stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

i keď neúmyselne, musíme zaplatiť. Zrejme doba
plná násilia, nezodpovednosti a nepotrestaných
činov, prekročila hranice únosnosti a umenie sa
s tým začína vážne zaoberať. Ako príklad poslúžia
takmer všetky ocenené filmy. Zlatú palmu
dostali po Rosette už po druhý raz bratia Jean-
-Pierre a Luc Dardennovci za sociálno-psychologickú
drámu Dieťa (L´enfant). Mladý pár žije na
pokraji spoločnosti. Ona práve porodí dieťa, on
žije z drobných krádeží, a tak ako sa zbaví ukradnutého
tovaru, tak predá aj dieťa. Matka skolabuje
a po návrate z nemocnice, i keď druh dieťa
odkúpi späť, nechce o ňom viac počuť. Mladík,
ktorý ju má úprimne rád sa po nevydarenej
lúpeži sám ohlási na polícii. Či majú títo dvaja
majú ešte šancu, nevedno, jedno je isté, a to si
uvedomia obaja, že ako budú ďalej žiť záleží len
od nich. Film je pozoruhodný najmä v jednotlivostiach,
v drobných postrehoch, oprostený od
akejkoľvek didaktiky. Veľkou cenou (podľa mnohých
rovnocenná so Zlatou palmou) odmenená
tragikomédia Jima Jarmuscha Zlomené kvety
(Broken Flowers), favorit festivalu, dá hrdinovi ,
ktorého brilantne zahral Bill Murray, už len zistiť,
ako si zbabral život, nielen sebe, ale aj ženám,
ktoré mu vstúpili do života. Čo ho čaká? Samota.
Rakúsky režisér Michael Haneke, držiteľ Ceny za
réžiu filmu Utajený (Caché), ako vždy načrie do
duše človeka až na dno. Rafinovane utkaný príbeh
o šťastne ženatom intelektuálovi, ktorému
niekto posiela kazety o okolí ich domu. Hrdina
netuší prečo. Pátra a vráti sa až do detstva, keď
raz nechtiac ublížil mladému Arabovi, ktorého
rodičia pre jeho nepatričnú reakciu neadoptovali.
Hrdina sa nikdy nedozvie, kto bol pôvodcom
anonymných kaziet, zistí len to, že niekomu veľmi
ublížil. Film je aj o sledovaní, aj o pocite viny,
aj o zodpovednosti za svoje činy, aj o francúzsko-
-arabskom probléme, aj o tom, že za všetko sa
pyká. Nedozvieme či celý mechanizmus spustila
len detská nerozvážnosť, či hlbšie spoločenské
príčiny, isté je, že hrdina si ponesie svoj kríž
do konca života. Nemusím hádam dodávať, že
príbeh je nakrútený kultivovane, navyše s výbor-
nými hereckými výkonmi Juliette Binocheovej
a Daniela Auteuila.
Hádam najďalej a najdrastickejšie sa k tejto
téme vyjadril vo svojom režijnom debute Tommy
Lee Jones Tri pohreby Melquiadesa Estradu
(Three Burials of Melquiades Estrada). A práve
ad absurdum vyhrotený príbeh, pri ktorom sme
krútili hlavami nad tým, čo vidíme a na čo musíme
sa pozerať, je nóvum. Tri pohreby... je film,
z ktorého by ste najradšej odišli, ale čím máte od
neho väčší odstup, tým viac vás núti uvažovať
a zaujať stanovisko. Je to snímka, ktorá vás chytí
do pasce a viac nepustí. Melquiades, chudobný
mexický sedliak, je priateľom predáka ranča
Peta Perkinsa. Jeden z pohraničiarov, netušiac
na čo strieľa, Mexičana smrteľne zraní a zo
strachu ukryje mŕtvolu v púšti, kde ju nájdu
a rýchlo pochovajú. Keď sa Pete dozvie, kto mu
zabil priateľa, donúti ho vykopať ho a v strašných
podmienkach naprieč púšťou dopraviť do
Mexika a tam pochovať. Priam antická tragédia
sa odohrá počas tohto putovania, s jediným
cieľom, prinútiť uvedomiť si mladého a aro-
gantného strážcu zákona cenu ľudského života.
