorý umoòujevýškové <strong>na</strong>stavenie. Reprodukcia zvuku vstavanými reproduktormije mierne degradovaná <strong>sk</strong>utoènosou, ereproduktory sú orientované smerom <strong>na</strong> pracovnú plochu,a nie priamo <strong>na</strong> pouívate¾a.Ovládanie monitora zabezpeèuje OSD, ktoré však v <strong>na</strong>staveníteploty farieb nedisponuje di<strong>sk</strong>rétnymi hodnotami,ale iba oz<strong>na</strong>èením teplejšie a chladnejšie. Funkciaautomatického <strong>na</strong>stavenia parametrov pracovala výborne.Nastavovanie OSD sa realizuje štvoricou z piatichovládacích tlaèidiel, ktoré sú v spodnej hrane monitora.Na prednom paneli je kadé tlaèidlo vyz<strong>na</strong>èené LED diódou,èo pouívate¾ovi u¾ahèuje orientáciu.Technické parametre monitora dokumentujú, etento model patrí k tomu lepšiemu a rov<strong>na</strong>ko je <strong>na</strong> tomaj z poh¾adu hodnotenia kvality zobrazenia a stability –vo všetkých testoch sa dral <strong>na</strong> špièke.AVIXE G700<strong>na</strong>jlepší pomer ce<strong>na</strong>/výkonMonitory AVIXE sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavili iba nedávno.Patria k tomu <strong>na</strong>jlacnejšiemu, a tak sme boli právomzvedaví, èo ukáu testy. S oh¾adom <strong>na</strong> cenu neprekvapí,e displej disponuje iba vstupom VGA, nechýbali všakreproduktory.Displej nás prekvapil z dizajnér<strong>sk</strong>ej stránky. Ide<strong>na</strong>ozaj o podarený kúsok s kovovou „nohou“ a ochranouLCD panela <strong>sk</strong>leným filtrom (v teste òou disponuje u ibaneovo)!Ovládanie monitora zabezpeèuje OSD. Príjemné je, edisplej umoòuje <strong>na</strong>stavenie teploty farieb prostredníctvomdi<strong>sk</strong>rétnej hodnoty (tri <strong>na</strong>stavenia + pouívate¾<strong>sk</strong>é).Funkcia automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov pracovalatie spo¾ahlivo. Ovládanie OSD sa realizuje šesticouzo siedmich tlaèidiel, ktoré sú umiestnené <strong>na</strong> prednompaneli displeja.Technické parametre monitora dokazujú, e lacný nemusíz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zlý. AVIXE má <strong>na</strong>jvyššiu svietivos i kontrastnýpomer spomedzi všetkých monitorov v teste a ajostatné parametre sú <strong>na</strong> <strong>na</strong>dpriemernej úrovni. To sa,samozrejme, prejavilo aj v testoch, kde si poèí<strong>na</strong>l výbornev oblasti kvality zobrazenia a interpretácie farieb.Drobné rezervy má prístroj v oblasti stability zobrazenia.


H A R D W A R EBelinea 10 17 50Ïalšou tradiènou z<strong>na</strong>èkou <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu sú produktyspoloènosti Maxdata. Aj jej monitor patril k tým, ktorédisponovali dvoma videovstupmi (VGA i DVI), nechýbajúani reproduktory. Belinea patrí k monitorom, ktoré majúzdroj integrovaný do tela.Ako jeden z mála modelov v teste umoòuje výškové<strong>na</strong>stavenie, okrem toho je moné ešte obmedzené <strong>na</strong>stavenie<strong>sk</strong>lonu displeja.Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoré je príjemnéz grafickej stránky, ale v teste patrilo k <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>romnejším.Pouívate¾ tu však nájde všetky štandardné funkcie.Funkcia automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov po<strong>sk</strong>ytujeve¾mi dobré výsledky. Belinea umoòuje <strong>na</strong>stavenieteploty farieb prostredníctvom výberu di<strong>sk</strong>rétnych hodnôt(dve). Ovládacie prvky, ktorých je spolu sedem, súumiestnené <strong>na</strong> spodnej èasti predného panela.Technické parametre radia monitor v tomto testek priemerným. Z poh¾adu výsledkov si monitor poèí<strong>na</strong>lve¾mi dobre v oblasti stability zobrazenia. O nieèo horšiesú výsledky kvality zobrazenia, špeciálne v oblasti interpretáciefarieb.BenQ FP783Aj displeje BenQ patria u nás k rozšíreným a ob¾úbeným.Najnovší prírastok medzi 17" modelmi v ponuke tejtospoloènosti disponuje nielen oboma videovstupmi, ale ajvstupom USB a do monitora je zabudovaný trojportovýrozboèovaè USB. Displej upútal dizajnom, ktorý výrobcapouíva aj pri ïalších produktoch a vytvára tak ucelenúponuku (displej, klávesnica, myš, webová kamera) perifériípre de<strong>sk</strong>top.Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoré patrilov teste k <strong>na</strong>jobsiahlejším. Príjemné je, e pri aktiváciimenu sa automaticky dostanete k parametru, ktorýste <strong>na</strong>stavovali <strong>na</strong>posledy. Ovládanie menu zaisuje päticazo šiestich tlaèidiel umiestnených <strong>na</strong> pravom bokudispleja.Technické parametre radia BenQ <strong>na</strong> špièku štartovéhopo¾a. Bezkonkurenèná je latencia – 12 ms! Technické parametresa odrazili aj <strong>na</strong> výsledkoch testov. Absolutóriumsi vyslúil v hodnotení stability i kvality zobrazenia.Keïe rov<strong>na</strong>ký výsledok dosiahli ešte NEC a Sony,ktoré však nedisponovali vstupom DVI a mali aj <strong>sk</strong>romnejšiuvýbavu, stal sa BenQ jasným víazom testu.CTX S721ANávrat legendy. Bývali èasy, keï monitory tejto z<strong>na</strong>èky<strong>na</strong>chádzali uplatnenie v grafických štúdiách. Potom všakpár rokov táto z<strong>na</strong>èka nebola u nás dostupná. Boli smelogicky zvedaví, ako je <strong>na</strong> tom CTX s LCD?Displej bol vybavený iba rozhraním VGA, audiovstupomi výstupom. Napájanie je riešené externým zdrojom.U tento výpoèet <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e z poh¾adu výbavypatrí tento model k <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>romnejším v teste.Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoré jez poh¾adu funkènej výbavy ve¾mi bohaté. Nájdete tu<strong>na</strong>príklad aj špeciálne <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> spracovanie textu.Bohuia¾, to neplatí o komforte ovládania menu. Pätlaèidiel v pravom boku displeja je membránových,prièom majú dos aký a nepresný chod, èo zniujeergonómiu ovládania.Z poh¾adu technických parametrov patrí tento modelk priemeru. Výborné výsledky dosiahol v oblasti stabilityzobrazenia a aj výsledky v oblasti kvality zobrazeniapatria k ve¾mi dobrým. V <strong>na</strong>posledy menovanej oblastimohol displej dosiahnu aj vyššie hodnotenie, nebymiernych problémov s interpretáciou bielej.68 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EHansol H750SÏalšia zo z<strong>na</strong>èiek, ktoré <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu majú pevné miesto,sa prezentovala modelom vybaveným iba a<strong>na</strong>lógovýmvstupom VGA. Ten dopåòali len reproduktorya integrovaný zdroj. Príjemným zistením bolo, e <strong>na</strong> CDsa <strong>na</strong>chádza nielen manuál, ale aj súbor INF. Ku kladomtohto monitora patrí <strong>sk</strong>utoènos, e umoòuje výškové<strong>na</strong>stavenie, ako aj fakt, e disponuje certifikátom TCO99.Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoréz h¾adi<strong>sk</strong>a funkènej výbavy patrí v teste k priemeru. Naovládanie menu slúi sedem tlaèidiel, umiestnenýchv spodnej èasti predného panela.Pokia¾ ide o technické parametre, Hansol patrí k priemeru,kam ho zaradili <strong>na</strong>jniší kontrast a rozsah pozorovacíchuhlov. V testoch však monitor dosiahol výbornévýsledky, prièom toto tvrdenie platí <strong>na</strong>jmä o stabilitezobrazenia. Výkon v oblasti kvality zobrazenia síce zastabilitou mierne zaostal, aj tak však patril monitork tomu lepšiemu v teste. V prospech monitora hovorí ajjeho <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.Hyundai ImageQuest L70sMonitory Hyundai nie sú síce <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dlho, alestihli si u vybudova pomerne dobré renomé.Tentoraz farby tejto z<strong>na</strong>èky hájil model vybavený a<strong>na</strong>lógovýmvstupom. Monitor má integrovaný zdroj, zabudovanéreproduktory, výstup <strong>na</strong> slúchadlá a v jehododávke je aj CD. Vo výbave monitora je aj certifikátTCO99.Ovládanie zabezpeèuje OSD so štandardnou ponukoufunkcií. Nastavovanie parametrov prostredníctvom OSDsa realizuje päticou tlaèidiel umiestnených <strong>na</strong> prednompaneli. Èo sa týka funkcií ovládania, dostupné sú štandardné<strong>na</strong>stavenia.Z poh¾adu hodnotenia technických parametrov patríHyundai k ve¾mi dobre vybaveným modelom. Za zmienkustojí <strong>na</strong>jmä 16 ms latencia, ktorá je druhá <strong>na</strong>jrýchlejšiav teste. V testoch zameraných <strong>na</strong> kvalitu zobrazeniadosiahol monitor ve¾mi dobré výsledky. Horšie tobolo v testoch stability, kde mal horšie výsledky <strong>na</strong>jmävinou slabšej stability <strong>na</strong>stavenia teploty farieb. V kancelár<strong>sk</strong>ychaplikáciách však tento problém nemusítepocíti.LG Flatron L170BPodobne ako pri predchádzajúcich z<strong>na</strong>èkách aj v prípadeLG platí, e si priestor <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ešte iba h¾adá.Vyhotovenie monitora je klasické, má kruhovú podstavu,ktorá umoòuje iba zmenu uhla <strong>sk</strong>lonu displejavzh¾adom <strong>na</strong> podloku. Model disponuje zabudovanýmsieovým zdrojom a v dodávke je CD-ROM obsahujúciprogram Colorfic a prepojovacie káble.Ovládanie monitora prostredníctvom OSD je zabezpeèenépäticou tlaèidiel, ktoré sú umiestnené v spodnejèasti predného panela. Funkèná výbava zahàòa základnéfunkcie, nijaké špeciálne vymoenosti tu nenájdete.Na druhej strane však máte k dispozícii overenú klasiku.Aj LG patril v teste z poh¾adu technických parametrovk ve¾mi dobre vybaveným modelom. Zaujala nás <strong>na</strong>jmä16 ms latencia a výborný rozsah pozorovacích uhlov. Vtestoch podal monitor vyrov<strong>na</strong>né výsledky. O nieèolepšie preò dopadli testy zamerané <strong>na</strong> stabilitu zobrazenia.Mierne horšie, ale vcelku <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni bolitesty zamerané <strong>na</strong> kvalitu zobrazenia. Celkové hodnotenieukázalo, e ide o slušné LCD.6/2004 PC REVUE 69


H A R D W A R ELiteOn LitePanel 170Ïalšou z<strong>na</strong>èkou, ktorá <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu patrí ku klasike, jeLiteOn. Tieto modely sú pravidelnými úèastníkmi <strong>na</strong>šichtestov.LiteOn prekvapil z dizajnér<strong>sk</strong>eho h¾adi<strong>sk</strong>a iba netradiènýmfarebným vyhotovením. I<strong>na</strong>k ide o „klasiku“.Podstava umoòuje meni iba <strong>sk</strong>lon displeja k pracovnejploche. Štruktúra menu je pre monitory tejto z<strong>na</strong>èky takpovediacklasická, pouívate¾ovi však sadne do ruky. Za<strong>na</strong>dštandardnú výbavu mono oz<strong>na</strong>èi funkciu automatického<strong>na</strong>stavenia kontrastu èi pä preddefinovanýchhodnôt teploty farieb a integráciu funkcií, ako je vyladeniesýtosti farieb a korekcia podania „pleovej farby“.Hodnotenie technických parametrov monitora výraznezníila <strong>na</strong>jnišia latencia v teste (40 ms). Ostatné parametresú však <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni.Testy dopadli pre tento monitor dos rozporuplne. Najednej strane dosiahol monitor nelichotivé výsledky voblasti hodnotenia kvality, ktoré degradovalo <strong>na</strong>jmähodnotenie podania farieb. Na druhej strane patril tentomodel k <strong>na</strong>jlepším v teste z poh¾adu hodnotenia stabilityzobrazenia.NEC LCD1701<strong>na</strong>jlepšia kvalita obrazuÏalší klasik <strong>na</strong> trhu s LCD monitormi sa prezentoval cenovo<strong>na</strong>jdostupnejším modelom zo svojej ponuky. Tejto<strong>sk</strong>utoènosti zodpovedala <strong>na</strong>jmä výbava monitora, ktorábola úplne <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>romnejšia v teste.Príjemným prekvapením bola podstava umoòujúcaaj otoèenie monitora. Rov<strong>na</strong>ko sa mono vyjadri o vyhotoveníOSD a celkovej pouívate¾<strong>sk</strong>ej „prítulnosti“ tohtomonitora. Spomedzi integrovaných funkcií nás zaujalapodpora automatického <strong>na</strong>stavenia kontrastu.Poh¾ad <strong>na</strong> technické parametre dokumentuje, e ide o<strong>na</strong>dpriemerný prístroj s dostatoèným potenciálom. Toto<strong>na</strong>še tvrdenie v plnej miere dokumentujú výsledky, ktorémonitor dosiahol v testoch, kde si v oboch oblastiachodniesol <strong>na</strong>jvyššie moné hodnotenie. V oblasti kvalityzobrazenia dokonca NEC dosiahol <strong>na</strong>jlepšie hodnoteniespomedzi všetkých testovaných monitorov. Keïe satento kvalitný prístroj s oh¾adom <strong>na</strong> cenu a <strong>sk</strong>romnúvýbavu nedostal v teste <strong>na</strong> popredné prieèky, rozhodlisme sa ho odmeni ocenením Najlepší obraz, ktoré si bezakýchko¾vek di<strong>sk</strong>usií zaslúi.neovo E−17BAj neovo patrí k z<strong>na</strong>èkám monitorov, ktoré sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu postupne etablujú. Za pár rokov, èo sú u nás dostupné,si vydobyli slušné renomé. V <strong>na</strong>šich testoch saobjavujú zriedkavejšie <strong>na</strong>jmä pre vyššiu cenu.Monitory neovo zaujmú prakticky kadého pouívate¾adoslova <strong>na</strong> prvý poh¾ad. Jednou z ich dominánt jetoti charakteristický dizajn. I<strong>na</strong>k to nebolo ani pri testovanommodeli, ktorý okrem „ideovej“ príslušnostik z<strong>na</strong>èke zdedil aj ïalšie charakteristické èrty, <strong>na</strong>príkladintegráciu <strong>sk</strong>leného filtra, chrániaceho LCD panel predpoškodením.Ovládanie prístroja sa u<strong>sk</strong>utoèòuje prostredníctvomOSD a piatich tlaèidiel a mono ho oz<strong>na</strong>èi za pouívate¾<strong>sk</strong>yve¾mi prívetivé. Z poh¾adu moností <strong>na</strong>staveniapo<strong>sk</strong>ytuje neovo všetko, èo pouívate¾ v tejto triedemonitorov oèakáva.Technické parametre monitora síce nepatria k absolútnejšpièke, isto ho však radia k lepšiemu priemeruv teste.Výsledky testov ukázali, e monitor si lepšie poèí<strong>na</strong>lv testoch stability a mierne horšie výsledky dosiaholv testoch zameraných <strong>na</strong> kvalitu zobrazenia.6/2004 PC REVUE 71


H A R D W A R EPhilips 170BMonitory Philips by sme bez obáv mohli v <strong>na</strong>šich testochi <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu oz<strong>na</strong>èi ako klasiku. Nechýbali totiv iadnom <strong>na</strong>šom teste.Dizajn tohto modelu je typický pre Philips a mono ho<strong>na</strong>zva klasickým. Zaujal nás však detail v podobe „vodiacejlinky“ <strong>na</strong> hornej hrane displeja, ktorá umoòujeumiestnenie fotografie <strong>na</strong> LCD monitor, èo isto niektorí pouívateliaocenia. Keïe ide o prístroj renomovanej z<strong>na</strong>èky,v stanovenej cenovej kategórii je príjemným prekvapenímintegrácia oboch videovstupov a pomerne bohatávýbava, ktorá patrila v teste k <strong>na</strong>jlepším.Ovládanie monitora zaisuje šestica tlaèidiel a OSD soštruktúrou, ktorá je pre Philips príz<strong>na</strong>èná. Technicképarametre monitora patrili k lepším a výsledky v testochpotvrdili, e vo Philipse sa produkujú kvalitné LCD. Veïstabilita zobrazenia bola druhá <strong>na</strong>jlepšia v teste. V hodnoteníkvality zobrazenia monitor tie patril k <strong>na</strong>dpriemeru.Podobne ako v prípade NEC aj pre Philips platí, eo lepšie celkové umiestnenie ho pripravila iba vyššiace<strong>na</strong>. Tradièní zákazníci si však za monitor tohto výrobcuisto radi priplatia.Prestigio P174Minuloroèný debutant <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu si vïaka prijate¾nejcenovej politike u <strong>na</strong>šiel svoje miesto.Dizajn monitora nie je síce výnimoèný, ale pôsobí ve¾mislušne. Polohu mono <strong>na</strong>stavi iba prostredníctvomuhla <strong>sk</strong>lonu. Výbava monitora i technické parametre dokazujú,e slušný monitor nemusí by drahý. Model disponujevstupmi VGA i DVI, v balení sú dokonca aj oba káblea nechýbajú ani reproduktory.Ovládanie je riešené piatimi tlaèidlami <strong>na</strong> prednompaneli a OSD. Z h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾a je vcelku vyváenéa po<strong>sk</strong>ytuje jednoduchý prístup k potrebným funkciám.Špecialitou tohto monitora je podpora funkcie umoòujúcej<strong>na</strong>stavenie úrovne èiernej, ktorým disponoval akojediný v teste.Z technických parametrov stojí za zmienku latenciaa jas, kontrast je priemerný, rozsah pozorovacích uhlovtakisto. V testoch sa ukázalo, e monitor disponuje výbornoustabilitou zobrazenia, mierne rezervy však máv oblasti jej kvality.Celkové výsledky testu dokumentujú, e Prestigio predstavujeslušnú a cenovo výhodnú (<strong>na</strong>jlacnejší monitors oboma vstupmi) alter<strong>na</strong>tívu <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v kancelárii.ProView PS776iPodobne ako predchádzajúci model aj monitory ProViewsa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavili iba nedávno – v druhej poloviciminulého roka.Testovaný model je, ako jediný v teste, vybavený ibarozhraním DVI, no v dodávke je len kábel VGA/DVI. Akteda budete chcie potenciál monitora ProView vyui<strong>na</strong>plno, budete musie investova do kábla DVI.Netradiène sú riešené aj audiovstupy. Nie sú vo formeklasického 3,5 mm konektora jack, ale majú podobu dvojicekonektorov cinch.Na dizajne monitora stojí za zmienku vyhotoveniestoja<strong>na</strong>, ktorý je celokovový. Reproduktory sú umiestnenév spodnej èasti predného panela. Ovládanie prístrojazaisuje OSD a pä tlaèidiel, ktoré sú umiestnené <strong>na</strong>prednom paneli.V testoch dopadol tento model podobne ako predchádzajúci,výborný bol v oblasti stability zobrazenia(<strong>na</strong>jlepšia v teste), o nieèo slabšie boli jeho výsledky voblasti kvality zobrazenia. Ku kladom mono priradi, eide o <strong>na</strong>jlacnejší monitor disponujúci certifikátomTCO99 v <strong>na</strong>šom teste.72 PC REVUE 6/2004


Roverscan Optima 171Ïalší z „mladíkov“, ktorý sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu etablovalv priebehu minulého roka, pochádza z ru<strong>sk</strong>ej produkciea k jeho <strong>na</strong>jväèším výhodám patrí atraktív<strong>na</strong> cenovápolitika, èo je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dostatoène závaný argument.Model Optima predstavuje dizajnovo vyváené riešenie,podstava umoòuje zmenu polohy iba <strong>sk</strong>lonom displeja.Prístroj je vybavený iba vstupom VGA a reproduktormi.V dodávke je aj CD-ROM.Menu prístroja je <strong>sk</strong>romnejšie, pripomí<strong>na</strong> riešenie pouívanépri monitoroch Belinea. Teplota farieb nie jeoz<strong>na</strong>èená di<strong>sk</strong>rétnou hodnotou, ale slovne, èo sa zrejmestáva v kategórii lacnejších LCD trendom.Technické parametre radia tento prístroj do streduštartového po¾a. Za zmienku však isto stojí latencia, ktoráje 16 ms.Naše testy ukázali, e RoverScan je <strong>na</strong> tom ve¾mi dobrev oblasti hodnotenia stability zobrazenia, kde patrilk <strong>na</strong>jlepším. O nieèo horšie výsledky dosiahol v hodnoteníkvality zobrazenia, kde sa ukázalo, e výrobca márezervy <strong>na</strong>jmä pri farebnom podaní.Samsung SyncMaster 172sSamsung je stálica medzi producentmi LCD monitorov.Zdobí ho nejeden úspech a niet sa èomu èudova. Samsungtoti patrí k <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším producentom LCD panelov.Tentoraz sme testovali <strong>na</strong>jlacnejší z monitorov tejto z<strong>na</strong>èky.Disponoval iba vstupom VGA, niším kontrastom, rozsahompozorovacích uhlov a priemernou latenciou. Úplnou raritouje <strong>sk</strong>utoènos, e v dodávke mal ako jediný aj montánusúpravu umoòujúcu pripevnenie <strong>na</strong> stenu.Z poh¾adu dizajnu ide o zaujímavo riešený model, ktorý mákonektory integrované priamo v podstave monitora. V porov<strong>na</strong>nís inými monitormi zaujme aj tým, e <strong>na</strong> òom mono<strong>na</strong>stavova výšku umiestnenia zobrazovacej plochy.Ovládanie prístroja sa u<strong>sk</strong>utoèòuje prostredníctvom OSDa šesticou tlaèidiel. V menu nájdeme iba základné monosti,spomenú mono, e displej si pamätá, ktorú poloku v menuste <strong>na</strong>stavovali <strong>na</strong>posledy.V testoch si Samsung aj s oh¾adom <strong>na</strong> slabšie technicképarametre poèí<strong>na</strong>l ve¾mi dobre. V teste stability zobrazeniazí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong>jvyššie hodnotenie a iba krôèik od neho bol ajv teste kvality zobrazenia. Záruka zahàòa „bezstarostný“ servis,èo z<strong>na</strong>mená, e servis a prepravu zabezpeèuje dovozca.Sony SDM−S73Posledným monitorom nášho testu jeïalšia renomovaná z<strong>na</strong>èka – Sony.Monitor disponoval iba vstupom VGA a aj jeho výbavapatrila k pomerne <strong>sk</strong>romným. Dizajn monitora upútanielen kruhovou podstavou umoòujúcou otáèanie, aleaj ve¾mi tenkým „rámikom“ okolo zobrazovacej plochy.Zvláštnosou je posuvný kryt zadného panela. Ovládacieprvky sú umiestnené v pravej hrane displeja.Z technických parametrov si isto zaslúia spomenúlatencia (16 ms) a kontrast (500:1), ako aj <strong>sk</strong>utoènos, emonitor disponuje aj certifikátom TCO99.Podobne ako v prípade Samsungu aj pri Sony sme oèakávalidobrý výsledok v testoch a SDM-S73 <strong>na</strong>še oèakávaniasplnil do bodky. Absolutórium si vyslúil vo všetkýchoblastiach hodnotenia stability i kvality zobrazenia.Dve desiatky v týchto oblastiach ho <strong>na</strong>pokon aj <strong>na</strong>priekvyššej cene a <strong>sk</strong>romnejšej výbave (veï mal ibavstup VGA) vyniesli <strong>na</strong> druhú prieèku v celkovom hodnotení,èo je v konkurencii lacnejších a lepšie vybavenýchmonitorov iste úspech.


H A R D W A R EVýrobca ACER AVIXE Belinea BenQ CTX Hansol Hyundai LiteOnMonitor AL1721 G700 101750 FP783 S721A 750S ImageQuest L70s LitePanel 170TECHNICKÉ ÚDAJESvietivos [cd/m 2 ] 300 350 250 300 300 250 250 250Kontrast 450:1 600:1 500:1 500:1 450:1 350:1 450:1 400:1Latencia [ms] (tr+tf) 20 20 25 12 25 25 16 40POZOROVACÍ UHOLHorizontálny 150 150 170 160 140 140 140 140Vertikálny 125 125 170 160 130 120 140 140VSTUPYVGA M M M M M M M MDVI M F M M F F F FUSB F F F M F F F FFYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIARozmery [mm] 379×389×160 470×475×150 380×437×200 398×387×250 369×368×205 380×368×176 396×414×200 434×434×220Hmotnos [kg] 5,6 5,9 6,3 5,2 5,1 5,8 4,0 6,3Spotreba [W] 35


H A R D W A R ELG NEC neovo Philips Prestigio Proview Roverscan Samsung SONYL1720B 1701 E−17B 170B5CS P 174 PS−776/776i Optima 171 172S SDM−S73B250 260 250 250 260 260 250 250 250450:1 450:1 500:1 450:1 400:1 450:1 450:1 350:1 500:116 16 25 16 16 16 16 25 16160 160 170 160 140 70/70 160 140 160140 160 170 160 140 70/70 160 120 160M M M M M M M M MF F F M M M (PS−776i) F F FF F F F F F F F F394×412×128 374×384×196 400×390×171 375×431×210 410×400×180 445×460×140 185×388×375 385×396×216 367×315×604,8 5,3 6,2 4,8 5,3 5 5 4,7 5,440 38 48 30 33 48 50 42 45F F F F F TCO 99 F TCO 99 TCO 99interný interný M interný interný externý externý externý internýM F M M M / M / M reproduktory M / M / M M / F / F F / F / FF F F F F F F FM F F F F F F M FM / F / F / F M / F / F / F M / F / M / F M / F / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / F / M / F M / F / F / F M / F / F / FM / F / F M / F / F M / F / F M / M / F F / M / F M / F / M F / M / F M / F / F M / F / FF / F / F / F F / F / F / F F / F / F / M M / F / FPadjust M / F / F M / F / F M / F / F / F F / F / F / F/ FBGS BGS Metrologie BGS ASBIS EuroMedia ASBIS Libra Electronics WESTechDistribution Distribution Distribution Slovakia17 168 Sk 18 059 Sk 18 860 Sk 18 479 Sk 14 900 Sk 15 250 Sk 14 900 Sk 16 640 Sk 17 000 Sk20 430 Sk 21 490 Sk 22 443 Sk 21 990 Sk 17 731 Sk 18 148 Sk 17 731 Sk 19 802 Sk 20 230 Sk36 36 36 36 36 36 36 36 36LG NEC neovo Philips Prestigio ProView RoverScan Samsung SonyFlatron L1720B LCD1701 E−17B 170B5 P174 PS776 Optima 171 SyncMaster 172s SDM−S738 8 8 8 7 7 8 6 98 10 9 10 10 10 9 10 107 10 7 9 6 7 6 9 108 7 6 6 10 10 10 8 87 6 7 10 10 9 8 7 67 8 10 9 9 8 8 9 99 9 9 10 10 9 9 9 1070,0 76,0 70,0 76,0 74,5 74,5 74,0 71,0 81,5kep mal aj monitor Sony <strong>na</strong> druhej prieèke. Na druhejstrane však ponúkal slušnú výbavu a <strong>na</strong>jmäjeho LCD panel je chránený <strong>sk</strong>leným filtrom. Ak ktomu pripoèítame <strong>na</strong>dpriemerné hodnotenie voblasti kvality zobrazenia, je zrejmé, e AVIXE sitoto ocenenie odnáša úplne zaslúene.Okrem ceny pre prvé tri monitory v teste a klasickéhoocenenia za <strong>na</strong>jlepší pomer ce<strong>na</strong>/výkonsme sa rozhodli udeli aj cenu za <strong>na</strong>jkvalitnejší obraz.Tú zí<strong>sk</strong>al monitor NEC LCD1701, ktorému mô-e farebnú odchýlku a ïalšie parametre v tejto oblastizávidie aj nejeden klasický monitor. 6/2004 PC REVUE 75


H A R D W A R ETestovali smePevné di<strong>sk</strong>y S−ATAPevný di<strong>sk</strong> je pre väèšinu ¾udíasi <strong>na</strong>jdôleitejší komponentv poèítaèi. Údaje, ktoré sú <strong>na</strong>òom zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né, majú nerazove¾a väèšiu hodnotu ako celýPC. V <strong>na</strong>šom teste pevnýchdi<strong>sk</strong>ov vám predstavímekategóriu, ktorá jecharakteristická <strong>na</strong>jlepšímpomerom ce<strong>na</strong>/výkon,a to di<strong>sk</strong>y s kapacitou 80a 120 GB. Táto kategóriadi<strong>sk</strong>ov patrí medzi <strong>na</strong>jèastejšievo¾by pri kúpe nového poèítaèa.Zadanie testu bolo pomerne prísne – pevnýdi<strong>sk</strong> s rozhraním S-ATA, 8 MB cache, 7200otáèok/min., s kapacitou 80 alebo 120 GB. Takýmtopodmienkam vyhovovalo 10 pevných di<strong>sk</strong>ovdostupných <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, z ktorých vámpredstavíme 9 kusov od 5 výrobcov (abecedne):Hitachi, Maxtor, Samsung, Seagatea Western Digital.Z HISTÓRIEAzda nemusíme nikomu pripomí<strong>na</strong>, ako<strong>na</strong>rástla kapacita pevných di<strong>sk</strong>ov za poslednýchpár rokov. Konkrétne v oblasti pevnýchdi<strong>sk</strong>ov pre stolové poèítaèe je to za posledných10 rokov takmer 200-násobok. Prvý „ozajstný“pevný di<strong>sk</strong> (ktorého èítacia hlava sa nedotýkalaplatne) bol oz<strong>na</strong>èený ako RAMAC a predstavila hofirma IBM v roku 1956. Mal kapacitu asi 5 MB a hustotuzáz<strong>na</strong>mu pribline 2000 bitov <strong>na</strong> štvorcový palec.Pre porov<strong>na</strong>nie hustota dnešných di<strong>sk</strong>ov sa poèítav desiatkach biliónov bitov (1 bilión =1 000 000 000) <strong>na</strong> štvorcový palec. Ani prenosovárýchlos di<strong>sk</strong>u RAMAC nebola nijako závratná – 9bajtov za sekundu. Na uchovanie 5 MB dát bolopotrebné poui 50 kusov pevných di<strong>sk</strong>ov s dåkoupribline 60 cm. Základný princíp práce pevnéhodi<strong>sk</strong>u sa však odvtedy nezmenil. V oblasti dizajnuto platí dvojnásobne. Dnešné pevné di<strong>sk</strong>y sú podobnétým z 80. rokov. Samozrejme, di<strong>sk</strong>y existujúv rôznych vyhotoveniach, ktoré sa vyvíjajú paralelne.Súèasný pevný di<strong>sk</strong> pre stolové poèítaèe je tzv.3,5" formátu (pribline 9 centimetrov dlhý) a <strong>na</strong> trhusa objavil po prvýkrát v roku 1983. Bol však asi dvakrátvyšší ako tie dnešné. Pevné di<strong>sk</strong>y, ktoré sa osadzujúdo notebookov, sú formátu 2,5" (6,5 centimetra).Vznik 2,5" di<strong>sk</strong>u sa datuje o pä rokov ne<strong>sk</strong>ôr –do roku 1988. V tomto istom roku sa <strong>na</strong> trh dostali ajdi<strong>sk</strong>y 3,5" s nízkym profilom (low profile), ktoré sapouívajú doteraz. Existovali aj di<strong>sk</strong>y ove¾a väèšiea s väèšou kapacitou, ale tie neboli primárne urèenépre stolové poèítaèe ani cenou, ani rozmermi (a 35× 25 cm). Zaèali sa vyrába v polovièke 80. rokov, aleve¾kej slávy sa nedoili. V polovièke devädesiatychrokov ich preko<strong>na</strong>li 3,5" di<strong>sk</strong>y a ich výroba u nebolarelevantná. S di<strong>sk</strong>om s priemerom menším ako2,5" sa stretnete len zriedka. Ako príklad za všetkyuvedieme IBM Microdrive, ktorý firma IBM predstavilaako <strong>na</strong>jmenší di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> svete v roku 1998 a dodnessa pouíva. Jeho rozmery sú zhodné s pamäovýmikartami CompactFlash a vyuívajú sa hlavne v poloprofesionálnychdigitálnych fotoaparátoch a v inýchmobilných zariadeniach.Z¾ava: <strong>na</strong>pájací kábel S−ATA, dátový kábel S−ATA, servisné jumpery (nemusíich ma kadý di<strong>sk</strong>), <strong>na</strong>pájací kábel P−ATA (neobsahuje kadý di<strong>sk</strong>)KONŠTRUKCIA PEVNÉHO DISKUKeïe èlánok, ktorý sa podrobne zaoberá konštrukcioupevného di<strong>sk</strong>u, bol uverejnený v èísle 6/2003,<strong>na</strong> tomto mieste vám v <strong>sk</strong>ratke opíšeme konštrukciupevného di<strong>sk</strong>u „zvonku“. Na obrázku máte monosvidie typický zadný panel di<strong>sk</strong>u S-ATA.Ïalej sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u po stranách <strong>na</strong>chádza šesmontánych otvorov, ktorými sa pevný di<strong>sk</strong> pri<strong>sk</strong>rutkujeku <strong>sk</strong>rinke. Samuel KrošlákAKÝ DISK KÚPI?V súèasnosti vám jednoz<strong>na</strong>ène odporúèame vyhnúsa di<strong>sk</strong>om s 2 MB cache a uvaova len o kapacite8 MB. Nárast výkonu je cite¾ný a rozdiel v cene je pribline300 Sk. Toho sú si vedomí aj výrobcovia, a pretobudete h¾ada v cenníkoch predajcov poèítaèovdi<strong>sk</strong>y S-ATA s 2 MB cache len ve¾mi ako. Navyše nemenejdôleitý je fakt, e <strong>na</strong>miesto štandardnej trojroènejzáruky majú di<strong>sk</strong>y s 2 MB cache väèšinou záruènúdobu <strong>sk</strong>rátenú <strong>na</strong> dva roky. Kapacita 8 MB satak dnes stala štandardom. Zatia¾ neexistujú (v <strong>na</strong>šejcie¾ovej <strong>sk</strong>upine) di<strong>sk</strong>y, ktoré by disponovali väèšoukapacitou vyrovnávacej pamäte. Ani tu však situácianie je taká jednoz<strong>na</strong>èná, ako sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad zdá.Niektoré di<strong>sk</strong>y toti vyuívajú pamä cache aj prefirmware, ktorý zaberá asi 200 – 500 kilobitov.Èo sa týka spôsobu pripojenia k základnej do<strong>sk</strong>e,momentálne existujú dve monosti: sériové S-ATAa paralelné P-ATA. Rozdiel vo výkone je minimálnya rozdiel v cene je <strong>na</strong> úrovni 100 a 500 Sk. Ako dôvod<strong>na</strong> kúpu di<strong>sk</strong>u S-ATA sa èasto uvádza, e má tenšídátový kábel, ktorý spája pevný di<strong>sk</strong> so základnoudo<strong>sk</strong>ou a umoòuje lepšie prúdenie vzduchu v <strong>sk</strong>rinkepoèítaèa. To však mono rieši aj pri P-ATA pouitímdnes u bene dostupných zrolovaných (gu-¾atých) káblov, take takáto argumentácia stráca <strong>na</strong>výz<strong>na</strong>me. V <strong>sk</strong>ratke sú výhodami S-ATA jednoduchšiainštalácia, kompatibilita s budúcimi do<strong>sk</strong>amia vyšší výkon v prípade zapojenia do po¾a RAID. Natrhu sú momentálne sily vyrov<strong>na</strong>né, ale v <strong>na</strong>jblišomèase sa oèakáva ústup di<strong>sk</strong>ov P-ATA.INŠTALÁCIAInštalácia pevného di<strong>sk</strong>u sa môe zda <strong>na</strong>prvý poh¾ad jednoduchá, ale ak ju robíte prvýkrát,pri<strong>na</strong>jlepšom sa riadne potrápite.Pevný di<strong>sk</strong> sa zvyèajne dodáva v mäkkomalebo umelohmotnom pevnom obale. Kabelápotrebná <strong>na</strong> pripojenie by sa mala dodávak základnej do<strong>sk</strong>e. Keïe pripojenie di<strong>sk</strong>ov sosériovým a paralelným rozhraním ATA je odlišné,opíšeme ich samostatne. P-ATA (parallel ATA = Ultra ATA) – di<strong>sk</strong> s paralelnýmrozhraním pripájame k radièu IDE, ktorýpodporuje štandardne štyri zariadenia ako pevnýdi<strong>sk</strong> alebo CD/DVD mechanika. Zariadenia sa pripájajú<strong>na</strong> dva 80-ilové káble a pracujú rýchlosami33, 66, 100 a 133 MB/s, prièom sa berie do úvahymaximál<strong>na</strong> moná prenosová rýchlos radièa alebodi<strong>sk</strong>u. Jediný výrobca, ktorý vyrába di<strong>sk</strong>y P-ATAs rýchlosou 133 MB/s, je Maxtor. Existencia technológieATA/133 je však otáz<strong>na</strong> z h¾adi<strong>sk</strong>a zvýšeniavýkonu, preto sa väèši<strong>na</strong> výrobcov rozhodla vyèka76 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EPríslušenstvo pre SATA di<strong>sk</strong>yPREVEÏTE SVOJ STARÝ DISKPARALLEL ATA NA SATAStarý di<strong>sk</strong> s klasickým rozhraním ATA sa dá relatívnejednoducho premeni <strong>na</strong> takmer plnohodnotnýdi<strong>sk</strong> SATA. Umoòuje to spätná kompatibilitaštandardu SATA a zariadenie Serial ATAadaptor z portfólia z<strong>na</strong>èky High Point. Ide o relatívnejednoduché zariadenie, ktoré sa pripojí <strong>na</strong>dátový konektor klasického di<strong>sk</strong>u ATA. V zariadeníje zabudovaný konvertor, ktorý <strong>na</strong> druhústranu umoòuje pripoji kábel SATA. Okrem<strong>na</strong>pájania di<strong>sk</strong>u treba <strong>na</strong>pája aj dátový adaptér.Všetka potrebná kabelá vrátane <strong>na</strong>pájacích káblovje súèasou dodávky. Takéto morfovanie staréhodi<strong>sk</strong>u však má dva háèiky – <strong>na</strong>jvyššia teoretickárýchlos takto pripojeného di<strong>sk</strong>u je nišiaako v prípade di<strong>sk</strong>u SATA – maximálne 100, respektíve133 MB/s. Druhým háèikom je ce<strong>na</strong>, ktorápredstavuje v podstate polovicu ceny novéhopevného di<strong>sk</strong>u.Zapoièal: PC BusinessCe<strong>na</strong>: 1855 Sk (1559 Sk bez DPH)<strong>na</strong> príchod S-ATA, ktorý má prenosovú rýchlos 150MB/s. ATA/133 dokonca viacerí výrobcovia neuznávajúako štandard. Ojedinele sa môete ešte stretnúso 40-ilovými káblami, ktoré podporujú rýchlosprenosu do 33 MB/s (ATA/33). Dnes je pre pevnédi<strong>sk</strong>y jednoz<strong>na</strong>ène štandardom ATA/100. Prvýkanál IDE sa <strong>na</strong>zýva primárny (primary) a druhýsekundárny (secondary). Tieto kanály sú rovnocenné,ale ak sú dve zariadenia <strong>na</strong> jednom kanáli (=kábli), jedno z nich je uprednostòované (master –pán) a druhé je akoby v pozadí (slave – otrok).Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jèastejších otázok pouívate¾ov, ktorí sipoèítaè spravujú sami, znie: Ako si zapoji jednotlivézariadenia? Univerzál<strong>na</strong> odpoveï neexistuje, pretoekadý vyuíva poèítaè i<strong>na</strong>k a kadému vyhovujenieèo iné. Platí pravidlo, e tie zariadenia, ktorébudete pouíva <strong>na</strong>jèastejšie, zapojte pokia¾ mono<strong>na</strong> samostatný kanál, prípadne ako master. Príklad:<strong>1.</strong> kanál: Primary master – DVD-ROMPrimary slave – DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka2. kanál: Secondary master – pevný di<strong>sk</strong>(systémový)Secondary slave – pevný di<strong>sk</strong>Tí všímavejší z vás urèite postrehli nevýhodu takéhotozapojenia: ak èasto <strong>na</strong>pa¾ujete cd/dvd onthe-fly,teda priamo z média <strong>na</strong> médium bez prechodnéhouloenia kopírovaných dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, takétozapojenie by pre vás bolo ve¾mi nevýhodné, pretoeobe DVD mechaniky sú <strong>na</strong> jednom kanáli a pri kopírovaníz DVD-ROM mechaniky <strong>na</strong> DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkuby bol tok dát obmedzovaný šírkou primárneho kanálaIDE (to isté platí pri presunoch dát medzi pevnýmidi<strong>sk</strong>ami). V tomto prípade by bolo dobré vymenizariadenia zapojené ako slave medzi sebou.KEÏ KLASICKÉ NAPÁJANIE DISKUNESTAÈÍNiektoré di<strong>sk</strong>y SATA podporujú duálne <strong>na</strong>pájaniecez klasický štvorpinový molexový <strong>na</strong>pájací konektor,iné podporujú <strong>na</strong>pájanie len cez <strong>na</strong>pájacíkonektor SATA. V druhom prípade treba štvorpinový<strong>na</strong>pájací konektor previes <strong>na</strong> ten kompatibilnýs di<strong>sk</strong>ami SATA. Existuje viac spôsobov, akoto urobi – jedným je poui adaptér zabudovanýpriamo do molexového konektora. Na druhej stranecenovo rov<strong>na</strong>kým spôsobom je poui 15-centimetrovýpredlovací kábel, <strong>na</strong> jednej strane zakonèenýklasickým molexovým konektorom, <strong>na</strong>druhej strane konektorom <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie di<strong>sk</strong>uSATA.Zapoièal: PC BusinessCe<strong>na</strong>: 101 Sk (85 Sk bez DPH) oba modelyDÁTA A NAPÁJANIE – VŠETKOV JEDNOM!Tretí doplnok kombinuje predlovací dátový kábelSATA s adaptérom <strong>na</strong>pájania SATA. Azda <strong>na</strong>jväèšouvýhodou tejto kabeláe je dåka dátovéhokábla SATA, ktorá predstavuje takmer meter!Adaptér konvertuje klasický štvorpinový konektor,bene pouívaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie optických mechaníka starších di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájací kábel SATA.Navyše oba konektory sú <strong>na</strong> strane di<strong>sk</strong>u SATAspojené do jedného celku, èo u¾ahèí manipulácius di<strong>sk</strong>ami.Zapoièal: PC BusinessCe<strong>na</strong>: 320 Sk (269 Sk bez DPH)Matúš ValterSystémový di<strong>sk</strong> odporúèame ponecha v pozícii pá<strong>na</strong>,teda master. Druhý kábel, ktorý musíte pripoji,je <strong>na</strong>pájací. Ten je rov<strong>na</strong>ký pre všetky zariadenia IDE. S-ATA (serial ATA) – sériové rozhranie prinášaz<strong>na</strong>èné zjednodušenie celého procesu inštaláciedi<strong>sk</strong>u tým, e <strong>na</strong> jeden kanál sa zapája jedno zariadeniea všetky kanály sú rovnocenné. Jednoduchospojíte káblom S-ATA pevný di<strong>sk</strong> s do<strong>sk</strong>ou a to jevšetko. S <strong>na</strong>pájaním je to trochu zloitejšie. Akosme spomí<strong>na</strong>li <strong>na</strong> zaèiatku, s pevným di<strong>sk</strong>om nijakúkabelá nedostanete. Tá by sa mala dodáva sozákladnou do<strong>sk</strong>ou, no nie vdy je to tak. Dátovýkábel S-ATA sa povauje za samozrejmos, ale <strong>na</strong>pájacíkábel S-ATA sa, bohuia¾, povauje za <strong>na</strong>dštandardný.Ak ste ho teda ne<strong>na</strong>šli pribalený k základnejdo<strong>sk</strong>e, nezostáva vám niè iné len porozhliadnusa po <strong>na</strong>jblišom dobrom obchode s poèítaèovýmikomponentmi. Upozoròujeme, e medzištandardné tovarové poloky tento adaptér nepatrí.Keïe umiestnenie <strong>na</strong>pájacieho a dátového konektoraS-ATA <strong>na</strong> zadnom paneli pevného di<strong>sk</strong>upodlieha štandardu, sú u nás dostupné špeciálnekáble, ktoré pozostávajú z jednej koncovky pokrývajúcejoba konektory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u v jednom kuse. Pädi<strong>sk</strong>ov v <strong>na</strong>šom teste bolo vybavených <strong>na</strong>pájacímkonektorom oboch štandardov (P-ATA aj S-ATA) a je<strong>na</strong> vás, ktorý pouijete. Ak však máte monos, pouiteoriginálny <strong>na</strong>pájací kábel S-ATA, a to z èistoprozaického dôvodu. Manipulácia s ním je ove¾ajednoduchšia a pevný di<strong>sk</strong> je menej <strong>na</strong>máhaný.Väèši<strong>na</strong> výrobcov vybavuje zadný panel pevnéhodi<strong>sk</strong>u alter<strong>na</strong>tívnym konektorom <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanieP-ATA. Výrobcovia ako Seagate a Samsung dodávajúsvoje di<strong>sk</strong>y iba s konektorom pre S-ATA.POLE RAIDPole RAID (Redundant Array of Independent Di<strong>sk</strong>s) jeschopnos radièa sprostredkováva údaje z viacerýchdi<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong>raz. Dá sa vyui buï <strong>na</strong> úèel zvýšeniabezpeènosti, alebo výkonu, resp. oboje súèasne. Termínpole RAID prvýkrát pouila firma IBM, priekopník<strong>na</strong> poli pevných di<strong>sk</strong>ov, v roku 1980. Vtedy ste simohli kúpi dva di<strong>sk</strong>y a spoji ich do po¾a RAID, èímste dosiahli rov<strong>na</strong>ký úitok ako pri nepomernedrahších di<strong>sk</strong>och. Existuje viac typov po¾a RAID,z ktorých asi <strong>na</strong>jviac pouívané sú RAID 0 a <strong>1.</strong> Prizapojení RAID 0 dva di<strong>sk</strong>y pracujú paralelne a preaplikácie sa javia ako jeden di<strong>sk</strong>. Zjednodušene povedané,ak chcete do po¾a RAID typu 0 zapísa súbor,rozdelí sa <strong>na</strong> dve polovièky a kadá polovièka sazapíše <strong>na</strong> iný di<strong>sk</strong>. Tým sa teoreticky dvojnásobnezvýši výkon pri zachovaní kapacity. RAID 1 pracuje<strong>na</strong> opaènom princípe, prièom tvorí takzvané zrkadlo.Kadý súbor, ktorý zapisujeme, sa zapíše zvláš<strong>na</strong> kadý di<strong>sk</strong>, èie oba di<strong>sk</strong>y sú identické. Keï <strong>na</strong>staneporucha jedného z di<strong>sk</strong>ov, dáta sa dajú bezproblémov obnovi z druhého di<strong>sk</strong>u. Pole RAID sapri základných do<strong>sk</strong>ách môe uvádza pod rôznymiobchodnými me<strong>na</strong>mi, ale v princípe ide vdy o toisté. Existujú aj iné, komplikovanejšie typy políRAID, ktoré kombinujú vlastnosti dvoch základnýchtypov 0 a 1, ale tými sa nebudeme v tomto èlánkuzaobera. Ku kadej do<strong>sk</strong>e, ktorá umoòuje zostaveniepo¾a RAID, sa zvyèajne dodáva di<strong>sk</strong>eta <strong>na</strong> jehoinštaláciu a táto procedúra býva dostatoène opísanáv manuáli. Fyzicky sa di<strong>sk</strong>y v poli RAID pripájajúzvyèajne do iných slotov ako klasické zariadenia <strong>na</strong>uchovávanie dát. Pri zostavovaní po¾a RAID sa odporúèapoui di<strong>sk</strong>y s rov<strong>na</strong>kou kapacitou, pod¾a monostiaj rov<strong>na</strong>ké modely.Upozoròujeme, e pole RAID nijako neovplyvníprístupovú dobu di<strong>sk</strong>u. Aplikácie, ktorých výkonzávisí predovšetkým od krátkej prístupovej dobydi<strong>sk</strong>u, budú po¾om RAID ovplyvnené len minimálne.AKO SME TESTOVALI?Pri testovaní pevných di<strong>sk</strong>ov sme sa rozhodli preplatformu Intel. Dôvodom je jej domi<strong>na</strong>ntné postaveniev oblasti de<strong>sk</strong>topov. To však nemusí by <strong>na</strong>dlho,ale o tom a v niektorom z budúcich èísel.Konkrétne sme pouili procesor Intel Pentium 4 HTs pracovnou frekvenciou 2,4 GHz. Ten bol osadenýv do<strong>sk</strong>e Foxconn 865A01-PE-6EKRS (opis <strong>na</strong> str. 90),prièom bola frekvencia zbernice 800 MHz. Pouilisme jeden 512 MB pamäový modul z<strong>na</strong>èkyKingston s frekvenciou 400 MHz. V slote AGP bolaosadená grafická karta nVidia GeForce4 MX440.Systémový di<strong>sk</strong> Maxtor DiamondMax Plus 9, 80 GBATA/133 bol pripojený <strong>na</strong> samostatnom kanáliUltra ATA/100. S takouto konfiguráciou sme <strong>na</strong> èistý(systémový) di<strong>sk</strong> <strong>na</strong>inštalovali operaèný systémWindows XP a všetky <strong>na</strong>jnovšie opravné balíkya ovládaèe ku všetkým zariadeniam.Na zmeranie výkonu pevných di<strong>sk</strong>ov sme sa rozhodlipoui tri vo¾ne dostupné a pod¾a nášho názoruobjektívne testovacie programy: H2benchw v3.6 – testovací program vo¾nestiahnute¾ný zo stránok nemeckého magazínu C't(http://<strong>www</strong>.heise.de/ct). Keïe po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>jširšiemonosti a spôsoby testovania, rozhodli sme samu prideli 50 % váhu v koneènom výsledku. Tentoprogram pracuje v príkazovom riadku (konzole)pod operaèným systémom Windows NT/2000/XP.Ak chcete svoj di<strong>sk</strong> týmto programom plnohodnot-6/2004 PC REVUE 77


H A R D W A R EMeranie hluènosti pevných di<strong>sk</strong>ovne otestova, musíte z neho všetko vymazaa takisto odstráni všetky partície,pretoe tento program pracujes di<strong>sk</strong>om <strong>na</strong> fyzickej úrovni, èie rozdeleniedi<strong>sk</strong>u ignoruje. Z bezpeènostnýchdôvodov je v òom zabudovaný mechanizmus,ktorý zakáe testovanie di<strong>sk</strong>us partíciami. Program obsahuje nieko¾kozákladných modulov, ktoré spúšatepomocou konzoly vo forme parametrov. HD Tach v2.61 – tento testovacíprogram je pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivýa ve¾mi jednoduchý <strong>na</strong> pouitie.Nájdete ho <strong>na</strong> stránkach <strong>www</strong>.simplisoftware.com.Ak sa zaregistrujete, budetemôc <strong>na</strong>vyše testova aj zápis <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>. V èase testovania u síce bolak dispozícii aj novšia verzia 2.70, tátovšak obsahuje chybu (jednu z mnohých),ktorá chybne vykres¾uje výsledný graf. Rozhodli smesa preto poui staršiu verziu 2.61, ktorá je bezproblémováa stabilná. Dokáe testova di<strong>sk</strong>y s partíciamiaj bez nich. Výsledok tohto testu má 25 %váhu <strong>na</strong> celkovom výsledku di<strong>sk</strong>u. Z tohto programusme pouili tie výsledky, ktoré vidíte v tabu¾ke.V podstate sme z výsledkov testu nepouili len prístupovúdobu, ktorá je pod¾a nášho názoru lepšietestovaná predchádzajúcim testom H2benchw.Najnovšia verzia tohto testovacieho programu,oz<strong>na</strong>èovaná aj HD Tach 3 beta, sa objavila <strong>na</strong> oficiálnychstránkach Simplisoftware teste pred dokonèenímtestu. Keïe ide iba o beta verziu, ktorá <strong>na</strong>vyšepodporuje len test zápisu, do výsledného hodnoteniasme výsledky tejto verzie nezahrnuli. Ziff Davis WinBench 99 v2.0 – ve¾mi rozšírenýa dlho pouívaný testovací program, ktorý savám mono bude zda pri poh¾ade <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie zastaraný, ale jeho výsledky sú stálepouite¾né. Do testovacej procedúry sme ho zaradiliaj preto, lebo jeho výsledky sa dajú ¾ahko porov<strong>na</strong>so staršími testami. Z testovacích zostáv,ktoré tento program ponúka, sme brali do úvahytesty Business Di<strong>sk</strong> Winmark a HighEnd Di<strong>sk</strong> Winmark.Výsledkom tohto testovacieho programusme priradili váhu 25 %. WinBench 99 pracuje lens di<strong>sk</strong>om, ktorý má aspoò jednu partíciu, a jehotesty sú všetky nedeštruktívne. Celý balík nájdete<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.veritest.com/benchmarks/winbench.Testovaný di<strong>sk</strong> sme zapojili k radièu S-ATA a pojeho identifikovaní operaèným systémom sme hootestovali programami H2benchw a HD Tach 2.7.Potom sme <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u vytvorili partíciu s maximálnoumonou ve¾kosou. Následne sme zistili reálnuvyuite¾nú kapacitu di<strong>sk</strong>u pod¾a hlásenia operaènéhosystému. Di<strong>sk</strong> s vytvorenou partíciou sme<strong>na</strong>koniec otestovali programom Ziff DavisWinBench a výsledky sme vynásobili uvedenýmváhovým koeficientom a <strong>na</strong> záverzosumarizovali. Kadé meranie sme opakovalitrikrát a poèas posledného meraniasme zmerali teplotu di<strong>sk</strong>u.Teplotu sme pre objektívnos merali v šiestichmontánych dierkach a do tabu¾kysme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jvyššiu <strong>na</strong>meranú teplotu.Poèas testu sme sa nestretli s nijakýmproblémom. Pevné di<strong>sk</strong>y sme <strong>sk</strong>úšali testova(ak boli vybavené príslušným konektorom)s pouitím <strong>na</strong>pájacieho kábla preS-ATA aj P-ATA. Ako sme oèakávali, nemaloto nijaký vplyv <strong>na</strong> výsledok.MERANIE HLUÈNOSTIO meraní hluènosti by sa dal <strong>na</strong>písa samostatnýèlánok. V prvom rade treba poveda,e pevný di<strong>sk</strong> je v klasickej zostave minimálne <strong>na</strong>štvrtom mieste v mnostve vyprodukovaného hluku.O prvé miesto súperia chladiè procesora a <strong>sk</strong>rine.Po nich <strong>na</strong>sledujú CD DVD mechaniky a pod¾a pouitéhochladenia <strong>na</strong> grafickej karte aj táto karta.Keïe sme poèas testovania nemali k dispozícii procesor,ktorému by postaèovalo pasívne chladenie,siahli sme po procesore Pentium 4 Northwood 2,8MHz, ktorý sme osadili do do<strong>sk</strong>y Soltek SL-865-GR.Jej recenziu nájdete <strong>na</strong> str. 9<strong>1.</strong> Pouili sme grafickúkartu s pasívnym chladením. Aby sme dosiahli maximálnuobjektivitu, pokúsili sme sa testovaný pevnýdi<strong>sk</strong> èo <strong>na</strong>jviac izolova od ostatných hluènejšíchkomponentov. Èi sa nám to podarilo, posúïte samiz priloeného obrázka. Molitanový blok s pevnýmdi<strong>sk</strong>om vnútri sme pri meraní zvrchu zakryli. Takistohluèné èasti ostatných komponentov (hlavneprocesor a zdroj) sme zakryli viacerými vrstvamiVýrobca Hitachi Maxtor Samsung Seagate Western Digital Maxtor Samsung Seagate Western DigitalNázov De<strong>sk</strong>Star DiamondMax SpinPoint Barracuda Caviar DiamondMax SpinPoint Barracuda CaviarPlus 9 7200.7 Plus 9 7200.7Kapacita [GB] 80 80 80 80 80 120 120 120 120H2BenchwSekvenèné èítanie [MB/s] 56,57 56,64 55,87 53,67 53,57 56,60 60,52 52,71 50,66Sekvenèný prenos dát [MB/s] 111,24 102,76 108,39 72,49 76,04 101,90 108,15 68,62 64,12Core test [MB/s] 116,11 103,88 114,57 82,48 106,45 95,94 114,57 84,37 70,84Prístupová doba èítania [ms] 13,12 16,04 21,29 13,22 13,53 16,40 17,41 12,96 14,04Prístupová doba zápisu [ms] 9,92 11,18 13,24 10,38 10,42 9,72 9,08 10,40 12,18Prístupová doba èítania 2 [ms]* 6,44 9,44 7,40 7,12 7,36 7,20 7,29 6,71 7,88Prístupová doba zápisu 2 [ms]* 3,49 2,67 6,33 4,14 4,75 2,24 4,76 4,58 4,16Aplikaèný index 19,45 16,10 16,00 20,10 19,40 15,95 20,85 19,00 16,90index 81,86 74,58 77,33 67,57 71,96 72,78 83,66 65,72 59,55HD TachBurst speed [MB/s] 115,76 107,01 111,27 85,25 89,46 107,15 111,35 85,88 73,06Rýchlos èítania [MB/s] 46,61 46,74 47,27 44,50 46,95 46,68 47,53 44,46 43,66Rýchlos zápisu [MB/s] 25,52 25,90 34,37 23,08 25,16 23,94 35,34 34,50 25,53Záa procesora [%] 0,97 0,90 1,25 0,90 0,90 0,70 1,45 0,95 0,85index 87,10 85,06 95,07 74,65 79,44 83,11 96,23 86,23 73,11ZD Winbench 99Business Di<strong>sk</strong> WinMark 7090 7467 7500 8190 8180 8035 8100 8090 7953High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 32000 39867 35850 36900 40600 42000 36700 34700 34667index 13869,10 15912,29 15094,71 16007,15 16780,98 16932,56 15874,78 15441,08 15297,35Celkový výkon 303,12 296,27 306,60 273,72 290,23 295,72 323,89 277,38 253,06Reál<strong>na</strong> kapacita [GB] 76,69 76,33 74,56 74,53 74,53 114,42 111,81 111,79 111,79Teplota di<strong>sk</strong>u 42 41 41 43 42 44 42 44 43Hluènos pri práci nízka stredná nízka stredná vysoká vysoká nízka vysoká strednáP−ATA <strong>na</strong>pájací konektor Áno Áno Nie Nie Áno Áno Nie Nie ÁnoDodávate¾ Asbis SK Agem Libra Electronics Servodata Westech Agem Libra Electronics Servodata ProCASlovakia Slovakia Slovakia SlovakiaCe<strong>na</strong> v Sk bez DPH / s DPH 2899 / 3450 2640 / 3142 2849 / 3390 3145 / 3743 2941 / 3500 3499 / 4164 3499 / 4164 4200 / 4998 3990 / 4748* Pre prvých 504 MB78 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ERýchlos kontinuálneho zápisu a èítania di<strong>sk</strong>ov(program HD Tach)Prístupová doba di<strong>sk</strong>ov pre zápis a èítanie (H2Benchw)kartónu a inými protihlukovými hmotami. Následnesme zmerali hluènos di<strong>sk</strong>u v pokoji a pri zápise, akoi pri èítaní urèitého mnostva dát. Takéto meraniesme opakovali nieko¾kokrát a výsledok vidíte v tabu¾ke.Hodnotenie hluènosti di<strong>sk</strong>u sme obmedzili <strong>na</strong> tristupne: nízka, stredná a vysoká. Tu by sme chcelipoz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e nemá zmysel uvádza presné<strong>na</strong>merané hodnoty, pretoe tie závisia od vzdialenostimeracieho prístroja a od mnostva ïalšíchiných parametrov. Hodnoty hluènosti všetkých di<strong>sk</strong>ovboli ve¾mi podobné a rozoz<strong>na</strong> ich sluchom bydokázal málokto. Aj preto sme výsledky týchtomeraní nebrali pri výslednom hodnotení do úvahya uvádzame ich len ako doplòujúce. Zaujímavé bybolo aj zmera vibrácie pevného di<strong>sk</strong>u, ale k tomusa vrátime a v jednom z budúcich testov.GRAFYAko ste si iste všimli, v tomto teste sme ve¾a priestoruvenovali grafom. S<strong>na</strong>ili sme sa vám sprostredkovaèo <strong>na</strong>jpouite¾nejšie informácie v prijate¾neja ¾ahko èitate¾nej podobe. Chceli sme vám <strong>na</strong>jmäukáza, e nie je dôleitá len kapacita a ce<strong>na</strong> za megabajtdi<strong>sk</strong>ového priestoru, ale aj iné parametre,ktoré sa u jednotlivých výrobcov z<strong>na</strong>ène líšia. Prvýa azda <strong>na</strong>jzaujímavejší je graf rýchlosti zápisu/èítaniapevného di<strong>sk</strong>u. Ten sme zostavili z dosiahnutýchvýsledkov di<strong>sk</strong>ov v programe HD Tach. Najväèšímextrémom je <strong>na</strong> prvý poh¾ad takmer 50-percentnýnárast rýchlosti zápisu dvoch di<strong>sk</strong>ov v rámci jednejkategórie. Boli sme prekvapení, ako výrazne sa môulíši dva di<strong>sk</strong>y s tými istými parametrami od rôznychvýrobcov. Zaaenie procesora sme nebrali do úvahy,Skóre di<strong>sk</strong>ov v programe Ziff Davis WinBenchCelkový výkon di<strong>sk</strong>ovPomer ce<strong>na</strong>/MBpretoe sa pohybovalo v rozmedzí 0,7 a 1,45 percent.Navyše tento parameter je závislý aj od pouitejzostavy, take zahrnú ho do hodnotenia di<strong>sk</strong>uby bolo neobjektívne.Zaujímavý je aj graf priemernej prístupovej doby.Tu sa dá poveda to isté, èo pri predchádzajúcomgrafe. Dokonca v jednom prípade rozdiel v prístupovejdobe pri èítaní dosiahol nárast viac ako 50 percent.Tu však u treba výkony di<strong>sk</strong>ov posudzovaopatrne, pretoe dosiahnuté výsledky v prístupovejdobe pre èítanie a zápis sa ve¾mi líšia. Údaje pouitév tomto grafe pochádzajú z programu H2Benchw.Ako tretí v poradí vám predkladáme graf, ktorý interpretujevýsledky z programu Ziff Davis WinBench99, konkrétne hodnoty Business Di<strong>sk</strong> WinMarka HighEnd Di<strong>sk</strong> WinMark. Ako sami vidíte, výsledkytestovacej procedúry Business Di<strong>sk</strong> WinMark sú ve¾mipodobné pri všetkých di<strong>sk</strong>och. Odchýlka výsledkovv tomto teste predstavovala pribline 10 percent,èo robí tento test ve¾mi ako pouite¾ným. Trebasi uvedomi, e odchýlka v testoch, ktoré smeopakovali pri kadom di<strong>sk</strong>u trikrát, sa chví¾ami nebezpeènepribliovala k maximálnej prípustnej hodnote10 %. To isté platí aj o druhom výsledku High-End Di<strong>sk</strong> WinMark, okrem toho tu je u rozdiel jasnevidite¾ný. Aj <strong>na</strong>priek istej nekonzistentnosti testov jeZD WinBench 99 stále medzi testovacími programamiuznávaný aj vïaka jednoduchému porovnávaniuvýsledkov jednotnými indexmi zostáv.Ïalší graf je akoby zhrnutím výsledkov predchádzajúcichtroch testovacích programov pod hlavièkouCelkový výkon. Z kadého testovacieho programusme vypoèítali výkonnostný index di<strong>sk</strong>u zo zvolenýchèiastoèných výsledkov a aplikácií váhovýchkoeficientov.Nakoniec sme zobrali výkonnostný index trochtestovacích programov a vynásobili ho príslušnýmváhovým koeficientom a dostali sme hodnoteniecelkového výkonu. Z testu H2Becnchw sme brali doúvahy moduly sekvenèné èítanie, sekvenèný prenosdát a core test. Z testu HD Tach to boli parametreBurst speed, rýchlos èítania a rýchlos zápisu. Nakoniecz testu Ziff Davis WinBench sme pouili obidvavýsledky Business Di<strong>sk</strong> WinMark a HighEndDi<strong>sk</strong> WinMark.Ako sami vidíte, výsledky sú <strong>na</strong>ozaj ve¾mi tesné,z èoho sa dá s <strong>na</strong>dh¾adom usudzova, e pri benejpráci bude rozdiel medzi akýmiko¾vek dvoma di<strong>sk</strong>amive¾mi ako pozorovate¾ný. Vyrov<strong>na</strong>né celkovévýsledky dokazujú aj to, e kadý di<strong>sk</strong> má svojeslabé aj silné stránky.Posledný graf je (nielen) pre tých, ktorých zaujímafi<strong>na</strong>nèná stránka veci. Ponúkame vám v poslednomèase ve¾mi populárny koncept v zariadeniach<strong>na</strong> úschovu dát – cenu za megabajt. Pre zachovanieobjektivity sme ako kapacitu di<strong>sk</strong>u uvaovali túhodnotu, ktorú sme <strong>na</strong>merali poèas testovania privytváraní partície s maximálnou ve¾kosou.ZÁVER A VYHODNOTENIEDi<strong>sk</strong>y podávali v teste ve¾mi vyrov<strong>na</strong>né výkony. Dohodnotenia di<strong>sk</strong>u sme sa rozhodli zahrnú parametreako ce<strong>na</strong> za megabajt kapacity, celkový výkon,priemerná prístupová doba a rýchlos zápisu a èítania.Rýchlos di<strong>sk</strong>u pri zápise a èítaní však trebachápa ako doplòujúcu, pretoe je u zahrnutá v celkovomvýkone. Ostatné hodnoty, ako teplota, hluènos,vybavenie a výsledky èiastkových testov, nájdetev tabu¾ke. V tomto teste pevných di<strong>sk</strong>ov smeudelili dve ocenenia. Prvé ocenenie za <strong>na</strong>jlepší výkonsme udelili di<strong>sk</strong>u, ktorý dosiahol <strong>na</strong>jlepšie parametrevo všetkých výkonnostných kategóriách vrátanepriemernej prístupovej doby. Toto ocenenie s ná<strong>sk</strong>okomzí<strong>sk</strong>al di<strong>sk</strong> Hitachi De<strong>sk</strong>Star 80 GB, ktorý malokrem iných predností aj <strong>na</strong>jvyššiu reálnu kapacitua ve¾mi nízku hluènos. Druhé ocenenie dostal di<strong>sk</strong>s <strong>na</strong>jnišou cenou za jeden megabajt reálnej kapacity,a to di<strong>sk</strong> Maxtor DiamondMax Plus 9 120 GB,ktorý mal rov<strong>na</strong>ko ako Hitachi De<strong>sk</strong>Star 80 GB <strong>na</strong>jvyššiureálnu kapacitu vo svojej kategórii. Tento faktešte zníil cenu <strong>na</strong> vynikajúcich 30,60 Sk/MB (bezDPH). Pripomí<strong>na</strong>me však, e tieto ocenenia trebabra s rezervou, pretoe neodzrkad¾ujú cenu, výbavua iné parametre, <strong>na</strong> ktoré má kadý pouívate¾ individuálnepoiadavky. Ako vidíte z grafu, ce<strong>na</strong> za megabajtpri <strong>na</strong>mi testovaných kapacitách 80 a 120 GBje ve¾mi vyrov<strong>na</strong>ná. Ce<strong>na</strong> za megabajt, samozrejme,zvyšovaním kapacity klesá, aj keï ve¾mi pomaly. Nadkapacitou 250 GB zaèí<strong>na</strong> mierne stúpa.Veríme, e vám náš test pomohol zorientova sav èasto nepreh¾adných cenníkoch predajcov poèítaèova pomohol vám vybra si di<strong>sk</strong>, ktorý vyhovujevašim potrebám. Nezabudnite sa zamyslie <strong>na</strong>dpouitím po¾a RAID, ktoré sa stáva zo dòa <strong>na</strong> deòpopulárnejším aj vïaka masovému nástupu di<strong>sk</strong>ovS-ATA. Jeho zostavenie je pomerne jednoduchéa zdvojnásobi výkon alebo spo¾ahlivos pevnýchdi<strong>sk</strong>ov je ve¾mi lákavá myšlienka.6/2004 PC REVUE 79


H A R D W A R E<strong>na</strong>jlepší výkonHitachiDe<strong>sk</strong>Star,80 GBZ modelovéhoradupevných di<strong>sk</strong>ovDe<strong>sk</strong>Star sme zí<strong>sk</strong>ali len zástupcus nišou kapacitou 80 GB. Di<strong>sk</strong>yradu De<strong>sk</strong>Star vyrába dnes pomernemladá spoloènos Hitachi GST, ktorávznikla kombináciou firiem IBMa Hitachi, ale v cenníkoch ho èastonájdete pod rôznymi me<strong>na</strong>mi. Tentodi<strong>sk</strong> si v testoch poèí<strong>na</strong>l dobre, výnimkoubol Ziff Davis WinBench,kde obsadil poslednú prieèku. V ïalšíchtestoch, ako H2benchw a HDTach, si to však vy<strong>na</strong>hradil a <strong>na</strong>šebodové hodnotenie výkonu tohtodi<strong>sk</strong>u je 9 z 10. Ce<strong>na</strong> za megabajtje celkom slušná. V prístupovejdobe dosiahol Hitachi De<strong>sk</strong>Star80 GB <strong>na</strong>jlepší èas. Pozitívnehodnotíme <strong>na</strong>jmä integráciu <strong>na</strong>tívneho<strong>na</strong>pájacieho konektora P-ATA,èo nie je samozrejmos.Teplota, ktorú sme di<strong>sk</strong>u poèastestovania <strong>na</strong>merali, je priemernáv <strong>sk</strong>upine 80 GB di<strong>sk</strong>ov. Za zmienkustojí aj to, e tento di<strong>sk</strong> mal druhú<strong>na</strong>jlepšiu prístupovú dobu <strong>na</strong> èítanie.Potešujúce pri tomto di<strong>sk</strong>u jePomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I Eto, e ide o jeden z <strong>na</strong>jtichších di<strong>sk</strong>ovv teste. Všetky tieto kladnévlastnosti dopomohli di<strong>sk</strong>u k zí<strong>sk</strong>aniuprvého miesta. IBM, akovynálezca pevného di<strong>sk</strong>u, ani tentorazne<strong>sk</strong>lamal svojich zákazníkov.Škoda len, e sa nám do testu nepodarilodosta aj jeho väèšieho brataHitachi 120 GB.Zapoièal: AsbisCe<strong>na</strong>: 3450 Sk (2899 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOGGGGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOOOOOOOOOGGGMaxtorDiamondMax Plus 9,80 GBPrvýdi<strong>sk</strong> z produkcieMaxtors kapacitou 80 GB patrí medzi ve¾midobre predávané produkty. V <strong>na</strong>šomteste sa vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l vynikajúcimvýkonom a dobrou cenou za megabajt.Tento di<strong>sk</strong> sa <strong>na</strong> rozdiel odsvojho väèšieho brata vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>laj <strong>na</strong>jnišou povrchovou teplotou,akú sme v teste <strong>na</strong>merali. Rýchloszápisu a èítania je <strong>sk</strong>ôr priemerná.Ïalšou z výhod je pouitie <strong>na</strong>tívneho<strong>na</strong>pájacieho konektora P-ATA. Toje výhodné vtedy, keï potrebujeteèasto prenáša ve¾kémnostvo dát a nie ste si istí, èicie¾ový poèítaè je vybavený <strong>na</strong>pájacímkáblom S-ATA. Ak by sme <strong>na</strong>vyhodnotenie pevných di<strong>sk</strong>ovpouili len hodnotenie testom ZiffDavis WinBench, tento di<strong>sk</strong> by sivyslúil èestné tretie miesto. Na polikontinuálneho èítania Maxtor útoèí<strong>na</strong> prvé miesta. Reál<strong>na</strong> kapacitadi<strong>sk</strong>u sa zo <strong>sk</strong>upiny 80 GB di<strong>sk</strong>ov<strong>na</strong>jviac blíila k udávanej hodnote.Takisto hluènos di<strong>sk</strong>u bola spolus di<strong>sk</strong>om Samsung 80 <strong>na</strong>jnišia.Ce<strong>na</strong> za megabajt kapacity tohtodi<strong>sk</strong>u je tretia <strong>na</strong>jlepšia. PrístupováPomer ce<strong>na</strong> /MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I Edoba tohto di<strong>sk</strong>u je takisto vcelkupriaznivá.Zapoièal: AgemCe<strong>na</strong>: 3142 Sk (2640 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOOOGGOOOOOOOOOGOOOOOOOOGGOOOOOOOGGGSamsungSpinPoint, 80 GBTento di<strong>sk</strong> vteste dosiahol ve¾mi kontrastnévýsledky. Na jednej strane dosiaholdruhú <strong>na</strong>jlepšiu rýchlos zápisua èítania, <strong>na</strong> druhej strane má <strong>na</strong>jhoršiuprístupovú dobu pri èítaníi zápise. To však nemusí prekáatým, pre ktorých je kontinuál<strong>na</strong>práca s di<strong>sk</strong>om prvoradým kritériom.Ide <strong>na</strong>príklad o èasté presúvanieextrémne ve¾kého mnostva dát.Tu by bol tento di<strong>sk</strong> zrejme <strong>na</strong>jlepšouvo¾bou v teste. Pre ostatné prípadypouitia vám radšej odporúèamepoobzera sa po iných di<strong>sk</strong>och.Pomer ce<strong>na</strong> za megabajt patrí<strong>sk</strong>ôr k priemeru. Tento di<strong>sk</strong> nie jevybavený <strong>na</strong>pájacím konektorompre P-ATA, take si budete musiezoh<strong>na</strong> originálny <strong>na</strong>pájací kábelS-ATA. Hluènos a teplota di<strong>sk</strong>upoèas práce však boli vynikajúce.Samsung, ako jediný výrobca,dodal k di<strong>sk</strong>u struèný manuála <strong>sk</strong>rutky <strong>na</strong> prichytenie di<strong>sk</strong>u ku<strong>sk</strong>rinke, èo hodnotíme ve¾mi pozitívnea iste by nebolo <strong>na</strong> škodu, kebysa èasom k takémuto správaniu pripojiliaj ostatní výrobcovia. V hodnotenícelkového výkonu di<strong>sk</strong> dosiaholúctyhodné druhé miesto, <strong>na</strong>vyšeza dobrú cenu. Keby sme priemernúprístupovú dobu nebrali do úvahy,mal by tento di<strong>sk</strong> ve¾ké šance prerazido prvej trojky.Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I EZapoièal: LIBRA ElectronicsSlovakiaCe<strong>na</strong>: 3390 Sk (2849 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOGGGGOOOOOOOOOGOGGGGGGGGGOOOOOOOOOO80 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ESeagate Barracuda7200.7, 80 GBPrvý di<strong>sk</strong>od firmySeagate s kapacitou80 GB je, èo sa týka výkonu, presnýopak di<strong>sk</strong>u Samsung 80 GB. Májednu z <strong>na</strong>jlepších prístupových dôb<strong>na</strong> èítanie aj zápis. Naopak, zaostávav kontinuálnom èítaní a zápise.Pozornejší èitatelia si iste všimli, etento di<strong>sk</strong> vyniká hlavne v reakènejdobe, èie hodí sa <strong>na</strong>jmä v aplikáciách,ktoré potrebujú èasto pracovarýchlo a s malým objemom dát.Teplota di<strong>sk</strong>u bola 43 °C, èo je <strong>na</strong>jvyššia<strong>na</strong>meraná teplota zo <strong>sk</strong>upiny80 GB di<strong>sk</strong>ov. ako to všaknejakým spôsobom vytýka,pretoe rozdiel 2 °C je <strong>na</strong>ozajzanedbate¾ný.Ce<strong>na</strong>, ktorú zaplatíte za kadýmegabajt kapacity tohto di<strong>sk</strong>u, je<strong>na</strong>jvyššia zo všetkých testovanýchdi<strong>sk</strong>ov. Slabý výkon v kontinuálnomzápise a èítaní sa stal pre tento di<strong>sk</strong>kritickým a spôsobil jeho prepadv hodnotení celkového výkonu.Tento di<strong>sk</strong> rov<strong>na</strong>ko ako di<strong>sk</strong>yz produkcie firmy Samsung nie jevybavený <strong>na</strong>tívnym <strong>na</strong>pájacímkonektorom P-ATA. Zhrnuté do jednejvety, Seagate 80 GB je jednýmz <strong>na</strong>jrýchlejšie reagujúcich di<strong>sk</strong>ov,za èo si však budete musie priplati.Ostatné parametre ho radia doslabšieho priemeru.Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I EZapoièal: ServodataCe<strong>na</strong>: 3743 Sk (3145 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOGGGGGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOOOOOOOOOOGGGGWestern DigitalCaviar, 80 GBPoslednýz predstavite¾ov<strong>sk</strong>upiny 80 GBdi<strong>sk</strong>ov je Western Digital. S legendárnymnázvom Caviar patrí medzi<strong>na</strong>jzvuènejšie mená v oblasti pevnýchdi<strong>sk</strong>ov. Za posledné roky muvšak vyrástla ve¾mi silná konkurencia.Jednoz<strong>na</strong>ène silnou stránkoutohto di<strong>sk</strong>u je priemerná prístupovádoba <strong>na</strong> èítanie a zápis. Aj ostatnéjeho parametre sú vcelku vyváené.Za jeden megabajt kapacity tohtodi<strong>sk</strong>u však zaplatíte takmer 40 Skbez DPH, èo je druhá <strong>na</strong>jvyššiahodnota v tomto teste. WesternDigital takisto ako väèši<strong>na</strong> konkurentovstavil <strong>na</strong> kompatibilitua do svojho di<strong>sk</strong>u zabudoval aj podporu<strong>na</strong>tívneho <strong>na</strong>pájania P-ATA,èo iste ocení hlavne <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>majite¾ov lacnejších základnýchdosiek bez <strong>na</strong>pájacieho kábla S-ATA.V celkovom hodnotení sa tento di<strong>sk</strong>radí k lepšiemu priemeru.V podstate o òom môeme povedato isté ako o di<strong>sk</strong>u Seagate 80 GB:rýchlou prístupovou dobou sahodí hlavne pre aplikácie pracujúces menším objemom dát a s dôrazom<strong>na</strong> rýchlos. Má síce o nieèolepšie parametre a cenu, ale to jevyváené zvýšenou hluènosou,Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I Ektorá je zo <strong>sk</strong>upiny 80 GB di<strong>sk</strong>ov<strong>na</strong>jvyššia.Zapoièal: WestechCe<strong>na</strong>: 3500 Sk (2941 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOGGGGGOOOOOOOOGGOOOOOOOOOOOOOOOOOGGG<strong>na</strong>jlepšia ce<strong>na</strong>MaxtorDiamondMax Plus 9,120 GBJednoz<strong>na</strong>ènouprednosoutohto di<strong>sk</strong>u je <strong>na</strong>jlepší pomer cenyza jeden megabajt reálnej kapacity.Reál<strong>na</strong> kapacita novovytvorenej partície<strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u bola <strong>na</strong>jväèšiaspomedzi všetkých ostatných di<strong>sk</strong>ov,a to 115 GB. Tento di<strong>sk</strong> je urèite<strong>na</strong>jlepšou vo¾bou pre zákazníka,ktorý potrebuje za málo peòazí ve¾adi<strong>sk</strong>ového priestoru. Zo stránkyvýkonu a priemernej prístupovejdoby di<strong>sk</strong> takisto nezaostáva a radísa k lepšiemu priemeru. Tietoparametre sú <strong>na</strong> úkor hluènostia teploty di<strong>sk</strong>u, ktoré dosahujújednu z <strong>na</strong>jvyšších hodnôt v <strong>sk</strong>upine120 GB di<strong>sk</strong>ov. Pozitívny jefakt, e di<strong>sk</strong> je osadený <strong>na</strong>pájacímkonektorom pre <strong>na</strong>tívne <strong>na</strong>pájanieP-ATA. To z neho robí dobrú vo¾buv prípade, ak sa predpokladá èastýprenos dát medzi poèítaèmi. To sav poslednom èase v <strong>na</strong>šich konèináchrozmohlo aj <strong>na</strong>priek tomu, e<strong>na</strong> to sú prioritne urèené externédi<strong>sk</strong>y. V <strong>sk</strong>ratke je to di<strong>sk</strong>, ktorý jevýkonom <strong>na</strong> podobnej úrovni akojeho kolega s nišou kapacitou,<strong>na</strong>vyše má dobrú cenu.Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I EZapoièal: AgemCe<strong>na</strong>: 4164 Sk (3499 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOOOOOOOOOOOOOOGOOOOOOOOGGOOOOOOOGGG6/2004 PC REVUE 81


H A R D W A R ESamsungSpinPoint, 120 GBSamsungSpinPoint <strong>sk</strong>apacitou 120 GB dosiahol väèšíúspech ako jeho menšia verzia.Dramatickým zvýšením priemernejprístupovej doby a miernym zvýšenímostatných parametrov si tentodi<strong>sk</strong> zaslúil druhé miesto. Z h¾adi<strong>sk</strong>avýkonu bol s miernym ná<strong>sk</strong>okom<strong>na</strong>jlepší zo všetkých di<strong>sk</strong>ov v teste.Na tom sa podpísala aj vysoká rýchloszápisu a èítania, ako sme ju zistiliv programe HD Tach. Bola toti<strong>na</strong>jlepšia zo všetkých testovanýchdi<strong>sk</strong>ov. Priemerná prístupová dobapre zápis je vynikajúcich 9 milisekúnd.Bohuia¾, pri prístupovejdobe <strong>na</strong> èítanie di<strong>sk</strong> obsadil predposlednúprieèku. Ce<strong>na</strong> za výko<strong>na</strong> ce<strong>na</strong> za megabajt patria k lepšímhodnotám, s ktorými sme sa poèastestovania stretli. Ve¾ká škoda, edi<strong>sk</strong> zaostal v priemernej prístupovejdobe <strong>na</strong> èítanie. I<strong>na</strong>k by urèiteobsadil prvé miesto. Parametre akohluènos a teplota sú v <strong>sk</strong>upine 120GB di<strong>sk</strong>ov bezkonkurenèné. Tentomodel <strong>na</strong>práva meno menšej 80-gigabajtovej verzie. Výrobca dodalaj montáne <strong>sk</strong>rutky <strong>na</strong> uchyteniedi<strong>sk</strong>u a struèný manuál, èo je úctyhodnéa pri pevných di<strong>sk</strong>och sa topovauje za <strong>na</strong>dštandardné.Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I EZapoièal: LIBRA ElectronicsSlovakiaCe<strong>na</strong>: 4164 Sk (3499 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOOOOGOOOOOOOOOOOOOOOOOOGGOOOOOOOOOOSeagate Barracuda7200.7, 120 GBModel s kapacitou120 GB, ktorýsme od firmy Seagate testovali, malparametre výrazne odlišné v porov<strong>na</strong>nís 80 GB verziou. Zaèneme prístupovoudobou, pri ktorej di<strong>sk</strong>obsadil druhú prieèku. Tá je <strong>na</strong>ozajvynikajúca, dokonca prístupovádoba <strong>na</strong> èítanie je <strong>na</strong>jlepšia v teste.V rýchlosti kontinuálneho zápisuzí<strong>sk</strong>al druhé miesto, ale v rýchlostikontinuálneho èítania sa prepadola <strong>na</strong> predposledné miesto. Na tietovýsledky vrhli tieò ostatnéparametre, ktoré sa radiak priemeru, a preto dostal di<strong>sk</strong>hodnotenie v celkovom výkonelen 8 z 10 bodov. Di<strong>sk</strong> nebol vybavenýalter<strong>na</strong>tívnym <strong>na</strong>pájaním P-ATAa dosiahnuté výsledky v meraniachpovrchovej teploty a hluènostipatria k tým horším. Ce<strong>na</strong>, ktorúzaplatíte za megabajt kapacity, jemierne vyššia – 38 Sk bez DPH.Napriek odlišnostiam oproti modelu80 GB je tento di<strong>sk</strong> charakteristickýrýchlou prístupovou dobou <strong>na</strong> èítaniea rýchlym kontinuálnym zápisom,èo sú pre mnohýchpouívate¾ov <strong>na</strong>jdôleitejšie parametre.Za vyšší výkon si budetemusie patriène priplati. SeagateBarracuda 7200.7 s kapacitouPomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I E120 GB je <strong>na</strong>jdrahší di<strong>sk</strong>, ktorý smetestovali.Zapoièal: ServodataCe<strong>na</strong>: 4998 Sk (4200 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOGGGGOOOOOOOOGGOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOWestern DigitalCaviar, 120 GBPosledným z testovaných di<strong>sk</strong>ov jeWestern Digital Caviar s kapacitou120 GB, ktorý dosahoval <strong>na</strong> <strong>na</strong>šeprekvapenie slabšie výsledky akojeho 80 GB variant. Ce<strong>na</strong> za megabajtje 36 Sk bez DPH, èo je ve¾mitesne pod priemerom. Hluènos ateplota sú prijate¾né v tejto kategórii,hluènos bola dokonca nišia akopri 80 GB modeli. Èiastkové indexyvýkonu v teste HD Tach aH2Benchw sú <strong>na</strong>jslabšie v teste, èospôsobilo aj slabšie celkové bodovéohodnotenie tohto di<strong>sk</strong>u. Takistokontrastné výsledky dosahovaldi<strong>sk</strong> v ostatných testoch, ako<strong>na</strong>príklad priemerná prístupovádoba <strong>na</strong> èítanie, ktorá bola <strong>na</strong>jlepšiav teste. Z toho jasne vyplýva, e ajdi<strong>sk</strong> so slabším bodovým ohodnotenímmôe by v niektorých situáciáchrýchlejší ako ostatné. Na slabombodovom ohodnotení sa podpísalaj test Ziff Davis WinBench 99, vktorom dosiahol tento di<strong>sk</strong> podpriemernévýsledky. Pozitívny je fakt, edi<strong>sk</strong> disponuje alter<strong>na</strong>tívnym <strong>na</strong>pájacímkonektorom P-ATA. Obe prístupovédoby vystihujú priemernéhodnoty dosahované v tomto teste.Hluènos a povrchová teplota di<strong>sk</strong>usú primerané.Pomer ce<strong>na</strong>/MB:Výkon:Priemerná prístupová doba:Rýchlos zápisu/èítania:H O D N O T E N I EZapoièal: ProCA SlovakiaCe<strong>na</strong>: 4748 Sk (3990 Sk bez DPH)Záruka: 36 mesiacovOOOOOOOGGGOOOOOOGGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOGGG82 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ETest procesorov Pentium4 Samuel KrošlákVredakcii sa nám podarilo zhromadi štyrirôzne procesory Intel Pentium 4. Sú to modely3 GHz Prescott a Northwood a 3,4 GHzPrescott a Northwood. Kadý z nich sme osadili dodo<strong>sk</strong>y Intel s èipovou súpravou Canterwood a otestovalisériou testov. V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku nebudemezachádza do detailov a konštrukcie týchtoprocesorov, pokúsime sa ich <strong>sk</strong>ôr opísa a ohodnotiz h¾adi<strong>sk</strong>a praktického pouitia.OPIS KOMPONENTOVNa testovacie úèely sme sa rozhodli poui overenúzákladnú do<strong>sk</strong>u Intel D875PBZ s èipovou súpravoui875 Canterwood. Do<strong>sk</strong>u sme osadili dvoma pamäovýmimodulmi Kingston DDR SDRAM s one<strong>sk</strong>orením2,5 ns s frekvenciou 400 MHz v zapojení Dual-channel.Pevný di<strong>sk</strong>, ktorý sme pouívali pri testovaní, bolSamsung SpinPoint 120 GB S-ATA a do portu AGPsme osadili grafickú kartu Fic Radeon 9600XT.SÚÈASNÉ OZNAÈENIE ÈIPOV INTELTerajšie oz<strong>na</strong>èenie procesorov Intel je chvályhodnepreh¾adné. Procesory sa oz<strong>na</strong>èujú Intel Pentium 4 +frekvencia v GHz + písmenko (volite¾ne) + HT (volite¾ne).Písmenko, ktoré sa udáva za frekvenciou, z<strong>na</strong>èí: Bez písmenka – ide o procesor Willamettealebo Northwood pod¾a frekvencie. Procesory s jadromWillamette sa vyrábali len do frekvencie 1,8GHz. Po nich sa zaèali vyrába procesory s jadromNorthwood, ktoré majú frekvencie 1,6 a 3,4 GHz.Ak <strong>na</strong>trafíte <strong>na</strong> frekvenciu bez oz<strong>na</strong>èenia dnes, jeV¾avo Prescott, vpravo Northwoodto pravdepodobne Northwood s podporou 533MHz FSB a bez technológie Hyper-Threading. A – Prescott s podporou 533 MHz FSB a bezpodpory technológie Hyper-Threading. Asi preddvoma rokmi, keï <strong>na</strong> trh zaèali prenika procesorys jadrom Northwood a bolo ich treba rozoz<strong>na</strong> odtých s jadrom Willamette, sa za písmenom A <strong>sk</strong>rývalprocesor s jadrom Northwood. Oz<strong>na</strong>èený písmenomA bol z toho dôvodu, e niektoré procesorysa vyrábali s tou istou frekvenciou a inými jadrami.Ak ste v cenníkoch <strong>na</strong>šli procesor oz<strong>na</strong>èený písmenkomA, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to, ide o Northwood, aleexistoval aj variant bez A – Willamette. Dnes sa odtoho upustilo a všetky procesory s písmenom A sús jadrom Prescott. C – Northwood s podporou 800 MHz FSBa Hyper-Threadingu E – Prescott s podporou 800 MHz FSB a Hyper-Threadingu EE alebo XE – Northwood s podporou800 MHz FSB a Hyper-Threadingu, verzia Extreme Editions 2 MB L3 cacheMá to však jeden háèik – toto písmenkomajú len tie procesory,ktoré existujú s rôznymi jadramis rov<strong>na</strong>kou frekvenciou.ÈÍSELNÉ OZNAÈENIE PROCESOROVZ<strong>na</strong>èenie procesorov Intel pracovnými frekvenciamisa chýli ku koncu a <strong>na</strong>stupuje oz<strong>na</strong>èovanie modelovýmièíslami. Intel to odôvodnil tým, e taktovaciafrekvencia nie je jediným ukazovate¾om <strong>sk</strong>utoènéhovýkonu. Èi to je správne rozhodnutie,necháme posúdi èitate¾om. Platí univerzálny vzorec:výkon = frekvencia × poèet operácií, ktoréje procesor schopný vyko<strong>na</strong> za jeden takt. Poèetoperácií závisí od rôznych parametrov, ako ve¾kosvyrovnávacej pamäte, frekvencia FSB alebo architektúrajadra. Tieto parametre bude zahàòa unikátnemodelové èíslo procesora. Názvy mobilnýchprocesorov sú: Celeron M 3xx, Mobile Pentium 5xxa Pentium M 7xx. V èase písania èlánku Intel oficiálneuviedol <strong>na</strong> trh modely Pentium M 735 (1,7GHz), 745 (1,8 GHz) a 755 (2 GHz). Pri de<strong>sk</strong>topochby malo by z<strong>na</strong>èenie podobné: Celeron 3xxa Pentium 5xx (jadro Northwood a Prescott). Rad7xx ešte nie je oficiálne predstavený. Jeden príkladza všetky: Intel Pentium M 745 je oficiálny názovprocesora a za ním môu <strong>na</strong>sledova ïalšie špeci-84 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ENázov Northwood 3 GHz Prescott 3 GHz Northwood 3,4 GHz Prescott 3,4 GHzL2 cache 512 1024 512 1024Výrobný proces [nm] 130 90 130 90PcMark index 4575 4583 5164 5170SANDRADhrystone ALU 9288 8255 10431 9303Whetstone FPU 3781 3456 4276 3797Whetstone FPU s pohyblivou desatinnou èiarkou 6638 6277 7552 6992Operácie s pevnou desatinnou èiarkou 23000 21262 26028 24092Operácie s pohyblivou desatinnou èiarkou 32517 28501 37675 32245index 116081 105588 131914 118325WinBench 99 index 2324 2141 2597 2365AQUAMARKCPU <strong>sk</strong>óre = index 9577 9330 10302 10190Celkové <strong>sk</strong>óre Aquamark 31336 31270 31367 31349GL Excess index 182 163 204 171celkový výkon 881 828 983 910Orientaèná ce<strong>na</strong> v Sk 8739 9006 17 312 18 004Pomer výkon/ce<strong>na</strong> (vyšší je lepší) 10,08 9,19 5,68 5,05fické parametre, ako frekvencia procesora, podporaFSB a iné.AKO SME TESTOVALI?Na testovaciu zostavu sme <strong>na</strong>inštalovali anglickúverziu èistého operaèného systému Windows XPProfessio<strong>na</strong>l a všetky <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe <strong>na</strong> rozpoz<strong>na</strong>nýhardvér, ako aj testovacie programy. Následnesme pevný di<strong>sk</strong> defragmentovali a zakázaliniektoré sluby operaèného systému, ktoré bymohli testovanie ovplyvni. Všetky štyri procesorysme otestovali súborom testovacích programov. Futuremark PC Mark 2004 – tento program má<strong>na</strong>jjednoduchšie ovládanie a jeho výsledky sú interpretovanéjednotným indexom. Pouili sme patch 110 a vtabu¾ke máte uvedené <strong>sk</strong>óre zo súpravy CPU Test Suite. SiSoft Sandra Pro v2004.10.9.89 – <strong>na</strong>jnovšiaverzia populárneho testovacieho programu sazlepšuje u nieko¾ko rokov. Z tohto programu smedo tabu¾ky výsledkov zaradili testy MultimediaBenchmark a CPU Arithmetic Benchmark. Ziff Davis WinBench 99 v2.0 – testovací programWinBench 99 patrí medzi nehynúce legendy. JoWood Aquamark – tento test, zaloený <strong>na</strong>existujúcej hre Aquanox 2, svojimi konzistentnýmimeraniami výkonu grafickej karty a procesora námdobre poslúil <strong>na</strong> meranie výkonnosti procesorav aplikáciách DirectX. Z tohto testu sme brali doúvahy len výsledok s oz<strong>na</strong>èením CPU. Celkové <strong>sk</strong>órev tabu¾ke uvádzame iba pre porov<strong>na</strong>nie. GL Excess – je zástupcom rozhrania OpenGL,z ktorého sme brali do úvahy tri testovacie moduly,<strong>na</strong> ktoré má vplyv aj výkon procesora, a v tabu¾kevidíte ich súèet (vzh¾adom <strong>na</strong> ich váhu v programe).V testoch sme pouili rozlíšenie 1284 ×1024 a farebnú håbku 32 bitov.Kadý test sme opakovali trikrát a v tabu¾ke uvádzamepriemerné <strong>na</strong>merané hodnoty. Výslednýindex kadého testovacieho programu sme vynásobilijeho vlastným váhovým koeficientom, èie kadýtest mal <strong>na</strong> výsledku rov<strong>na</strong>ký podiel.ZÁVER A VYHODNOTENIEIntel si ve¾mi dobre uvedomuje, e nárast výkonu jehoprocesora s jadrom Prescott, ktorý zaèal éru procesorovvyrábaných 90-<strong>na</strong>nometrovou technológiou,nie je ve¾ký, a preto sa rozhodol predáva ho za takúistú cenu ako Northwood. V obchodoch ho nájdetepri tej istej frekvencii <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš o pár korún drahší.S novou technológiou sa Intel nevyhol ani nárastuvyarovaného tepla, ktorým sa Prescott dostal do povedomiaako ve¾mi horúci procesor. Jeho pracovnáteplota sa pri stopercentnej záai šplhá takmer kukritickým hodnotám. Ovplyvnenia výkonu vysokouteplotou sa však obáva nemusíte. Dodávaný chladiès medeným jadrom procesor dostatoène schladí. Uvidíme,ako si s tým Intel poradí pri vyšších frekvenciáchjadra Prescott. V <strong>na</strong>šej sérii testov podal Prescottstabilný výkon, v priemere o 6 percent niší akoNorthwood vo všetkých kategóriách. Jediný test,v ktorom Prescott porazil Northwood, bol PC Mark,aj to bolo len o 0,15 %, èo je zanedbate¾ný ná<strong>sk</strong>ok.V tejto chvíli <strong>na</strong>stala podobná situácia ako pri príchodePentia 4 s jadrom Willamette, ktorý bol v nevýhodeoproti starším, ale výkonnejším a „chladnejším“Pentiám III. Z tohto poh¾adu sa zdá momentálnelepšou kúpou Pentium 4 Northwood, a to z h¾adi<strong>sk</strong>alepšieho pomeru výkon/ce<strong>na</strong> aj celkového výkonu.To však urèite nebude plati dlho.Komponenty zapoièala firma Asbis SK, spol. s r. o., a Camea, a. s.6/2004 PC REVUE 85


