stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI<br />
KOĽKO OVSA A SENA DO ŠTRASBURGU<br />
(BRUSELU) A KOĽKO DO VARIETÉ WATERHILL?<br />
Občas mi niektorí čitatelia vyčítajú údajnú<br />
obľubu silných slov. Ba stalo sa, že mi vytkli<br />
prílišnú bojovnosť. Myslím si, (a nesmelo dúfam),<br />
že to naozaj nie je celkom tak. Chcel by<br />
som iba nastavovať zrkadlo. Nielen politikom:<br />
všetkým, teda aj sebe samému. Netrvám<br />
na tom, že moje zrkadlo je rovné, veď niečo<br />
naozaj rovné ani nemôže byť. Ak už, tak skôr<br />
o mne platí, že milujem metafory. Pokiaľ však<br />
ide o metafory, ak sa predsa len dostanú<br />
do nich aj silné slová, so zdanlivo útočným<br />
zafarbením, mám na tom síce tiež svoj podiel<br />
viny, ale v použití som len ten povestný druhý.<br />
V danom prípade predmetné poľnohospodárske<br />
produkty sú obľúbenou potravou koní<br />
a metafora je o výnimočnom koňovi jedného<br />
Rimana dosť pochybnej povesti.<br />
V mojich očiach je kôň obľúbené zviera,<br />
povedal by som dokonca, že ušľachtilé. Mám<br />
však isté pochybnosti o tom, či práve preto<br />
Caligula, lebo to je on, čo to všetko spôsobil,<br />
vymenoval svojho obľúbeného koňa za<br />
senátora. Na túto konskú kauzu rímskeho<br />
imperátora som si nespomenul v spojitosti so<br />
súčasnými senátormi ja, ale jeden slovenský<br />
novinár. Ako iste všetci vieme, teda všetci čo<br />
čítame novinárove noticky, kauzu Caligulovho<br />
senátora použil v spojitosti s ušľachtilým palivom<br />
do elektrární. Takže, ...zase len opakujem<br />
a ani neviem, koľký som v rade. Keď som bol<br />
prvý raz v Spojených arabských emirátoch<br />
spoznal som, že emirovi synovia, synovci,<br />
bratranci (je ich „ako maku“ ak mám použiť<br />
svoje vedomosti z japončiny) zbožňujú nielen<br />
arabské plnokrvníky, ale aj ťavy. Patria tiež do<br />
triedy ušľachtilých miláčikov , veď ako inak,<br />
každý(á) má svojho koníčka. A nedávajú im<br />
hocijaký ovos a seno, ale fajnové špecialitôčky<br />
z alpských lúk a strání.<br />
Jesť sa musí. To vedia aj menej školení<br />
ľudia. Dokonca jeden taký menej školený<br />
poslanec pred rokmi prehlásil, že „... z papierov<br />
a čísiel sa nenajeme...“(tento príklad<br />
opakujem dosť často a dobre viem prečo!).<br />
Čo školenejší ľudia vedia, že nebol ani trochu<br />
originálny (pripúšťam však, že o tom nemusel<br />
vedieť). Ešte väčšmi školení ľudia vedia, že<br />
celý živý svet je taký zvláštny systém, ktorý si<br />
práve za to zasluhuje úplne extravagantný názov<br />
„disipatívny systém“. Ale to vlastne nie je<br />
nič iné, než onakvejšie označenie spomínanej<br />
nevyhnutnosti: „Jesť sa musí!“. Veľmi vážny<br />
poznatok! Je tu však aj otázka: „Čo<br />
jesť?“. Istá francúzska kráľovná, na<br />
ponosy, že ľudia hladujú a nemajú<br />
ani chlieb náš každodenný po-<br />
56<br />
skytla skvelú kráľovskú radu: „Tak nech jedia<br />
koláče!“. Viktor Hugo vo svojich „Bedároch“<br />
v preslávenej scéne na brehu Luxemburského<br />
jazera dáva do úst svojho hrdinu vetu „Tu máš,<br />
hoď si to do flinty!“, potom, čo vylovil z vody<br />
briošku hodenú labutiam a rozdelil ju na dve<br />
polovice. Ale aj bohatí majú problémy s tým,<br />
čo majú jesť. Ba povedal by som, že majú obrovské<br />
problémy s rozhodovaním, či „kaviár<br />
alebo šošovicu“. Lenže potreby človeka sú aj<br />
onakvejšie. Bratia Česi na to: „Někdo má rád<br />
vdolky, a někdo holky“. Že prečo toľko citujem<br />
Čechov? Ale veď kto iný prišiel s ušľachtilým<br />
nápadom spaľovať semená husto siatych<br />
obilnín v elektrárenských kotloch, než jeden<br />
český génius? Notabene, nadbytočnými sa javiace<br />
množstvá tohto produktu sa vypestovali<br />
pomocou štedrých dotácií do poľnohospodárstva.<br />
Kurič z balady Jiřího Wolkra by nielen<br />
oslepol, ale by si aj dušu vyplakal od žiaľu.<br />
Na Slovensku však vo zvýšenej miere chceme<br />
(vraj) dotovať aj ťažbu ešte menej efektívneho<br />
paliva, a to ťažbu nízko výhrevného hnedého<br />
uhlia a lignitu. Ba veru, peniaze sa dajú konvertovať<br />
na všeličo! Čo už však narobíme, keď<br />
si u nás každý vykladá odborné pojmy po svojom,<br />
ba čo horšie, ako sa komu práve hodí.<br />
Jeden z hlavných makroekonomických poradcov<br />
ministra financií mi svätosväte tvrdil<br />
(uvádzam to len ako jeden z príkladov), že<br />
veru na Slovensku už dávno máme trhovú<br />
