stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

SLOVENSKÁ EKONOMIKA
60
spotrebiteľských cien (HICP) bude v decembri 2005 pod jej
inflačným cieľom. A vzhľadom na najúčinnejší horizont menovej
transmisie (rok až rok a pol) sa jej pozornosť presunula na
koniec roka 2006, kde NBS očakáva rast spotrebiteľských cien
(HICP) s priemerom na úrovni 1,9%. Je to síce v rámci inflačného
cieľa pre rok 2006, ale pravdepodobne nižšie ako by NBS chcela
túto hodnotu vidieť (cieľ je pod 2,5%). Zároveň centrálna banka
avizovala, že vzhľadom na riziká vyplývajúce so silného rastu
miezd a domáceho dopytu je priestor pre pokles referenčných
úrokových sadzieb obmedzený, pokiaľ sa iné indikátory neodchýlia
od svojho očakávaného vývoja. Domnievam sa, že uvolnenie
úrokovej zložky menovej politiky si môže vynútiť len obnovenia
výraznejšieho zhodnocovania sa koruny voči euru, vzhľadom na
vyšší vplyv devízového kurzu ako úrokových sadzieb na malú a
otvorenú ekonomiku, ktorá navyše nie je tvorcom svetových cien
ale ich prijímateľom. Lenže tak ako čas plynie a domáca mena
osciluje okolo svojho niekoľkomesačného minima voči referenčnému
euru. Hoci pokles cien takmer všetkých druhov finančných
aktív (ktorý začal v polovici marca) nielen v stredoeurópskom
regióne sa pôvodne zdal len za krátkodobou záležitosťou, stále
k obnoveniu rastu akcií a mien nedošlo. Zdá sa, že muselo by
prísť skutočne silné zhodnotenie koruny, aby to vyprovokovalo
centrálnu banku ešte znížiť svoje kľúčové úrokové sadzby. Skôr
by sa dalo usudzovať, že cyklus znižovania úrokových sadzieb je
na Slovensku v tejto chvíli u konca.
V súlade s očakávaním Banková rada NBS ponechala koncom
mája svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Základná
sadzba, 2-týždňová repo sadzba, tak po februárovom znížení
o celý percentuálny bod, naďalej prestavuje rovné 3 percentá.
Centrálna banka zopakovala znepokojenie nad silným rastom
miezd v jednotlivých odvetviach, aj po zohľadnení jednorázových
faktorov, ktoré by mohli vybudovať v ekonomike dopytové
inflačné tlaky v strednodobom horizonte. Zároveň „odobrila“
priestor pre posilňovanie kurzu koruny vzhľadom na jej súčasné
úrovne ako aj priaznivý vývoj ekonomických ukazovateľov.
Domnievam sa, že zverejnenie dát za celú ekonomiku v polovici
júna vnesie viac svetla na blízku budúcnosť nastavenia menovej
politiky. Najbližší krok tak bude pravdepodobne zvýšenie základnej
úrokovej sadby, otázkou je však načasovanie takéhoto
kroku.
V ostatných zverejnených inflačných číslach dopytové tlaky
zatiaľ nie sú výrazné. Dynamika rastu spotrebiteľských cien
poľavuje, i keď za apríl si takýto vývoj dočasne vybral prestávku.
Podľa údajov Štatistického úradu, spotrebiteľské ceny
vzrástli medzimesačne o 0,2%, pričom medziročná dynamika
sa mierne zrýchlila na 2,7% (po 2,5% v marci). Aj za apríl
možno konštatovať, že pod vývoj cien sa naďalej podpisujú
tri najmenej stabilné a najťažšie odhadnuteľné faktory, a to
kurz koruny, ceny potravín a cena ropy. Za apríl sa z týchto
faktorov zviditeľnili najmä pohonné hmoty, ktoré medzimesačne
zdražili o 5,9%, čo samo osebe posunulo celkovú cenovú
hladinu o 0,2 percentuálneho bodu vyššie. Medziročné zdraženie
pre motoristov však ani zďaleka nepredstavuje 50%, teda
tempo ktorým sa medziročne zhruba zvýšila priemerná ceny
barelu ropy typu Brent Oslabenie dolára ku korune, časové
oneskorenie, a pravdepodobne umiernenejšia cenová politika
dominantného rafinérskeho výrobcu a predajcu na Slovensku
robia svoje. Treba spomenúť, že apríl zakončil ročné obdobie
po vstupe Slovenska do EÚ a priemerné ceny potravín hlásia
pokles o pol percenta. Hoci priemerné ceny potravín mierne
klesajú, ceny stravovania v reštauráciách a jedálňach pokračujú
už niekoľko mesiacov v raste. Keďže ceny energií sa pre
podnikateľské subjekty výrazne nezvýšili, možno to pripísať na
vrub rastúceho domáceho dopytu, ako odraz rastúcich miezd.
