stavebnÃctvo, vÃ½stavba a regionÃ¡lny rozvoj - EUROREPORT plus

More documents

Recommendations

Info

SLOVENSKÁ EKONOMIKA 58 EKONOMICKÉ UDALOSTI POHĽADOM ANALYTIKA Pavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosť Výhľad ekonomického vývoja eurozóny, ktorý prirodzene ovplyvňuje aj slovenské hospodárstvo, nie je práve najpriaznivejší. Nielen v reakcií na slabý ekonomický rast za prvý štvrťrok 2005, zverejnený Eurostatom, boli pôvodné predpoklady oživenia celého zoskupenia prehodnotené smerom nadol (po koľkýkrát už), a to zo strany mnohých nadnárodných inštitúcií vrátane OECD či MMF. Problémom sa javí chabí domáci dopyt a naopak export z eurozóny je v dobrej kondícii. Ak má obyvateľstvo, v prostredí negatívnych správ, obavy o budúci vývoj, utrácať sa mu príliš nechce. A kvôli prepojeniu ekonomík to nie je dobrá správa ani pre slovenských exportérov resp. producentov. Slabý domáci dopyt v západnej Európe drží dynamiku zahraničného obchodu Slovenska na uzde. Navyše pokračuje prehlbovanie zahranično-obchodnej nerovnováhy, i keď jej miera zatiaľ nevyvoláva obavy. Podľa údajov Štatistického úradu rozdiel medzi vývozom a dovozom skončil za mesiac marec v zápornej hodnote 3,5 mld. korún, a teda mierne nižšom schodku ako za predchádzajúci mesiac (februárový deficit bol však revíziou prehĺbený). Dvanásťmesačné saldo sa prepadlo už na vyše 53 mld. korún. Výrazne spomalila medziročná dynamika dovozu na 4,6% (po vyše takmer 14% vo februári), avšak opätovne prevýšila tempo rastu vývozu (3,1%). Okrem spomínaného slabého dopytu zo strany eurozóny, výrazným faktorom v niekoľkých posledných mesiacoch je predovšetkým zníženie produkcie subjektov automobilového priemyslu na Slovensku, čo zároveň znamená aj nižšie nároky na dovoz vstupov. Na druhej strane medziročne vyššia cena ropy a zemného plynu tlačí na výšku dovozov, aj keď ich fyzický objem sa nemusí meniť. Silný rast maloobchodných tržieb (o vyše 9% za prvý kvartál) naznačuje, že aj zvýšené spotrebné dovozy sa čiastočne podpisujú pod schodky obchodnej bilancie krajiny. Výrazné zlepšenie bilancie zahraničného obchodu by malo priniesť až nábeh výroby vo Volkswagene, kľúčovom podniku na Slovensku. Prílev zahraničných investícií by sa mal stať motorom exportu Slovenska (samozrejme po určitom úvodnom nápore na dovoz) a následne akcelerácií ekonomického rastu. Zatiaľ však zverejňované dáta nepotvrdzujú, že by Slovensko bolo takmer zavalené prílevom zahraničných investorov, ako by sa mohlo zdať na základe medializovaných správ. Pomerne často možno naraziť na správy, že agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií (SARIO) rokuje s desiatkami zahraničnými investormi, ktorí spolu investujú stovky miliónov eur a vytvoria tisícky pracovných miest. Lenže publikované reálne čísla zatiaľ hovoria o niečom inom. Zo štruktúry platobnej bilancie, ktorú zverejňuje Národná banka Slovenska, vyplýva, že prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko dosiahol za prvé dva mesiace tohto roka (posledný známy údaj) hodnotu 44 mil. USD. Avšak v rovnakom období minulého roka to bolo o vyše 300 mil. USD viac. Lepšiu vypovedaciu hodnotu má údaj za celý rok 2004, keď zahraniční investori investovali u nás 838 mil. USD (2% HDP), pričom v roku 2003 to bolo 973 mil. USD (3% HDP). A aby to bolo jednoznačné, aj objem neprivatizačných investícií sa medziročne znížil. Problém bude zrejme spočívať v nie štandardnom prístupe slovenských predstaviteľov zverejňovať ešte len rozpracované projekty a nie až konečné rozhodnutie investora. Veď investor komunikuje s príslušnými inštitúciami v rámci niekoľkých krajín naraz. A preto z ekonomického pohľa- Economic events in Slovakia at a glance Pavol Ondriska, ING d.s.s. The economic outlook of eurozone, which influences also the Slovak economy, is all but optimistic. Original expectations of recovery were once again downgraded by a lot of respected institutions (including OECD or IMF) and not only due to the weak growth of gross domestic product (GDP) for the first quarter of 2005. Indeed, persisting weak domestic demand appears to be a problem, while exports from eurozone countries are solid. If citizens´ confidence is disrupted, influenced by various concerns and negative news, they do not incline to spending. Due to global economic relationships, the weak domestic demand in eurozone curbs also the results of Slovak foreign trade. The deepening in