stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

du nie je príliš dôvod na mediálnu prezentáciu, ak nie je isté,
či sa rozhodne pre Slovensko. Navyše je jasné, že medzi prvým
kontaktom zahraničného investora s „krajinou“ a skutočným investovaním
prvej koruny zvyčajne prejde výrazný časový úsek.
Ostatným príkladom bola medializácia projektu Hankook
Tires. Slovensko si bude musieť počkať na pozitívne efekty z
rozhodnutia kórejského výrobcu pneumatík Hankook Tires realizovať
investíciu u nás. Najskôr však bude „investovať“ štát,
teda daňoví poplatníci, a to v podobe investičných stimulov.
Iste, o investície Slovensko súťaží s okolitými krajinami, pričom
každá poskytuje určité formy stimulov. A tak v snahe kompenzovať
nedostatky - menší trh, nižšia kúpna sila, menej pozitívnych
referencií a pod. – je Slovensko nútené stimuly v určitej forme
poskytovať. Jednako, môžeme len špekulovať, aký by bol prílev
investícií na Slovensko, ak by sme neposkytovali stimuly vybraným
subjektom, ale o takto ušetrené prostriedky daňových
poplatníkov by sme plošne znížili poistné odvody pre všetky
podniky. Lenže problém stimulov však spočíva aj v tom, že investorovi
pravdepodobne kompenzujeme aj výdavky, ktoré na
Slovensku neskončia. Slovenskí daňoví poplatníci sa tak skladajú
na pracovné miesta v zahraničí. Čo ak investícia firmy Hankook
vo výške 500 mil. eur zahŕňa napr. aj nákup strojov v zahraničí,
výdavky na logistiku, či právne služby, a to všetko poskytované
firmami v zahraničí. A vráti investor časť stimulov, ak skutočný
objem produkcie, alebo počet zamestnancov bude nižší ako
pôvodné sľuby? A v neposlednom rade, čo ak po dobehnutí
stimulov investor premiestni továreň do inej krajiny s nižšími
nákladmi s ďalšími stimulmi?
Investície smerované prevažne do automobilového priemyslu
posilňujú obavy o závislosti celej ekonomiky na konjunkturálnych
cykloch, ktorým výrazne podlieha práve automobilový priemysel.
Na druhej strane Slovensko nie je v pozícií, že by si mohlo
medzi investormi vyberať. Jednako vplyv dominancie jedného
sektora (na kľúčový podnik v oblasti automobilového priemyslu
je naviazaný systém subdodávateľov) na celú ekonomiku ilustrujú
výsledky vyššie spomínaného zahraničného obchodu a s nimi
prirodzene prepojený výkon domáceho priemyslu. Priemyselná
produkcia už pol roka dosahuje slabé výsledky, keď za marec
sa jej dynamika dokonca ponorila do červených čísiel (pokles o
2,2% podľa údajov Štatistického úradu). Hoci vplyv výroby dopravných
vozidiel (pokles o takmer 15%, avšak rast o 43% pred
rokom) je na spracovateľský priemysel dominantný, nejde však
len o výpadok jedného odvetvia, ale takmer celoplošnú záležitosť.
Celkovo až sedem zo štrnástich odvetví spracovateľského
priemyslu vykázalo v marci pokles. A z rastúcich štyri odvetvia
spomalili. Slabý domáci dopyt v Európe je jednou z príčin. A že
by aj dopad silnej koruny, ktorá práve v marci lámala rekordy?
Jednako slabší výkon priemyslu bol pravdepodobne jednou
z príčin spomalenia medziročného rastu hrubého domáceho
produktu Slovenska za prvý štvrťrok. Podľa rýchleho odhadu
Štatistického úradu jeho hodnota dosiahla rovných 5% po 5,8%
v posledných troch mesiacoch minulého roka. Napriek spomaleniu,
ktoré bolo očakávané, je dynamika rastu naďalej silná. Na
detailné údaje z pohľadu štruktúry si však budeme ešte musieť
počkať do polovice júna.