H A R D W A R ECanon i80Opä jed<strong>na</strong> nevšedná tlaèiareò, ktorejvýhodou sú kompaktné rozmery. Pokojneju umiestnite do kufríka alebotašky a môete ju nosi so sebou.Jej hmotnos je len 1,8kg. Pritom je to farebnáatramentovátlaèiareò adokáe tlaèi <strong>na</strong>bený kancelár<strong>sk</strong>ypapier alebo <strong>na</strong> špeciálnyfotografický papier.Vo výbave sú dve náplne –èier<strong>na</strong> a integrovaná farebná. Tlaèiareòpouíva klasický farebný modelCMYK.Farebné vyhotovenie je strieborné,<strong>na</strong> obidvoch stranách sú umiestnenéinfraèervené snímaèe. Poèítaè sa tedapripája pomocou IrDA alebo káblaSystém náplní pre Canon i80USB. Volite¾ne mono zakúpi aj adaptér<strong>na</strong> port Bluetooth. Súèasou štandardnejdodávky je <strong>na</strong>proti tomu port<strong>na</strong> priame pripojenie digitálnehofotoaparátu a tlaè z neho s vyuitímtechnológie PictureBridge.Ovládací panel je ve¾mi jednoduchý– dve tlaèidlá a jed<strong>na</strong> kombinovanáinformaèná LED. Napriek rozmeromsa tlaèiareò pripája k elektrickejsieti bez adaptéra. V doplnkovejvýbave je aj dobíjate¾ná batéria so stojanoma <strong>na</strong>bíjaèkou alebo automobilovýadaptér.Pri testovanísme <strong>sk</strong>úšali tlaè<strong>na</strong> bený i <strong>na</strong> špeciálnypapier. Dosiahnutédoby tlaèe súuvedené v tabu¾ke <strong>na</strong>ved¾ajšej strane. Prekvapilanás kvalita tlaèe, ktorá je <strong>na</strong>takéto malé zariadenie <strong>na</strong>ozajcelkom dobrá. Výrobcaudáva rozlíšenie a 4800 ×1200 dpi a objem generovanejkvapky je len 2 pl.V dodávke sa <strong>na</strong>chádza doplnkovýsoftvér Easy-WebPrint <strong>na</strong> tlaèwebových stránok v celej šírke aEasy-PhotoPrint <strong>na</strong> pokroèilú tlaèfotografií. V <strong>na</strong>stavení ovládaèa sa dázada optimalizácia, redukcia šumuvo výtlaèkoch a zvýraznenie farby.Tlaèiareò je kompatibilná s operaènýmisystémami Windows i Mac.Pri testoch sme dosiahli v štandardnomreime priemernú rýchlosokolo 2,14 str./min. Doby tlaèe priostatných reimoch nájdete v tabu¾ke.S kvalitou tlaèe sme boli spokojníaj v prípade tlaèe fotografií <strong>na</strong> špeciálnypapier.V celkovom hodnotení je Canoni80 tlaèiareò urèená pre obchodnýchcestujúcich alebo pracovníkov v teréne.Práve tí ocenia jej nízku hmotnosa tlaèové schopnosti pri produkcii špeciálnychvýtlaèkov.Ce<strong>na</strong>: 11 490 Sk (9655 Sk bez DPH)Zapoièal: Canon Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRERýchlos monochromatickej tlaèe: draft14 str./min., 11,1 str./min. štandardneRýchlos farebnej tlaèe: text a grafika – draftdo 10 str./min., štandard – do 5 str./min.,plná stránka A4 – 0,8 str./min.Správa farieb: ICM, ColorSync, ExifPrintElektrická spotreba: 15 WHluènos: menej ako 40 dB(A)Rozsah teplôt: 5 ÷ 35 °CRozmery: 310 × 174 × 52 mmHmotnos: 1,8 kgCe<strong>na</strong> spotrebného materiálu: 344 Sk bez DPHza èiernu náplò, jej kapacita 80 stránpri pokrytí 5 percent. Ce<strong>na</strong> 533 Sk bez DPHza integrovanú farebnú náplò, jej kapacita100 strán pri pokrytí 15 percent. Ce<strong>na</strong> tlaèeèiernej strany – 344/80 = 4,30 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany – 533/100 =5,33 Sk bez DPH


H A R D W A R ENovinky od EpsonuEPSON STYLUS CX6400Spoloènos Epson v tomto produktepo<strong>sk</strong>ytuje kompaktné multifunkènézariadenie. Dokáe farebne tlaèi,<strong>sk</strong>enova, kopírova, ale aj pracova spamäovými kartami. Ponúka päspôsobov tlaèe – Draft, Text, Text+Image, Photo a Best photo. Prvé dvasú ve¾mi rýchle, ale urèené sú hlavne<strong>na</strong> návrhovú tlaè èi tlaè textu s minimomobrázkov. Najvyšší reim je urèený<strong>na</strong> <strong>na</strong>jkvalitnejšiu tlaè fotografií<strong>na</strong> špeciálnych papieroch.Skutoène netradièné pripojenie kábla USBpod plochou <strong>sk</strong>enera; všimnite si špeciálnudráku pre kábel v boènom panelizariadeniaNajvyššia kvalita tlaèe je a 5760× 720 dpi, ale tá sa dosahuje len <strong>na</strong>špeciálnych papieroch. Ovládaèe sú kdispozícii v angliètine, èeštine a pribudnúby mala slovenèi<strong>na</strong>.Prístroj je vyhotovený v sivej farbe,vstupný podávaè je v zadnej èasti,otvorený výstupný v spodnej èastitlaèiarne. Na prednom paneli je LCDdisplej a viacero tlaèidiel. Základomsú štyri tlaèidlá <strong>na</strong> ¾avej strane <strong>na</strong>urèenie typu práce – tlaè, kopírovanie,<strong>sk</strong>enovanie a práca s pamäovýmikartami. Na pravej strane súdve ve¾ké tlaèidlá <strong>na</strong>urèenie typu tlaèe –monochromaticky afarebne. Prekvapivoje riešené pripojeniekábla USB <strong>na</strong>komunikáciu s poèítaèom.Pravdupovediac,museli smevýnimoène siahnu pomanuáli, aby sme <strong>na</strong>šliport USB pod telesom<strong>sk</strong>enera, ktorý je umiestnenýv priestore spolu satramentovými náplòami a jechránený umelou hmotou. Trebauz<strong>na</strong>, e vedenie kábla USB z tohtopriestoru je riešené ve¾mi prakticky anemali sme s ním nijaké problémy.Skener je typu CIS a dokáe pracovav hardvérovom rozlíšení 1200 ×2400 dpi. Náplne sú štyri a všetky súsamostatne vymenite¾né. Typ atramentuje DURABrite, èo z<strong>na</strong>mená zvýšenúodolnos vode.V softvérovej výbave je programEpson Scan <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, OCR nástrojABBYY FineReader, ïalej EpsonNamerané výsledky pri tlaèi <strong>na</strong> zariadeniach od firmy Canon a EpsonStatus Monitor <strong>na</strong> sledovanie prevádzkovéhostavu tlaèiarne a spotrebnéhomateriálu. Podobný program<strong>na</strong> prácu s pamäovými kartami jeCard Monitor. Treba pripomenú, eCX6400 dokáe pracova aj s kartouxD-Picture Card, take majitelia fotoaparátovOlympus nebudú musiepoui redukciu. Obrázky z kariet sadajú vytlaèi alebo uschova do poèítaèa.Keïe CX6400 obsahuje len LCDdisplej, výber fotografií pri práci bezpoèítaèa sa realizuje pomocou tlaèeEpson Stylus Epson PhotoCanon i80 CX6400 Stylus R80010 farebných strán – Word (standard) 04:40 04:38 05:02Kancelár<strong>sk</strong>a grafika – Word (Best) 02:47 03:28 01:066 strán prezentácie – PowerPoint (standard) 07:54 04:34 03:342 strany reklam. plagát – Acrobat (standard) 02:24 01:36 01:154 fotografie <strong>na</strong> špeciálnom papieri – 04:25 07:01 02:32WindowsXP (Best)Fotka A4 <strong>na</strong> špeciálnom papieri – 03:48 05:50 02:08Photoshop (Best)tzv. Index Form. Vtedy sa vytlaèí podobafotografií <strong>na</strong> hárok papiera apouívate¾ si pomocou pera vyz<strong>na</strong>èíobjednávku – ktoré fotografiechce a aký papier pouíva.Vravíte, e ste u o nieèomtakom poèuli? Nemýlite sa,tento systém pouívajú ajiné spoloènosti pri multifunkènýchzariadeniach.Nasleduje ïalšia softvérovávýbava <strong>na</strong> kreatívnu tvorbufotografií, tvorbu albumu,blahoelaní, kalendárov,vizitiek a pod.Poïme ku konkrétnym poz<strong>na</strong>tkomz testovania. Doby tlaèe rôznychdokumentov sme uviedli v tabu¾ke.Z ich hodnotenia vyplýva, eCX6400 je relatívne rýchle riešenieŠachta pod ovládacím panelom je urèenápre takner všetky pamäové kartypouívané v súèasnostipri tlaèi bených kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov, hlavne textu. Pri tlaèi<strong>na</strong> špeciálne papiere v <strong>na</strong>jvyššejkvalite si však <strong>na</strong> výsledok poèkátedlhšie ako pri iných riešeniach.Kvalitu tlaèe hodnotíme pozitívne,pri kancelár<strong>sk</strong>ej grafike sme nemalinijaké pripomienky.Zhotovenie kópie fotografie A4 trvalojeden a pol minúty pri farbe,minútu a 8 sekúnd v odtieòoch sivejfarby. V prípade textovej predlohy jekópia hotová za 19,5 sekundy pri monochromatickoma 55 sekúnd pri fa-AB Set Top BoxSatelitné prijímaèe dnes <strong>na</strong>dobudlitakú podobu, e nie súväèšie ako <strong>na</strong>pr. externýmodem spred pár rokov.Jedným z nich je aj AB SetTop Box, ktorý vyrába spoloènosTechnoTrend.Dizajn je v kombinácii strieborneja tmavej farby, <strong>na</strong> prednompaneli nie sú nijaké ovládacietlaèidlá ani informaèný displej. Pouívate¾tu nájde infraèervený prijímaè(pre dia¾kové ovládanie) a šachtu prekartu CI (Common Interface). Táto kartasa pouíva <strong>na</strong> dekódovanie chránenýchprogramov, a to pod¾a pouitejkarty. O prevádzke prístroja informujelen jed<strong>na</strong> LED dióda. Svieti èervenoufarbou, ak je prístroj pod <strong>na</strong>pájaním,ale nie je zapnutý, a zelenou, ak je vprevádzke.Na zadnom paneli je konektor <strong>na</strong>pripojenie antény <strong>na</strong> príjem signáluzo satelitu, zvukový výstup S/PDIF(digitálne audio a AC3), konektor <strong>na</strong><strong>na</strong>pájanie, konektor SCART <strong>na</strong> pripojenietelevízneho prijímaèa a portUSB <strong>na</strong> spojenie s poèítaèom. Súèasoudodávky je aj návod <strong>na</strong> ovládaniev slovenèine, ovládací softvér,dia¾kový ovládaè a <strong>na</strong>pájací zdroj(12 V).Keïe prístroj neobsahujeinformaèný displej, celé <strong>na</strong>stavovaniesa realizuje pomocouTV pripojeného <strong>na</strong> konektorSCART. Na obrazovkesa po pripojení zobrazíhlavné menu, rozdelenédo siedmich poloiek. Tu sa definuje<strong>na</strong>pr. formát obrazu, typ zvuku,ïalej urèuje systém otoèného zariadeniaparaboly (cez systém DiSEqC).Prirodzene, existuje tu systém vyh¾adaniakanálov, pre <strong>na</strong>jviac pouívanédruice Hot Bird a Astra boliu programy <strong>na</strong>ladené priamo od výrobcu.V menu nájdete aj vo¾by <strong>na</strong>rodièov<strong>sk</strong>ú kontrolu, usporiadanie<strong>na</strong>ladených staníc pod¾a ob¾úbenosti.Páèilo sa nám, e softvér v tomto settop boxe mono upgradova zo stránkyvýrobcu.Ve¾mi zaujímavé je však spojenie spoèítaèom cez port USB. Poèítaè alebonotebook tak vlastne môete premeni<strong>na</strong> televízor a sledova satelitné TVvysielanie <strong>na</strong> òom. Zároveò AB SetTop Box slúi ako digitálny videorekordér.Okrem toho pomocou dodávanéhosoftvérového vybavenia môetevyuíva satelit aj <strong>na</strong> satelitné pripojeniek internetu.-om-TECHNICKÉ PARAMETREDVB prijímaè kompatibilný s DVB−SDiSEqC <strong>1.</strong>0On Screen DisplayFrekvenèný rozsah: 950 ÷ 2150 MHzRozmery: 152 × 140 × 31 mmZáruka: 24 mesiacovCe<strong>na</strong>: 7990 Sk (6714 Sk bez DPH)Zapoièal: AB−Com, Topo¾èanyTECHNICKÉ PREDSTAVENIE6/2004 PC REVUE 87


H A R D W A R Erebnom vyhotovení. Skenovanie fotografie13 × 18 cm <strong>na</strong> rozlíšení1200 dpi nám zabralo tri a polminúty.V celkovom hodnotení jeCX6400 výkonné zariadenie,ktoré zaujme hlavne kompaktnýmirozmermi a pokroèilouprácou s pamäovýmikartami. Jeho ovládanieje jednoduché.Ce<strong>na</strong>: 10 591 Sk(8900 Sk bez DPH)Dodávate¾: EpsonEPSON STYLUSPHOTO R800Táto tlaèiareò predstavuje riešenie prepouívate¾ov, ktorí potrebujú tlaèifotografie <strong>na</strong> profesionálnej úrovni.Nejde len o mechanické zlepšenie predchádzajúcichmodelov, táto tlaèiareòprináša aj viacero noviniek.Predovšetkým pouíva a osem typovnáplní. Okrem klasického modeluCMYK Epson pridal èervenú a modrúfarbu. Práve èervený a modrý odtieòpridávajú výtlaèkom nevšedné farby.Relatívnou novinkou je aj náplò s optimalizátoromle<strong>sk</strong>u, ktorý sa uplatòujehlavne pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálne papiere.Pod¾a výrobcu zaisuje stálos farieb<strong>na</strong> 80 rokov.Vo výbave R800 sú <strong>na</strong>vyše dva druhyèiernych atramentov – klasický amatný. Výrobca udáva typ atramentuSystém tlaèových náplní pre R800UltraChrome Hi-Gloss, jednotlivé náplnesú samostatne vymenite¾né. Tlaèiareòpo<strong>sk</strong>ytuje aj monos potlaèeCD/DVD médií. Ïalšia výbava umoòujetlaè <strong>na</strong> rolku fotografického papiera.Práve táto vlastnos umoòuje masovútlaè kvalitných fotografií.Dizajn je moderný, ladený v kombináciisvetlo- a tmavosivej farby. Pouívate¾<strong>sk</strong>ýpanel tvorí zapí<strong>na</strong>cietlaèidlo a tri ïalšie ovládacie tlaèidlá.Vstupný podávaè je umiestnený v hornejèasti, poèas pokojového stavu môeby uzatvorený. Výstupný zásobník jeotvorený a vysúvate¾ný. Aj ten monouzatvori. Pokia¾ tlaèiareò nepouívate,môete ju odloi <strong>na</strong>pr. aj dopolice.Na tejto tlaèiarni nás prekvapilitechnické parametre. Pod¾a výrobcupouíva technológiu tlaèe, ktoráumoòuje generovanie kvapky atramentus objemom len 1,5 pl. Zaujímavýje aj fakt, e tlaèiareò okremportu USB 2.0 obsahuje aj port Fire-Wire (IEEE 1394).Pri teste sme zistili <strong>sk</strong>utoène vysokúkvalitu tlaèe fotografií <strong>na</strong> špeciálnypapier. Farebné odtiene sú vernéoriginálu, <strong>na</strong> rozdiel od iných výrobcovsa výtlaèok „neprifarbuje“ smeromk vyššej farebnosti.Epson R800 dokáe tlaèi bez okrajov,a to <strong>na</strong> formát A4 a <strong>na</strong> papier srozmermi 10 × 15 cm. Napríklad bezokrajovátlaè fotografie 10× 15 cm trvala <strong>na</strong> špeciálnommédiu 1:28. Pri tlaèi <strong>na</strong>CD/DVD médiá smezo zaèiatku trochubádali, ako da podlokus CD/DVDmédiom do tlaèiarne.Nakoniec smesi ve¾mi podrobneprezreli návod a zistilisme, e výstupný zásobníksa v tomto prípademusí da do špeciálnejpolohy. Pri tlaèi v <strong>na</strong>jvyššom rozlíšenísme <strong>na</strong> potlaè CD/DVD média èakalio nieèo viac ako minútu (1:09).Doby tlaèe ostatných dokumentovsú uvedené v tabu¾ke. Prepoèítaná rýchlostlaèe v štandardnom reime je1,98 str./min. Výtlaèky sme okamitepo vytlaèení ponorili do vody a zistilisme ich vodostálos. Epson Stylus CX6400Optické rozlíšenie tlaèe: 5760 × 720 dpiRýchlos tlaèe: 22 str./min. mono, 11 str./min.colorRýchlos kopírovania: 16 kópií/min. mono,6 kópií/min. colorNastavenie mierky: 25 ÷ 400 %Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0Skener: CIS, 2400 × 1200 dpiRozmery: 450 × 429 × 218 mmHmotnos: 8,7 kgHluènos: 42 dB (A)Prevádzkové parametre: 960 Sk bez DPHza èiernu náplò, jej výdr pri pokrytí 5 % je450 strán. Kadá z farebných náplní 540 Skbez DPH, ich výdr pri pokrytí 5 % je 400strán. Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri pokrytí 5 %je 960/450 = 2,13 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong>farebnej tlaèe pri pokrytí 3 × 540/400 =4,05 Sk bez DPHZáruka: 12 mesiacov Epson Stylus Photo R800Rozlíšenie tlaèe: 5760 × 1440 dpiRýchlos tlaèe: mono 17 str./min., farebneV celkovom hodnotení ide o model,ktorý sa <strong>sk</strong>utoène uplatní pri profesionálnejtlaèi fotografií. Dáva širokémonosti <strong>na</strong>pr. pri tlaèi <strong>na</strong> papierovúrolku a CD/DVD médiá.Ce<strong>na</strong>: 18 230 Sk (15 320 Sk bez DPH)Dodávate¾: EpsonOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRETlaè <strong>na</strong> CD médium pomocou špecializovanéhopodávaèa8 str./min., tlaè fotografie 10 × 15 cm –39 sekúndTechnológia tlaèe: EPSON Micro Dot 1,5 plKapacita vstupného zásobníka: 100 listovbeného papieraGramá médií: 64 ÷ 90 g/m 2Prispôsobenie farieb: ICM, sRGB, Colorsync 2Rozhranie: USB 2.0, IEEE 1394Hluènos: menej ako 45 dB(A)Maximál<strong>na</strong> elektrická spotreba: 20 WRozmery poèas prevádzky: 495 × 635 ×325 mmHmotnos: 8 kgPrevádzkové parametre: 570 Sk bez DPHza èiernu náplò, jej výdr pri pokrytí 5 %je 400 strán. Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stranypri pokrytí 5 percent 570/400 = 1,42 Skbez DPH. Kadá z farebných náplní 570 Skbez DPH, ich výdr pri pokrytí 5 % je 400strán, 325 Sk bez DPH – optimizér le<strong>sk</strong>u –výdr pri pokrytí 5 % je 400 strán. Ce<strong>na</strong>farebnej tlaèe pri pokrytí 30 % je 6 ×570/400 + 325/400 = 9,36 Sk bez DPHZáruka: 12 mesiacov88 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ELanier LD118dZ<strong>na</strong>èka Lanier patrí takmer medzinovinky <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Preèotakmer? Pretoe Lanier patrí dokonzorcia firmy Ricoh a tátoz<strong>na</strong>èka je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu u nieko¾korokov.Hoci z<strong>na</strong>èka Lanier je <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu u dlhšie, doterazsa <strong>na</strong>vonok príliš nepresadzovala.Situácia sa však mení, príslušnosoudo konzorcia Ricoh z<strong>na</strong>èkaLanier zí<strong>sk</strong>ala silnejšie technologickézázemie.Model LD118d je typický predstavite¾multifunkèného zariadeniapre kanceláriu. Základomje monochromatická laserovátlaèiareò v kombinácii so <strong>sk</strong>enerom.Pouívate¾ ju môe pouívaako výkonnú tlaèiareò, <strong>sk</strong>ener,kopírku, ale i fax. Výrobcatento model odporúèa pre pracovné<strong>sk</strong>upiny do 20 zamest<strong>na</strong>ncov,<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu všakbude slúi asi aj pre väèšie<strong>sk</strong>upiny.Základnými charakteristikami tlaèiarnesú optické rozlíšenie 600 dpi arýchlos tlaèe 18 str./min. Predstavovanýmodel môe automaticky tlaèi<strong>na</strong> obidve strany papiera. Tlaèi a kopírovasa dá aj <strong>na</strong> formát A3, pri <strong>sk</strong>enovaníexistuje i vo¾ba <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovaniedo elektronickej pošty (ako príloha PDFalebo TIFF).Konštrukcia zariadenia je riešenátak, e vstupné zásobníky <strong>na</strong> papiersú umiestnené v spodnej èasti, <strong>na</strong>dnimi je otvorený výstupný zásobník.Nasleduje ovládací panel, <strong>sk</strong>ener aautomatický podávaè <strong>na</strong> masové kopírovanievo¾ných listov.Pripojenie k poèítaèu sa realizujeindividuálne káblom USB alebo cezpoèítaèovú sie (s doplnkovou výbavouWiFi alebo Bluetooth). Súèasousoftvérovej dodávky je aj webovýmonitor <strong>na</strong> dia¾kové monitorovanieprevádzky a stavu tlaèiarne.Systém tlaèe pouíva oddelenýtonerový zásobník a optický bubon,èo prispieva k nízkym nákladom <strong>na</strong>tlaè.Pri testovaní sme sa sústredili <strong>na</strong>základné funkcie – tlaè, kopírovanie a<strong>sk</strong>enovanie. Testovali sme podobneako pri iných testoch laserovýchtlaèiarní. Pri kopírovaní smechví¾u strávili správnym <strong>na</strong>stavenímpapiera, pri prvompokuse sme toti vloili papierv nesprávnej orientácii. Staèívšak pozornejšie èíta nápisy<strong>na</strong> ploche <strong>sk</strong>enera a ich súvisloss tým, ako vloíte papierdo zásobníka. Ïalší poz<strong>na</strong>tok,ktorý sme si odniesli z testovania,je ten, e tlaèiareò je pritlaèi nezvyèajne tichá.Doba tlaèe prvej strany jepod¾a <strong>na</strong>šich testov 9 sekúnd, èoje ve¾mi dobrá hodnota, ale výrobcadeklaruje ešte vyššiu rýchlos.Tlaè 50 listov z Wordu trvala2:58 (mm:ss), z èoho vychádzapriemerná rýchlos tlaèe 16,86str./min. Keï sme v preh¾adnomovládaèi tlaèiarne <strong>na</strong>stavili vo¾bu<strong>na</strong> obojstrannú tlaè, v podstatesme neverili <strong>na</strong>šim stopkám.Obojstranná tlaè bola hotová opä za2:58! Potvrdzuje to tvrdenie výrobcu,e tlaè <strong>na</strong> jednu a obe strany papieraje rov<strong>na</strong>ko rýchla. Kopírovanie 10strán z automatického zásobníkabolo ukonèené za 37 sekúnd (16,22kópie/min.). S kvalitou tlaèe sme bolispokojní – <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>u grafiku600 dpi úplne postaèuje.Hlavnou výhodou tohto zariadeniasú však mimoriadne nízke prevádzkovénáklady. V podstate sme v <strong>na</strong>šejredakcii ešte nikdy nemali tlaèiareò,ktorá by dokázala vytlaèi strany späpercentným pokrytím pod 30 halierov.Lanier LD118d túto hranicu preko<strong>na</strong>la.V celkovom hodnotení je LanierLD118d ve¾mi rýchle, rozmerovomalé multifunkèné zariadenie. Jehovýhody sa prejavia predovšetkým primasovom <strong>na</strong>sadení vo väèšom podniku.Ce<strong>na</strong>: 141 249 Sk (118 697 Sk bez DPH)(testovaný komplet: LD188 d + elektronickýsortér + 128 MB RAM + kovový stojan)Dodávate¾: DatavicoOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRERýchlos tlaèe/kopírovania: 18 str./min.single, 18 str./min. duplexRozlíšenie pri tlaèi: 600 dpiMaximálny formát tlaèe: A3Emulácie: PCL5e, PLC6, PostScript3Pripojenie: USB, Ethernet 10/100Doba tlaèe/kopírovania: 6,5 sekundyRýchlos faxu: 33,6 kb/sKapacita faxovej pamäte: 130 stránVstupné podávaèe: 2 × 250 listov + 100listov v boènom podávaèi (max. 1600 listov)Rozlíšenie pri <strong>sk</strong>enovaní: max. 600 dpiKapacita automatického podávaèa originálov:40 listovMierka: 50 × 200 %Rozmery: 587 × 568 × 688 mmHmotnos: 47 kgCe<strong>na</strong> tlaèe: Toner s kapacitou 9000 strán(pokrytie 5 %) v cene 1085 Sk bez DPH,vývojka s kapacitou 60 000 strán v cene1653 Sk bez DPH, valec s kapacitou 60 000strán v cene 2886 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèejednej strany pri pokrytí 5 percent:1085/9000 + 1653/60 000 + 2886/60 000 = 0,20 Sk bez DPH/0,23 Sk s DPH


H A R D W A R E5 × základná do<strong>sk</strong>aV tomto èísle sa nám <strong>na</strong>zbieralo <strong>na</strong> testovanie päzákladných dosiek. Štyri sú z produkcie firmy Foxcon<strong>na</strong> jed<strong>na</strong> od spoloènosti Soltek. Vlastnosti všetkýchtýchto dosiek predstavíme v spoloènom èlánku.FOXCONN 865A01−PEZákladná do<strong>sk</strong>a Foxconn 865A01-PE je urèená preprocesory Pentium 4 s päticou Socket 478 a volite¾nepodporou Hyper-Threading/EE, prípadne Celerons jadrom Willamette a Northwood. Ako vyplývaz pouitej èipovej súpravy, do<strong>sk</strong>a podporujeduálny prístup k pamäti RAM. Sloty pre pamä súfarebne odlíšené. Na tejto do<strong>sk</strong>e sme u<strong>sk</strong>utoènili ajtest di<strong>sk</strong>ov S-ATA a do<strong>sk</strong>a sa po celý èas drala bezproblémov. Nesmiete však zabudnú <strong>na</strong> upgradeBIOS-u. Za samozrejmos a nevyhnutnos sme povaovaliCD s ovládaèmi, ktoré bolo spracované ve¾midobre. Rozloenie prvkov <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e je klasické anedá sa mu niè vytýka. Do<strong>sk</strong>u sme otestovali s procesoromPentium 4 2,4 GHz HT a do slotu RAM smeosadili 512 MB modul Kingston s frekvenciou 400MHz. S do<strong>sk</strong>ou neboli nijaké problémy ani zo softvérovej,ani z hardvérovej stránky. Nie je všakvhodná pre pretaktovávaèov, pretoe v tomto smeremá ve¾mi obmedzené monosti. Pozitívne <strong>na</strong> nászapôsobila dodávaná redukcia <strong>na</strong>pájania pre di<strong>sk</strong>yS-ATA a dátový kábel S-ATA, ale okrem toho u vškatuli niè iné nenájdete. To zaisuje èo <strong>na</strong>jnišiupredajnú cenu. Jeden port 1394 FireWire, vyvedenýdozadu nenápadne medzi portami USB, tie potešía ušetrí slot PCI pre prídavný radiè FireWire. To, èonás v tejto cenovej kategórii prekvapilo, bola integráciagigabitového ethernetu, ktorý sa dnes sícevyuíva ve¾mi málo, ale má pred sebou perspektívu.Na záver môeme <strong>sk</strong>onštatova, e ak chcete vysokývýkon a stabilitu za málo peòazí a nemáte záujemo pretaktovanie, táto do<strong>sk</strong>a je pre vás ako stvorená.FOXCONN 865A01−GTáto do<strong>sk</strong>a je prakticky zhodná s predchádzajúcimmodelom, ibae obsahuje <strong>na</strong>vyše integrovanú grafickúkartu. To je riešenie pre zostavu, pri ktorej sas väèším vyuitím 3D grafiky nepoèíta. Pouitá grafikaje Intel Extreme Graphics verzie 2, ktorá saoproti pôvodnej verzii 1, pouitej v èipových súpraváchi845, doèkala drobných zlepšení, ako <strong>na</strong>príkladzväèšenia kapacity video RAM, èo je èas systémovejpamäte RAM vyhradená pre potreby integrovanejgrafickej karty. Stále vám však zostávamonos pod¾a potreby doplni „ozajstnú“ grafickúkartu. Táto do<strong>sk</strong>a je vynikajúca vo¾ba do nenároènýchkancelár<strong>sk</strong>ych zostáv, ktoré sú urèené <strong>na</strong> pouitiekancelár<strong>sk</strong>ych balíkov.FOXCONN 600A01Tretia do<strong>sk</strong>a Foxconn s oz<strong>na</strong>èením 600A01 sa odpredchádzajúcich líši hlavne pouitou èipovousúpravou Via KT600, z èoho vyplýva, e je urèenáTECHNICKÉ PARAMETREVýrobca Foxconn Foxconn Foxconn Foxconn SoltekNázov 865A01−PE−6EKRS 865A01−G−6EKRS 661M03−G−6EL 600A01−6LRS SL−865−GRÈipset Intel Springdale i865PE + Intel Springdale i865G + SiS 661FX + 963/963L Via KT600 + VT8237 Intel Springdale i865PE +ICH5R ICH5R ICH5Rozmery ATX ATX mATX ATX ATXPätica procesora Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 462 Socket 478Podpora procesorov Pentium 4 Willamette/ Pentium 4 Willamette/ Pentium 4 Willamette/ Duron, Athlon, Athlon XP Pentium 4 Willamette/Northwood/Prescott/EE, Northwood/Prescott/EE, Northwood/Prescott/EE, Northwood/Prescott/EE,Celeron Willamette/Northwood Celeron Willamette/Northwood Celeron Willamette/Northwood Celeron Willamette/NorthwoodPodpora Hyper−Threading Áno Áno Áno − ÁnoFront Side Bus (FSB) 800/533/400 MHz 800/533/400 MHz 800/533/400 MHz 200/266/333/400 MHz 800/533/400 MHzPamä RAM DDR266/333/400, max 4 GB DDR266/333/400, max 4 GB DDR266/333/400, max 2 GB DDR266/333/400, max 3 GB DDR266/333/400, max 4 GBPoèet RAM slotov 4 4 2 3 4Podpora Dual−channel Áno Áno − − ÁnoUSB 2.0 8, 4 sú vyvedené dozadu 8, 4 sú vyvedené dozadu 6, 4 sú vyvedené dozadu 8, 4 sú vyvedené dozadu 8, 4 sú vyvedené dozadua <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e sú ïalšie 4 a <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e sú ïalšie 4 a <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e sú ïalšie 2 a <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e sú ïalšie 4 a <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e sú ïalšie 4Rozhranie ATA 4×Ultra ATA 33/66/100, 4×Ultra ATA 33/66/100, 4×Ultra ATA 33/66/100/133 4×Ultra ATA 33/66/100/133, 4×Ultra ATA 33/66/100/133,2×Serial ATA 150 2×Serial ATA 150 2×S−ATA 150 2×S−ATA 150Podpora RAID RAID 0, RAID 1 RAID 0, RAID 1 − RAID 0, RAID 1, JBOD −Audio AC’ 97 2.2, S/PDIF out, AC’ 97 2.2, S/PDIF out, AC’ 97 2.3, S/PDIF out, AC’ 97 2.2, S/PDIF out, AC’ 97 2.2, S/PDIF out,5.1 kanálov 5.1 kanálov 5.1 kanálov 5.1 kanálov 5.1 kanálovSloty pre prídavné karty AGP v3.0 8×, 5×PCI AGP v3.0 8×, 5×PCI AGP v3.0 8×, 3×PCI AGP v3.0 8×, 5×PCI AGP v3.0 8×, 6×PCIIntegrovaná grafická karta − Intel Extreme Graphics 2 − − −Sieová karta 10/100/1000 Mbit/s 10/100/1000 Mbit/s 10/100 Mbit/s 10/100 Mbit/s 10/100/1000 Mbit/s1394 FireWire Áno Áno Áno − −S−ATA dátový kábel 1× 1× − − 2×S−ATA <strong>na</strong>pájací kábel 1× 1× − − 2×P−ATA 66/100 dátový kábel 1× 1× 1× 1× 2×FDD dátový kábel 1× 1× 1× 1× 1×Ostatné* di<strong>sk</strong>eta <strong>na</strong> konfiguráciu RAID di<strong>sk</strong>eta <strong>na</strong> konfiguráciu RAID − di<strong>sk</strong>eta <strong>na</strong> konfiguráciu RAID, di<strong>sk</strong>eta <strong>na</strong> konfiguráciu RAID,3−mesaèná predplatená verzia viacjazyèný návod <strong>na</strong> rýchluSymantec Norton Internet inštaláciu, rôzny softvérSecurity(opísaný v èlánku)Dodávate¾ Tecprom BGS Distribution BGS Distribution BGS Distribution CameaCe<strong>na</strong> v Sk bez DPH 2990 3437 2815 2227 3490Ce<strong>na</strong> v Sk s DPH 3558 4090 3350 2650 4153* CD s ovládaèmi, manuál a zadný kryt obsahovala kadá do<strong>sk</strong>a90 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R EFireWire AudiophileZvukovú kartu, presnejšie zvukovýprevodník FireWire Audiophile monocharakterizova ako kompaktnýaudio/MIDI prevodník, ktorý je šitý<strong>na</strong> mieru DJ-ov. Okrem samplovacejfrekvencie v rozsahu 32 a 96 kHz pri24-bitovom rozlíšení sú toti <strong>na</strong> jehotele prítomné aj konektory RCA. Právetento typ konektorov sa v súèasnosti<strong>na</strong>jviac pouíva <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>otékach.Výrobca udáva odstup signál – šuma 106 decibelov, takéto parametrevšak mono dosiahnu a pri pouitíkvalitných káblov i konektorov.Hardvérová i softvérová inštaláciaprevodníka prebieha ve¾mi jednoducho– pomocou dodávaného káblaFireWire ho prepojíte s poèítaèom,pripojíte <strong>na</strong>pájací kábel a <strong>na</strong>inštalujetepotrebné ovládaèe. Napájaciuredukciu však nemusíte poui – prevodníkdokáe èerpa energiu aj priamoz poèítaèa cez FireWire. Po tejtopomerne jednoduchej procedúremôete zaèa vyuíva všetky vstupyi výstupy, ktorých <strong>na</strong> tele prevodníkavôbec nie je málo. Okrem dvoch štandardnýchportov FireWire sú tu ajdva nezávislé pozlátené konektoryRCA <strong>na</strong> digitálny vstup a výstup voformáte S/PDIF. Ved¾a nich sa <strong>na</strong>chádzajúdva konektory DIN <strong>na</strong> pripojenievstup/výstupu MIDI, ktoré ïalejsusedia so šiestimi pozlátenými konektormiRCA. Z nich sú štyri stereovýstupya dva stereovstupy.Na prvý poh¾ad by sa mohlo zda,e výpoètom všetkých vstupov a výstupovsa konèí aj výpoèet funkcií,ktoré FireWire Audiophile zvládne. Jednouz jeho <strong>na</strong>jväèších predností všakje softvérový ovládací panel, <strong>na</strong> ktoromsa <strong>na</strong>chádza okrem internéhomixera aj monos monitoringuvstupných kanálov i samostatnéhoovládania úrovne <strong>na</strong> všetkých vstupoch,výstupoch i pomocných zberniciach.Pomocou tohto softvéru je takistomoné smerova vstupný signál<strong>na</strong> prakticky ¾ubovo¾ný výstup èi zbernicuAux. Do tejto zbernice sa dá poslasignál z ¾ubovo¾ného vstupu èi výstupupomocou samostatných regulátorov.Softvérovo upravite¾ná je aj funkciaotoèného regulátora <strong>na</strong> prednompaneli prevodníka – voli mono zovládania návratovej zbernice, úrovnesignálu <strong>na</strong> výstupoch èi vstupoch alebo<strong>na</strong> zbernici Aux. Hardvérovo sa dáregulova signál <strong>na</strong>raz pre všetkykanály. Keby ste chceli regulova jednotlivékanály, musíte poui softvér.Na prednej strane prevodníka saokrem spomenutého otoèného regulátora<strong>na</strong>chádza aj konektor slúchadlovéhovstupu, tlaèidlo <strong>na</strong> výbermonitorovania dvoch výstupov <strong>na</strong>slúchadlách a dve sig<strong>na</strong>lizaèné diódy<strong>na</strong> kontrolu prítomnosti signálu <strong>na</strong>digitálnom vstupe a výstupe. Prítomnýje aj celkový vypí<strong>na</strong>è zariadenia sLED indikáciou zapnutia. Definovazlepšenie zvuku v porov<strong>na</strong>ní <strong>na</strong>príkladso zvukovými kartami integrovanýmiv základných do<strong>sk</strong>ách poèítaèovje ve¾mi aké – rov<strong>na</strong>ko ako bybolo aké definova úplne nez<strong>na</strong>lémuèloveku rozdiel medzi osobnýmautom nišej a luxusnej triedy. Skrátka,spracovanie zvuku je <strong>na</strong> ove¾avyššej úrovni ako v prípade lacnýchzvukových kariet.SOFTVÉR. V balíku je okrem prevodníkapribalený súbor programov MaximumTools od partnerov MAudio.Konkrétne ide o programy urèené <strong>na</strong>vytváranie efektov pri ivej produkcii,efektných videotrackov. Prítomný je ajnástroj VSTi, ktorý pracuje ako šestnásstopovýzvukový modul. Zamrzelonás však, e v dodávanej kninici boloprítomných iba desa samplov.OVLÁDAÈE. M-Audio dodáva ovládaèekompatibilné s takmer kadouaplikáciou digital audio, ktorá vsúèasnosti existuje. Pre Macintosh jedostupná verzia aj pre SoundMa<strong>na</strong>gerv nieko¾kých ASIO (Audio streamin-out) verziách. Na svoje si prídu ajmajitelia MacOS X CoreAudio. PreWindows mono <strong>na</strong>inštalova ovládaèeASIO, ASIO2, GSIF, EASI, multiklientWDM a MME. Multiklient<strong>sk</strong>eovládaèe umoòujú poui jednukartu pre viac programov súèasne(<strong>na</strong>pr. jed<strong>na</strong> karta a softvérový syntetizéra sekvencér).ZÁVER. Zvukový prevodník FireWireAudiophile môeme charakterizovaako kartu šitú pre súèasných DJ-ov vyuívajúcichpri svojej produkcii osobnýpoèítaè. Jeho hlavnou prednosou jeokrem kvality spracovania signálu ajmonos okamitého vypoèutia niektoréhovýstupu v slúchadlách a prítomnosprogramovate¾ného regulátorahlasitosti. Niektorých di<strong>sk</strong>dokejovvšak poteší aj prevodník MIDI, pomocouktorého sa dá pripoji k zariadeniuniektorý z kontrolérov MIDI ovládajúcichspustené programy.Hodnotenie:☺ Kvalita reprodukovaného zvuku☺ Široké monosti ovládania☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 10 500 Sk (8824 Sk bez DPH)Dodávate¾: SunteqMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREA<strong>na</strong>lógová èas:A<strong>na</strong>lógové vstupy: 2 × nesymetrické RCA ,24 bitov/96 kHzA<strong>na</strong>lógové výstupy : 4 × nesymetrické RCA,24 bitov/96 kHzSlúchadlový výstup s ovládaním hlasitostiAUX sendy <strong>na</strong> všetkých kanálochOvládanie úrovne prepí<strong>na</strong>te¾né pre vstup,výstup, software return a aux sendDy<strong>na</strong>mický rozsah: 108 dBOdstup signál/šum: 106 dBFrekvenèný rozsah: 20 Hz – 40 kHz,+/− 0,40 dB, 96 kHzVzorkovacie frekvencie do 96 kHzDigitál<strong>na</strong> èas:24−bitový S/PDIF koaxiálny vstup/výstup,vzorkovacie frekvencie 8 kHz – 96 kHz,podpora AC−3/DTS surround, MIDI vstup/výstup, obidva s LED diódou sig<strong>na</strong>lizujúcouprítomnos signáluPoiadavky <strong>na</strong> PC: Windows 2000 (SP3)/XP (SP1), Direct X 8 a vyšší, <strong>na</strong> vzorkovanie96 kHz: Pentium III 500 MHz/128 MB RAM,vzorkovanie 48 kHz: Pentium II 400 MHz/64 MB RAM, 6−pinový port FireWireTECHNICKÉ PREDSTAVENIEAutorádia Sony <strong>na</strong> rok 2004Bez autorádia a dobrého zvuku sidnes cestu autom nevieme predstavi.Hoci kadý vodiè má inénároky, jedno je spoloèné – akautorádio ponúka kvalitný zvuk,jednoduchú obsluhu a pritom ešteesteticky dopå<strong>na</strong> interiér, niet <strong>na</strong>dèím váha. Kto by <strong>na</strong>príklad nechcelma palubnú do<strong>sk</strong>u autav hliníkovom dizajne, typickom predrahé autá?Nijaký problém – autorádio SonyCDX-R3300 má hliníkový panel, originálnyodklápací kryt (tzv. MotionBlade), ktorý zároveò „vyhadzuje“CD a v sekunde mení celý vzh¾ad autorádia.Dokáe nielen prehráva MP3,ale technológia BBE-MP zlepšuje ajkvalitu tohto hudobne „ochudobneného“formátu. Štandardom je výkon4 × 52 W a trojpásmový ekvalizér.Toto autorádio ponúka za dobrúcenu vlastnosti, za ktoré sa ešte minulýrok platilo <strong>na</strong>vyše – monoszmeni výstup z predzosilòovaèa <strong>na</strong>regulovate¾ný výstup subwoofera atechnológiu Xplod 100dB+ pre kvalitnýzvuk a kvalitný odstup signál/šum a 100 dB+. Nová generáciaCD prehrávaèa má vyššiuivotnos a odolnos protiotrasom.Model CDX-F5500 ponúkadva predvýstupy amonos pripoji menièdi<strong>sk</strong>ov, vyšší rad CDX-F5700 má <strong>na</strong> výber 7 fariebdispleja <strong>na</strong> farebnézladenie s podsvietením palubovky.Displej s vysokým rozlíšením <strong>na</strong> „premietanie“fotografií a farebných tapiet,odklápací panel a mnostvo funkciívrátane rotaèného kódovaèa ponúkajúmodely CDX-F7500 a 7700. Súurèené pre hudobných fajnšmekrov,ktorí docenia dizajn, odolnos, zvuka jednoduché ovládanie. Hudobnýchameleón je model M8800, ktorývïaka technológii Active Black Paneldokáe kompletne meni vzh¾ad – vovypnutom stave splýva s palubnoudo<strong>sk</strong>ou, po zapnutí ponúka plnofarebnýdisplej, výkon štvorvoltovéhovýstupu z predzosilòovaèa a sedempásmovýekvalizér pre vynikajúcizvuk.Nové autorádiá Sony dávajú monosvybra si pod¾a vkusu a peòa-enky. Cenovo výhodné modely zaujmúkvalitnými vlastnosami v novomdizajne, vlajkové lode ponúkajú špièkovúhudbu, kvalitu a funkcie.Ce<strong>na</strong>:Sony CDX−R3300: 7990 Sk (6714 Sk bez DPH)Viac informácií nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.sony.<strong>sk</strong>92 PC REVUE 6/2004


H A R D W A R ESoltek GeForce FX5200Karta je zaloená <strong>na</strong> èipeod konkurenèného výrobcunVidia. Èip GeForceFX5200 (NV34) jezaloený <strong>na</strong> GeForceFX5800, len je z<strong>na</strong>ènepodtaktovaný a má zníený poèetpipelines <strong>na</strong> 4×<strong>1.</strong> Šírka zberniceostala zachovaná, a to 128 bitov. Tátokarta však patrí výkonom aj cenoujednoz<strong>na</strong>ène do <strong>na</strong>jnišej kategóriednes predávaných grafických kariet.Tieto karty síce obsadzujú pri testochvýkonu posledné prieèky, ale pomeromce<strong>na</strong>/výkon jednoz<strong>na</strong>ène ví-azia. Jednou z výhod je aj pouitýpasívny chladiè, ktorý je absolútnebezhluèný. Je to teda dôleité pri konštrukciiodhluènenej zostavy. Výkonnostnýindex, ktorý sme tejto karte<strong>na</strong>merali, zodpovedá cene. Táto kartaje urèená pre obèasných a menejnároèných hráèov poèítaèových hier.Èo sa týka výbavy, tá takisto zodpovedácene. V balení okrem dvoch káblova CD s ovládaèmi nenájdete nièiné, èo môe z h¾adi<strong>sk</strong>a zníeniavýslednej ceny vyhovova. Túto kartuodporúèame hlavne do starších,respektíve lacnejšíchzostáv. S kvalitným výsledkompri hrách zalo-ených <strong>na</strong> DirectX 9 však rozhodnenepoèítajte. Ak sa uspokojíteaj so staršími titulmi (do roku 2002vrátane), táto karta by vám mala postaèova.Ako sme spomenuli v úvode,Èipová súprava: NV34Pracovná frekvencia GPU [MHz]: 250Efek. pracovná frekvencia pamäte [MHz]: 400Kapacita pamäte <strong>na</strong> karte [MB]: 128Typ chladièa: pasívnyKáble: redukcia S−Video −> cinch, 1 m dlhýcinch kábelSoftvér: CD s ovládaèmiide o kartu, ktorá sa <strong>na</strong>chádza v cenníkochblišie k modelom z predošlej generáciegrafických kariet. U implementáciapodpory DirectX 9 je otáz<strong>na</strong>. Zhrnutédo jednej vety, táto karta je vhodná<strong>na</strong>jmä do lacnejších zostáv, prípadnedo kancelár<strong>sk</strong>ych poèítaèov,kde prispeje k zníeniu produkovanéhohluku.-<strong>sk</strong>-TECHNICKÉ PARAMETRE3DMark01SE: 14 4303DMark03: 2933Aquamark 3: 17 346GL Excess: 21 321Výsledné <strong>sk</strong>óre: 61Ce<strong>na</strong>: 2963 Sk (2490 Sk bez DPH)Dodávate¾: CameaTECHNICKÉ PREDSTAVENIEFic Radeon 9600XTTáto karta je predstavite¾om lepšejstrednej triedy grafických kariet ATI.Èip, ktorý sa <strong>na</strong> nej <strong>na</strong>chádza, je vlastneorezaný Radeon 9800XT(èip R360) s poloviènýmpoètom pipelines a so šírkouzbernice zníenou <strong>na</strong>128 bitov. Karta k nám prišlav pomerne ve¾kej škatuli a so slušnýmvybavením. Je osadená aktívnymchladièom zlatoltej farby, ktorý pokrývasèasti aj pamä. Vo všeobecnostimôeme poveda, e karta sa okremmierne nišej ceny od konkurencie ve¾minelíši. Okrem CD s ovládaèmi, manuálua samotnej karty v škatuli u niènenájdete. To je pre niekoho zlé a preiného dobré, pretoe hry a softvér, ktorýbýva pribalený, sa nie vdy musiahodi a zvyšujú cenu karty. Ku karte sadodáva aj nezvyèajne hrubý manuál,ale ako to je pri grafických kartách zvykom,celý je v angliètine (a ïalších siedmichsvetových jazykoch, nie však vslovenèine/èeštine). Pri testovaní funkciesme ne<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> nijaké problémy.Zhrnuté do jednej vety, tátokarta po<strong>sk</strong>ytuje stabilitu aprimeraný výkon za primeranúcenu. Ak si výslednýindex uvádzanýv technických parametrochporovnáte s výsledkamitestu v èísle 4/2004 nášho magazínu,zistíte, e <strong>na</strong> tejto karte vám nebudeÈipová súprava: RV360Pracovná frekvencia GPU [MHz]: 500Efek. pracovná frekvencia pamäte [MHz]: 300Kapacita pamäte <strong>na</strong> karte [MB]: 128Typ chladièa: aktívnyKáble: redukcia S−Video −> cinch, 1 m dlhýcinch kábel, redukcia DVI −> VGA, 1 m dlhýkábel S−Videorobi problém rozbehnú akúko¾vekhru zaloenú <strong>na</strong> DirectX 9 a pri rozumnom<strong>na</strong>stavení úrovne detailnosti ju ajdohra. S výkonnostným indexom 134je táto karta porov<strong>na</strong>te¾ná s víazmitestu. Vo všeobecnosti sa rad Radeon9600XT (èip RV360) pokladá za ve¾midobrú kúpu. Vyhotovenie karty od firmyFic nie je výnimka.-<strong>sk</strong>-TECHNICKÉ PARAMETRESoftvér: CD s ovládaèmi3DMark01SE: 34 4193DMark03: 7321Aquamark 3: 55 485GL Excess: 28 499Výsledné <strong>sk</strong>óre: 134Ce<strong>na</strong>: 8794 Sk (7390 Sk bez DPH)Dodávate¾: ProCATECHNICKÉ PREDSTAVENIE6/2004 PC REVUE 93


Do redakcie smedostali <strong>na</strong> test DVDprepisovaciu mechanikuz<strong>na</strong>èky Asus DRW-0804P.Pravdou je, e portfólio spoloènostiAsus v tejto oblastinie je príliš široké – testovanámechanika je len jedným z dvochmodelov DVD prepisovaèiek, ktorémá Asus v ponuke. Ani tie však nie súcelkom z jej vlastnej produkcie. Utvrdzujenás v tom i fakt, e táto mechanikaje okrem predného panela identickás mechanikou Pioneer DVR-A07,ktorú sme v redakcii testovali nedávno.Obe mechaniky sa fyzicky podobajúako vajce vajcu. Výnimkou je lenpredný panel, ktorý je v prípade Asusuodlišný.Ako osmièka v modelovom oz<strong>na</strong>èeníniektorým správne <strong>na</strong>povedá, <strong>na</strong>pa¾ovaèkapod¾a výrobcu podporujeosemrýchlostný zápis <strong>na</strong> DVD+R, aleaj konkurenta DVD-R. Prepisovanieoboch typov DVD RW médií zvládaSÚA(Blišie informácie o súai nájdete <strong>na</strong> str. 168alebo <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>)Asus DRW−0804Pmechanika štvorrýchlostne. Vzh¾adom<strong>na</strong> to, e mechanika bola v benompredajnom balení, obsahovala aj softvér<strong>na</strong> priloenom CD, návod v angliètine,kábel IDE, <strong>sk</strong>rutky a nástroj<strong>na</strong> núdzové vyberanie uviaznutých di<strong>sk</strong>ov.Práve tomuto nástroju sa tu venujea komická pozornos vzh¾adom<strong>na</strong> to, e je osobitne zavarený v igelitespolu s osobitným návodom. Ako<strong>na</strong>pa¾ovací softvér sa s mechanikoudodáva OEM verzia programu NeroBurning ROM vo verzii 6.3.0.0, ktoráje funkène obmedzená <strong>na</strong> pouitie stýmto modelom mechaniky.Na mechanike sme si okrem štandardnejsúpravy testov overili ajkompatibilitu s náhodne vybranýmiNapálenie DVD média s uzatvorením (4,3 GB dát)Typ médiaÈas (rýchlos)Sentinel DVD+R 8×0:13:25 (<strong>na</strong>pálené štvorrýchlostne)Memorex DVD+R 8×0:12:43 (<strong>na</strong>pálené štvorrýchlostne)Verbatim DVD+R 8×N/A (<strong>sk</strong>onèilo sa chybou)Memorex DVD+RW 4×0:14:19 (<strong>na</strong>pálené štvorrýchlostne)osemrýchlostnými médiamiDVD+R. K dispozícii smemali osemrýchlostné médiáDVD+R z<strong>na</strong>èky Memorex aSentinel. Vy<strong>sk</strong>úšali sme ajDVD+RW médium Verbatim,ktoré podporovalo štvorrýchlostnýprepis dát. Rýchlostnévýsledky vidíte v tabu¾ke <strong>1.</strong> Pri<strong>na</strong>pa¾ovaní sme merali èas od zaèiatku<strong>na</strong>pa¾ovania a po uzatvorenie média.Zaujímal nás <strong>na</strong>jmä fakt, èi sa budúdosiahnuté výsledky výrazne líšiod tých, ktoré sme nedávno <strong>na</strong>meralipri mechanike Pioneer DVR-A07.Na <strong>na</strong>še prekvapenie mechanika prostredníctvomvypa¾ovacieho softvéruNero Burning ROM ani pomocou utilityCD-DVD speed nedosiahla pri testovanýchmédiách vyššiu rýchlos<strong>na</strong>pa¾ovania ne 4×. Bohuia¾, prišlisme o osemrýchlostné médium Verbatim,ktoré síce mechanika oficiálne<strong>na</strong>pálila, ale nebolo èitate¾né v nijakejmechanike, ani v tej testovanej.V <strong>na</strong>šom teste èítania poškodenýchCD a DVD médií táto <strong>na</strong>pa¾ovaèkaobstála dobre. Ve¾ké škrabance, ktorésme <strong>na</strong> médiách schválne vytvorili,síce nepreèítala, ale obstojne sa vyrov<strong>na</strong>las èasami média, ktoré bolipri¾ahlé k škrabancom. Obdobné tobolo aj s poškodenými kompaktnýmidi<strong>sk</strong>ami, v tomto smere k <strong>na</strong>pa¾ovaèke<strong>na</strong>ozaj nemôeme ma výhrady.Dobré dojmy však neurobí len dobrývýsledok pri èítaní poškriabanýchmédií. Napa¾ovaèka, bohuia¾, <strong>sk</strong>lamalapri všetkých ponúknutých osemrýchlostnýchDVD médiách. Pri štvorrýchlostnom<strong>na</strong>pa¾ovaní s òou síce problémyneboli, kvalitu za cenu, ktorúzákazník zaplatí <strong>na</strong>vyše v porov<strong>na</strong>níso štvorrýchlostnou <strong>na</strong>pa¾ovaèkou, tuvšak zatia¾ necíti.Ce<strong>na</strong>: 4748 Sk (3990 Sk bez DPH)Zapoièal: LIBRA Electronics SlovakiaMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 200 mm × 145 mm × 40 mmMax. rýchlos <strong>na</strong>pálenia DVD+R/−Rmédia: 8×Max. rýchlos <strong>na</strong>pálenia DVD+RW/−RWmédia: 4×Max. rýchlos <strong>na</strong>pálenia CD−R/RW média: 24×Rýchlos èítania DVD±R/RW: 8×Rýchlos èítania DVD ROM single/dual layer:12×/8×Prístupová doba CD/DVD: 130/140 msZáruka: 24 mesiacov94 PC REVUE 6/2004


Samsung Yepp MCD−HF920Spoloènos Samsungponúka v súèasnosti<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu pomerne širokýrad spotrebnej elektroniky. Do nehosa zaraïuje aj osobný CD prehrávaè MP3 aWMA, ktorý sme mali monos otestova.CD Yepp zdruuje vlastne tri prístroje – prehrávaèklasických hudobných CD, <strong>sk</strong>ladieb vo formáteMP3 èi WMA a stereo FM rádio. Okrem šírky funkènejvýbavy je pomerne príjemný aj vzh¾ad – ochrannékryty sú vyhotovené z plastu so striebristou povrchovouúpravou. Niektorým pouívate¾om osobnýchprehrávaèov mono nebude vyhovova neprítomnosdispleja <strong>na</strong> tele prehrávaèa, my sme sivšak pomerne rýchlo zvykli, e zobrazovacia jednotkaje umiestnená <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi.Ovládaè je toti ove¾a lepšie dostupnýako prehrávaè, ktorý sme poèas ciestbratislav<strong>sk</strong>ou MHD zväèša nosili vovaku. Monos prehrávania cédeèiekklasických rozmerov toti pridala prehrávaèu<strong>na</strong> objeme, a tak sme <strong>na</strong> obleèeníne<strong>na</strong>šli ani jedno vrecko, do ktoréhoby sa vtes<strong>na</strong>l. Na displeji sú dostupné štyririadky, no niekedy sme mali problém preèíta zobrazenéz<strong>na</strong>ky.Prakticky všetky prehrávaèe hudobných alebo MP3CD sú náchylné <strong>na</strong> nesprávne èítanie médií pri otrasoch.Nemôeme to však tvrdi o testovanom Yeppe –disponoval toti vyrovnávacou pamäou, do ktorej savtes<strong>na</strong>lo 460 sekúnd hudby MP3. Pochváli tie musímeúspornos prehrávaèa – pomerne ve¾kú èas <strong>sk</strong>ladbypo zaèiatku prehrávania <strong>na</strong>èítal do vyrovnávacejpamäte, a tak mohol šetri energiu <strong>na</strong> otáèanie cédeèka.Samozrejmosou je v súèasnosti prehrávanieCD-R i CD-RW médií a monos <strong>na</strong>bíjania pripojenímpomocou dodávaného AC adaptéra.Nepotešila nás však kvalita – presnejšie nekvalita– priloených slúchadiel. Zvuk toti reprodukovalivo všetkých pásmach pomerne <strong>sk</strong>reslený. Popripojení slúchadiel Koss portaPro sme však zaèulizvuk, ktorý zaraïujeme do vyššej strednej triedy –nie síce ideálny, ale pomerne kvalitný.Zabudovanému rádiu slúia slúchadlá ako anté<strong>na</strong>,a tak je príjem rádia v pásme FM vcelku kvalitný.Preto môeme hodnoti Samsung CD Yepp MCD-HF920 ako vcelku dobrú vo¾bu pre ¾udí, ktorí chcú niesíce <strong>na</strong>jlacnejší, ale ani <strong>na</strong>jdrahší prehrávaè.H A R D W A R EHodnotenie:☺ Ve¾kos vyrovnávacej pamäte☺ Hrúbka prístroja☹ Ve¾kos z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> displejiCe<strong>na</strong>: 7050 Sk (5925 Sk bez DPH)Dodávate¾: Libra Electronics SlovakiaMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 131,8 × 16,5 × 135,5 mmHmotnos: 163 gramovPodporované formáty <strong>sk</strong>ladieb: MP3, WMA, CD−DAPodporované formáty CD: CD−R, CD−RW, ISO 9660, Joliet,Romeo, Multi−sessionRýchlos dátového toku: MP3 – 8 kb/s – 320 kb/s,WMA – 32 kb/s – 320 kb/sSystém AntiShock: CD−DA – 165 sekúnd, MP3 – 480 sekúnd,WMA – 960 sekúndÏalšie vlastnosti: integrované FM rádio, pä reimov<strong>na</strong>stavenia ekvalizéra, <strong>na</strong>bíjanie batérií pomocou adaptéraInterná èítaèka pamäových kariet 7v1V marcovom PC REVUE sme uverejnili testexterných èítaèiek pamäových kariet.V tomto èísle <strong>na</strong>ò <strong>na</strong>dviaeme a predstavíme<strong>na</strong>jnovšiu internú èítaèku. Pomocounej mono prenáša dáta s vyuitímrozhrania USB 2.0. Nie je to však jej jedinávýhoda. Druhou výhodou je monos <strong>na</strong>montovaniado 3,5-palcovej šachty, pôvodne urèenej <strong>na</strong>príkladpre di<strong>sk</strong>etové mechaniky. Montá, ako bysa dalo pri takomto výrobku oèakáva, prebiehaúplne jednoducho a zvládne ju aj poèítaèový zaèiatoèník– staèí vybra záslepku z prednej stranyPC, vloi èítaèku do uvo¾nenej pozície, pripevniju <strong>sk</strong>rutkami a spoji so správnymi konektormi<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e.V iných operaèných systémoch ako MicrosoftWindows XP treba <strong>na</strong>inštalova z priloeného CDovládaèe a èítaèka je pripravená <strong>na</strong> pouívanie.Výsledky testov prenosovej rýchlosti boli ve¾mipodobné externým èítaèkám, ktoré sme vy<strong>sk</strong>úšaliv spomí<strong>na</strong>nom teste. Zmes rôzne ve¾kých súborov scelkovou ve¾kosou 31 megabajtov preèítala èítaèka zkarty SmartMedia, Secure Digital, MMC i MemoryStick priemerne za 19,94 sekundy. Zápis <strong>na</strong> tietokarty jej trval 1,09 minúty a pri kombinovanom èítaníi zápise sme <strong>na</strong>merali presne jednu minútu. Prirýchlostných testoch sme pouívali rov<strong>na</strong>kú metodikuako pri porovnávacom teste externých èítaèiek vspomenutom vydaní PC REVUE.Èítaèka Inter<strong>na</strong>l 7in1 je teda výhodné riešenie vprípade, e uvaujete o kúpe èítaèky pamäovýchkariet, ale uprednostòujete interné riešenie predexterným. Jej ce<strong>na</strong> sa vyrovná cenám štandardnýchèítaèiek pamäových kariet a pomer ce<strong>na</strong>/výkonzlepšuje aj monos vyvedenia konektora USB <strong>na</strong>predný panel poèítaèa.-mh-Hodnotenie:☺ Ce<strong>na</strong>☺ Rozhrania USB 2.0 <strong>na</strong> predný panel PC☹ Nízka rýchlos èítania kariet SDTECHNICKÉ PARAMETREMonos èítania kariet CompactFlash I/II, SmartMedia, MMC,Secure Digital, Memory Stick, Memory Stick PRO, IBM Micro DriveSystémové poiadavky: PC s procesorom Pentium a jednouvo¾nou 3,5" pozíciou, jeden vo¾ný port USB <strong>1.</strong>1 alebo USB 2.0,operaèný systém Microsoft Windows 98 SE, Me, 2000 alebo XP,Mac OS 9.1, Mac OS XCe<strong>na</strong>: 570 Sk (479 Sk bez DPH)Dodávate¾: ProCA SKTECHNICKÉ PREDSTAVENIE6/2004 PC REVUE 95


H A R D W A R EMercury iXA−520iOb¾ubu zvukového formátu MP3 svetovíproducenti spotrebnej elektronikyèiastoène ignorujú, a tak sa daríaj výrobcom mimo tohto segmentupresadi sa <strong>na</strong> trhu so svojimi zariadeniami.Prenosný MP3 prehrávaèMercury iXA-520i pochádza odsingapur<strong>sk</strong>ého výrobcu poèítaèovýchkomponentovKobian.Prehrávaè si okrem súborovMP3 poradí aj s konkurenènýmiWMA. Na ukladanie <strong>sk</strong>ladiebslúi interná pamä s ve¾kosou128 MB. K dispozícii je aj slot <strong>na</strong> pamäovúkartu SD alebo MMC, èím sakapacita urèená <strong>na</strong> uloenie pesnièiekstáva v podstate neobmedzenou.Pripojenie k poèítaèu je realizovanécez rozhranie USB verzie <strong>1.</strong><strong>1.</strong> Prehrávaèsa tvári ako bený vymenite¾ný di<strong>sk</strong>,take nie je potrebný nijaký ïalší konverznýalebo ma<strong>na</strong>ovací softvér <strong>na</strong>prenos <strong>sk</strong>ladieb. Pripojenie do novšíchoperaèných systémov je bezproblémovéa netreba inštalova nijaký ovládaè.Do iXA-520i sa dajú prenies akéko¾vekdáta, take ho mono vyui aj ako prenosnépamäové médium.Modro podsvietený displej ukazujevšetky potrebné údaje – ktorá pieseòhrá z ko¾kých, èas od jej zaèiatku a vspodnom riadku rolujú ID3 TAG informácieo <strong>sk</strong>ladbe, a ak ich prehrávanýsúbor neobsahuje, tak jeho názov.So zobrazovaním z<strong>na</strong>kov s diakritikoumá prehrávaè menšie problémy,v názve súboru ich vie zobrazi,no v ID3 TAGu u nie. Prehrávanie ahlasitos reprodukcie sa ovláda pomocoutlaèidiel <strong>na</strong> èelnej strane. Hlasitosmono meni v šestnástich úrovniach.Po krátkom stlaèení multifunkènéhoovládaèa je prístupné menu sïalšími ponukami, kde sa dá <strong>na</strong>stavikontrast a dåka podsvietenia displeja,ekvalizér a opakovanie jednej,všetkých alebo len èasti <strong>sk</strong>ladby. Nastavenieekvalizéra nemá <strong>na</strong> zvuk poèute¾nýefekt. Pri pouití kvalitných slúchadielje však pouívanie akýchko¾vek„zlepšovaèov“ zvuku nepotrebné.Po dlhšom stlaèení multifunkènéhoovládaèa sa prehrávaè prepne <strong>na</strong>rádio. K dispozícii je vlnový rozsah FM.Stanice sa dajú ladi manuálne aj automaticky.Do pamäte sa dá uloi 20 staníc,èo úplne staèí. Zvuk rádia zaostávaza prehrávaèom – je plochý a chýba mupriestor. Slabšia zvuková kvalita je <strong>na</strong>prvé poèutie zrejmá pri porov<strong>na</strong>ní s prenosnýmvreckovým prijímaèom. VýhodouiXA-520i je len niší šum slúchadlovéhozosilòovaèa. Pri zmene hlasitostirádia však poèu rušivé „lupnutie“.Mercury iXA-520i po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾omaj monos priameho <strong>na</strong>hrávaniado formátu MP3 cez linkovývstup alebo integrovaný mikrofón. Tuprístroj po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>ozaj ve¾a moností<strong>na</strong>stavenia. Na výber sú tri módy <strong>na</strong>hrávaniaformátu MP3 – MPEG1 layer2.5, MPEG1 layer 3, MPEG2 layer 3.Vzorkovacia frekvencia snímanéhozvuku sa pod¾a pouitého módu dámeni od 8 a do 48 kHz pri konštantnomdátovom toku (bitrate)od 8 KB do 256 KB za sekundu.Nechýba ani monos prepí<strong>na</strong>niamono, stereo ajoint stereo. Skúsenejšípouívate¾ má takve¾a moností ovplyvnia optimalizova výslednúkvalitu <strong>na</strong>hrávky.Pri pouívaní iXA-520i ako diktafónuje k dispozícii funkcia hlasovéhoaktivovania záz<strong>na</strong>mu. Nahrávasa dá, samozrejme, aj zo zabudovanéhorádia.Prístroj je <strong>na</strong>pájaný Ni-MH akumulátoroms kapacitou 750 mAh. Pod¾avýrobcu úplne <strong>na</strong>bitý dokáe poháòaprehrávaè osem hodín. V teste však vydraldodáva energiu pribline šeshodín. Komu sa to zdá málo, môesi prevádzku predåi pripojite¾nýmexterným zdrojom, do ktorého savkladá jed<strong>na</strong> AAA batéria. Úplné <strong>na</strong>bitieakumulátora trvá asi desa hodín.Akumulátor sa <strong>na</strong>bíja aj cez portUSB, keï je prehrávaè pripojený k poèítaèu.V príslušenstve iXA-520i je aj káblovédia¾kové ovládanie, ktorým sadajú ovláda základné funkcie. Slúchadlása k nemu pripájajú benýmjackom, take ich nie je problém kedyko¾vekvymeni za iné. Na dia¾kovomovládaní je aj konektor linkovéhovstupu, ktorý <strong>na</strong> prístro- ji nieje. Nahráva z externého zdroja tedamono len jeho prostredníctvom neho,èo je nepraktické.K Mercury iXA-520i sa dodávavšetko potrebné. V škatuli sú spolu sprehrávaèom slúchadlá, dia¾kové ovládanie,<strong>na</strong>bíjaèka, pripojite¾ný zdroj<strong>na</strong> jednu AAA batériu, ochranné látkovévrecko, kábel USB <strong>na</strong> pripojeniek poèítaèu, CD s ovládaèmi a jednoduchýmsoftvérom <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie <strong>sk</strong>ladieb,audiokábel <strong>na</strong> prepojenie s externýmizariadeniami a manuál.Mercury iXA-520i je prístroj vynikajúcejkoncepcie – prehráva, <strong>na</strong>hráva,má rádio, internú pamä aj slot <strong>na</strong>pamäové karty, dá sa poui ako prenosnýdi<strong>sk</strong>, nepotrebuje nijaký špeciálnysoftvér. Má síce aj zopár „múch“,no dá sa s nimi prei.Hodnotenie:☺ Koncepcia☺ Funkèná výbava☺ Príslušenstvo☹ Nefunkèný ekvalizér☹ Mechanické vyhotovenie krytu konektoraUSB a pamäovej karty☹ Linkový vstup <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaníCe<strong>na</strong>: 5090 Sk (4277 Sk bez DPH)Zapoièal: ProCA SlovakiaJuraj ZvaloTECHNICKÉ PARAMETREPodporované formáty: MP3(prehrávanie/záz<strong>na</strong>m), WMA (prehrávanie)Odstup signál/šum: 85 – 90 dBVýdr akumulátora: prehrávanie 8 hodín,záz<strong>na</strong>m 4 hodinyVýstupný výkon: 5 mW + 5 mWVe¾kos zabudovanej pamäte: 128 MBSlot <strong>na</strong> pamäovú kartu SD/MMCPripojenie k poèítaèu: USB <strong>1.</strong>1Rozmery: 82 × 63 × 15 mm96 PC REVUE 6/2004


UMAX Lumi EL 715V májovom vydaní PC REVUE ste simohli preèíta o notebookovej klávesniciUMAX Lumi EL 610, ktoráokrem malých rozmerov disponovalavcelku kvalitným podsvietenímjednotlivých tlaèidiel. V redakcii sateraz objavila jej sestra, urèená preklasické „ve¾ké“ osobné poèítaèe.Najväèšou výhodou tejto klávesniceje monos zapnutia podsvieteniavšetkých klávesov belasým svetlom.Keby však boli jednotlivé tlaèidláosvetlené iba zo spodnej strany, neboloby to ve¾mi pohodlné. Jednotlivéklávesy Lumi EL 715 (podobneako jej notebookovej sestrièky) súvšak vyhotovené z bieleho polopriesvitnéhoplastu, a tak v úplnej tmesvieti príjemným modrastým svetlomnielen podklad, ale aj tlaèidlá.Pouitie jednotlivých tlaèidiel jevïaka dobre zvolenej výške zdvihu aštandardným rozmerom klávesovvcelku pohodlné. Mierne excentrickéje však rozloenie tlaèidiel – Entersiaha iba cez jedno „poschodie“, medzerníkje pre prítomnos tlaèidlaIns a klávesu ò <strong>sk</strong>rátený. Na <strong>sk</strong>rátenímedzerníka sa podpísal ešte jedenfaktor – Umax sa toti rozhodolzmenši celkovú dåku klávesnice, atak smerové tlaèidlá umiestnil ve¾miblízko alfanumerickej èasti – viacvám <strong>na</strong>povie fotografia. Najviac smevšak ocenili ve¾kos tlaèidla Backspace– ani niektoré „ve¾ké“ klávesnicek PC ho nemajú taký ve¾ký akotestovaný kus. Napriek všetkým niepríliš pozitívnym faktom však mô-eme poveda, e ergonómia písania<strong>na</strong> klávesnici Umax Lumi EL 715 jedobrá a po pribline pätnásminútovomtréningu sme nemali problémpísa <strong>na</strong> nej všetkými desiatimi prstamipriblinou rýchlosou 180 z<strong>na</strong>kovza minútu.Jediná vec, <strong>na</strong> ktorú sme si nevedelizvyknú, bolo pouitie tlaèidielINS a DEL. Výrobca ich toti umiestnilved¾a smerových šípok a tak smepri ich pouití museli dáva palecpravej ruky a pod dlaò.Práve vïaka zvyku písa všetkýmidesiatimi prstami sme zistili a pojednom mesiaci, e Lumi EL 715 disponujeiba èe<strong>sk</strong>ými popismi klávesov.Pod¾a informácií dodávate¾a bysa v budúcnosti mali zaèa predávaaj výrobky so sloven<strong>sk</strong>ými popismi.Klávesnica Lumi EL 715 je rov<strong>na</strong>koako Lumi EL 610 podsvietená belasýmiluminátorom, ktorý nemá ve¾kúspotrebu. Prítomnos tohto typuosvetlenia však má aj nevýhodu, ktorása prejavila <strong>na</strong> cene.Túto klávesnicu teda môemehodnoti ako dobrú alter<strong>na</strong>tívu prepouívate¾ov, ktorí chcú tichú a vcelkupohodlnú klávesnicu, ale hlavnenechcú v noci ruši svoje okolie dodatoènýmosvetlením svojej pracovnejplochy.Hodnotenie:☺ Iluminátorové podsvietenie☺ Monos vypnutia a zapnutia podsvieteniaza chodu☹ Èe<strong>sk</strong>é popisy tlaèidielCe<strong>na</strong>: 2559 Sk (2150 Sk bez DPH)Dodávate¾: ConQuest SlovakiaMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky: operaèný systémMicrosoft Windows 98/Me/2000/XP,hardvérová výbava pod¾a poiadaviekoperaèného systému, port USBRozmery: 435 × 170 × 26 cmHmotnos: 560 gramovDåka kábla: 1,5 metraSvietivos: 25 cdm 2 /min.Ïalšie parametre: špeciálny kláves<strong>na</strong> zapnutie/vypnutie podsvietenia, spotrebapod¾a výrobcu: max. 250 mAh, vypnutiea uspatie poèítaèa


S O F T W A R EImageMagick 6.0.0Program ImageMagicktyp formátu ide, a vypíše podrobnúštatistiku o obrázku. Štandardný výpismono rozšíri pouitím parametra-verbose. Conjure mono poui<strong>na</strong> interpretovanie alebo spustenie<strong>sk</strong>riptu <strong>na</strong>písaného v Magick ScriptingLanguage (MSL). Montage umoòujevytvori, resp. zloi obrázokkombináciou viacerých samostatnýchobrázkov. Uvedené nástroje súešte zvláštne tým, e sa zadávajú priamoz príkazového riadka (konzoly).Program ImageMagick podporujepribline 89 formátov. Z tých známejšíchazda spomeniem TIFF, JPEG,PNG, PDF, PhotoCD a GIF. Podrobnýzoz<strong>na</strong>m nájdete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.imagemagick.org/<strong>www</strong>/formats.html.Nástroje programu ImageMagickmono bez problémov pomocou jednoduchého<strong>sk</strong>riptu poui <strong>na</strong> úpravuakéhoko¾vek mnostva obrázkov. Navyšeku kniniciam, ktoré sa dodávajús programom ImageMagick, monopristupova z rôznych jazykov(<strong>na</strong>pr. C, C++, ColdFusion, Delphi,Java, Macintosh Scripting Interface,OpenPTC, PerlMagick, PHP, Python,PythonMagick, RUBYMagick, Scheme,TclMagick, Windows OLE èi wxImagick).NOVINKY VO VERZII 6.0.0. NovýImageMagic obsahuje nieko¾ko zlepšení;pribudlo <strong>na</strong>pr. MagickWand API(vysokoúrovòové C rozhranie <strong>na</strong> prístupk metódam programu Image-Magick), zvýšila sa stabilita programu,pribudol nový parameter -fx, ktorýmono poui <strong>na</strong> aplikovanie matematickéhovýrazu, jednotlivé algoritmyboli optimalizované a po novomby mali pracova výrazne rýchlejšie,všetky verzie pre operaèné systémyLinux, Solaris, FreeBSD, Mac OS X aWindows prešli úspešne regresnýmitestami, metódy composite boli opravenéa prispôsobené štandardu SVG,bol zdoko<strong>na</strong>lený nástroj compare,zlepšila sa podpora pre CMYK, prepracovanéboli metódy pracujúce sreazcami (po novom by nemalo dochádzak chybám typu buffer overflow)a zlepšilo sa hlásenie chýb (terazje detailnejšie opísaný problém,ktorý vznikol).MANUÁLY, NÁVODY, DOKUMEN−TÁCIA... Podrobnejšie informácie oprograme, FAQ èi di<strong>sk</strong>usné <strong>sk</strong>upinynájdete <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke http://<strong>www</strong>.imagemagick.org/. Aktuálnu verziuprogramu môete zí<strong>sk</strong>a zadarmozo servera ftp://ftp.imagemagick.org/pub/ImageMagick/. Webová stránkahttp://<strong>www</strong>.cit.gu.edu.au/~anthony/graphics/imagick6/ obsahuje rozsiahlyH¾adáte program <strong>na</strong> spracúvanie bitmapovýchobrázkov pod Linuxom èiWindows? Potom ste <strong>na</strong> správnommieste. Na internete sa nedávno objavilanová verzia zaujímavého programu– ImageMagick 6.0.0. Podrobnostisa dozviete z <strong>na</strong>sledujúceho èlánku.ImageMagick 6.0.0 je robustnákolekcia nástrojov a kniníc, ktoráumoòuje èíta, zapisova a manipulovas grafickými súbormi. Medzinástroje patria <strong>na</strong>sledujúce programy:animate, composite, conjure, convert,display, identify, import, mogrify,montage.Animate slúi <strong>na</strong> zobrazenie animácie<strong>na</strong> obrazovke X servera. Compositevám umoní zlúèi nieko¾koobrázkov do jedného. Convert sa pouíva<strong>na</strong> prevod medzi formátmi.Pozor! Tento nástroj pracuje priamos originálnymi súbormi, preto saodporúèa <strong>na</strong>jprv vyrobi si zálonékópie týchto obrázkov. Nástroj Convertokrem prevodu medzi formátmimono poui aj <strong>na</strong> otáèanie obrázkov,zmenu ve¾kosti, tvorbu rámov,vkladanie textov, orezávanie obrázkaèi aplikovanie rôznych filtrov (<strong>na</strong>pr.Adaptive Threshold, Add Noise, Annotate,Blur, Border, Channel, Charcoal,Composite, Contrast, Convolve, Crop,Despeckle, Draw, Detect Edges, Emboss,Equalize, Explode, Flip, Flop,Frame, Gamma, Gaussian Blur, Gradient,Grayscale, Implode, Level, MedianFilter, Modulate, Monochrome,Negate, Normalize, Oil Paint, Plasma,Quantize, Raise, Reduce Noise, Resize,Roll, Rotate, Scale, Segment, Shade,Sharpen, Shave, Shear, Spread,Solarize, Swirl, Unsharp Ma<strong>sk</strong> a Wave;<strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.imagemagick.org/images/examples.jpg ich nájdete ajv grafickom vyhotovení). Display jeprogram, ktorý umoòuje vykreslenie¾ubovo¾ného podporovaného formátu<strong>na</strong> obrazovku X servera. Importvám umoní uloi ¾ubovo¾né okno,obdånikovú èas, resp. celý de<strong>sk</strong>topdo súboru. Mogrify transformuje obrázokalebo <strong>sk</strong>upinu obrázkov. Transformáciousa myslí pouitie filtrovako image scaling (zme<strong>na</strong> ve¾kosti obrázka),image rotation (rotácia), colorreduction (úprava poètu farieb v obrázku)a iných. Identify urèí, o akýAplikácia nieko¾kých filtrov <strong>na</strong> obrázok pomocou nástrojov z programu ImageMagicknávod a ve¾a príkladov, ako a <strong>na</strong> èojednotlivé nástroje poui.ZÁVER. Program si urèite <strong>na</strong>inštalujtea vy<strong>sk</strong>úšajte. Budete prekvapenímnostvom kvalitných funkcií, ktorýmitento balík disponuje. Po programeGimp (http://<strong>www</strong>.gimp.org/) je toïalší výborný program <strong>na</strong> úpravu aspracovanie obrázkov.Peter Gašparoviè98 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R EWindows XP Media Center EditionDomáci pouívate¾ je postavený pred urèité úlohy,ktoré predpokladá rieši <strong>na</strong> svojom „domácom miláèikovi“,èi u ide o spracovanie fotografií z digitálnehofotoaparátu, amatér<strong>sk</strong>eho videa z digitálnejkamery, prehrávanie filmov z DVD, <strong>na</strong>pa¾ovanieCD, DVD a podobne. Na trhu sa u udomácnilipoèítaèe pripomí<strong>na</strong>júce hi-fi veu, urèené špeciálnepre domáceho pouívate¾a. A špeciálne pre domácehopouívate¾a je urèený aj operaèný systémWindows XP Media Center Edition 2004. Tento systémmono <strong>na</strong>inštalova len <strong>na</strong> typ poèítaèa MediaCenter PC. Aj klasický Windows XP zí<strong>sk</strong>a druhýmultimediálny dych po <strong>na</strong>inštalovaní vo¾ne stiahnute¾néhoprogramu Windows Movie Maker 2 akomerène dostupného doplnkového balíka MicrosoftPlus! Digital Media Edition <strong>1.</strong>1, ktorý predstavujeme<strong>na</strong> inom mieste v tomto èísle.HARDVÉR. Poiadavky <strong>na</strong> poèítaè vhodný <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovaniea prevádzkovanie operaèného systémuWindows XP Media Center Edition 2004 sú o nieèoprísnejšie ne pre klasické XP-èka. Môeme ich zhrnúdo piatich bodov. Dia¾kové ovládanie kompatibilné s Media Center<strong>na</strong> jednoduchý prístup k multimediálnym funkciám;dia¾kové ovládanie sa stáva vhodným doplnkomklávesnice a myši; <strong>na</strong> strane PC je senzorIrDA <strong>na</strong> komunikáciu s dia¾kovým ovládaním, prípadnesatelitným doplnkom Grafická karta s TV výstupom Televízny tuner s monosou príjmu TV signáluz antény, satelitu alebo káblovej televízie Hardvérový kodér <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m televízneho signálu<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> Digitálny zvukový výstup <strong>na</strong> prepojenie s domácimaudiosystémom, prípadne domácim kinomZ pomerne širokej ponuky týchto prístrojov v západnejEurópe (cez zásielkové sluby sú, samozrejme,dostupné aj u nás) sme otestovali tento operaènýsystém <strong>na</strong> poèítaèi Media Center pc m270n odfirmy HP. V tomto prípade výrobca stavil <strong>na</strong> klasickýkonzervatívny vzh¾ad, no vïaka pouitým materiáloma elegantnej precíznej konštrukcii sa budetento prístroj dobre vyníma aj ved¾a ostatných prístrojovdomáceho multimediálneho kútika. Poèítaèobsahuje DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku, DVD mechaniku, èítaèkupamäových kariet a ovládacie prvky <strong>na</strong> výberdruhu prezentovaných multimédií a ich ovládanie.Pod odklopným krytom v dolnej èasti predného panelasú prípojné miesta <strong>na</strong> vstupné a výstupné audiokonektory,USB a konektor 1394 FireWire, takepripojovanie digitálneho fotoaparátu a kamery buderýchle a pohodlné.Dia¾kové ovládaniespolu so snímaèomTestovacia zostavaHP Media Center pc m270nPriaznivý dojem z elegantného dizajnu dotvára ajšpeciál<strong>na</strong> klávesnica. V hornej èasti sú tlaèidlá <strong>na</strong> výberdruhu multimédií, tlaèidlá <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rátenú vo¾bu niektorýchúloh (mailovanie, chatovanie, vyh¾adávanie,<strong>na</strong>kupovanie) v súvislosti s internetom. Nasledujútlaèidlá <strong>na</strong> vysunutie obidvoch DVD mechaník, èo jetrochu nelogické, pretoe pre manipuláciu s DVD ajtak musíme siaha priamo <strong>na</strong> mechaniku. PrívlastokMedia Center však tomuto poèítaèu dávajú a <strong>na</strong>sledujúcedva komponenty: špeciálne dia¾kové ovládaniea jeho snímaè IrDA, pripojite¾ný <strong>na</strong> port USB.Toto dia¾kové ovládanie sa síce typickým kruhovýmrozmiestnením <strong>na</strong>vigaèných klávesov podobá<strong>na</strong> ovládanie DVD alebo domáceho ki<strong>na</strong> (alebo televízora,pretoe takmer kadé moderné dia¾kové ovládaniepo zadaní príslušných kódov výrobcov dokáedo urèitej miery ovláda viac druhov prístrojov),no neomylne ho spoznáme pod¾a výrazného,farebne odlíšeného tlaèidla ŠTART. Ale poïme peknepo poriadku a opíšme jednotlivé <strong>sk</strong>upiny tlaèidieldia¾kového ovládania.Media Center START: hlavné farebne odlíšenétlaèidlo <strong>na</strong> aktiváciu Media CenterRemote Standby: prepí<strong>na</strong> poèítaè medzi aktívnyma power-saving standby módomNavigaèné tlaèidlá: play, stop, pause, record,<strong>sk</strong>ip, rewind, fast-forward násobnou rýchlosou(<strong>1.</strong>4×, 5×) a krokové prehrávanie po jednotlivýchsnímkachReplay: vráti prehrávaný záz<strong>na</strong>m spä o 7 sekúnd,prípadne <strong>sk</strong>ladbu <strong>na</strong> CD alebo film <strong>na</strong> DVD <strong>na</strong>zaèiatok aktuálnej kapitolySkip: <strong>sk</strong>ok <strong>na</strong> ïalšiu kapitolu, v prípade kontinuálnehozáz<strong>na</strong>mu <strong>sk</strong>ok dopredu o 29 sekúndTlaèidlá výberu <strong>na</strong> výber prezentovaných multimédií,albumov, <strong>sk</strong>ladieb a podobneRýchle prepí<strong>na</strong>nie druhu prezentovaných multimédií(My TV, My Music, My Pictures, My Videos,Recorded TV, Program Guide a DVDOvládaèe Audio/Video: <strong>na</strong>stavovanie hlasitosti,jasu, výber zvukového kanála a podobneSOFTVÉR. Filozofia pouitých obrazoviek tejto vrstvyje prispôsobená zobrazovaniu <strong>na</strong> obrazovke televízoraa ovládaniu prostredníctvom dia¾kovéhoovládania. V základnom menu sú dostupné polokyMy TV, My Music, My Pictures, My Videos, PlayDVD a Settings.Najdôleitejšou výhodou Media Center je systémovýa integrovaný prístup k multimédiám. Skutoènos,e väèši<strong>na</strong> zdrojov multimédií je digitálnycha poèítaè disponuje monosou záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>, dáva tomuto systému nezvyèajnú variabilitu.Napríklad <strong>na</strong> utilite <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m programu, ktorý práveteraz nemôeme sledova, ale predpokladáme, esi ho pozrieme ne<strong>sk</strong>ôr, je nielen monos komfortného<strong>na</strong>stavenia parametrov záz<strong>na</strong>mu, ale môemešpecifikova aj ïalší osud dokumentu s <strong>na</strong>hrávkou,<strong>na</strong>pr. ako dlho ju budeme <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>ladova.Windows Media Center Edition vám umoòuje<strong>na</strong>sledujúce scenáre: Prezentácia domáceho videa a rodinných fotografií.Pri nejakej príleitosti sa zíde rodi<strong>na</strong> alebopriatelia a chcete sa popýši fotografiami svojichratolestí alebo domácim videom z bájeènej dovolenky.S pouitím poèítaèa odpadne oprašovanie starýchalbumov, h¾adanie predlovacej šnúry k diaprojektoruaj prácne <strong>na</strong>stavovanie starej premietaèky.S Media Centrom je všetko okamite k dispozícii<strong>na</strong> obrazovke rodinného TV. Pouijeme polokymenu My Pictures a My Videos. No niè nie jestratené ani v prípade, ak Media Center nemáme.Scenár prezentácie domáceho videa a rodinnýchfotografií je moné takmer s rov<strong>na</strong>kým komfortomrealizova aj bez PC pomocou beného DVD pre-6/2004 PC REVUE 99