Za tento novodobý western si odniesol Cenu
za scenár aj mexický spisovateľ a scenárista
Guillermo Arriaga. Wim Wenders síce nezískal
nijakú trofej, ale zato prispel k téme v súťažnej
snímke Nepríď s prosíkom ( Don´t Come Knocking),
v ktorej spoluautorom scenára a zároveň
hlavným predstaviteľom je známy scenárista,
režisér a autor divadelných hier Sam Shepard.
Téma podobná Jarmuschovmu filmu – muž sa
po rokoch dozvie, že je otcom a vyhľadá svojho
potomka. V Zlomených kvetoch už niet nádeje,
v tomto bývalá hviezda westernov, pri hľadaní
a pokuse zblížiť sa so synom, aspoň nájde sám
seba a zistí prečo všetko spackal.
Metaforický príbeh Voľná zóna (Free Zone)
o konfrontácii troch kultúr vznikol v dielni izraelského
režiséra Amosa Gitaia. V centre jeho
pozornosti sú tri rôzne, inteligentné a svojím
spôsobom aj tolerantné ženy – Američanka,
Izraelčanka a Palestínčanka. Vo „voľnej zóne“
sa snažia nájsť spoločnú reč, ale nejako to
nejde. Američanka (možno ani Európanka) by
nevedela, prečo stále omieľajú tú istú tému,
veď to nikam nevedie. Pre Američanku je jediným
riešením utiecť a nechať tie dve vadiť sa
ďalej. Dokedy ešte? Nie je to práve optimistický
film, cenný je však nadhľad na pálčivú tému
a skutočne najbravúrnejši herecký výkon už
spomínanej známej izraelskej komičky Hanny
Láslovej. Ako sa do súťaže, ktorá priniesla
veľmi veľa dobrých filmov, ale pravdu povediac
ani jedno prelomové dielo, zatúlal sfilmovaný
komiks Franka Millera Hriešne mesto (Sin City),
ktorý si na realizáciu prizval režiséra Roberta
Rodrigueza, zostane záhadou. Možno herecké
obsadenie: Bruce Willis (tentoraz nechal Cannes
v štichu), Mickey Rourke, Benicio Del Toro,
Elijah Wood a krásna Jessica Albaová. Skrátim
to: vizuálne efekty a výtvarná stránka filmu
priam geniálna, ale to je všetko. Sám Robert
Rodrigez povedal, že rád experimentuje a bola
to pre neho dobrá príležitosť vyskúšať si sily aj
v tomto žánri.
Woody Allen s manželkou Sharon Stoneová Salma Hayeková
Slovenská účasť
Európska komisárka Vivianne Redingová
a riaditeľ festivalu Giles Jacob už tradične dali
priestor Dňu Európy, na ktorom sa stretli ministri
kultúry krajín Európskej únie, aby si vymenili názory
na stav európskej kinematografie a prijali
závery na zlepšenie vzájomnej spolupráce. Tohto
roku bolo témou číslo jeden využívanie nových
technológií, aby sa filmy čo najskôr presadili na
európskom trhu. A tiež, aby sa európsky film
stal dôležitým ohnivkom pri využívaní internetu.
Čestným hosťom stretnutia bol tentoraz britský
tvorca Michael Winterbottom. Ani my, ani Česi
sme na stretnutí ministra nemali, iba ich zástupcov
a v spoločnom pavilóne s Čechmi a Poliakmi
bolo neformálne stretnutie s režisérom
Jiřím Menzlom. Nie veľa, ale predsa.
A žiada sa mi dodať aj v nefilmovom
kontexte, že tak, ako sme sa rozhodli,
tak budeme žiť (aj vegetovať). �
53
KULTÚRA