external imbalance continued also in March, although its level has not cast concerns over fragility so far. According to Statistical Office, a difference between exports and imports recorded a negative value of SKK 3.5 bn in March, but being slightly better than in the previous month (the deficit in February was deepened by revision). Twelve-months cumulative deficit sank already to SKK 53 bn. The YoY growth dynamic of imports slowed down pronouncedly to 4.6 per cent (after more than 14 per cent in February), however, it outstripped again the pace of export growth (3.1 per cent). Next to the mentioned weak demand in eurozone, a lower production in Slovak car manufacturing in the course of the last months is behind the worse foreign trade results. In addition, high prices of crude oil and natural gas created pressures on imports, although the physical amount did not have to be changed. Moreover, strong growth in retail sales (more than 9 per cent) indicates that also increased consumption imports have an effect on the deepening in country´s external imbalance. An improvement of foreign trade in this year is dependent on a production restoring in Volkswagen, the key industrial subject in Slovakia, and later in 2006 on a production commencement in the new car plants built by PSA Peugeot and KIA. Indeed, the inflows of foreign direct investments should become a driving force for the Slovak exports (logically after an initial surge of imports) and acceleration of economy growth consequently. However, the published data has not confirmed so far, that Slovakia would be inundated by inflows of foreign investors, as it appears on the basis of published news. One can relatively often comes across on information that the government agency for foreign investment support (SARIO) is negotiating with tenths of foreign investors, which will invest together hundreds million euros and create thousands of new jobs. However, actually released hard facts signal a different situation. According to balance of payment, released by the central bank, the inflow of foreign direct investments (FDI) in Slovakia reached USD 44 mil. for the first two months of this year (the last published data). But in the same period of last year it was by USD 300 mil higher. More reliable figure is for the entire year of 2004, when Slovakia attracted USD 838 mil (2 per cent of GDP), while in 2003 it represented USD 973 mil (3 per cent of GDP). And being the comparison fully fair, also ex-privatisation FDI inflows declined in year on year comparison. The difference between hard figures and published news consists in a non-standard approach of Slovak representatives to reveal also projects, which are still in the course of negotiating and not only final and agreed decisions. From economic point of view, there is no reason for media presentation of such unfinished projects, particularly if it is not clear whether
du nie je príliš dôvod na mediálnu prezentáciu, ak nie je isté, či sa rozhodne pre Slovensko. Navyše je jasné, že medzi prvým kontaktom zahraničného investora s „krajinou“ a skutočným investovaním prvej koruny zvyčajne prejde výrazný časový úsek. Ostatným príkladom bola medializácia projektu Hankook Tires. Slovensko si bude musieť počkať na pozitívne efekty z rozhodnutia kórejského výrobcu pneumatík Hankook Tires realizovať investíciu u nás. Najskôr však bude „investovať“ štát, teda daňoví poplatníci, a to v podobe investičných stimulov. Iste, o investície Slovensko súťaží s okolitými krajinami, pričom každá poskytuje určité formy stimulov. A tak v snahe kompenzovať nedostatky - menší trh, nižšia kúpna sila, menej pozitívnych referencií a pod. – je Slovensko nútené stimuly v určitej forme poskytovať. Jednako, môžeme len špekulovať, aký by bol prílev investícií na Slovensko, ak by sme neposkytovali stimuly vybraným subjektom, ale o takto ušetrené prostriedky daňových poplatníkov by sme plošne znížili poistné odvody pre všetky podniky. Lenže problém stimulov však spočíva aj v tom, že investorovi pravdepodobne kompenzujeme aj výdavky, ktoré na Slovensku neskončia. Slovenskí daňoví poplatníci sa tak skladajú na pracovné miesta v zahraničí. Čo ak investícia firmy Hankook vo výške 500 mil. eur zahŕňa napr. aj nákup strojov v zahraničí, výdavky na logistiku, či právne služby, a to všetko poskytované firmami v zahraničí. A vráti investor časť stimulov, ak skutočný