stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ako výraz ešte užšieho spojenia národov a občanov,<br />
ktorí prekonali delenia na agresorov<br />
a obete a na víťazov a porazených, a tiež ako<br />
príležitosť na zabránenie návratu nacionalizmu<br />
a totalitnej vlády.<br />
Taktiež zdôrazňuje, že proces európskej<br />
integrácie a ďalší vývoj Európskej únie sú<br />
príkladom mieru a výsledkom slobodného<br />
rozhodnutia ľudí určiť si ich vlastný osud a vyhlasuje,<br />
že podľa helsinských dohôd, žiadna<br />
krajina nemá právo rozhodnúť o osude inej<br />
krajiny. V závere Parlament rezolúciou vyzýva<br />
všetky krajiny, aby otvorili ich archívy týkajúce<br />
sa druhej svetovej vojny.<br />
Vo vysvetleniach hlasovaní, nasledujúcich<br />
po schválení uznesenia, vystúpila<br />
poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (PPE/DE,<br />
SK), ktorá vyslovila poďakovanie všetkým<br />
poslancom, ktorí ho podporili. Ako počas<br />
svojho príhovoru uviedla, „toto vyhlásenie<br />
je obrovským morálnym zadosťučinením<br />
pre všetkých, ktorí zažili útrapy 2.<br />
svetovej vojny a akéhokoľvek násilia po<br />
nej. Mnohí z nich už dnes nežijú a tí, čo<br />
žijú, ďakujú, že Európsky parlament nezabudol.“<br />
Pred plénom potom spomenula<br />
a poďakovala poslancom za uznesenie<br />
aj v mene svojho otca, Štefana Kanyaiho,<br />
ktorý prežil takmer 9-ročné peklo ruského<br />
gulagu. „Pre mladých, ktorí vďaka Bohu<br />
vojnu nezažili, bude podkladom poznania<br />
poučiť sa z minulosti pre vybudovanie<br />
slobodnej a mierovej budúcnosti Európy,“<br />
dodala slovenská poslankyňa.<br />
Kvalita vody na kúpanie<br />
Parlament sa v pondelok v druhom<br />
čítaní zaoberal návrhom novej legislatívy<br />
týkajúcej sa podmienok, ktoré musí<br />
spĺňať voda vhodná na kúpanie, pričom<br />
samotné hlasovanie sa uskutočnilo v utorok<br />
10.mája.<br />
V ňom Parlament schválil správu spravodajcu<br />
Julesa MAATENA (ALDE/ADLE,<br />
NL) v zmysle kompromisov dosiahnutých<br />
počas rokovaní s Radou (25 členskými<br />
štátmi), čím sa vzdal určitých požiadaviek<br />
pôvodne navrhnutých parlamentným<br />
Výborom pre životné prostredie.<br />
Úpravy smernice sa týkajú prírodných kúpalísk,<br />
ako sú jazerá, rieky, pobrežné morské<br />
vody atď. a ich prijatie bolo potrebné, pretože<br />
smernica z roku 1976, ktorá upravuje túto<br />
oblasť v súčasnosti, je už zastaraná a prekonaná<br />
novými vedeckými poznatkami.<br />
Návrh Komisie k tejto problematike rozdelil<br />
vody vhodné na kúpanie do troch kategórií<br />
• voda výbornej kvality<br />
• voda dobrej kvality<br />
• voda zlej kvality<br />
pričom zaradenie do týchto kategórií je<br />
určené detailnými mikrobiologickými parametrami,<br />
skúmajúcimi predovšetkým prítomnosť<br />
a množstvo baktérií typu enterococci<br />
a eschericchia coli. Rada ministrov navrhla<br />
štvrtú kategóriu vody, nazvanú<br />
• voda postačujúcej kvality<br />
tvrdiac, že všetky členské štáty by ju mali<br />
byť schopné implementovať najneskôr do<br />
roku 2015. Jej parametre mali byť podľa<br />
Rady identické s parametrami vody „dobrej<br />
kvality“, no metódy na jej hodnotenie mali<br />
byť o niečo menej prísne. Parlamentné plénum<br />
jej zahrnutie schválilo, a to na 8-ročné<br />
prechodné obdobie. Poslanci však odsúhlasili<br />
prísnejšie kritériá na jej hodnotenie, než boli<br />
tie, ktoré navrhovala Rada.<br />
Parlament tiež súhlasil s ďalšou požiadavkou<br />
Rady – tá rozhodla rozlišovať medzi<br />
vodami pobrežnými a vnútrozemskými a navrhla,<br />
aby hodnotenie mikrobiologických<br />
parametrov pri vnútrozemských vodách bolo<br />
iba spolovice také prísne, ako pri hodnotení<br />
vôd pobrežných.<br />
Naopak Parlament, aj napriek nesúhlasu<br />