ekonomiku. Ba zazdalo sa mi, že tým dávnom<br />
mal na mysli „Hodinu po“... Národnej triede<br />
1989. Keď som sa mu pokúšal odporovať,<br />
dobre, že sa neurazil. Po pokračovaní debaty<br />
sa napokon rozhorčil, že „ako môžem<br />
učiť študentov“, keď ním vyslovené tvrdenia<br />
nepovažujem za identické s realitou, keď<br />
predsa všade vo svete to funguje. Celkom<br />
svätá pravda to čo povedal asi nie je, pretože<br />
niekde to funguje dobre, niekde menej dobre<br />
a inde ani nie. Preto treba veľmi rozlišovať<br />
medzi pomalými a rýchlymi evolučnými<br />
procesmi v hospodárstve a teda musíme<br />
brať do úvahy aj dlhšie obdobia. Sotva totiž<br />
môžeme pritakať skratkovitej interpretácii<br />
preslávenej vety Johna Maynarda Keynesa,<br />
že „... v dlhodobom horizonte aj tak budeme<br />
všetci mŕtvi...“. My iste, lebo... čo je istejšie<br />
ako smrť?, ale dúfam, že naši potomkovia<br />
a ich potomkovia, či ich detné deti, ako sa<br />
u nás na Slovensku hovorí budú žiť (ak pravda<br />
európske ženy budú chcieť rodiť deti aj v budúcnosti).<br />
Takže toto by asi mohli byť dôvody<br />
pre moje tvrdenie, že vyevolvovanie trhového<br />
hospodárstva v prísnejšom vymedzení tohto<br />
LADISLAV ANDRÁŠIK<br />
„Nula je lepšia než pôvodná 12-percentná sadzba...“<br />
(Argumentácia I. Mikloša prezentovaná na konferencii v Prahe, venovanej rovnej dani. Na tému zdraženie potravín, ktoré je dôsledkom<br />
zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty uviedol komentár, že na to „najviac nedoplácajú ani tak chudobní, ako skôr bohatí,<br />
ktorí kupujú viac potravín“. Prameň: ČTK).<br />
pojmu je záležitosťou mnohých desaťročí, ba<br />
storočí. Trhové hospodárstvo obsahuje v sebe<br />
aj niečo, čo môžeme nazvať trhovou kultúrou.<br />
A o niečom takom môžeme na Slovensku ešte<br />
aj dnes, rok po vstupe do EÚ iba ak snívať. Nezúfajme<br />
si však, pretože ak španielske a francúzske<br />
hospodárstvo sa považujú za trhové<br />
napriek masívnym zásahom štátu, napríklad<br />
do poľnohospodárstva v podobe enormných<br />
dotácií, tak potom škoda slov. Egoizmus, nemravnosť,<br />
to sú pojmy, ktoré príliš často počúvam<br />
a čítať v spojitosti s poľnohospodárskou<br />
a rybolovnou politikou EÚ.<br />
Povieme si, no dobre, veď aj starý dobrý<br />
Adam Smith staval na egoizmus. Ale ak egoizmus<br />
šakalov, hyen a supov chceme považovať<br />
za pravý orechový trh...?, tak neviem. Som presvedčený,<br />
že pojem trh používame na označenie<br />
evolučnej entity. Je subjektívnou vecou<br />
(a akiste aj osobným právom) každého nazvať<br />
si objektívnu realitu ako chce. Ale potom sa<br />
nedá vôbec hovoriť o intersubjektivite odborných<br />
pojmov a vedeckých kategórií už vôbec<br />
nie. Isteže, trhové sily nezaujímajú subjektívne<br />
názory kohokoľvek. Presadzujú sa ako slepá<br />
sila, prípadne pri tvrdých administratívnych<br />
zásahoch ako myopická sila. Ale trhové sily sa<br />
napokon vždy presadia (za socializmu napríklad<br />
tak, že za nedostatkový tovar, v dispozícii<br />
predavača ste si pod pultom museli priplatiť,<br />
či už priamo peniazmi alebo recipročným<br />
pôžitkom z vašej dispozície). Takže napokon<br />
mohlo prísť (svojho času) aj ku kresleniu kriviek<br />
dopytu a ponuky pred kamerami ČSTV<br />
vtedy ešte nádejným (budúcim?) nositeľom<br />
Nobelovej ceny za ekonómiu. Kto si však už<br />
aspoň raz dôkladnejšie zalistoval v povestnej<br />
svätej knihe Ekonómie od P. A. Samuelsona<br />
a W. Nordhausa dobre vie, že je veľký rozdiel,<br />
keď sa voči sebe posunú krivky ponuky a dopytu<br />
v nezmenenom tvare a naopak, keď sa<br />
nepohnú z miesta ale zmenia svoj tvar. Jedno<br />
i druhé si však vyžaduje čas, povedal by som<br />
dlhší čas, než sa na prvý pohľad zdá. Oba<br />
tieto procesy sú evolučné v tom zmysle, že sa<br />
v priebehu času spomínané krivky „učia“ novým<br />
tvarom a umiestneniu jednak na základe<br />
zmien v správaní ľudí na strane dopytu a na<br />
strane ponuky a jednak sa adaptujú na zmeny<br />
spôsobené externými zásahmi mocenských<br />
subjektov. Ponechávam na tvorivosť čitateľov<br />
rozhodnutie, aký vplyv majú vyššie spomínané<br />
dotácie, to znamená externé zásahy na klausovské<br />
krivky: či ich deformujú alebo posunujú,<br />
respektíve oboje. To nám pomôže pochopiť<br />
čo je v hospodárstve trhové (spontánne) a čo
Change language