S O F T W A R EHlavné menu Windows XP s doplnkom Media Centerhrávaèa alebo domáceho ki<strong>na</strong>, lene si to vyadujepomerne zdåhavý proces prípravy obsahu DVD.Ak si po dovolenke dáme trochu aktívnej námahy,pomocou Windows Movie Makera alebo inéhonástroja zostriháme domáce video a pomocou programutypu Sonic My DVD (èasto sa dodáva spolu s<strong>na</strong>pa¾ovaèkami) vyrobíme domáce DVD s komfortnýmmenu. Domáce video<strong>na</strong>hrávky <strong>na</strong> DVD môemedoplni o slideshow z digitálnych fotografií, vygenerované<strong>na</strong>príklad pomocou Plus! Photo Story, podfarbenévhodnou hudbou. Pri prezeraní takto koncipovanéhoDVD komfort a kvalita prezentácie budúúplne rov<strong>na</strong>ké ako pri pouití Media Center PC. Preme<strong>na</strong> obývacej izby <strong>na</strong> domáce kino. Tentoscenár vyuitia poèítaèa Media Center má takistosvoju alter<strong>na</strong>tívu v originálnej súprave prístrojov –DVD prehrávaèa, Dolby Digital a DTS dekodéra sozosilòovaèom a reproduktorov, pre ktorú sa vilnázov „domáce kino“. Tvorba domácich úloh. Pri vypracovaní klasickýchslohových úloh alebo moderných „essays“ ve¾mipomôu multimediálne prezentácie z rôznych – èiu lokálne <strong>na</strong>inštalovaných, alebo webových – encyklopédií.Úlohu multimédií vo výuèbe jazykov aninemusíme zdôrazòova. Nájde sa aj menej benépouitie, <strong>na</strong>príklad ukáky taneèných krokov alebozobrazovanie schém choreografie.Media Center – ovládanie <strong>na</strong>hrávania Hry a zábava. Pokúsme sa vymyslie aj nejakýopaèný scenár <strong>na</strong> vyuitie hernej konzoly. Existujedoplnok Media Center Extender for Xbox. Na èo bymohol by dobrý, keï Xbox môeme pripoji k TV?Predstavme si situáciu, keï potomkovia majú vosvojej izbe hernú konzolu Xbox, pripojenú k televízoru.Zatia¾ èo rodièia v obývacej izbe sledujú prostredníctvomMedia Center PC futbal, deti chcú vŠablóny stránok HTML Media Center SDK <strong>na</strong> návrh dizajnu aplikáciídet<strong>sk</strong>ej izbe sledova komédiu, ktorú si <strong>na</strong> MediaCenter PC nechali zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> vèera dopoludnia,zatia¾ èo boli v škole. Riešenie tejto poiadavky ponúkapráve spomí<strong>na</strong>ný doplnok, pomocou ktoréhosa môeme pripoji z hernej konzoly Xbox <strong>na</strong> MediaCenter PC. Na TV prijímaèi s Xboxom v det<strong>sk</strong>ejizbe môeme sledova film, ktorý je uloený <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u Media Center PC v obývacej izbe, zatia¾ èosamotný Media Center je práve v slubách priaznivcovfutbalu. Prepojenie medzi Xboxom a MediaCentrom je, samozrejme, bezdrôtové.PRESTAVBA PC NA MEDIA CENTER. V experimentochsme úspešne pokraèovali tým, e sme pripojilisnímaè dia¾kového ovládania do portu USBmultimediálneho notebooku (HP Compaq nx7000).Tlaèidlom ŠTART dia¾kového ovládania sa aktivovalohlavné menu operaèného systému Windows XP.Takisto fungovali aj všetky tlaèidlá <strong>na</strong> ovládaniemultimediálneho prehrávaèa Media Player. Po doplnenío externý USB televízny tuner, prípadne aj o5.1 zvukovú kartu by sme mohli inštalova operaènýsystém Windows XP Media Center Edition 2004aj <strong>na</strong> takúto zostavu.KÁBLE. Poèítaè Media Center v testovanej konfiguráciispolu s operaèným systémom rieši integráciua systémový prístup k domácej zábave, nonerieši sple káblov. Tu je priestor pre komponenty<strong>na</strong> bezdrôtový prenos multimédií od tretíchstrán. Na trhu u existujú rôzne èiastoèné riešenia5.1 reproduktorových sústav s bezdrôtovým prenosom,no treba sa tu zamyslie <strong>na</strong>d nieko¾kýmifaktormi. Predovšetkým je to kvalita bezdrôtovéhospojenia a problém <strong>na</strong>pájania. Do kadéhosatelitného reproduktora toti bude vies drôt,v tomto prípade pre zmenu <strong>na</strong>pájací. Naproti tomupripájanie komponentov s nízkym príkonom,ktoré si vystaèia s batériami (klávesnica, myš, slúchadlá),nie je problém, no niekomu mono budeprekáa predstava nevidite¾ného „elektronickéhosmogu“.APLIKÁCIE. Hoci operaèný systém disponuje mnostvomnástrojov a sluieb, je v podstate len podpornouplatformou, pomocou ktorej mono spúšaaplikácie. Windows XP Media Center Editionumoòuje spúšanie všetkých aplikácií urèenýchpre Windows XP, no pomaly sa zaèí<strong>na</strong>jú objavovaaplikácie, ktoré dokáu vyui aj jeho špecifickémonosti, <strong>na</strong>pr. hry, ktoré sa dajú hra pomocoudia¾kového ovládania. Pokus o spustenie aplikáciePokus o spustenie aplikácie urèenej pre Media Center<strong>na</strong> klasickom PCurèenej pre Media Center <strong>na</strong> klasickom PC sa <strong>sk</strong>onèíchybovým hlásením.VÝVOJ APLIKÁCIÍ PRE MEDIA CENTER. Operaènýsystém Windows XP Media Center je otvorenýsystém, pretoe Microsoft <strong>na</strong> svojom webe vo¾nesprístupnil vývojár<strong>sk</strong>y balík Windows XP MediaCenter SDK. Pripravené sú kninice funkcií <strong>na</strong> vývojmultimediálnych aplikácií a šablóny stránok HTML<strong>na</strong> návrh dizajnu aplikácií Media Center.Ce<strong>na</strong> Media Center PC v spomí<strong>na</strong>nej výbave jepribline 940 USD, ce<strong>na</strong> operaèného systému WindowsXP Media Center Edition v <strong>na</strong>šich konèináchzatia¾ nebola urèená.Media Center PC od rôznych výrobcov má vosvojej ponuke u väèši<strong>na</strong> ve¾kých internetovýchpredajcov poèítaèov. Informáciu o tom, kedy budeoperaèný systém Windows XP Media Center uvedený<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh, Microsoft zatia¾ nezverejnil.Poèítaè a operaèný systém nám <strong>na</strong> testovanie po<strong>sk</strong>ytlaspoloènos Microsoft.¼uboslav LackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel Pentium 4 2,8 GHz Hyper−ThreadingRAM: 512 MBHDD: 160 GB, 7200 rpm, Ultra−IDE hard drive16× DVD−ROM drive4× DVD+R/RW driveOnboard audio s podporou Dolby 5.1Grafika GeForce FX 5200 128 MB pamäte, 8× AGP,s výstupmi S−Video a DVI outTV tuner card s podporou stereoÈítaèka pamäových kariet 6−in−1 (CompactFlash I, II, MemoryStick, Microdrive, MultiMedia, Secure Digital, SmartMedia)6× porty USB 2.0, dva porty FireWire (1394)Dia¾kové ovládanie s USB infrared prijímaèom100 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R ESprávca Ordinácie Stomatológa pre WindowsUkáka komplexnosti kompexného zubného softvéru – program disponuje <strong>na</strong>príklad aj diáromzubnej ambulancie, do ktorého sa objednávajú pacientiSprávca Ordinácie Stomatológa preWindows (<strong>sk</strong>rátene SOSW) je, ako unázov prezrádza, nástroj pre stomatológovzo sloven<strong>sk</strong>ej produkcie. Odprogramu sme po prvom zhliadnutíoèakávali náhradu klasickej papierovejkartotéky, no èo<strong>sk</strong>oro sme sa presvedèilio svojom omyle. SOSW je totikompletný program <strong>na</strong> správuambulancie, a to od správy kariet pacientovv elektronickej podobe a pokompletnú správu ambulancie zubáraa administratívy s tým spojenej.INŠTALÁCIA. Inštalácia je jednoduchá,plnoautomatizovaná, jedinýmrušivým momentom pre nás bol fakt,e pouívate¾ nemá monos vybrasi adresár, do ktorého chce programinštalova. Mono si zvoli iba di<strong>sk</strong>,<strong>na</strong> ktorom inštalácia umiestni súborypotrebné <strong>na</strong> beh programu. Na jednejstrane je škoda, e inštalácia taktoobmedzuje pouívate¾a, <strong>na</strong> druhejstrane ide o komplexný program, priktorom väèšinou platí, e pouívate¾sa musí prispôsobi nárokom programu.Program zaberal <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u iba40 MB, ide však len o súbory potrebné<strong>na</strong> beh programu. Toto èíslo sa mô-e vyšplha ove¾a vyššie po pridanípacientov do databázy. Hardvérovénároky sú relatívne nízke – zubár<strong>sk</strong>aambulancia si v tomto prípade vystaèíiba so zostavou s procesoromtaktovaným <strong>na</strong> 400 MHz a 128 MBoperaènej pamäte.SKÚSENOSTI. Na prvý poh¾ad pôsobíprogram <strong>na</strong> èloveka, ktorý zubár<strong>sk</strong>uambulanciu <strong>na</strong>vštevuje len vúlohe pacienta, dos mätúco. Programje <strong>na</strong>bitý funkciami, ktoré sú <strong>na</strong>vyševzájomne poprepájané, èo, pochopite¾ne,komplikuje preh¾adnos prostredia.Pre tých, ktorí majú zo zaèiatkuproblém orientova sa v spleti funkcií,sú tu dva spôsoby, ako sa dosta doobrazu – buï vyuijú slubu klasickéhopomocníka, alebo interaktívnuprezentáciu, ktorá polopatisticky objasòujemonosti jednotlivých funkcií.Hneï po prvom spustení programutreba vyko<strong>na</strong> nieko¾ko k¾úèových<strong>na</strong>stavení, ako <strong>na</strong>príklad identifikaènéúdaje zariadenia a zubára vrátane <strong>na</strong>staveniaspolupráce so zdravotnýmipoisovòami èi ceny a spoluúèas pacientovpri jednotlivých výkonoch. Potomto kroku sa u môe správcaambulancie zaèa stara o <strong>na</strong>påòaniedatabáz údajmi o pacientoch.Program je zubárovi oporou privšetkých krokoch ošetrenia pacientaod jeho vkroèenia do ambulancie cezošetrenie a po prípadné vydaniereceptu a daòového dokladu. Kartypacientov sú <strong>na</strong>ozaj prepracované anemono im vytknú niè podstatnejšie.Ku kadej karte pacienta saokrem klasických údajov dá prida<strong>na</strong>príklad fotografia, ktorá umonívytlaèi pacientovi objednávaciu kartièkuaj s èiarovým kódom a vlastnoufotografiou. Umiestnenie èiarovéhokódu <strong>na</strong> objednávaciu kartièku umonív prípade, e súèasou ambulancieje aj snímaè èiarového kódu, ve¾mirýchlu identifikáciu pacienta a jehovyh¾adanie v digitálnej kartotéke. Súèasoukarty pacienta môu by i digitálneröntgenové snímky, no iba voformátoch BMP a JPG. Na druhej strane,program je moné pripoji k rádioviziografii(RTG s výstupom) a ukladaz neho snímky do prostredia programu.Pri tvorbe statusu sme ocenili komplexnosriešenia, ktoré však trochapokrivkáva z grafickej stránky – <strong>na</strong>jednotlivé statusové z<strong>na</strong>èky sú pouitépríliš krik¾avé farby a ich grafikaje <strong>na</strong>ozaj slabá. V tomto prípadevšak programátori mysleli aj <strong>na</strong> tých,ktorým takéto riešenie nevyhovuje –v prostredí programu je moné vytvárasi vlastné z<strong>na</strong>èky a vlastné farebnéschémy.Program sa okrem všetkých funkciispojených s ošetrením pacientadokáe postara aj o základnú úètovnústránku zubnej ambulancie, a tood vydávania úètov pacientom a podenné úètovné uzávierky.Program SOSW trpí jedným drobnýmnedostatkom – pre pouívate¾apravdepodobne nebude spoèiatkucelkom preh¾adný. Je to však daò zato, e je <strong>na</strong>bitý funkciami. SOSW urèiteprispieva aj k spreh¾adneniu a zjednodušeniuchodu ambulancie. Programpredstavuje komplexné riešeniesprávy zubnej ambulancie nielen prejedného lekára, SOSW sa toti vie prispôsobiaj nárokom viacerých zubárovuívajúcich jednu ambulanciu.Ce<strong>na</strong>: 16 980 Sk (14 269 Sk bez DPH)Zapoièal: Poèítaèe a Programovanie ZSWMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky:Procesor: minimálne Intel Pentium 400 MHzOperaèná pamä: 128 MB RAMMiesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: samotný program 40 MBOperaèný systém: Windows 98SE/Me/2000/XP


S O F T W A R ENMS nCodeO systéme NMS sme u v <strong>na</strong>šom magazíne informovali.Išlo o edíciu NMS for PC a NMS for PDA. V <strong>na</strong>sledujúcomèlánku vám predstavíme systém NMSnCode. Jeho hlavnou úlohou je individuálne šifrovanieinformácií zasielaných pomocou elektronickejpošty alebo uloených <strong>na</strong> CD médiách.Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu NMS nCodeIste sa vám obèas stane, e cez mail posielateinformácie, ktoré sú <strong>sk</strong>utoène citlivé. Mail je ve¾mipruný spôsob doruèovania informácií, a preto sa<strong>na</strong>ozaj pouíva aj v týchto prípadoch. Podobne jeto v prípade CD médií – obyèajne ich necháte <strong>na</strong>stole, a tak si ich môe preèíta široké spektrum¾udí.NMS nCode umoòuje viaceré spôsoby šifrovaniatakýchto informácií a po<strong>sk</strong>ytuje ich vysokú bezpeènos.Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu umoòujepridáva do balíka viacero súborov. Najjednoduchšieje poui metódu Drag and Drop. Akprenesiete do NMS celý adresár, môete ešteurèi, èi sa šifrovanie bude týka aj všetkých podadresárov.Ïalej sa rozhodujete o type ochrany. Môe ís ošifrovanie pomocou hesla alebo pomocou autorizaènéhokódu (niekedy sa oz<strong>na</strong>èuje aj ako protihodnota).Pokia¾ by ste mali <strong>na</strong> poèítaèi <strong>na</strong>inštalovanýsystém NMS for PC, celé šifrovanie je transparentnéa automatické.V prípade pouitia hesla sa s adresátom správy<strong>na</strong>pr. telefonicky dohodnete <strong>na</strong> prístupovom hesle.Takisto si môete vybra, èi bude treba heslo zadávalen pri prvom otvorení balíka alebo pri kadomotváraní. Pri zadávaní hesla sa nerozlišuje ve¾kospísmen.Podobne je to aj v prípade zadania autorizaènéhokódu. Adresátovi správy sa po otvorení zobrazíkód závislý od hardvérového vybavenia a aktuálnehodátumu a èasu. Tento kód vám musí oznámia vy mu výmenou zadáte prístupový kód. Na tentoúèel slúi samotný program NMS nCode pri spustenís príslušným prepí<strong>na</strong>èom. Opä urèujete, èi satáto operácia u<strong>sk</strong>utoèní u adresáta len raz alebo prikadom otváraní.Z<strong>na</strong>mená to, e v tomto prípade máte vyššiukontrolu <strong>na</strong>d šírenou informáciou. Nehrozí totinebezpeèenstvo prezradenia hesla. V tomto prípadepotrebuje ma adresát správy program NMSReader, ktorý je vo¾ne stiahnute¾ný zo stránky odosielate¾a.Výber typu súboru – elektronická pošta alebo CD; zároveòsú zobrazené aj <strong>na</strong>stavené vo¾by pri šifrovaníVšetky spomenuté spôsoby kontroly mono kombinova,t. j. súbor môe by chránený autorizaènýmkódom i heslom.V poslednej poloke sa odosielate¾ rozhoduje otom, èi bude šifrovanú mnoinu súborov zasielaelektronickou poštou (koncovka výsledného súboruje nms) alebo <strong>na</strong> CD (koncovka súboru je iso). Priotváraní šifrovaného balíka si adresát urèuje miesto,kam sa prijaté správy rozbalia.Celý systém NMS nCode sme si v spolupráci s dodávate¾omprogramu vy<strong>sk</strong>úšali. Pritom sme odosielališifrované prílohy elektronickej pošty a ne<strong>sk</strong>ôrsme si vytvorili aj CD so šifrovaným obsahom.Ce<strong>na</strong>: 2379 Sk (1999 Sk bez DPH)Dodávate¾: ITNetsOndrej MackoHry pro slabší PCAj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u existuje zvyk posúvastaršie PC ratolestiam s tým, e deomostávajú „<strong>na</strong> hry“. Takýto starostlivýrodiè sa však <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr borí s problémom,e <strong>na</strong> staršom PC u deti obyèajneve¾a hier nespustia. Rieši sa to zháòanímstarších hier, ktoré ešte korešpondujús hardvérovými nárokmi staršiehopoèítaèa. Takéto zháòanie u¾ahèítitul Hry pro slabší PC z dielne ŠpidlaData Processing. Ide toti o dvojcédeèkoplné starších hier, ktoré mono spusti<strong>na</strong> poèítaèoch od platformy 386 podsystémom DOS cez poèítaèe so systémomWindows 3.11 a po <strong>na</strong>jnovšiesystémy. Na dvoch CD sa <strong>na</strong>chádzavyše 250 úplných hier, èo urèite deompostaèí <strong>na</strong> dlhší èas. Ovládací programrozde¾uje hry do viacerých kategórií pod¾a ánru,kompatibility s operaèným systémom alebo pod¾ahodnotenia hry. Tvorcovia tohto CD si dali aj túnámahu, e pre lepšiu orientáciu pouívate¾ov si zahralikadú z hier (ich starosti by chcelo ma istotneviac ¾udí) a ohodnotili ju hviezdièkami od jednejdo piatich.Ovládací program umoòuje aj zobrazovanienáh¾adov z hier. Táto funkcia je však pod¾a nás dosObrázky z hier, ktoré sa <strong>na</strong> dvojcédeèku Hry pro slabší PC<strong>na</strong>chádzajú potvrdzujú, e vo¾né hry nie sú iadne prepadákynepraktická – zobrazovanie náh¾adov sa totiautomaticky spustí pri prejazde kurzorom <strong>na</strong>dzmenšeným náh¾adom. Pri s<strong>na</strong>he vypnú programznámym kríikom v pravom hornom rohu programusa tak automatickému spusteniu náh¾adov nevyhnete.Dos nevhodne bola pod ovládací programzvolená hudba – zvukové pozadie toti tvoriaSystémové poiadavky:Procesor: od 386Operaèný systém: od DOSCe<strong>na</strong>: 499 Sk (419 Sk bez DPH)Zapoièal: CenegaMatúš Valterklavírne <strong>sk</strong>ladby vo formáte MID,ktoré sa <strong>na</strong> herné CD <strong>sk</strong>rátka nehodia.I<strong>na</strong>k je ovládací program spracovanýúèelne, preh¾adne a <strong>na</strong>jmäz grafickej stránky mu nie je èo vyèíta.Komu by však spúšanie ainštalácia hier cez takéto rozhranieprekáala, nemusí ho otvára. Hrysú <strong>na</strong> CD zoradené pod¾a abecedy vadresároch, prièom hry pre DOS súod ostatných oddelené.Hry pro slabší PC sú dobrá vo¾bapre všetkých, ktorí ešte vlastnia staršiePC a chcú ho aj <strong>na</strong>ïalej vyuíva.Takáto kompilácia ušetrí majite¾ovimnostvo èasu, úsilia, ale aj peòazípri zháòaní plnohodnotných hier.Slovo plnohodnotný je <strong>na</strong> miestevzh¾adom <strong>na</strong> to, e ani jed<strong>na</strong> z hier<strong>na</strong> dvojcédeèku nie je demoverziaalebo shareware.102 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R EMicrosoft Plus! Digital Media Edition <strong>1.</strong>1Softvérový balík Microsoft Plus! Digital MediaEdition <strong>1.</strong>1 podáva pomocnú ruku pri aktívnom zostavovanímultimédií, èi u ide o albumy elektronickýchfotografií, alebo strih domáceho videa a podobne.A<strong>na</strong>log RecorderPrvú verziu tohto multimediálnehodoplnku sme predstavili vèísle 5/2003. Hodí sa <strong>na</strong> klasickýoperaèný systém Microsoft WindowsXP alebo <strong>na</strong> Microsoft WindowsXP Media Center Edition.Jeho zásluhou sa podstatne rozšíriamonosti poèítaèa v oblasti spracovaniamultimédií. Produkt trebaaktivova podobne ako Windowsa Office.Balík tvoria tieto komponenty: Photo Story Party Mode for Windows Media Player A<strong>na</strong>log Recorder Dancer CD Label Maker Sync & Go for Pocket PC Audio Converter Effects & Transitions for Movie Maker 2 Alarm Clock Sleep Timer Skins for Windows Media Player 9 SeriesEffects & Transition for Movie Maker 2Väèšinu komponentov sme u predstavili v spomí<strong>na</strong>nomèlánku, teraz sa sústredíme len <strong>na</strong> niektorézlepšenia.PLUS! ANALOG RECORDER. Nech u je prechoddo digitálnej éry akýko¾vek rýchly, nieko¾ko desiatokrokov (od vynájdenia Edisonovho fonografu) tukra¾ovala a<strong>na</strong>lógová éra. Prevody a<strong>na</strong>lógových <strong>na</strong>hrávokdo digitálnej podoby riešia <strong>na</strong> profesionálnejúrovni <strong>na</strong>hrávacie štúdiá a ponúkajú nám remasteryznámych <strong>na</strong>hrávok verzie <strong>na</strong> CD a koncertova filmov <strong>na</strong> DVD. Podobnú situáciu musíme nezriedkarieši aj u nás doma. Urèite máme svoje ob-¾úbené <strong>sk</strong>ladby a programy <strong>na</strong> magnetofónovýchkazetách, prípadne aj <strong>na</strong> klasických vinylových gramoplatniach.Jedno z riešení je uloi tieto záz<strong>na</strong>myv digitálnej forme. Pri magnetofónových kazetách,ktoré boli <strong>na</strong>hraté pomocou protišumovéhosystému Dolby B a NR, môeme oèakáva pomernevysokú kvalitu a odstup šumu 50 a 60 decibelov.Pri gramoplatniach vstupuje do hry pra<strong>sk</strong>anie a hlavnepri gramofónoch strednej triedy aj hluk pohonuz dôvodu mechanického snímania. Keby ste <strong>na</strong>mietali,e gramoplatne z h¾adi<strong>sk</strong>a kvality u nemajúèo ponúknu, urèite by vám niekto vysvetlil, ako samýlite. Práve CD a digitálne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná hudba vôbecsvojou monotónnou kvalitou patrí tak do rozvojovýchkrajín. Veï ani ivé koncerty <strong>na</strong>jznámejšíchsvetových hudobných telies nie sú bez rušivýchzvukov. Obèas niekto z hudobníkov kýchne,pra<strong>sk</strong>ne mu stru<strong>na</strong>, prípadne spadnú okuliare. Podobnéèaro má aj gramoplatòa. Ak máte monos,nechajte si od nejakého high-end fanúšika zanietenevysvetli, e pri prvých troch prehrávaniach novejplatne sa dobrusujú a vyhladzujú dráky (nieèo<strong>na</strong> spôsob zábehu motora nového auta) a potom<strong>na</strong>sledujúcich zhruba pä prehrávaní je úplne doko<strong>na</strong>lých.Zhruba po desiatich prehratiach u zaènekvalita klesa. Ak sa vám podarí zosníma gramoplatòuv období medzi jej tretím a ôsmym prehraním,vedzte, e sa vám podarilo digitálne zachyti<strong>sk</strong>utoènú a<strong>na</strong>lógovú nirvánu. Ale dos bolo nostalgie.Aplikácia Plus! A<strong>na</strong>log Recorder slúi <strong>na</strong> prevodhudby z klasických a<strong>na</strong>lógových nosièov, t. j. z vinylovejgramoplatne a magnetofónovej kazety, dodigitálnej podoby. Pri prevode mono aplikova špeciálnefiltre <strong>na</strong> redukciu neelaných zvukov, <strong>na</strong>príkladmechanického hluku pohonu gramofónu,pra<strong>sk</strong>ania a šumov. Prekonvertované súbory sa ukladajúdo adresára MyMusic, prípadne Shared Movie.O tom, e digitálne filtre realizované pomocou signálovýchprocesorov sú dnes ve¾mi úèinné, nás presvedèízáz<strong>na</strong>m zvuku z kamery, keï je v miniatúrnomtelese kamery ve¾mi blízko umiestnený mikrofó<strong>na</strong>j motory <strong>na</strong> pohon pá<strong>sk</strong>y a hlavy a <strong>na</strong>priektomu sa elektronickým systémom kamery podarítento mechanický hluk úèinne odfiltrova.PLUS! EFFECTS & TRANSITION FOR MOVIE MA−KER 2. Do programu <strong>na</strong> jednoduchý strih videa WindowsMovie Maker (aktuál<strong>na</strong> je verzia è. 2, ktorúmono bezplatne stiahnu z webu) je implementovaných25 nových originálnych prechodov medzijednotlivými scé<strong>na</strong>mi. Pouívanie takýchto efektnýchprechodov jednotlivých scén domáceho videaje otázka vkusu. Špeciálne efekty sú <strong>sk</strong>rátka urèenépre špeciálne prípady.Ce<strong>na</strong>: 714 Sk (600 Sk bez DPH)Luboslav Lacko6/2004 PC REVUE 103


S O F T W A R ENatio<strong>na</strong>l Instruments LabVIEW 7 ExpressTento program je tak trochu špecialitouv oblasti softvérových nástrojov.Ide o nástroj, ktorý predstavuje jedenz <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších riešení <strong>na</strong> meranieúdajov z meracích kariet aleboucelených meracích zariadení. Výrobcomje americká spoloènos Natio<strong>na</strong>lInstruments, ktorá zároveò vyrábaaj celé spektrum meracích kariet.LabVIEW je vizuálny programovacínástroj, ktorý umoòuje relatívnejednoduchú a rýchlu tvorbu tzv. virtuálnehomeracieho programu. Pouitieprogramu LabVIEW nie je obmedzenélen <strong>na</strong> meracie karty, ktoré vyrábaNatio<strong>na</strong>l Instruments. Praktickypre kadého výrobcu meracej ústrednealebo karty je takmer povinnosoupribali do softvérového vybaveniaovládaè pre LabVIEW alebo celý príkladriešenia vzájomnej komunikácie.PC A MERACIE ZARIADENIE. Princípomprogramu LabVIEW je základnýpoh¾ad <strong>na</strong> merací prístroj. Ten saPrípad klasického programovania pre predchádzajúce edície LabVIEW<strong>sk</strong>ladá z predného panela a vnútornejprepojovacej schémy. LabVIEW mátak dva poh¾ady <strong>na</strong> program – v jednejvytvárate vonkajšiu podobu virtuálnehomeracieho prístroja a v druhomjeho funkènos.LabVIEW nepouíva programovaniepomocou programovacieho jazyka,všetko je vizuálne. Z<strong>na</strong>mená to, eprogram vytvára programátor pomocouvopred pripravených ikon, ktoréprepája medzi sebou. Programovamusíte vedie – základom sú stále príkazycyklu, rozhodovacie bloky, postupnostiako v benom programovacomjazyku. No vôbec nepíšete program,ale ho kreslíte. To sa ne<strong>sk</strong>ôr vyplatíaj pri vysokej dokumentaènejschopnosti – obrázok prepojenia jenázorný a nemusíte lúšti text.Výhodou je aj to, e všetko, èo byste museli pri klasickom programovacomjazyku v prípade styku s meracoukartou alebo meracím zariadenímvyrobi manuálne a dos komplikovane,tu nájdete pekne pripravené.Rov<strong>na</strong>ko aj spôsob ovládania údajov,riadenia virtuálneho prístroja a prezentácie<strong>na</strong>meraných výsledkov máLabVIEW vopred pripravené.PREPOJOVACIA SCHÉMA. Paletaikon <strong>na</strong> vytváranie programu je odlišná<strong>na</strong> zostrojenie predného panela a<strong>na</strong> konštrukciu prepojovacej schémyprístroja. Na zostrojenie prepojovacejschémy sú k dispozícii rozlièné vopredpripravené moduly, <strong>na</strong>pr. ovládaèmeracej karty, zápis a èítanieúdajov z nej, ïalej zobrazenie v grafealebo uloenie do súboru. V a<strong>na</strong>lytickejèasti programu (ide o rozšíreniezákladnej dodávky) sa <strong>na</strong>chádzajútaké a<strong>na</strong>lytické nástroje, ako sú filtre,Fourierova transformácia, histogram,pravdepodobnos a štatistika. Z<strong>na</strong>menáto, e LabVIEW v tejto edíciimôete poui jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> meranie, aleaj <strong>na</strong> následnú a<strong>na</strong>lýzu údajov.Ve¾mi silnou stránkou LabVIEW jeu z predchádzajúcich verzií prácas maticami – máte k dispozícii priamoich násobenie, transpozíciu, urèeniemaxima a minima, preh¾adávanieatï. To všetko sú operácie, ktoré sapri meraní ve¾kého mnostva údajovèasto pouívajú.Problém nerobí ani komunikácia vpoèítaèovej sieti, <strong>na</strong>pr. meriate <strong>na</strong>jednom PC a zobrazujete <strong>na</strong> úplneinom PC v sieti. LabVIEW ide tak ïaleko,e dokáe synchronizova èinnosvirtuálneho prístroja s inými aplikáciamia ich výsledkami. Zabudovanáje podpora pre architektúru .NET.Ako platený doplnok potom obsahujebloky <strong>na</strong> optické rozpoznávanie obrazuz pripojenej kamery alebo rozpoznávaniepohybu.Predný panel virtuálneho prístroja – všimnite si tlaèidlo Stop, viaceré typy grafova <strong>na</strong>stavovanie frekvencieZaujímavou èasou je systém podprogramov.Kadý virtuálny prístroj,ktorý vytvoríte v prostredí LabVIEW,má svoje vstupy a výstupy. Môetetak z neho urobi samostatnú ikonu atú poui v inom programe. Z<strong>na</strong>menáto, e pri tvorbe komplexného virtuálnehoprístroja si <strong>na</strong>jprv vyrobítejednotlivé typické funkcie a moduly atie potom len prepájate medzi sebou.Práve z tohto dôvodu je pre výrobcovmeracích prístrojov dôleité zverejnihotový ovládací program preLabVIEW. V inštalácii dostávate celúplejádu ovládaèov pre bené meracieprístroje, <strong>na</strong>pr. multimetre (hlavneod firmy Agilent, Fluke), oscilo<strong>sk</strong>opy(Textronix), prepí<strong>na</strong>èe, reléové systémya pod. Ïalšie ovládaèe sú <strong>na</strong> internetovejstránke výrobcu LabVIEW.Súèasou dodávky sú aj ovládaèepre všetky meracie karty od Natio<strong>na</strong>lInstruments, prièom tie môete vyuívav programe LabVIEW, ale aj priklasickom programovaní, <strong>na</strong>pr. v prípadeMicrosoft Visual C a Visual Basic.Meracie karty môu by pripojenépomocou zbernice PCI, dokonca uexistujú aj karty pre Express PCI. V prípademeracích zariadení je èasté spojeniepomocou unifikovanej meracejzbernice GPIB alebo cez USB èi sériovýport.PREDNÝ PANEL. Pri prednom panelimôete poui riadiace prvky (<strong>na</strong>pr.ovládacie tlaèidlá, prepí<strong>na</strong>èe, otoènépotenciometre), ale aj informaèné objekty(<strong>na</strong>pr. rovinné grafy, 3D grafy,tabu¾ky, sig<strong>na</strong>lizaèné diódy a pod.).Ïalej sú tu rôzne dekorácie, pouívate¾môe <strong>na</strong>stavi vlastné farby, tieòovaniaa trojrozmerné reliéfy. Pomocoudodávanej súpravy ikon mô-ete vyhotovi v podstate ve¾mi presnú<strong>sk</strong>utoènú podobu prístrojov s tlaèidlami,LED, displejmi.NOVINKY VERZIE LABVIEW 7 EX−PRESS. Klasické programovanie voverzii LabVIEW 6 však bolo stále potrebné.Väèšie moduly (generovanie,zobrazovanie, uschovávanie údajov)ste stále prácne <strong>sk</strong>ladali zo základnýchblokov. Z<strong>na</strong>mená to, e programátorvytvoril základnú sluèku programu,po<strong>sk</strong>ladal základné bloky, prípadnesi sám vytvoril urèité typickériešenia. Po urèitých <strong>sk</strong>úsenostiachtrvalo zostavenie beného programu<strong>na</strong> meranie údajov okolo hodiny. Ladenie<strong>na</strong> mieste merania, keï obyèajnenie je všetko tak, ako bolo pôvodnedohodnuté, u trvá podstatnedlhšie.Venova hodinku prvotnej tvorbeprogramu a jeho ne<strong>sk</strong>oršie prácne <strong>na</strong>stavovanieje však v dnešnej dobe uluxus. Podobne plati programátora,ktorý by <strong>na</strong> mieste dolaïoval detailyprogramu, je pomerne drahé. Lab-VIEW 7 Express sa preto pod¾a svojhooz<strong>na</strong>èenia venuje expresnej tvorbeaplikácií <strong>na</strong> meranie údajov.Tento problém rieši LabVIEW pomocounových komplexných modulovv palete nástrojov. Teraz mátek dispozícii bloky postihujúce generovanie/vstup,filtráciu, zobrazenie,manipuláciu, uschovanie a zobrazeniesignálov. Všetky bloky sú zároveò<strong>na</strong>dviazané <strong>na</strong> podrobný <strong>na</strong>stavovacídialóg, kde aj bený pouívate¾ môerealizova zmeny v programe.Napríklad v prípade generovaniavstupu si pouívate¾ pre simulovaný104 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R Evstup vyberá, o aký typ signálu ide(sínus, pravouhlý signál, trojuholník,píla), aká je jeho frekvencia, amplitúda,aký bude poèet generovanýchvzoriek signálu a pod. Z<strong>na</strong>mená to, edetaily bloku u pouívate¾ neprogramuje,ale v podstate len pouívate¾<strong>sk</strong>y<strong>na</strong>stavuje.Takéto komplexné bloky existujúaj <strong>na</strong> generovanie èasovej základneprístroja, zadanie matematického vzorca<strong>na</strong> výpoèet výstupu zo vstupu, škálovanieelektrických meraných hodnôt<strong>na</strong> fyzikálne, porov<strong>na</strong>nie hodnôta pod.Druhým krokom k zjednodušeniutvorby virtuálneho prístroja je zabudovaniešablón. Ak pouívate¾ v programeLabVIEW 7 zadá vytvorenie novéhovirtuálneho prístroja, vzniknedialógové okno <strong>na</strong> výber šablóny. Navýber je <strong>na</strong>pr. typický program <strong>na</strong>zí<strong>sk</strong>anie údajov z meracej karty, zistenieúdajov z pripojených externýchprístrojov, ïalej spracovanie výsledkov,vytvorenie pouívate¾<strong>sk</strong>ého menuv prístroji a pod.Tento nový spôsob tvorby virtuálnychprístrojov pomocou šablón akomplexných modulov sme si v praxidetailne vy<strong>sk</strong>úšali. Naozaj je tentospôsob rýchly a efektívny. Platí tovšak len v prípade, e potrebujetezostroji nieèo jednoduché a typické.Tak je to aj vo väèšine prípadov, minimálne<strong>na</strong> zaèiatku zadania úlohymerania. Ak však máte ve¾mi detailnézadanie, ktoré okrem beného meraniaa zobrazovania údajov plní ajïalšie úlohy, v podstate vám iné akobené (vizuálne) programovanie neostane.Podstatné je však to, e LabVIEWumoòuje doprogramova takmervšetko. Pri programovaní v LabVIEW7 je teraz moné vyui <strong>na</strong>pr. udalosti– kliknutie myšou, generovanie chybovéhohlásenia od meracieho prístroja,uplynutie <strong>na</strong>plánovanej doby.PRÍKLADY. Nauèi sa pracova s programomLabVIEW je pravdepodobne<strong>na</strong>jjednoduchšie pomocou dodanýchpríkladov. Na to je LabVIEW pripravený,celý systém príkladov je preh¾adnekategorizovaný a vyh¾adávasa dá aj h¾adaním reazca. Ïalšie príkladysú <strong>na</strong> internetovej stránke – tunájdete jed<strong>na</strong>k príklady od výrobcu,ale aj od bených programátorov.Ako „inšpiraèný zdroj“ pre vlastnéprogramy sú pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úsenostíasi <strong>na</strong>jpohodlnejšou cestou.Majite¾ programu má nárok <strong>na</strong>podporu – máte nejaký problém s aplikáciou,môete ju posla vývojovémuNový expresný spôsob programovania aplikácií – všimnite si komplexné bloky; v pravej èastividno nástrojový panel a panel <strong>na</strong> editáciu schémy; v spodnej èasti je panel rýchlej tvorbyaplikácií a bliší opis bloku, <strong>na</strong>d ktorým je práve umiestnený kurzortímu a odpoveï pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úsenostídostanete do 48 hodín. Odpovede bývajúpomerne presné, doplnené aj vysvet¾ujúcimprogramom. Ak však chcetenieèo netradièné, obyèajne dostaneteodpoveï, e túto funkciu firma zaradila<strong>na</strong> „wish list“, bez èasového údajao tom, kedy sa vaše elanie splní.DOPLNKY. K programu LabVIEW sadodáva viacero (osobitne platených)doplnkov. Spomeòme <strong>na</strong>pr. podrobnéprepojenie s programom MicrosoftOffice, kde mono priamo z virtuálnehoprístroja uklada a zobrazovaúdaje pomocou aplikácií Word aleboExcel. Ïalej sú to bloky <strong>na</strong> spoluprácus rôznymi databázami (<strong>na</strong>pr. SQL),špeciálny doplnok <strong>na</strong> vytvorenie aplikáciípracujúcich v reálnom èase.Zoz<strong>na</strong>m príkladov, ktoré sú zoradené do kategórií – pokia¾ máte <strong>na</strong>inštalované hardvérovévybavenie od firmy NI, zobrazia sa vám prednostne príklady urèené práve pre váš prípadDoplnky existujú aj pre oblasoptického spracovania, ïalej reguláciuPID a pod. Verzia LabVIEW 7 Expressprináša moné rozšírenie <strong>na</strong> vytvorenievirtuálneho meracieho prístroja<strong>na</strong> vreckovom poèítaèi (preoperaèný systém Palm OS i PocketPC). Špeciálne rozšírenie existuje preemuláciu zákazníckeho hardvérovéhozariadenia.VÝSLEDNÝ FORMÁT APLIKÁCIE.Aplikáciu máme hotovú, ale chcemeju ïalej šíri. Keïe zatia¾ máme lentakú podobu hotového virtuálnehoprístroja, ktorá umoòuje spúšanie vprostredí LabVIEW, museli by zákaznícialebo partneri kupova toto prostrediepre kadé PC, <strong>na</strong> ktorom sabude prevádzkova. Našastie existujeedícia (oz<strong>na</strong>èeniá Full Development),ktorá dokáe z <strong>na</strong>kreslenejschémy a predného panela vytvoriverziu exe. Pri prechode <strong>na</strong> spustite¾núaplikáciu ešte mono realizovaoptimalizáciu <strong>na</strong> rýchlos vykonávania.Pri tom sa odstránia niektoré redundantnébloky a vypustia sa povelyslúiace <strong>na</strong> ladenie aplikácie. Dokoncaprogram <strong>na</strong> zostrojenie spustite¾nejaplikácie môe rovno vytvoriinštalaèný program pre vašu aplikáciuspolu s ikonou, ktorú si budetepria. Ve¾kou výhodou je to, e taktovytvorené programy môete šíri bezïalších licenèných poplatkov prevýrobcu programu.ZÁVER. LabVIEW 7 Express je <strong>sk</strong>utoènenástroj, ktorý slúi <strong>na</strong> rýchlutvorbu poèítaèových aplikácií <strong>na</strong>meranie údajov. Výhodou je to, e ideo <strong>sk</strong>utoène komplexný nástroj a výrobca<strong>na</strong>ozaj podporuje pouívate¾ov.Hardvérové vybavenie od tohto výrobcuje ve¾mi dobre integrované dosoftvérového vybavenia a v <strong>na</strong>jnovšejverzii umoòuje úplné vyuitie jehovlastností aj pre pouívate¾ov, ktorínemajú hlboké <strong>sk</strong>úsenosti s programovaním.Ceny:základný balík: 65 330 Sk (54 900 Sk bez DPH),úplný vývojový systém (+ moduly <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzusignálu): 128 310 Sk (107 824 Sk bez DPH),profesionálny vývojový systém (+ modul<strong>na</strong> tvorbu samostatne spustite¾ných aplikácií):257 596 Sk (216 468 Sk bez DPH )Zapoièal: Natio<strong>na</strong>l Instruments, USADodávate¾ <strong>na</strong> územie SR: VÚEZOndrej Macko6/2004 PC REVUE 105


S O F T W A R EWindows XP Service Pack 2V poradí druhý balíèek záplat a bezpeènostnýchzlepšení pripravuje Microsoftpredovšetkým pre domácich pouívate¾ov.Zdá sa, e <strong>na</strong>ozaj v poslednejchvíli. Veï za posledného polroka sa po celom svete dramatickyzvýšili poèty pracovných staníc <strong>na</strong>padnutýchvírusmi. Testovali smebeta verziu SP2 s oz<strong>na</strong>èením 2096.Èo vlastne prináša, o tom sa podrobnejšiedoèítate v <strong>na</strong>sledujúcomèlánku.ZVÝŠENÁ BEZPEÈNOS V SIETI.Sieová bezpeènos bola hlavnýmbodom práce programátorov vo firmeMicrosoft. Windows Firewall (dosia¾ciám firewallu bol dopracovaný. Namiestootravného preklikávania sa cezsieové <strong>na</strong>stavenia sa hneï po pripojenído siete objaví <strong>na</strong> spodnej lište prihodinách malá ikonka štítu, <strong>na</strong> ktorústaèí kliknú a <strong>na</strong>stavenie je len <strong>na</strong> vás.Zapí<strong>na</strong>nie firewallu sa dá podobneako ïalšie bezpeènostné <strong>na</strong>staveniaovláda aj cez nové dialógové okno,<strong>na</strong>zvané Security Center. Obsahuje <strong>na</strong>príkladaj preh¾ad o funkènosti antivírusovéhoprogramu èi zapí<strong>na</strong>nieautomatického updatovania systémua beí po celý èas <strong>na</strong> pozadí.OCHRANA PROTI PRETEÈENIUPAMÄTE. Táto ochra<strong>na</strong> sa pri nov-V¾avo okno slúiace <strong>na</strong> konfiguráciu firewallu a vpravo okno System properties a <strong>na</strong>staveniesluby Automatic UpdatesJednoduchá a preh¾adná tabu¾ka slúiaca <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie Add−onsVáš nový firewall v akcii<strong>na</strong>zývaný Internet Connection Firewall)je po novom v predvolenom stavezapnutý a ove¾a konfigurovate¾nejšíako jeho predchodca.Firewall teraz chráni pred útokmipoèas štartu systému: sieový ovládaèsa aktivuje a po firewalle a takistopri vypí<strong>na</strong>ní <strong>na</strong>sleduje a po sieovomovládaèi. Takisto prístup k funk-ších procesoroch (AMD Athlon 64,AMD Opteron a Intel Itanium) oz<strong>na</strong>èujeNX (No eXecute) a je zabudovanápriamo v hardvéri. Poèítaèe so staršímiprocesormi sa však musia stálespolieha pri ochrane proti preteèeniu<strong>na</strong> svoj operaèný systém. Takátoochra<strong>na</strong>, <strong>na</strong>zývaná aj Sand boxing,však nie je taká spo¾ahlivá ako táhardvérová pri èipoch so zabudovanýmNX zlepšením, ktoré práve SP2koneène podporuje.Toto si dobre uvedomuje Microsoftaj AMD a u onedlho plánujú rozsiahlukampaò v prospech technológie NX.BEZPEÈNEJŠIA PRÁCA S POŠ−TOU. Mnoho èervov, vírusov èi trój<strong>sk</strong>ychkoní prichádza predovšetkým vpodobe lákavo vyzerajúcich prílohe-mailov. Outlook Express, vstavanýa ve¾mi èasto pouívaný poštový klientoperaèného systému Windows XP, doposia¾plný bezpeènostných dier, sateda tie doèkal ïalších zlepšení.SP2 prináša predovšetkým monosblokovania obrázkov a kóduHTML z externých e-mailov, èo môe106 PC REVUE 6/2004


Nové <strong>na</strong>stavenia programu Outlook Expresspouívate¾ovi úèinne zabráni v ichotvorení.BEZPEÈNEJŠIE BROWSOVANIE.Po <strong>na</strong>inštalovaní SP2 sa vo vašom InternetExploreri (IE) pod zálokou Tools(Nástroje) objavia dve nové poloky.Prvá je jednoduchý, ale úèinnýpop-up blocker. Ten síce vaše browsovanieneurobí bezpeènejším, aleurèite aspoò trochu príjemnejším.Druhá poloka Add-ons, ako <strong>na</strong>povedánázov, slúi <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanieAdd-ons, teda nebezpeèných spustite¾nýchkódov, ako <strong>na</strong>príklad ajActiveX. Vynovený IE bráni zavedeniutakýchto programov tak, e ichpriradí do svojho zoz<strong>na</strong>mu, a keï saniektorá stránka pokúsi nebezpeènýpoèítaèe. Nového vzh¾adu sa doèkaloaj webové rozhranie tejto sluby, <strong>na</strong>ktoré sa uívate¾ dostane v IE cezzáloku Tools – Windows Update.RÝCHLOS, POIADAVKY NA PA−MÄ A NOVÝ VZH¼AD. U prvýpoh¾ad <strong>na</strong> poèet procesov jasne ukazuje,e sa udialo ove¾a viac ako upredchodcov SP2. Fakt, e firewall jeaktívny a Security center beí <strong>na</strong>pozadí, je hlavným dôsledkom zvýšenéhopoètu procesov a poiadaviek<strong>na</strong> pamä. S tým súvisí aj mierne zní-enie výkonu, ale dúfajme, e toto savo finálnej verzii zlepší.Prepracované boli aj rôzne dialógovéokná, èo si urèite hneï všimnetepri práci s programom InternetV pozadí okno nového Security Centra a v¾avo dolu <strong>na</strong>stavenie Pop−up blockeraWebové rozhranie sluby Windows Update v novom šateprogram vyvola, IE vás <strong>na</strong> to spo-¾ahlivo upozorní.V niektorých prípadoch však môepresta fungova <strong>na</strong>príklad spojenie svašou bankou, pretoe aj tá <strong>na</strong> svojichstránkach pouíva mnostvo<strong>sk</strong>riptov, ktoré Windows nemusívdy oz<strong>na</strong>èi ako bezpeèné. V takomtoprípade treba manuálne povoliprácu tohto programu.ZLEPŠENÝ WINDOWS UPDATE.Microsoft odporúèa, aby ste aktivovaliautomatický update servis, ba dokoncavás <strong>na</strong> to pri inštalácii SP2 vyzýva.Je síce známe, e obèas pri inštaláciizáplat <strong>na</strong>stali neèakané komplikácie,no teraz sa mono takýmto situáciámvyhnú tým, e problémovúzáplatu odoberiete a jednoduchone<strong>na</strong>inštalujete.Toto ocenia predovšetkým správcoviarozsiahlych sietí, ktorí by jednotlivézáplaty mali <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr od<strong>sk</strong>úša,a potom aplikova <strong>na</strong> ostatnéExplorer. Takisto nás ve¾mi potešilazme<strong>na</strong> ikonky <strong>na</strong> indikáciu bezdrôtovéhopripojenia <strong>na</strong> systémovej lište.Podobne sa prepracovania doèkalo ajve¾a ïalších ikoniek a rôznych uitoènýchzáloiek.SP2 prináša ve¾a bezpeènostných,ale i kozmetických zlepšení, èo hlavnemenej zdatných uívate¾ov urèite poteší.Tí <strong>sk</strong>úsenejší však aspoò v testovanejbeta verzii môu <strong>na</strong>razi aj <strong>na</strong>nieko¾ko nedostatkov, ako je <strong>na</strong>príkladproblém detegovania vášho firewalluèi antivírusového systému vokne Security Centra.Na druhej strane sa však môemeteši urèite <strong>na</strong> ve¾a uitoèného. Firewallje ove¾a prispôsobivejší a prístupnejší.Security Center informujeo programoch súvisiacich s bezpeènosoua umoòuje ich <strong>na</strong>staveniepod jednou strechou. Hardvérováochra<strong>na</strong> NX je koneène podporovanáa browsovanie èi mailovanie sa azdav dobe poèetných vírusových útokovstane koneène aj pre beného uívate¾aove¾a bezpeènejším.Rastislav Galek


S O F T W A R EPlung−ins moduly pre PhotoshopSo zvyšovaním poètu digitálnych fotoaparátov rastieaj mnostvo pouívate¾ov poèítaèov, ktorí sa venujúúpravám a ïalšiemu spracovaniu svojich fotografií. Tusa im ve¾mi zídu zásuvné moduly (plug-ins) do grafickýchprogramov s pripravenými efektmi, ako deformácie,zmeny farieb, trojrozmerné tlaèidlá, zrkadleniea ïalšie. Spomí<strong>na</strong>ný systém modulov vznikol u dávnejšievo firme Adobe pre profesionálny softvér Photoshopa dnes je v podstate štandardom. Tieto zásuvnémoduly sa preto oz<strong>na</strong>èujú ako kompatibilné s Photoshopoma pouíva ich <strong>sk</strong>oro kadý grafický program(<strong>na</strong>príklad z <strong>na</strong>jpouívanejších sú to PhotoImpact,Paint Shop Pro, PhotoLine). Známe komerèné – a ajdrahé – moduly sú Niks Color efx alebo Kai's PowerTools èi produkty z ponuky firiem ako Extensis a AlienSkin. Vyui mono aj testovacie verzie balíkov komerènýchzásuvných modulov, ktoré niekedy obsahujújeden èi dva moduly pouite¾né bez obmedzení.Na internete sa však dajú nájs aj produkty distribuovanéako vo¾né (free), ktoré svojimi monosami,ponúkanými efektmi a funkciami za komerènýmièasto vôbec nezaostávajú. Tu však trebavybera, lebo nie kadý softvér od hobby programátorovje <strong>na</strong>písaný korektne a môe spôsobi pádprogramu alebo systému. Šírené sú zvyèajne zabalenéako archívy .zip, vy<strong>sk</strong>ytujú sa aj ako inštalaènésúbory. Grafické programy majú pre ne pripravenéadresáre Plug-ins alebo Plugins, kde ich trebauloi, pre lepší preh¾ad a poriadok <strong>na</strong>jlepšie dosamostatných podadresárov. Ve¾mi praktické jeponecha v týchto podadresároch aj priloené texty,obsahujúce podrobnosti o funkciách a spôsobepouívania. Pripravili sme pre vás malý preh¾ad bezplatnýchmodulov s opisom ich funkcií.GLOW. Filter vytvára pôsobivé svetlá <strong>na</strong> svetlýchhranách obrazu. Nastavi mono intenzitu a vybra,èi sa majú upravi všetky svetlé tónové hodnotyalebo iba <strong>na</strong>jsvetlejšie partie. Hotový výsledoksa ešte dá následne zoslabi zníením úrovne krytia.Plug-in v staršej verzii je k dispozícii ako free<strong>na</strong> internetovej stránke firmy Axion Software –<strong>www</strong>.axionfx.com.LENS FLARE. Aj tento modul je od Axion Softwarea jeho funkciou je prida slnko, reflexy protisvetlaa slneèné lúèe do hotovej fotografie. Predlohapo úprave pôsobí ivšie a dramatickejšie. Uplatnenienájde nielen pri fotografiách krajiniek, alezlepší aj podkladové obrázky, písmo èi plochy. Takistoje bezplatný v staršej verzii. Glow a Lens Flaresú obsiahnuté v jednom inštalaènom súbore <strong>na</strong>adrese <strong>www</strong>.axionfx.com/downloads/setup.exe.KANG. Ide spolu o 78 modulov, rozdelených do štyroch<strong>sk</strong>upín, zameraných <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrozliènejšie deformáciea farebné posuny. Vzory a or<strong>na</strong>menty sú vhodnéaj ako výplò textov a rôznych plôch. Samorozba¾ovacísúbor obsahuje adresár s jednotlivými filtrami. Stiahnusa dá <strong>na</strong>príklad z adresy <strong>www</strong>.photoshop-filters.com/downloads/kang/pc-kang.zip.PAGE CURL. Prináša monos zvinú roh fotografie.Túto funkciu niektoré grafické programy obsahujú,iné zasa nie. Page Curl z webovej adresy<strong>www</strong>.pspug.org/filters/filtersff.shtml umoní pridávaohnuté roky do ilustrácií aj pouívate¾om tejdruhej <strong>sk</strong>upiny softvéru. Vyz<strong>na</strong>èuje sa pôsobivýmia nekomplikovanými monosami stvárnenia.ÏALŠIE MONOSTI. Ve¾a iných zásuvných filtrovje <strong>na</strong> výber <strong>na</strong> stránkach <strong>www</strong>.freephotoshop.com/Originálny obrázokOriginálny obrázokOriginálny obrázokOriginálny obrázokhtml/by_<strong>na</strong>mes.html alebo <strong>www</strong>.freephotoshop.com/html/free_plugins.html, <strong>www</strong>.photoshop-filters.com ahttp://thepluginsite.com/. Skúsení internetoví surfistinájdu aj mnostvo ïalších zaujímavých adries. Pripouívaní modulov pomôe rešpektovanie niektorýchzásad. Treba pracova vo farebnom móde RGBa s vybranou farebnou håbkou 24 bitov, pretoe modulysi to vyadujú. Úèinok úprav sa dá ešte zvýšiïalšími krokmi, ako je pouitie vyššieho kontrastu,zvýšenie ostrosti alebo farebný posun. Môu sa takistomieša upravené a neupravené èasti obrazu pomocouvyuitia vrstiev a ma<strong>sk</strong>ovania alebo úèinok úpravzmierni funkciou zoslabenie.Aplikovaný efekt Lens FlareAplikovaný efekt Page CurlAplikovaný efekt KangAplikovaný efekt GlowMoností výberu filtrov do grafických programov avyuitia ponúkaných funkcií je ve¾mi ve¾a. Najlepšoumetódou <strong>na</strong> ich zvládnutie sú individuálne <strong>sk</strong>úšky prizmene <strong>na</strong>stavení, ktoré sú k dispozícii, a pouitie výsledkov,ktoré jednotlivým pouívate¾om vyhovujú.Pekná a zaujímavá <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nej tvorivej práci je<strong>sk</strong>utoènos, e s tým istým nástrojom sa èlovek zakadýmmôe dopracova k odlišnému výsledku vïakaširokému výberu parametrov a z neho vyplývajúcejvlastnej vo¾be.Ján Géci108 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R ETux Typing 2 je graficky realizovanézadávanie písmen z klávesnice,ale mono ho poui ajako program <strong>na</strong> výuèbu rýchlehopísania všetkými desiatimiprstami. Program vytvoril SamHart spolu s nieko¾kými ïalšímispolupracovníkmi.Pre Linux je dostupná verziavo formáte zdrojových súborov(tuxtype2-<strong>1.</strong>5.2.tar.gz), ale aj voformáte RPM balíka (tuxtype2-<strong>1.</strong>5.2-<strong>1.</strong>i386.rpm). RPM zrejme svýhodou vyuijú tí, ktorým sa nechcekompilova zdrojové kódy. Nie je tovšak niè zloité. Program <strong>sk</strong>ompilujetepomocou <strong>na</strong>sledujúcej postupnostipríkazov:tar xvfz tuxtype2−<strong>1.</strong>5.2.tar.gzcd ./tuxtype2−<strong>1.</strong>5.2./configuremakemake installPri inštalácii rpm súboru pouiteniektorý z dostupných správcov rpm(<strong>na</strong>pr. KPackage, resp. Package Ma<strong>na</strong>gement)alebo príkaz:rpm −ivh tuxtype2−<strong>1.</strong>5.2−<strong>1.</strong>i386.rpmPo úspešnej kompilácii programspustíte príkazom tuxtype2. Po spusteníprogramu v úvodnommenu nájdete <strong>na</strong>sledujúcepoloky: FISH CASCADE (písmenkový,resp. slovný vodopádrýb), COMET ZAP (písmenkové,resp. slovné kométyútoèiace <strong>na</strong> mesto), PRAC-TICE (nácvik), OPTIONS (<strong>na</strong>staveniaprogramu – môete<strong>na</strong>pr. zmeni jazyk, ktoréhoslová sa v programe pouívajú;podporovaných je nieko¾kojazykov: armén<strong>sk</strong>y, katalán<strong>sk</strong>y,nemecký, španiel<strong>sk</strong>y,francúz<strong>sk</strong>y, dán<strong>sk</strong>y a nór<strong>sk</strong>y; ostatnéfunkcie zo submenu zatia¾ nie súpodporované) a QUIT (ukonèenie programu).V menu sa pohybujete pomocouklávesov: šípka hore [↑], šípka dolu[ ], klávesom [ENTER] aktivujete vybranúpoloku.FISH CASCADE (písmenkový, resp.slovný vodopád rýb) – po výbere tejtopoloky si môete zvoli obanos(tá, mimochodom, urèuje aj rýchlos,akou budete musie reagova). Vyberamôete spomedzi <strong>na</strong>sledujúcichmoností: EASY (5 ivotov, 15 rýb),MEDIUM (7 ivotov, 30 rýb), HARD(9 ivotov, 40 rýb). Za typom obanostije uvedený poèet ivotov, ktorémáte k dispozícii, a poèet rýb, ktoré↑Tux Typing 2musí TUX bezpodmieneène zjes, abypostúpil do ïalšieho levelu. Po výbereobanosti musíte ešte zvoli ve¾kosslov. Opä máte <strong>na</strong> výber z nieko¾kýchmoností: ALPHABET (jednotlivé písmenká),FINGER EXERCISES (cviènéh¾adanie), PLANTS, SHORT WORDS(krátke slová), MEDIUM WORDS(stredné slová) a LONG WORDS (dlhéslová). Po tomto výbere sa program(hra) spustí. V strede obrazovky sazobrazujú údaje o poète ivotov, <strong>na</strong>pravood nich sa zobrazuje poèet rýb,ktoré musí TUX ešte zjes. Na¾avo odpoètu ivotov sa zobrazuje èíslo levelu,v ktorom sa práve <strong>na</strong>chádzate.V tomto type hry má tuèniak TUX zaúlohu zjes všetky ryby, ktoré mu takpovediacpadajú z neba ako peèenéholuby. Kadá ryba je oz<strong>na</strong>èená jednýmpísmenkom abecedy. Aby všakTUX mohol rybu, resp. ryby chyti azjes, musíte <strong>na</strong> klávesnici vyukabuï jedno písmenko, alebo celé slovo.V prípade, e sa poèas písania slovapomýlite, musíte celé slovo vyukaznovu. Ak tak neurobíte a ryba, resp.ryby spadnú do vody, stratíte jedenivot. Ak sa poèas písania slova pomýlite,musíte dané slovo vyuka znovu.V prípade, e sa <strong>na</strong>chádzate ïalekood ryby, resp. rýb, niè to – keï treba,TUX vie ve¾mi rýchlo uteka.COMET ZAP (písmenkové, resp. slovnékométy útoèiace <strong>na</strong> mesto) – poaktivovaní tejto poloky sa zobrazímenu s polokami SPACE CADET(zaèiatoèník), PILOT, ACE(eso), COMMANDER (velite¾).Po vybratí obanosti trebapodobne ako v predchádzajúcomprípade zvoli ve¾kosslov. Po tomto výbere saspustí prakticky rov<strong>na</strong>kýprogram (hra) ako v prípadeFISH CASCADE, ale s týmrozdielom, e <strong>na</strong>miesto rýbzhora padajú kométy, ktorévyjadrujú nejaké písmeno,resp. slovo. Vy v úlohe velite¾aTuxa máte ubráni svoje mestopred útokom komét. Na to, aby stepríslušnú kométu (slovo) znièili, musíteho <strong>na</strong>jprv správne zada z klávesnice.Ak sa vám to podarí, Tux sabude teši, pribudnú vám body, alehlavne postúpite do ïalšieho levelu.V prípade, e sa vám kométy nepodaríznièi, Tux bude zúri, pretoetakto postupne útoèiace kométyznièia mesto. Po znièení mesta sa hrakonèí. Aby ste hneï tak rýchlo ne<strong>sk</strong>onèili,mesto je chránené ochrannýmštítom. Štít odolá minimálne jednejkométe. Pri znièení kométy postupujtetakto: písmeno alebo slovovyukajte <strong>na</strong> klávesnici a stlaète kláves[SPACE]. Tux sa u sám postará oznièenie kométy. Takto postupujete,pokia¾ neznièíte všetky padajúcekométy.PRACTICE (nácvik) – je poslednápoloka v menu, ktorámá nieèo spoloèné s písaním.Na obrazovke sa zobrazia dveruky, prièom je vám <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené,ktorým prstom ktorej rukymáte zada písmeno z klávesnice.Môete sa tak <strong>na</strong>uèisprávne písa všetkými desiatimiprstami. Týmto výcvikomzaènite <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr.Slová, ktoré sa v hre vy<strong>sk</strong>ytujú,sú umiestnené v adresári tuxtype/data.V tomto adresári sa <strong>na</strong>chádzajúsúbory s názvom words<strong>1.</strong>txt awords4.txt, ktoré obsahujú slová zhry. Nie ste tak obmedzení u <strong>na</strong>definovanýmislovami a môete si doplni¾ubovo¾né vlastné. Pozor však <strong>na</strong>slová s interpunkènými z<strong>na</strong>mienkami.Tie zatia¾ nie sú podporované a ichpouitím by ste hru spravili neovládate¾nou.Program tuxtype2 mono spustiz konzoly aj s <strong>na</strong>sledujúcimi parametrami:−h, −−help, −help – zobrazí help,−f, −−fullscreen – spustí programv celoobrazovkovom móde,−w, −−window – spustí program v okne,−s, −−sound – aktivuje zvuk/zvukovéefekty - táto monos je v programeštandardne zapnutá,−ns, −−nosound – zakáe akéko¾vekzvukové efekty,−t {THEME}, −−theme {THEME} –monos pouitia novej grafiky,−sp, −−speed – umoní <strong>na</strong>stavi rýchlosprogramu (táto vo¾ba sa pouívalen pre pomalšie poèítaèe),−v, −−version – zobrazí informácieo verzii programu,−d, −−debug – aktivuje debug móda <strong>na</strong>staví výstup <strong>na</strong> testovanieprogramu.Ak kedyko¾vek poèas behu programustlaèíte kláves [Esc], hra sa pozastaví(Pause) a vy môete meni hlasitoshudby alebo zvukových efektov.Stlaèením klávesu [Space] sa vrátitedo programu, opätovným stlaèenímklávesu [Esc] sa vrátite do menu.ZÁVER. Program Tux Typing 2 bolkompletne prepracovaný. Èo sa týkagrafiky, zvuku i hrate¾nosti, je <strong>na</strong>programovaný<strong>na</strong> ve¾mi vysokej úrovni.Ponúka nieèo pre kadého. Programnájdete vo verzii Linux i Windowsaj <strong>na</strong> CD. Aktuálnu verziu programumono zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese: http://tuxtype.sourceforge.net/.Peter Gašparoviè6/2004 PC REVUE 109


S O F T W A R EUlead DVD Workshop 2Ukáka jednoduchosti a preh¾adnosti pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostrediaKeï sme koncom minulého roka recenzovaliprvú verziu DVD workshopz dielní Ulead, jed<strong>na</strong> vec bola jasná –program je urèený pre domácnosti.V prípade predošlej verzie išlo o to, vyrobisi DVD s vlastným, dobre vyzerajúcimmenu, rýchlo a jednoducho.Na škatuli novej verzie sa však <strong>na</strong>chádzaslogan: DVD authoring prekreatívnych profesionálov. Pozrimesa teda blišie, kam sa uberá DVDworkshop.Po rutinnej inštalácii a prvom spustenínám bolo hneï jasné, e slogan <strong>na</strong>škatuli je len akousi metaforou. Èo satýka pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, programzapadá do koncepcie produktovUlead, ktoré sú známe svojím pouívate¾<strong>sk</strong>ypriate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním, urèeným<strong>na</strong>jmä pre domácich pouívate-¾ov. Úvodná obrazovka programu je vprvom momente po spustení neprirodzenepustá. Oivne a po tom, akopouívate¾ vyberie názov projektu, jehozákladné parametre a uloí ho.Program je aj v novej verzii rozdelený<strong>na</strong> pä základných krokov, ktorépouívatelia vyko<strong>na</strong>jú od samého zaèiatkua po <strong>na</strong>pálenie projektu <strong>na</strong>CD èi DVD. V druhom kroku monostiahnu video z prenosných <strong>na</strong>hrávacíchzariadení. DVD Workshopumoòuje stiahnu video buï klasickycez port Firewire, alebo cez zariadeniapripájané cez rozhranie USB.Pod¾a mòa je FireWire pri videokameráchdomi<strong>na</strong>ntné, dal by som ho<strong>na</strong> prvé miesto. Ïalším spôsobom,ako do programu dosta vaše video,je jednoduchý import z pevného di<strong>sk</strong>u.Program podporuje import videavo formátoch MPEG-1, MPEG-2, AVI,ale aj WMV èi Quick Time.Bohuia¾, ïalší krok – editovací –v podstate neponúka niè iné ako zoraïovanieu vopred <strong>na</strong>strihanýchscén. To však platí len v prípade, echcete striha video. I<strong>na</strong>k je v tomtokroku moné k filmu pridáva a do32 titulkových a 8 audio stôp.V predposlednom kroku pouívate¾pristupuje ku grafickému vyhotoveniumenu. Tu sa objavuje azda <strong>na</strong>jväèšiavýhoda DVD workshopu – pouívate¾tu má <strong>na</strong> výber z mnostvagrafických prvkov, ako <strong>na</strong>príkladvopred pripravené menu èi obrázky.Vybera je <strong>na</strong>ozaj z èoho – motívovmenu je tu podobne ako obrázkov vslušnom rozlíšení a kvalite nieko¾kodesiatok, všetky preh¾adne roztriedenédo kategórií. Ak by si aj pouívate¾nevybral zo štandardne dodávanýchmotívov, môe si <strong>na</strong>importova svojevlastné, uloené do formátu PSD.Závereèný krok umoòuje uloifinálny projekt <strong>na</strong> CD èi DVD. Aj poslednáobrazovka zíva prázdnotou anedáva pouívate¾ovi ve¾mi <strong>na</strong> výber,èo urobi. Ešte pred finálnym renderovanímsi mono prezrie náh¾ad <strong>na</strong>vlastný výtvor a potom u môe pouívate¾len <strong>na</strong>pa¾ova alebo <strong>na</strong>hráva<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>.Program je priamoèiary a v tom jejeho výhoda aj problém zároveò.Program je <strong>na</strong>to¾ko jednoduchý, e hozvládne aj menej <strong>sk</strong>úsený pouívate¾.Väèši<strong>na</strong> operácií sa dá zvládnu pomocoudrag & drop. V prípade, e váhate,ktorý nástroj v programe poui,pomôe vám bublinová pomoc.Bohuia¾, program DVD Workshopod svojej predošlej verzie nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lnijaké prevratné zmeny – azda jedinoubadate¾nou zmenou je obme<strong>na</strong>motívov menu a dodávaných obrázkov.Medzi minoritné zmeny eštemono zaráta aj podporu dekódovania5.1 audia, èi tvorbu hybridných di<strong>sk</strong>ovvo finálnom kroku. No svojichpriaznivcov si DVD workshop nepochybnenájde, a to <strong>na</strong>jmä v radochpouívate¾ov, ktorí preferujú jednoduchospred priehrštím zloitých vymoeností.Hodnotenie:☺ Maximálne jednoduché ovládanie☺ Mnostvo motívov a obrázkov <strong>na</strong> výber☹ Málo zmien oproti predošlej verziiCe<strong>na</strong>:Plná verzia: 17 838 Sk (14 990 Sk bez DPH)Upgrade: 9508 Sk (7990 Sk bez DPH)Zapoièal: Syntex Bratislava, s.r.o.Matúš ValterTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky:Procesor: aspoò Intel Pentium III 800 MHzalebo výkonovo ekvivalentný procesorOperaèná pamä: aspoò 128 MB RAM(odporúèa sa 256 MB a viac)Priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: minimálne 500 MBOperaèný systém: Microsoft Windows2000/XPRozlíšenie: aspoò 1024 × 768Iné poiadavky: CD−ROM mechanika, myš,DirectX 9110 PC REVUE 6/2004


WinUAE 0.8.25Keby sa raz niekto podujal usporiadavýstavu <strong>na</strong>jznámejších poèítaèov,v prvej trojici by sa takmer urèiteobjavil aj legendárny CommodoreAmiga 500. V èasoch, keï by sa výkonPC z h¾adi<strong>sk</strong>a poèítaèových hierdal <strong>na</strong>zva úbohým, disponovali Amigai jej konkurent Atari ST <strong>sk</strong>velým hardvérom<strong>na</strong> grafiku a generovanie zvukov.Aj legendárny hardvér má všakiba obmedzenú ivotnos, Amigudnes vlastní iba málokto a priaznivcomstarých èias neostáva iné akosiahnu po emulátore. Monosti súdve: WinFellow a WinUAE, èo je vlastneWindows port programu UniversalAmiga Emulator. WinFellow stagnuje,nová verzia sa od novembraroku 2001 neobjavila a myslím si, epokia¾ sa aj objaví, zïaleka nebudetaká prepracovaná ako WinUAE. Inýmislovami, WinFellow sa ani neoplatísahova, WinUAE je ove¾a lepší.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kosinštalaèného archívu je celkom prijate¾ná,necelých 1,4 MB. Trochu menejprijate¾né je správanie inštalaènéhoprogramu, ktorý nevytvorí zástupcuv ponuke Štart a z neznámych príèi<strong>na</strong>ni <strong>na</strong> ploche. Na rozbehanie emulátorabudete potrebova aj súboryKickstartu, <strong>na</strong> ktoré sa však ešte stálevzahuje copyright a nájs ich <strong>na</strong>internete nie je také jednoduché (aledá sa to). Odporúèam stiahnu si èo<strong>na</strong>jviac verzií, a to <strong>na</strong>jmä verziu 2.0,pod ktorou väèši<strong>na</strong> hier funguje bezproblémov.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentáciisa nijaké poiadavky <strong>na</strong>hardvér neuvádzajú, platí však, eèím výkonnejší poèítaè, tým lepšie.Program som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz Pentiu4 s 512 MB RAM a DirectX 8, no aj<strong>na</strong> takejto relatívne prijate¾nej zostavesa v celoobrazovkovom reime objavovaloobèasné trhanie. WinUAE dokáevyuíva aj výhody OpenGL, stým však neexperimentujte, pokia¾ sinie ste absolútne istí, e máte „<strong>na</strong>dupaný“stroj (mne sa hry pri zapnutomOpenGL ani nerozbehli).PRÁCA S PROGRAMOM. Po spusteníemulátora povedú <strong>na</strong>še prvé kroky<strong>na</strong> kartu ROM, kde je potrebné <strong>na</strong>staviu spomí<strong>na</strong>ný Kickstart. Z neznámychpríèin si program toto <strong>na</strong>stavenienezapamätá, a preto ROMtreba <strong>na</strong>stavova vdy. Hoci emulátormá obrov<strong>sk</strong>é mnostvo <strong>na</strong>stavení,obyèajne netreba s nimi manipulova,pretoe väèši<strong>na</strong> hier si to nevyaduje.Èo sa týka podporovanýchformátov, WinUAE zvládne ADF, ADZ,GZ, DMS, FDI, IPF, ZIP a EXE. Podporovanáje emulácia a štyroch di<strong>sk</strong>etovýchjednotiek, no testované hryokrem prvej jednotky všetky ostatnéignorovali. Nemusí to by nevyhnutnechyba emulátora – niektoré hry totizrejme viacero di<strong>sk</strong>etových jednotiekani nepodporujú. Naèítanie jepribline rov<strong>na</strong>ko pomalé ako v prípadeklasickej Amigy. Oplatí sa pretotrochu experimentova s <strong>na</strong>stavenímFloppy Speed <strong>na</strong> karte Floppies,keïe rýchlos mechaniky sa takto dázvýši a <strong>na</strong> osemnásobok.Pre kadého „emulátoristu“ sú, samozrejme,<strong>na</strong>jdôleitejšie zvuky a grafika.Z grafického h¾adi<strong>sk</strong>a sú monosti<strong>na</strong>ozaj bohaté: emulátor môebea nielen v okne, ale aj celoobrazovkovomreime. Implicitne je všetkotak trochu „<strong>na</strong>krivo“ – celý displej jevýrazne posunutý doprava. Našastietento problém sa dá rieši pomocouautomatického centrovania; daò,ktorú za to zaplatíme, je obèasné poblikávanieobrazu. Rov<strong>na</strong>ko ako pouívateliaPC ani „amigisti“ nemajú vlá<strong>sk</strong>e anglické slovíèko interlaced.Emulátor <strong>na</strong> nich berie oh¾ad a ponúkamonos automatického odstraòovaniaprázdnych riadkov. Za zmienkustojí <strong>sk</strong>utoènos, e spomenutýkomfort nemá za následok zhoršenieobrazu – tento reim som mal zapnutýstále, prièom obraz bol perfektnýaj v nepreh¾adných bojových scé<strong>na</strong>ch.Tak ako iné emulátory aj WinUAEpracuje buï v okne, alebo <strong>na</strong> celej obrazovke.Na oba reimy sa vzahuje<strong>na</strong>stavenie Amiga Screen Resolution<strong>na</strong> karte Display, ktoré ponúka ve¾kémnostvo všakovakých rozlíšení. Hociv modernej dobe platí, èím väèšierozlíšenie, tým lepší obraz, <strong>na</strong> emulátorysa to nevzahuje – tam sa totilepší (rozumej väèší) obraz dá dosiahnuiba <strong>na</strong>stavením nišieho rozlíšenia.K dispozícii sú 8- i 16-bitové re-imy a v tejto súvislosti treba upozorni<strong>na</strong> jednu drobnú anomáliu. Akhra beí v okne, všetky farby za zobrazujúkorektne aj pri 8-bitovomreime. Ak ju však prepnete <strong>na</strong> celúobrazovku, farby budú <strong>sk</strong>reslené.Z tohto dôvodu jednoz<strong>na</strong>ène odporúèampoui 16-bitový reim, <strong>na</strong> rýchlosemulácie to nijaký dosah nemá.Poèas testovania bolo bada urèitéproblémy so synchronizáciou obrazua zvuku, a to <strong>na</strong>jmä v úvodných èi závereènýchsekvenciách hier. Aj v tejtooblasti existuje obrov<strong>sk</strong>é mnostvo<strong>na</strong>stavení, ktoré je dokonca monévzájomne kombinova. Tie kvalitnejšieservery so starými hrami totiokrem softvéru ponúkajú aj konfiguraènýsúbor pre WinUAE, ktorý uobsahuje všetky potrebné <strong>na</strong>stavenia.V tejto súvislosti pripomí<strong>na</strong>me,e hry, <strong>na</strong> ktoré <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>trafíte,sú väèšinou crackované, a teda ichkvalita do ve¾kej miery závisí od kvalitypráce crackera. Ak nieèo nebudefungova, nemusí to by nevyhnutneproblém emulátora, <strong>na</strong> vine môeby softvér.ZÁVER. V rámci testovania som <strong>sk</strong>úšalhry Another World, Flashback,The Legend of Kyrandia, Elite 2: Frontiera Civilization. Kvalita a rýchlosemulácie bola <strong>na</strong>jviac badate¾ná v poslednomleveli Flashbacku: súboj sMozgom, slizmi, ako aj následnéspustenie atómovej bomby do jadraplanéty a útek do kozmickej lodesom absolvoval bez toho, aby somvnímal, e všetko beí <strong>na</strong> emulátore.Summa summarum, pre veteránov,ktorí nemôu <strong>na</strong> Amigu zabudnú, jeWinUAE ideálne riešenie.Hodnotenie:☺ Kvalita emulácie☹ InštaláciaCe<strong>na</strong>: freewareDownload: http://<strong>www</strong>.winuae.net/Ivan Zernovác ml.


