stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
EURÓPSKA KOMISIA<br />
V PODPORE VZDELÁVANIA A VÝSKUMU JE<br />
SLOVENSKO VEĽMI SLABÉ<br />
S komisárom Európskej komisie za Slovenskú republiku Jánom Figeľom hovoril publicista František Meliš.<br />
Keď sme hodnotili vstup Slovenska do<br />
Európskej únie, hovorili sme o tom,<br />
čo nám to prinieslo. Výskumy verejnej<br />
mienky hovoria o tom, že na Slovensku<br />
vládne spokojnosť.<br />
Slovensko v Európskej únii obstálo. Nie je to<br />
však dôvod na nejakú úľavu, ale na ešte väčšiu<br />
angažovanosť a schopnosť využívať tento<br />
nový právny, politický a ekonomický priestor<br />
na všestranný <strong>rozvoj</strong>. Som presvedčený, že<br />
Slovensko môže byť úspešným členom Európskej<br />
únie a rozvíjať sa tak dynamicky, ako<br />
dokázalo dostihnúť negociácie v prístupovom<br />
procese. Rozhodujúcim momentom pre takýto<br />
možný úspech je úloha vzdelávania v nadväznosti<br />
na vedu, výskum, inovácie a <strong>rozvoj</strong><br />
ľudského potenciálu. Investície do vzdelania<br />
sú najlepšími investíciami s najvyššou mierou<br />
návratnosti. Sú jednou z odpovedí na hospodárske<br />
a sociálne problémy v Európskej únii<br />
a na vysokú nezamestnanosť v nej, jej starnutie<br />
a slabú konkurencieschopnosť. Slovensko<br />
je stredom tohto kontinentu, a preto európske<br />
problémy sú aj naše a naše sú zasa podobné<br />
európskym.<br />
Nedávno ste sa stretli so zástupcami<br />
Slovenskej rektorskej konferencie. Ktoré<br />
témy rezonovali na tomto stretnutí?<br />
V dialógu so Slovenskou rektorskou konferenciou<br />
sme si povedali o niektorých súvislostiach,<br />
ktoré môžu takúto cestu formovať.<br />
Je o to lepšom a väčšom investovaní do<br />
vzdelávania. To lepšie znamená reformy, ktoré<br />
konvergujú s európskym priestorom, aby<br />
rástla mobilita, kompatibilita, využiteľnosť<br />
kvalifikácií slovenských škôl, hlavne univerzít,<br />
aby rástla atraktívnosť inštitúcií, ktoré v tejto<br />
krajine poskytujú vzdelávanie a aby zároveň<br />
rástla kvalita, ktorá to všetko podmieňuje.<br />
Druhou časťou zlepšenia je viac financií na<br />
vzdelávanie. Dvadsiateho apríla som predložil<br />
Európskej komisii dokumentáciu o úlohe<br />
univerzít v napĺňaní Lisabonskej stratégie.<br />
Jedným z odporúčaní tohto dokumentu pre intenzívnu<br />
vedomostnú ekonomiku je investovať<br />
dve percentá hrubého domáceho produktu<br />
do vzdelávania. Nie je to luxus, ukazuje sa to<br />
ako nevyhnutnosť aj pre porovnávanie Európy<br />
so Spojenými štátmi americkými, ale aj na<br />
porovnávanie medzi štátmi dvadsaťpäťky.<br />
Slovensko má čo v tejto oblasti pridávať. Je to<br />
o obnove infraštruktúry, ale aj o pozdvihnutí<br />
celého vzdelávacieho systému. Táto téma si<br />
zaslúži prioritnú pozornosť aj v budúcom<br />
finančnom rámci Európskej únie a pri definovaní<br />
slovenského národného <strong>rozvoj</strong>ového<br />
plánu, aby vzdelávanie, veda<br />
a výskum, inovácie mali svoj samostatný,<br />
jasný a prioritný operačný<br />
plán, ktorý zabezpečí aj možnosť<br />
62<br />
Foto: archív<br />
čerpať štrukturálne prostriedky práve na túto<br />
dôležitú oblasť.<br />
Je spoplatnenie vysokého školstva,<br />
o ktorom sa toľko na Slovensku diskutuje,<br />
jednou z ciest k týmto métam?<br />
Lepšie a viac investovať do školstva je<br />
jednou z odpovedí na súčasné problémy<br />
Slovenska, ale aj Európskej únie. Slovensko<br />
je súčasťou bolonského procesu, realizuje<br />
viaceré dôležité zmeny, ktoré ho kompatibilizujú<br />
a spájajú s rastúcim európskym<br />
priestorom vyššieho vzdelávania. Ak hovorím<br />
o európskom priestore, tak nemám na mysli<br />
iba Európsku úniu, ale od mája 45 krajín,<br />
ktoré prechádzajú týmito reformami. V súvislosti<br />
s objemom je priestor na zlepšovanie.<br />