Rady, schválil zavedenie detailných záväzných<br />
nariadení, ktoré budú musieť národné<br />
a regionálne úrady presne dodržiavať v prípade<br />
núdzových situácií.<br />
Kontaktná osoba:<br />
André Riche<br />
(Štrasburg) tel.: (33-3) 881 73840<br />
(Brusel) tel.: (32-2) 28 40992<br />
GSM 32(0)498 98 35 85<br />
e-mail: envi-press@europarl.eu.int<br />
Organizácia pracovného času<br />
Súlad medzi prácou a rodinným životom<br />
zamestnancov vytvára nielen lepšiu pracovnú<br />
atmosféru, ale takisto umožňuje lepšie sa prispôsobiť<br />
potrebám pracovníkov, hlavne tých,<br />
ktorí na sebe nesú zodpovednosť za rodinu.<br />
Možno ho teda považovať za jeden zo základných<br />
prvkov na dosiahnutie cieľov Únie,<br />
ktoré boli ustanovené v Lisabonskej stratégii.<br />
Regulácia pracovného času je z toho dôvodu<br />
fundamentálnou podmienkou vytvorenia rovnováhy<br />
medzi pracovným a rodinným životom<br />
zamestnancov.<br />
EÚ v súčasnosti prehodnocuje kľúčovú legislatívu<br />
v tejto oblasti, ktorá sa bytostne dotýka<br />
všetkých európskych občanov a preto sa<br />
Parlament v prvom čítaní v utorok 10. mája<br />
v rozprave zaoberal návrhom Komisie, ktorý<br />
mení a dopĺňa smernicu č. 2003/88/ES<br />
o niektorých aspektoch súvisiacich s organizáciou<br />
pracovného času.<br />
Hlasovanie o tomto návrhu sa uskutočnilo<br />
v stredu 11. mája. Poslanci v ňom počtom<br />
hlasov 355 za, 272 proti a 31 absencií<br />
schválili správu spravodajcu Alejandra<br />
CERCASA (PSE, ES), čím zamietli niektoré<br />
podstatné požiadavky z návrhu Komisie.<br />
Výsledok hlasovania: Koniec opt-outu<br />
a zarátavanie času pohotovosti do<br />
pracovného času<br />
Prijatím opatrení zameraných na zlepšenie<br />
pracovných podmienok zamestnancov<br />
poslanci rozhodli, že do troch rokov<br />
od vstupu novej smernice do platnosti<br />
zanikne právo jednotlivých zamestnancov<br />
zvoliť si „výnimku“ („opt-out“) z platnej<br />
legislatívy, teda možnosť rozhodnúť<br />
sa pracovať viac než 48 hodín týždenne<br />
(tento dodatok bol prijatý pomerom<br />
hlasov 378 za, 262 proti a 15 absencií)<br />
a takisto určili, že tzv. „čas pohotovosti“<br />
sa vo väčšine prípadov bude rátať ako<br />
riadny pracovný čas, a teda bude musieť<br />
byť aj riadne finančne ohodnotený.<br />
Schválením ďalších pozmeňujúcich<br />
návrhov poslanci v pléne súhlasili s kompromisom,<br />
podľa ktorého budú mať členské<br />
štáty právo vypočítavať neaktívne<br />
obdobie v čase pohotovosti osobitným<br />
spôsobom tak, aby bolo v súlade s maximálnym<br />
priemerným týždenným pracovným<br />
časom.<br />
Poslanci tiež definovali pojmy „čas pohotovosti“<br />
a „neaktívne obdobie v čase<br />
pohotovosti“, ktorých nejasná interpretácia<br />
doposiaľ spôsobovala veľké problémy.<br />
Podľa novoprijatej správy sa „čas pohotovosti“<br />
chápe ako „obdobie, počas ktorého<br />
pracovník nemôže voľne disponovať so svojím<br />
časom a je povinný zdržiavať sa na pracovisku,<br />
alebo na inom mieste práce určenom jeho<br />
zamestnávateľom, aby vykonával obvyklú<br />
prácu a/alebo určité činnosti a úlohy spojené<br />
s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />
právnymi predpismi a/alebo postupmi v príslušnom<br />
členskom štáte“.<br />
„Neaktívne obdobie v čase pohotovosti“ sa<br />
definuje ako „obdobie, počas ktorého je pracovník<br />
v pohotovosti, ale nevykonáva obvyklú<br />
prácu ani žiadne činnosti alebo úlohy spojené<br />
s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />
právnymi predpismi a/alebo postupmi<br />
v príslušnom členskom štáte.“<br />
Obe tieto obdobia budú musieť<br />
byť po vstupe smernice do platnosti<br />
chápané ako pracovný čas. �<br />
65<br />
EURÓPSKY PARLAMENT
Change language