S O F T W A R ENOD32 Remote AdministratorAntivírusový systém NOD32 trpel a donedáv<strong>na</strong>jednou podstatnou slabinou. Bola òou absencianástroja <strong>na</strong> spravovanie ve¾kých sieových inštalácií.Vzh¾adom <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos si NOD32 vydobyldobré postavenie u koncových pouívate¾ov a aj vmalých a stredných podnikoch. Ve¾ké podniky siahliradšej po inom antivírusovom riešení. Túto slabinuodstránil Eset, výrobca systému NOD32, a vdecembri minulého roku, keï uviedol <strong>na</strong> trh programNOD32 Remote Administrator.NOD32 Remote Administrator predstavuje <strong>na</strong>dstavbuantivírusového programu, urèenú <strong>na</strong> riadeniea správu ve¾kých sieových inštalácií. Cie¾ovýmtrhom produktu je prostredie ve¾kých korporácií.INŠTALÁCIA. NOD32 Remote Administrator pozostávaz dvoch samostatných aplikácií – NOD32 RemoteAdministrator Server a NOD32 Remote AdministratorConsole. NOD32 Remote AdministratorServer je aplikácia, ktorá vyaduje operaèný systémWindows NT/2000/XP. Na prevádzkovanie NOD32Remote Administrator Console postaèí aj operaènýsystém Windows 9x/Me. Ïalším predpokladomúspešnej inštalácie je vidite¾nos budúceho serverapre jednotlivé stanice, ktoré bude v budúcnosti spravova.Inštalácia je bezproblémová, podobne ako priinštalácii NOD32 mono poui tri inštalaèné módy.Tie sú oz<strong>na</strong>èené ako zaèiatoènícky, pre pokroèilýcha mód pre expertov. Jednotlivé inštalaèné módysa <strong>na</strong>vzájom odlišujú mnostvom <strong>na</strong>stavení, ktorémono pri inštalácii ovplyvni.Po inštalácii konzoly pribudne do spúšacieho menuWindows programová <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Nod32 RemoteAdministrator s elektronickými príruèkami, editoromkonfigurácií a vlastnou konzolou.POUÍVANIE. NOD32 Remote Administrator Consolemá pomerne intuitívne ovládanie, no v kadomObr. 2 Okno editora konfigurácií je preh¾adné a ¾ahko sa v òom orientujeprípade treba pri jej <strong>na</strong>sadzovaní postupova pod¾amanuálu, ktorý mono v elektronickej forme stiahnu<strong>na</strong> stránkach výrobcu.Po spustení sa konzola pripojí k NOD32 RemoteAdministrator Serveru, ktorý je pred<strong>na</strong>stavený priinštalácii. Nie je však problém pripoji sa k ¾ubovo¾némuNOD32 Remote Administrator Serveru v sieti.V okne konzoly (obr. 1) <strong>na</strong> prvý poh¾ad vidie server,<strong>na</strong> ktorom je <strong>na</strong>sadený NOD32 Remote AdministratorServer. Ak sú servery usporiadané hierarchicky,vidie pri pripojení <strong>na</strong> <strong>na</strong>dradený server ajservery, ktoré mu podliehajú. Údaje z ktoréhoko¾vekservera mono jednoducho odfiltrova zaškrtnutímpríslušného check boxu pri mene servera.O nieèo nišie v okne konzoly vidie karty oz<strong>na</strong>èenéako Clients, Alert Log, Event Log, Scan Log, Reportsa Remote Install. Na týchto kartách sú dostupnépodrobné údaje o spravovaných klientoch, prípadneich prostredníctvom sa dajú realizova jednotlivéèinnosti, ktoré súvisia so správou klientov v sieti.Na kadej z kariet mono aplikova filtre, ktoréspreh¾adnia zobrazované údaje. Údaje tie monotriedi pod¾a <strong>na</strong>jrozliènejších kritérií.Obr 1 Hlavné okno NOD32 Remote Administrator Console umoòuje jednoduchú správu sieových inštalácií antivírusovéhosystému NOD32NOD32 CONFIGURATION EDITOR. NOD32 ConfigurationEditor (obr. 2 ) je dôleitým administrátor<strong>sk</strong>ýmnástrojom pre kadého správcu ve¾kejsiete. Editor umoòuje vytvori si súbor, mono hopoui pri konfiguraènej úlohe <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie konfigurácieklient<strong>sk</strong>ej stanice riadenej príslušnýmNOD32 Remote Administrator Server.V editore konfigurácií vidie stromovú štruktúru,ktorá obsahuje všetky monosti, ktoré sa v programeNOD32 dajú ovplyvni. Pri výbere ktorejko¾vekpoloky sa zobrazí jej názov, štandardné <strong>na</strong>staveniepri inštalácii programu a hodnoty, ktoré mono<strong>na</strong>stavi.Pri <strong>na</strong>stavovaní poloiek sa dá postupova tromispôsobmi. Ak administrátor zamýš¾a <strong>na</strong>stavi lenurèité poloky, je <strong>na</strong>jrýchlejšie vybra priamo konkrétnupoloku. V prípade, e treba <strong>na</strong>stavi všetkypoloky, dá sa pomocou tlaèidla Next prejs vdy<strong>na</strong> ïalšiu poloku. Poslednú monos predstavujekontextové menu.Vytvorené konfigurácie sa dajú uloi do konfiguraènéhosúboru XML, s ktorým mono pomocoueditora ïalej manipulova. Primárne pouitie súboruXML je urèené <strong>na</strong> konfiguraèné úlohy èi on-demandkontrolu klient<strong>sk</strong>ych staníc.112 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R EObr. 3Príklad vygenerovaného súhrnného reportu so zobrazením trendu infiltrácií v èaseVZDIALENÁ INŠTALÁCIA S NOD32 REMOTEADMINISTRATOR CONSOLE. Monos inštalovaNOD32 bez fyzického prístupu ku klient<strong>sk</strong>ej stanicitomuto antivírusovému systému chýbala a tobolo ve¾kou prekákou pri prieniku do korporátnehosegmentu trhu.NOD32 Remote Administrator Console umoòujeinštaláciu NOD32 <strong>na</strong> dia¾ku v karte s názvom RemoteInstall. Na nej sa <strong>na</strong>chádzajú dve ïalšie karty– Remote Instalation Tool a Successful Installs List.Prvá z kariet umoòuje výber jednotlivých spôsobovvzdialenej inštalácie, tvorbu inštalaènýchbalíèkov a h¾adanie poèítaèov v sieti bez aktívnehoNOD32.Predpokladom akejko¾vek vzdialenej inštalácieje vytvorenie inštalaèného balíèka. Jeden balíèek jepred<strong>na</strong>stavený u od výrobcu, no odporúèa sa vytvorisi vlastné balíèky s èo <strong>na</strong>jaktuálnejšími verziamiNOD32. Ma<strong>na</strong>ér balíèkov umoòuje aj vytvorenieodinštalaèného balíèka. Monosti pre konfiguráciuinštalaèných balíèkov sú bohaté, je tu ajmonos „silent“ inštalácie èi odinštalácie.Najpohodlnejším spôsobom vzdialenej inštalácieje push inštalácia. Predpokladom jej úspešnéhovyko<strong>na</strong>nia je operaèný systém Windows NT/2000/XP <strong>na</strong> cie¾ovom poèítaèi a administrátor<strong>sk</strong>ý prístup<strong>na</strong> takýto poèítaè. Tu staèí len vybra cie¾ový poèítaè,inštalaèný balíèek a stlaèi príslušné tlaèidlo.Pre všetky ostatné operaèné systémy rodiny MicrosoftWindows (platí to, samozrejme, aj pre NT/2000/XP) mono NOD32 <strong>na</strong>inštalova pomocou elektronickejpošty (òou sa pošle príslušná utilita) alebocez logon <strong>sk</strong>ript.Šikovným nástrojom je aj vyh¾adávanie nechránenýchpoèítaèov. Pomocou neho sa zistia poèítaèe,<strong>na</strong> ktorých NOD32 nie je vôbec <strong>na</strong>inštalovaný alebo jesíce <strong>na</strong>inštalovaný, ale z nejakého dôvodu nie je vdatabáze NOD32 Remote Administrator Servera.Na karte Successful Installs List je preh¾adklient<strong>sk</strong>ych poèítaèov, <strong>na</strong> ktoré sa NOD32 podariloúspešne <strong>na</strong>inštalova.PREH¼AD STAVU KLIENTSKYCH STANÍC. KartaClients umoòuje správcovi systému v závislostiod <strong>na</strong>stavenia zisti stav staníc pripojených k zvolenémuNOD32 Remote Administrator Serveru.Interval pripájania staníc mono <strong>na</strong>stavi. O kadejstanici sú k dispozícii viaceré údaje: jej názov,názov primárneho servera, <strong>na</strong> ktorý je klient pripojený,<strong>na</strong>inštalovaná verzia databáz systému NOD32,èas posledného pripojenia k NOD32 Remote AdministratorServeru, názov poslednej zachytenej infiltrácie,posledná systémová udalos NOD32, stavmodulu AMON, konfigurácia klienta, adresa IP aoperaèný systém stanice. Mono takisto zisti, èiide o nového klienta pripojeného k NOD32 RemoteAdministrator Serveru.Pre kadú klient<strong>sk</strong>u stanicu v tejto karte je monéprida textovú poznámku a <strong>na</strong>stavi príz<strong>na</strong>k mobilnéhopouívate¾a. Príz<strong>na</strong>k mobilného pouívate¾aoz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>príklad notebook zamest<strong>na</strong>nca, ktorý sapripája k firemnej sieti len obèas. Takéto klient<strong>sk</strong>estanice sú pri kadom pripojení automaticky aktualizované<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu dostupnú verziu NOD32.PRÍSTUP K LOGOM NA KLIENTSKYCH STANI−CIACH. Karty Alert log, Event log a Scan log umoòujúprístup k log súborom <strong>na</strong> jednotlivých klient<strong>sk</strong>ychstaniciach. Alert log sprístupòuje údaje o infiltráciáchzachytených jednotlivými modulmiNOD32 <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ych staniciach. V Event log sa <strong>na</strong>chádzapreh¾ad systémových udalostí NOD32. Týmisú <strong>na</strong>jmä úspešné èi neúspešné aktualizácie programuNOD32 èi aktualizácia mirror serverov. V Scanlog sú výsledky kontrol modulom on demand <strong>sk</strong>eneraNOD32 <strong>na</strong> klientoch spravovaných príslušnýmserverom.SPÚŠANIE ÚLOH. NOD32 Remote AdministratorConsole umoòuje vykonáva <strong>na</strong> jednotlivýchklientoch tri základné typy úloh. Sú nimi konfiguráciaklienta, spustenie <strong>sk</strong>enovania modulom NOD32 <strong>na</strong>klient<strong>sk</strong>ej stanici a aktualizácia klient<strong>sk</strong>ej stanice.Konfiguráciu mono vytvori priamo editoromkonfigurácie, odvodi od šablóny alebo poui konfiguráciuvytvorenú a uloenú editorom. V rámcikonfigurácie mono <strong>na</strong>príklad konfigurova aj plánovaèúloh, ktorý je súèasou kontrolného centraNOD32 <strong>na</strong> lokálnom klientovi.Úlohy spoèívajúce v kontrole klient<strong>sk</strong>ych stanícon demand <strong>sk</strong>enerom NOD32 majú široké monostikonfigurovania. Mono si vybra názov profilu,ktorý sa pouije <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, rozhodnú, èi nájdenéinfiltrácie budú odstránené automaticky, urèidi<strong>sk</strong>y, ktorých sa kontrola bude týka, a vytvorirozšírenú konfiguráciu pre on demand kontrolu. Vo¾bacie¾ových klient<strong>sk</strong>ych staníc je samozrejmos.Posledným dostupným typom úlohy, ktorú mono<strong>na</strong>plánova, je aktualizácia.Všetky tri typy úloh sa dajú spusti okamitealebo ich vyko<strong>na</strong>nie odloi <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>orší èas. Kadávytvorená èi vyko<strong>na</strong>ná úloha je automaticky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nádo preh¾adu úloh, ktorý je prístupný <strong>na</strong>karte s názvom Ta<strong>sk</strong>s. Konzolu však mono <strong>na</strong>staviaj tak, e úlohy sa po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní z preh¾aduautomaticky vymaú. Kadej vytvorenej úlohemono prideli meno a prida k nej pouívate¾<strong>sk</strong>époznámky.GENEROVANIE SÚHRNNÝCH REPORTOV. Jednýmz <strong>na</strong>jpresvedèivejších spôsobov, ako môe správcasiete dokáza svoju dôleitos vedeniu spoloènosti,je predkladanie graficky doko<strong>na</strong>le spracovanýchpreh¾adov o vírusových infiltráciách. Tentodruh èinnosti umoòuje karta <strong>na</strong>zvaná Reports. Nazáloke oz<strong>na</strong>èenej Generated reports sú dostupnévšetky uchované reporty. Záloka Report templatesumoòuje vytvori šablónu <strong>na</strong> generovanie reportov.Mono voli interval generovania reportov,vybra si z viacerých typov (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>jèastejšiesa vy<strong>sk</strong>ytujúce vírusy, <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>padnuté stanicea podobne), interval generovania, plánovaniegenerovania a podobne. Vytvorený report sa dáuloi do pred<strong>na</strong>staveného adresára, ale takisto homono posla elektronickou poštou <strong>na</strong> pred<strong>na</strong>stavenúadresu.ROZŠÍRENÉ FUNKCIE. Správca v sieti môe <strong>na</strong>sadiviacero NOD32 Remote Administrator Serverov.Môe vytvára hierarchické štruktúry, pri ktorýchpodradené servery od <strong>na</strong>dradených preberajúúlohy. Pre kadú klient<strong>sk</strong>u stanicu mono <strong>na</strong>staviserver, ku ktorému sa bude primárne pripája. Toumoòuje i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>stavi poèítaèe sekretárok, i<strong>na</strong>kpoèítaèe vedenia a i<strong>na</strong>k poèítaèe oddelenia podporyzákazníkov.ZÁVER. NOD32 Remote Administrator rozširuje pouite¾nosantivírusového systému NOD32 aj doprostredia ve¾kých firemných sietí. Vzh¾adom <strong>na</strong>vlastnosti antivírusového programu NOD32 tvoríjeho spojenie s nástrojom <strong>na</strong> správu sieových inštaláciíako prehliadnute¾nú monos pri výbereantivírusového systému.Peter Kováè6/2004 PC REVUE 113


S O F T W A R E G A M E S YPainkillerdedinka, ale priestor tu dostala aj vojen<strong>sk</strong>á leteckázákladòa, plná tankov, hummerov a iných armádnychvozidiel. Favoritmi sa však jednoz<strong>na</strong>ène staliAsylium a staré divadlo. V prvom z nich vás privítatemný rozpadnutý barak, pripomí<strong>na</strong>júci domAdamsovcov, ktorý je preplnený èudesnými a hlavneodpornými nepriate¾mi. Atmosféru tohto nehostinnéhomiesta ešte umocòuje lejak a temnota, atak uplatnenie nájde aj vaša malá baterka. Nointeriér domu spolu s jeho obyvate¾mi je u faktlen pre silné alúdky. Odporne dekadentné fasády,polorozpadnutá vàzgajúca podlaha a hlavne plaziacesa bytosti s odseknutými konèati<strong>na</strong>mi spolus pochodujúcimi mutantmi s chápadlami <strong>na</strong>miestorúk tvoria takú hustú atmosféru, e si èlovek popár krokoch musí da chtiac èi nechtiac pauzu.Divadlo vás pre zmenu prekvapí svojou úasnouarchitektúrou a roz¾ahlosou, nehovoriac o charakteroch,ktoré tu majú svoje predstavenie. Skrátka,všetky levely stoja za to a ani <strong>na</strong> chví¾ku vámnedovolia odtrhnú sa od monitora.Ïalším a nemenej dôleitým faktorom ovplyvòujúcimhrate¾nos je rozmanitos nepriate¾ov. Tusa vývojári z People Can Fly opä vytiahli a prinášajúnám takú pestrú zmes pohyblivých cie¾ov,e si to v tej bojovej vrave èlovek ani neuvedomí.Proti vám vyrazí viac ne 26 druhov indivíduí – odrôznych rytierov a samurajov cez èarodejnice a pozuby obrnených a ozbrojených katov a po rôzneU je to viac ne desaroèie, èo svetlo svetauzrel Doom, FPS plná impov, ruovýchprasiat a inej hávede, ktorá z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la obrov<strong>sk</strong>ýzlom <strong>na</strong> poli herných ánrov. Dovtedypojem FPS neexistoval, a hoci boli nejaké pokusy,práve iD software bol ten, kto zaèal éru 3D akcií a<strong>na</strong>dobro zmenil herný svet. áner first personshooterov sa s pribúdajúcimi rokmi menil a obohacovalo prvky iných ánrov, a teda charakterèistokrvnej a rýchlej akcie bez štipky rozmýš¾aniasa akosi vytratil. Našastie si to všimlo viacerovývojár<strong>sk</strong>ych štúdií a v posledných troch rokochsme sa doèkali kvalitných strie¾aèiek, ako boliSerious Sam èi Will Rock. Painkiller, ako sa novýFPS prírastok <strong>na</strong>zýva, predstavuje jednu z <strong>na</strong>jzábavnejšíchakcií za posledný rok a je jednoz<strong>na</strong>ènenevyhnutnosou pre všetkých akciechtivých hráèov.Preèo je to tak?Hra vás privíta vcelku nepeknou animáciou,v ktorej sa dozviete, o èo vlastne ide. Hlavná postavaDaniel Garner sa jedného dadivého veèerarozhodne vyrazi si s manelkou do obchodnéhocentra <strong>na</strong> nákupy. Èo èert nechcel, Dano nezvládneriadenie a pošle tak svoju manelku rovno doneba. Šéf šéfov má však pre neho inú úlohu, a takpod hrozbou pekla sa musí cestou za svojím vykúpenímpopasova so stovkami èudesných nepriate¾ova ako bonus so 4 megabossmi, ktorí sú pravými,resp. ¾avými kýpami praotca hriechu, tedaSata<strong>na</strong>. Na to, e ide o akènú hru <strong>na</strong> odreagovanie,dej je vcelku zaujímavý a hlavne posledná epizódaprinesie neèakané rozuzlenie. Ozaj, èo alebo kto jetvorcom pekla?Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejších vecí, ktoré robia hruzábavnou, je dizajn misií. Hra môe ma akúko¾vekprekrásnu grafiku a mnostvo rozmanitýchnepriate¾ov, ale ak tím dizajnérov odfláka svojuprácu, hra sa s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou ocitnev tom <strong>na</strong>jspodnejšom regáli predajne. To všaknie je prípad Painkillera, pretoe kadý z 24 singleplayerlevelov je výnimoèný a svojím spôsobomoriginálny. Vo všeobecnosti sú levely tvorené<strong>na</strong>vzájom pospájanými miestnosami, resp. aré<strong>na</strong>mi,ktoré sa po vašom vstupe uzavrú a opä saotvoria a po kompletnom vymydlení nepriate¾ov.Stretnete sa tu s rôznymi gotickými a temnýmiprostrediami, ako <strong>na</strong>príklad cintorín èi zamorenápochodujúce bizarnosti, ako sú zombiovia vrhajúcipo vás vlastné vnútornosti èi v kazajke uväznenéelektrizujúce mátohy. Vyvrcholením sú potommedzibossovia a bossovia, ktorí predstavujú to<strong>na</strong>jväèšie, èo ste v hrách mohli <strong>na</strong> vlastné oèi vidie.Ich grafické vyhotovenie je v<strong>sk</strong>utku nádherné.Rozmermi vás mnohonásobne prevyšujú a icheliminácia si vyaduje úplne odlišný postup akobezhlavú frenetickú pa¾bu. Umelá inteligencia vašichprotivníkov je však hlboko pod priemerom aich jedinou úlohou je vrha sa <strong>na</strong> vás, ale keïe114 PC REVUE 6/2004


G A M E S Y S O F T W A R Eide o rýchlu adre<strong>na</strong>línovú akciu, nepovaujme slabúAI za nedostatok.Aby cesta <strong>na</strong>prieè peklom nebola taká aká,autori pre vás prichystali viac úèinných hraèiek.Painkiller, akási kombinácia cirkulárky a motorovejpíly, sa prakticky hodí len <strong>na</strong> rozbíjanie škatú¾,ale u brokovnica má solídny úèinok a dokáe vzhluku nepriate¾ov <strong>na</strong>robi riadny guláš. Jednoz<strong>na</strong>ène<strong>na</strong>jexotickejšiou zbraòou je kolíkomet, vysokourýchlosou vystre¾ujúci bukové kolíky, ktorédoslova pribijú nepriate¾ov k múru. Okrem tejto„vychytávky“ sa vám do rúk dostane aj rotaènýgu¾omet a klincovaèka. Pýtate sa, èi to je všetko?Pä zbraní mono znie zaráajúco, ale kadá z nichnájde svoje uplatnenie a okrem toho majú všetkyaj sekundárny mód stre¾by. A tak kolíkomet v alter<strong>na</strong>tívnommóde vystre¾uje granáty, rotaèný gu-¾omet pre zmenu rakety a smrte¾né kombo brokáreò/zmrazovaèsa cestou do pekla urèite tie budehodi. Okrem týchto zbraní máte ešte jednu vymoenos,ktorou je mód démon. Dostanete sadoò po absorbovaní 66 duší nepriate¾ov. Obraz saroztiahne a zmení sa <strong>na</strong> èiernobiely, prièom pekelnéhordy sa vám javia v èervenom spektre. Vy stev tomto stave nesmrte¾ní a prípadný odpor rozprášitejediným výstrelom – samozrejme okrem bossov.Ïalším spestrením je pridanie 24 èiernych tarotovýchkariet, ktoré vám – èi u doèasne, alebodlhodobo – pridajú nejaké bonusy k vlastnostiam,ako je upevnenie zdravia, dvojnásobná úèinnoszbraní, zvýšená rýchlos pohybu alebo, <strong>na</strong>opak,spomalenie nepriate¾ov. Tieto karty si vyberátevdy pred vstupom do levelu a môete ich rôznekombinova. Na ich zí<strong>sk</strong>anie je potrebné splnišpeciálne kritériá príslušného levelu, prièom niektorésú vcelku jednoduché, ako <strong>na</strong>príklad nájsvšetky tajné miestnosti, pozbiera všetky duše,poklady alebo pozabíja všetkých nepriate¾ov lenurèenou zbraòou. Za pouitie kariet budete musieaj nieèo zaplati, take zlatky, ktoré <strong>na</strong>chádzatecestou, nájdu svoje uplatnenie.Painkiller predstavuje priam ukákový príkladefektného vyuitia Havok enginu. V tejto hre jespomí<strong>na</strong>ný engine vyuívaný ove¾a výraznejšie,ako to bolo <strong>na</strong>príklad pri Maxovi Paynovi 2. To z<strong>na</strong>mená,e postavy, ale aj ostatné objekty v hremajú reálny fyzikálny model a správajú sa tak akov reálnom ivote. Najlepšie to vidie <strong>na</strong> nepriate¾och,ktorí v prípade zásahu lietajú všetkýmismermi alebo zostávajú pripichnutí <strong>na</strong> stene. Akste ich zasiahli <strong>na</strong> vysoko poloenom mieste, ichpád sa <strong>na</strong>ozaj podobá tomu reálnemu. Okrem tohotelá oponentov reagujú <strong>na</strong> zásahy zbraní presnepod¾a pravidiel logiky, a tak ra<strong>na</strong> brokovnicou zblízkaurobí s telesnou schránkou svoje. Èo sa týka grafickéhospracovania, absolútne niet èo vytknú.Postavy a prostredia majú detailné textúry a o nedostatkupolygónov nemôe by reè. Chválu si zaslúiaaj zvuky a zbrane. Nepriatelia sto<strong>na</strong>jú presvedèivo aperfektnú atmosféru u len dokres¾uje kvalitná hudba,pri ktorej poèúvaní vám behá mráz po chrbte. Napohodlné hranie potrebujete silnejší stroj s modernýmgrafickým akcelerátorom.Okrem singleplayera si <strong>na</strong> nás autori prichystaliaj nemenej zaujímavý multiplayer. Mimo obligátnychmódov deathmatch a teamdeatchmatchza zmienku stojí mód People Can Fly, v ktorom jeprítomný len rotaèný gu¾omet/raketomet a hráèisú zranite¾ní iba vo vzduchu. Vtip je v tom, e <strong>na</strong>jprvtreba protivníka vymršti do povetria raketometoma a potom poui rotaèný gu¾omet. Ïalšímnovým módom je Voosh, keï hráèi majú neobmedzenénáboje a rov<strong>na</strong>ké zbrane, ktoré sa èasomobmieòajú. Spoloène si to budete môc rozda <strong>na</strong>siedmich mapách, prièom autori pris¾úbili nové <strong>sk</strong>adým vydaným patchom. NOVINKY Call of Duty odohrávajúci sa v èase druhej svetovejvojny nesporne patrí k <strong>na</strong>jlepším FPS titulomminulého roka. Koncom tohto roka sa doèkáoficiálneho datadi<strong>sk</strong>u United Offensive. Odseptembra 2003 <strong>na</strong> òom intenzívne pracuje tímGray Matter Studios, ktorý má bohaté <strong>sk</strong>úsenostiso stvárnením druhej svetovej vojny a technológiouQuake III. United Offensive opä ponúknetri kampane: za Amerièanov, Rusov a Britov.Kampane nebudú <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>dväzova. Kadáz nich má ma vlastného hrdinu, zaèiatok akoniec. Jednou z <strong>na</strong>jzaujímavejších kampaní budeurèite bitka o mesto Kur<strong>sk</strong>, kde došlo k <strong>na</strong>jväèšímtankovým bojom druhej svetovej vojny.Autori chcú tieto masívne boje prenies <strong>na</strong> monitora po<strong>sk</strong>ytnú hráèovi neopakovate¾nú atmosféru.Hráè bude môc ovláda tank a do rúk samu dostane plameòomet, jed<strong>na</strong> z nových zbraní,ktorá sa objaví v datadi<strong>sk</strong>u. Z ïalších noviniekstojí za zmienku monos šprintova, zneškodòovagranáty alebo ¾ubovo¾ne rozmiestòova¾ahké gu¾omety. Multiplayer bude obohatenýo tri nové módy, medzi ktorými nebude chýbaDomi<strong>na</strong>tion a Tank Battle. Okrem zintenzívneniaherného záitku sa nezabudlo ani <strong>na</strong> technickústránku hry. Gray Matter prepracovalikompletne textúry a všetky particle efekty: výbuchy,zmeny poèasia, dáï, sneh. Dúfajme, enezabudnú <strong>na</strong> zvukovú stránku, ktorá zaradilaCall of Duty medzi tituly s <strong>na</strong>jlepšími zvukovýmiefektmi. Pôvodný titul Call Of Duty sa doèkákonverzie aj <strong>na</strong> herný handheld Nokia N-Gage. V dielòach GearBox Software vzniká pod¾atvorcov <strong>na</strong>jrealistickejšia strie¾aèka z obdobiadruhej svetovej vojny Brothers In Arms. Vývojtohto titulu sa s<strong>na</strong>ili autori udra v tajnosti adodnes, aby sa vyhli nesplneným s¾ubom. Dôleitýje však fakt, e BIA sa objaví koncom roka<strong>na</strong> konzolách (pravdepodobne PS2 a Xbox) a platformePC. Hlavná myšlienka Brothers In Arms jeHoci nejde len o priamoèiaru adre<strong>na</strong>línovú akciu,taký bombový mix Serious Sama a Dooma, zasadenýdo hororového prostredia, okorenený mnostvomdobrých nápadov a „vychytávok“, by si nemalnecha ujs ani jeden priaznivec dobrej 3D akcie.Výrobca: People Can FlyDistribútor: DreamCatcher/HypermaxHodnotenie: 88 %urobi titul zaloený <strong>na</strong> pravdivých príbehochvojakov. Pravou motiváciou vojakov v obrov<strong>sk</strong>ýchbitkách bola jedine lojalita k rodinám a ksvojim spolubojovníkom. Obrov<strong>sk</strong>é úsilie vy<strong>na</strong>loiliautori <strong>na</strong> prie<strong>sk</strong>um a zí<strong>sk</strong>avanie materiálov.Hra bude ma presné a realistické modely,vernú balistiku a zvuky zbraní. Hráèi dostanú<strong>na</strong>jrealistickejšiu taktickú FPS z druhej svetovejvojny. Tieto slová mono zaváòajú reklamou,ale vyplynuli z dostupných informácií a <strong>sk</strong>úsenostíautorov i vydavate¾a. Multiplayerový titul Battlefield 1942 bude ma<strong>na</strong>sledovníka s poradovým èíslom 2. PripravovanýBattlefield 2 bude mixom BF1942 a nedávnovydaného Battlefield: Viet<strong>na</strong>m, obohatenýmo mnostvo nových moností a technologickýchzlepšení. Jednou z hlavných noviniekbude mód Commander, kde hráè bude zastávaúlohu velite¾a. Na boji<strong>sk</strong>o sa bude pozera zvtáèej perspektívy a jednotkám bude dáva rozkazy,kam majú ís, vola delostrelectvo, zí<strong>sk</strong>avasatelitné fotografie atï. Velite¾om sa môesta <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>úsenejší hráè, prípadne si ho hráèimôu zvoli medzi sebou. Battlefield 2 budebea <strong>na</strong> úplne novom 3D engine, ktorý budeumoòova dy<strong>na</strong>mické svetelné efekty, multitexturing,penetráciu materiálov, ragdoll fyzikuatï. Nová hra bude umoòova aj automatické<strong>na</strong>stavovanie ve¾kosti máp pod¾a poètu hráèov.Teda èím viac hráèov sa do hry pripojí, tým budeväèšia mapa. Okrem toho bude zlepšený ajsingleplayer a hlavne inteligencia nepriate¾ov. Vydavate¾<strong>sk</strong>á spoloènos Interplay mala problémys hotovosou. Za prenájom budovy v Kaliforniidlila za posledné tri mesiace 450 000 dolárov.To, e je ich situácia kritická, ukázalo ajnedávne zrušenie štúdia Black Isle a s tým spojenépochovanie titulu Fallout 3. Èierne mraèná<strong>na</strong>d Interplayom <strong>na</strong>koniec odoh<strong>na</strong>la fi<strong>na</strong>nènáinjekcia od investiènej banky SG Capital. Praktickyto z<strong>na</strong>mená èiastoèné spojenie firiem a bankári terazbudú Interplayu radi v otázkach investícií.6/2004 PC REVUE 115


S O F T W A R E G A M E S YCD: ChemicusFirma Media Trade sa po nieko¾kýchúspešných tituloch rozhodla prinies<strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>ý a sloven<strong>sk</strong>ý trh ïalší titul. Jením práve Chemicus, ktorý pochádzaz Nemecka a firma Media Trade preòurobila èe<strong>sk</strong>ú lokalizáciu. Produktobsahuje aj dos výstiný pod<strong>na</strong>dpis„...a chémia sa stane hrou“. V tejto hreautori <strong>sk</strong>åbili dobrodrustvo a výuèbovýprogram. Jej cie¾om je zabavilen to, e bol unesený. A vám, akojeho priate¾ovi, nezostáva niè iné, ibasa vyda <strong>na</strong> dlhé pátranie po òom ajeho únoscoch. Ak sa vám podarí splnihlavnú úlohu a vypátrate Richarda, dostanetesa <strong>na</strong> konci hry do tajomnéhomesta. V òom vás èaká ve¾a nevyriešenýchzáhad a úloh. Aj tu budete v stálomstyku s chémiou, budete musieovláda základné zákony a pravidlá.Napríklad musíte prekabáti pachovésenzory, odstráni vodný kameò zostudne alebo budete písa citrónovoušavou ako nevidite¾ným atramentom.Vyhotovenie hry z grafickej stránkyje efektné, <strong>na</strong>jmä 3D animácie sú ve¾midobre vypracované. Ale hra je vo väèšinepasáí a príliš tmavá a pri dennomsvetle a poèítaèovom monitore tu ve¾ane<strong>na</strong>hráte. Navyše tmavé pozadie mô-e <strong>na</strong> pouívate¾ov pôsobi depresívne.Tentoraz tvorcovia hru obohatili ajo menu, v ktorom si môete <strong>na</strong>stavihlasitos a jednotlivé zvuky úplne vyp-Výuèbová èas hry s periodickou tabu¾kou prvkovných hier tento spôsob asi èo<strong>sk</strong>oroomrzí.Vo výuèbovej èasti nájdete šeszákladných oblastí, v ktorých si budetemôc zlepši svoje vedomosti. Ideo Látky a ich vlastnosti a zmeny, Stavbuatómu a chemické väzby, Elektrochémiu,Kyseliny, zásady a neutrali-Hra je urèená <strong>na</strong>jmä pre deti od 12rokov, ale dospelí si pri nej tie uijúdostatok zábavy. V hre treba vyui logickémyslenie, predstavivos a stratégiu.Nároèné úlohy potrápia vašemozgové závity. Výuèbová èas programuobsahuje hodnotné tabu¾ky, obrázkyaj pouèky.Dobrodruná èas hry je spracovaná v tmavých farbáchVe¾mi pekné spracovanie hry pomocou 3D animáciídeti a zároveò ich aj nieèo <strong>na</strong>uèi zosveta tajuplnej chémie.Tento produkt sa dodáva <strong>na</strong> dvochCD médiách, ktoré sú ukryté vo ve¾midobre vypracovanej škatuli. Balíèekobsahuje aj ïalšie dva di<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong> ktorýchsa dozviete nieèo o ïalších výrobkochfirmy Media Trade, konkrétneo <strong>na</strong>dväzujúcich výuèbových titulochPhysikus a Biscopia. Pri inštalácii<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vloíte do mechaniky prvéCD, to sa <strong>na</strong>inštaluje a program mô-ete zaèa pouíva. Druhé CD budetepotrebova a v ïalšej èasti hry.Väèši<strong>na</strong> ¾udí zaène hneï druhou èas-ou, ktorou je dobrodruný príbeh. Prihre sa stávate priate¾om hlavnej postavyRicharda. Ten za nevysvetlite¾nýchpríèin zmizne. Zanechá po sebe iba krátkyvideozáz<strong>na</strong>m, z ktorého sa dozvietenú. Sprievodné efekty sú takisto ve¾midobre vypracované, zodpovedajú vašimpohybom alebo manipulácii s predmetmiv simulovanom priestore.V hre však výrazne chýbal sprievodca,ktorý by vám <strong>na</strong> kadom kroku pomáhal,ako to bolo v predchádzajúcichtituloch od Media Trade. Take v akýchsituáciách si u budete musie pomôcsami. Niekedy stojíte pred zásadnýmproblémom: aká je moja úloha?Poèas hry bude váš ukazovák <strong>na</strong> myši<strong>na</strong>ozaj vyaený. Budete toti musiepre<strong>sk</strong>úma kadú èas priestoru,ktorý sa tu <strong>na</strong>chádza. Hra je tak urèenáhlavne pre hráèov s dostatkom vo¾néhoèasu a trpezlivosti. Ak chcete vtejto hre uspie, budete musie dlhorozmýš¾a <strong>na</strong>d kadou cestièkou. Nadruhej strane zarytých hráèov akè-záciu a koneène Organickú chémiu.V tejto èasti nájdete aj niektoré dôleitépomôcky z chémie, ako je <strong>na</strong>pr. periodickásústava prvkov, chemický lexikó<strong>na</strong> pod. Z obsahovej stránky postihujelátka z chémie zhruba uèivo <strong>na</strong> základnejškole s obèasnými doplnkami zostrednej školy. Deti v nej nájdu mnostvoobrázkov, schém a vzorcov. Jednotlivéèasti sú pod¾a nášho názoru ve¾midobre prepojené hypertextom. Prirodzene,to, èo robí chémiu chémiou – zápach,obèasná explózia, prederavené èizafarbené ošatenie – Chemicus nedokáesprostredkova. Ešte malé upozornenie:Nezabudnite si v riadiacom panelioperaèného systému MicrosoftWindows zapnú podporu èe<strong>sk</strong>éhojazyka, i<strong>na</strong>k sa niektoré z<strong>na</strong>ky nebudúzobrazova správne.Hodnotenie:☺ Ve¾mi pekne vypracované 3D pasáe☹ Tmavé èasti vo väèšine pasáí hryCe<strong>na</strong>: 1699 Sk (1428 Sk bez DPH)Dodávate¾: Cenega SlovakiaPeter MackoTECHNICKÉ PARAMETREHardvérové poiadavky:Procesor Intel Pentium III, 128 MB RAM(odporúèa sa 256 MB RAM), operaèný systémMicrosoft Windows 95/98/Me/2000/XP,grafická karta pre rozlíšenie 800 × 600a zvuková karta, 570 MB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<strong>na</strong> inštaláciuPreklad: MEDIA TRADE Interactive, s. r. o., PrahaVýrobca: Heureka−Klett, GmhH, StuttgartÏalšie informácie: <strong>www</strong>.mediatrade.com116 PC REVUE 6/2004


S O F T W A R ESHAREWAROVÉ OKIENKOCalculations 1Opis: sloven<strong>sk</strong>ý program <strong>na</strong> realizáciu elektrotechnických výpoètov preWin95-XPVlastnosti: výpoèty v obvodoch s jednosmerným prúdom obsahujú monos výpoètuprúdu a úbytku <strong>na</strong>pätia <strong>na</strong> základe Ohmovho záko<strong>na</strong>, výpoèet elektrickéhovýkonu a práce, sériovej a paralelnej kombinácie odporov, kapacity kondenzátora,parametrov <strong>na</strong>päového delièa a pod. výpoèty v obvodoch so striedavým prúdom zahàòajú výpoèet reaktancie,impedancie RLC obvodu a pod. ïalšou sekciou je výpoèet parametrov transformátora pri poadovanomprimárnom a sekundárnom <strong>na</strong>pätí a výpoèet reproduktorovej výhybky program je ïalej schopný ovláda vybrané bity zvoleného sériového portucez definovanú logickú funkciu (vstupné sú piny CTS a DSR a výstupom RTS),resp. prostredníctvom pinu DTR sériového portu aplikova èasovaè, ktorý cezrelé môe ovláda externé elektrické zariadenie program mono ovláda myšou pomocou príkazov menu, pomocou kontextovéhomenu alebo klávesovými <strong>sk</strong>ratkami editovaný text sa dá vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni, prièom k dispozícii jeukáka pred tlaèou s funkciou lupy; mono voli orientáciu tlaèe dokumentu(<strong>na</strong> šírku alebo <strong>na</strong> výšku) a volite¾ne sa dá aktivova aj funkcia èíslovaniastránokAutor: Karol Pásztor, SRŠtatút programu: freewareDom. stránka: <strong>www</strong>.pkweb.szm.<strong>sk</strong> okrem toho program obsahuje databázu tvarov puzdier polovodièovýchsúèiastok, databázu náhrad polovodièových súèiastok, výpoèet parametrovkáblov pod¾a AWG a výpoèet parametrov dipólovej antény v príprave je verzia Calculations 2, ktorá bude obsahova simulátor zapojenílogických obvodov a funkciu digitálneho oscilo<strong>sk</strong>opuAutor: Martin Kosec, SRŠtatút programu: freewareDom. stránka: <strong>www</strong>.martinsoft.org/calculations/The Palette v2.6Opis: program <strong>na</strong> strojové komponovanie hudby pre Win95-XPVlastnosti: tvorba vlastnej hudobnej kompozície sa zaèí<strong>na</strong> vo¾bou tóniny (¾ubovo¾nádurová alebo molová stupnica), typu metrickej stopy – motívu (jamb, trochejalebo amfibrach), tempa <strong>sk</strong>ladby a jej rytmického a metrického èlenenia;následne treba definova vnútorné èlenenie <strong>sk</strong>ladby, prièom je k dispozíciinieko¾ko preddefinovaných štruktúr, resp. mono zvoli vlastnú štruktúru ïalej je potrebné vytvori základný hudobný motív, resp. viac motívov,ktoré sa dajú rôznymi spôsobmi modifikova (sekvencia, variácia, inverziaa opakovanie) a vytvára tak jednotlivé frázy, resp. hudobné vety, ktorépotom vytvárajú celú hudobnú <strong>sk</strong>ladbu pri vo¾be tónov a akordov výdatne pomáha originálne grafické prostrediev štýle maliar<strong>sk</strong>ej palety, ponúkajúce <strong>na</strong> výber všetky relevantné prvkyMiniPad v<strong>1.</strong>0Opis: sloven<strong>sk</strong>ý textový editor pre Win95-XPVlastnosti: program môe pracova v reime RTF <strong>na</strong> editovanie formátovaného textualebo v reime TXT pre prácu s èistým textovým formátom; v prvom prípadeje podporovaná vo¾ba fontu, ve¾kosti, rezu a farby písma, zarovnávanie textu(<strong>na</strong> ¾avý alebo pravý okraj a vystredenie), neèíslované odráky, resp. volite¾néodsadenie textu od ¾avého okraja; v druhom prípade mono zvoli font,ve¾kos a rez písma, v ktorom sa zobrazuje celý editovaný text editor podporuje funkciu kopírovania, vystrihovania a prilepovaniavyz<strong>na</strong>èeného textového bloku, funkciu vyh¾adávania a náhrady zvoleného textovéhoreazca a funkciu zrušenia poslednej realizovanej editovacej operácie;je zobrazovaná aktuál<strong>na</strong> poloha kurzora zaujímavé sú operácie odstránenia diakritiky z celého editovaného textua konverzie malých a ve¾kých písmen vo zvolenom textovom bloku; takisto sadá vklada aktuálny èas a dátum6/2004 PC REVUE 117


S O F T W A R Espåòajúce pravidlá harmónie; výber príslušných prvkov v rámci grafickéhoprostredia sa realizuje pohybom myši bez klikania tlaèidlami vytvorenú kompozíciu je moné uloi vo vlastnom formáte .ptt aleboexportova do súboru vo formáte MIDIAutor: Ilya Schepikhin, Ru<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia neukladá vytvorenú <strong>sk</strong>ladbuCe<strong>na</strong> registrácie: 20 USDDom. stránka: http://user.rol.ru/~palettePopcorn v<strong>1.</strong>68Opis: kompaktný poštový klient pre Win95-XPVlastnosti: program nevyaduje klasickú inštaláciu a všetky svoje <strong>na</strong>stavenia siuchováva v súbore .INI, ktorý mono prenáša medzi rôznymi poèítaèmispolu s aplikáciou, ktorá sa bez problému zmestí <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etu (asi 200 KB ajs pomocníkom) program podporuje protokoly POP3 vrátane APOP MD5 autentifikácie, resp.SMTP a (E)SMTP s autentifikáciou; je podporovaná práca s viacerými poštovýmikontami a automatická kontrola prítomnosti nových správ <strong>na</strong> všetkýchdefinovaných kontách s grafickým a alter<strong>na</strong>tívne aj zvukovým upozornením<strong>na</strong> existenciu nových správ zo zaujímavých funkcií sa dá spomenú kontrola dostupnosti sluieb POP3,resp. SMTP <strong>na</strong> zvolenom serveri, monos zákazu sahovania správ dlhšíchako zvolená ve¾kos, tvorba záz<strong>na</strong>mu o komunikaèných aktivitách programu<strong>na</strong> diagnostiku prípadných problémov, monos ovládania väèšiny funkciípomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek a pod. z h¾adi<strong>sk</strong>a manipulácie so správami je dôleitá schopnos programu prezerahlavièky správ uloených <strong>na</strong> serveri bez potreby prenosu celých správ <strong>na</strong>klient<strong>sk</strong>y poèítaè; spolu s hlavièkou mono alter<strong>na</strong>tívne èíta aj nieko¾koprvých riadkov tela správy; zvolené správy sa dajú volite¾ne prenies aleboneprenies <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>y poèítaè s monosou ponecha ich <strong>na</strong> serveri aleboich zo servera vymaza podpora prezerania a ukladania príloh a HTML obsahu pomocou externýchaplikácií vstavaný textový editor a databáza kontaktných adries umoòujú pohodlnevytvára a zasiela nové správy, odpoveda èi preposiela a presmerovávaprijaté správy prijaté, resp. zaslané správy sa dajú aj tlaèi èi exportova do súboruv textovom formáte alebo vo formáte .eml <strong>na</strong> ich následný import do inýchemailových klientovAutor: Ultrafunk AS, Nór<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia podporuje prácu len s jedným poštovým kontomCe<strong>na</strong> registrácie: 20 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.ultrafunk.com/products/popcorn/Registrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Peter Hubin<strong>sk</strong>ý AVIR118 PC REVUE 6/2004


I N T E R N E TPracujeme so štýlmi / 3. èasVítam vás pri treom pokraèovaní nášho seriálu. Keïe syntax CSS a selektory u máme úspeš−ne za sebou, budeme sa tentoraz zaobera dediènosou a ka<strong>sk</strong>ádovaním.Špecifikované, vypoèítané a aktuálne hodnotyPo tom, ako prehliadaè spracuje dokument a vytvorí strom dokumentu, musí priradi kadémuelementu v tomto strome hodnotu vzh¾adom <strong>na</strong> cie¾ové médium. Výsledná hodnota danejvlastnosti je poèítaná v troch krokoch. Hodnota je <strong>na</strong>jprv urèená cez špecifikovanú hodnotu,potom prepoèítaná <strong>na</strong> absolútnu hodnotu, ak je to nevyhnutné, a <strong>na</strong>koniec transformovanápod¾a obmedzení prostredia.P { font−style: italic ! important }/* Štýl autora */P { text−indent: <strong>1.</strong>5em ! important }P { font: 12pt sans−serif !important }Prvé pravidlo v štýle uívate¾a obsahuje deklaráciu !important, take bude pouité <strong>na</strong>mies−to prvého pravidla v štýle autora. To isté platí aj pre druhé pravidlo.Obr. 1Pouitiepravidla!importantŠpecifikované hodnotyPrehliadaè <strong>na</strong>jprv stanoví špecifikovanú hodnotu pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich pravidiel:<strong>1.</strong> Ak je hodnota výsledkom ka<strong>sk</strong>ády, je pouitá.2. Ak nie, je pouitá zdedená hodnota rodièov<strong>sk</strong>ého elementu.3. Ináè je pouitá predvolená hodnota.Vypoèítané hodnotyVypoèítané hodnoty môu by absolútne (<strong>na</strong>pr. 12 mm) alebo relatívne (<strong>na</strong>pr. 12 %). Pre abso−lútne hodnoty nie je potrebný nijaký výpoèet. Relatívne hodnoty musia by prepoèítané.Aktuálne hodnotyV prípade, e prehliadaè nie je schopný v danom prostredí pracova s vypoèítanou hodnotou,musí si ju prispôsobi tak, aby sa výsledok èo <strong>na</strong>jviac priblíil vypoèítanej hodnote.DediènosNiektoré hodnoty sa môu dedi pod¾a stromu dokumentu. Uvedieme si príklad. Predpokla−dajme, e máme <strong>na</strong>dpis prvej (H1) a v òom je umiestnený zvýrazòovací element EM:Pracujeme so štýlmi.Ak nebola elementu EM priradená iad<strong>na</strong> farba (vlastnos color), zdedí ju po rodièov<strong>sk</strong>omelemente H<strong>1.</strong>U som spomí<strong>na</strong>l, e ak nie je hodnota výsledkom ka<strong>sk</strong>ády a nie je ani zdedená, pouije sapredvolená hodnota. Túto predvolenú hodnotu môeme urèi priradením poadovanej hod−noty elementu, ktorý je v strome dokumentu <strong>na</strong> vysokom mieste, <strong>na</strong>príklad elementu BODY.Výpoèet špecifickosti selektoraŠpecifickos selektora sa vypoèítava <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:a = poèet ID atribútov v selektoreb = poèet iných atribútov a pseudotried v selektorec = poèet mien prvkov v selektore– pseudoelementy sú ignorovanéPríklad:* {} /* a=0 b=0 c=0 −> špecifickos = 0 */LI {} /* a=0 b=0 c=1 −> špecifickos = 1 */UL LI {} /* a=0 b=0 c=2 −> špecifickos = 2 */UL OL+LI {} /* a=0 b=0 c=3 −> špecifickos = 3 */H1 + *[REL=up] {} /* a=0 b=1 c=1 −> špecifickos = 11 */UL OL LI.red {} /* a=0 b=1 c=3 −> špecifickos = 13 */LI.red.level {} /* a=0 b=2 c=1 −> špecifickos = 21 */#x34y {} /* a=1 b=0 c=0 −> špecifickos = 100 */Pravidlo @importToto pravidlo umoòuje importovanie štýlov z externých súborov do dokumentu. Pravidlo@import musí v definícii štýlu predchádza všetky ostatné pravidlá. Príklad:@import "style.css";@import url("style.css");Obr. 2Štýl definovanýpriamo v HTMLObidva zápisy sú úplne ekvivalentné a importujú do dokumentu pravidlá zo súboru style.css.Pri pravidle @import môeme uvies, <strong>na</strong> aké médiá sa vzahuje. Môeme <strong>na</strong>príklad pouiiný štýl <strong>na</strong> zobrazenie <strong>na</strong> monitore a iný <strong>na</strong> papierové výstupy z tlaèiarne:@import url("monitor.css") screen;@import url("tlac.css") print;Ka<strong>sk</strong>ádaŠtýly môu ma tri rôzne pôvody:<strong>1.</strong> Autor – špecifikuje štýl spôsobom, aký mu umoòuje pouitý z<strong>na</strong>èkovací jazyk, tedav HTML môe vloi štýl priamo do dokumentu alebo poui externý súbor.2. Uívate¾ – v niektorých prehliadaèoch môe poui <strong>na</strong> všetky dokumenty jeden štýl, ktorýsi sám zvolí.3. Prehliadaè – musí ma definovaný predvolený štýl, ktorý sa uprednostòuje.Všetky tieto štýly sa <strong>na</strong>vzájom ovplyvòujú. Poradie ka<strong>sk</strong>ádovania je <strong>na</strong>sledujúce:<strong>1.</strong> Prehliadaè <strong>na</strong>jprv nájde všetky pravidlá vzahujúce sa <strong>na</strong> vlastnos daného elementu <strong>na</strong>urèenom médiu. Tieto pravidlá sú pouité, ak sa ich selektor páruje s daným elementom.2. Pravidlá sú zoradené pod¾a váhy a zdroja. Najväèšiu váhu má štýl autora, <strong>na</strong>sleduje štýluívate¾a a <strong>na</strong>jmenšiu váhu má štýl prehliadaèa.3. Pravidlá sú ïalej zoradené pod¾a špecifickosti. Špecifickejšie selektory majú prednos predvšeobecnými.4. Pravidlá sú <strong>na</strong>koniec zoradené pod¾a ich poradia. Ak majú dve pravidlá rov<strong>na</strong>kú váhu,zdroj aj špecifickos, prednos má pravidlo, ktoré bolo definované ne<strong>sk</strong>ôr.Pravidlo !importantAko u vieme, štýl autora má prednos pred štýlom uívate¾a. Ak však pouijeme pravidlo!important, má prednos štýl uívate¾a (obr. 1). Príklad:/* Štýl uívate¾a */P { text−indent: 1em ! important }Štýly definované priamo v HTML nemajú selektor. V dokumente sú však uvedené <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr,preto majú pod¾a 4. pravidla ka<strong>sk</strong>ádovania prednos pred všetkými ostatnými pravidlami:#pravidlo {color: blue}... text ...V tomto príklade má síce písmo v odseku definovanú modrú farbu, štýl definovaný priamov HTML má prednos, a preto bude text èervenej farby (obr. 2).To je <strong>na</strong> tento mesiac všetko. V budúcom pokraèovaní sa budeme zaobera typmi médií.Igor Kulman6/2004 PC REVUE 119


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/034Pravdepodobne som pred èasom <strong>na</strong>štval neja−ké okrajové bostvo, ktoré sa rozhodlo, e mo−ju biednu existenciu nenechá bez povšimnu−tia. Posledný mesiac sa teda entropia v mojomokolí rozhodla, e to dostanem poriadne vy−ra. A pekne <strong>na</strong> všetkých frontoch.Zaèalo sa to nenápadne doma. U je to párrokov, èo som program Girlfriend x.99 upgrado−val <strong>na</strong> Wife <strong>1.</strong>00. Program nemá poriadny návoda jeho nároky <strong>na</strong> systém neustále stúpajú. Jed−ného pondelka sa spomenutý program rozho−dol, e vyvolá nema<strong>sk</strong>ované prerušenie. Vedelsom o tom u dos dlho, ale povedzme to <strong>na</strong> ro−vinu, v èase majstrovstiev sveta v hokeji sa tonerobí... A tak som <strong>na</strong>miesto pasívneho športu –hokeja s Amíkmi v televízore – šoféroval do ki<strong>na</strong>v centre Bratislavy. Napodiv miesto <strong>na</strong> parkova−nie som <strong>na</strong>šiel ¾ahko, hneï ved¾a prezident<strong>sk</strong>ejzáhrady <strong>na</strong> Ban<strong>sk</strong>obystrickej. Kino poriadne pre−kvapilo – pondelková z¾ava, <strong>sk</strong>rátka rulez. Do−konca aj film, ktorý som nevyberal ja, sa dal tak−mer celú prvú hodinu ako−tak pozera. Horšiebolo to, e ïalšiu hodinu a pol som èakal <strong>na</strong>gu¾ku, èo tomu trápeniu urobí koniec.... Po jeho<strong>sk</strong>onèení som celý <strong>na</strong>tešený aj s programomvykroèil smerom k autu. Reku <strong>na</strong>štartujem a fi−èím domov. Lene ako som u povedal, entropiasa <strong>na</strong> mòa musela poriadne <strong>na</strong>štva.Program toti po príchode k autu hneïspustil, e sa flákam a mám ho otvori. Taksom to <strong>sk</strong>úsil a nepodarilo sa – bolo toti otvo−rené. To bolo èudné, pretoe pred odchodomsom auto zavrel. Po <strong>na</strong>kuknutí do vnútra ma èa−kalo ïalšie prekvapenie od entropie. Na mies−te, kde sa obyèajne <strong>na</strong>chádzalo autorádio, savplyvom entropie objavili zo štyri kábliky a ko−nektor od antény. Tento vnem vhodne doplni−la diera zívajúca v prístrojovej do<strong>sk</strong>e. Skrátka adobre, rádio bolo fuè.Entropia sa mi v onen pondelok doko<strong>na</strong>lepomstila. Neviem preèo, ale urobila to dôklad−ne. Spôsobila, e mi niekto vybral auto, ktoré par−kovalo pod lampou pri prezident<strong>sk</strong>ej záhrade,kadia¾ pravidelne chodia policajti. A aby mi en−tropia dala pocíti, e ivot nie je len med líza,Wife <strong>1.</strong>0 zaèal prejavova nespokojnos a chcelodís domov. Vydupal si taxík. Mòa zatia¾ <strong>na</strong> polí−cii vypoèuli (nieeby sa mi u¾avilo) a zobrali miodtlaèky prstov. To bol záitok. Ten hnus, èo pritom pouívajú, neodstránila ani solvi<strong>na</strong>. Pro−stredníctvom polície ma entropia úplne dorazila.Dozvedel som sa toti, e také autá, ako mám ja,takmer nikdy nevykrádajú.Zaèí<strong>na</strong>m ma podozrenie, e si <strong>na</strong> mòaentropia sadla. Program toti nedávno vyhlá−sil, e by chcel z domu pristupova do interne−tu. No hrôza. Uvedomil som si, e katastrofa jeneodvratná. Program má toti zvyk urobi, èomu povedia – teda aj kliknú <strong>na</strong> èoko¾vek. Èakáma teda zálohovanie, zálohovanie a zálohova−nie. Zaèal som dokonca aj s h¾adaním interneto−vých stránok, ktoré by mi vedeli poradi, akozníi entropiu (prípadne ako udobri nejaké to<strong>na</strong> mòa <strong>na</strong>štvané okrajové bostvo). Zatia¾ somniè ne<strong>na</strong>šiel... Skrátka, zaèí<strong>na</strong>m ma obavy o svo−ju biednu existenciu. Práve pred chví¾ou mi totivolal program. Vraj <strong>na</strong> moste mu vbehol do cestynejaký sivý mercedes. BA 4... a tak ïalej. A rádiohlásilo <strong>na</strong> dotyènom moste zápchu....Ponúkam krá¾ovstvo za spo¾ahlivý zniovaèentropie. Prípadne za nápad <strong>na</strong> upokojenie<strong>na</strong>štvaného bostva...Peter KováèNet & Security newsNová Opera pre Windows, Mac, Linux, Solarisa FreeBSDOpera vo verzii 7.50 obsahuje okrem samotného prehliadaèa<strong>na</strong>príklad aj emailového klienta, prehliadaè RSS kanálov èi IRCklienta. Toto všetko sa zmestí do 3,5 MB. Okrem viacerýchzlepšení sa zásadne zmenilo aj pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie prog−ramu. Opera zostáva aj <strong>na</strong>ïalej distribuovaná v dvoch verziách– platenej bez obmedzení a vo¾nej verzii, v ktorej sú zobrazo−vané reklamy.WLAN hotspot v bicykli?Pomaly sme si zvykli <strong>na</strong> hotspoty, umiestòované v kaviaròach,reštauráciách, hoteloch a podobných miestach. Jeden obyva−te¾ mesta New York však prišiel s ve¾mi príjemnou myšlienkou– prerobil svoj starší bicykel <strong>na</strong> hotspot, s ktorým môe ponúk−nu prístup <strong>na</strong> internet takmer hocikde. Pán Yury Gitman sámo sebe poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l: „Som ako zmrzlinár <strong>na</strong> bicykli, len nepre−dávam zmrzlinu, ale ponúkam prístup <strong>na</strong> internet, a to úplnezadarmo.“ Celé technologické riešenie je zabezpeèené vïakanotebooku, externému <strong>na</strong>pájaciemu zdroju a prístupovémubodu. Na pripojenie k internetu vyuíva mobilné siete, resp.spojenie s ïalšími WLAN hotspotmi.Nová zbraò Microsoftu proti spamuAko u predstavite¾ spoloènosti Bill Gates avizoval, v budúc−nosti by mohlo dôjs k spoplatneniu posielania emailovýchspráv. Aj keï si väèši<strong>na</strong> uívate¾ov tento spôsob nevie predsta−vi a zatia¾ je technicky neu<strong>sk</strong>utoènite¾ný, prišli predstaviteliaspoloènosti Microsoft a IronPort Systems so „zaujímavou“myšlienkou. Portál MSN, ktorého prevádzkovate¾om je Mic−rosoft, zaviedol systém autentifikácie, ktorý vyvinula spomí<strong>na</strong>−ná spoloènos. Pod¾a a<strong>na</strong>lýz dva z troch e−mailov, ktoré príduuívate¾om sluieb MSN, je spam. Preto sa stane, e obèas ajobyèajný a „pravý“ e−mail je automaticky vymazaný a uívate−lia MSN nedostávajú svoje správy. IronPort Bonded Sender –ako IronPort svoj produkt <strong>na</strong>zval – má vïaka poplatkom, ktorébude vybera pri odosielaní e−mailov, zaruèi, aby správa priš−la a k uívate¾ovi <strong>na</strong>priek prísnym <strong>na</strong>staveniam MSN filtra. Za−ujímavá nie je ani tak myšlienka (ktorá urèite vyvolá vlnu nevô−le), <strong>sk</strong>ôr spôsob jej presadzovania. Spoloènos Microsoft budeinkasova poplatky za to, aby uívatelia ich vlastného portálumohli vôbec posiela e−maily <strong>na</strong> ich vlastný portál. Keby samyšlienka mala presadi v rámci celosvetového boja protispamu, bude to ešte ve¾mi nároèná cesta. Ako vyrieši mikro−platby v rámci celého sveta? Komu sa budú odvádza poplat−ky? Nenájde sa iná forma, ako posiela e−mail „zadarmo“?Èo dokáe vyh¾adávaè budúcnosti?S ve¾mi zaujímavým projektom prišiel Amerièan Oren Etzioni,ktorý si okamite zí<strong>sk</strong>al azda <strong>na</strong>jlepšiu podporu, akú mohol –Google spoloène Ministerstvom obrany Spojených štátov ame−rických fi<strong>na</strong>ncujú jeho projekt s oz<strong>na</strong>èením KnowItAll. Myšlien−ka sa zrodila <strong>na</strong> univerzite vo Washingtone a má by základompre vyh¾adávaè budúcej generácie. Ten by mal disponovatakými monosami, ako je <strong>na</strong>príklad vyh¾adanie a zoradeniepädesiatich <strong>na</strong>júspešnejších bluesových gitaristov za posled−né roky.Vývoj softvéru však zatia¾ nie je v štádiu, aby dokázal odpo−veda <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> poiadavku „zoz<strong>na</strong>m všetkých brit<strong>sk</strong>ýchvedcov od roku 1990“. Dôvod je jednoduchý – programuchýba modul <strong>na</strong> rozpoznávanie prirodzenej reèi èloveka, ktorýby však mal by èo<strong>sk</strong>oro vyvinutý. Na poiadavku „zoz<strong>na</strong>mvedcov“ však softvér vyh¾adá a vytvorí zoz<strong>na</strong>m ¾udí, ktorí s <strong>na</strong>j−väèšou pravdepodobnosou sú, resp. boli vedcami. KnowItAllpreh¾adá všetky webové stránky pod¾a jednotlivých slov z celejpoiadavky – vyuíva spolu viac ako dvanás vyh¾adávaèov,hlavným zdrojom sú však stránky Google. Pod¾a výsledkovh¾adania samotných slov KnowItAll extrahuje frázy a vety. Tienásledne ïalej spracúva a porovnáva a pod¾a výsledkov nie−ko¾kých algoritmov urèí pravdepodobnos správnosti h¾adaniaa takto zoradené výsledky prezentuje uívate¾ovi. Èas ukáe,ako ïaleko to projekt KnowItAll dotiahne. No s takou podpo−rou, ako sú spoloènos Google a Ministerstvo obrany USA,mono u o nieko¾ko rokov budeme môc vyuíva vyh¾adávaènovej generácie. Domov<strong>sk</strong>ú stránku vyh¾adávaèa KnowItAllnájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.cs.washington.edu/research/knowitall/.Prístupový bod <strong>na</strong> inet v kadej pouliènej lampeBrit<strong>sk</strong>á spoloènos Last Mile Communications prišla <strong>na</strong> geniál−ny spôsob, ako ušetri <strong>na</strong> wi−fi infraštruktúre a ako ju <strong>na</strong>vyšedosta do bezprostrednej blízkosti ¾ud<strong>sk</strong>ých obydlí. Spoloènostoti plánuje prístupové body umiestòova do takých predme−tov, ktoré sú všade poruke a sú ¾ahko dostupné. U èo<strong>sk</strong>oro sateda môe sta, e pripája sa nebudeme k anté<strong>na</strong>m, ale kpoulièným lampám alebo dopravným z<strong>na</strong>èkám. Spoloènos<strong>na</strong>vyše deklaruje vysokú dátovú priepustnos prístupovýchbodov – pouívate¾ sa budemôc pripoji údajne a rých−losou 40 Mb/s. To je nieko¾−konásobne viac, ako je benédomáce širokopásmové pripo−jenie <strong>na</strong> internet (512 kb/s).Last Mile Communications plá−nuje vo Ve¾kej Británii vybavianté<strong>na</strong>mi pribline 150 000lámp a z<strong>na</strong>èiek. Genialita ta−kéhoto riešenia spoèíva <strong>na</strong>jmäv tom, e internet bude doslo−va <strong>na</strong> kadom rohu, vstupnénáklady pri tom budú nišieako v prípade budovania bez−drôtovej siete „<strong>na</strong> vlastnúpäs“. Poulièné lampy sú u toti elektrifikované a <strong>na</strong> zabudo−vanie antén do ich útrob sú potrebné len malé úpravy. Spo−loènos zároveò s¾ubuje po<strong>sk</strong>ytovanie rôzneho obsahu pro−stredníctvom svojej siete. Malo by ís o sluby podobné tým,ktoré sa vyuívajú pri lokalizaèných slubách v prípade mobil−ných operátorov. Skúšobná prevádzka tohto ambicióznehoprojektu by sa v Británii mala zaèa u v tomto roku, do ostrejprevádzky by mala by uvedená budúci rok. Zaujímavé sú plá−nované poplatky pre koncových pouívate¾ov, ktoré majúpredstavova sumu medzi desiatimi a dvadsiatimi librami (600– 1200 Sk). V budúcnosti mono oèakáva rozšírenie takejtotechnológie do celej Európy, ale aj mimo nej – spoloènos sitoti nechala svoj nápad patentova aj v USA a Ázii.P2P firmy spolupracujú s FBIDve obchodné zdruenia zastupujúce nieko¾ko spoloènostípo<strong>sk</strong>ytujúcich sluby <strong>na</strong> zdie¾anie súborov (peer to peer aleboP2P) potvrdili, e u dlhší èas spolupracujú s FBI. Neplatia tedadávnejšie vyhlásenia, v ktorých tieto spoloènosti tvrdili, e lenpo<strong>sk</strong>ytujú technológie uívate¾om a tí sú zodpovední za to, èozdie¾ajú. K spolupráci sa prihlásila <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> P2P United, ktorejèlenmi sú aj Morpheus alebo Grokster, potvrdila to aj samot−ná KaZaA. Cie¾om je boj proti det<strong>sk</strong>ej pornografii. P2P Unitedplánujú do svojich produktov zahrnú funkciu podobnúumiestòovaniu obrázkov stratených detí <strong>na</strong> škatule mlieka.120 PC REVUE 6/2004


Systém plánujú spusti v priebehu dvoch a troch mesiacov.KaZaA zase pomáha FBI pri sledovaní pouívate¾ov po<strong>sk</strong>ytujúcichtieto materiály a pod¾a vlastných slov v prípade váneho kriminál−neho zneuitia svojej technológie „odstráni všetky zábrany“, abypomohla FBI identifikova uívate¾a. Zaèiatkom tohto roku dosiah−li P2P spoloènosti výz<strong>na</strong>mný úspech <strong>na</strong> súde. Sudca potvrdil ichobhajobu, e aj keï zopár jedincov zneuíva tieto technológie <strong>na</strong>zdie¾anie nelegálneho materiálu, samotné programy sú v súladeso zákonom. Iný rozsudok zase uvádza, e po<strong>sk</strong>ytovatelia interne−tu nie sú povinní po<strong>sk</strong>ytova údaje o totonosti zákazníkov. Spo−lupráca s FBI je preto pravdepodobne ústretový krok smerom kamerickým úradom, ktorým sa tieto firmy s<strong>na</strong>ia preukáza svojudobrú vô¾u. P2P firmy sa takto pokúšajú zmeni vnímanie zdie−¾ania súborov <strong>na</strong> internete ako nieèoho nelegálneho, prípadneslúiaceho zopár vyšinutým jedincom. Ako tvrdia, spolupráca s FBIje signálom práve týmto ¾udom, e siete P2P sú tým <strong>na</strong>jhlúpejšímmiestom <strong>na</strong> svete, kam by mali chcie dáva nechutný obscénnyobsah. Všetky spoloènosti svorne tvrdia, e det<strong>sk</strong>é porno je prob−lém, ale netýka sa iba sietí P2P – je to problém celého internetu.BBC u èo<strong>sk</strong>oro otvorí svoje archívy masámBrit<strong>sk</strong>á verejnopráv<strong>na</strong> televízia BBC sprístupní svoje archívy <strong>na</strong>internete. Archívne relácie by malo by moné prehliada mobil−nými zariadeniami, <strong>na</strong>príklad PDA, ale aj stiahnu, <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> DVDa sledova priamo <strong>na</strong> DVD prehrávaèoch. Na konci testovaciehoprocesu by mal by stabilný systém, ktorý umoní pouívate¾ovi zafixný mesaèný poplatok sahova si do svojich mobilných zariade−ní alebo PC relácie z archívu staršieho ako týdeò.Sleduje vám niekto elektronickú poštu?V rámci celej Európy sa <strong>na</strong> objednávku spoloènosti Hitachi DataSystems u<strong>sk</strong>utoènil prie<strong>sk</strong>um zameraný <strong>na</strong> sledovanie elektronic−kej pošty zamest<strong>na</strong>ncov. Výsledok ukázal, e v sledovaní e−mailusuverénne vedú koncerny v Španiel<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong>sledujú ich spoloènosti voFrancúz<strong>sk</strong>u a Po¾<strong>sk</strong>u. Susedné Rakú<strong>sk</strong>o v rámci prie<strong>sk</strong>umu obsadilostredné prieèky, keï kadý druhý koncern sídliaci v tejto krajine kon−troluje komunikáciu svojich pracovníkov prostredníctvom mailov.Najmenej sledovaná pošta je vo firmách v Dán<strong>sk</strong>u, Švéd<strong>sk</strong>u a Fín<strong>sk</strong>u.Pritom <strong>na</strong> e−maily sa v Európe vzahuje listové tajomstvo rov<strong>na</strong>ko, ako<strong>na</strong> benú poštu. Ako je to <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, o tom prie<strong>sk</strong>um nehovorí.Vírusy lákajú èoraz dômyselnejšieS<strong>na</strong>ha šíri vírusy prostredníctvom e−mailu je korunovaná úspe−chom <strong>na</strong>jmä preto, e dôverèiví pouívatelia <strong>na</strong>letia <strong>na</strong> lákavo, prí−padne nebezpeène znejúci predmet správy alebo jej obsah, <strong>na</strong>bá−dajúci k otvoreniu prílohy e−mailu. Dômyselnos tvorcov vírusov vtomto oh¾ade nepozná hraníc. U dlhší èas kolujú aj po sloven−<strong>sk</strong>om internete e−maily obsahujúce správu typu: Attached file isprotected with the password for security reasons. Password is a<strong>na</strong>sleduje èíslo, ktoré by malo by heslom. Cie¾om je <strong>na</strong>vodi pred−stavu, e samotná správa, ktorá bola adresátovi zaslaná, je zašif−rovaná v prílohe, take si ju musí otvori a heslo zada. V týchtodòoch sa šíri sofistikovanejší variant, ktorý èíselný kód reprezentuje voforme obrázka. Takéto zabezpeèenie je bené v prípade webovýchsluieb, ktoré sa s<strong>na</strong>ia zamedzi monos automatického odoslanianespoèetného mnostva správ, poh¾adníc alebo zaregistrovania tisí−cok falošných kont freemailu softvérovým robotom. Obrázok je totisúèasou vstupného formulára. Èíslice z obrázka je potrebné doò pre−písa a to softvér nedokáe. Rozoznávanie obrazu ešte nepokroèilotak ïaleko, aby bolo moné rozpoz<strong>na</strong> pokrkvané, neúplné, preèiark−nuté, prípadne i<strong>na</strong>k znetvorené èíslice <strong>na</strong> podklade, ktorý by nepo−tešil ani <strong>na</strong>jlepší OCR program, nehovoriac o zloitosti softvérovéhorobota, ktorý by musel obsahova funkcie OCR. Kadý, kto dostanetakýto e−mail, by sa teda nemal ponáh¾a s otvorením prílohy a malby ho okamite zmaza.Sahovanie hudby opä <strong>na</strong> vzostupePod¾a prie<strong>sk</strong>umu Pew Internet & American Life Project je sa−hovanie hudby z internetu opä <strong>na</strong> vzostupe. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu, ktorýsa u<strong>sk</strong>utoènil vo februári, si v tomto mesiaci stiahlo hudbu z interne−tu vyše 23 miliónov ¾udí, èo je oproti 18 miliónom ¾udí v decembriminulého roka cite¾ný nárast. Prie<strong>sk</strong>um v tomto prípade nerozlišovallegálne a nelegálne sahovanie hudby – do výsledkov boli zahrnuté aj<strong>sk</strong>ladby stiahnuté cez on−line sluby, ako <strong>na</strong>príklad iTunes èi Music−Match. Podiel legálnej hudby <strong>na</strong> všetkých sahovaných <strong>sk</strong>ladbáchsa odhaduje <strong>na</strong> 17 %. Prie<strong>sk</strong>um sledoval vyuívanie sluieb výmen−ných sietí P2P (peer−to−peer). Takýto spôsob zaobstarania si hudbypreferuje vyše 30 % opýtaných, prièom prie<strong>sk</strong>um poukázal <strong>na</strong> pre−<strong>sk</strong>upovanie síl <strong>na</strong> poli P2P. Pouívatelia siete KaZaA toti presedlávajú<strong>na</strong> iné siete, ako <strong>na</strong>príklad eMule èi BitTorrent.Odneste si koncert <strong>na</strong> USB k¾úèi!S takýmto nápadom prišiel server eMusic.com v spolupráci s klu−bom Maxwell's. Sluba spoèíva v zakúpení (alebo aj prinesení) USBk¾úèa, <strong>na</strong> ktorý si po koncerte necháte <strong>na</strong>hra zvukový záz<strong>na</strong>m kon−certu v MP3 formáte. Za USB k¾úè s kapacitou 128 MB zaplatíte <strong>na</strong>mieste koncertu v prepoète o nieèo menej ako 700 korún, za <strong>na</strong>hra−tie zvukového záz<strong>na</strong>mu pribline 350 korún. Podobnú slubu ponú−ka aj sluba DiscLive.com, ktorá vám umoní odnies si <strong>na</strong>hrávkukoncertu ihneï po jeho <strong>sk</strong>onèení <strong>na</strong> dvoch kompaktných di<strong>sk</strong>och.Na Ukrajine existuje škola hackerovPod¾a vyjadrení prakticky všetkých zástupcov záko<strong>na</strong> a ochrancovautor<strong>sk</strong>ých práv je náš východný sused rov<strong>na</strong>ko ako prakticky celýzvyšok bývalého ZSSR inkubátorom pre talentovaných a prefíka−ných géniov s nálepkou „hacker“. Teraz však existuje aj škola, kto−rá sa neoficiálne <strong>na</strong>zýva Škola civilných hackerov. Na tomto pred−mete sa môu študenti dozvedie <strong>na</strong>príklad aj spôsob, ako pre−niknú do cudzích poèítaèov. Ve¾ký dôraz sa však kladie aj <strong>na</strong> výuè−bu zodpovednosti za svoje èiny a rozširovanie schopnosti rozlíše−nia dobrého a zlého <strong>sk</strong>utku.¼udia kopírujú hudbu pre ochranuK tomuto zaujímavému poz<strong>na</strong>tku dospeli vý<strong>sk</strong>umníci z Fraunho−ferovho inštitútu. Toto tvrdenie podporuje aj organizácia MERIT(Media Security in IT), ktorá sa <strong>na</strong> výrobe takýchto ochrán aktívnepodie¾a. No azda ešte viac ako toto tvrdenie je zaujímavé vysvet−lenie, preèo tak pouívatelia robia – pre vlastnú slobodu. Pod¾avý<strong>sk</strong>umu sú legálni majitelia hudby doslova postihovaní <strong>na</strong>hráva−cími spoloènosami. Tie v súèasnosti ochraòujú svoje <strong>na</strong>hrávkyrôznymi ochra<strong>na</strong>mi proti kopírovaniu, respektíve drasticky okresá−vajú monos kopírova legálne <strong>na</strong>dobudnuté médiá. Nelegálnidritelia hudby <strong>na</strong>vyše nemajú zïaleka také zviazané ruky, ako jeto v prípade legálnych drite¾ov – s formátom MP3 mono jedno−duchšie manipulova, kopírova ho a je kompatibilnejší s viacerý−mi zariadeniami. Pouívatelia, ale aj odborníci sa zhodujú <strong>na</strong> jed−nom – zatia¾ èo ochra<strong>na</strong> proti kopírovaniu znechutí beného po−uívate¾a, lebo mu nedovolí prehra jeho CD <strong>na</strong>príklad v autorá−diu, <strong>sk</strong>úseným pouívate¾om nebude robi problém túto ochranuobís a robi nekontrolovate¾né mnostvo kópií. Toto sa u po−kúšali vyrieši niektoré spoloènosti vytvorením ochrany, ktorá byumonila vytvori nieko¾ko legálnych kópií „pre priate¾ov“, väèšíohlas èi uplatnenie však nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li.Brit<strong>sk</strong>á tajná sluba zriadila stránkus tematikou terorizmuBrit<strong>sk</strong>á tajná sluba MI5 (<strong>www</strong>.mi5.gov. uk) zriadila internetovústránku, <strong>na</strong> ktorej verejnos upozoròuje <strong>na</strong> hrozbu terorizmu. Nastránkach sa <strong>na</strong>chádzajú aj relatívne konkrétne indície, ktoré saverejnos doteraz mohla dozvedie len z médií a aj to len po pred−chádzajúcom zváení úradov. Na stránkach sa <strong>na</strong>chádzajú aj pre−ventívne informácie, ktoré radia obyvate¾stvu, ako sa zachova priteroristickom útoku. Zaujímavosou je, e stránka je aj v arab<strong>sk</strong>ejjazykovej mutácii.Inovovaná morseovkaPribudol zavináè, ktorý sa vy<strong>sk</strong>ytuje v kadej emailovej adrese.Dôvod pridania tohto z<strong>na</strong>ku je jednoduchý – ve¾a ¾udí komuniku−júcich vysielaèkou pomocou morseovky si chce vymieòa emailovéadresy <strong>na</strong> úèel komunikácie v èase, keï nemajú prístup k vysielaè−ke alebo sa nemôu spoji z dôvodu nevyhovujúcich poveternost−ných podmienok. Doteraz „morseovkári“ pouívali sekvenciubodka−èiarka pauza èiarka, odvodenú z anglického AT. Táto sek−vencia však bola èasto chybne prekladaná ako W – tomuto pís−menu je toti pôvodne urèená. Odteraz sa však bude zavináè <strong>sk</strong>la−da v Morseovej abecede zo sekvencie bodka−èiarka pauza èiarka−bodka−èiarka−bodka, pôvodne priradenej kombinácii z<strong>na</strong>kov AC.


I N T E R N E TInternet pre domáceho pouívate¾aSúèasné monosti pripojeniaEšte pred nieko¾kými rokmi malo svoj vlastný poèítaè aninie 10 % domácností. A<strong>na</strong>lytici sa predbiehali v zisovanípríèiny a odborníci varovali pred zaostávaním Sloven<strong>sk</strong>a zaostatnými vyspelými kraji<strong>na</strong>mi. Väèši<strong>na</strong> ¾udí sa toti pýta−la, <strong>na</strong>èo im poèítaè doma vlastne bude. Podobne aj inter−net sa pokladal za luxus, v tom horšom prípade za cudzieslovo. Pravda, ce<strong>na</strong> bola vysoká a mnohí z nás si vystaèilibez neho, prípadne pomohla škola èi zamestnávate¾. Mys−lím však, e za posledných 6 mesiacov sa situácia výraznezlepšila, hoci ce<strong>na</strong> za kvalitné pripojenie je stále asi 10 %priemernej mzdy. No otázka dnes u neznie, èi internet áno,alebo nie, ale aký a od koho.Prv ne zaèneme s porovnávaním cien a rýchlostí, <strong>sk</strong>ús−me záujemcov o internet zaradi do nieko¾kých <strong>sk</strong>upín: Pouívatelia vyuívajúci internet predovšetkým <strong>na</strong>prácu. V tomto segmente môeme predpokladavyh¾adávanie a èítanie WWW stránok, rôznu formukomunikácie, obèasný download menších súborov, ale ajbankové prevody èi rôzne nákupy. Títo uívatelia budúpotrebova èo <strong>na</strong>jdlhšie pripojenie (tzv. slabá aj silnáprevádzka) s dostatoènou rýchlosou (min. 128 kb/s) astabilitou spojenia. Hoci nemajú vysoké nároky <strong>na</strong> dáto−vý prenos (mesaène asi 0, 5 – 3 GB), pouitý spôsob pri−pojenia by mal by predovšetkým bezpeèný. Pouívatelia vyuívajúci internet predovšetkým <strong>na</strong>zábavu. Sem by sme mohli zaradi hlavne on−line hry,chat, download rôznych multimédií a siete peer to peer(zdie¾anie a výme<strong>na</strong> rôznych súborov). Ich poiadavkouje rýchly internet (aspoò 256 kb/s a aj viac) s èo <strong>na</strong>jni−šou dobou latencie spojenia (tzv. ping ideálne pod50 ms bez kolísania hodnôt a straty paketov) a dostatoè−ná dátová rezerva (od 1 – 15 GB mesaène). Pouívatelia vyuívajúci internet len príleitostne –<strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich intenzívnychpouívate¾ov sa títo s internetom len oboz<strong>na</strong>mujú, zfi<strong>na</strong>nèných dôvodov sa ho s<strong>na</strong>ia pouíva len v nevy−hnutnej miere alebo vyuívajú predovšetkým komuniká−ciu e−mailom. Preto im postaèí pripojenie v èase slabejprevádzky v priemere do 10 hodín mesaène, nemajúvysoké nároky <strong>na</strong> dátový prenos a ani rýchlos pripojenia.V súèasnosti sú pre záujemcov o pripojenie do internetu<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u k dispozícii tieto technológie (ceny sú orien−taèné):a) Médiom <strong>na</strong> prenos dát je kábel(telefón<strong>na</strong> linka, optický kábel a pod.)Výhodou týchto pripojení je všeobecne vysoká spo−¾ahlivos, bezpeènos, rýchla reakcia (zvyèajne aj bez stra−ty paketov) a vysoké prenosové kapacity. Nevýhodou jevysoká ce<strong>na</strong> ich zavádzania, obmedzenos kvalitných li−niek len <strong>na</strong> niektoré mestá a v prípade poruchy (<strong>na</strong>pr. pre−seknutie kábla) pomerne dlhý výpadok.<strong>1.</strong> Dial−upPatrí medzi <strong>na</strong>jstaršie a <strong>na</strong>jrozšírenejšie monosti pripoje−nia. Dostupné je toti všade tam, kde je zavedená tele−fón<strong>na</strong> prípojka (áno, treba ma aj telefón, teda plati ïalšípaušál). Na pouívanie tohto typu pripojenia do interne−tu budete potrebova len poèítaè s modemom (interný jedostupný u od 600 Sk), kúsok dvojlinky (asi 10 Sk/m) azakúpenie sluby od providera (paušál zhruba od 80 Sk/mesiac, predplatené karty asi od 200 Sk/6 mesiacov).Pozor, ce<strong>na</strong> závisí od èasu, poèas ktorého sa môete vô−bec pripoji. Okrem toho budete plati za kadú presurfo−vanú minútu pod¾a aktuálneho cenníka ST (<strong>na</strong> „zvýhod−nené“ èíslo 019xy asi 0,5 Sk – 3,0 Sk za minútu pod¾avybraného telefónneho programu).Rýchlos pripojenia je do 56 kb/s (reálne asi 1 – 5 KB/sv oboch smeroch), rýchlos reakcie závisí od lokality a pro−videra (asi od 30 ms – 300 ms) a dátový prenos je teore−ticky obmedzený len kapacitou linky a èasom pripojenia(teoreticky 4 KB/s × poèet sekúnd v mesiaci). Stabilitaspojenia však z<strong>na</strong>ène kolíše, sú lokality, kde sa pripojíte a<strong>na</strong> nieko¾ký pokus, a sú aj lokality, kde mono hra on−lineCounter Strike. Urèitým obmedzením je, e keï u surfu−jete, nemôete telefonova a <strong>na</strong>opak. Na druhej strane jetoto pripojenie ve¾mi výhodné pre príleitostných surfe−rov, pretoe ce<strong>na</strong> nemusí presiahnu 250 Sk za 5 hodínpripojenia (80 Sk za pripojenie a 0,5 Sk/min. pripojenia).Je tie moné, e èasom bude neobmedzené dial−up pri−pojenie dostupné za paušálny poplatok u bez tarifikáciepresurfovaných minút.2. ISDNPripojenie je zaloené <strong>na</strong> podobnej technológii a má po−dobné vlastnosti ako klasický dial−up, jediným rozdielomje poiadavka <strong>na</strong> ISDN linku (vyšší mesaèný paušál). Vïakatomu však máte k dispozícii a 3 linky (dva tzv. B kanály srýchlosou 64 kb/s, ktoré mono súèasne poui <strong>na</strong> inter−net a telefonovanie v ¾ubovo¾nej kombinácii, a jeden tzv.D kanál s rýchlosou 16 kb/s, pouívaný hlavne pre fax).Na rozdiel od klasického dial−up pripojenia sa pomocouISDN môete pripája 64 kb/s (reálne asi 7,3 KB/s) alebo128 kb/s (pribline 14 KB/s). Pri tomto pripojení sa zvyèaj−ne aj viac platí providerovi za prístup do internetu, ce<strong>na</strong>za presurfované minúty je rov<strong>na</strong>ká ako v predchádzajú−com prípade.3. ChelloTechnológia je zaloená <strong>na</strong> káblových rozvodoch UPC.Z tohto dôvodu je sluba viazaná len <strong>na</strong> niektoré lokality(konkrétne UPC <strong>na</strong> Bratislavu, technológia je však poui−122 PC REVUE 6/2004


I N T E R N E Tte¾ná aj v ïalších mestách, kde podobné rozvody existu−jú). Vyz<strong>na</strong>èuje sa vysokou rýchlosou <strong>na</strong> strane downloa−du (dáta „teèúce“ k uívate¾ovi), ale ve¾mi rozporuplnourýchlosou pre upload (dáta prúdiace od uívate¾a). Totimaximál<strong>na</strong> hodnota je v súèasnosti uvádzaná ako 768/256 kb/s (download/upload), no pri uploade sa ani zïale−ka nedosahuje. Je to spôsobené samotnou technológiousiete – tá bola predsa len stavaná predovšetkým <strong>na</strong> príjemsignálu. Okrem toho sú aj hodnoty ping pomerne nesta−bilné a pohybujú sa v priemere <strong>na</strong>d 50 ms s obèasnoustratou paketov (nevýhoda pri on−line hrách). Po<strong>sk</strong>yto−vate¾ tohto pripojenia priamo neobmedzuje mnostvo pre−nášaných dát, zvolil toti tzv. fair use politiku. Tá okreminého z<strong>na</strong>mená, e pouívate¾a výrazne prekraèujúcehopriemerné hodnoty (neoficiálne sa uvádza max. 10 GB/mesiac) operátor upozorní a následne sankcionuje.Na pripojenie cez Chello budete potrebova u spomí−<strong>na</strong>ný kábel (ak ste v Bratislave a máte káblovú televíziu odUPC, je ve¾ká pravdepodobnos, e môete ma Chello),vhodný modem (po<strong>sk</strong>ytne provider, zvyèajne za vratnúzálohu) a pod¾a výberu z dvoch sluieb budete platimesaèný paušál bez obmedzenia èasu pripojenia.ia¾, hoci Chello by mohlo by zaujímavou monosoupripojenia do internetu, situácia je trochu iná. Provider satoti v minulosti so zavedením z nepochopite¾ných dôvo−dov neponáh¾al a dostupnos pripojenia je (zatia¾?) obme−dzená len <strong>na</strong> Bratislavu. S rozvojom DSL (vrátane zníeniajeho cien) to bude ma Chello preto pri zí<strong>sk</strong>avaní novýchzákazníkov èoraz ašie.4. aDSLJed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jvhodnejších a takmer ideálnych technológií <strong>na</strong>pripojenie do internetu bola <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u spustená a vminulom roku. Príchod DSL z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l zníenie cien za prí−stup do internetu a <strong>na</strong> druhej strane je predpoklad <strong>na</strong> jehoozajstný rozvoj.Vlastnosti pripojenia sú toti takmer ideálne – vysokárýchlos (v súèasnosti a 1536/256 kb/s, no teoreticky jemoná a 8000 kb/s, dokonca vo svete sa dosahuje rých−los a <strong>na</strong>d 50 Mb/s), nízka doba latencie (vyrov<strong>na</strong>ný pingod 15 – 25 ms, ale pri niších rýchlostiach môe dosiah−nu a 50 ms), stabilita (za takmer rok prevádzky malo pri−pojenie len asi 10 výpadkov, z èoho <strong>na</strong>jdlhší trval pribline10 hodín a väèši<strong>na</strong> bola odstránená do 5 minút) a širokémonosti prispôsobenia (od výberu rýchlosti a po vo¾buIP). Na Sloven<strong>sk</strong>u je <strong>na</strong>vyše obzvláš ob¾úbené zdie¾anie pri−pojenia – traja a piati kamaráti vo vchode sa dohodnú <strong>na</strong>zaplatení jedného prístupu, prièom ho súèasne pouívajúvšetci bez výraznejšieho obmedzenia. ST a aj ïalší provi−deri to tolerujú, dokonca priamo podporujú (u v akcii STsi môete zakúpi smerovaè so 4 ethernetovými prípojkami).Aby to však nebolo príliš ideálne, aj DSL má nieko¾koobmedzení. Predovšetkým je to dostupnos. aDSL (asyn−chrónne pripojenie, iná rýchlos <strong>na</strong> downstream a ináupstream) je dostupné len v nieko¾kých lokalitách <strong>na</strong> Slo−ven<strong>sk</strong>u, hoci sa postupne pripájajú aj ïalšie mestá. V sú−èasnosti sú to: Bratislava, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica, Košice, Tr<strong>na</strong>va,Nitra, Trenèín, ili<strong>na</strong>, Prešov, Martin, Nové Zámky, Pop−rad, Prievidza, Zvolen, Senec, Ivanka pri Du<strong>na</strong>ji, Stupava,Topo¾èany, Du<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>á Streda, Senica, Levice, Záhor<strong>sk</strong>áTab. 3Dial−up/ISDN (len informatívne)Tab. 1Preh¾ad jednotlivých pripojení (hodnoty sú orientaèné)Dial−up ISDN aDSL Chello MikrovlnkaPoiadavky modem, tel. linka modem, modem, tel. linka, modem, podpora anté<strong>na</strong>, podporaISDN linka lokalita operátora providera, priamavidite¾nosPoplatky za pripojenie, èas, pripojenie, èas, pripojenie, DSL pripojenie pripojenietel. linka tel. linka linka, ± dátatel. linkaRýchlos do 56 kb/s 64 kb/s, 386 – 1536/ 512 – 768/ 16 – 512 kb/s128 kb/s 64 – 256 kb/s 128 – 256 kb/sObjem dát neobmedzené neobmedzené volite¾ne fair use volite¾neDoba latencie (priemer): nestabilný, nestabilný, stabilný, <strong>na</strong>d 50 ms <strong>na</strong>d 50 ms,<strong>na</strong>d 50 ms, <strong>na</strong>d 50 ms pod 50 ms pod¾a lokalitypod¾a lokality pod¾a lokalityStabilita spojenia pod¾a lokality pod¾a lokality stabilné pomerne stabilné pod¾a lokality,a providera a providera providera a poèasiaBezpeènos priemerná, priemerná, bezpeèné bezpeèné zvyèajne nie je(zabezpeèenie pripojenia rizikom sú <strong>na</strong>pr. rizikom sú <strong>na</strong>pr. dostatoènea prenos dát) tzv. dialery tzv. dialery zabezpeèenýšifrovaný prenosPoèet PC 1 1 – 4 1 – 20, 1 – 3 (len doma) 1 – 20, prípadneprípadne viacviacAgregácia bez bez 1:1 – 1:40 neuvádza sa, 1:1 – 1:20ale existujeVerejná IP nemá zmysel nemá zmysel áno nie ánoCelková ce<strong>na</strong> 350 Sk (1 hod.) 850 Sk (1 hod.) 1000 Sk 1700 Sk 500 Sk(min. – max.) – 33 000 Sk – 33 000 Sk – 10 000 Sk – 2500 Sk – 15 000 Sk(nonstop) (nonstop) (nonstop) (nonstop) (nonstop)Tab. 2Výhody/nevýhody jednotlivých pripojeníDial−up ISDN aDSL Chello MikrovlnkaDial−up nišia ce<strong>na</strong> dostupnejšie, dostupnejšie dostupnejšie,(paušál a linka) rýchlos zriadenia rýchlos zriadeniaISDN vyššia rýchlos dostupnejšie, dostupnejšie dostupnejšie,rýchlos zriadeniarýchlos zriadeniaaDSL rýchlos, latencia, rýchlos, ping rýchlos, ping rýchlos, pingce<strong>na</strong>, IP, nonstop, latencia, ce<strong>na</strong>, IP, latencia, IP, latencia, ± stabilita,stabilita nonstop, stabilita zdie¾anie, bezpeènos, pri vyššíchdostupnejšie rýchlostiach nišiace<strong>na</strong>Chello rýchlos, nonstop rýchlos, nonstop rýchlos zriadenia, rýchlos, stabilita,nevyaduje tel. linkubezpeènos, pri vyššíchrýchlostiach nišiace<strong>na</strong>Mikrovlnka rýchlos, nonstop rýchlos, nonstop zatia¾ dostupnejšie, dostupnejšie,nevyaduje tel. linku, zdie¾anie, IP,za urèitých okolností za urèitých okolnostílacnejšie, rýchlos lacnejšiezriadeniaBystrica, Bardejov, Humenné, Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš, Luèenec,Pova<strong>sk</strong>á Bystrica, Roòava a Spiš<strong>sk</strong>á Nová Ves. Do koncajú<strong>na</strong> 2004 sa pripravuje aj pripojenie Brez<strong>na</strong>, Èadce, Dol−ného Kubí<strong>na</strong>, Dubnice <strong>na</strong>d Váhom, Hlohovca, Komár<strong>na</strong>,Malaciek, Nového Mesta <strong>na</strong>d Váhom, Pezinka, Piešan, Pú−chova, Ruomberka, Serede, Šamorí<strong>na</strong>, Vranova <strong>na</strong>d Top−¾ou, Vrútok a iaru <strong>na</strong>d Hronom.Na ideálne pokrytie sa však ešte nieko¾ko mesiacov arokov poèká, pritom z charakteru pripojenia vyplýva, evyuíva aDSL budú môc len domácnosti v lokalitáchvzdialených max. 5 km od telefónnej ústredne (vzdiale−nos sa meria po kábli, nie vzdušnou èiarou ☺).Ce<strong>na</strong> Sluby Ïalšie poplatkyST Dial Basic 95 Sk/mesiac dial−up emailová schránka, tel. linka presurfované minúty180 Sk/mesiac ISDN 64 SMS notifikácia270 Sk/mesiac ISDN 128ST Dial Start 0,6 Sk/min. emailová schránka, tel. linka presurfované minútySMS notifikáciaNaEX (Slovanet) 600 Sk kredit <strong>na</strong> 6 mesiacov, z ktoréhosa odrátava <strong>na</strong>sledujúce:Dial−up: 0 Sk/min. víkendy0,2 Sk/min. slabá prevádzka0,5 Sk/min. silná prevádzka e−mail, WWW tel. linka presurfované minútyISDN: 0 Sk/min. víkendy0,5 Sk/min. slabá prevádzka1,0 Sk/min. silná prevádzkaÏalším obmedzením je vo¾ba pripojenia. Spravidla je<strong>na</strong> výber vysoká rýchlos bez agregácie (t. j. bez uívaniaspoloèného pásma viacerými uívate¾mi) a s obmedze−ním prenesených dát alebo pripojenie s neobmedzenýmprenosom dát (tzv. flat) a rôzny stupeò agregácie (od1:10 – 1:50). Vysoká agregácia môe spôsobi zníeniedostupnej rýchlosti (v extrémnych prípadoch a <strong>na</strong> 40 %kapacity linky), závisí to však výluène od správania sajednotlivých uívate¾ov v spoloène agregovanej <strong>sk</strong>upine.Ak sa tam vy<strong>sk</strong>ytuje nieko¾ko notorických „sahovaèov“a výsledná rýchlos vám nebude vyhovova, bude lepšieprejs <strong>na</strong> iný program alebo k inému providerovi.Na pripojenie k internetu prostredníctvom aDSL satreba <strong>na</strong>chádza v podporovanej lokalite (asi to chcezatia¾ trochu šastia, èo si môete overi <strong>na</strong> stránke ST),vlastni telefónnu prípojku (mono sa to èasom zmení) azakúpi alebo zapoièa si príslušný modem (buï <strong>na</strong> pri−pojenie k USB, alebo formou RJ−45, t. j. cez sieovú kart−u). Plati budete teda za telefónnu prípojku, prípojkuaDSL a providerovi pod¾a zvoleného programu, buï flat,alebo dáta.5. Pevná linkaMyslíme tým prenájom digitálneho okruhu. Je to pripoje−nie <strong>na</strong>jvyššej kvality, <strong>na</strong> druhej strane domácnostiam jenedostupné z fi<strong>na</strong>nèných dôvodov. Túto formu pripojeniapreto vyuívajú len provideri a nieko¾ko firiem.6/2004 PC REVUE 123