Hovoria o tom viaceré európske i celosvetové<br />
porovnávania, a preto viac a lepšie investovať<br />
je veľmi dôležité aj na Slovensku. Zdroje<br />
príjmov sú verejné a súkromné. Európska<br />
komisia odporúča verejno-súkromné partnerstvá,<br />
povzbudzuje k ich vytváraniu, pretože<br />
sú veľmi aktuálne v období, keď Európa<br />
potrebuje mobilizovať svoje vnútorné zdroje<br />
a hľadať odpovede na vysokú nezamestnanosť,<br />
starnutie populácie, zaostávanie<br />
v konkurencieschopnosti. Školstvo je a zostane<br />
v kompetencii štátov, je to subsidiárna<br />
záležitosť, a tak je to správne a potrebné. Je<br />
vecou rozhodnutí slovenských orgánov, resp.<br />
spoločnosti, občanov a aj parlamentu, ako<br />
sa podarí stimulovať podnikovú či osobnú<br />
súkromnú sféru. Jednou z možností je školné<br />
kombinované s efektívnym systémom štipendií.<br />
V tomto čase v Európe na to pristupujú<br />
viaceré krajiny, iné o tom diskutujú a ďalšie<br />
zostávajú pri tradičných modeloch.<br />
Ešte sa v únii neurobilo všetko na vzájomné<br />
uznávanie kvalifikácie. Aký vývoj<br />
možno teda očakávať?<br />
Dôležité je, že vďaka konvergujúcim reformám<br />
sa v Európe vytvára priestor pre istú<br />
kompatibilitu a právny presah či už z hľadiska<br />
uznávania kvalifikácií a ich využitia, ale aj<br />
certifikácií a hodnotenia kvality. Dnes už viaceré<br />
európske krajiny uznávajú vyhodnotenú<br />
a prijatú kvalifikáciu zahraničnou agentúrou.<br />
Minulý rok Európska komisia prijala odporúčanie,<br />
ktoré určuje istý proces pre budúci<br />
európsky systém zaručovania kvality. Právne<br />
platné rozhodnutia v tomto zmysle však<br />
neboli prijaté. Je to odporúčanie, ktorým<br />
sa budú členské krajiny zaoberať na jeseň<br />
tohto roku. Už z hľadiska vypracovaných odporúčaní<br />
je postulovaný proces etablovania<br />
pravidiel, ktoré môžu umožniť práve takéto<br />
otvorenejšie prostredie uznávania certifikátov,<br />
resp. kvalifikácií a akreditácií udelených<br />
v zahraničí.<br />
Európa výrazne zaostáva za Spojenými<br />
štátmi americkými v nákladoch na vzdelanie<br />
a ostatné oblasti vedomostnej<br />
ekonomiky.<br />
O zaostávaní Európy za Spojenými štátmi<br />
americkými sa často diskutuje. Spojené štáty<br />
sú superštátom a superveľmocou z geopolitického<br />
hľadiska, ale aj z hľadiska vnútornej<br />
schopnosti vytvárať prajné prostredie pre<br />
podnikanie i pre ochranu intelektuálneho<br />
duševného vlastníctva. V Európe máme<br />
problém zadefinovať patent spoločenstva,<br />
vytvárať bezbariérovú Európu pre pohyb za<br />
prácou či kvalifikáciou. Potrebujeme reformy<br />
i financie. Európa každý rok zaostáva za USA<br />
zhruba o 150 miliárd eur. Spojené štáty investujú<br />
do vyššieho vzdelávania 2,7% hrubého<br />
domáceho produktu, zatiaľ čo Európa iba<br />
1,1% priemeru európskeho hrubého domáceho<br />
produktu. Slovensko je pod priemerom<br />
Európskej únie, čo je dôvodom na pridanie<br />
nielen vo vzťahu k únii, ale aj k cieľom a ambíciám,<br />
ku ktorým sme sa prihlásili. Rozdiel<br />
medzi Európou a USA je aj v oblasti výskumu,<br />
čo je ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim<br />
postavenie univerzít v Európe. Veľa<br />
z nich sa angažuje vo výskume, pretože 40%<br />
európskeho výskumu sa realizuje práve na<br />
univerzitách. Slovensko investuje zhruba iba<br />
jednu tretinu do výskumu v porovnaní s priemerom<br />
Európskej únie, ktorá je na tretinovej<br />
úrovni v porovnaní s USA. Ak sa podarí v júni<br />
schváliť finančnú perspektívu na sedem rokov<br />
a udržať prioritné postavenie vzdelávania, výskumu<br />
a ďalších oblastí, tak to môže výrazne<br />
napomôcť všetkým a osobitne tým, ktorí budú<br />
pripravení práve na využitie takéhoto finančného<br />
rámca. �
Change language