stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />
Dlho očakávané a želané peniaze z fondov<br />
Európskej únie sú už k dispozícii.<br />
Ktoré regióny Slovenska sú prioritou<br />
pre Slovenskú republiku a ktoré pre Európsku<br />
úniu, je v náhľadoch na <strong>rozvoj</strong><br />
regiónov rozdiel?<br />
Áno, máme rozdielne pohľady. Európska<br />
únia vyhodnocuje smerovanie podpory<br />
podľa štatistickej jednotky a na Slovensku sú<br />
teraz štyri štatistické celky – východ, západ,<br />
stred a Bratislavský kraj. Takže detailnejšie<br />
sa z pohľadu únie sledujú práve tieto samostatné<br />
celky a pre rok 2004 až 2006 boli<br />
určené štyri prioritné celky, a to všetky kraje<br />
okrem Bratislavského.<br />
V počiatočnom štádiu pomoci ide totiž<br />
o to, aby sa stierali rozdiely medzi regiónmi<br />
a pomáha sa tým zaostalejším, alebo lepšie<br />
povedané zaostávajúcim. Bratislavský kraj<br />
príde na rad v druhom pláne.<br />
Samozrejme, že aj my si uvedomujem, že<br />
práve regióny Košický, Prešovský potrebujú<br />
výraznú pomoc. Takisto by sme veľmi radi<br />
podporili najzaostalejšie regióny na juhu<br />
stredného Slovenska, avšak my predsa len<br />
máme aj iné požiadavky a predstavy, ale<br />
predpokladám, že tie prídu na rad neskôr.<br />
Myslím si, že v prvých rokoch je to veľmi dobre<br />
zvolená tematika a nemáme s ňou žiadne<br />
problémy, práve naopak.<br />
Európska únia vychádza najmä zo štatistík<br />
o nezamestnanosti, veľkosti príjmov obyvateľstva,<br />
vzdelanostnej úrovne a tie, ktoré sú<br />
teraz na ťahu, v týchto štatistikách vykazujú<br />
značné odlišnosti od Bratislavského kraja.<br />
Takže aj projekty z týchto regiónov sa<br />
uprednostňujú?<br />
Samozrejme, majú prednosť a tak sú stanovené<br />
aj podmienky a kritériá.<br />
Máme záujem o to, aby sa v rámci každého<br />
regiónu, ktorému Európska únia poskytuje<br />
zo svojich fondov finančné zdroje pripravili<br />
dobré projekty, aby sme tie financie aj skutočne<br />
účelne využili. Je predsa aj v našom<br />
záujme, aby projekty boli realizovateľné.<br />
Mnohé z nich financujeme v kombinácii<br />
s inými zdrojmi či už lokálnymi, regionálnymi<br />
alebo štátnymi.<br />
Aká je úroveň žiadostí, a uplatňuje sa<br />
zásada „väčší, alebo šikovnejší“ berie?<br />
Sú viac na ťahu mestá, alebo obce?<br />
Úroveň žiadostí je v porovnaní s predvstupovými<br />
žiadosťami omnoho lepšia. Projekty<br />
a žiadosti o finančnú podporu zo štrukturálnych<br />
fondov sú výrazne lepšie spracované<br />
a to z viacerých dôvodov.<br />
Jednak sme dosť úsilia venovali na<br />
propagáciu a informovanosť verejnosti<br />
a potenciálnych žiadateľov.<br />
Intenzívne sme sa na tieto témy<br />
8<br />
VIAC ZÁUJEMCOV AKO PEŇAZÍ<br />
„Keby sme mali viac finančných prostriedkov k dispozícii, vedeli by sme ich účelne a zodpovedne využiť. Žiadateľov<br />
a projektov je dva až tri razy viac než objem určených finančných prostriedkov,“ hovorí Zsolt Lukáč, štátny tajomník<br />
Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR. Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.<br />
Foto: M. Nemec<br />
pripravovali, skutočne sme urobili veľmi veľa<br />
práce a teraz žneme úspechy<br />
Jednak ešte musím spomenúť ďalší moment,<br />
takisto dôležitý, že všetky projekty sú<br />
pripravované v súlade so slovenskou legislatívou<br />
a to je dosť podstatný fakt. Pretože<br />
v predvstupových projektoch sa museli dodržiavať<br />
iné legislatívne predlohy a pravidlá<br />
hry boli takisto iné.<br />
Dnes už je to oveľa jednoduchšie, napríklad<br />
aj preto, že žiadosti a projekty sa predkladajú<br />
v slovenčine a nemusia sa prekladať<br />
do angličtiny, čo je výrazne zjednodušujúci<br />