I N T E R N E Tb) Médiom <strong>na</strong> prenos dát je vzduchVýhodou tohto spôsobu pripojenia je jeho dostupnos– anté<strong>na</strong> (tzv. AP – access point, prístupový bod) sa môe srelatívne nízkymi nákladmi umiestni všade. Tí pozornejšívšak vedia, e signál sa do primárneho AP vedie <strong>na</strong>jèastejšiez pevnej linky alebo zo satelitu. Následne sa u vyuitím šíre−nia rádiových vån ïalej distribuuje. Rýchlos pripojenia a sta−bilita závisia od pouitého frekvenèného pásma, vzdialenos−ti a „vidite¾nosti“ lokality a poètu uívate¾ov pripojených <strong>na</strong>jeden AP. Nevýhodou tohto pripojenia je pomerne vysoká anestabilná doba latencie, nišia bezpeènos (vzduch je prí−stupný kadému) a èastejšie výpadky (evidentný je hlavnevplyv poèasia). Musím však ešte raz zdôrazni, e <strong>sk</strong>utoènoszávisí predovšetkým od providera a lokality a nie sú výnim−kou ani kvalitné a spo¾ahlivé riešenia zaloené <strong>na</strong> bezdrôto−vej technológii. Ako uvedomelý environmentalista mám <strong>na</strong>adresu bezdrôtového pripojenia ešte jednu výèitku – zahlcu−je priestor ïalším iarením...6. GPRSMono ste u poèuli o tzv. neobmedzenom internete cezmobilný telefón. Je to moné zatia¾ dvoma spôsobmi – buïstarším klasickým „telefonovaním“ z mobilného telefónu, pri−èom <strong>na</strong>miesto hlasu sa cez vstavaný modem posielajú dáta(max. rýchlos je 9,6 kb/s), alebo formou tzv. GPRS (závisí odpodpory mobilného telefónu, pri tzv. timeslotoch 3+1 jerýchlos do 42/4 kb/s). Pripojenie je dostupné všade tam, kdeje k dispozícii GSM, a kadému, kto má vhodný mobilný tele−fón a aktivovanú príslušnú slubu. Osobne tento typ pripoje−nia odporúèam len <strong>na</strong> preèítanie e−mailov poèas cesty aobèasné surfovanie. Na trvalé pripojenie (on−line hry, down−load a pod.) nie je vzh¾adom <strong>na</strong> pomerne vysokú cenu aslabé parametre vhodný. Situácia sa však môe zmeni s prí−chodom tzv. sietí 3G, ktoré môu prenosovú rýchlos zvýšia <strong>na</strong> úroveò aDSL.7. „Mikrovlnka“Chápeme tým všeobecne známe pripojenie cez anténuvyuitím nelicencovaného pásma 2,4 GHz. Rýchlos pre−nosu je viazaná <strong>na</strong> technológiu, prièom pri rozšírenommikrovlnnom pripojení (MW) sa zvyèajne pouíva max.512 kb/s v oboch smeroch. Táto technológia bola dlhojedinou relevantnou alter<strong>na</strong>tívou k dial−up pripojeniu. Po−<strong>sk</strong>ytovala èasovo neobmedzené a èasto aj rýchlejšie pri−pojenie v prepoète za nišiu cenu. ia¾, niekedy to bolo <strong>na</strong>úkor porušenia záko<strong>na</strong>, zníenej stability a dokonca aj bez−Tab. 6peènosti. V súèasnosti s rozvojom DSL dochádza <strong>na</strong> mno−hých miestach k rušeniu tohto spôsobu pripojenia a vbudúcnosti sa rozvoj oèakáva hlavne v regiónoch mimo„dosahu“ DSL. Osobne však vidím aj priestor vzájomnej„symbiózy“ technológií – niekto sa pripojí cez aDSL a s ka−marátmi si vytvorí zdie¾anú bezdrôtovú sie. Pravda, sovšetkými výhodami a rizikami tohto spôsobu pripojenia.Na pripojenie touto technológiou budete potrebovaanténu (pozor, dôleité je, aby mala èo <strong>na</strong>jväèší „zi<strong>sk</strong>“ sig−nálu, uvedený v dB), priamu vidite¾nos <strong>na</strong> AP providera,pod¾a monosti èo <strong>na</strong>jmenej rušiacich prvkov v okolí (list−<strong>na</strong>té stromy, vietor, búrky, susedov pripojených k rov<strong>na</strong>−kému AP ☺) a sieovú (prípadne rádiovú – wi−fi) kartu vPC. Platí sa za zriadenie, anténu (kvalitnejšie od 3500 Sk)a mesaèný paušál (od 500 Sk) v závislosti od providera avybranej kvality pripojenia. Pozor, garantovaná rýchlos48 – 128 kb/s vás môe stá mesaène aj vyše 4000 Sk, èov porov<strong>na</strong>ní s DSL je ove¾a menej výhodné. Negaranto−vané a „výhodné“ a 256 kb/s pripojenia v sebe <strong>sk</strong>rývajúPonuka Rýchlos Agregácia Základná ce<strong>na</strong> Akcia PoznámkaEuroweb EW Flat 384 384/64 kb/s 1:30 890 Sk/mesiac modem 1 Sk, 5× emailováschránka, 5 MB WWWpriestorEuroweb EW Flat 512 512/128 kb/s 1:20 1390 Sk/mesiac modem 1 Sk, 5× emailováschránka, 5 MB WWWpriestorGTS BDSL Flat 512 512/128 kb/s 1:15 1654 Sk/mesiac 1× emailová schránka,zapoièanie modemuGTS FlatDoma 384/64 kb/s 1:30 1023 Sk/mesiac 1× emailová schránka,zapoièanie modemuNextra Mini 192/64 kb/s 1:30 528 Sk/mesiac 12−mesaèná 510 Sk,24−mesaèná 475 Sk Akcia je za viazanosNextra Basic 384/64 kb/s 1:20 1057 Sk/mesiac 12−mesaèná 1022 Sk, Akcia je za viazanos24−mesaèná 951 SkNextra Plus 512/128 kb/s 1:20 1718 Sk/mesiac 12−mesaèná 1665 Sk, Akcia je za viazanos24−mesaèná 1546 SkSlovanet Total 512/128 kb/s 1:20 1034 Sk/mesiacSlovanet Total Fun 256/64 kb/s 1:30 570 Sk/mesiac 463 Sk/mesiac Akcia je lenpri 24−mesaènej viazanosti do 30. 6. 2004Slovanet GoDSL Home 384/64 kb/s 1:20 475 Sk / mesiac 439 Sk/mesiac Akcia je len+ 0,18 Sk /MB pri 24−mesaènej viazanosti do 30. 6. 2004,v èase 6:00 – 18:00ce<strong>na</strong> za MB lenv prac. dòochST DSL Flat 256 256/64 kbps 1:40 583 Sk/mesiac modem za 2 Sk, 10 %/12 mes.,z¾ava za viazanos20 %/24 mes.,modem/24 mes.ST DSL Flat 512 B 512/128 kbps 1:40 1059 Sk/mesiac modem za 2 Sk, 10 %/12 mes.,z¾ava za viazanos20 %/24 mes.,modem/24 mes.ST DSL Flat 512 S 256/64 kbps 1:20 1773 Sk/mesiac modem za 2 Sk, 10 %/12 mes.,z¾ava za viazanos20 %/24 mes.,modem/24 mes.Tab. 4Ponuka aDSL FLAT pripojenia (len <strong>sk</strong>rátený výber, ceny s DPH)Rýchlos Dáta Agregácia Ce<strong>na</strong> PoznámkaFlexiSPEED N64 32 – 96 kb/s Flat − 5300 Sk Rýchlos je garantovanáSlovanetFlexiDSL Total Fun 128/64 kb/s Flat áno, neuvádza sa 1200 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumSlovanetFlexiData N800 64 – 256 kb/s 1 200 MB − 4000 Sk Dáta sa merajú len v jednom smereSlovanetStandard Plus 128 kb/s Flat − 3500 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumLokálny prov.Home Lokálny prov. 128 kb/s Flat 1:12 600 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumHome Lokálny prov. 256 kb/s Flat 1:12 1200 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumChello classic UPC 512/128 kb/s Fair use neuvádza sa 1700 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumChello plus UPC 768/256 kb/s Fair use neuvádza sa 2500 Sk Rýchlos je dosiahnute¾né maximumTab. 5Mikrovlnné pripojenie a ChelloaDSL pripojenie (aktuálne k 5. máju 2004, ceny sú zaokrúhlené a s DPH)Rýchlos Zriaïovací Zriaïovací poplatok Mesaèný Poznámkapoplatok (viazanos 12 mesiacov) poplatokST DSL Home 384/64 kb/s 4760 Sk 1 470 Sk Len pre domácnosti,nemono zdie¾aST DSL 512 512/128 kb/s 4760 Sk 1200 Sk 830 Sk Urèené pre väèšinuzáujemcovST DSL 1024 1024/192 kb/s 4760 Sk 1 200 Sk 1300 Sk Výhodná ce<strong>na</strong>ST DSL 1500 1536/256 kb/s 4760 Sk 1200 Sk 2140 Sk Zatia¾ maximum ☺èasto vysokú agregáciu (je to trochu iné ako pri DSL −– tamsa agreguje väèšie pásmo, a preto agregaèný pomer 1:40pri DSL môe by výhodnejší ako agregácia 1:10 pri mik−rovlnke). Obzvláš ve¾ký problém je to vo ve¾kých mestách,kde je u vzájomné rušenie <strong>na</strong>ozaj výz<strong>na</strong>mné a nie je kdispozícii dostatok vo¾ných prenosových kanálov. Na dru−hej strane v týchto lokalitách sa èasto podarí nájs slabozabezpeèené pripojenie, pomocou ktorého sa dá nielendosta do internetu, ale aj dotyènému prezrie pevný di<strong>sk</strong>...Ïalej je dôleité preveri si providera – tí lacní zvyèajnesami odoberajú a ïalej predávajú signál od niektorého zväèších providerov. Platí, e èím viac AP je medzi vami a„káblom“, tým väèšie je kolísanie rýchlosti, väèšia hodnotapingu (a do „strate<strong>na</strong>“), èastejšie výpadky a pod.8. FWAFWA je bezdrôtové pripojenie rádovo vo vyšších frekvenè−ných pásmach (zatia¾ sa vyuíva 26 GHz, pripravuje sa aj3,5 GHz) ako mikrovlnka. Rýchlos, bezpeènos a stabilitasú takisto <strong>na</strong> ove¾a vyššej úrovni, mono aj vïaka tomu,e tento spôsob pripojenia po<strong>sk</strong>ytujú len špecializovanéfirmy. Okrem prenosu dát FWA umoòuje aj prenos hlasu.FWA sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ príliš neuplatòuje (existuje asi5 km obmedzenie šírenia signálu), rozšírené je hlavne vBratislave a èiastoène v kraj<strong>sk</strong>ých mestách a urèené je pre−dovšetkým pre firmy (aj pre cenu, ktorá je zhruba o 30 %nišia ako ce<strong>na</strong> za prenájom digitálneho okruhu).Na základe predchádzajúcich informácií budeme ïalejuvaova s pripojením do internetu len <strong>na</strong> báze technoló−gie dial−up/ISDN, Chello, aDSL a mikrovlnka. Ostatné pri−pojenia sa z rôznych dôvodov v domácnostiach masovo za−tia¾ neuplatòujú a niè ne<strong>na</strong>svedèuje tomu, e by sa to èo−<strong>sk</strong>oro malo zmeni.Predchádzajúci opis technológií si môeme zosumari−zova do tabu¾ky è. <strong>1.</strong> Celková ce<strong>na</strong> predstavuje cenu zapripojenie, t. j. platbu providerovi, platbu za „kábel“ a prí−padne telefónne impulzy. Nezahàòa náklady <strong>na</strong> zariadeniaa zriadenie a nezoh¾adòuje ani prípadné z¾avy.V <strong>na</strong>sledujúcej tabu¾ke si zosumarizujeme výhody vy−braných typov pripojenia (tab. è. 2). Do preh¾adu smenezaradili náklady <strong>na</strong> zriadenie a zariadenia, prièom tie súzvyèajne <strong>na</strong>jnišie pre dial−up/ ISDN, <strong>na</strong>sleduje aDSL aChello (tie však – zvláš v akcii – môu by ešte nišie akopri dial−up) a <strong>na</strong>jvyššie sú pri MW. Dôvod je ten, e priMW si zvyèajne potrebnú anténu musíte zakúpi a ce<strong>na</strong> zainštaláciu má nezriedka charakter výškových prác.Po oboznámení sa s technológiami je èas pozrie sa <strong>na</strong>náklady pri ich pouívaní. V tab. è. 3 je preh¾ad nákladovza pripojenie dial−up/ISDN.K dispozícii sú aj ïalšie monosti pripojenia, <strong>na</strong>pr. v ob−medzenom èase od 19:00 do 7:00 hod. za mesaènýpaušál asi 70 Sk (dial−up), rôzny poèet emailových schrá−nok a pod. ISDN je spravidla spoplatòované vyššie ako124 PC REVUE 6/2004


dial−up, rov<strong>na</strong>ko aj ïalšie sluby sú k dispozícii v závislos−ti od typu telefónneho programu.V tabu¾ke è. 4 sú porov<strong>na</strong>né náklady <strong>na</strong> pripojenie cez MWa Chello. Údaje sú informatívne, existujú rôzne z¾avy a nie−ko¾ko porov<strong>na</strong>te¾ných programov od viacerých providerov.Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> cenu za zriadenie aDSL linky,ktorú <strong>na</strong> pripojenie cez túto technológiu potrebujete.Prakticky spoèíva v inštalácii splittera <strong>na</strong> vašu u zavede−nú telefónnu linku. Linku teda zatia¾ mono zriadi len tam,kde existuje telefón<strong>na</strong> prípojka. Mnohí z vás si preto v prí−pade záujmu o aDSL budú musie <strong>na</strong>novo necha zapojiaj telefón a pripoèíta aj tieto náklady. Dobrá správa je, eSlovak Telecom (ST) ponúka <strong>na</strong> opätovné zapojenie tele−fónu aj akciové ceny. V tabu¾ke è. 5 je uvedená ce<strong>na</strong> lenza zriadenie DSL linky, ktorá sa v prípade neúspešnéhotestu telefónnej linky neplatí.Pre domácnosti je urèená hlavne ST DSL Home (len 1PC) a ST DSL 512 (1 – 4 PC). Ak sa chcete spoji viacerí,odporúèam ST DSL 1024 (1 – 8 PC), prípadne ST DSL 1500(1 – 20 PC). Pokia¾ by ste si v budúcnosti chceli paramet−re zmeni, zvyèajne treba zaplati poplatok a pri zvyšova−ní rýchlosti sa niekedy poaduje aj nové testovanie.Nasledujú údaje o súèasných ponukách rôznych provi−derov za pripojenie k internetu. V tabu¾ke è. 6 sú ceny zaflat pripojenia a v tabu¾ke è. 7 sú ceny za obmedzený pre−nos dát. Pod¾a vybraného programu si potom nechajte za−vies linku – zbytoène by ste platili za 1536 kb/s linku, keïsi vyberiete program s nišou rýchlosou.Najlacnejší FLAT je zatia¾ od Slovanetu za 463 Sk/ mesiacza program Total Fun. Urèený je pre 256/64 kb/s, pri zdie¾aní1:30 a 24−mesaènej viazanosti. Spolu s linkou ST DSL Homeza 470 Sk zaplatíte za dátovo a èasovo neobmedzené pripo−jenie 933 Sk. Hneï za ním <strong>na</strong>sleduje ponuka Slovak Tele−comu DSL Flat (asi o 3 Sk drahší pri 24−mesaènej viazanosti),ktorý má však horší agregaèný pomer.Ceny za FLAT pripojenie sa môu po nieko¾kých mesia−coch meni, len èo provideri budú ma presnejšie údaje osprávaní sa FLAT uívate¾ov.Kto uprednostòuje radšej istotu kvality prenosu a vie od−hadnú svoje nároky <strong>na</strong> dátové prenosy, vyberie si cenovovýhodnejšie, ale dátovo obmedzené pripojenie (tab. è. 7). Pretento typ programu môe by pouitá ¾ubovo¾ná aDSL linka.Ponuka Eurowebu je zaujímavá tým, e platíte pod¾apoètu prenesených dát, iadny vopred stanovený paušál.Napríklad v tzv. tarife A máte cenu u od pribline 0,56 Sk/1 MB pri prenose do 1 GB. Keby ste preniesli <strong>na</strong>pr. 29 GB,ce<strong>na</strong> by bola asi 0,18 Sk/1 MB.V cene ponúkajú všetci provideri zvyèajne aj e−mail, prí−padne WWW priestor. Niektoré akciové modemy sú všakurèené len pre rýchlos do 384/64 kb/s.V súèasnosti sa asi <strong>na</strong>jviac oplatí vybra si paušál sosprávnym mnostvom dát a prípadné väèšie dátové pre−nosy realizova cez víkendy (do konca roka 2005 nie jeprenos dát cez víkendy spoplatòovaný). Absolútne <strong>na</strong>jlac−nejšie pripojenie cez aDSL je zatia¾ moné so Slovanetompri zakúpení sluby GoDSL 1000 zhruba za 345 Sk/mesiac,linky ST DSL Home asi za 470 Sk/mesiac a povinnej tele−fónnej prípojky pribline za 300 Sk/mesiac, teda spolu asiza 1100 Sk/mesiac. Ponuky sa však menia a pomerne za−ujímavé sumy mono ušetri pri nieko¾komesaènej (zvy−èajne 12 alebo 24) viazanosti. Jednotliví provideri ich všakmajú pomerne vyrov<strong>na</strong>né a rozdiely sú zvyèajne len asi100 korún. Na správny výber je potrebné èo <strong>na</strong>jpresnejšieurèi vaše poiadavky, hlavne rýchlos a dátovú nároè−nos. No <strong>sk</strong>ôr ako ce<strong>na</strong> bude v budúcnosti rozhodujúcakvalita sluieb a prejavujúca sa agregácia.Tab. 7Ponuka aDSL DATA pripojenia (len <strong>sk</strong>rátený výber)Dáta Ce<strong>na</strong> Ce<strong>na</strong> Ce<strong>na</strong> Ce<strong>na</strong> Poznámka(1 rok) (2 roky) za MBEuroweb A Pod¾a 0,56 – 0,15 Sk/ − − − Min. viazanosprevádzky 1 MB 3 mesiaceEuroweb B Pod¾a 0,94 – 0,18 Sk/ − − − Min. viazanosprevádzky 1 MB 18 mesiacov,modem za 1 SkEuroweb C Pod¾a 1,10 – 0,19 Sk/ − − − Min. viazanosprevádzky 1 MB 18 mesiacov,modem za 1 Sk,prvé 3 mesiaceza 1 SkGTS BDSL 6 6 GB 1178 Sk/mesiac − − 0,18 Sk Modem,verejná IPGTS BDSL 12 12 GB 2011 Sk/mesiac − − 0,18 Sk Modem/router,verejná IPGTS BDSL 35 35 GB 4748 Sk/mesiac − − 0,13 Sk Modem/router,verejná IPGTS BDSL 70 70 GB 8318 Sk/mesiac − − 0,12 Sk Modem/router,verejná IPNextra Optimal 1 1 GB 396 Sk/mesiac 380 Sk/mesiac 356 Sk/mesiac 0,71 SkNextra Optimal 2 2 GB 634 Sk/mesiac 618 Sk/mesiac 570 Sk/mesiac 0,48 SkNextra Optimal 5 5 GB 1229 Sk/mesiac 1189 Sk/mesiac 1106 Sk/mesiac 0,30 SkNextra Optimal 10 10 GB 2062 Sk/mesiac 1998 Sk/mesiac 1855 Sk/mesiac 0,18 SkNextra Optimal 20 20 GB 3490 Sk/mesiac 3378 Sk/mesiac 3129 Sk/mesiac 0,12 SkSlovanet GoDSL 1000 1 GB 345 Sk/mesiac − − 0,46 SkSlovanet GoDSL 1400 1,4 GB 570 Sk/mesiac − − 0,46 SkSlovanet GoDSL 2500 2,5 GB 868 Sk/mesiac − − 0,42 SkSlovanet GoDSL 6000 6 GB 1297 Sk/mesiac − − 0,35 SkSlovanet GoDSL 10 000 10 GB 1892 Sk/mesiac − − 0,30 SkSlovanet GoDSL SemiFlat 20 GB 3439 Sk/mesiac − − 0,23 SkST DSL Data 1000 1 GB 464 Sk/mesiac 418 Sk/mesiac 371 Sk/mesiac 0,48 Sk Modem za 2 Skpri viazanosti 24mesiacovST DSL Data 3500 3,5 GB 940 Sk/mesiac 846 Sk/mesiac 752 Sk/mesiac 0,36 Sk Modem za 2 Skpri viazanosti 24mesiacovST DSL Data 3500 8 GB 1535 Sk/mesiac 1382 Sk/mesiac 1228 Sk/mesiac 0,24 Sk Modem za 2 Skpri viazanosti 24mesiacovST DSL Data 3500 15 GB 2844 Sk/mesiac 2560 Sk/mesiac 2275 Sk/mesiac 0,18 Sk Modem za 2 Skpri viazanosti 24mesiacov


I N T E R N E TOdporúèania:<strong>1.</strong> Ak s internetom len zaèí<strong>na</strong>te a neviete, <strong>na</strong> èo všetko hobudete chcie pouíva, <strong>sk</strong>úste sa pripája <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr pomocoudial−up (prípadne ISDN v závislosti od vašej prípojky). Staèí sizakúpi niektorú z predplatených sluieb a zadovái vhodnýmodem.2. Len èo vaše úèty za pripojenie presiahnu 600 Sk (pripojenie+ impulzy), prípadne potrebujete kvalitnejšie (rýchlejšie a èaso−vo neobmedzené) pripojenie, porozmýš¾ajte <strong>na</strong>d iným typompripojenia. Rozhodnutie závisí od lokality a vašich nárokov <strong>na</strong>stabilitu, latenciu a rýchlos. V prípade, e sa rozhodnete preDSL a vo vašej lokalite sa zatia¾ ne<strong>na</strong>chádza, ale je perspektívajeho <strong>sk</strong>orého zavedenia, oplatí sa zatia¾ „vydra“ pri dial−uppripojení.3. Ak zvaujete medzi DSL a Chello, osobne by som sa roz−hodol pre DSL, zvláš ak chcete internet vyuíva <strong>na</strong> hranieon−line hier. Dosiahnete lepšie hodnoty latencie a cenumôete ešte zníi dohodou so susedmi.4. Pripojenie cez mikrovlnku odporúèam hlavne notorickým„sahovaèom“, doteraz spokojným uívate¾om a v regiónoch,kde je jedinou alter<strong>na</strong>tívou k dial−up pripojeniu. Pozor však<strong>na</strong> príliš „výhodné“ ponuky – môe sa sta, e pripojeniebude pomalšie ako pri dial−up a dátové pakety sa budúèastejšie stráca ako vraca.5. Ak patríte medzi uívate¾ov, ktorí si chcú iba stiahnupoštu, postaèí vám pripojenie cez dial−up. Ak ve¾a cestujete,mono bude vhodné uvaova aj <strong>na</strong>d GPRS.6. Ak poadujete vysokú bezpeènos dát, rozhodujte samedzi niektorým z pripojení pomocou kábla. Naozaj nie jevhodné vyuíva sluby lacného lokálneho po<strong>sk</strong>ytovate¾amikrovlnného pripojenia <strong>na</strong> bankové prevody. Okrem toho sivšak aj tak nezabudnite dostatoène zabezpeèi svoj domáci PC.7. Ak chcete sahova väèšie mnostvo dát, vyberte si niekto−ré z pripojení DSL flat. Osobne si myslím, e bená rodi<strong>na</strong> bysi s 1 – 5 GB dát mesaène mala bohato vystaèi. V opaènomprípade je <strong>na</strong> zamyslenie, ko¾ko z tých dát je <strong>na</strong>ozaj potrebných.Skúsenosti providerov tie potvrdzujú, e poèiatoèná eufóriasahovania sa po 2 – 3 mesiacoch zvyèajne stabilizuje a len párne<strong>na</strong>pravite¾ných zbytoène zahlcuje premávku. Dôleité je, abytakí neboli vo vašej <strong>sk</strong>upine ☺. Pripojenie <strong>na</strong> báze DSL s mera−ním prenesených dát je preto kvalitatívne lepšie, linka je totilen vaša.8. Neobmedzené pripojenie má aj jednu ve¾kú nevýhodu –rýchlo si <strong>na</strong>ò zvyknete. Závislos pri dial−up pripojení vás zvy−èajne prešla hneï po prvom telefónnom úète, <strong>na</strong> druhej stra−ne mono budete svojho sy<strong>na</strong> èastejšie vidie doma ☺.9. Ve¾mi výhodné môe by spojenie 3 – 5 kamarátovvo vchode a objed<strong>na</strong>nie si kvalitnejšieho DSL pripojenias dostatoènou dátovou kapacitou. Pri dobrom výbere môetema kvalitnú zdie¾anú linku za menej ako 500 Sk mesaène.10. Ce<strong>na</strong> za pripojenie do internetu bude pravdepodobneešte trochu klesa (s oh¾adom <strong>na</strong> kvalitu). No niekedy nie jedobré èaka <strong>na</strong> koniec – pri DSL sa <strong>na</strong>jkvalitnejšie linky zapá−jajú ako prvé.To je asi zo struèného preh¾adu všetko, dúfame, e sme vámpomohli aspoò trochu sa zorientova. Internet je svojím spôso−bom toti menší zázrak. Má schopnos meni ¾udí, ich podmien−ky ivota, dokonca môe ovplyvni aj budúcnos. U dávnejšie súbené e−maily, nedávno sa benými stali bankové prevody amono u èo<strong>sk</strong>oro bude bená aj on−line práca. Nebude trebacestova do úradu alebo sahova sa do Bratislavy, ale zpohodlia domova èi dovolenky vybavi všetko potrebné. Staèíma doma len vhodný prístup k internetu a by pripravený <strong>na</strong>jeho pouívanie.Ale pozor, internet je len nástroj a môe sa zmeni aj <strong>na</strong>nieèo nechcené a nebezpeèné. A sa pripojíte, budete musierieši aj ïalšiu otázku. Tá bez oh¾adu <strong>na</strong> typ pripojenia znie, èisú vaše dáta <strong>na</strong>ozaj v bezpeèí...Spracované s vyuitím materiálov firiem ST, Nextra, Slovanet,GTS, Euroweb a ïalších, ako aj zo <strong>sk</strong>úseností viacerých uíva−te¾ov, ktoré boli aktuálne k 5. máju 2004.Daniel SládekAko <strong>na</strong> web / 3. èas: TextV seriáli venovanom radám, ako èo <strong>na</strong>jlepšie dizajno−va web, budeme pokraèova témou, ktorou sme sazaèali zaobera v predchádzajúcej èasti. Text sme v nejrozobrali prevane z typografického h¾adi<strong>sk</strong>a.Dizajn a textGrafika je to, èo návštevník <strong>na</strong> webe zbadá hneï vúvode surfovania. V prvých sekundách sa pod¾a toho,èi lahodí jeho oku alebo nie, rozhoduje aj o svojej priaz−ni, ktorú webu prejaví. Grafika je preto dôleitá, nodizajnéri jej èasto venujú ove¾a viac pozornosti akotvorbe textu. Treba však ma <strong>na</strong> zreteli, e grafika bymala by iba prostriedkom <strong>na</strong> prilákanie návštevníkov.To, èím ich dokáe webová stránka ovplyvni, je predo−všetkým text. Vytvorením webovej stránky sa s<strong>na</strong>ímesprostredkova návštevníkom informáciu, ktorá jev drvivej väèšine prípadov v textovej forme. Svedèí otom aj popularita a pouívanos vyh¾adávaèov, kdeväèšinou neh¾adáme obrázky, ale k¾úèové slová.Ako èítajú návštevníciÈítanie elektronických dokumentov sa v niektorýchaspektoch líši od èítania klasických tlaèených mate−riálov, preto by sme mali prípravu textu pre web pod−riadi urèitým pravidlám, ktoré z toho vyplývajú.Text zobrazený <strong>na</strong> monitore je ašie èitate¾ný akoklasický tlaèený text a jeho èítanie je u<strong>na</strong>vujúcejšie. Toúplne platilo v prípade predchádzajúcich generácií mo−nitorov, novšie a kvalitnejšie technológie tento rozdielzmenšujú, ale vdy treba <strong>na</strong> toto obmedzenie myslie.Internet patrí k <strong>na</strong>jmodernejším médiám. Kadénové médium je rýchlejšie ako to predošlé a dokáesprostredkova viac informácií. Pouívatelia internetupodliehajú s<strong>na</strong>he surfova po internete èo <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>−mickejšie. Neustále sa presúvajú zo stránky <strong>na</strong> strán−ku, <strong>na</strong> kadej z nich sa zastavujú iba <strong>na</strong> chví¾u a s<strong>na</strong>iasa èo <strong>na</strong>jrýchlejšie zhodnoti publikovaný text. JakobNielsen, uznávaný odborník v oblasti webového dizaj−nu, oz<strong>na</strong>èuje tento spôsob èítania ako <strong>sk</strong>enovanie strá−nok. Èasto majú spustených viacero okien prehliadaèa asurfujú po viacerých stránkach <strong>na</strong>raz.Mohlo by sa zda, e je to podmienené <strong>na</strong>šimifi<strong>na</strong>nènými monosami, keï pripojenie k internetu jemenej prístupné, ale nie je to tak. Tento trend je vidi−te¾ný aj v prípade pouívate¾ov, ktorí majú flat pripo−jenie, a rov<strong>na</strong>ko aj v USA, kde je internet prístupný zapaušálny poplatok aj po telefónnych linkách. Tentojav súvisí s psychológiou èloveka, ktorý si podvedomeuvedomuje obrov<strong>sk</strong>ý priestor, ktorý sa pred ním vpodobe miliónov webových stránok otvára a s<strong>na</strong>í sastihnú prezrie ich èo <strong>na</strong>jviac.Ako písa textZ predchádzajúceho vyplývajú niektoré rady, akopísa kvalitný text pre web. Ak sa pouívatelia s<strong>na</strong>iapreèíta text èo <strong>na</strong>jrýchlejšie, musíme sa s<strong>na</strong>i obmedzijeho dåku. Pre web je potrebné písa kratšie texty. JakobNielsen tvrdí, e <strong>na</strong> webe by sme mali publikova iba 50% textu, ktorý by sme umiestnili do klasického tlaèenéhodokumentu.Publikova teda mono text, ktorý obsahuje pre−dovšetkým fakty a <strong>na</strong>jpotrebnejšie informácie. Roz−hodne nie je vhodné mláti prázdnu slamu. Návštevníkinternetu to spozná a ve¾mi rýchlo opustí náš web. Toje aj dôvod, preèo by sa mali obmedzi uvítacie strán−ky so všeobecnými informáciami, ktoré v <strong>sk</strong>utoènostinávštevníkov nezaujímajú. Ak u budú súèasou we−bu, mali by by vyuité <strong>na</strong> prezentáciu toho, èo je <strong>na</strong>webe nové alebo <strong>na</strong> èo chceme upriami pozornosnávštevníkov.Ve¾mi dôleité je, aby sa kadý odsek textu zaèí<strong>na</strong>lmyšlienkou, ktorá ho charakterizuje alebo aspoò <strong>na</strong>−z<strong>na</strong>èuje smer, ktorým sa jeho text bude ubera. Je topodmienené tým, e èitatelia sa s<strong>na</strong>ia èo <strong>na</strong>jrých−lejšie zhodnoti, èo bude obsahom daného odseku.Ak sa im prvé vety nebudú páèi, pre<strong>sk</strong>oèia ho a prej−dú <strong>na</strong> ïalší. To je aj dôvod, preèo by pod¾a literatúryvenovanej tejto problematike nemali by v jednomodseku publikované dva alebo tri okruhy informácií.Èitate¾ by si to toti vôbec nemusel všimnú.JednoduchosZ rýchlosti, s akou sa s<strong>na</strong>ia pouívatelia preèíta siweb, vyplýva, e treba zvoli <strong>sk</strong>ôr jednoduchší jazyk,nijaké komplikované myšlienkové postupy, metaforya inotaje, ktoré by mohol èlovek pochopi a po pre−èítaní predchádzajúcich odsekov. Z rov<strong>na</strong>kého dôvo−du nie je dobré pouíva iróniu a opatrne treba <strong>na</strong>rá−ba aj s humorom. Mohlo by sa sta, e nieèo, èo v<strong>sk</strong>utoènosti nemyslíte váne, môe nepozorný èitate¾zobra ako fakt.Èo s dlhým textomNie je vhodné, ak sa <strong>na</strong> internete publikuje pridlhý,monotónne vysádzaný text, ktorý mnohonásobne pre−sahuje výšku ok<strong>na</strong> a pouívate¾ v òom musí rolova.Odpovedí <strong>na</strong> otázku, èo s dlhým textom, je viac.Kadý text mono <strong>sk</strong>ráti. Text sa dá zhutni zrozu−mite¾nejšími vetnými konštrukciami, vynechanímopisného štýlu alebo niektorých faktov. Je potrebnézamyslie sa <strong>na</strong>d èasami textu a odpoveda <strong>na</strong> otáz−ku, èi sú tieto informácie zaujímavé pre všetkých èita−te¾ov webu alebo iba pre ich vyhranenú èas, ktorá jev menšine. Ak je to iaduce, mono celé odsekyumiestni do samostatného dokumentu a odkáza<strong>na</strong>ò v texte pomocou hypertextového odkazu. Tí, kto−rých zaujíma práve táto èas textu, neprídu o informá−cie a ostatní ju môu pre<strong>sk</strong>oèi.Všade, kde je to moné, treba jednoliaty text „roz−bi“ pomocou odráok, zoz<strong>na</strong>mov, tabuliek a ïalšíchnástrojov. Okrem toho, e takto formátovaný text sadá rýchlejšie prehliadnu a zhodnoti, lepšie sa èíta,pretoe oko sa má èoho zachyti.Niekedy sa dlhý text delí <strong>na</strong> viacero podstránok,ktoré sú zreazené hypertextovými odkazmi. Èasto sak tejto taktike uchy¾ujú e−ziny, kde však nejde len os<strong>na</strong>hu <strong>sk</strong>ráti texty, ale aj o maximalizáciu výnosu zpublikovanej reklamy. Pokia¾ to nie je nevyhnutné,väèšinou sa takéto delenie textu neodporúèa. Tí, ktorísi <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr stránky stiahnu a potom si ich off−line pre−èítajú, si zriedkakedy poèas sahovania všimnú po−kraèovanie èlánku, ktoré im potom bude chýba.Èo s krátkym textomObvyklým postupom pri vytváraní webu je jeho roz−delenie <strong>na</strong> sekcie a podsekcie, charakterizované té−mou, ktorej by sa text danej sekcie mal venova. Na−sleduje s<strong>na</strong>ha <strong>na</strong>plni takto vytvorený priestor prísluš−ným textom. Niekedy však nevieme, èo by sme malipouívate¾ovi poveda, text je príliš krátky. Platí, e<strong>na</strong>rýchlo, bez myšlienky a faktov nemono publikovakvalitný text. Èitate¾ <strong>na</strong> jeho nedostatky ve¾mi rýchlopríde a uvedomí si, e text nemá pointu. Tu trebah¾ada aj odpoveï <strong>na</strong> otázku, preèo text nesmie pri−pravova webdizajnér<strong>sk</strong>a spoloènos, ale objednáva−te¾ webu. On by toti mal <strong>na</strong>jlepšie vedie, èo je prejeho klientov dôleité a èo by bolo treba zdôrazni,dokáe doda mnostvo pouite¾ných faktov.Pri príprave textu sa musí jeho autor vi do úlohynávštevníka webu a s<strong>na</strong>i sa odhadnú, ako by <strong>na</strong> strán−ke postupoval, aké informácie by h¾adal v ktorej èastiwebu.Ak je text aj <strong>na</strong>priek maximálnemu úsiliu krátky,platí, e kadá myšlienka sa dá ïalej rozvinú prida−126 PC REVUE 6/2004


I N T E R N E Tním nových faktov. To je cesta, ktorou sa treba ubera, akchceme „<strong>na</strong>tiahnu“ krátky text.Jazyková korektúraTvorca webu sa èasto k textu správa pomerne macoš<strong>sk</strong>y,pokia¾ ide o jeho jazykovú stránku. Na textoch èasto vi−die, e boli šité horúcou ihlou v poslednej etape tvorbywebu, „len aby tam nieèo bolo“. Text potom obsahuje krko−lomné a nezrozumite¾né vetné konštrukcie, dlhé súvetia,v ktorých sa èitate¾ stráca, a èo je <strong>na</strong>jhoršie, preklepy adokonca hrubé pravopisné chyby.Medzi základné pravidlá patrí nevpisova text webu pria−mo do vývojového nástroja, ktorým sa web vytvára, ale vy−ui klasický textový editor, ktorý obsahuje aspoò jednodu−chý korektor. Ten umoní odhali a opravi preklepy, ktorýmsa nevyhnú ani profesionáli, pouívajúci textový editor den−nodenne ako svoj pracovný nástroj. Korektor odhalí aj ïalšiechyby, ako je <strong>na</strong>príklad nerešpektovanie ve¾kého písme<strong>na</strong> vnázvoch krajín a pod. Nedokáe však upozorni <strong>na</strong> pomerneèasté chyby typu „pracovitý robotníci“. Tu pomôe iba cit prejazyk, ktorý by rozhodne nemal tvorcovi webu chýba.V prípade profesionálnych webdizajnér<strong>sk</strong>ych firiem, pra−cujúcich <strong>na</strong> ve¾kých projektoch, by mala by samozrej−mosou špecializovaná jazyková korektúra. Tá je schopnáokrem drobných chýb opravi aj nezrozumite¾ný a ako−pádny štýl textu.Uvediem dva príklady, ktoré ilustrujú, preèo by sa si−tuácia nemala podceni. Prvým príkladom je konkrét<strong>na</strong>webová stránka publikovaná <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>dnárodnouelektrotechnickou spoloènosou. Jej tvorba bola zverenáininierovi zamest<strong>na</strong>nému v tejto spoloènosti. Text obsa−huje mnostvo gramatických a hrubých pravopisných chýb.To nevrhá dobré svetlo <strong>na</strong> spoloènos a nezasvätenéhomôe vies k záveru, e text je rov<strong>na</strong>kej kvality aj z odbor−nej stránky, èo nemusí by nevyhnutne pravda.Druhý problém je všeobecný. Týka sa spoloèností po−núkajúcich webový dizajn. Tie by si obzvláš mali dávapozor <strong>na</strong> preklepy a pravopisné chyby <strong>na</strong> svojich webo−vých stránkach, aby neodradili potenciálnych klientov uv prvej fáze h¾adania. Chýb je <strong>na</strong> stránkach niektorýchwebdizajnér<strong>sk</strong>ych spoloèností ve¾a.NadpisyText je dobré deli pomocou <strong>na</strong>dpisov, prièom sa dajúpoui dve alebo tri podúrovne. Text <strong>na</strong>dpisov by mal <strong>sk</strong>ôrpomôc èitate¾ovi odhadnú obsah danej sekcie webu ako ho<strong>na</strong>láka bombastickými, zahmlievajúcimi a niè nehovoriacimifrázami. Text <strong>na</strong>dpisu by preto mal èo <strong>na</strong>jviac charakterizo−va obsah èlánku alebo príslušnej sekcie textu. Nadpis by,samozrejme, nemal by pridlhý, pä a šes slov by malo vkadom prípade staèi. Pri tvorbe <strong>na</strong>dpisu treba ma <strong>na</strong> zre−teli, e pouívate¾ sa mohol <strong>na</strong> stránku dosta z iného zdrojaa nemusel nevyhnutne prechádza hierarchiu stránky, tedanemusí vedie, v akom kontexte je pouitý názov textu, akoaj samotný text. Je to tak v prípade, ak sa <strong>na</strong>dpis dostal dovýpisu vyh¾adávaèa alebo ak sú <strong>na</strong>dpisy zdruované v <strong>na</strong>dra−denej stránke bez akéhoko¾vek komentára. Preto musia by<strong>na</strong>dpisy ¾ahko pochopite¾né.Hypertextové odkazySúèasou textu sú aj hypertextové odkazy. Tie sú pre inter−net ve¾mi dôleité a predstavujú podstatnú èas jeho èara.V zásade môeme rozdeli odkazy <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny. Do pr−vej patria tie, ktoré sú bezprostrednou súèasou <strong>na</strong>vigáciestránky, to z<strong>na</strong>mená, e tvoria menu; do druhej <strong>sk</strong>upinypatria odkazy publikované priamo v texte webu. Odkazyby nemali by dlhé, aby bolo moné bez dlhého èítania apremýš¾ania pochopi, kam nás po kliknutí presmerujú.Odkazy publikované v texte by mali by vdy jeho in−tegrálnou súèasou a nemali by sme pouíva umelé kon−štrukcie, ktorých jediným cie¾om je vloi do textu odkaz.Namiesto konštrukcie:Pre informáciu o plastových oknách prejdite sem.by mala by súèasou textu <strong>na</strong>príklad formulácia:Naša spoloènos sa zaoberá výrobou a montáou plastovýchokien.Je úplne samozrejmé, e hypertextový odkaz by mal èo<strong>na</strong>jvýstinejšie charakterizova text, <strong>na</strong> ktorý odkazuje.Preto sú odkazy typu prejdite sem alebo viac informácií,prípadne iba zvýraznené slovíèko vo vete „viac informáciínájdete tu“ absolútne nevhodné.Niektorí tvorcovia webu sa zrejme s<strong>na</strong>ia, aby návštevníciich web u nikdy neopustili, preto ich vdy po kliknutí <strong>na</strong>odkaz, ktorý smeruje mimo daného webu, upozornia oso−bitnou, vloenou medzistránkou <strong>na</strong> to, e web opúšajú. Tá−to prax je úplne zbytoèná a kontraproduktív<strong>na</strong>. Väèši<strong>na</strong>webov to nerobí, a preto si <strong>na</strong> to pouívatelia nezvykli, neho−voriac o tom, e takáto prax ich zbytoène spoma¾uje.Takíto tvorcovia webu sa s<strong>na</strong>ia uchova si priazeò po−uívate¾a aj inou metódou – pri prechode <strong>na</strong> inú stránkuju otvoria v novom okne, aby aj ich stránka zostala zob−razená. To mono akceptova v prípade, ak ide o vyh¾adá−vaèe alebo všeobecne o väèšie zoz<strong>na</strong>my stránok, kde jepredpoklad, e sám pouívate¾ by mal záujem ponecha sitento zoz<strong>na</strong>m aktívny. V opaènom prípade je to vtieravé aplatí to, èo o pop−up reklame – pouívatelia to nemajú radi.S<strong>na</strong>ha za iadnu cenu neuvies <strong>na</strong> svojom webe odkaz<strong>na</strong> iné weby je takisto kontraproduktív<strong>na</strong>. Ak <strong>na</strong> doku−ment odkazujeme z viacerých èastí nášho webu, s<strong>na</strong>ímesa vdy poui ten istý text odkazu.OPTIMALIZÁCIAU pri písaní textov treba myslie <strong>na</strong> optimalizáciu prevyh¾adávaèe. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e by sme sa pred tvor−bou textu mali zamyslie, pod akými k¾úèovými výrazmi bu−de pouívate¾ h¾ada témy, ktorým sa náš web venuje.Zoz<strong>na</strong>m k¾úèových slov by sme potom mali vyui pri písa−ní tak, e sa budeme s<strong>na</strong>i ich vsunú do textu. Sloven−èi<strong>na</strong> pouíva <strong>sk</strong>loòovanie, preto sa pokúsme vloi danývýraz aj v rôznych tvaroch. Vyh¾adávaèe výz<strong>na</strong>mnejšie hod−notia slovíèka, ktoré sú súèasou <strong>na</strong>dpisov, preto sa tie<strong>na</strong>jdôleitejšie vkladajú aj do nich. Nemono sa však uchý−li k trikom, ako je publikovanie týchto slovíèok v obrov−<strong>sk</strong>om poète kópií v bielej farbe <strong>na</strong> bielom podklade a pod.Pretoe vyh¾adávaèe tento trik poz<strong>na</strong>jú a môu náš webúplne vyradi z indexu. Netreba však pod¾ahnú s<strong>na</strong>he ooptimalizáciu do takej miery, e by to <strong>na</strong>rušilo integritutextu.Tlaèite¾ná verziaKadý, kto sa pokúšal tlaèi webové stránky, vie, e výsle−dok nie je vdy dobre èitate¾ný. Tlaèí sa ve¾a zbytoèných in−formácií a obrázkov, èo má aj nepriaznivé fi<strong>na</strong>nèné efek−ty. Ak si teda myslíme, e niektorú èas nášho webu budúnávštevníci tlaèi, alebo by sme si to elali, prípadne ich ktomu priamo vyzývame, <strong>na</strong>príklad v prípade pripravenýchformulárov, je vhodné a dokonca potrebné tieto doku−menty publikova aj v tzv. tlaèite¾nej verzii. Na stránku sav tom prípade umiestòuje hypertextový odkaz, ktorý pre−smeruje pouívate¾a <strong>na</strong> verziu dokumentu urèenú <strong>na</strong> tlaè.Tlaèite¾nos môe by dosiahnutá viacerými spôsobmi.Môe ís o klasický webový dokument, ktorý má zjedno−dušenú grafickú formu. Text by mal by v tomto prípadeformátovaný èo <strong>na</strong>jjednoduchšie. Dokument môe by ajv textovom formáte, no musíme myslie aj <strong>na</strong> to, e po−uívate¾ nemusí disponova textovým editorom, ktorý muumoní daný textový dokument otvori a vytlaèi. Èasté jeaj publikovanie v èoraz populárnejšom a rozšírenejšom for−máte PDF. Tu sa treba zamyslie, ako sa budú tlaèené for−muláre ïalej vyuíva. Spravidla je do nich potrebné vpísainformácie. Drvivá väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov však nemôe anevie dokument PDF editova, take buï doplnia údajerukou pomocou pera, alebo písacím strojom. Pomocoupoèítaèa a tlaèiarne to však u bude obané.ZáverV ïalšej èasti seriálu sa zaèneme zaobera grafikou a bu−deme sa venova jednotlivým grafickým formátom, v kto−rých sa môu publikova obrázky.Branislav Madoš6/2004 PC REVUE 127


I N T E R N E TNA POTULKÁCH <strong>www</strong>.phobialist.com <strong>www</strong>.raz<strong>na</strong>ny.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.ever.szm.<strong>sk</strong>Kadý sa nieèoho bojí. Ak obavy prerastú do chorobnéhostrachu, volá sa to fóbia. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e ¾udia sa do−káu chorobne bá v podstate èohoko¾vek, od špi<strong>na</strong>výchrúk a po èíslo osem, vzniká potreba neustále nové fóbiepomenováva. Autor stránky phobialist.com sa amatér<strong>sk</strong>y,ale o to húev<strong>na</strong>tejšie s<strong>na</strong>í zhromadi všetky názvy fóbiía ich struèné opisy <strong>na</strong> jedno miesto. <strong>www</strong>.netcode.netUkáková oficiál<strong>na</strong> stránka jednej obce v blízkosti Sabinova.Stránka má všetko, èo si len pouívate¾ alebo obyvate¾ môeela. Okrem lokálnych noviniek sa tu <strong>na</strong>chádzajú aj rôznefotogalérie, informácie o obci èi informácie, ktoré obyvate−¾om obce majú u¾ahèi ivot, <strong>na</strong>príklad odchody autobusov.To všetko je podané v peknom grafickom vyhotovení, za èotreba autorov stránok <strong>na</strong>ozaj pochváli. <strong>www</strong>.coversproject.comPekná multimediál<strong>na</strong> prezentácia vo formáte Flash. Stránkarozoberá svetové ve¾hory z viacerých poh¾adov, vdy všakpútavou a jednoducho pochopite¾nou formou. Stránka si oèi−vidne nedáva za cie¾ návštevníka <strong>na</strong>kàmi nezáivnými fakta−mi, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak. Projekt sa zameral <strong>na</strong> objasnenie základnýchfaktov, okorenených trochou multimédií, to celé obalené vpríjemnom, graficky vydarenom šate. <strong>www</strong>.wap4u.<strong>sk</strong>Autor servera si dal za úlohu zvýši osvetu laickej verejnos−ti v oblasti internetového programovania a tvorby interne−tových stránok. Na stránkach tak nájdete príklady, hotovéaplikácie, tutorialy pre programovací jazyk HTML, PHP a Java−script. Stránka ešte ponúka webmasterom vopred pripra−vené štruktúry stránok, ale aj niektoré grafické prvky a fon−ty, ktoré mono bez obmedzení poui pri tvorbe vlast−ných stránok. <strong>www</strong>.tinyapps.orgSkúste sa pozrie, èi je váš ob¾úbený spevák èi <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>ozajstnou <strong>sk</strong>upinou s vlastnou tvorbou alebo len obyèaj−ným interpretom. Covers project sa zaoberá zhromaïo−vaním informácií o prespievavaní <strong>sk</strong>ladieb, teda o takzva−ných cover verziách <strong>sk</strong>ladieb. Prehrabávanie archívmi toh−to servera je zaujímavé a potvrdzuje moju domnienku, ehudba od populárnej <strong>sk</strong>upiny, ktorá sa mi z nepochopi−te¾ných dôvodov pozdáva, je vlastne len cover verzia... <strong>www</strong>.cantfindongoogle.comNový freehostingový projekt sloven<strong>sk</strong>ého internetu sa zame−riava <strong>na</strong> WAP. Server wap4u.<strong>sk</strong> vám po zaregistrovaní ponú−ka priestor <strong>na</strong> vytvorenie vlastnej wapovej stránky s doménoutretieho rádu hocico.wap4u.<strong>sk</strong>. Na vytvorenie vášho wapové−ho sídla dostanete štedrých 7 megabajtov miesta spolu s bo−hatými monosami administrácie a kontroly stránok. Zostávalen dúfa, e sa aj tento projekt èasom nezaradí medzi bývaléfreehostingové sluby, ako to <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u u býva zvykom. <strong>www</strong>.rubiks.comAk si aj vy myslíte, e svet speje k èoraz objemnejším apli−káciám, ktoré si vynucujú stále väèší úloný priestor, tentoserver sa urèite stane vašou domácou stránkou. Server sazaoberá zhromaïovaním odkazov <strong>na</strong> stránky s progra−mami, ktoré <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u zaberú len úplné minimum miesta.To však <strong>na</strong>podiv týmto aplikáciám neuberá <strong>na</strong> funkènosti,<strong>na</strong>opak, svojím pomerom ve¾kos/funkènos/ce<strong>na</strong> (väèši<strong>na</strong>je zadarmo) sú ideálnym doplnkom prenosných k¾úèov USB.128 PC REVUE 6/2004Napriek svojej svetovej domi<strong>na</strong>ncii ani Google nie je vo vy−h¾adávaní všemocný. Urèite sa aj vám stalo, e ste z výsled−kov vyh¾adávania <strong>na</strong> Google neboli ove¾a múdrejší. Natento úèel bola vytvorená stránka cantfindongoogle.com,kde sa stretávajú pouívatelia so svojimi absurditami, kto−ré nemôu cez vyh¾adávaè nájs. Stránky sledujú dobro−dinci, ktorí vám obèas prostredníctvom di<strong>sk</strong>usného fóra po−radia, kde informáciu, ktorú ste cez Google ne<strong>na</strong>šli, h¾ada.Pestrofarebná oficiál<strong>na</strong> stránka Rubikovej kocky sa s<strong>na</strong>ípresvedèi širokú verejnos o tom, e ešte stále nie je „out“,ako sa vraví. Farebné intro pripomí<strong>na</strong>júce reklamu <strong>na</strong> hu−dobný prehrávaè iPod láka návštevníkov <strong>na</strong> prechádzkupo internetových stránkach venovaných tomuto hlavola−mu. Stránky sa, bohuia¾, zaoberajú <strong>na</strong>jmä predajom rôz−nych špeciálnych Rubikových kociek a hlavolamov, obsa−hujú však aj nieko¾ko zaujímavých on−line hier.


I N T E R N E TSVETOM WWWVaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.sensitivelight.com <strong>www</strong>.liberalizacia.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.lourdes−france.orgNie práve amatér<strong>sk</strong>e stránky jedného amatér<strong>sk</strong>eho foto−grafa. V rámci uverejòovania fotografických projektov smetentoraz vybrali práve tento server. Fotografie sú <strong>na</strong>priek<strong>sk</strong>romnosti ich autora zvládnuté <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>dpriemerne,<strong>na</strong>jmä èo sa týka kompozície. Najlepšie kú<strong>sk</strong>y autor ponú−ka <strong>na</strong> stiahnutie aj vo formátoch, ktoré dobre poslúia akotapeta do systémového pozadia. relay.<strong>sk</strong>p.<strong>sk</strong>/ziv/Slovo liberalizácia sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u u nejaký ten mesiac <strong>sk</strong>lo−òuje <strong>na</strong>jmä v súvislosti s telekomunikaèným trhom. Napriektomu, e náš telekomunikaèný trh je u teoreticky liberalizo−vaný, stále sú niektoré pojmy súvisiace s touto operáciouzastrené. Aj preto vznikla stránka liberalizacia.<strong>sk</strong>, ktorá má<strong>na</strong>jmä širokej verejnosti ozrejmi hlavné fakty a výhody, ktoréby pre òu z dôslednej liberalizácie vyplývali. <strong>www</strong>.proxify.comLurdy teraz môete <strong>na</strong>vštívi aj spoza svojich klávesníc. Umo−òuje to francúz<strong>sk</strong>a stránka venovaná tomuto celosvetovopreslávenému pútnickému miestu. Okrem francúzštiny jestránka písaná aj v angliètine a nemèine a ïalších európ−<strong>sk</strong>ych jazykoch. Zaujímavá je monos posla e−mailom pl−nohodnotnú prosbu, ktorá má pod¾a katolíckej cirkvi rov−<strong>na</strong>kú silu, akoby bola prednesená v Lurdoch. <strong>www</strong>.deathclock.comNabúralo do vás auto, spôsobilo škodu a vodiè utiekol? Èorobi v takom prípade? Odpoveï je jednoduchá – staèí sizapamäta evidenèné èíslo vozidla, zada ho do formulára <strong>na</strong>stránkach Sloven<strong>sk</strong>ej komory poisovate¾ov a potom u lenkontaktova poisovòu, v ktorej má dotyèný vodiè uzavretépovinné zákonné poistenie. Poslúi aj ako chví¾ková zábavka.Vïaka tomuto nástroju sme <strong>na</strong>príklad zistili, e „lukratívne“evidenèné èíslo BA−STARD je ešte stále neobsadené... <strong>www</strong>.olympic.<strong>sk</strong>Stránka, vïaka ktorej môete <strong>na</strong> internete surfova ano−nymne. Vo svojej vo¾ne prístupnej (rozumej neplatenej)verzii umoòuje prehliada anonymne stránky s obmedze−ným poètom obrázkov bez monosti sahova z internetusúbory. Sluba pracuje <strong>na</strong> báze prístupu <strong>na</strong> poadovanéstránky cez anonymný proxy server, èím zabraòuje zverej−neniu vašej adresy IP. <strong>www</strong>.hypegames.comMáte radi morbídne zábavky <strong>na</strong> vlastný úèet? Server sve¾avravným pomenovaním Death Clock vám pod¾a zada−ných parametrov (vek, pohlavie, index telesnej masy, faj−èenie) vypoèíta dåku vášho ivota. Vypoèítanú dåku ivo−ta si môete necha po sekundách odrátava v špeciálnomokne. Celkom zábavné – a do momentu, kým tento údajnezaènete bra váne. Slabšie a poverèivé povahy nech saradšej tohto servera stránia! <strong>www</strong>.thatwasrandom.com/videoTohtoroèné letné olympij<strong>sk</strong>é hry sú predo dvermi. Na ichpriblíenie poslúia internetové stránky Sloven<strong>sk</strong>ého olym−pij<strong>sk</strong>ého výboru, ktoré u v tomto momente prinášajúmnostvo informácií o olympij<strong>sk</strong>ých hrách <strong>na</strong>jmä z po−h¾adu Sloven<strong>sk</strong>a. Stránka prešla redizajnom a dostala no−vý, èistejší a reprezentatívnejší vzh¾ad.Vzh¾adom <strong>na</strong> herne ladené èíslo sme sa aj v tejto rubrikeaspoò okrajovo zamerali <strong>na</strong> svet hier a zábavy. Hype ga−mes – tento názov jednoz<strong>na</strong>ène hovorí o mnostve hier <strong>na</strong>serveri. Nám u ostáva len doda, e ide o server, ktorý zhro−maïuje, triedi a v neposlednom rade umoòuje hra rôz−ne on−line hry vo formáte Flash èi Shockwave.Krátke videá, vhodné aj <strong>na</strong> posielanie e−mailom, zotriede−né do zaujímavých sekcií, ako <strong>na</strong>príklad ¾ud<strong>sk</strong>á hlúpos,brutálne klipy a medzinárodné trápnosti. Server je zaují−mavý <strong>na</strong>jmä tým, e v podstate všetky tu zhromadenéklipy sú relatívne neznáme, take je dos vysoká šanca, eèloveka, ktorému takéto video pošlete, prekvapíte.Matúš Valter6/2004 PC REVUE 129


I N F O W A R ETechnológie&biznis newsEuróp<strong>sk</strong>e centrum HP pre podporuIT operácií je v BratislaveNové centrum bude 24 hodín denne7 dní v týdni po<strong>sk</strong>ytova servisné riešeniaa sluby vysokej kvality pre zákazníkovHP z Európy, Stredného východua Afriky, predstavuje výz<strong>na</strong>mnúinvestíciu s oh¾adom <strong>na</strong> úspešnéPeter Weber, výkonný riadite¾ Hewlett−Packard Slovakia, s. r. o., v rozhovores Miroslavom Lapunikom, generálnymriadite¾om Sloven<strong>sk</strong>ého ply<strong>na</strong>ren<strong>sk</strong>éhopriemysluSCO: Ako ïalej?Nad SCO sa v jej protilinuxovomboji zbiehajú mraky. Najväèší akcionárRoyal Bank of Ca<strong>na</strong>da predaldve tretiny svojho podielu ïalšiemuakcionárovi – spoloènosti Bay-Star. Banka odmietla komentovatento krok, ale predpokladá sa, enie je spokojná s pozornosou, akejsa SCO dostalo pri svojom aení.Spoloènos BayStar ešte v aprílipoadovala vrátenie svojej investíciea obvinila SCO z nedodriavaniadohôd. Ne<strong>sk</strong>ôr svoj názor zmenilaa poadovala výmenu vo vedeníspoloènosti a celkovej stratégiifirmy. Zvýšenie podielu vo firmetak dáva investiènej <strong>sk</strong>upine Bay-Star silný argument <strong>na</strong> dosiahnutiesvojich zámerov s SCO – sústredisa <strong>na</strong> právnické spory o duševnévlastníctvo s IBM a zmierni agresívnytón voèi linuxovým uívate-¾om. SCO sa v poslednom èase nedaría bolo nútené zníi stavyzamest<strong>na</strong>ncov o 10 % a zatvoriniektoré zahranièné poboèky vrátanevýchodoeuróp<strong>sk</strong>ej. Spoloènospôsobenie spoloènosti HP, ale aj preSloven<strong>sk</strong>ú republiku. Spoloènos HPpri rozhodovaní o umiestnení novéhoeuróp<strong>sk</strong>eho IT centra <strong>sk</strong>úmala viacerélokality a medzi rozhodujúce faktoryvýberu patrili jazykové schopnosti,konkurencieschopné hlasové adátové siete, stabilná hospodár<strong>sk</strong>asituácia a politické prostredie. V novomcentre v súèasnosti pracuje 180zamest<strong>na</strong>ncov a poèas <strong>na</strong>sledujúcich6 a 9 mesiacov v òom bude pracovaa 350 odborníkov s vysokoškol<strong>sk</strong>ýmvzdelaním technologického zamerania.Spoloènos investovala do vybudovaniacentra rádovo milióny dolárov.Sloven<strong>sk</strong>ému trhu práce prinesietoto centrum prácu pre profesionálovnielen z hlavného mesta, ale aj z ïalšíchregiónov s väèšou koncentráciouvysokoškol<strong>sk</strong>y vzdelaných technologickýchodborníkov. Predstavitelia HPpreto veria, e tak aspoò èiastoène zabrániaúniku mladých mozgov zo Sloven<strong>sk</strong>a,ktorí u nebudú musie h¾adauspokojenie svojich profesionálnychambícií za hranicami.to odôvodòuje potrebou zefektívnisvoju unixovú divíziu. Poslednoukvapkou v pohári horkosti pre SCOje vyhlásenie federácie zdruujúcejvyše 1,4 milió<strong>na</strong> amerických predajcov.Tí okrem iného tvrdia, epod¾a dostupných informácií jeposledným legálnym vlastníkomsystému Unix V spoloènos Novell, anie SCO. Pritom tento fakt je základnýmkameòom alôb podanýchspoloènosou SCO. Tvrdí, epráve o<strong>na</strong> vlastní práva k Unixu ae Linux obsahuje èasti kódu prebratéz Unixu. Novell kúpil autor<strong>sk</strong>épráva k systému Unix V v roku1993 od spoloènosti AT&T. SCOzase kúpila urèité práva k zdrojovémukódu v roku 2002, ale <strong>na</strong> otázku,ktoré presne to sú, nie je jasnáodpoveï.Prvé vypoèutie <strong>na</strong> súde v kauzeSCO vs. Novell sa u <strong>sk</strong>onèilo. Právnicizastupujúci obe spoloènostiuviedli svoje argumenty. Obe stranysúhlasili s faktom, e autor<strong>sk</strong>é právak systému Unix V vlastní v súèasnostispoloènos Novell. SCO tým nepriamopotvrdila, e všetky jej obvineniamomentálne „stoja <strong>na</strong> vode“.USA strácajú domi<strong>na</strong>nciu vo vedeUSA sa pýšia svojou domi<strong>na</strong>nciou voblasti technológií a základného vý<strong>sk</strong>umu,ktorý je štedro dotovaný federálnymidolármi. O to nepríjemnejšiemôe pre túto krajinu vyznievaèlánok publikovaný v New York Times.Ten tvrdí, e USA sa museli vposlednom èase vzda svojej úlohylídra v prospech Európy a Ázie. V poètepublikovaných èlánkov v uznávanýchvedeckých èasopisoch ich <strong>na</strong>príkladvo fyzike výrazne preko<strong>na</strong>la Európa,<strong>na</strong>jmä vïaka špièkovému urých-¾ovaèu v CERN, mierny ná<strong>sk</strong>ok všakmajú dokonca aj ázij<strong>sk</strong>í vedci. Eštestrmší pád zaz<strong>na</strong>menávajú USA v poèteNobelových cien, kde od 60-tychdo 90-tych rokov dominovali. Súèasnáúroveò klesla o signifikantných50 %. Patenty sú tradiène silnou stránkouUSA, výz<strong>na</strong>mná v tejto oblasti je<strong>na</strong>príklad spoloènos IBM, no <strong>na</strong>priektomu, e si ešte stále udriavajúsilnú pozíciu, poèas desaroèí pomalyustupujú a aktuálne vlastnia iba 52%patentov udelených v tejto krajine.Spoloènosti v USA si to zjavne uvedomujúa s<strong>na</strong>ha o vyaenie maximaz patentových práv je evidentná.V súèasnosti sa <strong>na</strong>príklad o lepšie vyuitiepotenciálu patentov s<strong>na</strong>í spoloènosMicrosoft. Medzi príèiny, ktorévedú k tomuto stavu, patrí pod¾aniektorých a<strong>na</strong>lytikov postupný rastivotnej úrovne v iných krajinách,<strong>na</strong>jmä ázi<strong>sk</strong>ého kontinentu, ktoré sidokáu udra špièkových vedcov.USA <strong>na</strong>opak svoje postavenie atraktorastrácajú. Ïalším problémom mô-e by aj urèité ignorovanie objavovz ostatných èastí sveta. Tento postojje kontraproduktívny a v koneènomdôsledku brzdí vedecký vývoj v tejtokrajine. Prekvapujúci je výrazný nástupÁzie, ktorá <strong>na</strong>jmä v poète patentovvýrazne <strong>na</strong>preduje. U v súèasnostimajú ázisjkí producenti mimoriadnesilné postavenie v oblasti výrobyhardvéru, no pomaly sa z krajíns lacnou pracovnou silou stávajútechnologickí lídri, ktorí budú <strong>na</strong> trhupresadzova vlastné štandardy.V tejto súvislosti je potrebné vnímaaj s<strong>na</strong>hu Európ<strong>sk</strong>ej únie, ktorá si stanovilacie¾ sta sa svetovým lídromdo roku 2010. V oblasti informaènýchtechnológií zrejme budeme ma èo doháòa.Java De<strong>sk</strong>top System 2 uzrelsvetlo svetaSpoloènos Sun Microsystems predstavilasvoj de<strong>sk</strong>topový operaènýsystém verzie 2. Hlavným ahákomsú zlepšené funkcie ovládania a automatickéon-line aktualizovanie bezpeènostnýchchýb.Nová verzia Linuxu, ktorej základtvorí u tradiène SUSE Linux, je obohatenáo pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivejšiegrafické prostredie GNOME a spomí<strong>na</strong>nézlepšenie funkcie ovládania(pod oz<strong>na</strong>èením APOC). Alter<strong>na</strong>tívapre de<strong>sk</strong>topové poèítaèe prichádza spredinštalovaným kancelár<strong>sk</strong>ym balíkomStarOffice, prehliadaèom Mozilla,multimediálnym prehrávaèomRealONE Player a takisto s MacromediaFlash a, samozrejme, Java 2Standard Edition. Java De<strong>sk</strong>top Systémumoòuje aj zjednodušené prehrávanieCD a DVD médií. Dôleitousúèasou je funkcia Java SystemUpdate Services – umoòuje automatickéinštalovanie bezpeènostnýchzáplat a aktualizácií priamo <strong>na</strong> všetkypoèítaèe zapojené do siete.Ce<strong>na</strong> pre podnikovú klientelu predstavujesumu 25 amerických dolárov<strong>na</strong> rok a uívate¾a. V tejto cene je všakzahrnutý softvér, ochra<strong>na</strong>, podpora atréning. Vcelku tak spoloènos SunMicrosystems ponúka de<strong>sk</strong>topovéoperaèné systémy pribline za poloviènú<strong>na</strong>dobúdaciu cenu v porov<strong>na</strong>nís konkurenèným Microsoftom. Drobnýmnedostatkom sú jazykové mutácie– aj keï v aktuálnej verzii s èíslom2 pribudla podpora pre portugalèinu,japonèinu a kórejèinu, potrvá ešte dlho,kým sa objaví aj sloven<strong>sk</strong>á verziatejto zaujímavej alter<strong>na</strong>tívy.Na súai ISTROBOT predviedli„robotické sumo“Tento rok sa <strong>na</strong> Istrobote, ktorý satradiène ko<strong>na</strong>l v priestoroch FEI STUv Mlyn<strong>sk</strong>ej doline dòa 28. apríla 2004,zúèastnili zlepšené aj celkom novéroboty. Tie pod¾a pravidiel súailiv troch kategóriách: Stopár (robot sledujeèiaru, ktorá udáva smer pohybu,a prekonáva rôzne prekáky), Myš vbludi<strong>sk</strong>u (úlohou robota je nájs èo<strong>na</strong>jrýchlejšie cie¾ bludi<strong>sk</strong>a) a Vo¾ná130 PC REVUE 6/2004


jazda (súaiaci robot predvedie všetko,èo dokáe). Viac ako 300 divákovo tom presvedèilo zhruba 40 jazdiacich,posúvajúcich sa a lezúcich robotov,z ktorých si jeden, animatronickýrobot Pepa, dokonca aj zatancoval.Zápas sumo-robotov sa odohrávalv špeciálnom okrúhlom zápasi<strong>sk</strong>u– úlohou robota bolo vytlaèi súperaz kruhu za èo <strong>na</strong>jkratší èas... a bolo<strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong> èo pozera – jeden zozápasníkov je v tejto mladej disciplínešampiónom.Fujitsu Services <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>usa volá BesetSloven<strong>sk</strong>á èas <strong>na</strong>dnárodnej spoloènostiFujitsu Services pôsobí od aprílatohto roku pod novým názvom Beset,s. r. o., a s novým vlastníkom.Tým sa po neúspechu plánovanéhopredaja poboèiek Fujitsu Services <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, v Èe<strong>sk</strong>ej republike, Po¾<strong>sk</strong>u,Maïar<strong>sk</strong>u, Rumun<strong>sk</strong>u, Grécku aMalte jedinému investorovi stal sloven<strong>sk</strong>ýsubjekt. Pod¾a výpisu z obchodnéhoregistra je od marca tohtoroku jediným spoloèníkom bývalejsloven<strong>sk</strong>ej poboèky Fujitsu Servicesjej doterajší riadite¾ Viliam Èík s vkladom48 mil. Sk.Kreditné karty u aj s displejom?Spoloènos VISA Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l obhospodarujev súèasnosti 1,2 mld. kreditnýcha debetných kariet. Z tohtopoètu zhruba 10 % disponuje zabudovanýmèipom. VISA by však chcelaešte viac zvýši vyuite¾nos svojichkariet. Plánuje preto v priebehu rokavyvinú prototyp inteligentnej platobnejkarty obsahujúci displej.Displej by mal prebieha po celejšírke karty podobne ako magnetickýprúok, prièom by mal by a<strong>na</strong>logickyumiestnený <strong>na</strong> jej prednej strane.Zobrazova by mal údaje o u<strong>sk</strong>utoènenýchtransakciách, stave úètu, domácejmene, výmenných kurzoch apod. Informácie budú po displeji rolovaalebo bude karta obsahova tlaèidlá,pomocou ktorých sa vyberie informácia,ktorá sa má <strong>na</strong> displeji zobrazi.Súèasné LCD displeje však takejtoaplikácii nevyhovujú, pretoenie sú dostatoène odolné. Pravdepodobnebude treba vyui flexibilnédispleje. To je aj dôvod, preèo o tomtozámere informovali zástupcoviaspoloènosti VISA <strong>na</strong> konferencii FlexibleDisplays & Electronics 2004, ktorása koná v San Franciscu. Predpokladása, e prvé karty s displejmi budúve¾mi drahé. Potrebné bude vyrieši ajproblém s <strong>na</strong>pájaním, displej bude totienergeticky nároèný. Zobrazeniestavu úètu môe by potenciálnym rizikompre majite¾a úètu, preto budepravdepodobne nevyhnutné implementovaaj vyšší stupeò ochrany špeciálnymPIN kódom alebo biometrickouidentifikáciou. Uvauje sa dokoncao tom, e budúce kreditné karty bymohli ma väèší rozmer. Ve¾kos displeja,ako aj mnostvo informácií, ktorébudú karty zobrazova, bude konzultovanés jednotlivými bankami, ktorékarty vydávajú.Red Hat De<strong>sk</strong>top – hodenárukavica MicrosoftuPo dlhom období príprav predstavujeRed Hat Inc. de<strong>sk</strong>topovú verziu svojejlinuxovej edície a otvára tak novú bojovúlíniu s Microsoftom. V Red Hatsa zatia¾ venovali serverovému raduLinuxu, no s novým produktom útoèia<strong>na</strong> hlavnú pevnos Microsoftu –de<strong>sk</strong>topy.Red Hat De<strong>sk</strong>top má by zo zaèiatkuurèený <strong>na</strong>jmä firemným zákazníkom.Podobne ako pri serverochbude de<strong>sk</strong>topovú edíciu predáva zacenu roèného predplatného, ktorézahàòa aktualizácie a podporu. Nebudevšak ponúka samostatné de<strong>sk</strong>topy,ale celé balíky spolu so serverom.Na výber sú balíky po 10 alebo50 de<strong>sk</strong>topových licencií za cenu2500, prípadne 3500 USD. V de<strong>sk</strong>topovejedícii budú zahrnuté ïalšieprodukty, ako kancelár<strong>sk</strong>y balík Open-Office alebo internetový prehliadaèMozilla. Spoloènos si s¾ubuje ve¾ahlavne od pouívate¾ov starších verziíoperaèných systémov Windows98, Windows 98 SE, Windows Me aWindows 2000, ktorí sa zaèí<strong>na</strong>júobzera po nieèom novom. Tento faktje zrejmý aj Microsoftu, ktorý<strong>na</strong>priek svojim slovám o ukonèenípodpory pre tieto systémy zaèiatkomroku 2004 neèakane predåil podporua do jú<strong>na</strong> 2006. Podobne sa dá rozumiezaradeniu niektorých funkciíplánovaných a pre Longhorn dochystaného Service Packu 2 pre WindowsXP, ktorý má vyjs toto leto. Napoli de<strong>sk</strong>topov tak zaèí<strong>na</strong> by horúcoa Red Hat pri svojej s<strong>na</strong>he o vstup <strong>na</strong>de<strong>sk</strong>topový trh urèite <strong>sk</strong>ríi zbrane sostatnými linuxovými hráèmi.Mandrakelinux u ajpre 64−bitovú platformuMandrakesoft ohlásil uvedenie Mandrakelinuxuvo verzii 10.0, ktorý jeurèený pre 64-bitovú platformu. Systémpodporuje AMD procesory Athlon64 a Opteron. Napriek podpore64-bitovej procesorovej platformysystém ostáva úplne kompatibilný s32-bitovými aplikáciami. Výkonnostnýnárast systému oproti 32-bitovej verziinie je markantný – pod¾a Mandrakesofttento nárast predstavuje 20 %. Ce<strong>na</strong>za štyri inštalaèné mé- diá èiní 120eur, teda pribline 4800 korún.Vedci poz<strong>na</strong>jú rýchlostný limitpevných di<strong>sk</strong>ovAsi nik nebude pochybova o tom, epevné di<strong>sk</strong>y patria k <strong>na</strong>jpomalším súèiastkamdnešných poèítaèov, a to aj<strong>na</strong>priek tomu, e ich výrobcovia v spoluprácis vý<strong>sk</strong>umnými tímami neustáleprichádzajú s novými riešeniami.Okrem postupného zrých¾ovania di<strong>sk</strong>ovsa však vedci s<strong>na</strong>ili nájs aj odpoveï<strong>na</strong> otázku, kde leí teoretickémaximum rýchlosti di<strong>sk</strong>ov. Otázka jeto zásadná, dáva toti odpoveï <strong>na</strong> viaceroïalších otázok, ktoré zaujímajúnielen výrobcov. Vyrieši sa ju s<strong>na</strong>ilvý<strong>sk</strong>umný tím, v ktorom pracovalivedecké kapacity z americkej univerzityv Stanforde, Mo<strong>sk</strong>ov<strong>sk</strong>ého ústavupre teoretickú fyziku a vývojári spoloènostiSeagate. Svoju spoloènú úlohu<strong>na</strong>pokon za pomoci urých¾ovaèa èastíc<strong>na</strong> Stanford<strong>sk</strong>ej univerzite vyriešili.Prostredníctvom prúdu urýchlenýchelektrónov sa im podarilo realizovazáz<strong>na</strong>m údajov <strong>na</strong> magnetický materiálprostredníctvom impulzov s dåkou2,3 pikosekundy. Keby sa rov<strong>na</strong>kokrátke impulzy podarilo vyui v pevnomdi<strong>sk</strong>u, podarilo by sa súèasnémaximálne rýchlosti zápisu a èítaniaúdajov zrýchli a 1000×. Spomí<strong>na</strong>nýúdaj bol dosiahnutý v extrémnychpodmienkach, ktoré sa v <strong>na</strong>jbliších rokochcelkom isto nebudú da dosiahnuv reálnom produkte, teda pevnomdi<strong>sk</strong>u.


I N F O W A R EROZHOVORGopas vstupuje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>oRozhovor s riadite¾om poèítaèovej školyGOPAS SR, a. s., Ing. Pavlom Obertášom. Od mája 2004 zaèala spoloènosGOPAS svoju èinnos v oblasti ITvzdelávania aj v Bratislave. Mohliby ste nám túto spoloènos v <strong>sk</strong>ratkepredstavi? Spoloènos GOPAS, a. s., pôsobí <strong>na</strong>èe<strong>sk</strong>om trhu u viac ako 11 rokova prevádzkuje 17 uèební v Prahe a 7v Brne. Od tohto mesiaca bude tedado prevádzky spustená aj sloven<strong>sk</strong>ápoboèka s kapacitou siedmich uèební. Ako je to s certifikátmi? Máme certifikát kvality pod¾a normyISO 900<strong>1.</strong> Ïalej sú to autorizácievýrobcov softvéru, ktorých produktyškolíme. Predovšetkým firiem Microsoft,Sun, Oracle, SCO a ïalších. Aké iné sluby spojené so vzdelávanímešte po<strong>sk</strong>ytujete? Našim zákazníkom z podnikovej sférynestaèí len katalóg s ponukou školení.Poadujú komplexné sluby, spojenés definíciou z<strong>na</strong>lostných predpokladovpre jednotlivé funkcie, overovaniez<strong>na</strong>lostí pred kurzami a po nich,štatistické hodnotenia efektivity kurzova pod. Aké kurzy budete <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ponúka? V ponuke je pripravené portfólioproduktov z takmer 15 kapitol, èopredstavuje, to si trúfam poveda, <strong>na</strong>jrozsiahlejšiuponuku svojho druhuv regióne. Ide o škálu produktov z oblastiMicrosoft Windows Systems2000/98/Me/XP, Microsoft BackOfficea .NET programovania, Microsoft Office2000/XP/2003, internetové aplikácie,databázové aplikácie, Oracle, Sun,Unix/Linux, Lotus Notes, Software602, Corel, Adobe, A+, bezpeènosinformaèných systémov, Macromediaa ïalších. Ponuka je, samozrejme,orientovaná od úrovne pre úplnýchzaèiatoèníkov a po tých <strong>na</strong>jpokroèilejšíchIT profesionálov. Zdá sa, e väèši<strong>na</strong> kurzov pochádzapriamo z oblasti Microsoftu. Akéiné produkty ponúkate? Okrem kurzov z oblasti microsoftov<strong>sk</strong>éhoprogramovania, Office aServer Systems sú v <strong>na</strong>šej ponuke ajkurzy z oblasti Oracle, kde si záujemcoviamôu vybra od úvodu do SQLcez programovanie v PL/SQL a poadministráciu relaènej databázy Oracle9i èi ladenie jej výkonnosti.Okrem spomí<strong>na</strong>ných kurzov Oraclesme výhradným školiacim stredi<strong>sk</strong>omSun, kde ponúkame z<strong>na</strong>ènémnostvo kurzov z problematiky,ako je operaèné prostredie Solaris 9,sieové, bezpeènostné, podnikovékurzy, kurzy Sun Java Systems a iné.V <strong>na</strong>šich nový priestoroch sme <strong>na</strong>tento úèel zriadili uèebòu výhradnepre kurzy Sun Microsystems s tým<strong>na</strong>jmodernejším hardvérovým vybavením,ako sú pracovné stanice SunBlade 1500 s 18" TFT LCD monitorom.Ïalšími témami kurzov sú, samozrejme,Unix/Linux, internet, grafikaa kurzy pre uívate¾ov, kurzy preadministrátorov a technikov, ako<strong>na</strong>pr. bezpeènos informaèných systémova Lotus Notes. Ako sú <strong>na</strong> tom ostatné uèebne? Priestory sú klimatizované, štandardompre študentov sú pracovnéstanice vybavené procesorom Athlon2,5 GHz, 17" LCD monitory a didakticképomôcky. Pre úèastníkov je v cenekurzu zabezpeèené obèerstvenieteplými a chladenými nápojmi. Nájdu sa vo vašej ponuke aj produktyz oblasti E-learning? Samozrejme, okrem klasických školenísa <strong>na</strong>ša poèítaèová škola venujeaj tvorbe samoštudijných elektronickýchkurzov, zameraných <strong>na</strong> prácu sprogramami kancelár<strong>sk</strong>eho balíka MicrosoftOffice. Všetky kurzy sú úplnemultimediálne, po<strong>sk</strong>ytujú výklad slovomaj písmom a dávajú priestor aj <strong>na</strong>otestovanie z<strong>na</strong>lostí z <strong>na</strong>študovanejlátky. V úvode je kadý kurz doplnenýo testy, ktoré študentov <strong>na</strong>smerujú,akej problematike sa venova.Tieto kurzy sú urèené tak pre jednotlivcov,ako aj firemnú klientelu,kde je ve¾mi osvedèený multilicenènýprogram, ktorý sa pravidelne dopåòao nové kurzy a zahàòa integráciu <strong>na</strong>firemný intranet èi do riadiacich systémovvzdelávania, technickú podporua ïalšie sluby.132 PC REVUE 6/2004


Softvérové patenty v EurópeÈasy, keï sme kolegom Amerièanommohli problémy so softvérovými patentmilen závidie, sú dávno preè.Prièinením istých lobingových <strong>sk</strong>upínsa tieto problémy dostávajú u ajk nám. Vïaka úsiliu organizácie FFIIsa však prvý nebezpeèný útok podarilopreko<strong>na</strong> a parlament v septembri2003 prijal návrh direktívy spoluso 70 dodatkami, ktoré softvérové patentyvylúèili. Keby tento návrh prešielaj Európ<strong>sk</strong>ou komisiou (EuropeanComission), stal by sa <strong>sk</strong>utoènoudirektívou EÚ. Európ<strong>sk</strong>a komisiavšak tento návrh neschválila (hlavnevïaka tomu, e sa spolieha <strong>na</strong> rady„odborníkov“, èo sú v tomto prípadepatentoví právnici, ktorí sú z pochopite¾nýchdôvodov za softvérové aakéko¾vek iné patenty. Európ<strong>sk</strong>a komisiatento text opä zmenila a aj <strong>na</strong>priektomu, e ho oz<strong>na</strong>èuje ako kompromisný,v <strong>sk</strong>utoènosti je ešte horšíako pôvodný návrh, proti ktorémubojovala FFII.PREÈO SÚ SOFTVÉROVÉPATENTY PROBLÉMOVÉPôvodný dôvod, preèo patenty vôbecvznikli, bol iný, ako si mnohí v súèasnostimyslia – boli zavedené <strong>na</strong> podporutechnického pokroku, rozvoja anových vynálezov. Firmám sa oplatilovy<strong>na</strong>lieza, keï mali z kadého vynálezuistý zi<strong>sk</strong> a daný invenèný návrhnemohol nikto jednoducho <strong>sk</strong>opírova.Pri technických vynálezochje to dos pochopite¾né, je to spôsobochrany duševného vlastníctva (návrhuvynálezu). Lene pri produktochtvorených èisto iba z duševného vlastníctva(softvér, texty, hudba, video...)u jeden mechanizmus <strong>na</strong> zabezpeèeniezi<strong>sk</strong>u máme. V Európe je toautor<strong>sk</strong>ý zákon, v americkom právnomsystéme je to systém copyrightov.Tento spôsob je pod¾a mnohýchodborníkov, dokonca aj z oblasti proprietárnehosoftvéru dostatoèný a zabezpeèujefirmám dostatoèný zi<strong>sk</strong>.Druhým problémom je zbytoènépatentovanie dávno pouívaných vecí,prípadne samozrejmostí alebo vynálezov,ktoré sa ve¾mi pravdepodobnelen zaènú pouíva. Je takto monédopredu si patentova <strong>na</strong>pr. hypertext,a keï sa zaène pouíva, zaèaz neho ryova. Európ<strong>sk</strong>y patentovýúrad eviduje dokonca patent <strong>na</strong>ukazovate¾ priebehu (progress bar).Na konferencii v Bruseli známy vývojárlinuxového jadra celkom vtipneStretnutie zástupcov linuxovej komunity v Európ<strong>sk</strong>om parlamentepoz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l: „Najprv si dám patentovaspôsob výroby varených vajec.Keï bude tento patent akceptovaný,ïalšia firma si dá patentova výrobuvarených vajec pomocou vody soso¾ou a ešte ïalšia firma dokonca spôsobvýroby varených vajec pomocouvarièa!“ Ïalej poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, e softvérovéininierstvo je èasto exaktnáveda, podobne ako matematika. „Anech <strong>na</strong>d tým rozmýš¾ate ako chcete,je len jeden spôsob, ako spoèíta1+<strong>1.</strong>“ (Poznámka autora: Nad po¾omreálnych èísel ☺.) Môe by ve¾a spôsobov,ako spravi nové zariadenie<strong>na</strong> pohon (pamätáme si parný pohon,plachetnice, bicykle, <strong>na</strong>ftové a benzínovémotory, elektromotor), alemôe by len jeden spôsob, ako softvérovonieèo spravi. „Kde by smeboli, keby si Sex Pistols patentovalipunk?“ dodal vtipne Alan Cox.Ïalším problémom so softvérovýmipatentmi je, e nezoh¾adòujúrýchlos technického pokroku. Technológie<strong>na</strong>predujú tak rýchlo, e patentovanýk¾úèový algoritmus môezabrzdi technologický pokrok <strong>na</strong> 20rokov. Ve¾ký boom PKI a asymetrickejkryptografie po celom svete <strong>na</strong>staltesne po exspirácii patentu <strong>na</strong>algoritmus RSA. A ko¾ko problémov<strong>na</strong>robil patent <strong>na</strong> LZW, hlavne v súvislostis grafickým formátom GIF.A tu sa dostávame aj k ïalšiemu problému– je ním open source a slobodnýsoftvér, ale pokojne aj freeware.Ten dokáe èasto preko<strong>na</strong> proprietárnysoftvér a dovo¾uje iný obchodnýmodel (zarába sa za vyko<strong>na</strong>núprácu a sluby, nie za predaj licencií).Vzh¾adom <strong>na</strong> väèšinu open source licenciíje však pouívanie patentovanýchalgoritmov v takomto softvérive¾mi problematické, pri niektorýchlicenciách dokonca nemoné.Je teda otázne, kam nás dostanepatentovaný ukazovate¾ priebehu,patentovaný hypertext, patentovanýnákup cez internet, automatická onlineplatba alebo patentovaný elektronickýobchod. Mnohé z týchto vecísú <strong>sk</strong>utoènými patentmi, zaregistrovanýmiEuróp<strong>sk</strong>ym patentovýmúradom (hoci tieto patenty v súèasnostinie sú ešte vymáhate¾né).BRUSELSKÝ PROTESTOrganizácia Foundation for FreeInformation Infrastructure (FFII) zorganizovalaprotest, ktorým sa s<strong>na</strong>ilaupozorni <strong>na</strong> túto problematiku. Zúèastnilisa <strong>na</strong> òom zástupcovia všetkýchkrajín EÚ vrátane Sloven<strong>sk</strong>a (zaSloven<strong>sk</strong>o som sa do Bruselu vybralja s Tiborom Pittichom). TakistoI N F O W A R E<strong>na</strong>sledoval on-line protest mnohýchwebových stránok. Protest sa niesol vduchu týchto hesiel: „Nechceme softvérovépatenty“, „Moc do rúk parlamentu“(keïe neraz práve dobré rozhodnutiaparlamentu bývajú ovplyvnenénie <strong>na</strong>to¾ko nestrannouEuróp<strong>sk</strong>ou komisiou).Na námestie de Meeus prišlo 14. 4.2004 asi 700 – 800 ¾udí. Pochod smerovalk Európ<strong>sk</strong>ej komisii. Nasledovaliprednášky <strong>na</strong> tému softvérovépatenty. Mne osobne sa ve¾mi páèiladi<strong>sk</strong>usia s politikmi, ktorí sa nás s<strong>na</strong>-ili <strong>na</strong>uèi lobova za svoje názory.Páèil sa mi prístup Švéd<strong>sk</strong>a, kde poslalizoz<strong>na</strong>m otázok politikom kandidujúcimdo Európ<strong>sk</strong>eho parlamentuPoèítaèe v rokovacej sále Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu beiace <strong>na</strong> Mandrake Linuxea ich odpovede zverejnili <strong>na</strong> webe.Aspoò niekde sa môu volièi rozhodova<strong>na</strong> základe <strong>sk</strong>utoèných názorov<strong>na</strong> témy, ktoré sú pre nichdôleité (a nie <strong>na</strong> základe televíznychprejavov, sympatií a antipatií a pod.).Na druhý deò sa ko<strong>na</strong>lo stretnutiezástupcov krajín a zaèala sa formovamyšlienka európ<strong>sk</strong>eho LUG-u.Osobne ma <strong>na</strong>jviac zaujal príspevokslovin<strong>sk</strong>ého LUG-u, ktorý má ve¾apodobných problémov ako ten náš.Táto myšlienka sa pravdepodobneešte rozvinie pri ïalších stretnutiach.To, ako softvérové patentydopadnú, závisí od jesenného hlasovaniav Európ<strong>sk</strong>om parlamente.A tentoraz budú rozhodova u aj<strong>na</strong>ši politici...Juraj Bednár6/2004 PC REVUE 133


I N F O W A R EBorland Delphi 8 .NETVývojové prostredie Borland Delphi 8 pre .NETOd uvedenia technologickej platformy.NET Framework sa vývojáromotvorili nové monosti <strong>na</strong> vývoj aplikáciípre operaèný systém Windows.Predtým kadý programovací jazykmusel disponova funkciami <strong>na</strong> podporufungovania vyvíjanej aplikácie<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišej úrovni, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> vykres¾ovanieokien a ovládacích prvkov,obsluhu pohybu a kliknutia myšou apodobne. Pod¾a úrovne implementácietýchto funkcií v konkrétnom vývojovomprostredí sa vývojár moholviac alebo menej koncentrova <strong>na</strong> tvorbuvlastnej aplikaènej logiky. No primigrácii <strong>na</strong>stali problémy, bolo sitreba zvyka <strong>na</strong> iné názvy funkcií a<strong>na</strong> inú hierarchiu tried. Platforma .NETFramework podstatne zjednodušujevývoj serverových aj klient<strong>sk</strong>ychaplikácií, pretoe obsahuje všetkyobjekty potrebné <strong>na</strong> vytvorenie aplikaènéhorozhrania, triedy a funkciepreh¾adne hierarchicky usporiadanédo menných priestorov (<strong>na</strong>mespace).Zjednodušene povedané, môemepoui jeden model aplikaèného prostrediapre všetky programovacie jazyky.NET. Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejšíchèàt platformy .NET Framework je ajpodpora riadeného (ma<strong>na</strong>ged) kódu.Na objasnenie tohto pojmu je potrebnérozlíši, akým spôsobom programovýkód <strong>na</strong> danom poèítaèi, serveri,prípadne aj mobilnom zariadení beí.Zatia¾ èo <strong>na</strong>tívny kód beí priamo <strong>na</strong>procesore príslušného poèítaèa, riadenýkód je spoloèný pre všetky typyprocesorov a kompiluje sa priamo <strong>na</strong>danom poèítaèi a v okamihu spustenia.Tento spôsob kompilácie <strong>na</strong>zývameaj JIT (just in time) kompilácia.Riadená aplikácia teda beí <strong>na</strong> virtuálnomstroji, èo je vynikajúce z h¾adi<strong>sk</strong>abezpeènosti. Pokia¾ JIT kompilátorpri priebenej kompilácii objavíchyby alebo bloky kódu porušujúcebezpeènostné pravidlá, kód jednoduchonepobeí. Implementovanímkontrolných mechanizmov a GarbageCollection <strong>na</strong> odstraòovanie nepotrebnýchobjektov sa podstatnezvýšila aj robustnos aplikácií zaloených<strong>na</strong> „ma<strong>na</strong>ged“ kóde.Prvým komerène dodávaným vývojovýmprostredím pre .NET boloVisual Studio .NET. Prvou alter<strong>na</strong>tívoutohto vývojového prostredia bolprodukt C# Builder od firmy Borland.Iniciatíva Borlandu v oblasti platformy.NET sa týmto produktom ne<strong>sk</strong>onèila,o nieko¾ko mesiacov po C# Builderiprichádza <strong>na</strong> trh vývojové prostredieBorland Delphi 8 pre .NET.Pretoe Delphi sme u <strong>na</strong>šim èitate¾ompredstavili, zameriame sa hlavne<strong>na</strong> èrty produktu vzahujúce sa kpodpore .NET. Kadý softvérový produktvrátane vývojového prostrediamá urèitú filozofiu, ako sa presadiv konkurenènom boji. Primárnoumyšlienkou vývojového prostrediaBorland Delphi 8 je umoni vývojáromdosia¾ pouívajúcim túto technológiuvývoj aplikácií pre technologickúplatformu .NET Framework.Tool Palette – paleta komponentov<strong>na</strong> vizuálny návrh aplikáciíKeby sme sa s<strong>na</strong>ili nájs produkt, <strong>sk</strong>torým bude Delphi 8 pre .NET zvádzakonkurenèný boj, intuitívne nás<strong>na</strong>padne u spomí<strong>na</strong>né vývojové prostredieVisual Studio .NET 2003 odMicrosoftu. Toto vývojové prostredievšak primárne zapuzdruje tri programovaciejazyky: Visual Basic, VisualC# a C++. Priaznivci a pouívateliavšetkých verzií Delphi vedia, e základomtohto populárneho vývojovéhoprostredia je programovacíjazyk typu Pascal. Take nie konkurencia,ale vhodný doplnok, monodokonca schopný vzbudi záujem o.NET aj u vývojárov z konkurenènéhotábora. Zaujímavé je aj porov<strong>na</strong>nie zh¾adi<strong>sk</strong>a prechodu <strong>na</strong> .NET Frame-134 PC REVUE 6/2004