Ako sa bude cenová hladina vyvíjať ďalej? Očakávam, že po
aprílovej prestávke by sa mala dynamika inflácie opätovne
znižovať až tesne pod hranicu dvoch percent v prázdninových
mesiacoch, do konca roka však následne stúpne k
trom percentám.
The development of wages became a spotlight of the central
banks´s inflation report, which was released at the end of
April (under name Medium Term Prediction). By the way, it has
represented the first inflation report by NBS ever. In the document,
the central bank confirmed that YoY inflation rate, measured by
harmonised index of consumer prices (HICP) would be below its
2005 inflation target. And taking into account the most effective
horizon of monetary policy transmission (four till six quarters),
the attention of NBS moved towards the end of 2006, when the
central bank expects inflation at a level of 1.9 per cent. Such level
is within inflation target for 2006, but probably lower than NBS
would like to see it (the target is below 2.5 per cent). Regarding
the risks resulting from the strong wages growth and domestic
demand, the central bank signalled that a room for additional
monetary policy easing is limited, unless other indicators do not
deflect from their currently expected development. I assume that
only a resuming in a strong appreciation of the koruna can enforce
an interest rate cut, because there is a higher impact of exchange
rate than interest rates in the small and opened economy, which
is not a price searcher but price taker. However time is passing
and the domestic currency oscillates around its several months
low against the euro. Although the recent decline in financial
assets prices was originally judged as a short-term effect (started
in the midst of March and not only in central Europe region), the
recovery of the prices has not occurred yet. I think that a robust
appreciation would have to appear which would motivate NBS to
cut its rates. In summary, the monetary policy easing has already
finished its current cycle and the next change will be likely a hike.
The question is its timing.
In line with broad expectations, the bank board of NBS left its
key interest rates unchanged at the end of May. The basic rate,
2-week repo rate, still represents 3 per cent after it was cut by 100
bps at the end of February. The central bank repeated its concerns
over strong wages growth in individual branches, also after
adjustments by nonrecurring events, which could build up inflation
demand pressures in the medium term horizon. In addition, NBS
indicated that the koruna has a room for appreciation, which is
justified by the current development of economic fundamentals. I
assume that macro data related to the entire economy (which are
scheduled to be released in the midst of June), could indicate a
further step of the central bank.
So far, inflation demand pressures have not been pronounced
this year. The dynamic of consumer prices abated, although it
“took one month off” in April. According to the Statistical Office
data, consumer prices increased by 0.2 per cent (MoM) and its YoY
dynamic accelerated slightly to 2.7 per cent (after 2.5 per cent).
The consumer prices development was also in April influenced
by three the least stable and most difficultly predictable factors
consisting of the exchange rate and prices of foods as well as
crude oil. In April, particularly fuel prices dominated showing a
MoM growth of 5.9 per cent, which itself moved the total price
level by two decimal points. But the YoY price rise in fuel prices
for drivers did not reach 50 per cent being the pace by which the
average prices of Brent crude oil grew in this respective month.
Factors as the weaker dollar against koruna, time lags and also
likely modest policy of key fuel producer and seller in Slovakia
influenced positively this fact. It could be interesting that in April
Slovakia completed one year of its membership in the European
Union and food prices conveyed a decrease by half of per cent.
Although average food prices went down in month on month
comparison, alimentation prices in restaurants continued rising
for several months. Since regulated energy prices for enterprise
sector were not significantly raised this year, it might be attributed
to rising domestic demand reflecting strongly growing wages.
How will inflation develop in the upcoming months? I expect
inflation dynamic to decline towards the level of 2 per cent over
the summer months, but towards the end of the year the CPI
dynamic will recover accelerating slightly to 3 per cent. Hence,
there is no reason for consumers to be afraid