objem produkcie, alebo počet zamestnancov bude nižší ako pôvodné sľuby? A v neposlednom rade, čo ak po dobehnutí stimulov investor premiestni továreň do inej krajiny s nižšími nákladmi s ďalšími stimulmi? Investície smerované prevažne do automobilového priemyslu posilňujú obavy o závislosti celej ekonomiky na konjunkturálnych cykloch, ktorým výrazne podlieha práve automobilový priemysel. Na druhej strane Slovensko nie je v pozícií, že by si mohlo medzi investormi vyberať. Jednako vplyv dominancie jedného sektora (na kľúčový podnik v oblasti automobilového priemyslu je naviazaný systém subdodávateľov) na celú ekonomiku ilustrujú výsledky vyššie spomínaného zahraničného obchodu a s nimi prirodzene prepojený výkon domáceho priemyslu. Priemyselná produkcia už pol roka dosahuje slabé výsledky, keď za marec sa jej dynamika dokonca ponorila do červených čísiel (pokles o 2,2% podľa údajov Štatistického úradu). Hoci vplyv výroby dopravných vozidiel (pokles o takmer 15%, avšak rast o 43% pred rokom) je na spracovateľský priemysel dominantný, nejde však len o výpadok jedného odvetvia, ale takmer celoplošnú záležitosť. Celkovo až sedem zo štrnástich odvetví spracovateľského priemyslu vykázalo v marci pokles. A z rastúcich štyri odvetvia spomalili. Slabý domáci dopyt v Európe je jednou z príčin. A že by aj dopad silnej koruny, ktorá práve v marci lámala rekordy? Jednako slabší výkon priemyslu bol pravdepodobne jednou z príčin spomalenia medziročného rastu hrubého domáceho produktu Slovenska za prvý štvrťrok. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu jeho hodnota dosiahla rovných 5% po 5,8% v posledných troch mesiacoch minulého roka. Napriek spomaleniu, ktoré bolo očakávané, je dynamika rastu naďalej silná. Na detailné údaje z pohľadu štruktúry si však budeme ešte musieť počkať do polovice júna. Hoci produkčné výkony priemyslu nie sú v medziročnom porovnaní práve optimistické, podniky výrazne zvyšujú mzdu (takmer o 11% za prvý kvartál) a zároveň aj počet zamestnancov (o 17 tisíc osôb). Čiastočný problém je v tom, že mzdy sa adaptívne odvíjajú na základe už dosiahnutej minuloročnej (a pomerne vysokej miery inflácie), zatiaľ čo reálny rast miezd sa očisťuje aktuálnou (a nižším infláciou). Ale aj nominálny rast miezd je výrazný, takže podniky zrejme vidia svoju finančnú situáciu a vývoj produktivity optimisticky. Na mzdy si „posvietila“ aj centrálna banka vo svojej inflačnej správe, zverejnenej koncom apríla (pod názvom Strednodobá predikcia. Mimochodom išlo vôbec o prvú inflačnú správu Národnej banky Slovenska. V inflačnej správe NBS potvrdila, že medziročná miera inflácie, meraná harmonizovaným indexom an investor will choose Slovakia. In addition, a time lag exits between the first contact of an investor with respective country´s bodies in and an actual investment of the first dollar. Of course, political views on the problem are different. The recent disclosure of project Hankook Tires represented one example of the above mentioned. Slovakia will have to wait for positive effects resulting from the decision of South Korea´s tyres producer to invest in the country. However, first of all the state (tax payers respectively) will have to invest in the form of investments incentives. Of course, Slovakia competes for FDI with its neighbouring countries and every country offers some kinds of incentives. Thus due to an endeavour to attract investors and offset its limitations (smaller market, lower purchasing power or less positive references), Slovakia is forced to provide incentives. One can only speculate what FDI inflow would be, if the country did not provide incentives to only selected subjects but used such budget savings for a cut in social insurant payments for all companies. However, there are further problems related to incentives. Thanks to incentives an investor might be compensated even for investments, which will not be used in Slovakia. Hence, the Slovak taxpayers support working positions abroad. What if the investment of Hankook Tires (USD 500 EUR) includes also purchases of machines abroad, costs on logistical and law services, all provided by non-residents. And will the investor return a part of incentives if the actual amount of production or jobs is lower than it was promised? Last but not least, what if the investor will move its plant to a further country (with lower costs and new incentives) when the