I N F O W A R EVývoj webovej aplikácie ASP.NETwork. Zatia¾ èo s Visual Studiom .NETboli programátori pracujúci dovtedy<strong>na</strong>pr. v C++ postavení pred hotovúvec, buï prejs <strong>na</strong> C#, alebo zosta<strong>na</strong> objektovom céèku bez monostivyvíja riadený kód (podpora riadenéhokódu pre C++ sa objavila a voverzii Visual Studio .NET 2003), <strong>na</strong>protitomu vývojári v Delphi môuvyui aj hotový kód zo starších aplikácií.Prakticky všetky aplikácie Delphimono pomocou recenzovanéhovývojového prostredia migrova doprostredia .NETVývojové prostredie Delphi 8 preMicrosoft .NET Framework umoòujevývoj aplikácií pre operaèné systémyWindows Server 2003, Microsoft WindowsXP Professio<strong>na</strong>l, Windows 2000Professio<strong>na</strong>l a Windows 2000 Server.Dodáva sa v troch edíciách: Delphi Architect Edition <strong>na</strong> návrha vývoj aplikácií zaloený <strong>na</strong> modelovaní, Delphi Enterprise Edition <strong>na</strong>tímový vývoj rozsiahlych podnikovýchaplikácií pomocou technológieASP.NET a ADO.NET, Delphi Professio<strong>na</strong>l Edition, vhodný<strong>na</strong> budovanie aplikácií typutenký a hrubý (rich) klient, teda <strong>na</strong>vývoj webových aplikácií, ktorébeia <strong>na</strong> serveri a pristupujeme knim pomocou rozhrania prehliadaèawebových stránok, a aplikácií, ktorébeia <strong>na</strong> procesore klient<strong>sk</strong>eho poèítaèa.Ve¾kou výhodou .NET-u je modularita.Prekladaè Delphi 8 kompilujezdrojový kód aplikácie do jazyka CLI(Common Intermediate Language),take kód vyvíjaný v Delphi môe bezproblémov vyuíva moduly <strong>na</strong>písanévo Visual Basicu, Visual C++, VisualC# a všetkých ostatných terajšíchaj budúcich jazykoch .NET. Silnoustránkou Delphi 8 je aj podporave¾kého mnostva technológií, jed<strong>na</strong>kznámych z Delphi, <strong>na</strong>príklad VisualComponent Library (VCL), EnterpriseCore Objects (ECO), Borland DataProvider (BDP), OptimiteIt Profilera mnohé ïalšie, ale sú tu dostupné ajvšetky technológie z .NET, <strong>na</strong>príkladWin Forms, Web Forms, ASP.NET,ADO.NET, webové sluby a podobne.Okrem osvedèených „firemných“ technológiípodporuje recenzované vývojovéprostredie aj mnostvo technológiívychádzajúcich zo všeobecne definovanýchštandardov, kde <strong>na</strong> prvémiesto musíme jednoz<strong>na</strong>ène postavipodporu dokumentov XML <strong>na</strong> medziplatformovúvýmenu údajov. U spomí<strong>na</strong>nátechnológia ECO integrujeprostriedky <strong>na</strong> modelovanie UML, atak zaisuje integritu v celom ivotnomcykle aplikácie od vývoja a po<strong>na</strong>sadenie. Samozrejmosou pri všetkýchverziách Delphi je rozsiahla podporaobjektovo orientovaného programovania,vizuálneho návrhu pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania aplikácie a technológiípripojenia sa k databázam nielenz dielne Borlandu (dbExpress, BorlandDatabase Engine a InterbaseExpress), ale cez štandardizované rozhraniamono pracova s údajmi v ¾ubovo¾nejdatabáze.Filozofii .NET Frameworku a jehokomponentov bol prispôsobený ajnávrh pracovných obrazoviek novéhovývojového prostredia. Pri vytváranínového projektu aplikácie sa mô-eme rozhodnú pre typ platformyVCL Forms Application alebo .NETWindows Forms. Pod¾a typu vyvíjanejaplikácie sa automaticky <strong>na</strong>konfigurujeTool Panel s ponukou aktuálnepouite¾ných komponentov. Komponentysú logicky usporiadané do<strong>sk</strong>upín a sú preh¾adne farebne odlíšené.Novinkou je aj vizuálne návrhovéprostredie pre webové aplikácieASP.NET.Vývojové prostredie Delphi 8 pre.NET umoòuje vývojárom ¾ahko aefektívne vytvára aplikácie pre technologickúplatformu .NET Framework.Ve¾mi kladne hodnotíme aj spätnúkompatibilitu, to z<strong>na</strong>mená, e ponovom preklade a prelinkovaní zdrojovéhokódu mono prenáša do prostredia.NET aj aplikácie vytvorené vstarších verziách Delphi. Vývojáromsa tak dáva do rúk silný nástroj umoòujúcivyui z<strong>na</strong>losti programovaciehojazyka a princípy vývojovéhoprostredia Delphi pri vytváraní plnohodnotnýchaplikácií pre .NETFramework. Problémom môe bylicenèná politika. Tento produkt nemonozí<strong>sk</strong>a a zadarmo nekomerènepouíva. Úspech akéhoko¾vek vývojovéhoprostredia je podmienený jehopodporou zo strany výrobcu, dostupnosouškolení a di<strong>sk</strong>usných fór.Vývojári sú jednoducho komunita,ktorá potrebuje spolupracova. Pretotrochu rozpaèito pôsobí stránka Delphikomunity pre Èechy a Sloven<strong>sk</strong>ohttp://<strong>www</strong>.delphi.cz. Posledný príspevok<strong>na</strong> tejto stránke, ktorú zriadil,udriava a obèas do nej prispievaBorland, bol v èase písania èlánku(koniec mája) z 25. februára 2004.http://<strong>www</strong>.borland.com/delphi_net¼uboslav Lacko6/2004 PC REVUE 135


I N F O W A R EVírusový radarTohtoroèná výstava Infosecurity v Londýne bola zaujímaváz viacerých h¾adí<strong>sk</strong>. V prvom rade je neuverite¾né,e pri stálom trende poklesu návštevnostia následne aj poètu vystavovate¾ov <strong>na</strong> výstavách<strong>na</strong> tejto výstave ich poèet rastie. Ïalej sa vLondýne po prestávke znova objavila známa firmaNetwork Associates, tentoraz pod názvom McAfeeSecurity. Tak ako kadý rok aj teraz v sprievodnomprednáškovom programe vystupovalo ve¾a známychosobností zo sveta poèítaèovej bezpeènosti.Za všetkých spomenieme asi prvého vý<strong>sk</strong>umníka<strong>na</strong> poli poèítaèových infiltrácií a spoluautora pojmupoèítaèový vírus Freda Cohe<strong>na</strong>.Zaèiatkom mája sa ko<strong>na</strong>la medzinárodná konferenciaEuróp<strong>sk</strong>eho inštitútu pre poèítaèový antivírusovývý<strong>sk</strong>um (Eicar). Keï sa minulý rok rozhodovaloo mieste ko<strong>na</strong>nia, bola v hre ajBratislava. Organizátori sa <strong>na</strong>koniecpre prís¾ub, e im budú po<strong>sk</strong>ytnutékonferenèné priestory zadarmo, rozhodlipre Luxemburg. To sa síce <strong>na</strong>koniecnestalo, ale vzh¾adom <strong>na</strong> pokroèiléprípravy sa s tým u nedalo nièrobi a konferencia sa ko<strong>na</strong>la tam. Tomuteda hovorím úspešná diplomacia.Na konferencii sa okrem iného prezentovaliniektoré krajiny svojimi programami<strong>na</strong> podporu ochrany pouívate¾ovpred poèítaèovými infiltráciami.Zároveò sa konštatovala neochotaúradného aparátu EÚ koordinovatieto s<strong>na</strong>hy.V poslednom èase sa objavilo viaceroèervov vyuívajúcich <strong>na</strong> svoje šírenie chybuoperaèného systému Windows. Informácie o zneuitejbezpeènostnej chybe a potrebné záplaty sú<strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/security/bulletin/MS04-01<strong>1.</strong>mspx. Tentoraz uvediem opisy<strong>na</strong>jbenejších takýchto èervov. A<strong>na</strong>lýzy robil JurajŠari<strong>na</strong>y.Win32/Sasser.AWin32/Sasser.A je internetový èerv, ktorý <strong>na</strong> svoješírenie vyuíva chybu v systémoch Microsoft Windows.Jeho ve¾kos je pribline 15 KB.Po svojom spustení sa <strong>sk</strong>opíruje do adresára%windir% pod názvom avserve.exe.V databáze Registry v k¾úèi HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run vytvorí poloku s názvom avserve.exe. Jej obsahom je cesta k súboru s èervom. Taktoèerv zabezpeèí svoje automatické spúšanie prištarte systému. Zároveò vytvorí v pamäti mutex snázvom Jobaka3l. Pomocou neho kontroluje svojuprítomnos v pamäti.Na porte 5554 spustí jednoduchý FTP server,ktorý slúi len <strong>na</strong> prenos èerva a neumoòuje prístupk iným súborom <strong>na</strong>padnutého poèítaèa.Win32/Sasser.A potom náhodne generuje adresyIP a pripája sa <strong>na</strong> ne cez port 445. Ak <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> poèítaès nezabezpeèeným systémom Windows, pokúsisa zneui bezpeènostnú chybu, oz<strong>na</strong>èenú akoCAN-2003-0533. Ak sa mu to podarí, <strong>na</strong> vzdialenompoèítaèi sa spustí kód, ktorý pomocou protokoluFTP uloí a spustí èerva. Na <strong>na</strong>padnutom poèítaèisa èerv ukladá pod názvom xxxxx_up.exe, kdexxxxx je náhodné èíslo.Win32/Sasser.Ba Win32/Sasser.CWin32/Sasser.B a Win32/Sasser.C sú malými modifikáciamivariantu A. Algoritmus, ktorý vyh¾adávanezabezpeèené poèítaèe, sa s<strong>na</strong>í o masívnejšie šírenie.Zmenil sa aj názov súboru z avserve.exe <strong>na</strong>avserve2.exe a niektoré ïalšie reazce.Win32/Bobax.AWin32/Bobax.A je èerv, ktorý <strong>na</strong> svoje šírenie tiezneuíva bezpeènostnú chybu v systémoch MicrosoftWindows. Prichádza v súbore s ve¾kosou20 KB. Po spustení sa <strong>sk</strong>opíruje do adresára %system%pod náhodným menom s príponou .exe. Doadresára %temp% zapíše súbor DLL s náhodnýmmenom a ve¾kosou 17 920 bajtov. Spustí ho akonové vlákno procesu explorer.exe.V pamäti kontroluje prítomnos mutexu s názvom00:24:03:54A9D. Ak ho nájde, ukonèí svojuèinnos. V opaènom prípade tento objekt vyrobí.Takto môe by aktív<strong>na</strong> iba jed<strong>na</strong> kópia èerva.Svoje automatické spúšanie Win32/Bobax.A zabezpeèízápisom do databázy Registry. Vytvorí polokys náhodnými me<strong>na</strong>mi v k¾úèoch:HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunServicesIch obsahom je cesta k súboru, ktorý èerv zapísaldo adresára %system%.Ïalej sa èerv pripája <strong>na</strong> jednu z adries:butter.dns4biz.orgcheese.dns4biz.orgkwill.hopto.orgchilly.no−ip.infoKomunikuje pomocou protokolu HTTP. Odošleinformácie o <strong>na</strong>padnutom systéme a je schopnýprijíma príkazy. Na pokyn zvonku dokáe z internetustiahnu súbor a následne ho spusti. Rov<strong>na</strong>komôe slúi <strong>na</strong> masové rozosielanie elektronickejpošty. Takisto mono <strong>na</strong> dia¾ku aktivova ïalšiešírenie. Vyuíva sa <strong>na</strong> to chyba v systémoch MicrosoftWindows, oz<strong>na</strong>èovaná ako CAN-2003-0533.Win32/Bobax.A vyh¾adáva zranite¾né poèítaèe aspúša <strong>na</strong> nich kód, ktorý má za následok stiahnutieèerva a jeho aktiváciu. Èerv preto obsahujemalý HTTP server, ktorý sa spúša <strong>na</strong> náhodnomporte. Slúi <strong>na</strong> prenos kódu a dokáe odosla ibasúbor s èervom.Win32/Bobax.BWin32/Bobax.B je malou modifikáciou Win32/Bobax.A. Je v súbore s ve¾kosou 22 KB. Po spustenísa kopíruje do adresára %system% pod náhodnýmmenom s príponou .exe. Do adresára %temp% zapíšesúbor DLL s náhodným menom a ve¾kosou18 997 bajtov.Spustí ho ako nové vlákno procesu explorer.exe.V pamäti kontroluje prítomnos mutexu s názvom,ktorý vznikne spojením reazca 06:08:07 a èíslazávislého od konfigurácie poèítaèa. Ak mutex nájde,ukonèí svoju èinnos. V opaènom prípade tentoobjekt vyrobí. Takto môe by aktív<strong>na</strong> iba jed<strong>na</strong> kópiaèerva.Svoje automatické spúšanie Win32/Bobax.B zabezpeèízápisom do databázy Registry. Vytvorípoloky s náhodnými me<strong>na</strong>mi v k¾úèoch:HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunServicesIch obsahom je cesta k súboru, ktorý èerv zapísaldo adresára %system%.Oproti variantu A sa rozšíril poèet serverov slú-iacich <strong>na</strong> ovládanie èerva:butter.dns4biz.orgcheese.dns4biz.orgchilly.no−ip.infokwill.hopto.orgkasper<strong>sk</strong>y.3utilities.comsophos.myftp.bizmcafee.myvnc.comsymantec.zapto.orgWin32/Bobax.B s nimi komunikuje pomocouprotokolu HTTP. Odošle informácie o <strong>na</strong>padnutomsystéme a je schopný prijíma príkazy. Na pokynzvonku dokáe z internetu stiahnu súbor a následneho spusti. Rov<strong>na</strong>ko môe slúi <strong>na</strong> masové rozosielanieelektronickej pošty.Spôsob šírenia je oproti Win32/Bobax.A trochupozmenený. Èerv sa s<strong>na</strong>í zmera rýchlos pripojenia<strong>na</strong> internet. Robí to tak, e sa pripája <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúceURL:download.yahoo.com/dl/mac/ymsgr_2.5.3-ppc_install.bindownload.microsoft.com/download/6/1/5/615a50e9-a508-4d67-b53c-3a43455761bf/WindowsXP-KB835792-x86-ENU.EXEdownload.microsoft.com/download/f/a/a/faa796aa-399d-437a-9284-c3536e9f2e6e/Windows2000-KB835792-x86-ENU.EXEftp.newaol.com/aim/win95/Install_AIM.EXEg.msn.com/7MEEN_US/EN/SETUPDL.EXEV závislosti od rýchlosti pripojenia sa môe pokúšao šírenie bez vonkajšieho zásahu. Stále všakzostáva monos aktivova šírenie povelom zvonku.Na šírenie sa vyuíva chyba v systémoch MicrosoftWindows, oz<strong>na</strong>èovaná ako CAN-2003-0533.Win32/Bobax.B vyh¾adáva zranite¾né poèítaèe aspúša <strong>na</strong> nich kód, ktorý má za následok stiahnutieèerva a jeho aktiváciu. Èerv preto obsahuje malýHTTP server, ktorý sa spúša <strong>na</strong> náhodnom porte.Slúi <strong>na</strong> prenos kódu a odosiela iba súbor s èervom.Nu tak vidíte, <strong>na</strong>priek stálym výzvam <strong>na</strong> inštalovaniezáplat operaèných systémov od Microsoftuèervy <strong>na</strong>chádzajú dostatok ivnej pôdy <strong>na</strong> masovéšírenie. Uvidíme, kedy sa zmeny v bezpeènostnejpolitike tejto firmy nejako prejavia v praxi. Do víreniav lete.Miroslav Trnka136 PC REVUE 6/2004


L I N U X W A R ELinux praktickyDESKTOP / 10. èasIDEME SPRÁVNYM SMEROM!Ešte prv ako zaèneme, vám chcem porozprávajeden záitok. Tak ako kadoroène aj tohto rokusom sa bol pozrie <strong>na</strong> výstavu COFAX. (Nebudem juteraz hodnoti, ani mi to neprislúcha, len pod¾austaviène sa zmenšujúcej výstavnej plochy je môjdojem taký, e o pár rokov asi nijaký COFAX aninebude.) Prešiel som si všetky stánky a zastavilsom sa v <strong>na</strong>jväèšej atrakcii – v PC Parku. Jeho podstatoubolo pripojenie z<strong>na</strong>èného mnostva (odhadujemtak do 100) poèítaèov <strong>na</strong> internet. Ani by steneverili, ako mi srdieèko šastím po<strong>sk</strong>oèilo, keïsom zistil, e <strong>na</strong> väèšine poèítaèov bol <strong>na</strong>inštalovanýLinux ako de<strong>sk</strong>top (pre objektivitu musím poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,e boli aj poèítaèe s operaèným systémomMS Windows XP). Všetky (!!!) poèítaèe bolipermanentne obsadené a verte èi neverte, mladým¾uïom vôbec neprekáalo, e pracujú s Linuxom!Ve¾mi rýchlo sa dokázali v polokách menu zorientovaa u surfovali odušu. Zahral som sa <strong>na</strong> nez<strong>na</strong>léhoveci a <strong>sk</strong>usmo som poloil otázku asi 15-roènému<strong>na</strong>krátko ostrihanému mladíkovi, èoe sú toza nezvyèajné ikony <strong>na</strong> tej èudnej ploche. Tenmierne krútil hlavou, e to asi bude nejaká betaverzia toho nového Longhornu (pre nez<strong>na</strong>lých –Loghorn je oz<strong>na</strong>èenie oèakávaného nového operaènéhosystému firmy Microsoft), ale od ved¾ajšiehopéceèka nás oboch <strong>sk</strong>olila pohàdavá odpoveï, e jeto Linux, vy deb...., to nepoznáte knoppix?To bolo po prvýkrát, èo mi niekto vy<strong>na</strong>dal a jasom mu bol za to ešte aj vïaèný! To preto, lebosom si overil, e my linuxáci ideme správnym smerom,e Linux má budúcnos a e mláde ho udnes prijíma bez väèších výhrad.Preto vás chcem informova, e v blízkej budúcnostiaj redakcia PC REVUE vydá zvláštnu prílohuvo forme príruèky, kde okrem sprievodných textovbudeme môc nájs <strong>na</strong> CD di<strong>sk</strong>u špeciálnu edíciuLinuxu, zaloenú <strong>na</strong> distribúcii knoppix. Bude totzv. live distribúcia, take ju môeme spusti priamoz cédeèka bez nutnosti inštalácie <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>poèítaèa a bez akýchko¾vek strát údajov <strong>na</strong> òom.Ale venujme sa u <strong>na</strong>šej téme.V predošlej èasti sme si ukázali, ako vytvori pripojenielinuxového de<strong>sk</strong>topu k internetu pomocoumodemu a benej telefónnej linky. Hoci je toto pripojeniev dnešnej dobe ešte stále dominujúce, postupneho vytláèajú iné, v koneènom dôsledkuefektívnejšie spoje. Jedným z nich je bezdrôtovépripojenie v pásme 2,4 GHz, ktorému sa hovorí ajwi-fi pripojenie, struène wi-fi.O wi-fi sa dajú <strong>na</strong>písa celé knihy, ale aby smevedeli, èo budeme robi, musíme si vysvetli aspoò<strong>na</strong>jnutnejšie základy a pojmy.ZÁKLADY TEÓRIE WI−FIPodstatou wi-fi je vytvori spojenie ve¾mi podobnébenému káblovému spojeniu, lene pomocou rádiovýchvån.Wi-fi nemusí slúi len <strong>na</strong> pripojenie do internetu,pouíva sa bene všade tam, kde z rôznych dôvodovnemono poui kábel.Z dôvodu rádiového prenosu sa mnohým pouívate¾omzdá wi-fi taká „duchari<strong>na</strong>“ a ve¾mi sa hoboja. Nie je <strong>na</strong> to dôvod, lebo v dnešnej dobe sú dostupnévysoko spo¾ahlivé zariadenia, ve¾mi jednoduché<strong>na</strong> obsluhu.Môeme v jednoduchosti poveda, e wi-fi zariadeniasú a<strong>na</strong>logické sieovým zariadeniam a je tov podstate aj tak. Podobne sa <strong>na</strong>stavujú a podobnesa s nimi aj <strong>na</strong>rába, ibae <strong>na</strong>miesto kábla pouívajúantény.Wi-fi zariadenia rozde¾ujeme <strong>na</strong> externé internéExterné zariadenia sú také, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajúv samostatných škatuliach, prípadne s vlastnýmzdrojom <strong>na</strong>pájania a poèítaè sa k nim pripája pomocouprepojovacieho kábla alebo konektora(<strong>na</strong>pr. externý modem) alebo rádiovými vl<strong>na</strong>mi.Interné zariadenia sú také zariadenia, ktoré sazasúvajú do niektorého slotu <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>edo vnútra poèítaèa (podobne ako sieová karta).Pod¾a funkcie wi-fi zariadenia rozde¾ujeme <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>e zariadenia (karty) prístupové bodyKlient<strong>sk</strong>e zariadenia sú také, ktoré sa pripájajúk jednotlivým staniciam v sieti. Môu by vo verziipre zbernicu PCI, USB, staršiu ISA alebo typu PCM-CIA (oz<strong>na</strong>èované ako PC Card), pouívanú v notebookoch.Prístupové body – oz<strong>na</strong>èované aj ako access pointy,spravidla bývajú samostatné externé zariadenias vlastným <strong>na</strong>pájaním a s vlastnou inteligenciou.Po správnom <strong>na</strong>stavení sú schopné pracova v nepretritejprevádzke. Niektoré interné wi-fi kartyObr. 1Obr. 2dokáu okrem klient<strong>sk</strong>eho reimu pracova v re-ime ako prístupový bod.POROVNANIE:WI−FI KONTRA KLASICKÁ SIENa obrázku è. 1 je zobrazená sie tvorená klasickýmiprvkami poèítaèovej siete pomocou krútenejdvojlinky.V jednotlivých poèítaèoch sú štandardné sieovékarty, ktoré sú pomocou príslušného kábla pripojené<strong>na</strong> jeden centrálny uzol – hub alebo switch. Všetkypoèítaèe medzi sebou komunikujú jedine ceztento aktívny centrálny prvok siete. Na obrázkuè. 2 je sie tvorená wi-fi zariadeniami.V jednotlivých poèítaèoch sú <strong>na</strong>miesto sieovýchkariet pouité wi-fi karty s konektorom <strong>na</strong> pripojenieantény. Príklad wi-fi karty typu PCI vidíte <strong>na</strong>obrázku è. 3. Obr. è. 4 znázoròuje wi-fi kartu typuPCMCIA (PC Card), pouívanú v prenosných poèítaèoch.V (pomyslenom) strede siete je aktívny prvok,ktorému sa hovorí prístupový bod alebo accesspoint. Má podobnú úlohu ako hub alebo switch. Namiestokabeláe sú pouité rádiové vlny. Príkladprístupového bodu je <strong>na</strong> obr. è. 5.Prístupový bod nemusí by len externé zariadenie,ale môe ho tvori niektorý z poèítaèov s vlo-enou internou wi-fi kartou, ktorá bude pracovav reime prístupového bodu. Takáto architektúras jedným centrálnym prvkom sa oz<strong>na</strong>èuje slovominfrastructure.Tak ako býva hub èi switch obmedzený poètomportov, aj prístupový bod býva limitovaný. Spravidla<strong>na</strong> jeden prístupový bod sa môe pripájaObr. 3Obr. 4Obr. 5138 PC REVUE 6/2004


L I N U X W A R EObr. 6Obr. 7Obr. 8maximálne 30 klient<strong>sk</strong>ych staníc. Vzh¾adom <strong>na</strong>pouitie rádiových vån nie je vdy nevyhnutné, aby<strong>na</strong> komunikáciu medzi jednotlivými klient<strong>sk</strong>ymistanicami slúil centrálny prvok – access point. Aksi to situácia vyaduje, môeme vytvori wi-fi sieaj bez tohto prvku. Príklad takejto architektúry je<strong>na</strong> obrázku è. 6.Vidíme, e jednotlivé stanice komunikujú medzisebou <strong>na</strong>vzájom, t. j. len medzi vlastnými wi-fi kartami,a sú si v podstate rovné. Takejto architektúresa hovorieva ad hoc a je vhodná v sieti s malýmpoètom klient<strong>sk</strong>ych staníc (do 5).DOSAH A ANTÉNYAntény spolu s prenosovým médiom, èo je v prípadewi-fi technológie vzduch, tvoria súèas prenosovejcesty. Zapamätajme si, e wi-fi zariadenia súobmedzené vo vysielacom výkone a len v základnomvyhotovení s dodávanou iba s nieko¾kocentimetrovouanténkou majú dosah 50 a 300 metrov.Ak teda chceme vytvori spojenie <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti,musíme poui iné, doko<strong>na</strong>lejšie antény.Antény delíme <strong>na</strong>: všesmerové sektorové (úzko)smerovéVšesmerové antény šíria a prijímajú signál všetkýmismermi, teda v 360-stupòovom uhle (vzh¾adom<strong>na</strong> zem). Spravidla to bývajú prútové antény,podobné takým, ako sa pouívajú <strong>na</strong> rádiách a vysielaèkách.Príklad všesmerovej antény je <strong>na</strong> obr.è. 7.Sektorové antény sú antény, ktoré vyarujú dourèitého sektora. Vyarovací uhol býva v rozsahuod 60 do 180 stupòov. Mimo tohto rozsahu anté<strong>na</strong>nevyaruje (má vyarovací „tieò“), a tak spojeniene<strong>na</strong>dviaeme. Má to, samozrejme, dve výhody –nikoho v „tieni“ zbytoène nerušíme a zároveòzmenšením vyarovacieho uhla dosiahneme zvýšenievyarovanej energie, a teda aj dosahu.Úzkosmerové antény sú podmnoinou sektorovýchantén. Ich vyarovací uhol je ve¾mi malý (do30 stupòov) a tým sa dosahuje zvýšenie dosahu a<strong>na</strong> vzdialenosti do 15 kilometrov! Medzi úzkosmerovéantény radíme antény typu Yagi (sú ve¾mi podobnételevíznym anté<strong>na</strong>m, len sú menšie) alebotzv. sitá (obr. è. 8).CENOVÉ RELÁCIEAk hovoríme o wi-fi ako o dostupnej technológii,mali by sme si uvies aspoò orientaèné ceny zariadení.Bená wi-fi karta typu PCI stojí od 800 do1500 Sk, typu PCMCIA od 900 do 3000 Sk, priemernýprístupový bod od 1500 do 3000 Sk. Externéantény sa pohybujú v reláciách od 1800 do 3000 Skv závislosti od typu a zi<strong>sk</strong>u.PARAMETRE WI−FI KARTYStavbou celej siete wi-fi sa nebudeme zaobera, leboto teraz nie je <strong>na</strong>šou úlohou. Ukáeme si, ako<strong>na</strong>stavi tzv. wi-fi klienta <strong>na</strong> pracovnej stanici podlinuxovým de<strong>sk</strong>topom.Na vytvorenie pripojenia k u existujúcej sietibudeme potrebova vhodnú klient<strong>sk</strong>u wi-fi kartutypu PCI alebo PCMCIA. S USB typmi sú pod Linuxomešte nejaké problémy, preto sa nimi nebudemezaobera.Pouil som ve¾mi ob¾úbenú wi-fi kartu XI-626 odfirmy ZCOMAX. Je síce o nieèo drahšia ako benýpriemer, ale dokáe pracova aj v reime access pointua má softvérovo regulovate¾ný vysielací výkon.Tak ako pri pripájaní do klasickej siete aj tupotrebujeme poz<strong>na</strong> nieko¾ko dôleitých parametrov,ktoré nám po<strong>sk</strong>ytne správca siete, do ktorej sachceme pripoji: identifikátor zariadenia ESSID Mód Èíslo prenosového kanála WEP k¾úè Adresu IP a ma<strong>sk</strong>u siete Všesmerovú adresu – broadcast Výstupnú bránu – gateway Meno alebo adresu DNS serveraPod identifikátorom zariadenia rozumieme oz<strong>na</strong>èenie,pod ktorým sa dané zariadenie bude v Linuxeprezentova. Môe by podobné s oz<strong>na</strong>èenímsieovej karty, <strong>na</strong>pr. eth0, ale niektoré typy ovládaèovzavádzajú predsa len jednoz<strong>na</strong>ènejšie oz<strong>na</strong>èeniewlan0, wlan1 atï.ESSID je oz<strong>na</strong>èenie siete, ktorým sa daná sie prezentuje.Spravidla to býva jednoz<strong>na</strong>èný text, <strong>na</strong>pr.názov firmy, ktorá sie prevádzkuje, alebo názovulice, kde sa dva poèítaèe spájajú. ESSID si môemezvoli ¾ubovo¾ne. Ale pozor! ESSID sa šíri éteroma je snímate¾né inými wi-fi zariadeniami, take volímetaké názvy, aby sme sa nemuseli èerve<strong>na</strong>!Mód závisí od pouitej architektúry. Ak sa pripojujemedo architektúry typu infrastructure, <strong>na</strong>klient<strong>sk</strong>ej strane <strong>na</strong>stavíme mód ma<strong>na</strong>ged, ak doarchitektúry ad hoc, <strong>na</strong>stavíme mód ad hoc. Niektoréfirmy vyrábajúce wi-fi zariadenia môu po<strong>sk</strong>ytovainé typy módu, ale tieto interné módypracujú len vtedy, ak sú všetky zariadenia v sieti odtoho istého výrobcu.Tak ako rozhlasový alebo televízny prenos je <strong>na</strong>viacerých kanáloch, a ak chceme sledova urèitýprogram, musíme prijímaè <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> príslušnýkanál, podobne aj v technológii wi-fi existujú kanály.V závislosti od krajiny to môe by a 14 kanálov(u nás je povolených prvých 13 kanálov). Èísloprenosového kanála <strong>na</strong> sieti, kde sa chceme pripoji,nám po<strong>sk</strong>ytne správca siete.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e bezdrôtová sie sa šíri vo¾neéterom, mali by sme zabezpeèi, aby nebolo jednoduché<strong>na</strong>šu sie odpoèúva. Preto sa odporúèa <strong>na</strong>staviaspoò jednoduché šifrovanie kanála, ktorémusa v oblasti wi-fi hovorí WEP. K¾úèom (šifrou) je¾ubovo¾ný reazec.NASTAVENIE BEZDRÔTOVÉHOPRIPOJENIANajvhodnejšie pre ¾ubovo¾nú distribúciu Linuxu súzariadenia zaloené <strong>na</strong> èipovej súprave Prism 2.5(Orinoco). Predpokladajme, e v okolí existuje nejakýprístupový bod a my sa chceme k nemu pripoji.Naozaj jednoduchý spôsob <strong>na</strong>stavenia wi-fi kartymono nájs v distribúcii Debian, knoppix a Mandrakea v odvodených od nich (to nez<strong>na</strong>mená, ev iných distribúciách nemono wi-fi sprevádzkova,ide to, len to u nie je také „oknoidné“ pre zaèiatoèníkov).NASTAVENIE WI−FI V DISTRIBÚCIIKNOPPIX (DEBIAN)Po tom, ako sa prihlásime ako root, spustíme v prostredíX Window príkaz netcardconfig. Objaví saokno Xdialogu, kde budú vymenované všetky sie-Obr. 96/2004 PC REVUE 139


L I N U X W A R EObr. 10Obr. 11Obr. 12Obr. 13Obr. 14ové karty vrátane tej wi-fi (aj wi-fi karta je v <strong>sk</strong>utoènostisieová, ale bezdrôtová karta) – obr. è. 9.Vyberieme správnu kartu. Ak si nevieme rady,ktorá to je, èi eth0 alebo iná, ideme postupne a <strong>na</strong>stavímevšetky karty. Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo OKa v okne sa objaví otázka, èi budeme pouívaDHCP alebo nie (obr. è. 10).Ak budeme pouíva DHCP, klikneme <strong>na</strong> OKa tento konfiguraèný nástroj pre<strong>sk</strong>oèí tie sieové<strong>na</strong>stavenia, ktoré súvisia s <strong>na</strong>stavením statickejadresy IP. Ak nechceme pouíva DHCP, klikneme<strong>na</strong> No a v <strong>na</strong>sledujúcich krokoch budeme zadávaadresu IP zariadenia, jeho ma<strong>sk</strong>u, broadcast adresu,východi<strong>sk</strong>ovú bránu gateway a <strong>na</strong>koniec ajadresu DNS servera. Je to presne to isté, ako keï<strong>na</strong>stavujeme klasickú sieovú kartu.Èo je pri wi-fi kartách nové, je <strong>na</strong>stavenie týchparametrov, ktoré sa priamo týkajú technológiewi-fi. Ako prvé potrebujeme zada ESSID. Spomeòmesi, e je to identifikaèný z<strong>na</strong>k bezdrôtovej siete(obr. è. 11). Identifikaèný reazec musíme poz<strong>na</strong> –<strong>na</strong>jlepšie bude, ak ho zistíme priamo od správcubezdrôtovej siete.Zároveò môeme by vyzvaní <strong>na</strong> zadanie iných,nie ve¾mi dôleitých parametrov spojenia, ako jeNWID, IWSPY a podobne. Tu odporúèam ponechaprázdne vo¾by – tie z<strong>na</strong>èia preddefinované (default)hodnoty.Ve¾mi dôleitou polokou je mód, ktorým zariadeniebude komunikova s proti¾ahlým zariadením(obr. è. 12). Nastavíme ten mód, ktorý zodpovedáarchitektúre danej siete.S módom súvisí aj èíslo kanála, <strong>na</strong> ktorom spojenieprebieha (obr. è. 13).Nakoniec <strong>na</strong>stavíme k¾úè <strong>na</strong> šifrovanie WEP, aksa v sieti pouíva (obr. è. 14).Zapamätajme si, e obe komunikujúce stranymusia ma <strong>na</strong>stavený ten istý k¾úè! Nakoniec sa<strong>na</strong>stavenie uloí a zároveò sa reštartujú sieové<strong>na</strong>stavenia Linuxu.Zapamätajme si!Po <strong>na</strong>stavení sa wi-fi zariadenie javí akobená sieová karta a tak sa s ním v systéme aj<strong>na</strong>rába.NASTAVENIE WI−FI V DISTRIBÚCIIMANDRAKEAk pouívame distribúciu Mandrake, <strong>na</strong> <strong>na</strong>staveniesiete, a teda aj wi-fi karty pouijeme sprievodcu<strong>na</strong>stavením siete drakconnect. V prostredí X Windowzadáme príkaz drakconnect (<strong>na</strong>pr. v X termináli).Na obrazovke sa zjaví okno tejto utility (obr.è. 15). Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Ïalej a prejdeme dook<strong>na</strong> výberu pripojenia (obr. è. 16). Systém sámzistí pripojené prostriedky, prípadne ponúkne niektoréz vyz<strong>na</strong>èených pripojení.Konfigurácia sa zaèí<strong>na</strong> od zaèiatku, <strong>na</strong>príklad sazaène klasickou sieovou kartou (obr. è. 17). Zadámepríslušné parametre a pokraèujeme kliknutím<strong>na</strong> Ïalej.Dostaneme sa k <strong>na</strong>staveniu wi-fi karty (obr. è.18). Tu zadáme ostatné parametre týkajúce sa wifi,ako je ESSID, mód, WEP k¾úè a podobne.Môe sa sta, e vo vašom poèítaèi a systémebude poradie kariet vymenené alebo iné. To ve¾mizáleí <strong>na</strong> vašej hardvérovej konfigurácii, hlavne <strong>na</strong>poradí kariet PCI, zasunutých v základnej do<strong>sk</strong>epoèítaèa.My sme však u pomerne z<strong>na</strong>lí pouívatelia a takéto„pikošky“ nás u nemôu zastavi, no nie?Miroslav OravecObr. 15Obr. 16Obr. 17Obr. 18140 PC REVUE 6/2004


L I N U X W A R ESLAX 4.0.1Slax je bootovate¾ná distribúcia Linuxu.Je zaloená <strong>na</strong> Slackware GNULinuxu. Celá táto distribúcia má necelých180 MB. Domov<strong>sk</strong>á stránka celéhoprojektu je http://slax.linux-live.org/, odkia¾ si ju celú môete stiahnu.Po reštarte systému a <strong>na</strong>bootovaníz CD vás privíta prihlasovacia obrazovka,ktorá si od vás vypýta logi<strong>na</strong> heslo (root,toor). Potom u len príkazomgui <strong>na</strong>bootujete do grafickéhoprostredia a je to. Táto distribúcia obsahujezákladný softvér, no ani zïalekasa v tejto oblasti nepribliuje povedzmek distribúcii Knoppix. Osobneby som si SLAX vedel predstavi akodistribúciu vhodnú <strong>na</strong> prezentáciuLinuxu pre pouívate¾ov, ktorí veriamýtom o tom, e Linux má len príkazovýriadok. Takýto Linux sa dá predviesve¾mi rýchlo, pretoe staèí daCD do poèítaèa a je to. Nijaká inštalácia.Kadému, komu som ho mal monosukáza, sa ve¾mi páèil.Pozrime sa blišie <strong>na</strong> to, èo vlastneSlax ponúka. Základ tvorí stabilné jadro2.4.23. Ïalej obsahuje mnostvosoftvéru, ako <strong>na</strong>príklad vypa¾ovacíprogram k3b, kancelár<strong>sk</strong>y balíkkoffice, imagemagic <strong>na</strong> prezeranieobrázkov, internetový prehliadaèkonqueror, emailovéhoklienta mutt, Xfree86 4.3.0, filema<strong>na</strong>ger Midnight Commander,cd ripper kaudiocreator a ve¾aïalších programov. Z toho <strong>na</strong>jzaujímavejšiehoby som vám rádpredstavil grafické prostredieKDE 3.2 beta 2, ktoré <strong>na</strong> prvý poh¾adzaujme kadého. Myslím, e KDE 3.2je <strong>na</strong>ozaj ve¾ký pokrok oproti KDE 3.<strong>1.</strong>Z grafickej stránky vyzerá ve¾mi kvalitnea prepracovane. Z moností, ktoréponúka oproti predošlej verzii, je tu<strong>na</strong>príklad zme<strong>na</strong> rozlíšenia monitorabez reštartu grafického prostredia ☺,ïalej sú to rôzne efekty, <strong>na</strong>pr. po<strong>sk</strong>akovanieikon pri štartovaní programov(vyzerá to ve¾mi efektne, ak kliknete<strong>na</strong> nejakú ikonu a jej zmenšeni<strong>na</strong>vám zaène <strong>sk</strong>áka pod kurzorommyši). Priesvitné menu a elegantnétiene sú samozrejmosou. Všetko simôete <strong>na</strong>stavi pod¾a vášho vkusuv <strong>na</strong>stavení pracovnej plochy. NavyšeSlax ponúka aj iné grafické prostredie,a to FluxBox. Ten je urèený zväèša prepomalšie poèítaèe, ale aj tak vyzerádobre. Ïalšou výhodou Slaxu je programmplayer, ktorý tu vyzerá trochuneštandardne. Mplayer je mojím favoritom,èo sa týka prehrávaèov videa.Jeho pouívanie je intuitívne a prehráva<strong>sk</strong>utoène takmer všetko (odDVD cez quicktimeov<strong>sk</strong>ý mov a pofilmy DivX a ve¾a ïalších). Mono byniekoho <strong>na</strong>padlo vyui Slax ako CD,s ktorým sa dajú pozera povedzmefilmy DivX. Naozaj netreba inštalovanijaké kodeky. Mplayer to všetkozvládne. Dokonca ak máte titulkyv adresári s filmom, aj sám vám ichotvorí. Naozaj je s ním rados pracova.Na poèúvanie hudby, povedzmeMP3, sa dajú poui programy kaboodlealebo noatum. Ako som uspomí<strong>na</strong>l, <strong>na</strong>chádza sa tu <strong>na</strong>pa¾ovacíprogram k3b. V prípade, e máte dvemechaniky, môe vám takáto distribúciapomôc zachráni vaše údajez di<strong>sk</strong>u, keï sa vám náhodou nedádosta do iného operaèného systémua máte tam dôleité veci, o ktorénechcete prís. Svoje dokumentysi môete pokojne aj vytlaèi.Takisto ak máte chu zahra si nejakúhru, nie je to problém. Samozrejme,Slax obsahuje len ve¾mijednoduché hry, z ktorých bysom odporúèal Frozen-Bubble.Škoda, e neobsahuje aj Tuxracera☹... No a tu sa dostávamek hlavnej slabine, ktorou je absencianiektorých pouívate¾mi èasto vyuívanýchprogramov. Nedá sa poveda,e by to bola slabi<strong>na</strong>, pretoe Slax málen spomí<strong>na</strong>ných 180 MB, preto jetam len <strong>na</strong>ozaj potrebný softvér. Mô-ete si ho vypáli <strong>na</strong> malé CD. Ak chcemelinuxovú bootovate¾nú distribúciuplnú softvéru, máme tu <strong>na</strong>príkladKnoppix, ktorý obsahuje neuverite¾némnostvo programov.Ak si to zhrnieme, vyjde nám z tohovšetkého podarená linuxová distribúcias kvalitným grafickým prostredím,vhodná <strong>na</strong> ukáku Linuxu, zálohovaniedát a ve¾a iného. Keïe spustenieje ve¾mi jednoduché a nie jepotrebná nijaká inštalácia, ba ani prítomnospevného di<strong>sk</strong>u, je vhodnápre všetkých. Môeme len odporúèa.Tomáš Majer6/2004 PC REVUE 141


L I N U X W A R ELinux prakticky SERVER / 10. èasMODULYDoteraz sme sa rozprávali o programoch, ktorýchúlohou je komunikova medzi sebou <strong>na</strong>vzájomalebo medzi systémom a pouívate¾om. Nesmiemevšak zabudnú, e kadý výpoètový systém – odhliadnucod výrobcu – je postavený <strong>na</strong> nejakom„eleze“, hardvéri, teda <strong>na</strong> technických zariadeniach.A aby mohol ¾ubovo¾ný operaèný systémk týmto technickým hardvérových komponentompristupova, potrebuje <strong>na</strong> to malé èasti strojovéhokódu, ktoré sprostredkujú komunikáciu medzitechnickým prostriedkom a operaèným systémom.Tomuto malému programu hovorievame ovládaèzariadenia (obèas sa môeme stretnú aj s anglickýmtermínom driver).Isto ste sa u vo svojej informaènej praxi s týmitoovládaèmi stretli – pri<strong>na</strong>jmenšom v prostredíMS Windows.Nie je to i<strong>na</strong>k ani v Linuxe. Boli však èasy (ešteúplne v zaèiatkoch Linuxu), keï boli príslušné ovládaèesúèasou jadra Linuxu. Jadro potom pouiloten správny ovládaè ku kadému prostriedku. Keï-e sa informaèné technológie rozrastajú neuverite¾nýmtempom, vznikajú tisíce nových technickýchzariadení, poènúc rôznymi sieovými kartamicez grafické karty a konèiac nepreberným mnostvomtlaèiarní. Je nepredstavite¾né, aby existovaloakési univerzálne jadro, ktoré by v sebe nieslo všetkypríslušné ovládaèe (vlastne by aj mohlo existova,ale bolo by ve¾mi ve¾ké, ako by sa s ním <strong>na</strong>rábaloa manipulovalo pri dekompresii pri boote systému).Preto sa pristúpilo k tomu, e sa (okrem malýchvýnimiek) ovládaèe <strong>na</strong>chádzajú mimo jadra, a to voforme malých prípojných programov, ktorým sahovorieva moduly. Tento princíp modulov zostalzachovaný dodnes, a ako potvrdila prax, bol to výbornýnápad.Modul je kus programového kódu, ktorý po svojomzavedení do operaènej pamäte komunikujemedzi jadrom Linuxu a hardvérom. Z toho je zrejmé,e pre kadý technický prostriedok musí byiný príslušný ovládaè a pre kadý operaèný systémtakisto. Nemono pouíva tie isté ovládaèe podLinuxom a v MS Windows a zároveò sa nedá pouiovládaè pre grafickú kartu <strong>na</strong> ovládanie modemu.Bohuia¾, výrobcovia hardvéru pri tvorbe príslušnýchovládaèov k svojmu zariadeniu zanedbávajúLinux. Spravidla <strong>na</strong> priloenom cédeèku alebo di<strong>sk</strong>etenájdeme ovládaè pre produkty MS, ale preLinux nie.Musíme však priz<strong>na</strong>, e situácia sa zo dòa <strong>na</strong>deò zlepšuje, a tak u dnes nie je nezvyèajné nájs<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete od sieovej karty aj ovládaè pre Linux.Pri iných hardvérových komponentoch to u takéèasté nebýva, ale uvidíme, èo prinesie budúcnos.Preto vývojárom Linuxu nezostávalo niè iné, lensi príslušné ovládaèe vytvori sami. Jasné, e vznikali<strong>na</strong>jprv pre <strong>na</strong>jrozšírenejšie produkty, ale dnesje situácia ve¾mi dobrá aj pri iných komponentoch.Tieto moduly èasto bývajú kolektívnym dielkom,<strong>na</strong> ich vývoji sa podie¾a ve¾ká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí. Spravidlaautor myšlienky <strong>na</strong> modul pre konkrétne zariadenievytvorí akúsi beta verziu ovládaèa a dá hok dispozícii linuxovej komunite. Hneï <strong>na</strong>to vzniknúrôzne opravy – takzvaný patch (èítaj peè,z anglického slova záplata). Tie odstránia <strong>na</strong>jmarkantnejšiechyby. V zmysle licencie GPL je to všetkodovolené a <strong>na</strong>koniec niekto pridá rôzne zlepšeniaa pomerne slušný ovládaè je <strong>na</strong> svete.Ak sa aj my stretneme s tým, e nejaký modulmá urèitú chybu, máme dve monosti – buï juoznámime autorovi (autorom) a poiadame o odstránenie(hovoríme tomu aj bugfix), alebo ak sa <strong>na</strong>to cítime, danú chybu opravíme v zdrojových kódoch,modul prekompilujeme a opravu sami zverejníme<strong>na</strong> internete.O tom, e <strong>na</strong>dšenie pre tvorbu vlastných ovládaèovlinuxovou komunitou je èasto efektnejšie akou výrobcov iných proprietárnych operaèných systémov,svedèí aj moja <strong>sk</strong>úsenos.Prednedávnom, keï som si zakúpil svoj prvý(starší) notebook, rozhodol som sa vytvori dualbootmedzi Linuxom a MS Windows 2000. A neveriliby ste, aký som bol prekvapený, keï som zistil,e MS Windows 2000 nedokázali správne <strong>na</strong>konfigurovagrafickú ani zvukovú kartu, zatia¾ èo Linuxich spo¾ahlivo identifikoval a <strong>na</strong>stavil <strong>na</strong>jvhodnejšieparametre. (Tie MS Windows som potom prácnedolaïoval pomocou ovládaèov z internetu – tobola fuška!)Vráme sa k modulom. Výhodou linuxových modulovje, e ich môeme zavies alebo odstrániz operaènej pamäte za behu systému. Jednoduchozavedieme príslušný ovládaè, zistíme, ako funguje,ak sa nám nieèo nepáèi, ovládaè odstránime, mô-eme da iný alebo ten pôvodný upravíme a znovazavedieme. A to všetko bez jediného reštartu systému.(Skúste to urobi v MS Windows!)Zapamätajme si, e moduly majú v Linuxe príponu.o (o ako object), pretoe sú to objektovémoduly. Modul je tesne zviazaný s príslušným jadrom,a to dokonca s jeho èíselnou verziou. Preto akchceme poui nejaký modul, buï musíme pouiten, ktorý bol <strong>sk</strong>ompilovaný pre to isté jadro, ktorévlastníme aj my, alebo si ho musíme sami <strong>sk</strong>ompilova.I<strong>na</strong>k nemusí správne fungova, ba èasto námsám oznámi, e je <strong>sk</strong>ompilovaný pre iné jadro!Mono sa vám to teraz zdá ve¾mi zloité, ale nebojtesa, zvládnete to!Moduly sú v adresárovej štruktúre Linuxu ulo-ené vo viacerých adresároch pod¾a príslušnostik zariadeniu. Základný adresár je /lib/modules/èíslo_jadra/kernel/drivers/, kde sa <strong>na</strong>chádzajú ostatnépodadresáre pod¾a zariadení, <strong>na</strong>pr. /net, /cdrom,/sound, /usb a iné. Napríklad ovládaè <strong>na</strong> moju sie-ovú kartu s názvom e1000 v distribúcii Fedora Core 1sa <strong>na</strong>chádza v adresári /lib/modules/2.4.22-<strong>1.</strong>2115.nptl/kernel/drivers/net/.Môe sa sta, e v iných distribúciách sa bude<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> inom mieste, spravidla však koreòovýzáklad /lib/modules/ býva zachovaný.Modulom, ich kompilácii, tvorbe a podobne sabudeme postupne (ne<strong>sk</strong>ôr) venova podrobnejšie,teraz spomenieme len úplné základy práce s nimi.UTILITY NA PRÁCU S MODULMINa prácu s modulmi sa pouívajú štyri základnénástroje, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v balíku modules (modules.tar.gzalebo modules.rpm). Tento balík sa <strong>na</strong>inštalujeu pri inštalácii celého systému, ale akchceme, môeme si stiahnu poslednú verziu <strong>na</strong>pr.z internetu a sami preinštalova.Sú to tieto utility: lsmod insmod modprobe rmmodlsmodslúi podobne ako príkaz ls <strong>na</strong> výpis <strong>na</strong>inštalovanýchmodulov v systéme.Zadáme príkaz[root@obeli<strong>sk</strong> root]# lsmodNa obrazovke sa objaví výpis príslušných modulov– výpis è. 5.Module Size Used by Not taintedparport_pc 19076 1 (autoclean)lp 9060 0 (autoclean)parport 37056 1 (autoclean) [parport_pc lp]autofs 13364 0 (autoclean) (unused)hostap_pci 42076 1hostap 71652 0 [hostap_pci]hostap_crypt 2768 0 [hostap]ne2k−pci 7136 18390 8600 0 [ne2k−pci]e1000 71616 1floppy 58012 0 (autoclean)−−−− <strong>sk</strong>rátené −−−ide−cd 35776 0cdrom 33728 0 [sr_mod ide−cd]ohci1394 29160 0 (unused)ieee1394 204676 0 [ohci1394]keybdev 2976 0 (unused)mousedev 5556 0 (unused)ext3 71300 2jbd 52084 2 [ext3]Prvý ståpec s názvom Module opisuje názov modulu,druhý ståpec s názvom Size udáva jeho ve¾kos.Zaujímavý je pre nás posledný ståpec. Ten hovorío závislosti jednotlivých modulov <strong>na</strong>vzájom.MODULOVÁ ZÁVISLOSModulová závislos (module dependence) je v Linuxebená, ale dôleitá vec. Nie je potrebné vytvorimodul, ktorý musí obslúi úplne všetko sám. Výhodnejšieje <strong>na</strong>písa modul, ktorý <strong>na</strong> svoju èinnosmôe vyui iné, u hotové a funkèné moduly. Týmsa dosiahne zmenšenie modulov, a tak zbytoèneneobsadzujú drahocennú operaènú pamä poèítaèa.Pozrime sa <strong>na</strong> uvedený výpis ešte raz. Modul,ktorý obsluhuje moju druhú sieovú kartu, sa<strong>na</strong>zýva ne2k-pci. Všimnime si, e tento modul je závislýešte od jedného modulu, ktorého názov je8390. To, e je od neho závislý modul ne2k-pci, spoznámepod¾a toho, e je uvedený v hra<strong>na</strong>tých zátvorkách.Všimnime si parameter autoclean. Ten z<strong>na</strong>mená,e sa modul automaticky uvo¾ní z pamäte, ak nebude60 sekúnd pouívaný.insmodTento príkaz slúi <strong>na</strong> ruèné zavedenie modulu dooperaènej pamäte. Je ve¾mi jednoduchý a jeho pouitieje[root@obeli<strong>sk</strong> root]# insmod meno_modulu142 PC REVUE 6/2004


Zapamätajme si, e meno modulu sa zadáva bezprípony! Teda ak chceme zavies modul e1000.o,zadáme iba[root@obeli<strong>sk</strong> root]# insmod e1000Tento príkaz však má jednu nevýhodu – nerozumiespomí<strong>na</strong>nej modulovej závislosti. Predstavme si, echceme zavies modul ne2k-pci(.o) do pamäte:Ak zadáme príkaz[root@obeli<strong>sk</strong> root]# insmod ne2k−pcimodul sa síce do pamäte poèítaèa zavedie, ale nebudedobre pracova, pretoe pod¾a uvedeného výpisuje zrejmé, e je závislý od modulu 8390.o a príkazinsmod nevie, e musí do pamäte zavies zároveòmodul 8390.modprobePreto je pri ruènom zavádzaní modulov vhodnejšiepoui príkaz modprobe. Jeho pouitie je z pouívate¾<strong>sk</strong>éhoh¾adi<strong>sk</strong>a jednoduché. Zadáme[root@obeli<strong>sk</strong> root]# modprobe ne2k−pcia modul si sám zistí, od ktorých modulov je tentomodul ne2k-pci závislý. Zistí, e treba ešte zaviesmodul 8390, a ak ho nájde, zavedie ho automaticky.V prípade, e potrebný modul nie je dostupný, príkazmodprobe vypíše hlásenie, ktoré nás <strong>na</strong> chýbajúcimodul upozorní.Ale odkia¾ príkaz modprobe vie, ktoré moduly súod ktorých závislé? To si zistí zo súboru /lib/modules/verzia_jadra/modules.dep,ktorý bol vytvorenýpríkazom depmod.V prípade, e do systému pridávame nové modulyalebo vykonávame kompiláciu nových modulov,treba zada príkaz[root@obeli<strong>sk</strong> root]# depmod −aTen <strong>sk</strong>ontroluje všetky moduly <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, zistí ichvzájomné závislosti a vytvorí súbor modules.deprmmodU vieme modul do pamäte zavies, ale èasto jepotrebné modul z pamäte aj odstráni. Na to slúipríkaz rmmod. Ak chceme odstráni modul usb, zadámepríkaz[root@obeli<strong>sk</strong> root]# rmmod usba modul bude z pamäte odstránený.AUTOMATICKÉ ZAVEDENIE MODULUObidva príkazy – insmod aj modprobe – vykonávajúruèné zavedenie modulov do pamäte poèítaèa, tedatreba zada tieto príkazy z konzoly. Aj keï môemevytvori príslušný <strong>sk</strong>ript a uloi ho do niektorýchštartovacích <strong>sk</strong>riptov systému, aby sme si to èiastoènezautomatizovali, nebude to automatizáciav pravom zmysle slova.Na automatické zavádzanie modulov je urèenáfunkcia jadra s názvom kmod. Tá zavedie potrebnéovládaèe – moduly – bez zásahu správcu systémuu pri štarte systému. Ak nie sú moduly 60 sekúndpouívané, budú z pamäte automaticky uvo¾nené.Takto zavedené moduly sú oz<strong>na</strong>èené príz<strong>na</strong>komautoclean.Nateraz to staèí, <strong>na</strong>budúce zaèí<strong>na</strong>me <strong>na</strong>ostro!Miroslav OravecLinux&news Spamy, spamy, spamy. Sú všade, dokoncaaj v redakcii PC REVUE s nimi bojujemeodušu. Ja osobne u <strong>na</strong> serveroch dlhšiepouívam riešenie Amavisd-new s antivírusomclamav a spamassassinom. Po istom èasesom sa rozhodol svoj spamový filter zasetrošku odladi, keïe spammeri tie troškupokroèili. Prvý ve¾mi pekný program, ktorýsom <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> doplnenie svojej inštalácie, jerule-get. Podobá sa apt-getu z Debianu, aleslúi <strong>na</strong> automatické sahovanie a aktualizáciuspamassassinových pravidiel. Taktomono pravidelne aktualizova dôleité neoficiálnepravidlá. Osobne ma ve¾mi potešili pravidláproti hláseniam antivírusu, e som imposlal vírus. Tie sú úplne zbytoèné, keïe90 % vírusov v súèasnosti mení adresu odosielate¾a.Niektorí administrátori si všaknedajú poveda, a tak ak niekto pošle víruss mojou adresou, príde mi od antivírusuodpoveï. Tieto pravidlá umoòujú zahadzovaaj takéto hlásenia. Rule-get poznámnostvo ïalších pravidiel a umoòuje ajoverovanie digitálneho podpisu.Rule-get nájdete <strong>na</strong>http://maxime.ritter.eu.org/article.php3?id_article=10. Ïalším èastým problémom je uèenie.Jednou z moností, ako uèi spamassassinov<strong>sk</strong>ýbayes filter (teda filter, ktorý sleduje vý<strong>sk</strong>ytyjednotlivých slov a sám sa uèí), je uèeniez príkazového riadka Unixu pomocou príkazusa-learn. Ïalším èastým prípadom bývaforwardovanie <strong>na</strong> inú adresu, ktorá obídespamassassin a amavis (aby tam ten mail<strong>na</strong>ozaj dorazil) a dekódovanie. Tam je všakèasto problém s tým, e emailoví klienti èastomenia hlavièky pôvodných mailov. Mne sa<strong>na</strong>jviac pozdáva uèenie cez IMAP. Vytvoria sazdie¾ané prieèinky IMAP spam a not-spam, donich sa uloí zle klasifikovaný mail (v prípade,e príde spam, odloí sa do prieèinka spam,v prípade, e nespamový mail je nesprávneoz<strong>na</strong>èený ako spam, èo sa stáva <strong>na</strong>ozaj lenvýnimoène, je odloený do prieèinka notspam).Tieto prieèinky v pravidelných intervalochkontroluje program DMZE-sa-learn, ktorýspamy sahuje, „<strong>na</strong>kàmi“ nimi spamassassi<strong>na</strong>a potom ich zmae.Tento program nájdete <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.dmys.com/tools/files/spam.phtml. Firma Mandrake je po problémoch koneèneznova v zi<strong>sk</strong>u. Za polroèné obdobie konèiacesa 3<strong>1.</strong> marca oproti tomu istému obdobiuv minulom roku stúpol obrat o 20 % a hrubýzi<strong>sk</strong> o 37 %. To, dúfam, z<strong>na</strong>mená, e firmaMandrake bude znova v zi<strong>sk</strong>u a ne<strong>sk</strong>lame takfanúšikov svojich linuxových distribúciía iných produktov. Gratulujeme!L I N U X W A R E Prvá beta verzia implementácie .NET a C#pre Linux s názvom Mono je <strong>na</strong> svete.Release notes nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.go-mono.com/archive/beta1/beta<strong>1.</strong>html.Mono svojim pouívate¾om dáva monospísa programy v jazyku C# aj bez pouitiavývojových nástrojov od Microsoftu, a èo jedôleitejšie, umoòuje aj spúšanie týchtoaplikácií vo free prostredí. Ešte by som vám rád predstavil zaujímavýpatch do jadra s názvom kexec. Umoòujevám <strong>na</strong>bootova nový kernel bez reštartupoèítaèa (teda kompletne bez BIOS-u, firmwarea podobne). Kexec v podstate <strong>na</strong>tiahnenový kernel do pamäte a rovno ho spustí beznutnosti prejs BIOS-om, bootloaderom a pod.Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>-106.ibm.com/developerworks/linux/library/lkexec.html?ca=dgr-lnxw04RebootFast. Štrnástehomája <strong>na</strong>vštívilBratislavuzakladate¾Free SoftwareFoundation,operaènéhosystému GNUa pôvodcamyšlienky slobodného softvéru RichardStallman. V Univerzitnom pastoraènom centrev Mlyn<strong>sk</strong>ej doline mal prednášku o softvérovýchpatentoch. Osobne som sa spoèiatkubál, èi bude hovori o tých podstatnýchveciach a o tých „filozofických“ a nie atakých podstatných, prekvapila ma však jehovecnos. Prednáška mala by zameraná <strong>na</strong>dobré hlasovanie o softvérových patentochv európ<strong>sk</strong>ej rade ministrov. Ako u vieme,Sloven<strong>sk</strong>á republika tento návrh, bohuia¾,podporila, a tak u niè nebráni legalizáciisoftvérových patentov v Európe. Ïalším krokombude presvedèenie <strong>na</strong>šich kandidátov doEuróp<strong>sk</strong>eho parlamentu, aby tento chorýnávrh zmenili (faktom je, e terajší Európ<strong>sk</strong>yparlament softvérové patenty odmietol95-percentnou väèšinou, preto mnohípovaujú schválenie softvérových patentovv rade ministrov za nedemokratické). V prípade,e vás zaujímajú konkrétne argumenty,ktoré prezentoval Richard vo svojej prednáške,môete si poèka <strong>na</strong> videozáz<strong>na</strong>mKarlove<strong>sk</strong>ej televízie, ktorá bola prítomná,prípadne si preèíta jeho podobnú prednášku<strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.cl.cam.ac.uk/~mgk25/stallmanpatents.html.Ïalšie prednášky tvorcov GNUprojektu nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.gnu.org/philosophy/philosophy.html#Speeches.Juraj Bednár6/2004 PC REVUE 143


L I N U X W A R E/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD VI.Ïalšie smery vývojaAko sa s èasom menia poiadavkypouívate¾ov kladené <strong>na</strong> operaènésystémy a celkovo <strong>na</strong> poèítaèe, je potrebnéprehodnocova vhodnosa odôvodnenos algoritmov a technológiípouívaných tak v jadrách operaènýchsystémov, ako aj <strong>na</strong> ich rozhraniachs pouívate¾<strong>sk</strong>ým priestorom;FreeBSD toti nie je zïalekajediný operaèný systém, ktorý v súèasnostiprechádza väèšími zme<strong>na</strong>mi– úspešnú cestu <strong>na</strong>stúpilo nové jadrooperaèného systému Linux s poradovýmèíslom 2.6 a ve¾mi zaujímavovyzerá aj zoz<strong>na</strong>m noviniek v pripravovanejverzii OpenBSD 3.5. Horlivosa údajne pracuje aj v Redmonde, aleo tom budú pouívate¾ov informova<strong>sk</strong>ôr ¾udia z oblasti marketingu akotechnici èi <strong>na</strong>dšení pouívatelia.A kam smeruje – alebo môe smerova– operaèný systém FreeBSD?FreeBSD 5Vetva 5 operaèného systému Free-BSD je nová vetva vývoja, ktorá prinášamnostvo nových èàt a zahàòaaj niektoré zmeny v architektúre systému.Táto vetva zatia¾ nie je oficiálneurèená <strong>na</strong> produkèné <strong>na</strong>sadenie;v porov<strong>na</strong>ní s vetvou FreeBSD 4 môeby menej stabilná, pretoe má menejpouívate¾ov, a teda je menejotestovaná a zatia¾ sa zdá v niektorýchprípadoch menej výkonná.Oz<strong>na</strong>èenie vetvy 5 operaèného systémuFreeBSD za stabilnú a jej odporúèanie<strong>na</strong> produkèné <strong>na</strong>sadenie savšak blíi. Èo táto vetva prináša?Najdi<strong>sk</strong>utovanejšou vlastnosounovej vývojovej vetvy operaènéhosystému FreeBSD je symetrický multiprocesoringnovej generácie (SMPng– Symetrical MultiProcessoring „newgeneration“). Jeho implementácia máprinies jemnejšie uzamykanie procesovv jadre operaèného systémua tým zvýši poèet programovýchvlákien, ktoré môu súèasne vykonávakód jadra, èo prinesie lepšiuškálovate¾nos systémov FreeBSD <strong>na</strong>viacprocesorových poèítaèoch. Vzh¾adom<strong>na</strong> komplikovanos zásahov dojadra systému, ktoré s implementáciouSMPng súvisia, <strong>na</strong>preduje vývojlen pomaly a stále sa vynárajú novéa nové súvisiace problémy. Napriektomu, e ve¾ký kus práce sa u urobila vetva -CURRENT sa zaèí<strong>na</strong> èorazviac objavova <strong>na</strong> produkèných systémoch,zoz<strong>na</strong>my vecí, ktoré treba<strong>na</strong> SMPng dokonèi, sú stále dlhéa FreeBSD verzie 4 sa ešte nejaký èasbude teši ob¾ube.Vetva 4 operaèného systému Free-BSD sa pokladá za výkonnú a stabilnú.Jej základy však vznikli v èasoch,keï sa viacprocesorové poèítaèe benenepouívali, a teda i jadro tohtooperaèného systému bolo stavané <strong>na</strong>beh <strong>na</strong> jednoprocesorovom poèítaèi.Èasom sa však zaèali viacprocesorové– <strong>na</strong>jmä dvojprocesorové – systémyobjavova èoraz viac aj medzi klasickýmipoèítaèmi triedy PC, prektoré je operaèný systém FreeBSDprimárne urèený, a preto bolo jadrotohto operaèného systému prispôsobenétak, aby umoòovalo pouívate¾<strong>sk</strong>ýmprocesom vyuíva všetkyprocesory v systéme. Operácie jadravšak boli synchronizované pomocoujediného centrálneho zámku (BigGiant Lock – BGL). Proces, ktorý potrebovalvyko<strong>na</strong> kód jadra, uzamkolBGL, vyko<strong>na</strong>l poadovanú operáciuv jadre a následne BGL odomkol.Ostatné procesy museli s vyko<strong>na</strong>nímoperácií v jadre poèka <strong>na</strong> odomknutiecentrálneho zámku BGL; v jadretak mohol súèasne operova iba jedenproces.Problém s uzamykaním jadra pomocouBGL sa <strong>na</strong> FreeBSD 4 riešil pomocouviacerých jednoduchých zámkov(angl. simple lock), ktoré umoòovaliuzamknú iba èas jadra (hocito nerobili ve¾mi efektívne), a tedaumoòovali v kóde jadra pracovaviacerým procesom súèasne. Tentoprístup však umonil odstráni pouitieBGL len <strong>na</strong> niektorých miestacha mnostvo operácií v jadre bolostále synchronizovaných pomocoucentrálneho zámku. Vo FreeBSD 5simple locky <strong>na</strong>hradili tzv. mutexy(z anglického mutual exclusion lockingobject). Z h¾adi<strong>sk</strong>a blokovania procesovsú efektívnejšie ako simple locky(nevynucujú si èakanie procesu <strong>na</strong>uvo¾nenie v nekoneènej sluèke, èosimple locky robili).Keïe èiastoèné uzamykanie jadrabeiaceho <strong>na</strong> viacprocesorovom systémeje ve¾mi komplikované, vo verziiFreeBSD 5 sa do jadra pridal ladiacikód, ktorý umoòuje za cenu z<strong>na</strong>ènéhozvýšenia réie uzamykaniaa odomykania mutexov tieto operáciekontrolova a v prípade problémovpresne identifikova èas kódu,ktorá problémy spôsobila. Tento ladiacikód, samozrejme, mono z jadraodstráni podmieneným prekladoma odstráni tak aj spomalenie,ktoré spôsobuje.Pride¾ovanie procesorového èasuprocesom je ïalšia z vecí, <strong>na</strong> ktorej sahorlivo pracuje. V tejto oblasti sadosiahli dobré výsledky implementáciouULE plánovaèa (angl. scheduler).Zatia¾ èo plánovaè vo FreeBSD 4 sapovauje za ve¾mi dobrý (spravodlivýpri rozde¾ovaní èasu medzi procesyvzh¾adom <strong>na</strong> ich priority) a s dobroulatenciou interaktívnych procesov <strong>na</strong>jednoprocesorových systémoch aj prive¾kej záai, jeho pouitie <strong>na</strong> viacprocesorovýchsystémoch nie jeideálne riešenie, a to <strong>na</strong>jmä v prípade,e v systéme existuje ve¾kémnostvo procesov èi vlákien. Zloitosplánovania procesov klasickýmplánovaèom je toti lineárne závisláod mnostva procesov, zatia¾ èo zlo-itos plánovania plánovaèom ULE jekonštantná, nezávislá od poètu procesov.Zatia¾ èo väèši<strong>na</strong> plánovaèov (vrátaneklasického plánovaèa FreeBSD)sa s<strong>na</strong>í nejakým spôsobom agregovaprioritu procesu, jeho nice hodnotua mieru interaktivity (interaktivituprocesu pri pride¾ovaní procesorovéhoèasu procesorom dokáuzoh¾adòova len niektoré plánovaèe)a mieru aktuálneho zaaenia systému(load average) a poui jediný mechanizmus<strong>na</strong> urèenie mnostva procesorovéhoèasu a moment jeho prideleniaprocesu <strong>na</strong> základe tejtoagregovanej hodnoty, plánovaè ULEvšetky tieto parametre zoh¾adòujeoddeleným spôsobom, èo vedie k tomu,e jeho vlastnosti sú ¾ahšie konfigurovate¾néa kontrolovate¾né, a tedaich mono lepšie prispôsobi špecifickýmpoiadavkám. Plánovaè ULEdokáe odhadnú, ktorý z procesov jeinteraktívny, a pod¾a toho dokáes pride¾ovaním procesorového èasuprocesom manipulova tak, aby èaslatencie interaktívnych procesov ve¾minevzrástol ani pri silnom zaaenípoèítaèa inými procesmi. PlánovaèULE ïalej disponuje dvoma algorit-144 PC REVUE 6/2004


L I N U X W A R Emami vyvaovania záae (load balancing)medzi viacerými procesormiv systéme. Jeden z nich sa uplatòujepri nízkom a strednom zaaení systému,keï existuje v systéme aspoòjeden neèinný procesor, ktorý jednoduchoodoberie nejaký proces zaaenémuprocesoru. V prípade, e v systémeneexistuje neèinný procesor,prichádza <strong>na</strong> rad druhý algoritmusvyvaovania záae, ktorý je komplikovanejší,pretoe zabezpeèuje èo<strong>na</strong>jspravodlivejšie rozde¾ovanie procesorovéhoèasu procesom a zároveònerobí prièasté prepí<strong>na</strong>nie jednéhoprocesu medzi rôznymi procesormi,pretoe to vedie k z<strong>na</strong>ènej réii pripresune informácií o procese medziprocesormi, ako aj k presunu a premazávaniuobsahu vyrovnávacíchpamätí. Táto vlastnos sa <strong>na</strong>zýva afinita,t. j. akási „pri¾<strong>na</strong>vos“ procesuk procesoru. Prièasté premiestòovanieprocesov medzi procesormi bysíce zdanlivo mohlo vies k spravodlivejšiemupride¾ovaniu výpoètovej kapacityprocesom, ale v koneènom dôsledkuby bola réia <strong>na</strong> premiestòovanieprocesov medzi procesormiväèšia ako èas strávený „uitoènými“výpoètami v pouívate¾<strong>sk</strong>ých procesocha doba potrebná <strong>na</strong> ich vyko<strong>na</strong>nieby bola nieko¾konásobne väèšia,ako keby beali sekvenène.Okrem zlepšení týkajúcich sa behuoperaèného systému FreeBSD <strong>na</strong>viacprocesorových poèítaèoch prinášavetva 5 aj ïalšie, nie také výraznézmeny. Kompilátor GCC, ktorý je základnousúèasou FreeBSD, sa budepouíva vo verziách 3.3.x <strong>na</strong> rozdielod vetvy 4, kde sa doteraz pouívalajeho verzia 2.95.x. Okrem architektúri386, pc98 a Alpha budú podporovanéaj architektúry sparc64, ia64a amd64. Pre pouívate¾ov operaènéhosystému FreeBSD <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topocha notebookoch môe by zaujímavápodpora technológie Bluetooth, zatia¾èo administrátori severov privítajúmonos šifrovania celých di<strong>sk</strong>ovýchpartícií, nový formát súborovéhosystému UFS2 èi monos behufsck(8) <strong>na</strong> pozadí. FreeBSD 5 pouívadevfs, èo je dy<strong>na</strong>mická náhrada statickéhovytvárania uzlov zariadenív adresári /dev/.Prechod <strong>na</strong> verziu FreeBSD 5 môema aj obmedzenia. Pre zjednodušenievývoja systému bola odstránenápodpora binárneho formátu a.out, zozákladného systému sa odstránilaväèši<strong>na</strong> hier a úplne bol odstránenýPerl; programy, ktoré dosia¾ obsahovalzákladný systém a boli <strong>na</strong>písanév Perle, boli prepísané do shellu alebodo jazyka C. Pretoe sa menili štruktúryjadra, v ojedinelých prípadochdošlo k zmenám jeho API (applicationprogramming interface) a/alebo ABI(application bi<strong>na</strong>ry interface), èoho následkommôu presta fungova <strong>na</strong>príkladbinárne ovládaèe zariadenía pod. Ani dokumentácia nemusívdy odráa zmeny medzi vetvami 4a 5, i keï vidie s<strong>na</strong>hu projektu Free-BSD udriava vlastnú dokumentáciuaktuálnu a korešpondujúcu so stavomaplikácií.Dragon FlyThe DragonFly BSD Project je logicképokraèovanie vývoja vetvy FreeBSD 4,ktoré si kladie za cie¾ starostlivýmvýberom a implementáciou vlastnostía algoritmov pouitých v operaènomsystéme dosiahnu vysokú stabilitu,robustnos a ladite¾nos v širokomspektre pouitia od jednoprocesorovýchpoèítaèov po ve¾ké klastre. DragonFlymá v úmysle upravova takk¾úèové funkcie jadra operaèného systému,ako sú virtuál<strong>na</strong> pamä, vstupno-výstupnýmodel, správa vlákie<strong>na</strong> procesov v jadre a správa vyrovnávacíchpamätí, ako aj robi zmenyv pouívate¾<strong>sk</strong>om priestore týkajúcesa inštalácie aplikácií a kompletnejzmeny rozhrania medzi jadrom systémua aplikáciami, t. j. systémovýchvolaní. Tieto volania sa majú zaklada<strong>na</strong> asynchrónnom posielaní správ,ktoré má by k¾úèovou technológiouv operaènom systéme DragonFly.Prvá verzia operaèného systémuDragonFly je ohlásená <strong>na</strong> <strong>1.</strong> jú<strong>na</strong>2004. Je však otázne, do akej mierybude DragonFly spåòa deklarovanéciele (pod¾a changelogov a stavu vývojauverejneného <strong>na</strong> webovýchstránkach <strong>www</strong>.dragonflybsd.org lendo ve¾mi malej). Znie a neuverite¾ne,e taký malý tím ¾udí – menej akodvadsa, a to vrátane prevádzkovate¾ovmirrorov – by dokázal v rozumnomèase splni vytýèené ciele. Tiepotom vyznievajú len ako zamysleniesa <strong>na</strong>d tým, ako by mohol operaènýsystém vyzera. Nepripomí<strong>na</strong> to taktrochu prakticky neexistujúci operaènýsystém GNU/Hurd?FreeSBIETalian<strong>sk</strong>e zdruenie pouívate¾ovoperaèného systému FreeBSD si daloove¾a <strong>sk</strong>romnejšie ciele ako projektDragonFly: vytvori súbor programov,ktoré umonia pouívate¾ovizhotovi si vlastnú tzv. live verziuoperaèného systému FreeBSD. Samichcú aj po<strong>sk</strong>ytnú viacero iso obrazovlive verzií FreeBSD <strong>na</strong> rôzne úèelypouitia. Pred istým èasom uvo¾nenáverzia FreeSBIE <strong>1.</strong>0 funguje celkomuspokojivo, hoci trpí niektorými nedostatkami:ako kadá live verziaoperaèného systému je pomalá, rýchlosspúšania programov závisí odkvality CD média a CD mechaniky,preklady textov v pouívate¾<strong>sk</strong>omprostredí sú nekompletné, take popriangliètine sa tu mono <strong>na</strong> mnohýchmiestach stretnú s talianèinou(vlastne vôbec nie je jasné, èi sa tvorcoviapokúšali preloi FreeSBIE zosvojej rodnej talianèiny do angliètiny,alebo sa im ešte nepodarilo preloivšetky èasti do talianèiny). Nakoniec,keïe konfigurácia systému poèasštartu nie je moná, spúšajú sa rozliènésluby, aby sa vyhovelo èo <strong>na</strong>jširšiemuokruhu pouívate¾ov (<strong>na</strong>pr.firewall a pod.). Keï však bude monosvytvori si live verziu FreeBSDpod¾a svojich poiadaviek, môe sasta FreeSBIE ve¾mi ob¾úbeným operaènýmsystémom.Èo sa týka útrob FreeSBIE, sledujevetvu -CURRENT vývoja FreeBSD.FreeSBIE <strong>1.</strong>0 je postavené <strong>na</strong> FreeBSD5.2.1-RELEASE. Vïaka pokroèilejšejdetekcii hardvéru v tejto vetve Free-BSD sa hodí <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> otestovanie poèítaèapri kúpe, záchranu údajov prihavárii systému a pod. Domov<strong>sk</strong>ástránka live operaèného systémuFreeSBIE sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.freesbie.org, ktorá je všakzatia¾ pomerne strohá a <strong>sk</strong>úpa <strong>na</strong> špecifickéinformácie.ZÁVERStabilná vetva operaèného systémuFreeBSD je síce ve¾mi populár<strong>na</strong>, alenemôe zosta nemennou. Tlak zostrany konkurenèných operaènýchsystémov, ako aj zo strany pouívate¾ovnúti vývojárov stále <strong>na</strong>predova.Postup prác <strong>na</strong> FreeBSD 5 je sícepomalý, dôleité však je, e <strong>na</strong>priekzásadným zmenám, ktoré sa v tomtooperaènom systéme dejú, je stáleudriavaný vo vysoko pouite¾nomstave. CURRENT vetva FreeBSD jeob¾úbená <strong>na</strong>príklad v èoraz viac sarozrastajúcej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ovnotebookov, pretoe má lepšiu podporunového hardvéru a jeho detekciu.Napriek tomu sa vývojári nehodlajúponáh¾a s oz<strong>na</strong>èením vetvyFreeBSD 5 za stabilnú, pokia¾ juza takú nebudú <strong>sk</strong>utoène povaova.Latku stability, spo¾ahlivosti,robustnosti a funkcio<strong>na</strong>lity totivetva FreeBSD 4 <strong>na</strong>stavila ve¾mivysoko.Jozef Babjak6/2004 PC REVUE 145


L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pe LinuxEndeavour Mark IIAk ste si vo svete Windows zvyklipouíva Explorer ako správcu súborov,v Linuxe máte podobnú alter<strong>na</strong>tívu.Tento program je „jednookenný“správca súborov – <strong>na</strong> rozdiel odïalšieho linuxového správcu MidnightCommandera alebo známehowindowsového konkurenta Totalnom obrázku. Ten je potom exportovanýdo PDF, ktorý môete tlaèi,alebo do EPS, ktorý jednoduchovloíte do vášho ve¾kého LaTeX dokumentu.Program podporuje pluginy(ipelets), pomocou ktorých môetefunkcio<strong>na</strong>litu programu ïalej zvyšova.Jednotlivé objekty (ako èiary, bodya pod.) môete <strong>na</strong>vzájom zarovná-PELTeraz tu máme nieèo pre webovýchdizajnérov pracujúcich s PHP. Akmáte digitálny fotoaparát a chceli byste svoje snímky zverejni <strong>na</strong> internete,PHP Exif Library (PEL) sa vámmôe hodi. Pri práci s digitálnymifotografiami ste si mono všimli pojemExif. Zjednodušene by sa dalopoveda, e sú to informácie o snímkev samotnom obrázku. Do obyèajnéhosúboru JPEG niektoré fotoaparátyukladajú aj informácie o èasea dátume vytvorenia snímky, o <strong>na</strong>staveniachprístroja, o jeho type, výrobcovia podobne. Pomocou tejtokninice dokáete všetky tieto informáciez obrázkov <strong>na</strong>èíta a následnezobrazi <strong>na</strong> vašej webovej stránke.Okrem toho ich však môete aj menia dokonca pridáva vlastné informácie,take <strong>na</strong>príklad titulky k obrázkomu nemusíte uklada samostatnedo databázy. Kninica je <strong>na</strong>písanápre PHP verzie 5.Web: http://pel.sourceforge.net/WizMySQLAdminNamekoTento program s trošku zvláštnym názvomsom <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> tej istej stránkeako predchádzajúci, ale nielen to majúspoloèné. O oboch sa <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ejstránke ve¾a nedoèítate, no aj tentoprogram vyznáva rov<strong>na</strong>ké ideály –minimalizmus, jednoduchos a preh¾adnos.Ide o jednoduchého webovéhomailového klienta, takisto je zaloený<strong>na</strong> PHP bez potreby inštalovaniaïalších dodatkov. Tento <strong>sk</strong>ript jevšak <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcehoešte v nestabilnej fáze vývoja, nomôete ho poui ako základ svojhovysnívaného klienta ☺. Oba programymôete poui bez akejko¾vek inštalácie– ak òou nechápeme rozbaleniearchívu gzip a presunutie súborovdo adresára so <strong>sk</strong>riptami php...Web: http://wiz.homelinux.net/php.phpprojectMAk máte 3D kartu a svoj poèítaè pouívateèasto aj ako MP3 veu, hodí savám tento zaujímavý XMMS vizualizaènýzásuvný modul. Ide o reimplementáciuwi<strong>na</strong>mpového MilkdropuCommandera (predtým WindowsCommander). Hlavné okno teda nieje rozdelené <strong>na</strong> dve rov<strong>na</strong>ké èasti, ale<strong>na</strong> strom adresárov (v¾avo) a ich obsah(vpravo). Program podporuje ve-¾a uitoèných vecí, <strong>na</strong>príklad drag&drop. Súèasou prie<strong>sk</strong>umníka je ajprehliadaè obrázkov, ktorý podporujeformáty GIF, JPEG, PNG, MNG, TGAa XPM. Okrem toho môete prezeratextové a binárne súbory v textovomaj hexadecimálnom tvare. Prehliadaèobrázkov zvládne aj niektoré základnéoperácie, ako konvertovanie, otáèanie,orezávanie a zmenu ve¾kostiobrázkov. Program okrem správy súborova obrázkov dokáe manipulovaaj s archívmi, konkrétne vo formátocharj, gzip a bzip2, rar, lha a tar.Web:http://wolfpack.twu.net/Endeavour2/IpeIpe je nástroj <strong>na</strong> kreslenie obrázkovvo formáte PDF alebo EncapsulatedPostScript (EPS). Tie sú uitoèné <strong>na</strong>príkladvtedy, ak píšete dokumentyv LaTeXu. Pripravujete si tlaèenúprácu a potrebujete si <strong>na</strong>kresli malýobrázok? Alebo potrebujete mnohostranovúprezentáciu? V oboch prípadochvám tento program pomôe.Do obrázkov môete vklada LaTeXovépríkazy, <strong>na</strong>príklad aj matematickérovnice a podobne. Obyèajný text sa,samozrejme, zobrazí aj vo výsled-va, <strong>na</strong>príklad umiestni bod <strong>na</strong> prienikdvoch úseèiek. Èo sa týka podporycudzích jazykov, nemali by stema problémy – program je zaloený<strong>na</strong> Unicode.Web: http://ipe.compgeom.org/EqeÏalší uitoèný nástroj pre pouívate¾ovLaTeXu. Paradoxne ho pouijetevtedy, ak LaTeX nepouívate –ak potrebujete vloi pekne <strong>na</strong>písanúrovnicu do dokumentu OpenOffice,webovej stránky èi ako súèas nejakéhoobrázka. Program funguje ve¾mijednoducho. Do spodnej èasti <strong>na</strong>píšeteLaTeXové príkazy, teda pravdepodobnenejakú rovnicu, a v hornejèasti uvidíte výsledok. Ten mô-ete metódou drag&drop vloi dospomí<strong>na</strong>ných aplikácií, ako je Open-Office Write, èi do Gimpu. Ak druhýprogram nepodporuje túto metódu,niè nie je stratené – výstup programuEqe môete uloi do obyèajnéhografického súboru a ten <strong>na</strong>príkladvloi do dokumentu HTML. Taktomôete sádza pekné rovnice aj v prípade,e nemôete poui LaTeX.Pravdu povediac, v prípade HTML anive¾a iných moností nemáte – tak èitak musíte poui obrázky, keïe matematickétagy štandardu zvanéhoMathML nie sú ve¾mi rozšírené.Web: http://rlehy.free.fr/Pri PHP ešte chví¾ku zostaneme. Aksa mu venujete trošku dlhšie, urèiteste sa dostali aj k práci s databázami.Pravdepodobne ste pracovali s jednouz <strong>na</strong>jrozšírenejších, s MySQL. Akste nemali poruke nijaký nástroj <strong>na</strong>správu databáz, asi ste boli odkázaní<strong>na</strong> konzolu SQL. A ako iste uznáte,nie je to vdy pohodlné. Tak ste samono dostali k programu phpMy-SQLAdmin. Ten je však dos objemný,s kadou verziou <strong>na</strong>berá <strong>na</strong> megabajtocha nejakú chví¾ku treba strávi ajpri jeho konfigurovaní. Úplným opakomje WizMySQLAdmin – všetko jeuloené v jedinom súbore, a ak nerátamelicenèný súbor a dokumentáciu,program má necelých 36 kb!Web:http://wiz.homelinux.net/php.phppre platformu Linux. Podporuje aj milkdropovépresety; projectM pouívakninicu SDL a funkcie XMMS, teda jejednoducho portabilný. Ako renderovacínástroj pouíva OpenGL, take bez3D akcelerátora ïaleko nezájdete ☺.Web: http://xmms-projectm.sourceforge.net/Infinity PluginAk nemáte 3D kartu, poteší vás tentoplug-in, zobrazujúci rôzne svetelnéefekty. Podporuje mód celej obrazovky,ve¾kos si môete <strong>na</strong>stavi aj myšou.Nastavenia si dokáe zapamäta. Je ve¾mijednoduchý, bez mnostva <strong>na</strong>stavení,ale pritom celkom pekný a vydarený...Web: http://sourceforge.net/projects/infinity-plugin/Oto Komiòák146 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v PHP5. èas: Èo je vlastne XML?V tejto èasti vám ponúkneme struèný úvod do XML. Vysvetlíme, <strong>na</strong> èo ho vlastne mámea preèo práve XML má výz<strong>na</strong>m pre nás v spojení s PHP. XML (Extensible Markup Langua−ge) v preklade z<strong>na</strong>mená nieèo ako rozšírite¾ný jazyk so z<strong>na</strong>èkami. Tento jazyk nám do−vo¾uje vytvára štruktúrované dokumenty ve¾mi jednoduchým spôsobom. Je podobnýjazyku HTML, ale v podstate a pouití sa úplne líšia. Dá sa tvrdi, e oba jazyky pochádzajúod rov<strong>na</strong>kej rodièov<strong>sk</strong>ej triedy SGML. Ak jazyk XML je tie urèený <strong>na</strong> pouitie <strong>na</strong> webe, <strong>na</strong>výmenu dát, preèo potom potrebujeme iný jazyk <strong>na</strong> totonú èinnos? XML a HTML sú dia−metrálne odlišné jazyky. Dokumenty HTML obsahujú z<strong>na</strong>èky, indikátory, ktoré dokumentsprávne <strong>na</strong>formátujú. Take obsahujú iba informácie o forme zobrazenia dát, ale nie sú vnich nijaké informácie o vlastnom obsahu dát. XML odde¾uje obsah a jeho reprezentáciu.JAZYK XML. Úplnú špecifikáciu tohto jazyka nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.w3.org/TR/1998/REC−xml−19980210. My si povieme len základné zásady pri pouívaní XML. Kadý doku−ment XML sa <strong>sk</strong>ladá zo z<strong>na</strong>èiek a samotných z<strong>na</strong>kov. Z<strong>na</strong>èky dávajú dátam štruktúru az<strong>na</strong>ky predstavujú vlastný obsah, ukrytý pod z<strong>na</strong>èkami. Kadý element XML musí mapoèiatoènú, ale aj koncovú z<strong>na</strong>èku. To z<strong>na</strong>mená, e neukonèené alebo „prázdne“ ele−menty (ako v HTML boli ) nie sú povolené. Jediná výnimka existuje vtedy, ak danýelement neobsahuje nijaké z<strong>na</strong>ky. Vtedy ekvivalentom zápisu je .Samozrejme, nemôe iadnym spôsobom vzniknú viac ako jeden pár z<strong>na</strong>èiek. To zaisujehierarchickú štruktúru dokumentu. Ako sme u spomenuli, XML je podobný jazyku HTML.Ukáeme si rozdiel <strong>na</strong> jednoduchom zoz<strong>na</strong>me ¾udí.Zoz<strong>na</strong>m osobZoz<strong>na</strong>m OsobMeno Jan ProgramatorAdresa Hviezdoslavova 4Mesto KosiceVidíme klasické z<strong>na</strong>èky HTML, formátujúce text. V XML by to isté vyzeralo takto:Jan ProgramatorHviezdoslavova 4KosicePoèiatoèné a koncové z<strong>na</strong>èky musia by vnorené. Vnorený element musí by úplneobsiahnutý v <strong>na</strong>dradenom elemente. Systematické formátovanie dokumentu XML nie je<strong>na</strong> škodu ani vtedy, ak h¾adáme v dokumente chybu. Ak dokument spåòa spomí<strong>na</strong>né pra−vidlá, môeme tvrdi, e je správne štruktúrovaný. Ïalšie obmedzenie dokumentu urèujedefinícia typu dokumentu DTD (Document Type Definition). Definuje elementy, ktoré mô−eme v dokumente poui a môu obsahova ïalšie elementy. Dokument XML sa pova−uje za platný pri dodraní správnej štruktúry a splnení poiadaviek, ktoré ukladá DTD.PÍŠEME XML. Kadý dokument XML sa musí zaèa riadkom, ktorý oz<strong>na</strong>èujeme za de−klaráciu XML. Tá urèuje verziu jazyka pouitú <strong>na</strong> stavbu dokumentu. Tento riadok, samozrej−me, musí by umiestnený <strong>na</strong> zaèiatok dokumentu. Pred ním sa nesmú <strong>na</strong>chádza nijaké z<strong>na</strong>ky.Tento riadok môe obsahova ešte viacero atribútov. Napríklad atribút standalone môe<strong>na</strong>dobudnú hodnotu yes alebo no. Ak je táto hodnota <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> no, XML vyaduje pod−porné súbory, o ktorých sme si ešte nehovorili, take nebudeme predbieha udalosti. U smeviackrát pouili pojem elementy. Takisto sme spomenuli, e elementy sa svojou formou podo−bajú elementom z dokumentov HTML. Dve z<strong>na</strong>èky (poèiatoèná a koncová) tvoria jeden ele−ment.Co je vlastne XMLPoèiatoèná a koncová z<strong>na</strong>èka musia ma rov<strong>na</strong>ký názov vrátane ve¾kých a malých pís−men. Elementy môu ma aj atribúty (ako to je aj pri HTML). Ide o hodnoty, ktoré sú sú−èasou elementu, prièom sa udávajú v poèiatoènej z<strong>na</strong>èke.55V prípade, ak obsah elementu nie je definovaný, môeme poui klasický zápis poèia−toènej a koneènej z<strong>na</strong>èky alebo vyui zjednodušený zápis:Pri tvorbe dokumentu XML je dôleité vedie dáva inštrukcie <strong>na</strong> spracovanie. Takéto in−štrukcie musí parser XML posunú príslušnej aplikácii. Syntax takejto inštrukcie vyzerá takto:Entity sa v dokumentoch pouívajú hlavne preto, aby nedochádzalo k opakovanémuzápisu dlhého textu. Deklarujú sa v definícii DTD. Existujú dva druhy entít – interné a ex−terné. Nahradzujúci text internej entity je súèasou súboru, no externá entita sa <strong>na</strong>chádzav samostatnom súbore, ktorého umiestnenie je uvedené v definícii entity. Len èo je enti−ta definovaná, môeme sa <strong>na</strong> òu odvoláva v dokumente takýmto zápisom:&<strong>na</strong>zov_entityXML parser pri spracovaní <strong>na</strong>hradí prv uvedený zápis textom, ktorým bola <strong>na</strong>plnená.Do dokumentov XML tie môeme vklada komentár, ktorý je pri èinnosti parsera igno−rovaný.Pri deklarácii externých entít mono urèi identifikátory daných entít (verejných). Lenèo XML parser „stretne“ odkaz <strong>na</strong> externú entitu, pokúsi sa ho spracova pomocou verej−ného identifikátora, a a keï neuspeje, pokúša sa poui systémový identifikátor.DEFINÍCIA TYPOV DOKUMENTOV. Deklarácia typu dokumentu bude zapísanátakto:Nazovelementu je názov koreòového elementu v dokumente. Deklarácia rôznych ele−mentov sa vkladá medzi hra<strong>na</strong>té zátvorky. Samozrejme, toto je interné DTD. Ak chcemepouíva externé DTD, môeme vyui takýto zápis:U sme uviedli èosi o vlastnostiach elementov. Deklarácia typu elementov urèuje, èi elementobsahuje ïalšie elementy. Okrem toho urèuje aj povinnos vý<strong>sk</strong>ytu elementov, ale aj pe−riodicitu.K¾úèovým slovom je ELEMENT. Nazovelementu je názov daného elementu a #PCDATAje také k¾úèové slovo, ktoré z<strong>na</strong>mená „parsed character data“ (dáta, ktoré dokáe spraco−va parser XML). Zistili sme, e element môe ma priradené atribúty. Deklarácia zoz<strong>na</strong>−mu atribútov urèuje atribúty, aké môe daný element prebera. Takisto indikuje, èi tietoatribúty sú povinné, aké sú eventuálne moné hodnoty a podobne. Syntakticky vyzerá de−klarácia ve¾mi podobe ako ostatné deklarácie:Aké hodnoty môe <strong>na</strong>dobudnú fiktív<strong>na</strong> premenná datovy_typ? Príz<strong>na</strong>k #REQUIRED indi−kuje, e daný atribút sa musí <strong>na</strong>chádza v kadom prípade (ak sa vy<strong>sk</strong>ytne element). Ak satento atribút ne<strong>na</strong>chádza v danom elemente, ide o neplatný dokument XML. Príz<strong>na</strong>k #IMPLIEDhovorí, e aplikácia môe predpoklada hodnotu atribútu, ak nie je v elemente zadaný. Tretípríz<strong>na</strong>k #FIXED z<strong>na</strong>mená, e atribút môe ma jednu hodnotu pri kadom vý<strong>sk</strong>yte.PODPORA XML V PHP. PHP podporuje mnoinu funkcií, ktoré mono pouíva <strong>na</strong>extrahovanie a vkladanie do aplikácií XML. Pred a<strong>na</strong>lýzou dokumentu sa registrujúobsluné funkcie. Treba si uvedomi, e parser XML nekontroluje platnos dokumentu. Ajkeï je dokument správne formátovaný, ale je neplatný, nezobrazí nijaké chybové hláse−nie. Existujú dva typy kódovania z<strong>na</strong>kov (zdrojové a cie¾ové kódovanie). Zdrojové kódo−vanie sa pouíva pri èítaní dokumentu XML (ISO−8859−1). Cie¾ové kódovanie ovplyvòujez<strong>na</strong>kové dáta, ale aj názvy z<strong>na</strong>èiek. Podpora XML v PHP je implementovaná pomocoukninice expat. Kninica je <strong>na</strong>písaná v C−èku a jej blišiu špecifikáciu môete nájs <strong>na</strong> inter−nete http://<strong>www</strong>.jclark.com/xml/expat.html.Nabudúce budeme <strong>na</strong>dobudnuté poz<strong>na</strong>tky implementova do práce s PHP. Ukáemesi výhody, ktoré pouitím XML v spojení s PHP môeme zí<strong>sk</strong>a. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stret−nutie s vami o mesiac.Jozef KOZÁK ml.6/2004 PC REVUE 147