Hoci produkčné výkony priemyslu nie sú v medziročnom
porovnaní práve optimistické, podniky výrazne zvyšujú mzdu
(takmer o 11% za prvý kvartál) a zároveň aj počet zamestnancov
(o 17 tisíc osôb). Čiastočný problém je v tom, že mzdy sa
adaptívne odvíjajú na základe už dosiahnutej minuloročnej (a
pomerne vysokej miery inflácie), zatiaľ čo reálny rast miezd sa
očisťuje aktuálnou (a nižším infláciou). Ale aj nominálny rast
miezd je výrazný, takže podniky zrejme vidia svoju finančnú
situáciu a vývoj produktivity optimisticky.
Na mzdy si „posvietila“ aj centrálna banka vo svojej inflačnej
správe, zverejnenej koncom apríla (pod názvom Strednodobá
predikcia. Mimochodom išlo vôbec o prvú inflačnú správu
Národnej banky Slovenska. V inflačnej správe NBS potvrdila, že
medziročná miera inflácie, meraná harmonizovaným indexom
an investor will choose Slovakia. In addition, a time lag exits
between the first contact of an investor with respective country´s
bodies in and an actual investment of the first dollar. Of course,
political views on the problem are different.
The recent disclosure of project Hankook Tires represented
one example of the above mentioned. Slovakia will have to wait
for positive effects resulting from the decision of South Korea´s
tyres producer to invest in the country. However, first of all the
state (tax payers respectively) will have to invest in the form of
investments incentives. Of course, Slovakia competes for FDI with
its neighbouring countries and every country offers some kinds
of incentives. Thus due to an endeavour to attract investors and
offset its limitations (smaller market, lower purchasing power or
less positive references), Slovakia is forced to provide incentives.
One can only speculate what FDI inflow would be, if the country
did not provide incentives to only selected subjects but used
such budget savings for a cut in social insurant payments for
all companies. However, there are further problems related to
incentives. Thanks to incentives an investor might be compensated
even for investments, which will not be used in Slovakia. Hence,
the Slovak taxpayers support working positions abroad. What
if the investment of Hankook Tires (USD 500 EUR) includes
also purchases of machines abroad, costs on logistical and law
services, all provided by non-residents. And will the investor return
a part of incentives if the actual amount of production or jobs is
lower than it was promised? Last but not least, what if the investor
will move its plant to a further country (with lower costs and new
incentives) when the incentives in Slovakia expire?
The investments oriented mainly to the manufacturing of
transport vehicles and their parts strengthen concerns over a
dependence of the entire economy on conjectural cycle, by which
this very kind of manufacturing is influenced. On the other hand,
Slovakia is not in a position that it could choose among investors.
Nevertheless, a domination of one industrial branch (in Slovakia
it relates to transport vehicles manufacturing and Volkswagen
Slovakia respectively) on the entire economy is illustrated by the
above mentioned negative results of foreign trade and industrial
production. The industrial production has already posted weak
results for half year, when in March its growth dynamic even
dipped into the red figures (decline by 2.2 pre cent according
to Statistical Office). Although transport vehicles manufacturing
(drop by nearly 15 per cent, while 43 per cent growth a year
earlier) has a crucial impact on the total manufacturing is crucial,
the weak performance was not influenced only by one branch.
It is a matter of the general situation. As much as seven out of
fourteen manufacturing branches posted a negative growth in
March and four out of the growing branches slowed down. The
weak domestic demand in Europe represents one of the reasons.
Does the impact of koruna represent a further reason, since it was
the strongest in March?
Nevertheless, the weak industry performance represented one
of the reasons of slowing down in economy growth of the country
for the first quarter. Based on the flash estimate of Statistical
Office, the level of YoY GDP growth reached exactly 5 per cent in
January-March 20005 after 5.8 per cent in the last three month of
2004. Despite the deceleration, which was expected, its dynamic
is still strong. Nevertheless, we have to wait for detail GDP figures
until the midst of the June (when they will be published) to analyse
the data.
Although, industrial performance is not optimistic, firms
increased pronouncedly wages (nearly 11 per cent for the
first quarter of 2005) and also a number of employees (by 17
thousand jobs). Partial problem consists in the fact that wages
bargaining is based on an adaptive approach regarding inflation
level (relatively high inflation in 2004), while real wages growth
is adjusted by current levels of inflation (relatively low).
Nevertheless, also nominal wages growth was strong.
Firms likely see their financial situation and productivity
optimistically.
59
SLOVENSKÁ EKONOMIKA