incentives in Slovakia expire? The investments oriented mainly to the manufacturing of transport vehicles and their parts strengthen concerns over a dependence of the entire economy on conjectural cycle, by which this very kind of manufacturing is influenced. On the other hand, Slovakia is not in a position that it could choose among investors. Nevertheless, a domination of one industrial branch (in Slovakia it relates to transport vehicles manufacturing and Volkswagen Slovakia respectively) on the entire economy is illustrated by the above mentioned negative results of foreign trade and industrial production. The industrial production has already posted weak results for half year, when in March its growth dynamic even dipped into the red figures (decline by 2.2 pre cent according to Statistical Office). Although transport vehicles manufacturing (drop by nearly 15 per cent, while 43 per cent growth a year earlier) has a crucial impact on the total manufacturing is crucial, the weak performance was not influenced only by one branch. It is a matter of the general situation. As much as seven out of fourteen manufacturing branches posted a negative growth in March and four out of the growing branches slowed down. The weak domestic demand in Europe represents one of the reasons. Does the impact of koruna represent a further reason, since it was the strongest in March? Nevertheless, the weak industry performance represented one of the reasons of slowing down in economy growth of the country for the first quarter. Based on the flash estimate of Statistical Office, the level of YoY GDP growth reached exactly 5 per cent in January-March 20005 after 5.8 per cent in the last three month of 2004. Despite the deceleration, which was expected, its dynamic is still strong. Nevertheless, we have to wait for detail GDP figures until the midst of the June (when they will be published) to analyse the data. Although, industrial performance is not optimistic, firms increased pronouncedly wages (nearly 11 per cent for the first quarter of 2005) and also a number of employees (by 17 thousand jobs). Partial problem consists in the fact that wages bargaining is based on an adaptive approach regarding inflation level (relatively high inflation in 2004), while real wages growth is adjusted by current levels of inflation (relatively low). Nevertheless, also nominal wages growth was strong. Firms likely see their financial situation and productivity optimistically. 59 SLOVENSKÁ EKONOMIKA
Page 1 and 2:
Cena 69 Sk Jún 2005 Č A S O P I S
Page 3 and 4:
Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r
Page 5 and 6:
ZÁHRADNÁ SLÁVNOSŤ Slovenská na
Page 7 and 8: ciu požiadalo do polovice mája 24
Page 9 and 10: už potom podpisuje minister výsta
Page 11 and 12: yt mal dostať zadarmo, za symbolic
Page 13 and 14: energiách 30 - 40 percent, ktoré
Page 15 and 16: synergických efektov. Súčasne bu
Page 17 and 18: ��
Page 19 and 20: plánovanie a byrokratické postupy
Page 21 and 22: Sika Slovensko, spol. s r.o. Rozvoj
Page 23 and 24: Pozitívny obrat v exporte stavebn
Page 25 and 26: I 42,5 R, CEM I 42,5 N a CEM II/B-S
Page 27 and 28: náš slovenský život čoraz vä
Page 30 and 31: SÚŤAŽ STAVBA ROKA Stavebníctvo
Page 32: Čo vás podnietilo k založeniu ro
Page 35 and 36: No predsa, ak doterajšia kabeláž
Page 37 and 38: SLOVENSKO MÁ DOSTATOK DOBRÝCH PRO
Page 39 and 40: BÝVANIE V DREVENOM DOME JE TRVALÝ
Page 41 and 42: Za pár mesiacov vznikne na poli za
Page 43 and 44: 1. KDH hrozí predčasnými voľbam
Page 45 and 46: udovaní. Taká neadresná lokálna
Page 47 and 48: nevyhnutné pripomenúť, že on by
Page 49 and 50: ZÁPADNÝ BALKÁN POTREBUJE STABILI
Page 51 and 52: Zrazu prichádza takmer neuveriteľ
Page 53 and 54: i keď neúmyselne, musíme zaplati
Page 55 and 56: KRÁSNE ZLATÉ BEŠTIE ANDREJA SMOL
Page 57: netrhové (subjektívne, voluntaris
Page 61 and 62: ARCHITEKTÚRA MUSÍ BYŤ AKO DOBRÁ
Page 63 and 64: EURÓPSKA ÚSTAVA A JEJ KULTÚRNO-C
Page 65 and 66: ako výraz ešte užšieho spojenia
Page 67 and 68: Predložil minister zahraničných
Page 69 and 70: trestného práva a prináša viace
Page 71 and 72: SUMMARY Excerpt from an Interview w
Page 73 and 74: they treat it not adequately. Many
Page 75: ��
show all

stavebnÃ­ctvo, vÃ½stavba a regionÃ¡lny rozvoj - EUROREPORT plus

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

stavebnÃctvo, vÃ½stavba a regionÃ¡lny rozvoj - EUROREPORT plus