P R O G R A M U J E M EVývoj DB projektu <strong>na</strong> platfotme Microsoft.NET / 2. èasV predošlej èasti sme sa vo vytváraní komplexného databázového projektu dostali pozobrazenie obsahu relaène zviazaných databázových tabuliek typu master detail. Dokomplexnej mozaiky projektu však ešte pár kamienkov chýba. V druhej závereènej èastiukáeme zmeny údajov v databáze, typový dataset, zí<strong>sk</strong>anie <strong>sk</strong>alárnej hodnoty z data−bázy, prístup k údajom v databáze pomocou webovej sluby.KROK 10: PUBSDATA – ZMENY ÚDAJOV V DATABÁZE. Dosia¾ sme údajez databázových tabuliek len èítali. Pretoe sme túto monos nezakázali, mohli smepomocou DataGridu vklada nové záz<strong>na</strong>my, tak ako je to moné <strong>na</strong>príklad v aplikáciiMicrosoft Access. Ako sa presvedèíme jednoduchým pokusom, vyko<strong>na</strong>né zmeny zostá−vajú zatia¾ len <strong>na</strong> úrovni DataSetu a nezapisujú sa do databázy. Ak zmeníme názov jed−ného z obchodov <strong>na</strong>príklad z Bookbeat <strong>na</strong> BookStore, táto zme<strong>na</strong> bude v aplikáciiakceptovaná, ak si však necháme tabu¾ku Stores vypísa pomocou konzoly databázo−vého serveraSELECT * FROM stores;stor_id stor_<strong>na</strong>me stor_address city state zip−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−...8042 Bookbeat 679 Carson St. Portland OR 89076...zistíme, e zmeny zostali <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong> úrovni DataSetu a do pôvodnej databázy sanepremietli. Ak aplikáciu PubsUI zavrieme a znovu spustíme, bude, samozrejme, vytvo−rený DataSet obsahova znovu pôvodné údaje.DataSet umoòuje nielen editovanie údajov, ale dokonca aj vkladanie záz<strong>na</strong>mov vodpojenom reime. Ak chceme aktualizova hlavnú databázu, prenesieme všetky zmenyz DataSetu <strong>na</strong>spä do hlavnej databázy. Naj<strong>sk</strong>ôr vytvoríme metódu Update v triedePubsData.Class<strong>1.</strong> Táto metóda dostane ako parameter DataSet a vráti celoèíselnú hod−notu (integer), ktorá predstavuje poèet zmenených riadkov.public int Update(DataSet data){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial catalog=pubs;integratedsecurity=SSPI");SqlDataAdapter cmd = new SqlDataAdapter ("Select * FROM Stores", conn);SqlCommandBuilder bld = new SqlCommandBuilder(cmd);return cmd.Update(data, "stores");}Obr. 1Editovanieúdajov v tabu¾kestoresPostup je rov<strong>na</strong>ký ako pri ostat−ných metódach v triede PubsData.Class<strong>1.</strong> Vytvoríme nové inštancie ob−jektov SqlConnection, SqlDataAdaptera SqlCommandBuilder. Zmeny uloí−me volaním metódy Update objektuSqlDataAdapter.KROK 11: PUBSUI – ROZHRA−NIE PRE ZMENU ÚDAJOVV DATABÁZE. V projekte PubsUIsa vrátime k aplikaènému formuláruForm<strong>1.</strong> Do formulára pod DataGrid pri−dáme z Toolboxu komponent Button.Nazveme ju cmdUpdate a text vnútritlaèidla zmeníme <strong>na</strong> Zapísa. Princípzápisu zmien do databázy je jedno−duchý. V obsluhe udalosti Click zavoláme metódu Update z kninice tried PubsData.Class<strong>1.</strong> Po dvojkliku <strong>na</strong> tlaèidlo sa nám vytvorí kostra obsluhy udalosti Click. Pridámesem kód oz<strong>na</strong>èený hrubým fontom:Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As System.EventArgs)Handles cmdUpdate.ClickDim oStore As New PubsData.Class1()Dim iRecords As IntegeriRecords = oStore.Update(DS)MessageBox.Show(CStr(iRecords) & " zaz<strong>na</strong>mu zmeneno.", _"Zmeny v tabulke stores", MessageBoxButtons.OK, _MessageBoxIcon.Information)End SubNaj<strong>sk</strong>ôr vytvoríme novú inštanciu triedy PubsData.Class<strong>1.</strong>Dim oStore As New PubsData.Class1()V ïalšom riadku deklarujeme premennú iRecords typu Integer. Túto premennú <strong>na</strong>plnímepoètom u<strong>sk</strong>utoènených zmien. Tento poèet nám vráti metóda Update.Dim iRecords As IntegeriRecords = oStore.Update(DS)Následne zobrazíme tento poèet zmien v pouívate¾<strong>sk</strong>om dialóguMessageBox.Show(CStr(iRecords) & " Records updated.", _"Update Stores", MessageBoxButtons.OK, _MessageBoxIcon.Information)Vypísané èíslo zahàòa, ko¾ko záz<strong>na</strong>mov bolo zmenených. Za zmenu sa povauje edito−vanie záz<strong>na</strong>mu, pridanie nového záz<strong>na</strong>mu aj vymazanie záz<strong>na</strong>mu.Po týchto zmenách môeme <strong>na</strong>stavi Form1 ako Startup Object a spusti aplikáciu.Po vyko<strong>na</strong>ných zmenách (znovu zmeníme názov jedného z obchodov z Bookbeat <strong>na</strong>BookStore) potvrdíme zmeny tlaèidlom Zapísa.Ak si tentoraz necháme tabu¾ku Stores vypísa pomocou konzoly databázového ser−vera, zistíme, e zme<strong>na</strong> bola zapísaná aj do databázovej tabu¾ky.SELECT * FROM stores;stor_id stor_<strong>na</strong>me stor_address city state zip−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−− −−−−−−−− −−−−−−−−−6380 Eric the Read Books 788 Catamaugus Ave. Seattle WA 980567066 Barnum's 567 Pasade<strong>na</strong> Ave. Tustin CA 927897067 News & Brews 577 First St. Los Gatos CA 967457131 Doc−U−Mat: Quality Laundry and Books 24−A Avogadro Way Remulade WA 980147896 Fricative Bookshop 89 Madison St. Fremont CA 900198042 BookStore 679 Carson St. Portland OR 89076O vyko<strong>na</strong>ných zmenách sa môeme presvedèi aj vo Visual Studiu pomocou Server Ex−plorera.KROK 12: PUBSDATA – TYPOVÝ (TYPED) DATASET. Typový DataSet umo−ní vývojárovi pouíva <strong>na</strong>turálnu syntax pre odkazy <strong>na</strong> ståpce a riadky hierarchicky nišejúrovne. Takýto DataSet predstavuje akýsi objektovo orientovaný poh¾ad <strong>na</strong> dáta.Najjednoduchšou cestou, ako vytvori typovaný DataSet, je pouitie Visual Studia.NET,konkrétne Server Explorera. V <strong>na</strong>šej aplikácii pouijeme typový DataSet pre tabu¾kupartner<strong>sk</strong>ých vydavate¾stiev. Pomocou menu Project | Add Component pridáme novýkomponent do projektu PubsData. Komponent <strong>na</strong>zveme DataAccess.csObr. 2Pridanie tabu¾ky PublishersV <strong>na</strong>sledujúcom kroku pomocou Server Explorera pridáme tabu¾ku Publishers <strong>na</strong> plo−chu komponentu DataAccess. V zloke Data Connection otvoríme zloku databázyPubs. V tejto zloke vyberieme ikonu tabu¾ky Publishers.Na pracovnej ploche sa po tomto kroku vytvoria dve ikony: sqlConnection1 a sqlData−Adapter<strong>1.</strong> Ak v kontextovom menu komponentu sqlDataAdapter1 vyberieme polokuPreview Data, môeme si prezera údaje, ktoré nám tento komponent sprístupní.Obsah databázovej tabu¾ky uvidíme a po zatlaèení tlaèidla Fill Dataset.Nový DataSet vytvoríme v kontextovom menu komponentu sqlDataAdapter<strong>1.</strong>Zvolíme poloku Ge<strong>na</strong>rate Dataset a zmeníme názov DataSetu <strong>na</strong> Publisher. V dialóguzaškrtneme vo¾bu Add this dataset to the designer.Ak si v okne Solution Explorer vývojového prostredia vyberieme poloku Publishers.xsd, môeme si prezera návrhovú štruktúru DataSetu. Môeme si prezera vlastnostipriradené ku kadému z polí DataSetu. Ak chceme sprístupni komponent sqlData−Adapter1, musíme v poloke Properties <strong>na</strong>stavi parameter Modifiers <strong>na</strong> Public. Po tých−148 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M EObr. 3Prezeranie údajov pomocou dialógu DataAdapter PreviewObr. 4Vytvorenie nového DataSetu a prezeranie si jeho návrhovej štruktúryto úpravách môeme projekt PubsData preloi a zostavi. Zobrazenie obsahu typovéhoDataSetu môeme zahrnú do projektu PubsUI alebo PubsWeb.KROK 13: PUBSDATA – ZÍSKANIE SKALÁRNEJ HODNOTY Z DATA−BÁZY. Ve¾mi èasto potrebujeme z databázy zí<strong>sk</strong>a nie mnoinu záz<strong>na</strong>mov (DataSet),ale <strong>sk</strong>alárnu hodnotu, <strong>na</strong>príklad výsledok agregaènej funkcie a podobne. Vyuíva <strong>na</strong>vrátenie jednej hodnoty DataSet alebo DataReader je doslova „kanón <strong>na</strong> vrabce“. Natento úèel sa preto pouíva metóda ExecuteScalar. Táto metóda vráti prvú hodnotuz databázy.Do projektu PubsData pridáme nový komponent (menu Project | Add Component),ktorý <strong>na</strong>zveme Titles.cs.Do zdrojového kódu Titles.cs pridáme metódu SalesVolume. Metóda bude ma akoparameter ID titulu a vráti celkový poèet predaných kópií zadaného titulu.Novú metódu pridáme pomocou sprievodcu pridaním metódy. Tento dialóg aktivu−jeme <strong>na</strong> pravej strane pracovnej plochy vývojového prostredia v okne Class View. V kon−textovom menu triedy Titles vytvoríme novú metódu. V dialógu C# Method Wizard<strong>na</strong>stavíme typ vrátenej hodnoty (Return type) ako int a pridáme jeden parameter typustring s názvom titleID.Sprievodca nám vytvorí kostru novej metódy, do ktorej pridáme potrebný kód(oz<strong>na</strong>èený hrubým fontom).public int SalesVolume(string titleID){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initialcatalog=pubs;integrated security=SSPI");string sql = "SELECT SUM(qty) FROM sales WHERE title_id = '" + titleID + "'";SqlCommand cmd = new SqlCommand(sql, conn);int result = 0;conn.Open();result = (int)cmd.ExecuteScalar();conn.Close();return result;}Vytvoríme nové inštancie objektov SqlConnection a SqlCommand. Objekt vytvoríme <strong>na</strong> zá−klade dopytu SQL s agregaènou funkciou SUM.SELECT SUM(qty) FROM sales WHERE title_id = '" + titleID + "'"Výsledok zí<strong>sk</strong>aný pomocou metódy ExecuteScalar() uloíme do premennej result.result = (int)cmd.ExecuteScalar();Projekt PubsData preloíme a zostavíme.KROK 14: PUBSWS – POSKYTNUTIE HODNOTY VO FORME WEBOVEJSLUBY. Sumár<strong>na</strong> hodnota – poèet predaných titulov – je ideálnym podkladom prewebovú slubu. K tejto slube môu ma prístup <strong>na</strong>príklad autori, ktorých zaujíma,ko¾ko kníh sa im predalo, kníhkupci, aby vedeli, aká je <strong>sk</strong>utoèná predajnos príslušnéhotitulu, a teda ko¾ko kusov sa im oplatí objed<strong>na</strong> a podobne. Naj<strong>sk</strong>ôr v okne SolutionExplorer premenujeme súbor Service<strong>1.</strong>asmx <strong>na</strong> SalesLink.asmx. Do tohto súboru pri−dáme kód metódy GetTotalSales webovej sluby. Public Function GetTotalSales(ByVal titleID As String) As IntegerDim oData As New PubsData.Titles()Return oData.SalesVolume(titleID)End FunctionREKAPITULÁCIA. Na záver tohto pomerne rozsiahleho a komplexného projektu ukáemezdrojové kódy jednotlivých èastí projektuPubsData – projekt typu Class Library v programovacom jazyku Visual C#súbor class<strong>1.</strong>csusing System;Obr. 5Vytvorenie novej metódyusing System.Data;using System.Data.SqlClient;<strong>na</strong>mespace PubsData{/// /// Summary description for Class<strong>1.</strong>/// public class Class1{public Class1(){//// TODO: Add constructor logic here//}public DataSet Retrieve(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initialcatalog=pubs;integrated security=SSPI");SqlDataAdapter cmd = new SqlDataAdapter("SELECT * FROM stores", conn);DataSet result = new DataSet();cmd.Fill(result, "stores");return result;}public string[] RetrieveIDs(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial cata−log=pubs;integrated security=SSPI");string sql = "SELECT stor_id FROM stores" ;SqlCommand cmd = new SqlCommand(sql, conn);System.Collections.ArrayList result = new System.Collections.ArrayList();conn.Open() ;SqlDataReader oReader = cmd.ExecuteReader();while( oReader.Read()){result.Add(oReader.GetString(0)) ;}return (string[])result.ToArray(typeof(System.String));}public DataSet RetrieveStoreSales(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial cata−log=pubs;integrated security=SSPI");6/2004 PC REVUE 149


P R O G R A M U J E M Estring sqlStores = "SELECT * FROM stores";SqlDataAdapter cmdStores = new SqlDataAdapter(sqlStores, conn);string sqlSales = "SELECT * FROM sales";SqlDataAdapter cmdSales = new SqlDataAdapter(sqlSales, conn);DataSet result = new DataSet();cmdStores.Fill(result, "stores");cmdSales.Fill(result, "sales");result.Relations.Add("StoreSales", result.Tables["stores"].Columns["stor_id"],result.Tables["sales"].Columns["stor_id"]);return result;}public int Update(DataSet data){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial cata−log=pubs;integrated security=SSPI");SqlDataAdapter cmd = new SqlDataAdapter ("Select * FROM Stores", conn);SqlCommandBuilder bld = new SqlCommandBuilder(cmd);return cmd.Update(data, "stores");}}}súbor Titles.cs (bez komentárov)using System;using System.ComponentModel;using System.Collections;using System.Diagnostics;using System.Data;using System.Data.SqlClient;<strong>na</strong>mespace PubsData{public class Titles : System.ComponentModel.Component{private System.ComponentModel.Container components = null;public Titles(System.ComponentModel.IContainer container){container.Add(this);InitializeComponent();}public Titles(){InitializeComponent();}public int SalesVolume(string titleID){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial cata−log=pubs;integrated security=SSPI");string sql = "SELECT SUM(qty) FROM sales WHERE title_id = '" + titleID + "'";SqlCommand cmd = new SqlCommand(sql, conn);int result = 0;conn.Open();result = (int)cmd.ExecuteScalar();conn.Close();return result;}}}PubsUI – projekt typu Windows aplikácia v programovacom jazyku Visual Basicsúbor Form<strong>1.</strong>vbPublic Class Form1Inherits System.Windows.Forms.FormDim DS As System.Data.DataSetPrivate Sub Form1_Load(ByVal sender As System.Object, ByVal e As System.EventArgs)Handles MyBase.LoadDim oStore As New PubsData.Class1()DS = oStore.RetrieveDataGrid<strong>1.</strong>DataSource = DS.Tables(0)End SubPrivate Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As System.EventArgs)Handles cmdUpdate.ClickDim oStore As New PubsData.Class1()Dim iRecords As IntegeriRecords = oStore.Update(DS)MessageBox.Show(CStr(iRecords) & " zaz<strong>na</strong>mu zmeneno.", _"Zmeny v tabulce stores", MessageBoxButtons.OK, _MessageBoxIcon.Information)End SubEnd Classsúbor StoreSalesForm.vbPublic Class StoreSalesFormInherits System.Windows.Forms.FormPrivate Sub StoreSalesForm_Load(ByVal sender As System.Object, ByVal e AsSystem.EventArgs) Handles MyBase.LoadDim oStores As New PubsData.Class1()DataGrid<strong>1.</strong>DataSource = oStores.RetrieveStoreSales().Tables(0)End SubEnd ClassPubsWeb – projekt typu webová aplikácia v programovacom jazyku Visual C#súbor Stores.aspx.csusing System;using System.Collections;using System.ComponentModel;using System.Data;using System.Data.SqlClient;using System.Drawing;using System.Web;using System.Web.SessionState;using System.Web.UI;using System.Web.UI.WebControls;using System.Web.UI.HtmlControls;<strong>na</strong>mespace PubsWeb{/// /// Summary description for Stores./// public class Stores : System.Web.UI.Page{protected System.Web.UI.WebControls.ListBox ListBox1;private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page herePubsData.Class1 stores = new PubsData.Class1();string[] data = stores.RetrieveIDs();foreach(string item in data){ListBox<strong>1.</strong>Items.Add(item);}}}}PubsWS – projekt typu webová sluba v programovacom jazyku Visual Basicsúbor Stores.aspx.csImports System.Web.Services _Public Class Service1Inherits System.Web.Services.WebService Public Function GetTotalSales(ByVal titleID As String) As IntegerDim oData As New PubsData.Titles()Return oData.SalesVolume(titleID)End FunctionEnd ClassCie¾om èlánku bolo ukáza monosti vývoja databázovej aplikácie v prostredí .NET.Predpokladali sme, e aplikácia bude pracova s väèším mnostvom údajov, take rieše−nie <strong>na</strong> ukladanie údajov je jednoz<strong>na</strong>èné – databázový server. V niektorom z ïalších èíselukáeme aj riešenie pre aplikácie, ktoré budú pracova s menším mnostvom údajov.Pouitie databázového servera v takejto aplikácii by bolo doslova kanónom <strong>na</strong> vrabce.Ve¾mi zaujímavým riešením môe by v takom prípade práca s datasetom bez databázy aukladanie údajov do súboru XML.¼uboslav Lacko150 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M EDirectAnimation17. èasV predchádzajúcich pätnástich èastiach seriálu sme sa postupne oboznámili so základný−mi aspektmi tvorby multimediálneho obsahu <strong>na</strong> web s pouitím API DirectAnimation. Ob−jasnili sme si základné spôsoby vkladania grafiky, animácie, ozvuèenia, ako aj jednoduchéprvky interaktivity.Doteraz sme sa <strong>na</strong> API DirectAnimation pozerali z poh¾adu autora webu a vývojáraaplikácií v prostredí, ako sú Visual Basic, Visual C++ a Java. Ako nástroj <strong>na</strong> zobrazenieanimovaného obsahu nám slúil ovládací prvok DAViewerControl. Okrem tohto ovláda−cieho prvku majú predovšetkým autori webu monos vyui i ïalšie prvky, ktoré ïalejzjednodušujú prácu s DirectAnimation. Práve tým sa budeme venova v tejto a <strong>na</strong>sledujú−cich závereèných èastiach seriálu.MULTIMEDIÁLNE OVLÁDACIE PRVKY DIRECT ANIMATION. Pouitie multi−mediálnych ovládacích prvkov DirectAnimation po<strong>sk</strong>ytuje monos umiestni <strong>na</strong> web za−ujímavý multimediálny obsah ve¾mi jednoduchým spôsobom. Ide o súbor týchto štyrochovládacích prvkov:Ovládací prvok Path, ktorý umoòuje doko<strong>na</strong>le ovláda pohyb ¾ubovo¾ného objektu powebovej stránke. Pomocou neho môeme urèi pohyb objektu po ¾ubovo¾nej stope, akoaj meni rýchlos a smer pohybu objektu.Ovládací prvok Sequencer umoòujúci vytvára zloité sekvencie alebo postupnostirôznych akcií iných ovládacích prvkov alebo dy<strong>na</strong>mických elementov HTML.Prvok Sprite predstavujúci nástroj <strong>na</strong> ovládanie spriteových animácií. To zahàòa kon−trolu <strong>na</strong>d rýchlosou prehrávania animácie (výmeny obrázkov), zmeny smeru prehrávania,ako aj <strong>sk</strong>ok <strong>na</strong> vybranú snímku.Prvok Structured Graphics, ktorý je urèený pre vektorovú grafiku, jej pohyb, rotáciuvo všetkých troch smeroch, ïalej farby, vzory, výplne a bitmapové textúry pre túto grafiku.OVLÁDACÍ PRVOK PATH. Tento DirectAnimation multimediálny ovládací prvok, akosme u uviedli, umoòuje animova polohu ostatných objektov v smere definovanom vek−torom alebo krivkovou stopou.Pred pouitím tohto objektu musíte <strong>na</strong>jprv vloi jeho inštanciu <strong>na</strong> webovú stránku, <strong>na</strong>ktorej ho mienite poui. Syntax definície objektu Path je <strong>na</strong>sledujúca:[]Parametre:object identifikátor objektuproperty názov vlastnosti objektusetting hodnota vlastnosti objektuTeraz si ukáeme jednoduché pouitie multimediálneho ovládacieho prvku Path <strong>na</strong> jedno−duchom príklade, v ktorom necháme objekt – obrázok – rovnomerne sa pohybova po krunici.Príklad JS_17_1Najprv vytvoríme poèiatoènú štruktúru dokumentu HTML.Následne umiestnime <strong>na</strong> stránku obrázok alebo iný objekt, ktorého pohyb chceme ani−mova. Priradíme mu identifikátor img<strong>1.</strong> Alebo môe ís o text v oddiele DIV.Ïalej vloíme inštanciu objektu Path. Súborom vlastností Duration, Repeat a metódouOval() urèíme vlastnú animáciu objektu. Vlastnos Target <strong>na</strong>stavuje objekt, ktorý bude stopusledova.Nakoniec metódou play() ovládacieho prvku animáciu spustíme.Teraz si postupne predstavíme vlastnosti, metódy a vyvolávané udalosti ovládaciehoprvku Path.Na <strong>na</strong>stavenie vlastností ovládacieho prvku môeme poui jed<strong>na</strong>k HTML z<strong>na</strong>èku PARAM,teda tzv. parametrickú syntax vlastnosti, alebo jeden zo <strong>sk</strong>riptovacích jazykov – <strong>sk</strong>ripto−vaciu syntax vlastnosti.Potom <strong>na</strong>príklad vlastnosti Target priradíme reazec img1 takto:To isté dosiahneme <strong>sk</strong>riptom takto:Teraz sa blišie pozrieme <strong>na</strong> jednotlivé vlastnosti objektu Path.Vlastnos Opis HodnotyAutoStart Rozhoduje o spustení animácie ihneï True (−1) | False (0)po jej prevzatí a zobrazení <strong>na</strong> stránke.Bounce Prehrávanie animácie zastaví, ak je objekt True (−1) | False (0)<strong>na</strong> konci dráhy (ak False) alebo sa zaènepohybova opaèným smerom (ak True).Direction Nastavuje smer pohybu objektu. True (−1) | False (0)Duration Nastavuje dobu pohybu objektu od zaèiatku èíselné hodnoty typu doublepo koniec dráhy.Library Vráti odkaz <strong>na</strong> kninicu DirectAnimation.Prístup len pomocou <strong>sk</strong>riptu.PlayState Vráti stav objektu Path. 0 – stop, 1 – play, 2 – pauseRelative Rozhoduje o tom, èi sa objekt zaène True (−1) | False (0)pohybova z jeho východi<strong>sk</strong>ovej polohy(ak True) alebo zo zaèiatoèného bodustopy pohybu (ak False).Repeat Urèuje poèet opakovaní pohybu objektu hodnoty typu integer,po definovanej stope.−1 pre nekoneèný pohybTarget Predstavuje objekt animácie èie objekt, reazec – id objektuktorý sa bude pohybova po zvolenej stope.Time Vráti dobu prehrávania animácie. èíselné hodnoty v sekundáchTimerInterval Nastavuje a vracia èasv sekundách.milisekundách medzi<strong>na</strong>jblišími dvoma aktualizáciami Pathobjektu.METÓDY OBJEKTU PATH. Prvou metódou objektu Path je metóda KeyFrame(). Táumoòuje animova pohyb <strong>na</strong> úrovni jednotlivých snímok (frames) animácie.PARAM Tag Syntax metódy KeyFrame()Script Syntax metódy KeyFrame()KeyFrameArray=Array(x1, y1, ..., xN, yN )TimeFrameArray=Array(time2, ..., timeN)object.KeyFrame(npoints,KeyFrameArray ,TimeFrameArray )Parametre:Object – predstavuje reazec identifikujúci objekt Path.npoints. – hovorí o poète bodov polygonálnej krivky.x1, y1,...,xN, yN – sú páry súradníc urèujúcich bodov krivky, po ktorej sa bude objektpohybova.time2,..., timeN – vyjadrujú èas pohybu od jedného bodu krivky k <strong>na</strong>sledujúcemu.KeyFrameArray – je po¾om x, y súradníc bodov krivky.TimeFrameArray – je podobne po¾om èasových hodnôt time2, ..., timeN. Objekt sa zaènepohybova od bodu x1, y1 v èase 0.6/2004 PC REVUE 151


P R O G R A M U J E M ENa <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme pouitie tejto metódy v <strong>sk</strong>ripte.Príklad JS_17_2V prvom príklade sme si ukázali pouitie ovládacieho prvku <strong>na</strong> metóde objekt.Oval(),ktorú si teraz podrobne opíšeme. Táto metóda vytvorí stopu v podobe oválu.PARAM Tag Syntax metódy Oval()Script Syntax metódy Oval()object.Oval(xpos, ypos, width, heigh)Parametere:Object – identifikátor Path objektu.Xpos – <strong>na</strong>jmenšia hodnota x−ových súradníc bodov oválu (x−ová súradnica bodu <strong>na</strong>jviacv¾avo).Ypos – <strong>na</strong>jmenšia hodnota y−ových súradníc bodov oválu (y−ová súradnica bodu <strong>na</strong>jviac<strong>na</strong>vrchu).Width, height – horizontálny a vertikálny rozmer oválnej stopy.Parametrický zápis sme si ukázali <strong>na</strong> príklade è. <strong>1.</strong> V <strong>sk</strong>ripte bude zavolanie tejto metódyvyzera takto:Pth<strong>1.</strong>oval(200,10,200,200);Pohyb objektu po štvorcovej stope zabezpeèuje metóda object.Rect().PARAM Tag Syntax metódy Rect()Script Syntax metódy Rect()object.Rect (xpos, ypos, width, height)Parametre:object – identifikátor Path objektu.Xpos – x−ová súradnica poèiatoèného (¾avého horného) bodu štvorca.Ypos – y−ová súradnica poèiatoèného bodu štvorca.Width, height – horizontálny a vertikálny rozmer štvorca.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade necháme pohybova náš obrázok po štvorcovej stopePríklad JS_17_3Ïalšia metóda object.Spline() vytvorí stopu v podobe zloenej vektorovej krivky.PARAM Tag Syntax metódy Spline()Script Syntax metódy Spline()object.Spline (npoints,[ x1, y1, x2, y2... ])Parametre:Object – identifikátor Path objektu.Npoints – poèet bodov krivky.x1, y1, x2, y2, ... – x, y súradnice bodov krivky.Na ïalšom príklade si ukáeme pouitie tejto metódy v jej parametrickom zápise.Príklad JS_17_4Nasledujúca metóda umoòuje kontrolova polohu pohybujúceho sa objektu tým, edefinuje udalos, ktorá bude vyvolaná v urèitom èasovom okamihu. Vïaka tomu môemevytvára zaujímavejšie a komplexnejšie animácie. Ide o metóduAddTimeMarker.Metóda oz<strong>na</strong>èí snímku (frame) <strong>na</strong> èasovej osi prehrávania animácie, keï má dôjs kvyvolaniu udalosti onMarker alebo onPlayMarker. V tele tejto udalosti potom urèíme zmenuv animácii, ku ktorej má dôjs.PARAM Tag Syntax metódy AddTimeMarkerScript Syntax metódy AddTimeMarkerobject.AddTimeMarker (time,"marker<strong>na</strong>me",[fAbsolute] )Parametre:Object – identifikátor Path objektu.X – v prípade, e pouívate parametrický zápis a súèasne viac z<strong>na</strong>èiek èasovej osi, je tentoparameter jeho èíselné oz<strong>na</strong>èenie zaèí<strong>na</strong>júce sa od <strong>1.</strong>time – èasový okamih, keï má dôjs k vyvolaniu udalosti onmarker alebo onplaymarker.marker<strong>na</strong>me – názov z<strong>na</strong>èky.fAbsolute – je volite¾ným parametrom, ktorý urèuje, èi má k udalosti dochádza neustálepri opakujúcej sa animácii [ak je False (0)] alebo len raz [ak je True (−1)].Parametricky oz<strong>na</strong>èíme èas prehrávania <strong>na</strong>príklad takto:Nasledujúci komplexný príklad ukáe pouitie metódy AddTimeMarker, ako aj obsluhuudalosti onMarker.Príklad JS_17_5DirectAnimation152 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M Evar KeyFrameArray;KeyFrameArray=new Array(20,50, 30,30, 50,10, 80,40, 110,60, 130,50, 140,30, 130,10, 110,20, 80,40, 50,60, 20,50);var TimeArray;TimeArray=new Array(<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000,<strong>1.</strong>000);pth<strong>1.</strong>KeyFrame(12,KeyFrameArray,TimeArray);function KeyFrame(){pth<strong>1.</strong>Play();}Sub PTH1_onmarker(marker<strong>na</strong>me)Select Case marker<strong>na</strong>meCase "Z<strong>na</strong>cka1"Progress.innerText="<strong>1.</strong> frame & <strong>1.</strong> z<strong>na</strong>èka"Case "Z<strong>na</strong>cka2"Progress.innerText="3. frame & 2. z<strong>na</strong>èka"Case "Z<strong>na</strong>cka3"Progress.innerText="6. frame & 3. z<strong>na</strong>èka"Case "Z<strong>na</strong>cka4"Progress.innerText="9. frame & 4. z<strong>na</strong>èka"End SelectEnd SubJScript syntax udalosti onMarkerscriptParametre:Object – identifikátor Path objektu.Marker<strong>na</strong>me – názov z<strong>na</strong>èky vloenej metódou AddTimeMarker.Script – telo <strong>sk</strong>riptu.K tejto udalosti dôjde vdy pri prehrávaní animácie, ako aj pri zastavenom stave a pre−chádzaní pomocou metódy Seek().Táto schéma zápisu obsluhy udalosti je zhodná pre všetky udalosti prvku Path. V <strong>na</strong>sle−dujúcej tabu¾ke sú uvedené dostupné udalosti ovládacieho prvku Path.UdalosonMarke(marker<strong>na</strong>me)onPause()onPlay()onPlayMarker(marker<strong>na</strong>me)onSeek(newtime)onStop()OpisJe vyvolaný v momente, keï animácia dosiahne oz<strong>na</strong>èenúpozíciu v stave play/stop.Vznikne po pozastavení prehrávania, obyèajne po zavolanímetódy Pause().Vynikne pri spustení prehrávania.Je vyvolaný v momente, keï animácia dosiahne oz<strong>na</strong>èenúpozíciu v stave play.Vznikne po úspešnom volaní metódy Seek().Vznikne po zastavení prehrávania.Podrobne sme sa oboznámili s multimediálnym ovládacím prvkom Path ako súèasouAPI DirectAnimation. Nabudúce sa pozrieme <strong>na</strong> prvky Sequencer, Sprite a StructuredGraphics.Andrej LuchavaV príklade sme pomocou metódy KeyFrame() urèili pohyb objektu (reazca „Direct−Animation“). S priebehom animácie postupne v prvej, tretej, šiestej a deviatej snímke dochá−dza k vyvolaniu udalosti onMarker. O obsluhu tejto udalosti sa stará funkcia PTH1_onmarker() vo VBScripte. K podrobnejšiemu opisu udalostí a ich obsluhy ovládaciehoprvku Path sa ešte vrátime.Poznáme u základné metódy prvku Path <strong>na</strong> definovanie stopy pohybu. Teraz si struè−ne priblíime metódy <strong>na</strong> ovládanie prehrávania animácie.Metóda Opis ParametrepathObj.Pause() Pozastaví prehrávanie a zachovásúèasnú pozíciu.pathObj.Play() Zaène prehráva animáciuz aktuálnej pozície.pathObj.Seek(time) Zmení aktuálnu pozíciu. time – hodnota typu doubleprehrávania vo formátesekundy.milisekundy novejpozíciepathObj.Stop() Zastaví prehrávanie a vráti<strong>na</strong> zaèiatok stopy.Teraz sa blišie pozrieme <strong>na</strong> udalosti vyvolávané ovládacím prvkom Path. Ešte raz savrátime k udalosti onMarker z príkladu 5.VBScript syntax udalosti onMarkerSub object_ onmarker (marker<strong>na</strong>me )scriptEnd Sub6/2004 PC REVUE 153


P R O G R A M U J E M EHTML + TIME4. èas: PohybNájdete <strong>na</strong> CD REVUEpríkladyHTML+TIME sa objavilo v piatej verzii prehliadaèa Internet Explorer (IE) firmy Microsoft.Od IE 5.5 je k dispozícii HTML+TIME, v ktorej sú implementované prvky a atribúty SMIL.Pod touto <strong>sk</strong>ratkou sa <strong>sk</strong>rýva Synchronized Multimedia Integration Language. Druhú ver−ziu tohto jazyka W3C (Worl Wide Web Consortium) prijalo v podobe odporúèania v auguste200<strong>1.</strong> Oboznámenie sa so zásadami uplatnenými v SMIL môe tvorcom stránok HTML a inýchdokumentov, urèených <strong>na</strong> prezentáciu, resp. publikovanie <strong>na</strong> webe, ponúknu nové monosti<strong>na</strong> „vdýchnutie ivota“ týmto dokumentom. SMILmá ambície by základom pre implementáciu dy<strong>na</strong>−miky jazykov zaloených <strong>na</strong> XML (eXtensible MarkupLanguage). V januári 2002 W3C uverejnilo dokumentXHTML+SMIL Profile. Má charakter poznámky (no−te), èo z<strong>na</strong>mená, e zatia¾ to ešte nie je normatívnydokument, ale vytvára predpoklad, aby sa SMIL„ujalo“ aj v XHTML. Aj v jazyku SVG (Scalable VectorGraphics), ktorý je definovaný v odporúèaní W3C,základ dy<strong>na</strong>miky tvorí SMIL. Oboznámi sa so SMIL,hoci len v podobe, ktorú má jeho implementáciav IE, môe by preto uitoèné. V tomto èlánku ukáe−me nieko¾ko príkladov, ktoré ukazujú spôsob defino−vania pohybu objektov v HTML+TIME.PREMIESTNENIE OBRAZU. Postavme si úlohuObr. 1 Premiestnenie obrazu premiestni obraz tarantuly z ¾avého okraja <strong>na</strong> pra−vý, ako to zachytávajú dve snímky stránky <strong>na</strong> obr. <strong>1.</strong>Bodky <strong>na</strong> druhej snímke ukazujú pozície, <strong>na</strong> ktorých sa tarantula poèas pohybu vy<strong>sk</strong>y−tovala. Z<strong>na</strong>ky x pod obrazom predstavujú miesto, kde môe by text stránky.Kód riešenia, ktoré umoòuje HTML+TIME, je vo výpise <strong>1.</strong>Výpis 1: Premiestnenie obrazu presúvaním prvku div1 2 3 Pohyb_014 2 3 Pohyb_014


P R O G R A M U J E M EObr. 3Èasový diagram dráhy nerovnomerného, zrýchleného a spomalenéhopohybu, urèeného keySplinesObr. 5Èasový diagram dráhyletu motý¾aObr. 6Dráha letu motý¾a s dvomaBezierovými krivkamiExistuje aj iný spôsob, ako predpísa zrýchlený, spomalený a vo všeobecnosti aj i<strong>na</strong>k ne−rovnomerný pohyb. Je to dané monosou definova hodnoty atribútov calcMode, keySplines,keyTimes a values, ako to ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad prvku t:animateMotion:Výz<strong>na</strong>m nových atribútov je <strong>na</strong>sledujúci: calcMode – predpisuje metódu pouitú pri výpoètoch. Hodnota spline predpisujepoèíta splývajúce èiary. keySplines – jed<strong>na</strong> alebo viac dvojíc bodov. V <strong>na</strong>šom príklade je jed<strong>na</strong> dvojicabodov. Bod je urèený dvoma hodnotami z intervalu . keyTimes – k¾úèové èasy – zoz<strong>na</strong>m hodnôt z intervalu . Hodnota 0 zodpovedávýchodi<strong>sk</strong>ovému bodu – zaèiatku pohybu. Hodnota 1 zodpovedá cie¾ovému bodu –koncu pohybu. values – body <strong>na</strong> dráhe pohybu. V <strong>na</strong>šom príklade je urèený východi<strong>sk</strong>ový a cie¾ovýbod pohybu. V prípade, e bude stanovených viac bodov, treba zada aj imzodpovedajúce k¾úèové èasy – keyTimes, ako aj hodnoty keySplines.Obr. 4Dráha letu motý¾a, urèenáviacerými bodmiDve dvojice hodnôt: nerovnomerný: keySplines="0.5 0 0 .5 1;" zrýchlený: keySplines="0.7 0 1 0.3;" spomalený: keySplines="0 0.3 0.7 1;"Rôzne hodnoty keySplines urèujúrôznu dy<strong>na</strong>miku pohybu. Vidie to <strong>na</strong>èasových diagramoch dráhy <strong>na</strong> obr. 3.Dvojica bodov urèuje tvar krivky tak,ako keby kadý z bodov „priahoval“ ksebe zakrivenie. Súradnice bodu súurèené dvojicou èísel, kde prvé èíslourèuje pozíciu vo vodorovnom a druhév zvislom smere. Prvý bod tvoriaci dvo−jicu je <strong>na</strong> obr. 3 oz<strong>na</strong>èený jednotkou vkrúku a druhý dvojkou.Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, e opísaný spôsobdefinovania zakrivenia èiary je v litera−túre známy pod názvom Bezierove krivky.DRÁHA URÈENÁ VIACERÝMI BODMI. V opise parametrov v predošlých príkladochbolo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené, e dráha pohybu môe by definovaná viacerými bodmi. Ukáeme to <strong>na</strong>príklade „lietania“ motý¾a z kvietka <strong>na</strong> kvietok. Jeho dráha je <strong>na</strong> obr. 4.Súradnice bodov dráhy (východi<strong>sk</strong>ový, body zlomu a koncový bod) urèené dvojicami x, y sú:xy10 70150 250250 150400 250500 70Poadovaný pohyb motý¾a mono predpísa prvkom t:animateMotion, ktorý je v kódevo výpise 3.Výpis 3: Kód stránky s lietajúcim motý¾om1 2 3 Pohyb_34


P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LAko <strong>na</strong> Visual Basic .NET II<strong>1.</strong> èasOpä sa stretávame pri seriáli, ktorého cie¾om je po<strong>sk</strong>ytnú vám kvantum relevantných infor−mácií z prostredia programovacieho jazyka Visual Basic .NET. Presnejšie povedané, <strong>na</strong>ším pri−márnym cie¾om bude zatia¾ <strong>na</strong>jnovšia reinkarnácia jazyka s èíslovkou 2003 v názve, ale jemoné, e sa stretnete aj s budúcou edíciou, ktorá je v súèasnosti oz<strong>na</strong>èovaná ako VisualBasic Whidbey. Napriek tomu, e <strong>na</strong>ším zámerom bude práca s aktuálnou verziou VisualBasicu .NET, väèšinu informácií, ktoré tu zí<strong>sk</strong>ate, budete môc vyui aj pri programovaní vnišej verzii, ktorá nesie oz<strong>na</strong>èenie Visual Basic .NET 2002.Pri poh¾ade <strong>na</strong> štruktúru prvej èasti nového seriálu vám urèite neuniklo, e tá sa radikálnezmenila. Odteraz sa nebudeme sústreïova <strong>na</strong> výklad základných a všeobecných princípovprogramovania, ale <strong>na</strong>miesto toho zvolíme formu súboru experimentov, tipov, trikov, rád apraktických postupov, <strong>na</strong> ktorých bude demonštrovaná preberaná problematika. To z<strong>na</strong>me−ná, e kadá èas seriálu bude pozostáva z urèitého poètu samostatných informaèných cel−kov, z ktorých kadý bude rieši konkrétny programátor<strong>sk</strong>ý problém. Aby bola vaša práca suvedenými informaènými celkami ešte prívetivejšia, kadý z nich je definovaný pomocouindikátorov vedomostnej a èasovej nároènosti. Vedomostná nároènos vraví, pre akú cie¾ovú<strong>sk</strong>upinu programátorov a vývojárov je príslušný programátor<strong>sk</strong>ý experiment urèený. Pre po−treby nášho seriálu si vystaèíme s tromi úrovòami vedomostnej nároènosti:1 – Zaèiatoèník2 – Pokroèilý programátor3 – Profesionálny programátorAk teda bude vedomostná úroveò experimentu vyjadrená ako 2/3, z<strong>na</strong>mená to, e pred−pokladané hlavné cie¾ové publikum tohto experimentu tvoria pokroèilí programátori. Po−dobne je to aj pri ostatných moných hodnotách uvedeného indikátora.Èasová nároènos udáva autorom odhadovaný èas v minútach, ktorý budete potrebova<strong>na</strong> úspešné vyriešenie istého programátor<strong>sk</strong>ého problému èi absolvovanie urèitej procedúry.Výborne, organizaèné záleitosti máme za sebou, teraz nám u niè nebráni v tom, abysme sa pustili do úvodnej nádielky experimentov. Môete sa teši <strong>na</strong> ukáku jazykovej in−teroperability medzi jazykmi Visual Basic .NET 2003 a Visual C# .NET 2003, ïalej uvidíte, akomono vaše aplikácie pripravi <strong>na</strong> nové vizuálne štýly systému Windows XP a bokom nezo−stane ani kreslenie lineárneho grafického prechodu pomocou grafického subsystému GDI+.Experiment è. 1: Ukáka jazykovej interoperability (Visual Basic .NET a Visual C# .NET)Vedomostná nároènos: 3/3Èasová nároènos: 20 min.Jazyková interoperabilita, jednoduchšie povedané, spolupráca viacerých programovacíchjazykov, je <strong>na</strong> vývojovej platforme .NET Framework <strong>sk</strong>utoène efektív<strong>na</strong> a pomerne ¾ahko rea−lizovate¾ná. Piliermi, <strong>na</strong> ktorých jazyková interoperabilita stojí, sú predovšetkým spoloènýtypový systém a spoloèná jazyková špecifikácia, ktoré explicitne deklarujú mnoinu vyhovujú−cich dátových typov, resp. interných pravidiel, pod¾a ktorých musia programovacie jazyky plat−formy .NET Framework pracova. Spolupráca medzi programovacími jazykmi môe ma via−cero podôb, no my sa blišie pozrieme len <strong>na</strong> jednu z nich. Ukáeme si, ako v programova−com jazyku C# vytvori bázovú triedu a od tejto triedy následne odvodi podtriedu v prostre−dí jazyka Visual Basic .NET 2003. Z uvedeného je zrejmé, e budeme pracova v riadenom pro−stredí, èo z<strong>na</strong>mená, e vytvorené inštancie tried budú alokované <strong>na</strong> riadenej hromade. O uvo¾−nenie týchto inštancií z urèitej generácie riadenej hromady sa bude implicitne stara nízko−úrovòová softvérová sluba Garbage Collection. Keïe pri <strong>na</strong>šej práci nebudeme pouíva nija−ké neriadené zdroje, nebude nevyhnutné, aby sme písali nejaký kód <strong>na</strong> explicitnú dealokáciutýchto programových zdrojov. Náš pracovný postup bude kopírova <strong>na</strong>sledujúci algoritmus:<strong>1.</strong> V programovacom jazyku C# vytvoríme bázovú triedu. Inštancie tejto triedy budúvyh¾adáva aktuálne spustené procesy a zisova informácie o týchto procesoch.2. Vo Visual Basicu .NET 2003 odvodíme od bázovej triedy podtriedu a budeme a<strong>na</strong>lyzovajej funkènos.Postupujte pod¾a týchto inštrukcií:<strong>1.</strong> V jazyku C# vytvorte projekt <strong>na</strong> prácu s kninicami tried (Class Library).2. V okne Solution Explorer klepnite pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> poloku Referencesa z kontextovej ponuky vyberte vo¾bu Add References.3. V dialógovom okne Add Reference vyh¾adajte a vyberte dy<strong>na</strong>micky linkované kniniceSystem.Drawing.dll a System.Windows.Forms.dll.4. Programový kód súboru triedy (implicitne pomenovaného ako Class<strong>1.</strong>cs) zmeòte pod¾auvedeného vzoru:using System;using System.Diagnostics;using System.Windows.Forms;using System.Drawing;using System.Drawing.Drawing2D;<strong>na</strong>mespace Interoperabilita{/// /// Inštancie triedy zisujú informácie o procesoch./// public class BázováTrieda{Form frm; ListBox lstBox;/// /// Konštruktor triedy./// public BázováTrieda(){frm = new Form();frm.Load += new EventHandler(frm_Load);frm.Width *= 2;frm.FormBorderStyle = FormBorderStyle.FixedDialog;frm.MaximizeBox = false;frm.MinimizeBox = false;frm.Text = "Zoz<strong>na</strong>m aktívnych procesov";lstBox = new ListBox();lstBox.SelectedIndexChanged += newEventHandler(lstBox_SelectedIndexChanged);lstBox.Location = new Point(0,0);lstBox.Size = new Size(frm.Width−6, frm.Height−24);lstBox.Sorted = true;frm.Controls.Add(lstBox);frm.Show();frm.Text = "Vyh¾adávam aktívne procesy...";frm.Cursor = Cursors.WaitCursor;lstBox.BeginUpdate();foreach (Process Proces in Process.GetProcesses()){lstBox.Items.Add(Proces.ProcessName);Application.DoEvents();}lstBox.EndUpdate();frm.Text = "Bolo nájdených " +lstBox.Items.Count.ToString() + " procesov.";frm.Cursor = Cursors.Default;}private void frm_Load(System.Object sender, System.EventArgs e){frm.Top = (Screen.PrimaryScreen.Bounds.Height − frm.Height) / 2;frm.Left = (Screen.PrimaryScreen.Bounds.Width − frm.Width) / 2;}private void lstBox_SelectedIndexChanged(System.Object sender, System.EventArgs e){string Privát<strong>na</strong>Pamä = "";string MenoProcesu = (string)lstBox.SelectedItem;foreach (Process p in Process.GetProcesses()){if (p.ProcessName == MenoProcesu){if (p.PrivateMemorySize < 1024){Privát<strong>na</strong>Pamä =p.PrivateMemorySize.ToString() + " B";}else{Privát<strong>na</strong>Pamä =((int)(p.PrivateMemorySize/1024)).ToString() +"KB";}}}}}}frm.Text = "Názov procesu: " + MenoProcesu +" (Privát<strong>na</strong> pamä: " + Privát<strong>na</strong>Pamä + ")";Je pravda, e kód triedy je pomerne dlhý, no ak ste z<strong>na</strong>lí syntaxe jazyka C#, nemali by stema s pochopením práce kódu problémy. Ak máte isté pochybnosti, venujte pozornos <strong>na</strong>sle−dujúcemu opisu základných princípov práce uvedeného zdrojového kódu.Opis práce kódu: V tele triedy BázováTrieda sú deklarované dve odkazové premenné: frma lstBox. Zatia¾ èo do premennej frm bude moné uklada odkazy <strong>na</strong> inštancie triedy Form,156 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M Epremenná lstBox je pripravená spolupracova s inštanciami triedy ListBox. Trieda je vybave−ná verejne prístupným konštruktorom, ktorý u<strong>sk</strong>utoèòuje nieko¾ko úloh:<strong>1.</strong> Vytvára nové inštancie tried Form a ListBox.2. Upravuje dôleité vlastnosti novovytvorených inštancií a pridáva inštanciu triedy ListBox<strong>na</strong> plochu inštancie triedy Form.3. Inicializuje delegátov, ktorí budú odkazova <strong>na</strong> vybraté metódy za behu programu.4. Zobrazuje inštanciu triedy Form v nemodálnom reime pomocou statickej metódy Show.5. Pomocou cyklu foreach vyh¾adáva všetky aktívne procesy, prièom do inštancie triedyListBox pridáva názvy nájdených procesov.6. Pri vyh¾adávaní procesov mení podobu kurzora myši prostredníctvom zmeny vlastnostiCursor inštancie triedy Form.Okrem konštruktora sa v tele triedy <strong>na</strong>chádzajú ïalšie dve metódy, a síce frm_Load alstBox_SelectedItemChanged (<strong>na</strong> tieto metódy odkazujú za behu programu vytvorení dele−gáti). Metóda frm_Load má <strong>na</strong> starosti horizontálne i vertikálne centrovanie inštancie triedyForm <strong>na</strong> primárnej obrazovke poèítaèa a je aktivovaná v okamihu zavedenia uvedenej in−štancie do riadenej hromady. Druhá metóda, lstBox_SelectedItemChanged, je zavolaná vochvíli, keï pouívate¾ klepne <strong>na</strong> istú poloku zoz<strong>na</strong>mu (resp. proces) inštancie triedy ListBox.V tele tejto metódy sa zisuje mnostvo privátnej pamäte, ktorá je zvolenému procesu k dis−pozícii. Ak je ve¾kos vyhradeného pamäového priestoru väèšia alebo rovná ako 1 KB, teda1024 bajtov, je vyjadrená v KB. V opaènom prípade je alokovaný priestor vyjadrený v bajtoch.Informácie o vybratom procese sú zobrazené v titulkovom pruhu dialógového ok<strong>na</strong> inštan−cie triedy Form.5. Do súèasného riešenia pridajte projekt štandardnej aplikácie pre Windows (WindowsApplication), ktorý pripravíte vo Visual Basicu .NET 2003. Nový projekt pridáte pomocouvo¾by File'Add Project'New Project.6. V okne Solution Explorer klepnite pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> zloku References novéhoprojektu. Zvo¾te Add References a v zobrazenom okne klepnite <strong>na</strong> záloku Projects.Vyberte názov projektu v jazyku C# a postupne aktivujte tlaèidlá Select a OK.7. Do projektu Visual Basicu .NET 2003 pridajte súbor s kódom triedy (Project'Add Class).8. Kód triedy upravte takto:Public Class PodtriedaInherits Interoperabilita.BázováTriedaEnd Class9. Na formulár pridajte jednu inštanciu ovládacieho prvku Button a do spracovate¾audalosti Click tejto inštancie vlote <strong>na</strong>sledujúci fragment programového kódu:Dim Procesy As New Podtrieda10. V okne Solution Explorer klepnite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> názov projektu vo VisualBasicu .NET 2003 a z lokálnej ponuky vyberte príkaz Set As StartUp Project.1<strong>1.</strong> Spustite aplikáciu (kláves F5) a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo.Experiment è. 2: Aktivácia vizuálnych štýlov systému Windows XPVedomostná nároènos: 2/3Èasová nároènos: 10 min.Ak pracujete v prostredí operaèného systému Windows XP (v edícii Home Edition aleboProfessio<strong>na</strong>l), urèite ste u prišli do styku s novými vizuálnymi štýlmi, ktoré vývojári z Red−mondu do tohto systému zaèlenili. Bohuia¾, ani aplikácie pripravené vo Visual Basicu .NET2003 nedisponujú implicitnou podporou týchto štýlov. Nemusíte sa však bá, e by azda vašeaplikácie nemohli implementova pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivé grafické prostredie novej generácie.Vo Visual Basicu .NET 2003 je aktivácia nových vizuálnych štýlov otázkou nieko¾kých riadkovprogramového kódu. Postupujte takto:<strong>1.</strong> Vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows (Windows Application) a <strong>na</strong> formulár pri−dajte nieko¾ko tlaèidiel (inštancií ovládacieho prvku Button).2. Do kódu triedy formulára Form1 pridajte zdie¾anú Sub procedúru s názvom Main a jejtelo vyplòte uvedeným zdrojovým kódom:Shared Sub Main()Dim frm1 As Form1Application.E<strong>na</strong>bleVisualStyles()frm1 = New Form1For Each Tlaèidlo As Button In frm<strong>1.</strong>ControlsTlaèidlo.FlatStyle = FlatStyle.SystemNextApplication.Run(frm1)End SubProcedúra Main musí by definovaná ako zdie¾aná (k¾úèové slovo Shared), pretoe tátoprocedúra bude zviazaná s triedou Form1, a nie s urèitou inštanciou tejto triedy. Cestou kúspešnému pouitiu vizuálnych štýlov systému Windows XP je zdie¾aná metóda E<strong>na</strong>ble−VisualStyles triedy Application.Upozornenie: Zdie¾anú metódu E<strong>na</strong>bleVisualStyles triedy Application mono priamo volalen z prostredia jazyka Visual Basic .NET 2003, pretoe v predchádzajúcej verzii bázovej kni−nice tried platformy .NET Framework (<strong>1.</strong>0) nie je táto metóda implementovaná.Metóda E<strong>na</strong>bleVisualStyles iniciuje aktiváciu nového grafického pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhra−nia, ktoré bude po spustení aplikácie aplikované <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>u i neklient<strong>sk</strong>u oblas dialógo−vého ok<strong>na</strong> formulára. Je dôleité uvedomi si, e volanie tejto metódy musí predchádza ria−dok kódu, v ktorom dochádza k vytvoreniu novej inštancie triedy Form<strong>1.</strong> Aby boli <strong>na</strong> tlaèid−lá, ktoré ste umiestnili <strong>na</strong> formulár poèas návrhu aplikácie, aplikované nové vizuálne štýly,musíme <strong>na</strong>stavi ich vlastnos FlatStyle <strong>na</strong> hodnotu System. Tak bude tlaèidlá vykres¾ovasamotný operaèný systém. Modifikáciu <strong>na</strong>stavenia tejto vlastnosti môete u<strong>sk</strong>utoèni buïpoèas návrhu aplikácie, alebo pomocou programového kódu, tak ako ukazuje výpis kódu. Natento úèel pouívame cyklus For Each−Next, ktorý prechádza kolekciou tlaèidiel formulára amení hodnotu vlastnosti FlatStyle kadého z nich.Upozornenie: Deklarácia riadiacej odkazovej premennej v rámci cyklu je dovolená len voVisual Basicu .NET 2003. Ak pouívate nišiu verziu, budete musie túto premennú deklaro−va ešte pred jej pouitím v cykle.3. Z ponuky Project vyberte poslednú poloku (Project Properties). V zobrazenom oknevyh¾adajte otvárací zoz<strong>na</strong>m Startup Object a vyberte z neho poloku Sub Main. Tak budezabezpeèené, e vstupným bodom programu bude zdie¾aná procedúra Sub Main.4. Spustite aplikáciu a vychut<strong>na</strong>jte si efekt pouitia vizuálnych štýlov systému Windows XP.Experiment è. 3: Prekrytie metódy OnPaintBackground formuláraVedomostná nároènos: 2/3Èasová nároènos: 10 min.Grafický subsystém vývojovej platformy .NET Framework <strong>1.</strong>1 s názvom GDI+ umoòujeprogramátorom ve¾kolepú kontrolu <strong>na</strong>d vývojom programového kódu, pomocou ktoréhomono generova pôsobivé grafické obrazce. GDI+ predstavuje rozsiahlu hierarchickú sústa−vu tried, metód a vlastností. GDI+ zapuzdruje pokroèilú funkcio<strong>na</strong>litu, èo z<strong>na</strong>mená, e za po−moci vstavaných konštrukcií sa dajú vytvára i Bézierove krivky èi kardinálne spline krivky.V tomto experimente sa pozrieme <strong>na</strong> to, ako prekry metódu OnPaintBackground triedyformulára, prièom vyuijeme schopnosti grafického štetca LinearGradientBrush z mennéhopriestoru System.Drawing.Drawing2D. Metóda OnPaintBackground je aktivovaná vdypri prekres¾ovaní obsahu pozadia dialógového ok<strong>na</strong> formulára. Ak pouijeme grafický štetecLinearGradientBrush, môeme štandardnú sivú farbu pozadia formulára <strong>na</strong>hradi <strong>sk</strong>velýmlineárnym farebným prechodom.Ak chcete prekry metódu OnPaintBackground, postupujte takto:<strong>1.</strong> Vo Visual Basicu .NET 2003 vytvorte projekt štandardnej aplikácie pre Windows(Windows Application).2. Stlaète kláves F7, èím sa dostanete do editora <strong>na</strong> zápis programového kódu.3. Pred programový kód triedy vlote riadok kódu, v ktorom bude realizovaný import men−ného priestoru System.Drawing.Drawing2D.Imports System.Drawing.Drawing2D4. Z otváracieho zoz<strong>na</strong>mu Class Name (je <strong>na</strong>¾avo) vyberte poloku (Overrides) a z otvára−cieho zoz<strong>na</strong>mu Method Name (je <strong>na</strong>pravo) vyberte metódu OnPaintBackground. VisualBasic .NET 2003 automaticky vytvorí programovú kostru spracovate¾a udalostiOnPaintBackground.5. Do tela tohto spracovate¾a umiestnite kód <strong>na</strong> inicializáciu grafických objektov:Dim Obdånik As New Rectangle(0, 0, Me.Width, Me.Height)Dim GrafickýŠtetec As New LinearGradientBrush( _Obdånik, Color.LightBlue, Color.Violet, _LinearGradientMode.BackwardDiago<strong>na</strong>l)Dim GrafickýObjekt As Graphics = Me.CreateGraphicsGrafickýObjekt.FillRectangle(GrafickýŠtetec, Obdånik)GrafickýObjekt.Dispose()GrafickýŠtetec.Dispose()Naj<strong>sk</strong>ôr treba vytvori inštanciu štruktúry Rectangle, ktorá bude obsahova špecifikáciurozmerov grafického regiónu, <strong>na</strong> ktorý budeme kresli lineárny prechod. V ïalšom kroku ini−cializujeme novú inštanciu triedy LinearGradientBrush, ktorej po<strong>sk</strong>ytujeme štyri vstupnéhodnoty: grafický región, poèiatoènú farbu prechodu, koneènú farbu prechodu a smervykres¾ovania farebného prechodu. Aby sme však mohli zaèa s kreslením <strong>na</strong> plochuformulára, potrebujeme zí<strong>sk</strong>a prístup k príslušnému grafickému objektu. Ten zí<strong>sk</strong>amezavolaním metódy CreateGraphics. Táto metóda vytvorí grafický objekt a referenciu<strong>na</strong> tento objekt uloí do odkazovej premennej s názvom GrafickýObjekt. Keïe chce−me vykresli jemný farebný prechod, pouijeme metódu FillRectangle, ktorej ponúk−neme dva argumenty, a síce odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy LinearGradientBrush a odkaz<strong>na</strong> inštanciu štruktúry Rectangle. Programátor<strong>sk</strong>á etika nám však vraví, aby sme poukonèení práce s grafickými objektmi uvo¾nili všetky alokované systémové zdroje. Todosiahneme aktiváciou príslušných metód Dispose, ale všimnite si, e objekty súuvo¾òované v opaènom poradí, ako boli vytvorené.Ján Hanák6/2004 PC REVUE 157


P R O G R A M U J E M EPHP5 ide do finále2. èas : Ochra<strong>na</strong> premenných a funkcií triedyJeden z <strong>na</strong>jpouívanejších <strong>sk</strong>riptovacích jazykov <strong>na</strong> tvorbuwebových aplikácií sa blíi k finálnej podobe svojej piatejverzie. Nové monosti tohto jazyka <strong>sk</strong>úmame pomocou„druhého kandidáta <strong>na</strong> uvo¾nenie“ (PHP5.0.0RC2 – ReleaseCandidate), ktorý bol k dispozícii v druhej polovici marca2004. Najviac ohlásených zmien sa týka rozšírenia monostíobjektovo orientovaného programovania. V predošlom èlán−ku sme ukázali zmeny v spôsobe odovzdávania objektov vargumentoch funkcií, venovali sme sa konštruktoru a de−štruktoru a zaèali sme <strong>sk</strong>úma ochranu prístupu k èlen<strong>sk</strong>ýmpremenným triedy. Tá je uitoèná <strong>na</strong>jmä pri rozsiahlejšíchprojektoch, <strong>na</strong> ktorých spolupracujú viacerí programátori.Zabráni <strong>na</strong>príklad neoprávnenému manipulovaniu s èlen−<strong>sk</strong>ými premennými a funkciami triedy. Na predpísaniestupòa ochrany sú urèené k¾úèové slová public, protected aprivate. Preveríme ich pouitie pri ochrane premenných ajfunkcií triedy. Pozrieme sa aj <strong>na</strong> to, ako je to s ochranou adediènosou.OCHRANA PREMENNÝCH TRIEDY. Vo výpise 1 jezdrojový kód jednoduchého <strong>sk</strong>riptu, ktorý slúi <strong>na</strong> overe−nie ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ým premenným triedy.Výpis 1: Overenie ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ýmpremenným triedy1 2 3 25 26 Trieda CA má deklarované štyri èlen<strong>sk</strong>é premenné.Premenná $a nemá urèený klasifikátor, premenná $b je verej−ná (public), premenná $c je chránená (protected) a premen−ná $d privát<strong>na</strong> (private). Konštruktor triedy obsahuje ibavýpis textu. Po vytvorení objektu $A triedy CA (riadok 17) jedeklarovaným premenným prostredníctvom objektu $A pri−radená hodnota. V riadku 22 je pouitá èlen<strong>sk</strong>á premenná$xyz, ktorá v triede nie je deklarovaná.Vyvolanie opísaného <strong>sk</strong>riptu vedie k chybe.Fatal error: Cannot access protected property CA::$c inC:\!IB\Projekty\PHP\5\02\0<strong>1.</strong>php on line 20Je to dôkaz toho, e <strong>sk</strong>riptovací stroj neumonil prístupk chránenej èlen<strong>sk</strong>ej premennej $c. Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, ekadý objektovo orientovaný jazyk prináša svoju vlastnú ter−minológiu, a tak jedno a to isté sa môe oz<strong>na</strong>èova rôznymipojmami. Pod¾a uvedeného chybového hlásenia sa dá usu−dzova, e <strong>na</strong>miesto <strong>na</strong>mi pouívaného pojmu èlen<strong>sk</strong>á pre−menná bude v PHP pouívaný pojem vlastnos – property.V niektorých programovacích jazykoch sa pojem propertyspája nie s premennou, ale s funkciami, ktoré vytvárajú roz−hranie k premennej.Napriek tomu, e sme zí<strong>sk</strong>ali chybové hlásenie, pre nás jeto potešite¾ná správa. Skriptovací stroj nás dokáe upozorniNájdete <strong>na</strong> CD REVUEpríklady<strong>na</strong> neoprávnený prístup k chránenej premennej. V <strong>na</strong>šompríklade je to v riadku 20. Pred týmto riadkom manipuluje−me s premennými $a, $b bez chybového hlásenia, resp. va−rovania <strong>sk</strong>riptovacieho stroja. V prípade PHP je to zrejmes<strong>na</strong>ha o „spätnú kompatibilitu“. Mnohí programátori si zrej−me zvykli <strong>na</strong> deklarovanie èlen<strong>sk</strong>ých premenných v tvare,ako je to v riadku 7, t. j. bez uvedenia prístupového klasifi−kátora, lebo také klasifikátory doteraz v PHP neboli. Hoci úèi−nok deklarovania premennej v riadku 7 a 8 je rov<strong>na</strong>ký,mono odporúèa pouitie klasifikátora, t. j. uprednostni de−klarovanie pod¾a riadku 8.Dajme do komentára príkaz v „problémovom“ riadku20 a vyvolajme náš <strong>sk</strong>ript. Zí<strong>sk</strong>ame oz<strong>na</strong>m:Fatal error: Cannot access private property CA::$d inC:\!IB\Projekty\PHP\5\02\0<strong>1.</strong>php on line 21Vidíme, e ani prístup k privátnej premennej nie jeumonený. Dajme do komentára aj riadok 21 a vyvolajmenáš <strong>sk</strong>ript ešte raz. Zí<strong>sk</strong>ame výsledok:CA::CAOKVýsledok sa konèí oz<strong>na</strong>mom OK. Nás to však <strong>na</strong>báda kostraitosti. V riadku 22 sa podarilo „úspešne“ priradihodnotu nedeklarovanej premennej $xyz. V monostipouitia nedeklarovaných premenných triedy je <strong>sk</strong>rytá výho−da – dajú sa „dy<strong>na</strong>micky“ vytvára premenné, ktoré sú vlast−né urèitej inštancii, t. j. objektu danej triedy. Súèasne je tovšak aj moný zdroj chýb. Staèí preklep v názve premen−nej, ktorý môe vies k hodinám ladenia. Skriptovací strojneoznámi moné riziko ani pri <strong>na</strong>staveníerror_reporting = E_ALLv php.ini. Pri hodnote E_ALL parametra error_reporting bymali by zobrazované hlásenia o všetkých chybách aj varo−vaniach (all errors and warnings).Výz<strong>na</strong>m ochrany prístupu k premenným triedy je v zís−kaní istoty, e premenná ne<strong>na</strong>dobudne neprípustnú hod−notu. Má to výz<strong>na</strong>m v prípade premenných, v ktorých saudriavajú vnútorné hodnoty vlastné danému objektu, kuktorým si neeláme umoni prístup zvonka, t. j. z kódu,ktorý je mimo triedy. Ochra<strong>na</strong> prístupu k premenným mô−e by uitoèná aj vtedy, ak daná premenná môe <strong>na</strong>do−budnú iba urèité hodnoty. Doplnením funkcií <strong>na</strong> prístupk chráneným premenným sa dá zabráni monosti <strong>na</strong>−stavenia neprípustných hodnôt. Vo funkcii, ktorá v argu−mente preberá poadovanú hodnotu pre chránenú pre−mennú, je jednoduché vyko<strong>na</strong> kontrolu tejto hodnoty aprija opatrenia, ak je to neprípustná hodnota. Príklad ta−kého riešenia je v kóde vo výpise 2.Výpis 2: Funkcie <strong>na</strong> prístup k chráneným premennýmtriedy1 2 3 33 34 V uvedenom príklade má trieda CA privátnu premen−nú $p. Zme<strong>na</strong> tejto premennej je moná prostredníctvomfunkcie NastavP. Funkcia DajP vráti hodnotu èlen<strong>sk</strong>ej pre−mennej $p. Pouitie týchto funkcií vidie v riadkoch 28 a29. Konštruktor triedy CA preberá hodnotu a odovzdá judo premennej $p volaním funkcie NastavP. Je tým ukáza−né, e vytvorené funkcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hodnôt chráne−ných, resp. privátnych premenných mono poui nielenzvonka, ale aj vnútri triedy. V konštruktore aj vo funkciiNaspavP sú ladiace výpisy, ktoré nám umonia sledovaprácu <strong>sk</strong>riptu. V <strong>na</strong>šom príklade dostaneme výsledok:CA:CA(55)CA:NatavP(55) .. <strong>na</strong>stavené 55CA:NatavP(3) .. <strong>na</strong>stavené 7x = 7Pouitie funkcie NastavP zabraòuje priradi èlen<strong>sk</strong>ej pre−mennej $p hodnotu menšiu ne 7. Samozrejme, je to ibaukáka princípu. Vo funkcii NastavP môe by ¾ubovo¾ná inákontrola, ktorá vyplýva z aplikaènej logiky riešenej aplikácie.OCHRANA FUNKCIÍ TRIEDY. Klasifikátory public, pro−tected a private slúia nielen <strong>na</strong> definovanie prístupovýchpráv k èlen<strong>sk</strong>ým premenným triedy, ale aj k jej funkciám.Ukazuje to <strong>sk</strong>ript vo výpise 3.Výpis 3: Overenie ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ýmfunkciám triedy1 2 3 28 29 Trieda CA v tomto príklade má štyri èlen<strong>sk</strong>é funkcie. Funk−cia Fa nemá urèený klasifikátor, funkcia Fb je verejná (public),funkcia Fc je chránená (protected) a funkcia Fd privát<strong>na</strong> (pri−vate). Tieto funkcie, ako aj konštruktor triedy obsahujú ibavýpis textu. Pouitie triedy sa zaèí<strong>na</strong> v riadku 19 vytvorenímnového objektu a potom <strong>na</strong>sleduje volanie èlen<strong>sk</strong>ých funkcií.Opísaný <strong>sk</strong>ript vedie k takémuto výsledku:CA::CACA::FaCA::FbFatal error: Call to protected method CA::Fc() fromcontext '' in C:\!IB\Projekty\PHP\5\02\03.php on line 22Z<strong>na</strong>mená to, e objekt bol úspešne vytvorený, bez prob−lémov bola vyvolaná funkcia Fa aj Fb. Problémy vznikli v riad−ku 22 pri volaní chránenej funkcie, <strong>na</strong> èo nás <strong>sk</strong>riptovací158 PC REVUE 6/2004


P R O G R A M U J E M Estroj upozornil. Aj tu treba upozorni <strong>na</strong> terminológiu. V nie−ktorých programovacích jazykoch je zvykom pouíva pojemèlen<strong>sk</strong>á funkcia, v iných sa pouíva v rov<strong>na</strong>kom výz<strong>na</strong>mepojem metóda. V zdrojovom kóde triedy v PHP sa pouívak¾úèové slovo function (pozri <strong>na</strong>pr. riadky 13 a 16 vo výpise3). To <strong>na</strong>báda k pouitiu pojmu funkcia a pridaním prívlastkuèlen<strong>sk</strong>á zvýrazòujeme príslušnos funkcie k triede. V hlásení<strong>sk</strong>riptovacieho stroja sa objavuje pojem method.Podobne ako v prípade èlen<strong>sk</strong>ých premenných ani prifunkciách sa nemusí poui prístupový klasifikátor. Vola−nie funkcie Fa a Fb má rov<strong>na</strong>ký efekt. Lepšiu èitate¾nosprogramu však dosiahneme, ak klasifikátory budeme dô−sledne pouíva. Tak by bolo rozumné doplni klasifikátorpublic k funkciám aj v predošlých príkladoch. Vo výpise 1by to bolo v riadku 11 v prípade konštruktora triedy. Vo výpi−se 2 by sme klasifikátorom public oz<strong>na</strong>èili okrem konštruk−tora aj funkcie NastavP a DajP.Vráme sa však k nášmu príkladu. Dajme do komentá−ra „problémový“ riadok 22. Vyvolaním takto upraveného<strong>sk</strong>riptu dostaneme chybové hlásenie:Fatal error: Call to private method CA::Fd() from context'' in C:\!IB\Projekty\PHP\5\02\03.php on line 23Nie je nám dopriate „potešenie“ v danom kontextevola privátnu funkciu triedy. Dajme do komentára ajriadok 23. Volanie takto upraveného <strong>sk</strong>riptu dá výsledok:Fatal error: Call to undefined method CA::Fxyz() inC:\!IB\Projekty\PHP\5\02\03.php on line 24Skriptovací stroj nedokáe vola nedefinovanúmetódu triedy. To nás odbremení od h¾adania „prekle−pov“, ktoré <strong>na</strong> nás èíha v prípade pouitia nedeklarova−ných premenných. Ak dáme do komentára všetky „problé−mové“ riadky (22, 23 a 24), <strong>sk</strong>ript z výpisu 3 nám dá výsledok:CA::CACA::FaCA::FbOKUvedené jednoduché <strong>sk</strong>ripty nám dali monos „precí−ti“, ako je to s ochranou prístupu k èlen<strong>sk</strong>ým premennýma funkciám triedy, èo sa prejavuje v kontexte pouitia ob−jektov danej triedy. Urèite bude zaujímavé pozrie sa <strong>na</strong>ochranu premenných a funkcií aj pri uplatnení dediènosti.OCHRANA PREMENNÝCH TRIEDY A DEDIÈ−NOS. Jedným zo základných princípov objektovo orien−tovaného programovania je dediènos. Je to taký prístup kmodelovaniu objektívnej reality, pri ktorom vytváramestromovú štruktúru tried. Novú triedu zí<strong>sk</strong>ame z existujú−cej triedy doplnením èlen<strong>sk</strong>ých premenných a funkcií.Nová trieda môe zdedi urèité vlastnosti a správanie svoj−ho predchodcu. Môe však aj doplni nové vlastnosti a sprá−vanie, resp. pôvodné modifikova. V PHP sa tomu výstinehovorí, e nová trieda rozširuje (extends) inú triedu. Vovýpise 4 vidíme triedu CB, ktorá rozširuje triedu CA.Výpis 4: Overenie ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ýmpremenným rodièov<strong>sk</strong>ej triedy1 2 3 33 34 Rodièov<strong>sk</strong>á trieda CA má štyri premenné $a, $b, $c, $d stakým obmedzením prístupových práv, aké sme <strong>sk</strong>úmali v<strong>na</strong>šom prvom experimente. Rozširujúca trieda CB má ibakonštruktor. V òom manipulujeme s èlen<strong>sk</strong>ými premennýmia oèakávame, e to budú „zdedené“ èlen<strong>sk</strong>é premenné trie−dy CA. Uvedený <strong>sk</strong>ript vedie k „povzbudivému“ výsledku:CB::CBOKPod¾a toho, èo sme zí<strong>sk</strong>ali, mohli by sme sa <strong>na</strong>zdáva,e je všetko v poriadku. Podrobnejšie <strong>sk</strong>úmanie nám po−tvrdí starú múdros, e nie je všetko zlato, èo sa blyští. Zá−klad <strong>na</strong>šej nedôvery môe prameni zo <strong>sk</strong>úseností z inýchprogramovacích jazykov. V nich sa spravidla nedá mani−pulova s privátnymi premennými rodièov<strong>sk</strong>ej triedy. Overímesi to <strong>na</strong> príklade z výpisu 5.Výpis 5: Overenie ochrany prístupu k privátnejpremennej rodièov<strong>sk</strong>ej triedy1 2 3 43 44 Trieda CA má èlen<strong>sk</strong>ú premennú $p a funkcie NastavP,DajP <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie, resp. zí<strong>sk</strong>anie hodnoty tejto èlen<strong>sk</strong>ej pre−mennej. V uvedenom príklade je prístupový klasifikátor k tej−to premennej private, lebo pri òom vzniklo <strong>na</strong>še podozrenie,e nieèo nie je v poriadku. Priradením hodnoty 33 v riadku 7zabezpeèíme <strong>na</strong>stavenie poèiatoènej hodnoty <strong>na</strong>šej „pokus−nej“ premennej.Rozširujúca trieda CB <strong>na</strong>staví hodnotu èlen<strong>sk</strong>ej premen−nej $p (riadok 32) <strong>na</strong> 77, potom zí<strong>sk</strong>a hodnotu volanímfunkcie DajP. Vypíše zí<strong>sk</strong>anú hodnotu $r (rodièa) a pre po−rov<strong>na</strong>nie aj hodnotu èlen<strong>sk</strong>ej premennej $p.Vyvolaním opísaného <strong>sk</strong>riptu zí<strong>sk</strong>ame výsledok:CB::CBr = 33p = 77OKJe teda zrejmé, e príkazom v riadku 32 nie je zmodifi−kovaná hodnota privátnej èlen<strong>sk</strong>ej premennej rodièov−<strong>sk</strong>ej triedy. Tá zostáva nezmenená. Výsledok ukazuje <strong>na</strong> to,e v tomto prípade máme do èinenia s dvoma premennými$p. Svoju vlastnú premennú $p má trieda CA (je definovanáv riadku 7). Inú rovnomennú premennú má trieda CB. Vzniklapriradením hodnoty v riadku 32. Je to dôsledok toho, e vPHP mono poui premennú bez jej deklarovania.Aby sme pochopili, ako to je s premennými rodièov<strong>sk</strong>ejtriedy, môeme urobi zopár experimentov. Premennej $pv riadku 7 budeme meni prístupový klasifikátor. V prípa−de pouitia var (t. j. premenná bez klasifikátora), public ajprotected dostaneme výsledok:CB::CBr = 77p = 77OKUkazuje sa, e v danom prípade máme do èinenia s je−dinou premennou.OCHRANA FUNKCIÍ TRIEDY A DEDIÈNOS. Vý−sledky <strong>sk</strong>úmania ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ým premennýmtriedy nás <strong>na</strong>bádajú k ostraitosti pri pouití klasifikátoraprivate. Pozrieme sa <strong>na</strong> to, ako je to s prístupom k funkciámrodièov<strong>sk</strong>ej triedy. Pouijeme <strong>na</strong> to <strong>sk</strong>ript z výpisu 6.Výpis 6: Overenie ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ýmfunkciám rodièov<strong>sk</strong>ej triedy1 2 3 35 36 Vyvolaním tohto <strong>sk</strong>riptu sa môeme presvedèi, e monovola konštruktor rodièov<strong>sk</strong>ej triedy, ako aj všetky funkcieokrem funkcií s klasifikátorom private. Potvrdzuje to výsledok:CB::CBCA::CACA::FaCA::FbCA::FcFatal error: Call to private method CA::Fd() from context'CB' in C:\!IB\Projekty\PHP\5\02\06.php on line 27Pouitie privátnej funkcie rodièov<strong>sk</strong>ej triedy <strong>sk</strong>ripto−vací stroj odmietne vyko<strong>na</strong>.ZÁVER. V tomto èlánku sme sa venovali novým èrtám,ktoré prináša PHP5 v oblasti ochrany prístupu k èlen<strong>sk</strong>ým pre−menným a funkciám triedy. Ukazuje sa, e pri pouití klasifi−kátora private <strong>na</strong> ochranu èlen<strong>sk</strong>ých premenných musíme byve¾mi ostraití a uvedomi si zvláštnosti, ktoré sa v PHP spájajús pouitím nedeklarovaných premenných. V <strong>na</strong>sledujúcomèlánku sa pozrieme <strong>na</strong> statické premenné a funkcie triedy.Imrich Buran<strong>sk</strong>ý6/2004 PC REVUE 159