prístup.<br />
Naozaj je to všetko také jednoduché?<br />
Viacero predkladateľov je napriek všetkým<br />
tým možnostiam sklamaných, alebo lepšie<br />
povedané sťažujú sa na mnoho byrokracie<br />
s tým spojenej a proces sa im vidí značne<br />
zložitý. Avšak nič nejde ľahko. Napokon<br />
v rámci prvého roku nášho členstva v EÚ<br />
sme sa aj my snažili nerobiť zbytočne veľa<br />
chýb a radšej poistiť projekty kompatibilitou<br />
s európskymi pravidlami a najmä takými nariadeniami,<br />
aby nik nemohol spochybňovať<br />
transparentnosť celého procesu.<br />
Takže nie je možné priateľsky sa dohodnúť?<br />
V žiadnom prípade. A ešte k tej vašej poznámke<br />
„väčší berie“ – vôbec nerobíme rozdiely<br />
v rámci hodnotenia projektov. Všetko<br />
predsa závisí od vypísaných kritérií, dokonca<br />
aj to, kto môže byť uchádzačom o podporu.<br />
Tie kritériá sú jasné a už žiadateľ, predkladateľ<br />
projektu podľa tých kritérií vie, či má alebo<br />
nemá šancu. Napríklad sú programy, ktoré sú<br />
určené iba pre obce čo nemajú štatút mesta.<br />
Niektorí tieto kritériá chápu ako obmedzenia,<br />
ale v tom s nimi nesúhlasím. Práve preto<br />
sú tam tie prísne kritériá, aby sa pomoc dostala<br />
na správne miesto, cielene.<br />
Ako vlastne prebieha celý proces schvaľovania<br />
projektov a odsúhlasovania, naozaj<br />
je to transparentné? A je napríklad<br />
aj také zabezpečenie, aby sa na jeden<br />
projekt nemíňali finančné prostriedky<br />
z viacerých rezortov naraz?<br />
Systém funguje takto: Za určité, vopred určené<br />
obdobia príde na ministerstvo množstvo<br />
žiadostí a projektov, ktoré sú zaradené<br />
do akýchsi zásobární. Následne sa každý<br />
projekt zhodnotí, či má všetky formálne<br />
záležitosti, ktoré musí mať, skompletizuje<br />
sa a preverí. Po tejto iba formálnej kontrole<br />
sa projekt odosiela odborným hodnotiteľom<br />
a tí už preverujú, či projekt je v súlade s pravidlami<br />
a stanovenými prioritami. Takisto sa<br />
hodnotí projekt z technického hľadiska, či<br />
spĺňa všetky požadované náležitosti a potom<br />
sa hodnotí aj z finančného hľadiska – a síce,<br />
či podnikateľský plán alebo finančný plán<br />
inštitúcie „znesie“ záťaž, či je projekt realizovateľný<br />
a či má šancu na prežitie, ale aj to,<br />
či naozaj daný subjekt má dostatok finančných<br />
prostriedkov, pretože financie z únie sú<br />
len doplnkovým zdrojom, neuhrádzajú celý<br />
projekt.<br />
Už sa stalo, že by niektoré projekty<br />
z predvstupových fondov žili iba krátko?<br />
Nuž, áno. Stalo sa a práve tomu sa chceme<br />
vyhnúť. Viac sa nám to nestane, že by sme<br />
podporili projekt, ktorý vydrží iba do toho<br />
času, kým mu prispieva únia, prípadne kým<br />
neminie finančné prostriedky, ktoré dostal.<br />
Takže dnes sledujeme najmä to, či je<br />
projekt udržateľný a či má daný subjekt<br />
preukázateľný dostatok finančných zdrojov,<br />
či už vlastných alebo zložených z viacerých<br />
„prameňov“.<br />
A kto má vlastne konečné a rozhodné<br />
slovo, kto schvaľuje finančné prostriedky<br />
pre daný projekt?<br />
Po všetkých hodnoteniach sa projekt znova<br />
vracia na kontrolu na ministerstvo. Hodnotitelia<br />
nie sú zamestnancami ministerstva, ale<br />
sú to odborníci, ktorí pre nás pracujú externe<br />
a takisto máme zmluvy aj s jednotlivými<br />
krajskými úradmi a VÚC-kami, ktoré zase<br />
hodnotia projekt z hľadiska regionálneho – či<br />
je vlastne ten-ktorý projekt pre daný región<br />
opodstatnený, či sa tam uživí.<br />
Každý hodnotiteľ dáva samozrejme vyjadrenie<br />
a potom ministerstvo dá stanovisko,<br />
ako riadiaci orgán, ktorý má na zodpovednosti<br />
tieto projekty a samotné odsúhlasenie