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C#2<strong>1.</strong> èasTáto èas seriálu o programovaní v jazyku C# bude venovaná úvodu do tematiky I/O, tedavstupno−výstupným operáciám, súborovému systému a zí<strong>sk</strong>avaniu informácií o òom. Triedy,ktoré budú tvori základ tohto výkladu, sú sústredené v priestore názvov System.IO.TRIEDA DIRECTORY. Prvou témou, ktorej sa budeme venova, bude zí<strong>sk</strong>avanie infor−mácií o súborovom systéme. Na tento úèel po<strong>sk</strong>ytuje základná trieda kniníc .NET Fra−meworku nieko¾ko uitoèných tried, s ktorými sa oboznámime v <strong>na</strong>sledujúcich odsekoch.Prvou triedou, ktorú spomenieme a budeme sa jej podrobnejšie venova, je trieda Di−rectory (definovaná rov<strong>na</strong>ko ako ostatné triedy, o ktorých bude reè, v priestore názvovSystem.IO). Táto trieda obsahuje len statické metódy a je zapeèatená, take nemáte mo−nos odvodzova od nej nové vlastné triedy a ani nebudete vytvára nijaké jej inštancie.Jej metódy by sme mohli rozdeli <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny – metódy slúiace <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie informá−cií o adresároch a metódy slúiace <strong>na</strong> manipuláciu s adresármi.Najprv sa budeme venova <strong>na</strong>jzaujímavejším metódam patriacim do tej prvej <strong>sk</strong>upiny.Prvou bude metóda GetLogicalDrives(). Tá slúi <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie zoz<strong>na</strong>mu všetkých logickýchdi<strong>sk</strong>ov, ktoré sú v systéme k dispozícii. Tento zoz<strong>na</strong>m pozostáva z reazcov v tvare, akoich poznáme z klasického súborového systému ešte z èias DOS−u, teda písmeno di<strong>sk</strong>u<strong>na</strong>sledované z<strong>na</strong>kmi ":" a "\". Ïalšími dvoma uitoènými metódami sú GetDirectories() aGetFiles(). Kadá z týchto metód preberá ako parameter textový reazec reprezentujúcicestu k adresáru, o ktorom poadujete nejaké informácie. Týmito informáciami rozumie−me v prípade metódy GetDirectories() zoz<strong>na</strong>m podadresárov <strong>na</strong>chádzajúcich sa v danomadresári a v prípade metódy GetFiles() zoz<strong>na</strong>m súborov v danom adresári. Kadá z tých−to metód má ešte svoju druhú preaenú verziu, ktorá okrem prvého parametra (cesty k<strong>sk</strong>úmanému adresáru) prijíma ešte jeden parameter typu String, ktorým máte monosdefinova vzor (pattern), ktorý bude aplikovaný <strong>na</strong> všetky zí<strong>sk</strong>ané poloky (èi u podad−resáre, alebo súbory) a do výsledného zoz<strong>na</strong>mu budú zaradené len tie, ktoré budú vyho−vova zadanému vzoru, resp. kritériu. Kombináciu metód GetDirectories() a GetFiles() pred−stavuje metóda GetFileSystemEntries(). Tá preberá rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúce dve akoparameter reazec obsahujúci cestu k adresáru, o ktorom chcete zí<strong>sk</strong>a poadované informá−cie. Takisto existuje ešte jej preaená verzia preberajúca ako druhý parameter vzor, ktorý budeaplikovaný <strong>na</strong> všetky nájdené poloky a odfiltruje tie, ktoré mu nevyhovujú.Metóda GetCurrentDirectory() slúi, ako u jej názov <strong>na</strong>povedá, <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie cesty kaktuálnemu pracovnému adresáru. Táto cesta je vrátená ako obyèajný reazec. Obdobnek nej existuje metóda SetCurrentDirectory(), ktorej môete odovzda cestu k adresáru,ktorý má by <strong>na</strong>stavený ako aktuálny (pracovný).Poslednými dvoma metódami, o ktorých sa zmienim pred prvým príkladom, budúmetódy GetParent() a GetDirectoryRoot(). Prvá metóda vráti celú cestu k rodièov<strong>sk</strong>émuadresáru adresára špecifikovaného parametrom. Adresár špecifikovaný parametrom mô−e by zadaný absolútnou alebo aj relatívnou cestou. V prípade zadania relatívnej cesty jetá povaovaná ako relatív<strong>na</strong> vzh¾adom <strong>na</strong> aktuálny pracovný adresár. Druhá metóda(GetDirectoryRoot()) preberá ako parameter cestu k adresáru a vracia textový reazec ob−sahujúci informáciu o hlavnom koreòovom adresári.Take ako som spomí<strong>na</strong>l, je èas <strong>na</strong> prvý príklad, <strong>na</strong> ktorom si demonštrujeme pouitiedoteraz uvedených metód:using System;using System.IO;class DirectoryExample {public static void Main(String[] args) {Console.WriteLine("Logické di<strong>sk</strong>y v systéme:");String[] drives = Directory.GetLogicalDrives();foreach (String drive in drives) {Console.Write(drive + " ");}Console.WriteLine();String cd = Directory.GetCurrentDirectory();Console.WriteLine("Aktuálny adresár: " + cd);Console.WriteLine("Rodièov<strong>sk</strong>ý adresár: " + Directory.GetParent(cd));Console.WriteLine("Hlavný adresár: " + Directory.GetDirectoryRoot(cd));Console.WriteLine("Výpis podadresárov a súborov v aktuálnom adresári:");String[] entries = Directory.GetFileSystemEntries(cd);foreach (String entry in entries) {Console.WriteLine(entry);}}}Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení tohto príkladu som dostal <strong>na</strong>sledujúci výpis:J:\pcrevue\csharp>directory.exeLogické di<strong>sk</strong>y v systéme:A:\ C:\ G:\ H:\ I:\ J:\Aktuálny adresár: J:\pcrevue\csharpRodièov<strong>sk</strong>ý adresár: J:\pcrevueHlavný adresár: J:\Výpis podadresárov a súborov v aktuálnom adresáriJ:\pcrevue\csharp\archivesJ:\pcrevue\csharp\docsJ:\pcrevue\csharp\examplesJ:\pcrevue\csharp\directory.csJ:\pcrevue\csharp\directory.exeJ:\pcrevue\csharp\priemer.csJ:\pcrevue\csharp\priemer.exeJ:\pcrevue\csharp\setvars.batJ:\pcrevue\csharp\Types.csJ:\pcrevue\csharp\Types.exeSamozrejme, ten váš sa bude líši v závislosti od toho, v akom adresári tento programspustíte. Všimnite si takisto, e sme nikde (kde to bolo moné), nepouili parameter špe−cifikujúci vzor <strong>na</strong> odfiltrovanie niektorých súborov. To si u iste viete vy<strong>sk</strong>úša sami.V <strong>sk</strong>ratke sa zmienim ešte o zvyšných metódach triedy Directory slúiacich <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>y−tovanie informácií o súboroch a adresároch. V podstate ide len o metódy umoòujúcezisti a modifikova èas vytvorenia, posledného zápisu a posledného prístupu k súboru,prípadne adresáru. Konkrétne ide o metódy GetCreationTime(), GetLastWriteTime() a GetLast−AccessTime(), ktoré preberajú ako parameter cestu k súboru alebo adresáru, o ktorominformáciu poadujeme, a vracajú inštanciu štruktúry DateTime obsahujúcu informáciu oèase vytvorenia, posledného zápisu a posledného prístupu k súboru. Metódami modifi−kujúcimi tieto údaje sú SetCreationTime(), SetLastWriteTime() a SetLastAccessTime(). Ka−dá z týchto metód preberá ako parameter cestu k súboru alebo adresáru, ktorého infor−máciu chcete modifikova, a ako druhý parameter inštanciu štruktúry DateTime, ktorázapuzdruje informácie o èase, ktorý predstavuje novú hodnotu modifikovanej informácie.Poslednou metódou triedy Directory, ktorá sa dá zaradi do <strong>sk</strong>upiny metód <strong>na</strong> zisova−nie informácií o súboroch a adresároch, je metóda Exists(). Táto metóda preberá akoparameter cestu k súboru alebo adresáru a vracia logickú hodnotu true v prípade, e špe−cifikovaný súbor alebo adresár existuje, a logickú hodnotu false v opaènom prípade.Na zaèiatku tejto kapitoly sme rozdelili metódy triedy Directory <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny, prièomtú prvú sme si u predstavili, take teraz prichádza <strong>na</strong> rad druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, teda metódyumoòujúce manipuláciu s adresármi.Na vytvorenie adresára slúi metóda CreateDirectory() preberajúca ako parametercestu špecifikujúcu adresár, ktorý má by vytvorený. Rodièov<strong>sk</strong>ý adresár novo vytváranéhoadresára nemusí existova, pokia¾ v špecifikovanej ceste niektoré adresáre neexistujú,metóda sa postará o ich vytvorenie. Návratovou hodnotou tejto metódy je objekt typuDirectoryInfo, o ktorom sa zmienime v jednej z <strong>na</strong>sledujúcich èastí tohto seriálu. Cesta,ktorú táto metóda preberá ako parameter, môe by aj relatív<strong>na</strong>, vtedy je interpretovanávzh¾adom <strong>na</strong> aktuálny adresár. Pri pokuse o vytvorenie adresára, ktorý u existuje, saneudeje vôbec niè, nie je vyvolaná nijaká výnimka.Metóda Move() umoòuje adresár presunú a zároveò premenova (pokia¾ chcete adre−sár len presunú, špecifikujete rov<strong>na</strong>ké meno, aké mal pôvodný adresár). Prvým paramet−rom je cesta špecifikujúca adresár, ktorý má by presunutý alebo premenovaný (zdrojovácesta), druhým je nová cesta špecifikujúca novú cestu a nové meno adresára (cie¾ovácesta). V prípade, e zdrojová cesta neexistuje alebo neexistuje rodièov<strong>sk</strong>ý adresár cie¾ovejcesty, je vyvolaná výnimka DirectoryNotFound. Ktoráko¾vek z ciest môe by absolút<strong>na</strong>alebo relatív<strong>na</strong>.Poslednou metódou, ktorú teraz spomenieme, je metóda <strong>na</strong> mazanie adresárovDelete(). Metóda jednoducho zmae adresár, ktorý jej špecifikujete cestou ako parame−ter. Cesta môe by opä relatív<strong>na</strong> alebo absolút<strong>na</strong>. V prípade, e cesta špecifikuje neexis−tujúci adresár, je vyvolaná výnimka DirectoryNotFoundException. V prípade, e dôjde kpokusu o zmazanie neprázdneho adresára, je vyvolaná výnimka IOException. Pokia¾ by stechceli zmaza neprázdny adresár aj s jeho podadresármi, musíte poui preaenú verziumetódy Delete(), ktorá preberá ešte jeden parameter typu bool a ktorý indikuje, èi majúby zmazané aj podadresáre a súbory, ktoré by adresár mohol obsahova. Ak metódeodovzdáte ako tento parameter logickú hodnotu true, budú zmazané všetky podadresá−re aj súbory v zmazávanom adresári. Pokia¾ zadáte hodnotu false, dosiahnete rov<strong>na</strong>kúfunkcio<strong>na</strong>litu ako pri pouití preaenej verzie metódy Delete() bez tohto parametra.Nakoniec ešte uvádzam krátky fragment kódu demonštrujúci pouitie spomí<strong>na</strong>nýchmetód:String <strong>na</strong>me = "test";Directory.CreateDirectory(<strong>na</strong>me);Directory.Move(<strong>na</strong>me, "\\" + <strong>na</strong>me);Directory.Delete("\\" + <strong>na</strong>me);Tento jednoduchý príklad <strong>na</strong>jprv vytvorí adresár v aktuálnom adresári, následne hopresunie do koreòového adresára a <strong>na</strong>koniec ho zmae.ZÁVER. V tejto èasti seriálu o programovaní v C# sme zaèali tematiku I/O, ktorá patrívo všetkých programovacích jazykoch k tým obšírnejším. Po oboznámení sa s triedouDirectory nás v <strong>na</strong>sledujúcom pokraèovaní èaká oboznámenie sa s ïalšími triedami zpriestoru názvov System.IO. Dovtedy dovidenia.Andrej Chu160 PC REVUE 6/2004


S E R V I SPRÁVNA PORADÒAObsah autor<strong>sk</strong>ého práva a jeho obmedzenia II.(Pokraèovanie z prechádzajúceho èísla)Dåku trvania majetkových práv autorov ustanovuje autor<strong>sk</strong>ýzákon v § 21 a 22. Majetkové práva trvajú, ak nie je v záko−ne ustanovené i<strong>na</strong>k, poèas autorovho ivota a 70 rokov pojeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojenom diele majet−kové práva trvajú poèas ivota posledného z autorov a 70rokov po jeho smrti. Pri spoloènom diele majetkové právatrvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo oz<strong>na</strong>èenéme<strong>na</strong>mi autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajúpoèas ivota posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.Z dåky trvania majetkových práv jasne vyplýva, e názory,ktoré hlásajú v súvislosti so starými poèítaèovými hrami exis−tenciu takzvaného „abandonware“, sú nesprávne. Pod¾atýchto názorov programy, ktoré boli vývojom preko<strong>na</strong>né au sú zastarané, a preto ich u nikto nepredáva, majú byopustenými vecami, a preto ich mono <strong>na</strong>príklad bezplatnešíri. Aj hry, ktoré boli vytvorené pre Commodorre 64 v roku1986, sú ešte chránené autor<strong>sk</strong>ým zákonom. Tým <strong>sk</strong>ôr budúchránené ne<strong>sk</strong>ôr vytvorené hry pre poèítaèe triedy PC.I<strong>na</strong>k ako bez súhlasu autora je moné dielo poui iba vprípade, e to dovo¾uje autor<strong>sk</strong>ý zákon. Autor<strong>sk</strong>ý zákon obsa−huje takzvané zákonné licencie <strong>na</strong> pouitie diela v § 24 – 37.Zákonné licencie sú v podstate urèitými obmedzeniami i<strong>na</strong>kvýhradného práva autora ude¾ova súhlas <strong>na</strong> kadé pouitiesvojho diela. Zákonnými licenciami sú právo <strong>na</strong> vyhotovenierozmnoeniny diela za podmienok uvedených v § 24, právo<strong>na</strong> citáciu diela (§ 25), právo <strong>na</strong> propagáciu výstavy umelec−kých diel alebo draby umeleckých diel (§ 26), právo <strong>na</strong>DVD okienkoCHTÍÈFILM: Pokia¾ siahnete po tomtoDVD, neurobíte chybu. Film, kto−rý distribútor oz<strong>na</strong>èil ako šoku−júci erotický triler, bol ocenený vroku 2003 <strong>na</strong> filmovom festiva−le v Cannes a to u by malo nie−èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>. Natalie a Sandri−ne pracujú v jednom bare. Prváako striptérka, druhá za barom. Po hádke s majite¾om obeletia. Sandrine dlí svojej domácej nájomné za nieko¾komesiacov a prijme návrh <strong>na</strong> presahovanie sa k Natalie.Obe spolu kujú plány <strong>na</strong> spoloèen<strong>sk</strong>ý vzostup. Pro−striedkom <strong>na</strong>ò je ovládnutie svojho tela a erotiky, privá−dzanie muov do šialenstva. Toto umenie Natalie doko−<strong>na</strong>le ovláda a <strong>na</strong>uèí ho aj Sandrine. Tá <strong>na</strong>stúpi do pre−stínej firmy a jej obeou sa stane e<strong>na</strong>tý šéf. Vyvrcho−lenie filmu je šokujúce a prekvapivé. Tento film je vhod−ný <strong>na</strong> veèer pri dobrom víne a pri svieèkach.DVD: Èo sa týka bonusov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ako obyèajne DVD vtejto oblasti neprekvapí. Tradièný bonus <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och zdistribúcie SPI v podobe fotografií z filmu obsahuje ten−toraz 26 záberov. Na di<strong>sk</strong>u sú ešte dva trailery. Prvý znich je <strong>na</strong> film Secret Things, druhý <strong>na</strong> Far From Heaven.Choses SecretesRok výroby: Francúz<strong>sk</strong>o 2002 Dåka: 115 min., <strong>sk</strong>u−toèná 112 min. Scenár a réia: Jean−Claude Brisseau Kamera: Wilfrid Sempé Hudba: Julien Civagne Hrajú: Coralie Ravel, Sabri<strong>na</strong> Seyvecou, RogerMirmont, Fabrice Deville Blandine Burry Distribútor:SPI Slovakia Ve¾kos: 4,6 GB Zvuk: anglický aèe<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital 5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>épouitie diela umiestneného <strong>na</strong> verejnom priestranstve(§ 27), pouitie diela <strong>na</strong> vyuèovacie úèely (§ 28), pre potrebyzdravotne postihnutých (§ 29), pouitie diela v rámci obèian−<strong>sk</strong>ych a náboen<strong>sk</strong>ých obradov, v rámci škol<strong>sk</strong>ých predstave−ní a pouitie škol<strong>sk</strong>ého diela (§ 30), pouitie diela kninicoualebo archívom (§ 31), doèasné alebo náhodné vyhotovenierozmnoeniny diela (§ 32), pouitie diela <strong>na</strong> informaèné úèely(§ 33), pouitie súborného diela (§ 34), rozmnoovanie aúprava poèítaèového programu (§ 36), spätný preklad poèí−taèového programu zo strojového kódu do zdrojového jazy−ka poèítaèového programu (§ 37). Ani v prípade zákonnýchlicencií nesmie by <strong>na</strong>kladanie s dielom v rozpore s benýmvyuitím diela a nesmie neodôvodnene zasahova do záuj−mov autora chránených právom. Z uvedeného výpoètu jejasné, e pri poèítaèových programoch bude moné vyi lenniektoré zákonné licencie.Zákon v § 24 ods. 3 písm. e) zakazuje vytvori roz−mnoeninu poèítaèového programu, pokia¾ nie je stanovenéi<strong>na</strong>k. Osobitnú úpravu vytvárania rozmnoeniny poèítaèo−vých programov obsahujú § 35 a § 36 autor<strong>sk</strong>ého záko<strong>na</strong>,urèitú úpravu rozmnoovania programu môe obsahova<strong>na</strong>príklad aj licencia koncového pouívate¾a. V § 24 ods. 3písm. f) autor<strong>sk</strong>ý zákon zakazuje vytvorenie rozmnoeninydatabázy v elektronickej forme.V § 24 ods. 6 sa urèuje výška náhrady odmeny pre auto−rov, z ktorých diel mono zo záko<strong>na</strong> bez súhlasu vytvárarozmnoeniny. Náhrada odmeny je v rov<strong>na</strong>kej výške ako vPÙLNOÈNÍ MÍLEFILM: Joe Nast sa chystá <strong>na</strong>vlastnú svadbu. Ibae jeho snú−benica Dia<strong>na</strong> nepreije ani za−èiatok filmu, ktorý sa zaèí<strong>na</strong> jejpohrebom. Jake sa rozhodol stasa <strong>na</strong>priek tomu rodièom svojejsnúbenice Jojo a Benovi dob−rým zaom. Všetkých stresuje pre−biehajúci proces s èlovekom, ktorý Dianu zastrelil v bare.Situácia sa <strong>na</strong>vyše <strong>sk</strong>omplikuje tým, e Joe sa za¾úbi doinej... Príbeh je chví¾ami smutný, chví¾ami veselší a jehozáver nezapadá do schémy hepiendov, bených v ame−rickej produkcii. Ak siahnete po tomto DVD, rozhodnenehrozí rozpad rodinného krbu.DVD: Èo sa týka bonusov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, toto DVD predsta−vuje v distribúcii SPI urèitú výnimku. Nechýba tradiènýbonus v podobe fotografií z filmu, no <strong>na</strong>vyše sa tu <strong>na</strong>−chádzajú nieko¾kominútové interview s predstavite¾mihlavných úloh – Dustinom Hoffmanom, Susan Sarando<strong>na</strong> Jake Gyllehaalom. Na di<strong>sk</strong>u sú tradiène ešte dva traile−ry. Prvý z nich je <strong>na</strong> samotný film Moonlight Mile, druhýje trailer filmu Far from Heaven.Moonlight MileRok výroby: USA 2002 Dåka: 117 min., <strong>sk</strong>utoèná122 min. Scenár a réia: Brad Silberling Kamera:Phedon Papamichel Hudba: Mark Isham Hrajú:Dustin Hoffman, Susan Sarandon, Jake Gyllehaal, HollyHunter, Elen Pompeo Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos: 4,6 GB Zvuk: anglický a èe<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>éPeter Kováèstarom autor<strong>sk</strong>om zákone. „Výpalné“ za zapisovate¾né aprepisovate¾né CD−R, CD−RW a DVD médiá je stále 6 %, a todokonca aj v prípade, e ich kupuje výrobca softvéru, aby <strong>na</strong>nich distribuoval svoj softvér. Na <strong>na</strong>pa¾ovaèky je sadzba„výpalného“ 3 % z ich ceny. Novinkou je zavedenie „výpal−ného“ vo výške 0,5 % z ceny pevného di<strong>sk</strong>u zamontovanéhov dováanom alebo predávanom poèítaèi. To mono vnímaako urèitú zmenu k lepšiemu, pretoe pod¾a starého zneniaautor<strong>sk</strong>ého záko<strong>na</strong> sa mohol celý poèítaè povaova za„reprografické zariadenie“ s 3 % sadzbou „výpalného“.Pre výrobcov poèítaèových programov sú dôleité ustano−venia § 35 a 36 autor<strong>sk</strong>ého záko<strong>na</strong>.V § 35 je dovolené vyhotovenie rozmnoeniny z autorizo−vanej rozmnoeniny poèítaèového programu (teda tej <strong>na</strong>dodanom inštalaènom médiu, prípadne súboru stiahnutéhoz internetových stránok výrobcu) <strong>na</strong> záloné úèely. Tým sarozumie predovšetkým archivovanie pre prípad straty, znièe−nia alebo znehodnotenia pôvodného inštalaèného médiaalebo súboru. Oprávnený <strong>na</strong>dobúdate¾ poèítaèového progra−mu je ïalej oprávnený vyko<strong>na</strong> úpravu alebo preklad <strong>na</strong>do−budnutej rozmnoeniny poèítaèového programu, pokia¾ je topotrebné <strong>na</strong> zabezpeèenie interoperability a prevádzky poèí−taèa. Výslovne je dovolené, a to aj bez súhlasu autora, opravichyby v legálne <strong>na</strong>dobudnutom poèítaèovom programe.Oprávnený pouívate¾ rozmnoeniny poèítaèového programunepotrebuje súhlas autora alebo iného nosite¾a práv (<strong>na</strong>jèas−tejšie distribútora) ani <strong>na</strong> pre<strong>sk</strong>úmavanie, študovanie a pre−<strong>sk</strong>úšavanie funkènosti poèítaèového programu. Podmienkouvšak je, aby úèelom uvedeného ko<strong>na</strong>nia bolo dosiahnutie riad−neho fungovania a následného pouitia poèítaèového progra−mu, <strong>na</strong> ktoré bola daná osoba oprávnená. Autor<strong>sk</strong>ý zákonvýslovne zakazuje obmedzenie práva <strong>na</strong> vytvorenie zálonejkópie zmluvou. Prípadné ustanovenie licencie koncovéhopouívate¾a, ktoré vytvorenie zálonej kópie zakazuje, budeneplatné. Na druhej strane však niè autorovi nebráni, abypouil ochranu proti kopírovaniu programu. Prípadné pone−chanie si vytvorenej zálonej kópie, respektíve neznehodnote−nie takejto kópie po predaji programu (ak vôbec autor takýtopredaj dovolil) u bude porušením autor<strong>sk</strong>ého záko<strong>na</strong>. Nie jetakisto moné zmluvou zakáza legálnemu <strong>na</strong>dobúdate¾ovipoèítaèového programu pre<strong>sk</strong>úma, preštudova alebo pre−<strong>sk</strong>úša funkènos poèítaèového programu s cie¾om urèi myš−lienky alebo princípy, ktoré sú základom akejko¾vek èasti prog−ramu, a to poèas <strong>na</strong>hrávania, zobrazovania, vysielania, overo−vania funkènosti a ukladania programu do pamäte.V § 36 sa ustanovujú podmienky, za ktorých je moné vy−ko<strong>na</strong> dekompiláciu, teda poui metódy reverzného ini−nierstva. Podmienkou, ktorej splnenie je nevyhnutné <strong>na</strong> do−volenú dekompiláciu poèítaèového programu, je iba potrebazí<strong>sk</strong>ania informácie <strong>na</strong> dosiahnutie vzájomnej súèinnos ne−závisle vytvorených poèítaèových programov. To sú <strong>na</strong>príkladsituácie, pokia¾ súèasné pouitie dvoch programov povedie kzamàzaniu poèítaèa èi iným nepredvídate¾ným a nebezpeè−ným situáciám. No ak má by dekompilácia legál<strong>na</strong>, nesmúby informácie potrebné <strong>na</strong> dosiahnutie spolupráce progra−mov u známe alebo dosiahnute¾né iným spôsobom ako de−kompiláciou (<strong>na</strong>príklad od výrobcu). Vyhotovenie rozmnoe−niny kódu poèítaèového programu alebo prekladu jeho for−my nemono zmluvne vylúèi. Informácie, ktoré sa zí<strong>sk</strong>alidekompiláciou poèítaèového programu, sa nemôu poui<strong>na</strong> iný cie¾ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom.Zaujímavý je aj v § 32 udelený súhlas <strong>na</strong> vyhotovenie roz−mnoeniny diela, ktoré je doèasné alebo náhodné a je neod−delite¾nou a podstatnou èasou technologického postupu,ak jeho jediným úèelom je oprávnené pouitie diela alebou<strong>sk</strong>utoènenie prenosu diela v komunikaènej sieti medzi tre−tími osobami sprostredkovate¾om, ak nemá samostatnúmajetkovú hodnotu. To je situácia, v ktorej si <strong>na</strong>príklad sa−hujete zo stránok výrobcu legálne zakúpený program, obrá−zok èi knihu a operaèný systém ju <strong>na</strong>jprv uloí do nejakéhodoèasného súboru èi adresára. Táto doèasná kópia budevymazaná a po úplnom <strong>sk</strong>onèení sahovania a bude <strong>na</strong>hra−dená súborom, ktorý sa vytvorí v tom adresári, kam sa prog−ram mal pod¾a vášho rozhodnutia uloi.Peter Kováè6/2004 PC REVUE 161


S E R V I SPC tuning a diagnostické nástroje / 10. èas: Základná do<strong>sk</strong>aVýstraha! PC tuning je obèas nebezpeèný a rov<strong>na</strong>ko, ako mono veci zlepši, ich mono– a èasto jednoduchšie – aj zhorši. Všetky zásahy preto robíte <strong>na</strong> vlastné riziko!V niektorej z predošlých èastí sme si spome−nuli, aká je pre výkon poèítaèa dôleitázákladná do<strong>sk</strong>a a aký výz<strong>na</strong>m má jej správ−ny výber. Po optimalizácii di<strong>sk</strong>u, procesora,pamäte a grafickej karty je èas venova sapráve tejto téme. Pretoe však <strong>na</strong>ši èitateliaprejavili záujem o trochu „laickejšie“ vysvet−lenie, <strong>sk</strong>úsime si zosumarizova aj niektoréinformácie u spomenuté v <strong>na</strong>šom seriáli.Motherboard èie základná do<strong>sk</strong>a je <strong>sk</strong>u−toèný „podvozok“ poèítaèa. Môete upgra−dova, zlepšova èi prerába celý poèítaè,pokia¾ je táto súèiastka nevyhovujúca, budeto takmer urèite zbytoèná práca. Všetkydáta sa toti presúvajú z jednotlivých kom−ponentov práve cez matiènú do<strong>sk</strong>u. Na nejrozlišujeme dva základné èipy, tzv. severný aObr. 1juný most. Ten <strong>na</strong> dotyk chladnejší je junýmost (tzv. southbridge) a má <strong>na</strong> starostikomunikáciu s di<strong>sk</strong>om, integrovanými kom−ponentmi (<strong>na</strong>pr. zvukovou kartou) a s prí−davnými zariadeniami typu USB a paralelnýport. Ten, èo je v poslednom období u po−trebné aktívne chladi (hlavne tie pre P4), jeseverný most (tzv. northbridge), ktorý za−bezpeèuje <strong>na</strong>jmä komunikáciu s proceso−rom, pamäou a grafickou kartou.Tuning základnej do<strong>sk</strong>y spoèíva predo−všetkým v jej správnom výbere. ia¾, s úda−jom o inštalovanej základnej do<strong>sk</strong>e sa zvyèaj−ne pri kúpe poèítaèa nestretnete. Obchod−níci sa spravidla do omrzenia s<strong>na</strong>ia vyzdvih−nú poèet gigahertzov a gigabajtov ostat−ných komponentov, no základná do<strong>sk</strong>a ostá−va bez komentára. Ak náhodou príde reè aj<strong>na</strong> òu, spomenú len, e je urèená práve prevybraný procesor a má všetko potrebné.V tom lepšom prípade si spomenú ešte <strong>na</strong>názov z<strong>na</strong>èky. Ak má by toti zostava preväèšinu zákazníkov v prijate¾nej cene, niekdetreba poui èo <strong>na</strong>jlacnejší komponent. Vý−vojom sa dospelo k názoru, e ním bývapráve tá <strong>na</strong>jhoršia monos – základná dos−ka. O nej zákazníci toho ve¾a nevedia, <strong>na</strong> pr−vý poh¾ad sa od iných z<strong>na</strong>èiek a typov líši lenfarbou, a èo je podstatné, dá sa <strong>na</strong> nej vý−razne ušetri. U len ako bonus pre ob−chodníka je <strong>sk</strong>utoènos, e lacná základnádo<strong>sk</strong>a vyaduje viac opráv a <strong>sk</strong>orú výmenu.Na porov<strong>na</strong>nie je <strong>na</strong> obr. è. 1 zobrazenájed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jlepších základných dosiek (z po−h¾adu ce<strong>na</strong>/výkon, stability a funkcií) – Gi−gabyte 7VT600 – 1394. Na obr. è. 2 je foto−grafia u staršej MB s pomerne zlou po−vesou – ECS K7S5A. Oba obrázkysme zí<strong>sk</strong>ali zo stránok výrobcov a dos−ky sú urèené pre procesory typu AMDK7, hoci GA 7VT600 je novšia, a pretopodporuje aj nové Athlony XP.Skúsme si teraz vymenova zásadysprávneho výberu motherboardu (vy−uijeme aj monos porov<strong>na</strong> pred−chádzajúce výrobky z poh¾adu ladièa):<strong>1.</strong> Správ<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>a má zodpovedajúcuve¾kos, ideálne je, keï sa pouívatzv. úplný ATX formát (asi 30,5 ×20,5 cm). Ve¾ké do<strong>sk</strong>y majú spravidla5 slotov PCI, èo je výhodné aj prechladenie VGA (karty PCI sa umies−tòujú èo <strong>na</strong>jïalej od portu AGP).2. Do<strong>sk</strong>a by mala ma riadne z<strong>na</strong>èe−nie – minimálne výrobcu, typ a verziu.Pravda, <strong>sk</strong>úsenejší pouívatelia si dokáupotrebné informácie zisti aj iným spôso−bom ako èítaním nápisov, z osobných <strong>sk</strong>ú−seností však viem, e konkrétne <strong>na</strong> MB odECS je to dos problém. Keï toti nájdeteverziu a pouité komponenty, ku ktorým saani výrobca nehlási, je takmer nemoné èoi len upgradova BIOS. Ako drobnos sistaèí všimnú identifikáciu konektorov IDEa FDD <strong>na</strong> obrázku (sú zamenené).3. Pre ladièa je dôleité okolie procesora.Všimnite si, e <strong>na</strong> ECS bude ve¾mi akéosadi akýko¾vek chladiè z dôvodunevhodného umiestnenia kondenzátorov.Aby sme však boli objektívni, ani GA nie jeideál<strong>na</strong> pre objemné pasívy a <strong>na</strong>vyše sabude pre orientáciu rebrovania<strong>na</strong> chladièoch usádza prach <strong>na</strong> RAM.ECS je len jed<strong>na</strong> zo z<strong>na</strong>èiek, trebaObr. 2spomenú aj ostatné z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu– MSI, Canyon, Epox atï.4. Dobrá do<strong>sk</strong>a pouíva len jeden typpamäových modulov (K7S5A podporujeDIMM PC 133 aj DDR).5. Konektor <strong>na</strong> pripojenie zdrojového<strong>na</strong>pätia je vhodné ma <strong>na</strong> okraji do<strong>sk</strong>y.Najvýhodnejšia poloha je väèšinou vpravodole – prípojná kabelá potom neprekáa.6. Konektor <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong>pájania preventilátor <strong>na</strong> CPU by mal by v blízkostisocketu a <strong>na</strong> okraji MB.7. „Za“ a „pred“ portmi AGP a PCI (v smeregrafickej karty) by nemala by umiestnenánijaká vyššia súèiastka (<strong>na</strong>pr. kondenzátor,konektory a pod.), ktorá by mohla pre−káa osadeniu niektorých väèších kariet.8. Dôleitý údaj <strong>na</strong> MB je pouitá èipovásúprava – informáciu o nej si zistite <strong>sk</strong>ôr,ako budete MB ïalej posudzova. Kvalitnáèipová súprava je toti prvý predpokladkvalitnej základnej do<strong>sk</strong>y.9. Rôzni výrobcovia vyuijú rôzne vlastnostipouitých èipových súprav. Preto sa presved−èite, èi sa <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>ozaj všet−ky poadované funkcie (<strong>na</strong>pr. IEEE 1934,S−ATA a pod.). Pozor, niektoré z<strong>na</strong>èkyponúkajú rôzne modely s rôznymi názvami(<strong>na</strong>pr. GA 7V600, 7VT600L, 7VT600 1394...),ku ktorým existuje nieko¾ko verzií. Niektoréz<strong>na</strong>èky sú známe pod jedným názvom, alerôzne verzie majú úplne iné súèiastky (<strong>na</strong>pr.ECS K7S5A ver. <strong>1.</strong>0 a 3.1 a neznáma 4*).V druhom prípade je väèšie riziko nekompa−tibility a ašie sa h¾adajú aj monosti rieše−nia problémov.10. Pozor <strong>na</strong> dodávané príslušenstvo.K niektorým do<strong>sk</strong>ám je <strong>na</strong>pr. dokúpeniekonektora USB drahšie ako jeho domácavýroba.1<strong>1.</strong> Pred kúpou vybranej MB sa <strong>na</strong> stránkevýrobcu presvedèite, èi nedochádzalok prièastej aktualizácii BIOS−u a aké súotázky a problémy uívate¾ov. Osobneodporúèam kupova MB 3 – 12 mesiacovpo jej uvedení <strong>na</strong> trh. Na špecializovanýchstránkach môete nájs aj informácie o jejstabilite, monostiach pretaktovania,prípadne <strong>sk</strong>úsenosti po dlhšom obdobípouívania. Pozor, niektoré stránky súsponzorované výrobcom a presnejšieinformácie nájdete a v di<strong>sk</strong>usii.12. Ak máte monos, <strong>sk</strong>úste si prejs BIOSvybranej MB (u kamaráta, prípadne pozriev manuáli – ten by mal by dostupný <strong>na</strong>stránke výrobcu). Predovšetkým si<strong>sk</strong>ontrolujte monosti <strong>na</strong>stavenia hodnôtpre CPU, RAM a VGA. Pre <strong>sk</strong>úsenýchoverclockerov a kvalitné MB existujú ajšpeciálne upravené BIOS−y s <strong>na</strong>dštan−dardnými funkciami.13. MB vyaduje správnu inštaláciudo <strong>sk</strong>rinky poèítaèa. Pozor hlavne <strong>na</strong> jejdostatoèné podoprenie, aby pri zatláèanínovej karty PCI nedošlo k jej pra<strong>sk</strong>nutiuèi zlomeniu. Nie je to toti dôvod<strong>na</strong> reklamáciu.14. Overclockeri si kupujú MB s èo <strong>na</strong>jme−nším mnostvom integrovaných kompo−nentov. Hoci sa èasom u kvalita väèšinyz nich dostatoène zvýšila, minimálne VGAsa odporúèa kupova zvláš. Integrovanázvuková a sieová karta (sú rôzni výrobcoviaa verzie) je u bez problémov pouite¾návo väèšine poèítaèov.15. Kúpe do<strong>sk</strong>y sa venujte dostatoènedlho. Jej zlý výber môe znehodnoti kúpucelého poèítaèa. A aby vás to mrzelo ešteviac, jej výme<strong>na</strong> patrí medzi <strong>na</strong>jnevïaènejšieservisné zásahy ☺.To je <strong>na</strong>teraz všetko, teším sa <strong>na</strong> ïalšie stret−nutie.Daniel Sládek162 PC REVUE 6/2004


S E R V I SPORADÒATRÓJSKY KÔÒQ: Mám taký problém. Vèera bolo všetko OK. Dnes somzapol PC a <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèila mi tabu¾ka \"all modules aree<strong>na</strong>bled\", niè nejde pusti. Stále vyhadzuje tabu¾ku s èer−veným rámèekom \"u<strong>na</strong>uthorized file access\", pod týmtohlavným <strong>na</strong>dpisom je \"mslagent >>>>> files and fol−ders\", pod šípkami je èervený nápis "overwrite file\". Èos tým? Teraz fungujem len <strong>na</strong> mobil maile (winXP, nod32,duron850, 125 MB)... ale <strong>na</strong> tom asi nezáleí. Naposledysom inštaloval Tiny perso<strong>na</strong>l firewall. Cez obnovu systé−mu sa niè nedeje u polhodinu. Iba vy<strong>sk</strong>akujú tie tabu¾ky\"u<strong>na</strong>uthorized...\" a stále tam figuruje ten \"mslagent\".Ak sa dá poradi, poteší ma to. Ïakujem. JánA: Pokia¾ sa zobrazí meno MSLAGENT, je to trój<strong>sk</strong>ykôò. Po inštalácii firewallu ste mu trochu obmedzili èin−nos a to spôsobuje problémy.Odporúèam <strong>na</strong>sledujúci postup:<strong>1.</strong> Štart systému v núdzovom reime2. Zrušenie firewallu3. Upgrade antivírusu (<strong>na</strong>jlepšie zo súboru – ale pozor,ak máte starší NOD, môe by tie infikovaný)4. Odstránenie vírusu (zmazanie príslušných súborovpod c:\windows a pod., v registroch pod Run a pod.)5. Reštart, a ak bude všetko fungova, tak <strong>na</strong>stavenieantivírusu a firewallu.Menší <strong>sk</strong>ener <strong>na</strong> trój<strong>sk</strong>e kone je <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.2−spyware.com/entry−mslagent.html, ale dobráje aj stránka <strong>www</strong>.test.bezpecnosti.cz.RPCQ: Pred týdòom som kúpil Windows XP Home EditionCZ. Po pripojení <strong>na</strong> internet mi po nieko¾kých minútach(1 – 20 min.) sluba RPC – Vzdálené volání procedur pre−ruší spojenie a reštartuje poèítaè. Toto sa permanentneopakovalo, a preto som do Vlastností RPC, záloka Zota−venie zmenil <strong>na</strong>stavenie prvého a tretieho zlyhania a<strong>na</strong>stavil <strong>na</strong> ádná akce. Chví¾u to šlo, ale po kratšom èa−se ma zasa zaèal vypí<strong>na</strong> NT Authority\system a ukonèilsúbor <strong>na</strong> adrese C:\Windows\system32\Isass.exe. Toto saopakuje u dva týdne, ja potrebujem komunikova sbankou a problém mi to nedovolí. Mám <strong>na</strong>inštalovanýMicrosoft Office 2003, Panda Antivirus Titanium 2004 aKerio Perso<strong>na</strong>l firewall. Èo môe spôsobova tento jav?Vïaka za Váš záujem.A: Váš problém spôsobuje vírus „potulujúci“ sa <strong>na</strong>internete. Na odstránenie problému je potrebná aktua−lizácia Windows, predovšetkým záplaty:http://<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS03−026.asp,http://<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS03−007.aspOkrem nich však odporúèam pomocou funkcie Win−dows Update aplikova aj ostatné aktualizácie, pretoevírusov a s nimi spojených problémov bude v <strong>na</strong>jblišomobdobí radikálne pribúda...INTERNETOVÉ PRIPOJENIEQ: Prosím o radu oh¾adom pripojenia <strong>na</strong> internet. Chcelsom previes existujúce pripojenie, ktoré mám vo firme,<strong>na</strong> domáci poèítaè, kde je <strong>na</strong>inštalovaný Windows 2000.Pripojenie som <strong>na</strong>konfiguroval tak, e je tam protokolTCP/IP s dy<strong>na</strong>mickým pride¾ovaním adries IP. Modem sami podarilo <strong>na</strong>inštalova, normálne komunikuje s poèí−taèom (cez záloku vlastnosti – diagnostika – informáciez modemu). Ide o modem ISA Microcom 56K Inter<strong>na</strong>l.Pripojil som ho k normálnej telefónnej zásuvke pomocoutelefónneho kábla. Vytáèanie funguje, poèu, ako sa s<strong>na</strong>−í pripoji, ale potom hlási chybu, niekedy „680: Nenioz<strong>na</strong>movaci ton“, inokedy zase „676: Linka je obsaze−<strong>na</strong>“. Telefón však z tejto zásuvky funguje, dajú sa prijí−ma aj vytáèa hovory. Neviete, ako by som sa dostal kchybovníku alebo èo presne z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú tieto èísla chýb aako sa dajú odstráni? M. ÈernickýA: Pokia¾ máte pripojenie k internetu v zamest<strong>na</strong>ní achcete vyui existujúci úèet u po<strong>sk</strong>ytovate¾a aj doma,potrebujete splni <strong>na</strong>sledujúce podmienky:<strong>1.</strong> PC so správne <strong>na</strong>inštalovaným modemom a <strong>na</strong>stave−ním pripojenia (meno, heslo, tel. èíslo).2. Rov<strong>na</strong>ký typ telefónneho pripojenia (keï je ISDNv práci, musí by aj doma) a monos pouívania úètuneobmedzene (pozor, niektoré pripojenia sú k dispozí−cii <strong>na</strong>pr. len veèer po 19:00 hod., iné len cez deò apod.). Je tie dôleité, e v èase pripojenia jedného PCnemono pripoji do internetu <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké meno aheslo ïalšie PC.3. Správne zapojenie kábla (tu je èasto chyba a preja−vuje sa aj opisovaným spôsobom). Skúste zapoji tele−fónny kábel do Line in.IKONA „ZOBRAZI PLOCHU“Q: Mohli by ste mi <strong>na</strong>písa, ako mám vráti ikonu „zob−razi plochu“, lebo som ju úplne odstránil z môjho PC.Prosím vás o úplný opis v jazyku HTML, ako ju opä vy−tvori a <strong>na</strong>vráti tak jej pouívanie (h¾adal som aj <strong>na</strong>stránke Microsoftu, ale celá stránka je písaná v anglièti−ne a daný postup jej vytvorenia som teda nemohol zís−ka). Ïakujem. JaroA: Skúsme to prepísa, podrobne je to <strong>na</strong> http://support.microsoft.com/?id=190355:<strong>1.</strong> V Notepade vytvorte nový súbor, do ktorého <strong>na</strong>píšte<strong>na</strong>sledujúce riadky:[Shell]Command=2IconFile=explorer.exe,3[Ta<strong>sk</strong>bar]Command=ToggleDe<strong>sk</strong>top2. Ulote tento súbor s názvom Show De<strong>sk</strong>top.scf doadresára Windows\System alebo Winnt\System32.Pozor, aby Notepad nepripojil príponu *.txt – to txt jepotrebné odstráni. Program Notepad ukonèite.3. Nájdite uloený súbor Show De<strong>sk</strong>top.scf a pravýmtlaèidlom myši zvo¾te Vytvori odkaz – Create shortcut.4. Skopírujte tento odkaz do adresáraWindows\Application Data\Microsoft\InternetExplorer\Quick Launch (Win 95 / 98) aleboWinnt\System32 (Win2k) aleboWINDOWS\System32\Config\Systemprofile\ApplicationData\Microsoft\Internet Explorer\Quick Launch (WinXP)5. Premenujte ho <strong>na</strong> Plocha alebo De<strong>sk</strong>top.Malo by to u fungova.MUZEÁLNA ZOSTAVA A USB 2.0Q: Mám muzeálnu zostavu. Základná do<strong>sk</strong>a je mne nezná−meho typu a pôvodu, ale má integrovanú zvukovku SB16 a podporuje procesory 75, 90, 100, 120 a 133 MHz(Socket 7), ja mám Pentium 100 pretaktované <strong>na</strong> 120.Do<strong>sk</strong>a má 4 sloty PCI a 3 ISA, 2× IDE (do 8,4 GB), 1×FDD, 2× sériový, 1× paralelný port. Samozrejme, je toAT−èko. Di<strong>sk</strong>y mám dva, jeden je Quantum 402 MB (pri−márny master) a druhý Seagate 1705 MB (sekundárnymaster), CD−ROM Nec 8× (primárny slave) a poièanáSamsung 52× (ako <strong>na</strong>posledy, sekundárny slave,pokazená, treba ju vdy roztoèi, potom sa väèšinou chy−tí sama). Grafika S3 Trio64 2 MB, sieovka 3Com Ether−link III, FDD 1× 3,5, 1× 5,25, myš Dexxa PS/2 cez reduk−ciu <strong>na</strong> sériový port. OS mám GNU Linux a Win98 SE.Problém je v tom, e mám poièaný radiè USB 2.0 VIA3038. Pri inštalácii som postupoval tak, ako bolo <strong>na</strong>písa−né v manuáli (pod Win). Po inštalácii mi nefungovalazvukovka. Zistil som, e mi ju to presunulo z IRQ5 <strong>na</strong> IRQ7.Ten však bol obsadený paralelným portom. Ten som zru−šil. Zvuk mi nefungoval aj tak. Tak som ho v BIOS−e <strong>na</strong>−stavil <strong>na</strong>pevno <strong>na</strong> IRQ5. Zvuk mi fungoval. Radiè USB sapresunul <strong>na</strong> IRQ7, aj keï mi to predtým tvrdilo, e ne−môe existova <strong>na</strong> inom prerušení ako 5. Nehlásilo mi tonijaké chyby. V karte sú dva radièe, kadý <strong>na</strong> dva porty.Jeden teda bol <strong>na</strong> IRQ7, druhý <strong>na</strong> IRQ1<strong>1.</strong> Skúsil som za−sunú k¾uè USB, ovládaèe som vopred <strong>na</strong>inštaloval. Win−dows však niè nedetegoval. Po reštarte sa mi neohlásilBIOS (Ten je tie prehistorický, Amibios <strong>1.</strong>00.08.CE.) Keïsom vytiahol k¾uè, išiel BIOS aj Windows v pohode, alenie USB. Tak som vytiahol všetky komponenty, ktoré niesú nevyhnutné <strong>na</strong> beh poèítaèa. USB aj tak nefungovalo.Aj keï bol zasunutý k¾úè USB a svietila LED−ka, tvrdilo mi to,e nie je nijaký odber, aj keï v škole, kde to fungovalo, bolpri neèinnosti odber 100 mA. V èom by mohol by prob−lém? Je vôbec moné, aby mi to <strong>na</strong> takej zostave behalo? Vjednom obchode mi povedali, e také nieèo nie je moné,aby fungovalo. Vraj USB <strong>1.</strong>1 by mono ešte fungovalo, alemono ani nie. Na novú zostavu nemám. MišoA: Na vašej zostave by som ne<strong>sk</strong>úšal asi iadne experi−menty s USB 2.0. Minimálne si ušetríte nervy. No fun−gova by to za urèitých okolností mohlo. Podmienkouje, aby MB nebola zn. PC 100 (PC Chip a pod.), musítek nej ma manuál a pravdepodobne sa nevyhnete novejinštalácii systému.Problém je toti v zdie¾aných IRQ <strong>na</strong> niektorých MB,kde port PCI 3 je viazaný s ISA 1 a pod. (blišie v manuá−li). Pod¾a toho treba správne osadi všetky karty. Ïalšoupoiadavkou je ma dostatoène kvalitný zdroj (aspoò200 W), no pokia¾ máte starý PC a ešte ste ho nevy−mieòali, opotrebovaním nemá u dostatoèný výkon.Následne zapojte všetky zariadenia (èím menej, týmlepšie), <strong>na</strong>novo <strong>na</strong>inštalujte OS a po príslušných reštar−toch <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zapojte USB Flash di<strong>sk</strong> a <strong>na</strong> výzvu systémudoinštalujte príslušné ovládaèe.Osobne by som to však radšej <strong>sk</strong>úsil s novým PC... AjLinux s novým jadrom bude spokojnejší a Flash di<strong>sk</strong> siuijete lepšie. Náklady (nielen fi<strong>na</strong>nèné, ale aj èas) sa poma−ly vyrovnávajú – èi budete opravova ten váš starý, alebokúpite nový poèítaè pribline za 25 000 Sk (aj <strong>na</strong> splátky)...SPOTREBA ELEKTRINYQ: Potreboval by som poradi. Keï máme <strong>na</strong> sieti server,ktorý je, samozrejme, stále zapnutý, a chceme vedie, ko¾ko„zoerie“, akým vzorcom alebo systémom dostanem túsprávnu hodnotu? Zostava je klasická pre server <strong>na</strong> sieti ±<strong>na</strong>pájací zdroj 300 W, matièná do<strong>sk</strong>a, procesor (Celeron2500), SATA (di<strong>sk</strong> 80 GB), sieovka a karta D−link <strong>na</strong> anténu.Take potrebujem hlavne vedie:<strong>1.</strong> Napríklad keï má <strong>na</strong>pájací zdroj 300 W, ko¾ko budekWh za mesiac nepretritého chodu?2. Akú môe ma <strong>na</strong>ša zostava spotrebu?3. Schému, resp. vzorec <strong>na</strong> vypoèítanie spotreby.Za radu vopred ïakujem.P.S.: Dúfam, e nepredpokladáte, e sme klasická sie ae server máme <strong>na</strong>pájaný z výahovej šachty, lebo v tomprípade odpovede poznám aj sám a viem, e vtedy sa zaelektrinu neplatí...☺A: Presný vzorec, ia¾, neexistuje. Väèšinou sa hodnotyzisujú empirickým meraním, pretoe v súèasnosti sa mno−hé komponenty dokáu prepnú do tzv. reimu s nišouspotrebou (<strong>na</strong>pr. CPU s typickou spotrebou 70 W má poprepnutí 40 W). Take presné hodnoty sú zvyèajne mesaènýpriemer po min. trojmesaènom meraní. Pokia¾ chcete zí<strong>sk</strong>apribliné hodnoty bez merania, postupuje sa takto: Ako základ sa zoberie výkon zdroja (vo vašom prípa−de 300 W), ktorý sa vynásobí asi 1,3. Zí<strong>sk</strong>a sa orientaè−ný príkon (alebo aj max. spotreba pribline 400 W). Príkon monitora (pod¾a typu a obrazovky, teoretickyvzorec by mal by prúd × <strong>na</strong>pätie, t. j. 1,4 A × 240 V= max. 340 W) je pod¾a <strong>sk</strong>úseností asi 250 W. Príkon tlaèiarne, <strong>sk</strong>enera, reproduktorov a pod.Dnešná výkonná zostava má priemernú spotrebu po−merne vysokú a dosahuje asi 600 W/hod. (priemer pod¾azaaenia – monitor, PC, reproduktory...). Bený PC „zo−erie“ teda asi do 200 kWh za mesiac (600 W × 10 hod.× 30 dní), èo je pribline 700 Sk. Pri zapojení 24 hod. jeto 2,4−násobne viac. Take radšej zváte pouívanie PC ☺.Daniel Sládek6/2004 PC REVUE 163


S E R V I SHardvér pod lupou / 16. èas: TlaèiarnePlniaca súpravaTlaèiareò patrí medzi <strong>na</strong>jdôleitejšie výstup−né zariadenia poèítaèa. Základné delenie tla−èiarní <strong>na</strong> mechanické a nemechanické ustráca výz<strong>na</strong>m. Za mechanické sa povaujútlaèiarne, ktoré <strong>na</strong> realizáciu tlaèe vyuívajúpôsobenie tlaèiaceho prvku <strong>na</strong> papier. Ne−mechanická tlaè sa zakladá <strong>na</strong> princípe bez−úderovej tlaèe. Vo všeobecnosti platí, e ce−<strong>na</strong> tlaèiarní je v súèasnosti taká nízka preto,lebo istým vyrov<strong>na</strong>ním sú náklady <strong>na</strong> tlaè.Výrobcovia rátajú s dlhodobým predajom re−latívne drahých náplní. Z toho vyplýva jed<strong>na</strong>nie exaktná závislos: èím nišia je ce<strong>na</strong> tla−èiarne, tým vyššie sú náklady <strong>na</strong> jej prevádz−ku. Táto závislos vynecháva ve¾a ostatnýchparametrov, ako technologický spôsob tlaèe,kvalita tlaèe alebo tlaèové predispozície.IHLIÈKOVÉ TLAÈIARNE. Hlavným ajediným funkèným prvkom je tlaèová hlava,ktorá obsahuje maticu ihiel, umiestnenýchpod sebou. Od poètu ihiel závisí rýchlos akvalita tlaèe. Bene sa stretneme so 7, 9 a 24−ihlièkovými tlaèiaròami. Jednotlivé ihlièky súpripojené k elektromagnetom, ktoré ich vy−stre¾ujú proti pá<strong>sk</strong>e. Ihlièkové tlaèiarne sú po−merne hluèné a pomalé zariadenia. Nie sú<strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong> tlaè grafických dokumen−tov. Ihlièkové tlaèiarne môu pracova v dvochzákladných reimoch. V textovom móde satlaè vykonáva z<strong>na</strong>k po z<strong>na</strong>ku v kvalite Draft,LQ (Letter Quality) alebo NLQ (Near LetterQuality). V grafickom reime sa tlaè vykoná−va bod po bode. Tlaè v grafickom móde <strong>na</strong>−zývame aj tlaèou bitových máp. Hustota bo−dového rastra závisí od typu grafického mó−du tlaèiarne. Hoci tento reim umoòuje tlaè¾ubovo¾ných obrazcov, je ove¾a pomalšia akov textovom reime. Prepí<strong>na</strong>nie medzi módmije moné pomocou riadiacich sekvencií. Fa−rebná tlaè je pri ihlièkových tlaèiaròach umo−nená pouitím viacfarebnej pá<strong>sk</strong>y.ATRAMENTOVÉ TLAÈIARNE. Techno−logicky predstavujú nemechanický spôsobtlaèe. Pracujú <strong>na</strong> princípe vystrekovania kva−pôèok atramentu <strong>na</strong> papier. Dýzy sú zvy−èajne v rade za sebou, podobne ako ihly vihlièkových tlaèiaròach. Dýzy môu <strong>na</strong> vy−streknutie farby vyuíva dva rôzne spôso−by: piezoelektrický alebo termostatický. Pripiezoelektrickom sa malé mnostvo atra−mentu <strong>na</strong>chádza v dutine pod konvexneohnutým piezoelementom. Ten sa prúdo−vým impulzom konkávne stiahne a týmatrament vytlaèí z dutiny. Pri pouití ter−moèlánku prúdový impulz zohreje kvapôè−ku farby, èím zmení svoj objem. Takýto spô−sob tlaèe dostal pomenovanie „bublinková“.Pouívajú ju výrobcovia Canon alebo HP.V prípade tejto technológie sa obyèajne privýmene náplní mení aj tlaèová hlava.Výrobcovia <strong>na</strong> zvýšenie kvality tlaèe vy−uívajú rôzne techniky prispôsobenia fa−rieb èi ostrosti. Na tomto princípe sa za−kladá aj technológia HP PhotoREt. Samo−zrejme, nemono òou <strong>na</strong>hradi <strong>sk</strong>utoèné,hardvérové rozlíšenie tlaèiarne.Za zmienku stojí aj technológia takzva−ného suchého atramentu. Princípom sa tlaèpodobá tlaèi ihlièkovej tlaèiarne, ale kvali−tou sa pribliuje atramentovým tlaèiaròam.Pomocou ihlièiek sa odtláèa <strong>na</strong> papier ten−ká vrstva atramentu. Ten sa nerozpíja <strong>na</strong> ni−jakom type povrchu. Niektoré tlaèiarne tohtotypu vyuívajú kombináciu technológie su−chého atramentu a termosublimaènej tech−nológie. Tým sa dosiahne kvalita porov<strong>na</strong>−te¾ná s mikroatramentovou tlaèou. Takétotlaèiarne sú relatívne malé a nenároèné <strong>na</strong>spotrebu. Aj <strong>na</strong>priek tomu kapacita pouíva−ných náplní je relatívne nízka (vzh¾adom <strong>na</strong>malé rozmery tlaèiarne). Odpadá však prob−lém so zaschý<strong>na</strong>ním atramentu.LASEROVÉ TLAÈIARNE. Princíp lase−rovej tlaèe vychádza z technológie elektro−statického kopírovania. Na zaèiatku sa pa−pier <strong>na</strong>bije elektrostatickým nábojom. Natlaèový bubon sa privádza vysoké <strong>na</strong>pätie.Laser prechádza po fotocitlivom valci avytvára <strong>na</strong> òom tlaèovú kresbu. Potom prí−de <strong>na</strong> rad toner, ktorý sa pritiahne k <strong>na</strong>bi−tým oblastiam valca a vytvorí tlaèené z<strong>na</strong>−ky. V závereènej fáze sa v zaeh¾ovacom mo−dule trvalo fixuje (pripeèie) toner <strong>na</strong> papier.Do tejto <strong>sk</strong>upiny patria aj LED tlaèiarne.Princíp tlaèe sa nemení, ibae laser je <strong>na</strong>−hradený sústavou LED.Náklady <strong>na</strong> tlaè laserových tlaèiarní súpomerne nízke. Vysoká je však kvalita arýchlos tlaèe. Samozrejme, aj ich <strong>na</strong>dobú−dacia ce<strong>na</strong> je o nieèo vyššia. Ako ste si uiste všimli, <strong>na</strong> trhu sa èoraz èastejšie objavu−jú lacnejšie verzie, oz<strong>na</strong>èované ako GDI.V tomto prípade sa o spracovanie dát sta−rá sám poèítaè, a nie tlaèiareò.OSTATNÉ. Tlaèiarne s typovým kolie<strong>sk</strong>ompracujú <strong>na</strong> princípe písacieho stroja. Jedno−tlivé z<strong>na</strong>ky sú umiestnené <strong>na</strong> takzvanýchpálkach, ktoré sú usporiadané do typo−vého kolesa. Typové koleso sa otáèa a elek−tromagneticky ovládané kladivko odtláèaobrys z<strong>na</strong>ku jednoduchým úderom. Tepel−né tlaèiarne, respektíve ich tlaèová hlava jetvorená hrebeòom širokým cez celú strán−ku. Naò sú umiestnené malé tepelné èlán−ky, ktoré <strong>na</strong> špeciálny papier vytavia fa−rebné fliaèiky ve¾kosti bodu.RENOVÁCIA KAZIET ATRAMEN−TOVÝCH TLAÈIARNÍ. Neraz sa benýpouívate¾ stretáva s dilemou, èo so starounáplòou. Jedni hovoria, renovuj ju, druhítvrdia, e sú to zbytoène vyhodené penia−ze. Pravdepodobne prvá reakcia bude od−razom konkrétnych <strong>sk</strong>úseností s renová−ciou kaziet. Samozrejmé je, e kadá tech−nológia si vyaduje iný atrament, s inýmivlastnosami, hustotou a pod. Pouitím ne−správneho atramentu môeme znehod−noti prázdnu náplò. Pri piezoelektrickej tlaèiÈier<strong>na</strong>kazeta HPFarebnákazeta HPmôeme prís aj o drahú tlaèovú hlavu,ktorá sa nemení spolu s kazetou. V prvomrade si musíme uvedomi fakt, e dýzy sútenšie ako ¾ud<strong>sk</strong>ý vlas a farbu vystrekujúvysokou frekvenciou. To v praxi z<strong>na</strong>mená,e dýza vystrekne farbu <strong>na</strong>pr. a 6000−krátza sekundu. Tak precízne a jemné zariade−nie musí dosta presne to, èo mu výrobcapredurèil. Jeden atrament môe by zalo−ený <strong>na</strong> vodnej báze, iný môe by pigmen−tový. Neexistuje univerzálny atrament, kto−rým by sme mohli <strong>na</strong>hradi ten originálny.Výrobcovia tlaèiarní pred alter<strong>na</strong>tívny−mi náplòami varujú a chránia sa tým, epouitím renovovaných kaziet strácatezáruku. Existuje ve¾a firiem, ktoré renová−ciu kaziet ponúkajú, no niektoré za jedinúinvestíciu povaujú injekènú striekaèku,prípadne lacný stroj, ktorý kazetu dokáe<strong>na</strong>plni, no nedokáe ju vyèisti ani <strong>na</strong>sta−vi tlaky. Ako sme spomí<strong>na</strong>li, dýzy majúmenší priemer ako vlas, a preto ich upcha−tie niekedy znehodnotí celú kazetu, prí−padne tlaèiareò. Niektoré firmy v súèas−nosti pouívajú ultrazvukové èistièky, kto−rých pouívanie sa postupom èasu zaèalohodnoti ako agresívne. Aj keï úspešnostejto èinnosti vzrástla <strong>na</strong> 60 %, pri opako−vanej renovácii a s òou spojenom èistení sanezvratne poškodia vyhrievacie telie<strong>sk</strong>a. Po−tom pri tlaèení vzniká vystrekovanie atra−mentu pod istým uhlom, èo spôsobí ne−elaný obrys. Druhý pouívaný spôsob pre−èistenia sa zakladá <strong>na</strong> vyuití zázraènýchvodièiek... Úspešnos èistenia je však per−centuálne nišia. Výsledok je neistý, ale ne−raz sa podarí kryštáliky atramentu rozpusti.Najmodernejšia pouívaná technológiavyuíva paru. Takéto preplachovanie je ria−dené mikrokontrolérom a podmienky èis−tenia sú prísne definované.Renovova môeme èierne, ale aj fareb−né kazety. Kadý výrobca si svoju technoló−giu <strong>na</strong> výrobu atramentu chráni. Musí za−ruèi farebnú vernos a vzájomné pôsobeniefarieb <strong>na</strong> seba tak, aby nevzniklo rozpíja−nie. Mnoho výrobcov však dokáe vyrobiatrament, ktorý v koneènom dôsledku ná−klady <strong>na</strong> tlaè zníi, ale <strong>na</strong> úkor kvality.ÚDRBA A OPRAVY. Pri tlaèiaròach je<strong>na</strong>jèastejším problémom zaschnutá farba.Prevenciou proti zaschnutiu je hlavne pra−videlná tlaè. To nedovolí dýzam zaschnú.Nemusí to by ve¾ký obrázok, staèí nieèomalé, ale plnofarebné. Urèite sa mnohí z vásulakomili <strong>na</strong> kvapku farby a ostala im vpodstate neporušená náplò, ale ia¾bohuzaschnutá. Èo s takouto náplòou? Niekedyju staèí otoèi hore dýzami a kvapnú <strong>na</strong>ne trošku vody alebo liehu. Po chví¾ke dýzyotrieme do papiera. Tento postup môe−me viackrát opakova dovtedy, kým nebu−de kvapali<strong>na</strong> <strong>na</strong> papieri farebná. Tento po−stup však pri tlaèiaròach s piezoelemen−tom nemôeme aplikova, pretoe dýzysú súèasou tlaèiarne, a nie náplne. Taktoupchaté dýzy dokáe vyèisti pravdepo−dobne len špecializovaný servis.U teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie svami o mesiac.Jozef Kozák ml.164 PC REVUE 6/2004


S E R V I STipy a triky pre Windows ODDE¼OVAÈ V PONUKE ŠTART (XP)Nová ponuka Štart vo Windows XP vyzerá celkom dobre. No nevyzerala by lepšie, kebybolo moné oddeli jednotlivé poloky alebo <strong>sk</strong>upiny poloiek nejakým odde¾ovaèom?Urèite áno. A práve pri tom vám pomôe tento trik.Najprv <strong>na</strong> pracovnej ploche vytvorte zástupcu ¾u−bovo¾ného programu cez kontextové menu pravéhotlaèidla myši vo¾bou Nový | Zástupca. Do kolónkyZadajte názov tohto zástupcu však vpíšte tzv.prázdny z<strong>na</strong>k zadaním ALT + 0160 (NUMLOCK musíby zapnutý) a proces tvorby zástupcu ukonèite.Na vytvoreného zástupcu kliknite pravým tlaèid−lom a zvo¾te Vlastnosti. Na záloke Zástupca klikni−te <strong>na</strong> Zmeni ikonu a z ikoniek v súbore C:\Windows\System32\shell32.dll vyberte prázdnu ikonku. Zmateešte cestu k programu v kolónke Cie¾ a vytvorili stedoko<strong>na</strong>le prázdneho zástupcu.Obr. 1 Odde¾ovaè a vlastnáikonka v ponuke ŠtartTeraz u staèí iba myšou pretiahnu tohto zástup−cu do ponuky Štart a zí<strong>sk</strong>ate tým doko<strong>na</strong>lý odde¾ovaè(obr. 1). Tento trik funguje aj pri klasickej ponuke Štart. VLASTNÉ TLAÈIDLO V PONUKE ŠTART (XP)Vo Windows XP je do ponuky Štart moné pod tlaèidlo Spusti umiestni vlastné tlaèidloa priradi mu poadovanú ikonku a akciu. Všetky zmeny treba vyko<strong>na</strong> v registroch, musítevytvori v uvedenej vetve <strong>na</strong>sledujúce poloky:[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}]@="Názov tlaèidla"[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\DefaultIcon]@="Cesta k ikonke"[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\InProcServer32]"ThreadingModel"="Apartment"[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\Instance]"CLSID"="{3f454f0e−42ae−4d7c−8ea3−328250d6e272}"[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\Instance\InitPropertyBag]"CLSID"="{13709620−C279−11CE−A49E−444553540000}""method"="ShellExecute""Command"="Názov tlaèidla""Param1"="Akcia, ktorá sa má vyko<strong>na</strong>"[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\shellex][HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\shellex\ContextMenuHandlers][HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\shellex\ContextMenuHandlers\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}][HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\shellex\MayChangeDefaultMenu][HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{2559a1f6−21d7−11d4−bdaf−00c04f60b9f0}\ShellFolder]"Attributes"=dword:00000000Zmeòte názov tlaèidla <strong>na</strong> poadovaný, prepíšte cestu k ikonke (treba poui dvojitélomky, <strong>na</strong>pr c:\\iko<strong>na</strong>.ico) a priraïte tlaèidlu nejakú akciu (<strong>na</strong>pr. http://<strong>www</strong>.mojastran−ka.<strong>sk</strong>). Zápis @="hodnota" z<strong>na</strong>mená, e príslušnú hodnotu treba priradi poloke (pred−volené). Otvorte ponuku Štart a uvidíte výsledok svojho úsilia (obr. 1). VLASTNÉ LOGÁ PRE INTERNET EXPLORER (XP)Tak ako vo Windows 9x/Me aj vo Windows XP môete zmeni logá programu InternetExplorer. Postup je však trochu iný a hlavne nie je potrebná nijaká editácia registrov.Spustite nástroj Zásady <strong>sk</strong>upiny (Štart | Spusti | gpedit.msc) a zvo¾te Konfiguráciapouívate¾a | Nastavenie systému Windows | Údrba aplikácie Internet Explorer |Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a kliknite <strong>na</strong> Vlastné logo (obr. 2).Ak chcete zmeni statické logo, zaškrtnite vo¾bu Prispôsobi bitové mapy statického logaa vyplòte cestu k logu ve¾kosti 22 × 22 a 38 × 38. Obidve logá musia by vo formáte bmp sfarebnou håbkou 256 farieb alebo 16 bitov. Kliknite <strong>na</strong> OK a potvrïte upozornenie.Ak chcete zmeni animované logo, zaškrtnite vo¾bu Prispôsobi animované bitovémapy a vyplòte cestu k logu ve¾kosti 22 × 22 a 38 × 38. Ak pouijete animované logo,prvá snímka (frame) bude zobrazená, ak prehliadaè nevykonáva nijakú akciu, ostatnébudú zobrazované pri pouívaní prehliadaèa. Kliknite <strong>na</strong> OK a potvrïte upozornenie.Obr. 2 ÚDRBA DISKU (XP)Na údrbu a èistenie di<strong>sk</strong>ov slúi vo Windows XP nástroj Vyèistenie di<strong>sk</strong>u. Po jeho spus−tení si vyberiete di<strong>sk</strong>, ktorý chcete vyèisti, a zvolíte, aké druhy nepotrebných súborov samajú odstráni. Pri takomto štandardnom spustení však nemáte k dispozícii všetky vo¾by.Tie môete <strong>na</strong>stavi spustením s týmto parametrami:cleanmgr.exe /dc /sageset: 1Okrem nástroja Vyèistenie di<strong>sk</strong>u príde vhod aj zmazanie obsahu adresára C:\Windows\Prefetch, ktorý síce obsahuje informácie o spúšaných programoch, ale po istom èase sa pre−plní a je vhodné ho zmaza. Bezprostredne po zmazaní však dôjde k jednorazovému zníeniuvýkonu systém, ktorý pominie, len èo sa tento adresár zaplní aktuálnymi informáciami.Aby ste nemuseli vykonáva všetky tieto operácie ruène, príde urèite vhod zjednodu−šenie v podobe dávkového súboru:c:\Windows\System32\cleanmgr.exe /dc /sagerun: 1c:cd \cd c:\Windows\Prefetchdel *.* /qSúbor ulote s príponou .bat. Príkaz cleanmgr.exe /dc /sagerun: 1 vykoná automatickévyèistenie všetkých di<strong>sk</strong>ov bez potreby zásahu pouívate¾a a príkaz del *.* /q zmae všet−ky súbory v adresári C:\Windows\Prefetch bez nutnosti potvrdenia pouívate¾om. ŠETRIÈE OBRAZOVKY (XP)Zbavi sa základných systémových šetrièov obrazovky vo Windows XP nie je a také jednodu−ché, ako by sa mohlo <strong>na</strong> prvý poh¾ad zda. Šetrièe obrazovky sú štandardne súbory s prípo−nou .scr, umiestnené v adresári C:\Windows\System32. Ak niektorý šetriè z tohto adresárajednoducho zmaete, vïaka ochranným mechanizmom systému je o pár sekúnd spä.Ak chcete niektorý šetriè obrazovky <strong>na</strong>ozaj zmaza, musíte zmaza aj jeho zálohu, abyho systém nemal odkia¾ obnovi. Táto záloha sa <strong>na</strong>chádza v adresári C:\Windows\System32\dllcache, prípadne C:\Windows\ServicePackFiles\i386, ak máte <strong>na</strong>inštalovaný Service Pack. PREHRÁVANIE VIDEAAk pouívate <strong>na</strong> prehrávanie videa Windows MediaPlayer, môete <strong>na</strong>stavi, s akou prioritou sa budúvideosúbory prehráva. Na prehrávanie bude po−uitý dávkový súbor, ktorý spustí Windows MediaPlayer s <strong>na</strong>stavením priority prehrávania, prièommono vybra zo 6 priorít: Low – nízka priorita BelowNormal – nišia ako normál<strong>na</strong> priorita Normal – normál<strong>na</strong> priorita AboveNormal – vyššia ako normál<strong>na</strong> priorita High – vysoká prioritaObr. 3 Realtime – <strong>na</strong>jvyššia moná prioritaPre <strong>na</strong>stavenie odporúèanej vyššej priority bude spomí<strong>na</strong>ný dávkový súbor vyzera takto:start /AboveNormal C:\"Program Files"\"Windows Media Player"\wmplayer.exe %1 %*Tento súbor ulote <strong>na</strong>príklad ako wmp.bat <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> C:\.Teraz je potrebné tento súbor asociova s videosúbormi. Zvo¾te preto Nástroje |Monosti prieèinka | Typy súborov, nájdite príponu AVI a zvo¾te Zmeni | Preh¾adávaa priraïte vytvorený dávkový súbor c:\wmp.bat (obr. 3). Tento postup je potrebné zopa−kova pre všetky typy videosúborov.Igor KulmanVlastné logo pre Internet Explorer6/2004 PC REVUE 165


S E R V I SFEJTÓN:PSYCHOTí, ktorí sa v dnešnej dobe chystajú kúpi notebook, tonemusia ma jednoduché. Na prvý poh¾ad sa síce môezda, e je všetko jasné, keïe odborné èasopisy sú plnéporovnávacích testov a recenzií, dokonca aj ponuka <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu je pomerne prijate¾ná. Séria príhod,ktoré som za posledných devä mesiacov zail, ma všakutvrdila v tom, e aj <strong>na</strong>priek všetkým z<strong>na</strong>èkovým výrob−kom, testom a recenziám obèas rozhoduje o úspešnejkúpe <strong>sk</strong>ôr náhoda ako starostlivý výber. Posúïte sami.I menej <strong>sk</strong>úsení vedia, e ce<strong>na</strong> môe by nebezpeènélákadlo. Za nízkou cenou sa takmer urèite <strong>sk</strong>rýva nejaký„háèik“, ivotnos takýchto strojov môe by v závislostiod okolností pomerne krátka. O existencii takýchto háèi−kov sa presvedèil istý môj ne<strong>sk</strong>úsený kamarát. Doniesolnotebook domov, zapol ho a niè. Poèítaè jednoduchonefungoval, <strong>na</strong> monitore sa <strong>na</strong> okamih blysla èervenáèiara a to bolo všetko. Vinníkom bol v tomto prípade môjpriate¾, ktorý si ako typický poèítaèový zaèiatoèník note−book v obchode ani len neod<strong>sk</strong>úšal. Navyše poèítaè patrildo kategórie „superlacných“, pri ktorých sa podobné sprá−vanie dalo èaka. Teoreticky z tejto príhody plynie po−<strong>na</strong>uèenie: „Kupujte z<strong>na</strong>èkové notebooky.“ Prax však uká−zala, e realita je iná.Ani v sne by mi ne<strong>na</strong>padlo, e o nieko¾ko mesiacov èer−vená èiara do môjho ivota vstúpi opä, tentoraz u zmonitora z<strong>na</strong>èkového poèítaèa HP Pavilion. Novuèièkýnotebook sme zapli a – cez celú obrazovku sa ahala tenkáèervenkastá èiara, ktorá nie a nie zmiznú. Pra<strong>sk</strong>nutý dis−plej, usúdili sme. Prirodzene, dodávate¾ ihneï pris¾úbil vý−menu, trochu menej optimistická však u bola vízia, e <strong>na</strong>nový stroj bude treba èaka dva týdne. Hladi<strong>na</strong> optimiz−mu dosiahla nulu veèer. Vtedy sme toti zistili, e èiarajednoducho zmizla. Kamarát iba <strong>sk</strong>onštatoval, e prein−štaloval ovládaè grafickej karty a zrazu bolo všetko OK...Keï potom zaèal „štrajkova“ touchpad, ani sme sa ve¾mineèudovali, mysliac si, e u nás niè neprekvapí. Opakvšak bol pravdou. O dva týdne sa brat môjho priate¾arozhodol kúpi taký istý model, a keï ho rozbalil a zapol,cez celú obrazovku sa ahala tenká èervená èiara. No aveèer mi prišiel oznámi, e èiara zmizla...Ïalší môj známy si kúpil Acer TravelMate 290. Všetkosuper, ibae infraport nefungoval a po stiahnutí záplatprestala fungova hibernácia. Notebooky IPC, známe <strong>na</strong>j−mä v Rakú<strong>sk</strong>u, nie sú u nás prive¾mi rozšírené, a ak sú všet−ky èo i len èiastoène podobné tomu, aký si zaobstaral môjkamarát (IPC PowerNote 8375), zrejme ani nikdy rozšíre−né nebudú. Lákavá ce<strong>na</strong>, za ktorú sa však poèítaè okreminého odmenil <strong>na</strong>príklad aj nemonosou bootovania zexternej USB floppy mechaniky.Aj ja vlastním model, ktorého hlavným lákadlom bolace<strong>na</strong>. Po roku je síce u trochu ošumelý, jeden zo štyrochportov USB sa správa dos náladovo a zo tri pixely <strong>na</strong>obrazovke svietia slabšie, poèítaè však fungoval od pr−vých chví¾ bez <strong>na</strong>jmenších problémov, a to dokonca ajbez záplat a service packov. Keï si predstavím, e bysom vy<strong>na</strong>loil podstatne vyššiu sumu za z<strong>na</strong>èkový poèí−taè, ktorý by ma onedlho po kúpe obdaril nefungujúciminfraportom èi záhadnou èervenou èiarou, zamýš¾am sa<strong>na</strong>d tým, ako asi budú tieto stroje pracova o rok, keï snimi boli problémy u od samého zaèiatku? Ko¾ko èasubude treba vy<strong>na</strong>loi <strong>na</strong> sahovanie záplat a rozbeháva−nie komponentov, ktorých fungovanie by malo by sa−mozrejmosou?Priznám sa, keby som kupoval notebook dnes, po pred−chádzajúcich „záitkoch“ by som veru riadne dlho váhal.Keby som ich mal všetky struène zhrnú, asi by som pouilfrázu, ktorou si jeden môj starý známy zvykol uvo¾òovanegatívne emócie pri <strong>sk</strong>ladaní poèítaèov vdy vtedy, keïnieèo nefungovalo. Situáciu zvyèajne komentoval vetou:„Je to psycho...“Ivan Zernovác ml.KNINÉ NOVINKYJ2ME V KOSTCEPohotová referenèní pøíruèkaKniha podrobne preberá všetky vlastnostiplatformy J2ME urèené pre vývoj aplikáciípre malé zariadenia – predovšetkým všakpre mobilné telefóny. V prvej èasti autorvysvetlí špecifiká tejto platformy, druhámôe slúi ako referenèná príruèka.Výklad zahàòa i <strong>na</strong>jnovšiu platformu MIDP2.0. Kniha je neocenite¾nou náhradou ori−ginálnej anglickej dokumentácie. Autor: Kim Topley Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 536 Ce<strong>na</strong>: 899 Sk VADEMECUM SPRÁVCE SÍTÌNe<strong>na</strong>hradite¾ná kniha pre kadého správ−cu siete a pre kadého pouívate¾a, ktorýchce preniknú problematike poèítaèo−vých sietí <strong>sk</strong>utoène pod kou. Ve¾mifundovane opisuje základné princípyfungovania sietí, protokoly sietí LANa WAN a ve¾kú rodinu internetovýchprotokolov TCP/IP. Z<strong>na</strong>èný priestor venujei problematike sieového ma<strong>na</strong>mentu. Jedoplnená celým radom uitoèných praktických rád a príkladov.Môe sa sta cennou príruèkou kadého, kto prichádzas uvedenými technológiami do styku a chce si v tomto odborerozšíri z<strong>na</strong>losti. Autor: Václav Jirov<strong>sk</strong>ý Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 428 Ce<strong>na</strong>: 589 Sk ACCESS 2003s<strong>na</strong>dno a rychleKniha <strong>sk</strong>úseného autora sa stane vítanýmpomocníkom pre kadého zaèiatoèníka,ktorého èaká prvý krok do sveta databázv sprievode programu Access 2003.Nauèíte sa vytvára tabu¾ky a reláciemedzi nimi, dozviete sa, èo sú to formulá−re a ako tlaèi dáta vo forme preh¾adnýchzostáv. Autor nezabúda ani <strong>na</strong> pouitiefiltrov a vytváranie dopytov a predstaví vám kontingenènétabu¾ky a grafy. Autor: Slavoj Písek Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 124 Ce<strong>na</strong>: 149 Sk Objednávky: pošta: GRADA Slovakia, s. r. o., Mo<strong>sk</strong>ov<strong>sk</strong>á 29, 811 08 Bratislava, e−mail: grada@grada.<strong>sk</strong>, internet: <strong>www</strong>.grada.<strong>sk</strong>, telefón: 02/5564 5189, 0903 223 899GIMPGrafický editor pro Linux a WindowsGIMP je grafický editor ponúkajúci všetky nevyhnutnéfunkcie porov<strong>na</strong>te¾né so špièkovými programami, ako jeAdobe Photoshop. Program spolu s knihou vám umoniavytvára pútavé grafiky <strong>na</strong> webové stránky alebo upravo−va vaše fotografie. Majitelia digitálnych fotoaparátovmôu vyui nástroje <strong>na</strong> úpravu to<strong>na</strong>lity, korekciu farieba aplikova ïalšie efekty <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie pôsobivých fotografií. Autor: Jozef Vybíral Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 152 Ce<strong>na</strong> s CD: 287 Sk VE¼KÁ KNIHA VYPALOVÁNÍ CD A DVDKniha obsahuje tak ve¾mi zaujímavú teóriu z oblastivypa¾ovania, ako aj èistú prax – návod <strong>na</strong> pouívanieprogramov, ktoré <strong>na</strong> vypa¾ovanie slúia <strong>na</strong>jlepšiea vyuívajú sa <strong>na</strong>jèastejšie. Poradí vám, akú mechanikua aké druhy CD alebo DVD vybra <strong>na</strong> vypa¾ovanie èiprepa¾ovanie a ako s oboma zaobchádza, aby vypálenéCD pretrvalo èo <strong>na</strong>jdlhšie. Autor: Jiøí Havelka a kolektív Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 447 Ce<strong>na</strong> s CD: 539 Sk TVORBA WWW STRÁNEK PRO ÚPLNÉ ZAÈÁTEÈNÍKYKniha oboz<strong>na</strong>muje èitate¾ov so základmi jazyka HTML –základného stavebného materiálu absolútnej väèšinystránok <strong>na</strong> internete, a to prívetivou formou, vïaka kto−rej nepotrebujú nijaké predchádzajúce z<strong>na</strong>losti.Vysvet¾uje všetky podstatné z<strong>na</strong>èky (tagy) a ich vyuitie<strong>na</strong> mnohých komentovaných ukákach. Dozviete sa rov−<strong>na</strong>ko základné pravidlá a osvedèené postupy. Autor: Petr Broa Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 150 Ce<strong>na</strong>: 227 Sk BIOS A SETUPV tejto publikácii nájdete vysvet¾ujúce opisy chybovýchhlásení, ale i návod <strong>na</strong> upgrade BIOS−u pomocou prepí−sania pamäte flash, v ktorej je BIOS <strong>na</strong> vašom poèítaèiuloený. V publikácii zí<strong>sk</strong>ate zdatného pomocníka priupgrade poèítaèového hardvéru, riešení akostí s fun−govaním poèítaèa, pri pretaktovaní procesora alebo inépotrebné zmeny vnútornej konfigurácie. Autor: Jaroslav Horák Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 128 Ce<strong>na</strong>: 227 Sk Objednávky: pošta: COMPUTER PRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, e−mail: distribucia@cpress.<strong>sk</strong>, internet: <strong>www</strong>.computerpress.<strong>sk</strong>OPENOFFICE.ORG PRO ZELENÁÈEZrozumite¾ný výklad, pochopite¾nýpre èitate¾ov so základnými z<strong>na</strong>losamizaobchádzania s poèítaèom. Postupnevás prevedie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšími súèasamiOpenOffice.org a poradí vám, ako ichvyuíva vo vlastnej praxi. Autor: Pavel Satrapa Distribútor: ANIMA Vydavate¾: NEOCORTEX Poèet strán: 224 Ce<strong>na</strong>: 394 Sk SLABÁ MÍSTA WINDOWSaneb Jak se bránit hackerùmTáto kniha je unikátnou publikáciou, kto−rej jedineènos spoèíva v tom, e autoropisuje nielen postup pri zabezpeèovanísystému Windows, ale pre lepšie pocho−penie odkrýva aj princípy a metódy, kto−rými sa hackeri do systému dostávajúalebo môu dosta. Následne všakpo<strong>sk</strong>ytne rad cenných rád a odporúèaní,ako prienikom zabráni. Autor: Jakub Zemánek Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Computer Media Poèet strán: 156 Ce<strong>na</strong>: 234 Sk WI−FIpostavte si svou vlastní wi−fi síTáto príruèka, doplnená o fotografiezariadení, vás prevedie všetkými krokmivybudovania wi−fi siete od urèenia a zakú−penia súèastí, ktoré potrebujete <strong>na</strong> zaèa−tie práce, cez ich konfiguráciu a po náj−denie správneho po<strong>sk</strong>ytovate¾a pripojeniak internetu a zdoko<strong>na</strong>lenie vašej bezpeè−nosti. Autor: Shelly Brisbin Distribútor: ANIMA Vydavate¾: NEOCORTEX Poèet strán: 248 Ce<strong>na</strong>: 394 Sk Objednávky: pošta: ANIMA – technická literatúra, Slov. jednoty 10 , 040 01 Košice, e−mail: anima@anima.<strong>sk</strong>, tel.: 055/6011262166 PC REVUE 6/2004


CD REVUE 6/2004Ako nás viacero èi−tate¾ov iadalo, zmenilisme dizajn aj ovládanie v me−nu CD REVUE. Malo by by jednoduchšie, preh¾adnejšie ahlavne je v kóde HTML. Veríme, e sa vám bude páèi, to−mu sme prispôsobili aj obsah.S blíiacim sa dovolenkovým obdobím sme pre váspripravili výber softvéru <strong>na</strong> chvíle oddychu, a tak <strong>na</strong> CDRevue netradiène nájdete viacero hier, niektoré v podobehrate¾ných demoverzií, iné v úplnej verzii.Inštalujete si <strong>na</strong> poèítaè mnostvo softvéru s pribale−nou reklamou a neviete sa jej potom zbavi? Dostal sa <strong>na</strong>váš poèítaè softvér, ktorý sleduje vašu èinnos? Potomvám urèite pomôe sekcia Spyware, Adware a Malware,kde nájdete <strong>na</strong>jnovšie verzie programov <strong>na</strong> „ozdravenie“poèítaèa. Ak vás táto téma blišie zaujíma, pozrite sipredtým náš preh¾ad a test v papierovom vydaní PC RE−VUE, urèite neo¾utujete. Dozviete sa, ktorý nástroj je pod−¾a <strong>na</strong>šej redakcie <strong>na</strong>jlepší, a to vám ušetrí ve¾a èasu.Z oblasti grafiky <strong>na</strong> CD Revue nájdete trial verziu AdobeGoLive! CS nielen <strong>na</strong> tvorbu webových stránok. Vy<strong>sk</strong>úšavám odporúèame aj SortPics <strong>na</strong> správu obrázkov.V oblasti internetu vás chceme upozorni <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiuverziu mimoriadne rýchleho internetového prehliadaèaOpera a poštového klienta The Bat!Experimentova môete aj s neoficiálnym Service Pa−ckom pre operaèný systém Microsoft Windows 98 (priro−dzene <strong>na</strong> vlastné riziko) a monitorovacím nástrojom Sys−tem Monitor.Nezabudli sme ani <strong>na</strong> kompletnú elektronickú verziuPC REVUE è. 5/2004, off−line verziu spravodajstva <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> a doplnok k testu 17−palcových LCD monito−rov. Ale <strong>na</strong> CD je, samozrejme, ešte mnostvo iného zaují−mavého obsahu, koniec koncov môete sa presvedèi sami.Ondrej MackoVYHODNOTENIE SÚAÍ Z APRÍLOVÉHO ÈÍSLA PC REVUETOSHIBA POCKETPC E400Správne odpovede:<strong>1.</strong> 300 MHz2. 480 × 6403. SD TMMedia slota CompactFlash TM II slotVýherca: Igor Bandzi, Hron<strong>sk</strong>ý BeòadikGIGABYTEGA−8S655TXSpráv<strong>na</strong> odpoveï:Intel Pentium 4 (Northwood, Prescott)462579130Výherca: ¼ubomír Králik, Pribyli<strong>na</strong> 8DICOTAAKO SA VÁM POZDÁVAMOBIL REVUE?Výherca mobilnéhotelefónu Siemens SX1:Peter Kuroèka, MichalovceQUARK HLÁSI ZMENY!Výhercovia:<strong>1.</strong> taška <strong>na</strong> notebook:Miroslava Vavrová, Nitra2. puzdro <strong>na</strong> poèítaè do dlane:Ivan Brocka, Trstená3. puzdro <strong>na</strong> digitálny fotoaparát:Michal Hoško, PopradOd minulého mesiaca èasopis QUARK po<strong>sk</strong>ytuje predplatite¾om z¾avy.Pri celoroènom predplatnom sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èísloèasopisu QUARK, mesaèníka pre všetkých, ktorí majú záujem o informácieod Astronómie a po Zoológiu, <strong>na</strong> 52 stranách prináša mnoho novýchinformácií. QUARK dosta v novinových stánkoch, ale redakcia odporúèamonos predplati si ho <strong>na</strong> adrese: Vydavate¾stvo Perfekt, redakciaQUARK, Karpat<strong>sk</strong>á 7, 811 05 Bratislava 1, faxom <strong>na</strong> èísle 02/524 99 788alebo elektronicky predplatné@perfekt.<strong>sk</strong>.Polroèné predplatné u so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk),celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk).ZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<strong>1.</strong> 100 PRO PLUS 68 (033/535 4400)2. ACER 21 (+420/2/6134 1405)3. AGORA PLUS MOBIL REVUE 18, 21 (02/6381 3873)4. APPLE 565. AP MEDIA 93 (02/6020 2111)6. ASBIS SK 43, 84, 94 (02/4487 1589)7. ASM SLOVAKIA 110 (02/4446 2308)8. AV DIGITAL 132 (02/6828 6660)9. BEIERSDORF SLOVAKIA 18 (041/7001 780)10. BSP 106, 130 (02/5443 0017)1<strong>1.</strong> BSP GROUP MOBIL REVUE 17 (+420/2/6121 8070)12. CAMEA COMPUTER 75, 8813. CANON 25, 83 (02/5262 6431)14. CÍGLER SOFTWARE 19, 101 (02/4446 2746)15. CODUM 95, 105, 132 (02/6353 2921)16. COLUMBEX 8 (02/6827 7777)17. CONQUEST SLOVAKIA 49, 51, 53 (02/4488 2145)18. DATA 86 (02/4487 3656)19. DIAL TELECOM 135 (02/5825 2111)20. ENTRO 69 (02/5249 4066)2<strong>1.</strong> ESET 137 (02/5930 5311)22. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)23. EXPERT&PARTNER 134 (02/4924 1406)24. FINCOM 67 (02/4445 3572)25. GEMMA 96 (02/4445 1127)26. GOPAS MOBIL REVUE, 3. OB. (02/4828 2701)27. GTS SLOVAKIA MOBIL REVUE, 2. OB. (02/5778 1111)28. HAMA SLOVAKIA 30 (033/6481 184)29. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 10 (02/5020 5611)30. HT COMPUTERS 5 (02/5933 4551)3<strong>1.</strong> IBM 29 (0800/100 003)32. IMAGE SUPPLIES 73 (02/4487 2052)33. INCA 162 (02/6353 4481)34. ITNETS 132 (02/5363 2313)35. JANOŠKA 164 (0905/187 967)36. JOYCE 97 (+420/5/4323 6740)37. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)38. KOFOLA 1239. KONSIGNA 9, 11, 13 (02/4488 4680)40. KORACELL MOBIL REVUE 9 (02/5341 9316)4<strong>1.</strong> KROS 107 (041/7071 011)42. LAMA PLUS 52 (041/4361 302)43. LEXMARK 31 (02/5263 7226)44. MICROSOFT 34, 57 (02/4342 6565)45. MINOLTA 35, 125 (02/6828 2575)46. MIRACLE NETWORK 45 (037/6542 26247. NETWORK ASOCIATES 127 (055/6335 511)48. NEUSIEDLER SCP 27 (044/4361 111)49. NOKIA MOBIL REVUE, 4. OB.50. OKI 24, 118 (0903/701 454)5<strong>1.</strong> OLYMPUS 17 (02/4445 7933)52. OPAL MULTIMEDIA 72 (051/7734 332)53. P.E.S. CONSULTING 109 (031/780 3419)54. PC BUSINESS 121 (02/4342 5000)55. PROCA 70 (033/5922 111)56. PROTEA 145 (+420/2/3531 6232)57. Q−PRODUCTS 111 (02/4525 7568)58. QUENTIN 122 (+420/2/3335 5585)59. RADIOCOM 61, 95, 99, 139 (02/5262 6633)60. SAP 41 (02/5825 6111)6<strong>1.</strong> SCA NAVIGATION 95, 132 (02/4425 0526)62. SLOVAK TELECOM 7 (0800/123 456)63. SOFOS 37, 59, 71, 89, 91 (02/5477 3980)64. SONY 2, 3, 33, 39 (02/5920 3111)65. STIEGER SOFTWARE 162 (02/5564 7674)66. STORMWARE 98 (02/6478 0293)67. SUNTEQ 144 (046/5430 754)68. SWS DISTRIBUTION 55 (02/4342 6811)69. SYNTEX 164 (02/4552 5471)70. TECOMPRINT 131 (02/4425 5777)7<strong>1.</strong> TELEGRAFIA 85 (055/6230 802)72. UNIT 153 (02/4445 4243)73. WEBGLOBE 132 (02/5363 4961)74. WESTECH 44 (02/4341 3804)75. XENON 131 (0904/401 088)6/2004 PC REVUE 167


Èíslo 6 jún 2004 XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004ŠÉFREDAKTOR:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omSENIOR EDITOR:Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poODBORNÁ REDAKCIA:Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mhPeter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkBranislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dsMatúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mv¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llDaniel Keder (dkeder@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dkRoman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>) −rkSamuel Krošlák (<strong>sk</strong>roslak@pcrevue.<strong>sk</strong>) −<strong>sk</strong>Monosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE pošta: zaslaním objednávkového formuláraz PC REVUE internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> e−mail: zaslaním objednávky<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong> SMS: prostredníctvom SMS objednávky<strong>na</strong> è. 0903 223 820 TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7 FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong>uhradenie.Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE pošta: zaplatením poštovej poukáky internet: prostredníctvom internet bankingu banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra bankeè. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilnýsymbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudemevedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopisje moné odobera aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>o.Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenupod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,z¾avnené atï.)HLAVNÝ SEKRETÁR:Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ADMINISTRATÍVA:Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)TECHNICKÝ SERVIS:Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)DTP:Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Roman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>)JAZYKOVÁ REDAKTORKA:Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)INZERCIA:¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>)Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jbLukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pgOto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>) −vlADRESA REDAKCIE:Redakcia èasopisu PC REVUE,Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislavatel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957fax: +421 2 4342 0958e−mail: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>http: <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>PREDPLATNÉ: e−mail: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957CENY PC REVUE NA ROK 2004Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch jemoné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.Ceny predplatnéhobez CDs CDce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríteCe<strong>na</strong> v stánku119 SkPredplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 SkPredplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresuredakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládeeISIC, EURO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!